Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
HUDBA<br />
koch vydať. Liszt zostal na Voroninciach<br />
tri mesiace. Bolo to obdobie<br />
šťastia a lásky. Za jeho pobytu sa<br />
začala Carolyna pripravovať na odchod<br />
z Ruska. Nebol jednoduchý.<br />
Bol rok 1848, nepokojná doba a navyše<br />
tomu ešte bránila rodina z finančných<br />
dôvodov. Konečne sa<br />
stretli vo Viedni, ale ani tam nebol<br />
pokoj. V júni sa napokon dostali<br />
obaja do Weimaru, kde Liszt prijal<br />
miesto kapelníka.<br />
WEIMAR<br />
Vtvorbe sa Liszt obracal prevažne<br />
k symfonickému odboru a čiastočne<br />
k veľkým vokálnym formám.<br />
Z celej Lisztovej tvorby je najcennejšia<br />
forma symfonickej básne. V rokoch<br />
1854–1858 ich skomponoval<br />
trinásť. Aj vo vokálnych dielach inklinoval<br />
k veľkým formám (Oratórium<br />
Svätá Alžbeta, Kristus), s prevahou<br />
zborov. Ďalej Ostrihomská<br />
slávnostná omša, Uhorská omša<br />
korunovačná; a nakoniec sú to dve<br />
symfónie: Faustovská 1847 a Dantovská<br />
1856. Vo svojich omšiach<br />
a v omši Requiem pre mužské hlasy<br />
je Liszt priekopníkom reformných<br />
snáh v katolíckej chrámovej hudbe.<br />
Vo Weimare sa k Lisztovi zbiehali<br />
umelci všetkých odvetví – tvoriví<br />
i výkonní, a hľadali u neho umeleckú<br />
i ľudskú pomoc.<br />
RÍM<br />
Vroku 1861 presídlil Liszt z umeleckých<br />
i súkromných dôvodov<br />
do Ríma. Tri a pol roka po svojom<br />
príchode vykonal skutok, ktorým<br />
zavdal príčinu k nekonečným dohadom.<br />
Prijal totiž nižšie vysvätenie<br />
v kaplnke monsignora Hohenlohe vo<br />
Vatikáne. O tomto kroku vedeli iba<br />
traja ľudia: monsignor Hohenlohe,<br />
pápež a kňažná Wittgesteinová.<br />
Skúsme si predstaviť, aký úžas, výsmech,<br />
pohoršenie, ale aj súhlas vyvolala<br />
táto premena. Zázračné dieťa<br />
sa presadilo ako neprekonateľný<br />
virtuóz. To by ešte mohlo byť. Virtuóz<br />
sa stal skladateľom; aj s tým sa<br />
mnohí zmierili, aj keď neradi. Ale<br />
Carolyna Wittgesteinová<br />
teraz dokonca, neúnavný milenec,<br />
vynikajúci človek veľkého sveta sa<br />
premenil v abbého! To presahovalo<br />
všetky medze! Vôňa kadidla a sakristie<br />
sa rozhodne nepáčila. Obrala<br />
ho o početné sympatie. Wagner mu<br />
už dlho nepísal; zreteľne sa odcudzil.<br />
Ak uvážime všetky útrapy, intrigy,<br />
závisť, prežité vo Weimare, smrť syna<br />
Daniela, dvadsaťdvaročného študenta<br />
práv, môžeme pochopiť, prečo<br />
sa Liszt uchýlil do lona cirkvi. Vrúcnosť<br />
jeho viery bola skutočná, hlboká.<br />
Práve tak ako u Carolyny.<br />
Od chvíle, čo spojil svoj život so<br />
životom Carolyniným, stále, so<br />
všetkou poctivosťou túžil, aby toto<br />
spojenie mohol uzákoniť manželstvom.<br />
Konečne v máji 1861 malo<br />
byť v Ríme manželstvo uzavreté.<br />
V predvečer toho dňa došiel list s pápežskou<br />
pečaťou: pápež na žiadosť<br />
rodiny Wittgesteinových nariadil<br />
úplnú revíziu sporu. Nikdy už nebu-<br />
deme manželia… pomyslel si Liszt aj<br />
kňažná. A tak sa aj stalo.<br />
BOLESTNÁ<br />
DRÁMA<br />
Dozrievali vážne udalosti. Wagner<br />
po najbúrlivejšej etape svojho života,<br />
keď tragicky stroskotala jeho<br />
láska k Mathilde Wesendonckovej,<br />
(bola inšpiráciou k jeho opere Tristan<br />
a Isolda) sa zúrivo bil s nepriazňou,<br />
so záväzkami, dlhmi, bol na pokraji<br />
neodvratnej skazy.<br />
Jedného dňa ho akýsi neznámy<br />
muž vyhľadal v hoteli. Bol to vyslanec<br />
mladého bavorského kráľa<br />
Ľudovíta II. Ten povolával Wagnera<br />
k sebe do Mníchova. Zaplatil<br />
za neho všetky dlhy a prepožičal mu<br />
vilu a všetko, čo potreboval ku svojej<br />
činnosti. Napriek tomu sa Wagner<br />
časom cítil veľmi opustený. Toľko rokov<br />
túžil po žene, ktorá by bola myšlienkou<br />
i telom. Tvár Cosimy Lisztovej-Bülowovej<br />
bola ešte kdesi v tieni,<br />
no pre umelca bol v nej prísľub svetla.<br />
Na Wagnerovo pozvanie prišla<br />
Cosima so svojimi dvomi dcérkami<br />
do Mníchova. Jej manžel, výborný<br />
klavirista, obľúbený Lizstov žiak<br />
Hans von Bülow, váhal. Cítil už predtým,<br />
ako ho Wagner ovláda, cítil Nibelungovo<br />
počarenie Cosimy, ktorú<br />
mu teraz neúprosne odníme. Chápal<br />
to ako tvrdý osud. Cosima, práve tak<br />
ako jej otec Franz Liszt bola zrodená<br />
pre lásku, avšak pre požiadavku najvyššiu.<br />
Pre obeť.<br />
V októbri l864 dostal Bülow<br />
od Liszta list: „Bez toho, aby som si<br />
dovolil radiť, trvám na tom, aby ste<br />
sa okamžite usadili v Mníchove. Niet<br />
iného východiska. Očakáva Vás tam<br />
veľká úloha bolestných povinností…<br />
moja modlitba a moja najhlbšia náklonnosť<br />
sú s Vami.“<br />
Čo sa má stať, stane sa. Bülow<br />
so ženou a deťmi sa usadili<br />
43<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
Change language