ROZHOVOR „Biblia pre mňa nie je dogmou!“ Páter Anselm Grün v rozhovore pre Svet Grálu 26 Svet Grálu 34 | 2012
ROZHOVOR V celosvetovom meradle patríte medzi najvýznamnejších autorov spirituálnej literatúry dneška. Na túto tému aj prednášate. Spiritualita sa však v poslednom čase stala čarovným slovkom, ktorým sa obchádza slovo religiozita, pretože sa považuje za nemoderné. Myslíte si, že by ste mali toľko čitateľov a poslucháčov, keby ste boli označovaný za autora kresťanských kníh? To nedokážem posúdiť. Spiritualita je predsa sama osebe veľmi vágnym pojmom. Ak ju vezmeme doslova, znamená život z ducha. Na rozdiel od náboženstva, ktoré v jednotlivých kultúrnych kruhoch vyjadruje všeobecne platnú predstavu, je viera alebo spiritualita individuálnou silou. Tá je spätá skôr so životnou situáciou jednotlivca, s jeho osobnými predstavami a želaniami. Potiaľto je to veľmi široký pojem. Keď som sa pred niekoľkými mesiacmi pýtal žurnalistu a autora mnohých knih Franza Alta, ako sa môže človek v materiálnom svete plnom vnemov a informácií stať spirituálnejším, povedal, že v okamihoch pokoja – teda rozjímaním a tichom. Čo môže človek v tichu nájsť? Treba rozlišovať dve rozdielne slová. Mlčanie a ticho. Mlčanie je formou cvičenia. To znamená, že musím držať jazyk za zubami a nezaoberať sa všetkým možným, len kvôli zmene. Oproti tomu ticho nás obklopuje. Príroda je tichá. Keď sa posadíte do kostola, je to ako stelesnené ticho. Ticho robí človeku v pravom zmysle slova dobre. Je príjemné, keď človek v tomto tichu chvíľu zotrvá a okolo nelomozí žiadne lietadlo či auto. Cieľom ticha je uvoľniť cestu do vnútornej komnaty. Hlava je neprestajne hlučná. Myšlienky a emócie sú veľmi silné. Ak prestaneme rozprávať, veľmi rýchlo si všimneme práve tieto zdroje nepokoja. Na povrch vypláva mnoho nepekného, predovšetkým vlastný nepokoj. Ticho smeruje do miesta v mojom vnútri – mimo dosah nepokojných myšlienok, zlosť a nespokojnosť, do izby, kde môžem byť voľný. My kresťania hovoríme – Božia ríša je v nás. Tu, uprostred seba samého, som oslobodený od moci ľudí, od ich očakávaní a súdov. Tu som zdravý a celý. Tu som doma u seba samého. Mnohí ľudia však vlastnú spoločnosť nevydržia. Preto sa musia neustále rozptyľovať. Chcú síce dosiahnuť pokoj, no nie sú toho schopní. Keď sa okolo nich nič nedeje, prepadne ich hlboký strach. Vtedy jasne vidia, že ich život nie je v poriadku. Nemali ste spočiatku strach z ticha? Strach z toho, že sa trebárs dostanete na vedľajšiu koľaj a premeškáte život? Ježiš povedal – pravda vás oslobodí. Kto má odvahu postaviť sa zoči-voči vlastnej pravde, môže sa stíšiť. Z ticha som nemal až taký strach. Viac som sa obával, či kláštorný život nebude pre mňa príliš tesný. Či tu neustrniem a či zostanem dostatočne živý. Tento strach bol predovšetkým na začiatku, no rýchlo odznel. Myslíte si, že v živote existuje poriadok, vyrovnávacia sila, čo človeka upozorní na to, či žije podľa dobrého, alebo deštruktívneho životného princípu? Depresia je niekedy krikom duše o pomoc v dôsledku veľkých nárokov na nás samotných. C. G. Jung povedal, že depresia je dáma oblečená do čierneho. Keď zaklope na dvere, potom ju nechaj vstúpiť, má ti povedať niečo dôležité. V takom prípade je skutočne dobré, aby duša rebelovala. No človek musí byť pri interpretácii choroby aj opatrný. Pokiaľ budem človeku neustále pripomínať, že si za svoje postihnutie môže sám, len v ňom posilním pocit viny, a nepomôžem mu. Vraj praktikujete aj zenovú meditáciu? Áno. Cez zenovú meditáciu som získal hlbší prístup ku kresťanským modlitbám. Sedím v príslušnej polohe, sústredím sa na svoj dych a ponáram sa do modlitby. Pred dvoma rokmi som bol v budhistickom ženskom kláštore na Taiwane a hovoril som so zenovou majsterkou o našich skúsenostiach s meditáciou. Obaja sa chceme dostať do oblasti ticha, mimo dosah slov. No v kresťanskej tradícii Ježišovo slovo sprístupňuje cestu k tajomstvu Boha bez slov. Pre nás kresťanov je to oblasť lásky. Mníška mi odpovedala, že pre ňu je láska príliš namáhavá, akási oblasť prázdnoty. Vtedy som si pomyslel, či nedošlo k zámene medzi pojmami láska a pocit. Myslím si, že ak je prazákladom života láska, dáva bytiu úplne inú kvalitu. Ako to, že sa ako kresťanský mních zaoberáte budhizmom? Dialóg s budhizmom a skúmanie jeho náuky sú podľa mňa veľmi dôležité, pretože ľudia toho v kresťanstve veľa prehliadli. Nejde predsa vôbec o miešanie náuk, ale o vzájomné učenie sa. Oslobodenie sa od ega. Zbavenie sa a uvoľnenie od sveta. To sú tie momenty, ktoré sú v oboch náboženských smeroch veľmi dôležité. No na rozdiel od kresťanstva musí byť v budhizme veľké Ja nielen prekonané, ale aj rozpustené. Nezdá sa vám to v rozpore s kresťanskými myšlienkami? To je pravda. Martin Buber, ktorý napísal slávnu knihu Ja a Ty, ukázal, aké je dôležité osobne sa stretávať 27 Svet Grálu 34 | 2012
Change language