You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
VÝCHOVA<br />
sme si už povedali, riešenie musí byť<br />
prijateľné pre obe strany. Niekedy je<br />
potrebná podmienka, inokedy alternatíva…<br />
Napríklad u nás doma sme nikdy<br />
nemali televízor. Nevnímali sme to<br />
ako problém. Namiesto toho sme pravidelne<br />
chodievali s deťmi do kina,<br />
kde sme spoločne sledovali tie najkrajšie<br />
filmy. Boli to pre nás veľmi<br />
krásne okamihy. Po predstavení sme<br />
si zašli do cukrárne alebo pizzerie.<br />
Deti tak mali príležitosť porozprávať<br />
sa s nami o tom, čo videli, čo ich zaujalo,<br />
vypytovali sa a vyslovovali svoje<br />
názory, rozvíjali fantáziu…<br />
Čo chcú deti naozaj? – Je to predovšetkým<br />
naša pozornosť, náklonnosť,<br />
spoločne prežívaný čas a vedomie, že<br />
to, čo potrebujú, aj dostanú.<br />
Je dôležité, aby dieťa dostávalo príležitosť<br />
a mohlo sa rozhodovať samé,<br />
aby sme ho viedli, nie k niečomu nútili.<br />
Jeden príklad z praxe: staršie<br />
dieťa sa sťažuje, že musí stále vynášať<br />
smeti. Naopak, mladšie sa nechá<br />
desaťkrát prosiť, a nakoniec aj tak<br />
zabudne. Matka staršej dcére povedala:<br />
„Ty nikdy nezabudneš vyniesť<br />
kôš. Zrejme si už dosť veľká na to,<br />
aby si mohla ísť sama s kamarátkou<br />
do kina. No tvoja sestra tak ďaleko<br />
ešte nedospela.“ Mladšia, ktorá to počula,<br />
bola prekvapená. Žeby to bolo<br />
také jednoduché? Takto sa na to ešte<br />
nikdy nepozerala! Odvtedy už viac<br />
neboli problémy s vynášaním odpadkov<br />
ani u mladšej dcéry. Čoskoro potom<br />
aj ona mohla ísť sama s kamarátkou<br />
do kina.<br />
Nechajme svoje deti rozhodnúť,<br />
kedy dozrejú k samostatnosti. Väčšinou<br />
to pobadáme na mnohých<br />
maličkostiach všedného dňa. Len<br />
naznačme, a nechajme dieťa rozhodnúť<br />
sa samé.<br />
Keď sa s mladými ľuďmi rozprávame<br />
o ich prianiach a záujmoch, zároveň<br />
sa ich pýtame, či už niekedy<br />
prišli za rodičmi s nejakou zaujímavou<br />
ponukou alebo návrhom. Mali<br />
by ste vidieť ich pohľady…<br />
Pokiaľ niečo chcem, musím pre to<br />
niečo urobiť. Ak na to nemám vlastné<br />
prostriedky, potom musím zistiť, kto<br />
ich má a čo mu môžem za ne ponúknuť.<br />
Celkom prosté – dávanie a branie<br />
musí byť v rovnováhe. Aj v Biblii<br />
sa píše „Dávanie je blaženejšie než<br />
branie“. Aby sa mohol pohár naplniť,<br />
musí sa najprv vyprázdniť…<br />
A na to nadväzuje ďalšie pravidlo:<br />
REŠPEKT DETÍ<br />
VOČI RODIČOM<br />
Rešpekt je úcta alebo vážnosť,<br />
ktorú nám druhí dobrovoľne prejavujú.<br />
Pokiaľ nie sme pre svoje deti<br />
prirodzenou autoritou, nemáme náležitý<br />
rešpekt, je načase prehodnotiť<br />
vlastné správanie. Deti sú naším<br />
dokonalým zrkadlom. Je to – ako<br />
takmer všetky výzvy – cenná pomoc<br />
a inšpirácia, ako mnohé pochopiť<br />
a ďalej sa rozvíjať. Pritom treba<br />
brať do úvahy ešte dva aspekty:<br />
1: Nesprávať sa k svojmu dieťaťu ako<br />
k dospelému. Musí byť jasné, kto sa<br />
o koho stará, kto je rodič, „kto je tu<br />
šéfom“.<br />
Mimochodom: na akom mieste<br />
pri stole sedáva vaše dieťa? Možno<br />
indiskrétna, možno banálna otázka,<br />
ale úprimne… za „vrchstolom“? Potom<br />
sa nečudujte, ak nemáte autoritu,<br />
pretože na čestnom mieste vždy sedí<br />
ten, komu preukazujeme úctu.<br />
Rodičia sú z hľadiska životných<br />
skúseností a zrelosti na inom stupni,<br />
mali by byť vzorom. Príkladom ide<br />
obyčajne vnútorne silnejší, vyspelejší,<br />
nie ten slabší. Deti chcú k rodičom<br />
vzhliadať, preto snaha o kamarátstvo<br />
na rovnocennej úrovni<br />
môže správnu výchovu kompliko-<br />
vať. A vážne: skúsme svoje deti usadiť<br />
po boku stola – i keby to pre nás<br />
bolo kvôli priestoru zložitejšie.<br />
Musíme brať do úvahy, že deti nemožno<br />
jednoducho vyniesť na úroveň<br />
rodičov. Budeme to teda my,<br />
rodičia, ktorí niekedy zostúpime<br />
na úroveň detí a odtiaľ ich pozdvihneme<br />
a povedieme ďalej.<br />
Deti treba na ich ceste, vlastne<br />
na našej spoločnej ceste, sprevádzať<br />
krok za krokom. Budú nás nasledovať,<br />
dokiaľ to pre ne bude nutné, a pri<br />
každom ďalšom kroku sa s nami<br />
budú lúčiť…<br />
2: Rozprávajme ako k dospelému<br />
Možno sa na prvý pohľad zdá, že si<br />
protirečíme, no ide len o to, nepreháňať<br />
v komunikácii s deťmi so zdrobneninami!<br />
Dokonca i veľmi malým<br />
deťom môže takéto vyjadrovanie vadiť,<br />
môžu cítiť, že nie sú brané dostatočne<br />
vážne, akoby ničomu nerozumeli.<br />
Ony však rozumejú veľmi dobre<br />
aj napriek tomu, že sú na svete ešte<br />
len krátko. Odporúčame preto používať<br />
jednoduchú, jasnú, zreteľnú a zrozumiteľnú<br />
reč. Snažme sa hovoriť so<br />
svojimi deťmi správne a kultivovane,<br />
veď deti učíme materinskému jazyku.<br />
Čím rozmanitejšie sa človek naučí hovoriť,<br />
tým viac si rozvíja schopnosť<br />
myslenia a vnímania, a o to lepšie sa<br />
bude vedieť vyjadrovať.<br />
Aj tým najmenším sa dá jasnými<br />
slovami vysvetliť, čo chceme. Prekvapia<br />
nás, ako rozumne budú reagovať<br />
a s akou ochotou sa budú riadiť naším<br />
príkladom.<br />
Prajeme vám krásny čas prežitý<br />
s vašimi deťmi,<br />
nech je plný<br />
porozumenia<br />
a harmónie!<br />
Birgit a Philipp<br />
Siefertovci<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
47<br />
Svet Grálu<br />
36 | 2013
Change language