TÉMA Homosexualita Tomáš Výboch 12 Svet Grálu 36 | 2013 Téma homosexuality je ešte vždy tabuizovaná. Ku konštruktívnej diskusii dôjde zriedkavo, keďže na oboch stranách sú väčšinou ľudia s ostro vyhranenými názormi, snažiaci sa presadiť iba svoj názor. Človek by však mal k tejto téme zaujať určité stanovisko, pretože, i keď nie je homosexuál, nejako sa ho táto problematika pravdepodobne dotkne. Nikdy totiž nevie, či náhodou niektorý jeho príbuzný, priateľ alebo kolega nebude patriť medzi známe štyri percentá.
TÉMA ČO SA PÍŠE V BIBLII Pri hľadaní správneho stanoviska sa človeku ponúka niekoľko možností: V prípade, že je hľadajúci človek kresťan, v Biblii nájde niekoľko poukazov: „Ak nie kto ob cuje s mužom, ako sa ob cuje so ženou, obaja spáchali ohav nosť; musia byť vy daní na sm rť; za svoju krv sú sami zod poved ní.‘‘ 3. kniha Mojžišova 20,13. Ak mu táto stať pripadá príliš tvrdá, podobne, ako je písaná značná časť Starej zmluvy, môže nájsť zmienku o homosexualite aj v Novom zákone: „Nemýľte sa! Ani smilníci, ani modloslužobníci, ani cudzoložníci, ani muži súložiaci s mužmi, ani zlodeji, ani lakomci, ani opilci, ani rúhači, ani vydierači nebudú dedičmi kráľovstva Božieho!“ 1. Korintským 6, 9-10. Postoj Biblie je teda zdanlivo jasný a neumožňuje kompromis. Homosexualita je hriech, teda konanie, ktoré odporuje Božej vôli, a je teda nesprávne. NÁZORY VEREJNOSTI Pokiaľ sa nad touto otázkou zamýšľa ateista, jeho postoj nebude taký jednoznačný. Človek inklinujúci ku konzervativizmu bude homosexualitu zavrhovať. Tradičný rodinný zväzok totiž poukazuje na muža a ženu ako jedinú „normálnu“ alternatívu, schopnú zachovať rod. Pri myšlienke na registrované partnerstvá, a dokonca manželstvá rovnakého pohlavia pocíti len ťažko potlačiteľný hnus a odpor a veľmi často vášeň bojovať voči takejto myšlienke v záujme ochrany spoločnosti. Liberál môže, naopak, takéto spojenie vítať. „Ak sa dvaja ľudia majú radi, je úplne jedno, akého sú pohlavia. Pokiaľ sú takí šťastní, spoločnosť nemá právo ich odsudzovať. Homosexualita je podľa najnovších výskumov vrodená, a teda za ňu človek nie je zodpovedný. Homosexuálne správanie je dokonca pozorovateľné u niektorých druhov zvierat. A ak existuje nejaký Boh, určite vedel, prečo takého človeka stvoril.“ Pokiaľ sa človek chce oprieť o názory vedy, bude pravdepodobne dezorientovaný. Výsledky výskumov sa totiž rôznia. Od roku 1990 Svetová zdravotnícka organizácia vyškrtla homosexualitu zo zoznamu chorôb. Kým jeden výskum dokazuje, že homosexualitu nemožno liečiť, iný výskum potvrdzuje, že to možné je. Jedna štúdia vraví, že homosexualita je vrodená, iná zas, že vrodená nie je. Ktorý z týchto názorových prúdov je ten skutočne správny? Ak chce človek posudzovať homosexualitu, najbezpečnejšie pre neho bude oslobodiť sa od názorov spoločnosti, vedy i náboženstva a použiť vlastné srdce i rozum. Pri tom mu veľmi pomôže vlastná osobná skúsenosť – poznanie ľudí, ktorí sú takto orientovaní. Ak mu táto osobná skúsenosť chýba, je veľmi pravdepodobné, že jeho posudzovanie bude skreslené, vytrhnuté z kontextu, a preto nesprávne, podobne ako keby nám rozprával o živote v Afrike niekto, kto tam nikdy nebol. CIT PRE PRIRODZENOSŤ Pravdepodobne každý heterosexuálny človek pocíti určitý odpor pri pohľade na homosexuálny zväzok mužov alebo žien. Žena, ktorej gestikulácia, záľuby i celé správanie je prevažne mužské, pôsobí v týchto svojich črtách na heterosexuálneho muža i ženu odpudzujúco. Podobné pocity vyvolá muž, ktorý má prevažne ženské správanie. Túto skutočnosť gay, alebo lesbická žena vždy vycíti, vie o tom, hoci si chce akokoľvek silno nahovárať, že nie. Tento cit, vnútorný odpor voči takémuto správaniu by heterosexuál nemal potláčať. Je to prirodzený prejav jeho duše, ktorá má cit pre krásu a harmóniu, a tým aj pre prirodzenosť. Podobný cit predsa vyvoláva u človeka pohľad na grotesknú maľbu, alkoholika či gamblera. Nie v zmysle, že by šlo o podobnú odchýlku, ale v zmysle vyciťovania neprirodzenosti. Tento cit chráni dušu človeka pred tým, aby sa niekedy takou stala, aby sa pokrivila. Pôsobí tu zákon rovnorodosti, ktorý v dôsledku vnútornej inorodosti stavia bariéru neporozumenia medzi dve duše, ktoré sa takto stretli. Vyciťovanie tohto zákona pôsobí na homosexuálne orientovaného človeka bolestne. Spôsobuje mu vnútorné trápenie a premýšľanie, prečo to tak je a ako to napraviť. A tak je to správne. Múdrosť prírodných zákonov tak vložila do sveta výstražný trojuholník, ktorý môže tento človek využiť vo svoj prospech, k tomu, aby sa nakoniec – hoci po ťažkej ceste – raz predsa len stal prirodzeným. V MENE LÁSKY? Spoločnosť však v tomto bode urobila niekoľko prechmatov. Jednostranný výklad biblických textov sa zmiešal s prirodzeným, no nesprávne chápaným už vyššie zmieneným odporom voči neprirodzenému konaniu, a vytvoril tak homofóbneho človeka, bojujúceho proti homosexualite. Denne odsudzuje takto orientovaného človeka na okraj spoločnosti, neschopná ho akceptovať. Je klamlivé tvrdiť, že tu ide o lásku k blížnemu, ktorá chce takéhoto človeka priviesť na správnu cestu. Spôsob, akým sa táto domnelá 13 Svet Grálu 36 | 2013