202 ANTROPOWEBZIN 3/2010druhých a donášanie informácií na kolegov nadriadeným.Pre donášačov správ o kolegoch nadriadeným je na lodiurčené pomenovanie „sapo“ („bonzák“).Členovia posádky jednotlivých oddelení pracujúrozdelení do pracovných tímov. V situáciách, ked’v reštauráciiniektorá sekcia zaostáva za ostatnými a tým brániotvoreniu reštaurácie pre druhú skupinu hostí, je povinnost’ouvšetkých najbližších sekcií oneskorencovi pomôct’.Formou sankcie v prípade, že člen posádky je vlastnoulenivost’ou na prít’až ostatným, je jeho stigmatizáciaoslovením „mamagajo“. Obsah termínu „mamagajo“ ječlenmi posádky natol’ko negatívne vnímaný, že ho môžemepokladat’ za nadávku.Nejednoznačne je čašníkmi hodnotený už spomenutýjav – tzv. „pinčovanie“ (od slova „to pinch“ = „uchmatnút’“).Je to dočasná krádež vybavenia sekcií v reštauráciipre potreby práce na vlastnej sekcii. Či sú tieto drobnékrádeže, o ktorých sa vo všeobecnosti vie, akceptovanéalebo nie, rozhodujú postupy, ktorými sa pri nich „páchatel’“riadi.Druhou diskutabilnou oblast’ou, ktorá sa týka našejtémy, je porušovanie pravidiel daných vedením firmy amanažmentom. Pokial’ člen posádky porušuje niektoré„zhora“ dané pravidlá týkajúce sa pracovných postupov(v prípade čašníkov napr. spôsob servírovania jedál),o tom, či sa v „očiach“ kolegov previnil alebonie, rozhodujú len pravidlá „zdola“ – pravidlá vytvorenéčlenmi posádky (v našom prípade čašníkmi). Zvláštnostiživota na lodi obsahujú aj vel’mi prísne a pre vonkajšiehopozorovatel’a neprehl’adné pravidlá ako „to pinch witha heart“. Tak nazývajú na lodiach čašníci krádež, priktorej boli dodržané jej interné pravidlá. Čašník, ktorýich nedodržiava je kolegami označený slovom „barato“(„lacný, odpad“).ZÁVERPevnost’ socio-profesnej skupiny členov posádky závisípriamo úmerne na stupni sociálnej stability, na mierezáväznosti skupinových pravidiel a noriem, na vedomí„spoločného osudu“, na kvalitatívnej podobnosti a na spoločnezdiel’anom priestore. Všetky spomínané podmienkyhomogenity skupiny sú na lodi zachované.Stupeň sociálnej stability vymedzuje sociálne pozície,statusy a role členov skupiny. Rovnaké správaniesa členov skupiny zamestnancov lode je vo všetkýchsituáciách (tak pracovného, ako aj vol’ného času)vychádza z pevne určených pravidiel konania určenýchinternými disciplinárnymi, bezpečnostnými a pracovnýmipravidlami.Každý člen posádky je v multietnickom prostredínútený podriadit’ sa určitému bežnému uvažovaniu o každodennejrealite. Tomuto každodennému životu, ktorýnie celkom korešponduje s kultúrnym a náboženskýmvedomím členov posádky, sa prispôsobujú. A vedomie, žerobia všetci jej členovia, pôsobí na každého člena posádkyunifikačne. Členovia posádky sú si podobní z viacerýchhl’adísk. Z hl’adiska ich súdržnosti na lodi je z týchto charakteristíknajdôležitejšie rovnaké ekonomické postaveniev rámci jednotlivých pracovných pozícií.Naopak dezintegračne môže na skupinu pôsobit’neúspech jej členov a teda neefektívnost’ jej existencie aizolovanost’ (tzv. „ponorková nemoc“). Ak člen skupinyplní všetky pracovné povinnosti a dodržuje všetky inštitucionálne,ako aj interné neoficiálne pravidlá, je takmernemožné, aby nebol v dosiahnutí svojich ciel’ov úspešný.Ak napríklad čašník nestíha, pomôžu mu v rámci reciprocitykolegovia.Izolované sociálne prostredie môže evokovat’ isténapätie. Pokial’ nie je napätie medzi členmi skupinyeliminované (napr. zmenou komunikačných stereotypov),môže časom prerást’ v konflikt. Konfliktom, ktoré bymohli vzniknút’v dôsledku „ponorkovej nemoci“, sa snažífirma CCL zabránit’zmenami komunikačných stereotypov,organizovaním aktivít pre vol’ný čas, či takou významnoudrobnost’ou, akou je zmena jedálneho lístka či výzdobychodieb.Dôležitou schopnost’ou existencie sociálneho subjektu,ktorá môže zabránit’ tomu, aby naň negatívne pôsobilstereotyp vyplývajúci z izolácie, je segregácia. Procesoddel’ovania rolí umožňuje jedincovi spoločenskú kooperáciua zároveň mu vytvára priestor pre súkromie. Členoviaposádky majú možnost’ segregácie rolí obmedzenú nakabínu a priestor mimo lod’. V tomto ohl’ade je život nalodi podobný životu v tradičnom dedinskom spoločenstve.Na lodi nie je neznášanlivost’ vo význame, v akomju poznáme z pevniny, pretože tu nie je strach zo straty teritória.To platí pre všetkých rovnako a pretože kultúra nieje propagovaná umelo politickými stranami ale spontánne,kultúrne hodnoty nie sú na lodi „programovou zbraňou“,v dôsledku čoho sú vnímané len pozitívne. Spoločnost’CCL sa naopak snaží zamestnancov spojit’ v aktivitách,ktoré všetci spájajú výhradne s pozitívnymi intenciami –tanec, jedlo, oslavy, party, soccer, cricket.Na lodi som v prevažnej väčšine momentov odpozorovalav komunikácií l’udí rôznych národností dialektickývzt’ah – teda vzt’ah, v ktorom sú spoločnosti otvorenéslobodnému dialógu medzi vlastnou kultúrou a kultúrouiných, čo vedie k vol’nej výmene myšlienok, ideí, foriema hodnôt. To znamená, že kultúrna identita členov posádkyje postavená na sebavedomom, ale citlivom prístupe k sebesamému aj k druhým.Získané vzdelanie, autorita v rodine, v lokálnomspoločenstve, politická orientácia, atd’. – to všetko sú„kvality“, o ktorých sa na lodi nerozpráva, pretože sanijakým spôsobom nedotýkajú momentálneho pôsobeniana lodi. Témou života „doma“ – mimo lod’, ktorej sa všetcina lodi venujú s viac-menej rovnakou vášňou, je témarodiny (deti, partneri a rodičia) a vlasti.Častá interakcia členov posádky je dôležitá, pretožepreveruje stav aktuálnej „sociálnej reality“ – osobné skúsenosti,dojmy, postoje a emócie. Komunikácia v rámci skupinyje založená na zovšeobecňovaní osobných skúseností,takže osobné postoje a chovanie sú transformované dopostojov a chovania, ktoré zodpovedajú normám skupiny.
ZUZANA KRÁTKA: ETNICKÁ A SOCIO-PROFESNÁ IDENTITA A KONFLIKT 203Tlak sociálnej kontroly skupiny je priamo úmerný jejsúdržnosti (kohézii). Naopak, sociálna izolácia člena môžejeho sociálnu pozíciu ohrozit’ a jeho status znížit’.Zvláštnymi skupinami, ktoré sa na lodiach vytvárajú,sú najužšie neformálne skupiny – skupiny kamarátovo počte členov cca dva až desat’, ktorých najdôležitejšoufunkciou je funkcia „ochranná“. Tieto priatel’ské skupinynahrádzajú rodinu, teda primárnu skupinu. Svojim členomslúžia ako sociálna a emocionálna opora. Nie je zriedkavé,že sa priatelia na lodi navzájom nazývajú osloveniamiz príbuzenskej terminológie. Najčastejšie sa pritom používajúoslovenia „sestra“ a „brat“. Časté sú prípady, kedyčlen posádky určí najlepšieho priatel’a z lode za krstnéhootca svojho diet’at’a nezávisle od jeho etnickej príslušnosti.Verím, že podobne symbiózny vzt’ah medzi l’ud’miz rôznych kútov sveta v inom prostredí, aký som mohlasledovat’ na zaoceánskych lodiach, nie je utópia a žesa o tom budeme môct’ presviedčat’ na čoraz väčšommnožstve príkladov.POUŽITÁ LITERATURA[1] ALLPORT, G. W. 1955. The nature of prejudice. American Anthropologist57(2).[2] ASSMAN, A. 2001. Kultura a pamět’. Písmo, vzpomínka a politickáidentita v rozvinutých kulturách starověku. Praha.[3] BALES, R. F. 1970. Personality and interpersonal behavior. NewYork.[4] BERGER P. L. a T. LUCKMANN 1999. Základy vědění v každodennímživotě. Praha.[5] GEERTZ, C. 2005. Interpretace kultur. Praha.[6] HARTL, P. a H. HARTLOVÁ 2000. Psychologický slovník. Praha.[7] KOSTLIN, K. 2002. Imagológia, kohézie. Tradícia, kultúra a kontinuita,spoločenstvo a identita. Slovenský národopis 50(3-4).[8] LEŠČÁK, M. 1999. Etika a súčasný etnologický výskum. in K.Jakubíková (Ed.) Tradícia, etika a civilizačné zmeny. Bratislava.[9] MARUŠIAK, J. a M. FERANCOVÁ 2005. Teoretické prístupyk identitám a ich praktické aplikácie (zborník zo seminára). Bratislava.[10] SAHLINS, M. D. 1976. Culture and practical reason. Chicago.*Příspěvek je písemnou verzí přednášky, která zaznělana 6. mezinárodní studentské konferenci AntropoWebupodpořené ZČU v Plzni v rámci projektu SVK–2010–006. Publikace textu byla podpořena ZČU v Plzni v rámciprojektu SGS–2010–019.
Change language