188 ANTROPOWEBZIN 3/2010PŘÍLOHYObrázek 1. Schematická mapa Baskicka (Knörr de Santiago 2007:10)Obrázek 2. Orientační mapa dialektů baskičtiny (Knörr de Santiago 2007:14)
ANTROPOWEBZIN 3/2010 189Etnicita a jazyk(na príklade zmiešaných slovensko-britskýchrodín v Londýne)Dagmara BacováKatedra etnológie a etnomuzikológie, Filozofická fakulta, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre,dagmara.bacova@gmail.comEthnicity and Language(on the example of slovak-british families in London)Abstract—The article deals with issue of ethnic identity ofSlovak migrants – mothers in London living in the ethnicallymixed partnerships / marriages, who bring up their childrenin a bilingual family environment. I try to uncover theinternal mechanisms by which the mother identified withthe category – Slovaks. On the basis of research the articleshows, in what degree of intensity is used self-identificationwith ethnic group in everyday social interaction; in whatsituations – scenarios are relationships, life experiences andemotions interpreted in ethnic context. I address the issue,what views have Slovak migrants – mothers on the using ofminority (Slovak) language. I want to refer to social factorsthat play a role in decision to apply the bilingual educationof children in ethnically mixed families.Key Words—Slovaks, ethnic identity, minority language, bilingualfamily, self-identificationHYBNÚ silu dnešnej spoločnosti predstavuje rozsiahlycivilizačno-kultúrny pohyb – globalizácia.Tento proces zasahuje takmer do všetkých oblastí l’udskéhoživota. Súčasné transformačné procesy majú zanásledok rozsiahle zmeny v životoch l’udí. V súvislostis transnárodnou del’bou práce vzniká nová línia antropologickéhovýskumu, ktorá upriamuje pozornost’ na obyvatel’stvoprekračujúce štátne hranice za rôznym účelom.Pohyb migrantov smeruje najmä do „globálnych vel’komiest“(Sassen 1991), kde sa kumuluje nemalé množstvopracovných ponúk vo všetkých ekonomických sférach.Transnárodná migrácia je v dnešnej dobe vo všeobecnostivnímaná ako ekonomicky motivovaná. Počas dlhodobéhopobytu v zahraničí si transnárodní migranti vytvárajú novésociálne zázemie, v ktorom fungujú v nových interpersonálnychvzt’ahoch nielen s l’ud’mi rovnakej národnosti, aleväzby rôznej intenzity vznikajú aj s príslušníkmi inýchetník, či domácim obyvatel’stvom. Preto pobyt migrantav zahraničí častokrát mení svoju podobu a jeho život jezávislý od množstva faktorov. Migrácia je jeden z týchfenoménov dneška, v ktorom sa zrkadlí značné množstvospoločenských problémov, čo prierezovo ovplyvňuje ekonomické,sociálne, ale aj kultúrne javy – mení identity,znásobuje diverzitu, je zdrojom prínosov, ale aj mnohorakýchnapätí. Jednu z najdôležitejších úloh pri integráciizohráva miera ovládania jazyka domáceho obyvatel’stva.Čím je stupeň ovládania vyšší, tým je adaptácia migranta/migrantkyna nové prostredie jednoduchšia.Čoraz väčší počet migrantov v novej krajine svojhopôsobenia vstupuje do manželstva s partnerom, ktorý jeinej národnosti, zakladá si rodiny a vychováva svojepotomstvo v prostredí, ktoré nemusí byt’ rodné pre obochpartnerov. Pre môj terénny výskum som ako ciel’ovú skupinuzvolila migrantky – matky slovenského pôvodu žijúceLondýne, ktoré žijú/žili v etnicky zmiešanom partnerstvealebo manželstve, a v takomto bilingválnom rodinnomprostredí vychovávajú aj svoje potomstvo. Východiskovýmbodom pri získavaní kontaktov na respondentkysa pre mňa stala slovenská víkendová škola pre prvýstupeň základného vzdelania pôsobiaca v Londýne, ktorúnavštevujú deti, ktorých obaja rodičia, alebo aspoň jeden,spravidla matka, pochádzajú zo Slovenska. Okrem týchtopatria do mojej výskumnej vzorky aj matky, ktorýchdeti nenavštevujú slovenskú víkendovú školu, ale spĺňajúvyššie uvedené kritériá. Prostredníctvom kvalitatívnehovýskumu, pomocou metódy riadených rozhovorov, sa pokúšamanalyzovat’ štrukturálne podmienky, ktoré ovplyvňujúkaždodenný život migrantiek s akcentom na ichetnickú identifikáciu a ich postoj k používaniu slovenčinyako komunikačného jazyka vo výchove ich potomstva.NIEKOL’KO ÚDAJOV O MIGRÁCII SLOVÁKOV DO VEL’KEJBRITÁNIEVel’ká Británia je jednou z krajín, ktorá Slovensko po jehovstupe do Európskej Únie neobmedzila v možnosti uplatnit’sana svojom trhu práce, preto práve tu smerovala novávlna migrantov. Túto skupinu reprezentujú najmä mladíl’udia, ktorí v zahraničí hl’adajú lepšie finančné ohodnotenie,aj ked’ „väčšina Slovákov vo Vel’kej Británii pracujena kvalifikáciu menej náročných postoch v administratívea obchode (39,0 %), ubytovacích a stravovacích službách(23,2 %), priemysle (6,5 %), pol’nohospodárstve (6,3 %),zdravotníctve a sociálnych službách (5,6 %), či ako aupair.“(Divinský, Popjaková 2006) V období od roku2004 do roku 2006 patrilo Slovensko spolu s Pol’skom aLitvou ku krajinám s najpočetnejšou skupinou ekonomickýchmigrantov vo Vel’kej Británii – približný odhad sapohybuje okolo počtu 56 tisíc osôb, (Divinský, Popjaková
Change language