AntropoWebzin 3/2010.

164 ANTROPOWEBZIN 3/2010(Horváthová 1970: 86) Takáto predstava sa vzt’ahuje d’alejaj na pôrod a obdobie po ňom, kým žena nepodstúpilapurifikačný obrad, ktorý ju zaradil spät’ do normálnehoživota.Pôrod bol na slovenskom vidieku prevažne ženskouzáležitost’ou. Okrem rodičky bola vždy prítomná ajpôrodná baba (babica, babicul’a), ktorá z dôvodu kontaktus rodičkou pokladanou za nečistú taktiež preberala takétocharakteristiky, čo sa v niektorých lokalitách prejavilonegatívnym vzt’ahom k pôrodnej babe. (Beňušková 1995:72) Pri pôrode boli prítomné aj staršie ženy z rodiny,pôvodne plnila funkciu pôrodnej baby kmotra rodičky(čiže budúca krstná mama diet’at’a). Ženy zvykli rodit’doma alebo vo svojom bývalom domove, u svojej matky,obvykle v komore, až po pôrode sa žena s diet’at’ompresunuli do izby.Praktiky týkajúce sa pôrodu sa vzt’ahovali najmä najeho urýchlenie, a na to, aby bol čo najl’ahší. V súlades princípom similárnej mágie všetko, čo bolo v miestnostizaviazané alebo zatvorené sa odstraňovalo, lebo mohlobránit’ v príchode diet’at’a na svet (žene rozplietli vlasy,rozviazali všetky uzly, odomkli truhlicu, stiahli obrúčkuap.). (Beňušková 1995: 253) Na brucho jej kládli svadobnéšaty, jedna z prítomných žien mohla nabrat’ do úst voduz válova a vypl’ut’ ju rodičke na prsia, aby sa zl’akla a čonajrýchlejšie porodila, ak mohla chodit’, šla potriast’ vonslivku, chodili s ňou po miestnosti, natriasali ju v plachte.Pôrod mohol užahčit’aj muž svojou prítomnost’ou, alebo jumal držat’, trikrát ňou zatriast’prípadne ju prekročit’/Hont/ 4(Horváthová 1988: 471), aby sa tak bolest’ rozdelila. Zarovnakým účelom sa na rodičku kládli aj kusy odevumuža. Prítomnost’ muža pri pôrode však nebola bežná.V obave pred negatívnymi silami, ktoré by mohli ublížitrodičke či diet’at’u, sa rodilo potme, čo malo zabezpečit’,aby ich zlé sily nenašli. (Horváthová 1975: 988)Po pôrode postel’ v izbe obkolesili plachtou – tzv.kútna plachta (podl’a nej sa aj žena po pôrode nazývalakútnica), ktorá súčasne plnila viacnásobnú praktickú ajmagickú funkciu. Z praktického hl’adiska chránila ženua diet’a pred nadmerným kontaktom s ostatnými členmirodiny (choroby), taktiež poskytovala matke súkromie apokoj, ktoré jej dopomáhali k skorému zotaveniu. Nadruhej strane bola kútna plachta magickou ochranou ženyi diet’at’a pred zlými silami, urieknutím, pôsobením stríg apod., a súčasne boli diet’a a žena považované za nečistépre ostatných l’udí, preto predstavovali potenciálne nebezpečenstvoaj tým, že takéto negatívne sily prit’ahovali. Dopostele sa žene ukladali rôzne apotropajné predmety akonapríklad čistec, cesnak, chlieb. Takéto sa prišívali aj nasamotnú plachtu (ihly, klince) a ochrannú funkciu mala ajsamotná výzdoba plachty (výšivky červenou, žltou nit’ou).Diet’a obvykle zavinula pôrodná baba a podala ho matkeza plachtu. Otec sa zavolal až po týchto úkonoch a bozkomho prijal za svoje. (ibid.: 472) Všeobecne však bola kútnaplachta a miesto za ňou prísne tabuizované, nemohol zaňvstúpit’ žiaden muž, otec ani iní členovia rodiny. Platilo,že diet’a muselo byt’ pokrstené čo najskôr, obvykle prvúnedel’u po narodení. Pre diet’a bol krst obradom, ktorýho zbavoval prvotnej nečistoty a taktiež ho chránil predpôsobením negatívnych síl (stríg, mory, zlého ducha, víly,bohynky), ktoré podl’a predstáv enormne ohrozovali matkui diet’a a spôsobovali aj ich smrt’. Zabránit’ tomu maliokrem plachty aj obrady a praktiky, resp. zákazy a príkazy,ktoré musela žena – šestonediel’ka dodržiavat’. Žena bolapovažovaná za nečistú šest’ týždňov po pôrode – odtial’ ajpomenovanie tohto obdobia šestonedelie. Žena sa nesmelaobrátit’k diet’at’u chrbtom, inak by dostalo žltačku, nesmelana zem stúpit’bosá, nik jej nesmel vidiet’prsia, pretože bybola urieknutá (ibid.: 476). Vo vzt’ahu k spoločenstvu bolatiež nebezpečná, preto nesmela vôbec vychádzat’ z domu,lebo by dedinu postihol l’adovec, voda zo studne bysčervivela, ak by ju ona čerpala, kravy, ktoré by podojilaby dávali zlé mlieko, rovnako manipulácia s potravinamibola neprípustná (cesto prekysne, múka zhorkne, víno sapremení na ocot). Súčasne bola pre ňu tabu aj konzumáciaurčitých pokrmov ako cesnak, cibul’a a iná zelenina, leboby sa jej nedarilo. Ona samotná bola ohrozená, ak by vyšlavon, pretože ju mohol odvliect’ zlý duch, diet’a by mohlivymenit’ za podvršt’a. Z rovnakých obáv sa v noci ženas diet’at’om nikdy nenechávala samotná v izbe, prípadne savždy nechávala zapálená svieca. Žena sa nesmela pozriet’do zrkadla, pretože mohla upadnút’ do moci zlého ducha.(Horváthová 1995: 475) Na dvor mohla vyjst’ len v čepcia chránená apotropajnými predmetmi, nesmela šit’, prat’,kopat’, ani česat’ sa. (Beňušková 1995: 232) Počas tohtoobdobia až do vádzky sa o ženu starala predovšetkýmpôrodná baba.Vádzka (vývodky, úvod) bola dôležitým prechodovýmmagicko-purifikačným obradom zabezpečujúcimmagickú očistu rodičky, a zároveň ukončovala izoláciuženy od rodiny i spoločenstva. Podl’a zvyklostí sa konalaod dvoch do šiestich týždňov po pôrode. Jej pôvodnápodoba všeobecne spočívala v obrade vystúpenia z domua opätovnom návrate do neho. Pred prah sa položili žeravéuhlíky, prípadne pohár s vodou alebo pálenkou a vajíčko,ktoré musela šestonediel’ka prekročit’. Po návrate si sadlana vedro s vodou, aby mala vel’a mlieka. Horváthovásleduje v tomto obrade zjavný kontext očistnej funkcieohňa a vody. (Horváthová 1975: 990) Pôvodný predkrest’anskýobrad bol postupne nahradený jeho cirkevnoupodobou, ktorá sa stala dominantnou. Po ceste do kostolanesmela rodička hovorit’, mala íst’ do kostola vedl’ajšoucestou v nenápadných tmavých šatách, chránit’ ju maliapotropajné predmety (sol’, popol, cesnak, nožnice, svätenérastliny). (Beňušková 1995: 283) Obrad spočíval v príchodešestonediel’ky do kostola, jej posvätením kňazom,a musela obíst’ s horiacou sviečkou oltár, týmto bola jejočista ukončená. Po návrate do domu bola sňatá kútnaplachta a žena sa na druhý deň mohla opätovne zaradit’dokaždodenného života.4 Tu hovoríme o tzv. nepravej kuvade – muž preberá čast’ bolesti ženyna seba.