SG40

svetgralu

36

77

9

jún 2013 – august 2013

S matkou ôsmich detí o veciach,

ktoré spájajú rodinu

strana 7

12

Dieťa nie je dospelý!

strana 46

Ako „vstať z popola“

strana 20

9

Cena 2,89 €

december 2013 – február 2014

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

…a chyby v jej preklade

strana 14

Nová energia na dosah?

strana 40

Pravidlá úspešnej výchovy

strana 20

Cena 2,89 €

O živote v Tanzánii

s MUDr. Margarétou

Černákovou

strana 34

Aký partner sa k nám

naozaj hodí?

strana 31

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti i v živote

Ochrnul, uzdravil sa

a dnes vysvetľuje,

ako na to

strana 5

Ako nepremárniť

sviatky lásky

strana 12

marec – máj 2014

Konšpiračné teórie,

náboženstvo súčasnosti?

strana 14

Príbeh zo života

strana 29

Dobré je to, čo je dobré

pre všetkých

strana 36

Cena 2,89 €

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

strana 8

strana 20

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.

Ďalšie číslo 41

Vychádza v septembri 2014

Svet Grálu

Homosexualitaa

Ako jej rozumieť?

Svet Grálu

36

luv živote

Práca zmyslom života?

Je práca len nutným zlom, alebo nám ponúka

viac? Môže sa stať radosťou? Ak áno, teda ako?

ISSN 1614–5127

771614 512005

Život ma naučil neplánovať

Svet Grálu

12 zlatých pravidiel

úspešnej výchovy

38

Vyhorenie

Vznik Biblie

Sen o voľnej energii

Povzbudzujte

svoje dieťa

Vysoká škola

neočakávaniaania

Vrana k vrane

sadá...

Neprišiel,

aby zomrel

Posolstvo z Nazaretu

Svet Grálu

ISSN 1614-5127

771614 512005

Samoliečba

začína myslením

Vianoce…

Svet Grálu

39

Pozor, sprisahanie!

Môj spoločník Parkinson

Zlaté pravidlá

úspešnej výchovy

Ako

prekonať

strach

Svet Grálu

Vyrovnať sa

s utrpením?

„Dá sa to“ –

hovorí Pavel Kalpakcis

Homeopatia

v záhrade

môže zachrániť

i zlomený stromček

Dýchanie ako živý dej

Dychové cvičenia v praxi

Autor: Susanne Barknowitz

aždý človek má svoj rytmus dýchania, jedinečný,

Kzodpovedajúci jeho osobnosti. Často svoj dych

obmedzujeme – brzdíme ho, prekrývame, potláčame,

bránime mu v plnom rozvinutí. Hĺbka, prirodzenosť

a harmónia dýchania vyjadruje našu schopnosť

vnútorného sústredenia, i našu odovzdanosť, súzvuk

s vrodenými prírodnými silami. – Kniha predstavuje

celý rad prirodzených dychových cvičení, ktoré

pomáhajú vnímať náš spontánny, pôvodný dych,

prijať ho a dať mu možnosť, aby sa rozvíjal.

SUSANNE BARKNOWITZOVÁ

DÝCHÁNÍ

JAKO ŽIVOUCÍ DĚNÍ

DECHOVÁ TERAPIE V PRAXI

Susanne Barknowitz pôsobí od roku

1985 ako dychová terapeutka, neskôr

aj ako psychoterapeutka, najmä podľa

logoterapeutickej metódy Viktora

Emanuela Frankla („liečba pochopením

zmyslu života“). Je vyhľadávanou

lektorkou prednášok a seminárov.

Pracuje v Innsbrucku. Je aj spoluautorkou knihy Cesty

z duševnej krízy. Pomoc v strachu a depresii, vydanej

v roku 2012 nakladateľstvom Stiftung Gralsbotschaft.

INTEGRÁL BRNO

Naša cena: 7,60 €

Cena pre predplatiteľa: 7,00 €

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk

111 strán,

tvrdá väzba,

formát 15 x 21,5 cm,

hmotnosť 260 g,

český jazyk.


NA ÚVOD

eď ste sa už, milí čitatelia, rozhodli

otvoriť toto číslo nášho ča-

K

sopisu, tak najprv vedzte, že ľudia

okolo nás sa delia asi tak do troch

skupín.

Tá prvá je najdemokratickejšia, pretože

je najväčšia a príliš si s osudom

sveta a zmyslom života hlavu neláme.

Žije proste tak, ako veci prichádzajú

a ako jej to okolitý svet dovolí. A dovolí

jej toho dosť a nežije si až tak

zle; vlastne nikdy sme sa nemali tak

dobre, ako dnes. Hlad sme naposledy

zažili na horskom výlete, keď sa nám

minuli zásoby v batohu a vojnu poznáme

iba z rozprávaní a televíznych

filmov. Sú v našej spoločnosti aj ľudia

dosť chudobní, prajme im lepšie – ale

oveľa viac je tých, ktorí si myslia, že

im k šťastiu chýba veľa, no v skutočnosti

okolo šťastia už prešli a mali

by sa poň vrátiť. Ibaže tá prvá skupina

nad tým všetkým až tak nerozmýšľa,

hovoriac si „veď ono to dajako

dopadne“. Ono to naozaj nejako dopadne,

aspoň zatiaľ.

Tá druhá skupina je malá, ale nepokojná,

a ustavične sa zväčšuje.

Znepokojuje ju, že síce žije celkom

dobre, ale že to takto nemôže dlho

vydržať, že sa blíži dajaká veľká

katastrofa. Keby len výrub pralesov

v ďalekej Južnej Amerike alebo

drancovanie nerastného bohatstva

vzdialenej Afriky, to by sa dalo ešte

v srdci Európy vydržať. Ale znečistenie

vzduchu a vody okolo nás,

narúšanie medziľudských vzťahov,

bezohľadnosť, chamtivosť, chtivosť

po moci… Všemoc peňazí ako jediná

uznávaná hodnota, a na druhej

strane – akosi vôbec niet pokroku

v zlepšovaní zdravotného stavu ľudí

pri stále rastúcom pokroku v zdravotníctve.

To je zásah do stredu

terča – do navyknutého, nerušeného

a nevzrušeného života.

Sú napríklad ľudia, ktorých zamestnáva

myšlienka na celosvetový

výpadok počítačov a elektroniky. To

by bol naozaj návrat do doby kamennej.

Dnes si bez elektroniky nekúpite

ani peceň chleba, nehovoriac o kúrení,

telefonovaní alebo štartovaní

auta. Pred časom som navštívil malé

mesto, kde po víchrici ostali ľudia

tri dni bez elektriny. Jediné, čo nezlyhalo,

boli zápalky, sviečky a teplé

svetre. Kúrenie nehrialo, svetlo nesvietilo,

variče nevarili, televízia bola

bez vízií, rozhlas nič nehlásil – neboli

batérie. Denný život vo fabrikách sa

zastavil a večerný sa scvrkol na sedenie

pri sviečke. A ľudia si zrazu uvedomili,

aký krehký a zraniteľný je

ten zdanlivo nepotopiteľný luxusný

Titanik našej civilizácie.

Prírodné katastrofy – tie sú možné

a v podstate isté. Zato finančné a hospodárske

krízy, tie sú podľa názoru

ekonómov úplne isté a neodvratné,

iba sa nevie, kedy a ako vypuknú.

Odborníci vedia, že peňažníctvo

a bankovníctvo dneška je labilná

stavba, ktorá sa môže kedykoľvek

zrútiť, a potom prestane fungovať

všetko.

Nuž a táto druhá skupina ľudí toto

všetko vie, iba nevie, čo s tým a ako

tomu zabrániť. Je to menšia skupina,

než tá prvá.

Potom je tu tretia skupina; to sú tí,

ktorí vedia, čo proti tomu podniknúť.

Tam nie je vôbec nik.

My by sme radi, s dovolením, do tej

tretej skupiny niečo pridali. Nie seba,

ani iných ľudí, ale poznanie o Grále

a prichádzajúce z Grálu.

Pod pojmom „svätý Grál“ si dnes

väčšina ľudí predstaví stredoveké

legendy a symbol hľadania ideálu.

Ibaže odtiaľ je ku skutočnému významu

tohto pojmu tak ďaleko, ako od

Mojžišovho biblického opisu stvorenia

sveta k skutočnému vzniku stvorenia

a vesmíru. Oba opisy vznikli

vtedy pre prostých pastierov a stredovekých

obyvateľov hradov a podhradí.

Ale dnes nastal čas poodhaliť oponu

o kus ďalej. „Posolstvo Grálu“ mení

pohľad na svet! Vieru a cirkevné náboženstvá

vystrieda poznanie o tom,

že „vôľa Božia“, tá záhadná, nevyspytateľná

a zázračná, je obsiahnutá

bezo zbytku v prírodných zákonoch,

ktorými Stvoriteľ riadi chod celého

svojho diela. Tieto zákony prirodzene

zahŕňajú i nám neviditeľné

svety, ktoré patria k celku a vysvetľujú

mnohé tajomné a zázračné deje

úplne samozrejmým spôsobom.

Poznanie „Posolstva Grálu“ vysvetľuje

prosto a prirodzene mnohé doterajšie

záhady života a vnáša jasno

do niekdajších hádaniek. Treba však

vedieť, že ten viditeľný ľadovec nášho

osudu a života siaha hlboko pod hladinu

do sveta, ktorý je síce neviditeľný,

ale prehliadnuteľný a pochopiteľný,

pretože je vystavaný podľa

rovnakých plánov a rovnako múdrou

rukou ako ten viditeľný. A hľa, odrazu

pochopíme, že mnohé takzvané

utrpenie, nešťastie, nespravodlivosť,

alebo aj šťastie a radosť majú svoje

príčiny, že náš život má svoj zmysel

a že všetko do seba navzájom zapadá

ako tkanivo farebného koberca. I zatúžime

sa o tom koberci niečo dozvedieť

a sami do neho pridávať iba nitky

čistých farieb. Tak začneme pomaly

meniť svoje jemné neviditeľné okolie

a dostane sa nám z neho nesmiernej

pomoci. A zmeníme to, čo sa zmeniť

dá, i dokážeme s dôverou znášať

to, čo sa zmeniť nedá. Pochopíme,

že zmyslom života nie je žiť ľahko

a v pohodlí, ale prežívať, smerovať

svojimi činmi nahor

– a tak súčasne

zachraňovať to, čo

sa v dnešnom chorom

svete zachrániť

ešte dá.

Artur Zatloukal

zatloukal@svetgralu.cz

3

Svet Grálu

40 | 2014


OBSAH

FEJTÓN

Grál

NÁBOŽENSTVO

Význam a účinok modlitby

FOTOREPORTÁŽ

Čarovné ostrovy v Pacifiku

Po stopách

Charlesa Darwina

SPOLOČNOSŤ

„S tebou sa nehráme!“

Ako pomôcť deťom vo vzťahoch s kamarátmi

TÉMA

Svätý Grál

Jeho význam pre svet a ľudskú dušu

TÉMA

ZDRAVIE

Liečivé vedomie –

vedomá liečba

Na čom pri modlitbe

skutočne záleží

Všemúdrosť a Svätý Grál

v prednáškach Posolstva Grálu

ZDRAVIE

Strašiak „Fóbia“

TELEPATIA

Ako to ten kôň vie?

… a ako sa ho zbaviť

HISTÓRIA

Otroctvo

v kresťanskej Európe

ZAUJÍMAVOSTI

Bojíte sa elektrosmogu?

ZDRAVIE

Keď sa duša vyladí

ŽIVOT

Príď si napumpovať svaly

i sebavedomie

Narcisov mýtus trochu inak

SPOLOČNOSŤ

Vesmír nie je samoobsluha

… ani zlatá rybka. Naozaj musíme mať všetko?

ROZHOVOR

Energia odinakiaľ

Rozhovor s priekopníkmi na poli tzv. voľných energií

JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ

Burina a pšenica

Terapia v hlbinách

podvedomia

4

Svet Grálu

40 | 2014

Fantastické schopnosti

zvierat

NÁZORY

Ohlasy čitateľov


FEJTÓN

Grál

Artur Zatloukal

rišiel čas na ďalší stupeň poznania.

Možno, že už je dokonca aj

P

neskoro.

Ešte pred pár storočiami bol svet

nádherne jednoduchý a prehľadný.

Zem sme si predstavovali ako plochú

dosku, obklopenú zo všetkých strán

morom, okolo ktorej obieha Slnko

ako okolo stredu sveta. Svet bol

stvorený iba za sedem dní, doslova

presne tak, ako to opísala Biblia:

„Buďte svetlá na nebeskej oblohe na

oddeľovanie dňa od noci! A buďte na

znamenie pre obdobia, dni a roky!

I buďte svetlami na nebeskej oblohe,

aby ste osvetľovali zem! A stalo sa

tak. A Boh urobil dvoje veľkých svetiel:

väčšie, aby vládlo nad dňom,

a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj

hviezdy. Umiestnil ich na nebeskej

oblohe, aby osvetľovali zem a aby

vládli nad dňom a nad nocou a oddeľovali

svetlo od tmy. A Boh videl,

že je to dobré…“ (1M, Gen. 1, 14-18)

Zvieratá ako aj ľudia povstali

hotoví z ruky Božej, asi tak, ak to

maľovali stredovekí maliari, králi

boli dosadzovaní „z milosti Božej“,

poddaní im boli povinní poslušnosťou

ako správcom Božej vôle na zemi,

a cirkev organizovala svojim ovečkám

ich duchovný život. Nielen organizovala,

ale často i tvrdo diktovala.

Potom sa v tomto stredovekom

tkanive začali miestami objavovať

nezrovnalosti: bolo to všetko pekne

vymyslené, ale nebola to pravda. Tí

prví, ktorí sa ozvali, to obvykle škaredo

odniesli; ony totiž všetky veľké

pravdy začínajú ako rúhanie. Alebo

ako nezmysly, tak sa zdajú tým, čo to

5

Svet Grálu

40 | 2014


FEJTÓN

všetko sami vedia lepšie. Buď si ich

nositelia svoj nesúhlas rovno odtrpeli

na kacírskej hranici, alebo strávili

zvyšok života v nemilosti a pod

hrozbou, že ich cirkev raz dopadne

a dôkladne si na nich posvieti.

Keď pozval Galileo Galilei, jeden

z priekopníkov astronómie, ctihodných

profesorov z Florencie, aby si

prezreli jeho novozostrojeným ďalekohľadom

satelity planéty Jupiter,

bola jeho ponuka odmietnutá. Páni

profesori nechceli vidieť ani mes iace,

ani ďalekohľad. Skalopevne verili, že

pravda sa nehľadá v prírode, ale pátraním

v biblických textoch, a ich teologické

predstavy im boli milšie než

skutočnosť. Potom astronóma predvolali

pred inkvizičnú komisiu a vypočul

si jej rozhodnutie: „Tvrdenie,

že Slnko je stredom sveta a stojí na

mieste, je chybné, absurdné, kacírske

a v rozpore s Písmom svätým. Tvrdenie,

že Zem nie je stredom sveta, ale

že sa pohybuje a otáča denne dookola,

je filozoficky chybné, absurdné a teologicky

prinajmenšom pomýlené.“

Pretože sa tvrdohlavý vedec zdráhal

podrobiť autorite cirkvi, bol nakoniec

roku 1623 predvolaný pred

inkvizičný tribunál do Ríma, a tam

už šlo celkom do tuhého. Neostávalo

iné, než svoje „bludy“ odvolať, a to

ešte bol rád, že vyviazol len s doživotným

domácim väzením.

Dnes pozeráme na tieto prehmaty

minulosti s poľutovaním a súcitom,

pretože vďaka ďalším nebojácnym

a húževnatým priekopníkom pravdivého

poznania už vieme, že sa veci

majú inak.

Ale – ako by sme sa postavili voči

novému, spočiatku nezvyklému

6

Svet Grálu

40 | 2014

poznaniu my sami a práve dnes?

Inak, než ctihodní páni profesori

z Florencie? Od čias stredoveku

dospela astronómia a fyzika k neuveriteľným,

avšak pravdivým objavom:

máme zmapované neutrónové

hviezdy, čierne diery, červený

posuv v miliardách svetelných rokov,

skúmame vznik vesmíru veľkým

treskom, v oblasti stavebných

častíc hmoty sme cez protóny a elektróny

dospeli ku kvarkom a hadrónom…

ale v oblasti vzťahu nášho

vnútra k Stvoriteľovi, k zdroju života

stojíme v podstate na rovnakých pozíciách

starých dve a viac tisícročí.

Ony totiž všetky veľké pravdy začínajú ako

rúhanie. Alebo ako nezmysly, tak sa zdajú tým,

čo to všetko sami vedia lepšie.

Áno, dnes sa už pripúšťa, že nemusí

existovať len jediná samospasiteľná

cirkev; že biblické texty – pri všetkej

úcte k nim – nie sú priamym zjavením

Božím, ale zbierkou rôznych

textov rôznych autorov; že človek nie

je oprávnený vnucovať svoje náboženstvo

mečom, križiackymi výpravami

ani bombovými atentátmi. Ale

tieto zmeny vždy povstali zvonku.

Uvedomme si, že vymoženosti našej

doby – zrušenie nevoľníctva, občianska

sloboda, rešpekt k ľudskej dôstojnosti,

ľudské práva, sloboda vyjadrovania

a združovania… ani jedna

z nich nevznikla z popudu náboženstiev,

všetky pochádzajú z dielne

kritikov a nepriateľov cirkvi: francúzskej

revolúcie, osvietenectva 18.

storočia a ďalších nenáboženských,

„občianskych“ myšlienkových smerov.

Radi by sme týmto vyjadrili názor,

že sme teda asi my ľudia uchopili

a pochopili Božiu Pravdu zle

a krivo; že sme z toho, čo nás malo

povzniesť, urobili brzdu a prekážku.

Že sme s Pravdou gazdovali tak, ako

neraz hospodária politici s peniazmi

a ideami, teda zle. Zostáva otázka,

či sme my, nehodní, vôbec schopní

a ochotní prijať nové poznanie, keď

bude vyzerať inak než to doterajšie,

tak ako ho neboli ochotní prijať páni

profesori z Florencie.

Ostatne, dôkazom nášho úplne pomýleného

prístupu k svetu a životu

sú katastrofálne škody na životnom

prostredí, prírode, na hospodárstve,

na bezcitne usporiadanej spoločnosti.

Náprava sveta? Neexistuje. Nikto

nebude ochotný dobrovoľne ustúpiť

od svojich domnelých nárokov. Môžeme

sa len prizerať potápajúcej sa

lodi civilizácie.

Náprava jednotlivcov a malých

skupín? Áno, tá existuje. Aj na tej potápajúcej

sa lodi sú záchranné člny. –

Pre tých, ktorí uznajú, že meradlom

všetkých vecí nie je človek, ale Stvoriteľ,

pre tých, ktorí sa pred ním v pokore

sklonia a začnú k nemu hľadať

pravdivú cestu. Nesmú sa pritom diviť,

že tá cesta bude vyzerať inak, než

dvetisíc rokov staré šablóny, že na nej

narazia na mnohé zdanlivo nové…

a predsa v tom novom čoskoro vycítia

podobnosť s duchom Ježišovho

učenia, oprosteného od tisícročných

nánosov a omylov ľudských nálezkov.

Aj vedenie o Grále je súčasťou

tejto novej cesty. S ním je spojených

ešte veľa nových poznatkov o usporiadaní

sveta, o podstate človeka,

o jeho úlohe na zemi, o spôsobe života

podľa vôle Božej.

Prišiel čas na ďalší stupeň poznania.

Možno, že už

je dokonca aj neskoro.

Artur Zatloukal

zatloukal@svetgralu.cz


NÁBOŽENSTVO

„Rozhovor“

s Neviditeľným

Význam a účinok modlitby

„Ctím ťa? Za čo?

Už si niekedy zmiernil bolesť utláčaných?

Už si niekedy utíšil slzy zúfalých?“

Gerd Harms

Tieto slová z Goetheho básne Prometheus

môžu v súčasníkovi ľahko

vzbudiť myšlienku, že tam „na druhej

strane“ nie je ucho pre naše sťažnosti,

nie je srdce láskavé k utláčaným. Ak sa

nenapĺňajú naše očakávania, prečo by

sme sa teda mali modliť? Známym zástancom

tohto materialistického názoru

je v súčasnosti Richard Dawkins. Vo

svojej knihe „Blud o Bohu“ poukazuje

na škody napáchané organizovaným

náboženstvom, jeho stúpencami

a predstavami o Bohu. V mene Božom

boli páchané tie najhoršie zločiny. Dawkins

sa označuje za odporcu náboženstva,

ktoré nás učí, aby sme boli spokojní

s tým, že nerozumieme svetu.

Odpoveďou na Dawkinsov fundamentalizmus

je napr. kniha s názvom „Blud

ateizmu“ (Allister a Joanna Collicutt

MacGrath). Aká je podstata modlitby

a aký má prínos?

SLÚŽI

„VŠEMOHÚCNOSŤ

BOŽIA“ NAŠIM

ŽELANIAM?

Keď sa modlíme, obyčajne používame

slová. Či však reaguje „vyššia

sila“ na našu reč, a rozumie rozličným

jazykom tejto zeme? Po krátkej

úvahe je hneď jasné, že v modlitbe

nejde ani tak o slová, ako o obrazy,

7

Svet Grálu

40 | 2014


NÁBOŽENSTVO

predstavy a city s nimi spojené. A tu

sa nelíši napr. Angličan od Francúza.

A čo kultúra? Do akej miery

budú rozdielne napríklad naše predstavy

o neviditeľných veciach, o Bohu

a jeho moci, ku ktorej sa človek

spravidla v modlitbe obracia? Boha

opisujeme určitými vlastnosťami –

všemohúcnosť, všadeprítomnosť,

spravodlivosť, láska a ďalšie. Musíme

si však uvedomiť, že tieto vlastnosti

chápeme podľa prejavov v našom,

ľudskom svete. Preto naše predstavy

nie sú v súlade s onou vyššou skutočnosťou,

z ktorej by mohol vyrastať

pojem Boha. A v tom je možno

vysvetlenie, prečo je tak málo našich

prosieb vyslyšaných. Milióny ľudí

sa napríklad modlia za mier. To je

predsa dobré! Prečo je teda na svete

toľko utrpenia a nespravodlivosti?

Je to snáď zámer Stvoriteľa? Alebo

je naša predstava o Božej všemohúcnosti

falošná?

Žijeme vo svete, ktorého základné

vlastnosti sú dané. Snažíme sa pochopiť

prírodné zákony. Pokiaľ počítame

so Stvoriteľom, potom Boh

je zákonodarca a prírodné zákony

sú jeho právne predpisy. Pojem „všemohúcnosť“

určite neznamená, že by

mal Boh prírodné zákony obchádzať,

alebo zasahovať do ľudských osudov.

Veď základom všetkého diania vo

stvorení sú nemenné prírodné zákony

– ako prejav Božej vôle. Ale ak

Boh nezasahuje do svetového diania

osobne, načo potom modlitba? A čo

potom vypočuté modlitby, nečakané

uzdravenia či vyslobodenia z núdze?

Čo je teda skutočnou modlitbou?

Ako sa modlíme? Aké máme druhy

modlitby? Najrozšírenejšia bude zaiste

modlitba prosebná, často prosíme

o niečo, čo nám chýba: odpovede

na nevyjasnené otázky, o pomoc

pri chorobe, v núdzi a podobne.

S tým je často spojená predstava,

že opakovanie zvyšuje možnosť

8

Svet Grálu

40 | 2014

úspechu. Pri príhovore za druhého je

motivácia menej sebecká. Ďalej sú tu

modlitby ďakovné a prejavy uctievania

či velebenia. Poznáme modlitby

slovné i bez slov, určené pre jednotlivca

alebo pre pospolitosť. Môžu byť

súčasťou denného rituálu, s pevne

stanovenými formuláciami, niekedy

sa požaduje i určitá poloha či pohyb

tela (kresťania kľačia so zopnutými

rukami, moslimovia sa vrhajú na

zem, Židia prichádzajú k múru).

NA ČOM PRI MODLITBE

SKUTOČNE ZÁLEŽÍ?

Jednému návštevníkovi Tibetu opát

kláštora vysvetlil, že z modlitby mníchov

neporozumie ničomu, pokiaľ

bude dávať pozor len na točenie

mlynčekov, rytmus spevu a oblaky

kadidla. Všetko to je len pomoc, aby

sa modliaci dostal do stavu potrebného

pre vlastnú modlitbu. Skutočná

modlitba je prejavom najvnútornejšieho

citu. Len na tomto základe

môžeme rezonovať s neviditeľným

svetom a skutočne prijať účinok

modlitby.

Pomocou vnútorných obrazov oživených

duchovným jadrom môžeme

porozumieť tej sile, od ktorej očakávame

pomoc. Problémom však je, že

sme dnes zavalení množstvom podnetov

a informácií, ktoré nás rozptyľujú

a bránia sústredeniu, teda práve

tomu, čo dáva modlitbe impulz.

Preto je užitočné použiť slová, ktoré

naše cítenie povzbudia. Nejde však

len o samotné slová, o ich formuláciu

v určitom jazyku, alebo opakovanie


NÁBOŽENSTVO

v pevnom poradí. Rozhodujúcim

faktorom sú vnútorné obrazy naplnené

duchovnou silou.

Dôležité je nezostávať pri obrazoch

toho, čo si neželáme, ale prebudiť

v sebe obrazy toho, čo si želáme. Kto

napríklad túži po uzdravení, nemá

myslieť na chorobu, ale vytvárať si

v sebe obraz zdravia. Inými slovami,

máme si predstaviť, že to, po čom túžime,

je už realitou. To je potom reč,

ktorej neviditeľný svet rozumie a na

ktorú reaguje.

Vyjadrujme len želania, ktorých

splnenie si vieme predstaviť, inak

vnútorné obrazy strácajú dôveryhodnosť

a spôsobujú zablokovanie.

Čím väčšia je naša dôvera v pomáhajúcu

neviditeľnú silu, tým skôr je

modlitba vypočutá. Túto detskú dôveru

v Boha obvykle vidíme u ľudí

prostejších, jednoduchších častejšie,

než u ľudí ovládaných rozumom

a jeho pochybnosťami. Podľa Biblie

hovoril Ježiš vo svojom Kázaní na

hore o blaženej účasti na kráľovstve

nebeskom tých, ktorí sú „chudobní

duchom“. Tým sú mienení ľudia, ktorých

duch nie je utláčaný špekulantstvom

rozumu. Aj tí, ktorí sú čistého

srdca, a „pokojní“, teda ľudia s dobrou

vôľou, majú zasľúbené blahoslavenstvo

(Mt 5, 3–9).

O modlitbe sa ďalej v Biblii hovorí:

„Keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci,

ktorí sa dávajú na obdiv. Ale

keď sa modlíš, vojdi do svojej izbičky,

zavri za sebou dvere a modli sa k Otcovi,

ktorý zostáva skrytý a ktorý

vidí, čo je skryté. On ťa potom odmení.

A nebuďte mnohovravní, ako

tí, ktorí si myslia, že budú vyslyšaní

pre množstvo slov. Nečiňte tak, veď

váš Otec vie, čo potrebujete, skôr než

ho poprosíte.“

Z toho je zrejmé, že pri modlitbe

nejde o slová, ale o vnútorné precítenie,

ktoré vyžaduje čisté srdce a nezaťaženú

dušu. „Ak ideš k oltáru,

najprv sa uzmier so svojím bratom

a potom príď“ (Mt 5.24).

Podľa pôvodu sú dva druhy modlitieb.

Jedny, ktoré prýštia priamo

z vnútra človeka a potom sú odievané

do slov, a tie, ktoré sa v duchu

ešte len majú prebúdzať pomocou

naučených alebo predriekavaných

slov. Tie sa však ľahko stratia vo víre

každodenných myšlienok. Stálym

opakovaním hrozí ich zovšednenie,

ľahko sa stráca vnútorná účasť modliaceho

sa, a preto bývajú málokedy

účinné. Je vhodné, keď prosbe predchádza

fáza uctievania. Uctievaním

ľahšie docielime vnútorné povznesenie,

v ktorom sa snažíme otvoriť

nádhere svetlých výšin. Tento akt nás

uvoľňuje od pozemského a otvára

prieplav na prednesenie našej prosby.

V uctievaní môžeme byť ponorení po

celý deň, aj popri každodenných povinnostiach.

Ide proste len o zmenu

prístupu.

Keď sme si povedali, akým spôsobom

sa máme modliť, aby bola

modlitba účinná, nasleduje otázka,

čo sa modliť, aby sme do modlitby

nevkladali falošné predstavy o Božej

všemohúcnosti.

Keď sa dvaja kresťanskí podnikatelia

modlia za získanie tej istej zákazky,

alebo keď sa v súťaži alebo

vojne obe strany modlia za víťazstvo

nad súperom, predpokladá sa,

že sa Stvoriteľ prikloní k jednej zo

strán. Malo by však byť jasné, že tam,

kde zisk jedného znamená stratu

u druhého, sú prosebné modlitby

absurdné. Najlepšou cestou, ako sa

otvoriť účinnej pomoci, je prosba

o silu.

Okrem prosebných modlitieb existujú

prirodzene aj modlitby ďakovné.

S tými sa stretneme, keď sa človeku

prihodí niečo celkom zvláštne, je zachránený,

alebo vyvedený z núdze.

Žiaľ, pre väčšinu dnešných ľudí je

tento druh modlitby vecou neznámou.

V našej bohatej spoločnosti

sa nám totiž veľa vecí zdá až príliš

samozrejmých. Predchádzajúce generácie

mali vo vedomí výrazne zakotvenú

potrebu pravidelne vyjadriť

vďaku za dary a zachovanie života,

ktorá sa prejavovala v ľudových zvykoch

a tradíciách.

AKO SA MÔŽE

MODLITBA SPLNIŤ

Keď sa budeme modliť správne, s náležitou

pokorou, aké modlitby majú

nádej na vypočutie? Musíme si uvedomiť,

že Božia starostlivosť o ľudského

ducha platí pre večnosť. Preto

nie sú dôležité momentálne želania

a prechodné trápenia. Životné ťažkosti

majú predsa aj vzdelávaciu

9

Svet Grálu

40 | 2014


MODLITBA

úlohu. Po druhé, modlitby sa môžu

splniť aj inak, než človek predpokladá.

„Človek mieni a Boh mení“, ako sa

správne hovorí. Naše želania sú jednostranné,

kým Božia múdrosť má

na zreteli dobro celku. A modlitby sa

nenapĺňajú ani formou nepochopiteľného

zázraku, ale nastanú

v rámci prirodzeného diania.

Sotvakedy si človek uvedomí,

aké vôbec existujú

možnosti sprostredkovať

mu pomoc. Chorí často dúfajú

v „zázračné vyliečenie“.

Všetko sa napokon môže

vyvíjať celkom inak ako človek

myslel, no vždy podľa

všadeprítomných prírodných

zákonov. Pre človeka

otvoreného novým druhom

pomoci je niekedy schodnejšie navštíviť

nejakú vhodnú formu terapie

alebo lekára špecialistu. Tak môže

dôjsť k splneniu modlitby, hoci nepoznal

jej pôvod.

Všetci sme súčasťou rozsiahlej siete

utvorenej zo vzájomných vzťahov

myšlienok a rozhodnutí. Aj internet

koniec-koncov tvorí pozemský obraz

tejto siete vzťahov. Napodobňuje

onú nadpozemskú sieť, ako všetko

pozemské je však len kópiou toho, čo

je v neviditeľnom svete dávno skutočnosťou.

Touto sieťou môže modlitba

nájsť cestu k ľuďom, ktorí sú otvorení

Na hranici sa pýta colník: „Máte

niečo na preclenie? Čo je toto

za fľašu?“ – „To je posvätená

voda, idem totiž z Lúrd.“ –

„Dobre, dobre,“ colník otvorí

fľašu a pričuchne. „Počujte,

veď to je koňak!" "Skutočne. To je

neuveriteľné, zase jeden zázrak!“

pomoci. Najlepším predpokladom je

dôvera človeka – tá urovnáva cestu

pomoci, možno niekedy až „zázračnej“.

Francúzske Lurdy sú známe svojimi

„zázračnými uzdraveniami“. Pokiaľ to

zákony osudu a vnútorné rozpoloženie

chorého dovolí, môžu v mimoriadnych

prípadoch nastať skutočne uzdravenia,

pretože zdravé telo je normálny

stav – a choroba len bránila tomuto

normálnemu stavu. Keď sa „prekážka“

odstráni, telo sa vráti opäť do stavu

harmónie, čiže zdravia, čo sa niekedy

môže stať „zázračne“ rýchlo.

Pri nečakaných uzdraveniach

musíme obzvlášť mať na zreteli, že

v jadre našej bytosti je nehmotný

duch, ktorý ovplyvňuje telo. Toto je

pre vedu dneška zatiaľ nepochopená

záhada. Spolupôsobenie ducha a tela

umožňuje žiarenie, ktoré vychádza

z krvi. Krv je „zvláštna šťava“, ako

sa hovorí v Goetheho Faustovi a na

mnohých miestach Biblie. Výnimočne

sa stáva, že žiarenie presahuje

hranicu tela. V blízkosti takých

ľudí potom dochádza k prekvapivým

liečebným účinkom. Objavujú sa zázrační

alebo duchovní liečitelia.

V Anglicku bol napríklad

veľmi známy Harry

Edwards (1893–1976),

v Nemecku Bruno Gröning

(1906–1959). Títo ľudia hovorili,

že vďaka nepatrí im,

ale že sú len prieplavmi

pre Božskú liečivú silu.

Býva skôr výnimkou, že

sa vymodlená pomoc prejaví

ako zázračné uzdravenie,

ale ani v takých prípadoch

nejde o svojvoľný čin Boží, ale

o účinky zákonov stvorenia, ktoré

predsa nevylučujú zásahy z „vyšších

úrovní“.

Za normálnych okolností naše

modlitby budú stúpať nahor – vtedy,

keď sú nesené čistým cítením a dobrým

chcením bez sebeckých pohnútok,

v pokore,

s vďačnosťou a dôverou

v Boha.

Dr. Gerd Harms

harms@svetgralu.sk

10

Svet Grálu

40 | 2014


SPOLOČNOSŤ

„S tebou sa nehráme!“

O priateľstve

Guy Poulin

Sú vzťahy našich detí s ich priateľmi

šťastné? Niekedy je medzi nimi radosť

a harmónia, o niekoľko dní neskôr ako

keby ich priateľstvo definitívne skončilo,

potom sa opäť „udobria“ a sú najlepšími

priateľmi na svete až dovtedy, kým sa

objavia ďalšie konflikty… a tak stále

dookola. Keď sa oboznámime s určitými

„pravidlami“, ktorými sa riadia medziľudské

vzťahy, môžeme im pomôcť ich

vzťahy stabilizovať.

1. Byť priateľmi, a to najlepšími

na svete, neznamená, že musíme

byť neustále spolu. Áno, ozajstní

priatelia sa spolu často rozprávajú

alebo sa často stretávajú. Ale prebieha

to prirodzene, nenásilne. Akonáhle

sa však cítime zaviazaní iba

preto, že je to náš priateľ, obmedzuje

nás to a priateľstvo nemusí

mať dlhé trvanie. Byť priateľom neznamená

byť otrokom toho druhého.

V priateľstve je dôležitá aj sloboda.

Pokiaľ nepripustíme, aby priateľ

alebo kamarát mal aj iných priateľov,

pretože to v nás vyvoláva žiarlivosť,

je to problém. A rovnako, aj

my máme právo stretávať sa s inými

ľuďmi, než je náš najlepší priateľ. Je

dokonca užitočné nechať nášho

kamaráta priateliť sa aj s niekým,

s kým si my až tak nerozumieme.

Pokiaľ si tieto veci ujasníme, zistíme,

11

Svet Grálu

40 | 2014


SPOLOČNOSŤ

že v kamarátstve s niekým iným

svojho priateľa nestrácame.

2. Sú ľudia, s ktorými sme radi

často, s inými radšej iba príležitostne,

a s ďalšími vychádzame dobre iba

vtedy, keď ich vídame zriedka. Nejde

o to oddeliť tých, ktorí sú naozajstnými

priateľmi od tých, s ktorými

vznikajú problémy, keď sme s nimi

často. Nemusíme nikoho zavrhovať.

Dôležité je zistiť, ako nám to vyhovuje.

Pekné okamihy môžeme zažiť

aj s tými, s ktorými sa pre ich temperament

alebo určité povahové črty,

chyby, stretávame radšej iba zriedka.

3. Aj medzi priateľmi sa stáva, že

občas nemáme dobrú náladu. Namiesto

toho, aby sme sa vadili a riskovali,

že naše priateľstvo tým utrpí,

je lepšie sa na čas vzdialiť.

4. S čím sa môžeme priateľom

zdôveriť? Nie každý si vie naše dôverné

informácie nechať pre seba.

Sú priatelia, ktorí sú dobrými dôverníkmi.

S nimi môžeme zdieľať

svoje skúsenosti, záujmy, ale i obavy,

problémy a máme istotu, že našu dôveru

nesklamú. Iní sú dobrými kamarátmi,

majú dobrú povahu, nápady,

sú zábavní, je príjemné byť

v ich spoločnosti, ale zachovať tajomstvo

nevedia. Poznáme to podľa

toho, ako a čo hovoria o druhých. Takým

je lepšie nehovoriť nič osobné

a intímne. A predovšetkým… vyhýbajme

sa zdôverovať s niečím osobným

pri „četovaní“ prostredníctvom

počítača. Nevieme, kto všetko

to môže čítať. Dôverné oznámenie si

nechajme na osobné stretnutie.

5. Musíme nášmu najlepšiemu

priateľovi povedať úplne všetko? Keď

mu to nepovieme, znamená to, že mu

12

Svet Grálu

40 | 2014

Máme druhého zavrhnúť a považovať ho za hlúpeho,

pretože má iný názor ako my?

nedôverujeme? – V každom vzťahu

máme právo na intimitu, máme právo

neodhaliť všetko ani tomu najlepšiemu

priateľovi. Je len na nás, ako sa rozhodneme,

čo si ponecháme pre seba.

6. Musíme niekomu potvrdiť, že

je naším najlepším priateľom? Čo ak

sa náš najlepší priateľ opýta: „Som

tvoj najlepší priateľ?“ Bez váhania

odpovieme „áno“ a zbadáme, že mu

to urobilo radosť. Neskôr nám rovnakú

otázku položí iný dobrý priateľ,

takže mu tiež odpovieme „áno“.

Keď sa potom tí dvaja stretnú, povie

jeden druhému, že je rád, že som

jeho najlepší priateľ a druhý prekvapene

povie to isté. Budú na seba pozerať

a budú rozmýšľať: „Azda máme

do činenia s luhárom?“ Je lepšie nehovoriť,

kto je môj najlepší priateľ

alebo priateľka, aj keď sami dobre

vieme, kto ním je. Býva to zdrojom

konfliktov. Priateľovi, ktorý sa nás

na to opýta, môžeme predsa povedať:

„Mám výborných priateľov a ty k nim

patríš.“ Taká odpoveď poteší.

7. Priatelia spolu zvyknú diskutovať

o všetkom možnom. Stáva sa,

že sa v niečom nezhodneme a nedokážeme

vidieť veci rovnako. Máme

druhého zavrhnúť a považovať ho za

hlúpeho, pretože má iný názor ako

my? Pokiaľ sa začneme takto správať,

nebudeme mať v živote veľa priateľov,

pretože existuje veľa tém, na

ktoré sa naše názory rôznia. Aj keď

spolu nesúhlasíme, nie je v stávke

naša povesť. Obaja sme úprimní, ale

nevidíme veci rovnakým spôsobom,

to je všetko. V diskusii môžeme byť

protivníkmi, a pritom stále ostávame

priateľmi. Stať sa protivníkom neznamená

stať sa nepriateľom.

8. Musíme urobiť všetko, čo od

nás priatelia žiadajú, aby sme im preukázali

našu lojalitu? Isteže nie! Je

dôležité počúvať svoj vnútorný hlas.

Pokiaľ nám hovorí „nie“, je našou povinnosťou

pevne a pokojne odmietnuť.

9. Ako reagovať, keď sa druhý

správa tak, že je nám to nepríjemné?

Asi najlepšie bude si s ním v pokoji

a s rešpektom pohovoriť, aj keď pri

tom možno trochu zvýšime hlas.

Treba vyjadriť to, čo sa nám nepáči,

povedať, čo to pre nás znamená

a požiadať ho, aby prestal. Napríklad:

„Prosím ťa, prestaň mi takto

hovoriť! Uráža ma to!“ alebo „Hnevá

ma, keď meníš pravidlá hry, ako sa


tebe hodí! Prestaň s tým!“ Ten druhý

bude pravdepodobne prekvapený, že

sa s ním rozprávame takým tónom,

ale nebude nám to mať za zlé. Pravda,

za predpokladu, že sme ho tým neurazili

ani nenapadli.

10. Ako reagovať, keď nám niekto

príde povedať, že náš priateľ

o nás rozpráva hanlivo? Ísť za ním

a požiadať ho o vysvetlenie? No čo

ak to nie je pravda? Môžeme ho tým

raniť, mohlo by nás to neskôr mrzieť.

Možno niekto iba chce vyvolať

medzi nami svár. Radšej odpovedzme,

že keď má môj priateľ niečo

na srdci, povie mi to sám. Tým diskusia

skončí, ako keby sme nič také

nepočuli.

11. Niektoré dieťa rado podpichuje

druhých. Pokiaľ zistíme, že

podpichovanie vyvoláva u druhých

nevôľu alebo hnev, môžeme „hriešnika“

poučiť, že i podpichovanie má

isté medze, ktoré je dobré rešpektovať:

a) Podpichovanie nemá druhého

urážať. Povedať napríklad „Ty si

hlúpy!“ a dodať „To bol vtip!“ – môže

byť pre niekoho „silná káva“. Môže

vzbudiť dojem, že ho naozaj považujeme

za hlúpeho.

b) Podpichovať radšej iba tých,

ktorí nás dobre poznajú a vedia, ako

to skutočne myslíme.

c) Všímať si druhého a s dobiedzaním

okamžite prestať, akonáhle

zbadáme, že už toho bolo priveľa (napríklad

zmena nálady, prísny pohľad

alebo priamo želanie, aby sme prestali).

Priateľstvo je krásna vec, život bez

dobrých priateľov by bol chudobný.

Aby naše priateľstvá pretrvávali, aby

nedochádzalo k zbytočným nedorozumeniam,

je potrebné pestovať ich,

dodržiavať určité pravidlá. Citlivé

porozumenie, ohľaduplnosť, tolerancia,

láskavosť nám pomôžu pestovať

priateľstvá od škôlky až do dôchodku.

– Aby človek nikdy nezostal

sám.

Guy Poulin

poulin@svetgralu.sk

13

Svet Grálu

40 | 2014


jasnocítiacich kňazov, ktorí im pomáhali

svojou nebojácnosťou a rituálmi

týchto démonov zaháňať.

BOHOVIA

Svätý Grál

Na začiatku boli povesti zo stredoveku – príbehy o posvätnej čaši z Kristovej poslednej

večere, o hľadaní vzácneho drahokamu, o kráľovi Artušovi, o rytieroch bez bázne

a hany, zázračnom meči Excalibur… tak si dnešný človek spája predstavy s pojmom

Grál.

Nie, tak to nebolo. To sú len nedokonalé ľudské zvesti. Na počiatku bolo Slovo, rozhodnutie

Stvoriteľa, ktoré dalo vzniknúť svetu i vesmíru. Grál bol pri samom počiatku

tohto vzniku. Jeho význam pre svet i pre ľudskú dušu je neporovnateľne väčší, než ho

líčia povesti.

Artur Zatloukal

Na svojej dlhej ceste k poznaniu a sebauvedomeniu

poznávalo ľudstvo

najskôr prírodu, živly a sily, ktoré

ňou hýbali. Prostý život pravekých

ľudí od nich vyžadoval bystré pozorovanie

a vnímavosť k rastlinám,

porozumenie zvieratám, ktoré lovil,

i tým, ktoré si zdomestikoval. Ľudia

– aspoň niektorí – vyciťovali

14

Svet Grálu

40 | 2014

alebo videli bytosti prírody, pomocníkov,

ktorí sa odpradávna o prírodu

starali a boli v nej doma. Videli alebo

vyciťovali aj najnižšie jemnohmotné

útvary, výtvory ich vlastného strachu

a obáv, teda fantómov a démonov.

Boli ešte len na začiatku svojej

cesty za poznaním, preto považovali

tieto nadpozemské bytosti za bohov,

báli sa ich a uctievali ich. Mali aj svojich

šamanov, jasnovidných alebo

Ako sa ľudský duch postupne prebúdzal

a vyvíjal sa, začali ľudia vidieť

alebo tušiť dobroprajnejšie bytosti,

výtvory citového a myšlienkového

sveta láskavosti a dobrotivosti, prestávali

sa démonov báť aj uctievať ich.

Začali vidieť aj vyššie bytosti prírody.

Príroda je dokonalá a usilovne pracujúca

dielňa z ruky Božej. Každá bytosť

má v nej svoje miesto, svoju činnosť

a aj svojho vodcu, od ktorého prijíma

usmernenie a pomoc pre svoju prácu.

Gréci, Rimania i Germáni mohli potom

vidieť aj vodcov bytostí a živlov,

tých, ktorí na vrchole pyramídy prírody

spostredkovávali múdrosť a silu

smerom nadol tým nesčíselným vykonávateľom

Stvoriteľovej vôle v prírode.

Aj týchto vodcov považovali vtedajší

ľudia za bohov – oni boli tými najvyššími,

ktorých dokázali vyciťovať,

vidieť či s nimi hovoriť – aspoň niektorí

ľudia. Grécky Zeus, pred ním

védsky Djaus Pitar, po ňom rímsky

Jupiter a germánsky Wotan boli tí istí

vodcovia bytostných, iba im rôzne národy

dávali rôzne mená. To až časom,

ako sa čistá schopnosť videnia a vyciťovania

kalila, začali si ľudia postavy

svojich „bohov“ prikrášľovať vymyslenými

historkami podľa vlastnej fantázie

a nakoniec z nich vytvorili hrdinov

bájí.

Od vedomia o existencii vodcov

bytostných a živlov bola cesta k poznaniu

Boha ešte veľmi dlhá. Pritom

práve poznanie Boha je cieľom života

nás ľudí. Až potom sa stávame zrelými

opustiť pozemskú úroveň a stúpať

smerom nahor, k raju.

Z historicky nám známych národov

to boli, pokiaľ vieme, ako prví


TÉMA

Židia, ktorí vo svojej zbožnosti dozreli

k poznaniu vznešeného pojmu

jediného najvyššieho Boha. Nedospeli

k nemu tak celkom dobrovoľne –

najskôr museli na sebe prežiť brutálny

útlak pod egyptským bičom,

utrpenie, najhlbšiu beznádej a zúfalstvo,

a až potom, keď im už nič

iné nezostávalo, pozdvihli svoju myseľ

nahor a v prosbách začali hľadať

vyššie hodnoty a vyššiu pomoc. A až

potom, keď sami urovnali svoju cestu

nahor, dostalo sa im aj vyšieho poznania

i pomoci z výšin. Prostredníctvom

Mojžiša im prišlo zvestovanie

o najvyššom Bohu, Stvoriteľovi všetkého,

Kráľovi nebies.

BOH

Zdalo sa, že je všetko na najlepšej

ceste, na ceste nahor. Biblický Starý

zákon, doklad o dejinách židovského

vzťahu k Bohu, je plný hlbokej zbožnosti

a oddanosti Hospodinovi:

„Hospodin, Bože Izraela, niet Boha

tebe podobného hore na nebi ani dole

na zemi. Ty zachovávaš zmluvu a milosrdenstvo

svojim služobníkom, ktorí

chodia pred tebou celým srdcom…“

volá kráľ Šalamún pri vysvätení novopostaveného

chrámu; a „keď kňazi

vychádzali zo svätyne, naplnil Hospodinov

dom oblak, takže kňazi kvôli

tomuto mraku nemohli konať svoju

službu, pretože Hospodinov dom naplnila

Hospodinova sláva.“ (1. Kráľovská

8,10)

A predsa, keď na prelome letopočtu

začal v židovskom národe pôsobiť Ježiš

Kristus, Syn Boží, našiel židovské

náboženstvo vtesnané do strnulých

pravidiel a formúl, živé zvestovania

zasypané nánosom neživých regulí.

Ostala iba škrupina starých spisov

a príkazov, spolu s pocitom výlučnosti,

hrdosti na jediné pravdivé náboženstvo.

Pod šupkou však bol iba

uschnutý obsah. Ježiša čakala ťažká

úloha zvestovať ľuďom Pravdu, prebúdzať

v nich vnútro – ducha, tak,

aby žil, vnímal a pohyboval sa. Požadoval

od ľudí vieru, aby mu uverili,

aby sa nechali zasiahnuť pravdivosťou,

vrúcnosťou a láskyplnosťou

jeho slov.

Narážal pri tom na veľkú nevzdelanosť

a nepripravenosť nielen u svojich

poslucháčov, ale často i u svojich

učeníkov. Nevzdelanosťou sa samozrejme

nemieni nedostatok knižnej

sčítanosti – židovské deti sa učili posvätné

spisy v škole dokonca naspamäť!

– ale vnútorné nepochopenie

ducha zvestovanej Pravdy. A nehotovosť

bola, je a bude neblahým následkom

vnútornej vlažnosti, váhavosti

našich predchodcov i nás samotných

vo vzťahu k poznávaniu „posledných

vecí človeka“, ktoré sú v skutočnosti

vecami prvými.

Ďalším neblahým sprievodcom Ježišovho

pôsobenia bola zloba a nenávisť

vtedajších židovských kňazov.

Títo vykladači Božieho posolstva

zväčša Božieho Syna nielenže nerozpoznali,

ale stal sa im najväčším

nepriateľom, ohrozením ich moci

a úcty, ktorým sa tešili v národe. Nakoniec

sa im vďaka intrigám a v spojení

s Judášovou zradou podarilo

dosiahnuť Ježišovo uväznenie a jeho

bezohľadnú popravu. Podľa zákona,

že „rovnaké plodí rovnaké“ však takáto

nespravodlivosť nemohla viesť

k oslobodeniu ľudstva, ani k vykúpeniu

jeho hriechov, ale naopak k jeho

ešte väčšej vine.

A napokon, do tretice, názory a výroky

Ježišových učeníkov sa neskôr

prijímali s rovnakou vážnosťou, ako

slová samotného Ježiša. I keď im Ježiš

za svojho života vravel: „Ešte mnoho

by som vám mal povedať, ale nerozumeli

by ste!“, majú neskoršie záznamy

skutkov apoštolských a záznamy

v Biblii rovnakú váhu, ako slová Syna

Božieho, ako úplná Pravda. Citujú sa

v omšovej liturgii a berú sa ako súčasť

„Božieho Slova“. Odtiaľto, z úprimne

mienených názorov učeníkov, pochádza

napríklad domnienka, že žiadny

človek nemôže vlastnými silami dosiahnuť

odpustenie hriechov, ale že

to za neho urobí Ježiš, keď v neho človek

uverí; napríklad v liste Petrovom

Galaťanom 2,16: „vieme, že človeka

nemôžu ospravedlniť skutky Zákona,

ale iba viera v Ježiša Krista. Preto

sme sami uverili v Ježiša Krista, aby

sme boli ospravedlnení Kristovou vierou,

a nie skutkami Zákona. Skutky

Zákona predsa nikoho neospravedlnia!“Tu

musíme zapochybovať, či tieto

slová nevyšli len z ľudskej domnienky

tohto Ježišovho učeníka, pretože spravodlivo

cítime, že sa človek musí sám

a energicky hýbať, aby dosiahol odpustenie.

– Odhliadnuc od skutočnosti, že

i samotné evanjeliá boli spísané až dodatočne,

desaťročia po Ježišovej smrti,

podľa pamätí ich autorov.

CESTY KRESŤANSTVA

Kresťanstvo nesmierne ovplyvnilo,

sformovalo Európu a čiastočne i ostatné

svetadiely. Začalo troma storočiami

prvotnej, úprimne mienenej

formy vyznávania Krista a zhromaždilo

v sebe vrúcnosť, náboj i silu,

z ktorej do istej miery čerpá dodnes.

Vo 4. storočí potom kresťanstvo prestalo

byť prenasledovaným náboženstvom

a stalo sa naopak štátnym náboženstvom

Rímskej ríše. Zdanlivo

správny krok sa zvrtol na politické

ťahy v záujme moci, ríše i cisára. Nasledovalo

hašterenie medzi rôznymi

smermi, rozštiepenie kresťanstva na

západnú a východnú cirkev, surová

a nevedomá politika cirkvi v stredoveku.

Cirkev sa stala skutočnou

pevnosťou tmárstva. Len jednotlivci

a malé skupinky dokázali oživiť

15

Svet Grálu

40 | 2014


TÉMA

v sebe jadro Ježišovho učenia a usilovať

sa o život podľa neho.

Nie, nechceme ukazovať prstom

na nedostatky kresťanstva, skôr sa

nám zovrie srdce nad ďalším veľkým

zlyhaním človeka: namiesto vlády

Božieho Slova a Božej vôle nastúpila

teokracia – vláda kňazov.

Ako odtiaľ nájsť cestu späť k Bohu,

tú cestu, ktorú pre nás pripravil Stvoriteľ,

aby sme dospeli k šťastiu, blaženosti,

zdraviu… aby sme viedli život

tak, ako ho pre nás múdrosť a dobrotivosť

Božia pripravila? –

Medzitým svetové hodiny odbíjali

koniec jednej epochy; prišiel čas na

ďalší krok na ceste k poznaniu, na

ceste duchovného vývoja, k zjaveniu

dosiaľ neznámej pravdy: zjaveniu

o Gráli.

času a existencie. Vzniklo tak stvorenie,

svet. Grál je teda miestom spojenia

sveta s Bohom, s Božou večnou

sférou, z ktorej pochádza život a ktorý

je tu od večnosti. Je to nádoba, do ktorej

zhora prúdi nesmierne vyžarovanie

Boha a z ktorej sa smerom nadol

rozlieva život, bytie pre všetko, čo vo

stvorení jestvuje. Nakoniec i pre náš

hmotný vesmír i Zem.

Dôvod, prečo ľudia doposiaľ považovali

Grál za symbol stredovekých

legiend, spočíva v inšpirácii vtedajších

básnikov: vytušili veľkosť tohto

pojmu a mali o ňom podať správu,

ale skončili pri rytierskych básňach,

vtelených do vtedajšieho stredovekého

prostredia. Až Posolstvo Grálu

prináša skutočné poznanie o Gráli.

Azda si čitateľ Sveta Grálu pomyslí:

No dobre, ale prečo je pre mňa také

dôležité dozvedieť sa niečo o takom

vysokom a vzdialenom pojme, ako je

Grál? Načo vlastne vôbec potrebujem

Rytieri kráľa Artuša okolo Okrúhleho stola pri oslave Letníc. Grál sa im zjavuje ako zahalené

zlaté cibórium zdobené drahokamami, ktoré držia dvaja anjeli. Z rukopisu Lancelot

od jazera (1470), ktorý sa pripisuje Gaultierovi de Moap, autor ilustrácie neznámy.

GRÁL

Na začiatku boli povesti zo stredoveku

– príbehy o posvätnej čaši z Poslednej

večere Kristovej, o hľadaní

vzácneho drahokamu, o kráľovi Artušovi,

o rytieroch bez bázne a hany,

zázračnom meči Excalibur… tak si

spája dnešný človek svoje predstavy

s pojmom Grál.

Nie, tak to nebolo. To sú len nedokonalé

ľudské zvesti. Na počiatku

bolo Slovo, rozhodnutie Stvoriteľa,

ktoré dalo vzniknúť svetu i vesmíru.

Grál bol pri samom počiatku tohto

vzniku. Jeho význam pre svet i pre

ľudskú dušu je neporovnateľne vačší,

než ho líčia povesti. Nemecký autor

Abd-ru-shin vo svojom diele Posolstvo

Grálu poprvýkrát popísal Grál

tak, ako to dosiaľ žiadny človek neurobil:

Grál je miesto, odkiaľ sa pri Božom

príkaze „Buď Svetlo“ rozlialo žiarenie,

energia, život do stvorenia! Keď

sa teda Boh rozhodol stvoriť svet, stal

sa Grál bránou, ktorou vytryskli lúče

do dovtedajšej ničoty bez priestoru,

16

Svet Grálu

40 | 2014


TÉMA

poznanie, ktoré je mimo rámca

môjho každodenného života? Či má

nejaký praktický význam povedomie

o veciach na nebi za hranicami bytia

na Zemi? – Odpovedzme si otázkou:

Prečo je pre mňa dôležité pravdivo

vedieť o pojme Boh, alebo sa trebárs

zaujímať o poznatky astronómie, keď

i tak nikdy nevkročím na žiadnu cudziu

hviezdu?

Odpoveď: Dôvody sú dva. Ten

prvý – potrebujeme kráčať životom

vedome, s vedomím nesmiernej veľkosti

Božej, ktorú môžeme vytušiť

v jeho dielach a v usporiadaní sveta.

A druhý – tých pár desaťročí pozemského

života je len jednou triedou

v tisícročnej škole bytia. Po svojej

smrti máme pokračovať ďalej, do

výšin a za Svetlom. Máme vedieť, čo

nás čaká, kadiaľ máme putovať a čo

máme hľadať. Väčšina nás ľudí sa žalostne

prevaľuje na plytčine vedomia,

strácame čas pozemskou prezamestnanosťou,

a po smrti prichádzame

na ďalší stupeň bytia slepí a hluchí,

nešťastní, a znešťastňujeme tak

svoje viditeľné i neviditeľné okolie.

Veď koľko miliónov zomretých dnes

blúdi bezcieľne po pozemskej úrovni

a obťažuje nás, žijúcich, svojimi nutkavými

myšlienkami, nabáda niekedy

i k nerozvážnym činom – namiesto

toho aby s vďakou, radosťou

a dôverou nastúpili svoju cestu nahor

do svetlejších úrovní, za poznávaním

a ďalším vzdelávaním.

Súčasťou zvestovania o Gráli je

i poznanie o mnohých ďalších veciach,

dosiaľ neznámych alebo prehliadaných.

Snáď tým najdôležitejším

je skutočnosť, že Stvoriteľ nie je

nejaký múdry a dobrý človek, ktorý

na nás osobne dohliada, vie, ako sa

komu vodí a podľa svoje ľubovôle

občas niekomu niečo odpustí, ale

že do celého sveta vložil svoju vôľu

vo forme nezmeniteľných zákonov,

zákonitostí. Tými sa od počiatku

všetko riadi, všetko sa múdro spravuje,

každému bez výnimky sa ich

pôsobením dostane spravodlivých

dôsledkov, dobrých i zlých, aby ho

vychovávali, nabádali, posilňovali

alebo napravovali. Tieto zákony

máme poznávať, tým potom poznávame

vôľu Božiu a súčasne sa učíme,

čo je pre nás dobré a čo nám škodí.

Nie úpenlivo prosiť o zmilovanie,

ale vedieť ako žiť, aby sa nám milosti

dostalo. To je zásadný prielom

v doterajšom zmýšľaní človeka. Je

naň najvyšší čas.

OD VIERY

K PRESVEDČENIU

Ježiš kedysi požadoval len vieru a dôveru

vo svoje Slovo. Človek dneška

je omnoho zložitejší, jeho svet sa tiež

stal zložitejším; prostej detskej viery

už nie je schopný, dnes už potrebuje

presvedčenie. Presvedčenie je

viera a poznanie dohromady. Veriť

sa dá i nepravdám, a veľa ľudí dnes

nepravdám aj verí. Ale poznanie

o usporiadaní sveta – nielen toho

viditeľného sveta atómov a molekúl,

ale i sveta myšlienok, citov a sveta

ľudskej duše – dáva postupne vyvstať

istote: áno, tomuto môžem skutočne

veriť, toto je Pravda. Tu do seba

všetko vzájomne zapadá.

Reinkarnácia znamená možnosť

a cestu k odpusteniu hriechov

a k zdokonaleniu; usporiadanie hrubohmotnosti

a jemnohmotnosti vysvetľuje

našu cestu svetom omnoho

všeobsiahlejšie, než to dokážu dnešné

vedy; poznanie o sfére bytostného

jasne vysvetľuje usporiadanie prírody

a rázne zmetie zo stola konflikty medzi

vedou a náboženstvom. Poznanie

o duchovnom raji objasňuje, kto sme,

odkiaľ sme vyšli a kam má viesť naša

cesta; a znalosť o sfére prastvorených

dáva vytušiť nesmiernu vzdialenosť

nášho vesmíru od vznešenosti Božej.

A tak predstavuje vedomosť o Gráli

ďalší nevyhnutný stupeň v poznávaní

Pravdy. Je najvyšší

čas.

Artur Zatloukal

zatloukal@svetgralu.cz

17

Svet Grálu

40 | 2014


POSOLSTVO GRÁLU

VŠEMÚDROSŤ

Pri každom obrate ponúkal Stvoriteľ

dozrievajúcim ľudským duchom

nové, im dovtedy ešte neznáme zjavenia.

Mali slúžiť k ďalšiemu rozšíreniu

vedenia, aby ich duch ďalším

poznávaním bol schopný povzniesť

sa do svetlých výšin, ktoré oni opustili

kedysi ako nevedomé duchovné

zárodky.

Vždy bolo iba málo tých, ktorí preukázali

ochotu vďačne prijať zvesti

prichádzajúce z božskej sféry, aby

tak mohli získať toľko hodnôt a duchovnej

sily, ako to bolo ľuďom potrebné.

Väčšina ľudí odmietla tieto

vznešené Božie dary v dôsledku neustále

stupňujúceho sa obmedzenia

duchovného chápania.

Časy takých svetových obratov súviseli

vždy so stavom vtedajšej zrelosti

stvorenia. Zrelosť stvorenia sa

vo vývoji vždy celkom presne splnila,

a to podľa svätého Božieho zákona.

Len ľudia svojou lenivosťou ducha sa

vo stvorení postavili vývoju do cesty

ako prekážka!

Zatiaľ čo sejba pokračujúceho poznávania

všetkého Božieho pôsobenia

vo stvorení bola pre ľudí rozdelená

do svetových epoch, títo sa

skoro zakaždým uzatvárali.

Keďže sa ľudia sami vyzdvihli na

východisko všetkého bytia, nechceli

veriť, že by jestvovalo niečo, čo by

nemohli chápať pozemskými zmyslami.

Iba na ne samé obmedzili svoje

vedenie a niečo iné nechceli preto

ani uznať za platné. Oni ako najmenšie

výhonky stvorenia, ktoré sú najvzdialenejšie

od pravého bytia a skutočného

života, rúhavo premárňujú

čas milosti, v ktorom smú dozrievať

pokračujúcim poznávaním.

18

Svet Grálu

40 | 2014

Teraz prichádza nový veľký obrat,

prinášajúci so sebou tiež nové vedenie!

O tomto obrate hovoria už sami,

lenže si ho opäť predstavujú ako splnenie

márnomyseľných ľudských

prianí, a to takým spôsobom, aký si

sami vymysleli. Nie snáď, že by oni

mali pritom povinnosti, to nie, čakajú

zase len na to, že im do lona spadne zo

Svetla zlepšenie ich pozemského pohodlia!

Taký má byť tento obrat; lebo

ďalej ich myslenie nedosahuje.

Ich nezaujíma, že sa musia učiť

novému vedeniu, úzko spojenému

s týmto obratom, aby mohli duchovne

stúpať, a tak konečne pretvárať

aj okolie v hmotnostiach. Čo

dosiaľ ešte nebolo, to jednoducho

odmietajú pre lenivosť svojho ducha.

Lenže teraz budú ľudia prinútení

Bohom, aby to prijali, lebo oni o tom

musia vedieť, pretože by inak už nemohli

duchovne stúpať nahor. …

Tak nastáva aj teraz pri pôsobiacom

veľkom obrate sveta bezpodmienečná

nutnosť rozšírenia vedenia.

Buď sa ľudský duch prinúti povzniesť

sa až nahor k vedeniu, alebo

zostane stáť, čo pre neho vlastne znamená

začínajúci rozklad v nepotrebnosti

spôsobenej nečinnosťou a prezretosťou

ľudského ducha, ktorý

zostal stáť a nevie už, ako správne použiť

v ňom nahromadenú silu Svetla.

Takže to, čo môže pomôcť a pomohlo

by aj, stane sa mu záhubou, ako každá

energia používaná nesprávne.

Boh je Pán, On celkom Sám, a kto

Ho nechce v pokore uznať takého,

aký skutočne je, a nie ako si Ho vy

predstavujete, ten nemôže byť vzkriesený

k novému bytiu.

(ukážka z prednášky)

SVÄTÝ

GR ÁL


Najvyšší a najvznešenejší je Boh

sám vo svojej Božskej bezbytostnosti.

O niečo nižšie sa rozprestiera

Božsky-bytostné. Oboje je

večné. K tomuto sa potom pripája

dielo stvorenia, zostupujúc hlbšie

a hlbšie. Skladá sa z úrovní či sfér,

ktoré v odstupňovaní nadol stávajú

sa hutnejšími a hutnejšími. Poslednou

úrovňou je hrubohmotnosť, viditeľná

ľuďom.

Jemnohmotnosť v hmotnom stvorení

je to, čo ľudia nazývajú onen

svet. Teda druhá strana ich pozemského

hrubohmotného videnia.

Oboje však patrí k dielu stvorenia

a vo svojich formách nie je večné.

Podlieha zmenám za účelom obnovenia

a osvieženia.

Na najvyššom mieste východiska

večnej duchovne-bytostnej úrovne 1

stojí hrad Grálu, duchovne viditeľný,

hmatateľný, pretože je ešte rovnako

duchovne-bytostného druhu.

V tomto hrade Grálu je miestnosť,

nachádzajúca sa na samej hranici

smerom k Božskej úrovni, je teda

ešte éterickejšia ako ostatné duchovne-bytostné.

V tejto miestnosti

sa nachádza ako záruka večnej dobroty

Boha Otca a ako symbol jeho

najčistejšej božskej lásky a súčasne

ako východisko Božej sily: Svätý

Grál!

Svätý Grál je nádoba, v ktorej

to neprestajne vrie a vlní sa ako


POSOLSTVO GRÁLU

červená krv bez toho, že by pretekala.

Je ožiarená najjasnejším svetlom

a len najčistejším zo všetkých

duchovne-bytostných 2 je dopriate

hľadieť do tohto svetla. To sú strážcovia

Svätého Grálu! Ak sa v básňach

hovorí, že najčistejší z ľudí sú

určení k tomu, aby sa stali strážcami

Grálu, je to stať, ktorú milosťou obdarený

básnik príliš spozemštil, lebo

sa nedokázal vyjadriť inakšie.

Ani jeden ľudský duch nemôže

vstúpiť do tejto posvätnej miestnosti.

A to ani vo svojej najdokonalejšej duchovnej

bytostnosti po návrate z putovania

hmotnosťou nie je ešte dostatočne

éterický, aby prekročil prah,

teda túto hranicu. Aj vo svojej najvyššej

dokonalosti je ešte príliš hutný.

Ďalšie zéterizovanie by pre neho

znamenalo úplný rozklad alebo spálenie,

keďže duch človeka nie je prispôsobený

už svojím pôvodom, aby

sa stal ešte žiarivejším a jasnejším,

to jest éterickejším. Neznesie to.

Strážcovia Grálu sú veční praduchovní,

ktorí nikdy neboli ľuďmi.

Sú vrcholom všetkého duchovne-

-bytostného. Potrebujú však bezbytostnú

silu Božiu. Sú na nej závislí,

ako všetko je závislé od Božsky-bezbytostného,

od pôvodu všetkej sily,

od Boha Otca.

Z času načas, v deň Svätej Holubice,

zjavuje sa nad nádobou Holubica,

ako obnovené znamenie nepremennej

božskej lásky Otcovej.

Je to chvíľa spojenia, prinášajúca

obnovenie sily. Strážcovia Grálu

ju prijímajú v pokornej zbožnosti

a túto zázračnú silu môžu potom

rozdávať ďalej.

Od toho závisí pretrvávanie celého

stvorenia!

Je to okamih, keď sa láska Stvoriteľova

žiarivo rozlieva v chráme

Svätého Grálu k obnove bytia, k obnove

tvorivého úsilia. Prúdi dolu

do celého vesmíru ako údery pulzu

v jeho žilách. Pritom sa zachvejú

v posvätnom úžase všetky sféry, naplnené

predtuchou radosti a veľkého

šťastia. Len duch človeka stojí

nezúčastnený, len on necíti, čo táto

udalosť znamená práve pre neho,

aký nesmierny dar človek prijíma

s otupenou mysľou. Jeho vlastná rozumová

obmedzenosť mu nedovolí

pochopiť takú veľkosť.

Je to okamih prílivu života pre celé

stvorenie!

Je to stále sa opakujúce nutné potvrdzovanie

zmluvy, ktorú Stvoriteľ

udržuje so svojím dielom. Keby raz

bol tento príliv prerušený, keby neprišiel,

muselo by všetko jestvujúce

pomaly zoschnúť, zostarnúť a rozpadnúť

sa. Potom by prišiel koniec

všetkých dní a zostal by len sám Boh,

ako tomu bolo na počiatku! Lebo

len On sám je Život.

Tento dej je znázornený v legende.

Je tam dokonca naznačené,

ako musí všetko zostarnúť a zahynúť,

ak sa nevráti deň Svätej Holubice,

ono „odhalenie“ Grálu. Tiež

ako starnú rytieri Grálu v čase, keď

Amfortas už viac neodhaľuje Grál,

až do chvíle, keď Parsifal nastúpi

ako kráľ Grálu.

Človek by už mal prestať považovať

Svätý Grál za niečo nepochopiteľné.

On skutočne jestvuje! Ľudskému

duchu je však v dôsledku

jeho podstaty odopreté, aby ho niekedy

uzrel. Naproti tomu požehnanie

Svätého Grálu, prúdiace z neho,

ktoré strážcovia Grálu môžu odovzdávať

ďalej a aj ho odovzdávajú,

môžu ľudskí duchovia prijímať

a užívať, ak sa tomu otvoria.

V tomto zmysle nemožno nazvať

niektoré výklady ako celkom nesprávne,

pokiaľ vo svojich náznakoch

sa nepokúšajú zahrnúť do toho i samotný

Svätý Grál. Sú teda čiastočne

správne a čiastočne nesprávne.

Zjavovanie sa Holubice v určitý

deň Svätej Holubice ukazuje zakaždým

zoslanie Ducha Svätého, lebo

táto Holubica je s ním v úzkom

spojení. Je to však dej, ktorý ľudský

duch je schopný chápať len obrazne.

On totiž, z povahy veci, pri svojom

najvyššom vývoji môže v skutočnosti

v myslení, vedení a cítení dosiahnuť

až tam, odkiaľ sám vyšiel,

teda k tomu druhu, ktorý je totožný

s jeho najčistejšou podstatou pôvodu.

A to je večné duchovne-bytostné.


(ukážka z prednášky)

1 Myslí sa tým prvá, najvyššia a najdokonalejšia

úroveň stvoreného sveta, tzv.

prastvorenie; z nej nepochádzajú ľudia.

2 Prvá a najvyššia zo stvorených, prastvorenie,

ako prvé a najdokonalejšie obrazy

Božie. Ľudia pochádzajú z nižšej vrstvy

a k dokonalosti sa musia ešte len vyvíjať.

19

Svet Grálu

40 | 2014


ZDRAVIE

Strašiak „FÓBIA“

… a ako sa ho zbaviť

Marianne Klauser-Stalder

Strach je prirodzená reakcia na nebezpečnú

situáciu, patrí k životu. Niekdy sa

však obávame aj situácií, ktoré sú pre

iných ľudí celkom bežné a nevyvolávajú

najmenšie obavy. Sú to takzvané fóbie.

Je ich pomerne veľa, no častokrát sú

v spoločnosti či rodinách podceňované,

alebo úplne prehliadané. Vedieť o nich

a pochopiť ich príčinu – to sú prvé kroky

na ich prekonávanie.

20

Svet Grálu

40 | 2014

óbie sú silno prežitými strachmi

F z istých situácií alebo skutočností,

ktoré obchádzajú rozum a intelekt

a dopadajú na človeka ako dajaká

„cudzia moc“. Tak ich sformuloval

„otec existencializmu“, filozof Soren

Kirkegaard. Často ide o špecifický

strach u ľudí v podstate nebojácnych,

statočných, inteligentných a rozhodných.

Tento strach, podmienený určitou

situáciou, môže v istom okamihu

zapôsobiť tak silno, že dotyčného

človeka celkom ochromí a výrazne

obmedzí v jeho správaní.

ČOHO SA ĽUDIA BOJA

Existujú rôzne druhy fóbie:

Známy je strach z lietania, aviofóbia,

ktorý sa niekedy prejavuje skôr

ako strach z výšok alebo strach z uzatvoreného

priestoru – klaustrofóbia.

Oba prípady majú spoločné to, že ide

o strach pred situáciou, ktorá sa vymyká

našej kontrole. Títo ľudia pri

tom nemajú žiadny problém sadnúť

za volant, aj keď je podľa štatistiky

jazda autom oveľa nebezpečnejšia

ako lietanie. Klaustrofóbia, strach


ZDRAVIE

z nedostatku miesta a uzavretých

priestorov sa prejavuje najmä vo výťahu

alebo iných malých priestoroch.

Napríklad jedna onkologická pacientka,

ktorá statočne niesla svoje

ochorenie, sa vždy hlasno rozplakala,

keď musela absolvovať kontrolné vyšetrenie

a dostala sa do bubna počítačového

tomografu. Uzatvorený

priestor u nej vyvolal pocity, ktoré

nebola schopná ovládať vôľou ani rozumom.

Strach z ohňa možno udržať na

uzde, ak sa zriekneme plameňa

v krbe, svetla sviečok a vyhneme

akémukoľvek veľkému ohňu, vrátane

ohňostroja. Pri strachu z vody nezažijeme

potešenie z plavby na lodi alebo

z plávania, pri strachu z výšok, akrofóbii,

sa človek snaží vyvarovať horských

túr a výťahov v mrakodrapoch.

Strach študentov pred skúškou

môžu prežívať aj dospelí; ten môže

spôsobiť, že sa po celý život budú vyhýbať

ďalšiemu vzdelávaniu, ktoré sa

ukončuje záverečnou skúškou.

Strach z pavúkov, arachnofóbia,

siaha do každodenného života. Postihnutí

síce vedia, že im od domácich

pavúkov nehrozí nijaké nebezpečenstvo,

napriek tomu už púhy

pohľad na pavúka vyvoláva paniku.

Fóbia zo psov môže viesť k tomu,

že sa človek celé roky neodváži ísť

sám na prechádzku alebo na výlet pri

predstave, že sa za každou zákrutou

môže objaviť neuviazaný pes.

Niektorých ľudí môže silno zaťažovať

aj emetofóbia, strach z toho, že

by mohli zvracať, preto sa vyhýbajú

spoločenským stretnutiam spojeným

s jedlom. Odmietajú totiž stravu,

ktorú si nepripravili sami z obavy,

že by niečo mohlo spôsobiť zvracanie,

čo je v spoločnosti obzvlášť nepríjemná

udalosť.

Strach z búrky, ceraunofóbia, znepokojuje

postihnutých predovšetkým

v letných dňoch a núti ich

denne študovať poveternostné mapy.

Agorafóbia sa prejavuje ako strach

z verejných priestranstiev, ako sú

napr. námestia, obchodné domy, preprava

v MHD a pod. Postihnutý človek

pociťuje úzkosť, má obavy, že by

sa k nemu v prípade potreby nedostala

pomoc a preto radšej neopúšťa

svoj domov.

Obzvlášť hlboko zasahuje do každodenného

života sociálna fóbia. Je

to strach z ľudí a ich konania. Postihnutí

majú hrôzu z toho, že sa dostanú

do trápnej situácie alebo ich

iní ľudia zosmiešnia, odsúdia a budú

k nim nepríjemní. Majú mimoriadne

obavy z kontaktu s inými ľuďmi,

z verejného vystupovania, boja sa čo

i len prejaviť napr. na schôdzi alebo

školení. Dokonca i bežné stretnutie

s priateľmi v reštaurácii môže byť

pre nich veľkým problémom. Predstavujú

si, že nebudú vedieť čo majú

povedať, roztrasú sa im ruky, začne

im búšiť srdce a najradšej by utiekli.

STRACH SA RIADI

VLASTNOU LOGIKOU

Fóbie vyvolávajú u nezúčastnených

veľakrát nepochopenie alebo zhovievavý

úsmev, no pre postihnutých

sú vo väčšine prípadov životným

problémom. Vyvolávajú u nich záchvaty

takej intenzity, ktorá sa rovná

ataku paniky spôsobenej strachom

zo smrti. Je zrejmé, že strach nie je

možné pochopiť rozumom. Veľakrát

má skrytú, vlastnú, nepochopiteľnú

logiku.

Väčšina dospelých svojej fóbii nerozumie

a veľmi sa za ňu hanbí, pretože

ich rozum príčinu fóbie nechápe.

Mnohí sa kvôli nej zaujímajú o rôzne

štatistické údaje. Napríklad chcú vedieť,

ktorá psia rasa je najnebezpečnejšia,

ktoré miesto v lietadle je najrizikovejšie,

alebo v ktorom pohorí

sa stáva najväčšie množstvo úrazov.

Z toho je tiež zrejmé, o koľko času,

myšlienok a životnej sily nás fóbie

pripravujú.

POCHOPIŤ

PRÍČINU FÓBIE

Každý nadmerný strach a každá fóbia

majú svoju históriu, ktorá je vyvolaná

určitými životnými skúsenosťami.

Tie sú poväčšine uložené

v podvedomí a neobjavujú sa v spomienkach

– dalo by sa povedať, že

strach stojí na mieste chýbajúcich

spomienok.

Keď vychádzame z predpokladu,

že človek nežil iba v tomto živote, ale

nesie si skúsenosti z viacerých minulých

životov, začneme tušiť, že nejeden

strach môže mať svoj pôvod

hlboko v minulosti. Najmä strach

z prírodných síl alebo z ľudí má nezriedka

svoj pôvod v prastarých udalostiach

alebo v skúsenosti zo smrti

v minulom živote. Na jeho odstránenie

však nie je potrebná nijaká reinkarnačná

terapia. Už samotné poznanie,

že nadmerný strach má svoj

dôvod a nemusí byť nelogický ani zahanbujúci,

celkom postačí ako prvý

krok k úspešnému liečeniu.

21

Svet Grálu

40 | 2014


ZDRAVIE

Tak to bolo aj u pacientky, ktorá

sa obávala vyšetrenia na počítačovom

tomografe. Počas spracovania jej

akútneho strachu sa spontánne vynoril

– čo je pri terapii skôr výnimka –

obraz z minulosti: Je zaživa uzavretá

v rakve, môže si dokonca spomenúť

na príčinu tejto strašlivej situácie. Jej

pani zomrela, ona však žije, a je s ňou

pochovaná v hrobe. Jej plač a zúfalé

nariekanie ostávajú nevypočuté. To

bolo bežné v starom Egypte.

Táto pacientka sa nikdy nezaujímala

o reinkarnáciu ani o iné duchovné

témy a nevedela si vlastne ani

predstaviť, že to bola ona samotná,

kto mohol túto situáciu kedysi prežiť.

Na základe týchto dojemných

obrazov však spoznala, že jej súčasný

strach je zhodný so strachom

zo smrti v uzatvorenom hrobe. Fascinovaná

a s tušením ďalších súvislostí

sa začala zaoberať ranejšími

egyptskými kultúrami. Postupne sa

jej strach z počítačového tomografu

znížil na únosnú mieru.

Iné fóbie môžu mať svoj pôvod

v súčasnom živote. To bol aj prípad

mladej právničky: v detstve ju otec

pri prechádzkach strašil zlým psom,

ak bude neposlušná. Trvalo to päť sedení,

než sa klientka odvážila ísť so

psom terapeutky na prechádzku. Pri

nej si uvedomila, že so psíkom môže

zažiť veľa radosti.

FÓBIE Z NADHĽADU

Pri spracovávaní strachu nám pomôže,

keď sa na vlastnú fóbiu pozeráme

s humorom a pochopením ako

na istý druh strašidla, ktoré kedysi

vzniklo z nejakého zdesenia, na ktoré

22

Svet Grálu

40 | 2014

dalo by sa povedať, že strach stojí na mieste

chýbajúcich spomienok

si už ani nespomenieme. Vlastný prívetivý

pohľad na toto strašidielko

nám pomôže načúvať, čo zaujímavého

táto bytosť vytvorená z našich

myšlienok a emócií rozpráva z nášho

životopisu. Fóbiu totiž môžeme chápať

ako koncentrát skúseností uložených

v duši.

Podstatná vec, ktorá prispeje

k prvému užitočnému odstupu, je

uvedomiť si: „Pravdepodobne mi

niekedy hrozilo akútne nebezpečenstvo.

Ale keď sa pozerám okolo seba,

vidím, že dnes mi nič také nehrozí.

Vtedy som bol závislý, bezbranný,

malý. Dnes som veľký, môžem niečo

robiť, môžem sa pohybovať, vedel by

som sa brániť, klásť odpor alebo privolať

pomoc.“

SILIACE PREDSTAVY

Pokiaľ sú pocity stále ešte zlé, nie je

to strach, ale iba obava. A to je iba

pocit. Skutočné jadro človeka, najvnútornejší

cit, sa na fantáziách

o strachu nepodieľa. Cit, ako vnútorný

hlas a výraz činnosti ducha

umožňuje celkom inú kvalitu prežívania,

nie je identický so striedajúcimi

sa pocitmi a náladami. Oplatí sa

načúvať vnútornému hlasu, pretože

odtiaľ môžu prísť odpovede na život,

pomocou ktorých dokážeme fantómy

strachu rozohnať. Napríklad:

• Som súčasťou veľkého vesmíru.

• Vedome sa otváram životu a s dobrým

chcením a zvedavo pozorujem

ostatných živých tvorov / ľudí, pavúkov,

psov /.

• Ustavične som obklopený pomáhajúcimi

bytosťami, aj keď ich nemôžem

vidieť.

• Všetko, čo ma stretá, prispieva

k môjmu poučeniu a vývoju.

• Svoje myšlienky a city môžem

ovládať aj v ťažkých situáciách.

• Pred skutočným nebezpečenstvom

ma varuje môj vnútorný hlas.

• Alebo celkom odvážne: Moje vedomie

je čisté!

Toto presvedčenie samozrejme

účinkuje iba vtedy, keď pramení z hlboko

precíteného obrazu sveta a nie

z nejakej cudzej prevzatej sugescie.

Vtedy môže viesť k novému poznaniu

sveta a vlastného života.

NAHRADIŤ STRACH

Strach a jeho jemnohmotné analógie,

fantómy – ako výplody našich

myšlienok, sú vytvorené rovnakou

silou, z akej pochádza naša odvaha,

činorodosť, čisté presvedčenie a radostné

cítenie. Tým sa však dostáva

naviac účinnej podpory z vyššie ležiacich

duchovných sfér, kde je pre

všetko budujúce pripravená zodpovedajúca

pomoc. V tom tkvie tajomstvo,

prečo odvážne presvedčenie

plné dôvery premôže celú armádu

fantómov strachu. Čo sa niekedy zdá

nemožné, môže byť často ľahšie než

si myslíme. Naša neochvejná dôvera

nám pomôže: zbavíme sa strachu,

ktorý vznikol v dávnejšej etape života

tým, že vytvoríme miesto novej

životnej odvahe.

Témou ďalšieho dielu je: Chaos

v hlave – posttraumatická záťaž.

Marianne Klauser-Stalder

praxis@marianne-klauser.ch


ZDRAVIE

Liečivé vedomie -

vedomá liečba

Ako si vysvetliť spontánne uzdravenie

z ťažkých ochorení? Aké mechanizmy

stoja v pozadí takých neobyčajných udalostí?

Filmový tvorca a úspešný spisovateľ

Joachim Faulstich sa týmito otázkami

zaoberá vo svojich publikáciách „Tajomstvo

liečenia“ a „Liečivé vedomie“. Čitateľovi

v nich predkladá pôsobivé fakty,

kde stavia do centra pozornosti vlastnú

zodpovednosť a duchovné smerovanie

každého človeka.

V

Claus Georg Tornai

medicíne sú smery, ktoré v každej

chorobe predpokladajú biologickú

príčinu, iné oproti tomu pripisujú

ich pôvod výhradne psychickým

faktorom. Joachim Faulstich sa prihovára

za symbiózu týchto názorov.

Hovorí: „Centrom pozornosti nie

sú jednotlivé symptómy, ale človek

ako celok. Kto chce dosiahnuť dušu,

môže k nej pristupovať cez telo, a kto

chce mať dosah na telo, môže to urobiť

i prostredníctvom duše.“

Liečenie úzko súvisí s hľadaním

zmyslu. Čím je choroba ťažšia a zdĺhavejšia,

tým viac sa pozornosť človeka

upriamuje na jej symptómy.

Potom už často vidí len jeden cieľ,

ktorému všetko podriaďuje – je to

práve odstránenie týchto symptómov.

Pacient sa vo svojom zúfalstve často

chytá každého stebla a snaha ukončiť

bolestivý stav sa stáva ústredným záujmom

jeho života. Na druhej strane,

taká situácia prináša i veľkú šancu

žiť prítomnosťou, a podľa potreby

mnohé v živote zmeniť. Joachim Faulstich

je presvedčený, že človek, ktorý

sa duchovne prerodí, bezprostredne

tým mení i svoj telesný stav. Vo svojich

publikáciách uvádza veľa zaujímavých

prípadov – my si niektoré

z nich v našom článku priblížime.

MALÍGNY

MOZGOVÝ NÁDOR

Začneme pozoruhodným príbehom

známeho poľského violončelistu Dominika

Polonskeho, ktorému sa vytvoril

nádor na mozgu. Jeho liečenie

malo niekoľko fáz; prvá operácia vyzerala

spočiatku nádejne, ale krátko

po nej sa rozvinul druhý nádor, ktorý

pre čelistu tentokrát znamenal i čiastočnú

stratu citu v ľavej časti tela.

Svojimi prstami síce vedome v každodennom

živote pohyboval len nepresne,

no prekvapivo bol naďalej

23

Svet Grálu

40 | 2014


ZDRAVIE

schopný virtuóznej hry na violončelo.

Na základe vnútorného spojenia s nástrojom

podľa všetkého hlbšia, nepoškodená

časť jeho mozgu prevzala

ovládanie rúk, podobne ako v prípade

zautomatizovaných činností,

keď napríklad šoférujeme.

Rakovina však postupovala ďalej,

takže Polonski čoraz viac strácal

cit v postihnutej časti tela. Jeho stav

vyžadoval ďalšie operácie, pri ktorých

mu musela byť odstránená štvrtina

mozgu. Keď sa Polonski prebral,

bol na ľavú časť ochrnutý úplne, a –

podľa názoru lekárov – bez nádeje na

zlepšenie. Počas svojho pobytu v nemocnici

sa virtuóz stále viac uzatváral

do seba, ale myslieval na to najdôležitejšie

vo svojom živote, na hudbu.

Svoje obľúbené nahrávky mal na CD

i v nemocnici. V noci pre neho existovala

len táto hudba. Jedného rána

si Polonski všimol, že trochu zdvihne

svoju ochrnutú nohu. Nádej znova

ožila! Preložili ho na rehabilitačné

oddelenie, ale i po týždňoch tvrdého

tréningu sa dokázal pohybovať len

pomocou oporného vozíka. Vtedy sa

dopočul o Martinovi Buschovi, nemeckom

terapeutovi, ktorý by mu

možno dokázal pomôcť. A tu začala

druhá časť jeho odysey.

Martin Busch je psychológ a pohybový

terapeut Feldenkraisovej metódy

(pomenovanej podľa Mosha Feldenkraisa

1904–1984). Žije na statku,

v úzkom prepojení s rytmom prírody.

Pre neho je rozhodujúci hlavne

vzťah medzi terapeutom a pacientom.

Nezaoberá sa primárne ani telom,

ani dušou: „Pokiaľ nevenujeme

plnú pozornosť týmto dvom úrovniam

človeka, ale priestoru medzi

nimi, potom pracujeme tam, kde sa

obe prepájajú. A tak vzniká možnosť

zmeny, ktorá zasiahne telo i dušu.”

Busch bojuje nie s ochrnutím, ale

za schopnosť pohybu. Už po 60-tich

minútach terapie mohol pacient vstať

24

Svet Grálu

40 | 2014

a prejsť niekoľko krokov. Nemotorne,

ale bez bariel.

Čoskoro mohol odložiť paličku

a dokonca jazdiť na bicykli. Spojenia

v mozgu sa museli celkom nanovo

zorganizovať. Napriek významnému

pokroku však obmedzená pohyblivosť

ľavej ruky u Polonskeho pretrvávala.

Aby zostal nablízku milovanej

hudbe, promoval z hudobnej vedy

a stal sa učiteľom hry na violončelo.

Jedného dňa dostal ponuku na koncert.

Istá skladateľka pre neho napísala

koncert pre čelo a jednu ruku,

prvý v dejinách hudby. Vysielal sa

v priamom prenose. Polonski na

konci zožal búrlivé ovácie a na pódiu

od samej radosti bez zábran plakal…

Ako sa dá vysvetliť tento ozdravný

proces? Domnievali sme sa, že schopnosti,

ktoré sú riadené určitou oblasťou

mozgu a ktoré sa stratili, sa už

viac nedajú obnoviť. Skúsenosti z rehabilitačných

centier to zdanlivo potvrdzovali.

Iba u detí sa zistilo, že

škody na mozgu sú odstrániteľné. No

v prípade Polonskeho musí byť nejaké

iné vysvetlenie. Buď chýbajúce mozgové

bunky dorástli, alebo tieto funkcie

prevzali iné časti mozgu.

Veda už medzitým vie, že sa hranice

oblastí v mozgu môžu posunúť.

Martin Busch pritom dospel ku skúsenosti,

že je často jednoduchšie pomôcť

tým ľuďom, ktorým chýba celá

oblasť mozgu, ako tým, ktorí majú

jeho štruktúry ťažko poškodené. Zdá

sa, že mozog ľahšie dokáže vytvoriť

nové cesty, ako rekonštruovať prerušené

väzby.

Podobný je i príbeh jedného obchodníka,

ktorý bol po nehode pripútaný

na invalidný vozík. Terapeutka

mala za úlohu manuálne a pomocou

elektrostimulácie aktivovať svalstvo

jeho nôh, aby celkom nezakrpatelo,

a pacient súčasne na rehabilitáciu

zameral všetku svoju pozornosť. Po

troch mesiacoch mohol znovu hýbať

predkolením a o mnoho mesiacov

neskôr opäť skoro normálne chodiť.

Takisto tu vidieť úspešnosť viacúrovňového

pôsobenia. Pre úspech je teda

potrebné okrem neustáleho cvičenia


ZDRAVIE

a koncentrácie aj silné prianie, úsilie

pacienta a láskavé vedenie skúseného

terapeuta.

VNÚTORNÉ OBRAZY

Krátko predtým, než Polonski po prvý

raz vyhľadal Buscha, mu pri rutinnom

vyšetrení znovu diagnostikovali nádor,

tentokrát na mozgovom kmeni, neoperovateľný.

Ďalšia operácia by uvrhla

pacienta do nižšieho stavu vedomia,

neporovnateľne horšieho ako čokoľvek

doteraz. Polonski rozprával, že sa

pokúšal nádor odstrániť silou svojej

predstavivosti, ale bez úspechu. Nato

mu Busch navrhol, aby si predstavil,

že sa zdravé bunky masívne množia

a zaujímajú celý priestor v mozgu,

takže tie choré tam už nemajú miesto.

Nemá sa zaoberať rakovinou, ale liečením.

A neuveriteľné sa stalo skutočnosťou,

nádor zmizol!

Využitie silných mentálnych obrazov

je známe i z vrcholového športu,

kde sa atléti pomocou predstavivosti

pripravujú na preteky.

Ako silno môžu pôsobiť takéto

predstavy i mimo oblasti chorôb,

ukazuje Joachim Faulstich na ďalšom

príklade. Matka, ktorej viera

v Boha bola už dlho podlomená,

mala nevyliečiteľne chorú dvojročnú

dcérku. Vo svojom zúfalstve vyhľadala

známe mariánske pútne miesto

a modlila sa za uzdravenie dcéry,

pričom ponúkla seba ako obeť: „Daj,

nech sa dieťa uzdraví a chorobu daj

mne!” A to sa skutočne stalo, dieťa

bolo čoskoro zdravé, a matka krátko

nato zomrela na rakovinu. Prosba sa

tragickým spôsobom vyplnila.

KEĎ POSTOJ UZDRAVUJE

Japonský odborník Horoshi Oda,

zaoberajúci sa psychosomatikou, sa

pokúsil nájsť spoločné črty prípadov

chorých na rakovinu, ktoré klasická

medicína vzdala, a ktorí sa napriek

tomu uzdravili. Rozdelil uzdravených

pacientov do troch skupín.

Prvá skupina sa rozhodla bojovať,

prejavila optimizmus a vôľu zvíťaziť.

Druhá vnímala chorobu ako riadenie

osudu a Božiu skúšku, a vkladala

v Boha ešte viac dôvery. Tretia skupina

videla chorobu ako zanedbanie

vlastnej duše a rozvinula svoju spiritualitu.

U všetkých bolo spoločné to,

že si nanovo usporiadali svoj život.

Onkológ Thomas Schmitt hovorí

o skúsenostiach s vnútornými obrazmi:

„Pre pacientov sú dôležité tri

veci. Prvou je pocit vnútorného pokoja.

Druhou je nájdenie zmyslu života,

opätovné vzplanutie pre niečo,

čo ich vnútorne veľmi silno zaujíma.

A treťou je otvorenosť novým cestám,

odvaha nanovo objavovať život.“

Aj často zatracovaný placebo efekt

a jeho protipól nocebo efekt, teda

pozitívne či negatívne pôsobenie

„zdanlivého” liečiva, má súvislosť

s vnútornými obrazmi. Placebo efekt

nie je ilúziou, ako sa neraz uvádza,

ale jeho pôsobenie v mozgu i v príslušných

orgánoch sa preukázalo.

Waldemar Uhl, primár chirurgie

bochumskej fakultnej kliniky, zhrnul

svoje skúsenosti zo spolupráce

s liečiteľom Wolfgangom Malym:

„Ľudia, ktorí prekonali ťažkú chorobu,

zmenili svoj život. Dnes sú pre

nich dôležité veci, ktoré si predtým

nevšímali. Religiozita a spiritualita

v tom tiež hrajú rolu: poznanie,

že nie sme na svete sami, že nad nami

a vedľa nás je ešte niečo ďalšie. Kto

sa takto pozerá a novo objavuje svoj

život, či pomocou viery v Boha alebo

s predstavou inej sily, ten má azda

väčšiu možnosť prekonať vo svojom

tele rakovinové bunky.”

Praktický lekár Georg Lommetz

mal raz v starostlivosti mladú

nemecko-iránsku pacientku, ktorá

ako päťročná iba o vlások unikla

smrti pri pobyte v iránskej nemocnici

v čase bombového útoku. Pred

niekoľkými mesiacmi, už počas života

v Nemecku, sa musela podrobiť

operácii. Operačná rana sa však napriek

všetkému úsiliu klasickej medicíny

rok nechcela zahojiť. Novú

operáciu pacientka kategoricky odmietala.

Lommetz, otvorený alternatívnym

metódam liečby, zo zúfalstva

skúsil každodenné prikladanie rúk.

Pri treťom sedení mladá žena intuitívne

cítila, že liečenie bude tentokrát

úspešné. Nasledujúcu noc sa jej

snívalo so všetkými podrobnosťami

o bombovom útoku z detstva, aj o záchrane.

O dva dni neskôr sa rana celkom

uzavrela.

Joachim Faulstich vysvetľuje pozadie

uzdravenia takto: „Trauma z detstva,

utrpená v nemocnici, sa nikdy nezahojila.

Tak sa ani nové zranenie spôsobené

opäť na klinike nemohlo zahojiť.

Dotyky rúk zrejme uviedli do pohybu

kľúčové vnútorné obrazy, vrátili pacientke

istotu a pocit bezpečia.“

Tajomstvo uzdravenia je skryté

v samotnom pacientovi, taký je záver

Joachima Faulsticha. No samoliečenie

nevylučuje ani pomoc

zvonku. Občas je samoliečba možná

len vďaka pomoci druhej osoby, keď

sa uvoľní strnulosť, v ktorej sa človek

nachádza.

Svoju cestu však musí objaviť

každý sám. Prichádza s nájdením

zmyslu života, často súčasne s tušením

existencie vyššej moci, ktorá nás

vedie a celým životom

láskavo sprevádza.

Claus Georg Tornai

tornai@svetgralu.sk

25

Svet Grálu

40 | 2014


Ako to ten kôň vie?

Orientácia, predvídavosť, telepatia:

fantastické schopnosti zvierat

26

Svet Grálu

40 | 2014


TELEPATIA

Paul Schmitt

Náš vzťah k zvieratám má mnoho podôb

a je plný paradoxov. Na jednej strane je

to krutý veľkochov, i tisíce pokusných

zvierat vo vedeckých laboratóriách. Takéto

správanie človeka iste príliš nectí.

Na druhej strane sú milióny domácich

zvierat, ku ktorým majú ich majitelia

krásny vzťah, veľakrát srdečnejší ako

k členom rodiny. Často býva domáce

zviera niečím viac, než len milým a verným

spoločníkom. Dokonca sa u nich

objavujú určité schopnosti, ktoré prevyšujú

i tie ľudské. Schopnosti nielen

zaujímavé, ale často i nápomocné.

rgentínska žiačka Herminia Denot

vyrastala na farme svojich

A

rodičov. Jej verným druhom bol jej

kôň Pampero. Ešte aj keď jedného

dňa dievčina odišla na gymnázium

do Buenos Aires a domov sa vracala

len na prázdniny, zostali títo dvaja

nerozlučnou dvojicou.

Na prvý pohľad je to vlastne len

banálny prípad odlúčenia – keby sa

nediali zaujímavé veci. Rodičia dievčiny

si všimli, že niekoľko dní pred

príchodom ich dcéry si Pampero veselo

poskakuje po pasienku a hrá sa.

V ten deň, keď mala Herminia prísť

domov, stál Pampero pri plote a čakal.

Keď mala prísť vlakom, stál otočený

na sever – smerom k stanici. Ak

po ňu išli rodičia autom, stál otočený

smerom k juhovýchodu, k príjazdovej

ceste.

Ľudia u zvierat vypozorovali najrôznejšie

schopnosti:

• telepatické vnímanie, keď spriaznený

človek má prísť domov

• byť v spojení s blízkym človekom

bez ohľadu na vzdialenosť a vnímať,

ako sa mu darí

• neuveriteľný orientačný zmysel:

zviera nájde svoj domov alebo

svojho pána, ktorého dokáže zachrániť

z hroziaceho nebezpečenstva

• najmä u psov – schopnosť diagnostikovať

chorobu, predovšetkým

určité druhy rakoviny

• vycítenie prichádzajúcej nevoľnosti,

srdcovej slabosti a epileptických

záchvatov svojho pána, vďaka

čomu môže postihnutého človeka

zviera uchrániť pred zranením, alebo

mu dokonca zachrániť život

• mimoriadna schopnosť vopred

(niekoľko hodín alebo aj dní) vytušiť,

že v danej oblasti hrozí nehoda alebo

prírodná katastrofa, ako sú zemetrasenie

alebo tsunami.

Anglický biológ Rupert Sheldrake

vo svojej knihe „Siedmy zmysel zvierat“

sumarizuje desiatky rozsiahlych

výskumov, ktoré sa týkajú tejto témy.

Práve z tejto knihy pochádza väčšina

uvedených príbehov.

VEDIA, ŽE ICH PRIATEĽ

PRICHÁDZA

Pam Smartová pracovala ako sekretárka

a spoločne so svojím psom Jayteeom

bývala u rodičov. Jaytee každý

deň spoľahlivo rozpoznal, kedy sa

jeho pani vracala domov. Každý deň

o pol piatej opúšťal svoje miesto a čakal

pri dverách neraz aj celú hodinu.

Z jeho správania bolo jasné, že chápe

čas a je spojený s milovaným človekom.

Jedného dňa Pam Smartová zamestanie

zanechala a už neprichádzala

domov tak pravidelne ako

predtým. Zvláštne, že aj na tieto situácie

dokázal Jaytee reagovať. Nezáležalo

na tom, z akého dôvodu alebo

kde sa jeho pani zdržala: pes podišiel

k dverám vo chvíli, keď sa Pam rozhodla

vyraziť domov: pešo, autom,

taxíkom, zďaleka alebo zblízka, to

nehralo žiadnu rolu.

Nechala si nainštalovať kamery;

jedna pozorovala Jayteea a druhá súčasne

sprevádzala Pam. Tá dostala

pomocou signalizačného zariadenia

(pagera) príkaz, kedy sa má vydať

na cestu domov – sama to dopredu

nevedela. Nato bolo možné sledovať

na jednej obrazovke ženu vracajúcu

sa domov a zároveň psa, ktorý reagoval

na jej zámer – bez akejkoľvek

„normálnej“ možnosti dorozumenia

sa. Len málokedy Jaytee nereagoval;

väčšinou keď bol chorý, alebo keď ho

rozptýlila fenka od susedov.

Tento fenomén uspokojivo nevysvetlí

ani tvrdenie, že ide o extrémne

vyvinutý zmysel. Nie je to azda jasný

dôkaz o existencii neviditeľného

jemnohmotného sveta?

Odpoveď na tieto otázky môžeme

nájsť v prednáškach knihy „Vo svetle

Pravdy“. Z nej sa dozvieme o myšlienkových

a citových formách,

ktoré sú výsledkom ľudského myslenia

a cítenia. Tieto formy nie sú

obmedzené vzdialenosťou. Za predpokladu

intenzívneho vzájomného

vzťahu vzniká „most“, po ktorej potom

dochádza k výmene informácií.

Zdá sa, že zvieratá dokážu na

tieto vplyvy reagovať silnejšie ako

ľudia. Rupert Sheldrake sa zmieňuje

o tom, že podobné prípady sú aj medzi

ľudmi, pričom najsilnejší zväzok

badať medzi matkou a jej deťmi.

EMPATIA ZVIERAT?

U zvierat existuje schopnosť podporiť

nás v ťažkých chvíľach – vedia sa vžiť

do našich pocitov. Pre milióny ľudí

je domáce zviera veľkým pomocníkom,

s ktorým lepšie znášajú samotu,

chorobu alebo zármutok. Sociologické

štúdie ukázali, že ľudia, ktorí

žijú so zvieratami, sú zdravší a vyrovnanejší

ako tí, ktorí domáceho

maznáčika nemajú.

Zvieratá však dokážu pomôcť

omnoho viac! Jeden pôsobivý príbeh

hovorí sám za seba:

27

Svet Grálu

40 | 2014


TELEPATIA

Pes, ktorý sa volal Jack, reagoval

ešte pred samotným zazvonením telefónu:

„Asi desať minút predtým, než sa

telefón rozozvučal, sedel Jack pri

telefóne a čakal. V tých dňoch, keď

nám otec nevolal, si pes telefón nevšímal

a zostával vo svojom pelechu.

O žiadne iné volania sa nezaujímal.“

Aj v týchto prípadoch predpokladáme,

že zvieratá dokážu zachytiť

úmysel svojho majiteľa na úrovni

myšlienok a pocitov.

Keď istej žene zo severného Anglicka

partnerské problémy prerástli

cez hlavu, rozhodla sa vziať si život.

Nechala svojho psa a svoje mačky

„pokojne spať pri kachliach“ a odišla

do kuchyne, kde si vzala pohár vody

a fľaštičku chemikálie. Zrazu jej milovaný

pes William pribehol k nej

a urobil čosi, čo za celý svoj život

nikdy neurobil: Vrčal! Papuľu mal

tak stiahnutú, že bol skoro na nepoznanie,

spomína žena. Celá vystrašená

zatvorila fľaštičku, vrátila sa do

izby a sadla si na pohovku. Skutočne

sa Williama bála! On na ňu vyskočil

a – začal ju radostne oblizovať!

Takýto vzťah môže fungovať aj naopak.

Istý muž sa raz v noci prebudil

s veľkou obavou o svoju najobľúbenejšiu

kobylu. Vzal lampu a pevné

nožnice, vyšiel von a intuitívne našiel

kobylu, ktorá sa zamotala do ostnatého

drôtu.

Vo všetkých týchto prípadoch vychádzame

z toho, že existuje jemnohmotné

puto náklonnosti medzi

28

Svet Grálu

40 | 2014

dušou človeka a zvieraťa. Ide o spojenie

žiarení, keď vzájomná spriaznenosť

slúži ako „vodič informácií“

a zafunguje, keď ide takpovediac „do

tuhého“.

TELEPATIA U ZVIERAT

Dokázať schopnosť telepatie u zvierat

nám pomôžu staré telefóny bez displeja.

Pri takom telefóne nikto nemôže

vedieť, kto volá – alebo predsa len…?

Psi, ale najmä mačky to dokážu.

Ba čo viac, zvieratá reagujú na volanie

svojho pána, zatiaľ čo ostatné

volania si vôbec nevšímajú. Rupert

Sheldrake opisuje prípad, keď mačka

veľmi vnímavo reagovala na telefonické

volanie milovaného majiteľa.

Akonáhle zavolal, mačka sa hneď

rozbehla k telefónu a niekedy sa jej

dokonca podarilo zhodiť slúchadlo

z prístroja, aby mohla svojho pána

pozdraviť radostným zamňaukaním.

Iné volania nechala bez povšimnutia.

PSI VEŠTIA

A DIAGNOSTIKUJÚ

Fascinujúce i dojemné je zasa rozprávanie

Antónie Brown-Griffinovej,

ktorá máva časté a silné epileptické

záchvaty, aj dvanásťkrát do týždňa.

Jej verným pomocníkom v chorobe

je pes Rupert, ktorý vyniká schopnosťou

predvídať, čo sa stane.

„Rupert dokáže vycítiť až päťdesiat

minút vopred, že budem mať záchvat.

Dáva mi to najavo tak, že do

mňa dvakrát ľahko buchne labkou.

Tak mi dá dosť času, aby som sa dostala

do bezpečia. Vie aj stlačiť tlačidlo

na mojom telefóne a štekaním

privolať pomoc. Dokáže vytiahnuť

zátku z vane, keď sa práve kúpem, ak

„zavetrí“, že dostanem záchvat. Život

bez neho si vôbec neviem predstaviť.“

Ďalšou ohromujúcou schopnosťou

zvierat je umenie rozpoznávať určité

druhy rakoviny. Je priam neuveriteľné,

s akou veľkou presnosťou!

Pri rakovine pľúc správnu diagnózu

určia v 99 % prípadov, pri rakovine

prsníka je to 88 % – tieto čísla vysoko

prevyšujú údaje získané pomocou

lekárskych prístrojov! Títo

špeciálne vycvičení psi dokážu čuchom

nájsť zasiahnuté tkanivo a sadnúť

si k miestu, kde tušia rakovinové

bujnenie. Túto úžasnú schopnosť


TELEPATIA

umožňuje fakt, že psi majú 220 miliónov

čuchových buniek, zatiaľ čo

my ľudia si musíme vystačiť s 5 miliónmi.

VAROVNÉ SPRÁVANIE

ZVIERAT

Existuje množstvo príkladov o tom,

ako zvieratá svojím nápadným správaním

dokázali človeka varovať pred

blížiacim sa nešťastím. Sú často

schopné ochrániť človeka pred zranením

alebo dokonca smrťou.

Táto schopnosť zvierat sa nedá vysvetliť

zosilnenou zmyslovou vnímavosťou,

týka sa skôr predvídania

budúcnosti – či už ide o dopravné

nehody, alebo napr. padajúce stromy.

Dokážu dokonca varovať pred zosuvom

pôdy. Keď mačky alebo psi

cestujúci s ľuďmi v aute vytušia takéto

nebezpečenstvo, správajú sa tak

nepokojne a hlučne, že často prinútia

človeka zastaviť alebo sa dokonca

vrátiť.

Toto správanie zvierat si ľudia

všimli aj počas hrôz druhej svetovej

vojny. Zvieratá nielenže dokázali varovať

pred bombovými útokmi, ale

vo svojom vnímaní dokonca rozlišovali

medzi preletom domácich lietadiel

a nepriateľským útokom. Rozum

zostáva stáť aj pred schopnosťou vytušiť

čas, kedy sa uskutoční zákerný

útok nemeckých rakiet V2. Tieto

rakety leteli nadzvukovou rýchlosťou,

za tmy, v noci – pre človeka bolo

úplne nemožné, aby také niečo vnímal.

Zvieratá to však dokázali.

HADY A ROPUCHY

AKO SEIZMOGRAFY

Mohlo by sa zachrániť množstvo ľudských

životov, keby sme prihliadali

na cenné schopnosti zvierat. Predovšetkým

ropuchy a hady vedia niekoľko

dní vopred vycítiť, že sa blíži

zemetrasenie a varovať tak svoje

okolie. Preto sa v marci 2010 v internetovom

denníku „Welt-online“

objavil nadpis: „Ropuchy sú lepšie

než najlepší seizmografi“. V článku

sa píše: „Anglická biologička Rachel

Grantová vycestovala k jazeru v Taliansku,

s úmyslom sledovať život ropúch.

So svojím pozorovaním začala

desať dní pred zemetrasením. Okolo

jazera sa v dobe párenia zhromaždilo

takmer sto samčekov, no o dva dni

neskôr už boli skoro všetci preč. Tri

dni pred zemetrasením zmizli všetky

ropuchy. Neskôr, pri splne, keď vrcholil

čas párenia, sa na krátky čas

vrátili. No bolo ich výrazne menej

ako kedykoľvek predtým. Potom

opäť zmizli a vrátili sa nastálo, až keď

zemetrasenie celkom pominulo.“ Rachel

Grantová sa pozastavuje nad ich

neobvyklým správaním: „Zvyčajne

by samčekovia v dobe párenia miesto

neopustili.“

Zvieratá majú neobyčajnú schopnosť

vytušiť blízkosť katastrofy a včas

sa skryť do bezpečia. To sa udialo aj

v roku 2006, keď si ničivé tsunami

vyžiadalo tisícky ľudských životov.

Zvieratá tu nezahynuli žiadne – vedeli,

čo príde a včas sa schovali do

bezpečia.

Väčšinu týchto úžasných schopností

zvierat nevie súčasná veda zdôvodniť.

Napriek tomu sa nebudeme

pokúšať popierať ich alebo spochybňovať.

Naopak. Skúsme uznať existenciu

jemnohmotných skutočností,

ktoré ležia mimo schopnosti bežného

vnímania. Možno tým skôr pochopíme

aj to, ako svojimi myšlienkami

ovplyvňujeme svoje jemnohmotné

okolie. Aj keď ho bezprostredne nevidíme,

v každom okamihu na nás

pôsobí.

Ľudí, ktorí zaháňajúc svoju samotu

si zaobstarajú psíka alebo iné zvieratko,

spája s ním neviditeľné puto.

Toto hlboké porozumenie a ani ich

mimozmyslovú komunikáciu nevidíme,

no ich navzájom obšťastňuje.

Ktovie, možno sa nám v zhone každodenného

života podarí zažiť toto

neviditeľné, záhadné, ale pekné spojenie.

Rešpektom a pestovaním lásky

k týmto nemým tvorom môžeme

obohatiť svoj život o ich oddané priateľstvo.

Paul Schmidt

schmidt@svetgralu.sk

29

Svet Grálu

40 | 2014


Čarovné ostrovy

svete je len jedno takéto

Na miesto: mrože s mláďatami

leňošia na pláži, drozdy šmátrajú turistom

v batohoch, o pár metrov ďalej

tancujú modronohé suly, medzi

skalami sa mihajú prehistorické lávové

jaštery, vo výšinách krúžia albatrosy.

Nachádzame sa na mieste,

ktoré akoby pripomínalo dobu počiatku

stvorenia – ostrovy Galapágy,

Tichý oceán, 1 000 km západne od

Ekvádoru. Ráno a večer sa tu rozprestiera

nepopísateľne jemné svetlo, sen

každého fotografa.

Charles Darwin sa tu zastavil na

svojej ceste okolo sveta. Do svojho

30

Svet Grálu

40 | 2014

denníka si poznamenal: „Akoby

sme sa tu priblížili onej veľkej skutočnosti,

onomu tajomstvu všetkých

tajomstviev, prvému objaveniu sa živých

bytostí na zemi.“

Od Darwina vieme, že všetok život

na zemi vznikol zo spoločného

pôvodu pred asi tromi miliardami

rokov. V tunajšej prírode si Darwin

po prvýkrát šepkal, že homo sapiens

sa vyvinul z cicavcov, stavovcov, prvokov

a baktérií v jedinom súvislom

procese. Darwin nebol ateista a nikdy

nepopieral, že každý jav má svoju

príčinu a že prírodné zákony predpokladajú

zákonodarcu. Vo svojich

pamätiach napísal: „Tajomstvo počiatku

všetkých vecí nevieme vysvetliť

a ja sa raz a navždy musím uspokojiť

s nevedomosťou v tejto veci.“

Pôvodne, ako študent teológie, chcel

na svojej ceste potvrdiť správnosť biblického

príbehu o šiestich tvorivých

dňoch, ale tu na Galapágach začal tušiť,

že všetko živé je vetvami jedného

stromu, ktoré sa líši v závislosti od

rozdielnych podmienok, v ktorých sa

vyvíjalo. Zvláštnosť jeho teórie spočívala

v tom, že popiera zvláštne postavenie

človeka v prírode.

Prečo čakal s vydaním svojej evolučnej

teórie takmer 30 rokov? Nuž,


Po stopách Charlesa Darwina

v Pacifiku

Bigi a Franz Altovci

mal strach zo svojej nábožensky založenej

ženy, ktorá sa obávala, že sa

potom s mužom nestretne v nebi, a aj

z cirkvi, ku ktorej patril.

Na počiatku boli tieto vulkanické

ostrovy len samý oheň, popol a horniny,

zem bez pôdy, bez semien.

Dodnes patria k vulkanicky najaktívnejším

ostrovom na zemi. Až po

miliónoch rokov tu vznikol prvý život.

Štrnásť väčších a mnoho malých

ostrovov spolu zaberá plochu osemtisíc

štvorcových kilometrov, pretínajúcu

rovník.

Všetky ostrovy sú sopečného pôvodu,

ale niektoré budia dojem,

akoby tam Boh nechal pršať žeravé

uhlie a čierne kamenie, niektoré vyzerajú

ako navŕšené haldy popola

uprostred mora. Niektoré sú staré

púhych 40-tisíc rokov, iné okolo 5

miliónov rokov. Darwin po tunajšej

návšteve napísal: „Ani vo sne by mi

nenapadlo, že ostrovy, ktoré sú na

dohľad od seba a z rovnakého materiálu,

môžu byť tak odlišne osídlené.“

Osídlením mienil faunu a flóru,

lebo ľudia tu žijú len pár desiatok

rokov. Dnes ich je tu 38-tisíc a rovnako

ako všade predstavujú hrozbu

pre pôvodné prírodné druhy. Denne

vymiera vo svete 150 rastlinných

a živočíšnych druhov a hlavnou

príčinou je globálna zmena klímy.

Tunajšia krajina je silnou výzvou: pochopiť,

že bez zvierat a rastlín nie je

život možný ani pre človeka.

Tisíce leguánov a mnohorakých

prastarých korytnačiek, tisíce druhov

morských vtákov a ďalších nepredstaviteľne

rozmanitých druhov

zvierat a rastlín, pralesy na vrchoch,

bizarné lávové útvary, prekrásne

pláže a farebný podvodný svet, to

všetko ponúkajú Galapágy. No ich

státisíce rokov staré korálové útesy sú

vplyvom otepľovania v posledných

rokoch úplne zničené.

31

Svet Grálu

40 | 2014


V roku 1960 navštívilo ostrovy

80 turistov, v roku 2010 ich už bolo

170-tisíc. Ekvádorská vláda teraz stanovila

ročný limit 100-tisíc návštevníkov,

vydala úplný zákaz kotvenia

veľkých výletných lodí. Je to príkladný

a celkom ojedinelý model ekoturistiky,

a asi aj jediný možný spôsob uchovania

tunajšieho evolučného laboratória.

Krátko pred svojou smrťou hovoril

Darwin o Bohu Stvoriteľovi. Snáď ho

32

Svet Grálu

40 | 2014

stretlo rovnaké poznanie ako Maxa

Plancka, ktoré vyjadruje veta – religiózni

ľudia nachádzajú Boha na začiatku,

vedeckí na konci. Darwinova

evolučná teória tvrdí, že Boh nie je

bytosťou, ktorá sama urobila všetky

jednotlivosti, ako sa píše v Starom

zákone, ale že všetok život spolu súvisí.

Boh teda nezasahuje do jednotlivostí

života, ale postaral sa o to, aby

sa život mohol samostatne rozvíjať.

Čo život v skutočnosti je, stále ešte

nevieme. Teológ, filozof a lekár Albert

Schweitzer sa vyjadril: „Život

je život, ktorý chce žiť uprostred života,

ktorý takisto chce žiť.“ S tým by

Darwin iste súhlasil. Život pre neho

zostal záhadou.

(redakčne krátené)

Bigi a Franz Altovci

altovci@svetgralu.sk


FOTOREPORTÁŽ

FOTOGRAFIE

33

Svet Grálu

40 | 2014


HISTÓRIA

Otroctvo v kresťanskej Európe

Siegfried Hagl

Dejiny skrývajú mnohé prekvapenia.

O udalostiach, ktoré vrhajú zlé svetlo

na naše slávne západné dejiny, sa príliš

nehovorí. Jednou z nich je veľké rozšírenie

otroctva v Európe, ktoré neukončil

kresťanský súcit, ale skôr nástup osvietenectva

a hospodárske zmeny.

bchodovanie s otrokmi nadobudlo

význam na začiatku 16.

O

storočia, keď „Nový svet“ nutne potreboval

čiernych otrokov, pretože

34

Svet Grálu

40 | 2014

ubúdalo Indiánov, ktorí vykonávali

nútené práce. Ale obchod s otrokmi

jestvoval už o mnoho storočí

skôr; a to nie iba v Rímskej ríši alebo

v Oriente, ale aj v kresťanskej Európe.

Až do 10. storočia boli Slovania,

žijúci vo východnej Európe a na

Balkáne, pokrstení zriedka. Veľmi

často sa z nich, ako z „vojnovej koristi“,

stali otroci. Byzantínci, Germáni,

Normani a Rimania na nich

usporadúvali lovy. Pre nich to boli

pohania a bezverci a predávali ich

ako otrokov.

OTROCTVO

V POČIATKOCH

STREDOVEKU

Rozdelenie Rímskej ríše na Východnú

a Západnú v roku 395 a koniec

Západorímskeho cisárstva

v roku 476 sa považuje za začiatok

stredoveku: dominantná svetová

veľmoc Rím bola po storočiach rozpoltená,

čiastočne rozpadnutá a bojovala

o prežitie. Ale všedný život

väčšiny obyvateľov sa príliš nezmenil.

Ľudia chceli prežiť. Navzdory


HISTÓRIA

zmätkom a útokom zvonku sa hospodárstvo

naďalej vyvíjalo a s ním,

samozrejme, aj otroctvo.

Typické pre raný alebo „temný“

stredovek boli okrem iného lénne

povinnosti. Spoločnosť sa skladala

zo slobodných, nevoľníkov a otrokov.

K slobodným patrila šľachta, duchovenstvo,

vojaci a príslušníci slobodných

povolaní, čo boli obchodníci,

remeselníci a sedliaci, ktorí vlastnili

pozemky bez povinnosti voči lénnym

pánom.

Nevoľník obhospodaroval pozemok,

ktorý patril veľkostatkárovi.

Musel odovzdávať majiteľovi desiatky,

buď ako úrodu alebo robotu,

a ten mu za to zaručoval vojenskú

ochranu. Po nevoľníkovej smrti prechádzala

parcela na jeho deti iba

vtedy, keď to majiteľ dovolil. Postavenie

nevoľníka nebolo omnoho lepšie

než postavenie otroka – na nevoľníkov,

ktorí utiekli sa robili hony

rovnako, ako na zbehnutých otrokov.

STREDISKÁ OBCHODOV

S OTROKMI

Ruka v ruke s otroctvom kvitlo

v stredoveku aj neskôr obchodovanie

s otrokmi.

Konštantinopol: V tomto hlavnom

meste Východorímskej ríše

sa križovali dve dôležité obchodné

cesty: lodná zo Stredozemného

do Čierneho mora a po súši z Ázie

do Európy. Táto križovatka bola dôležitým

obchodným centrom, kde sa

obchodovalo aj s otrokmi.

Bari: Dôležité prekladisko otrokov

bolo Bari, posledná bašta Východorímskej

ríše na talianskej pôde,

ktorú v roku 1071 dobyli Normáni.

Odtiaľ boli otroci ďalej predávaní do

Egypta, Maroka a Španielska. „Na

druhej strane obchodovali slovanskí

otrokári na pobreží Čierneho mora,

západnej Ázie a severnej Afriky, kde

chytali moslimov a Grékov a predávali

ako čeľadníkov, sluhov, eunuchov,

konkubíny alebo prostitútky. 1 “

Severná Afrika: Moslimskí panovníci

cvičili často otrokov za vojakov,

ponúkali im možnosť postupu a tým

si vytvorili pomerne oddané oddiely.

Severoafrickí panovníci, ako Fatimidovia

v Egypte, mali vo svojich oddieloch

otrokov bielych aj čiernych.

V neskorších dobách boli tureckí janičiari

a egyptskí mameluci, ktorí vyšli

z otroctva, povestní svojou odvahou

a pre všetkých boli postrachom.

Benátky: Toto bohaté obchodné

mesto využívalo bohatstvo Balkánu –

drevo a otrokov. Nádherné mesto

vďačí za svoje bohatstvo z veľkej časti

využívaniu otrokov a obchodovaniu

s nimi. „Benátčania predávali kresťanov

ako otrokov Saracénom a z toho

zisku budovali kostoly pre svojich

svätých. 1 “

Pri návšteve Benátok rozprávajú

turistickí sprievodcovia s hrdosťou,

že ich nádherné paláce sú postavené

na miliónoch dubových stĺpov, ktoré

sa museli vsadiť do bahna a piesku

lagúny. Ale že túto ťažkú prácu vykonávali

otroci – o tom sa nezmieňujú.

Stredná Európa: V Nemecku,

v Anglicku, a ani vo Francúzsku

v 10. storočí ešte nikto nenamietal

proti chytaniu pohanských otrokov

ani ich využívaniu na vlastných statkoch,

a proti ich predaju do moslimských

alebo byzantských krajín.

Portugalsko: Otroctvo v kresťanskej

Európe sa udržalo až do 19. storočia.

V prvej polovici 15. storočia sa

začali objaviteľské cesty Portugalcov

pozdĺž afrického pobrežia. Pravidelne

odtiaľ privážali otrokov. Ešte v období

baroka nebolo čierne služobníctvo

na európskych šľachtických dvoroch

ničím neobvyklým. Spočiatku

Portugalci organizovali lovy na otrokov

sami. Čoskoro však zistili, že

je výhodnejšie získať zlato, slonovinu

a otrokov výmenou za európsky tovar.

Keď potreba otrokov v objavenej

Amerike v 16. storočí prudko stúpla,

boli už Portugalci dobre pripravení.

Na africkom pobreží už mali vybudované

obchodné strediská.

CIRKEV A OTROCTVO

Panuje názor, že zrušenie otroctva je

spojené s kresťanstvom, a prehliada

sa, že nielen v Starom, ale i v Novom

zákone je otroctvo ospravedlňované.

Otroci pracovali na cirkevných a pápežských

statkoch ešte v 11. storočí.

Otroctvo, „zriadenie, ktoré panovalo

za všetkých dôb, považovali

aj moralisti za nevyhnutné a večne

trvajúce. Pápež Gregor I. ‚Veľký‘

(590–604) prepustil dvoch otrokov

a predniesol pri tej príležitosti pozoruhodné

slová o slobode všetkých

ľudí. Napriek tomu aj naďalej zamestnával

stovky otrokov na pápežských

statkoch a súhlasil so zákonmi, ktoré

otrokom zakazovali stať sa duchovnými,

alebo ženiť sa so slobodnými

kresťanmi. Cirkev bola proti predaju

kresťanských vojnových zajatcov

moslimom, dovoľovala však zotročenie

moslimov a Európanov, ktorí

ešte neprestúpili na kresťanskú vieru.

Tisíce zajatých Slovanov a Saracénov

bolo poslaných do kláštorov, kde

s nimi zaobchádzali ako s otrokmi.

Otroctvo sa udržalo na cirkevných

statkoch až do 11. storočia.“ 1

OTROKOV NAHRADILI

NEVOĽNÍCI

Ako ubúdalo otroctva, rovnakou

mierou pribúdalo nevoľníctvo:

„K poklesu otroctva nedošlo

na základe morálneho pokroku, ale

vďaka hospodárskemu vývoju. (…)

35

Svet Grálu

40 | 2014


HISTÓRIA

Polonahý divoch a ceremoniár

Osud najznámejšieho prisťahovalca v Rakúsku

V 18. storočí sa stal vo Viedni

najznámejším prisťahovalcom

čierny otrok Angelo Soliman

(okolo 1721–1796).

Počas afrických kmeňových

bojov padol sedemročný Angelo

do rúk víťazov. Za koňa ho

predali Európanom, ktorí ho

volali André a dali mu na starosť

ťavy. Ako 10-ročný bol vykúpený

a darovaný bohatej Sicílčanke,

ktorá ho nechala pokrstiť. Meno

Angelo si zvolil ako vďaku za

náklonnosť služobníčky Angeliny,

pridali mu meno Soliman. V roku

1734 Angela darovali kniežaťu

Johannovi Georgovi Christianovi

Lobkovicovi, ktorý z neho urobil komorníka,

vojaka a brával ho so sebou na cesty. V jednej

bitke zachránil svojmu pánovi život; knieža

sa mu cítil zaviazaný a mladého a nadaného

chlapca podporoval.

Po smrti kniežaťa Lobkovica sa dostal Angelo ku

kniežaťu Václavovi z Lichtenštejna, vypracoval

sa na šéfa služobníctva a s družinou kniežaťa

šiel do Frankfurtu na voľby cisára. Keď sa však

Angelo Soliman v roku 1750

Angelo oženil, prepustili ho,

pretože knieža nechcel mať

žiadne vyživovacie povinnosti.

No Angelo bol finančne nezávislý,

mal šťastie v hre.

V roku 1773 ho knieža František

Jozef z Lichtenštejna menoval

za vychovávateľa princov.

Mal prístup do vznešenej

viedenskej spoločnosti.

Významné osobnosti si ho

vážili, cisár Jozef II. si ho obľúbil

ako spoločníka. Angela prijali

do slobodomurárskej lóže

„K pravej svornosti“, kde sa

dopracoval až na miesto viceceremoniára.

Sochár Franz Thaler zhotovil po smrti Angela

Solimana jeho sadrovú masku. Telo Angela –

napriek protestu jeho dcéry (narodenej v roku

1772) – preparovali ako muzeálny exponát. Tak

sa vzdelaný, uznávaný a vždy dobre oblečený

Soliman dostal do kabinetu rarít ako polonahý

vypchaný divoch s perím na hlave a s mušľami

na krku. Počas októbrovej revolúcie v roku 1848

tento ponurý výstavný kus zhorel.

Nevoľníctvo trvalo naďalej a nerobili

sa rozdiely v pomenovaní otrokov

alebo nevoľníkov. (…) Nevoľníkom

bol ten, kto v stredoveku vytváral

chlieb pre dennú potrebu. 1 “ V priebehu

hospodárskeho vývoja sa stali

mnohí slobodní sedliaci nevoľníkmi,

pretože neboli schopní platiť požadované

dane a museli sa zadĺžiť.

Postavenie nevoľníkov sa v európskych

krajinách v priebehu storočí

vyvíjalo veľmi rôzne. Najhoršie na

tom boli nevoľníci v Rusku. Za čias

vlády Kataríny II. „Veľkej“ (vládla

1762–1796), ktorá sa považuje za

osvietenú, boli nevoľníci vystavení

ľubovôli. Rusko bolo poslednou

36

Svet Grálu

40 | 2014

európskou krajinou, ktorá zrušila

nevoľníctvo – až v roku 1861!

K zákazu otroctva a k zrušeniu nevoľníctva

teda zrejme neviedla kresťanská

etika, ale filozofia osvietenstva.

Snáď mali rozhodujúci vplyv aj hospodárske

dôvody – tento názor majú

mnohí historici – podobne, ako sa premenilo

otroctvo v nevoľníctvo 3 .

1 Fatimidovia boli šítsko-ismailitická dynastia,

ktorá panovala v Severnej Afrike

a Sýrii od roku 909 do roku 1171.

2 V Anglicku bolo obchodovanie s otrokmi

zakázané v roku 1807. Otroctvo bolo zrušené

až v roku 1833.

3 Starý otec ruského básnika Alexandra

Puškina (1799–1837) bol africký otrok,

babička svetoznámeho francúzskeho

spisovateľa Alexandra Dumasa staršieho

(1802–1870) bola otrokyňa z Haiti.

4 Za osvietených monarchov sa väčšinou

považujú Fridrich II. Pruský, Jozef II.

Habsburský a v Rusku Katarína II. Zastupovali

miernejší absolutizmus, ale ešte

bez demokratickej kontroly.

5 O tom, ako málo záležalo európskym

národom na boji

proti otroctvu,

svedčí skutočnosť,

že v roku 1923 bolo

cisárstvo Etiópie

prijaté do Spoločnosti

národov, hoci

tam ešte panovalo

otroctvo.

Siegfried Hagl

hagl@svetgralu.sk


Bojíte sa

elektrosmogu?

Dieter Malchow

Elektrosmog je jedným z nových

fenoménov našej doby. Zatiaľ

nemáme jednoznačnú odpoveď

na otázku, aké dopady má na naše

zdravie. Výsledok veľkého experimentu,

ktorého sme všetci účastní,

napríklad vďaka všadeprítomnému

wi-fi signálu, ostáva stále otvorený.

Nezávisle od toho však nedávno

vedci Michael Witthöft z Univerzity

Johanesa Guttenberga v Mainzi

a jeho londýnsky kolega G. James

Rubin z King´s College pomocou vedeckej

štúdie dokázali, že už aj samotný

strach z elektrosmogu môže

vyvolať ozajstné príznaky ochorení –

a to i v prípadoch, keď sa meraním

žiaden vplyv žiarenia nedokázal. Potom

hovoríme o tzv. „nocebo“ efekte

(opak placebo efektu).

V rámci ich štúdie si 147 účastníkov

najprv pozrelo dokumentárny

film. Jedna skupina zúčastnených

pozerala dokument o údajných vážnych

zdravotných rizikách vplyvom

pôsobenia bezdrôtových signálov.

Druhá časť skúmaných pozerala

snímku o zabezpečení dát. Potom

boli všetci účastníci experimentu

zdanlivo vystavení pôsobeniu wi-

-fi signálu. V skutočnosti však zdroj

bezdrôtového signálu nebol aktívny.

Pokusom sa zistilo, že 54 % účastníkov

sa sťažovalo na psychické alebo

fyzické ťažkosti, ako sú bolesti hlavy,

závraty a mravčenie. Telesné ťažkosti

skúmaných osôb potvrdila dokonca

aj magnetická rezonancia. Oblasti

mozgu, ktoré reagujú na pocit bolesti,

boli u nich skutočne aktívne.

Tento výskum poukazuje na to, aký

zásadný vplyv má sila ľudskej predstavivosti

na zdravotný stav človeka.

Autori štúdie tu poukazujú na zodpovednosť

médií. Senzáciechtivé

správy naozaj môžu u citlivých ľudí

vyvolávať reálne telesné ťažkosti.

Michael Witthöft dôrazne apeluje

na novinársku etiku, keď k tomu hovorí:

„Veda a média musia bezpodmienečne

viacej spolupracovať a usilovať

sa o to, aby napríklad správy

o možných zdravotných rizikách

nových technológií čo najviac zodpovedali

skutočnosti a prichádzali

na verejnosť v súlade s aktuálnymi

vedeckými poznatkami.“

Táto nová štúdia vôbec nepopiera

škodlivosť elektrosmogu, iba apeluje

na osobnú zodpovednosť ľudí. – Tým,

ako uvažujeme a vytvárame si závery,

pôsobíme nielen na náš duševný život,

ale výrazne ovplyvňujeme aj

svoje telesné zdravie.

Dieter Malchow

malchow@svetgralu.sk

37

Svet Grálu

40 | 2014


ROZHOVOR

Rozhovor

Keď sa

duša vyladí

Terapia v hlbinách podvedomia

38

Svet Grálu

40 | 2014

Dr. Reimar Banis


ZDRAVIE

Claus Georg Tornai

Človek za svojho života zažil mnohé kritické

situácie, s niektorými sa vyrovnal,

iné iba potlačil a v podvedomí si ich nesie

ako nevybavený konflikt. Dr. Reimar

Banis, vďaka dlhoročnému úsiliu, vyvinul

novú energeticko-homeopatickú testovaciu

a terapeutickú metódu, ktorú

nazval „Psychosomatická energetika“.

Pomocou nej dokáže s vysokou presnosťou

určiť všetky konflikty a traumy

človeka, ktoré sú príčinami jeho chorôb,

a tie potom lieči pomocou homeopatie.

Touto metódou sa dá zistiť aj to, koľko

energie človek v skutočnosti má a čím je

obmedzovaný energetický tok. Psychosomatická

energetika sa dá uplatniť pri

mnohých telesných a duševných ťažkostiach.

V našom rozhovore nám Dr. Banis

priblíži vývoj tejto metódy a predstaví

nám aj svoj pohľad na súvislosti medzi

karmou, konfliktmi a charakterom

človeka.

SVET GRÁLU: V Psychosomatickej

energetike sa používa niekoľko

neobvyklých pojmov, o ktorých by

sme sa radi dozvedeli niečo bližšie.

Napríklad, že odstraňovanie konfliktov

u konkrétneho človeka prebieha

podľa princípu tzv. „šúpania

cibule“. Čo to znamená?

REIMAR BANIS: Spôsob, akým sa

konfliktmi zaoberáme, vyplýva

z historického vývoja. Najskôr to

bola celostná liečba, keď homeopatia

pomohla uvoľniť konflikty podobného

druhu. Potom sa takmer

u všetkých pacientov ukázal už iba

jeden konflikt, ktorý sme dodatočne

tiež ošetrili. Po niekoľkých mesiacoch

takejto terapie sa ukázalo, že

konkrétny konflikt, aby úplne zmizol,

musel sa liečiť v priemere tri až

päť mesiacov. Po jeho úplnom rozpustení

však – na naše prekvapenie –

vystúpil do popredia nový konflikt.

Tento proces sa medzitým potvrdil

ako pravidlo, čo znamená, že väčšina

ľudí má vo svojom nevedomí

viacero, niekedy veľmi veľa konfliktov.

Iba v prípade detí a silne spirituálnych

ľudí sa príležitostne objavili

len jeden či dva konflikty. V prípade

detí je hlavným dôvodom fakt,

že obvykle ešte nie sú po duševnej

stránke také vyvinuté ako dospelí.

A niektorí vyspelejší dospelí zasa už

mnohé zo svojich duševných problémov

spoznali, prekonali a vyriešili.

Pre väčšinu ľudí je však prekonanie

konfliktov pomocou Psychosomatickej

energetiky behom na dlhé trate,

takmer ako práca v bani, pri ktorej

sa postupuje dolu po jednotlivých

vrstvách. Mnohí sa v priebehu vyšetrenia

dostávajú stále ďalej do detstva

vďaka snom, dostávajú sa tak do hlbších

vrstiev svojich emócií, ktoré pomocou

liečby odlupujeme ako zmienenú

cibuľu. Ľudia sa pritom stále

viac otvárajú. A my človeka postupne

liečime po jednotlivých vrstvách tak,

že sa vždy zameriavame na tú momentálne

najvrchnejšiu, nech už to

má akýkoľvek dôvod. Nepokúšame

sa otvárať zatvorené dvere násilím.

Je to pomalý proces rastu, ktorý vedie

temer nepozorovane k zlepšeniu

celkového stavu.

SVET GRÁLU: Spomínate pojem

„ústredný konflikt“. Čo si máme

pod ním predstaviť?

REIMAR BANIS: Centrálny konflikt

je to, čo človeka v minulosti najčastejšie

znepokojovalo a pred čím

sa ešte aj dnes snaží chrániť. Ide

o traumu, ktorá je živnou pôdou pre

duševné aj telesné choroby, keďže

zásadne ovplyvňuje systém látkovej

výmeny a charakter človeka. Môže

to byť nejaké sklamanie, strach

pred niečím a podobne; je to niečo,

čo človeka existenciálne ohrozuje

a čo zasahuje priamo jadro jeho

duše. Človek sa v sebaobrane potom

pokúša – obrazne povedané – túto

traumu „zabaliť“, strčiť ju do najspodnejšieho

šuplíka a dúfať, že ju

už nikdy neuvidí. Toto sa však nedá

urobiť natrvalo. Určitá záťaž alebo

životná kríza môže totiž potlačenú

traumu na základe rezonančných

princípov opäť aktivovať. Vyskytujú

sa však aj prípady, keď sa centrálny

konflikt zjaví len tak, akoby sčista-

-jasna. Vysvetlením by mohlo byť,

že ľudia, ktorí sa ďalej rozvíjajú a ich

duša osciluje vyššie, sa jedného dňa

ocitajú na takej oscilačnej úrovni, že

sa dostávajú do rezonancie s ich centrálnym

konfliktom. Je to ako so zle

vyváženou pneumatikou, ktorá začne

pri vyššej rýchlosti vibrovať.

SVET GRÁLU: Centrálny konflikt

má teda podľa Vás rozhodujúci význam

pre charakter človeka?

REIMAR BANIS: Áno, určuje štruktúru

charakteru – či už je sangvinická

/ hysterická, melancholická /

schizoidná, cholerická / depresívna

alebo flegmatická / nutkavá; nie vždy

ju určuje absolútne, no v istej forme

je táto podmienenosť preukázateľne

prítomná. Pri sangvinikoch sa napríklad

bez výnimky objavuje prudké

emocionálne nadšenie, okrem toho

aj pocity typu „ešte stále nie som

dosť dobrý“, alebo aj potreba neustále

si niečo dokazovať. Charakter

cholerika, riešiaceho predovšetkým

vlastný hnev, má predispozíciu spúšťať

choroby, ktoré majú svoje sídlo

v hornej časti brucha. V antickej

zdravovede sa preto ľahko stretneme

s charakterovým obrazom cholerika,

ktorý potláča svoje agresívne sklony

a má žlčníkové problémy – označenie

cholerika sa odvodzuje od gréckeho

slova „chol“, ktoré znamená „žlč“.

SVET GRÁLU: Jestvuje mnoho správ

o ľuďoch, ktorí si dokážu spomenúť

na svoj predchádzajúci pozemský

39

Svet Grálu

40 | 2014


ZDRAVIE

život. Jedným z tých, ktorí tieto prípady

skúmali, bol psychiater Ian

Stevenson. Aj Vy sám vychádzate

z toho, že pozemský život sa opakuje.

Aké osobné skúsenosti Vás

priviedli k takémuto poznatku?

REIMAR BANIS: V mladosti a ranej

dospelosti som považoval reinkarnáciu

skôr za mýtus. V polovici svojho

života som prekonával ťažké osudové

skúšky, čo ma doviedlo až k osobnej

kríze. V tom čase som zakúsil

rozličné telesné terapie a prežil som

po prvýkrát emócie, ktoré sa vzťahujú

práve na minulé životy. Vtedy

som ich však ešte nedokázal správne

zatriediť. K tomu sa potom pridali

všelijaké zážitky v zmysle „déjà vu“

(pocit, že sme niečo už niekedy zažili,

videli alebo počuli, pozn. red.) – spájali

sa s istými regiónmi alebo národnostnými

skupinami, ku ktorým som

cítil silnejšie puto. Okrem toho som

sa medzi svojim pacientmi stretol aj

s niekoľkými médiami, ktoré mi potvrdili,

že som tam žil už predtým.

40

Svet Grálu

40 | 2014

Tak som túto tézu pripúšťal stále

viac. Až som raz natrafil na človeka

s bohatými reinkarnačnými zážitkami

a prečítal som si o reinkarnácii

niekoľko kníh. Ďalšie potvrdenia

sa mi zjavovali priamo v mojej

vlastnej praxi, keď som u niektorých

pacientov, pochádzajúcich zo zdravého

rodinného prostredia s dobrým

sociálnym zabezpečením, našiel poruchy

správania, ktoré sa podľa vývoja

ich súčasného života nedali nijako

vysvetliť. Ak napríklad narazím

na nejaký konflikt u novorodenca,

opýtam sa najskôr matky, či sa počas

tehotenstva nedostala do kontaktu

s niečím, čo by mohlo byť jeho príčinou;

ak to poprie, nemáme spôsob,

ako by sme ho mohli vysvetliť na základe

súčasného života dieťaťa. V takýchto

prípadoch vychádzam z toho,

že si dieťa konflikt prinieslo so sebou

z predchádzajúcich životov. Vtedy

všetko, čo na základe terajšieho života

nemožno nijako zdôvodniť, zapadá

do seba ako puzzle.

SVET GRÁLU: A čo hovoríte na konflikty,

ktoré sa vyskytujú u jednovaječných

dvojčiat? Bývajú identické,

alebo aspoň podobné?

REIMAR BANIS: Osud to chcel tak,

že aj v kruhu mojej rodiny sú jednovaječné

dvojčatá. Samozrejme, že

som ich skúmal. Aj medzi mojimi

pacientmi sa občas takéto dvojčatá

vyskytujú. A v skutočnosti majú

často celkom odlišné centrálne konflikty

a osobnostné štruktúry, čo je

geneticky nevysvetliteľné. Dnes sa

vo vede jednoducho verí tomu, že to

jediné, čo nás determinuje, sú gény.

Môžeme sa však smelo domnievať,

že okrem génov máme aj reinkarnovanú

dušu, ktorá si so sebou do ďalšieho

života prináša osobnostné

vlastnosti i konflikty – a tie sú v prípade

jednovaječných dvojčiat práve

také rozdielne ako v prípade všetkých

ostatných ľudí.

SVET GRÁLU: V jednej z Vašich

kníh spomínate pacienta, ktorý si

dokázal spomenúť na vznik svojho

centrálneho konfliktu, pričom ten

sa odohral v jeho minulom živote…

REIMAR BANIS: Išlo o muža, ktorý

trpel psychózou. Môžeme sa domnievať,

že práve vďaka tejto chorobe bol

schopný ľahšie dosiahnuť takzvané

transpersonálne úrovne, ktoré sú

za normálnych okolností možné iba

v stave tranzu, alebo pomocou halucinogénnych

drog. Krátko po začiatku

vyšetrenia mal sen. Dejiskom

bola podľa opisu pravdepodobne

stará Mezopotámia. Pacient videl

sám seba ako vojaka na bojisku, bol

ťažko ranený a nemohol ísť ďalej.

Musel v tejto svojej vízii zažiť, ako

supy zaživa obžierali jeho telo a cítil

pritom absolútnu bezradnosť. Centrálnym

konfliktom, na ktorý som

ho krátko predtým testoval, bola

mimochodom práve „bezradnosť“,

takže to presne sedelo. Pre mňa to


ZDRAVIE

Schizoidný charakterový typ

Hysterický charakterový typ

Obsedantný, nutkavý charakterový typ

Všetky charakterové typy

Depresívny charakterový typ

Hysterický charakterový typ

Schizoidný charakterový typ

Každému energetickému centru v ľudskom tele sú priradené isté charakterové typy. Táto schéma podľa Dr. Reimara Banisa ukazuje, aké typy

korešpondujú s príslušnými energetickými centrami.

bol kľúčový zážitok. Domnievam sa,

že trauma vzniká vo väčšine prípadov

podobným spôsobom, hoci ide

vždy o inú traumu, ktorá v temnom

dávnoveku, v dávnych inkarnáciách

viedla k vytvoreniu centrálneho

konfliktu.

SVET GRÁLU: Môžete nám uviesť

nejaký konkrétny príklad účinkov

centrálneho konfliktu?

REIMAR BANIS: Centrálny konflikt

sa často viaže na ťažké chronické

choroby. V prípade práve spomenutého

mladého človeka, ktorý trpel

konfliktom „bezradnosti“, sa nám

pri našom testovaní ukázal schizoidný

alebo melancholický charakterový

typ. V takom prípade ide o ľudí,

ktorí majú zosilnenú náklonnosť

vytvárať si v prvej čakre (panva)

alebo s ňou súvisiacej siedmej čakre

(hlava) energetickú slabinu; stávajú

sa tak náchylnejšími na choroby

a mávajú sklon k samotárstvu. Tento

muž sa podrobil psychiatrickým vyšetreniam

a chcel pre seba urobiť ešte

čosi navyše, preto prišiel za mnou.

Jeho psychózu sme dokázali časom

úplne odstrániť, až napokon nemal

už žiadne symptómy a mohol celkom

vysadiť psychofarmaká.

SVET GRÁLU: Keď poznáte charakter

človeka, dokážete mu na základe

toho vhodne poradiť?

REIMAR BANIS: Vychádzajúc z poznatkov

o danom temperamente

dokážeme klientovi poradiť konkrétne,

podľa jeho charakterového

typu. Každý charakter má určité

„neresti“, ktorých by sa mal vyvarovať

a „cnosti“, ktoré by mal pestovať.

Vieme napríklad dať rodičom

presné výchovné odporúčania a rady,

ktoré zodpovedajú charakterovému

typu ich dieťaťa. Pri problémoch vo

vzťahu je zase užitočné klientovi poradiť,

ako vychádzať s partnerom určitého

charakterového typu. A ak ide

o svadbu, mal by si človek brať v optimálnom

prípade svoju tzv. „lepšiu

polovicu“, čiže niekoho, kto dokáže

kompenzovať temnejšiu stránku

partnera, zároveň však nesmie byť

od svojho skutočného Ja príliš vzdialený.

Ku každému typu charakteru

je preto vhodný iba určitý, od neho

odlišný typ. Až s takýmto partnerom

sa potom človek cíti naozaj „celý“.

41

Svet Grálu

40 | 2014


ZDRAVIE

Dlhodobým cieľom je však dosiahnuť

takúto harmóniu v sebe samom, bez

nutnosti nejakého vonkajšieho „doplnku“,

resp. partnera.

SVET GRÁLU: Zmení sa človek, keď

sa podarí odstrániť jeho centrálny

alebo akýkoľvek iný konflikt?

REIMAR BANIS: Celkom určite!

Stane sa potenciálne slobodnejším

a otvorenejším, už viac nebude ničím

prenasledovaný a prejaví sa to aj

v jeho správaní; v rámci daného charakteru

bude harmonickejší. Najzreteľnejšie

to vidieť u detí a u duchovne

intenzívne usilujúcich ľudí. Mnohí

hovoria o tom, že sa stali oveľa autentickejšími,

schopnejšími prispôsobiť

sa situácii, či presadiť sa, a dopracovali

sa aj k jasnejšiemu sebaurčeniu.

Predtým skôr racionálni ľudia začínajú

byť viac emocionálni, a tí uzavretejší

sa zrazu otvárajú voči iným

ľuďom. Zistil som, že u ľudí, ktorých

charakterová štruktúra je jednoduchšia,

sa zmeny v spôsobe života

prejavia v menšej miere, a všimnú si

ich spravidla najskôr iba blízki príbuzní.

Čím vyššie človek duchovne

osciluje a čím je ochotnejší na sebe

a svojom živote pracovať, tým lepšie

bývajú aj výsledky liečby.

SVET GRÁLU: A ostane človek potom

ešte sám sebou...?

REIMAR BANIS: Rozpadom pôvodného

centrálneho konfliktu skutočne

nastáva v životoch ľudí nevídaný

a pozoruhodný prevrat. S každým

ďalším vyriešeným konfliktom potom

ľudia často cítia, že sa dostávajú

čoraz bližšie k sebe samému.

No charakter, ktorý sme už raz nadobudli,

sa nezmení, nedochádza

v nás azda zrazu k „mixu“ všetkých

typov charakteru, ako by človek mohol

očakávať. Životná skúsenosť sa

jednoducho nevymaže. Človek však

nadobúda väčšiu schopnosť vziať

42

Svet Grálu

40 | 2014

život do vlastných rúk, ochotnejšie

bude pracovať sám na sebe, pretože

sa zbavil blokov, ktoré bránili priechodu

energie.

SVET GRÁLU: A na záver – čo poradíte

ľuďom, ktorí si želajú telesné

a duševné zdravie? Čo je zmyslom

neustáleho ľudského vývoja a ako

vyriešenie nejakého konfliktu prispieva

k dosiahnutiu cieľa?

REIMAR BANIS: Domnievam sa,

že ľudia v priebehu vývoja civilizácií

a kultúr utrpeli v neustálych

názorových stretoch rôzne traumy,

ktoré vtedy viedli v ich dušiach k silnej

emocionálnej zatvrdilosti. Počas

neskorších inkarnácií sa potom

táto trauma opakuje. Skúsení reinkarnační

terapeuti to vidia podobne,

medzi nimi napríklad aj britský

psychoanalytik Dr. Roger Woogler.

Nuž a rovnaká metóda sa uplatňuje

aj v biodynamickej psychoterapii

(podľa Gerdy Boyesen, z Nórska), kde

terapeuti pracujú s veľmi hlbokými

vrstvami nevedomia. Ak teda rozliční

terapeuti nezávisle od seba prichádzajú

k rovnakým záverom, vypovedá

to veľa o pravdivosti takejto

tézy. Ako sme spomenuli, všetko potom

do seba zapadá ako puzzle. Moja

predstava je taká, že intenzívna duševná

trauma sa postupne vyvinula

do centrálneho konfliktu, ktorý má

za následok trvalú zatvrdilosť v duši

a sebaobranné reakcie, ktoré potom

vieme priradiť ku konkrétnemu charakteru.

Reinkarnujúca sa duša si časom

vytvorila akési predlohy, podľa

ktorých vie isté veci potláčať a ktoré

sa stali jej druhou prirodzenosťou.

Tým sa vlastne vysvetľuje, prečo sú

tieto stavy neskôr tak ťažko rozpoznateľné

a ešte ťažšie odstrániteľné.

Ďalšie konflikty potom v priebehu

života vyrastajú z centrálneho konfliktu,

no to vôbec neznamená, že sú

menej zaťažujúce. V počiatkoch

ľudskej civilizácie boli ľudia akoby

detsky nevinní; ako sa však nabaľovali

konflikty, nevinnosť ľudí sa postupne

natrvalo vytratila. Zostala

z nej iba túžba po stratenej celistvosti.

Niekedy sa chce ľudské vnútro opäť

vrátiť k svojej podstate. A keď sa potom

človek jedného dňa oslobodí

od všetkých nánosov a vrstiev, jeho

duša sa zušľachtí, dozrieva; rozvinie

sa v nej vedomie samej seba a v rámci

svojho základného charakteru dospeje

k harmónii.

Claus Georg Tornai

tornai@svetgralu.sk

Dr. Reimar Banis je lekárom všeobecnej

medicíny a prírodného

liečiteľstva. Narodil sa v západnom

Berlíne. Od roku 1975, keď

ukončil dvojročné štúdium na DH

Ganztagsschule v Bochumi, sa venuje

liečiteľstvu. Medicínu študoval

na univerzite v Heidelbergu.

Jeho záverečná práca sa týkala

termoregulácie. V roku 1984 absolvoval

americké štátne skúšky

(ECFMG). Dlhé roky bol vedúcim

školiacim lekárom metódy Vegatest.

Podieľal sa na vývoji segmentálneho

elektrogramu a termoregulácie.

Po celom svete vedie

semináre o Psychosomatickej energetike

ako novej prírodnej liečebnej

metóde. V súčasnosti pracuje

ako súkromný lekár v rámci spoločnej

lekárskej praxe.

Kontakt: Rubimed AG, Grossmatt 3, CH 6052 Hergiswil,

www.rubimed.com


Hľa: Pravda je tak blízko

Richard Steinpach

Cesta a cieľ

Zoznam prednášok:

o Kedy vzniká človek?

o „Kto je to vlastne žena?“

o Zle pochopená rovnosť

o Kam vedie móda?

o Dobre myslený omyl

o AIDS - zanedbaná obrana

Naša cena: 5,90 €

Cena pre predplatiteľa: 5,30 €

Sebapoznanie

Zoznam prednášok:

o Úvod

o „Ráno“ - báseň

o Načo žijeme na Zemi?

o Hľadanie šťastia

o Svojim ľuďom to dáva Pán v spánku

o Záhadné pôsobenie: homeopatia

o „Hľadanie Boha“ - báseň

o Vianoce

o Vyrovnanie tlaku

o „Veľký kolobeh“ - báseň

Naša cena: 5,90 €

Cena pre predplatiteľa: 5,30 €

Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk


Príď si napumpovať svaly

Narcisov mýtus trochu inak

i sebavedomie

„Príď si napumpovať svaly i sebavedomie“. Často sa pousmejem, keď vidím tento nápis vo fitnescentre. Áno, vyšportovaný chlap

je často synonymom pre sebavedomého človeka. Každý, kto už nejaký ten rok cvičí, vám to veľmi rád potvrdí. Ak nie slovne, tak

svojím správaním. A kozmopolitná spoločnosť tento názor otvorene zdieľa. Dnes veľmi často stačí predovšetkým „vyzerať“, no

a, samozrejme, aby sa nepovedalo, mať i niečo v hlave. Potom to vraj máte vyhraté na niekoľkých frontoch. Až na ten jeden,

možno najdôležitejší.

44

Svet Grálu

40 | 2014

Tomáš Výboch

Keď na chvíľu odhodíme falošnú

skromnosť, môžeme si pokojne

priznať, že je niečo veľmi opojné

v poznaní, keď si vás okolie začína

všímať. A to zvlášť vo veku dospievania.

Keď chlap vidí, ako sa pohľady

žien po očnom kontakte upriamujú

na jeho ruky, alebo ho kamaráti

uznanlivo potľapkajú po pleci so

slovami, že vidieť, ako na sebe tvrdo

pracuje, veľmi príjemne to pohladí

jeho ego. Platí to o to viac, ak sa doteraz

cítil prehliadaný a priemerný.

Zrazu vníma, že mu rastie sebavedomie,

je si viac istý sám sebou a tento

pocit spojený s uznanlivými pohľadmi

okolia vytvorí zmes, ktorá

naštartuje ohromný motor na ceste

za jeho sebavedomím.

Začína sa tvrdý režim. Posilňovanie

minimálne štyrikrát týždenne,

dôsledne naplánovaná strava a, samozrejme,

doplnky výživy. Všetko

ostatné ide bokom, je odsunuté

na vedľajšiu koľaj. Dôvod je navonok

zjavný: „Veľmi ma to baví, cítim

sa oveľa lepšie, robím to pre svoje

zdravie“. Takto to aj okolie vníma,

uspokojí sa s tým a uznáva mladého

človeka, ktorý robí konečne niečo

užitočné. Zatiaľ čo predtým často

trávil čas ničnerobením, alebo s kamarátmi

pri pive, teraz robí niečo

pre svoje zdravie. A on sám je si tým

istý tiež. Dokonca sa často v takom

človeku vytvára pýcha a pocit nadradenosti

voči ostatným, ktorí žijú

život, aký žil predtým on. Na sociálnych

sieťach sa objavujú „hlášky“

typu: „Kým ostatní berú drogy, ja

‚makám‘ vo fitku“, alebo „Kým ostatní

jedia McDonald, ja si dávam

zdravé kuracie prsia a šťavy z čerstvého

ovocia“.

Navonok to vyzerá všetko veľmi

dobre, bezchybne a ideálne, ale...

je tu zopár maličkostí, ktoré vám

do tohto dokonalého obrazu sebavedomého

muža nezapadajú.

NARCISOV MÝTUS

Keď ste vo fitnescentre, vidíte, ako

sa muži každú chvíľu pozerajú

do zrkadla. Robia to často nenápadne,

až tak veľmi, že je to nápadné každému.

Obdivujú svoje svalstvo, hodnotia

svoje postavy a pokrok, aký

urobili. Ak to na seba necháte pôsobiť,

vznikne vnútorný dojem, ktorý

nie je pozitívny. Je tu akási úzkostlivá

zahľadenosť do seba, ktorá je presným

opakom ideálu muža, ale i človeka

vôbec. Preto sa i často trocha

posmešne hovorí týmto športovcom,

že sú narcisti. V tomto posmešku sa

skrýva kus pravdy. Vzniká zvláštna

fixácia na vlastnú osobu, ktorá nie

je prirodzená. Tento sklon sa začína

prejavovať aj vo všedných dňoch

i mimo fitnescentra.

Zdravá strava je fajn, ale u človeka

oddaného posilňovni vidíme

často zvláštne preháňanie. Pôsobí to

čudne, ak si niekto potrebuje rátať

kalórie a odoprie si nejakú maškrtu

len preto, aby náhodou nenabral trocha

tuku. Pamätám sa, ako sme sa

na škole išli s chalanmi z internátu

baviť na diskotéku a jeden z nás si

vzal do klubu šejker s proteínovým

nápojom, aby si ho v určitú hodinu

dal, pretože mal tak naplánovaný

diétny program.


ŽIVOT

Vidíme tu teda úzkostlivý narcizmus

a vnútornú neslobodu, ktorá

tohto človeka zväzuje, pretože ho núti

podliehať určitému obmedzujúcemu

režimu, ktorý on hrdo nazýva sebadisciplína.

Je to pochopiteľné, pretože

takto si človek vlastný pocit hodnoty

vystaval na svojom tele a ono veľmi

ľahko podlieha zmenám. Preto je

i jeho sebavedomie a pocit sebahodnoty

pominuteľný. Je to presne ako

so svalmi. Po posilňovni sú nap umpované,

rovnako ako i jeho ego, no

v prípade, že taký človek musí posilňovanie

pre chorobu alebo zranenie

na niekoľko týždňov prerušiť, spôsobí

to určitý úbytok svalstva, ale rovnako

i jeho sebavedomia. Môžeme to spozorovať

vo zvláštnom úzkostlivom

stave takého človeka, ktorý je nervózny

a nepokojný, nie pre chorobu,

ale preto, že nemôže cvičiť. Dokonale

to vystihol Thomas Moore v „Knihe

o duši“, kde píše: „Narcizmus je stav,

v ktorom osoba nemiluje sama seba.

Tento neúspech v láske sa ukazuje vo

svojom protiklade, pretože osoba sa

usilovne pokúša dosiahnuť sebaprijatie.

Komplex sa prejavuje príliš zrejmým

úsilím a preháňaním.“

NEVIDIEŤ SVOJ TIEŇ

Všetky tieto zvláštne výstrelky

športovcov a bodybuilderov

môžu byť viditeľné pre ich okolie, pre

nich samých sú však väčšinou skryté.

Ani by nemalo veľký zmysel konfrontovať

ich s tým, pretože to znamená,

konfrontovať ich s ich „tieňom“, teda

zložkou tej časti osobnosti, ktorú

sami popierajú, resp. nechcú prijať.

Touto časťou je nedostatočný pocit

sebahodnoty. Ich spôsob, ako sa tomuto

bolestnému pocitu vyhnúť, je

kompenzácia prostredníctvom posilňovania.

Kompenzácia je však

vždy nešťastným riešením, pretože

prostredníctvom nej nedôjde k vyriešeniu

komplexu.

Ak by ste to na športovca jednoducho

„vysolili“, je veľmi pravdepodobné,

že by sa podráždene postavil

do obranného postoja, v zmysle,

že robiť šport je normálne a zdraviu

prospešné a on to robí skutočne len

pre svoje zdravie. Netreba za tým

hľadať žiadne komplexy. Toto tvrdenie

je, samozrejme, pravdivé. No ak

človek skutočne posilňuje a športuje

pre svoje zdravie, nikdy tam neuvidíme

to zvláštne preháňanie. Vyžaduje

to istú dávku odhodlania, priznať

si svoje slabosti, a každý z nás

má kostlivca v skrini, ktorého neukazuje.

Na druhej strane sa v tomto

fenoméne prejavuje určitá sila osobnosti,

ktorá sa však využíva neplodne.

Vyformovanie si postavy, jej udržiavanie,

zdravá životospráva a ešte mnoho

iného je znakom silnej a vytrvalej vôle,

ktorá dnes nie je samozrejmosťou.

Tento poznatok, samozrejme, nemá

byť kameňom, ktorý máme hodiť

po pyšnom vyvyšujúcom sa bodybuilderovi.

Svoj tieň a kompenzačný

mechanizmus má každý človek. Niekto

posilňuje, iný si kupuje len značkové

oblečenie, ženy sa snažia často

o štíhlu líniu, alebo dodržiavať krok

s najnovšou módou, len aby sa zapáčili

okoliu a boli uznávané. Spôsobov,

ako zakryť túto neistotu je nespočetne

veľa. Pod tým všetkým, pod

nánosmi najrôznejších masiek je nakoniec

stále to isté, zraniteľná ľudská

duša túžiaca po láske.

NECHAŤ SA VIESŤ

ŽIVOTOM

Ako z tohto únavného kolobehu

von? Riešením nie je jednoducho

sa zbaviť posilňovne a každé ráno si

hovoriť „som hodnotný človek“, tak,

ako to radi prezentujú moderné

ezoterické smery. Myšlienky majú

síce veľkú moc, ale príčina komplexu

je v duši, a je silnejšia ako myšlienkové

chcenie. Život má našťastie

vlastné výchovné metódy, ktoré sú

omnoho účinnejšie ako naše rady.

V živote muža príde čas, keď sa bude

musieť rozhodnúť, čomu bude venovať

svoj čas a život. Starosť o každodenný

chlieb, o svoju rodinu a deti,

o blaho svojho okolia, ktorému chce

byť prospešný, ho postaví pred dôležité

rozhodnutie, či svoj život bude

venovať len sebe, alebo i druhým. Nebude

môcť robiť obe veci naplno, pretože

na to nebude mať čas. Ak si vyberie

druhú možnosť a skutočne

za týmto cieľom pôjde, pomaly sa

jeho vnútro začne pretvárať. V tomto

každodennom boji, ktorý vyžaduje

omnoho väčšie úsilie ako dve hodiny

denne strávené v posilňovni, v ňom

pomaly začína dozrievať pocit vlastnej

hodnoty. Bude však vyvierať

zvnútra a nebude závislý od mienky

okolia. Tento pocit bude mať pôvod

v duševnej kvalite, ktorou nemôže

otriasť žiadna choroba a ani žiadny

človek. Taký človek bude vyžarovať

sebaistotu a silu, ktorá sa nepotrebuje

predvádzať a ukazovať, aby si získala

obdiv a poklonkovanie od okolia.

Uvedomí si tiež, že prirodzeným ženám

v skutočnosti vôbec nezáleží

na tehličkách na bruchu, ale omnoho

viac ich priťahuje mužskosť vyvierajúca

zvnútra. A potom si možno zájde

do posilňovne, alebo zabehať, ale pre

zdravie, len tak pre radosť.

Tomáš Výboch

vyboch@svetgralu.sk

45

Svet Grálu

40 | 2014


Vesmír

nie je samoobsluha

Claus Georg Tornai

Na súčasnej ezoterickej scéne sa objavuje

množstvo kníh, ktoré sa zameriavajú

na ľudské želania. Podľa nich si človek

musí len správne želať a prianie sa

splní. Znie to jednoducho a lákavo. Ale

ako je to v skutočnosti?

ik vám nemôže dať to, čo vám

„Nja môžem sľúbiť!“ – hovorí

jeden výstižný bonmot. Odkiaľ sa

všetky tie naše želania berú? Nie je

to naše ego, rozum, ktorý chce uspokojiť

svoju márnivosť, svoje požiadavky

alebo pocit menejcennosti?

Ako keby človek zostal trčať v čase

detstva – dieťa chce „mať“; ale my,

dospelí, máme predovšetkým „byť“.

V každom prípade je dnes „plnenie

želaní“ vynikajúci obchodný artikel.

S touto tematikou dnes možno

nájsť nepreberné množstvo literatúry.

Uveďme napríklad názvy kníh

spisovateľky Bärbel Mohr: „Ako si

úspešne želať“, „Objednávame si

z vesmíru“ alebo „Objednávanie

z vesmíru pre začiatočníkov“. Autorka

v nich píše: „Túto špeciálnu

neviditeľnú inštitúciu nazývam

‚kozmickou objednávacou službou‘

alebo ‚vesmírom‘, pretože ide o silu

mimo našej fyzickej reality, ktorá

sa mi zdá minimálne taká veľká

ako celý vesmír. Objavila som, že sa

s touto silou môžem dorozumievať

46

Svet Grálu

40 | 2014

a objednávať si u nej splnenie svojich

želaní ako pri zásielkovom obchode.

Takto vznikol model ‚kozmickej

objednávkovej služby‘. Je potrebné

dodržiavať určité ‚obchodné podmienky‘–

želať si s dobrým úmyslom,

na želanie ihneď zabudnúť a potom

neprepočuť ‚zvonček‘, oznamujúci

dodanie. Objednávková služba potom

funguje výborne“.

Táto objednávková služba sa dá

použiť na získanie ferrari, nového


SPOLOČNOSŤ

životného partnera alebo parkovacieho

miesta v centre mesta. Znie

to skutočne jednoducho – niečo si

želáme, pošleme do vesmíru svoju

objednávku a onedlho nám všetko

spadne do lona.

Niektorí autori idú aj ďalej – ďakujú

za niečo, čo ešte ani nemajú. Už Ježiš

vraj povedal, že takéto konanie má

veľkú uskutočniteľnú silu. Tak ďaleko

sa dostalo konzumné uvažovanie

ľudí, ktorí sa snažia dostať k pozemským

cieľom mimofyzickými cestami.

Nemá to nič spoločné s duchovným,

ale s duchárskym. Tvárime sa, ako

keby sme nevedeli, že „bez práce nie

sú koláče“. Nič nemôžeme dostať bez

vlastného pričinenia. Chceme sa snáď

vyvyšovať nad Boha? Môžeme azda

vedieť lepšie ako On, čo potrebujeme?

Kde zostala pokora? Nezneužívame

našich duchovných pomocníkov

kvôli maličkostiam všedného života?

Naozaj musíme mať všetko?

KTO SI ŽELÁ A KTO

PLNÍ ŽELANIA

Najskôr si položme otázku, kto

má takéto želania. Nie je to

naše ego, rozum, ktorý chce uspokojiť

svoje požiadavky alebo pocit

menejcennosti?

Je nemysliteľné, aby sa na Zemi plnili

všetky ľudské želania. Našťastie.

Napriek tomu je na internete nespočetné

množstvo diskusných fór o splnených

želaniach. Ale – žeby tie želania

splnila Božská sila...? Vysoké

duchovné alebo dokonca Božské

úrovne sa určite nezaoberajú plnením

sebeckých ľudských prianí. Želanie

môže byť splnené aj pomocou

čiernej mágie alebo okultných postupov,

o ktorých sa napr. zmieňuje

J. W. Goethe v dielach Faust alebo

Čarodejníkov učeň. Môžeme žiadať

čokoľvek, ale raz za všetko budeme

musieť zaplatiť.

POZITÍVNE MYSLENIE –

CESTA K ÚSPECHU?

Tieto nesprávne názory majú

pravdivé jadro. Vonkajšia realita

je odrazom vnútorného sveta. Áno,

naše myšlienky sú rozhodujúce pre

našu prítomnosť a budúcnosť. Samozrejme,

že i modlitby môžu byť

vypočuté. Ale to nie je takzvané pozitívne

myslenie, ale správne uvažovanie

v širšom zmysle slova. V čom

je rozdiel?

Optimizmus je aktívny prístup

k životu, keď si človek uvedomuje

problém skôr ako novú šancu,

a hľadá to, čo mu môže pomôcť. Optimizmus

je viac než snaha o pozitívne

myslenie. Človeka plného optimizmu

poznáme podľa radostného

správania sa, ktoré pramení v jeho

vnútornom svete. Na rozdiel od radostného

naladenia duše, nacvičené

úsilie „myslieť optimisticky“ nám

iba nasadzuje ružové okuliare, keď

v pohľade na realitu to zlé prehliadame.

Tento spôsob vnímania vychádza

iba z rozumu. Nevychádza

z duchovného jadra, snaží sa potlačiť

tienisté stránky, ktoré však tiež chcú

byť vypočuté. Rozum sa snaží nevšímať

si ich, ale nie je v tom úspešný.

Základom skutočného

optimizmu je dôvera

Určite je dôležité vedieť správne

vnímať realitu a konať podľa situácie.

Vonkajšie správanie však bude

odrazom vnútorného rozpoloženia.

Zo srdca, z duše človeka, z jeho najvnútornejšieho

jadra musí vychádzať

popud pre myšlienkovú činnosť

a chcenie k dobrému. Správne

rozmýšľanie je budujúce, prežiarené

Svetlom – ako prirodzená túžba

po dobrom a ušľachtilom. Potom sa

naše tienisté stránky budú čoraz viac

oslabovať.

POTREBUJEME SI

TEDA OBJEDNÁVAŤ?

Len ak naše želania budú v súlade

so zmyslom života. Čo so mnou

život plánuje? Čo chce môj duch a čo

najviac potrebuje? Vnútorný rast!

A ten mu umožníme práve prijímaním

každodenných situácií, takých,

akými sú. Môj život je zrkadlom,

v ktorom sám seba spoznávam. Beriem

ho taký, aký je, so všetkými slnečnými

dňami aj ťažkými chvíľami.

Nechcem život ovplyvňovať svojimi

želaniami, nekladiem naň žiadne požiadavky.

Život ma vedie a pritom

postupne necháva nevedomé precitnúť

k vedomému. Tak sa môžu vyriešiť

aj naše strachy a traumy. Láska,

odpustenie a vďaka sú tie kľúče. Kto

podľa týchto hodnôt žije a usiluje sa

o sebakontrolu a o čistotu myšlienok,

nepotrebuje si nič objednávať. Dostane

totiž všetko, čo práve potrebuje

a čo je pre neho dobré. Splnia sa želania,

ktoré vychádzajú zo srdca.

EPILÓG

Spisovateľka Bärbel Mohr, autorka

série kníh „Objednávame si

z ves míru“ i ďalších (celkove 20)

kníh s podobným obsahom, zomrela

v októbri 2010 vo veku 46 rokov.

Podľahla rakovine. Jej želanie uzdraviť

sa sa nesplnilo.

Claus Georg Tornai

tornai@svetgralu.sk

47

Svet Grálu

40 | 2014


Sprevádzanie pri

smrteľnej posteli

Počas umierania nastáva fáza, pri ktorej záujem umierajúceho o tento

svet poľavuje. Pre príbuzných je táto situácia často ťaživá, pretože

sa s ňou nevedia zmieriť. Umierajúci sa nepozerá na príbuzných, hľadí

na akýsi vzdialený bod. Zatiaľ čo sa muž predtým tešil z toho, keď mohol

opäť vidieť svoju manželku, ktorá sa vrátila z nákupu, teraz jej prítomnosť

po niekoľkých hodinách sotva vníma. Na otázku: „Netešíš sa,

že som opäť doma?“, muž s námahou sústredí svoj vzdialený pohľad,

neprítomne sa na ňu pozrie a povie trýznivo: „Ale áno“.

Ak si príbuzní neuvedomia, že duša už medzičasom pozerá do iného

sveta, môže ľahkovážna výčitka umierajúcemu spôsobiť smútok. Vhodné,

citlivé vysvetlenie situácie prinesie úľavu všetkým zúčastneným – odchádzajúcemu

i pozostalým.

Už 2. vydanie!

Naša cena: 4,50 €

Cena pre predplatiteľa:

4,10 €

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na

konci časopisu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk


naša cena:

3,30 €

Cena pre predplatiteľa

Sveta Grálu:

2,80 €

Richard Steinpach

Prečo sú narodenia

predsa len spravodlivé

Prečo sa jeden človek narodí zdravý, druhý chorý, jeden

bohatý, druhý chudobný? Aké nespravodlivé sa to

musí zdať, keby bol len tento jeden život! Lenže my sme

v skutočnosti na Zemi žili už viackrát. Richard Steinpach

vysvetľuje, prečo sa toto poznanie v západnom svete

vytratilo. Jeho znovuobjavením by sa pritom odhalili

mnohé zdanlivé záhady života.

Témou knižky sú však aj skryté súvislosti ľudského

narodenia. Čitateľ sa dozvie, ako a prečo k narodeniam

dochádza, že okolnosti nášho narodenia nie sú náhodné,

a aj to, prečo sa narodíme určitým rodičom. Rozvinie

sa obraz láskyplného a spravodlivého poriadku, ktorý nás

sprevádza na celej našej životnej ceste.


Inge a Adolf Schneiderovci

počas plavby

po Thunskom jazere

Rozhovor

Energia

odinakiaľ

50

Svet Grálu

40 | 2014

Technológie nového veku


ROZHOVOR

Mehmet Yesilgöz

Inge a Adolf Schneiderovci sa už dávno

upísali téme voľnej energie a stali sa

na tomto poli priekopníkmi. Novinárka

a inžinier zo Švajčiarska poskytujú rozhovory

vždy ako tím. Založili združenie

pre vesmírnu energiu a nakladateľstvo

Jupiter Verlag, v ktorom vychádza aj

dvojmesačník NET-Journal (NET = Neue

Energie-Technologien – nové energetické

technológie, pozn. prekl.). Vďaka

svojej angažovanosti za lepšiu budúcnosť

sa táto dvojica zaradila medzi pätnásť

popredných mysliteľov v knihe

redaktora magazínu Stern Martina

Häuslera „Skutoční vizionári nášho

veku“ („Die wahren Visionäre unserer

Zeit; 2010).

Svet Grálu: Na rôznych veľtrhoch,

kongresoch, ako aj na svojej internetovej

stránke NET-Journal prezentujete

tzv. overunity-prístroje.

Ako laikovi vysvetlíte, že takéto

zariadenie, ktoré môže fungovať

nepretržite, takpovediac do nekonečna,

nie je nejakým bájnym

perpetuom mobile (ktorý je sám

osebe utópiou…), ale skutočným,

a hlavne funkčným zariadením?

INGE SCHNEIDER: „Unity“ znamená,

že pri použití takýchto energetických

systémov nedochádza k žiadnym

energetickým stratám, práve

naopak – na výstupe sa objavuje rovnaký

objem – teda až 100 % – (konvertovanej)

energie ako na vstupe.

V praxi tento koncept ťažko realizovať,

avšak na pôde konvenčnej

techniky už aj dnes existujú systémy

ako synchrónny motor, ktoré umožňujú

na výstupe dosahovať až 98 %

objemu energie na vstupe. Pod pojmom

„over-unity“ chápeme systémy,

pri ktorých sa na výstupe dosahuje

väčší objem výkonu resp. energie

ako na vstupe, teda vyše 100 %. Pri

týchto systémoch je však potrebný

prídavný zdroj energie, ktorý je vytváraný

buď prostredníctvom interných

chemických prípadne jadrových

procesov, alebo prostredníctvom externého

žiarenia. Príkladom takéhoto

energetického systému môže byť tepelné

čerpadlo, ktoré v porovnaní

s objemom svojho výkonu potrebuje

na svoju prevádzku len obmedzené

množstvo energie. Pri použití zemných

tepelných čerpadiel je dokonca

možné docieliť až 5-násobné množstvo

tepelného výkonu resp. energie,

keďže pri systémoch tohto druhu

ide o jednoduchý transport tepelnej

energie z okolitého prostredia. Namiesto

termálnej energie možno použiť

aj iné formy energie. Dnešní fyzici

vychádzajú z predpokladu, že by

bolo možné takto využiť aj vákuovú

energiu. Potom hovoríme o tzv. voľnej

energii, energii z vesmíru, či energii

éteru. Hoci v týchto prípadoch ide

o autonómne fungujúce energetické

systémy, nemožno v žiadnom prípade

hovoriť o akomsi „perpetuu mobile“,

ako ich občas mylne označujú laici či

skeptici. Problém je v tom, že my ľudia

máme k dispozícii mnohé zdroje

energie, ktoré však nevidíme alebo

jednoducho prehliadame, ako to

zdôrazňuje Paul Scheerbart vo svojej

knižke „Perpetuum Mobile“.

Svet Grálu: Existuje viacero „zárodkov“

nových energetických technológií

– magnetický motor, transformátor

vákuovej energie, studená

fúzia. Ktorý z týchto konceptov považujete

za najrozvinutejší? Ktorá

technológia by mohla podľa vás byť

prielomom v pohľade na alternatívne

zdroje energie a kedy?

ADOLF SCHNEIDER: Magnetické

motory fungujú na princípe ukladania

okolitej energie do synchronizovaných

magnetických siločiar.

V prípade transformátora vákuovej

energie ide o priame prepojenie

energetického systému na vákuové

pole, podľa konceptu Prof. Dr.

Clausa W. Turtura, ktorý ho už neraz

experimentálne demonštroval.

Pri studenej fúzii ide o nízkoenergetické

jadrové reakcie na báze slabej

interakcie; a na tomto koncepte pracujú

stovky fyzikov po celom svete,

a to už od roku 1989, keď na verejnosti

prvýkrát vystúpili s experimentom

studenej fúzie priekopníci

tejto myšlienky Pons a Fleischmann.

Na tomto poli je najrozvinutejšia tzv.

E-Cat technológia Ing. Andreu Rossiho,

ktorý už uviedol na trh zariadenie

s výkonom 1 MW a čoskoro

prídu na trh vyhrievacie telesá s výkonom

10 kW, ktorých cena bude,

vďaka plne automatizovanej výrobe,

bezkonkurenčná. Toto zariadenie

na svoj výkon nepotrebuje žiadne

palivo a len minimálne množstvo

elektrickej energie. Surovinou je

v tomto prípade nikel, ktorého je

na svete dostatok. Na poli magnetických

motorov, ktoré by mohli

byť v najbližšom období uvedené

na trh, spomeňme zariadenia Dr.

Wolfa Webera z Čile, ktoré sú podľa

nás najrozvinutejšie. V Európe nemôže

byť táto technológia uvedená

na trh len preto, že Weber musí najprv

spracovať veľké zákazky z Čile

a Peru na svoje autonómne fungujúce

magnetické motory s výkonom

700 MW. Toto sú len dva príklady

technológií, ktoré budú v blízkej budúcnosti

uvedené na trh.

Svet Grálu: Prečo sa priemysel

a veda zjavne tak málo zaujímajú

o výskum a využitie technológií

akými sú studená fúzia alebo vákuová

energia, ktorej existenciu

prof. Turtur dokonca experimentálne

dokázal ?

ADOLF SCHNEIDER: Dôvody súvisia

s tým, že zákon zachovania energie,

tak ako ho v roku 1845 formuloval

51

Svet Grálu

40 | 2014


ROZHOVOR

Robert Mayer, býva často nesprávne

interpretovaný, tzn. že táto interpretácia

nepripúšťa žiadny vonkajší

zdroj energie. Podľa tohto zákona

sa celkové množstvo energie vovnútri

uzavretého systému s časom

nemení. Naproti tomu je pri otvorených

systémoch možná výmena

energie, teda všetky prístroje správajúce

sa ako „perpetuum mobile“

predstavujú otvorené systémy, ktoré

čerpajú energiu zo zatiaľ neznámeho

zdroja energie. Na druhej strane vedecké

koncepty a teórie sú zväčša

formulované ako paradigma, sú teda

uzavreté samé do seba a samé pôsobia

ako perpetuum mobile točiace sa

stále dokola – a nepripúšťajú vstup

akýchkoľvek nových myšlienok. Spomeňme

len príklad Prof. Dr. Clausa

W. Turtura, ktorého revolučné teoretické

a experimentálne výskumy

na poli vákuovej energie stále neboli

oficiálne uznané. Avšak popularizácia

takých technológií ako koncept

Ing. Andreu Rossiho naznačuje obrat

vo vedeckom myslení. Vo februári

2012 sa na pôde Európskej organizácie

pre jadrový výskum (CERN)

v Ženeve uskutočnilo kolokvium

na tému studená fúzia, kde sa uznávaní

vedci ako Prof. Celani a Prof.

Srivastava prihlásili ku konceptu

studenej fúzie a sami prezentovali

svoje výskumy na tomto poli. Vynálezcovia

ako Andrea Rossi sa však

nezaujímajú o to, či budú ich teórie

oficiálne uznané alebo nie – jednoducho

len šíria svoje vynálezy ako sa

len dá, keďže im na srdci leží nielen

komerčný úspech, ale hlavne zlepšenie

životného prostredia.

Svet Grálu: S „hnutím“ voľnej energie

sa neoddeliteľne spája aj mýtus

„mužov v čiernom“, ktorí takýchto

vynálezcov a vedcov z mocenských

záujmov sledujú a ohrozujú.

Myslíte si, že takéto organizácie

52

Svet Grálu

40 | 2014

skutočne existujú? Akým spôsobom

môžu títo „muži v čiernom“

slobodné šírenie podobných myšlienok

ohroziť?

INGE SCHNEIDER: Vo svojej knihe

„Energie aus dem All“ („Energia

z vesmíru“) opisujeme celý rad

bádateľov, ktorí sa nemôžu presadiť

napriek tomu, že ich prístroje

reálne fungujú. Sú dokonca prenasledovaní

a v niektorých prípadoch

aj fyzicky likvidovaní. Spomeňme

len prípad Američana Stanleyho

Meyera, ktorý v polovici 90-tych

rokov vytvoril koncept automobilu

na vodný pohon. Zomrel v roku

1998 za záhadných okolností, len

pol roka po tom, ako sme ho navštívili.

Pri tejto príležitosti sme sa dozvedeli,

že v Grove City v štáte Ohio,

kde žil, plánoval vybudovať veľké

technologické centrum. Asi bolo

aj dosť takých, ktorým jeho plány

neboli vhod. Podobné príbehy prenasledovania

však musíme chápať

v kontexte „úsvitu nového veku“. Vo

fi l m e „Th rive“ („Rozkvet“) Fostera

Gambla prirovnala jedna vedkyňa

podobné udalosti k štádiu zakuklenia,

na konci ktorého z kukly vyletí

nádherný motýľ. Zástancovia týchto

nových slobodných myšlienok sú vyzývaní,

aby sa k „starému svetu“ stavali

s láskou a nesnažili sa ho poraziť

či zničiť, keďže „ten, kto miluje motýle,

nešliape po húseniciach“. Nejde

tu vlastne o nič iné ako o nový vek

ducha, v ktorom budú možné aj nové

technológie, ktoré sa vyslobodia

zo zovretia energetických koncernov

a finančnej závislosti. Objavujú

sa tzv. open-source projekty (open

source = akákoľvek slobodne šírená

informácia voľne prístupná širokej

verejnosti, pozn. prekl.) – tie sú prejavom

duševného postoja ľudí, ktorí

nehľadia na osobný profit a všetko,

čo robia, robia pre druhých ľudí

a pre životné prostredie.

Svet Grálu: Už od roku 1988 sústreďujete

svoje úsilie na presadzovanie

nových energetických technológií.

Ste skutočne presvedčený o tom, že

stojíme „na prahu nového veku“?

ADOLF SCHNEIDER: Doposiaľ sme

sa stretli s viacerými autonómne

fungujúcimi magnetickými motormi

a inými zariadeniami, ktoré

sa snažíme popularizovať a pomôcť

ich uvedeniu na trh, a to tým, že tieto

vynálezy prezentujeme investorom

a výrobcom. Svojimi publikáciami,

účasťou na rôznych kongresoch

a rozširovaním svojich kontaktov

sa snažíme prispieť k tomu, aby sa

takéto technológie mohli presadiť,

a to bez ohľadu na záujem či nezáujem

mainstreamových médií. To,

čo potenciálnych zákazníkov najviac

zaujíma, je práve otázka, kedy sa to-

-ktoré zariadenie dostane na trh.

Svet Grálu: Bez patentu, ktorý

chráni duševné vlastníctvo vynálezcu,

sú zrejme akékoľvek marketingové

aktivity prakticky nemožné.

Možno dať patentovať niečo, existencia

čoho nie je vedecky uznaná?

ADOLF SCHNEIDER: Dobrá otázka!

Sú vynálezcovia, ktorí túto prekážku

obídu tým spôsobom, že si nechajú

patentovať len určité časti magnetického

motora, resp. iných zariadení.

Ďalší si našli iné cestičky, ako sa podobným

prekážkam vyhnúť a svoje

zariadenia napriek všetkému dali patentovať.

Dnes už je viacero patentových

zástupcov, ktorí vedia ako podobné

technológie patentovo chrániť.

Prof. Leslie I. Szabó si napr. nechal

patentovať svoj autonómne fungujúci

magnetický motor pod názvom

„asymetrické elektromechanické zariadenie“.

Iní vynálezcovia o patentovaní

svojich objavov ani neuvažujú,

keďže sú presvedčení o tom, že

patenty buď skonfiškuje vláda alebo

zneužije konkurencia. Preto sa vydali


ROZHOVOR

cestou open-source a spoliehajú sa

na to, že ich snaha bude napriek všetkému

nejakým spôsobom aj materiálne

ohodnotená.

Svet Grálu: Často rozprávate o neobyčajných

zariadeniach ako sú motory

a generátory, ktoré fungujú

kvázi autonómne, teda bez akéhokoľvek

prívodu konvenčnej energie.

Ktoré z týchto prístrojov sám

používate?

INGE SCHNEIDER: Táto otázka nepriamo

naznačuje, akoby sa už podobné

zariadenia, využívajúce voľnú

energiu, v ponuke na trhu nachádzali.

Momentálne sú však na trhu len zariadenia

Ing. Andreu Rossiho s výkonom

1 MW, a to za cenu 1,2 mil. eur.

Tieto vyrábajú teplo pre veľké pekárne,

práčovne, potravinárske firmy,

alebo vykurujú veľké obytné komplexy.

Akonáhle pôjdu do sériovej

výroby vyhrievacie telesá s výkonom

10 kW, ktoré sme mali možnosť vidieť

pri teste v laboratóriu v Bologni,

určite si takéto zariadenie zaobstaráme

pre vlastnú potrebu. V priebehu

desaťročí sme už do vlastného

výskumu, resp. do konštrukcie zariadení

iných výskumníkov investovali

asi 1,5 mil. (švajčiarskych) frankov

(cca. 1,2 mil. eur, pozn. prekl.);

vrátane peňazí z predaja bytu v súkromnom

vlastníctve a zo životného

poistenia. Mnohé z týchto investícií

vyzerali veľmi sľubne, neboli však

úspešné. Niektoré z týchto príbehov

uvádzame v knihe „Energie aus dem

All“ („Energia z vesmíru“).

Svet Grálu: Môžete našim čitateľom

nejaký z nich priblížiť?

INGE SCHNEIDER: Nuž, asi pred desiatimi

rokmi sme navštívili amerického

hudobníka a elektrotechnika

Dona Martina v jeho dome pri Michiganskom

jazere v USA. Prevádzku

celého domu zabezpečoval len vďaka

plne autonómnemu 5-kW rezonančnému

systému, ktorý tvorí generátor

so zásobníkom energie. Investovali

sme 25 000 dolárov do konštrukcie

repliky tohto zariadenia, aby sa

táto technológia mohla uviesť na trh

v Európe. Martinov manažér, vtedy

prezident Teslovej spoločnosti, však

repliku bez nášho vedomia zadal

do výroby. Keď zariadenie dorazilo

do Švajčiarska, nefungovalo, a hoci

Don Martin navrhol určité zmeny

a vylepšenia, tie žiadaný efekt nepriniesli.

A tak sa koncept „Don-Martinovho

stroja“ zaradil medzi ostatné

„mŕtvoly“ v archíve nášho vydavateľstva

Jupiter-Verlag. Don Martin však

naďalej prevádzkuje svoj dom pri

výpadkoch elektriny vďaka svojmu

energetickému vynálezu; a projekt zadania

tohto konvertora do výroby tiež

nie je ešte celkom zmietnutý zo stola.

Ako sme viackrát publikovali v našom

dvojmesačníku „NET-Journal“

a demonštrovali na viacerých kongresoch,

dnes už existuje celý rad

úsporných prístrojov – od domácich

spotrebičov až po vodíkové generátory

pre automobily. Na jednom z našich

kongresov sme sa stretli s jedným

nemeckým bádateľom, ktorý si

do auta zabudoval vodíkový generátor,

vďaka ktorému ušetrí na konvenčnom

palive až 70 %. Sami sme

si chceli nechať do auta namontovať

podobný generátor za 2000 eur, tento

vedec však musel výrobu pozastaviť,

pretože i pri takejto cene nebola

jeho práca dostatočne ohodnotená,

odhliadnuc od toho, že v nej nebol

zahrnutý nákladný proces schvaľovania

takéhoto zariadenia.

V aute používame zariadenie

„Drion-Power“, ktorého autorom je

Roswitha Doubrawa. Vďaka tomuto

zariadeniu možno ušetriť 10 % spotreby

benzínu. V domácnosti používame

okrem iného energetizujúce

zariadenia Rolanda Plochera.

Svet Grálu: V roku 1984 ste boli

svedkami prevádzky presláveného

generátora „Testatika“. Tento generátor

bol v tom čase dostupný len

úzkemu kruhu „vyvolených“ s odôvodnením,

že ľudstvo ešte nie je

na podobné technológie pripravené.

Kto rozhoduje o tom, na čo a kedy

je ľudstvo pripravené? Nebolo by

lepšie venovať viac energie osvete

a propagácii nových technológií?

INGE SCHNEIDER: „Testatiku“ vtedy

vo švajčiarskom Emmentale predvádzala

náboženská komunita „Methernitha“.

Ide o kresťanskú sektu, alebo

ak chcete nezávislú „cirkev“, ktorej

členovia žijú a pracujú izolovane

od spoločnosti. Podľa predstaviteľov

tohto spoločenstva sa ľudstvo vydalo

cestou materializmu, a teda nie je pre

takúto technológiu zrelé. Aj keď sme

vtedy tento postoj považovali za nesprávny

a prehnaný – a vôbec nie

kresťanský – možno je to skutočne

tak, že ľudstvo nebolo pre túto technológiu

dostatočne zrelé. Už samotná

informácia o exitencii takejto technológie

však spôsobila vo vedeckých

kruhoch obrovský ohlas a mnohých

vedcov motivovala k vlastným výskumom,

a prispela aj k pozvoľnému

obratu v rámci vedeckej diskusie

na túto otázku.

www…

www.borderlands.de

www.jupiter-verlag.ch

www.transaltec.ch

www.svrswissorg.ch

www.peswiki.com

Mehmet Yesilgöz

yesilgoz@svetgralu.sk

53

Svet Grálu

40 | 2014


Burina

Martin Ernst

Ježiš raz rozprával podobenstvo,

ktorým chcel poslucháčov podnietiť

k zamysleniu. Bolo o hospodárovi,

ktorý vysial na pole dobré semeno,

v dobrej viere, že vzíde a prinesie

bohaté plody. Keď však ľudia spali,

prišiel Satan a medzi osivo rozhodil

burinu. Po čase sluhovia objavili, že

medzi pšenicou rastie i burina a ponáhľali

sa to oznámiť svojmu pánovi.

Spýtali sa ho, či ju majú odstrániť.

On však povedal: „Nie, pri vytrhávaní

buriny by ste mohli poškodiť

pšenicu. Dajte obom čas, nech vyrastú.

Keď nadíde žatva, to nepravé

zoberte a zničte. Zrelú pšenicu potom

dajte do stodoly.”

54

Svet Grálu

40 | 2014

Neskôr Syn Boží učeníkom toto

podobenstvo objasnil takto: Hospodárom

je mienený Syn Človeka. On

vysial toto semeno. Pole predstavuje

svet. Dobré semeno sú ľudia, ktorí

sa vo svete vyvíjajú podľa vôle Božej.

Burina predstavuje ľudí, ktorí

sa nechali zviesť k hriechu. Žatva

označuje koniec sveta. Ženci sú Boží

pomocníci, anjeli. A Ježiš pokračuje:

Ako sa pri žatve burina vezme

a zničí, práve tak sa bude diať pri

poslednom súde. Syn Človeka vyšle

svojich pomocníkov, ktorí vytriedia

tých vlažných, neužitočných, alebo

vedome zlo páchajúcich. Títo prepadnú

za veľkých bolestí skaze, kým

tí, ktorí žili podľa Božích prikázaní,

dôjdu do ríše Božej.

V tomto podobenstve Kristus

v krátkosti opisuje vývoj ľudstva:

Stvoriteľ nám vo svojej dobrote

dáva možnosť vývoja. My, ľudské

zárodky sme ako „semienka” boli

zasiati do stvorenia, aby sme sa tu

na zemi vyvinuli v „zrelé klasy”,

v sebavedomého ľudského ducha.

Satan sa ako zvodca mohol priblížiť,

keď človek „spal” – to znamená,

keď nebol bdelý. Lákaním, zvádzaním

zasieval „burinu”, pochybnosť

o Bohu, o Stvoriteľovi. Už v prvej

knihe Mojžišovej necháva ľstivého

hada sa pýtať: „Či Boh povedal…?”


JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ

a pšenica

(Matúš 13, 24–30, 36–41)

A človek, ktorý neudržiaval živé, vedomé

spojenie so Stvoriteľom, začal

pochybovať.

Pozrime len do súčasnosti: ľudia

o Bohu pochybujú, odvažujú sa ho

popierať, a tí, ktorí ho hľadajú, sú považovaní

za spiatočníckych. Na vieru

a náboženstvo sa mnohí pozerajú

ako na poblúdenie alebo prežitok.

Spoločnosť, ktorá sa ženie za materiálnym,

nemá čas na „neviditeľné

veci”. Náhlime sa, ohlušujeme, aby

sme prekričali upomínajúce svedomie.

Nechceme uznať, že za svoje

nešťastie sme zodpovední sami. Namiesto

úsilia o skutočné hodnoty iba

márnime čas...

„Rozsievač” nezasahuje. To my sa

musíme rozlúčiť s falošným, ktoré

sme spoločne pestovali. Cieľavedomým

úsilím získavať skúsenosti, aby

sme spoznali, čo je dobré a správne.

Máme vedome žiť prítomnosťou, veriť

v silu dobra a v pomoc, ktorú nám

Stvoriteľ požehnane deň čo deň poskytuje.

Úroda už dozrela! Poukazuje

na to všetko dianie. Máme pred

sebou hodinu „buď – alebo”, žijeme

v čase splnenia. Pomocníci Pána sú

pripravení. Vedia presne rozlíšiť, kde

bujnie „burina”, a kde prekvitá „pšenica”!

Verne splnia príkaz Boží.

Každý z nás mal svoj čas. Každý

mal k dispozícii všetko potrebné, aby

sa vyvíjal. Každý mal aj príležitosť

očistiť sa od jedovatých zárodkov zla.

Ak to neurobil, musí prepadnúť skaze.

Kto však zostane bdelý až do žatvy,

ten prinesie svoju úrodu do „stodoly”.

Bude pozdvihnutý do ríše Božej, kde

vo vôli Pána môže nájsť večný život,

večné pôsobenie.

Martin Ernst

ernst@svetgralu.sk

55

Svet Grálu

40 | 2014


NÁZORY

56

Svet Grálu

40 | 2014

Impressum:

Svet Grálu

Časopis pre duchovné súvislosti v živote

Číslo 40/2013, vyšlo 1. 6. 2014

Redakcia:

SVET GRÁLU, n. o., Hlavná 85, 040 01 Košice

Adresa administrácie: Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

Redakčná rada:

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman

Levický (Slanec), Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice),

Tomáš Výboch (Komárno), Václav Kazda (Bílovice n. Svit.),

Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko),

Artur Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)

Prekladatelia a korektori:

Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Rastislav Mátej,

Igor Mešťánek, Tomáš Mešťánek, Rastislav Podivinský, ,

Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová,

Tomáš Výboch, Hana Celhofferová, Mária Šumajová

Vydavateľ:

Nadácia Stiftung Gralsbotschaft

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart, www.gral.de

Rozširuje:

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa

Predplatné:

Svet Grálu n. o., Administrácia SG,

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

redakcia@svetgralu.sk

Výroba:

Michael Oort, Stuttgart

Internet:

Miloš Stúpala (Bratislava), Milan Púček (Dubnica nad Váhom)

Distribúcia:

Tomáš Mešťánek (Bratislava)

Marketing:

Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)

On-line obchod:

Maroš Látal (Bratislava)

Grafika:

Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Detva)

Tlač:

Tiskárna Grafico s.r.o., Opava

Ilustrácie:

• DepositPhotos.com: Drago_Nika, Rusko (1, 3, 26) Racorn, Německo

(2); Marcopolo9442, USA (2), urmas, Rusko (10); Cherry-merry,

Rusko (11); Zurijeta, Bosna a Hercegovina (13); Digerati, USA

(21); Cseh Ioan, Rumunsko (24); Melpomene, Velká Británie

(28); marzolino (34); Max Krasnov, Německo (37); Paul Prescott,

Chorvatsko (40); Daniel Dunca, Rumunsko (45); kevron2002, USA

(46); Dmitrij Sechin, Rusko (54); Archeophoto, Španělsko (55);

• Dreamstime.com: Salajean (8); PhotoEuphoria (20);

Ximagination (23); Diamantis Seitanidis, Řecko (29); SabPhoto (60);

• Istockphoto.com: Valentin Casarsa, Slovinsko (7);

Iburns, USA (1, 14);

• wikipedia.org: 5, 15, 36;

• GralsWelt: Bigi a Franz Altovi, Německo (30-33);

1, 38, 41, 50–51, 53;

Cena:

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.

Všetky práva vyhradené.

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.

Vychádza štyrikrát ročne.

Číslo registrácie: 3254/2004

Český Svět Grálu

si možno objednať na adrese:

Nováčkova 26, 614 00 Brno

www.svetgralu.cz

ISSN 1614-5127

www.svetgralu.sk

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo

kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis

prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.

redakcia

Utrpenie zvierat

Otázka čitateľa:

V poslednej dobe som videl veľa videí

o strašnom utrpení zvierat a ich masovom

mučení. Je to hrozné. Rád by

som pomohol, zmenil to. Pre väčšinu

spoločnosti je utrpenie zvierat brané,

že človek je pán tvorstva a že ostatné

tvory sú tu preto, aby mu slúžili tak,

ako on uzná za vhodné, vrátane mučenia.

Proste väčšina pokladá človeka

za nadrasu, ktorá si môže všetko dovoliť

voči prírode, zvieratám, a je pánom

nad všetkým. Neviem, ako sa

s tým vyrovnať, jednak z pohľadu Posolstva

Grálu, aj vnútorne.

Ako je to so zvieracou dušou a jej

vnímaním? Ako sa mám pozerať

na spravodlivosť, keď ľudia páchajú

také hrôzy a spôsobujú druhým tvorom

bolesť a utrpenie, keď zviera

by nemalo mať teoreticky žiadnu

karmu? Možno to nechápem správne.

Budem vám vďačný, keď mi poradíte,

pretože na to neviem sám odpovedať.

A možno keď to pochopím, budem vedieť,

čo mám robiť a ako by som mohol

niečo zmeniť a pomôcť slabším.

(Otázka redakčne skrátená)

Odpoveď redakcie:

Vážený pán,

zamerali ste svoju pozornosť len

na jedno z mnohých boľavých miest,

ktoré má na svedomí dnešný človek.

Pritom je ich oveľa viac, vlastne

všetko, na čo ľudstvo položilo svoju

ruku, skazilo a otrávilo. Väčšina ľudí

si toho nie je vedomá buď vôbec a nestará

sa o to, alebo si všíma len niečo,

napríklad znečistenie vody, alebo

krízy v politike, a zvyšok necháva

plynúť okolo. Aj my čitatelia Posolstva

Grálu si nezriedka nie sme vedomí

celej hĺbky nášho úpadku, aj

keď ju autor neustále pripomína.

Napríklad v prednáške „Veriaci zo

zvyku“.

Pýtate sa, „prečo sú tieto hrôzy

na nevinných zvieratách dopúšťané“

a „Ako sa mám pozerať na spravodlivosť,

keď ľudia páchajú také hrôzy

a spôsobujú druhým tvorom bolesť

a utrpenie, keď zviera by nemalo mať

teoreticky žiadnu karmu?“

Útrapy zvierat súvisia so slobodnou

vôľou človeka. Niečo o tom nájdete

vo veľmi užitočnej knihe W. Huemera

„100 odpovedí na otázky“:

PREČO MUSIA

ZVIERATÁ TRPIEŤ?

Majú zvieratá svoj osud?

Prečo musí toľko zvierat znášať

utrpenie od ľudí? Predsa

na seba nemohli uvaliť žiadnu

karmu. Čo sa deje s ich dušou?

Skutočne si sotva uvedomujeme, koľko

zvierat musí našou vinou dennodenne

trpieť. Počínajúc chovom v neadekvátnych

podmienkach, cez spôsob zaobchádzania

v mäsiarskom priemysle,

až k cielenému trápeniu pri pokusoch

na zvieratách. Žiadne zviera pritom

toto ľuďmi spôsobené utrpenie nepotrebuje

ani pre svoj osud, ani pre vývoj

svojho vedomia. Zvieratá trpia nevinne


NÁZORY

a nepodliehajú žiadnym karmickým

spätným vplyvom. Trpia preto, že my

ľudia nežijeme a nekonáme tak, ako

by to duchovným tvorom malo byť

samozrejmé.

Je jasné, že človek nesie zodpovednosť

za všetko, čo robí alebo zanedbáva.

Za každé zbytočne spôsobené

utrpenie, a to sa týka aj zvierat, ho samého

čaká bolestný osud. Jeho konkrétna

podoba bude rôzna a závisieť

bude predovšetkým od jeho úmyslov.

Ale ako to vyzerá na strane obetí? Nie

je nespravodlivé, že zvieratá musia znášať

utrpenie, ktoré im pôsobíme?

Pokiaľ ide o okamih bezprávia, áno.

Ale aj tu pôsobí zákon spätného pôsobenia,

a ten bezprávie opäť vyrovná.

V každom boji a v každom utrpení

spočíva mohutný impulz na zvýšenie

bdelosti. Bolestné prežívanie teda

slúži vývoju vedomia. To platí nielen

u ľudí, ale aj pre zvieratá. V tom spočíva

aj dôvod, prečo vôbec v prírode

existuje boj.

No z toho nesmieme vyvodzovať, že

by ľuďmi spôsobované utrpenie zvieratá

potrebovali. Nie. Človek má vďaka

svojej duchovnosti a vyššiemu vedomiu

naopak povinnosť poskytovať

zvieratám silnejšie vývojové impulzy –

radostné, bez utrpenia, aké u zvieraťa

vyvolávajú spolupatričnosť a vernosť

v náklonnosti a láske. Takým postojom

môžeme stavať, budovať a aj prispievať

k zušľachteniu prebiehajúceho boja

v prírode.

Okrem toho, zvieratá s vyšším stupňom

vedomia (napríklad domáce

zvieratá) môžu láskyplným vzťahom

k človeku duševne natoľko získať, že

individuálna forma ich duše zostane

zachovaná aj po telesnej smrti. To

u zvierat nie je samozrejmé, pretože

na rozdiel od ľudí majú iný druh vedomia,

aj inú schopnosť prežívania a inú

vývojovú cestu.

Musíme preto brať do úvahy, že zvieratá

boj v prírode i utrpenie prežívajú

inak, než my ľudia.

V knihe nájdete aj odpovede

na ďalšie otázky týkajúce sa zvierat.

Zhodou okolností prišiel do redakcie

prednedávnom dotaz čitateľky

na ukončenie života veľmi starej

a veľmi chorej mačky. Napísali

sme jej:

Zvieratá majú, ako sami viete, skupinovú

dušu, ktorá sa po smrti vráti

k celku a obohatí ho svojím prínosom

zážitkov. Domáce zvieratá, ktoré si

vypestovali vzťah k človeku, lásku, sa

z tohto celku vyčleňujú a stávajú sa samostatnými

„osobnosťami“, presnejšie:

skôr samostatnými časťami celku. Preto

ešte neprestanú byť zvieratami, nemôžu

prekročiť hranicu svojho pôvodu

a stať sa duchovnými tvormi. Neplatí

pre ne všetko, čo sa týka ľudí; napríklad

nemajú plnú slobodnú vôľu ani karmu,

ale sú závislé od svojho pána. Niekedy,

žiaľ, sú obeťou jeho zlého zaobchádzania,

inokedy naopak, majú s pánom

pekný vzťah a štedro mu ho oplácajú.

Aj choroby zvierat sú často naviazané

na osobnosti ich pánov.

U mačiek je vzťah k človeku skôr

voľnejší, než je bezvýhradná láska

psov. Mačka má rada človeka len „odtiaľ–potiaľ,“

uchováva si určitú mieru

nezávislosti.

Myslím, že ste sa neprevinili proti životu,

keď ste skrátili trápenie devätnásťročnej

a veľmi chorej mačky. Dôležité

je, aby ste ju aj v posledných

chvíľach sprevádzali láskavým zaobchádzaním,

aby vedela, že ju stále

máte rada, a nestratila vo Vás dôveru.

Nepochybujem, že ste to tak urobili

a preto si prosím nerobte výčitky. Nie

je chybou ani

to, ak ste ju

odovzdali veterinárovi

a neboli ste

priamo pri jej po- sledných

chvíľach, pretože to inak nešlo.

Hlavný je vnútorný vzťah k nej, ten

zvieratá vedia rozpoznať a ten zostal

iste neskalený.

Nikto z nás, ani Vy, nemôžete

niesť na svojich ramenách všetky

hriechy sveta; nezostáva iné, než

sa snažiť utvárať svoj život čestne

a citlivo. Pomáhať pritom tam

a tak, ako sa to podľa Vašich možností

dá. Iste si k tomu cestu nájdete

sám.

So srdečným pozdravom

Redakcia

Reinkarnácia

Otázka čitateľa:

Reinkarnáciou sa nechcem zaoberať,

pretože to vedie len k mystickej minulosti,

v ktorej sa človek môže ľahko

stratiť. Prečo teda príspevky na túto

tému?

N.K. (D)

Odpoveď redakcie:

Téma reinkarnácie sa často dáva

do spojitosti s terapiami návratu

do minulých životov. O to sme sa

však vo Svete Grálu nikdy nesnažili,

naopak: opakovane sme pred

takou orientáciou na minulosť varovali

a upozorňovali na to, že príroda

všetko múdro zariadila a že sú dobré

dôvody na to, aby si človek svoje minulé

životy nepamätal.

Spravodlivosť sa prejavuje v celkovom

dianí vo svete a život nie

je obmedzený bytím na tejto zemi.

Preto je téma reinkarnácie pre našu

57

Svet Grálu

40 | 2014


NÁZORY

kultúrnu oblasť podľa nášho názoru

veľmi dôležitá.

Redakcia

Čo je to cítenie?

Otázka čitateľa:

Ako čitateľ Posolstva Grálu a Sveta

Grálu sa už nejaký čas pre seba pokúšam

presne definovať pojem „cítenie“.

Ale vždy sa dostanem k určitej

hranici, ktorá nakoniec nejaké presné

objasnenie nedovolí. Pokiaľ je cítenie

prejavom ducha, potom by nemali byť

zvieratá, ktoré síce majú dušu, ale nemajú

ducha, schopné cítenia. Čo tak

napríklad šťastie, smútok alebo pocity

lásky – veď predsa aj psi dokážu

vyjadriť radosť. Opice a papagáje

môžu zomrieť žiaľom, zvieratá vnímajú

lásku a náklonnosť. Čo iného to

je, keď nie cítenie? Niekedy sa zdá, že

zvieratá konajú „ušľachtilejšie“ a „citlivejšie“

než ľudia. Čo to teda cítenie

presne je?

Odpoveď redakcie:

Pojem „cítenie“ v zmysle Posolstva

Grálu, ako typicky ľudská črta, vyjadruje

určité duchovné nastavenie,

umožňujúce človeku cestu

k vzostupu. Ak je cítenie čisté, neskalené,

môže nám (skrz „vnútorný

hlas“) slúžiť ako ukazovateľ cesty životom.

Sú to jemné záchvevy nášho

bytostného jadra; ono nás vďaka

svojmu pôvodu spája s duchovným

domovom (a tým aj s krásou), a ako

svedomie (duchovné vedomie) sa

nám prihovára, keď náš úmysel alebo

skúsenosti nie sú s týmto zachvievaním

v súlade.

V súčasnosti existuje množstvo výrazov

nášho každodenného jazyka,

ktoré majú spojitosť s cítením, pretože

sa v nich prejavujú „záchvevy

ducha“ – naša vedomá živosť. Môžu

byť buď čisté, alebo skalené, to keď

58

Svet Grálu

40 | 2014

cítenie je donútené slúžiť myšlienkam

alebo pocitom. Patria sem

takmer všetky momenty intenzívnych

zážitkov, hovoríme o láske,

smútku alebo nenávisti. Nenávisť

samozrejme nie je prejavom čistého

cítenia.

Pojem „cítenie“ tak označuje zachvievanie

ducha s určitým stupňom

uvedomenia, ktoré ľudia môžu

dosiahnuť. Radosť alebo žiaľ, smútok

a krásu môžu prežívať i bytosti

s iným stupňom vedomia, ako napríklad

zvieratá. Nemalo by teda nikoho

prekvapiť, že môžu tieto zážitky

zo svojho bytostného jadra aj

prejaviť – niekedy dokonca oveľa

silnejšou formou než ľudia. Predstava,

že zvieratá duševne nič nevnímajú

alebo že nemajú dušu, je

dnes našťastie už v širokom meradle

spochybňovaná.

WERNER

HUEMER

100 odpovedí

na životné

otázky

280 strán,

mäkká väzba,

český jazyk,

formát 11,5 x 18 cm,

hmotnosť 370 g.

naša cena: 10,80 €

Cena pre predplatiteľa

Sveta Grálu: 10,30 €

Dokonalé vyjasnenie pojmu „cítenie“

je podľa môjho názoru problémom:

Veď naša slovná zásoba stavia

len na vnímaní nášho denného vedomia.

V nej sa miešajú nielen všetky

aspekty našej ľudskosti – duch, duša

a telo; cítenie, myšlienky a pocity,

ale aj fakt, že naše schopnosti vnímania

pripisujeme všetkým ostatným

bytostiam. Hovoríme napríklad

„pes cíti radosť“, pretože máme

oprávnený dojem, že tu spolupôsobí

niečo viac než len inštinkt. A ako

inak by sme mali tento jav vyjadriť?

Veď nemôžeme inak, než naše

vlastné skúsenosti obrazne prenášať

aj na zviera. Čo zviera reálne prežíva,

nedokážeme nikdy skutočne pochopiť.

Preto každý pokus o zovšeobecnenie

pojmu „cítenie“ bude nepresný

a používaný skôr obrazne, nie v jeho

pravom duchovnom význame.

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk


Vo svetle Pravdy — Posolstvo Grálu

a diela od Abd-ru-shina

Knižný titul „Vo vetle Pravdy – Posolstvo Grálu“ je dielo, ktoré objasňuje dianie vo stvorení a duchovné

deje týkajúce sa ľudského bytia v celkových súvislostiach, ktoré doteraz neboli známe. Dotýka sa častých

otázok a tém, s ktorými sa v duchovnej oblasti stretávame, ako napríklad: čo je osud, ako sa prejavuje

slobodná vôľa človeka a zákon spätného pôsobenia alebo karma, čo je to duch a duša, zákony vo

stvorení, poslanie Syna Božieho a mnohé iné.

Autor v 168 prednáškach, ktoré na seba svojím obsahom vzájomne nadväzujú, podáva obraz celého

stvorenia. Logický sled myšlienok uľahčuje pochopenie – aj sám autor v úvode k Posolstvu Grálu čitateľa

výslovne vyzýva k tomu, aby „toto vecné skúmal vecne“.

Abd-ru-shin:

Modlitby, ktoré dal ľuďom

Abd-ru-shin

Naša cena: 2,50 €

Cena pre predplatiteľa

Sveta Grálu: 2,30 €

Abd-ru-shin:

Desatoro Božích prikázaní

a Otčenáš

Naša cena: 5,00 €

Cena pre predplatiteľa

Sveta Grálu: 4,70 €

Abd-ru-shin:

Odpovede na otázky

Naša cena: 11,00 €

Cena pre predplatiteľa

Sveta Grálu: 10,50 €

Abd-ru-shin:

Vo svetle Pravdy — Posolstvo Grálu

3 v 1 – 6. vydanie

Naša cena: 21,00 €

Cena pre

predplatiteľa

Sveta Grálu:

19,90 €

Abd-ru-shin:

Vo svetle Pravdy — Posolstvo Grálu

3 v 1 – 6. vydanie v puzdre

Naša cena: 23,00 €

Cena pre

predplatiteľa

Sveta Grálu:

21,80 €

Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk


Boh nechce utrpenie svojhu ľudu! Chce len radosť, lásku, šťastie!

Cesta k Svetlu vôbec nemôže byť iná.

A na ceste k Svetlu sú kamene len vtedy,

keď ich človek predtým na ňu sám nakládol!

Abd-ru-shin

More magazines by this user