SG40

36 

77 

9 

jún 2013 – august 2013 

S matkou ôsmich detí o veciach, 

ktoré spájajú rodinu 

strana 7 

12 

Dieťa nie je dospelý! 

strana 46 

Ako „vstať z popola“ 

strana 20 

9 

Cena 2,89 € 

december 2013 – február 2014 

www.svetgralu.sk 

Duchovné súvislosti v živote 

…a chyby v jej preklade 

strana 14 

Nová energia na dosah? 

strana 40 

Pravidlá úspešnej výchovy 

strana 20 

Cena 2,89 € 

O živote v Tanzánii 

s MUDr. Margarétou 

Černákovou 

strana 34 

Aký partner sa k nám 

naozaj hodí? 

strana 31 


Duchovné súvislosti i v živote 

Ochrnul, uzdravil sa 

a dnes vysvetľuje, 

ako na to 

strana 5 

Ako nepremárniť 

sviatky lásky 

strana 12 

marec – máj 2014 

Konšpiračné teórie, 

náboženstvo súčasnosti? 

strana 14 

Príbeh zo života 

strana 29 

Dobré je to, čo je dobré 

pre všetkých 

strana 36 

Cena 2,89 € 


Duchovné súvislosti v živote 

strana 8 

strana 20 

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu, 

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt. 

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú. 

Ďalšie číslo 41 

Vychádza v septembri 2014 

Svet Grálu 

Homosexualitaa 

Ako jej rozumieť? 

Svet Grálu 

36 

luv živote 

Práca zmyslom života? 

Je práca len nutným zlom, alebo nám ponúka 

viac? Môže sa stať radosťou? Ak áno, teda ako? 

ISSN 1614–5127 

771614 512005 

Život ma naučil neplánovať 

Svet Grálu 

12 zlatých pravidiel 

úspešnej výchovy 

38 

Vyhorenie 

Vznik Biblie 

Sen o voľnej energii 

Povzbudzujte 

svoje dieťa 

Vysoká škola 

neočakávaniaania 

Vrana k vrane 

sadá... 

Neprišiel, 

aby zomrel 

Posolstvo z Nazaretu 

Svet Grálu 

ISSN 1614-5127 

771614 512005 

Samoliečba 

začína myslením 

Vianoce… 

Svet Grálu 

39 

Pozor, sprisahanie! 

Môj spoločník Parkinson 

Zlaté pravidlá 

úspešnej výchovy 

Ako 

prekonať 

strach 

Svet Grálu 

Vyrovnať sa 

s utrpením? 

„Dá sa to“ – 

hovorí Pavel Kalpakcis 

Homeopatia 

v záhrade 

môže zachrániť 

i zlomený stromček 

Dýchanie ako živý dej 

Dychové cvičenia v praxi 

Autor: Susanne Barknowitz 

aždý človek má svoj rytmus dýchania, jedinečný, 

Kzodpovedajúci jeho osobnosti. Často svoj dych 

obmedzujeme – brzdíme ho, prekrývame, potláčame, 

bránime mu v plnom rozvinutí. Hĺbka, prirodzenosť 

a harmónia dýchania vyjadruje našu schopnosť 

vnútorného sústredenia, i našu odovzdanosť, súzvuk 

s vrodenými prírodnými silami. – Kniha predstavuje 

celý rad prirodzených dychových cvičení, ktoré 

pomáhajú vnímať náš spontánny, pôvodný dych, 

prijať ho a dať mu možnosť, aby sa rozvíjal. 

SUSANNE BARKNOWITZOVÁ 

DÝCHÁNÍ 

JAKO ŽIVOUCÍ DĚNÍ 

DECHOVÁ TERAPIE V PRAXI 

Susanne Barknowitz pôsobí od roku 

1985 ako dychová terapeutka, neskôr 

aj ako psychoterapeutka, najmä podľa 

logoterapeutickej metódy Viktora 

Emanuela Frankla („liečba pochopením 

zmyslu života“). Je vyhľadávanou 

lektorkou prednášok a seminárov. 

Pracuje v Innsbrucku. Je aj spoluautorkou knihy Cesty 

z duševnej krízy. Pomoc v strachu a depresii, vydanej 

v roku 2012 nakladateľstvom Stiftung Gralsbotschaft. 

INTEGRÁL BRNO 

Naša cena: 7,60 € 

Cena pre predplatiteľa: 7,00 € 

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu, 

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk 

111 strán, 

tvrdá väzba, 

formát 15 x 21,5 cm, 

hmotnosť 260 g, 

český jazyk.

NA ÚVOD 

eď ste sa už, milí čitatelia, rozhodli 

otvoriť toto číslo nášho ča- 

K 

sopisu, tak najprv vedzte, že ľudia 

okolo nás sa delia asi tak do troch 

skupín. 

Tá prvá je najdemokratickejšia, pretože 

je najväčšia a príliš si s osudom 

sveta a zmyslom života hlavu neláme. 

Žije proste tak, ako veci prichádzajú 

a ako jej to okolitý svet dovolí. A dovolí 

jej toho dosť a nežije si až tak 

zle; vlastne nikdy sme sa nemali tak 

dobre, ako dnes. Hlad sme naposledy 

zažili na horskom výlete, keď sa nám 

minuli zásoby v batohu a vojnu poznáme 

iba z rozprávaní a televíznych 

filmov. Sú v našej spoločnosti aj ľudia 

dosť chudobní, prajme im lepšie – ale 

oveľa viac je tých, ktorí si myslia, že 

im k šťastiu chýba veľa, no v skutočnosti 

okolo šťastia už prešli a mali 

by sa poň vrátiť. Ibaže tá prvá skupina 

nad tým všetkým až tak nerozmýšľa, 

hovoriac si „veď ono to dajako 

dopadne“. Ono to naozaj nejako dopadne, 

aspoň zatiaľ. 

Tá druhá skupina je malá, ale nepokojná, 

a ustavične sa zväčšuje. 

Znepokojuje ju, že síce žije celkom 

dobre, ale že to takto nemôže dlho 

vydržať, že sa blíži dajaká veľká 

katastrofa. Keby len výrub pralesov 

v ďalekej Južnej Amerike alebo 

drancovanie nerastného bohatstva 

vzdialenej Afriky, to by sa dalo ešte 

v srdci Európy vydržať. Ale znečistenie 

vzduchu a vody okolo nás, 

narúšanie medziľudských vzťahov, 

bezohľadnosť, chamtivosť, chtivosť 

po moci… Všemoc peňazí ako jediná 

uznávaná hodnota, a na druhej 

strane – akosi vôbec niet pokroku 

v zlepšovaní zdravotného stavu ľudí 

pri stále rastúcom pokroku v zdravotníctve. 

To je zásah do stredu 

terča – do navyknutého, nerušeného 

a nevzrušeného života. 

Sú napríklad ľudia, ktorých zamestnáva 

myšlienka na celosvetový 

výpadok počítačov a elektroniky. To 

by bol naozaj návrat do doby kamennej. 

Dnes si bez elektroniky nekúpite 

ani peceň chleba, nehovoriac o kúrení, 

telefonovaní alebo štartovaní 

auta. Pred časom som navštívil malé 

mesto, kde po víchrici ostali ľudia 

tri dni bez elektriny. Jediné, čo nezlyhalo, 

boli zápalky, sviečky a teplé 

svetre. Kúrenie nehrialo, svetlo nesvietilo, 

variče nevarili, televízia bola 

bez vízií, rozhlas nič nehlásil – neboli 

batérie. Denný život vo fabrikách sa 

zastavil a večerný sa scvrkol na sedenie 

pri sviečke. A ľudia si zrazu uvedomili, 

aký krehký a zraniteľný je 

ten zdanlivo nepotopiteľný luxusný 

Titanik našej civilizácie. 

Prírodné katastrofy – tie sú možné 

a v podstate isté. Zato finančné a hospodárske 

krízy, tie sú podľa názoru 

ekonómov úplne isté a neodvratné, 

iba sa nevie, kedy a ako vypuknú. 

Odborníci vedia, že peňažníctvo 

a bankovníctvo dneška je labilná 

stavba, ktorá sa môže kedykoľvek 

zrútiť, a potom prestane fungovať 

všetko. 

Nuž a táto druhá skupina ľudí toto 

všetko vie, iba nevie, čo s tým a ako 

tomu zabrániť. Je to menšia skupina, 

než tá prvá. 

Potom je tu tretia skupina; to sú tí, 

ktorí vedia, čo proti tomu podniknúť. 

Tam nie je vôbec nik. 

My by sme radi, s dovolením, do tej 

tretej skupiny niečo pridali. Nie seba, 

ani iných ľudí, ale poznanie o Grále 

a prichádzajúce z Grálu. 

Pod pojmom „svätý Grál“ si dnes 

väčšina ľudí predstaví stredoveké 

legendy a symbol hľadania ideálu. 

Ibaže odtiaľ je ku skutočnému významu 

tohto pojmu tak ďaleko, ako od 

Mojžišovho biblického opisu stvorenia 

sveta k skutočnému vzniku stvorenia 

a vesmíru. Oba opisy vznikli 

vtedy pre prostých pastierov a stredovekých 

obyvateľov hradov a podhradí. 

Ale dnes nastal čas poodhaliť oponu 

o kus ďalej. „Posolstvo Grálu“ mení 

pohľad na svet! Vieru a cirkevné náboženstvá 

vystrieda poznanie o tom, 

že „vôľa Božia“, tá záhadná, nevyspytateľná 

a zázračná, je obsiahnutá 

bezo zbytku v prírodných zákonoch, 

ktorými Stvoriteľ riadi chod celého 

svojho diela. Tieto zákony prirodzene 

zahŕňajú i nám neviditeľné 

svety, ktoré patria k celku a vysvetľujú 

mnohé tajomné a zázračné deje 

úplne samozrejmým spôsobom. 

Poznanie „Posolstva Grálu“ vysvetľuje 

prosto a prirodzene mnohé doterajšie 

záhady života a vnáša jasno 

do niekdajších hádaniek. Treba však 

vedieť, že ten viditeľný ľadovec nášho 

osudu a života siaha hlboko pod hladinu 

do sveta, ktorý je síce neviditeľný, 

ale prehliadnuteľný a pochopiteľný, 

pretože je vystavaný podľa 

rovnakých plánov a rovnako múdrou 

rukou ako ten viditeľný. A hľa, odrazu 

pochopíme, že mnohé takzvané 

utrpenie, nešťastie, nespravodlivosť, 

alebo aj šťastie a radosť majú svoje 

príčiny, že náš život má svoj zmysel 

a že všetko do seba navzájom zapadá 

ako tkanivo farebného koberca. I zatúžime 

sa o tom koberci niečo dozvedieť 

a sami do neho pridávať iba nitky 

čistých farieb. Tak začneme pomaly 

meniť svoje jemné neviditeľné okolie 

a dostane sa nám z neho nesmiernej 

pomoci. A zmeníme to, čo sa zmeniť 

dá, i dokážeme s dôverou znášať 

to, čo sa zmeniť nedá. Pochopíme, 

že zmyslom života nie je žiť ľahko 

a v pohodlí, ale prežívať, smerovať 

svojimi činmi nahor 

– a tak súčasne 

zachraňovať to, čo 

sa v dnešnom chorom 

svete zachrániť 

ešte dá. 

Artur Zatloukal 

zatloukal@svetgralu.cz 

3 

Svet Grálu 

40 | 2014

OBSAH 

FEJTÓN 

Grál 

NÁBOŽENSTVO 

Význam a účinok modlitby 

FOTOREPORTÁŽ 

Čarovné ostrovy v Pacifiku 

Po stopách 

Charlesa Darwina 

SPOLOČNOSŤ 

„S tebou sa nehráme!“ 

Ako pomôcť deťom vo vzťahoch s kamarátmi 

TÉMA 

Svätý Grál 

Jeho význam pre svet a ľudskú dušu 

TÉMA 

ZDRAVIE 

Liečivé vedomie – 

vedomá liečba 

Na čom pri modlitbe 

skutočne záleží 

Všemúdrosť a Svätý Grál 

v prednáškach Posolstva Grálu 

ZDRAVIE 

Strašiak „Fóbia“ 

TELEPATIA 

Ako to ten kôň vie? 

… a ako sa ho zbaviť 

HISTÓRIA 

Otroctvo 

v kresťanskej Európe 

ZAUJÍMAVOSTI 

Bojíte sa elektrosmogu? 

ZDRAVIE 

Keď sa duša vyladí 

ŽIVOT 

Príď si napumpovať svaly 

i sebavedomie 

Narcisov mýtus trochu inak 

SPOLOČNOSŤ 

Vesmír nie je samoobsluha 

… ani zlatá rybka. Naozaj musíme mať všetko? 

ROZHOVOR 

Energia odinakiaľ 

Rozhovor s priekopníkmi na poli tzv. voľných energií 

JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ 

Burina a pšenica 

Terapia v hlbinách 

podvedomia 

4 

Svet Grálu 

40 | 2014 

Fantastické schopnosti 

zvierat 

NÁZORY 

Ohlasy čitateľov

FEJTÓN 

Grál 


rišiel čas na ďalší stupeň poznania. 

Možno, že už je dokonca aj 

P 

neskoro. 

Ešte pred pár storočiami bol svet 

nádherne jednoduchý a prehľadný. 

Zem sme si predstavovali ako plochú 

dosku, obklopenú zo všetkých strán 

morom, okolo ktorej obieha Slnko 

ako okolo stredu sveta. Svet bol 

stvorený iba za sedem dní, doslova 

presne tak, ako to opísala Biblia: 

„Buďte svetlá na nebeskej oblohe na 

oddeľovanie dňa od noci! A buďte na 

znamenie pre obdobia, dni a roky! 

I buďte svetlami na nebeskej oblohe, 

aby ste osvetľovali zem! A stalo sa 

tak. A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: 

väčšie, aby vládlo nad dňom, 

a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj 

hviezdy. Umiestnil ich na nebeskej 

oblohe, aby osvetľovali zem a aby 

vládli nad dňom a nad nocou a oddeľovali 

svetlo od tmy. A Boh videl, 

že je to dobré…“ (1M, Gen. 1, 14-18) 

Zvieratá ako aj ľudia povstali 

hotoví z ruky Božej, asi tak, ak to 

maľovali stredovekí maliari, králi 

boli dosadzovaní „z milosti Božej“, 

poddaní im boli povinní poslušnosťou 

ako správcom Božej vôle na zemi, 

a cirkev organizovala svojim ovečkám 

ich duchovný život. Nielen organizovala, 

ale často i tvrdo diktovala. 

Potom sa v tomto stredovekom 

tkanive začali miestami objavovať 

nezrovnalosti: bolo to všetko pekne 

vymyslené, ale nebola to pravda. Tí 

prví, ktorí sa ozvali, to obvykle škaredo 

odniesli; ony totiž všetky veľké 

pravdy začínajú ako rúhanie. Alebo 

ako nezmysly, tak sa zdajú tým, čo to 

5 

Svet Grálu 

40 | 2014

FEJTÓN 

všetko sami vedia lepšie. Buď si ich 

nositelia svoj nesúhlas rovno odtrpeli 

na kacírskej hranici, alebo strávili 

zvyšok života v nemilosti a pod 

hrozbou, že ich cirkev raz dopadne 

a dôkladne si na nich posvieti. 

Keď pozval Galileo Galilei, jeden 

z priekopníkov astronómie, ctihodných 

profesorov z Florencie, aby si 

prezreli jeho novozostrojeným ďalekohľadom 

satelity planéty Jupiter, 

bola jeho ponuka odmietnutá. Páni 

profesori nechceli vidieť ani mes iace, 

ani ďalekohľad. Skalopevne verili, že 

pravda sa nehľadá v prírode, ale pátraním 

v biblických textoch, a ich teologické 

predstavy im boli milšie než 

skutočnosť. Potom astronóma predvolali 

pred inkvizičnú komisiu a vypočul 

si jej rozhodnutie: „Tvrdenie, 

že Slnko je stredom sveta a stojí na 

mieste, je chybné, absurdné, kacírske 

a v rozpore s Písmom svätým. Tvrdenie, 

že Zem nie je stredom sveta, ale 

že sa pohybuje a otáča denne dookola, 

je filozoficky chybné, absurdné a teologicky 

prinajmenšom pomýlené.“ 

Pretože sa tvrdohlavý vedec zdráhal 

podrobiť autorite cirkvi, bol nakoniec 

roku 1623 predvolaný pred 

inkvizičný tribunál do Ríma, a tam 

už šlo celkom do tuhého. Neostávalo 

iné, než svoje „bludy“ odvolať, a to 

ešte bol rád, že vyviazol len s doživotným 

domácim väzením. 

Dnes pozeráme na tieto prehmaty 

minulosti s poľutovaním a súcitom, 

pretože vďaka ďalším nebojácnym 

a húževnatým priekopníkom pravdivého 

poznania už vieme, že sa veci 

majú inak. 

Ale – ako by sme sa postavili voči 

novému, spočiatku nezvyklému 

6 

Svet Grálu 

40 | 2014 

poznaniu my sami a práve dnes? 

Inak, než ctihodní páni profesori 

z Florencie? Od čias stredoveku 

dospela astronómia a fyzika k neuveriteľným, 

avšak pravdivým objavom: 

máme zmapované neutrónové 

hviezdy, čierne diery, červený 

posuv v miliardách svetelných rokov, 

skúmame vznik vesmíru veľkým 

treskom, v oblasti stavebných 

častíc hmoty sme cez protóny a elektróny 

dospeli ku kvarkom a hadrónom… 

ale v oblasti vzťahu nášho 

vnútra k Stvoriteľovi, k zdroju života 

stojíme v podstate na rovnakých pozíciách 

starých dve a viac tisícročí. 

Ony totiž všetky veľké pravdy začínajú ako 

rúhanie. Alebo ako nezmysly, tak sa zdajú tým, 

čo to všetko sami vedia lepšie. 

Áno, dnes sa už pripúšťa, že nemusí 

existovať len jediná samospasiteľná 

cirkev; že biblické texty – pri všetkej 

úcte k nim – nie sú priamym zjavením 

Božím, ale zbierkou rôznych 

textov rôznych autorov; že človek nie 

je oprávnený vnucovať svoje náboženstvo 

mečom, križiackymi výpravami 

ani bombovými atentátmi. Ale 

tieto zmeny vždy povstali zvonku. 

Uvedomme si, že vymoženosti našej 

doby – zrušenie nevoľníctva, občianska 

sloboda, rešpekt k ľudskej dôstojnosti, 

ľudské práva, sloboda vyjadrovania 

a združovania… ani jedna 

z nich nevznikla z popudu náboženstiev, 

všetky pochádzajú z dielne 

kritikov a nepriateľov cirkvi: francúzskej 

revolúcie, osvietenectva 18. 

storočia a ďalších nenáboženských, 

„občianskych“ myšlienkových smerov. 

Radi by sme týmto vyjadrili názor, 

že sme teda asi my ľudia uchopili 

a pochopili Božiu Pravdu zle 

a krivo; že sme z toho, čo nás malo 

povzniesť, urobili brzdu a prekážku. 

Že sme s Pravdou gazdovali tak, ako 

neraz hospodária politici s peniazmi 

a ideami, teda zle. Zostáva otázka, 

či sme my, nehodní, vôbec schopní 

a ochotní prijať nové poznanie, keď 

bude vyzerať inak než to doterajšie, 

tak ako ho neboli ochotní prijať páni 

profesori z Florencie. 

Ostatne, dôkazom nášho úplne pomýleného 

prístupu k svetu a životu 

sú katastrofálne škody na životnom 

prostredí, prírode, na hospodárstve, 

na bezcitne usporiadanej spoločnosti. 

Náprava sveta? Neexistuje. Nikto 

nebude ochotný dobrovoľne ustúpiť 

od svojich domnelých nárokov. Môžeme 

sa len prizerať potápajúcej sa 

lodi civilizácie. 

Náprava jednotlivcov a malých 

skupín? Áno, tá existuje. Aj na tej potápajúcej 

sa lodi sú záchranné člny. – 

Pre tých, ktorí uznajú, že meradlom 

všetkých vecí nie je človek, ale Stvoriteľ, 

pre tých, ktorí sa pred ním v pokore 

sklonia a začnú k nemu hľadať 

pravdivú cestu. Nesmú sa pritom diviť, 

že tá cesta bude vyzerať inak, než 

dvetisíc rokov staré šablóny, že na nej 

narazia na mnohé zdanlivo nové… 

a predsa v tom novom čoskoro vycítia 

podobnosť s duchom Ježišovho 

učenia, oprosteného od tisícročných 

nánosov a omylov ľudských nálezkov. 

Aj vedenie o Grále je súčasťou 

tejto novej cesty. S ním je spojených 

ešte veľa nových poznatkov o usporiadaní 

sveta, o podstate človeka, 

o jeho úlohe na zemi, o spôsobe života 

podľa vôle Božej. 

Prišiel čas na ďalší stupeň poznania. 

Možno, že už 

je dokonca aj neskoro. 


zatloukal@svetgralu.cz

NÁBOŽENSTVO 

„Rozhovor“ 

s Neviditeľným 

Význam a účinok modlitby 

„Ctím ťa? Za čo? 

Už si niekedy zmiernil bolesť utláčaných? 

Už si niekedy utíšil slzy zúfalých?“ 

Gerd Harms 

Tieto slová z Goetheho básne Prometheus 

môžu v súčasníkovi ľahko 

vzbudiť myšlienku, že tam „na druhej 

strane“ nie je ucho pre naše sťažnosti, 

nie je srdce láskavé k utláčaným. Ak sa 

nenapĺňajú naše očakávania, prečo by 

sme sa teda mali modliť? Známym zástancom 

tohto materialistického názoru 

je v súčasnosti Richard Dawkins. Vo 

svojej knihe „Blud o Bohu“ poukazuje 

na škody napáchané organizovaným 

náboženstvom, jeho stúpencami 

a predstavami o Bohu. V mene Božom 

boli páchané tie najhoršie zločiny. Dawkins 

sa označuje za odporcu náboženstva, 

ktoré nás učí, aby sme boli spokojní 

s tým, že nerozumieme svetu. 

Odpoveďou na Dawkinsov fundamentalizmus 

je napr. kniha s názvom „Blud 

ateizmu“ (Allister a Joanna Collicutt 

MacGrath). Aká je podstata modlitby 

a aký má prínos? 

SLÚŽI 

„VŠEMOHÚCNOSŤ 

BOŽIA“ NAŠIM 

ŽELANIAM? 

Keď sa modlíme, obyčajne používame 

slová. Či však reaguje „vyššia 

sila“ na našu reč, a rozumie rozličným 

jazykom tejto zeme? Po krátkej 

úvahe je hneď jasné, že v modlitbe 

nejde ani tak o slová, ako o obrazy, 

7 

Svet Grálu 

40 | 2014

NÁBOŽENSTVO 

predstavy a city s nimi spojené. A tu 

sa nelíši napr. Angličan od Francúza. 

A čo kultúra? Do akej miery 

budú rozdielne napríklad naše predstavy 

o neviditeľných veciach, o Bohu 

a jeho moci, ku ktorej sa človek 

spravidla v modlitbe obracia? Boha 

opisujeme určitými vlastnosťami – 

všemohúcnosť, všadeprítomnosť, 

spravodlivosť, láska a ďalšie. Musíme 

si však uvedomiť, že tieto vlastnosti 

chápeme podľa prejavov v našom, 

ľudskom svete. Preto naše predstavy 

nie sú v súlade s onou vyššou skutočnosťou, 

z ktorej by mohol vyrastať 

pojem Boha. A v tom je možno 

vysvetlenie, prečo je tak málo našich 

prosieb vyslyšaných. Milióny ľudí 

sa napríklad modlia za mier. To je 

predsa dobré! Prečo je teda na svete 

toľko utrpenia a nespravodlivosti? 

Je to snáď zámer Stvoriteľa? Alebo 

je naša predstava o Božej všemohúcnosti 

falošná? 

Žijeme vo svete, ktorého základné 

vlastnosti sú dané. Snažíme sa pochopiť 

prírodné zákony. Pokiaľ počítame 

so Stvoriteľom, potom Boh 

je zákonodarca a prírodné zákony 

sú jeho právne predpisy. Pojem „všemohúcnosť“ 

určite neznamená, že by 

mal Boh prírodné zákony obchádzať, 

alebo zasahovať do ľudských osudov. 

Veď základom všetkého diania vo 

stvorení sú nemenné prírodné zákony 

– ako prejav Božej vôle. Ale ak 

Boh nezasahuje do svetového diania 

osobne, načo potom modlitba? A čo 

potom vypočuté modlitby, nečakané 

uzdravenia či vyslobodenia z núdze? 

Čo je teda skutočnou modlitbou? 

Ako sa modlíme? Aké máme druhy 

modlitby? Najrozšírenejšia bude zaiste 

modlitba prosebná, často prosíme 

o niečo, čo nám chýba: odpovede 

na nevyjasnené otázky, o pomoc 

pri chorobe, v núdzi a podobne. 

S tým je často spojená predstava, 

že opakovanie zvyšuje možnosť 

8 

Svet Grálu 

40 | 2014 

úspechu. Pri príhovore za druhého je 

motivácia menej sebecká. Ďalej sú tu 

modlitby ďakovné a prejavy uctievania 

či velebenia. Poznáme modlitby 

slovné i bez slov, určené pre jednotlivca 

alebo pre pospolitosť. Môžu byť 

súčasťou denného rituálu, s pevne 

stanovenými formuláciami, niekedy 

sa požaduje i určitá poloha či pohyb 

tela (kresťania kľačia so zopnutými 

rukami, moslimovia sa vrhajú na 

zem, Židia prichádzajú k múru). 

NA ČOM PRI MODLITBE 

SKUTOČNE ZÁLEŽÍ? 

Jednému návštevníkovi Tibetu opát 

kláštora vysvetlil, že z modlitby mníchov 

neporozumie ničomu, pokiaľ 

bude dávať pozor len na točenie 

mlynčekov, rytmus spevu a oblaky 

kadidla. Všetko to je len pomoc, aby 

sa modliaci dostal do stavu potrebného 

pre vlastnú modlitbu. Skutočná 

modlitba je prejavom najvnútornejšieho 

citu. Len na tomto základe 

môžeme rezonovať s neviditeľným 

svetom a skutočne prijať účinok 

modlitby. 

Pomocou vnútorných obrazov oživených 

duchovným jadrom môžeme 

porozumieť tej sile, od ktorej očakávame 

pomoc. Problémom však je, že 

sme dnes zavalení množstvom podnetov 

a informácií, ktoré nás rozptyľujú 

a bránia sústredeniu, teda práve 

tomu, čo dáva modlitbe impulz. 

Preto je užitočné použiť slová, ktoré 

naše cítenie povzbudia. Nejde však 

len o samotné slová, o ich formuláciu 

v určitom jazyku, alebo opakovanie

NÁBOŽENSTVO 

v pevnom poradí. Rozhodujúcim 

faktorom sú vnútorné obrazy naplnené 

duchovnou silou. 

Dôležité je nezostávať pri obrazoch 

toho, čo si neželáme, ale prebudiť 

v sebe obrazy toho, čo si želáme. Kto 

napríklad túži po uzdravení, nemá 

myslieť na chorobu, ale vytvárať si 

v sebe obraz zdravia. Inými slovami, 

máme si predstaviť, že to, po čom túžime, 

je už realitou. To je potom reč, 

ktorej neviditeľný svet rozumie a na 

ktorú reaguje. 

Vyjadrujme len želania, ktorých 

splnenie si vieme predstaviť, inak 

vnútorné obrazy strácajú dôveryhodnosť 

a spôsobujú zablokovanie. 

Čím väčšia je naša dôvera v pomáhajúcu 

neviditeľnú silu, tým skôr je 

modlitba vypočutá. Túto detskú dôveru 

v Boha obvykle vidíme u ľudí 

prostejších, jednoduchších častejšie, 

než u ľudí ovládaných rozumom 

a jeho pochybnosťami. Podľa Biblie 

hovoril Ježiš vo svojom Kázaní na 

hore o blaženej účasti na kráľovstve 

nebeskom tých, ktorí sú „chudobní 

duchom“. Tým sú mienení ľudia, ktorých 

duch nie je utláčaný špekulantstvom 

rozumu. Aj tí, ktorí sú čistého 

srdca, a „pokojní“, teda ľudia s dobrou 

vôľou, majú zasľúbené blahoslavenstvo 

(Mt 5, 3–9). 

O modlitbe sa ďalej v Biblii hovorí: 

„Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, 

ktorí sa dávajú na obdiv. Ale 

keď sa modlíš, vojdi do svojej izbičky, 

zavri za sebou dvere a modli sa k Otcovi, 

ktorý zostáva skrytý a ktorý 

vidí, čo je skryté. On ťa potom odmení. 

A nebuďte mnohovravní, ako 

tí, ktorí si myslia, že budú vyslyšaní 

pre množstvo slov. Nečiňte tak, veď 

váš Otec vie, čo potrebujete, skôr než 

ho poprosíte.“ 

Z toho je zrejmé, že pri modlitbe 

nejde o slová, ale o vnútorné precítenie, 

ktoré vyžaduje čisté srdce a nezaťaženú 

dušu. „Ak ideš k oltáru, 

najprv sa uzmier so svojím bratom 

a potom príď“ (Mt 5.24). 

Podľa pôvodu sú dva druhy modlitieb. 

Jedny, ktoré prýštia priamo 

z vnútra človeka a potom sú odievané 

do slov, a tie, ktoré sa v duchu 

ešte len majú prebúdzať pomocou 

naučených alebo predriekavaných 

slov. Tie sa však ľahko stratia vo víre 

každodenných myšlienok. Stálym 

opakovaním hrozí ich zovšednenie, 

ľahko sa stráca vnútorná účasť modliaceho 

sa, a preto bývajú málokedy 

účinné. Je vhodné, keď prosbe predchádza 

fáza uctievania. Uctievaním 

ľahšie docielime vnútorné povznesenie, 

v ktorom sa snažíme otvoriť 

nádhere svetlých výšin. Tento akt nás 

uvoľňuje od pozemského a otvára 

prieplav na prednesenie našej prosby. 

V uctievaní môžeme byť ponorení po 

celý deň, aj popri každodenných povinnostiach. 

Ide proste len o zmenu 

prístupu. 

Keď sme si povedali, akým spôsobom 

sa máme modliť, aby bola 

modlitba účinná, nasleduje otázka, 

čo sa modliť, aby sme do modlitby 

nevkladali falošné predstavy o Božej 

všemohúcnosti. 

Keď sa dvaja kresťanskí podnikatelia 

modlia za získanie tej istej zákazky, 

alebo keď sa v súťaži alebo 

vojne obe strany modlia za víťazstvo 

nad súperom, predpokladá sa, 

že sa Stvoriteľ prikloní k jednej zo 

strán. Malo by však byť jasné, že tam, 

kde zisk jedného znamená stratu 

u druhého, sú prosebné modlitby 

absurdné. Najlepšou cestou, ako sa 

otvoriť účinnej pomoci, je prosba 

o silu. 

Okrem prosebných modlitieb existujú 

prirodzene aj modlitby ďakovné. 

S tými sa stretneme, keď sa človeku 

prihodí niečo celkom zvláštne, je zachránený, 

alebo vyvedený z núdze. 

Žiaľ, pre väčšinu dnešných ľudí je 

tento druh modlitby vecou neznámou. 

V našej bohatej spoločnosti 

sa nám totiž veľa vecí zdá až príliš 

samozrejmých. Predchádzajúce generácie 

mali vo vedomí výrazne zakotvenú 

potrebu pravidelne vyjadriť 

vďaku za dary a zachovanie života, 

ktorá sa prejavovala v ľudových zvykoch 

a tradíciách. 

AKO SA MÔŽE 

MODLITBA SPLNIŤ 

Keď sa budeme modliť správne, s náležitou 

pokorou, aké modlitby majú 

nádej na vypočutie? Musíme si uvedomiť, 

že Božia starostlivosť o ľudského 

ducha platí pre večnosť. Preto 

nie sú dôležité momentálne želania 

a prechodné trápenia. Životné ťažkosti 

majú predsa aj vzdelávaciu 

9 

Svet Grálu 

40 | 2014

MODLITBA 

úlohu. Po druhé, modlitby sa môžu 

splniť aj inak, než človek predpokladá. 

„Človek mieni a Boh mení“, ako sa 

správne hovorí. Naše želania sú jednostranné, 

kým Božia múdrosť má 

na zreteli dobro celku. A modlitby sa 

nenapĺňajú ani formou nepochopiteľného 

zázraku, ale nastanú 

v rámci prirodzeného diania. 

Sotvakedy si človek uvedomí, 

aké vôbec existujú 

možnosti sprostredkovať 

mu pomoc. Chorí často dúfajú 

v „zázračné vyliečenie“. 

Všetko sa napokon môže 

vyvíjať celkom inak ako človek 

myslel, no vždy podľa 

všadeprítomných prírodných 

zákonov. Pre človeka 

otvoreného novým druhom 

pomoci je niekedy schodnejšie navštíviť 

nejakú vhodnú formu terapie 

alebo lekára špecialistu. Tak môže 

dôjsť k splneniu modlitby, hoci nepoznal 

jej pôvod. 

Všetci sme súčasťou rozsiahlej siete 

utvorenej zo vzájomných vzťahov 

myšlienok a rozhodnutí. Aj internet 

koniec-koncov tvorí pozemský obraz 

tejto siete vzťahov. Napodobňuje 

onú nadpozemskú sieť, ako všetko 

pozemské je však len kópiou toho, čo 

je v neviditeľnom svete dávno skutočnosťou. 

Touto sieťou môže modlitba 

nájsť cestu k ľuďom, ktorí sú otvorení 

Na hranici sa pýta colník: „Máte 

niečo na preclenie? Čo je toto 

za fľašu?“ – „To je posvätená 

voda, idem totiž z Lúrd.“ – 

„Dobre, dobre,“ colník otvorí 

fľašu a pričuchne. „Počujte, 

veď to je koňak!" "Skutočne. To je 

neuveriteľné, zase jeden zázrak!“ 

pomoci. Najlepším predpokladom je 

dôvera človeka – tá urovnáva cestu 

pomoci, možno niekedy až „zázračnej“. 

Francúzske Lurdy sú známe svojimi 

„zázračnými uzdraveniami“. Pokiaľ to 

zákony osudu a vnútorné rozpoloženie 

chorého dovolí, môžu v mimoriadnych 

prípadoch nastať skutočne uzdravenia, 

pretože zdravé telo je normálny 

stav – a choroba len bránila tomuto 

normálnemu stavu. Keď sa „prekážka“ 

odstráni, telo sa vráti opäť do stavu 

harmónie, čiže zdravia, čo sa niekedy 

môže stať „zázračne“ rýchlo. 

Pri nečakaných uzdraveniach 

musíme obzvlášť mať na zreteli, že 

v jadre našej bytosti je nehmotný 

duch, ktorý ovplyvňuje telo. Toto je 

pre vedu dneška zatiaľ nepochopená 

záhada. Spolupôsobenie ducha a tela 

umožňuje žiarenie, ktoré vychádza 

z krvi. Krv je „zvláštna šťava“, ako 

sa hovorí v Goetheho Faustovi a na 

mnohých miestach Biblie. Výnimočne 

sa stáva, že žiarenie presahuje 

hranicu tela. V blízkosti takých 

ľudí potom dochádza k prekvapivým 

liečebným účinkom. Objavujú sa zázrační 

alebo duchovní liečitelia. 

V Anglicku bol napríklad 

veľmi známy Harry 

Edwards (1893–1976), 

v Nemecku Bruno Gröning 

(1906–1959). Títo ľudia hovorili, 

že vďaka nepatrí im, 

ale že sú len prieplavmi 

pre Božskú liečivú silu. 

Býva skôr výnimkou, že 

sa vymodlená pomoc prejaví 

ako zázračné uzdravenie, 

ale ani v takých prípadoch 

nejde o svojvoľný čin Boží, ale 

o účinky zákonov stvorenia, ktoré 

predsa nevylučujú zásahy z „vyšších 

úrovní“. 

Za normálnych okolností naše 

modlitby budú stúpať nahor – vtedy, 

keď sú nesené čistým cítením a dobrým 

chcením bez sebeckých pohnútok, 

v pokore, 

s vďačnosťou a dôverou 

v Boha. 

Dr. Gerd Harms 

harms@svetgralu.sk 

10 

Svet Grálu 

40 | 2014

SPOLOČNOSŤ 

„S tebou sa nehráme!“ 

O priateľstve 

Guy Poulin 

Sú vzťahy našich detí s ich priateľmi 

šťastné? Niekedy je medzi nimi radosť 

a harmónia, o niekoľko dní neskôr ako 

keby ich priateľstvo definitívne skončilo, 

potom sa opäť „udobria“ a sú najlepšími 

priateľmi na svete až dovtedy, kým sa 

objavia ďalšie konflikty… a tak stále 

dookola. Keď sa oboznámime s určitými 

„pravidlami“, ktorými sa riadia medziľudské 

vzťahy, môžeme im pomôcť ich 

vzťahy stabilizovať. 

1. Byť priateľmi, a to najlepšími 

na svete, neznamená, že musíme 

byť neustále spolu. Áno, ozajstní 

priatelia sa spolu často rozprávajú 

alebo sa často stretávajú. Ale prebieha 

to prirodzene, nenásilne. Akonáhle 

sa však cítime zaviazaní iba 

preto, že je to náš priateľ, obmedzuje 

nás to a priateľstvo nemusí 

mať dlhé trvanie. Byť priateľom neznamená 

byť otrokom toho druhého. 

V priateľstve je dôležitá aj sloboda. 

Pokiaľ nepripustíme, aby priateľ 

alebo kamarát mal aj iných priateľov, 

pretože to v nás vyvoláva žiarlivosť, 

je to problém. A rovnako, aj 

my máme právo stretávať sa s inými 

ľuďmi, než je náš najlepší priateľ. Je 

dokonca užitočné nechať nášho 

kamaráta priateliť sa aj s niekým, 

s kým si my až tak nerozumieme. 

Pokiaľ si tieto veci ujasníme, zistíme, 

11 

Svet Grálu 

40 | 2014

SPOLOČNOSŤ 

že v kamarátstve s niekým iným 

svojho priateľa nestrácame. 

2. Sú ľudia, s ktorými sme radi 

často, s inými radšej iba príležitostne, 

a s ďalšími vychádzame dobre iba 

vtedy, keď ich vídame zriedka. Nejde 

o to oddeliť tých, ktorí sú naozajstnými 

priateľmi od tých, s ktorými 

vznikajú problémy, keď sme s nimi 

často. Nemusíme nikoho zavrhovať. 

Dôležité je zistiť, ako nám to vyhovuje. 

Pekné okamihy môžeme zažiť 

aj s tými, s ktorými sa pre ich temperament 

alebo určité povahové črty, 

chyby, stretávame radšej iba zriedka. 

3. Aj medzi priateľmi sa stáva, že 

občas nemáme dobrú náladu. Namiesto 

toho, aby sme sa vadili a riskovali, 

že naše priateľstvo tým utrpí, 

je lepšie sa na čas vzdialiť. 

4. S čím sa môžeme priateľom 

zdôveriť? Nie každý si vie naše dôverné 

informácie nechať pre seba. 

Sú priatelia, ktorí sú dobrými dôverníkmi. 

S nimi môžeme zdieľať 

svoje skúsenosti, záujmy, ale i obavy, 

problémy a máme istotu, že našu dôveru 

nesklamú. Iní sú dobrými kamarátmi, 

majú dobrú povahu, nápady, 

sú zábavní, je príjemné byť 

v ich spoločnosti, ale zachovať tajomstvo 

nevedia. Poznáme to podľa 

toho, ako a čo hovoria o druhých. Takým 

je lepšie nehovoriť nič osobné 

a intímne. A predovšetkým… vyhýbajme 

sa zdôverovať s niečím osobným 

pri „četovaní“ prostredníctvom 

počítača. Nevieme, kto všetko 

to môže čítať. Dôverné oznámenie si 

nechajme na osobné stretnutie. 

5. Musíme nášmu najlepšiemu 

priateľovi povedať úplne všetko? Keď 

mu to nepovieme, znamená to, že mu 

12 

Svet Grálu 

40 | 2014 

Máme druhého zavrhnúť a považovať ho za hlúpeho, 

pretože má iný názor ako my? 

nedôverujeme? – V každom vzťahu 

máme právo na intimitu, máme právo 

neodhaliť všetko ani tomu najlepšiemu 

priateľovi. Je len na nás, ako sa rozhodneme, 

čo si ponecháme pre seba. 

6. Musíme niekomu potvrdiť, že 

je naším najlepším priateľom? Čo ak 

sa náš najlepší priateľ opýta: „Som 

tvoj najlepší priateľ?“ Bez váhania 

odpovieme „áno“ a zbadáme, že mu 

to urobilo radosť. Neskôr nám rovnakú 

otázku položí iný dobrý priateľ, 

takže mu tiež odpovieme „áno“. 

Keď sa potom tí dvaja stretnú, povie 

jeden druhému, že je rád, že som 

jeho najlepší priateľ a druhý prekvapene 

povie to isté. Budú na seba pozerať 

a budú rozmýšľať: „Azda máme 

do činenia s luhárom?“ Je lepšie nehovoriť, 

kto je môj najlepší priateľ 

alebo priateľka, aj keď sami dobre 

vieme, kto ním je. Býva to zdrojom 

konfliktov. Priateľovi, ktorý sa nás 

na to opýta, môžeme predsa povedať: 

„Mám výborných priateľov a ty k nim 

patríš.“ Taká odpoveď poteší. 

7. Priatelia spolu zvyknú diskutovať 

o všetkom možnom. Stáva sa, 

že sa v niečom nezhodneme a nedokážeme 

vidieť veci rovnako. Máme 

druhého zavrhnúť a považovať ho za 

hlúpeho, pretože má iný názor ako 

my? Pokiaľ sa začneme takto správať, 

nebudeme mať v živote veľa priateľov, 

pretože existuje veľa tém, na 

ktoré sa naše názory rôznia. Aj keď 

spolu nesúhlasíme, nie je v stávke 

naša povesť. Obaja sme úprimní, ale 

nevidíme veci rovnakým spôsobom, 

to je všetko. V diskusii môžeme byť 

protivníkmi, a pritom stále ostávame 

priateľmi. Stať sa protivníkom neznamená 

stať sa nepriateľom. 

8. Musíme urobiť všetko, čo od 

nás priatelia žiadajú, aby sme im preukázali 

našu lojalitu? Isteže nie! Je 

dôležité počúvať svoj vnútorný hlas. 

Pokiaľ nám hovorí „nie“, je našou povinnosťou 

pevne a pokojne odmietnuť. 

9. Ako reagovať, keď sa druhý 

správa tak, že je nám to nepríjemné? 

Asi najlepšie bude si s ním v pokoji 

a s rešpektom pohovoriť, aj keď pri 

tom možno trochu zvýšime hlas. 

Treba vyjadriť to, čo sa nám nepáči, 

povedať, čo to pre nás znamená 

a požiadať ho, aby prestal. Napríklad: 

„Prosím ťa, prestaň mi takto 

hovoriť! Uráža ma to!“ alebo „Hnevá 

ma, keď meníš pravidlá hry, ako sa

tebe hodí! Prestaň s tým!“ Ten druhý 

bude pravdepodobne prekvapený, že 

sa s ním rozprávame takým tónom, 

ale nebude nám to mať za zlé. Pravda, 

za predpokladu, že sme ho tým neurazili 

ani nenapadli. 

10. Ako reagovať, keď nám niekto 

príde povedať, že náš priateľ 

o nás rozpráva hanlivo? Ísť za ním 

a požiadať ho o vysvetlenie? No čo 

ak to nie je pravda? Môžeme ho tým 

raniť, mohlo by nás to neskôr mrzieť. 

Možno niekto iba chce vyvolať 

medzi nami svár. Radšej odpovedzme, 

že keď má môj priateľ niečo 

na srdci, povie mi to sám. Tým diskusia 

skončí, ako keby sme nič také 

nepočuli. 

11. Niektoré dieťa rado podpichuje 

druhých. Pokiaľ zistíme, že 

podpichovanie vyvoláva u druhých 

nevôľu alebo hnev, môžeme „hriešnika“ 

poučiť, že i podpichovanie má 

isté medze, ktoré je dobré rešpektovať: 

a) Podpichovanie nemá druhého 

urážať. Povedať napríklad „Ty si 

hlúpy!“ a dodať „To bol vtip!“ – môže 

byť pre niekoho „silná káva“. Môže 

vzbudiť dojem, že ho naozaj považujeme 

za hlúpeho. 

b) Podpichovať radšej iba tých, 

ktorí nás dobre poznajú a vedia, ako 

to skutočne myslíme. 

c) Všímať si druhého a s dobiedzaním 

okamžite prestať, akonáhle 

zbadáme, že už toho bolo priveľa (napríklad 

zmena nálady, prísny pohľad 

alebo priamo želanie, aby sme prestali). 

Priateľstvo je krásna vec, život bez 

dobrých priateľov by bol chudobný. 

Aby naše priateľstvá pretrvávali, aby 

nedochádzalo k zbytočným nedorozumeniam, 

je potrebné pestovať ich, 

dodržiavať určité pravidlá. Citlivé 

porozumenie, ohľaduplnosť, tolerancia, 

láskavosť nám pomôžu pestovať 

priateľstvá od škôlky až do dôchodku. 

– Aby človek nikdy nezostal 

sám. 

Guy Poulin 

poulin@svetgralu.sk 

13 

Svet Grálu 

40 | 2014

jasnocítiacich kňazov, ktorí im pomáhali 

svojou nebojácnosťou a rituálmi 

týchto démonov zaháňať. 

BOHOVIA 

Svätý Grál 

Na začiatku boli povesti zo stredoveku – príbehy o posvätnej čaši z Kristovej poslednej 

večere, o hľadaní vzácneho drahokamu, o kráľovi Artušovi, o rytieroch bez bázne 

a hany, zázračnom meči Excalibur… tak si dnešný človek spája predstavy s pojmom 

Grál. 

Nie, tak to nebolo. To sú len nedokonalé ľudské zvesti. Na počiatku bolo Slovo, rozhodnutie 

Stvoriteľa, ktoré dalo vzniknúť svetu i vesmíru. Grál bol pri samom počiatku 

tohto vzniku. Jeho význam pre svet i pre ľudskú dušu je neporovnateľne väčší, než ho 

líčia povesti. 


Na svojej dlhej ceste k poznaniu a sebauvedomeniu 

poznávalo ľudstvo 

najskôr prírodu, živly a sily, ktoré 

ňou hýbali. Prostý život pravekých 

ľudí od nich vyžadoval bystré pozorovanie 

a vnímavosť k rastlinám, 

porozumenie zvieratám, ktoré lovil, 

i tým, ktoré si zdomestikoval. Ľudia 

– aspoň niektorí – vyciťovali 

14 

Svet Grálu 

40 | 2014 

alebo videli bytosti prírody, pomocníkov, 

ktorí sa odpradávna o prírodu 

starali a boli v nej doma. Videli alebo 

vyciťovali aj najnižšie jemnohmotné 

útvary, výtvory ich vlastného strachu 

a obáv, teda fantómov a démonov. 

Boli ešte len na začiatku svojej 

cesty za poznaním, preto považovali 

tieto nadpozemské bytosti za bohov, 

báli sa ich a uctievali ich. Mali aj svojich 

šamanov, jasnovidných alebo 

Ako sa ľudský duch postupne prebúdzal 

a vyvíjal sa, začali ľudia vidieť 

alebo tušiť dobroprajnejšie bytosti, 

výtvory citového a myšlienkového 

sveta láskavosti a dobrotivosti, prestávali 

sa démonov báť aj uctievať ich. 

Začali vidieť aj vyššie bytosti prírody. 

Príroda je dokonalá a usilovne pracujúca 

dielňa z ruky Božej. Každá bytosť 

má v nej svoje miesto, svoju činnosť 

a aj svojho vodcu, od ktorého prijíma 

usmernenie a pomoc pre svoju prácu. 

Gréci, Rimania i Germáni mohli potom 

vidieť aj vodcov bytostí a živlov, 

tých, ktorí na vrchole pyramídy prírody 

spostredkovávali múdrosť a silu 

smerom nadol tým nesčíselným vykonávateľom 

Stvoriteľovej vôle v prírode. 

Aj týchto vodcov považovali vtedajší 

ľudia za bohov – oni boli tými najvyššími, 

ktorých dokázali vyciťovať, 

vidieť či s nimi hovoriť – aspoň niektorí 

ľudia. Grécky Zeus, pred ním 

védsky Djaus Pitar, po ňom rímsky 

Jupiter a germánsky Wotan boli tí istí 

vodcovia bytostných, iba im rôzne národy 

dávali rôzne mená. To až časom, 

ako sa čistá schopnosť videnia a vyciťovania 

kalila, začali si ľudia postavy 

svojich „bohov“ prikrášľovať vymyslenými 

historkami podľa vlastnej fantázie 

a nakoniec z nich vytvorili hrdinov 

bájí. 

Od vedomia o existencii vodcov 

bytostných a živlov bola cesta k poznaniu 

Boha ešte veľmi dlhá. Pritom 

práve poznanie Boha je cieľom života 

nás ľudí. Až potom sa stávame zrelými 

opustiť pozemskú úroveň a stúpať 

smerom nahor, k raju. 

Z historicky nám známych národov 

to boli, pokiaľ vieme, ako prví

TÉMA 

Židia, ktorí vo svojej zbožnosti dozreli 

k poznaniu vznešeného pojmu 

jediného najvyššieho Boha. Nedospeli 

k nemu tak celkom dobrovoľne – 

najskôr museli na sebe prežiť brutálny 

útlak pod egyptským bičom, 

utrpenie, najhlbšiu beznádej a zúfalstvo, 

a až potom, keď im už nič 

iné nezostávalo, pozdvihli svoju myseľ 

nahor a v prosbách začali hľadať 

vyššie hodnoty a vyššiu pomoc. A až 

potom, keď sami urovnali svoju cestu 

nahor, dostalo sa im aj vyšieho poznania 

i pomoci z výšin. Prostredníctvom 

Mojžiša im prišlo zvestovanie 

o najvyššom Bohu, Stvoriteľovi všetkého, 

Kráľovi nebies. 

BOH 

Zdalo sa, že je všetko na najlepšej 

ceste, na ceste nahor. Biblický Starý 

zákon, doklad o dejinách židovského 

vzťahu k Bohu, je plný hlbokej zbožnosti 

a oddanosti Hospodinovi: 

„Hospodin, Bože Izraela, niet Boha 

tebe podobného hore na nebi ani dole 

na zemi. Ty zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo 

svojim služobníkom, ktorí 

chodia pred tebou celým srdcom…“ 

volá kráľ Šalamún pri vysvätení novopostaveného 

chrámu; a „keď kňazi 

vychádzali zo svätyne, naplnil Hospodinov 

dom oblak, takže kňazi kvôli 

tomuto mraku nemohli konať svoju 

službu, pretože Hospodinov dom naplnila 

Hospodinova sláva.“ (1. Kráľovská 

8,10) 

A predsa, keď na prelome letopočtu 

začal v židovskom národe pôsobiť Ježiš 

Kristus, Syn Boží, našiel židovské 

náboženstvo vtesnané do strnulých 

pravidiel a formúl, živé zvestovania 

zasypané nánosom neživých regulí. 

Ostala iba škrupina starých spisov 

a príkazov, spolu s pocitom výlučnosti, 

hrdosti na jediné pravdivé náboženstvo. 

Pod šupkou však bol iba 

uschnutý obsah. Ježiša čakala ťažká 

úloha zvestovať ľuďom Pravdu, prebúdzať 

v nich vnútro – ducha, tak, 

aby žil, vnímal a pohyboval sa. Požadoval 

od ľudí vieru, aby mu uverili, 

aby sa nechali zasiahnuť pravdivosťou, 

vrúcnosťou a láskyplnosťou 

jeho slov. 

Narážal pri tom na veľkú nevzdelanosť 

a nepripravenosť nielen u svojich 

poslucháčov, ale často i u svojich 

učeníkov. Nevzdelanosťou sa samozrejme 

nemieni nedostatok knižnej 

sčítanosti – židovské deti sa učili posvätné 

spisy v škole dokonca naspamäť! 

– ale vnútorné nepochopenie 

ducha zvestovanej Pravdy. A nehotovosť 

bola, je a bude neblahým následkom 

vnútornej vlažnosti, váhavosti 

našich predchodcov i nás samotných 

vo vzťahu k poznávaniu „posledných 

vecí človeka“, ktoré sú v skutočnosti 

vecami prvými. 

Ďalším neblahým sprievodcom Ježišovho 

pôsobenia bola zloba a nenávisť 

vtedajších židovských kňazov. 

Títo vykladači Božieho posolstva 

zväčša Božieho Syna nielenže nerozpoznali, 

ale stal sa im najväčším 

nepriateľom, ohrozením ich moci 

a úcty, ktorým sa tešili v národe. Nakoniec 

sa im vďaka intrigám a v spojení 

s Judášovou zradou podarilo 

dosiahnuť Ježišovo uväznenie a jeho 

bezohľadnú popravu. Podľa zákona, 

že „rovnaké plodí rovnaké“ však takáto 

nespravodlivosť nemohla viesť 

k oslobodeniu ľudstva, ani k vykúpeniu 

jeho hriechov, ale naopak k jeho 

ešte väčšej vine. 

A napokon, do tretice, názory a výroky 

Ježišových učeníkov sa neskôr 

prijímali s rovnakou vážnosťou, ako 

slová samotného Ježiša. I keď im Ježiš 

za svojho života vravel: „Ešte mnoho 

by som vám mal povedať, ale nerozumeli 

by ste!“, majú neskoršie záznamy 

skutkov apoštolských a záznamy 

v Biblii rovnakú váhu, ako slová Syna 

Božieho, ako úplná Pravda. Citujú sa 

v omšovej liturgii a berú sa ako súčasť 

„Božieho Slova“. Odtiaľto, z úprimne 

mienených názorov učeníkov, pochádza 

napríklad domnienka, že žiadny 

človek nemôže vlastnými silami dosiahnuť 

odpustenie hriechov, ale že 

to za neho urobí Ježiš, keď v neho človek 

uverí; napríklad v liste Petrovom 

Galaťanom 2,16: „vieme, že človeka 

nemôžu ospravedlniť skutky Zákona, 

ale iba viera v Ježiša Krista. Preto 

sme sami uverili v Ježiša Krista, aby 

sme boli ospravedlnení Kristovou vierou, 

a nie skutkami Zákona. Skutky 

Zákona predsa nikoho neospravedlnia!“Tu 

musíme zapochybovať, či tieto 

slová nevyšli len z ľudskej domnienky 

tohto Ježišovho učeníka, pretože spravodlivo 

cítime, že sa človek musí sám 

a energicky hýbať, aby dosiahol odpustenie. 

– Odhliadnuc od skutočnosti, že 

i samotné evanjeliá boli spísané až dodatočne, 

desaťročia po Ježišovej smrti, 

podľa pamätí ich autorov. 

CESTY KRESŤANSTVA 

Kresťanstvo nesmierne ovplyvnilo, 

sformovalo Európu a čiastočne i ostatné 

svetadiely. Začalo troma storočiami 

prvotnej, úprimne mienenej 

formy vyznávania Krista a zhromaždilo 

v sebe vrúcnosť, náboj i silu, 

z ktorej do istej miery čerpá dodnes. 

Vo 4. storočí potom kresťanstvo prestalo 

byť prenasledovaným náboženstvom 

a stalo sa naopak štátnym náboženstvom 

Rímskej ríše. Zdanlivo 

správny krok sa zvrtol na politické 

ťahy v záujme moci, ríše i cisára. Nasledovalo 

hašterenie medzi rôznymi 

smermi, rozštiepenie kresťanstva na 

západnú a východnú cirkev, surová 

a nevedomá politika cirkvi v stredoveku. 

Cirkev sa stala skutočnou 

pevnosťou tmárstva. Len jednotlivci 

a malé skupinky dokázali oživiť 

15 

Svet Grálu 

40 | 2014

TÉMA 

v sebe jadro Ježišovho učenia a usilovať 

sa o život podľa neho. 

Nie, nechceme ukazovať prstom 

na nedostatky kresťanstva, skôr sa 

nám zovrie srdce nad ďalším veľkým 

zlyhaním človeka: namiesto vlády 

Božieho Slova a Božej vôle nastúpila 

teokracia – vláda kňazov. 

Ako odtiaľ nájsť cestu späť k Bohu, 

tú cestu, ktorú pre nás pripravil Stvoriteľ, 

aby sme dospeli k šťastiu, blaženosti, 

zdraviu… aby sme viedli život 

tak, ako ho pre nás múdrosť a dobrotivosť 

Božia pripravila? – 

Medzitým svetové hodiny odbíjali 

koniec jednej epochy; prišiel čas na 

ďalší krok na ceste k poznaniu, na 

ceste duchovného vývoja, k zjaveniu 

dosiaľ neznámej pravdy: zjaveniu 

o Gráli. 

času a existencie. Vzniklo tak stvorenie, 

svet. Grál je teda miestom spojenia 

sveta s Bohom, s Božou večnou 

sférou, z ktorej pochádza život a ktorý 

je tu od večnosti. Je to nádoba, do ktorej 

zhora prúdi nesmierne vyžarovanie 

Boha a z ktorej sa smerom nadol 

rozlieva život, bytie pre všetko, čo vo 

stvorení jestvuje. Nakoniec i pre náš 

hmotný vesmír i Zem. 

Dôvod, prečo ľudia doposiaľ považovali 

Grál za symbol stredovekých 

legiend, spočíva v inšpirácii vtedajších 

básnikov: vytušili veľkosť tohto 

pojmu a mali o ňom podať správu, 

ale skončili pri rytierskych básňach, 

vtelených do vtedajšieho stredovekého 

prostredia. Až Posolstvo Grálu 

prináša skutočné poznanie o Gráli. 

Azda si čitateľ Sveta Grálu pomyslí: 

No dobre, ale prečo je pre mňa také 

dôležité dozvedieť sa niečo o takom 

vysokom a vzdialenom pojme, ako je 

Grál? Načo vlastne vôbec potrebujem 

Rytieri kráľa Artuša okolo Okrúhleho stola pri oslave Letníc. Grál sa im zjavuje ako zahalené 

zlaté cibórium zdobené drahokamami, ktoré držia dvaja anjeli. Z rukopisu Lancelot 

od jazera (1470), ktorý sa pripisuje Gaultierovi de Moap, autor ilustrácie neznámy. 

GRÁL 

Na začiatku boli povesti zo stredoveku 

– príbehy o posvätnej čaši z Poslednej 

večere Kristovej, o hľadaní 

vzácneho drahokamu, o kráľovi Artušovi, 

o rytieroch bez bázne a hany, 

zázračnom meči Excalibur… tak si 

spája dnešný človek svoje predstavy 

s pojmom Grál. 

Nie, tak to nebolo. To sú len nedokonalé 

ľudské zvesti. Na počiatku 

bolo Slovo, rozhodnutie Stvoriteľa, 

ktoré dalo vzniknúť svetu i vesmíru. 

Grál bol pri samom počiatku tohto 

vzniku. Jeho význam pre svet i pre 

ľudskú dušu je neporovnateľne vačší, 

než ho líčia povesti. Nemecký autor 

Abd-ru-shin vo svojom diele Posolstvo 

Grálu poprvýkrát popísal Grál 

tak, ako to dosiaľ žiadny človek neurobil: 

Grál je miesto, odkiaľ sa pri Božom 

príkaze „Buď Svetlo“ rozlialo žiarenie, 

energia, život do stvorenia! Keď 

sa teda Boh rozhodol stvoriť svet, stal 

sa Grál bránou, ktorou vytryskli lúče 

do dovtedajšej ničoty bez priestoru, 

16 

Svet Grálu 

40 | 2014

TÉMA 

poznanie, ktoré je mimo rámca 

môjho každodenného života? Či má 

nejaký praktický význam povedomie 

o veciach na nebi za hranicami bytia 

na Zemi? – Odpovedzme si otázkou: 

Prečo je pre mňa dôležité pravdivo 

vedieť o pojme Boh, alebo sa trebárs 

zaujímať o poznatky astronómie, keď 

i tak nikdy nevkročím na žiadnu cudziu 

hviezdu? 

Odpoveď: Dôvody sú dva. Ten 

prvý – potrebujeme kráčať životom 

vedome, s vedomím nesmiernej veľkosti 

Božej, ktorú môžeme vytušiť 

v jeho dielach a v usporiadaní sveta. 

A druhý – tých pár desaťročí pozemského 

života je len jednou triedou 

v tisícročnej škole bytia. Po svojej 

smrti máme pokračovať ďalej, do 

výšin a za Svetlom. Máme vedieť, čo 

nás čaká, kadiaľ máme putovať a čo 

máme hľadať. Väčšina nás ľudí sa žalostne 

prevaľuje na plytčine vedomia, 

strácame čas pozemskou prezamestnanosťou, 

a po smrti prichádzame 

na ďalší stupeň bytia slepí a hluchí, 

nešťastní, a znešťastňujeme tak 

svoje viditeľné i neviditeľné okolie. 

Veď koľko miliónov zomretých dnes 

blúdi bezcieľne po pozemskej úrovni 

a obťažuje nás, žijúcich, svojimi nutkavými 

myšlienkami, nabáda niekedy 

i k nerozvážnym činom – namiesto 

toho aby s vďakou, radosťou 

a dôverou nastúpili svoju cestu nahor 

do svetlejších úrovní, za poznávaním 

a ďalším vzdelávaním. 

Súčasťou zvestovania o Gráli je 

i poznanie o mnohých ďalších veciach, 

dosiaľ neznámych alebo prehliadaných. 

Snáď tým najdôležitejším 

je skutočnosť, že Stvoriteľ nie je 

nejaký múdry a dobrý človek, ktorý 

na nás osobne dohliada, vie, ako sa 

komu vodí a podľa svoje ľubovôle 

občas niekomu niečo odpustí, ale 

že do celého sveta vložil svoju vôľu 

vo forme nezmeniteľných zákonov, 

zákonitostí. Tými sa od počiatku 

všetko riadi, všetko sa múdro spravuje, 

každému bez výnimky sa ich 

pôsobením dostane spravodlivých 

dôsledkov, dobrých i zlých, aby ho 

vychovávali, nabádali, posilňovali 

alebo napravovali. Tieto zákony 

máme poznávať, tým potom poznávame 

vôľu Božiu a súčasne sa učíme, 

čo je pre nás dobré a čo nám škodí. 

Nie úpenlivo prosiť o zmilovanie, 

ale vedieť ako žiť, aby sa nám milosti 

dostalo. To je zásadný prielom 

v doterajšom zmýšľaní človeka. Je 

naň najvyšší čas. 

OD VIERY 

K PRESVEDČENIU 

Ježiš kedysi požadoval len vieru a dôveru 

vo svoje Slovo. Človek dneška 

je omnoho zložitejší, jeho svet sa tiež 

stal zložitejším; prostej detskej viery 

už nie je schopný, dnes už potrebuje 

presvedčenie. Presvedčenie je 

viera a poznanie dohromady. Veriť 

sa dá i nepravdám, a veľa ľudí dnes 

nepravdám aj verí. Ale poznanie 

o usporiadaní sveta – nielen toho 

viditeľného sveta atómov a molekúl, 

ale i sveta myšlienok, citov a sveta 

ľudskej duše – dáva postupne vyvstať 

istote: áno, tomuto môžem skutočne 

veriť, toto je Pravda. Tu do seba 

všetko vzájomne zapadá. 

Reinkarnácia znamená možnosť 

a cestu k odpusteniu hriechov 

a k zdokonaleniu; usporiadanie hrubohmotnosti 

a jemnohmotnosti vysvetľuje 

našu cestu svetom omnoho 

všeobsiahlejšie, než to dokážu dnešné 

vedy; poznanie o sfére bytostného 

jasne vysvetľuje usporiadanie prírody 

a rázne zmetie zo stola konflikty medzi 

vedou a náboženstvom. Poznanie 

o duchovnom raji objasňuje, kto sme, 

odkiaľ sme vyšli a kam má viesť naša 

cesta; a znalosť o sfére prastvorených 

dáva vytušiť nesmiernu vzdialenosť 

nášho vesmíru od vznešenosti Božej. 

A tak predstavuje vedomosť o Gráli 

ďalší nevyhnutný stupeň v poznávaní 

Pravdy. Je najvyšší 

čas. 


zatloukal@svetgralu.cz 

17 

Svet Grálu 

40 | 2014

POSOLSTVO GRÁLU 

VŠEMÚDROSŤ 

Pri každom obrate ponúkal Stvoriteľ 

dozrievajúcim ľudským duchom 

nové, im dovtedy ešte neznáme zjavenia. 

Mali slúžiť k ďalšiemu rozšíreniu 

vedenia, aby ich duch ďalším 

poznávaním bol schopný povzniesť 

sa do svetlých výšin, ktoré oni opustili 

kedysi ako nevedomé duchovné 

zárodky. 

Vždy bolo iba málo tých, ktorí preukázali 

ochotu vďačne prijať zvesti 

prichádzajúce z božskej sféry, aby 

tak mohli získať toľko hodnôt a duchovnej 

sily, ako to bolo ľuďom potrebné. 

Väčšina ľudí odmietla tieto 

vznešené Božie dary v dôsledku neustále 

stupňujúceho sa obmedzenia 

duchovného chápania. 

Časy takých svetových obratov súviseli 

vždy so stavom vtedajšej zrelosti 

stvorenia. Zrelosť stvorenia sa 

vo vývoji vždy celkom presne splnila, 

a to podľa svätého Božieho zákona. 

Len ľudia svojou lenivosťou ducha sa 

vo stvorení postavili vývoju do cesty 

ako prekážka! 

Zatiaľ čo sejba pokračujúceho poznávania 

všetkého Božieho pôsobenia 

vo stvorení bola pre ľudí rozdelená 

do svetových epoch, títo sa 

skoro zakaždým uzatvárali. 

Keďže sa ľudia sami vyzdvihli na 

východisko všetkého bytia, nechceli 

veriť, že by jestvovalo niečo, čo by 

nemohli chápať pozemskými zmyslami. 

Iba na ne samé obmedzili svoje 

vedenie a niečo iné nechceli preto 

ani uznať za platné. Oni ako najmenšie 

výhonky stvorenia, ktoré sú najvzdialenejšie 

od pravého bytia a skutočného 

života, rúhavo premárňujú 

čas milosti, v ktorom smú dozrievať 

pokračujúcim poznávaním. 

18 

Svet Grálu 

40 | 2014 

Teraz prichádza nový veľký obrat, 

prinášajúci so sebou tiež nové vedenie! 

O tomto obrate hovoria už sami, 

lenže si ho opäť predstavujú ako splnenie 

márnomyseľných ľudských 

prianí, a to takým spôsobom, aký si 

sami vymysleli. Nie snáď, že by oni 

mali pritom povinnosti, to nie, čakajú 

zase len na to, že im do lona spadne zo 

Svetla zlepšenie ich pozemského pohodlia! 

Taký má byť tento obrat; lebo 

ďalej ich myslenie nedosahuje. 

Ich nezaujíma, že sa musia učiť 

novému vedeniu, úzko spojenému 

s týmto obratom, aby mohli duchovne 

stúpať, a tak konečne pretvárať 

aj okolie v hmotnostiach. Čo 

dosiaľ ešte nebolo, to jednoducho 

odmietajú pre lenivosť svojho ducha. 

Lenže teraz budú ľudia prinútení 

Bohom, aby to prijali, lebo oni o tom 

musia vedieť, pretože by inak už nemohli 

duchovne stúpať nahor. … 

Tak nastáva aj teraz pri pôsobiacom 

veľkom obrate sveta bezpodmienečná 

nutnosť rozšírenia vedenia. 

Buď sa ľudský duch prinúti povzniesť 

sa až nahor k vedeniu, alebo 

zostane stáť, čo pre neho vlastne znamená 

začínajúci rozklad v nepotrebnosti 

spôsobenej nečinnosťou a prezretosťou 

ľudského ducha, ktorý 

zostal stáť a nevie už, ako správne použiť 

v ňom nahromadenú silu Svetla. 

Takže to, čo môže pomôcť a pomohlo 

by aj, stane sa mu záhubou, ako každá 

energia používaná nesprávne. 

Boh je Pán, On celkom Sám, a kto 

Ho nechce v pokore uznať takého, 

aký skutočne je, a nie ako si Ho vy 

predstavujete, ten nemôže byť vzkriesený 

k novému bytiu. 

(ukážka z prednášky) 

SVÄTÝ 

GR ÁL 

… 

Najvyšší a najvznešenejší je Boh 

sám vo svojej Božskej bezbytostnosti. 

O niečo nižšie sa rozprestiera 

Božsky-bytostné. Oboje je 

večné. K tomuto sa potom pripája 

dielo stvorenia, zostupujúc hlbšie 

a hlbšie. Skladá sa z úrovní či sfér, 

ktoré v odstupňovaní nadol stávajú 

sa hutnejšími a hutnejšími. Poslednou 

úrovňou je hrubohmotnosť, viditeľná 

ľuďom. 

Jemnohmotnosť v hmotnom stvorení 

je to, čo ľudia nazývajú onen 

svet. Teda druhá strana ich pozemského 

hrubohmotného videnia. 

Oboje však patrí k dielu stvorenia 

a vo svojich formách nie je večné. 

Podlieha zmenám za účelom obnovenia 

a osvieženia. 

Na najvyššom mieste východiska 

večnej duchovne-bytostnej úrovne 1 

stojí hrad Grálu, duchovne viditeľný, 

hmatateľný, pretože je ešte rovnako 

duchovne-bytostného druhu. 

V tomto hrade Grálu je miestnosť, 

nachádzajúca sa na samej hranici 

smerom k Božskej úrovni, je teda 

ešte éterickejšia ako ostatné duchovne-bytostné. 

V tejto miestnosti 

sa nachádza ako záruka večnej dobroty 

Boha Otca a ako symbol jeho 

najčistejšej božskej lásky a súčasne 

ako východisko Božej sily: Svätý 

Grál! 

Svätý Grál je nádoba, v ktorej 

to neprestajne vrie a vlní sa ako

POSOLSTVO GRÁLU 

červená krv bez toho, že by pretekala. 

Je ožiarená najjasnejším svetlom 

a len najčistejším zo všetkých 

duchovne-bytostných 2 je dopriate 

hľadieť do tohto svetla. To sú strážcovia 

Svätého Grálu! Ak sa v básňach 

hovorí, že najčistejší z ľudí sú 

určení k tomu, aby sa stali strážcami 

Grálu, je to stať, ktorú milosťou obdarený 

básnik príliš spozemštil, lebo 

sa nedokázal vyjadriť inakšie. 

Ani jeden ľudský duch nemôže 

vstúpiť do tejto posvätnej miestnosti. 

A to ani vo svojej najdokonalejšej duchovnej 

bytostnosti po návrate z putovania 

hmotnosťou nie je ešte dostatočne 

éterický, aby prekročil prah, 

teda túto hranicu. Aj vo svojej najvyššej 

dokonalosti je ešte príliš hutný. 

Ďalšie zéterizovanie by pre neho 

znamenalo úplný rozklad alebo spálenie, 

keďže duch človeka nie je prispôsobený 

už svojím pôvodom, aby 

sa stal ešte žiarivejším a jasnejším, 

to jest éterickejším. Neznesie to. 

Strážcovia Grálu sú veční praduchovní, 

ktorí nikdy neboli ľuďmi. 

Sú vrcholom všetkého duchovne- 

-bytostného. Potrebujú však bezbytostnú 

silu Božiu. Sú na nej závislí, 

ako všetko je závislé od Božsky-bezbytostného, 

od pôvodu všetkej sily, 

od Boha Otca. 

Z času načas, v deň Svätej Holubice, 

zjavuje sa nad nádobou Holubica, 

ako obnovené znamenie nepremennej 

božskej lásky Otcovej. 

Je to chvíľa spojenia, prinášajúca 

obnovenie sily. Strážcovia Grálu 

ju prijímajú v pokornej zbožnosti 

a túto zázračnú silu môžu potom 

rozdávať ďalej. 

Od toho závisí pretrvávanie celého 

stvorenia! 

Je to okamih, keď sa láska Stvoriteľova 

žiarivo rozlieva v chráme 

Svätého Grálu k obnove bytia, k obnove 

tvorivého úsilia. Prúdi dolu 

do celého vesmíru ako údery pulzu 

v jeho žilách. Pritom sa zachvejú 

v posvätnom úžase všetky sféry, naplnené 

predtuchou radosti a veľkého 

šťastia. Len duch človeka stojí 

nezúčastnený, len on necíti, čo táto 

udalosť znamená práve pre neho, 

aký nesmierny dar človek prijíma 

s otupenou mysľou. Jeho vlastná rozumová 

obmedzenosť mu nedovolí 

pochopiť takú veľkosť. 

Je to okamih prílivu života pre celé 

stvorenie! 

Je to stále sa opakujúce nutné potvrdzovanie 

zmluvy, ktorú Stvoriteľ 

udržuje so svojím dielom. Keby raz 

bol tento príliv prerušený, keby neprišiel, 

muselo by všetko jestvujúce 

pomaly zoschnúť, zostarnúť a rozpadnúť 

sa. Potom by prišiel koniec 

všetkých dní a zostal by len sám Boh, 

ako tomu bolo na počiatku! Lebo 

len On sám je Život. 

Tento dej je znázornený v legende. 

Je tam dokonca naznačené, 

ako musí všetko zostarnúť a zahynúť, 

ak sa nevráti deň Svätej Holubice, 

ono „odhalenie“ Grálu. Tiež 

ako starnú rytieri Grálu v čase, keď 

Amfortas už viac neodhaľuje Grál, 

až do chvíle, keď Parsifal nastúpi 

ako kráľ Grálu. 

Človek by už mal prestať považovať 

Svätý Grál za niečo nepochopiteľné. 

On skutočne jestvuje! Ľudskému 

duchu je však v dôsledku 

jeho podstaty odopreté, aby ho niekedy 

uzrel. Naproti tomu požehnanie 

Svätého Grálu, prúdiace z neho, 

ktoré strážcovia Grálu môžu odovzdávať 

ďalej a aj ho odovzdávajú, 

môžu ľudskí duchovia prijímať 

a užívať, ak sa tomu otvoria. 

V tomto zmysle nemožno nazvať 

niektoré výklady ako celkom nesprávne, 

pokiaľ vo svojich náznakoch 

sa nepokúšajú zahrnúť do toho i samotný 

Svätý Grál. Sú teda čiastočne 

správne a čiastočne nesprávne. 

Zjavovanie sa Holubice v určitý 

deň Svätej Holubice ukazuje zakaždým 

zoslanie Ducha Svätého, lebo 

táto Holubica je s ním v úzkom 

spojení. Je to však dej, ktorý ľudský 

duch je schopný chápať len obrazne. 

On totiž, z povahy veci, pri svojom 

najvyššom vývoji môže v skutočnosti 

v myslení, vedení a cítení dosiahnuť 

až tam, odkiaľ sám vyšiel, 

teda k tomu druhu, ktorý je totožný 

s jeho najčistejšou podstatou pôvodu. 

A to je večné duchovne-bytostné. 

… 

(ukážka z prednášky) 

1 Myslí sa tým prvá, najvyššia a najdokonalejšia 

úroveň stvoreného sveta, tzv. 

prastvorenie; z nej nepochádzajú ľudia. 

2 Prvá a najvyššia zo stvorených, prastvorenie, 

ako prvé a najdokonalejšie obrazy 

Božie. Ľudia pochádzajú z nižšej vrstvy 

a k dokonalosti sa musia ešte len vyvíjať. 

19 

Svet Grálu 

40 | 2014

ZDRAVIE 

Strašiak „FÓBIA“ 

… a ako sa ho zbaviť 

Marianne Klauser-Stalder 

Strach je prirodzená reakcia na nebezpečnú 

situáciu, patrí k životu. Niekdy sa 

však obávame aj situácií, ktoré sú pre 

iných ľudí celkom bežné a nevyvolávajú 

najmenšie obavy. Sú to takzvané fóbie. 

Je ich pomerne veľa, no častokrát sú 

v spoločnosti či rodinách podceňované, 

alebo úplne prehliadané. Vedieť o nich 

a pochopiť ich príčinu – to sú prvé kroky 

na ich prekonávanie. 

20 

Svet Grálu 

40 | 2014 

óbie sú silno prežitými strachmi 

F z istých situácií alebo skutočností, 

ktoré obchádzajú rozum a intelekt 

a dopadajú na človeka ako dajaká 

„cudzia moc“. Tak ich sformuloval 

„otec existencializmu“, filozof Soren 

Kirkegaard. Často ide o špecifický 

strach u ľudí v podstate nebojácnych, 

statočných, inteligentných a rozhodných. 

Tento strach, podmienený určitou 

situáciou, môže v istom okamihu 

zapôsobiť tak silno, že dotyčného 

človeka celkom ochromí a výrazne 

obmedzí v jeho správaní. 

ČOHO SA ĽUDIA BOJA 

Existujú rôzne druhy fóbie: 

Známy je strach z lietania, aviofóbia, 

ktorý sa niekedy prejavuje skôr 

ako strach z výšok alebo strach z uzatvoreného 

priestoru – klaustrofóbia. 

Oba prípady majú spoločné to, že ide 

o strach pred situáciou, ktorá sa vymyká 

našej kontrole. Títo ľudia pri 

tom nemajú žiadny problém sadnúť 

za volant, aj keď je podľa štatistiky 

jazda autom oveľa nebezpečnejšia 

ako lietanie. Klaustrofóbia, strach

ZDRAVIE 

z nedostatku miesta a uzavretých 

priestorov sa prejavuje najmä vo výťahu 

alebo iných malých priestoroch. 

Napríklad jedna onkologická pacientka, 

ktorá statočne niesla svoje 

ochorenie, sa vždy hlasno rozplakala, 

keď musela absolvovať kontrolné vyšetrenie 

a dostala sa do bubna počítačového 

tomografu. Uzatvorený 

priestor u nej vyvolal pocity, ktoré 

nebola schopná ovládať vôľou ani rozumom. 

Strach z ohňa možno udržať na 

uzde, ak sa zriekneme plameňa 

v krbe, svetla sviečok a vyhneme 

akémukoľvek veľkému ohňu, vrátane 

ohňostroja. Pri strachu z vody nezažijeme 

potešenie z plavby na lodi alebo 

z plávania, pri strachu z výšok, akrofóbii, 

sa človek snaží vyvarovať horských 

túr a výťahov v mrakodrapoch. 

Strach študentov pred skúškou 

môžu prežívať aj dospelí; ten môže 

spôsobiť, že sa po celý život budú vyhýbať 

ďalšiemu vzdelávaniu, ktoré sa 

ukončuje záverečnou skúškou. 

Strach z pavúkov, arachnofóbia, 

siaha do každodenného života. Postihnutí 

síce vedia, že im od domácich 

pavúkov nehrozí nijaké nebezpečenstvo, 

napriek tomu už púhy 

pohľad na pavúka vyvoláva paniku. 

Fóbia zo psov môže viesť k tomu, 

že sa človek celé roky neodváži ísť 

sám na prechádzku alebo na výlet pri 

predstave, že sa za každou zákrutou 

môže objaviť neuviazaný pes. 

Niektorých ľudí môže silno zaťažovať 

aj emetofóbia, strach z toho, že 

by mohli zvracať, preto sa vyhýbajú 

spoločenským stretnutiam spojeným 

s jedlom. Odmietajú totiž stravu, 

ktorú si nepripravili sami z obavy, 

že by niečo mohlo spôsobiť zvracanie, 

čo je v spoločnosti obzvlášť nepríjemná 

udalosť. 

Strach z búrky, ceraunofóbia, znepokojuje 

postihnutých predovšetkým 

v letných dňoch a núti ich 

denne študovať poveternostné mapy. 

Agorafóbia sa prejavuje ako strach 

z verejných priestranstiev, ako sú 

napr. námestia, obchodné domy, preprava 

v MHD a pod. Postihnutý človek 

pociťuje úzkosť, má obavy, že by 

sa k nemu v prípade potreby nedostala 

pomoc a preto radšej neopúšťa 

svoj domov. 

Obzvlášť hlboko zasahuje do každodenného 

života sociálna fóbia. Je 

to strach z ľudí a ich konania. Postihnutí 

majú hrôzu z toho, že sa dostanú 

do trápnej situácie alebo ich 

iní ľudia zosmiešnia, odsúdia a budú 

k nim nepríjemní. Majú mimoriadne 

obavy z kontaktu s inými ľuďmi, 

z verejného vystupovania, boja sa čo 

i len prejaviť napr. na schôdzi alebo 

školení. Dokonca i bežné stretnutie 

s priateľmi v reštaurácii môže byť 

pre nich veľkým problémom. Predstavujú 

si, že nebudú vedieť čo majú 

povedať, roztrasú sa im ruky, začne 

im búšiť srdce a najradšej by utiekli. 

STRACH SA RIADI 

VLASTNOU LOGIKOU 

Fóbie vyvolávajú u nezúčastnených 

veľakrát nepochopenie alebo zhovievavý 

úsmev, no pre postihnutých 

sú vo väčšine prípadov životným 

problémom. Vyvolávajú u nich záchvaty 

takej intenzity, ktorá sa rovná 

ataku paniky spôsobenej strachom 

zo smrti. Je zrejmé, že strach nie je 

možné pochopiť rozumom. Veľakrát 

má skrytú, vlastnú, nepochopiteľnú 

logiku. 

Väčšina dospelých svojej fóbii nerozumie 

a veľmi sa za ňu hanbí, pretože 

ich rozum príčinu fóbie nechápe. 

Mnohí sa kvôli nej zaujímajú o rôzne 

štatistické údaje. Napríklad chcú vedieť, 

ktorá psia rasa je najnebezpečnejšia, 

ktoré miesto v lietadle je najrizikovejšie, 

alebo v ktorom pohorí 

sa stáva najväčšie množstvo úrazov. 

Z toho je tiež zrejmé, o koľko času, 

myšlienok a životnej sily nás fóbie 

pripravujú. 

POCHOPIŤ 

PRÍČINU FÓBIE 

Každý nadmerný strach a každá fóbia 

majú svoju históriu, ktorá je vyvolaná 

určitými životnými skúsenosťami. 

Tie sú poväčšine uložené 

v podvedomí a neobjavujú sa v spomienkach 

– dalo by sa povedať, že 

strach stojí na mieste chýbajúcich 

spomienok. 

Keď vychádzame z predpokladu, 

že človek nežil iba v tomto živote, ale 

nesie si skúsenosti z viacerých minulých 

životov, začneme tušiť, že nejeden 

strach môže mať svoj pôvod 

hlboko v minulosti. Najmä strach 

z prírodných síl alebo z ľudí má nezriedka 

svoj pôvod v prastarých udalostiach 

alebo v skúsenosti zo smrti 

v minulom živote. Na jeho odstránenie 

však nie je potrebná nijaká reinkarnačná 

terapia. Už samotné poznanie, 

že nadmerný strach má svoj 

dôvod a nemusí byť nelogický ani zahanbujúci, 

celkom postačí ako prvý 

krok k úspešnému liečeniu. 

21 

Svet Grálu 

40 | 2014

ZDRAVIE 

Tak to bolo aj u pacientky, ktorá 

sa obávala vyšetrenia na počítačovom 

tomografe. Počas spracovania jej 

akútneho strachu sa spontánne vynoril 

– čo je pri terapii skôr výnimka – 

obraz z minulosti: Je zaživa uzavretá 

v rakve, môže si dokonca spomenúť 

na príčinu tejto strašlivej situácie. Jej 

pani zomrela, ona však žije, a je s ňou 

pochovaná v hrobe. Jej plač a zúfalé 

nariekanie ostávajú nevypočuté. To 

bolo bežné v starom Egypte. 

Táto pacientka sa nikdy nezaujímala 

o reinkarnáciu ani o iné duchovné 

témy a nevedela si vlastne ani 

predstaviť, že to bola ona samotná, 

kto mohol túto situáciu kedysi prežiť. 

Na základe týchto dojemných 

obrazov však spoznala, že jej súčasný 

strach je zhodný so strachom 

zo smrti v uzatvorenom hrobe. Fascinovaná 

a s tušením ďalších súvislostí 

sa začala zaoberať ranejšími 

egyptskými kultúrami. Postupne sa 

jej strach z počítačového tomografu 

znížil na únosnú mieru. 

Iné fóbie môžu mať svoj pôvod 

v súčasnom živote. To bol aj prípad 

mladej právničky: v detstve ju otec 

pri prechádzkach strašil zlým psom, 

ak bude neposlušná. Trvalo to päť sedení, 

než sa klientka odvážila ísť so 

psom terapeutky na prechádzku. Pri 

nej si uvedomila, že so psíkom môže 

zažiť veľa radosti. 

FÓBIE Z NADHĽADU 

Pri spracovávaní strachu nám pomôže, 

keď sa na vlastnú fóbiu pozeráme 

s humorom a pochopením ako 

na istý druh strašidla, ktoré kedysi 

vzniklo z nejakého zdesenia, na ktoré 

22 

Svet Grálu 

40 | 2014 

dalo by sa povedať, že strach stojí na mieste 

chýbajúcich spomienok 

si už ani nespomenieme. Vlastný prívetivý 

pohľad na toto strašidielko 

nám pomôže načúvať, čo zaujímavého 

táto bytosť vytvorená z našich 

myšlienok a emócií rozpráva z nášho 

životopisu. Fóbiu totiž môžeme chápať 

ako koncentrát skúseností uložených 

v duši. 

Podstatná vec, ktorá prispeje 

k prvému užitočnému odstupu, je 

uvedomiť si: „Pravdepodobne mi 

niekedy hrozilo akútne nebezpečenstvo. 

Ale keď sa pozerám okolo seba, 

vidím, že dnes mi nič také nehrozí. 

Vtedy som bol závislý, bezbranný, 

malý. Dnes som veľký, môžem niečo 

robiť, môžem sa pohybovať, vedel by 

som sa brániť, klásť odpor alebo privolať 

pomoc.“ 

SILIACE PREDSTAVY 

Pokiaľ sú pocity stále ešte zlé, nie je 

to strach, ale iba obava. A to je iba 

pocit. Skutočné jadro človeka, najvnútornejší 

cit, sa na fantáziách 

o strachu nepodieľa. Cit, ako vnútorný 

hlas a výraz činnosti ducha 

umožňuje celkom inú kvalitu prežívania, 

nie je identický so striedajúcimi 

sa pocitmi a náladami. Oplatí sa 

načúvať vnútornému hlasu, pretože 

odtiaľ môžu prísť odpovede na život, 

pomocou ktorých dokážeme fantómy 

strachu rozohnať. Napríklad: 

• Som súčasťou veľkého vesmíru. 

• Vedome sa otváram životu a s dobrým 

chcením a zvedavo pozorujem 

ostatných živých tvorov / ľudí, pavúkov, 

psov /. 

• Ustavične som obklopený pomáhajúcimi 

bytosťami, aj keď ich nemôžem 

vidieť. 

• Všetko, čo ma stretá, prispieva 

k môjmu poučeniu a vývoju. 

• Svoje myšlienky a city môžem 

ovládať aj v ťažkých situáciách. 

• Pred skutočným nebezpečenstvom 

ma varuje môj vnútorný hlas. 

• Alebo celkom odvážne: Moje vedomie 

je čisté! 

Toto presvedčenie samozrejme 

účinkuje iba vtedy, keď pramení z hlboko 

precíteného obrazu sveta a nie 

z nejakej cudzej prevzatej sugescie. 

Vtedy môže viesť k novému poznaniu 

sveta a vlastného života. 

NAHRADIŤ STRACH 

Strach a jeho jemnohmotné analógie, 

fantómy – ako výplody našich 

myšlienok, sú vytvorené rovnakou 

silou, z akej pochádza naša odvaha, 

činorodosť, čisté presvedčenie a radostné 

cítenie. Tým sa však dostáva 

naviac účinnej podpory z vyššie ležiacich 

duchovných sfér, kde je pre 

všetko budujúce pripravená zodpovedajúca 

pomoc. V tom tkvie tajomstvo, 

prečo odvážne presvedčenie 

plné dôvery premôže celú armádu 

fantómov strachu. Čo sa niekedy zdá 

nemožné, môže byť často ľahšie než 

si myslíme. Naša neochvejná dôvera 

nám pomôže: zbavíme sa strachu, 

ktorý vznikol v dávnejšej etape života 

tým, že vytvoríme miesto novej 

životnej odvahe. 

Témou ďalšieho dielu je: Chaos 

v hlave – posttraumatická záťaž. 

Marianne Klauser-Stalder 

praxis@marianne-klauser.ch

ZDRAVIE 

Liečivé vedomie - 

vedomá liečba 

Ako si vysvetliť spontánne uzdravenie 

z ťažkých ochorení? Aké mechanizmy 

stoja v pozadí takých neobyčajných udalostí? 

Filmový tvorca a úspešný spisovateľ 

Joachim Faulstich sa týmito otázkami 

zaoberá vo svojich publikáciách „Tajomstvo 

liečenia“ a „Liečivé vedomie“. Čitateľovi 

v nich predkladá pôsobivé fakty, 

kde stavia do centra pozornosti vlastnú 

zodpovednosť a duchovné smerovanie 

každého človeka. 

V 

Claus Georg Tornai 

medicíne sú smery, ktoré v každej 

chorobe predpokladajú biologickú 

príčinu, iné oproti tomu pripisujú 

ich pôvod výhradne psychickým 

faktorom. Joachim Faulstich sa prihovára 

za symbiózu týchto názorov. 

Hovorí: „Centrom pozornosti nie 

sú jednotlivé symptómy, ale človek 

ako celok. Kto chce dosiahnuť dušu, 

môže k nej pristupovať cez telo, a kto 

chce mať dosah na telo, môže to urobiť 

i prostredníctvom duše.“ 

Liečenie úzko súvisí s hľadaním 

zmyslu. Čím je choroba ťažšia a zdĺhavejšia, 

tým viac sa pozornosť človeka 

upriamuje na jej symptómy. 

Potom už často vidí len jeden cieľ, 

ktorému všetko podriaďuje – je to 

práve odstránenie týchto symptómov. 

Pacient sa vo svojom zúfalstve často 

chytá každého stebla a snaha ukončiť 

bolestivý stav sa stáva ústredným záujmom 

jeho života. Na druhej strane, 

taká situácia prináša i veľkú šancu 

žiť prítomnosťou, a podľa potreby 

mnohé v živote zmeniť. Joachim Faulstich 

je presvedčený, že človek, ktorý 

sa duchovne prerodí, bezprostredne 

tým mení i svoj telesný stav. Vo svojich 

publikáciách uvádza veľa zaujímavých 

prípadov – my si niektoré 

z nich v našom článku priblížime. 

MALÍGNY 

MOZGOVÝ NÁDOR 

Začneme pozoruhodným príbehom 

známeho poľského violončelistu Dominika 

Polonskeho, ktorému sa vytvoril 

nádor na mozgu. Jeho liečenie 

malo niekoľko fáz; prvá operácia vyzerala 

spočiatku nádejne, ale krátko 

po nej sa rozvinul druhý nádor, ktorý 

pre čelistu tentokrát znamenal i čiastočnú 

stratu citu v ľavej časti tela. 

Svojimi prstami síce vedome v každodennom 

živote pohyboval len nepresne, 

no prekvapivo bol naďalej 

23 

Svet Grálu 

40 | 2014

ZDRAVIE 

schopný virtuóznej hry na violončelo. 

Na základe vnútorného spojenia s nástrojom 

podľa všetkého hlbšia, nepoškodená 

časť jeho mozgu prevzala 

ovládanie rúk, podobne ako v prípade 

zautomatizovaných činností, 

keď napríklad šoférujeme. 

Rakovina však postupovala ďalej, 

takže Polonski čoraz viac strácal 

cit v postihnutej časti tela. Jeho stav 

vyžadoval ďalšie operácie, pri ktorých 

mu musela byť odstránená štvrtina 

mozgu. Keď sa Polonski prebral, 

bol na ľavú časť ochrnutý úplne, a – 

podľa názoru lekárov – bez nádeje na 

zlepšenie. Počas svojho pobytu v nemocnici 

sa virtuóz stále viac uzatváral 

do seba, ale myslieval na to najdôležitejšie 

vo svojom živote, na hudbu. 

Svoje obľúbené nahrávky mal na CD 

i v nemocnici. V noci pre neho existovala 

len táto hudba. Jedného rána 

si Polonski všimol, že trochu zdvihne 

svoju ochrnutú nohu. Nádej znova 

ožila! Preložili ho na rehabilitačné 

oddelenie, ale i po týždňoch tvrdého 

tréningu sa dokázal pohybovať len 

pomocou oporného vozíka. Vtedy sa 

dopočul o Martinovi Buschovi, nemeckom 

terapeutovi, ktorý by mu 

možno dokázal pomôcť. A tu začala 

druhá časť jeho odysey. 

Martin Busch je psychológ a pohybový 

terapeut Feldenkraisovej metódy 

(pomenovanej podľa Mosha Feldenkraisa 

1904–1984). Žije na statku, 

v úzkom prepojení s rytmom prírody. 

Pre neho je rozhodujúci hlavne 

vzťah medzi terapeutom a pacientom. 

Nezaoberá sa primárne ani telom, 

ani dušou: „Pokiaľ nevenujeme 

plnú pozornosť týmto dvom úrovniam 

človeka, ale priestoru medzi 

nimi, potom pracujeme tam, kde sa 

obe prepájajú. A tak vzniká možnosť 

zmeny, ktorá zasiahne telo i dušu.” 

Busch bojuje nie s ochrnutím, ale 

za schopnosť pohybu. Už po 60-tich 

minútach terapie mohol pacient vstať 

24 

Svet Grálu 

40 | 2014 

a prejsť niekoľko krokov. Nemotorne, 

ale bez bariel. 

Čoskoro mohol odložiť paličku 

a dokonca jazdiť na bicykli. Spojenia 

v mozgu sa museli celkom nanovo 

zorganizovať. Napriek významnému 

pokroku však obmedzená pohyblivosť 

ľavej ruky u Polonskeho pretrvávala. 

Aby zostal nablízku milovanej 

hudbe, promoval z hudobnej vedy 

a stal sa učiteľom hry na violončelo. 

Jedného dňa dostal ponuku na koncert. 

Istá skladateľka pre neho napísala 

koncert pre čelo a jednu ruku, 

prvý v dejinách hudby. Vysielal sa 

v priamom prenose. Polonski na 

konci zožal búrlivé ovácie a na pódiu 

od samej radosti bez zábran plakal… 

Ako sa dá vysvetliť tento ozdravný 

proces? Domnievali sme sa, že schopnosti, 

ktoré sú riadené určitou oblasťou 

mozgu a ktoré sa stratili, sa už 

viac nedajú obnoviť. Skúsenosti z rehabilitačných 

centier to zdanlivo potvrdzovali. 

Iba u detí sa zistilo, že 

škody na mozgu sú odstrániteľné. No 

v prípade Polonskeho musí byť nejaké 

iné vysvetlenie. Buď chýbajúce mozgové 

bunky dorástli, alebo tieto funkcie 

prevzali iné časti mozgu. 

Veda už medzitým vie, že sa hranice 

oblastí v mozgu môžu posunúť. 

Martin Busch pritom dospel ku skúsenosti, 

že je často jednoduchšie pomôcť 

tým ľuďom, ktorým chýba celá 

oblasť mozgu, ako tým, ktorí majú 

jeho štruktúry ťažko poškodené. Zdá 

sa, že mozog ľahšie dokáže vytvoriť 

nové cesty, ako rekonštruovať prerušené 

väzby. 

Podobný je i príbeh jedného obchodníka, 

ktorý bol po nehode pripútaný 

na invalidný vozík. Terapeutka 

mala za úlohu manuálne a pomocou 

elektrostimulácie aktivovať svalstvo 

jeho nôh, aby celkom nezakrpatelo, 

a pacient súčasne na rehabilitáciu 

zameral všetku svoju pozornosť. Po 

troch mesiacoch mohol znovu hýbať 

predkolením a o mnoho mesiacov 

neskôr opäť skoro normálne chodiť. 

Takisto tu vidieť úspešnosť viacúrovňového 

pôsobenia. Pre úspech je teda 

potrebné okrem neustáleho cvičenia

ZDRAVIE 

a koncentrácie aj silné prianie, úsilie 

pacienta a láskavé vedenie skúseného 

terapeuta. 

VNÚTORNÉ OBRAZY 

Krátko predtým, než Polonski po prvý 

raz vyhľadal Buscha, mu pri rutinnom 

vyšetrení znovu diagnostikovali nádor, 

tentokrát na mozgovom kmeni, neoperovateľný. 

Ďalšia operácia by uvrhla 

pacienta do nižšieho stavu vedomia, 

neporovnateľne horšieho ako čokoľvek 

doteraz. Polonski rozprával, že sa 

pokúšal nádor odstrániť silou svojej 

predstavivosti, ale bez úspechu. Nato 

mu Busch navrhol, aby si predstavil, 

že sa zdravé bunky masívne množia 

a zaujímajú celý priestor v mozgu, 

takže tie choré tam už nemajú miesto. 

Nemá sa zaoberať rakovinou, ale liečením. 

A neuveriteľné sa stalo skutočnosťou, 

nádor zmizol! 

Využitie silných mentálnych obrazov 

je známe i z vrcholového športu, 

kde sa atléti pomocou predstavivosti 

pripravujú na preteky. 

Ako silno môžu pôsobiť takéto 

predstavy i mimo oblasti chorôb, 

ukazuje Joachim Faulstich na ďalšom 

príklade. Matka, ktorej viera 

v Boha bola už dlho podlomená, 

mala nevyliečiteľne chorú dvojročnú 

dcérku. Vo svojom zúfalstve vyhľadala 

známe mariánske pútne miesto 

a modlila sa za uzdravenie dcéry, 

pričom ponúkla seba ako obeť: „Daj, 

nech sa dieťa uzdraví a chorobu daj 

mne!” A to sa skutočne stalo, dieťa 

bolo čoskoro zdravé, a matka krátko 

nato zomrela na rakovinu. Prosba sa 

tragickým spôsobom vyplnila. 

KEĎ POSTOJ UZDRAVUJE 

Japonský odborník Horoshi Oda, 

zaoberajúci sa psychosomatikou, sa 

pokúsil nájsť spoločné črty prípadov 

chorých na rakovinu, ktoré klasická 

medicína vzdala, a ktorí sa napriek 

tomu uzdravili. Rozdelil uzdravených 

pacientov do troch skupín. 

Prvá skupina sa rozhodla bojovať, 

prejavila optimizmus a vôľu zvíťaziť. 

Druhá vnímala chorobu ako riadenie 

osudu a Božiu skúšku, a vkladala 

v Boha ešte viac dôvery. Tretia skupina 

videla chorobu ako zanedbanie 

vlastnej duše a rozvinula svoju spiritualitu. 

U všetkých bolo spoločné to, 

že si nanovo usporiadali svoj život. 

Onkológ Thomas Schmitt hovorí 

o skúsenostiach s vnútornými obrazmi: 

„Pre pacientov sú dôležité tri 

veci. Prvou je pocit vnútorného pokoja. 

Druhou je nájdenie zmyslu života, 

opätovné vzplanutie pre niečo, 

čo ich vnútorne veľmi silno zaujíma. 

A treťou je otvorenosť novým cestám, 

odvaha nanovo objavovať život.“ 

Aj často zatracovaný placebo efekt 

a jeho protipól nocebo efekt, teda 

pozitívne či negatívne pôsobenie 

„zdanlivého” liečiva, má súvislosť 

s vnútornými obrazmi. Placebo efekt 

nie je ilúziou, ako sa neraz uvádza, 

ale jeho pôsobenie v mozgu i v príslušných 

orgánoch sa preukázalo. 

Waldemar Uhl, primár chirurgie 

bochumskej fakultnej kliniky, zhrnul 

svoje skúsenosti zo spolupráce 

s liečiteľom Wolfgangom Malym: 

„Ľudia, ktorí prekonali ťažkú chorobu, 

zmenili svoj život. Dnes sú pre 

nich dôležité veci, ktoré si predtým 

nevšímali. Religiozita a spiritualita 

v tom tiež hrajú rolu: poznanie, 

že nie sme na svete sami, že nad nami 

a vedľa nás je ešte niečo ďalšie. Kto 

sa takto pozerá a novo objavuje svoj 

život, či pomocou viery v Boha alebo 

s predstavou inej sily, ten má azda 

väčšiu možnosť prekonať vo svojom 

tele rakovinové bunky.” 

Praktický lekár Georg Lommetz 

mal raz v starostlivosti mladú 

nemecko-iránsku pacientku, ktorá 

ako päťročná iba o vlások unikla 

smrti pri pobyte v iránskej nemocnici 

v čase bombového útoku. Pred 

niekoľkými mesiacmi, už počas života 

v Nemecku, sa musela podrobiť 

operácii. Operačná rana sa však napriek 

všetkému úsiliu klasickej medicíny 

rok nechcela zahojiť. Novú 

operáciu pacientka kategoricky odmietala. 

Lommetz, otvorený alternatívnym 

metódam liečby, zo zúfalstva 

skúsil každodenné prikladanie rúk. 

Pri treťom sedení mladá žena intuitívne 

cítila, že liečenie bude tentokrát 

úspešné. Nasledujúcu noc sa jej 

snívalo so všetkými podrobnosťami 

o bombovom útoku z detstva, aj o záchrane. 

O dva dni neskôr sa rana celkom 

uzavrela. 

Joachim Faulstich vysvetľuje pozadie 

uzdravenia takto: „Trauma z detstva, 

utrpená v nemocnici, sa nikdy nezahojila. 

Tak sa ani nové zranenie spôsobené 

opäť na klinike nemohlo zahojiť. 

Dotyky rúk zrejme uviedli do pohybu 

kľúčové vnútorné obrazy, vrátili pacientke 

istotu a pocit bezpečia.“ 

Tajomstvo uzdravenia je skryté 

v samotnom pacientovi, taký je záver 

Joachima Faulsticha. No samoliečenie 

nevylučuje ani pomoc 

zvonku. Občas je samoliečba možná 

len vďaka pomoci druhej osoby, keď 

sa uvoľní strnulosť, v ktorej sa človek 

nachádza. 

Svoju cestu však musí objaviť 

každý sám. Prichádza s nájdením 

zmyslu života, často súčasne s tušením 

existencie vyššej moci, ktorá nás 

vedie a celým životom 

láskavo sprevádza. 


tornai@svetgralu.sk 

25 

Svet Grálu 

40 | 2014

Ako to ten kôň vie? 

Orientácia, predvídavosť, telepatia: 

fantastické schopnosti zvierat 

26 

Svet Grálu 

40 | 2014

TELEPATIA 

Paul Schmitt 

Náš vzťah k zvieratám má mnoho podôb 

a je plný paradoxov. Na jednej strane je 

to krutý veľkochov, i tisíce pokusných 

zvierat vo vedeckých laboratóriách. Takéto 

správanie človeka iste príliš nectí. 

Na druhej strane sú milióny domácich 

zvierat, ku ktorým majú ich majitelia 

krásny vzťah, veľakrát srdečnejší ako 

k členom rodiny. Často býva domáce 

zviera niečím viac, než len milým a verným 

spoločníkom. Dokonca sa u nich 

objavujú určité schopnosti, ktoré prevyšujú 

i tie ľudské. Schopnosti nielen 

zaujímavé, ale často i nápomocné. 

rgentínska žiačka Herminia Denot 

vyrastala na farme svojich 

A 

rodičov. Jej verným druhom bol jej 

kôň Pampero. Ešte aj keď jedného 

dňa dievčina odišla na gymnázium 

do Buenos Aires a domov sa vracala 

len na prázdniny, zostali títo dvaja 

nerozlučnou dvojicou. 

Na prvý pohľad je to vlastne len 

banálny prípad odlúčenia – keby sa 

nediali zaujímavé veci. Rodičia dievčiny 

si všimli, že niekoľko dní pred 

príchodom ich dcéry si Pampero veselo 

poskakuje po pasienku a hrá sa. 

V ten deň, keď mala Herminia prísť 

domov, stál Pampero pri plote a čakal. 

Keď mala prísť vlakom, stál otočený 

na sever – smerom k stanici. Ak 

po ňu išli rodičia autom, stál otočený 

smerom k juhovýchodu, k príjazdovej 

ceste. 

Ľudia u zvierat vypozorovali najrôznejšie 

schopnosti: 

• telepatické vnímanie, keď spriaznený 

človek má prísť domov 

• byť v spojení s blízkym človekom 

bez ohľadu na vzdialenosť a vnímať, 

ako sa mu darí 

• neuveriteľný orientačný zmysel: 

zviera nájde svoj domov alebo 

svojho pána, ktorého dokáže zachrániť 

z hroziaceho nebezpečenstva 

• najmä u psov – schopnosť diagnostikovať 

chorobu, predovšetkým 

určité druhy rakoviny 

• vycítenie prichádzajúcej nevoľnosti, 

srdcovej slabosti a epileptických 

záchvatov svojho pána, vďaka 

čomu môže postihnutého človeka 

zviera uchrániť pred zranením, alebo 

mu dokonca zachrániť život 

• mimoriadna schopnosť vopred 

(niekoľko hodín alebo aj dní) vytušiť, 

že v danej oblasti hrozí nehoda alebo 

prírodná katastrofa, ako sú zemetrasenie 

alebo tsunami. 

Anglický biológ Rupert Sheldrake 

vo svojej knihe „Siedmy zmysel zvierat“ 

sumarizuje desiatky rozsiahlych 

výskumov, ktoré sa týkajú tejto témy. 

Práve z tejto knihy pochádza väčšina 

uvedených príbehov. 

VEDIA, ŽE ICH PRIATEĽ 

PRICHÁDZA 

Pam Smartová pracovala ako sekretárka 

a spoločne so svojím psom Jayteeom 

bývala u rodičov. Jaytee každý 

deň spoľahlivo rozpoznal, kedy sa 

jeho pani vracala domov. Každý deň 

o pol piatej opúšťal svoje miesto a čakal 

pri dverách neraz aj celú hodinu. 

Z jeho správania bolo jasné, že chápe 

čas a je spojený s milovaným človekom. 

Jedného dňa Pam Smartová zamestanie 

zanechala a už neprichádzala 

domov tak pravidelne ako 

predtým. Zvláštne, že aj na tieto situácie 

dokázal Jaytee reagovať. Nezáležalo 

na tom, z akého dôvodu alebo 

kde sa jeho pani zdržala: pes podišiel 

k dverám vo chvíli, keď sa Pam rozhodla 

vyraziť domov: pešo, autom, 

taxíkom, zďaleka alebo zblízka, to 

nehralo žiadnu rolu. 

Nechala si nainštalovať kamery; 

jedna pozorovala Jayteea a druhá súčasne 

sprevádzala Pam. Tá dostala 

pomocou signalizačného zariadenia 

(pagera) príkaz, kedy sa má vydať 

na cestu domov – sama to dopredu 

nevedela. Nato bolo možné sledovať 

na jednej obrazovke ženu vracajúcu 

sa domov a zároveň psa, ktorý reagoval 

na jej zámer – bez akejkoľvek 

„normálnej“ možnosti dorozumenia 

sa. Len málokedy Jaytee nereagoval; 

väčšinou keď bol chorý, alebo keď ho 

rozptýlila fenka od susedov. 

Tento fenomén uspokojivo nevysvetlí 

ani tvrdenie, že ide o extrémne 

vyvinutý zmysel. Nie je to azda jasný 

dôkaz o existencii neviditeľného 

jemnohmotného sveta? 

Odpoveď na tieto otázky môžeme 

nájsť v prednáškach knihy „Vo svetle 

Pravdy“. Z nej sa dozvieme o myšlienkových 

a citových formách, 

ktoré sú výsledkom ľudského myslenia 

a cítenia. Tieto formy nie sú 

obmedzené vzdialenosťou. Za predpokladu 

intenzívneho vzájomného 

vzťahu vzniká „most“, po ktorej potom 

dochádza k výmene informácií. 

Zdá sa, že zvieratá dokážu na 

tieto vplyvy reagovať silnejšie ako 

ľudia. Rupert Sheldrake sa zmieňuje 

o tom, že podobné prípady sú aj medzi 

ľudmi, pričom najsilnejší zväzok 

badať medzi matkou a jej deťmi. 

EMPATIA ZVIERAT? 

U zvierat existuje schopnosť podporiť 

nás v ťažkých chvíľach – vedia sa vžiť 

do našich pocitov. Pre milióny ľudí 

je domáce zviera veľkým pomocníkom, 

s ktorým lepšie znášajú samotu, 

chorobu alebo zármutok. Sociologické 

štúdie ukázali, že ľudia, ktorí 

žijú so zvieratami, sú zdravší a vyrovnanejší 

ako tí, ktorí domáceho 

maznáčika nemajú. 

Zvieratá však dokážu pomôcť 

omnoho viac! Jeden pôsobivý príbeh 

hovorí sám za seba: 

27 

Svet Grálu 

40 | 2014

TELEPATIA 

Pes, ktorý sa volal Jack, reagoval 

ešte pred samotným zazvonením telefónu: 

„Asi desať minút predtým, než sa 

telefón rozozvučal, sedel Jack pri 

telefóne a čakal. V tých dňoch, keď 

nám otec nevolal, si pes telefón nevšímal 

a zostával vo svojom pelechu. 

O žiadne iné volania sa nezaujímal.“ 

Aj v týchto prípadoch predpokladáme, 

že zvieratá dokážu zachytiť 

úmysel svojho majiteľa na úrovni 

myšlienok a pocitov. 

Keď istej žene zo severného Anglicka 

partnerské problémy prerástli 

cez hlavu, rozhodla sa vziať si život. 

Nechala svojho psa a svoje mačky 

„pokojne spať pri kachliach“ a odišla 

do kuchyne, kde si vzala pohár vody 

a fľaštičku chemikálie. Zrazu jej milovaný 

pes William pribehol k nej 

a urobil čosi, čo za celý svoj život 

nikdy neurobil: Vrčal! Papuľu mal 

tak stiahnutú, že bol skoro na nepoznanie, 

spomína žena. Celá vystrašená 

zatvorila fľaštičku, vrátila sa do 

izby a sadla si na pohovku. Skutočne 

sa Williama bála! On na ňu vyskočil 

a – začal ju radostne oblizovať! 

Takýto vzťah môže fungovať aj naopak. 

Istý muž sa raz v noci prebudil 

s veľkou obavou o svoju najobľúbenejšiu 

kobylu. Vzal lampu a pevné 

nožnice, vyšiel von a intuitívne našiel 

kobylu, ktorá sa zamotala do ostnatého 

drôtu. 

Vo všetkých týchto prípadoch vychádzame 

z toho, že existuje jemnohmotné 

puto náklonnosti medzi 

28 

Svet Grálu 

40 | 2014 

dušou človeka a zvieraťa. Ide o spojenie 

žiarení, keď vzájomná spriaznenosť 

slúži ako „vodič informácií“ 

a zafunguje, keď ide takpovediac „do 

tuhého“. 

TELEPATIA U ZVIERAT 

Dokázať schopnosť telepatie u zvierat 

nám pomôžu staré telefóny bez displeja. 

Pri takom telefóne nikto nemôže 

vedieť, kto volá – alebo predsa len…? 

Psi, ale najmä mačky to dokážu. 

Ba čo viac, zvieratá reagujú na volanie 

svojho pána, zatiaľ čo ostatné 

volania si vôbec nevšímajú. Rupert 

Sheldrake opisuje prípad, keď mačka 

veľmi vnímavo reagovala na telefonické 

volanie milovaného majiteľa. 

Akonáhle zavolal, mačka sa hneď 

rozbehla k telefónu a niekedy sa jej 

dokonca podarilo zhodiť slúchadlo 

z prístroja, aby mohla svojho pána 

pozdraviť radostným zamňaukaním. 

Iné volania nechala bez povšimnutia. 

PSI VEŠTIA 

A DIAGNOSTIKUJÚ 

Fascinujúce i dojemné je zasa rozprávanie 

Antónie Brown-Griffinovej, 

ktorá máva časté a silné epileptické 

záchvaty, aj dvanásťkrát do týždňa. 

Jej verným pomocníkom v chorobe 

je pes Rupert, ktorý vyniká schopnosťou 

predvídať, čo sa stane. 

„Rupert dokáže vycítiť až päťdesiat 

minút vopred, že budem mať záchvat. 

Dáva mi to najavo tak, že do 

mňa dvakrát ľahko buchne labkou. 

Tak mi dá dosť času, aby som sa dostala 

do bezpečia. Vie aj stlačiť tlačidlo 

na mojom telefóne a štekaním 

privolať pomoc. Dokáže vytiahnuť 

zátku z vane, keď sa práve kúpem, ak 

„zavetrí“, že dostanem záchvat. Život 

bez neho si vôbec neviem predstaviť.“ 

Ďalšou ohromujúcou schopnosťou 

zvierat je umenie rozpoznávať určité 

druhy rakoviny. Je priam neuveriteľné, 

s akou veľkou presnosťou! 

Pri rakovine pľúc správnu diagnózu 

určia v 99 % prípadov, pri rakovine 

prsníka je to 88 % – tieto čísla vysoko 

prevyšujú údaje získané pomocou 

lekárskych prístrojov! Títo 

špeciálne vycvičení psi dokážu čuchom 

nájsť zasiahnuté tkanivo a sadnúť 

si k miestu, kde tušia rakovinové 

bujnenie. Túto úžasnú schopnosť

TELEPATIA 

umožňuje fakt, že psi majú 220 miliónov 

čuchových buniek, zatiaľ čo 

my ľudia si musíme vystačiť s 5 miliónmi. 

VAROVNÉ SPRÁVANIE 

ZVIERAT 

Existuje množstvo príkladov o tom, 

ako zvieratá svojím nápadným správaním 

dokázali človeka varovať pred 

blížiacim sa nešťastím. Sú často 

schopné ochrániť človeka pred zranením 

alebo dokonca smrťou. 

Táto schopnosť zvierat sa nedá vysvetliť 

zosilnenou zmyslovou vnímavosťou, 

týka sa skôr predvídania 

budúcnosti – či už ide o dopravné 

nehody, alebo napr. padajúce stromy. 

Dokážu dokonca varovať pred zosuvom 

pôdy. Keď mačky alebo psi 

cestujúci s ľuďmi v aute vytušia takéto 

nebezpečenstvo, správajú sa tak 

nepokojne a hlučne, že často prinútia 

človeka zastaviť alebo sa dokonca 

vrátiť. 

Toto správanie zvierat si ľudia 

všimli aj počas hrôz druhej svetovej 

vojny. Zvieratá nielenže dokázali varovať 

pred bombovými útokmi, ale 

vo svojom vnímaní dokonca rozlišovali 

medzi preletom domácich lietadiel 

a nepriateľským útokom. Rozum 

zostáva stáť aj pred schopnosťou vytušiť 

čas, kedy sa uskutoční zákerný 

útok nemeckých rakiet V2. Tieto 

rakety leteli nadzvukovou rýchlosťou, 

za tmy, v noci – pre človeka bolo 

úplne nemožné, aby také niečo vnímal. 

Zvieratá to však dokázali. 

HADY A ROPUCHY 

AKO SEIZMOGRAFY 

Mohlo by sa zachrániť množstvo ľudských 

životov, keby sme prihliadali 

na cenné schopnosti zvierat. Predovšetkým 

ropuchy a hady vedia niekoľko 

dní vopred vycítiť, že sa blíži 

zemetrasenie a varovať tak svoje 

okolie. Preto sa v marci 2010 v internetovom 

denníku „Welt-online“ 

objavil nadpis: „Ropuchy sú lepšie 

než najlepší seizmografi“. V článku 

sa píše: „Anglická biologička Rachel 

Grantová vycestovala k jazeru v Taliansku, 

s úmyslom sledovať život ropúch. 

So svojím pozorovaním začala 

desať dní pred zemetrasením. Okolo 

jazera sa v dobe párenia zhromaždilo 

takmer sto samčekov, no o dva dni 

neskôr už boli skoro všetci preč. Tri 

dni pred zemetrasením zmizli všetky 

ropuchy. Neskôr, pri splne, keď vrcholil 

čas párenia, sa na krátky čas 

vrátili. No bolo ich výrazne menej 

ako kedykoľvek predtým. Potom 

opäť zmizli a vrátili sa nastálo, až keď 

zemetrasenie celkom pominulo.“ Rachel 

Grantová sa pozastavuje nad ich 

neobvyklým správaním: „Zvyčajne 

by samčekovia v dobe párenia miesto 

neopustili.“ 

Zvieratá majú neobyčajnú schopnosť 

vytušiť blízkosť katastrofy a včas 

sa skryť do bezpečia. To sa udialo aj 

v roku 2006, keď si ničivé tsunami 

vyžiadalo tisícky ľudských životov. 

Zvieratá tu nezahynuli žiadne – vedeli, 

čo príde a včas sa schovali do 

bezpečia. 

Väčšinu týchto úžasných schopností 

zvierat nevie súčasná veda zdôvodniť. 

Napriek tomu sa nebudeme 

pokúšať popierať ich alebo spochybňovať. 

Naopak. Skúsme uznať existenciu 

jemnohmotných skutočností, 

ktoré ležia mimo schopnosti bežného 

vnímania. Možno tým skôr pochopíme 

aj to, ako svojimi myšlienkami 

ovplyvňujeme svoje jemnohmotné 

okolie. Aj keď ho bezprostredne nevidíme, 

v každom okamihu na nás 

pôsobí. 

Ľudí, ktorí zaháňajúc svoju samotu 

si zaobstarajú psíka alebo iné zvieratko, 

spája s ním neviditeľné puto. 

Toto hlboké porozumenie a ani ich 

mimozmyslovú komunikáciu nevidíme, 

no ich navzájom obšťastňuje. 

Ktovie, možno sa nám v zhone každodenného 

života podarí zažiť toto 

neviditeľné, záhadné, ale pekné spojenie. 

Rešpektom a pestovaním lásky 

k týmto nemým tvorom môžeme 

obohatiť svoj život o ich oddané priateľstvo. 

Paul Schmidt 

schmidt@svetgralu.sk 

29 

Svet Grálu 

40 | 2014

Čarovné ostrovy 

svete je len jedno takéto 

Na miesto: mrože s mláďatami 

leňošia na pláži, drozdy šmátrajú turistom 

v batohoch, o pár metrov ďalej 

tancujú modronohé suly, medzi 

skalami sa mihajú prehistorické lávové 

jaštery, vo výšinách krúžia albatrosy. 

Nachádzame sa na mieste, 

ktoré akoby pripomínalo dobu počiatku 

stvorenia – ostrovy Galapágy, 

Tichý oceán, 1 000 km západne od 

Ekvádoru. Ráno a večer sa tu rozprestiera 

nepopísateľne jemné svetlo, sen 

každého fotografa. 

Charles Darwin sa tu zastavil na 

svojej ceste okolo sveta. Do svojho 

30 

Svet Grálu 

40 | 2014 

denníka si poznamenal: „Akoby 

sme sa tu priblížili onej veľkej skutočnosti, 

onomu tajomstvu všetkých 

tajomstviev, prvému objaveniu sa živých 

bytostí na zemi.“ 

Od Darwina vieme, že všetok život 

na zemi vznikol zo spoločného 

pôvodu pred asi tromi miliardami 

rokov. V tunajšej prírode si Darwin 

po prvýkrát šepkal, že homo sapiens 

sa vyvinul z cicavcov, stavovcov, prvokov 

a baktérií v jedinom súvislom 

procese. Darwin nebol ateista a nikdy 

nepopieral, že každý jav má svoju 

príčinu a že prírodné zákony predpokladajú 

zákonodarcu. Vo svojich 

pamätiach napísal: „Tajomstvo počiatku 

všetkých vecí nevieme vysvetliť 

a ja sa raz a navždy musím uspokojiť 

s nevedomosťou v tejto veci.“ 

Pôvodne, ako študent teológie, chcel 

na svojej ceste potvrdiť správnosť biblického 

príbehu o šiestich tvorivých 

dňoch, ale tu na Galapágach začal tušiť, 

že všetko živé je vetvami jedného 

stromu, ktoré sa líši v závislosti od 

rozdielnych podmienok, v ktorých sa 

vyvíjalo. Zvláštnosť jeho teórie spočívala 

v tom, že popiera zvláštne postavenie 

človeka v prírode. 

Prečo čakal s vydaním svojej evolučnej 

teórie takmer 30 rokov? Nuž,

Po stopách Charlesa Darwina 

v Pacifiku 

Bigi a Franz Altovci 

mal strach zo svojej nábožensky založenej 

ženy, ktorá sa obávala, že sa 

potom s mužom nestretne v nebi, a aj 

z cirkvi, ku ktorej patril. 

Na počiatku boli tieto vulkanické 

ostrovy len samý oheň, popol a horniny, 

zem bez pôdy, bez semien. 

Dodnes patria k vulkanicky najaktívnejším 

ostrovom na zemi. Až po 

miliónoch rokov tu vznikol prvý život. 

Štrnásť väčších a mnoho malých 

ostrovov spolu zaberá plochu osemtisíc 

štvorcových kilometrov, pretínajúcu 

rovník. 

Všetky ostrovy sú sopečného pôvodu, 

ale niektoré budia dojem, 

akoby tam Boh nechal pršať žeravé 

uhlie a čierne kamenie, niektoré vyzerajú 

ako navŕšené haldy popola 

uprostred mora. Niektoré sú staré 

púhych 40-tisíc rokov, iné okolo 5 

miliónov rokov. Darwin po tunajšej 

návšteve napísal: „Ani vo sne by mi 

nenapadlo, že ostrovy, ktoré sú na 

dohľad od seba a z rovnakého materiálu, 

môžu byť tak odlišne osídlené.“ 

Osídlením mienil faunu a flóru, 

lebo ľudia tu žijú len pár desiatok 

rokov. Dnes ich je tu 38-tisíc a rovnako 

ako všade predstavujú hrozbu 

pre pôvodné prírodné druhy. Denne 

vymiera vo svete 150 rastlinných 

a živočíšnych druhov a hlavnou 

príčinou je globálna zmena klímy. 

Tunajšia krajina je silnou výzvou: pochopiť, 

že bez zvierat a rastlín nie je 

život možný ani pre človeka. 

Tisíce leguánov a mnohorakých 

prastarých korytnačiek, tisíce druhov 

morských vtákov a ďalších nepredstaviteľne 

rozmanitých druhov 

zvierat a rastlín, pralesy na vrchoch, 

bizarné lávové útvary, prekrásne 

pláže a farebný podvodný svet, to 

všetko ponúkajú Galapágy. No ich 

státisíce rokov staré korálové útesy sú 

vplyvom otepľovania v posledných 

rokoch úplne zničené. 

31 

Svet Grálu 

40 | 2014

V roku 1960 navštívilo ostrovy 

80 turistov, v roku 2010 ich už bolo 

170-tisíc. Ekvádorská vláda teraz stanovila 

ročný limit 100-tisíc návštevníkov, 

vydala úplný zákaz kotvenia 

veľkých výletných lodí. Je to príkladný 

a celkom ojedinelý model ekoturistiky, 

a asi aj jediný možný spôsob uchovania 

tunajšieho evolučného laboratória. 

Krátko pred svojou smrťou hovoril 

Darwin o Bohu Stvoriteľovi. Snáď ho 

32 

Svet Grálu 

40 | 2014 

stretlo rovnaké poznanie ako Maxa 

Plancka, ktoré vyjadruje veta – religiózni 

ľudia nachádzajú Boha na začiatku, 

vedeckí na konci. Darwinova 

evolučná teória tvrdí, že Boh nie je 

bytosťou, ktorá sama urobila všetky 

jednotlivosti, ako sa píše v Starom 

zákone, ale že všetok život spolu súvisí. 

Boh teda nezasahuje do jednotlivostí 

života, ale postaral sa o to, aby 

sa život mohol samostatne rozvíjať. 

Čo život v skutočnosti je, stále ešte 

nevieme. Teológ, filozof a lekár Albert 

Schweitzer sa vyjadril: „Život 

je život, ktorý chce žiť uprostred života, 

ktorý takisto chce žiť.“ S tým by 

Darwin iste súhlasil. Život pre neho 

zostal záhadou. 

(redakčne krátené) 

Bigi a Franz Altovci 

altovci@svetgralu.sk

FOTOREPORTÁŽ 

FOTOGRAFIE 

33 

Svet Grálu 

40 | 2014

HISTÓRIA 

Otroctvo v kresťanskej Európe 

Siegfried Hagl 

Dejiny skrývajú mnohé prekvapenia. 

O udalostiach, ktoré vrhajú zlé svetlo 

na naše slávne západné dejiny, sa príliš 

nehovorí. Jednou z nich je veľké rozšírenie 

otroctva v Európe, ktoré neukončil 

kresťanský súcit, ale skôr nástup osvietenectva 

a hospodárske zmeny. 

bchodovanie s otrokmi nadobudlo 

význam na začiatku 16. 

O 

storočia, keď „Nový svet“ nutne potreboval 

čiernych otrokov, pretože 

34 

Svet Grálu 

40 | 2014 

ubúdalo Indiánov, ktorí vykonávali 

nútené práce. Ale obchod s otrokmi 

jestvoval už o mnoho storočí 

skôr; a to nie iba v Rímskej ríši alebo 

v Oriente, ale aj v kresťanskej Európe. 

Až do 10. storočia boli Slovania, 

žijúci vo východnej Európe a na 

Balkáne, pokrstení zriedka. Veľmi 

často sa z nich, ako z „vojnovej koristi“, 

stali otroci. Byzantínci, Germáni, 

Normani a Rimania na nich 

usporadúvali lovy. Pre nich to boli 

pohania a bezverci a predávali ich 

ako otrokov. 

OTROCTVO 

V POČIATKOCH 

STREDOVEKU 

Rozdelenie Rímskej ríše na Východnú 

a Západnú v roku 395 a koniec 

Západorímskeho cisárstva 

v roku 476 sa považuje za začiatok 

stredoveku: dominantná svetová 

veľmoc Rím bola po storočiach rozpoltená, 

čiastočne rozpadnutá a bojovala 

o prežitie. Ale všedný život 

väčšiny obyvateľov sa príliš nezmenil. 

Ľudia chceli prežiť. Navzdory

HISTÓRIA 

zmätkom a útokom zvonku sa hospodárstvo 

naďalej vyvíjalo a s ním, 

samozrejme, aj otroctvo. 

Typické pre raný alebo „temný“ 

stredovek boli okrem iného lénne 

povinnosti. Spoločnosť sa skladala 

zo slobodných, nevoľníkov a otrokov. 

K slobodným patrila šľachta, duchovenstvo, 

vojaci a príslušníci slobodných 

povolaní, čo boli obchodníci, 

remeselníci a sedliaci, ktorí vlastnili 

pozemky bez povinnosti voči lénnym 

pánom. 

Nevoľník obhospodaroval pozemok, 

ktorý patril veľkostatkárovi. 

Musel odovzdávať majiteľovi desiatky, 

buď ako úrodu alebo robotu, 

a ten mu za to zaručoval vojenskú 

ochranu. Po nevoľníkovej smrti prechádzala 

parcela na jeho deti iba 

vtedy, keď to majiteľ dovolil. Postavenie 

nevoľníka nebolo omnoho lepšie 

než postavenie otroka – na nevoľníkov, 

ktorí utiekli sa robili hony 

rovnako, ako na zbehnutých otrokov. 

STREDISKÁ OBCHODOV 

S OTROKMI 

Ruka v ruke s otroctvom kvitlo 

v stredoveku aj neskôr obchodovanie 

s otrokmi. 

Konštantinopol: V tomto hlavnom 

meste Východorímskej ríše 

sa križovali dve dôležité obchodné 

cesty: lodná zo Stredozemného 

do Čierneho mora a po súši z Ázie 

do Európy. Táto križovatka bola dôležitým 

obchodným centrom, kde sa 

obchodovalo aj s otrokmi. 

Bari: Dôležité prekladisko otrokov 

bolo Bari, posledná bašta Východorímskej 

ríše na talianskej pôde, 

ktorú v roku 1071 dobyli Normáni. 

Odtiaľ boli otroci ďalej predávaní do 

Egypta, Maroka a Španielska. „Na 

druhej strane obchodovali slovanskí 

otrokári na pobreží Čierneho mora, 

západnej Ázie a severnej Afriky, kde 

chytali moslimov a Grékov a predávali 

ako čeľadníkov, sluhov, eunuchov, 

konkubíny alebo prostitútky. 1 “ 

Severná Afrika: Moslimskí panovníci 

cvičili často otrokov za vojakov, 

ponúkali im možnosť postupu a tým 

si vytvorili pomerne oddané oddiely. 

Severoafrickí panovníci, ako Fatimidovia 

v Egypte, mali vo svojich oddieloch 

otrokov bielych aj čiernych. 

V neskorších dobách boli tureckí janičiari 

a egyptskí mameluci, ktorí vyšli 

z otroctva, povestní svojou odvahou 

a pre všetkých boli postrachom. 

Benátky: Toto bohaté obchodné 

mesto využívalo bohatstvo Balkánu – 

drevo a otrokov. Nádherné mesto 

vďačí za svoje bohatstvo z veľkej časti 

využívaniu otrokov a obchodovaniu 

s nimi. „Benátčania predávali kresťanov 

ako otrokov Saracénom a z toho 

zisku budovali kostoly pre svojich 

svätých. 1 “ 

Pri návšteve Benátok rozprávajú 

turistickí sprievodcovia s hrdosťou, 

že ich nádherné paláce sú postavené 

na miliónoch dubových stĺpov, ktoré 

sa museli vsadiť do bahna a piesku 

lagúny. Ale že túto ťažkú prácu vykonávali 

otroci – o tom sa nezmieňujú. 

Stredná Európa: V Nemecku, 

v Anglicku, a ani vo Francúzsku 

v 10. storočí ešte nikto nenamietal 

proti chytaniu pohanských otrokov 

ani ich využívaniu na vlastných statkoch, 

a proti ich predaju do moslimských 

alebo byzantských krajín. 

Portugalsko: Otroctvo v kresťanskej 

Európe sa udržalo až do 19. storočia. 

V prvej polovici 15. storočia sa 

začali objaviteľské cesty Portugalcov 

pozdĺž afrického pobrežia. Pravidelne 

odtiaľ privážali otrokov. Ešte v období 

baroka nebolo čierne služobníctvo 

na európskych šľachtických dvoroch 

ničím neobvyklým. Spočiatku 

Portugalci organizovali lovy na otrokov 

sami. Čoskoro však zistili, že 

je výhodnejšie získať zlato, slonovinu 

a otrokov výmenou za európsky tovar. 

Keď potreba otrokov v objavenej 

Amerike v 16. storočí prudko stúpla, 

boli už Portugalci dobre pripravení. 

Na africkom pobreží už mali vybudované 

obchodné strediská. 

CIRKEV A OTROCTVO 

Panuje názor, že zrušenie otroctva je 

spojené s kresťanstvom, a prehliada 

sa, že nielen v Starom, ale i v Novom 

zákone je otroctvo ospravedlňované. 

Otroci pracovali na cirkevných a pápežských 

statkoch ešte v 11. storočí. 

Otroctvo, „zriadenie, ktoré panovalo 

za všetkých dôb, považovali 

aj moralisti za nevyhnutné a večne 

trvajúce. Pápež Gregor I. ‚Veľký‘ 

(590–604) prepustil dvoch otrokov 

a predniesol pri tej príležitosti pozoruhodné 

slová o slobode všetkých 

ľudí. Napriek tomu aj naďalej zamestnával 

stovky otrokov na pápežských 

statkoch a súhlasil so zákonmi, ktoré 

otrokom zakazovali stať sa duchovnými, 

alebo ženiť sa so slobodnými 

kresťanmi. Cirkev bola proti predaju 

kresťanských vojnových zajatcov 

moslimom, dovoľovala však zotročenie 

moslimov a Európanov, ktorí 

ešte neprestúpili na kresťanskú vieru. 

Tisíce zajatých Slovanov a Saracénov 

bolo poslaných do kláštorov, kde 

s nimi zaobchádzali ako s otrokmi. 

Otroctvo sa udržalo na cirkevných 

statkoch až do 11. storočia.“ 1 

OTROKOV NAHRADILI 

NEVOĽNÍCI 

Ako ubúdalo otroctva, rovnakou 

mierou pribúdalo nevoľníctvo: 

„K poklesu otroctva nedošlo 

na základe morálneho pokroku, ale 

vďaka hospodárskemu vývoju. (…) 

35 

Svet Grálu 

40 | 2014

HISTÓRIA 

Polonahý divoch a ceremoniár 

Osud najznámejšieho prisťahovalca v Rakúsku 

V 18. storočí sa stal vo Viedni 

najznámejším prisťahovalcom 

čierny otrok Angelo Soliman 

(okolo 1721–1796). 

Počas afrických kmeňových 

bojov padol sedemročný Angelo 

do rúk víťazov. Za koňa ho 

predali Európanom, ktorí ho 

volali André a dali mu na starosť 

ťavy. Ako 10-ročný bol vykúpený 

a darovaný bohatej Sicílčanke, 

ktorá ho nechala pokrstiť. Meno 

Angelo si zvolil ako vďaku za 

náklonnosť služobníčky Angeliny, 

pridali mu meno Soliman. V roku 

1734 Angela darovali kniežaťu 

Johannovi Georgovi Christianovi 

Lobkovicovi, ktorý z neho urobil komorníka, 

vojaka a brával ho so sebou na cesty. V jednej 

bitke zachránil svojmu pánovi život; knieža 

sa mu cítil zaviazaný a mladého a nadaného 

chlapca podporoval. 

Po smrti kniežaťa Lobkovica sa dostal Angelo ku 

kniežaťu Václavovi z Lichtenštejna, vypracoval 

sa na šéfa služobníctva a s družinou kniežaťa 

šiel do Frankfurtu na voľby cisára. Keď sa však 

Angelo Soliman v roku 1750 

Angelo oženil, prepustili ho, 

pretože knieža nechcel mať 

žiadne vyživovacie povinnosti. 

No Angelo bol finančne nezávislý, 

mal šťastie v hre. 

V roku 1773 ho knieža František 

Jozef z Lichtenštejna menoval 

za vychovávateľa princov. 

Mal prístup do vznešenej 

viedenskej spoločnosti. 

Významné osobnosti si ho 

vážili, cisár Jozef II. si ho obľúbil 

ako spoločníka. Angela prijali 

do slobodomurárskej lóže 

„K pravej svornosti“, kde sa 

dopracoval až na miesto viceceremoniára. 

Sochár Franz Thaler zhotovil po smrti Angela 

Solimana jeho sadrovú masku. Telo Angela – 

napriek protestu jeho dcéry (narodenej v roku 

1772) – preparovali ako muzeálny exponát. Tak 

sa vzdelaný, uznávaný a vždy dobre oblečený 

Soliman dostal do kabinetu rarít ako polonahý 

vypchaný divoch s perím na hlave a s mušľami 

na krku. Počas októbrovej revolúcie v roku 1848 

tento ponurý výstavný kus zhorel. 

Nevoľníctvo trvalo naďalej a nerobili 

sa rozdiely v pomenovaní otrokov 

alebo nevoľníkov. (…) Nevoľníkom 

bol ten, kto v stredoveku vytváral 

chlieb pre dennú potrebu. 1 “ V priebehu 

hospodárskeho vývoja sa stali 

mnohí slobodní sedliaci nevoľníkmi, 

pretože neboli schopní platiť požadované 

dane a museli sa zadĺžiť. 

Postavenie nevoľníkov sa v európskych 

krajinách v priebehu storočí 

vyvíjalo veľmi rôzne. Najhoršie na 

tom boli nevoľníci v Rusku. Za čias 

vlády Kataríny II. „Veľkej“ (vládla 

1762–1796), ktorá sa považuje za 

osvietenú, boli nevoľníci vystavení 

ľubovôli. Rusko bolo poslednou 

36 

Svet Grálu 

40 | 2014 

európskou krajinou, ktorá zrušila 

nevoľníctvo – až v roku 1861! 

K zákazu otroctva a k zrušeniu nevoľníctva 

teda zrejme neviedla kresťanská 

etika, ale filozofia osvietenstva. 

Snáď mali rozhodujúci vplyv aj hospodárske 

dôvody – tento názor majú 

mnohí historici – podobne, ako sa premenilo 

otroctvo v nevoľníctvo 3 . 

1 Fatimidovia boli šítsko-ismailitická dynastia, 

ktorá panovala v Severnej Afrike 

a Sýrii od roku 909 do roku 1171. 

2 V Anglicku bolo obchodovanie s otrokmi 

zakázané v roku 1807. Otroctvo bolo zrušené 

až v roku 1833. 

3 Starý otec ruského básnika Alexandra 

Puškina (1799–1837) bol africký otrok, 

babička svetoznámeho francúzskeho 

spisovateľa Alexandra Dumasa staršieho 

(1802–1870) bola otrokyňa z Haiti. 

4 Za osvietených monarchov sa väčšinou 

považujú Fridrich II. Pruský, Jozef II. 

Habsburský a v Rusku Katarína II. Zastupovali 

miernejší absolutizmus, ale ešte 

bez demokratickej kontroly. 

5 O tom, ako málo záležalo európskym 

národom na boji 

proti otroctvu, 

svedčí skutočnosť, 

že v roku 1923 bolo 

cisárstvo Etiópie 

prijaté do Spoločnosti 

národov, hoci 

tam ešte panovalo 

otroctvo. 

Siegfried Hagl 

hagl@svetgralu.sk

Bojíte sa 

elektrosmogu? 

Dieter Malchow 

Elektrosmog je jedným z nových 

fenoménov našej doby. Zatiaľ 

nemáme jednoznačnú odpoveď 

na otázku, aké dopady má na naše 

zdravie. Výsledok veľkého experimentu, 

ktorého sme všetci účastní, 

napríklad vďaka všadeprítomnému 

wi-fi signálu, ostáva stále otvorený. 

Nezávisle od toho však nedávno 

vedci Michael Witthöft z Univerzity 

Johanesa Guttenberga v Mainzi 

a jeho londýnsky kolega G. James 

Rubin z King´s College pomocou vedeckej 

štúdie dokázali, že už aj samotný 

strach z elektrosmogu môže 

vyvolať ozajstné príznaky ochorení – 

a to i v prípadoch, keď sa meraním 

žiaden vplyv žiarenia nedokázal. Potom 

hovoríme o tzv. „nocebo“ efekte 

(opak placebo efektu). 

V rámci ich štúdie si 147 účastníkov 

najprv pozrelo dokumentárny 

film. Jedna skupina zúčastnených 

pozerala dokument o údajných vážnych 

zdravotných rizikách vplyvom 

pôsobenia bezdrôtových signálov. 

Druhá časť skúmaných pozerala 

snímku o zabezpečení dát. Potom 

boli všetci účastníci experimentu 

zdanlivo vystavení pôsobeniu wi- 

-fi signálu. V skutočnosti však zdroj 

bezdrôtového signálu nebol aktívny. 

Pokusom sa zistilo, že 54 % účastníkov 

sa sťažovalo na psychické alebo 

fyzické ťažkosti, ako sú bolesti hlavy, 

závraty a mravčenie. Telesné ťažkosti 

skúmaných osôb potvrdila dokonca 

aj magnetická rezonancia. Oblasti 

mozgu, ktoré reagujú na pocit bolesti, 

boli u nich skutočne aktívne. 

Tento výskum poukazuje na to, aký 

zásadný vplyv má sila ľudskej predstavivosti 

na zdravotný stav človeka. 

Autori štúdie tu poukazujú na zodpovednosť 

médií. Senzáciechtivé 

správy naozaj môžu u citlivých ľudí 

vyvolávať reálne telesné ťažkosti. 

Michael Witthöft dôrazne apeluje 

na novinársku etiku, keď k tomu hovorí: 

„Veda a média musia bezpodmienečne 

viacej spolupracovať a usilovať 

sa o to, aby napríklad správy 

o možných zdravotných rizikách 

nových technológií čo najviac zodpovedali 

skutočnosti a prichádzali 

na verejnosť v súlade s aktuálnymi 

vedeckými poznatkami.“ 

Táto nová štúdia vôbec nepopiera 

škodlivosť elektrosmogu, iba apeluje 

na osobnú zodpovednosť ľudí. – Tým, 

ako uvažujeme a vytvárame si závery, 

pôsobíme nielen na náš duševný život, 

ale výrazne ovplyvňujeme aj 

svoje telesné zdravie. 

Dieter Malchow 

malchow@svetgralu.sk 

37 

Svet Grálu 

40 | 2014

ROZHOVOR 

Rozhovor 

Keď sa 

duša vyladí 

Terapia v hlbinách podvedomia 

38 

Svet Grálu 

40 | 2014 

Dr. Reimar Banis

ZDRAVIE 


Človek za svojho života zažil mnohé kritické 

situácie, s niektorými sa vyrovnal, 

iné iba potlačil a v podvedomí si ich nesie 

ako nevybavený konflikt. Dr. Reimar 

Banis, vďaka dlhoročnému úsiliu, vyvinul 

novú energeticko-homeopatickú testovaciu 

a terapeutickú metódu, ktorú 

nazval „Psychosomatická energetika“. 

Pomocou nej dokáže s vysokou presnosťou 

určiť všetky konflikty a traumy 

človeka, ktoré sú príčinami jeho chorôb, 

a tie potom lieči pomocou homeopatie. 

Touto metódou sa dá zistiť aj to, koľko 

energie človek v skutočnosti má a čím je 

obmedzovaný energetický tok. Psychosomatická 

energetika sa dá uplatniť pri 

mnohých telesných a duševných ťažkostiach. 

V našom rozhovore nám Dr. Banis 

priblíži vývoj tejto metódy a predstaví 

nám aj svoj pohľad na súvislosti medzi 

karmou, konfliktmi a charakterom 

človeka. 

SVET GRÁLU: V Psychosomatickej 

energetike sa používa niekoľko 

neobvyklých pojmov, o ktorých by 

sme sa radi dozvedeli niečo bližšie. 

Napríklad, že odstraňovanie konfliktov 

u konkrétneho človeka prebieha 

podľa princípu tzv. „šúpania 

cibule“. Čo to znamená? 

REIMAR BANIS: Spôsob, akým sa 

konfliktmi zaoberáme, vyplýva 

z historického vývoja. Najskôr to 

bola celostná liečba, keď homeopatia 

pomohla uvoľniť konflikty podobného 

druhu. Potom sa takmer 

u všetkých pacientov ukázal už iba 

jeden konflikt, ktorý sme dodatočne 

tiež ošetrili. Po niekoľkých mesiacoch 

takejto terapie sa ukázalo, že 

konkrétny konflikt, aby úplne zmizol, 

musel sa liečiť v priemere tri až 

päť mesiacov. Po jeho úplnom rozpustení 

však – na naše prekvapenie – 

vystúpil do popredia nový konflikt. 

Tento proces sa medzitým potvrdil 

ako pravidlo, čo znamená, že väčšina 

ľudí má vo svojom nevedomí 

viacero, niekedy veľmi veľa konfliktov. 

Iba v prípade detí a silne spirituálnych 

ľudí sa príležitostne objavili 

len jeden či dva konflikty. V prípade 

detí je hlavným dôvodom fakt, 

že obvykle ešte nie sú po duševnej 

stránke také vyvinuté ako dospelí. 

A niektorí vyspelejší dospelí zasa už 

mnohé zo svojich duševných problémov 

spoznali, prekonali a vyriešili. 

Pre väčšinu ľudí je však prekonanie 

konfliktov pomocou Psychosomatickej 

energetiky behom na dlhé trate, 

takmer ako práca v bani, pri ktorej 

sa postupuje dolu po jednotlivých 

vrstvách. Mnohí sa v priebehu vyšetrenia 

dostávajú stále ďalej do detstva 

vďaka snom, dostávajú sa tak do hlbších 

vrstiev svojich emócií, ktoré pomocou 

liečby odlupujeme ako zmienenú 

cibuľu. Ľudia sa pritom stále 

viac otvárajú. A my človeka postupne 

liečime po jednotlivých vrstvách tak, 

že sa vždy zameriavame na tú momentálne 

najvrchnejšiu, nech už to 

má akýkoľvek dôvod. Nepokúšame 

sa otvárať zatvorené dvere násilím. 

Je to pomalý proces rastu, ktorý vedie 

temer nepozorovane k zlepšeniu 

celkového stavu. 

SVET GRÁLU: Spomínate pojem 

„ústredný konflikt“. Čo si máme 

pod ním predstaviť? 

REIMAR BANIS: Centrálny konflikt 

je to, čo človeka v minulosti najčastejšie 

znepokojovalo a pred čím 

sa ešte aj dnes snaží chrániť. Ide 

o traumu, ktorá je živnou pôdou pre 

duševné aj telesné choroby, keďže 

zásadne ovplyvňuje systém látkovej 

výmeny a charakter človeka. Môže 

to byť nejaké sklamanie, strach 

pred niečím a podobne; je to niečo, 

čo človeka existenciálne ohrozuje 

a čo zasahuje priamo jadro jeho 

duše. Človek sa v sebaobrane potom 

pokúša – obrazne povedané – túto 

traumu „zabaliť“, strčiť ju do najspodnejšieho 

šuplíka a dúfať, že ju 

už nikdy neuvidí. Toto sa však nedá 

urobiť natrvalo. Určitá záťaž alebo 

životná kríza môže totiž potlačenú 

traumu na základe rezonančných 

princípov opäť aktivovať. Vyskytujú 

sa však aj prípady, keď sa centrálny 

konflikt zjaví len tak, akoby sčista- 

-jasna. Vysvetlením by mohlo byť, 

že ľudia, ktorí sa ďalej rozvíjajú a ich 

duša osciluje vyššie, sa jedného dňa 

ocitajú na takej oscilačnej úrovni, že 

sa dostávajú do rezonancie s ich centrálnym 

konfliktom. Je to ako so zle 

vyváženou pneumatikou, ktorá začne 

pri vyššej rýchlosti vibrovať. 

SVET GRÁLU: Centrálny konflikt 

má teda podľa Vás rozhodujúci význam 

pre charakter človeka? 

REIMAR BANIS: Áno, určuje štruktúru 

charakteru – či už je sangvinická 

/ hysterická, melancholická / 

schizoidná, cholerická / depresívna 

alebo flegmatická / nutkavá; nie vždy 

ju určuje absolútne, no v istej forme 

je táto podmienenosť preukázateľne 

prítomná. Pri sangvinikoch sa napríklad 

bez výnimky objavuje prudké 

emocionálne nadšenie, okrem toho 

aj pocity typu „ešte stále nie som 

dosť dobrý“, alebo aj potreba neustále 

si niečo dokazovať. Charakter 

cholerika, riešiaceho predovšetkým 

vlastný hnev, má predispozíciu spúšťať 

choroby, ktoré majú svoje sídlo 

v hornej časti brucha. V antickej 

zdravovede sa preto ľahko stretneme 

s charakterovým obrazom cholerika, 

ktorý potláča svoje agresívne sklony 

a má žlčníkové problémy – označenie 

cholerika sa odvodzuje od gréckeho 

slova „chol“, ktoré znamená „žlč“. 

SVET GRÁLU: Jestvuje mnoho správ 

o ľuďoch, ktorí si dokážu spomenúť 

na svoj predchádzajúci pozemský 

39 

Svet Grálu 

40 | 2014

ZDRAVIE 

život. Jedným z tých, ktorí tieto prípady 

skúmali, bol psychiater Ian 

Stevenson. Aj Vy sám vychádzate 

z toho, že pozemský život sa opakuje. 

Aké osobné skúsenosti Vás 

priviedli k takémuto poznatku? 

REIMAR BANIS: V mladosti a ranej 

dospelosti som považoval reinkarnáciu 

skôr za mýtus. V polovici svojho 

života som prekonával ťažké osudové 

skúšky, čo ma doviedlo až k osobnej 

kríze. V tom čase som zakúsil 

rozličné telesné terapie a prežil som 

po prvýkrát emócie, ktoré sa vzťahujú 

práve na minulé životy. Vtedy 

som ich však ešte nedokázal správne 

zatriediť. K tomu sa potom pridali 

všelijaké zážitky v zmysle „déjà vu“ 

(pocit, že sme niečo už niekedy zažili, 

videli alebo počuli, pozn. red.) – spájali 

sa s istými regiónmi alebo národnostnými 

skupinami, ku ktorým som 

cítil silnejšie puto. Okrem toho som 

sa medzi svojim pacientmi stretol aj 

s niekoľkými médiami, ktoré mi potvrdili, 

že som tam žil už predtým. 

40 

Svet Grálu 

40 | 2014 

Tak som túto tézu pripúšťal stále 

viac. Až som raz natrafil na človeka 

s bohatými reinkarnačnými zážitkami 

a prečítal som si o reinkarnácii 

niekoľko kníh. Ďalšie potvrdenia 

sa mi zjavovali priamo v mojej 

vlastnej praxi, keď som u niektorých 

pacientov, pochádzajúcich zo zdravého 

rodinného prostredia s dobrým 

sociálnym zabezpečením, našiel poruchy 

správania, ktoré sa podľa vývoja 

ich súčasného života nedali nijako 

vysvetliť. Ak napríklad narazím 

na nejaký konflikt u novorodenca, 

opýtam sa najskôr matky, či sa počas 

tehotenstva nedostala do kontaktu 

s niečím, čo by mohlo byť jeho príčinou; 

ak to poprie, nemáme spôsob, 

ako by sme ho mohli vysvetliť na základe 

súčasného života dieťaťa. V takýchto 

prípadoch vychádzam z toho, 

že si dieťa konflikt prinieslo so sebou 

z predchádzajúcich životov. Vtedy 

všetko, čo na základe terajšieho života 

nemožno nijako zdôvodniť, zapadá 

do seba ako puzzle. 

SVET GRÁLU: A čo hovoríte na konflikty, 

ktoré sa vyskytujú u jednovaječných 

dvojčiat? Bývajú identické, 

alebo aspoň podobné? 

REIMAR BANIS: Osud to chcel tak, 

že aj v kruhu mojej rodiny sú jednovaječné 

dvojčatá. Samozrejme, že 

som ich skúmal. Aj medzi mojimi 

pacientmi sa občas takéto dvojčatá 

vyskytujú. A v skutočnosti majú 

často celkom odlišné centrálne konflikty 

a osobnostné štruktúry, čo je 

geneticky nevysvetliteľné. Dnes sa 

vo vede jednoducho verí tomu, že to 

jediné, čo nás determinuje, sú gény. 

Môžeme sa však smelo domnievať, 

že okrem génov máme aj reinkarnovanú 

dušu, ktorá si so sebou do ďalšieho 

života prináša osobnostné 

vlastnosti i konflikty – a tie sú v prípade 

jednovaječných dvojčiat práve 

také rozdielne ako v prípade všetkých 

ostatných ľudí. 

SVET GRÁLU: V jednej z Vašich 

kníh spomínate pacienta, ktorý si 

dokázal spomenúť na vznik svojho 

centrálneho konfliktu, pričom ten 

sa odohral v jeho minulom živote… 

REIMAR BANIS: Išlo o muža, ktorý 

trpel psychózou. Môžeme sa domnievať, 

že práve vďaka tejto chorobe bol 

schopný ľahšie dosiahnuť takzvané 

transpersonálne úrovne, ktoré sú 

za normálnych okolností možné iba 

v stave tranzu, alebo pomocou halucinogénnych 

drog. Krátko po začiatku 

vyšetrenia mal sen. Dejiskom 

bola podľa opisu pravdepodobne 

stará Mezopotámia. Pacient videl 

sám seba ako vojaka na bojisku, bol 

ťažko ranený a nemohol ísť ďalej. 

Musel v tejto svojej vízii zažiť, ako 

supy zaživa obžierali jeho telo a cítil 

pritom absolútnu bezradnosť. Centrálnym 

konfliktom, na ktorý som 

ho krátko predtým testoval, bola 

mimochodom práve „bezradnosť“, 

takže to presne sedelo. Pre mňa to

ZDRAVIE 

Schizoidný charakterový typ 

Hysterický charakterový typ 

Obsedantný, nutkavý charakterový typ 

Všetky charakterové typy 

Depresívny charakterový typ 

Hysterický charakterový typ 

Schizoidný charakterový typ 

Každému energetickému centru v ľudskom tele sú priradené isté charakterové typy. Táto schéma podľa Dr. Reimara Banisa ukazuje, aké typy 

korešpondujú s príslušnými energetickými centrami. 

bol kľúčový zážitok. Domnievam sa, 

že trauma vzniká vo väčšine prípadov 

podobným spôsobom, hoci ide 

vždy o inú traumu, ktorá v temnom 

dávnoveku, v dávnych inkarnáciách 

viedla k vytvoreniu centrálneho 

konfliktu. 

SVET GRÁLU: Môžete nám uviesť 

nejaký konkrétny príklad účinkov 

centrálneho konfliktu? 

REIMAR BANIS: Centrálny konflikt 

sa často viaže na ťažké chronické 

choroby. V prípade práve spomenutého 

mladého človeka, ktorý trpel 

konfliktom „bezradnosti“, sa nám 

pri našom testovaní ukázal schizoidný 

alebo melancholický charakterový 

typ. V takom prípade ide o ľudí, 

ktorí majú zosilnenú náklonnosť 

vytvárať si v prvej čakre (panva) 

alebo s ňou súvisiacej siedmej čakre 

(hlava) energetickú slabinu; stávajú 

sa tak náchylnejšími na choroby 

a mávajú sklon k samotárstvu. Tento 

muž sa podrobil psychiatrickým vyšetreniam 

a chcel pre seba urobiť ešte 

čosi navyše, preto prišiel za mnou. 

Jeho psychózu sme dokázali časom 

úplne odstrániť, až napokon nemal 

už žiadne symptómy a mohol celkom 

vysadiť psychofarmaká. 

SVET GRÁLU: Keď poznáte charakter 

človeka, dokážete mu na základe 

toho vhodne poradiť? 

REIMAR BANIS: Vychádzajúc z poznatkov 

o danom temperamente 

dokážeme klientovi poradiť konkrétne, 

podľa jeho charakterového 

typu. Každý charakter má určité 

„neresti“, ktorých by sa mal vyvarovať 

a „cnosti“, ktoré by mal pestovať. 

Vieme napríklad dať rodičom 

presné výchovné odporúčania a rady, 

ktoré zodpovedajú charakterovému 

typu ich dieťaťa. Pri problémoch vo 

vzťahu je zase užitočné klientovi poradiť, 

ako vychádzať s partnerom určitého 

charakterového typu. A ak ide 

o svadbu, mal by si človek brať v optimálnom 

prípade svoju tzv. „lepšiu 

polovicu“, čiže niekoho, kto dokáže 

kompenzovať temnejšiu stránku 

partnera, zároveň však nesmie byť 

od svojho skutočného Ja príliš vzdialený. 

Ku každému typu charakteru 

je preto vhodný iba určitý, od neho 

odlišný typ. Až s takýmto partnerom 

sa potom človek cíti naozaj „celý“. 

41 

Svet Grálu 

40 | 2014

ZDRAVIE 

Dlhodobým cieľom je však dosiahnuť 

takúto harmóniu v sebe samom, bez 

nutnosti nejakého vonkajšieho „doplnku“, 

resp. partnera. 

SVET GRÁLU: Zmení sa človek, keď 

sa podarí odstrániť jeho centrálny 

alebo akýkoľvek iný konflikt? 

REIMAR BANIS: Celkom určite! 

Stane sa potenciálne slobodnejším 

a otvorenejším, už viac nebude ničím 

prenasledovaný a prejaví sa to aj 

v jeho správaní; v rámci daného charakteru 

bude harmonickejší. Najzreteľnejšie 

to vidieť u detí a u duchovne 

intenzívne usilujúcich ľudí. Mnohí 

hovoria o tom, že sa stali oveľa autentickejšími, 

schopnejšími prispôsobiť 

sa situácii, či presadiť sa, a dopracovali 

sa aj k jasnejšiemu sebaurčeniu. 

Predtým skôr racionálni ľudia začínajú 

byť viac emocionálni, a tí uzavretejší 

sa zrazu otvárajú voči iným 

ľuďom. Zistil som, že u ľudí, ktorých 

charakterová štruktúra je jednoduchšia, 

sa zmeny v spôsobe života 

prejavia v menšej miere, a všimnú si 

ich spravidla najskôr iba blízki príbuzní. 

Čím vyššie človek duchovne 

osciluje a čím je ochotnejší na sebe 

a svojom živote pracovať, tým lepšie 

bývajú aj výsledky liečby. 

SVET GRÁLU: A ostane človek potom 

ešte sám sebou...? 

REIMAR BANIS: Rozpadom pôvodného 

centrálneho konfliktu skutočne 

nastáva v životoch ľudí nevídaný 

a pozoruhodný prevrat. S každým 

ďalším vyriešeným konfliktom potom 

ľudia často cítia, že sa dostávajú 

čoraz bližšie k sebe samému. 

No charakter, ktorý sme už raz nadobudli, 

sa nezmení, nedochádza 

v nás azda zrazu k „mixu“ všetkých 

typov charakteru, ako by človek mohol 

očakávať. Životná skúsenosť sa 

jednoducho nevymaže. Človek však 

nadobúda väčšiu schopnosť vziať 

42 

Svet Grálu 

40 | 2014 

život do vlastných rúk, ochotnejšie 

bude pracovať sám na sebe, pretože 

sa zbavil blokov, ktoré bránili priechodu 

energie. 

SVET GRÁLU: A na záver – čo poradíte 

ľuďom, ktorí si želajú telesné 

a duševné zdravie? Čo je zmyslom 

neustáleho ľudského vývoja a ako 

vyriešenie nejakého konfliktu prispieva 

k dosiahnutiu cieľa? 

REIMAR BANIS: Domnievam sa, 

že ľudia v priebehu vývoja civilizácií 

a kultúr utrpeli v neustálych 

názorových stretoch rôzne traumy, 

ktoré vtedy viedli v ich dušiach k silnej 

emocionálnej zatvrdilosti. Počas 

neskorších inkarnácií sa potom 

táto trauma opakuje. Skúsení reinkarnační 

terapeuti to vidia podobne, 

medzi nimi napríklad aj britský 

psychoanalytik Dr. Roger Woogler. 

Nuž a rovnaká metóda sa uplatňuje 

aj v biodynamickej psychoterapii 

(podľa Gerdy Boyesen, z Nórska), kde 

terapeuti pracujú s veľmi hlbokými 

vrstvami nevedomia. Ak teda rozliční 

terapeuti nezávisle od seba prichádzajú 

k rovnakým záverom, vypovedá 

to veľa o pravdivosti takejto 

tézy. Ako sme spomenuli, všetko potom 

do seba zapadá ako puzzle. Moja 

predstava je taká, že intenzívna duševná 

trauma sa postupne vyvinula 

do centrálneho konfliktu, ktorý má 

za následok trvalú zatvrdilosť v duši 

a sebaobranné reakcie, ktoré potom 

vieme priradiť ku konkrétnemu charakteru. 

Reinkarnujúca sa duša si časom 

vytvorila akési predlohy, podľa 

ktorých vie isté veci potláčať a ktoré 

sa stali jej druhou prirodzenosťou. 

Tým sa vlastne vysvetľuje, prečo sú 

tieto stavy neskôr tak ťažko rozpoznateľné 

a ešte ťažšie odstrániteľné. 

Ďalšie konflikty potom v priebehu 

života vyrastajú z centrálneho konfliktu, 

no to vôbec neznamená, že sú 

menej zaťažujúce. V počiatkoch 

ľudskej civilizácie boli ľudia akoby 

detsky nevinní; ako sa však nabaľovali 

konflikty, nevinnosť ľudí sa postupne 

natrvalo vytratila. Zostala 

z nej iba túžba po stratenej celistvosti. 

Niekedy sa chce ľudské vnútro opäť 

vrátiť k svojej podstate. A keď sa potom 

človek jedného dňa oslobodí 

od všetkých nánosov a vrstiev, jeho 

duša sa zušľachtí, dozrieva; rozvinie 

sa v nej vedomie samej seba a v rámci 

svojho základného charakteru dospeje 

k harmónii. 



Dr. Reimar Banis je lekárom všeobecnej 

medicíny a prírodného 

liečiteľstva. Narodil sa v západnom 

Berlíne. Od roku 1975, keď 

ukončil dvojročné štúdium na DH 

Ganztagsschule v Bochumi, sa venuje 

liečiteľstvu. Medicínu študoval 

na univerzite v Heidelbergu. 

Jeho záverečná práca sa týkala 

termoregulácie. V roku 1984 absolvoval 

americké štátne skúšky 

(ECFMG). Dlhé roky bol vedúcim 

školiacim lekárom metódy Vegatest. 

Podieľal sa na vývoji segmentálneho 

elektrogramu a termoregulácie. 

Po celom svete vedie 

semináre o Psychosomatickej energetike 

ako novej prírodnej liečebnej 

metóde. V súčasnosti pracuje 

ako súkromný lekár v rámci spoločnej 

lekárskej praxe. 

Kontakt: Rubimed AG, Grossmatt 3, CH 6052 Hergiswil, 

www.rubimed.com

Hľa: Pravda je tak blízko 

Richard Steinpach 

Cesta a cieľ 

Zoznam prednášok: 

o Kedy vzniká človek? 

o „Kto je to vlastne žena?“ 

o Zle pochopená rovnosť 

o Kam vedie móda? 

o Dobre myslený omyl 

o AIDS - zanedbaná obrana 



Sebapoznanie 

Zoznam prednášok: 

o Úvod 

o „Ráno“ - báseň 

o Načo žijeme na Zemi? 

o Hľadanie šťastia 

o Svojim ľuďom to dáva Pán v spánku 

o Záhadné pôsobenie: homeopatia 

o „Hľadanie Boha“ - báseň 

o Vianoce 

o Vyrovnanie tlaku 

o „Veľký kolobeh“ - báseň 



Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu, 

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk

Príď si napumpovať svaly 

Narcisov mýtus trochu inak 

i sebavedomie 

„Príď si napumpovať svaly i sebavedomie“. Často sa pousmejem, keď vidím tento nápis vo fitnescentre. Áno, vyšportovaný chlap 

je často synonymom pre sebavedomého človeka. Každý, kto už nejaký ten rok cvičí, vám to veľmi rád potvrdí. Ak nie slovne, tak 

svojím správaním. A kozmopolitná spoločnosť tento názor otvorene zdieľa. Dnes veľmi často stačí predovšetkým „vyzerať“, no 

a, samozrejme, aby sa nepovedalo, mať i niečo v hlave. Potom to vraj máte vyhraté na niekoľkých frontoch. Až na ten jeden, 

možno najdôležitejší. 

44 

Svet Grálu 

40 | 2014 

Tomáš Výboch 

Keď na chvíľu odhodíme falošnú 

skromnosť, môžeme si pokojne 

priznať, že je niečo veľmi opojné 

v poznaní, keď si vás okolie začína 

všímať. A to zvlášť vo veku dospievania. 

Keď chlap vidí, ako sa pohľady 

žien po očnom kontakte upriamujú 

na jeho ruky, alebo ho kamaráti 

uznanlivo potľapkajú po pleci so 

slovami, že vidieť, ako na sebe tvrdo 

pracuje, veľmi príjemne to pohladí 

jeho ego. Platí to o to viac, ak sa doteraz 

cítil prehliadaný a priemerný. 

Zrazu vníma, že mu rastie sebavedomie, 

je si viac istý sám sebou a tento 

pocit spojený s uznanlivými pohľadmi 

okolia vytvorí zmes, ktorá 

naštartuje ohromný motor na ceste 

za jeho sebavedomím. 

Začína sa tvrdý režim. Posilňovanie 

minimálne štyrikrát týždenne, 

dôsledne naplánovaná strava a, samozrejme, 

doplnky výživy. Všetko 

ostatné ide bokom, je odsunuté 

na vedľajšiu koľaj. Dôvod je navonok 

zjavný: „Veľmi ma to baví, cítim 

sa oveľa lepšie, robím to pre svoje 

zdravie“. Takto to aj okolie vníma, 

uspokojí sa s tým a uznáva mladého 

človeka, ktorý robí konečne niečo 

užitočné. Zatiaľ čo predtým často 

trávil čas ničnerobením, alebo s kamarátmi 

pri pive, teraz robí niečo 

pre svoje zdravie. A on sám je si tým 

istý tiež. Dokonca sa často v takom 

človeku vytvára pýcha a pocit nadradenosti 

voči ostatným, ktorí žijú 

život, aký žil predtým on. Na sociálnych 

sieťach sa objavujú „hlášky“ 

typu: „Kým ostatní berú drogy, ja 

‚makám‘ vo fitku“, alebo „Kým ostatní 

jedia McDonald, ja si dávam 

zdravé kuracie prsia a šťavy z čerstvého 

ovocia“. 

Navonok to vyzerá všetko veľmi 

dobre, bezchybne a ideálne, ale... 

je tu zopár maličkostí, ktoré vám 

do tohto dokonalého obrazu sebavedomého 

muža nezapadajú. 

NARCISOV MÝTUS 

Keď ste vo fitnescentre, vidíte, ako 

sa muži každú chvíľu pozerajú 

do zrkadla. Robia to často nenápadne, 

až tak veľmi, že je to nápadné každému. 

Obdivujú svoje svalstvo, hodnotia 

svoje postavy a pokrok, aký 

urobili. Ak to na seba necháte pôsobiť, 

vznikne vnútorný dojem, ktorý 

nie je pozitívny. Je tu akási úzkostlivá 

zahľadenosť do seba, ktorá je presným 

opakom ideálu muža, ale i človeka 

vôbec. Preto sa i často trocha 

posmešne hovorí týmto športovcom, 

že sú narcisti. V tomto posmešku sa 

skrýva kus pravdy. Vzniká zvláštna 

fixácia na vlastnú osobu, ktorá nie 

je prirodzená. Tento sklon sa začína 

prejavovať aj vo všedných dňoch 

i mimo fitnescentra. 

Zdravá strava je fajn, ale u človeka 

oddaného posilňovni vidíme 

často zvláštne preháňanie. Pôsobí to 

čudne, ak si niekto potrebuje rátať 

kalórie a odoprie si nejakú maškrtu 

len preto, aby náhodou nenabral trocha 

tuku. Pamätám sa, ako sme sa 

na škole išli s chalanmi z internátu 

baviť na diskotéku a jeden z nás si 

vzal do klubu šejker s proteínovým 

nápojom, aby si ho v určitú hodinu 

dal, pretože mal tak naplánovaný 

diétny program.

ŽIVOT 

Vidíme tu teda úzkostlivý narcizmus 

a vnútornú neslobodu, ktorá 

tohto človeka zväzuje, pretože ho núti 

podliehať určitému obmedzujúcemu 

režimu, ktorý on hrdo nazýva sebadisciplína. 

Je to pochopiteľné, pretože 

takto si človek vlastný pocit hodnoty 

vystaval na svojom tele a ono veľmi 

ľahko podlieha zmenám. Preto je 

i jeho sebavedomie a pocit sebahodnoty 

pominuteľný. Je to presne ako 

so svalmi. Po posilňovni sú nap umpované, 

rovnako ako i jeho ego, no 

v prípade, že taký človek musí posilňovanie 

pre chorobu alebo zranenie 

na niekoľko týždňov prerušiť, spôsobí 

to určitý úbytok svalstva, ale rovnako 

i jeho sebavedomia. Môžeme to spozorovať 

vo zvláštnom úzkostlivom 

stave takého človeka, ktorý je nervózny 

a nepokojný, nie pre chorobu, 

ale preto, že nemôže cvičiť. Dokonale 

to vystihol Thomas Moore v „Knihe 

o duši“, kde píše: „Narcizmus je stav, 

v ktorom osoba nemiluje sama seba. 

Tento neúspech v láske sa ukazuje vo 

svojom protiklade, pretože osoba sa 

usilovne pokúša dosiahnuť sebaprijatie. 

Komplex sa prejavuje príliš zrejmým 

úsilím a preháňaním.“ 

NEVIDIEŤ SVOJ TIEŇ 

Všetky tieto zvláštne výstrelky 

športovcov a bodybuilderov 

môžu byť viditeľné pre ich okolie, pre 

nich samých sú však väčšinou skryté. 

Ani by nemalo veľký zmysel konfrontovať 

ich s tým, pretože to znamená, 

konfrontovať ich s ich „tieňom“, teda 

zložkou tej časti osobnosti, ktorú 

sami popierajú, resp. nechcú prijať. 

Touto časťou je nedostatočný pocit 

sebahodnoty. Ich spôsob, ako sa tomuto 

bolestnému pocitu vyhnúť, je 

kompenzácia prostredníctvom posilňovania. 

Kompenzácia je však 

vždy nešťastným riešením, pretože 

prostredníctvom nej nedôjde k vyriešeniu 

komplexu. 

Ak by ste to na športovca jednoducho 

„vysolili“, je veľmi pravdepodobné, 

že by sa podráždene postavil 

do obranného postoja, v zmysle, 

že robiť šport je normálne a zdraviu 

prospešné a on to robí skutočne len 

pre svoje zdravie. Netreba za tým 

hľadať žiadne komplexy. Toto tvrdenie 

je, samozrejme, pravdivé. No ak 

človek skutočne posilňuje a športuje 

pre svoje zdravie, nikdy tam neuvidíme 

to zvláštne preháňanie. Vyžaduje 

to istú dávku odhodlania, priznať 

si svoje slabosti, a každý z nás 

má kostlivca v skrini, ktorého neukazuje. 

Na druhej strane sa v tomto 

fenoméne prejavuje určitá sila osobnosti, 

ktorá sa však využíva neplodne. 

Vyformovanie si postavy, jej udržiavanie, 

zdravá životospráva a ešte mnoho 

iného je znakom silnej a vytrvalej vôle, 

ktorá dnes nie je samozrejmosťou. 

Tento poznatok, samozrejme, nemá 

byť kameňom, ktorý máme hodiť 

po pyšnom vyvyšujúcom sa bodybuilderovi. 

Svoj tieň a kompenzačný 

mechanizmus má každý človek. Niekto 

posilňuje, iný si kupuje len značkové 

oblečenie, ženy sa snažia často 

o štíhlu líniu, alebo dodržiavať krok 

s najnovšou módou, len aby sa zapáčili 

okoliu a boli uznávané. Spôsobov, 

ako zakryť túto neistotu je nespočetne 

veľa. Pod tým všetkým, pod 

nánosmi najrôznejších masiek je nakoniec 

stále to isté, zraniteľná ľudská 

duša túžiaca po láske. 

NECHAŤ SA VIESŤ 

ŽIVOTOM 

Ako z tohto únavného kolobehu 

von? Riešením nie je jednoducho 

sa zbaviť posilňovne a každé ráno si 

hovoriť „som hodnotný človek“, tak, 

ako to radi prezentujú moderné 

ezoterické smery. Myšlienky majú 

síce veľkú moc, ale príčina komplexu 

je v duši, a je silnejšia ako myšlienkové 

chcenie. Život má našťastie 

vlastné výchovné metódy, ktoré sú 

omnoho účinnejšie ako naše rady. 

V živote muža príde čas, keď sa bude 

musieť rozhodnúť, čomu bude venovať 

svoj čas a život. Starosť o každodenný 

chlieb, o svoju rodinu a deti, 

o blaho svojho okolia, ktorému chce 

byť prospešný, ho postaví pred dôležité 

rozhodnutie, či svoj život bude 

venovať len sebe, alebo i druhým. Nebude 

môcť robiť obe veci naplno, pretože 

na to nebude mať čas. Ak si vyberie 

druhú možnosť a skutočne 

za týmto cieľom pôjde, pomaly sa 

jeho vnútro začne pretvárať. V tomto 

každodennom boji, ktorý vyžaduje 

omnoho väčšie úsilie ako dve hodiny 

denne strávené v posilňovni, v ňom 

pomaly začína dozrievať pocit vlastnej 

hodnoty. Bude však vyvierať 

zvnútra a nebude závislý od mienky 

okolia. Tento pocit bude mať pôvod 

v duševnej kvalite, ktorou nemôže 

otriasť žiadna choroba a ani žiadny 

človek. Taký človek bude vyžarovať 

sebaistotu a silu, ktorá sa nepotrebuje 

predvádzať a ukazovať, aby si získala 

obdiv a poklonkovanie od okolia. 

Uvedomí si tiež, že prirodzeným ženám 

v skutočnosti vôbec nezáleží 

na tehličkách na bruchu, ale omnoho 

viac ich priťahuje mužskosť vyvierajúca 

zvnútra. A potom si možno zájde 

do posilňovne, alebo zabehať, ale pre 

zdravie, len tak pre radosť. 

Tomáš Výboch 

vyboch@svetgralu.sk 

45 

Svet Grálu 

40 | 2014

Vesmír 

nie je samoobsluha 


Na súčasnej ezoterickej scéne sa objavuje 

množstvo kníh, ktoré sa zameriavajú 

na ľudské želania. Podľa nich si človek 

musí len správne želať a prianie sa 

splní. Znie to jednoducho a lákavo. Ale 

ako je to v skutočnosti? 

ik vám nemôže dať to, čo vám 

„Nja môžem sľúbiť!“ – hovorí 

jeden výstižný bonmot. Odkiaľ sa 

všetky tie naše želania berú? Nie je 

to naše ego, rozum, ktorý chce uspokojiť 

svoju márnivosť, svoje požiadavky 

alebo pocit menejcennosti? 

Ako keby človek zostal trčať v čase 

detstva – dieťa chce „mať“; ale my, 

dospelí, máme predovšetkým „byť“. 

V každom prípade je dnes „plnenie 

želaní“ vynikajúci obchodný artikel. 

S touto tematikou dnes možno 

nájsť nepreberné množstvo literatúry. 

Uveďme napríklad názvy kníh 

spisovateľky Bärbel Mohr: „Ako si 

úspešne želať“, „Objednávame si 

z vesmíru“ alebo „Objednávanie 

z vesmíru pre začiatočníkov“. Autorka 

v nich píše: „Túto špeciálnu 

neviditeľnú inštitúciu nazývam 

‚kozmickou objednávacou službou‘ 

alebo ‚vesmírom‘, pretože ide o silu 

mimo našej fyzickej reality, ktorá 

sa mi zdá minimálne taká veľká 

ako celý vesmír. Objavila som, že sa 

s touto silou môžem dorozumievať 

46 

Svet Grálu 

40 | 2014 

a objednávať si u nej splnenie svojich 

želaní ako pri zásielkovom obchode. 

Takto vznikol model ‚kozmickej 

objednávkovej služby‘. Je potrebné 

dodržiavať určité ‚obchodné podmienky‘– 

želať si s dobrým úmyslom, 

na želanie ihneď zabudnúť a potom 

neprepočuť ‚zvonček‘, oznamujúci 

dodanie. Objednávková služba potom 

funguje výborne“. 

Táto objednávková služba sa dá 

použiť na získanie ferrari, nového

SPOLOČNOSŤ 

životného partnera alebo parkovacieho 

miesta v centre mesta. Znie 

to skutočne jednoducho – niečo si 

želáme, pošleme do vesmíru svoju 

objednávku a onedlho nám všetko 

spadne do lona. 

Niektorí autori idú aj ďalej – ďakujú 

za niečo, čo ešte ani nemajú. Už Ježiš 

vraj povedal, že takéto konanie má 

veľkú uskutočniteľnú silu. Tak ďaleko 

sa dostalo konzumné uvažovanie 

ľudí, ktorí sa snažia dostať k pozemským 

cieľom mimofyzickými cestami. 

Nemá to nič spoločné s duchovným, 

ale s duchárskym. Tvárime sa, ako 

keby sme nevedeli, že „bez práce nie 

sú koláče“. Nič nemôžeme dostať bez 

vlastného pričinenia. Chceme sa snáď 

vyvyšovať nad Boha? Môžeme azda 

vedieť lepšie ako On, čo potrebujeme? 

Kde zostala pokora? Nezneužívame 

našich duchovných pomocníkov 

kvôli maličkostiam všedného života? 

Naozaj musíme mať všetko? 

KTO SI ŽELÁ A KTO 

PLNÍ ŽELANIA 

Najskôr si položme otázku, kto 

má takéto želania. Nie je to 

naše ego, rozum, ktorý chce uspokojiť 

svoje požiadavky alebo pocit 

menejcennosti? 

Je nemysliteľné, aby sa na Zemi plnili 

všetky ľudské želania. Našťastie. 

Napriek tomu je na internete nespočetné 

množstvo diskusných fór o splnených 

želaniach. Ale – žeby tie želania 

splnila Božská sila...? Vysoké 

duchovné alebo dokonca Božské 

úrovne sa určite nezaoberajú plnením 

sebeckých ľudských prianí. Želanie 

môže byť splnené aj pomocou 

čiernej mágie alebo okultných postupov, 

o ktorých sa napr. zmieňuje 

J. W. Goethe v dielach Faust alebo 

Čarodejníkov učeň. Môžeme žiadať 

čokoľvek, ale raz za všetko budeme 

musieť zaplatiť. 

POZITÍVNE MYSLENIE – 

CESTA K ÚSPECHU? 

Tieto nesprávne názory majú 

pravdivé jadro. Vonkajšia realita 

je odrazom vnútorného sveta. Áno, 

naše myšlienky sú rozhodujúce pre 

našu prítomnosť a budúcnosť. Samozrejme, 

že i modlitby môžu byť 

vypočuté. Ale to nie je takzvané pozitívne 

myslenie, ale správne uvažovanie 

v širšom zmysle slova. V čom 

je rozdiel? 

Optimizmus je aktívny prístup 

k životu, keď si človek uvedomuje 

problém skôr ako novú šancu, 

a hľadá to, čo mu môže pomôcť. Optimizmus 

je viac než snaha o pozitívne 

myslenie. Človeka plného optimizmu 

poznáme podľa radostného 

správania sa, ktoré pramení v jeho 

vnútornom svete. Na rozdiel od radostného 

naladenia duše, nacvičené 

úsilie „myslieť optimisticky“ nám 

iba nasadzuje ružové okuliare, keď 

v pohľade na realitu to zlé prehliadame. 

Tento spôsob vnímania vychádza 

iba z rozumu. Nevychádza 

z duchovného jadra, snaží sa potlačiť 

tienisté stránky, ktoré však tiež chcú 

byť vypočuté. Rozum sa snaží nevšímať 

si ich, ale nie je v tom úspešný. 

Základom skutočného 

optimizmu je dôvera 

Určite je dôležité vedieť správne 

vnímať realitu a konať podľa situácie. 

Vonkajšie správanie však bude 

odrazom vnútorného rozpoloženia. 

Zo srdca, z duše človeka, z jeho najvnútornejšieho 

jadra musí vychádzať 

popud pre myšlienkovú činnosť 

a chcenie k dobrému. Správne 

rozmýšľanie je budujúce, prežiarené 

Svetlom – ako prirodzená túžba 

po dobrom a ušľachtilom. Potom sa 

naše tienisté stránky budú čoraz viac 

oslabovať. 

POTREBUJEME SI 

TEDA OBJEDNÁVAŤ? 

Len ak naše želania budú v súlade 

so zmyslom života. Čo so mnou 

život plánuje? Čo chce môj duch a čo 

najviac potrebuje? Vnútorný rast! 

A ten mu umožníme práve prijímaním 

každodenných situácií, takých, 

akými sú. Môj život je zrkadlom, 

v ktorom sám seba spoznávam. Beriem 

ho taký, aký je, so všetkými slnečnými 

dňami aj ťažkými chvíľami. 

Nechcem život ovplyvňovať svojimi 

želaniami, nekladiem naň žiadne požiadavky. 

Život ma vedie a pritom 

postupne necháva nevedomé precitnúť 

k vedomému. Tak sa môžu vyriešiť 

aj naše strachy a traumy. Láska, 

odpustenie a vďaka sú tie kľúče. Kto 

podľa týchto hodnôt žije a usiluje sa 

o sebakontrolu a o čistotu myšlienok, 

nepotrebuje si nič objednávať. Dostane 

totiž všetko, čo práve potrebuje 

a čo je pre neho dobré. Splnia sa želania, 

ktoré vychádzajú zo srdca. 

EPILÓG 

Spisovateľka Bärbel Mohr, autorka 

série kníh „Objednávame si 

z ves míru“ i ďalších (celkove 20) 

kníh s podobným obsahom, zomrela 

v októbri 2010 vo veku 46 rokov. 

Podľahla rakovine. Jej želanie uzdraviť 

sa sa nesplnilo. 



47 

Svet Grálu 

40 | 2014

Sprevádzanie pri 

smrteľnej posteli 

Počas umierania nastáva fáza, pri ktorej záujem umierajúceho o tento 

svet poľavuje. Pre príbuzných je táto situácia často ťaživá, pretože 

sa s ňou nevedia zmieriť. Umierajúci sa nepozerá na príbuzných, hľadí 

na akýsi vzdialený bod. Zatiaľ čo sa muž predtým tešil z toho, keď mohol 

opäť vidieť svoju manželku, ktorá sa vrátila z nákupu, teraz jej prítomnosť 

po niekoľkých hodinách sotva vníma. Na otázku: „Netešíš sa, 

že som opäť doma?“, muž s námahou sústredí svoj vzdialený pohľad, 

neprítomne sa na ňu pozrie a povie trýznivo: „Ale áno“. 

Ak si príbuzní neuvedomia, že duša už medzičasom pozerá do iného 

sveta, môže ľahkovážna výčitka umierajúcemu spôsobiť smútok. Vhodné, 

citlivé vysvetlenie situácie prinesie úľavu všetkým zúčastneným – odchádzajúcemu 

i pozostalým. 

Už 2. vydanie! 


Cena pre predplatiteľa: 

4,10 € 

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na 

konci časopisu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk

naša cena: 

3,30 € 

Cena pre predplatiteľa 

Sveta Grálu: 

2,80 € 

Richard Steinpach 

Prečo sú narodenia 

predsa len spravodlivé 

Prečo sa jeden človek narodí zdravý, druhý chorý, jeden 

bohatý, druhý chudobný? Aké nespravodlivé sa to 

musí zdať, keby bol len tento jeden život! Lenže my sme 

v skutočnosti na Zemi žili už viackrát. Richard Steinpach 

vysvetľuje, prečo sa toto poznanie v západnom svete 

vytratilo. Jeho znovuobjavením by sa pritom odhalili 

mnohé zdanlivé záhady života. 

Témou knižky sú však aj skryté súvislosti ľudského 

narodenia. Čitateľ sa dozvie, ako a prečo k narodeniam 

dochádza, že okolnosti nášho narodenia nie sú náhodné, 

a aj to, prečo sa narodíme určitým rodičom. Rozvinie 

sa obraz láskyplného a spravodlivého poriadku, ktorý nás 

sprevádza na celej našej životnej ceste.

Inge a Adolf Schneiderovci 

počas plavby 

po Thunskom jazere 

Rozhovor 

Energia 

odinakiaľ 

50 

Svet Grálu 

40 | 2014 

Technológie nového veku

ROZHOVOR 

Mehmet Yesilgöz 

Inge a Adolf Schneiderovci sa už dávno 

upísali téme voľnej energie a stali sa 

na tomto poli priekopníkmi. Novinárka 

a inžinier zo Švajčiarska poskytujú rozhovory 

vždy ako tím. Založili združenie 

pre vesmírnu energiu a nakladateľstvo 

Jupiter Verlag, v ktorom vychádza aj 

dvojmesačník NET-Journal (NET = Neue 

Energie-Technologien – nové energetické 

technológie, pozn. prekl.). Vďaka 

svojej angažovanosti za lepšiu budúcnosť 

sa táto dvojica zaradila medzi pätnásť 

popredných mysliteľov v knihe 

redaktora magazínu Stern Martina 

Häuslera „Skutoční vizionári nášho 

veku“ („Die wahren Visionäre unserer 

Zeit; 2010). 

Svet Grálu: Na rôznych veľtrhoch, 

kongresoch, ako aj na svojej internetovej 

stránke NET-Journal prezentujete 

tzv. overunity-prístroje. 

Ako laikovi vysvetlíte, že takéto 

zariadenie, ktoré môže fungovať 

nepretržite, takpovediac do nekonečna, 

nie je nejakým bájnym 

perpetuom mobile (ktorý je sám 

osebe utópiou…), ale skutočným, 

a hlavne funkčným zariadením? 

INGE SCHNEIDER: „Unity“ znamená, 

že pri použití takýchto energetických 

systémov nedochádza k žiadnym 

energetickým stratám, práve 

naopak – na výstupe sa objavuje rovnaký 

objem – teda až 100 % – (konvertovanej) 

energie ako na vstupe. 

V praxi tento koncept ťažko realizovať, 

avšak na pôde konvenčnej 

techniky už aj dnes existujú systémy 

ako synchrónny motor, ktoré umožňujú 

na výstupe dosahovať až 98 % 

objemu energie na vstupe. Pod pojmom 

„over-unity“ chápeme systémy, 

pri ktorých sa na výstupe dosahuje 

väčší objem výkonu resp. energie 

ako na vstupe, teda vyše 100 %. Pri 

týchto systémoch je však potrebný 

prídavný zdroj energie, ktorý je vytváraný 

buď prostredníctvom interných 

chemických prípadne jadrových 

procesov, alebo prostredníctvom externého 

žiarenia. Príkladom takéhoto 

energetického systému môže byť tepelné 

čerpadlo, ktoré v porovnaní 

s objemom svojho výkonu potrebuje 

na svoju prevádzku len obmedzené 

množstvo energie. Pri použití zemných 

tepelných čerpadiel je dokonca 

možné docieliť až 5-násobné množstvo 

tepelného výkonu resp. energie, 

keďže pri systémoch tohto druhu 

ide o jednoduchý transport tepelnej 

energie z okolitého prostredia. Namiesto 

termálnej energie možno použiť 

aj iné formy energie. Dnešní fyzici 

vychádzajú z predpokladu, že by 

bolo možné takto využiť aj vákuovú 

energiu. Potom hovoríme o tzv. voľnej 

energii, energii z vesmíru, či energii 

éteru. Hoci v týchto prípadoch ide 

o autonómne fungujúce energetické 

systémy, nemožno v žiadnom prípade 

hovoriť o akomsi „perpetuu mobile“, 

ako ich občas mylne označujú laici či 

skeptici. Problém je v tom, že my ľudia 

máme k dispozícii mnohé zdroje 

energie, ktoré však nevidíme alebo 

jednoducho prehliadame, ako to 

zdôrazňuje Paul Scheerbart vo svojej 

knižke „Perpetuum Mobile“. 

Svet Grálu: Existuje viacero „zárodkov“ 

nových energetických technológií 

– magnetický motor, transformátor 

vákuovej energie, studená 

fúzia. Ktorý z týchto konceptov považujete 

za najrozvinutejší? Ktorá 

technológia by mohla podľa vás byť 

prielomom v pohľade na alternatívne 

zdroje energie a kedy? 

ADOLF SCHNEIDER: Magnetické 

motory fungujú na princípe ukladania 

okolitej energie do synchronizovaných 

magnetických siločiar. 

V prípade transformátora vákuovej 

energie ide o priame prepojenie 

energetického systému na vákuové 

pole, podľa konceptu Prof. Dr. 

Clausa W. Turtura, ktorý ho už neraz 

experimentálne demonštroval. 

Pri studenej fúzii ide o nízkoenergetické 

jadrové reakcie na báze slabej 

interakcie; a na tomto koncepte pracujú 

stovky fyzikov po celom svete, 

a to už od roku 1989, keď na verejnosti 

prvýkrát vystúpili s experimentom 

studenej fúzie priekopníci 

tejto myšlienky Pons a Fleischmann. 

Na tomto poli je najrozvinutejšia tzv. 

E-Cat technológia Ing. Andreu Rossiho, 

ktorý už uviedol na trh zariadenie 

s výkonom 1 MW a čoskoro 

prídu na trh vyhrievacie telesá s výkonom 

10 kW, ktorých cena bude, 

vďaka plne automatizovanej výrobe, 

bezkonkurenčná. Toto zariadenie 

na svoj výkon nepotrebuje žiadne 

palivo a len minimálne množstvo 

elektrickej energie. Surovinou je 

v tomto prípade nikel, ktorého je 

na svete dostatok. Na poli magnetických 

motorov, ktoré by mohli 

byť v najbližšom období uvedené 

na trh, spomeňme zariadenia Dr. 

Wolfa Webera z Čile, ktoré sú podľa 

nás najrozvinutejšie. V Európe nemôže 

byť táto technológia uvedená 

na trh len preto, že Weber musí najprv 

spracovať veľké zákazky z Čile 

a Peru na svoje autonómne fungujúce 

magnetické motory s výkonom 

700 MW. Toto sú len dva príklady 

technológií, ktoré budú v blízkej budúcnosti 

uvedené na trh. 

Svet Grálu: Prečo sa priemysel 

a veda zjavne tak málo zaujímajú 

o výskum a využitie technológií 

akými sú studená fúzia alebo vákuová 

energia, ktorej existenciu 

prof. Turtur dokonca experimentálne 

dokázal ? 

ADOLF SCHNEIDER: Dôvody súvisia 

s tým, že zákon zachovania energie, 

tak ako ho v roku 1845 formuloval 

51 

Svet Grálu 

40 | 2014

ROZHOVOR 

Robert Mayer, býva často nesprávne 

interpretovaný, tzn. že táto interpretácia 

nepripúšťa žiadny vonkajší 

zdroj energie. Podľa tohto zákona 

sa celkové množstvo energie vovnútri 

uzavretého systému s časom 

nemení. Naproti tomu je pri otvorených 

systémoch možná výmena 

energie, teda všetky prístroje správajúce 

sa ako „perpetuum mobile“ 

predstavujú otvorené systémy, ktoré 

čerpajú energiu zo zatiaľ neznámeho 

zdroja energie. Na druhej strane vedecké 

koncepty a teórie sú zväčša 

formulované ako paradigma, sú teda 

uzavreté samé do seba a samé pôsobia 

ako perpetuum mobile točiace sa 

stále dokola – a nepripúšťajú vstup 

akýchkoľvek nových myšlienok. Spomeňme 

len príklad Prof. Dr. Clausa 

W. Turtura, ktorého revolučné teoretické 

a experimentálne výskumy 

na poli vákuovej energie stále neboli 

oficiálne uznané. Avšak popularizácia 

takých technológií ako koncept 

Ing. Andreu Rossiho naznačuje obrat 

vo vedeckom myslení. Vo februári 

2012 sa na pôde Európskej organizácie 

pre jadrový výskum (CERN) 

v Ženeve uskutočnilo kolokvium 

na tému studená fúzia, kde sa uznávaní 

vedci ako Prof. Celani a Prof. 

Srivastava prihlásili ku konceptu 

studenej fúzie a sami prezentovali 

svoje výskumy na tomto poli. Vynálezcovia 

ako Andrea Rossi sa však 

nezaujímajú o to, či budú ich teórie 

oficiálne uznané alebo nie – jednoducho 

len šíria svoje vynálezy ako sa 

len dá, keďže im na srdci leží nielen 

komerčný úspech, ale hlavne zlepšenie 

životného prostredia. 

Svet Grálu: S „hnutím“ voľnej energie 

sa neoddeliteľne spája aj mýtus 

„mužov v čiernom“, ktorí takýchto 

vynálezcov a vedcov z mocenských 

záujmov sledujú a ohrozujú. 

Myslíte si, že takéto organizácie 

52 

Svet Grálu 

40 | 2014 

skutočne existujú? Akým spôsobom 

môžu títo „muži v čiernom“ 

slobodné šírenie podobných myšlienok 

ohroziť? 

INGE SCHNEIDER: Vo svojej knihe 

„Energie aus dem All“ („Energia 

z vesmíru“) opisujeme celý rad 

bádateľov, ktorí sa nemôžu presadiť 

napriek tomu, že ich prístroje 

reálne fungujú. Sú dokonca prenasledovaní 

a v niektorých prípadoch 

aj fyzicky likvidovaní. Spomeňme 

len prípad Američana Stanleyho 

Meyera, ktorý v polovici 90-tych 

rokov vytvoril koncept automobilu 

na vodný pohon. Zomrel v roku 

1998 za záhadných okolností, len 

pol roka po tom, ako sme ho navštívili. 

Pri tejto príležitosti sme sa dozvedeli, 

že v Grove City v štáte Ohio, 

kde žil, plánoval vybudovať veľké 

technologické centrum. Asi bolo 

aj dosť takých, ktorým jeho plány 

neboli vhod. Podobné príbehy prenasledovania 

však musíme chápať 

v kontexte „úsvitu nového veku“. Vo 

fi l m e „Th rive“ („Rozkvet“) Fostera 

Gambla prirovnala jedna vedkyňa 

podobné udalosti k štádiu zakuklenia, 

na konci ktorého z kukly vyletí 

nádherný motýľ. Zástancovia týchto 

nových slobodných myšlienok sú vyzývaní, 

aby sa k „starému svetu“ stavali 

s láskou a nesnažili sa ho poraziť 

či zničiť, keďže „ten, kto miluje motýle, 

nešliape po húseniciach“. Nejde 

tu vlastne o nič iné ako o nový vek 

ducha, v ktorom budú možné aj nové 

technológie, ktoré sa vyslobodia 

zo zovretia energetických koncernov 

a finančnej závislosti. Objavujú 

sa tzv. open-source projekty (open 

source = akákoľvek slobodne šírená 

informácia voľne prístupná širokej 

verejnosti, pozn. prekl.) – tie sú prejavom 

duševného postoja ľudí, ktorí 

nehľadia na osobný profit a všetko, 

čo robia, robia pre druhých ľudí 

a pre životné prostredie. 

Svet Grálu: Už od roku 1988 sústreďujete 

svoje úsilie na presadzovanie 

nových energetických technológií. 

Ste skutočne presvedčený o tom, že 

stojíme „na prahu nového veku“? 

ADOLF SCHNEIDER: Doposiaľ sme 

sa stretli s viacerými autonómne 

fungujúcimi magnetickými motormi 

a inými zariadeniami, ktoré 

sa snažíme popularizovať a pomôcť 

ich uvedeniu na trh, a to tým, že tieto 

vynálezy prezentujeme investorom 

a výrobcom. Svojimi publikáciami, 

účasťou na rôznych kongresoch 

a rozširovaním svojich kontaktov 

sa snažíme prispieť k tomu, aby sa 

takéto technológie mohli presadiť, 

a to bez ohľadu na záujem či nezáujem 

mainstreamových médií. To, 

čo potenciálnych zákazníkov najviac 

zaujíma, je práve otázka, kedy sa to- 

-ktoré zariadenie dostane na trh. 

Svet Grálu: Bez patentu, ktorý 

chráni duševné vlastníctvo vynálezcu, 

sú zrejme akékoľvek marketingové 

aktivity prakticky nemožné. 

Možno dať patentovať niečo, existencia 

čoho nie je vedecky uznaná? 

ADOLF SCHNEIDER: Dobrá otázka! 

Sú vynálezcovia, ktorí túto prekážku 

obídu tým spôsobom, že si nechajú 

patentovať len určité časti magnetického 

motora, resp. iných zariadení. 

Ďalší si našli iné cestičky, ako sa podobným 

prekážkam vyhnúť a svoje 

zariadenia napriek všetkému dali patentovať. 

Dnes už je viacero patentových 

zástupcov, ktorí vedia ako podobné 

technológie patentovo chrániť. 

Prof. Leslie I. Szabó si napr. nechal 

patentovať svoj autonómne fungujúci 

magnetický motor pod názvom 

„asymetrické elektromechanické zariadenie“. 

Iní vynálezcovia o patentovaní 

svojich objavov ani neuvažujú, 

keďže sú presvedčení o tom, že 

patenty buď skonfiškuje vláda alebo 

zneužije konkurencia. Preto sa vydali

ROZHOVOR 

cestou open-source a spoliehajú sa 

na to, že ich snaha bude napriek všetkému 

nejakým spôsobom aj materiálne 

ohodnotená. 

Svet Grálu: Často rozprávate o neobyčajných 

zariadeniach ako sú motory 

a generátory, ktoré fungujú 

kvázi autonómne, teda bez akéhokoľvek 

prívodu konvenčnej energie. 

Ktoré z týchto prístrojov sám 

používate? 

INGE SCHNEIDER: Táto otázka nepriamo 

naznačuje, akoby sa už podobné 

zariadenia, využívajúce voľnú 

energiu, v ponuke na trhu nachádzali. 

Momentálne sú však na trhu len zariadenia 

Ing. Andreu Rossiho s výkonom 

1 MW, a to za cenu 1,2 mil. eur. 

Tieto vyrábajú teplo pre veľké pekárne, 

práčovne, potravinárske firmy, 

alebo vykurujú veľké obytné komplexy. 

Akonáhle pôjdu do sériovej 

výroby vyhrievacie telesá s výkonom 

10 kW, ktoré sme mali možnosť vidieť 

pri teste v laboratóriu v Bologni, 

určite si takéto zariadenie zaobstaráme 

pre vlastnú potrebu. V priebehu 

desaťročí sme už do vlastného 

výskumu, resp. do konštrukcie zariadení 

iných výskumníkov investovali 

asi 1,5 mil. (švajčiarskych) frankov 

(cca. 1,2 mil. eur, pozn. prekl.); 

vrátane peňazí z predaja bytu v súkromnom 

vlastníctve a zo životného 

poistenia. Mnohé z týchto investícií 

vyzerali veľmi sľubne, neboli však 

úspešné. Niektoré z týchto príbehov 

uvádzame v knihe „Energie aus dem 

All“ („Energia z vesmíru“). 

Svet Grálu: Môžete našim čitateľom 

nejaký z nich priblížiť? 

INGE SCHNEIDER: Nuž, asi pred desiatimi 

rokmi sme navštívili amerického 

hudobníka a elektrotechnika 

Dona Martina v jeho dome pri Michiganskom 

jazere v USA. Prevádzku 

celého domu zabezpečoval len vďaka 

plne autonómnemu 5-kW rezonančnému 

systému, ktorý tvorí generátor 

so zásobníkom energie. Investovali 

sme 25 000 dolárov do konštrukcie 

repliky tohto zariadenia, aby sa 

táto technológia mohla uviesť na trh 

v Európe. Martinov manažér, vtedy 

prezident Teslovej spoločnosti, však 

repliku bez nášho vedomia zadal 

do výroby. Keď zariadenie dorazilo 

do Švajčiarska, nefungovalo, a hoci 

Don Martin navrhol určité zmeny 

a vylepšenia, tie žiadaný efekt nepriniesli. 

A tak sa koncept „Don-Martinovho 

stroja“ zaradil medzi ostatné 

„mŕtvoly“ v archíve nášho vydavateľstva 

Jupiter-Verlag. Don Martin však 

naďalej prevádzkuje svoj dom pri 

výpadkoch elektriny vďaka svojmu 

energetickému vynálezu; a projekt zadania 

tohto konvertora do výroby tiež 

nie je ešte celkom zmietnutý zo stola. 

Ako sme viackrát publikovali v našom 

dvojmesačníku „NET-Journal“ 

a demonštrovali na viacerých kongresoch, 

dnes už existuje celý rad 

úsporných prístrojov – od domácich 

spotrebičov až po vodíkové generátory 

pre automobily. Na jednom z našich 

kongresov sme sa stretli s jedným 

nemeckým bádateľom, ktorý si 

do auta zabudoval vodíkový generátor, 

vďaka ktorému ušetrí na konvenčnom 

palive až 70 %. Sami sme 

si chceli nechať do auta namontovať 

podobný generátor za 2000 eur, tento 

vedec však musel výrobu pozastaviť, 

pretože i pri takejto cene nebola 

jeho práca dostatočne ohodnotená, 

odhliadnuc od toho, že v nej nebol 

zahrnutý nákladný proces schvaľovania 

takéhoto zariadenia. 

V aute používame zariadenie 

„Drion-Power“, ktorého autorom je 

Roswitha Doubrawa. Vďaka tomuto 

zariadeniu možno ušetriť 10 % spotreby 

benzínu. V domácnosti používame 

okrem iného energetizujúce 

zariadenia Rolanda Plochera. 

Svet Grálu: V roku 1984 ste boli 

svedkami prevádzky presláveného 

generátora „Testatika“. Tento generátor 

bol v tom čase dostupný len 

úzkemu kruhu „vyvolených“ s odôvodnením, 

že ľudstvo ešte nie je 

na podobné technológie pripravené. 

Kto rozhoduje o tom, na čo a kedy 

je ľudstvo pripravené? Nebolo by 

lepšie venovať viac energie osvete 

a propagácii nových technológií? 

INGE SCHNEIDER: „Testatiku“ vtedy 

vo švajčiarskom Emmentale predvádzala 

náboženská komunita „Methernitha“. 

Ide o kresťanskú sektu, alebo 

ak chcete nezávislú „cirkev“, ktorej 

členovia žijú a pracujú izolovane 

od spoločnosti. Podľa predstaviteľov 

tohto spoločenstva sa ľudstvo vydalo 

cestou materializmu, a teda nie je pre 

takúto technológiu zrelé. Aj keď sme 

vtedy tento postoj považovali za nesprávny 

a prehnaný – a vôbec nie 

kresťanský – možno je to skutočne 

tak, že ľudstvo nebolo pre túto technológiu 

dostatočne zrelé. Už samotná 

informácia o exitencii takejto technológie 

však spôsobila vo vedeckých 

kruhoch obrovský ohlas a mnohých 

vedcov motivovala k vlastným výskumom, 

a prispela aj k pozvoľnému 

obratu v rámci vedeckej diskusie 

na túto otázku. 

www… 

www.borderlands.de 

www.jupiter-verlag.ch 

www.transaltec.ch 

www.svrswissorg.ch 

www.peswiki.com 

Mehmet Yesilgöz 

yesilgoz@svetgralu.sk 

53 

Svet Grálu 

40 | 2014

Burina 

Martin Ernst 

Ježiš raz rozprával podobenstvo, 

ktorým chcel poslucháčov podnietiť 

k zamysleniu. Bolo o hospodárovi, 

ktorý vysial na pole dobré semeno, 

v dobrej viere, že vzíde a prinesie 

bohaté plody. Keď však ľudia spali, 

prišiel Satan a medzi osivo rozhodil 

burinu. Po čase sluhovia objavili, že 

medzi pšenicou rastie i burina a ponáhľali 

sa to oznámiť svojmu pánovi. 

Spýtali sa ho, či ju majú odstrániť. 

On však povedal: „Nie, pri vytrhávaní 

buriny by ste mohli poškodiť 

pšenicu. Dajte obom čas, nech vyrastú. 

Keď nadíde žatva, to nepravé 

zoberte a zničte. Zrelú pšenicu potom 

dajte do stodoly.” 

54 

Svet Grálu 

40 | 2014 

Neskôr Syn Boží učeníkom toto 

podobenstvo objasnil takto: Hospodárom 

je mienený Syn Človeka. On 

vysial toto semeno. Pole predstavuje 

svet. Dobré semeno sú ľudia, ktorí 

sa vo svete vyvíjajú podľa vôle Božej. 

Burina predstavuje ľudí, ktorí 

sa nechali zviesť k hriechu. Žatva 

označuje koniec sveta. Ženci sú Boží 

pomocníci, anjeli. A Ježiš pokračuje: 

Ako sa pri žatve burina vezme 

a zničí, práve tak sa bude diať pri 

poslednom súde. Syn Človeka vyšle 

svojich pomocníkov, ktorí vytriedia 

tých vlažných, neužitočných, alebo 

vedome zlo páchajúcich. Títo prepadnú 

za veľkých bolestí skaze, kým 

tí, ktorí žili podľa Božích prikázaní, 

dôjdu do ríše Božej. 

V tomto podobenstve Kristus 

v krátkosti opisuje vývoj ľudstva: 

Stvoriteľ nám vo svojej dobrote 

dáva možnosť vývoja. My, ľudské 

zárodky sme ako „semienka” boli 

zasiati do stvorenia, aby sme sa tu 

na zemi vyvinuli v „zrelé klasy”, 

v sebavedomého ľudského ducha. 

Satan sa ako zvodca mohol priblížiť, 

keď človek „spal” – to znamená, 

keď nebol bdelý. Lákaním, zvádzaním 

zasieval „burinu”, pochybnosť 

o Bohu, o Stvoriteľovi. Už v prvej 

knihe Mojžišovej necháva ľstivého 

hada sa pýtať: „Či Boh povedal…?”

JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ 

a pšenica 

(Matúš 13, 24–30, 36–41) 

A človek, ktorý neudržiaval živé, vedomé 

spojenie so Stvoriteľom, začal 

pochybovať. 

Pozrime len do súčasnosti: ľudia 

o Bohu pochybujú, odvažujú sa ho 

popierať, a tí, ktorí ho hľadajú, sú považovaní 

za spiatočníckych. Na vieru 

a náboženstvo sa mnohí pozerajú 

ako na poblúdenie alebo prežitok. 

Spoločnosť, ktorá sa ženie za materiálnym, 

nemá čas na „neviditeľné 

veci”. Náhlime sa, ohlušujeme, aby 

sme prekričali upomínajúce svedomie. 

Nechceme uznať, že za svoje 

nešťastie sme zodpovední sami. Namiesto 

úsilia o skutočné hodnoty iba 

márnime čas... 

„Rozsievač” nezasahuje. To my sa 

musíme rozlúčiť s falošným, ktoré 

sme spoločne pestovali. Cieľavedomým 

úsilím získavať skúsenosti, aby 

sme spoznali, čo je dobré a správne. 

Máme vedome žiť prítomnosťou, veriť 

v silu dobra a v pomoc, ktorú nám 

Stvoriteľ požehnane deň čo deň poskytuje. 

Úroda už dozrela! Poukazuje 

na to všetko dianie. Máme pred 

sebou hodinu „buď – alebo”, žijeme 

v čase splnenia. Pomocníci Pána sú 

pripravení. Vedia presne rozlíšiť, kde 

bujnie „burina”, a kde prekvitá „pšenica”! 

Verne splnia príkaz Boží. 

Každý z nás mal svoj čas. Každý 

mal k dispozícii všetko potrebné, aby 

sa vyvíjal. Každý mal aj príležitosť 

očistiť sa od jedovatých zárodkov zla. 

Ak to neurobil, musí prepadnúť skaze. 

Kto však zostane bdelý až do žatvy, 

ten prinesie svoju úrodu do „stodoly”. 

Bude pozdvihnutý do ríše Božej, kde 

vo vôli Pána môže nájsť večný život, 

večné pôsobenie. 

Martin Ernst 

ernst@svetgralu.sk 

55 

Svet Grálu 

40 | 2014

NÁZORY 

56 

Svet Grálu 

40 | 2014 

Impressum: 

Svet Grálu 

Časopis pre duchovné súvislosti v živote 

Číslo 40/2013, vyšlo 1. 6. 2014 

Redakcia: 

SVET GRÁLU, n. o., Hlavná 85, 040 01 Košice 

Adresa administrácie: Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2 

Redakčná rada: 

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman 

Levický (Slanec), Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice), 

Tomáš Výboch (Komárno), Václav Kazda (Bílovice n. Svit.), 

Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko), 

Artur Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno) 

Prekladatelia a korektori: 

Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Rastislav Mátej, 

Igor Mešťánek, Tomáš Mešťánek, Rastislav Podivinský, , 

Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, 

Tomáš Výboch, Hana Celhofferová, Mária Šumajová 

Vydavateľ: 

Nadácia Stiftung Gralsbotschaft 

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart, www.gral.de 

Rozširuje: 

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa 

Predplatné: 

Svet Grálu n. o., Administrácia SG, 

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2 

redakcia@svetgralu.sk 

Výroba: 

Michael Oort, Stuttgart 

Internet: 

Miloš Stúpala (Bratislava), Milan Púček (Dubnica nad Váhom) 

Distribúcia: 

Tomáš Mešťánek (Bratislava) 

Marketing: 

Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno) 

On-line obchod: 

Maroš Látal (Bratislava) 

Grafika: 

Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Detva) 

Tlač: 

Tiskárna Grafico s.r.o., Opava 

Ilustrácie: 

• DepositPhotos.com: Drago_Nika, Rusko (1, 3, 26) Racorn, Německo 

(2); Marcopolo9442, USA (2), urmas, Rusko (10); Cherry-merry, 

Rusko (11); Zurijeta, Bosna a Hercegovina (13); Digerati, USA 

(21); Cseh Ioan, Rumunsko (24); Melpomene, Velká Británie 

(28); marzolino (34); Max Krasnov, Německo (37); Paul Prescott, 

Chorvatsko (40); Daniel Dunca, Rumunsko (45); kevron2002, USA 

(46); Dmitrij Sechin, Rusko (54); Archeophoto, Španělsko (55); 

• Dreamstime.com: Salajean (8); PhotoEuphoria (20); 

Ximagination (23); Diamantis Seitanidis, Řecko (29); SabPhoto (60); 

• Istockphoto.com: Valentin Casarsa, Slovinsko (7); 

Iburns, USA (1, 14); 

• wikipedia.org: 5, 15, 36; 

• GralsWelt: Bigi a Franz Altovi, Německo (30-33); 

1, 38, 41, 50–51, 53; 

Cena: 

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk) 

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk) 

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart. 

Všetky práva vyhradené. 

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky. 

Vychádza štyrikrát ročne. 

Číslo registrácie: 3254/2004 

Český Svět Grálu 

si možno objednať na adrese: 

Nováčkova 26, 614 00 Brno 

www.svetgralu.cz 

ISSN 1614-5127 


Vážené čitateľky, vážení čitatelia, 

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede 

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo 

kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis 

prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky. 

redakcia 

Utrpenie zvierat 

Otázka čitateľa: 

V poslednej dobe som videl veľa videí 

o strašnom utrpení zvierat a ich masovom 

mučení. Je to hrozné. Rád by 

som pomohol, zmenil to. Pre väčšinu 

spoločnosti je utrpenie zvierat brané, 

že človek je pán tvorstva a že ostatné 

tvory sú tu preto, aby mu slúžili tak, 

ako on uzná za vhodné, vrátane mučenia. 

Proste väčšina pokladá človeka 

za nadrasu, ktorá si môže všetko dovoliť 

voči prírode, zvieratám, a je pánom 

nad všetkým. Neviem, ako sa 

s tým vyrovnať, jednak z pohľadu Posolstva 

Grálu, aj vnútorne. 

Ako je to so zvieracou dušou a jej 

vnímaním? Ako sa mám pozerať 

na spravodlivosť, keď ľudia páchajú 

také hrôzy a spôsobujú druhým tvorom 

bolesť a utrpenie, keď zviera 

by nemalo mať teoreticky žiadnu 

karmu? Možno to nechápem správne. 

Budem vám vďačný, keď mi poradíte, 

pretože na to neviem sám odpovedať. 

A možno keď to pochopím, budem vedieť, 

čo mám robiť a ako by som mohol 

niečo zmeniť a pomôcť slabším. 

(Otázka redakčne skrátená) 

Odpoveď redakcie: 

Vážený pán, 

zamerali ste svoju pozornosť len 

na jedno z mnohých boľavých miest, 

ktoré má na svedomí dnešný človek. 

Pritom je ich oveľa viac, vlastne 

všetko, na čo ľudstvo položilo svoju 

ruku, skazilo a otrávilo. Väčšina ľudí 

si toho nie je vedomá buď vôbec a nestará 

sa o to, alebo si všíma len niečo, 

napríklad znečistenie vody, alebo 

krízy v politike, a zvyšok necháva 

plynúť okolo. Aj my čitatelia Posolstva 

Grálu si nezriedka nie sme vedomí 

celej hĺbky nášho úpadku, aj 

keď ju autor neustále pripomína. 

Napríklad v prednáške „Veriaci zo 

zvyku“. 

Pýtate sa, „prečo sú tieto hrôzy 

na nevinných zvieratách dopúšťané“ 

a „Ako sa mám pozerať na spravodlivosť, 

keď ľudia páchajú také hrôzy 

a spôsobujú druhým tvorom bolesť 

a utrpenie, keď zviera by nemalo mať 

teoreticky žiadnu karmu?“ 

Útrapy zvierat súvisia so slobodnou 

vôľou človeka. Niečo o tom nájdete 

vo veľmi užitočnej knihe W. Huemera 

„100 odpovedí na otázky“: 

PREČO MUSIA 

ZVIERATÁ TRPIEŤ? 

Majú zvieratá svoj osud? 

Prečo musí toľko zvierat znášať 

utrpenie od ľudí? Predsa 

na seba nemohli uvaliť žiadnu 

karmu. Čo sa deje s ich dušou? 

Skutočne si sotva uvedomujeme, koľko 

zvierat musí našou vinou dennodenne 

trpieť. Počínajúc chovom v neadekvátnych 

podmienkach, cez spôsob zaobchádzania 

v mäsiarskom priemysle, 

až k cielenému trápeniu pri pokusoch 

na zvieratách. Žiadne zviera pritom 

toto ľuďmi spôsobené utrpenie nepotrebuje 

ani pre svoj osud, ani pre vývoj 

svojho vedomia. Zvieratá trpia nevinne

NÁZORY 

a nepodliehajú žiadnym karmickým 

spätným vplyvom. Trpia preto, že my 

ľudia nežijeme a nekonáme tak, ako 

by to duchovným tvorom malo byť 

samozrejmé. 

Je jasné, že človek nesie zodpovednosť 

za všetko, čo robí alebo zanedbáva. 

Za každé zbytočne spôsobené 

utrpenie, a to sa týka aj zvierat, ho samého 

čaká bolestný osud. Jeho konkrétna 

podoba bude rôzna a závisieť 

bude predovšetkým od jeho úmyslov. 

Ale ako to vyzerá na strane obetí? Nie 

je nespravodlivé, že zvieratá musia znášať 

utrpenie, ktoré im pôsobíme? 

Pokiaľ ide o okamih bezprávia, áno. 

Ale aj tu pôsobí zákon spätného pôsobenia, 

a ten bezprávie opäť vyrovná. 

V každom boji a v každom utrpení 

spočíva mohutný impulz na zvýšenie 

bdelosti. Bolestné prežívanie teda 

slúži vývoju vedomia. To platí nielen 

u ľudí, ale aj pre zvieratá. V tom spočíva 

aj dôvod, prečo vôbec v prírode 

existuje boj. 

No z toho nesmieme vyvodzovať, že 

by ľuďmi spôsobované utrpenie zvieratá 

potrebovali. Nie. Človek má vďaka 

svojej duchovnosti a vyššiemu vedomiu 

naopak povinnosť poskytovať 

zvieratám silnejšie vývojové impulzy – 

radostné, bez utrpenia, aké u zvieraťa 

vyvolávajú spolupatričnosť a vernosť 

v náklonnosti a láske. Takým postojom 

môžeme stavať, budovať a aj prispievať 

k zušľachteniu prebiehajúceho boja 

v prírode. 

Okrem toho, zvieratá s vyšším stupňom 

vedomia (napríklad domáce 

zvieratá) môžu láskyplným vzťahom 

k človeku duševne natoľko získať, že 

individuálna forma ich duše zostane 

zachovaná aj po telesnej smrti. To 

u zvierat nie je samozrejmé, pretože 

na rozdiel od ľudí majú iný druh vedomia, 

aj inú schopnosť prežívania a inú 

vývojovú cestu. 

Musíme preto brať do úvahy, že zvieratá 

boj v prírode i utrpenie prežívajú 

inak, než my ľudia. 

V knihe nájdete aj odpovede 

na ďalšie otázky týkajúce sa zvierat. 

Zhodou okolností prišiel do redakcie 

prednedávnom dotaz čitateľky 

na ukončenie života veľmi starej 

a veľmi chorej mačky. Napísali 

sme jej: 

Zvieratá majú, ako sami viete, skupinovú 

dušu, ktorá sa po smrti vráti 

k celku a obohatí ho svojím prínosom 

zážitkov. Domáce zvieratá, ktoré si 

vypestovali vzťah k človeku, lásku, sa 

z tohto celku vyčleňujú a stávajú sa samostatnými 

„osobnosťami“, presnejšie: 

skôr samostatnými časťami celku. Preto 

ešte neprestanú byť zvieratami, nemôžu 

prekročiť hranicu svojho pôvodu 

a stať sa duchovnými tvormi. Neplatí 

pre ne všetko, čo sa týka ľudí; napríklad 

nemajú plnú slobodnú vôľu ani karmu, 

ale sú závislé od svojho pána. Niekedy, 

žiaľ, sú obeťou jeho zlého zaobchádzania, 

inokedy naopak, majú s pánom 

pekný vzťah a štedro mu ho oplácajú. 

Aj choroby zvierat sú často naviazané 

na osobnosti ich pánov. 

U mačiek je vzťah k človeku skôr 

voľnejší, než je bezvýhradná láska 

psov. Mačka má rada človeka len „odtiaľ–potiaľ,“ 

uchováva si určitú mieru 

nezávislosti. 

Myslím, že ste sa neprevinili proti životu, 

keď ste skrátili trápenie devätnásťročnej 

a veľmi chorej mačky. Dôležité 

je, aby ste ju aj v posledných 

chvíľach sprevádzali láskavým zaobchádzaním, 

aby vedela, že ju stále 

máte rada, a nestratila vo Vás dôveru. 

Nepochybujem, že ste to tak urobili 

a preto si prosím nerobte výčitky. Nie 

je chybou ani 

to, ak ste ju 

odovzdali veterinárovi 

a neboli ste 

priamo pri jej po- sledných 

chvíľach, pretože to inak nešlo. 

Hlavný je vnútorný vzťah k nej, ten 

zvieratá vedia rozpoznať a ten zostal 

iste neskalený. 

Nikto z nás, ani Vy, nemôžete 

niesť na svojich ramenách všetky 

hriechy sveta; nezostáva iné, než 

sa snažiť utvárať svoj život čestne 

a citlivo. Pomáhať pritom tam 

a tak, ako sa to podľa Vašich možností 

dá. Iste si k tomu cestu nájdete 

sám. 

So srdečným pozdravom 

Redakcia 

Reinkarnácia 


Reinkarnáciou sa nechcem zaoberať, 

pretože to vedie len k mystickej minulosti, 

v ktorej sa človek môže ľahko 

stratiť. Prečo teda príspevky na túto 

tému? 

N.K. (D) 


Téma reinkarnácie sa často dáva 

do spojitosti s terapiami návratu 

do minulých životov. O to sme sa 

však vo Svete Grálu nikdy nesnažili, 

naopak: opakovane sme pred 

takou orientáciou na minulosť varovali 

a upozorňovali na to, že príroda 

všetko múdro zariadila a že sú dobré 

dôvody na to, aby si človek svoje minulé 

životy nepamätal. 

Spravodlivosť sa prejavuje v celkovom 

dianí vo svete a život nie 

je obmedzený bytím na tejto zemi. 

Preto je téma reinkarnácie pre našu 

57 

Svet Grálu 

40 | 2014

NÁZORY 

kultúrnu oblasť podľa nášho názoru 

veľmi dôležitá. 

Redakcia 

Čo je to cítenie? 


Ako čitateľ Posolstva Grálu a Sveta 

Grálu sa už nejaký čas pre seba pokúšam 

presne definovať pojem „cítenie“. 

Ale vždy sa dostanem k určitej 

hranici, ktorá nakoniec nejaké presné 

objasnenie nedovolí. Pokiaľ je cítenie 

prejavom ducha, potom by nemali byť 

zvieratá, ktoré síce majú dušu, ale nemajú 

ducha, schopné cítenia. Čo tak 

napríklad šťastie, smútok alebo pocity 

lásky – veď predsa aj psi dokážu 

vyjadriť radosť. Opice a papagáje 

môžu zomrieť žiaľom, zvieratá vnímajú 

lásku a náklonnosť. Čo iného to 

je, keď nie cítenie? Niekedy sa zdá, že 

zvieratá konajú „ušľachtilejšie“ a „citlivejšie“ 

než ľudia. Čo to teda cítenie 

presne je? 


Pojem „cítenie“ v zmysle Posolstva 

Grálu, ako typicky ľudská črta, vyjadruje 

určité duchovné nastavenie, 

umožňujúce človeku cestu 

k vzostupu. Ak je cítenie čisté, neskalené, 

môže nám (skrz „vnútorný 

hlas“) slúžiť ako ukazovateľ cesty životom. 

Sú to jemné záchvevy nášho 

bytostného jadra; ono nás vďaka 

svojmu pôvodu spája s duchovným 

domovom (a tým aj s krásou), a ako 

svedomie (duchovné vedomie) sa 

nám prihovára, keď náš úmysel alebo 

skúsenosti nie sú s týmto zachvievaním 

v súlade. 

V súčasnosti existuje množstvo výrazov 

nášho každodenného jazyka, 

ktoré majú spojitosť s cítením, pretože 

sa v nich prejavujú „záchvevy 

ducha“ – naša vedomá živosť. Môžu 

byť buď čisté, alebo skalené, to keď 

58 

Svet Grálu 

40 | 2014 

cítenie je donútené slúžiť myšlienkam 

alebo pocitom. Patria sem 

takmer všetky momenty intenzívnych 

zážitkov, hovoríme o láske, 

smútku alebo nenávisti. Nenávisť 

samozrejme nie je prejavom čistého 

cítenia. 

Pojem „cítenie“ tak označuje zachvievanie 

ducha s určitým stupňom 

uvedomenia, ktoré ľudia môžu 

dosiahnuť. Radosť alebo žiaľ, smútok 

a krásu môžu prežívať i bytosti 

s iným stupňom vedomia, ako napríklad 

zvieratá. Nemalo by teda nikoho 

prekvapiť, že môžu tieto zážitky 

zo svojho bytostného jadra aj 

prejaviť – niekedy dokonca oveľa 

silnejšou formou než ľudia. Predstava, 

že zvieratá duševne nič nevnímajú 

alebo že nemajú dušu, je 

dnes našťastie už v širokom meradle 

spochybňovaná. 

WERNER 

HUEMER 

100 odpovedí 

na životné 

otázky 

280 strán, 

mäkká väzba, 

český jazyk, 

formát 11,5 x 18 cm, 

hmotnosť 370 g. 

naša cena: 10,80 € 


Sveta Grálu: 10,30 € 

Dokonalé vyjasnenie pojmu „cítenie“ 

je podľa môjho názoru problémom: 

Veď naša slovná zásoba stavia 

len na vnímaní nášho denného vedomia. 

V nej sa miešajú nielen všetky 

aspekty našej ľudskosti – duch, duša 

a telo; cítenie, myšlienky a pocity, 

ale aj fakt, že naše schopnosti vnímania 

pripisujeme všetkým ostatným 

bytostiam. Hovoríme napríklad 

„pes cíti radosť“, pretože máme 

oprávnený dojem, že tu spolupôsobí 

niečo viac než len inštinkt. A ako 

inak by sme mali tento jav vyjadriť? 

Veď nemôžeme inak, než naše 

vlastné skúsenosti obrazne prenášať 

aj na zviera. Čo zviera reálne prežíva, 

nedokážeme nikdy skutočne pochopiť. 

Preto každý pokus o zovšeobecnenie 

pojmu „cítenie“ bude nepresný 

a používaný skôr obrazne, nie v jeho 

pravom duchovnom význame. 

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu, 


Vo svetle Pravdy — Posolstvo Grálu 

a diela od Abd-ru-shina 

Knižný titul „Vo vetle Pravdy – Posolstvo Grálu“ je dielo, ktoré objasňuje dianie vo stvorení a duchovné 

deje týkajúce sa ľudského bytia v celkových súvislostiach, ktoré doteraz neboli známe. Dotýka sa častých 

otázok a tém, s ktorými sa v duchovnej oblasti stretávame, ako napríklad: čo je osud, ako sa prejavuje 

slobodná vôľa človeka a zákon spätného pôsobenia alebo karma, čo je to duch a duša, zákony vo 

stvorení, poslanie Syna Božieho a mnohé iné. 

Autor v 168 prednáškach, ktoré na seba svojím obsahom vzájomne nadväzujú, podáva obraz celého 

stvorenia. Logický sled myšlienok uľahčuje pochopenie – aj sám autor v úvode k Posolstvu Grálu čitateľa 

výslovne vyzýva k tomu, aby „toto vecné skúmal vecne“. 

Abd-ru-shin: 

Modlitby, ktoré dal ľuďom 

Abd-ru-shin 




Abd-ru-shin: 

Desatoro Božích prikázaní 

a Otčenáš 




Abd-ru-shin: 

Odpovede na otázky 




Abd-ru-shin: 


3 v 1 – 6. vydanie 


Cena pre 

predplatiteľa 

Sveta Grálu: 

19,90 € 

Abd-ru-shin: 


3 v 1 – 6. vydanie v puzdre 


Cena pre 

predplatiteľa 

Sveta Grálu: 

21,80 € 

Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu, 


Boh nechce utrpenie svojhu ľudu! Chce len radosť, lásku, šťastie! 

Cesta k Svetlu vôbec nemôže byť iná. 

A na ceste k Svetlu sú kamene len vtedy, 

keď ich človek predtým na ňu sám nakládol! 

Abd-ru-shin

SG40

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?