AntropoWebzin 3/2010.

ANTROPOWEBZIN 3/2010 161Žena v tradičnej kultúre Slovenska:menštruácia, panenstvo, materstvo(so zameraním na nečistotu a tabu)Kamila BeňováKatedra etnológie a etnomuzikológie, Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína filozofa v Nitre,kamila.benova@gmail.comWomen in the traditional culture of Slovakia:menstruation, virginity, motherhood(with focus on uncleanness and taboo)Abstract—The main thematic line of the article is the topicof women in the traditional culture of Slovakia. The studyprovides a brief overview of issues in social status androles of women in the context of economic and culturaldevelopment of Slovak traditional rural society. In the nextphase draws attention to the three selected phenomena of afemale life, closely associated with the biological characteristicsof women: menstruation, virginity and motherhood.These three phenomena look as socio-cultural phenomena,focusing mainly on their reflection in the system of valuesand system of rituals in traditional culture. With the mainfocus, to highlight the aspect of pollution (uncleanness) andtaboo, with these phenomena directly related. Final partof the study is based on defining the pollution and tabooas cultural universals and anthropological categories, andthen attempts to link these approaches with those selectedknowledge about traditional culture of Slovakia. The studytries to synthesize, to analyze and partly to reinterpretthe ”old” informations in new context by using theoreticalanthropological concepts, for example classical approach´sacred – profane´ (É. Durkheim), symbolical approach of´purity and pollution´ (M. Douglas), the symbolism of rightand left hand (R. Hertz), the concept of intermediarity (Sh.B. Ortner). This all with using a feminist perspective andsuggestion on phenomenon of ambivalence related specificallywith all aspects of studied topic.Key Words—woman in traditional culture, feminist perspective,menstruation, virginity, motherhood, uncleanness,taboo, symbolical ambivalenceÚVODOMENA ako samostatný objekt výskumu nebol nikdyŽ v centre pozornosti slovenskej etnológie. Život ženy (amuža) bol v minulosti popisovaný do tej miery, ako bolasnaha popísat’a zrekonštruovat’tradičnú kultúru Slovenskavo všeobecnosti, záujem sa sústred’oval na rodinu ako takú,pretože rodina (konkrétne tzv. patriarchálna vel’korodina)bola základom vidieckej spoločnosti na území Slovenska.Existujú však staršie výskumné zdroje a literatúra, z ktorýchje možné čerpat’ nielen vhodné informácie (i prípadnýmčítaním medzi riadkami), ale ktorých potenciál môžemeoznačit’ ako nevyužitý v súvislosti s ich d’alšou analýzou.1 V tradičnej kultúre sa na ženu vzt’ahovalo enormnémnožstvo príkazov a zákazov, ktoré v živote muža nenachádzame.V tejto rovine môžeme sledovat’ mnohé javy.Táto štúdia sa zameriava na prvky života ženy, ktorésú najmarkantnejšie spojené s fenoménom nečistoty atabuizácie. Zameriava sa na tri vybrané javy: menštruáciu,panenstvo, materstvo, čerpajúc informácie z prevažnestarších spracovaných etnografických výskumov.Vo svojom príspevku sa pokúsim práve o derivovanieurčitého typu poznatkov a čiastočne o ich novú reinterpretáciu,resp. d’alšiu interpretáciu. Štúdia je pokusomo syntézu a spätnú analýzu zistených poznatkov o životeženy a javoch s ním súvisiacich v kontexte feministickejperspektívy, s aplikovaním antropologických konceptovsakrálne – profánne (É. Durkheim), čistoty a znečistenia(M. Douglas), pravej a l’avej ruky (R. Hertz) a konceptuintermediárnosti od Sherry Ortner. Prepojovacím momentomje stále prítomný fenomén dvojznačnosti.MENŠTRUÁCIAJe pravdepodobné, že sa s prvou menštruáciou dievčat’aspájali určité obsažnejšie magicko-rituálne praktiky, z ktorýchsa však zachovali len fragmenty: dievča malo prevliect’bielizeň pomedzi tri priečky na rebríku, aby menštruácianetrvala dlhšie ako tri dni /Hont/ (Horváthová1988: 479), matka preložila pošpinené spodné prádlo natretí schodík rebríka vedúceho na povalu, aby to dievčamalo len tri dni /Zvolen/, či sa malo dievča udriet’ pojednom aj po druhom líci, aby stále zostala taká peknáčervená /Michalovce/ (Michalková 2004: 34) Potreba zabezpečit’čo najkratšie trvanie menštruácie svedčí viaco negatívnej konotácii a o tom, že tento stav nebol pre ženuželaným a jeho následky bolo nutné maximálne zmiernit’.Zdá sa však, že menarché nebolo udalost’ou, ktorá byvýznamným spôsobom menila spoločenský život dievčat’a1 Popredná slovenská etnologička Emília Horváthová rozoznáva trifázy etnologického prístupu: 1) prvostupňová fáza znamená spracovanieetnologického materiálu získaného terénnym výskumom; 2) druhostupňováfáza je ich d’alšie spracovanie vo forme analytických a syntetizujúcichštúdií, založených na kritickom vyhodnotení materiálu; 3) tretím,a posledným stupňom sú teoretické štúdie, ktoré sa usilujú, na základedosiahnutého stupňa poznania o určité zovšeobecnenia, postihnutie zákonitostíatd’. (Horváthová 1995: 134)