SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode

zostáva napriek svojim premenám tým istým (žiak), inak povedané
vpádu transcendencie do imanencie.
Autonómia je bytostným vzťahom duše k sebe: akýkoľvek súd, poznatok
vždy vychádza zo mňa, napokon ho teda vždy možno redukovať
na Ja. Každé poznanie sa môže meniť, avšak len vo vnútri oného
predbežného porozumenia. Povedať „teraz už rozumiem“, alebo „už
chápem“ znamená uvedomiť si odlišný aspekt skúmanej veci, schopnosť
hľadieť na vec „inými očami“, t.j. zaujať k nej odlišné stanovisko.
Podmienka participácie na dialógu však zostáva zakaždým rovnaká:
myslenie vždy ako myslenie „niečoho“ si kladie pred seba objekt
myslenia tak, aby sa poza neho mohla duša opätovne vrátiť k sebe
postupujúc po orbite vlastnej inteligibility. Duša zostáva definitívne
sama so sebou. Avšak pravda, ktorú hľadá, nie je pravdou o nej, nie je
to jej pravda.
Lévinasove odporúčanie teda znie: je potrebné vrátiť sa k tomu, čo
definuje rozhovor ako rozhovor (stretnutia učeníka s učiteľom, priateľa
s priateľom) ešte pred každým vedením, treba pozitívne vykázať
samotnú udalosť stretnutia – preskúmať, čo to znamená „pristúpiť
k druhému v rozhovore“, (Lévinas, 1990, s. 43) hovoriť s ním. Totiž
toto stretnutie je samotný rozhovor (le discours) 1 – nemôže mať inú
formu, vždy je to rozhovor, lenže ide o rozhovor v špeciálnom etickom
zmysle – podľa Lévinasa nie je hovorenie len „modifikáciou
myslenia“ 2 je to 1. pôvodný vzťah k vonkajšiemu bytiu, 3 2. dianie
zmyslu (magisteriálnosť) učenia. 4
Rozoberme si to: rozhovor ako vzťah k vonkajšiemu bytiu: podmienkou
každej pravdy ale aj teoretického omylu je podľa Lévinasa
slovo iného. Rozhovor, ktorý predpokladá vzťah alebo lepšie sám je
vzťahom, má štruktúru vyučovania:
„Pristúpiť ku Druhému (...) znamená byť vyučovaný. Pomer
k Druhému, čiže Rozhovor, je pomer ne-alergický, pomer etický,
ale tento prijímajúci rozhovor je naučením. Ale naučenie
1 Por. Lévinas (1990), s. 60-61.
2 Ibid.
3 Ibid.
4 Viac Lévinas (1990), s. 61, 66.
149