Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!
Leverage SEO-optimized Flipbooks, powerful backlinks, and multimedia content to professionally showcase your products and significantly increase your reach.
jún 2012 – august 2012<br />
O pôsobení dvoch veľkých reformátorov cirkvi<br />
strana 32<br />
Rozhovor s MUDr. Tiborom Barancom<br />
strana 42<br />
Pri duševnej činnosti sú niektoré<br />
oblasti mozgu obzvlášť aktívne<br />
strana 48<br />
Cena 2,89 €<br />
december 2012 – február 2013<br />
Ako viesť svoje deti<br />
strana 11<br />
Rozhovor s pátrom Anselmom Grünom<br />
o živote, viere a spiritualite<br />
strana 45<br />
Rozhovor<br />
s PhDr. Milanom Zemkom CSc,<br />
členom historického ústavu<br />
SAV v Bratislave<br />
strana 14<br />
Cena 2,89 €<br />
www.svetgralu.sk<br />
ww.svetgra<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Dosiahneme pránickou<br />
stravou duchovný pokrok?<br />
strana 14<br />
september 2012<br />
– november 2012<br />
Dajú sa vedecky vysvetliť,<br />
alebo sa udial zázrak?<br />
Rozhovor s mužom závislým od drog<br />
strana 11<br />
strana 38<br />
Slepé nasledovanie<br />
vierouky je pre<br />
duchovný<br />
vývoj škodlivé<br />
strana 45<br />
Ako deti správne motivovať<br />
k práci<br />
strana 14<br />
aktuálna ponuka<br />
www.svetgralu.sk<br />
Cena 2,89 €<br />
kalendar_titul 2013.in d 1<br />
Každý den, týden, týden imě<br />
i měsíc v roce má<br />
ásvou barvu, která ovlivňuje náš<br />
život, , podobně podob<br />
jako jej ovlivňují fá<br />
fáze Měsíce nebo postavení planet.<br />
Barva dne vystihuje sílu, která právě obzvlášť výrazně působí.<br />
ve dnech roku<br />
s fotografiemi Karla Prskavce<br />
Barva roku 2013<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
zlatá<br />
marec 2013 – máj 2013<br />
Prečo niekedy horoskopy<br />
nevychádzajú<br />
strana 18<br />
strana 12<br />
Predstavujeme metódu<br />
z východného Slovenska<br />
strana 34<br />
Nové výskumy zážitkov blízkosti smrti<br />
strana 41<br />
Otázka, ktorú si kladie mnoho<br />
veriacich<br />
strana 52<br />
Cena 2,89 €<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
www.svetgralu.sk<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
strana 34<br />
strana 53<br />
Rozhovor<br />
s Prof. Ludmilou Kameníkovou,<br />
o ľudskom zdraví<br />
strana<br />
18<br />
Rozhovor s Margot Ruis<br />
nielen o prírodných<br />
bytostiach<br />
strana 34<br />
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />
Ďalšie číslo 37<br />
Vychádza v septembri 2013<br />
Na onom svete<br />
O existencii onoho sveta mnoho ľudí nepochybuje.<br />
Ale ako to tam vyzerá, vie málokto.<br />
Namiesto fantastických predstáv hľadáme jasný<br />
obraz, zapadajúci do múdreho usporiadania<br />
celého sveta.<br />
Svet Grálu<br />
Svet Grálu<br />
32<br />
Svet Grálu<br />
Jan Hus a Martin Luther<br />
Integrovaná medicína<br />
Ako sa prejavuje<br />
duša človeka?<br />
Život bez jedla?<br />
„Pránická strava“<br />
Svet Grálu<br />
Jeme lieky,<br />
ale zdraví nie sme<br />
Svet<br />
Grálu<br />
Môžeme žiť<br />
bez jedla?<br />
33<br />
Desať rán<br />
Prečo egyptských horoskop<br />
„Život byl poměrně nudný.<br />
Lieky na trvalé<br />
Tak proč si ho nezpestřit?“<br />
uzdravenie nestačia<br />
niekedy<br />
nevychádza?<br />
Nebezpečenstvo dogmatizmu<br />
Naše minulé životy<br />
Život s „druhým<br />
svetom“<br />
„V pote svojej tváre…“ Prečo ich nepoznáme?<br />
Svet Grálu<br />
34<br />
12 zlatých pravidiel úspešnej výchovy<br />
Svet Astrológia dnes<br />
Grálu<br />
„Biblia pre mňa nie je dogmou!“<br />
Slováci, akí sme?<br />
Svet Grálu<br />
35<br />
POSELSTVÍ<br />
BAREV<br />
2013<br />
fi<br />
?<br />
smrt<br />
narodenie<br />
zivot<br />
Samoliečba Barbro Karlén spomína:<br />
zápalových „Keď som bola Annou Frankovou“<br />
chorôb<br />
Skúsenosti blízkosti smrti:<br />
Ilúzia či realita?<br />
Prečo mal Kristus taký<br />
hrozný osud?<br />
Božia iskra v nás<br />
Aký je skutočný pôvod<br />
človeka?<br />
Skrytý zmysel<br />
starnutia<br />
Správny vzťah k tejto etape<br />
života<br />
Martin Ernst: Hľadanie stôp<br />
Zážitky a poznania v zrkadle všedného dňa<br />
EDÍCIA SVET GR ÁLU<br />
z obsahu:<br />
Existuje „duša“? | Jesť zo „stromu<br />
poznania“ | Popolcová streda 2000<br />
| Milosť pred právom? | Noemova<br />
archa | Úsporný balíček | Nostalgia<br />
za východom | Bázeň | Ora et labora<br />
| Poslaný do púšte | Pokus zaistiť<br />
stopy | V znamení Jonáša | Dvanásť<br />
dobrých slov | Ver si! | ... ten nech prvý<br />
hodí kameňom! | „Stane sa ti to, čomu<br />
veríš!“ | Záblesky pravdy v Goetheho<br />
„Faustovi“ | K životnej radosti správnym<br />
dýchaním | Oko za oko, zub za zub?<br />
| Byť nákovou alebo kladivom | Ako<br />
som našiel svetlý most.<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
Naša cena: 6,70 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 6,30 €<br />
Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
NA ÚVOD…<br />
Č o nás to, doparoma, napadlo písať<br />
o homosexualite? Taká kontroverzná<br />
téma – vyzerá to, akoby sme chceli čo<br />
najviac ľudí naštvať. Alebo si aspoň<br />
užiť trošku adrenalínu prechádzkou<br />
po tenkom ľade. Rup – a preboríme<br />
sa rovno medzi vodníkove hrnčeky.<br />
Prečo nenapíšeme radšej niečo o anjelských<br />
chóroch s bytosťami v ružových<br />
nočných košieľkach, spievajúcich<br />
sladké piesne za zvukov hárf?<br />
Tým by sme určite nikoho nepopudili<br />
a všetci by sme boli spokojní<br />
a šťastní.<br />
Prečo nie? Pretože na tomto pozemskom<br />
chóre nie sme väčšinou ani<br />
spokojní, ani šťastní, môžeme si za to<br />
sami a máme na to habadej dôvodov;<br />
vlastne príčin. Málo, primálo šťastia<br />
a harmónie si užijeme. Prečo? Pretože<br />
šťastie je vnútorný stav človeka, a pretože<br />
jadrom harmónie nie je vzťah<br />
medzi ľuďmi navzájom, ale vzťah<br />
medzi človekom a Božími zákonmi,<br />
Božou vôľou. Skutočne, človek, ktorý<br />
žije z mála a len málo toho potrebuje,<br />
môže byť pokojne šťastnejší než boháč<br />
s veľkými nárokmi. A človek chorý<br />
alebo postihnutý dokáže byť šťastnejší<br />
než požadovačný nespokojenec,<br />
ktorý sa aj tak nikdy dosť nenapožaduje<br />
a nikdy dosť neuspokojí.<br />
No a tie Božie zákony, Božia vôľa?<br />
Veci môžeme posudzovať podľa premenlivých<br />
a nedokonalých ľudských<br />
meradiel, alebo hľadať vyššie uhly<br />
pohľadu, pravdivejšie a múdrejšie.<br />
Keby sme sa opýtali starorímskeho<br />
občana z Ježišových čias na jeho názor<br />
na otroctvo, dozvedeli by sme sa,<br />
že vlastníctvo otrokov je veľmi užitočná,<br />
príjemná a dobrá vec. – No<br />
áno, namietli by sme, ale otrok je<br />
predsa tiež človek, duchovná bytosť<br />
a zaslúži si slobodu osobnosti. Nesmieme<br />
s ním zaobchádzať ako s majetkom,<br />
ktorý sa dá zbičovať alebo zabiť<br />
podľa rozmaru svojho pána. Tu<br />
by sa na nás občan pozrel so zmesou<br />
súcitu, pohŕdania a hnevu a povedal<br />
by: My predsa všetci vieme, že<br />
otroctvo je v poriadku, je súčasťou<br />
nášho znamenitého usporiadania.<br />
Tým sme si všetci úplne istí, skrátka<br />
máme pravdu a basta. A ty sa chlapče<br />
so svojimi námietkami veľmi nevyťahuj,<br />
pretože nie si riadny rímsky občan,<br />
ale iba príslušník kmeňa Bojov<br />
alebo severnej Panónie a ako taký by<br />
si mohol akurát utŕžiť pekný výprask<br />
alebo rovno skončiť ako otrok.<br />
Homosexualita je dodnes horúcim<br />
zemiakom. Prv bola Kainovým znamením,<br />
za biblických čias dôvodom<br />
na ukameňovanie a ešte v 20. storočí<br />
príčinou totálneho znemožnenia.<br />
Jedna z najväčších špionážnych<br />
afér krátko pred 1. svetovou vojnou<br />
vypukla v Prahe a vo Viedni s plukovníkom<br />
Alfredom Redlom, náčelníkom<br />
rakúskeho generálneho štábu.<br />
V okamihu, keď sa o jeho homosexualite<br />
dozvedela nepriateľská ruská<br />
rozviedka, si plukovník Redl mohol<br />
vybrať alebo prezradenie, nesmiernu<br />
hanbu a koniec kariéry, alebo špionážnu<br />
spoluprácu s nepriateľom. Vybral<br />
si to druhé a vyzradil Rusom veľa<br />
kľúčových vojenských informácií,<br />
ktoré potom prispeli k neúspechu rakúskej<br />
armády na východnom fronte.<br />
Dokonca sa tvrdilo, že keby nebolo<br />
jeho dezinformácií (Rusi mali silnejšiu<br />
armádu než celá rakúska branná<br />
moc, a to sa im aj podarilo utajiť),<br />
dokázali by rakúski generáli lepšie<br />
odhadnúť silu ruských vojsk a neboli<br />
by dohnali staručkého cisára k vyhláseniu<br />
vojny. Redl bol prezradený,<br />
dohnaný k „čestnej“ samovražde…<br />
a zostala po ňom, takpovediac, 1. svetová<br />
vojna a problém homosexuality.<br />
Obhajcovia homosexuality poukazujú<br />
na mnoho umelcov i iných významných<br />
osobností – homosexuálov.<br />
Bezpochyby, predovšetkým medzi<br />
umelcami každého druhu je ich viac<br />
ako v iných oblastiach. Často mávajú<br />
nesporné umelecké sklony a nadpriemerne<br />
vyvinutý zmysel pre krásu<br />
a jemnosť. Naproti tomu im často<br />
chýba kus chlapstva. A povedzme si<br />
na rovinu, mnohým ľuďom ich osobnosť<br />
„nesedí“, necítia sa s nimi dobre.<br />
Cítia v ich mužskosti ženský prvok,<br />
či už vedome, alebo nevedome. To je<br />
konštatovanie, bez akejkoľvek snahy<br />
odsudzovať. – Podobne je to i s osobnosťami<br />
lesbických žien.<br />
Dnes je vôbec taká doba, ktorá nenechá<br />
na pokoji nič z toho, čo prv<br />
driemalo niekde v tieni.<br />
My by sme sa dnes radi, so všetkou<br />
skromnosťou a rešpektom k téme –<br />
i k ľuďom ktorých sa týka – zaoberali<br />
homosexualitou z hľadiska<br />
zákonitostí, ako ich objasnil autor<br />
knihy „Posolstvo Grálu – Vo svetle<br />
Pravdy“. Vyjdeme pritom z rešpektu<br />
k Bohu a z vedomia účelu ľudského<br />
života na Zemi: že totiž cieľom nie je<br />
pohodlie ani spokojnosť, ani „uspokojovanie<br />
potrieb a záujmov človeka<br />
i spoločnosti“, ako nás v mladosti<br />
poučoval marxizmus. Zmyslom<br />
a cieľom života človeka je dozrievanie<br />
jeho osobnosti, vraďovanie sa do<br />
vôle Stvoriteľovej. Každým prežitým<br />
pozemským životom sa máme oslobodzovať<br />
od svojich slabostí a pochybení<br />
a posúvať sa nahor k ideálu<br />
človeka ako duchovne-duševnej<br />
osobnosti, vnášajúc svojou prácou,<br />
svojím pôsobením duchovné hodnoty<br />
do praktického života. Predovšetkým<br />
chceme poukázať na mimohmotný<br />
a mimosexuálny pôvod<br />
homosexuality. Potom sa nám bude<br />
lepšie chápať i homosexualita,<br />
i život<br />
samotný.<br />
Artur Zatloukal<br />
zatloukal@svetgralu.cz<br />
3<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
OBSAH<br />
FEJTÓN<br />
Kyslé jablko?<br />
ROZHOVOR<br />
Život ma naučil neplánovať<br />
TÉMA<br />
Homosexualita<br />
POSOLSTVO GRÁLU<br />
Dnes na tému ženskosti a mužskosti<br />
Úryvky z prednášok Žena a muž, Pokrivené duše<br />
ZDRAVIE<br />
Vyhorenie<br />
O príčinách a liečbe tohto syndrómu<br />
POHYB<br />
HISTÓRIA<br />
Patria Indiáni medzi ľudí?<br />
O tom, kto je skutočne človekom<br />
UKÁŽKA<br />
Ako dosiahnuť poznanie Boha?<br />
TÉMA<br />
Vrana k vrane sadá…<br />
Aký partner sa k nám naozaj hodí?<br />
ROZHOVOR<br />
Rozhovor s Janou Valentovou<br />
o stmeľovadlách rodiny<br />
Pohyb v tom „správnom okamihu“<br />
Vysoká škola neočakávania –<br />
zo života v Tanzánii<br />
FOTOGRAFIE<br />
Tanzánia<br />
HUDBA<br />
Franz Liszt<br />
Bojovník, strážca a ctihodný patriarcha<br />
veľkých umeleckých ideálov<br />
ZDRAVIE<br />
Komunikácia v kóme<br />
Pacienti v kóme vnímajú svoje okolie<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
Najpredávanejšia,<br />
ale najmenej čítaná?<br />
Ako chápeme Bibliu<br />
VÝCHOVA<br />
12 zlatých pravidiel<br />
úspešnej výchovy<br />
CIVILIZÁCIA<br />
Fotografie z Tanzánie<br />
od Margaréty Černákovej<br />
Znamenia doby<br />
Blíži sa koniec sveta? Znepokojúca svetová bilancia<br />
PODOBENSTVÁ<br />
(Ne)správajme sa<br />
k dieťaťu ako k dospelému<br />
Podobenstvo o novom víne<br />
4<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
O živote a ľuďoch v Afrike<br />
s MUDr. Margarétou<br />
Černákovou<br />
NÁZORY<br />
Listy čitateľov
FEJTÓN<br />
riznajme si, primerane konzer-<br />
časopis by sa v našej<br />
„Pvatívny<br />
vlasti neuživil. Prečo? Prečo v tomto<br />
našom malom, údajne kultúrnom<br />
prostredí prekvitá toľko časopisov pre<br />
nenáročných, a pre zvyšok živoria nanajvýš<br />
tri? – Aké prosté, milý Watson,<br />
povedal by Sherlock Holmes: „nejsou<br />
lidi“. Nie tí, čo dokážu taký časopis<br />
stvoriť. Tých je až hanba. Nie je dosť<br />
tých, ktorí by ho čítali.“<br />
Tento fakt nenapísal žiadny kultúrno-politický<br />
analytik, moralista<br />
či teológ, ale český spisovateľ Zdeněk<br />
Šmíd v knihe O pokroku od boku.<br />
Autor kníh milovaných vodákmi<br />
a „horišmi“, kníh preplnených pohotovým<br />
humorom a múdrosťou.<br />
Tento výborný rozprávač zjavne dokáže<br />
nielen písať znamenité knihy,<br />
ale aj robiť si starosti.<br />
Vydavateľ humoristického časopisu<br />
musí mať humor, a vydavateľ seriózne<br />
ustaraného časopisu musí mať,<br />
ako inak, seriózne starosti; to vyplýva<br />
z logiky veci. Nuž a práve toto<br />
je náš osud. Nikto nás do toho nenútil.<br />
Ale zasa na rozdiel od 27 českých<br />
pánov, popravených za svoje presvedčenie<br />
po bitke na Bielej Hore v roku<br />
1620, nás nikto nepopravuje, ani nevystavuje<br />
naše sťaté hlavy na Václavskom<br />
námestí. O Bratislave ani nehovoriac.<br />
A tak si môžeme slobodne<br />
robiť starosti, tak ako iný slobodne<br />
podniká, slobodne cestuje na Kanárske<br />
ostrovy alebo slobodne pestuje<br />
život bezdomovca. Nedivte sa nám.<br />
Celý čas nám vŕta v hlave i srdiečku<br />
jedna starosť: čo sa ľudia natrápia<br />
s hľadaním odpovedí na otázky človečieho<br />
života a usporiadania sveta!<br />
Jedni to vidia tak a iní rovnako skalopevne<br />
zas inak – a pritom tu jestvuje<br />
poznanie z pôvodu života a o pôvode<br />
života, o pôvode usporiadania vecí<br />
a z neho sa potom odvíjajú odpovede<br />
na otázky o svete okolo nás. Ako<br />
keď rozsvietite v tmavej miestnosti:<br />
doteraz sme potme šmátrali okolo<br />
seba a občas narazili na ostrú hranu,<br />
alebo sa snažili uhádnuť, pred čím to<br />
vlastne stojíme, a odrazu je tu svetlo<br />
a my jediným pohľadom obsiahneme,<br />
čo sme predtým prácne vyhmatávali.<br />
Nie, prosím, žiadny strach, až také<br />
lacné to zas nebude, stále nám ešte<br />
zostáva veľa, dosť veľa práce.<br />
A tak sme v tom našom ustarostení<br />
nahryzli jedno také kyslé jablko,<br />
a síce otázku homosexuality. Jedni<br />
ju pobúrene odsudzujú, „pretože<br />
ohavné jest“, ako hovorí 3. kniha<br />
Mojžišova a chcú ju tvrdo trestať<br />
Kyslé jablko?<br />
Artur Zatloukal<br />
alebo ešte tvrdšie liečiť. Iní na druhom<br />
konci názorového spektra ju<br />
naopak považujú za Boží dar, rovnako<br />
prirodzený ako iné vlastnosti,<br />
rozvíjajúce a obohacujúce človeka,<br />
a zanietene demonštrujú za svoje<br />
spravodlivé práva. Možno najviac<br />
je tých, ktorým je to fuk, nemajú<br />
žiadny názor, a ani oň nestoja. Asi<br />
len do chvíle, než zistia, že ich syn,<br />
dcéra, alebo manželský partner je<br />
medzi potrafenými. Potom sú zrazu<br />
postavení pred nutnosť názor na to<br />
mať, mať oporu. Vedieť ako sa k veci<br />
správne postaviť: či sa rozviesť,<br />
5<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
FEJTÓN<br />
vyfackať potomka, alebo sa tváriť,<br />
že o ničom nevedia. Ak to vezmú<br />
„správne“ podľa občianskeho meradla,<br />
skončia v nič neriešiacej znášanlivosti<br />
všetkého, čo práve nikoho<br />
nebolí a nikomu neškodí. Totižto nemúdri<br />
sú ľudia, a nemúdrosť je vlastnosťou<br />
ľudskou. – Svet a život vznikol<br />
rukou Stvoriteľovou, nie ľudskou,<br />
a dodnes sme nedokázali tajomstvo<br />
jeho podstaty ani len spoznať. Nuž<br />
a k vedeckým poznatkom sa musíme<br />
došmátrať pokusmi a štatistickým<br />
výskumom.<br />
Ak si chceme sadnúť a pohovoriť si<br />
o homosexualite, musíme hneď na<br />
začiatku urobiť dve veci. Po prvé: odsunúť<br />
nabok tú časť homosexuality,<br />
ktorá je spojená so sprostotou a nízkosťou.<br />
Všetku tú záchodovú poéziu<br />
na stenách verejných WC, správanie<br />
zrodené zo snahy ochutnať všetky<br />
možné zvrátenosti, pominúť rúžom<br />
zmaľovaných exhibicionistov, ktorí<br />
demonštrujú v sprievodoch oblečení<br />
do dámskej bielizne… Tieto veci právom<br />
vzbudzujú v cítiacom človeku<br />
zhnusenie. Lenže ony nie sú jadrom<br />
homosexuality, existujú nezávisle<br />
od nej a súvisia s nízkosťou. Tá nás,<br />
s dovolením, nebude zaujímať. Napokon<br />
nám pred očami zostane človek,<br />
vnútorne priťahovaný k rovnakému<br />
pohlaviu nielen telesne, ale i duševne.<br />
Často sa kvôli tomu trápi, snaží sa to<br />
všelijako v sebe potlačiť a pred inými<br />
ukrývať, ale chtiac-nechtiac si musí<br />
priznať: je to súčasť mojej povahy,<br />
mojej osobnosti.<br />
No a po druhé: musíme do hry pribrať<br />
ešte jednu kartu menom reinkarnácia.<br />
A vôbec, vziať na vedomie,<br />
že duša človeka i korene všetkých<br />
dejov pochádzajú z mimohmotného<br />
sveta. V hmote sa viditeľne objavia<br />
až ako posledné výbežky diania, prebiehajúce<br />
nad ňou a mimo nej. Ako<br />
sa nebadateľná vodná para odrazu<br />
zviditeľní kvapkami na studenom<br />
6<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
pohári a my sa čudujeme, odkiaľže<br />
sa vzali, ako to, že sú odrazu tu, keď<br />
sme tú paru predtým nevideli.<br />
Teraz sa nám už bude rozprávať<br />
ľahšie. Odkiaľ sa teda homosexualita<br />
vzala? – Väčšinou, i keď nie vždy,<br />
pochádza z minulého života človeka.<br />
Sám si ju pripravil svojím predchádzajúcim<br />
smerovaním, postojmi,<br />
správaním. Nie je to teda „nositeľom<br />
nezapríčinený a nezvolený, teda nezavinený<br />
stav“, ako dnes hovorí veda.<br />
Tu je vhodné trochu si upresniť pojmy<br />
„vina“ a „trest“. O treste vlastne vôbec<br />
nemožno hovoriť, trest nie je ten<br />
pravý výraz. Rovnako by sme mohli<br />
povedať „láska, ruka Stvoriteľova,<br />
podaná na odpustenie a oslobodenie“.<br />
Alebo aj splnené vlastné želanie.<br />
Ak som svojou duchovnou podstatou<br />
žena, ale sa usilovne snažím správať<br />
ako muž, s mužskými črtami a prístupom,<br />
potom sa mi moje želanie<br />
v budúcom živote splní: narodím sa<br />
v mužskom tele, i keď so ženskou dušou.<br />
Pretože sa musí vyvinúť všetko,<br />
čo sa v jadre ľudského ducha ujalo, …<br />
ako sa dočítame v jednom odstavci<br />
Posolstva Grálu v tomto čísle. Teda<br />
i želanie ženy po pomužštení.<br />
A sme pri jadre veci. Všetky veci<br />
totiž, aby sme vedeli, majú na svete<br />
svoju škrupinku a svoje jadro, ako<br />
napríklad orech. Márne budeme<br />
hrýzť jeho tvrdý povrch; až keď sa<br />
prepracujeme k jadru, máme z neho<br />
úžitok. To vie každý „stromokocúr“.<br />
– Homosexualita je odchýlenie,<br />
odbočka na ceste dozrievania človeka,<br />
na ceste nahor za vzdelaním,<br />
za dospelosťou človeka takého dokonalého,<br />
ako len môže byť. Spôsobí<br />
si ho človek sám, ten exkurz, svojím<br />
vnútorným postojom, z ktorého<br />
sa postupne vyvinie túžba, trebárs<br />
túžba ženy byť mužom. Táto túžba<br />
je síce nesplniteľná, pretože žena je<br />
navždy ženou a muž navždy mužom,<br />
ale žiada si splnenie, spĺňa sa teda<br />
zrodením ženskej duše v mužskom<br />
tele. Odtiaľ potom pochádza bytostné,<br />
vnútorné smerovanie k rovnakému<br />
pohlaviu, ktoré sa nakoniec<br />
prejaví i sexuálne.<br />
Tento záver sa síce zástancom ľudských<br />
práv homosexuálov nebude<br />
páčiť, ale nič s ním neurobia. Lebo<br />
meradlom všetkých vecí nie je človek,<br />
nemúdry a vrtkavý, ale múdrosť<br />
Stvoriteľova, ktorú vložil do svojho<br />
vesmírneho diela, do usporiadania<br />
sveta. Tej sa máme učiť a tú máme<br />
pre vlastný osoh a vlastné vzdelávanie<br />
rešpektovať.<br />
Pre homosexuálov z toho vyplýva,<br />
že hrdosť na svoj stav a jeho demonštrovanie<br />
navonok sú nešťastné. Ani<br />
spríjemňovanie života holdovaním<br />
tomuto stavu nie je žiadna náprava,<br />
iba momentálna úľava. Ani<br />
ten trýznivý pocit previnenia nie je<br />
namieste – treba najprv vedieť. Uvedomiť<br />
si, či som vnútorne muž alebo<br />
žena, a potom sa so svojím stavom<br />
vyrovnať správnym nasmerovaním.<br />
Postupne a v tichosti v sebe rozvíjať<br />
tú skutočnú, pravú časť svojej osobnosti,<br />
teda mužskú či ženskú, a dožiť<br />
tento pozemský život v stave, aký<br />
som si svojím predošlým životom<br />
pripravil. Každý z homosexuálov<br />
má na to roky pozemského života<br />
ako zlaté mince, ktoré môže vydať<br />
za zrelosť duše.<br />
A nám, čo nežijeme v tomto stave,<br />
prichodí tiež najprv vedieť… a potom<br />
príde porozumenie, láska k blížnemu<br />
a rešpektovanie jeho osobnosti.<br />
Artur Zatloukal<br />
zatloukal@svetgralu.cz
ROZHOVOR<br />
„Život ma naučil<br />
nič neplánovať.<br />
Plánovanie mi totiž komplikovalo život.“<br />
Rozhovor s profesionálnou pestúnkou Janou Valentovou<br />
Zhovárala sa Marie Šuláková<br />
Ani jedna z nás nemá čas chodiť ku kamarátkam<br />
„na kávičku“ a „na pokec“.<br />
Vlastne ani jedna z nás o to nestojí.<br />
A nebyť časopisu Svet Grálu, ktorému<br />
som tento rozhovor sľúbila, ktovie, či<br />
by sme si urobili niekedy čas na rozprávanie<br />
o rodinných stmeľovadlách alebo<br />
o tom, že človek môže byť šťastný, keď<br />
prestane riešiť sám seba. Keď sa v sebe<br />
prestane „bŕľať“ a nastaví jednoducho<br />
strelku svojho vnútorného kompasu<br />
smerom na „dobro“. Jana Valentová je<br />
matkou ôsmich detí. Dve má v pestúnskej<br />
starostlivosti. Darí sa jej dobre. Je<br />
šťastná, pretože to čo robí, robí rada.<br />
Odteraz bude aj jednou z prvých profesionálnych<br />
pestúnok, ktoré majú nahradiť<br />
kojenecké a detské ústavy.<br />
MŠ: Rodinné stmeľovadlo je pojem, ktorý som<br />
si asi práve vymyslela. Je to podľa mňa to, čo<br />
drží rodinu pokope a čo môže byť i akousi<br />
terapiou medziľudských vzťahov. Nie je to zapnutá<br />
televízia, pri ktorej je každý sám i keď<br />
tam práve sedí s celou rodinou. Je to napríklad<br />
spoločné čítanie, človeče nehnevaj sa, spoločná<br />
práca v záhrade alebo i spoločná modlitba pred<br />
jedlom. Alebo spoločné rodinné spievanie. Tu<br />
sa potom môže stať, že sa takéto domácke spievanie<br />
dostane až na úroveň speváckeho zboru.<br />
Ako u vás Valentovcov. Ako k tomu došlo?<br />
JV: Musím dosť zapátrať v pamäti…<br />
Obec kedysi organizovala slávnostné<br />
rozsvietenie vianočného stromčeka<br />
7<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
ROZHOVOR<br />
a usporiadatelia pozvali naše deti,<br />
aby tam zaspievali. Vtedy to nejako<br />
nevyšlo, ale keď nás na ďalší rok oslovili<br />
znovu, pomohla som deťom zostaviť<br />
program. Nasledujúci rok som<br />
už poprosila o pomoc moju sestru<br />
Alžbetu, ktorá učí v základnej umeleckej<br />
škole a tak naše spoločné rodinné<br />
spievanie začalo.<br />
MŠ: Ja som už mala možnosť počuť váš zbor<br />
viackrát pri rôznych príležitostiach, voláte sa<br />
teraz Petrášovci – podľa Vášho ocka, ktorý bol<br />
hudobník…<br />
JV: Áno, to bol. Aj jeho brat mal<br />
veľké hudobné nadanie. Čo vzal do<br />
rúk, na to hral. Otec hrával v dychovke<br />
a môj brat Jindřich hral na<br />
lesný roh v Českej filharmonii. Všetci<br />
sme boli doma vedení k hudbe, aj ja<br />
som k nej viedla a vediem svoje deti.<br />
Zlatka a Marcelka hrajú na husle, Jindra<br />
na klavír, Jonášek na flautu, Valentýn<br />
na violončelo, Vilém hral na<br />
bicie, Karel vyštudoval hru na lesný<br />
roh na konzervatóriu…<br />
MŠ: Ako sa ďalej vyvíjalo vaše pravidelné rodinné<br />
spievanie potom, keď ste začali vystupovať<br />
na verejnosti?<br />
JV: Hovorili sme si, že keď nám to<br />
už tak pekne ide a aj ľuďom sa to páči,<br />
bola by škoda spievať len pri stromčeku.<br />
Začali sme vianočnými melódiami<br />
a piesňami, ktoré nám idú<br />
od srdca a oslovia najviac ľudí. A tak<br />
sme sa dostali i do programu charitatívneho<br />
koncertu, ktorý sa koná počas<br />
Vianoc v kostole v susednej dedine.<br />
No potom prišiel január a spolu<br />
s ním prázdno a smútok za skúškami<br />
a spievaním. Repertoár sme zostavovali<br />
vždy od septembra, ale čo robiť<br />
od januára do leta? Všetkým nám<br />
spoločné spievanie chýbalo. Tak sme<br />
sa zišli a dohodli sa, že skúsime spievať<br />
celoročne. Rozšírili sme repertoár<br />
o ďalšie piesne a začali sme sa schádzať<br />
pravidelne.<br />
8<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
MŠ: Súhlasíte s tým, že spoločné spievanie v rodine<br />
je stmeľovadlo?<br />
JV: Keď o tom tak premýšľam, tak<br />
nesmierne stmeľovadlo. Schádzame<br />
sa nielen najbližší rodinní príslušníci,<br />
ale aj moji súrodenci, moja maminka,<br />
dcéra s vnučkou… Po hodine spevu<br />
zavládne vždy úžasná atmosféra.<br />
Všetci sú otvorení, veselí, družní, je<br />
nám dobre. Nevznikajú medzi nami<br />
žiadne šarvátky ani dohadovanie, je<br />
medzi nami len dobro a spoločná radosť.<br />
Pre mňa sú to nezabudnuteľné<br />
a nesmierne bohaté chvíle.<br />
MŠ: Keď prídu na pódium Petrášovci, je ich<br />
toľko, že sa tam skoro ani nezmestia. Koľko<br />
vás je v zbore dnes?<br />
JV: Asi štrnásť. Keď počítam i svoju<br />
vnučku Justýnu a najmladšieho syna<br />
Jonáša, ktorí už tiež spievajú. Obaja<br />
teraz chodia do prvej triedy. A najstaršou<br />
členkou zboru je moja maminka.<br />
MŠ: To je speváčka altistka. Veď tá medzi vami<br />
aj nesmierne omladla. Pomôže takáto rodinná<br />
muzikoterapia napríklad s nevyriešenými<br />
vzťahmi v rodine alebo konfliktmi? Pokiaľ<br />
niečo také vôbec poznáte…<br />
JV: Myslím, že určite áno. Človek<br />
má tendenciu sám v sebe zveličovať<br />
problémy. Keď o niečom veľa rozmýšľate,<br />
niečím sa neustále zaoberáte,<br />
vytvoríte zrazu čosi obrovské, čo ani<br />
nie je pravda. A keď sa tu zídeme<br />
a naladíme sa na to dobré, potom<br />
akosi problémy postupne vymiznú,<br />
nie sú už zďaleka takého rozsahu. Na<br />
dobrej línii sa problémy riešia lepšie<br />
a aj rýchlejšie, ako by si človek ešte<br />
pred hodinou vôbec vedel predstaviť.<br />
MŠ: Ako často sa stretávate?<br />
JV: Podľa toho, ako sa blíži termín<br />
vystúpenia. Väčšinou raz týždenne.<br />
Čím je vystúpenie bližšie, tým viac<br />
máme skúšok. To sa vtedy zídeme<br />
i cez týždeň. Tí, čo dochádzajú,<br />
skúšajú len v piatok a v nedeľu. Stretávame<br />
sa teraz u babičky v kuchyni.<br />
MŠ: Túto tému by som rada uzavrela svojím<br />
dojmom, ktorý mám z vašich vystúpení: verím,<br />
že je medzi vami mnoho dobrej energie,<br />
neodovzdávate si ju len medzi sebou, ale rozsievate<br />
ju ďalej, k vašim poslucháčom. Ľudia<br />
vždy žasnú a úprimne sa z vás radujú. Za to<br />
vám patrí veľká vďaka.<br />
Poďme teraz k ďalšej téme. Po dlhom kolobehu<br />
školení a sedení, vypisovaní formulárov, testov…<br />
sa stávate teraz jednou z prvých profesionálnych<br />
pestúnok u nás. Má to znamenať,<br />
že deti z ústavov sa postupne presťahujú<br />
do týchto profesionálnych pestúnskych rodín?<br />
JV: Áno. Vybavovanie trvalo asi<br />
rok. Nebolo to vôbec jednoduché.<br />
Pôvodne sme do profesionálneho<br />
pestúnstva vôbec vstúpiť nechceli,<br />
mali sme v pláne pribrať si do rodiny<br />
ďalšie dieťa. No po absolvovaní<br />
povinného stretnutia pestúnov v nás<br />
myšlienka na profesionálne pestúnstvo<br />
dozrela. A keď nám túto možnosť<br />
ponúkli asi po tretíkrát, povedali<br />
sme naraz obaja s manželom, že<br />
do toho pôjdeme. Takže sme museli<br />
ísť na ďalšie špecializované školenie.<br />
V kocke to vysvetlím asi takto: profesionálny<br />
pestún nahrádza funkciu<br />
kojeneckého ústavu alebo starostlivosť<br />
rodičov, ktorí sa momentálne<br />
nemôžu o svoje dieťa starať. Dĺžka<br />
pobytu dieťaťa v rodine je obmedzená<br />
na jeden rok. Za ten čas možno<br />
pracovať s rodičmi i dieťaťom tak,<br />
aby sa dieťa mohlo vrátiť späť do rodiny.<br />
Pokiaľ sa to nepodarí, ide dieťa<br />
do pestúnskej starostlivosti, bábätká<br />
na adopciu. Minulý týždeň som sa<br />
už zúčastnila konkrétneho školenia<br />
o tom, ako prebieha prevzatie dieťaťa,<br />
čo všetko treba zariadiť, akých<br />
odborníkov treba osloviť… Môže sa<br />
stať, že dostanú i trojdňové dieťatko.<br />
MŠ: Alebo aj školáka. Ako sa na tento systém<br />
profesionálneho pestúnstva pozeráte?
ROZHOVOR<br />
Jana a Miroslav Valentovci žijú v obci Skoky na Olomoucku. Spoločne vychovávajú už osem detí, pričom dve majú v pestúnskej starostlivosti.<br />
Odteraz budú tzv. profesionálnymi pestúnmi, čo je systém starostlivosti, ktorý má novo nahradiť ústavy pre deti.<br />
JV: Ja som tento zákon spočiatku<br />
kritizovala a hovorila si, že to nemôže<br />
fungovať. Myslím, že dnes som už pochopila,<br />
o čo ide, naladila som sa na<br />
tú správnu vlnu a uvedomila si, že je<br />
to voľba „menšieho zla“. Keď ide dieťa<br />
tri dni po narodení do kojeneckého<br />
ústavu, nie je lepšie, keď ide do rodiny<br />
k pestúnom? Ústav je ústav a tam tú<br />
starostlivosť a hlavne lásku nedostane<br />
nikdy takú, akú môže dostať v rodine<br />
od pestúnky, ktorá ho bude tri-štyri<br />
mesiace s láskou opatrovať.<br />
MŠ: Takže takéto dieťa môžete mať maximálne<br />
jeden rok. Ako to bude s citovou väzbou? Dostane<br />
sa k vám práve narodené bábätko a prežijete<br />
s ním jeho prvý rok života, potom ho odovzdáte<br />
ďalej…<br />
JV: Tiež som sa toho pôvodne bála.<br />
Ale som profesionálny pestún. Ako je<br />
profesionálna zdravotná sestra, človek<br />
sa i k tomuto musí postaviť profesionálne.<br />
Povedali nám, že profesionálny<br />
pestún musí byť človek, ktorý<br />
má vysporiadané svoje rodičovské<br />
potreby, čo je u mňa celkom aktuálne.<br />
Mám okolo seba kopu vlastných<br />
detí veľkých i malých a dokážem rozlíšiť,<br />
že tieto sú tu so mnou až do dospelosti<br />
a zostaneme spolu i naďalej<br />
v kontakte. Zatiaľčo deti, ktoré ma<br />
teraz potrebujú napríklad len na tri<br />
mesiace, odovzdám potom ich stálej<br />
rodine.<br />
MŠ: Ale napriek tomu im budete dávať rovnakú<br />
lásku, ako tým svojim.<br />
JV: Isteže. Na to sa už teším. Budem<br />
sa o ne starať, ako najlepšie budem<br />
vedieť.<br />
MŠ: Ako sa pozeráte z duchovného hľadiska<br />
na to, že k vám prídu takéto deti? Rozmýšľali<br />
ste o tom?<br />
JV: Priznám sa, že nie. Ale to, že<br />
nič nie je náhoda, som si uvedomila<br />
vtedy, keď sme do rodiny prijímali<br />
deti, ktoré sa nám nenarodili. Veľmi<br />
sa mi to otvorilo pri prvom. Najskôr<br />
to stále nešlo, stále sme nevyhovovali,<br />
nemali sme hmotné podmienky,<br />
a pod. A potom naraz sa všetko obrátilo<br />
a ja som hneď vedela – áno,<br />
patríme k sebe. A rovnaké to potom<br />
bolo i s druhým dieťatkom, hoci prišlo<br />
z úplne iného prostredia. Spätne<br />
9<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
ROZHOVOR<br />
sa mi ukazuje, že nič nebola náhoda.<br />
A pripadá mi, že si ešte máme vyriešiť<br />
nejaké záležitosti z minulých<br />
životov.<br />
MŠ: Veľa ľudí rieši svoj život dopredu – hľadia<br />
stále do budúcnosti a plánujú, čo by ešte chceli.<br />
Ako je to u vás? Plánujete, alebo nechávate<br />
všetkému voľný priebeh?<br />
JV: Určite nechávam veci voľne<br />
prichádzať. Život ma naučil neplánovať.<br />
Pretože som zistila, že si plánovaním<br />
komplikujem vlastný život.<br />
Keď som si niečo naplánovala,<br />
bola som v strese a situácia sa potom<br />
aj tak vyvinula inak. A tak som od<br />
toho upustila a prijímam všetko tak,<br />
ako to je, veci riešim z minúty na minútu.<br />
Od najdôležitejšej. Pri takej početnej<br />
rodine sa to asi inak ani nedá.<br />
Sama viete, ako to chodí. Zobudíte<br />
sa a dieťa je choré, všetko sa tomu<br />
musí prispôsobiť. Stále riešite niečo<br />
nové. Ja som sa nikdy nevracala späť.<br />
Stále idem a žijem smerom dopredu.<br />
Zatiaľ sa mi ešte nestalo, že by som sa<br />
posadila a kochala sa spomienkami.<br />
Teraz sa zase mám na čo tešiť. Každého<br />
človeka občas v živote stretne<br />
nejaký stereotyp. Chodíte do práce,<br />
máte povinnosti, niekedy je ich dosť<br />
a tak vás trochu ubíjajú. A potom naraz<br />
príde niečo, čo vás nabije. A to ma<br />
teraz práve stretlo, pretože príde po<br />
tretíkrát v mojom živote veľká zmena.<br />
A dúfam, že to bude dobré (smiech).<br />
MŠ: Keď poviem, že mám päť detí, pýtajú sa ma<br />
ľudia väčšinou: „A ako to prosím vás zvládate?“<br />
Čo na takúto otázku odpovedáte?<br />
JV: (smiech) Áno, to samozrejme<br />
poznám. Na túto otázku neodpovedám.<br />
Ešte sa ma pýtajú, v akých hrncoch<br />
varím. Na to odpovedám, že vo<br />
veľkých a že malé nemám. Ale to je<br />
prirodzené. Človek to chce zvládať,<br />
musí to zvládať – nuž a takto proste<br />
žije. Ani neviem, čo by som k tomu<br />
dodala.<br />
10<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
MŠ: Ste šťastná?<br />
JV: Myslím, že áno.<br />
MŠ: Existuje návod na šťastie? Čo by ste poradili<br />
ľuďom, ktorí stále tápu, nevedia si rady…<br />
JV: Návod na šťastie asi neexistuje.<br />
Ale sama ste to povedali, keď<br />
ste k nám dnes prišli – že nemáte čas<br />
myslieť na seba. Pre mňa to ani nie je<br />
dôležité. Ja mám na mysli stále tých<br />
ostatných a to ma i napĺňa. Ich potreby,<br />
ich starosti; keď sa so mnou<br />
moje deti prídu porozprávať, som<br />
šťastím bez seba, pretože sú veľké<br />
a už to často nerobia. To sú drobné<br />
radosti, ktoré ma napĺňajú. Keď nad<br />
sebou začne človek veľa premýšľať,<br />
pripadá mi to ako strata času. Samozrejme,<br />
keď som niekedy veľmi<br />
unavená, mám potrebu urobiť i sebe<br />
nejakú malú radosť – akou je napríklad<br />
pedikúra, a pod. Ale pokiaľ niekto<br />
hľadá šťastie na drahej dovolenke,<br />
myslím, že ho tam nenájde.<br />
Ale teraz mi napadlo, že bol u nás<br />
jeden kamarát našich detí a hovoril<br />
mi: „Pani Valentová, vy stále pracujete.“<br />
A povedal mi to i náš Jindra:<br />
„Mami, ty nemáš žiadny voľný čas,<br />
ty stále pracuješ…“ Ale mne to tak<br />
nepripadá. Domáce práce robím nejako<br />
automaticky a okrem toho ich<br />
robím veľmi rada. Rada pečiem koláče<br />
i chlieb. Najlepšia kombinácia<br />
je robiť prácu, ktorú má človek rád,<br />
ktorá ho napĺňa a nijako neobmedzuje.<br />
Stretávam jednu paniu, ktorá<br />
chodí každý deň k susedke na kávu<br />
a hovorím si, že by mi vadilo takto<br />
zabíjať čas. Ja by som to nemohla robiť.<br />
Čo si tam stále rozprávajú? Už po<br />
desiatich minútach by som bola nervózna.<br />
Tam sa toho asi veľa dobrého<br />
neurodí. Samozrejme, niečo iného<br />
je užitočný rozhovor, ktorému rada<br />
venujem svoj čas (smiech).<br />
MŠ: Ja Vám zaň ďakujem. (Náš spoločný<br />
čas sa už pomaly napĺňal. Prišla sa k nám<br />
porozprávať zvedavá Marcelka a o chvíľu sa<br />
hlásil s čerstvo rozbitým kolenom i Jindřich.<br />
Marcelka sa rýchlo vžije do roly zdravotnej sestry<br />
a zranené koleno ošetrí…)<br />
Dovoľte ešte poslednú otázku. Niekedy padám<br />
únavou a potom riešim veci možno unáhlenejšie<br />
ako by bolo vhodné. Stáva sa to aj Vám? Kde<br />
čerpáte silu?<br />
JV: V tom nie ste sama. Teraz<br />
toho slniečka veľa nebolo, tak sa mi<br />
to stávalo i častejšie. Človek niekedy<br />
horko-ťažko hľadá východisko z danej<br />
situácie a potom reaguje negatívne.<br />
A keď tak sama seba počúvam,<br />
hovorím si: „Jana pozor, takto<br />
nie, ubližuješ ostatným za to, že si<br />
unavená“. Môžem potom len poďakovať<br />
vyšším mocnostiam za to, že<br />
som si to uvedomila. A vyriešim to<br />
tak, že idem spať. Obvykle je to naozaj<br />
len únava a ráno vstávam<br />
s úplne inými myšlienkami a elánom,<br />
svoju prácu stihnem trikrát<br />
rýchlejšie. I manželské roztržky sa<br />
dejú vždy len kvôli hospodáreniu<br />
alebo deťom. Nič iné v tom nie je.<br />
Ráno sa vyjasní množstvo vecí. Dar<br />
stredného veku je ten, že človek už<br />
nepotrebuje toľko spať, takže je potom<br />
čas na nedotiahnuté problémy.<br />
Dáme si s manželom kávu a riešime<br />
záležitosti, ktoré nie sú pre uši ostatných.<br />
A potom už deň štartuje<br />
ako každý iný (smiech).<br />
Rozprávanie dvoch žien zaznamenala jedna z nich:<br />
Marie Šuláková<br />
sulakova@svetgralu.cz
Hľa: Pravda je tak blízko<br />
Richard Steinpach<br />
Cesta a cieľ<br />
Zoznam prednášok:<br />
o Kedy vzniká človek?<br />
o „Kto je to vlastne žena?“<br />
o Zle pochopená rovnosť<br />
o Kam vedie móda?<br />
o Dobre myslený omyl<br />
o AIDS - zanedbaná obrana<br />
Naša cena: 5,90 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 5,30 €<br />
Sebapoznanie<br />
Zoznam prednášok:<br />
o Úvod<br />
o „Ráno“ - báseň<br />
o Načo žijeme na Zemi?<br />
o Hľadanie šťastia<br />
o Svojim ľuďom to dáva Pán v spánku<br />
o Záhadné pôsobenie: homeopatia<br />
o „Hľadanie Boha“ - báseň<br />
o Vianoce<br />
o Vyrovnanie tlaku<br />
o „Veľký kolobeh“ - báseň<br />
Naša cena: 5,90 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 5,30 €<br />
Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />
11<br />
Svet 11 Grálu<br />
Svet 36 | Grálu 2013<br />
36 | 2013
TÉMA<br />
Homosexualita<br />
Tomáš Výboch<br />
12<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
Téma homosexuality je ešte vždy tabuizovaná. Ku konštruktívnej diskusii dôjde<br />
zriedkavo, keďže na oboch stranách sú väčšinou ľudia s ostro vyhranenými názormi,<br />
snažiaci sa presadiť iba svoj názor. Človek by však mal k tejto téme zaujať určité stanovisko,<br />
pretože, i keď nie je homosexuál, nejako sa ho táto problematika pravdepodobne<br />
dotkne. Nikdy totiž nevie, či náhodou niektorý jeho príbuzný, priateľ alebo<br />
kolega nebude patriť medzi známe štyri percentá.
TÉMA<br />
ČO SA PÍŠE V BIBLII<br />
Pri hľadaní správneho stanoviska sa<br />
človeku ponúka niekoľko možností:<br />
V prípade, že je hľadajúci človek<br />
kresťan, v Biblii nájde niekoľko poukazov:<br />
„Ak nie kto ob cuje s mužom, ako<br />
sa ob cuje so ženou, obaja spáchali<br />
ohav nosť; musia byť vy daní na sm rť;<br />
za svoju krv sú sami zod poved ní.‘‘<br />
3. kniha Mojžišova 20,13.<br />
Ak mu táto stať pripadá príliš tvrdá,<br />
podobne, ako je písaná značná časť<br />
Starej zmluvy, môže nájsť zmienku<br />
o homosexualite aj v Novom zákone:<br />
„Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci,<br />
ani cudzoložníci, ani<br />
muži súložiaci s mužmi, ani zlodeji,<br />
ani lakomci, ani opilci, ani rúhači,<br />
ani vydierači nebudú dedičmi kráľovstva<br />
Božieho!“ 1. Korintským 6, 9-10.<br />
Postoj Biblie je teda zdanlivo jasný<br />
a neumožňuje kompromis. Homosexualita<br />
je hriech, teda konanie,<br />
ktoré odporuje Božej vôli, a je teda<br />
nesprávne.<br />
NÁZORY VEREJNOSTI<br />
Pokiaľ sa nad touto otázkou zamýšľa<br />
ateista, jeho postoj nebude taký jednoznačný.<br />
Človek inklinujúci ku<br />
konzervativizmu bude homosexualitu<br />
zavrhovať. Tradičný rodinný zväzok<br />
totiž poukazuje na muža a ženu<br />
ako jedinú „normálnu“ alternatívu,<br />
schopnú zachovať rod. Pri myšlienke<br />
na registrované partnerstvá, a dokonca<br />
manželstvá rovnakého pohlavia<br />
pocíti len ťažko potlačiteľný<br />
hnus a odpor a veľmi často vášeň<br />
bojovať voči takejto myšlienke v záujme<br />
ochrany spoločnosti. Liberál<br />
môže, naopak, takéto spojenie vítať.<br />
„Ak sa dvaja ľudia majú radi, je úplne<br />
jedno, akého sú pohlavia. Pokiaľ sú<br />
takí šťastní, spoločnosť nemá právo<br />
ich odsudzovať. Homosexualita je<br />
podľa najnovších výskumov vrodená,<br />
a teda za ňu človek nie je zodpovedný.<br />
Homosexuálne správanie je dokonca<br />
pozorovateľné u niektorých druhov<br />
zvierat. A ak existuje nejaký Boh,<br />
určite vedel, prečo takého človeka<br />
stvoril.“<br />
Pokiaľ sa človek chce oprieť o názory<br />
vedy, bude pravdepodobne dezorientovaný.<br />
Výsledky výskumov<br />
sa totiž rôznia. Od roku 1990 Svetová<br />
zdravotnícka organizácia vyškrtla<br />
homosexualitu zo zoznamu<br />
chorôb. Kým jeden výskum dokazuje,<br />
že homosexualitu nemožno liečiť, iný<br />
výskum potvrdzuje, že to možné je.<br />
Jedna štúdia vraví, že homosexualita<br />
je vrodená, iná zas, že vrodená nie je.<br />
Ktorý z týchto názorových prúdov<br />
je ten skutočne správny?<br />
Ak chce človek posudzovať homosexualitu,<br />
najbezpečnejšie pre neho<br />
bude oslobodiť sa od názorov spoločnosti,<br />
vedy i náboženstva a použiť<br />
vlastné srdce i rozum. Pri tom mu<br />
veľmi pomôže vlastná osobná skúsenosť<br />
– poznanie ľudí, ktorí sú takto<br />
orientovaní. Ak mu táto osobná<br />
skúsenosť chýba, je veľmi pravdepodobné,<br />
že jeho posudzovanie bude<br />
skreslené, vytrhnuté z kontextu,<br />
a preto nesprávne, podobne ako keby<br />
nám rozprával o živote v Afrike niekto,<br />
kto tam nikdy nebol.<br />
CIT<br />
PRE PRIRODZENOSŤ<br />
Pravdepodobne každý heterosexuálny<br />
človek pocíti určitý odpor pri<br />
pohľade na homosexuálny zväzok<br />
mužov alebo žien. Žena, ktorej gestikulácia,<br />
záľuby i celé správanie je<br />
prevažne mužské, pôsobí v týchto<br />
svojich črtách na heterosexuálneho<br />
muža i ženu odpudzujúco. Podobné<br />
pocity vyvolá muž, ktorý má<br />
prevažne ženské správanie. Túto skutočnosť<br />
gay, alebo lesbická žena vždy<br />
vycíti, vie o tom, hoci si chce akokoľvek<br />
silno nahovárať, že nie. Tento cit,<br />
vnútorný odpor voči takémuto správaniu<br />
by heterosexuál nemal potláčať.<br />
Je to prirodzený prejav jeho duše,<br />
ktorá má cit pre krásu a harmóniu,<br />
a tým aj pre prirodzenosť. Podobný<br />
cit predsa vyvoláva u človeka pohľad<br />
na grotesknú maľbu, alkoholika či<br />
gamblera. Nie v zmysle, že by šlo<br />
o podobnú odchýlku, ale v zmysle<br />
vyciťovania neprirodzenosti. Tento<br />
cit chráni dušu človeka pred tým, aby<br />
sa niekedy takou stala, aby sa pokrivila.<br />
Pôsobí tu zákon rovnorodosti,<br />
ktorý v dôsledku vnútornej inorodosti<br />
stavia bariéru neporozumenia<br />
medzi dve duše, ktoré sa takto stretli.<br />
Vyciťovanie tohto zákona pôsobí<br />
na homosexuálne orientovaného človeka<br />
bolestne. Spôsobuje mu vnútorné<br />
trápenie a premýšľanie, prečo<br />
to tak je a ako to napraviť. A tak je<br />
to správne. Múdrosť prírodných zákonov<br />
tak vložila do sveta výstražný<br />
trojuholník, ktorý môže tento človek<br />
využiť vo svoj prospech, k tomu, aby<br />
sa nakoniec – hoci po ťažkej ceste –<br />
raz predsa len stal prirodzeným.<br />
V MENE LÁSKY?<br />
Spoločnosť však v tomto bode urobila<br />
niekoľko prechmatov. Jednostranný<br />
výklad biblických textov sa zmiešal<br />
s prirodzeným, no nesprávne chápaným<br />
už vyššie zmieneným odporom<br />
voči neprirodzenému konaniu, a vytvoril<br />
tak homofóbneho človeka, bojujúceho<br />
proti homosexualite. Denne<br />
odsudzuje takto orientovaného človeka<br />
na okraj spoločnosti, neschopná<br />
ho akceptovať. Je klamlivé tvrdiť, že<br />
tu ide o lásku k blížnemu, ktorá chce<br />
takéhoto človeka priviesť na správnu<br />
cestu. Spôsob, akým sa táto domnelá<br />
13<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
TÉMA<br />
pomoc prejavuje, hovorí totiž sama<br />
za seba. Sú to väčšinou ostré slovné<br />
narážky a pohŕdanie, často dokonca<br />
fyzické násilie, ktoré svedčí nie o pomoci,<br />
ale o úplnom odsúdení takéhoto<br />
človeka. Tu sa odveká ľudská<br />
slabosť druhých odsudzovať prejavuje<br />
vo svojej najsilnejšej forme, pretože<br />
tu si ten, ktorý napáda, môže<br />
byť celkom istý, že v tomto smere on<br />
nepochybil, a teda sa cíti chránený,<br />
nadradený a v práve. Kameň ktorý<br />
hodil, mu totiž nikto nemôže vrátiť –<br />
je predsa vidieť, že on je normálny.<br />
Je teda ľahké druhých súdiť a určovať<br />
im pravidlá správania, nech sú<br />
akékoľvek tvrdé a represívne. Jeho sa<br />
totiž nedotknú. Úplne tu teda chýba<br />
porozumenie k blížnemu.<br />
JEDNA LASTOVIČKA<br />
LETO NEROBÍ<br />
Pritom sa prehliada dôležitá skutočnosť,<br />
že homosexuál má „pokrivenú“<br />
jednu zložku svojej osobnosti,<br />
hoci v iných črtách to môže byť výnimočný<br />
človek. Z dejín sú známe<br />
mnohé osobnosti, ktoré boli homosexuálne<br />
či bisexuálne orientované,<br />
no pre ľudstvo mali obrovský prínos.<br />
Orientácia človeka nedefinuje<br />
celú jeho osobnosť, je to len jej jedna<br />
zložka. Rovnako tak nebudeme odsudzovať<br />
človeka, ktorý je milý, pracujúci,<br />
srdečný otec, ktorý však má<br />
jednu vášeň – je fajčiarom. Veď kto<br />
je bez viny, bez určitého pokrivenia<br />
osobnosti? Je to zvláštne, že násilný<br />
muž, ktorý doma bije ženu, je v podstate<br />
často akceptovanejší ako muž<br />
homosexuál, umelec, ktorý sa angažuje<br />
v rôznych dobročinných aktivitách.<br />
Veriaci človek často prehliada,<br />
že hoci je homosexualita vnímaná<br />
v Biblii ako smrteľný hriech, tak je<br />
vnímané predsa aj cudzoložstvo,<br />
14<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
chamtivosť, opilstvo atď. (1. Korintským).<br />
Všetci predsa denne hrešíme<br />
a pritom očakávame, že nás napriek<br />
tomu druhí prijmú a nebudú sa nás<br />
snažiť silou-mocou meniť. Popri našich<br />
hriechoch robíme aj mnoho<br />
dobrých vecí. A rovnako je to aj u homosexuálov<br />
či bisexuálov.<br />
Namiesto toho, aby spoločnosť vyjadrila<br />
svoj postoj k homosexualite<br />
úplne vecne, bez emócií v duchu slov<br />
„homosexualita nie je celkom prirodzená,<br />
no akceptujeme ju“, vyhradzuje<br />
si právo súdiť osoby otvorene<br />
i skryte slovami: „Homosexuáli nie<br />
sú normálni a svojím správaním spoločnosti<br />
škodia.“<br />
MYŠLIENKOVÝ<br />
VZOREC SPRÁVANIA<br />
Predstavme si mladého človeka,<br />
ktorý si svoju rozdielnu orientáciu<br />
začne plne uvedomovať a stretne sa<br />
s týmto názorom. Pravdepodobne<br />
začne pociťovať obrovský strach<br />
a pocit menejcennosti<br />
a snaží<br />
sa svoju orientáciu<br />
tajiť a zmeniť.<br />
Či už sám svojou<br />
zmenou myslenia,<br />
alebo liečbou<br />
u psychiatra.<br />
Výskumy ukázali, že táto liečba väčšinou<br />
nepriniesla želaný efekt. Na<br />
Slovensku sa istý renomovaný profesor<br />
snažil liečiť týchto ľudí tak, že<br />
im premietal homosexuálne pornografické<br />
materiály a popri tom ich<br />
karhal a nadával im, s cieľom vyvolať<br />
v nich hnus. Takáto nešťastná a vyslovene<br />
hlúpa metóda, samozrejme,<br />
viedla k potlačeniu osobnosti, pocitom<br />
viny a ťažkým depresiám. Neriešila<br />
totiž jadro problému. Mnohí<br />
veriaci sa domnievajú, že tu dokáže<br />
zasiahnuť iba Boh a modlitbami sa<br />
Kto nepozná samého<br />
seba, nemôže sa<br />
ani zmeniť<br />
snažia takémuto človeku pomôcť –<br />
no zázračné uzdravenie sa neudeje.<br />
Homosexuál si väčšinou veľmi<br />
dobre uvedomuje, že svoju náklonnosť<br />
k rovnakému pohlaviu len tak<br />
nezmení. Na druhej strane cíti aj neprirodzenosť<br />
svojej orientácie. Ak<br />
nie, život mu v tom príde na pomoc –<br />
je známe, že homosexuálne zväzky<br />
väčšinou nie sú trváce. To je pochopiteľné,<br />
pretože prírodné zákony nepripustia<br />
žiadnu odchýlku. Medzi<br />
ľuďmi rovnakého pohlavia nemôže<br />
nastať duchovná harmónia, ako je<br />
to medzi ženou a mužom. Pretože<br />
zjednodušene – muž je úplný, keď<br />
má po svojom boku ženu a naopak.<br />
Spolu dokážu vytvoriť harmonický<br />
celok, ktorý podporuje život i spoločnosť.<br />
Muž sa takýmto spôsobom<br />
s iným mužom nikdy nemôže spojiť.<br />
Vždy tam totiž dôjde k nenaplneniu<br />
určitých potrieb – ktoré mu muž<br />
nikdy nenaplní, pretože na to nemá<br />
schopnosti. Nemá v sebe tú úžasnú<br />
jemnosť citov, schopnosť empatie,<br />
starostlivosti a mnoho iného, čo<br />
má len žena. Takisto<br />
žena, ktorá<br />
túži po ochrane<br />
muža, po jeho<br />
starostlivosti<br />
a praktickosti –<br />
nikdy nedostane<br />
toto naplnenie<br />
od inej ženy.<br />
K takejto skúsenosti dôjde každý<br />
homosexuál vlastným prežitím. Príčina<br />
striedania partnerstiev nespočíva<br />
v promiskuite, ale v hľadaní<br />
lásky, vhodného doplnenia, hoci len<br />
na podvedomej úrovni.<br />
Späť však k myšlienkovým pochodom<br />
homosexuála. On vie, že je homosexuál,<br />
vie, že to len tak nezmení,<br />
nech sa akokoľvek snaží, a tak<br />
v ňom vzniká obrovská krvácajúca<br />
rana, pretože spoločnosť mu dáva<br />
najavo: „si deviant“. Obranným
TÉMA<br />
mechanizmom duše, ktorá sa svoju<br />
inakosť snažila zmeniť, no nešlo to,<br />
sú len dve možnosti: klamať seba<br />
i iných, že nie je homosexuálna,<br />
alebo presvedčiť samu seba, že homosexualita<br />
je normálna. Ak by to<br />
neurobila, musela by celý svoj život<br />
prežiť v nemilosti, v domnienke, že<br />
si nezaslúži lásku – pretože to je posolstvom<br />
spoločnosti. A takéto extrémne<br />
citové strádanie nevydrží<br />
žiadny človek.<br />
Ak sa zamyslíme, vidíme v tomto<br />
myšlienkovom pochode určitú logiku<br />
a pochopíme, že snahy spoločnosti<br />
boli väčšinou vedené nesprávne,<br />
dosiahli pravý opak toho, čo bolo<br />
zamýšľané. V prvom prípade totiž<br />
dôjde k úplnému popretiu vlastnej<br />
identity. Človek neprijíma samého<br />
seba, nie je spojený so svojím vnútrom.<br />
A kto nepozná samého seba, nemôže<br />
sa reálne ani zmeniť, napraviť.<br />
Toto poznáme z východných náboženstiev<br />
i z rozprávok. Až vo chvíli,<br />
keď si uvedomíme, kto sme a kde robíme<br />
chybu, môžeme nastúpiť cestu<br />
k náprave. Tu však chýba láska k sebe<br />
samému, tá jediná mocná sila, ktorá<br />
je schopná pretvárať, liečiť a podporovať.<br />
Teda práve to, čo mu jediné<br />
môže pomôcť, je od neho na míle<br />
vzdialené. Takýto človek potrebuje<br />
k svojej zmene predovšetkým vlastné<br />
prežitie, vlastnú skúsenosť – vlastné<br />
rany, ale tie, ktoré prirodzene z takého<br />
života vyplynú, nie tie, ktoré<br />
mu zasadzuje netolerantná spoločnosť.<br />
V druhom prípade dôjde k ešte<br />
silnejšej degradácii osobnosti a zablokovaniu<br />
citu. Človek si násilím<br />
vytvorí ilúziu, že homosexualita je<br />
normálna, len aby bol hodný lásky.<br />
Tento sebaklam je len volaním po<br />
láske, nič viac. A skutočne, dnes väčšina<br />
homosexuálov bojuje za zrovnoprávnenie,<br />
za potvrdenie toho, že sú<br />
normálni. Z toho je ale ľahko možné<br />
vidieť, že oni vo svojom najhlbšom<br />
vnútri cítia, že ich odchýlka nie je<br />
normálna. Inak by nepotrebovali<br />
bojovať. Ak sme o sebe v nejakom<br />
smere presvedčení, nepotrebujeme<br />
to predsa nikomu dokazovať.<br />
NAJVÄČŠÍM LIEKOM<br />
JE LÁSKA<br />
Homosexuáli potrebujú v prvom<br />
rade prijatie a lásku, tak ako ju potrebuje<br />
každý človek. Je to najlepší<br />
základ pre zdravý vývoj a nápravu<br />
duše. Spoločnosť sa nijak obzvlášť<br />
nepotrebuje namáhať pomôcť im<br />
v tom, pretože<br />
liečbou tu bude<br />
samotný život<br />
a bolestné prežitia.<br />
Zakázať homosexuálom,<br />
aby vytvárali<br />
partnerstvá je<br />
podľa môjho názoru<br />
nedôstojné.<br />
Rovnako nemôžeme žiadnemu heterosexuálnemu<br />
páru zakazovať stýkať<br />
sa, hoci je nám často úplne zrejmé,<br />
že sa k sebe ako pár nehodia, a ženie<br />
ich k sebe len pohlavná túžba. To je<br />
však zrejmé iba nám. My však nevieme,<br />
čím sa majú navzájom obohatiť,<br />
čo majú spoločne prežiť. Dobre<br />
mienené rady zriedkavo zavážia, to<br />
pozná istotne každý rodič. Prečo by<br />
to malo byť inak aj u osôb rovnakého<br />
pohlavia?<br />
Práve akceptovanie napriek ich<br />
odlišnosti bude pre takých ľudí najväčšia<br />
pomoc. Ak budú totiž prijatí<br />
a uznaní ako hodnotní ľudia, a napriek<br />
tomu budú nešťastní – budú<br />
musieť hľadať príčinu svojho nešťastia<br />
u seba a nie v spoločnosti, ktorá<br />
ich neprijíma. Teraz je totiž ich vnímanie<br />
zakalené pocitom hanby, nutnosťou<br />
skrývať sa a potláčať samého<br />
Ak sme<br />
o sebe presvedčení,<br />
nepotrebujeme to<br />
nikomu dokazovať<br />
seba – a preto nevedia rozlíšiť, čo je<br />
príčinou ich nešťastia a prisudzujú ju<br />
často netolerantnej spoločnosti.<br />
Existuje aj druhý extrém, ktorý je<br />
rovnako škodlivý. Nastal prílišnou<br />
liberalizáciou, podľa ktorej sú hranice<br />
medzi tým, čo je prirodzené<br />
a čo nie je, dané ľuďmi. Preto môžu<br />
tieto hranice ľudia i meniť. V tom sa<br />
skrýva nebezpečenstvo, pretože výsledkom<br />
takéhoto životného štýlu je,<br />
že sa môže úplne všetko. Cit a svedomie<br />
sa v tomto prípade musí vyradiť<br />
– pretože to nie je nič iné, ako<br />
tradície, predsudky a dogmy. Takýto<br />
stav by však nakoniec skončil anarchiou.<br />
Nadšené tlieskanie a podporovanie<br />
homosexuality<br />
ako<br />
akéhosi „spestrenia<br />
spoločnosti“<br />
len utvrdzuje<br />
sebaklam<br />
týchto ľudí, že<br />
homosexualita<br />
je prirodzená. Tu<br />
sa láska k blížnemu<br />
stala slabošskou, pokrivenou,<br />
a jej výsledkom je len predĺženie utrpenia<br />
a odďaľovanie nápravy. Je tu<br />
potrebný jednoznačný postoj, vyjadrujúci<br />
skutočnosť, avšak dôstojným<br />
spôsobom. Tým sa môže zabezpečiť<br />
zdravý základ myslenia – vedomie<br />
homosexuála, že v určitých črtách<br />
svojej osobnosti nie je prirodzený, no<br />
i napriek tomu je hodnotný a cenný.<br />
SKUTOČNÉ PRÍČINY<br />
HOMOSEXUALITY<br />
Príčina homosexuality bola pred<br />
ľuďmi po stáročia skrytá. Preto nemohla<br />
byť väčšinou ani úspešne liečená.<br />
Lekári sa snažili utlmiť sexuálnu<br />
túžbu po človeku rovnakého<br />
pohlavia a presmerovať ju. Tým však<br />
odstraňovali len následok. Asi ťažko<br />
15<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
si totiž možno predstaviť, že by niekto<br />
len tak z túžby po dobrodružstve<br />
vyskúšal žiť s osobou rovnakého pohlavia.<br />
Automaticky by v ňom táto<br />
predstava vyvolala odpor. Z toho<br />
možno vyvodzovať, že príťažlivosť<br />
k rovnakému pohlaviu je len následok.<br />
Príčina spočíva omnoho hlbšie.<br />
Ak sa podarí liečiť príčinu, príťažlivosť<br />
k osobe rovnakého pohlavia<br />
sama zanikne.<br />
Abd-ru-shin vo svojom diele Vo<br />
Svetle Pravdy ozrejmuje skutočnú<br />
príčinu homosexuality. Poukazuje<br />
na to, že ľudská duša sa krátko po<br />
svojom vzniku rozhodne pre určité<br />
pohlavie a toto rozhodnutie je pre<br />
16<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
ňu nezmeniteľné. Pohlavie však nie<br />
je dané telesnými znakmi, ale druhom<br />
činnosti, akou sa bude prejavovať.<br />
Mužská duša by počas celej svojej<br />
existencie mala rozvíjať mužské<br />
vzory správania, vlastnosti a prednosti.<br />
Ak sa z tejto cesty časom odchýli<br />
a rozhodne sa pre pasívnejšiu<br />
formu prejavu, typickú pre ženu, tak<br />
sa môže v ďalšom vtelení inkarnovať<br />
do ženského tela. Na prvý pohľad<br />
bude teda ženou, pretože bude mať<br />
ženské pohlavné orgány a pod. Avšak<br />
vo svojej podstate to bude vždy<br />
muž. A skutočne, ak sa poobzeráme<br />
vôkol seba, môžeme mať často pocit,<br />
že niektorí muži majú taký silný<br />
ženský prejav, že pôsobia ako ženy<br />
v mužskom tele. Oni však v skutočnosti<br />
tak nielen pôsobia, ale nimi sú.<br />
Presne tak isto je to aj s mužmi v ženských<br />
telách.<br />
Okrem tejto skupiny ľudí však môžeme<br />
vidieť aj mužov, ktorí na nás<br />
pôsobia mužne a ženy, pôsobiace<br />
žensky – no napriek tomu sú obaja<br />
priťahovaní k rovnakému pohlaviu.<br />
Dôvodov môže byť niekoľko.<br />
Často môžeme vidieť v minulosti takého<br />
človeka mnoho partnerských<br />
zranení, alebo dokonca znásilnenie<br />
a zneužívanie z detstva. Takéto<br />
zranenia môžu vyvolať odpor voči<br />
osobe iného pohlavia, no túžba po
TÉMA<br />
partnerskom zväzku pretrvá. Tak sa<br />
nešťastne rozhodne pre život s osobou<br />
rovnakého pohlavia.<br />
Sigmund Freud mal k tejto problematike<br />
zaujímavé postrehy, ktoré<br />
môžu byť pre hľadajúceho človeka<br />
prínosom. Skúmal predovšetkým<br />
homosexuálnych mužov, ktorí nemali<br />
vo svojom detstve mužský vzor<br />
správania. Istý bod vývoja, keď sa<br />
syn mal od matky odtrhnúť a identifikovať<br />
sa s otcom, nenastal. Dieťa<br />
ostalo pri matke a prevzalo jej model<br />
správania. Bol tu teda zanedbaný dôležitý<br />
vývinový krok. U týchto mužov<br />
v určitých prípadoch došlo v neskoršom<br />
veku k vyliečeniu.<br />
Je tu tiež predpoklad, že u mnohých<br />
homosexuálov i bisexuálov je<br />
príčinou odchýlky príliš vystupňovaná<br />
pohlavná túžba, ktorá sa stala<br />
len veľmi ťažko ovládateľnou až nenásytnou.<br />
Podnety, ktoré boli do istého<br />
momentu dráždivé a spôsobovali<br />
dostatočné uspokojenie, sú už<br />
všedné, nezaujímavé. Pud potrebuje<br />
už silnejšie dráždidlá. Túto potrebu<br />
môže uspokojiť sexuálna skúsenosť<br />
s osobou rovnakého pohlavia, pretože<br />
prináša zmenu. V tomto prípade<br />
je vystupňovaná pohlavná žiadostivosť<br />
až do takej miery, že spočiatku<br />
len jemne, no nakoniec podstatne<br />
prevyšuje cit pre prirodzenosť.<br />
Ako vidíme, príčin a druhov homosexuality<br />
je mnoho. Okrem spomenutých<br />
ich existuje pravdepodobne<br />
viac. Táto rôznorodosť bude<br />
aj odpoveďou na otázku, prečo boli<br />
niektoré pokusy o liečbu úspešné<br />
a iné nie. Každá z nich potrebuje<br />
svoj vlastný osobitný prístup a niektoré<br />
budú liečiteľné len ťažkými životnými<br />
skúsenosťami, ktorých účinok<br />
sa prejaví, až keď duša opustí<br />
tento svet. Osobne sa domnievam,<br />
že vlastná skúsenosť každého takého<br />
človeka je väčšinou nevyhnutná<br />
a bude predstavovať tú najúčinnejšiu<br />
„liečbu“. Človek sa dnes učí prevažne<br />
z vlastných chýb, múdre rady sú<br />
platné väčšinou, až keď nevládze<br />
inak. A to by mala spoločnosť akceptovať<br />
aj v tomto prípade. Aby mohlo<br />
dôjsť k náprave, človek musí poznať<br />
duchovné súvislosti svojej orientácie.<br />
Vo väčšine prípadov bude musieť<br />
zmeniť svoj svetonázor, zvlášť ak<br />
si doteraz myslel, že duša neexistuje.<br />
Je však dôležité rešpektovať slobodnú<br />
vôľu človeka a snažiť sa pomôcť len<br />
tam, kde vznikne táto túžba.<br />
MANŽELSTVÁ<br />
A ADOPCIE DETÍ<br />
Človeku má byť ponechaná slobodná<br />
vôľa rozhodovania, pokiaľ<br />
vedome neškodí svojim blížnym.<br />
Toto pravidlo by sa malo uplatniť aj<br />
tu. Homosexuálny zväzok nie je pre<br />
spoločnosť nebezpečenstvom. Je nebezpečenstvom<br />
pre ľudí rovnakého<br />
pohlavia, ktoré sa rozhodli žiť spolu.<br />
A toto ich rozhodnutie treba akceptovať.<br />
Uzatváranie manželstiev nemá<br />
v tomto prípade oprávnenie, pretože<br />
manželstvo je zväzok dvoch milujúcich<br />
sa duší, ktoré sú schopné vytvoriť<br />
harmonický celok. Tento zväzok<br />
je chránený Stvoriteľom a mal by byť<br />
pre ľudí posvätným. Homosexuálne<br />
partnerstvo však nedokáže byť úplne<br />
harmonické. To ale máloktorý homosexuál<br />
pochopí, pretože on má<br />
hranicu medzi tým, čo je mužské<br />
a čo ženské nejasnú a vníma rozdiel<br />
len vo fyzických znakoch. Ak zvážime<br />
každé pre a proti, dospejeme<br />
pravdepodobne k názoru, že adopcie<br />
detí u rodičov rovnakého pohlavia<br />
môžu ohroziť duševný vývoj dieťaťa.<br />
Dieťa môže totiž vzor správania,<br />
ktorý vidí, považovať za prirodzený.<br />
Jeho city sa môžu uviesť do zmätku.<br />
Hranica medzi tým, čo je mužské<br />
a ženské sa stiera. Keď toto dieťa vyrastie,<br />
nestane sa homosexuálne, no<br />
citovo môže byť dezorientované.<br />
LÁSKA K BLÍŽNEMU<br />
JE NAJVYŠŠÍ ZÁKON<br />
Pred desiatimi rokmi sa mi kamarát<br />
zdôveril so svojou homosexualitou.<br />
Mal som vtedy konzervatívnejšie názory<br />
ako dnes. Chcel som mu dať svoj<br />
jednoznačný názor najavo, no zároveň<br />
som mu nechcel ublížiť. Jedného<br />
dňa sme sa stretli aj s mojím starším<br />
priateľom. Mnohokrát som sa<br />
presvedčil o tom, že jeho názory sú<br />
správne a pomáhajúce. Na stretnutí<br />
som šibalsky nadhodil otázku: „A čo<br />
pokrivené duše?“ Starší priateľ vycítil,<br />
kam tým mierim a reagoval na<br />
moju otázku kývnutím ruky a s priateľským<br />
úsmevom povedal: „Ale veď<br />
to nie je nič strašné, veď oni sa časom<br />
napravia“. Bol som prekvapený, čakal<br />
som do duše bijúcu kázeň a dostal<br />
som túto odpoveď. Kútikom oka<br />
som pozrel na môjho kamaráta sediaceho<br />
vedľa a zbadal som na jeho<br />
perách úsmev a oči, ktoré žiarili radosťou.<br />
Nikdy na ten pohľad nezabudnem…<br />
Najväčším zákonom života je<br />
láska. A láska je trpezlivá, dobrotivá,<br />
nikdy nezavrhuje, vždy je ochotná<br />
pomôcť a podporiť. A nikdy, nikdy<br />
nesúdi…<br />
Tomáš Výboch<br />
vyboch@svetgralu.sk<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
POSOLSTVO GRÁLU<br />
TÉMA<br />
ŽENSKOSTI A MUŽSKOSTI<br />
V PREDNÁŠKACH POSOLSTVA GRÁLU<br />
ŽENA A MUŽ<br />
Teraz sa samozrejme opýtate, ako je to potom možné,<br />
že niektorá ľudská duša sa na zemi môže vteliť striedavo<br />
raz ako žena a inokedy ako muž. Rozriešenie nie je také<br />
ťažké, ako si myslíte; lebo v každom smere pravá žena sa<br />
nikdy nedostane do takej situácie, aby sa musela hrubohmotne<br />
vteliť ako muž.<br />
Taký dej je opäť iba jedným zo zlých následkov vlády<br />
rozumu, nech to znie akokoľvek čudne.<br />
Pozemská žena, ktorá sa podriaďuje rozumu, práve tým<br />
potláča svoju pravú ženskosť. Tá je potlačená a nevytvára<br />
citovosť, lebo ju triezvy rozum zamurováva. Tým sa nadväzujú<br />
osudové vlákna takým spôsobom, že dotyčná žena<br />
sa nabudúce musí inkarnovať ako muž, pretože po tomto<br />
potlačení a zamurovaní prevláda len hrubšie duchovné<br />
a podľa zákonov stvorenia nemôžu byť vôbec nadviazané<br />
iné vlákna.<br />
Takéto zmeny inkarnácie sú potom nutné, keďže všetko<br />
musí dôjsť k vývoju, ktorý sa v ľudskom duchovnom jadre<br />
začne. Menovite to terajšie neprirodzené napodobovanie<br />
muža ženským svetom, priečiace sa zákonom stvorenia,<br />
ako aj vyslovene rozumové práce, za to musí ženskosť<br />
niesť ťažké následky. V tom totiž spočíva porušovanie<br />
harmónie stvorenia!<br />
Všetky tieto ženy potláčajú svoju pravú ženskosť a museli<br />
by z tohto hľadiska na budúci raz dôjsť k inkarnácii<br />
v mužskom tele. To by samo osebe ešte vôbec nebolo také<br />
zlé. Tu však do toho hovorí ešte skutočnosť, že ženská<br />
duša pri pokrivení svojej úlohy môže síce rozumne pôsobiť<br />
v mužskom tele, lenže iba telesne. Nikdy sa nemôže<br />
stať pravým mužom duchovne a duševne. Je a zostane<br />
odchýlkou.<br />
…<br />
Z tohto dôvodu nachádzame na zemi často mužov s prevládajúcimi<br />
ženskými vlastnosťami a ženy s prevládajúcimi<br />
mužskými vlastnosťami. Druh ich duší u oboch nie<br />
je pravý, ale pokrivený a v samotnom stvorení nepotrebný,<br />
vyjmúc možnosť hrubohmotného rozmnožovania.<br />
Prvé rozhodnutie duchovného zárodku je aj pri tomto<br />
smerodajné a základné. Samozrejme nedeje sa to vedome.<br />
Spočíva to len v prebúdzajúcej sa vnútornej túžbe! Ak táto<br />
túžba vedie k jemnejšej činnosti, potom je bytie duchovného<br />
zárodku rozhodnuté k ženskému. Tak totiž dostane<br />
alebo si uchová určitú časť vyššieho bytostného, z ktorého<br />
sa uvoľňuje, alebo odštepuje. Ak sa prikláňa k hrubšej, aktívnej<br />
alebo pozitívnej činnosti, tak sa od neho postupne<br />
uvoľňuje to jemné a tá jemnejšia časť bytostného zostáva<br />
celkom vzadu. Áno, je samočinne odpudená, takže pre<br />
taký duchovný zárodok je mužské tým základným a rozhodujúcim.<br />
V tom sa spĺňa hneď na počiatku záruka jednorazového<br />
slobodného rozhodnutia, nazývaného slobodnou vôľou.<br />
(Úryvok z prednášky)<br />
POKRIVENÉ DUŠE<br />
A predsa je v tom určitá úzkosť, keď si človek s pokročilým<br />
poznaním povie, že je pokrivenou dušou. Keď raz<br />
bol ženou a po druhýkrát mužom na Zemi alebo opačne.<br />
Akási tieseň zaľahne pritom na jeho dušu.<br />
To je prirodzene nesprávne a zase sa raz vylieva s kúpeľom<br />
i dieťa. Najbližšie tomu je totiž poznatok, že taký človek<br />
pokrivil svoju dušu. Lenže tá pokrivenosť vôbec nemusí<br />
ešte trvať. V skutočnosti pri tom zmenil len rúcho, telo!<br />
Ale samotný duch napriek tomu zostal pri každej premene<br />
vždy tým, akým sa po prvý raz rozhodol byť na počiatku<br />
svojich putovaní stvorením. Lebo pre neho jestvuje v tomto<br />
ohľade ako u každej veci vo stvorení tiež iba jedno jediné<br />
prvotné a smerodajné slobodné rozhodnutie, na ktoré zostane<br />
potom pripútaný. Skľúčenosť vzniká teda len príliš<br />
18<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
POSOLSTVO GRÁLU<br />
zbežným ponímaním Posolstva; lebo z neho musí každý<br />
vedieť, že práve takáto zmena môže byť pre dotyčného<br />
osožná. Dáva mu totiž možnosť opätovného narovnania.<br />
Podnieti ho k tomu, ba čo najviac mu pomôže všetko znovu<br />
napraviť. Takýmto núteným prežitím môže duša dokonca<br />
ešte zosilnieť.<br />
Teraz si však zase nesmie myslieť, že tí, ktorých cesta zostala<br />
priama, niečo zameškali. Tak to nie je. Tam, kde došlo<br />
k pokriveniu vlastným nesprávnym chcením, len tam<br />
môže byť zmena na osoh, aby tak pokrivená duša, ktorá<br />
tým prejavila svoju slabosť, mohla zosilnieť do tej miery,<br />
že to už nikdy neurobí. Týmto samozrejme odpadla od<br />
nej tiež táto chyba.<br />
Teraz sa poobzerajte okolo seba a pozorujte svojich blížnych!<br />
Čoskoro nájdete medzi nimi ženy, ktoré majú charakteristické<br />
mužské črty vo svojej bytosti. Práve dnes je<br />
ich viac ako kedysi. Možno povedať, že dnes je tým veľká<br />
časť ženstva akoby zamorená. Nie je totiž ťažko vybadať,<br />
že u takej ženy alebo dievčaťa je v jej bytosti niečo pokrivené<br />
a aj musí byť, pretože žena prirodzene nemôže a ani<br />
nemá byť mužom.<br />
Samozrejme tým nemienim telo. Lebo toto je skoro<br />
vždy ženské, s výnimkou bokov, ktoré svojou štíhlosťou<br />
pripomínajú väčšinou mužské, a preto sú v skutočnosti<br />
neženské.<br />
Spomínam toto úmyselne, pretože tým súčasne uvádzam<br />
jeden vonkajší znak. Ženské telo, v ktorom prebýva<br />
pokrivená mužská duša, bude mať vo väčšine prípadov<br />
toto znamenie úzkych bokov, kloniacich sa k mužskej postave,<br />
na rozdiel od tých, ktorých duša nejakým spôsobom<br />
ešte len speje k pomužšteniu; nech je to už ich názormi<br />
alebo ich činnosťou. Vzniká z toho náklonnosť, ktorá<br />
umožní spriadanie nitiek pre budúce vtelenie v mužskom<br />
tele. Práve tak je to u mužských tiel, ktoré dostanú širšie<br />
boky, kloniace sa k ženskej postave, len čo skrývajú v sebe<br />
pokrivenú ženskú dušu.<br />
Samozrejme sú tiež výnimky tvarov v stavbe ženského<br />
tela následkom prepestovania, následkom jednostranného<br />
športu matiek alebo ich nesprávnou telesnou činnosťou,<br />
čoho dôsledky sa prenesú na deti.<br />
Tým sme si označili dve hlavné skupiny, ktoré musíme<br />
od seba odlišovať.<br />
Jednou skupinou sú pozemské ženy a dievčatá, ktoré už<br />
majú v sebe pokrivenú mužskú dušu a druhou skupinou<br />
sú tie, ktoré nosia v sebe ešte ženské duše, ale spejú k pomužšteniu<br />
na základe pokrivených pojmov, osvojených si<br />
buď dobrovoľne alebo nesprávnou výchovou.<br />
…<br />
K nášmu dnešnému pozorovaniu vezmime si však len<br />
tie pokrivené duše, ktoré sú v dôsledku pokrivenia už vtelené<br />
v príslušnom pozemskom tele.<br />
Z nich najskôr pozemské ženstvo, v ktorom sú inkarnované<br />
slabošské mužské duše, pretože sa v predchádzajúcom<br />
živote príliš vzdialili od čisto mužského myslenia<br />
a konania. Už to vysvetľuje, že u takých pozemských žien<br />
môže ísť iba o slabošské mužské duše. Preto nie je vôbec<br />
chvályhodné, keď jedna žena sa snaží oproti ženskému<br />
spôsobu dávať do popredia mužské charakterové črty,<br />
alebo ich vôbec ukazuje.<br />
Taká žena nie je vo svojom myslení a konaní vôbec skutočne<br />
silná v nijakom smere, ani v mužskom, ani v ženskom<br />
ohľade. Získala by aj pozemsky viac, keby sa snažila<br />
potláčať svoju pokrivenosť.<br />
Lenže jej prežívanie jej pomáha k zmene. Ona totiž<br />
čoskoro musí vybadať, že pravý muž sa nikdy necíti príjemne<br />
v jej blízkosti. Nenachádza v sebe pre ňu nijaké porozumenie.<br />
Ešte menej tu môže nastať harmónia, keďže<br />
pravá mužskosť je odpudzovaná od všetkého nesprávneho,<br />
tak aj od mužského správania sa ženy! Manželstvo medzi<br />
pravým mužom a ženou, ktorá má v sebe skrytú mužskú<br />
dušu, môže nastať len na čisto rozumovom základe. Pri<br />
tom nevznikne nikdy pravá harmónia.<br />
Taká žena je však tak či tak nevedomky priťahovaná<br />
k takým mužom, ktorí majú v sebe pokrivenú ženskú<br />
dušu! Na týchto posledných sa nepokrivení muži pozerajú<br />
nevedomky ako na neplnohodnotných. V tomto nevedomom<br />
vyciťovaní a konaní spočíva však tlak pravdy,<br />
skutočnosti.<br />
Všetky tieto následky nevedomých citových správaní,<br />
ktoré môžeme nazvať prirodzenými, pôsobia však výchovne<br />
na pokrivené duše, ktoré sa bolestivým prežívaním<br />
vo svojich sklamaniach opäť narovnávajú do<br />
správneho smeru, aspoň v mnohých prípadoch. To však<br />
nevylučuje, že neskôr potom opäť neupadnú do takých<br />
alebo podobných chýb. Ak skúsenosťami nezosilnejú,<br />
zostanú ako trstiny klátiace sa vo vetre. Ľudia si však<br />
teraz môžu mnoho, veľmi mnoho ušetriť, ak o tom budú<br />
nabudúce vedieť. Mnoho utrpenia a mnoho času! Lebo<br />
doteraz si nijaká duša nemohla byť vedomá pokrivenosti.<br />
Presne ako je to u mužských duší v ženských telách, tak je<br />
to aj u ženských duší v mužských telách. U oboch častí sú<br />
to tie isté dôsledky jednotného neskriviteľného zákona.<br />
(Úryvok z prednášky)<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
Marianne Klauserová-Stalderová<br />
Ako „vstať<br />
z popola“<br />
Vážne problémy v zamestnaní, hlavne ich ťažké formy, v poslednom čase nápadne<br />
pribúdajú. Nezriedka sprevádzajú dlhé fázy pracovného života. Takzvané<br />
„vyhorenie“ je v súčasnosti typickou formou pracovnej krízy. Jej riziko je mimoriadne<br />
veľké predovšetkým u ľudí, pre ktorých je v živote na prvom mieste zamestnanie.<br />
Jeho strata obyčajne odhalí latentný problém v hierarchii hodnôt človeka, bolestne<br />
zasiahne do jeho života. Pozrime sa na príčiny tejto modernej „epidémie“ a možné<br />
spôsoby, ako ju zvládnuť.<br />
20<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
Anglický pojem „burn-out“ označuje<br />
stav úplného vyhorenia. No<br />
vyhorieť môže jedine ten, kto planul<br />
a so zápalom plnil svoje úlohy. Často<br />
postihuje práve silne angažovaných<br />
„pracantov“ – teda tých, čo žijú len<br />
pre svoju prácu. Celé roky investujú<br />
do nej všetky svoje sily, aby dosiahli<br />
vytýčené pracovné ciele.<br />
Príznaky blížiaceho sa vyhorenia<br />
prichádzajú nenápadne, časom<br />
sa prehlbujú, až sú čoraz citeľnejšie.<br />
Človek sa cíti vyčerpaný, unavený<br />
a postupne stráca pracovný elán.<br />
Do úloh, ktoré mu predtým išli ľahko<br />
od ruky, sa musí nútiť. Jeho pracovné<br />
tempo sa spomaľuje, koncentrácia<br />
slabne. Človek síce vidí, čo má ro-
SPOLOČNOSŤ<br />
biť, no sily akosi nestačia. Akoby bol<br />
po chorobe či operácii – je oslabený;<br />
hnevá ho i prekvapuje to, čo dosiaľ<br />
považoval za úplne nemožné.<br />
Príznačná môže byť aj neschopnosť<br />
nadchnúť sa niečím novým.<br />
Dokonca i spoločenské kontakty,<br />
fyzická či psychická blízkosť iných<br />
ľudí sa stáva záťažou. Pokiaľ tento<br />
stav pretrváva, človek môže reagovať<br />
agresívne, podráždene, alebo sa<br />
k svojmu okoliu správa neprispôsobivo.<br />
Tento cynizmus, ako ho označujú<br />
nové výskumy, sa však od bežných<br />
depresívnych ochorení výrazne<br />
líši. Objavuje sa rozpor medzi vnútornými<br />
či vonkajšími požiadavkami<br />
a skutočným výkonom. Tento stav<br />
vzbudzuje strach, neistotu, človek<br />
šomre na seba i na svoje okolie. Zúfalo<br />
túži po dovolenke a voľnom víkende,<br />
ktoré však na obnovu síl spravidla<br />
nestačia. Len čo sa taký človek<br />
vráti späť do práce, objaví sa chronické<br />
vyčerpanie, sprevádzané pocitom<br />
úplného odcudzenia vo vzťahu<br />
ku každodenným povinnostiam.<br />
Táto fáza môže trvať roky a človek<br />
„funguje“ zotrvačnosťou, kým<br />
sa neobjaví impulz na prehodnotenie<br />
života. Alebo prídu zmeny, ktoré<br />
si nové kroky a postupy jednoducho<br />
vynútia. Ak sa varovné signály<br />
v tejto fáze zanedbajú, môže nasledovať<br />
ťažká forma depresie.<br />
NOVÝ ÚKAZ?<br />
Aj keď počet ľudí postihnutých syndrómom<br />
vyhorenia v poslednom<br />
čase výrazne stúpol, nejde o nič nové.<br />
Podrobne ho popisuje napríklad román<br />
Buddenbrookovci (z r. 1901)<br />
od Thomasa Manna, kde syn vníma<br />
vyčerpanie svojho otca. „Nevidel<br />
som len tú láskavosť, ktorú otec šíril<br />
do svojho okolia s bolestnou jasnozrivosťou,<br />
ale aj úsilie, s ktorým<br />
Najlepšou prevenciou<br />
je priateľská pracovná<br />
atmosféra, uznanie<br />
a vzájomná pomoc<br />
túto láskavosť dosahoval. Pozoroval<br />
som otca, ktorý bol po každej návšteve<br />
čoraz mlčanlivejší a bledší, ako<br />
sa so zatvorenými a začervenanými<br />
očami opieral o roh voza. Pozoroval<br />
som so zovretým srdcom, ako sa mu<br />
na prahu ďalšieho domu vynorila<br />
na tvári maska a ako znovu musel<br />
dodať svojmu unavenému telu novú<br />
pružnosť…,“ opisuje ho hrdina románu.<br />
Otec – senátor Thomas Buddenbrook<br />
si bolestne uvedomuje<br />
úpadok svojho váženého rodinného<br />
podniku, ktorý treba zvrátiť: „Mal<br />
len jedno želanie: podľahnúť zúfalstvu,<br />
vykradnúť sa von a položiť si<br />
hlavu na chladný vankúš“.<br />
Pojem „burn-out syndrom“<br />
po prvý raz sformuloval v 70-tych<br />
rokoch minulého storočia newyorský<br />
psychiater Herbert Freudenberger.<br />
Spoločne s tímom pracovníkov<br />
z čestného úradu založil<br />
stredisko pre drogovo závislé osoby,<br />
kde i pracoval. Po určitom čase pozoroval<br />
na sebe i svojich spolupracovníkoch<br />
vzrastajúce stavy vyčerpanosti<br />
a podráždenosti voči<br />
klientom. Tieto prípady veľmi výrazne<br />
vykresľujú podstatu vyhorenia<br />
– ide o duševnú únavu, fyzické<br />
vysilenie, stratu zmyslu a dojem, že<br />
človek stojí mimo. Postihnutí sa ďalej<br />
nemôžu venovať svojim úlohám.<br />
Chýba im radosť z činnosti a vnútorný<br />
impulz – takzvané „zapálenie<br />
sa“, vnútorné nadšenie.<br />
Tu tiež vidíme, aké rozdielne<br />
môžu byť príčiny vyhorenia. Pre<br />
Thomasa Buddenbrooka boli uznanie,<br />
váženosť a tradícia rodiny nadovšetko.<br />
Nepozastavoval sa nad svojou<br />
úlohou, nezamýšľal sa nad jej<br />
zmyslom, ani nad tým, či tento druh<br />
práce zodpovedá jeho podstate. Aj<br />
svojho jediného syna Hanna sa snažil<br />
sformovať pre potreby rodinného<br />
podniku, i keď ten celou svojou bytosťou<br />
a muzikálnosťou po matke<br />
zjavne smeroval inam.<br />
Úplne iná bola situácia spolupracovníkov<br />
v New Yorku. Tí sa<br />
venovali svojej úlohe s plným nasadením<br />
a nadšením, čo zodpovedalo<br />
ich osobným a pracovným<br />
predpokladom. No túto činnosť robili<br />
ako čestný úrad – teda bez nároku<br />
na plat, vo voľnom čase popri<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
SPOLOČNOSŤ<br />
zamestnaní. To pravdepodobne<br />
viedlo k veľkému výdaju síl.<br />
Príčiny vyhorenia sú individuálne.<br />
Problém je často vo výbere povolania,<br />
alebo môže spočívať v štruktúre osobnosti.<br />
Práve ich odhalenie je dôležitým<br />
predpokladom úspešnej liečby.<br />
KEĎ JE PRÁCE<br />
PRÍLIŠ<br />
Dnes, pod vplyvom racionalizačných<br />
opatrení, sú zamestnanci často nútení<br />
k vysokému pracovnému tempu,<br />
čo vedie k jednostrannému a rýchlemu<br />
úbytku síl. Súčasne sa od nich<br />
požaduje, aby sa podieľali aj na „plnení<br />
ekonomických ukazovateľov“ –<br />
a teda väčšina pracovných procesov<br />
musí byť štatisticky prerátaná na náklady.<br />
Toto jednostranné rozumové<br />
zameranie je obzvlášť nešťastné<br />
v sociálnych profesiách. Už prvé výskumy<br />
syndrómu vyhorenia v 80-<br />
tych rokoch ukázali fatálne následky<br />
spojenia sociálnej práce s nákladnou<br />
administratívou. Mechanickým opakovaním<br />
úkonov sa práca zbavuje<br />
citu. Túto „mechanizáciu“ dnes zažívajú<br />
zamestnanci opatrovateľských<br />
profesií, kde má každý ošetrujúci<br />
úkon pri lôžku svoj kód. Ako však<br />
administratívne vykázať – a teda aj<br />
ohodnotiť – povzbudivé slová, utišujúci<br />
stisk ruky, či len prosté vypočutie<br />
a pobudnutie pri pacientovi?<br />
Nové štúdie poukazujú na zvýšené<br />
riziko vyhorenia zamestnancov vo<br />
verejných funkciách a v politike;<br />
hrozí aj pri nedostatku informácií<br />
o tom ako pracovať úspešne, a pritom<br />
si šetriť sily. Výsledkom sú konflikty,<br />
chýbajúce uznanie či nedostatočná<br />
spätná väzba, ale aj priveľké<br />
požiadavky na výkonnosť.<br />
Výskyt syndrómu vyhorenia rastie<br />
aj s intenzitou a trvaním práce. Jednostranný<br />
dôraz na hospodárske<br />
výsledky a presne naplánované pra-<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
covné úkony znemožňujú zamestnancom<br />
pracovať s pocitom plnej<br />
zodpovednosti. Aktuálne štúdie<br />
a výskumy ukazujú, že najlepšou<br />
prevenciou je priateľská pracovná atmosféra,<br />
uznanie a vzájomná pomoc.<br />
INDIVIDUÁLNE<br />
PRÍČINY<br />
Medzi najohrozenejších patria ctižiadostiví<br />
ľudia so sklonom k workoholizmu.<br />
Práve im sa ľahko môže stať,<br />
že sa náhle zrútia. Majú totiž sklony<br />
prepínať svoje sily, pracovať takmer<br />
bez prestávky a tak rýchlo vyčerpať<br />
rezervy energie.<br />
Rizikovým faktorom je aj pribúdajúci<br />
vek. No ohrození sú aj mladí<br />
ľudia, ktorí investujú veľa času a peňazí<br />
do vzdelania a usilujú sa urobiť<br />
kariéru za každú cenu. Často sa<br />
im stáva, že ich nové úlohy netešia.<br />
V práci stoja akosi mimo, cítia sa podobne<br />
ako keď človek chodí v zlých<br />
topánkach.<br />
Náročné požiadavky na neustále<br />
zvyšovanie kvalifikácie prinášajú riziko,<br />
že sa človek v zamestnaní rozhoduje<br />
len podľa prospechu (zárobok,<br />
istota, možnosť postupu). Ľahko sa<br />
tak vytratí radosť z práce a poznávania<br />
nových vecí. Alebo človek vymení<br />
zaujímavé povolanie za zamestnanie,<br />
ktoré mu je síce proti srsti, no<br />
je finančne lepšie ohodnotené. Ak<br />
mu totiž nesedí, musí vyvinúť neprimeranú<br />
námahu a úsilie za cenu priveľkej<br />
straty životnej energie. A vyhorenie<br />
nenechá na seba dlho čakať.<br />
KEĎ UŽ ČLOVEK<br />
VYHORÍ<br />
Ako prvé bude treba kriticky zhodnotiť<br />
svoju pracovnú situáciu. Podľa<br />
toho potom primerane upraviť spôsob<br />
života. Treba si ujasniť, či súčasné pracovné<br />
miesto zodpovedá mojim osobnostným<br />
predpokladom. A pripustiť<br />
si, že som sa dostal do disharmónie,<br />
ktorá obmedzuje moju tvorivú silu.<br />
Dôležitý je spätný pohľad, ktorý<br />
odhalí, či príčiny spočívajú v pracovnej<br />
oblasti, alebo v osobnosti. Vo<br />
väčšine prípadov však ide o obe príčiny<br />
súčasne. Často možno v životopise<br />
nájsť kľúčové udalosti, ktoré<br />
priviedli človeka k práci, ktorá ho neteší,<br />
len pre túžbu po uznaní či lepšom<br />
zárobku. Nasleduje zhodnotenie<br />
vnútornej, duševnej situácie a hľadanie<br />
duchovných hodnôt jednotlivca.<br />
Väčšinou je potrebné posudzovať<br />
nielen prácu, ale celý život.<br />
Niekedy je žiaduce svoj život úplne<br />
zmeniť, inokedy ide skôr o citové obohatenie<br />
života. To človeku umožní<br />
znovu nájsť svoju nezávislosť, objaviť<br />
hodnoty, ktoré osobný život naplnia<br />
a prinesú pocit šťastia. Takto možno<br />
stanoviť nové požiadavky na seba,<br />
svoju prácu, osobný život či úspešnosť,<br />
a obmedziť tým vnútorný duševný<br />
tlak.<br />
OTVORIŤ SA NOVÉMU<br />
Ochranou pred jednostranným zameraním<br />
na prácu sú práve nové<br />
impulzy. Tie človek získa skúšaním<br />
nových spôsobov konania, postojov<br />
či činností.<br />
Inšpirujme sa a objavujme:<br />
hľadajme nové odpovede na nevyriešené<br />
otázky, čo je život a smrť,<br />
čítajme inšpiratívnu literatúru,<br />
pestujme kontakt s prírodou a sledujme<br />
jej upokojujúce zákonitosti,<br />
prechádzajme sa po brehu jazera<br />
či rieky, brázdime vodu a vnímajme<br />
dotyky vĺn,<br />
počúvajme a učme sa rozoznávať<br />
vtáčí spev,<br />
pozorujme hviezdnu oblohu,<br />
vyjdime si do hôr, vnímajme pritom<br />
vlastnú silu,
SPOLOČNOSŤ<br />
prežívajme základné prvky prírody,<br />
naučme sa plachtiť,<br />
rúbme drevo, pracujme v záhrade<br />
skúsme na čas zmeniť výživu,<br />
dajme telu nové podnety: sezónne<br />
potraviny – teda ovocie, zeleninu,<br />
koreniny a bylinky z miestnych<br />
zdrojov,<br />
riešme staré konflikty, zbavujme<br />
sa nadbytočného a starého,<br />
rozpomeňme sa na dôležité<br />
vzťahy, uvedomujme si, kde môžeme<br />
dávať,<br />
napíšme si zoznam všetkého dobrého<br />
v živote a vedome to podporujme,<br />
robme si v priebehu dňa krátke<br />
prestávky na rozjímanie, zhlboka<br />
sa nadýchnime, vedome sa<br />
vzpriamujme,<br />
vo voľnom čase skúšajme niečo<br />
nové, prežime čaro začiatku, (na)-<br />
učme sa hrať na hudobný nástroj,<br />
navštevujme koncerty, spievajme,<br />
obmedzme počítač a sledovanie<br />
televízie,<br />
vyhýbajme sa nákupným centrám,<br />
staniciam a davom ľudí…<br />
Dôležité je riadiť sa citom a byť<br />
„v súlade so svojím vnútrom“. Vytvoríme<br />
si tak oázu, oddelenú od pracovného<br />
života. Nové životné hodnoty<br />
a skúsenosti nám poskytnú<br />
útočisko, kde nám duša pookreje.<br />
Takto môže človek znovu spoznávať,<br />
že pracovné úlohy sú síce dôležitou<br />
a cennou súčasťou života, no nepredstavujú<br />
najdôležitejšiu hodnotu,<br />
a určite nie jedinú o ktorú sa treba<br />
usilovať. To najvyššie v ľudskom živote<br />
sú totiž duchovné hodnoty, presahujúce<br />
krátkodobú hodnotu dňa.<br />
ŽIVOT AKO<br />
„TROJNOŽKA“<br />
Jednostranné zameranie života dlhodobo<br />
unavuje a poškodzuje zdravie.<br />
K jednostrannosti vedú aj vysoké<br />
požiadavky na vzdelanie, často<br />
i osobná ctižiadosť človeka. Pomôcť<br />
nám môže vedomá zmena prístupu<br />
k životu. Proti prílišnému zameraniu<br />
jedným smerom pomáha predstava<br />
„trojnožky“ životných záujmov,<br />
ktorá dá nášmu životu stabilitu. Ako<br />
v hudbe napríklad trojzvuk prináša<br />
viac harmónie než opakovanie jediného<br />
tónu, aj v živote dôjde k obohateniu,<br />
keď sa človek zaoberá rôznymi<br />
životnými témami, ktoré sa dopĺňajú<br />
alebo vyrovnávajú. Bude teda užitočné<br />
investovať energiu viacerými<br />
smermi – nielen do práce a zamestnania,<br />
ale podľa svojho založenia aj<br />
do medziľudských vzťahov, venovať<br />
sa rôznym záujmovým činnostiam,<br />
kultúre či umeniu. Práve tak vznikne<br />
osviežujúce vyrovnanie.<br />
Sociálne siete,<br />
voľný čas<br />
TROJZVUK ŽIVOTA<br />
Náklonnosť, láska, vzťahy<br />
Pamätajme i na potreby našej duše –<br />
ide o objavovanie spirituálnych a duchovných<br />
hodnôt. Tie prelaďujú<br />
vnútorné nasmerovanie a dokážu<br />
pozitívne zmeniť postoj k pracovným<br />
úlohám, vzťahom i k využitiu<br />
voľného času. Spoznanie duchovných<br />
hodnôt prinesie nové podnety<br />
i v pracovnej oblasti a obohatí vzťahy<br />
o hĺbku, lásku a porozumenie. Až keď<br />
človek rozvinie svoj život v určitej<br />
trojjedinnosti, dá priestor skutočnej<br />
radosti zo života.<br />
Duchovné<br />
hodnoty<br />
Uvedomenie<br />
Radosť zo života<br />
Marianne Klauserová-Stalderová<br />
stalder@svetgralu.sk<br />
Povolanie<br />
23<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
„Čas je nástroj, ktorý zamedzuje<br />
tomu, aby sa všetko udialo naraz,“<br />
prehlásil fyzik John A. Wheeler.<br />
Pohyb v tom „správnom okamihu“<br />
Trikrát sa zhlboka<br />
nadýchneme<br />
a vydýchneme, a pritom sa<br />
ponaťahujeme všetkými<br />
smermi. Pokiaľ sa nám<br />
pritom zívne, nebráňme sa.<br />
1<br />
Trieme si ruky, jednu<br />
o druhú, pokým sa<br />
nezohrejú. Potom si nimi<br />
zľahka pohladíme tvár,<br />
odspodu smerom nahor<br />
a do strán.<br />
2<br />
Znovu si trieme ruky<br />
a následne si silno,<br />
intenzívne, no s citom<br />
premasírujeme uši.<br />
Tak ako, priatelia? – Podarilo sa vám „vtesnať“ do vášho každodenného<br />
kolobehu minútové osvieženie z predošlej, štvrtej lekcie nášho<br />
seriálu? Alebo ste nemali čas? Jasné, zase sa udialo toľko vecí, a naraz…<br />
Problémom väčšinou nebýva ani tak to, že nemáme čas, ale skôr to, že<br />
nám nenapadne si čas urobiť. Pokiaľ príležitosť nechytíme za pačesy,<br />
premeškáme ju. Viete, odkiaľ pochádza tento výraz?<br />
24<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
V gréckej mytológii existuje boh Kairos – boh vhodného okamihu.<br />
Komu sa ponúkla priaznivá príležitosť, ten za to vďačil tejto bytosti.
3<br />
Do tretice si trieme ruky<br />
(jednu o druhú) a potom si<br />
špičkami prstov prehrabneme<br />
vlasy, vždy až k temenu.<br />
4<br />
Teraz si prejdeme rukami<br />
celé telo (krk, paže,<br />
trup, nohy) tak, akoby sme<br />
z kabáta zotierali prach.<br />
Predstavujme si pritom, že<br />
sa nám z tela odstraňuje<br />
všetko, čo je stuhnuté, čo<br />
nás ťaží, všetky naše „boliestky“.<br />
A životná energia<br />
v nás môže opäť voľne<br />
prúdiť.<br />
5<br />
Postavíme sa tak, aby sme<br />
sa celými chodidlami dotýkali<br />
zeme. Hlava smeruje<br />
nahor, ramená uvoľníme<br />
smerom dozadu a dolu.<br />
Nakrátko zavrieme oči, pozvoľna,<br />
s úsmevom a potešením.<br />
Vnímame jemné<br />
chvenie v celom tele.<br />
Tááák, a teraz – pekný deň!<br />
Kairos bol zobrazovaný ako ponáhľajúci sa muž s charakteristickou<br />
dlhou kučeravou ofinou. V prenesenom význame má symbolizovať,<br />
že príležitosť treba chytiť za pačesy, má sa využiť ten správny okamih.<br />
Pekné podobenstvo, však?<br />
Vy máte naozaj šťastie… totiž vaša nová príležitosť práve prichádza. –<br />
Máte možnosť viackrát v priebehu dňa, za púhu minútku, urobiť niečo<br />
pre seba. No ak nie teraz, potom je šanca preč.<br />
Okná dokorán prosím, a poďme na to!<br />
Birgit a Philipp Siefertovci<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
HISTÓRIA<br />
Patria<br />
Indiáni<br />
medzi ľudí?<br />
Siegfried Hagl<br />
Pred približne päťsto rokmi zasadla<br />
pod vedením Karola V. v španielskom<br />
Valladolide komisia, ktorá búrlivo diskutovala<br />
o pôvode Indiánov. Jej vážení<br />
členovia sa mali dohodnúť na tom, či<br />
zotročovanie Indiánov je správne alebo<br />
nie. Na podporenie svojich tvrdení sa zaoberali<br />
napríklad aj otázkami, či Indiáni<br />
vôbec majú dušu a či sa môžu podieľať na<br />
Kristovom spasiteľskom pláne.<br />
itatelia diela H. Heineho si<br />
Č možno spomenú na jeho baladu<br />
o polemike v stredovekom Španielsku.<br />
Svojím nenapodobniteľným spôsobom<br />
necháva Heine diskutovať rabína<br />
a mnícha o pravdách ich viery.<br />
Pritom k pravej diskusii nedochádza,<br />
pretože obe strany sú pevne presvedčené<br />
o svojej pravde a ani jeden z diskutujúcich<br />
nie je pripravený uznať<br />
stanovisko druhej strany.<br />
To, čo Heine líči vo svojej cynickej<br />
poézii, má svoju historickú súvislosť.<br />
V stredoveku a ranom novoveku<br />
neboli v Španielsku verejné diskusie<br />
ničím neobvyklým. Na kráľovskom<br />
dvore alebo pred širším publikom<br />
išlo väčšinou o stret medzi židovským<br />
a kresťanským náboženstvom,<br />
26<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
Otroci hnaní na trh, medirytina 1780, prevzaté z Leo Strohm „2000 Jahre<br />
Christentum“ (2000 rokov kresťanstva), Kreuz, Stuttgart, 1999,, str. 175<br />
ktorý bol často podložený antisemitskými<br />
emóciami. Kvôli dogmatickým<br />
a neústupným postojom je v týchto<br />
polemikách veľmi náročné posúdiť<br />
mieru pravdy obsiahnutú v jednotlivých<br />
náboženstvách, obzvlášť, ak boli<br />
takto prezentované. Väčšina polemík<br />
tiež sleduje úplne odlišné ciele.<br />
V rokoch 1550 a 1551 sa viedla valladolidská<br />
polemika na horúcu tému:<br />
Patria Indiáni k ľudskému pokoleniu<br />
a majú vôbec dušu?<br />
Nakoľko v španielskych kolóniách<br />
sa objavili vážne problémy, španielsky<br />
kráľ a rímskonemecký cisár Karol V.<br />
zvolal komisiu zloženú z právnikov<br />
a teológov, ktorá mala preskúmať už<br />
toľkokrát spochybňované konanie kolonizátorov<br />
v novom svete.<br />
ZÁKON PROTI<br />
OTROCTVU<br />
V roku 1542 bolo zotročovanie Indiánov<br />
zakázané „Indiánskym zákonom“<br />
(Leyes Nuevas de las Indias). Aj<br />
tzv. encomiendy mali byť postupne
HISTÓRIA<br />
zakázané. Encomienda je pomenovanie<br />
pre rozľahlé pozemky, ktoré<br />
boli prevedené z majetku kráľa na<br />
kolonistov, a to vrátane domorodcov,<br />
ktorí na nich žili.<br />
Zavedenie Indiánskeho zákona<br />
narazilo v južnej Amerike na tuhý<br />
odpor, ktorý viedol až k regulárnym<br />
ozbrojeným povstaniam. Karol V.<br />
musel nakoniec na presadenie tohto<br />
zákona priateľského voči Indiánom<br />
v Novom svete rezignovať a hľadal<br />
podporu svojho stanoviska na strane<br />
práva a teológie.<br />
Zvolal komisiu, ktorá sa skladala<br />
z uznávaných a vysoko vzdelaných<br />
učencov. Zasadala roku 1550 v dominikánskom<br />
kláštore San Pablo vo<br />
Valladolide. Nešlo pritom o priamu<br />
konfrontáciu medzi zúčastnenými<br />
stranami, pretože tie sa spolu nestretávali,<br />
ale predniesli svoje stanoviská<br />
ustanovenému kolégiu.<br />
Jadrom sporu bolo právne postavenie<br />
Indiánov. V polemike vo Valladolide<br />
by sme tak mohli vidieť<br />
ranú debatu o ľudských právach.<br />
Najvýznamnejšími protivníkmi<br />
v tejto diskusii boli dominikán Bartolomé<br />
de Las Casas (1474–1566), biskup<br />
z Chiapas a svetský kňaz a humanista<br />
Juan Ginés de Sepúlveda<br />
(1490–1573).<br />
Debata sa netýkala európskej expanzie<br />
do zámoria, ktorá bola pre<br />
obe strany rovnakou samozrejmosťou,<br />
ako názor, že v Novom svete<br />
musí byť zvestovaná kresťanská<br />
viera. Spor sa týkal spôsobov, akým<br />
sa mala Indiánom zvestovať a uplatňovať<br />
kresťanská viera v Novom<br />
svete.<br />
Členovia zvolanej komisie hľadali<br />
odpovede na nasledovné otázky:<br />
Patria nedávno objavené národy<br />
k ľudskému pokoleniu? Sú zahrnuté<br />
v spasiteľskom pláne Ježiša Krista?<br />
Sú božími bytosťami alebo ľudským<br />
poddruhom patriacim k ľudskému<br />
Indiáni v zlatej bani, medirytina 1596, prevzaté z Leo Strohm „2000 Jahre Christentum“, str. 173<br />
pokoleniu? Majú Indiáni dušu?<br />
Zomrel Kristus aj pre nich?<br />
„PÔVODNÍ OBYVATELIA<br />
SÚ PRIRODZENÝMI<br />
OTROKMI“<br />
Juan Ginés de Sepúlveda zastupoval<br />
záujmy španielskych osadníkov<br />
a majiteľov pôdy, ktorí profitovali zo<br />
systému encomiend. Pozeral sa na<br />
pôvodných obyvateľov Ameriky ako<br />
na barbarov a prirodzených otrokov,<br />
vychádzajúc z aristotelovského prirodzeného<br />
práva, a snažil sa dokázať<br />
menejcennosť indiánskych obyvateľov.<br />
Podľa jeho mienky Indiáni<br />
neboli ľudskí tvorovia. Zotročenie<br />
a nútené práce boli týmto prirodzeným<br />
právom ospravedlnené, a rovnako<br />
aj s tým spojené použitie násilia.<br />
Kto chce ľudí utláčať, alebo dokonca<br />
vyvražďovať, môže podobné zločiny<br />
najpohodlnejšie pred sebou samým<br />
a ostatnými ospravedlniť tak, že bude<br />
utláčaným upierať ich ľudskú podstatu<br />
i dôstojnosť. V koloniálnych časoch<br />
to nebolo inak, rovnako ako pri<br />
ideologicky, rasisticky alebo náboženským<br />
fundamentalizmom podmienených<br />
excesoch 20. a 21. storočia.<br />
Proti brutálnemu zaobchádzaniu<br />
s Indiánmi, ktorého sa dopúšťalo<br />
španielske panstvo rozhodným spôsobom<br />
vystúpil „apoštol Indiánov“,<br />
Bartolomé de Las Casas. Odmietal<br />
aristotelovskú predstavu barbarstva,<br />
alebo predstavu o Indiánoch ako prirodzených<br />
otrokoch, pretože tí už dospeli<br />
k plnému využívaniu rozumu,<br />
kým Aristoteles „prirodzeným otrokom“<br />
plné využitie rozumu odopiera.<br />
Aj Sepúlvedov argument, že podriadenosť<br />
Indiánov je preukázaná spáchaním<br />
zločinov proti prirodzenosti,<br />
modlárstvom a kanibalizmom, Las<br />
Casas vyvracia. Podľa jeho mienky<br />
sa žiaden národ nemôže potrestať<br />
za zločin, ktorý si neuvedomuje,<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
HISTÓRIA<br />
a podporuje svoju argumentáciu správami<br />
o osobných skúsenostiach s Indiánmi.<br />
Pre neho boli Indiáni ľuďmi<br />
s dušou, ktorí sa mohli zúčastňovať<br />
božích milostí. Podľa jeho názoru sa<br />
nemá žiaden národ na základe svojej<br />
údajnej podriadenosti nútiť podrobiť<br />
sa inému národu. A kresťanstvo<br />
by tiež nemalo byť šírené mečom.<br />
Celá diskusia nakoniec začala stagnovať<br />
na teoretickej úrovni. Jej výsledok<br />
zostal otvorený a obe strany na seba<br />
nazerali ako na víťazov.<br />
CHAMTIVOSŤ<br />
VYKORISŤOVATEĽOV<br />
ROZHODUJE<br />
Ako skoro vždy v minulosti, triumfoval<br />
aj na španielskom dvore „katolíckeho<br />
kráľa“ 1 mamon nad kresťanskou<br />
etikou. Za Juanom Ginésom<br />
de Sepúlveda stáli boháči a španielska<br />
kráľovská pokladnica. V hre boli<br />
zásadné hospodárske záujmy. A tak<br />
násilná expanzia španielskych kolónií<br />
pokračovala, bez ohľadu na<br />
etiku týranie indiánskeho obyvateľstva<br />
neustalo. „Indiánske zákony“<br />
z roku 1452 síce zostali v platnosti,<br />
avšak v kolóniách sa nedodržiavali.<br />
Otroci na iberskej pôde boli oslobodení,<br />
kým milióny zajatých Indiánov,<br />
ktorí dreli v amerických baniach<br />
alebo na encomiendách, museli aj<br />
naďalej znášať svoj strašný osud.<br />
„S INDIÁNMI<br />
SA ZAOBCHÁDZALO<br />
HORŠIE NEŽ<br />
SO ZVIERATAMI“<br />
Približnú predstavu zaobchádzania<br />
s Indiánmi nám dáva vo svojom diele<br />
Bartolomé des Las Casas, ktorý píše:<br />
„Kresťania iba z túžby po zlate, a aby<br />
28<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
v čo najkratšej dobe zbohatli a zaujali<br />
najvyššie pozície, ktoré im žiadnym<br />
spôsobom neprináležia, zabili mnoho<br />
cenných ľudí a zničili ich duše (…)<br />
Nepreukázali týmto pokorným, trpezlivým<br />
a tak ľahko prispôsobivým<br />
ľuďom rešpekt, nieto ešte uznanie<br />
alebo pozornosť…<br />
Nezaobchádzali s nimi ani ako so<br />
zvieratami (kiež by Boh dal, aby sa<br />
k nim správali tak dobre a ohľaduplne,<br />
ako ku zvieratám), zaobchádzali<br />
s nimi horšie, ako s najhoršou<br />
špinou.“<br />
„DYCHTILI PO ZLATE<br />
AKO HLADNÉ SVINE“<br />
Vo Florentínskom kódexe zo 16. storočia<br />
opisuje aztécky očitý svedok rabovanie<br />
Tenochtitlánu: „Španieli sú<br />
bez seba od samej radosti. Ako opice<br />
vyhadzujú zlato do vzduchu. Padajú<br />
na zem s gestami, ktoré vyjadrujú<br />
ich radosť a nadšenie. (…) Je zrejmé,<br />
že po ňom horúčkovito túžia. Ich<br />
celé telo sa chveje len pri samotnej<br />
myšlienke a prejavujú na sebe všetky<br />
známky svojej neukojiteľnej túžby.<br />
Sú lační po zlate ako hladné svine.“<br />
Pre tieto „hladné svine“, ktoré nemali<br />
kultúrnosť, nieto ešte súcit, zato<br />
však mali strelný prach, kone a ostré<br />
meče, predstavovali astronómovia,<br />
poľnohospodári, stavitelia, matematici<br />
a botanici z radov Aztékov, Aymarov,<br />
Kečuov alebo Mayov iba zvieratá,<br />
s ktorými možno zaobchádzať<br />
podľa ľubovôle.<br />
Vyššie uvedené svedectvá tragicky<br />
naznačujú, ktorá rasa sa v skutočnosti<br />
vzdialila od ľudskej dôstojnosti<br />
a podstaty človeka. Je paradoxom, že<br />
práve tí, ktorí sa pyšne považovali<br />
za tých najvyvinutejších s právom<br />
rozhodovať o osude druhých, boli<br />
pravému ľudstvu najviac vzdialení.<br />
Avšak, žiaľ, tak to v dejinách ľudstva<br />
väčšinou býva. Človek, ktorý stratil<br />
cestu k pravému šťastiu, sa naháňal<br />
za pozemským bohatstvom<br />
a v tejto horúčkovitej snahe mu nebolo<br />
nič sväté. Neštítil sa ani zotročiť<br />
a podmaniť si tých, ktorí mu<br />
stáli v ceste. V tomto prípade Indiánov,<br />
ktorých spriaznenosť s prírodou,<br />
rešpektovanie jej zákonitostí<br />
a živá duchovná múdrosť by mohla<br />
byť pre bielych ľudí vzorom. V skutočnosti<br />
by sme sa mohli spýtať:<br />
„Majú bieli ľudia ešte dušu?“<br />
Siegfried Hagl<br />
hagl@svetgralu.sk<br />
1 „Katolícki králi“ (niekedy tiež Katolícke<br />
Veličenstvá) bol titul prepožičaný pápežom<br />
Alexandrom V. panovníckemu<br />
páru Izabele Kastílskej a Ferdinandovi II.<br />
Aragónskemu.
ŽIVOT<br />
Ako dosiahne človek<br />
poznanie Boha?<br />
Verím, že ako človek som tvor,<br />
ktorému vyššia bytosť darovala<br />
život. Ale ako sa presvedčím<br />
o existencii Boha? Dodnes<br />
predsa o tom neexistuje nijaký<br />
vedecký dôkaz.<br />
Ako ľudia máme možnosť priblížiť<br />
sa Stvoriteľovi len svojím citom.<br />
Práve cit je tým, čo nám umožňuje<br />
rozpoznávať krásu, ušľachtilosť,<br />
vznešenosť, ktorými je pretkané<br />
celé stvorenie. Cit v nás vyvoláva<br />
túžbu po vývoji a zdokonaľovaní<br />
sa. Dáva nášmu životu cieľ, zmysel<br />
a umožňuje vyciťovať existenciu<br />
Boha. Skutočná viera v Boha nie je<br />
vecou rozumu, ale predovšetkým<br />
otázkou citu.<br />
Žiaľ, stále znovu sa ukazuje, akým<br />
neistým základom je náš ľudský cit.<br />
Pre prehnane vypestovaný rozum<br />
ho nevieme plnohodnotne používať.<br />
Cit často zamieňame s pocitom,<br />
zaťažujeme ho predsudkami,<br />
alebo zahmlievame svojimi želaniami.<br />
Veď koľko dnešných ľudí má<br />
ešte vôbec schopnosť čisto a jasne<br />
vyciťovať? – oprávnene sa môžeme<br />
pýtať.<br />
Ako teda nájdeme cestu naspäť<br />
k Bohu, späť k tomu citovému rozpoloženiu,<br />
ktoré nám Ježiš kládol<br />
na srdce slovami „Buďte ako deti“?<br />
Skúsme sa sústrediť na intenzívne<br />
prežívanie prítomnosti, venujme<br />
viac času a pozornosti citom naplneným<br />
činnostiam. Môže to byť napríklad<br />
pomoc trpiacim, alebo jednoducho<br />
budeme venovať viac času<br />
a náklonnosti deťom. Všetko, čo sa<br />
deje z lásky a spája nás so životmi<br />
ostatných ľudí, povznáša našu dušu.<br />
Ale aj chvíle samoty, venované rozjímaniu<br />
alebo modlitbe. Svoj cit môžeme<br />
rozvíjať ešte aj pestovaním<br />
zmyslu pre krásu a vzťahom k rôznym<br />
formám umenia. Snažme sa<br />
opustiť dobre známu rutinu, riadenú<br />
len rozumovými predsudkami,<br />
a vyraziť smelo po nových životných<br />
cestách.<br />
Neexistuje všeobecný, presný recept<br />
čo robiť, aby naše oči začali<br />
zase detsky žiariť, pretože konkrétne<br />
úlohy a možnosti ponúka<br />
jednotlivcovi vždy život sám. Na nás<br />
je, aby sme tomu svojmu správne<br />
nastavovali výhybky.<br />
Rovnako ako precítené chvíle, na<br />
ceste k poznaniu Boha je dôležité aj<br />
rozširovanie poznania, ktoré povedie<br />
k novým myšlienkam a vyvedie<br />
nás zo starých omylov, brániacich<br />
prirodzenému, jasnému cíteniu.<br />
Ako dokazuje Posolstvo Grálu, existuje<br />
logický výklad Božieho pôsobenia,<br />
ktoré uspokojí nielen našu<br />
potrebu logiky a dôslednosti, ale aj<br />
hlbokú ľudskú túžbu po poznaní<br />
stvorenia a pôsobení Boha v ňom.<br />
Werner Huemer<br />
huemer@svetgralu.sk<br />
Otázka bola vybraná z knihy<br />
100 odpovědí na životní otázky<br />
29<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
Knižný rad Herberta Vollmanna<br />
„Jedným z tých, ktorí pôsobili v najbližšom okolí Abd-ru-shina, bol aj Herbert Vollmann.<br />
Vo svojich knihách vychádza zo znalosti Abd-ru-shinovho poznania a prihovára sa<br />
človeku ako pomocník: poukazuje na duchovné a pozemské súvislosti, o ktorých sa<br />
môže sám ľahko presvedčiť už tu – v pozemskom živote, v prostredí spoločenského<br />
diania. Zároveň nám dáva možnosť uvidieť rozdiel medzi budovaním opierajúcim<br />
sa o duchovné zákony, ktorými sa riadi celý vesmír, a stavbou vystavanou iba na<br />
rozumových základoch.“<br />
Naša cena: 6,50 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 5,80 €<br />
Naša cena: 7,00 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 6,30 €<br />
Naša cena: 9,00 €<br />
Cena pre predplatiteľa: 8,50 €<br />
30<br />
Svet 30 Grálu<br />
Svet 36 | Grálu 2013<br />
36 | 2013<br />
Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
Vrana k vrane sadá…<br />
Hodíme sa k sebe?<br />
Siegwalt Lindenfelser<br />
S otázkou výberu správneho partnera sa v živote stretne každý človek, zamestnáva<br />
tímy odborníkov, psychológov. Aký by mal byť, ktoré faktory sú pre trvalý vzťah dôležité<br />
a ktoré nie? Nebrať do úvahy telesnú príťažlivosť, a prihliadať iba na vnútorné<br />
hodnoty, alebo sú rozhodujúce spoločné záujmy, vzdelanie, prípadne je to čosi celkom<br />
iné?
TÉMA<br />
Na rozpoznanie vhodného partnera<br />
navrhol už Friedrich Nietzsche<br />
jednoduchý rýchlotest – pred<br />
vstupom do manželstva odporúča<br />
zodpovedať si otázku: „Myslíš<br />
si, že sa s touto ženou budeš<br />
dobre baviť až do staroby?“ 1<br />
Nakoľko rozdielni môžu byť dvaja<br />
milujúci sa ľudia, aby ich partnerstvo<br />
bolo dlhodobé a naplnené? Priťahujú<br />
sa skôr podobné typy, alebo<br />
protiklady?<br />
Podobnosť je v partnerstve veľmi<br />
dôležitým prvkom. Robert Zajonc<br />
z Michiganskej univerzity zistil, že<br />
partneri v priebehu desaťročí spolužitia<br />
sú si čoraz podobnejší, a to<br />
i zovňajškom. Vo svojej štúdii porovnával<br />
fotografie mnohých párov,<br />
ktoré boli vyhotovené v priebehu<br />
viacerých rokov. Záver: fyzická podobnosť<br />
partnerov sa v priebehu 25<br />
rokov vzájomného spolužitia preukázateľne<br />
zväčšovala. Pritom sa ukázala<br />
ďalšia zaujímavosť: pri pároch,<br />
kde partneri uvádzali, že sú spolu<br />
šťastní, bola podobnosť omnoho častejšia.<br />
2<br />
PODOBNOSŤ – V ČOM?<br />
Odpoveď na úvodnú otázku, či sa<br />
k sebe hodia ľudia vďaka svojej podobnosti<br />
alebo naopak skôr pre svoje<br />
protiklady, spočíva v jemnejšom rozlišovaní<br />
podobnosti. Záleží na oblasti,<br />
ktorou sa zaoberáme – charakter,<br />
hodnoty, záujmy…<br />
Počas štúdie uskutočnenej na mníchovskej<br />
univerzite 3 , na otázku: aké<br />
sú najdôležitejšie kritériá úspešného<br />
partnerstva, odpovedalo 440<br />
zúčastnených osôb. Z toho až okolo<br />
90 % mužov a žien uvádza, že sú<br />
to spoločné hodnoty. Viac než dve<br />
tretiny z nich okrem toho zároveň<br />
uviedlo ešte spoločné záujmy a koníčky.<br />
Z tejto štúdie teda vyplynulo,<br />
32<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
„Pestovanie ženských cností, z ktorých na prvom<br />
mieste stojí vernosť, je najlepšou ochranou ženy proti<br />
pomužšteniu. Rovnako u muža pestovanie mužských cností<br />
zabráni poklesu do slabosti a zmäkčilosti. Celkom správne<br />
povedal Schiller: „A cnosť, to nie je len prázdny zvuk, človek<br />
ju môže v živote skutočne pestovať.“ To znamená, že si<br />
ju musí trvalým snažením ku krásnemu, ušľachtilému<br />
a čistému vydobyť. Potom sa môže aj vo svojom ľudskom<br />
druhu stať ideálnou postavou.“<br />
Herbert Vollmann,<br />
kniha Pútnik svetmi, kapitola Cnosti<br />
že spoločný názor na hodnoty hrá<br />
v partnerstve podstatnú úlohu. Viac<br />
ako dve tretiny opýtaných kladie<br />
zhodne so svojimi partnermi dôraz<br />
na vernosť, dôveru, toleranciu, poctivosť<br />
a rešpekt.<br />
RIZIKÁ ROZCHODU<br />
Zaujímavý je výsledok štúdie o okolnostiach,<br />
ktoré významne ovplyvňujú<br />
pravdepodobnosť rozchodu:<br />
„Riziko zvyšujú veľké rozdiely<br />
vo vzdelaní, naopak – znižuje sa deľbou<br />
práce v domácnosti, spoločným<br />
rebríčkom hodnôt a splnenými očakávaniami.“<br />
LÁSKA AKO<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
Nesplnené očakávania sú dnes pre<br />
mnohé páry problémom, pretože bývajú<br />
príliš premrštené. Často odzrkadľujú<br />
predovšetkým túžbu dostávať,<br />
než ochotu dávať. „Láska má dnes<br />
poskytovať to, čo sa predtým hľadalo<br />
v náboženstve: naplnenie, povznesenie,<br />
extatickú intimitu. Preto aj vedci<br />
v sociálnej oblasti hovoria o akomsi<br />
ateistickom náboženstve lásky“, tvrdí<br />
publicista Matthias Horx. 4<br />
OSOBNOSŤ A ŽIVOTNÉ<br />
SKÚSENOSTI<br />
Vráťme sa však k pôvodnej otázke<br />
o význame podobnosti v dlhodobých<br />
vzťahoch. Časopis P. M. 5 , ktorý sa<br />
opiera o ďalšie štúdie, zdôrazňuje význam<br />
podobnosti v povahe partnera:<br />
„Podobnosť osobností a ich životných<br />
skúseností sú vlastne najdôležitejšími<br />
predpokladmi pre úspech milostného<br />
vzťahu. Čo spočiatku pôsobilo<br />
len príťažlivo, sa neskôr ťažko ukáže<br />
ako záruka šťastného vzťahu,“ napísala<br />
Eva Klohnen s kolegami z univerzity<br />
v Iowe vo Vestníku osobnostnej<br />
a sociálnej psychológie. „(…) Po<br />
rokoch predstavuje podobnosť osobností<br />
(…) zásadnú úlohu: otázky svedomia<br />
a postoj k okolitému svetu,<br />
k rodine a deťom sa musia zhodovať.<br />
Vzájomne podobné predstavy o životných<br />
hodnotách reprezentujú základ<br />
dlhého, harmonického vzťahu.<br />
Tam potom láska neskončí iba kvôli<br />
rozdielnemu prístupu k riešeniu každodenných<br />
problémov.“<br />
VYBERÁME SI<br />
Prekvapivý je výsledok rôznych štúdií,<br />
ktoré ukazujú, ako sa podobnosť<br />
medzi partnermi prejavuje aj na
TÉMA<br />
fyzickej úrovni – ako vizuálna podobnosť<br />
ovplyvňuje výber partnerov<br />
od samého začiatku. Tak čítame<br />
v časopise Science Garden 6 : „Skutočne<br />
existujú dôkazy o tom, že podobnosť<br />
tvárí je určitým kritériom<br />
pri výbere partnera. Pokusné osoby<br />
si prehliadnu fotografie ľudí, ktorí<br />
žijú v páre a potom musia určiť, kto<br />
ku komu patrí. Úspešnosť správneho<br />
výberu je omnoho vyššia, než miera<br />
matematickej pravdepodobnosti.“<br />
Pokiaľ ide o vlastnosti, ktoré u seba<br />
vnímame ako nedostatky, vyberáme si<br />
zodpovedajúce protiklady<br />
Obzvlášť prekvapil experiment britského<br />
psychológa Davida Parretta,<br />
ktorý pomocou špeciálneho softvéru<br />
menil podobu mužskej tváre na ženskú<br />
a naopak, a upravoval tak fotografie<br />
pokusných osôb. Účastníkom<br />
pokusu dal posúdiť atraktívnosť podobizní<br />
rôznych tvárí opačného pohlavia,<br />
medzi nimi aj ich vlastnú modifikovanú<br />
podobu. Výsledok? Mnoho osôb<br />
si vybralo ako mimoriadne atraktívnu<br />
svoju vlastnú upravenú podobu. Nepoznali<br />
sa, ale cítili sa oslovení.<br />
SÚLAD VNÚTORNÝCH<br />
HODNÔT<br />
Rozsiahle štúdie ukazujú, že partneri<br />
sú jeden pre druhého zvyčajne atraktívni<br />
v rovnakej miere. Rovnaký výsledok<br />
uvádza aj Science Garden.<br />
„A akú úlohu hrá vonkajšia podobnosť<br />
alebo príťažlivosť v dosiahnutí<br />
úspešného partnerstva? Vlastne<br />
žiadnu. Omnoho dôležitejšie ako<br />
zovňajšok sú už zmieňované vnútorné<br />
hodnoty. Aj tu platí, že rovný<br />
rovného si hľadá: rovnaké záujmy<br />
a koníčky, podobné postoje, hodnoty<br />
a presvedčenie, podobný pôvod, kultúra,<br />
náboženstvo, vzdelanie, inteligencia,<br />
životný štýl a životný cieľ.“<br />
Myslím, že podobnosť záujmov<br />
a koníčkov by sa nemala preceňovať,<br />
pretože práve v tejto oblasti<br />
môžu byť ľudia zameraní rôzne. Nie<br />
je podobnosť ako podobnosť, dôležitá<br />
je podobnosť na hlbšej úrovni.<br />
Časopis P. M. uvádza: „Na začiatku<br />
vzťahu „zaiskrí“ iná podobnosť, než<br />
je tá, ktorá neskôr poskytuje dlhodobé<br />
šťastie a spokojnosť. Spočiatku<br />
partnerov spájajú podobné záujmy<br />
a temperament, neskôr je to súlad ich<br />
základných hodnôt až po vzťah k náboženstvu.<br />
Rozhodujúca je zhoda<br />
v charaktere, bez nej láska nemá z dlhodobého<br />
hľadiska šancu.“<br />
POTREBA DOPLNENIA<br />
Pokiaľ je reč o určujúcej zhode charakterov,<br />
netreba to chápať tak, že<br />
máme mať rovnaké vlastnosti ako<br />
náš partner. Naopak, vzniklo by nebezpečenstvo<br />
zosilnenia podobných<br />
slabostí, s možnosťou extrémnych<br />
následkov. Chýbal by tu bytostne<br />
dôležitý vyrovnávajúci faktor a doplnenie<br />
o vlastnosti, ktoré práve<br />
partnerovi chýbajú. Pri hľadaní<br />
partnera však často postupujeme<br />
tak, že si „síce vyberáme partnera,<br />
ktorý má podobné vlastnosti, ale<br />
iba tie, ktoré sa nám páčia. Pokiaľ<br />
ide o vlastnosti, ktoré u seba vnímame<br />
ako nedostatky, vyberáme<br />
si zodpovedajúce protiklady. Napr.<br />
skôr introvertný človek, ktorý by<br />
sa rád otvoril, hľadá extrovertného<br />
partnera, ktorý ho priblíži k jeho<br />
predstave ideálu.“ 7 Na jednej strane<br />
nás teda s partnerom spájajú podobné<br />
vnútorné hodnoty, resp. životná<br />
filozofia, a na druhej strane sa<br />
protikladnými vlastnosťami alebo<br />
záujmami dopĺňame, čím sa upevňuje<br />
harmónia v partnerstve.<br />
Aj Abd-ru-shin vo svojom diele „Vo<br />
svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“ poukazuje<br />
na to, že „každý človek si už<br />
pri vstupe do pozemského života prináša<br />
určité vlastnosti, ktorých harmonický<br />
rozvoj môžu podporiť iba<br />
ľudia s vlastnosťami k tomu vhodnými.<br />
Tieto vhodné vlastnosti nie<br />
sú však vlastnosti rovnaké, ale také,<br />
ktoré sa doplňujú a týmto doplňovaním<br />
ich robia plnohodnotnými.“<br />
Siegwalt Lindenfelser<br />
lindenfelser@svetgralu.sk<br />
1 Friedrich Nietzsche: Menschliches, Allzumenschliches,<br />
Bd. I, S. 406<br />
2 N. N.: Einander angenähert. Weblink:<br />
http://www.fem.com/private/aehnlichkeit-von-partnern-studie-einander-angenaehert-11213.html<br />
(17. 6. 2012)<br />
3 Bauer, Johannes und Christian Ganser<br />
(2006): Münchner Studie zu Partnerwahl<br />
und Partnerschaft. Webversion: http://<br />
www.ls4.soziologie.uni-muenchen.de/<br />
downloads/partnerstudie.pdf (16. 6.<br />
2012)<br />
4 Horx, Matthias: „Aufrüstung“ der Geschlechter:<br />
Die Zukunft der Liebe. Aus<br />
P. M..: Gesellschaft im Wandel. Webversion:<br />
http://www.pm-magazin.de/a/<br />
„aufrüstung“-der-geschlechter-die-zukunft-der-liebe<br />
(17. 6. 2012)<br />
5 N. N.: Ist Liebe Schicksal? Aus P. M.:<br />
Fragen & Antworten. Webversion:<br />
http://www.pm-magazin.de/r/gute-<br />
-frage/ist-liebe-schicksal (16. 6. 2012)<br />
6 Gründl, Martin (2004): Liebe auf den ersten<br />
Blick. In: Sciencegarden. Webversion:<br />
http://www.sciencegarden.de/content/2004-09/liebe-auf-den-ersten-blick<br />
(17. 6. 2012)<br />
7 N. N.: Beziehungsirrtümer. Weblink:<br />
http://www.hilfreich.de/beziehungsirrtuemer_2615<br />
(17. 6. 2012)<br />
33<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
Rozhovor<br />
s Margarétou Černákovou<br />
VYSOKÁ ŠKOLA NEOČAKÁVANIA<br />
alebo skúsenosti zo života v Tanzánii<br />
Zhováral sa Roman Levický
ROZHOVOR<br />
Doktorka Margaréta Černáková je čitateľom<br />
nášho časopisu už známa. Pred<br />
rokom sa rozhodla opustiť svoju prácu<br />
lekárky v nemocnici v Bratislave a šla<br />
pomáhať tam, kde je lekárska starostlivosť<br />
pre ľudí nedostupná – do vidieckej<br />
oblasti Tanzánie, medzi roľníkov a jednoduchých<br />
ľudí, pre ktorých sú choroby<br />
ako malária alebo týfus neraz ortieľom<br />
smrti. O tom, čo ju k tomuto rozhodnutiu<br />
viedlo a čo počas svojho pobytu v Afrike<br />
dala i získala, je i náš rozhovor.<br />
R. L.: Pani doktorka, Vy ste známa čitateľom<br />
nášho časopisu ako propagátor liečby pacienta<br />
hľadaním zmyslu. Ale pred časom ste sa rozhodli<br />
ísť ako člen pomocného tímu do Afriky.<br />
Prečo? Je na Slovensku menej pacientov, ktorí<br />
potrebujú Vašu pomoc?<br />
M. Č.: Nikdy som netúžila pôsobiť<br />
v africkom svete, ale všetko sa zbehlo<br />
tak rýchlo. Ako žena si uvedomujem,<br />
že moje pôsobenie nie je v tom, ako to<br />
súčasná doba od žien očakáva – podávať<br />
výkony ako muž, ako lacná pracovná<br />
sila. Rada by som navštevovala<br />
skutočne chorých u nich doma, pri<br />
lôžku. Po dlhom období mentálneho<br />
„prešľapovania“, okrem toho vyostrená<br />
situácia v zdravotníctve a nespokojnosť<br />
pacientov… chcela som skúsiť<br />
niečo iné. Šlo to veľmi rýchlo; bola<br />
som oslovená a od prvej chvíle – lekárske<br />
prehliadky, očkovania – všetko<br />
išlo hladko, tak som si povedala, že<br />
určite to musí mať zmysel. „Skúsim<br />
a uvidím ako to dopadne,“ – tak ako<br />
to robieval môj vzor V. E. Frankl.<br />
R. L.: Povedzte mi ešte najprv o svojom príchode<br />
do Afriky.<br />
M. Č.: Cesta bola náročná, trvala<br />
štyri dni, kým sme autom dorazili<br />
na východný breh Viktoriinho jazera.<br />
Sprvu nás bolo päť, ale postupne<br />
sme sa rozdelili na rôzne<br />
miesta. Klíma bola príjemná, keďže<br />
sme boli v nadmorskej výške 1200<br />
metrov a teplota okolo 28 o C. Bývali<br />
sme v domčeku s rozhorúčenou strechou<br />
od slnka, 150 metrov od jazera,<br />
ktorého vlny bolo počuť najmä v noci,<br />
spolu so šumom lístia mohutného<br />
stromu pred mojím oknom vytvárali<br />
uspávanku pre unavené telo a dušu.<br />
R.L.: Na častých záberoch z Afriky vidíme preplnené<br />
lôžka, pacienti ležia po chodbách a na<br />
zemi a k chorým prichádza celá rodina. Vyzerá<br />
to aj v Tanzánii podobne?<br />
M. Č.: Nemocnica je veľká, privátna<br />
a patrí katolíckej Cirkvi. Pacienti musia<br />
zaplatiť za všetko, inak ich pošlú<br />
preč. Mala som dojem, že som vošla<br />
do márnice – tmavé miestnosti, kde<br />
na lôžkach alebo na zemi ležia 15–20<br />
ľudia, často aj dvaja na jednej posteli,<br />
schúlení v bolestiach, s vyhasnutým<br />
pohľadom.<br />
Pacienti zomierali, akoby som bola<br />
v 16-tom storočí, kde všetko bolo<br />
dobre tak ako je, lebo je to „Božia<br />
vôľa“. Často som sa stretla s týmto<br />
zaštiťovaním sa Stvoriteľom. Bola<br />
za tým istá forma neschopnosti riešiť<br />
veci vyplývajúce z nevedomosti –<br />
podľa nás zbytočnú smrť považovali<br />
za Božiu vôľu. V každej miestnosti<br />
visel plagát s ukrižovaným Kristom<br />
„Ježiš svojou smrťou na kríži vykúpil<br />
svet“.<br />
Čo sa mi páčilo bolo to, že chorý<br />
nikdy nebol sám. Vždy bol obklopený<br />
niekoľkými členmi rodiny, ktorí tam<br />
sedia pri chorom, držia ho za ruku<br />
alebo čakajú vonku, kým sa prebudí,<br />
aby sa spolu najedli, čo mu doma<br />
uvarili. Denne kukuričná kaša, ktorej<br />
sa hovorí ugali, k tomu zelenina podobná<br />
nášmu špenátu a to je všetko.<br />
R. L.: Čo v Afrike v zdravotníctve najviac chýba,<br />
okrem peňazí – lekári, personál?<br />
M. Č.: Zdravotnícka starostlivosť<br />
v Afrike funguje na profite za<br />
lieky, s ktorými sa netransparentne<br />
obchoduje. Je to podobné ako u nás,<br />
keď sa pacient stane tovarom, lebo už<br />
niet na čom inom zbohatnúť, ibaže<br />
v Afrike to vidieť v plnej nahote.<br />
Nízke budovy nemocnice majú štyri<br />
oddelenia s lôžkami pre 80 pacientov,<br />
klinika pre HIV a tuberkulózu, oddelenie<br />
pre choleru a týfus, a príjmová<br />
ambulancia, kde sa denne vyšetrilo aj<br />
60 pacientov, no a malá operačná sála.<br />
V Kibare už dlhší čas nepracovali<br />
žiadni lekári, pretože podľa ich slov,<br />
nikto nechcel robiť v takejto „diere“.<br />
Preto bola nemocnica zatvorená,<br />
kvôli vysokej úmrtnosti.<br />
Každý deň bola ranná vizita, potom<br />
krátka pauza na čaj a čapátí a pokračovala<br />
som na príjmovej ambulancii.<br />
Keďže sme sa nachádzali v chudobnej<br />
oblasti a nemocnica poskytovala starostlivosť<br />
pre spádovú oblasť o rozlohe<br />
asi 200 km 2 , chudobní ľudia prišli<br />
k lekárovi až keď ich stav už bol<br />
v nezvratnom štádiu – takže ani sami<br />
nevedeli, že napr. deti, ktoré rodičia<br />
priniesli na chrbte, boli už mŕtve…<br />
Nevládali sme už ďalej uniesť to<br />
zbytočné a nepochopiteľné zomieranie.<br />
R. L.: Čo bolo pre Vás najväčším problémom pri<br />
práci lekárov – dobrovoľníkov?<br />
M. Č.: Najhoršie bolo neporozumenie<br />
zo strany vedenia nemocnice,<br />
lebo sme požadovali sfunkčniť laboratórne<br />
prístroje, ktoré dostali z Nemecka<br />
a Holandska, aby sme mohli<br />
stanoviť diagnózu a zvoliť správnu<br />
liečbu. Na všetko mali odpoveď, že<br />
nie sú peniaze, a načo sú nám prístroje,<br />
keď domorodý personál (ako<br />
naše zdravotné sestry, a hovoria im<br />
doktor) pacientov vedia „liečiť“ aj<br />
tak! V Afrike je tento spôsob bežný.<br />
Tam to funguje na tej báze, že liečia<br />
príznaky. Ak má niekto horúčku,<br />
podľa nich má určite maláriu. Pritom<br />
neraz išlo o zápaly mozgových blán<br />
alebo pľúc, ťažký týfus či choleru.<br />
35<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
ROZHOVOR<br />
36<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
Spomínam si na prípad muža, ktorý<br />
2 roky navštevoval liečiteľa (čo vôbec<br />
nie je lacné) s chronickými bolesťami<br />
hlavy a po celý ten čas užíval liek na<br />
bolesť a upokojenie, no vyšetrením<br />
som zistila malígnu arteriálnu hypertenziu<br />
v dôsledku ťažkého zlyhávania<br />
obličiek. Niet divu, že sme z toho boli<br />
frustrovaní a hľadali nejaké možnosti<br />
riešenia, odkiaľ by prišla pomoc, až<br />
sme dostali kontakt na riaditeľa Univerzitnej<br />
nemocnice asi 250 km od<br />
nás, ktorý bol okamžite v obraze.<br />
R. L.: Takto cez miestneho lekára prišlo riešenie?<br />
M. Č.: Áno. Tento starší, skúsený<br />
lekár, ktorý nás podržal v spore s domácimi<br />
– všetko chápal a sám inicioval<br />
návštevu aj s univerzitnými<br />
profesormi gynekológie, internej medicíny,<br />
pediatrie a onkológie, aby na<br />
vlastné oči uvideli nemocnicu, ktorá<br />
podľa ich slov – že je mŕtva! Títo<br />
vzácni kolegovia boli prví, ktorí pochopili,<br />
o čo nám ide a informovali<br />
biskupa a vikára o pravdivej situácii<br />
v nemocnici – že to nie my robíme<br />
problémy, a ak neprijmú náš projekt,<br />
Každodenný život v Kibare<br />
ktorý spočíva v oživení nemocnice,<br />
štát ju opäť zavrie. Skutočne dodržali<br />
všetky dohody, postupne nemocnicu<br />
vybavili technickým zariadením,<br />
opravili laboratórne prístroje,<br />
zaslali reagensy na ich chod, vzali<br />
si na starosť dohľad nad odborným<br />
vzdelávaním personálu. My sme sa<br />
tešili ako malé deti, hoci realita zďaleka<br />
nevyzerala tak dobre.<br />
R. L.: Prečo?<br />
M. Č.: Už po spustení projektu<br />
nám vikár oznámil, že by bolo lepšie,<br />
keby sme odišli, lebo robíme samé<br />
problémy. Uvedomovali sme si, že je<br />
to jeho názor, a kvôli tomu neopustíme<br />
pacientov… proste sa pokúsime<br />
všetkým ukázať, o čo nám v skutočnosti<br />
ide, aby sa presvedčili, že nie<br />
sme nepriatelia, ale pomocníci.<br />
Tak sme začali pracovať spôsobom<br />
– niečo ako „štát v štáte“, asi<br />
ako Singapur v Číne; prenajali sme si<br />
miestnosť, kde sme mali sklad liekov<br />
a iný potrebný materiál čo sme zakúpili,<br />
a dodávali sme ich priamo na<br />
oddelenia našim verným a oddaným<br />
zdravotným bratom a sestrám, aby<br />
lekárska starostlivosť bola dostupná<br />
najmä tým, ktorí nemajú peniaze.<br />
Personál aj pacienti boli radi, že sme<br />
ostali s nimi, no neskôr sme zistili, že<br />
vikár dostáva zavádzajúce informácie<br />
od „ekonómky“ nemocnice, ktorá<br />
ju tak „riadila“, že všetko čo sme priniesli<br />
– lieky aj prístroje – okamžite<br />
speňažila, a pre nemocnicu sa nevytvoril<br />
žiadny zisk. Často nám robila<br />
rôzne naschvály, aby nás za každú<br />
cenu odradila, len aby sme odišli…<br />
Dozvedeli sme sa, že kontrolu nad<br />
účtovníctvom nemal nikto okrem<br />
nej, a peniaze využívala podľa seba,<br />
čo nám neskôr potvrdil i sám vikár<br />
ako riaditeľ nemocnice. On nemal<br />
ani len podpisový vzor v banke, že<br />
na to nemyslel, lebo jej dôveroval.<br />
Postupne sa mu otvárali oči a požiadal<br />
nás o pomoc ekonóma, ktorý<br />
by transparentne riadil nemocnicu…<br />
a tak sme konečne uvideli svetielko<br />
nádeje pre ľudí v tomto regióne. Od<br />
1. júna minulého roku tam už pôsobí<br />
slovenská ekonómka Renáta Machálková,<br />
ktorá v Afrike oživila štyri nemocnice.<br />
Táto žena žije pre Afriku<br />
a svoju prácu robí obdivuhodne.<br />
R. L.: Aj Vy už trpíte na „africkú chorobu?“ Čo<br />
je vlastne jej príčinou? Sú Afričania iní ľudia<br />
ako my?<br />
M. Č.: Tanzánčania sú veľmi mierumilovní<br />
ľudia, ktorí nikdy neviedli<br />
vojny. Hovorí sa o nich, že sú leniví,<br />
čo som zo začiatku vnímala aj ja – až<br />
neskôr som pochopila, že je to veľmi<br />
povrchné. Keď vycerili na mňa svoje<br />
biele zuby, mala som pocit, že som<br />
stretla najšťastnejšieho človeka na<br />
svete.<br />
R. L.: Aj si myslíte, že sú šťastní?<br />
M. Č.: Oni to neriešia, nezaoberajú<br />
sa tým. Ja som bola len s chudobnými<br />
ľuďmi, a pri práci s nimi som<br />
prežívala zvláštnu radosť. Asi preto,
ROZHOVOR<br />
že akí sú vo vnútri, tak sa prejavujú<br />
aj navonok so svojou nefalšovanou<br />
úprimnosťou a tichou dôstojnosťou.<br />
Toto poznanie je pre mňa veľkou<br />
záhadou, keďže šťastie a pokoj<br />
u nich nezávisia od hmotného blahobytu.<br />
Odpoveď som našla v Posolstve<br />
Grálu od Abdrushina a síce „dávanie<br />
a branie musí byť v harmónii,<br />
a preto ani nemajetní nie sú vylúčení<br />
z možnosti dávania, a to predovšetkým<br />
dávaním seba, svojou povahou<br />
a dobrom a bezpodmienečnou láskou.“<br />
Oni jednoducho sú.<br />
Postupne som došla k smutnému<br />
záveru, že sú zneužívaní – takíto<br />
úprimní ľudia, ktorých otvorené<br />
duše sú mylne považované za slabosť<br />
a neschopnosť? Lebo len to mohlo<br />
spôsobiť, že „sa stali“ ľahkou korisťou<br />
pre dobyvačných otrokárov spolu<br />
s násilným obracaním na „pravú“<br />
vieru. V nemocnici pracujú v harmónii<br />
vedľa seba katolík s moslimom,<br />
anglikánom či luteránom alebo vyznavačom<br />
tradičného afrického náboženstva,<br />
akou bola aj naša domáca<br />
Winifred, ktorá nám varila jednoduché<br />
a zdravé jedlá.<br />
Bola taká empatická a starostlivá,<br />
že keď som ochorela, pripravila mi<br />
kúpeľ, a to musela nanosiť vodu na<br />
hlave v 50-litrových nádobách z veľkej<br />
vzdialenosti; starala sa o mňa<br />
s obrovskou obavou v srdci, ktorú<br />
som čítala v jej hlbokých čokoládových<br />
očiach.<br />
Všimla som si, že títo ľudia neposudzujú,<br />
nerozoberajú životy druhých<br />
a nehodnotia ich. V ich blízkosti<br />
som sa cítila duchovne dokonale<br />
slobodná, sama sebou, čo v domácich<br />
vyvolávalo čoraz hlbšiu dôveru<br />
a vzájomnú úctu a pochopila som, že<br />
prirodzenosťou ľudského ducha väčšiny<br />
Tanzánčanov je dôvera.<br />
Na takéto poznanie som reagovala<br />
ako nutkavý „neurotik“ – ešte viac sa<br />
im odplatiť svojou poctivou prácou<br />
a učiniť všetko, čo by im uľahčilo ich<br />
ťažký život a zlepšilo zdravotný stav.<br />
Každému pacientovi som vyšetrovala<br />
krv a zistila som, že príčinou „lenivosti“<br />
Tanzánčanov je chronický<br />
únavový syndróm spôsobený ťažkou<br />
anémiou následkom dlhodobej<br />
podvýživy a neliečenej chronickej<br />
malárie, ktoré spôsobujú nedokrvenie<br />
všetkých orgánov, najmä mozgových<br />
buniek; k tomu teplo, ťažká<br />
práca na poliach, kontaminovaná<br />
voda, to všetko sa ešte viac podpisuje<br />
na ich podlomenom zdraví. A napriek<br />
všetkému fungujú, žijú a pracujú<br />
s polovičným hemoglobínom…<br />
také hodnoty u nás sú indikáciou<br />
na transfúziu krvi!<br />
Preto sme okamžite začali podporovať<br />
nutríciu gravidných žien a detí<br />
a to vysokoproteínovou výživou a vitamínmi.<br />
R. L.: Financuje takúto pomoc slovenské ministerstvo,<br />
alebo sú to zahraničné granty?<br />
M. Č.: Je to bratislavská univerzita<br />
zdravotníctva a sociálnej práce<br />
Sv. Alžbety na čele s rektorom prof.<br />
MUDr. Krčmérym, ktorému ja súkromne<br />
hovorím slovenský Albert<br />
Schweitzer. Profesor Krčméry založil<br />
humanitárne projekty v Afrike pred<br />
mnohými rokmi tak, že pozval raz<br />
na poľovačku do Afriky solventných<br />
ľudí a potom ich zaviedol do „nemocníc“,<br />
aby im na vlastné oči ukázal<br />
krutú realitu. A tu je výsledok:<br />
nakazili sa „africkou chorobou“, pri<br />
ktorej už viac nemôžu žiť len pre seba,<br />
ale ležia im na srdci životy trpiacich,<br />
chudobných a chorých. Teší ma, že<br />
náš projekt spočívajúci v lekárskej,<br />
finančnej a potravinovej pomoci bol<br />
vedením nemocnice prijatý.<br />
R. L.: Pamätáte si na nejaký silný okamih, prežitie<br />
s pacientom, ktoré vo Vás ostane nadlho?<br />
M. Č.: Nedá mi nespomenúť slová,<br />
ktoré zazneli na záverečnej oslave pred<br />
mojím odchodom, z ktorých som pochopila,<br />
že personál a ľudia okolo mňa<br />
sú nesmierne vnímaví, že nič im neunikne<br />
a všetko chápu, aj keď zvonka<br />
tak nepôsobia. Cez ďakovnú reč som<br />
mala zimomriavky na tele, zovreté<br />
hrdlo a chcelo sa mi plakať. Najmä<br />
pri slovách, že „aj pre nás to musí byť<br />
nesmierne ťažké, prísť na také miesto,<br />
ktoré nemá status nemocnice a stretávať<br />
sa s nepochopením až odmietaním,<br />
ale napriek tomu nás prosia,<br />
aby sme mali s nimi trpezlivosť ako<br />
s deťmi, a postupne sa naučia nové<br />
veci a všetko potrebné, len aby sme<br />
tak skoro od nich neodišli, že budú<br />
dobrými žiakmi….“ Veľa silných okamihov<br />
pochádzalo z mnohých vnútorných<br />
bojov, ktoré som zažívala, keď<br />
som liečila detských pacientov v bezvedomí,<br />
či inom ťažkom stave, keď ma<br />
pohľad do ich očí vydesil – lebo to neboli<br />
oči dieťaťa, ale vyhasnutý pohľad<br />
starca, a zrazu som necítila túžbu zachrániť<br />
mu život za každú cenu a musela<br />
som sa naučiť úplne ináč uvažovať:<br />
„Zachraňujem mu skutočne život,<br />
alebo len predlžujem jeho nezmyselné<br />
utrpenie, hlad, bolesti, ťažké strádanie?“<br />
Najmä, keď som vnímala absurdné<br />
utrpenie matky, ktorá naschvál<br />
nechala vyhladovať svoje neduživé<br />
dieťa, aby ušetrila jedlo pre kŕdeľ ďalších,<br />
ktoré ju doma čakajú. Materinská<br />
láska a bezmocnosť ju hnali k tomu,<br />
aby jej dieťa aspoň na konci svojho<br />
krátkeho života netrpelo. Samozrejme,<br />
urobila som pre neho všetko, no zároveň<br />
som pochopila, čo je moja vôľa<br />
a čo znamená odovzdanosť do Vyšších<br />
rúk.<br />
R.L. Veľmi pekne ďakujem<br />
za rozhovor a prajem<br />
Vám dobré zdravie<br />
a veľa síl!<br />
Zhováral sa Roman Levický<br />
levicky@svetgralu.sk<br />
37<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
Viktoriino jazero – nemocnica je na brehu, ukrytá v hustom stromoradí<br />
Vnútorný areál nemocnice<br />
Návšteva nedeľnej bohoslužby<br />
Po raňajkách v našom domčeku,<br />
ktorý sme si zútulnili kvetmi a povrazovým kobercom<br />
Tanzánia<br />
38<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
Detské oddelenie v pôvodnom stave<br />
…a po renovácii s novým náterom postelí a stien, oživených veselou maľbou<br />
Ranná vizita na detskom oddelení<br />
Pri detskom pacientovi je prítomný vždy niekto<br />
z rodiny – neraz staršia sestra<br />
V takomto ťažkom stave prichádzali deti do nemocnice<br />
39<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
FOTOSERIÁL<br />
Školáci nosia tehly<br />
Deti pomáhajú aj pri ťažkých prácach<br />
Návšteva krajčírskej dielne s nádhernými látkami<br />
40<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
Jaroslav Klimecký<br />
FRANZ<br />
LISZT<br />
Pokiaľ budeme porovnávať život Liszta<br />
so životmi ostatných veľkých skladateľov,<br />
neubránime sa dojmu, že mal oveľa<br />
viac šťastia, než iní. Aj keď vlastne nebol<br />
krásavec, nepochybne mal veľkú osobnú<br />
príťažlivosť. Bol milovaný, bol obdivovaný,<br />
ako klavírny virtuóz zahŕňaný potleskom,<br />
lichôtkami a slávou.<br />
Vkritických chvíľach našiel vždy niekoho<br />
blízkeho, kto mu prinášal pochopenie,<br />
oddanosť, lásku. Nikdy netrpel<br />
hmotným nedostatkom ako napr.<br />
Mozart, Schubert, spočiatku i Wagner.<br />
Veľa rokov viedol život v blahobyte<br />
a prepychu. To je však iba jedna<br />
stránka jeho života. V skutočnosti ho<br />
šťastie opúšťalo častejšie než ostatných<br />
hudobných velikánov. Napriek tomu je<br />
nesporné, že bol jedným z najväčších<br />
tvorcov – a jeho priekopnícky génius<br />
otvoril cestu nielen Wagnerovi, ale aj<br />
iným hudobným skladateľom, jeho<br />
súčasníkom. Tento jeho vplyv však<br />
ostáva nedocenený.<br />
Je prirodzené, že počas jeho koncertnej<br />
kariéry tvoril takmer výlučne<br />
klavírne diela, virtuózneho rázu (12<br />
etúd najvyššej náročnosti, 6 etúd<br />
podľa Paganiniho, 2 klavírne koncerty).<br />
Ako interpret pôsobil mimoriadne<br />
silným dojmom: akoby darca<br />
života, jedinečný ako nik iný. Všetci<br />
skladatelia, Wagnerom počínajúc<br />
a Richardom Straussom končiac,<br />
podliehali vyžarovaniu Lisztovho<br />
ducha.<br />
„Liszt,“ píše Wagner, „najväčší hudobník<br />
spomedzi všetkých, ktorých<br />
poznám, nemá nič spoločné so skladateľmi,<br />
ktorí sa utiekajú k takzvanej<br />
programovej hudbe, aby zakryli<br />
nedostatky skladieb, ktorým neboli<br />
schopní dať architektonickú formu…<br />
Poznáte skladateľa s väčšou hĺbkou,<br />
hudobníka, ktorý obsiahol všetku<br />
moc hudby dokonalejšie?“ Tieto Wagnerove<br />
slová sú svedectvom jeho hlbokej<br />
lásky k priateľovi, vyznaním vďačnosti<br />
tomu, ktorý mu svojou hudbou<br />
ukázal nové brehy, nové obzory.<br />
WAGNER<br />
Na úplnom počiatku, sotva sa poznali,<br />
poslal Wagner Lisztovi<br />
prosebný list: „…som v smutnej situácii.<br />
Vlastným nákladom, rôznymi<br />
pôžičkami, som vydal svoje tri opery<br />
(Rienzi, Bludný Holanďan, Lohengrin).<br />
A teraz veritelia žiadajú zaplatiť.<br />
Dlh dosiahol päťtisíc toliarov. Mohli<br />
by ste mi ich obstarať? Vy, alebo niekto<br />
iný, kto by ich dal z lásky k Vám?<br />
…Viete, čo by z toho vyplývalo? Stal<br />
by som sa človekom, umelcom, ktorý<br />
by sa už nezaoberal otázkou peňazí<br />
a mohol by pracovať s radosťou a nadšením.<br />
Týmito peniazmi by ste ma<br />
vyplatili z otroctva. Myslíte, že ako<br />
otrok mám túto cenu? Povedzte to čo<br />
najskôr svojmu najoddanejšiemu Richardovi<br />
Wagnerovi.“<br />
Liszt bol týmto až drzým a pánovitým<br />
listom podmanený. Bol<br />
prvý, kto uznal Wagnera ako pána,<br />
41<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
HUDBA<br />
jeho hrou v univerzitnej sále. O niekoľko<br />
dní počula v kostole spievať<br />
Pater Noster – dielo, ktoré skomponoval<br />
Liszt. Pochopila, že umelec –<br />
interpret je zároveň i tvorcom, skladateľom.<br />
Na druhý deň sa Liszt vybral na<br />
návštevu, aby sa jej poďakoval. Mal<br />
pred sebou mladú dvadsaťosemročnú<br />
dámu, malej, skôr štíhlej<br />
postavy. Nebola krásna. Veľké oči<br />
a čierne vlasy poukazovali na orientálny<br />
pôvod, tatársky typ. Liszt<br />
okamžite pocítil živé sympatie<br />
k tejto zvláštnej žene.<br />
Pri prvom rozhovore zistili, že<br />
majú spoločný vkus, spoločné ideály<br />
v umení, v poézii, vo viere a v živote.<br />
Carolyna sa vyjadrovala plynulou<br />
francúzštinou. Zakrátko obaja pocítili,<br />
aký bolestný by bol ich rozchod.<br />
Carolyna pozvala Liszta na svoj zámok<br />
Voronince na oslavu desiatych<br />
narodenín svojej dcérky, kontesy<br />
Marie. Liszt vedel, že táto dcérka je<br />
jej jediným šťastím…<br />
Carolyna už dlho žila v odlúčení<br />
od manžela, za ktorého sa musela<br />
na otcov príkaz v sedemnástich rodespotu,<br />
a zaplatil za neho výkupné,<br />
čím ho vyslobodil z otroctva. Len tak<br />
môžeme pochopiť, čo pre Wagnera<br />
od prvého okamihu znamenal Liszt,<br />
keď mu podal ruku. Wagner sa jej<br />
chopil ako stroskotanec. Len čo videl,<br />
že mu Liszt odpovedá, že ho chce zachrániť,<br />
nedoprial mu chvíľu pokoja.<br />
Žiada peniaze, aby mohol dať do tlače<br />
ďalšiu operu, aby pomohol svojej žene.<br />
Žiada chúlostivé vyjednávanie – zrušiť<br />
proti nemu zatykač, ktorý ho nútil<br />
žiť mimo Nemecka (Wagner bol stíhaný<br />
za účasť na revolúcii roku 1848<br />
v Drážďanoch). Žia da dobrý klavír,<br />
dokonca dobrého kopistu…<br />
Lisztov život sa od toho Wagnerovho<br />
líšil tak veľmi, ako si len vieme<br />
predstaviť. Liszt bol vždy obklopený<br />
zástupom priateľov, priateliek, mileniek.<br />
Liszt – virtuóz – vyžaroval neodolateľné<br />
čaro, ktorému podľahol<br />
i Wagner. A Liszt videl vo Wagnerovi<br />
protiklad svojho temperamentu.<br />
V jeho listoch čítal vety, ktoré v ňom<br />
vzbudzovali ľútosť i súcit. „Uvažuj,<br />
42<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
drahý Liszt, či by si mi poslal trochu<br />
peňazí. Musím si kúpiť drevo<br />
a teplý kabát…“ Ten istý človek tvrdí<br />
v ďalších riadkoch s úžasnou istotou<br />
o svojej vnútornej cene: „Pracujem<br />
vytrvalo a dúfam, že dokončím báseň<br />
svojej Valkýry…“<br />
Liszt vedel, aká dôležitá je takáto<br />
práca a nečudoval sa, keď Wagner<br />
od neho žiadal peniaze, aby sa malou<br />
cestou do Álp zotavil po namáhavej<br />
práci…<br />
DVE ŽIVOTNÉ<br />
LÁSKY<br />
Ako dvadsaťdvaročný sa Liszt zamiloval<br />
do grófky Marie d´Agoult,<br />
o šesť rokov staršej ženy. Tá preruší<br />
všetky vzťahy s manželom a odchádza,<br />
či skôr uteká, s dieťaťom a s milencom<br />
do Ženevy. Liszt sa na čas vytráca<br />
z koncertných siení a prežíva chvíle<br />
osobného šťastia.<br />
Z tohto zväzku sa postupne narodia<br />
tri deti: Blandina, Cosima a Daniel.<br />
Liszt nevydrží v Ženeve dlhšie než rok.<br />
Okolo roku 1839 čiastočne opúšťa milenku<br />
a matku svojich troch detí, keď<br />
si prestávajú rozumieť. Maria a Franz<br />
si spočiatku vyhovovali telom i dušou,<br />
takže každé odlúčenie ťažko niesli, ale<br />
charakterom sa k sebe vôbec nehodili.<br />
Maria mala komplikovanú povahu:<br />
premrštenú mienku o sebe, divokú<br />
žiarlivosť, bezuzdnú pýchu.<br />
DOŽIVOTNÁ<br />
DRUŽKA<br />
Liszt končil koncertné turné<br />
po Rusku v Kyjeve. Uzavrel ho,<br />
ako bolo jeho zvykom, dobročinným<br />
koncertom. Ráno po koncerte dostal<br />
nadšený list podpísaný ženským<br />
šľachtickým menom a v prílohe sto<br />
rubľov pre chudobných.<br />
Poslala mu ich kňažná Carolyna<br />
Wittgesteinová, ktorá bola uchvátená<br />
Marie d´Agoult
HUDBA<br />
koch vydať. Liszt zostal na Voroninciach<br />
tri mesiace. Bolo to obdobie<br />
šťastia a lásky. Za jeho pobytu sa<br />
začala Carolyna pripravovať na odchod<br />
z Ruska. Nebol jednoduchý.<br />
Bol rok 1848, nepokojná doba a navyše<br />
tomu ešte bránila rodina z finančných<br />
dôvodov. Konečne sa<br />
stretli vo Viedni, ale ani tam nebol<br />
pokoj. V júni sa napokon dostali<br />
obaja do Weimaru, kde Liszt prijal<br />
miesto kapelníka.<br />
WEIMAR<br />
Vtvorbe sa Liszt obracal prevažne<br />
k symfonickému odboru a čiastočne<br />
k veľkým vokálnym formám.<br />
Z celej Lisztovej tvorby je najcennejšia<br />
forma symfonickej básne. V rokoch<br />
1854–1858 ich skomponoval<br />
trinásť. Aj vo vokálnych dielach inklinoval<br />
k veľkým formám (Oratórium<br />
Svätá Alžbeta, Kristus), s prevahou<br />
zborov. Ďalej Ostrihomská<br />
slávnostná omša, Uhorská omša<br />
korunovačná; a nakoniec sú to dve<br />
symfónie: Faustovská 1847 a Dantovská<br />
1856. Vo svojich omšiach<br />
a v omši Requiem pre mužské hlasy<br />
je Liszt priekopníkom reformných<br />
snáh v katolíckej chrámovej hudbe.<br />
Vo Weimare sa k Lisztovi zbiehali<br />
umelci všetkých odvetví – tvoriví<br />
i výkonní, a hľadali u neho umeleckú<br />
i ľudskú pomoc.<br />
RÍM<br />
Vroku 1861 presídlil Liszt z umeleckých<br />
i súkromných dôvodov<br />
do Ríma. Tri a pol roka po svojom<br />
príchode vykonal skutok, ktorým<br />
zavdal príčinu k nekonečným dohadom.<br />
Prijal totiž nižšie vysvätenie<br />
v kaplnke monsignora Hohenlohe vo<br />
Vatikáne. O tomto kroku vedeli iba<br />
traja ľudia: monsignor Hohenlohe,<br />
pápež a kňažná Wittgesteinová.<br />
Skúsme si predstaviť, aký úžas, výsmech,<br />
pohoršenie, ale aj súhlas vyvolala<br />
táto premena. Zázračné dieťa<br />
sa presadilo ako neprekonateľný<br />
virtuóz. To by ešte mohlo byť. Virtuóz<br />
sa stal skladateľom; aj s tým sa<br />
mnohí zmierili, aj keď neradi. Ale<br />
Carolyna Wittgesteinová<br />
teraz dokonca, neúnavný milenec,<br />
vynikajúci človek veľkého sveta sa<br />
premenil v abbého! To presahovalo<br />
všetky medze! Vôňa kadidla a sakristie<br />
sa rozhodne nepáčila. Obrala<br />
ho o početné sympatie. Wagner mu<br />
už dlho nepísal; zreteľne sa odcudzil.<br />
Ak uvážime všetky útrapy, intrigy,<br />
závisť, prežité vo Weimare, smrť syna<br />
Daniela, dvadsaťdvaročného študenta<br />
práv, môžeme pochopiť, prečo<br />
sa Liszt uchýlil do lona cirkvi. Vrúcnosť<br />
jeho viery bola skutočná, hlboká.<br />
Práve tak ako u Carolyny.<br />
Od chvíle, čo spojil svoj život so<br />
životom Carolyniným, stále, so<br />
všetkou poctivosťou túžil, aby toto<br />
spojenie mohol uzákoniť manželstvom.<br />
Konečne v máji 1861 malo<br />
byť v Ríme manželstvo uzavreté.<br />
V predvečer toho dňa došiel list s pápežskou<br />
pečaťou: pápež na žiadosť<br />
rodiny Wittgesteinových nariadil<br />
úplnú revíziu sporu. Nikdy už nebu-<br />
deme manželia… pomyslel si Liszt aj<br />
kňažná. A tak sa aj stalo.<br />
BOLESTNÁ<br />
DRÁMA<br />
Dozrievali vážne udalosti. Wagner<br />
po najbúrlivejšej etape svojho života,<br />
keď tragicky stroskotala jeho<br />
láska k Mathilde Wesendonckovej,<br />
(bola inšpiráciou k jeho opere Tristan<br />
a Isolda) sa zúrivo bil s nepriazňou,<br />
so záväzkami, dlhmi, bol na pokraji<br />
neodvratnej skazy.<br />
Jedného dňa ho akýsi neznámy<br />
muž vyhľadal v hoteli. Bol to vyslanec<br />
mladého bavorského kráľa<br />
Ľudovíta II. Ten povolával Wagnera<br />
k sebe do Mníchova. Zaplatil<br />
za neho všetky dlhy a prepožičal mu<br />
vilu a všetko, čo potreboval ku svojej<br />
činnosti. Napriek tomu sa Wagner<br />
časom cítil veľmi opustený. Toľko rokov<br />
túžil po žene, ktorá by bola myšlienkou<br />
i telom. Tvár Cosimy Lisztovej-Bülowovej<br />
bola ešte kdesi v tieni,<br />
no pre umelca bol v nej prísľub svetla.<br />
Na Wagnerovo pozvanie prišla<br />
Cosima so svojimi dvomi dcérkami<br />
do Mníchova. Jej manžel, výborný<br />
klavirista, obľúbený Lizstov žiak<br />
Hans von Bülow, váhal. Cítil už predtým,<br />
ako ho Wagner ovláda, cítil Nibelungovo<br />
počarenie Cosimy, ktorú<br />
mu teraz neúprosne odníme. Chápal<br />
to ako tvrdý osud. Cosima, práve tak<br />
ako jej otec Franz Liszt bola zrodená<br />
pre lásku, avšak pre požiadavku najvyššiu.<br />
Pre obeť.<br />
V októbri l864 dostal Bülow<br />
od Liszta list: „Bez toho, aby som si<br />
dovolil radiť, trvám na tom, aby ste<br />
sa okamžite usadili v Mníchove. Niet<br />
iného východiska. Očakáva Vás tam<br />
veľká úloha bolestných povinností…<br />
moja modlitba a moja najhlbšia náklonnosť<br />
sú s Vami.“<br />
Čo sa má stať, stane sa. Bülow<br />
so ženou a deťmi sa usadili<br />
43<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
v Mníchove. Tak začala dráma, ktorej<br />
zápletka sa rozuzlila až po piatich<br />
rokoch. Dlho sa vliekol trápny<br />
rozvodový spor s Bülowom, až sa<br />
Cosima stala konečne zákonitou<br />
manželkou Richarda Wagnera. Už<br />
dlhší čas bola Wagnerovou milenkou,<br />
no len posledné dve deti, Isolda<br />
a Eva, narodené 1865 a 1867, boli deti<br />
Wagnerove. Až vtedy súhlasil Bülow<br />
s rozvodom.<br />
Ak uvážime citové zväzky spájajúce<br />
Liszta s dcérou Cosimou, Wagnera<br />
s Bülowom, môžeme si predstaviť<br />
bolestné otrasy, ktoré Liszt<br />
prežíval. Aj Bülow sa veľmi trápil.<br />
Wagner sa odklonil, už neobdivoval<br />
Lisztovu hudbu ako predtým. Cosima<br />
tým trpela, ale väčšinou súhlasila<br />
s manželom. Duchovne sa otcovi<br />
odcudzila a milovala z duše len Wagnera<br />
a jeho diela.<br />
V Lisztovi nebol hnev ani ľútosť,<br />
ale skôr hrdosť, že nielen hmotne, ale<br />
i duchovne prispel ku vzostupu takého<br />
génia. Skrytá bolesť však v ňom<br />
hlodala. Wagner už nepôsobil povzbudivo;<br />
vyvolával v ňom skľúčenosť<br />
a oberal ho o odvahu. Liszt sa<br />
od Wagnera odlúčil, miloval však<br />
a obdivoval jeho hudbu stále.<br />
V rímskom období sa Lizst takmer<br />
celkom obmedzil na hudbu chrámovú.<br />
Bol to výsledok jeho náboženských<br />
sklonov, ktoré rástli s pribúdajúcim<br />
vekom. No aj tie dokázal spojiť<br />
s veľkorysým životným štýlom. Celý<br />
svet v ňom videl víťazného bojovníka,<br />
strážcu a ctihodného patriarchu<br />
veľkých umeleckých<br />
ideálov.<br />
Franz Liszt<br />
zomrel v Bayreuthe<br />
v júli 1886.<br />
Jaroslav Klimecký<br />
Literatúra:<br />
Maria Tibaldi Chiesa: Romantický život Lisztův<br />
44<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
Aj v kóme sú schopní<br />
komunikovať<br />
Lekári často nesprávne vyhodnotia, nakoľko sú pacienti v kóme<br />
schopní reagovať na podnety. K tomuto záveru dospela „Spoločnosť pre<br />
klinickú neurofyziológiu a funkčné zobrazovanie“ (DGKN). Bádateľom<br />
tejto spoločnosti sa podarilo pomocou vysokofrekvenčnej elektroencefalografie<br />
a magnetickej rezonancie dokázať, že pacienti v kóme na podnety<br />
reagujú. Podľa ich zistení každý piaty pacient vykazuje známky vedomých<br />
reakcií, ktoré inak bežnými postupmi nie je možné zistiť. DGKN sa<br />
usiluje o to, aby sa pri posudzovaní pacientov v kóme častejšie používali<br />
nielen vizuálne, ale aj špeciálne elektrofyziologické metódy.<br />
Pomocou signálov magnetickej rezonancie sa s týmito pacientmi podarilo<br />
uskutočniť dokonca aj jednoduchú komunikáciu. Pacient tak zvládol<br />
odpovedať „áno“ či „nie“ na závažné otázky týkajúce sa jeho života.<br />
Zdroj: http://dgkn.de
NAJPREDÁVANEJŠIA, ALE NAJMENEJ ČÍTANÁ?<br />
KNIHY MOJŽIŠOVE: NEBERTE ICH DOSLOVNE!<br />
V zozname najpredávanejších kníh<br />
na svete je Biblia stále na neohrozenom<br />
prvom mieste. „Knihy kníh“ sa predalo<br />
odhadom dve až tri miliardy výtlačkov.<br />
Po tomto bestselleri nasleduje čínska<br />
zbierka citátov Mao Ce-tunga, po prvýkrát<br />
vydaná v roku 1966 (cca 1,5 miliardy<br />
výtlačkov) a „Manifest komunistickej<br />
strany“ Karla Marxa a Friedricha Engelsa<br />
z roku 1848 (cca 500 miliónov výtlačkov).<br />
Časť „Písma svätého“ v podobe piatich<br />
Kníh Mojžišových, ktoré sa považujú<br />
za „Božie zjavenie“, patrí k základom<br />
viery v kresťanstve, židovstve<br />
a mnohých ďalších náboženských skupinách.<br />
Pritom dodnes zostáva nezodpovedaná<br />
hlavná otázka: majú uvedené<br />
texty iba symbolický význam,<br />
alebo ich človek má brať doslova?<br />
Povedzme si: radšej nie. Ak totiž pominieme<br />
historické okolnosti vzniku<br />
spisov a výroky z nich vezmeme doslovne<br />
za pravidlá do dnešnej doby,<br />
potom sa ukáže, že Knihy Mojžišove<br />
sú v mnohých ohľadoch všetko možné,<br />
len nie sväté. Napríklad sa v nich uvádza,<br />
že si človek môže vydržiavať otrokov<br />
a otrokyne, ale mal by ich kupovať<br />
iba zo susedných krajín (Leviticus,<br />
25, 44). Nekompromisne sa vyžaduje<br />
aj dodržiavanie odpočinku v siedmy<br />
deň týždňa. Kto v nedeľu pracuje, má<br />
byť potrestaný smrťou (Exodus, 35, 2).<br />
Trest smrti ukameňovaním sa má<br />
podľa 3. Knihy Mojžišovej vykonať<br />
na každom, kto hanobí meno Božie:<br />
„Celá pospolitosť ho ukameňuje“ (Leviticus,<br />
24, 16). Tento osud má podľa<br />
5. Knihy Mojžišovej stihnúť aj ženy,<br />
ktoré mali pohlavný styk pred uzavretím<br />
manželského zväzku. Pokiaľ<br />
pri takom obvinení „u tej dievky nebolo<br />
zistené, že je panna, teda vyvedú<br />
dievku ku vchodu do domu jej<br />
otca, mužovia jej mesta ju ukameňujú<br />
a zomrie…“ (Deuteronomium,<br />
22, 20–21).<br />
V „Písme svätom“ existujú aj ďalšie<br />
takéto príklady, ktoré dnešného čitateľa<br />
stavajú pred skľučujúcu otázku,<br />
ako mohli ľudia takéto náboženské<br />
predpisy, ktoré otvárajú brány náboženskému<br />
fanatizmu, vôbec sformulovať<br />
– a potom ich ešte označovať<br />
za „Slovo Božie“.<br />
Je samozrejmé, že dnes sa už nemôžeme<br />
skutočne vcítiť do životnej situácie<br />
ľudí vtedajšej doby – nad motívmi<br />
autorov sa dá už len špekulovať. Nielen<br />
tieto uvedené, ale aj ďalšie príklady<br />
textov však ukazujú, že vôbec nie je<br />
namieste brať biblické texty doslova.<br />
Namiesto toho treba hľadať pravdu<br />
„medzi riadkami“ (čo ostatne platí pre<br />
všetky náboženské zjavenia). K tejto<br />
pravde sa však priblížime iba vtedy,<br />
ak znovu objavíme prvotný význam<br />
biblických spisov. Mnohé prikázania<br />
dnes vnímame príliš ľahkomyseľne –<br />
ako napr. uctievanie mena Božieho,<br />
mravnosť, nedeľný pokoj atď. – a pritom<br />
majú pre náš duševný a duchovný<br />
vývoj veľký význam (viď. pozoruhodný<br />
výklad „Desiatich Božích prikázaní“<br />
od Abd-ru-shina).<br />
Bez ohľadu na konkrétne historické<br />
okolnosti má čítanie Biblie podnecovať<br />
človeka k novému objavovaniu tradičných<br />
hodnôt a k ich začleňovaniu<br />
do praktického života – bez obmedzenosti<br />
alebo fanatizmu. Učme sa predovšetkým<br />
triezvo skúmať všetko, čo je<br />
napísané. Ak budú čitatelia vynakladať<br />
toto nevyhnutné duchovné úsilie,<br />
potom by mohla stratiť opodstatnenie<br />
domnienka, že<br />
Biblia je síce najpredávanejšou,<br />
ale najmenej<br />
čítanou knihou.<br />
Werner Huemer<br />
huemer@ s vetgralu.sk<br />
45<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
46<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
ROVNOVÁHA MEDZI<br />
DÁVANÍM A BRANÍM<br />
Príroda sama sa vždy snaží o udržanie<br />
rovnováhy. Kde vzniká určitá<br />
nerovnováha, zasiahnu nivelačné sily,<br />
aby tento nesúlad vyrovnali.<br />
Vo vzťahu k deťom to znamená:<br />
čím viac povinností dieťa dobrovoľne<br />
prevezme, tým viac práv mu rodičia<br />
môžu poskytnúť.<br />
A naopak: pokiaľ dieťa nechce<br />
prevziať žiadne povinnosti, nemôže<br />
zlatých pravidiel<br />
úspešnej výchovy (3)<br />
12(Ne)správajme sa k dieťaťu ako k dospelému<br />
Mali ste už možnosť vyskúšať niektoré z našich pravidiel? Urobili ste už niečo inak než doteraz? Potom vám gratulujeme,<br />
a zároveň vás pozývame na preskúmanie ďalších dvoch nemenej zaujímavých zásad. Piate pravidlo.<br />
sa dožadovať práv. Toto pravidlo<br />
sa málokedy dostatočne dodržiava.<br />
Staršie deti alebo mladiství mávajú<br />
často práva dospelých, ale povinnosti<br />
takmer na úrovni malých detí. Nie je<br />
to správne. Týmto spôsobom ťažko<br />
dosiahneme, že sa u dieťaťa vyvinie<br />
objektívny zmysel pre realitu.<br />
Neblahým následkom tejto nerovnováhy<br />
je vynucovanie si mnohých<br />
„samozrejmostí“, ktoré sú práve „in“,<br />
a to bez poskytnutia protihodnoty.<br />
Deti si potom dary ani nevážia, keď<br />
za pekný úsmev dostanú napr. najnovšiu<br />
verziu mobilného telefónu,<br />
počítačové hry, atď.<br />
Pokiaľ je pomer medzi dávaním<br />
a braním v rovnováhe, potom sa u dieťaťa<br />
rozvíja zmysel pre vnímanie hodnoty,<br />
ktorú práca alebo vec reálne má.<br />
Vo väčšine prípadov nemá zmysel<br />
deťom neustále niečo zakazovať.<br />
O tom sme už písali minule. Môže<br />
sa stať, že u dieťaťa tak vznikne pocit<br />
akejsi prázdnoty, ktorý má za následok<br />
ešte väčšie naliehanie. No ako
VÝCHOVA<br />
sme si už povedali, riešenie musí byť<br />
prijateľné pre obe strany. Niekedy je<br />
potrebná podmienka, inokedy alternatíva…<br />
Napríklad u nás doma sme nikdy<br />
nemali televízor. Nevnímali sme to<br />
ako problém. Namiesto toho sme pravidelne<br />
chodievali s deťmi do kina,<br />
kde sme spoločne sledovali tie najkrajšie<br />
filmy. Boli to pre nás veľmi<br />
krásne okamihy. Po predstavení sme<br />
si zašli do cukrárne alebo pizzerie.<br />
Deti tak mali príležitosť porozprávať<br />
sa s nami o tom, čo videli, čo ich zaujalo,<br />
vypytovali sa a vyslovovali svoje<br />
názory, rozvíjali fantáziu…<br />
Čo chcú deti naozaj? – Je to predovšetkým<br />
naša pozornosť, náklonnosť,<br />
spoločne prežívaný čas a vedomie, že<br />
to, čo potrebujú, aj dostanú.<br />
Je dôležité, aby dieťa dostávalo príležitosť<br />
a mohlo sa rozhodovať samé,<br />
aby sme ho viedli, nie k niečomu nútili.<br />
Jeden príklad z praxe: staršie<br />
dieťa sa sťažuje, že musí stále vynášať<br />
smeti. Naopak, mladšie sa nechá<br />
desaťkrát prosiť, a nakoniec aj tak<br />
zabudne. Matka staršej dcére povedala:<br />
„Ty nikdy nezabudneš vyniesť<br />
kôš. Zrejme si už dosť veľká na to,<br />
aby si mohla ísť sama s kamarátkou<br />
do kina. No tvoja sestra tak ďaleko<br />
ešte nedospela.“ Mladšia, ktorá to počula,<br />
bola prekvapená. Žeby to bolo<br />
také jednoduché? Takto sa na to ešte<br />
nikdy nepozerala! Odvtedy už viac<br />
neboli problémy s vynášaním odpadkov<br />
ani u mladšej dcéry. Čoskoro potom<br />
aj ona mohla ísť sama s kamarátkou<br />
do kina.<br />
Nechajme svoje deti rozhodnúť,<br />
kedy dozrejú k samostatnosti. Väčšinou<br />
to pobadáme na mnohých<br />
maličkostiach všedného dňa. Len<br />
naznačme, a nechajme dieťa rozhodnúť<br />
sa samé.<br />
Keď sa s mladými ľuďmi rozprávame<br />
o ich prianiach a záujmoch, zároveň<br />
sa ich pýtame, či už niekedy<br />
prišli za rodičmi s nejakou zaujímavou<br />
ponukou alebo návrhom. Mali<br />
by ste vidieť ich pohľady…<br />
Pokiaľ niečo chcem, musím pre to<br />
niečo urobiť. Ak na to nemám vlastné<br />
prostriedky, potom musím zistiť, kto<br />
ich má a čo mu môžem za ne ponúknuť.<br />
Celkom prosté – dávanie a branie<br />
musí byť v rovnováhe. Aj v Biblii<br />
sa píše „Dávanie je blaženejšie než<br />
branie“. Aby sa mohol pohár naplniť,<br />
musí sa najprv vyprázdniť…<br />
A na to nadväzuje ďalšie pravidlo:<br />
REŠPEKT DETÍ<br />
VOČI RODIČOM<br />
Rešpekt je úcta alebo vážnosť,<br />
ktorú nám druhí dobrovoľne prejavujú.<br />
Pokiaľ nie sme pre svoje deti<br />
prirodzenou autoritou, nemáme náležitý<br />
rešpekt, je načase prehodnotiť<br />
vlastné správanie. Deti sú naším<br />
dokonalým zrkadlom. Je to – ako<br />
takmer všetky výzvy – cenná pomoc<br />
a inšpirácia, ako mnohé pochopiť<br />
a ďalej sa rozvíjať. Pritom treba<br />
brať do úvahy ešte dva aspekty:<br />
1: Nesprávať sa k svojmu dieťaťu ako<br />
k dospelému. Musí byť jasné, kto sa<br />
o koho stará, kto je rodič, „kto je tu<br />
šéfom“.<br />
Mimochodom: na akom mieste<br />
pri stole sedáva vaše dieťa? Možno<br />
indiskrétna, možno banálna otázka,<br />
ale úprimne… za „vrchstolom“? Potom<br />
sa nečudujte, ak nemáte autoritu,<br />
pretože na čestnom mieste vždy sedí<br />
ten, komu preukazujeme úctu.<br />
Rodičia sú z hľadiska životných<br />
skúseností a zrelosti na inom stupni,<br />
mali by byť vzorom. Príkladom ide<br />
obyčajne vnútorne silnejší, vyspelejší,<br />
nie ten slabší. Deti chcú k rodičom<br />
vzhliadať, preto snaha o kamarátstvo<br />
na rovnocennej úrovni<br />
môže správnu výchovu kompliko-<br />
vať. A vážne: skúsme svoje deti usadiť<br />
po boku stola – i keby to pre nás<br />
bolo kvôli priestoru zložitejšie.<br />
Musíme brať do úvahy, že deti nemožno<br />
jednoducho vyniesť na úroveň<br />
rodičov. Budeme to teda my,<br />
rodičia, ktorí niekedy zostúpime<br />
na úroveň detí a odtiaľ ich pozdvihneme<br />
a povedieme ďalej.<br />
Deti treba na ich ceste, vlastne<br />
na našej spoločnej ceste, sprevádzať<br />
krok za krokom. Budú nás nasledovať,<br />
dokiaľ to pre ne bude nutné, a pri<br />
každom ďalšom kroku sa s nami<br />
budú lúčiť…<br />
2: Rozprávajme ako k dospelému<br />
Možno sa na prvý pohľad zdá, že si<br />
protirečíme, no ide len o to, nepreháňať<br />
v komunikácii s deťmi so zdrobneninami!<br />
Dokonca i veľmi malým<br />
deťom môže takéto vyjadrovanie vadiť,<br />
môžu cítiť, že nie sú brané dostatočne<br />
vážne, akoby ničomu nerozumeli.<br />
Ony však rozumejú veľmi dobre<br />
aj napriek tomu, že sú na svete ešte<br />
len krátko. Odporúčame preto používať<br />
jednoduchú, jasnú, zreteľnú a zrozumiteľnú<br />
reč. Snažme sa hovoriť so<br />
svojimi deťmi správne a kultivovane,<br />
veď deti učíme materinskému jazyku.<br />
Čím rozmanitejšie sa človek naučí hovoriť,<br />
tým viac si rozvíja schopnosť<br />
myslenia a vnímania, a o to lepšie sa<br />
bude vedieť vyjadrovať.<br />
Aj tým najmenším sa dá jasnými<br />
slovami vysvetliť, čo chceme. Prekvapia<br />
nás, ako rozumne budú reagovať<br />
a s akou ochotou sa budú riadiť naším<br />
príkladom.<br />
Prajeme vám krásny čas prežitý<br />
s vašimi deťmi,<br />
nech je plný<br />
porozumenia<br />
a harmónie!<br />
Birgit a Philipp<br />
Siefertovci<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
47<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
CIVILIZÁCIA<br />
Znamenia doby<br />
Prichádzajú poslovia apokalypsy?<br />
Siegfried Hagl<br />
Už desaťročia počúvame varovania, že svetové hospodárstvo sa už nemôže spoliehať na<br />
ďalší rast, že politici musia konečne začať myslieť prezieravo a globálne; a predovšetkým,<br />
že my, ľudia, musíme zmeniť svoj postoj k prírode a spôsob správania. Teraz už tieto varovania<br />
prichádzajú i od „poslov apokalypsy“. Právom?<br />
48<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
CIVILIZÁCIA<br />
Čoraz viac ľudí uznáva, že problémy<br />
vo svete z roka na rok rastú a ich riešenie<br />
je stále ťažšie. Mnohí tvrdia, že<br />
sa naša vedecko-technická civilizácia<br />
ocitla na scestí, ktoré povedie ku<br />
katastrofe.<br />
Doposiaľ šlo všetko hladko: hospodárstvo<br />
funguje, kto má peniaze,<br />
môže si kúpiť čo len chce, politici<br />
sú z titulu svojej funkcie optimisti<br />
a ekonomické prognózy budúcnosti<br />
nie sú vôbec zlé. Nebolo by teda lepšie<br />
radšej sa o nič nestarať?<br />
ZNEPOKOJUJÚCA<br />
INVENTÚRA<br />
Pozrime sa na podstatné fakty,<br />
ktoré nás predsa len znepokojujú:<br />
▶ Počet obyvateľov Zeme dosiahol<br />
7 miliárd a rastie ďalej.<br />
▶ Klimatické zmeny sú nepopierateľné,<br />
i keď sa o ich príčinách stále<br />
vedú spory. Hrozí nebezpečenstvo<br />
rozšírenia púští.<br />
▶ Hladina morí stúpa a ohrozuje<br />
záplavami ostrovy a pobrežia, kde<br />
leží mnoho veľkomiest. 1<br />
▶ Veľké oblasti zeme sa stávajú neobývateľnými<br />
následkom rozširovania<br />
púští, stúpajúcej hladiny morí<br />
a iných ekologických poškodení. Milióny<br />
klimatických migrantov si musia<br />
hľadať nové miesto na život.<br />
▶ Svetové katastrofy sú stále častejšie<br />
a väčšie.<br />
▶ Živočíšne a rastlinné druhy<br />
vymierajú v sotva predstaviteľnom<br />
rozsahu.<br />
▶ Rastie počet chudobných; dokonca<br />
i v priemyselných krajinách<br />
ako sú USA.<br />
▶ Milióny ľudí v rozvojových krajinách<br />
trpia nedostatočnou výživou<br />
a nedostatočnou lekárskou starostlivosťou.<br />
▶ Rozširovanie poľnohospodárskych<br />
plôch je už sotva možné.<br />
Naopak, erózia, sucho, vyčerpanie,<br />
rastúca potreba ciest, budov, priemyselných<br />
objektov z nich ešte<br />
ukrajuje.<br />
▶ Výnosy v poľnohospodárstve:<br />
ako a či vôbec porastú zavedením<br />
novších pestovateľských metód,<br />
zavlažovaním, hnojením, génovou<br />
technikou, ochrannými prostriedkami<br />
rastlín, je sporné. K nedostatku<br />
potravín každopádne<br />
prispieva aj využívanie potravinárskych<br />
rastlín na výrobu bio liehu.<br />
Je nevyhnutné zastaviť aj klčovanie<br />
tropických dažďových pralesov.<br />
▶ Nedostatok vody hrozí v mnohých<br />
regiónoch sveta, nielen v rozvojových<br />
krajinách.<br />
▶ Nedostatok dôležitých surovín<br />
a zdrojov energie – predovšetkým<br />
ropy – sa môže prejaviť už v blízkej<br />
budúcnosti.<br />
▶ Globalizácia naštartovala najtvrdšiu<br />
konkurenčnú súťaž všetkých<br />
čias. Krajiny s lacnou pracovnou<br />
silou sa často veľmi málo<br />
starajú o životné prostredie a už vôbec<br />
nie o sociálne štandardy. Pre<br />
vyspelé krajiny znamenajú konkurenciu<br />
a ohrozujú ich pracovné<br />
miesta a blahobyt.<br />
Riešenie svetových problémov je<br />
neoddeliteľne späté s využívaním<br />
jestvujúcich prírodných zdrojov,<br />
s energetickou situáciou a s problémom<br />
nárastu obyvateľstva.<br />
HRANICE RASTU<br />
Od roku 1972 sa hovorí o „hraniciach<br />
rastu“, na ktoré ľudstvo vo svojom<br />
vývoji narazilo už veľakrát. Pokrok<br />
v ľudskej civilizácii vždy súvisel<br />
s lepším využitím existujúcich zdrojov<br />
alebo s objavom nových; tým sa<br />
posúvala “konečná hranica rastu”.<br />
Svedčia o tom dôležité úseky ľudských<br />
dejín:<br />
▶ Rozvinutá civilizácia: organizovanou<br />
spoluprácou, napr. pri zavlažovaní<br />
polí, sa lepšie využívali<br />
existujúce zdroje a sprístupňovali<br />
sa nové už pred 5000 rokmi – bol<br />
to prvý predpoklad pre vznik miest<br />
a štátov. Súčasne sa zvyšovala ťažba<br />
dreva, a vyčerpávala alebo devastovala<br />
sa pôda. Krajiny, ktoré zaviedli<br />
poľné hospodárstvo, sa dnes z väčšej<br />
miery premenili na púšte a neúrodné<br />
zóny.<br />
▶ Domestikácia koní v treťom tisícročí<br />
pred Kristom spôsobila kultúrno-historickú<br />
revolúciu. Kôň ako<br />
nosné, ťažné a jazdecké zviera sa stal<br />
v civilnej i vo vojenskej sfére nenahraditeľný.<br />
Bez koní (alebo i tiav) by pravdepodobne<br />
nevznikli žiadne veľké<br />
ríše. Až do 19. storočia bol pre človeka<br />
najrýchlejším dopravným prostriedkom<br />
chrbát cválajúceho koňa.<br />
▶ Prvé veľké ríše antiky (napr.<br />
egyptská, perzská, rímska, čínska,<br />
indická, mongolská) si podmanili<br />
cudzie krajiny a využívali ich, keď<br />
im už nepostačovali vlastné prírodné<br />
zdroje.<br />
▶ Kolonializmus: ďalší rozvoj<br />
techniky a hlbšie znalosti prírodných<br />
vied umožnili v 15. a 16. storočí<br />
cesty veľkých moreplavcov a v 17.<br />
storočí boli súčasťou vedecko-technickej<br />
civilizácie, ktorá sa rozšírila<br />
do celého sveta.<br />
▶ Uhlie: po stáročia trvajúcom<br />
drancovaní lesov kvôli spracovávaniu<br />
kovov, stavbe lodí, získavaniu<br />
energie atď. umožnila v 18. storočí<br />
ťažba uhlia zrod priemyselnej revolúcie.<br />
▶ Ropa a zemný plyn: v 20. storočí<br />
stratilo uhlie svoj strategický význam.<br />
Stále dôležitejšími sa stávajú<br />
ropa a zemný plyn.<br />
▶ Alternatívne energie: v 21. storočí<br />
sa musia fosílne palivá nahradiť<br />
ekologickými, obnoviteľnými<br />
zdrojmi energie. Ak sa to nepodarí<br />
49<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
CIVILIZÁCIA<br />
Spotreba energie v západných krajinách<br />
Časové obdobie Kultúra kcal na osobu a deň Počet obyv. v mil.<br />
14 000 pred Kristom<br />
mladšia doba<br />
kamenná<br />
4,5 cca 0,2<br />
4 000 pred Kristom poľnohospodárstvo 12 cca 20<br />
2 000 pred Kristom spracovanie kovov 20 cca 250<br />
1 po Kristovi vyššie kultúry 36 cca 300<br />
400 po Kristovi sťahovanie národov 33 cca 200<br />
700 po Kristovi chaos v Európe 29 cca 250<br />
1 200 po Kristovi neskorý stredovek 30 cca 400<br />
1 600 po Kristovi baroko 34 cca 500<br />
1 800 po Kristovi kolonizácia 44 978<br />
1 900 po Kristovi industrializácia 107 1 650<br />
2 000 po Kristovi globalizácia 267 6 158<br />
(2 050 po Kristovi svetový mier 9 100?)<br />
dostatočne rýchlo, naša civilizácia<br />
sa dostane do problémov.<br />
Podľa známeho historika Iana Morissa<br />
sa civilizácie ocitli na medznej<br />
hranici rastu už veľakrát. V prvom<br />
storočí sa na takýto strop dostala<br />
rímska ríša a potom sa rozpadla.<br />
K podobnej situácii došlo aj v Číne<br />
o tisíc rokov neskôr.<br />
Aj pre našu vedecko-technickú civilizáciu<br />
existuje konečná hranica<br />
rastu, ktorá sa dá veľmi ťažko určiť.<br />
Zoznámime sa s ňou najneskôr<br />
vtedy, keď sa stretneme s jej katastrofálnymi<br />
následkami.<br />
SPOTREBA ENERGIE<br />
A ŽIVOTNÝ ŠTANDARD<br />
Vývoj civilizácie – teda životná úroveň<br />
a civilizačný pokrok – sa vždy<br />
50<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
spájali s využívaním prírodných<br />
zdrojov a obzvlášť so spotrebou<br />
energie. Podľa toho môžeme civilizáciu<br />
prirovnať k živej prírode: vyššie<br />
formy života, ako napr. teplokrvní<br />
vtáci a cicavce, spotrebujú viac energie<br />
na gram telesnej hmotnosti než<br />
napr. ryby alebo plazy.<br />
Tak sa spotreba energie stáva indikátorom<br />
stupňa evolúcie ľudskej<br />
spoločnosti. 2 Paralelne, najprv s pomalou,<br />
neskoršie s exponenciálne<br />
rastúcou spotrebou energie narastá<br />
i počet obyvateľstva.<br />
Životná úroveň a spotreba energie<br />
v kultúrnych krajinách celého sveta<br />
sa až do obdobia kolonizácie veľmi<br />
nelíšili. Spotreba energie drasticky<br />
narástla až s industrializáciou v priemyselných<br />
krajinách, zatiaľ čo ostatné<br />
krajiny stagnovali.<br />
V súčasnosti je spotreba energie<br />
na osobu v rozvojových a rozvíjajúcich<br />
sa krajinách ešte stále nižšia<br />
než v priemyselných krajinách.<br />
No rýchlo rastúce krajiny s veľkým<br />
počtom obyvateľov (napr. Brazília,<br />
Čína, India) ich čoskoro doženú. Je<br />
nutné rátať s tým, že za pár desaťročí<br />
bude v týchto krajinách spotreba<br />
energie na jedného obyvateľa<br />
porovnateľná s priemyselnými<br />
štátmi súčasnosti.<br />
K zaujímavým číslam dospel David<br />
Douglas, viceprezident firmy „Sun<br />
Microsystems“. Zisťoval, čo sa stane,<br />
keď pribudne ďalšia miliarda ľudí<br />
a my dáme každému jednu 60-wattovú<br />
žiarovku: „Hmotnosť jednej<br />
žiarovky je asi 20 gramov i s obalom.<br />
Ale miliarda žiaroviek váži 20 000<br />
ton, toľko, čo 15 000 vozidiel Toyota<br />
Prius. Teraz tie žiarovky rozsvietime.<br />
Ak svietia všetky žiarovky súčasne,
CIVILIZÁCIA<br />
spotrebujú 60 000 megawattov. Našťastie<br />
budú svietiť len štyri hodiny<br />
denne, takže v rovnakom čase bude<br />
spotreba len asi 10 000 megawattov.<br />
Z toho vyplýva, že by sme potrebovali<br />
napr. 20 nových 500 megawattových<br />
tepelných elektrární len na<br />
to, aby si ďalšia miliarda ľudí mohla<br />
rozsvietiť svetlo“.<br />
Táto vývojová línia – rastúca<br />
spotreba energie a ohromný nárast<br />
obyvateľstva – dostáva hospodárstvo<br />
pod trvalý tlak. Podľa názoru<br />
ekológov prekročí naša civilizácia<br />
výkonnosť planéty Zem v priebehu<br />
jedného desaťročia, a v 21. storočí<br />
sa situácia ešte zdramatizuje. Najneskôr<br />
do polovice storočia sa budeme<br />
musieť rozhodnúť, či ľudstvo<br />
vykročí novou, doposiaľ neznámou<br />
cestou, alebo či svetová ekonomika<br />
upadne do turbulencií. Ian Morris<br />
na to hovorí: „Podobne ako Rimania<br />
v období rozpadu svojej ríše aj<br />
my narážame na strop súčasných<br />
možností. Buď prejdeme transformáciou,<br />
ktorá pomôže zvládnuť<br />
následky priemyselnej revolúcie<br />
a vyrieši väčšinu našich problémov,<br />
alebo sa rútime do katastrofy,<br />
aká tu dosiaľ nebola. A potom sa<br />
rýchlo dostavia poslovia apokalypsy:<br />
zmeny klímy, hladomor, epidémie,<br />
toky migrantov, kolabujúce<br />
štátne zriadenie.“<br />
DOGMA<br />
HOSPODÁRSKEHO<br />
RASTU<br />
I keď svetové hospodárstvo v posledných<br />
desaťročiach rástlo, hlad a chudoba<br />
v našom svete sa nezmenšujú.<br />
Pre ľudí s nízkymi príjmami a pre<br />
znevýhodnené<br />
osoby<br />
nie sú výhľady<br />
do budúcnosti<br />
nijako ružové<br />
ani v samotných<br />
priemyselných<br />
krajinách ako sú USA, a priepasť<br />
medzi chudobnými a bohatými sa<br />
stále zväčšuje. Dôvody sú viaceré:<br />
nehospodárnosť, korupcia, (organizovaná)<br />
kriminalita, zadĺženosť<br />
štátov, nekompetentné vlády, svetový<br />
finančný systém vymykajúci sa<br />
„Svet má problém, ktorý sa dá vyjadriť slovami: trpký,<br />
rovnostársky, preľudnený. To znamená, že globálne<br />
otepľovanie, nebývalý nárast strednej triedy na celom<br />
svete a rýchly nárast počtu obyvateľstva spôsobujú<br />
povážlivú nestabilitu našej planéty. Spoločné pôsobenie<br />
týchto troch faktorov sťažuje zásobovanie energiou,<br />
urýchľuje vymieranie rastlín a živočíchov, zvyšuje<br />
nedostatok energie, zosilňuje diktatúru ropného<br />
priemyslu a vyhrocuje klimatické zmeny.“<br />
Thomas L. Friedman<br />
(Z knihy „Was zu tun ist“, Suhrkamp, Frankfurt, 2009, str. 14)<br />
kontrole a samozrejme nárast obyvateľstva.<br />
Ako príklad uveďme Afriku, ktorá<br />
mala na konci druhej svetovej vojny<br />
asi 200 miliónov obyvateľov a nebola<br />
nijako zvlášť husto osídlená.<br />
Podľa vtedajších predpovedí čakala<br />
tento kontinent, bohatý na suroviny,<br />
dobrá ekonomická budúcnosť. Dnes<br />
tam žije miliarda obyvateľov, zúria<br />
občianske vojny, rozpadajú sa štáty,<br />
množstvo ľudí hladuje a má nedostatočnú<br />
zdravotnú starostlivosť. Počet<br />
obyvateľstva naďalej narastá, za<br />
rok pribúda 20 miliónov ľudí. Preto<br />
Naša civilizácia prekročí výkonnosť<br />
planéty Zem v priebehu<br />
jedného desaťročia<br />
musí Afrika – okrem toho, čo jej už<br />
dnes chýba – rok čo rok obstarať potraviny,<br />
ošatenie, materské škôlky,<br />
školy, nemocnice, bývanie, pracovné<br />
miesta, pre ďalších 20 miliónov obyvateľov.<br />
V ostatných častiach sveta – napríklad<br />
v Indii alebo v niektorých štátoch<br />
južnej Ameriky – nie je situácia<br />
o nič menej dramatická. Celkovo<br />
narastá počet obyvateľstva ročne<br />
takmer o 60 miliónov (čo je približne<br />
160 000 denne).<br />
V súčasnosti majú politici a ekonómovia<br />
na všetky svetové problémy jedinú<br />
odpoveď: ďalší hospodársky rast.<br />
Tento rast sa zdá nevyhnutný, pretože<br />
obyvateľstva stále pribúda a tým<br />
rastie i spotreba. Ale odkiaľ vziať dostatok<br />
potravín, suroviny a priemyselné<br />
výrobky, energiu potrebnú na<br />
ich výrobu? Podľa prognózy OSN na<br />
rok 2050 má mať celosvetová populácia<br />
9,1 miliardy a v roku 2100 má<br />
dokonca dosiahnuť 10,1 miliardy<br />
ľudí. Optimistická prognóza očakáva<br />
51<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
CIVILIZÁCIA<br />
maximum už v roku 2060 alebo 2070,<br />
a to 9 miliárd. Potom by mal počet<br />
obyvateľov tejto planéty pomaly klesať<br />
(2). Nuž ale je naša planéta ešte<br />
schopná sa o takú masu ľudí postarať?<br />
Odpoveď mnohých ekológov znie<br />
jasne: NIE! Odhady maximálnej<br />
únosnosti Zeme sa samozrejme<br />
veľmi rozchádzajú. Pokiaľ vylúčime<br />
extrémne názory, dostaneme hodnotu<br />
medzi 7,7 až 10 miliardami<br />
obyvateľov, čo zhodou okolností<br />
zodpovedá kritickému množstvu,<br />
ktoré nájdeme vo výpočtoch OSN<br />
na nasledujúcich 50 rokov (4). Tak<br />
môžu politici a ekonómovia stále<br />
vyťahovať výhovorky, ktoré ignorujú<br />
konečné hranice rastu. I optimisti,<br />
ktorí veria, že by Zem mohla<br />
uživiť 10 alebo i viac miliárd ľudí,<br />
musia pripustiť, že by to bolo<br />
možné jedine pri takej životnej<br />
úrovni, aká je dnes v Indii – v žiadnom<br />
prípade nie ako vo vyspelých<br />
krajinách.<br />
ČO MÔŽEME ROBIŤ?<br />
Existujú početné odporučenia na<br />
odvrátenie kolapsu svetového hospodárstva:<br />
▶ Poľnohospodárstvo v súlade<br />
s prírodou.<br />
▶ Obmedziť nadmerný rybolov<br />
v moriach.<br />
▶ Získavať energiu v súlade s prírodou,<br />
a šetriť ňou.<br />
▶ Môžu vedci objaviť nové, doposiaľ<br />
neznáme zdroje energie? V súčasnej<br />
dobe sa skúmajú najrôznejšie,<br />
realistické i nerealisticky vyzerajúce<br />
možnosti.<br />
▶ Ponechať dostatočný priestor<br />
na zachovanie rozmanitosti druhov.<br />
Mimoriadny význam majú tropické<br />
dažďové pralesy. Sú zásobárňou<br />
52<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
uhlíka a ukrývajú najväčšiu mnohotvárnosť<br />
živých organizmov.<br />
▶ Recyk lovať: hospodárstvo,<br />
ktoré zaisťuje čistenie a spätné využitie<br />
všetkého odpadu, viac chráni<br />
už i tak zaťažené životné prostredie.<br />
▶ Oddeliť ekonomický rast od<br />
spotreby energie. Rast ekonomiky<br />
je obhájiteľný iba v nevyvinutých<br />
krajinách, kde ľudia hladujú. V bohatých<br />
krajinách je nevyhnutné<br />
spotrebu znižovať.<br />
▶ Skoncovať so zamorovaním<br />
životného prostredia jedovatými<br />
plynmi, odpadmi, znečistenou vodou,<br />
chemikáliami, liekmi.<br />
▶ Šetrne využívať prírodné<br />
zdroje. Ukončiť devastáciu prírody<br />
pri získavaní surovín. Odstrašujúcim<br />
príkladom v súčasnosti je Kanada:<br />
pri energeticky náročnom získavaní<br />
ropy z ropných pieskov sa<br />
ruinuje príroda na veľkej ploche.<br />
▶ Sk romnosť (nie chudoba)<br />
v osobnom životnom štýle.<br />
▶ Kontrola rastu obyvateľstva.<br />
Všetky doterajšie snahy, napr.<br />
v Číne alebo Indii, viac-menej zlyhali.<br />
Dúfajme, že stúpajúca životná<br />
úroveň a lepšie vzdelanie výrazne<br />
prispeje k vyriešeniu situácie. Je<br />
však možné, že to potrvá aj niekoľko<br />
generácií.<br />
Všetky tieto návrhy sú v rámci<br />
dnes dostupných informácií a vedeckých<br />
poznatkov.<br />
I tak<br />
je otázne, či<br />
sa takéto reformy<br />
podarí<br />
presadiť demokratickými<br />
prostriedkami,<br />
alebo –<br />
ako si mnohí myslia – treba na to<br />
„ekonomickú diktatúru“.<br />
Možno sa mýlime a bude nutný<br />
celkom iný, úplne nový začiatok.<br />
BOLA NAŠA CESTA<br />
UŽ OD ZAČIATKU<br />
NESPRÁVNA?<br />
Na pochopenie prírody existujú dve<br />
rôzne cesty:<br />
Materialistická cesta je<br />
ako zber pilín pílením konára,<br />
na ktorom sedíme, čím viac pilín,<br />
tým viac radosti.<br />
1. Prírodovedno-matematický model<br />
so svojím analytickým obrazom<br />
sveta. Táto cesta poznania dnes<br />
nesporne dominuje a určuje náš<br />
pozemský život a myslenie. Na<br />
tejto modernej ceste chce človek<br />
prírodu ovládnuť, využiť ju pre<br />
seba a zmeniť ju podľa svojich potrieb.<br />
2. Duševno-duchovná symbolická<br />
cesta poznania. Stojí na intuitívnom,<br />
celostnom, náboženskom<br />
obraze sveta. Na tejto duchovnej<br />
ceste má človek snahu začleniť sa<br />
do prírody a jej zákonov. Nechce<br />
prírodu ovládnuť, chce sa jej prispôsobiť.<br />
Zdá sa, že prírode vzdialené<br />
technické myslenie, ktoré nás do<br />
tejto situácie doviedlo, asi nebude<br />
schopné tieto problémy zároveň aj<br />
vyriešiť. Ukazuje sa, že táto materialistická<br />
cesta je zrejme chybná<br />
od samého začiatku. Je to ako zber<br />
pilín pílením konára, na ktorom<br />
sedíme. Čím viac pilín, tým viac<br />
radosti. Ale len do času – pretože<br />
záver takéhoto krátkozrakého počínania<br />
si vieme ľahko domyslieť.<br />
Chce to zásadný obrat, zmenu. Ako<br />
by však mala vyzerať taká transformácia?<br />
– Romantický návrat
CIVILIZÁCIA<br />
k prírode už asi nie je reálny. Svoje<br />
sebecké smerovanie musíme zmeniť<br />
my, ľudstvo ako celok. Každý<br />
z nás má predsa schopnosť – zmeniť<br />
svoje vedomie a tým aj vnímanie –<br />
vyplývajúcu z podstaty nášho bytia,<br />
a šíriť svoje postoje ďalej, vo svojich<br />
činoch. Treba otvoriť oči a spoznať,<br />
čo je správne. Iné povedomie v spoločnosti<br />
zaiste povedie aj k iným,<br />
zodpovedným politickým rozhodnutiam;<br />
potom môžeme očakávať<br />
obrat kormidla civilizácie novým<br />
smerom.<br />
Zostaňme preto optimistickí a hľadajme<br />
v ťažkostiach dneška nové<br />
šance. V dohľadnej dobe budeme<br />
musieť nanovo zodpovedať viaceré<br />
ekologické otázky, čo je pochopiteľné.<br />
Z doterajších skúseností síce<br />
vyplýva, že sme sa poučili až vtedy,<br />
keď nás k tomu donútili okolnosti.<br />
No i tak existuje nádej, že napriek<br />
doterajšiemu sebeckému mysleniu<br />
ľudstva sa svetovej<br />
katastrofe predsa<br />
len vyhneme.<br />
Siegfried Hagl<br />
hagl@svetgralu.sk<br />
1 V prípade, že by morská hladina stúpla<br />
o 1 m, muselo by sa len v Bangladéši<br />
údajne vysťahovať 30 miliónov ľudí. Celosvetovo<br />
300 miliónov ľudí.<br />
2 Ian Morris používa vo svojej zaujímavej<br />
knihe „Kto vládne svetu?“ štyri indikátory<br />
pre stupeň civilizácie: výťažnosť energie,<br />
organizáciu spoločnosti, vojenskú moc,<br />
informačné techniky. My sa pre zjednodušenie<br />
uspokojíme s najdôležitejším<br />
indikátorom: energiou.<br />
Literatúra:<br />
(1) Der Spiegel, 25/2011, str. 133<br />
(2) Der Spiegel. 44/2011, str. 144<br />
(3) Friedman Thomas L., „Was zu tun ist“,<br />
Suhrkamp, Frankfurt 2009, str. 47<br />
(4) Gleich Michael u. a., Life Counts, Berliner<br />
Taschenbuch Verlag, 2002, str. 219<br />
(5) Hagl Siegfried, Die Apokalypse als Hoffnung,<br />
Droemer-Knaur, München 1984<br />
(6) Lomborg Björn, Apocalypse No!, zu<br />
Klampen, Lüneburg 2002<br />
(7) Meadows Dennis, Die Grenzen des<br />
Wachstums, DVA 1972<br />
(8) Miegel Meinhard, Exit, Ullstein, Berlin<br />
2011<br />
(9) Morris Ian, Wer regiert die Welt?, Campus,<br />
Frankfurt 2011<br />
(10) Stiglitz Joseph, die Chancen der Globalisierung,<br />
Siedler, München 2006<br />
(11) Stiglitz Joseph, Die Schatten der Globalisierung,<br />
Goldmann, München 2004<br />
(12) Weizsäcker Ernst Ulrich, Faktor Fünf,<br />
Droemer, München 2010<br />
„Cesta na dno blahobytu, nastúpená pred<br />
dvesto rokmi, je takmer na konci. Je najvyšší<br />
čas vysvetliť pretekárom, ktorí sa na<br />
ňu vydali, že táto cesta nemá cieľ. Je načase<br />
povedať im, koľko pohonných látok už<br />
spotrebovali z nádrže, ktorá nie je bezodná.<br />
Bude treba zosadnúť a ísť sa pozrieť,<br />
či sa trávnik okolo trate môže ešte zazelenať.<br />
Pre márnomyseľných pretekárov<br />
túžiacich po vavrínovom venci to nebude<br />
nič príjemné. Ušetrí im to však ošklivý karambol<br />
za ďalšou zákrutou. Ten čaká žiaľ<br />
aj tých, ktorí sa so záujmom prizerali. (…)<br />
Stratégia zmeny v tejto absurdnej situácii<br />
by mala vychádzať z poznania, že nie je<br />
momentálne v silách zdravého rozumu<br />
zvrátiť chod sebadeštruktívnej prosperity.<br />
Koncentrovaná politická a ekonomická<br />
moc, peniaze a úrad, dokážu zlomiť akýkoľvek<br />
odpor, dokonca sa pritom odvolávajú<br />
na najvyššie hodnoty humanity a pokroku.<br />
Táto pokrytecká civilizácia však<br />
stravuje samu seba. Ničí zdroje, bez ktorých<br />
nemôže fungovať. Ekológovia majú<br />
vo svojich silách postup tejto samovraždy<br />
jednej civilizácie starostlivo monitorovať<br />
a o jeho priebehu neustále referovať. (…)<br />
Zároveň musíme začať seriózne rozvíjať<br />
predstavy alternatívneho usporiadania,<br />
pretože tí, ktorí poznajú iba jedinú cestu,<br />
nám budú pramálo platní, keď dorazíme<br />
na jej koniec.“<br />
(Jan Keller: Až na dno blahobytu.<br />
Ke společenským kořenům ekologické krize.<br />
Vyd. Poslední generace, Brno, 1993)<br />
53<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
Ježišove<br />
podobenstvá<br />
Podobenstvo<br />
o novom víne v starých mechoch<br />
(Lukáš 5, 33–39)<br />
54<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
ežiš nám tu približuje dva obrazy,<br />
J ktoré vyjadrujú podobnú situáciu:<br />
Najprv popisuje, že určite nikto neodstrihne<br />
kus plátna z nových šiat,<br />
aby ho prišil na staré. Nové šaty sa<br />
tým poškodia a nový kúsok starým<br />
šatám veľmi nepomôže. V druhom<br />
podobenstve vraví, že nikto neleje<br />
nové, čerstvo vylisované víno do starých<br />
mechov. (Za Kristových čias ešte<br />
neexistovali sudy, víno sa nalievalo<br />
do mechov, vyrobených najčastejšie<br />
z kozej kože.) Staré mechy mladé<br />
víno neudržia – rozleje sa a znehodnotí.<br />
Preto je nevyhnutné nové víno<br />
plniť do nových mechov. No existujú<br />
aj ľudia, ktorí nechcú skúšať, poznávať<br />
nové vína. Trvajú na svojom, že<br />
doterajšie staré víno je to najlepšie.<br />
Pre poslucháčov, ktorí sa zhromažďovali<br />
okolo Ježiša, boli takéto príklady<br />
zrozumiteľné. Šatstvo si vtedy<br />
ľudia tkali najčastejšie sami, a takisto<br />
mnohí sa zaoberalí vinárstvom.<br />
Ľahko pochopíme, čo chcel Ježiš<br />
svojimi obrazmi vyjadriť, keď si<br />
uvedomíme, akí poslucháči ho obklopovali.<br />
Vidíme tu jeho učeníkov,<br />
mnoho radových obyvateľov a aj vedúcich<br />
mužov vtedajšieho židovstva.<br />
Spomedzi farizejov a znalcov<br />
Písma sotva bol niekto pripravený<br />
prijať obsah Ježišových slov. Prichádzali,<br />
aby ho svojimi záludnými<br />
vykonštruovanými otázkami<br />
pred ľuďmi strápnili, chceli Ježiša<br />
kritizovať a jeho posolstvo haniť ako<br />
bludnú náuku.<br />
Ježiš hlboko cítil s poslucháčmi,<br />
ktorí k nemu prišli s úprimným<br />
srdcom. Poznal ich skutočný duchovný<br />
stav. V jeho očiach boli vnútorne<br />
„strápení a zmätení ako ovce<br />
bez pastiera“ (Mt 9,36). Prihováral<br />
sa k nim, ponúkal sa im ako dobrý<br />
pastier, ktorý ich chce pásť a viesť<br />
domov, k svojmu nebeskému Otcovi.<br />
„Bol som poslaný k strateným<br />
ovciam z ľudu Izraela,“ povedal im<br />
(Mt 15,24).<br />
Súčasne sa však Ježiš obracia proti<br />
tým, ktorí vo vtedajšej dobe predstavovali<br />
„duchovných pastierov“ –<br />
proti farizejom. Usvedčuje ich z pokrytectva<br />
a odsudzuje ich zlyhanie.<br />
Nazýva ich iba „platenými sluhami,<br />
ktorí nie sú skutočnými pastiermi“.<br />
Ako „údajní správcovia božskej zákonitosti“<br />
postavili sa medzi Boha<br />
a jeho ľud. Vytvorili dogmy, slúžiace<br />
ako zábrany. Ich výklady, orientované<br />
na vlastný prospech neviedli<br />
k Bohu, ale naopak, od Boha oddeľovali<br />
a prinášali „strážcom zákona“<br />
pozemský vplyv a moc. Ľudia žili<br />
v trvalom strachu – obávali sa, že<br />
prestúpia niektoré tieto zákony.<br />
Priviesť ich k skutočnej viere znamenalo<br />
pomôcť im nájsť úctu a dôveru<br />
v Stvoriteľa. A tak Kristus hlásal<br />
niečo nové: zvesť o milujúcom Otcovi,<br />
ktorý si nepraje človeka trestať;<br />
naopak, má radosť z každého hriešnika,<br />
ktorý spozná a napraví svoje<br />
pochybenie. Jemu sľubuje odpustenie.<br />
Keď znalci Písma žalujú učeníkov,<br />
že nedodržujú pôstny zákon, Ježiš<br />
im ukazuje, že zákony dal Stvoriteľ<br />
ľuďom ako pomoc. Pravidlá správania<br />
nepotrebuje on, ale my ľudia ich<br />
potrebujeme, aby sme nestratili cestu<br />
k Bohu. Pôst má slúžiť na to, aby ľudia<br />
vonkajšou zdržanlivosťou posilnili<br />
schopnosť prijímať „duchovnú<br />
potravu“, teda svoju orientáciu na<br />
duchovné hodnoty. Keď však Božská<br />
múdrosť putuje po zemi, pôst sa<br />
stáva nepotrebným, lebo prameň sily<br />
bezprostredne pôsobí na tých, ktorí<br />
sa „božskej strave“ otvárajú.<br />
Po tomto objasnení pripája Ježiš<br />
podobenstvo, kde pranieruje falošný<br />
názor farizejov. Obrazne hovorí, že<br />
sa nedá časť Kristovej náuky pripájať<br />
na falošné náuky farizejov ako<br />
kus nového plátna na opotrebovaný<br />
šat. A takisto, že nemohol starý mech<br />
zniesť silu nového vína.<br />
Tvorca povedal: „Hľa, činím<br />
všetko nové!“ (Zj 21,5). Na základe<br />
nadčasových príkazov, ktoré smel<br />
zvestovať práve Mojžiš, chce svojím<br />
posolstvom vybudovať skutočnú Božiu<br />
ríšu. Preto požaduje od človeka<br />
sebaskúmanie<br />
a vnútorné pretvorenie<br />
každého<br />
jednotlivca. – To<br />
platí aj pre každého<br />
z nás.<br />
Martin Ernst<br />
ernst@svetgralu.sk
Vo Svetle Pravdy — Posolstvo Grálu<br />
Vyberte si vydanie, ktoré vám vyhovuje!<br />
Knižný titul „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“ je dielo, ktoré objasňuje dianie vo stvorení a duchovné deje<br />
týkajúce sa ľudského bytia v celkových súvislostiach, ktoré doteraz neboli známe. Dotýka sa častých otázok<br />
a tém, s ktorými sa v duchovnej oblasti stretávame, ako napríklad: čo je osud, ako sa prejavuje slobodná<br />
vôľa človeka a zákon spätného pôsobenia alebo karma, čo je to duch a duša, zákony vo stvorení, poslanie<br />
Syna Božieho a mnohé iné.<br />
Autor v 168 prednáškach, ktoré na seba svojím obsahom vzájomne nadväzujú, podáva obraz celého<br />
stvorenia. Logický sled myšlienok uľahčuje pochopenie – aj sám autor v úvode k Posolstvu Grálu čitateľa<br />
výslovne vyzýva k tomu, aby „toto vecné skúmal vecne“.<br />
Abd-ru-shin:<br />
Vo svetle Pravdy — Posolstvo Grálu<br />
zväzok I.<br />
Naša cena: 5,50 €<br />
Cena pre predplatiteľa<br />
Sveta Grálu: 5,20 €<br />
Abd-ru-shin:<br />
Vo svetle Pravdy — Posolstvo Grálu<br />
zväzok II.<br />
Naša cena: 10,00 €<br />
Cena pre predplatiteľa<br />
Sveta Grálu: 9,50 €<br />
Abd-ru-shin:<br />
Vo svetle Pravdy — Posolstvo Grálu<br />
zväzok III.<br />
Naša cena: 8,00 €<br />
Cena pre predplatiteľa<br />
Sveta Grálu: 7,60 €<br />
Abd-ru-shin:<br />
Vo svetle Pravdy — Posolstvo Grálu<br />
3 v 1 – 6. vydanie<br />
Naša cena: 21,00 €<br />
Cena pre<br />
predplatiteľa<br />
Sveta Grálu:<br />
19,90 €<br />
Abd-ru-shin:<br />
Vo svetle Pravdy — Posolstvo Grálu<br />
3 v 1 – 6. vydanie v puzdre<br />
Naša cena: 23,00 €<br />
Cena pre<br />
predplatiteľa<br />
Sveta Grálu:<br />
21,80 €<br />
Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />
55<br />
Svet 55 Grálu<br />
Svet 36 | Grálu 2013<br />
36 | 2013
NÁZORY<br />
56<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
Číslo 36/2013, vyšlo 1. 6. 2013.<br />
Redakcia:<br />
SVET GRÁLU n. o., Vojenská 9, 040 01 Košice<br />
Adresa administrácie: Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice), Roman<br />
Levický (Slanec), Rastislav Podivinský (Trenčianske Teplice),<br />
Tomáš Výboch (Komárno), Václav Kazda (Bílovice nad<br />
Svitavou), Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko),<br />
Artur Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Igor Mešťánek, Tomáš<br />
Mešťánek, Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea Stúpalová,<br />
Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch<br />
Vydavateľ:<br />
Nadácia Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart, www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu n. o., Administrácia SG,<br />
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala (Bratislava),<br />
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />
Distribúcia:<br />
Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />
Marketing:<br />
Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)<br />
On-line obchod:<br />
Maroš Látal (Bratislava)<br />
Grafika:<br />
Kristýna Franková (Brno), Alena Nairn (Praha),<br />
Jozef Lehotkai (Raztočno)<br />
Tlač:<br />
Tiskárna Grafico s.r.o., Opava<br />
Ilustrace:<br />
• DepositPhotos.com: Fullempty, anonym (5);<br />
Alis Leonte, Bremerhaven, Německo (7); Monkey<br />
Business, Londýn, Velká Británie (31); Lukáš Zmatlík,<br />
Slovec, ČR (54); Alexey Kuznetsov, Moskva, Rusko<br />
(zadní strana)<br />
• Dreamstime.com: Pixbox, anonym (titul, 12);<br />
Erik1977, anonym (16); Mauricio Jordan De Souza<br />
Coelho, Heidelberg, Německo (20); Globares,<br />
anonym (29); Minemero, anonym (44); Akvdanil,<br />
anonym (48)<br />
• Margaréta Černáková: (34, 36, 38-40)<br />
• commons.wikimedia.org: (41-43)<br />
• Svet Grálu: (9, 30, 55)<br />
• GralsWelt: (24, 25, 26, 27, 45, 46)<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené.<br />
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />
Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu<br />
si možno objednať na adrese:<br />
Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />
www.svetgralu.cz<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky,<br />
i odpovede redakcie. Listy, názory a pripomienky<br />
čitateľov – či už súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia.<br />
A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej<br />
hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Opatrovanie seniorov<br />
v Rakúsku, ako sa mám<br />
rozhodnúť?<br />
Dobrý deň,<br />
som dlhoročnou predplatiteľkou časopisu<br />
Svet Grálu a veľmi sa mi páči tento<br />
časopis. Aj Vaše príspevky do tohto časopisu<br />
ma vždy nadchnú. Preto by som<br />
sa s Vami chcela poradiť ohľadom práce.<br />
Mám 4,5-ročného syna a v súčasnosti<br />
som už vyše roka nezamestnaná, teda<br />
hneď po materskej. Pred materskou<br />
som 9 rokov pracovala v predajni v jednej<br />
obchodnej sieti najprv ako operátorka<br />
a potom ako zástupkyňa vedúcej.<br />
Kedysi som dostala akesi vnuknutie (to<br />
už bolo pred vyše rokom), aby som mala<br />
manželskú poradňu, avšak mám vyštudovanú<br />
VŠ Filozofickú f. odbor andragogika.<br />
Vraj na také niečo nemusí<br />
byť vyštudovaná práve psychológia, ale<br />
môžu byť aj odbory jej podobné. Avšak<br />
nevenovala som tomu intenzívnu pozornosť.<br />
Hľadala som si dlho zamestnanie,<br />
niekde som mala niečo prisľúbené,<br />
ale zatiaľ nič. Aj teraz chodím<br />
a hľadám niečo na úrade, ale neviem<br />
ako to dopadne. Napadlo mi však, aby<br />
som šla pracovať ako opatrovateľka<br />
starších ľudí do Rakúska, či Nemecka.<br />
Prebieha to tak, že ženy chodia preč na<br />
2–3 týždne do týchto štátov a starajú<br />
sa o seniorov a následne 2–3 týždne sú<br />
doma. Takto chodia aj mamičky detí<br />
pracovať. Vačšina mamičiek necháva<br />
deti doma u babky, príp. otca. Málokto<br />
má takú možnosť isť pracovať do<br />
týchto štátov aj s deťmi. Mne napadlo,<br />
aby som chodila takto pracovať aj so<br />
synom. Pretože si myslím, že keď nebudem<br />
doma, tak to nebude na neho<br />
dobre vplývať, ale bude dobre keď si ho<br />
vezmem so sebou (ak vôbec bude taká<br />
možnosť)? Čo je pre psychiku dieťaťa<br />
lepšie – nechať ho doma, alebo vziať so<br />
sebou? Samozrejme obidve možnosti<br />
beriem do úvahy iba vtedy, že bude<br />
dieťa v pokojnom prostredí. Myslíte, že<br />
je vhodné dieťa vziať so sebou do zahraničia<br />
na 2 alebo 3 týždne a potom byť<br />
doma a chodiť do škôlky ďalšie 2 alebo<br />
3 týždne? Ženy sa striedajú na turnusy<br />
2 týždne doma a 2 týždne v práci vonku,<br />
alebo niekto chodí na 3-týždňové turnusy.<br />
Môj manžel pracuje v zahraničí,<br />
zarobí. Avšak sú mesiace ako január,<br />
február, keď práca nie je. Nevie to dopredu<br />
kedy vypadnú zákazky, preto pomýšľam<br />
aj nad takou možnosťou. Prosím<br />
napíšte mi svoj názor, čo si o tom<br />
myslíte. Vopred Vám veľmi pekne ďakujem.<br />
S úctou<br />
V. V.<br />
Dobrý den, paní V.<br />
Práce v zahraničí, kterou zmiňujete,<br />
je velmi náročná. Znám řadu<br />
lidí, kteří ji vykonávají. Nároky<br />
jsou samozřejmě rozdílné podle<br />
míry postižení nebo stavu ošetřovaného<br />
člověka. V každém případě<br />
však tato činnost – má-li být vykonávaná<br />
s čistým svědomím a také<br />
s odborností – vyžaduje soustředění<br />
a mnoho psychických sil. Samotné
NÁZORY<br />
prostředí nebývá vždy inspirativní<br />
a povzbudivé. Představa, že byste se<br />
při této práci – alespoň za podmínek,<br />
které jsou běžné – mohla dostatečně<br />
věnovat svému téměř pětiletému synovi,<br />
který právě v tomto věku potřebuje<br />
velmi mnoho pozornosti, leží za<br />
hranicí, kterou bychom mohli označit<br />
jako prospěšnou. Uvažte, že dítě<br />
Vás potřebuje hlavně do věku šesti let,<br />
máme-li na mysli formování vztahu<br />
k sobě samému a vztahu k životu. Pokud<br />
bych měl vykreslit nějakou optimální<br />
variantu, o níž však nevím, zda<br />
existuje, bylo by to prostředí, kde je<br />
malé dítě vítáno jako součást terapie –<br />
v dobrém smyslu. Je to jeden z trendů<br />
péče o staré lidi, který usiluje o propojení<br />
světa dvou generací. Přínos je v takovém<br />
případě oboustranný. Váš syn<br />
by v takovém případě mohl pečovat<br />
o starého člověka s Vámi, což je jediný<br />
způsob, jak ho do takového pobytu začlenit,<br />
aniž by mu něco podstatného<br />
chybělo. Pokud něco takového nebude<br />
možné, přimlouval bych se, s ohledem<br />
na vás oba nebo tři, abyste ještě<br />
na nějaký čas upřednostnili výchovné<br />
hledisko před ekonomickým. Jinak<br />
jistě není škodlivé, když dítě v tomto<br />
věku cestuje, zůstává příležitostně jen<br />
s jedním z rodičů nebo blízkých. To<br />
všechno přispívá k jeho přípravě na<br />
život. Ale mělo by mít domov.<br />
Se srdečným pozdravem<br />
Jan Palouček<br />
Zvestovanie<br />
panne Márii<br />
Dobrý den paní Zubatá,<br />
v časopisu Svět Grálu, číslo 22 jste napsala<br />
článek „Zvěstování Panně Marii“.<br />
Zaujalo mě tam líčení z Lukášova<br />
evangelia, jak byl anděl Gabriel poslán<br />
od Boha k panně Marii. Přistoupil k ní<br />
a řekl „Buď zdráva, milostí zahrnutá,<br />
Pán s tebou“ – atd. Podobných líčení je<br />
v Bibli plno a proto mě často napadá<br />
otázka, jak mohl autor vědět, jak vypadal<br />
soukromý (tj. mezi čtyřma očima)<br />
dialog dvou diskutujících? Co někomu<br />
řekl anděl, co řekl Satan Ježíšovi na<br />
poušti, atd. Tisíc lidí si může v tomto<br />
okamžiku sednout ke stolu a zfleku<br />
napsat úplně jiné dialogy, tak proč<br />
brát ausgerechnet ty uvedené za pravé<br />
a jisté?<br />
Jaký prosím na to máte názor Vy<br />
(když už jste ty dialogy citovala ve svém<br />
článku)?<br />
Děkuji za odpověď.<br />
S přáním hodně zdraví a spokojenosti<br />
V. P.<br />
Vážený pane P.,<br />
Pokusím se odpovědět na Vaši otázku,<br />
protože v ní dochází ke zpochybnění<br />
Bible jako takové, z níž vychází celý<br />
křesťanský svět. Ovšem jsem toho názoru,<br />
že si člověk má pokládat otázky,<br />
aby věcem, pojmům, dějům… porozuměl.<br />
Pozastavme se u věty, že může<br />
tisíc lidí napsat úplně jiné dialogy, tak<br />
proč brát ty z Bible za pravé a jisté?<br />
Musí tu být důvod, proč se tak neděje<br />
a především, pokud by si někdo tu<br />
práci dal a tzv. „nové dialogy“ sestavil,<br />
potažmo vytvořil úplně „novou bibli“,<br />
zda by ji někdo opakovaně četl a řídil<br />
se jejími zásadami, které mnohdy<br />
pomohly lidem překonat i ty nejtěžší<br />
životní těžkosti.<br />
Jsem přesvědčena, že Bible je knihou<br />
duchovní a inspirovanou z vyšších<br />
úrovní. Doba vzniku Lukášova<br />
evangelia se datuje přibližně do roku<br />
80 po Kr. I z této skutečnosti vyplývá,<br />
že musí jít o text inspirovaný. Totiž<br />
žádný děj, skutek i procítěný rozhovor<br />
ze stvoření nemizí a lidé obdaření<br />
zvláštními schopnostmi mohou<br />
z těchto úrovní čerpat. Samozřejmě<br />
může se stát, že k inspiraci se přidruží<br />
i něco z osobního vnímání inspirované<br />
osoby, což se stalo i u Bible.<br />
Musíme si uvědomit, že to co je<br />
povahy duchovní, tak<br />
v sobě nese skutečný<br />
život. A proto Bible zůstává<br />
knihou, která stále<br />
lidi již tolik století oslovuje.<br />
Stejně tak plodem ducha je<br />
umění. Jedná-li se o umění, jež se dotýká<br />
Pravdy ve svém zobrazení, pak je<br />
prodchnuto oním „živoucím fluidem“,<br />
které trvale působí.<br />
Díla naší rozumové činnosti, např.<br />
veškeré technické výdobytky, dříve<br />
či později podlehnou zkáze a skončí<br />
v propadlišti času, protože jim bude<br />
chybět onen „duchovní náboj“.<br />
Tomuto tématu se ve více přednáškách<br />
věnuje Abd-ru-shin, autor knihy Ve<br />
světle Pravdy – Poselství Grálu.<br />
Přeji Vám na Vaší cestě mnohá krásná<br />
prožití a k tomu také pevné zdraví.<br />
S pozdravem<br />
Milada Zubatá<br />
Vážená redakce,<br />
děkuji vám za váš časopis. Byla jsem<br />
hodně skeptická, když jsem ho vzala<br />
do rukou a říkala si: „no jo, zase další<br />
plky…“ Po chvíli jsem zjistila, že jsem<br />
se začetla, nic mě nenutilo vzít těch několik<br />
listů, odnést je do kotelny, otevřít<br />
kotel a vhodit je k ostatnímu palivu.<br />
Není důležité, že se neztotožňuji se vším,<br />
co píšete, důležité je, že cítím, tedy vím,<br />
že lidé, kteří píšou články, jsou přímí<br />
a ryzí a že svoje slova myslí vážně.<br />
Chápu, co chcete sdělit, a fandím vám,<br />
aby vás neopustila ta ryzost.<br />
Patřím mezi vaše „neoblíbenkyně“ –<br />
vyklád ám karty. Mnohokrát už letěly<br />
vzduchem, když jsem s nimi mrštila,<br />
abych druhý den lezla po kolenou<br />
a sbírala jednu po druhé zpoza stolu<br />
a skříně… Letěly vzduchem, protože<br />
mě štvaly, říkaly mi totiž pravdu a ta<br />
se strašně špatně poslouchá.<br />
Neházejte tedy flintu do žita<br />
57<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
NÁZORY<br />
a vytrvejte, i když budou ohlasy všelijaké.<br />
S úctou a mrknutím oka,<br />
(meno v redakcii)<br />
Zamestnať sa<br />
vo vyššom veku…<br />
Jsem čtenář Poselství Grálu. Někdy<br />
by bylo dobré, kdyby se objevil v časopise<br />
Svět Grálu článek o tom, jak se<br />
mají zachovat lidé ve vyšším věku, t. j.<br />
nad padesát let, v případě, že přijdou<br />
o práci a jsou třeba i samoživitelé.<br />
Po padesátce, ne-li před šedesátkou,<br />
si najít práci je skoro nemožné! Ty<br />
ústrky a dávání najevo, jak je člověk<br />
už k ničemu atd., neuvěřitelně působí<br />
na psychiku, když člověk ráno vstane<br />
a nemá cíl. Bydlí v paneláku, cítí se<br />
neužitečným atomem ve vesmíru,<br />
snaží se, posílá životopisy, a nakonec<br />
postupně rezignuje, leniví. Přitom lenost<br />
je největší hřích, ale tohle není lenost<br />
člověka ani jeho ducha, ale lenost<br />
vynucená, a je stejně špatná a neužitečná<br />
jako ta povahová. Víte, „nestrachujte<br />
se“… no jo, ale povědomí<br />
a realita, že člověk má zaplatit inkaso,<br />
jídlo atd. je neúprosná. Sociální podpora,<br />
to je tak, že když má člověk na<br />
inkaso, už nemá na jídlo, když má na<br />
jídlo, už nemá na inkaso. Věřit, věřit…<br />
ale vyvolává to deprese a v určitých letech<br />
i problém se nastartovat, restartovat,<br />
a udržet se v aktivitě. Nicméně<br />
i to bez peněz nejde.<br />
Mějte se moc hezky.<br />
(jméno v redakci)<br />
Odpoveď<br />
Vážený pane,<br />
dovolte nám se vším porozuměním<br />
pro Vaši obtížnou situaci připomenout<br />
jednu z Abd-ru-shinových<br />
„Otázek a odpovědí“ v jeho stejnojmenné<br />
knize:<br />
58<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013<br />
Otázka:<br />
Často se stává, že vnější poměry člověka<br />
vyšinou z dráhy, kterou se rozhodl<br />
jít. Musí přijmout postavení<br />
nebo práci, jež není v souladu s jeho<br />
skutečným cílem, a ztrácí tak mnoho<br />
času, který pak musí považovat za neužitečný.<br />
Jestliže ho kromě toho stojí<br />
taková práce ještě i přemáhání, pak<br />
jistě nemůže přinést užitek jeho duchovnímu<br />
zrání.<br />
Odpoveď:<br />
Věrné plnění povinností přináší vždy<br />
duchovní prospěch. Samozřejmě je<br />
tento prospěch živější a vyšší, vykonává-li<br />
se práce radostně a s láskou.<br />
Často jsou však takové práce nutnými<br />
mosty, které člověk ještě potřebuje, aby<br />
dosáhl vyššího cíle, a ten jej pak zcela<br />
naplní a stane se mu tak i radostí.<br />
Je samozřejmé, že podobné přechodné<br />
práce, které mohou trvat<br />
i mnoho let, nemohou vždy přinášet<br />
uspokojení a radost. Ze všeho nejméně<br />
tehdy, když člověk právě tyto<br />
práce potřebuje ke svému vlastnímu<br />
vývoji a duchovnímu pokroku.<br />
Mnohem později pak často vidí, že<br />
právě ta léta, která považoval za promarněná<br />
a odvádějící z předsevzaté<br />
cesty, byla pro něj těmi nejdůležitějšími,<br />
a za žádnou cenu by je nechtěl<br />
na své pozemské cestě postrádat; neboť<br />
zkušenosti z nich nutně potřeboval<br />
k dosažení vyššího cíle.<br />
Pak děkuje z celé duše za moudré<br />
vedení, které jej zdánlivě tlačilo stranou.<br />
Věříme, že zde naleznete mnohé,<br />
co Vám pomůže snáze zvládat<br />
svou situaci – i když je trochu jiná<br />
než ta popisovaná v otázce. A ještě<br />
bychom rádi připomněli dvě nemoci,<br />
na které stůně dnešní společnost,<br />
plná přepracovaných a ustaraných<br />
lidí. Ta první je neprožitost,<br />
přezaměstnanost. Lidé chvátají jako<br />
automaty z jednoho úkolu do druhého,<br />
aniž mají čas tu situaci prožít<br />
a strávit, a tak vlastně z niterného<br />
hlediska sprintují svým časem bez<br />
užitku. Chybí chvíle zažití a prožití.<br />
Nejeden z těch uštvaných a přepracovaných<br />
lidí občas zatouží: Kéž bych<br />
měl chvíli volna. Toho, kterého Vy<br />
máte až přespříliš. Je otázka, jestli<br />
by s ním naložil smysluplně, nebo si<br />
rychle přidal další uchvátané úkoly.<br />
A druhá, ještě horší, tkví v pocitu:<br />
Vždyť já vlastně toho Pánaboha k životu<br />
ani moc nepotřebuji. Mám<br />
všechno, jsem po všech stránkách<br />
zajištěný, sice bych se měl věnovat<br />
duchovnímu vzdělávání, ale to mě<br />
právě zrovna moc nezajímá, na to<br />
si snad udělám čas až někdy jindy. –<br />
Teprve až přijdou strasti a nouze,<br />
rozpomene se člověk, že má přece oč<br />
poprosit, vzhlédnout vzhůru a pokorně<br />
pokleknout. Není žádné tajemství,<br />
že nemálo z nás, snad i většina<br />
z nás, potřebuje až nouzi k tomu,<br />
aby v něm vykvetla pravá zbožnost,<br />
pokora, prosba, pravý vztah k Bohu.<br />
Má-li vše, jen zdráhavě se odhodlává<br />
k hledání Boha.<br />
A konečně nám dovolte připomenout,<br />
že každá změna začíná v jemnějších<br />
úrovních. Svým vnitřním<br />
postojem začíná člověk postupně<br />
ovlivňovat své jemnohmotné okolí,<br />
až nakonec narůstající síla přeroste<br />
i do hrubohmotných okolností<br />
a „náhod“. Velmi bychom Vám přáli,<br />
abyste si i v těžkých chvílích zachoval<br />
důvěru v Boží pomoc a činný vztah<br />
k okolí. Třeba naleznete ve svém okolí<br />
možnost i bezplatné aktivní činnosti,<br />
například úpravu okolí Vašeho paneláku,<br />
a postupně tak přitáhnete<br />
stejnorodé proudy, které Vám pomohou<br />
a přinesou i příležitost k činnosti<br />
a práci, po které tak toužíte.<br />
S upřímným stiskem ruky<br />
Artur Zatloukal za redakci
VÁŽENÍ ČITATELIA, staňte sa predplatiteľmi<br />
Sveta Grálu a získajte množstvo výhod!<br />
Časopis bez reklamy a stále za nezmenenú cenu 2,89 eur!<br />
Cena predplatného je 10,62 eur za 4 časopisy do roka!<br />
4 čísla<br />
+ 2 archívne<br />
ZDARMA<br />
PREDPLATNÉ SI MÔŽETE OBJEDNAŤ:<br />
poštou – prostredníctvom kupónu vloženého v časopise<br />
telefonicky na čísle 0908 769 294<br />
prostredníctvom on-line obchodu na www.svetgralu.sk<br />
S prvým číslom dostanete list s poštovou poukážkou.<br />
10,62 € ročne (4 čísla, včítane poštovného a DPH)<br />
ušetríte oproti kúpe jednotlivých čísel v stánkoch<br />
dostanete 2 staršie čísla zdarma (do vyčerpania zásob)<br />
získate časopis bez komerčnej reklamy až do vašej schránky<br />
darčekové predplatné<br />
(objednávky telefonicky alebo na www.svetgralu.sk)<br />
Predplaťte si časopis Svet Grálu za 10,62 € ročne a do<br />
vašej poštovej schránky dostanete časopis, ktorý štyrikrát<br />
ročne prináša 60 strán zaujímavých článkov bez komerčných<br />
reklám. Predplatné sa automaticky predlžuje a je možné<br />
ho bez ďalších záväzkov na konci obdobia ukončiť.<br />
Predplatné sa neviaže na kalendárny rok.<br />
www.svetgralu.sk<br />
Predplatné zabezpečuje<br />
Svet Grálu n. o., Páričkova 21,<br />
821 08 Bratislava 2<br />
Tel. číslo: 0908 769 294,<br />
e-mail: redakcia@svetgralu.sk<br />
číslo účtu: 4 350 319 108/3100<br />
Sberbank.
Človek nesmie nikdy zabúdať, že sa má celkom sám plne zodpovedať za všetko to,<br />
čo sám cíti, myslí a koná, aj keď to bezvýhradne prijal od iných!<br />
Abd-ru-shin<br />
Posolstvo Grálu, II/49,2
Change language