SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode
SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode
SK Sucharek - Poznanie ako starosť o toho druhého ... - Webnode
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Platón tvrdí, že má o tomto Dobre, ktoré je nad bytím, pomerne<br />
jasnú predstavu a že pozná jeho bytnosť, podstatu. 1 Obmedzuje sa<br />
však len na toto tvrdenie a jeho zmysel ďalej nij<strong>ako</strong> nevyjasňuje. Podobná<br />
situácia je u Lévinasa: podľa Lévinasa je Dobro absolútne<br />
transcendentné a <strong>ako</strong> také neuchopiteľné. Práve Dobro si „vyvolilo“<br />
a „stvorilo“ súcno (t ranscendencia = bytie pre <strong>druhého</strong> = dobro, ktoré<br />
zakladá dobrotu), 2 ktoré je potom schopné dobroty (sókratovskej<br />
ἀρετή), obety vlastného bytia. 3 Dobro povolalo dobrotu k bytiu, to<br />
znamená, že je vo vzťahu k bytiu prvotnejšie. A nedá sa zameniť so<br />
žiadnym súcnom, naopak, dobro môžeme opísať iba v protiklade každému<br />
súcnu a každému bytiu. 4 Nemožnosť vyložiť prvotnosť, ba<br />
vznešenosť (výšku) Dobra vo vzťahu k bytiu, súvisí teda zo strany<br />
Platóna s nemožnosťou adekvátne založiť samotnú axiómu transcendencie.<br />
V tejto prvotnosti a transcendencii Dobra vo vzťahu k bytiu<br />
kráča potom Lévinas v Platónových šľapajach. Píše:<br />
„Grécka metafyzika chápe Dobro <strong>ako</strong> oddelené od totality<br />
esencie, teda vidí (bez <strong>toho</strong>, aby sa opierala o tzv. východné<br />
myslenie) takú štruktúru, v ktorej totalita pripúšťa to, čo je mimo<br />
ňu. Dobro je Dobrom v sebe, a nie vo vzťahu k potrebe, ktorej<br />
chýba. Je to čosi naviac vzhľadom k potrebám. Práve preto<br />
je ale nad bytím (au-delà de l’être). Ak sme vyššie postavili proti<br />
sebe odhaľovanie a zjavenie, v ktorom sa vyjadruje pravda<br />
a osvetľuje nás ešte skôr než ju hľadáme, potom sme sa tu opäť<br />
stretli s Dobrom v sebe. Plotinos sa vracia k Parmenidovi vtedy,<br />
keď jav esencie predstavuje pomocou emanácie a <strong>ako</strong> zostup<br />
od Jedného. Platón nij<strong>ako</strong> neodvodzuje bytie Dobra: kladie<br />
transcendenciu <strong>ako</strong> to, čo presahuje totalitu. Platón teda povedľa<br />
potrieb, ktorých uspokojenie predstavuje vyplňovanie prázdna,<br />
vidí rovn<strong>ako</strong> túžby, ktorým nepredchádza utrpenie<br />
1 Rep. 506d-e; 509c.<br />
2 Lévinas (1990), s. 302.<br />
3 Je to obetovanie sa alebo veľkodušnosť – sebaobetovanie, „dobrota navzdory sebe“.<br />
Pozri Lévinas (1990 b), s. 92.<br />
4 Aj preto Lévinas hovorí o ľudskosti – synonyme dobroty – <strong>ako</strong> o „prielome v bytí“.<br />
Por. Levinas (2009), s. 209.<br />
165
Change language