SG34

svetgralu

december 2011 – február 2012

Naozaj nad nami bdejú anjeli strážni?

A môžeme sa s nimi vedome skontaktovať?

strana 5

O mužnosti, ženskosti a pravej láske

strana 22

V roku 2012 vyvrcholí slnečná

aktivita. Je to pre nás nebezpečné?

strana 29

Cena 2,89 € (87 Sk)

jún 2012 – august 2012

O pôsobení dvoch veľkých reformátorov cirkvi

strana 32

Rozhovor s MUDr. Tiborom Barancom

strana 42

Pri duševnej činnosti sú niektoré

oblasti mozgu obzvlášť aktívne

strana 48

Cena 2,89 €

Čo

hovoria o obávanom

roku

2012 americkí

Indiáni a šamani

strana 9

Exkluzívny rozhovor

s Rüdigerom Dahlkem

strana 52

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

marec 2012 – máj 2012

Existuje viacero spôsobov, ako šíriť informácie…

strana 29

Japonsko – už

sme zabudli?

strana 44

Záhadný jav

zhmotňovania

duchov a predmetov má

svoje logické vysvetlenie

strana 50

Dosiahneme pránickou

stravou duchovný september pokrok? 2012 – november 2012

strana 14

Dajú sa vedecky vysvetliť,

alebo sa udial Rozhovor zázrak?

s mužom závislým od drog

strana 11

strana 38

Slepé nasledovanie vierouky je pre

duchovný vývoj škodlivé

strana 45

Ako deti správne motivovať

k práci

strana 14

Cena 2,89 €

Cena 2,89 €

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

Životný príbeh ženy,

ktorá počula hlasy

strana 5

O pozoruhodnom

a bezchybnom spôsobe

ich orientácie

strana 20

www.svetgralu.sk

Duchovné súvislosti v živote

o ľudskom zdraví

strana 18

bytostiach

strana 34

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.

Ďalšie číslo 35

Vychádza v marci 2013

Reinkarnácia –

existujú minulé životy?

Viera v reinkarnáciu už nie je doménou východných

náboženstiev. Stále viac a viac ľudí prichádza k presvedčeniu,

že na Zemi nie sú po prvý raz. Prečo si však na svoje

predošlé životy nepamätáme? Aký zmysel má prevteľovanie,

ak vždy zabudneme, kým sme boli? Na tieto a podobné

otázky budeme hľadať odpovede v ďalšom čísle časopisu

Svet Grálu

Svet Grálu

Svet Grálu

30

A koľko anjelov stráži vás?

Mayovia a doba

Svet

Grálu

Svet Grálu

Láska muža a ženy

Sú búrky na slnku

pre nás hrozbou?

obratu

Svet Grálu

Duchovná príčina

chorôb a súčasná

školská medicína

„Pránická strava“

31

Život bez jedla?

Ako vznikajú fámy

Hiročernofukušima

ofukušima

Halucinácie

alebo hlasy

neviditeľných?

Počuť hlasy? To

nie je normálne

Navigácia u zvierat

Materializácia

Jeme lieky,

ale zdraví nie sme

Svet Grálu

32

Jan Hus a Martin Luther

Môžeme žiť

Svet bez jedla?

Grálu

Integrovaná medicína

Ako sa prejavuje

duša človeka?

Svet Grálu

33

Desať rán

egyptských „Život byl poměrně nudný.

Tak proč si ho nezpestřit?“

Nebezpečenstvo dogmatizmu

„V pote svojej tváre…“

Lieky na trvalé

uzdravenie nestačia

Rozhovor

s Prof. Ludmilou Kameníkovou,

Život s „druhým

svetom“

Rozhovor s Margot Ruis

nielen o prírodných

Monika Schulze

Škriatkovia, trpaslíci, bytostní

Kniha prebúdza staré poznanie o neviditeľných

bytostiach prírody a oslobodzuje ho od nánosu

niektorých omylov a chybných predstáv: hovorí

o vzťahu medzi nami a bytostnými, ktorí

pôsobia v našom okolí a v prírode a je zjavné,

že kedysi nám boli dôverne známi.

Ságy, mýty, rozprávky a viera prostých ľudí

obsahovali vedenie o škriatkoch, trpaslíkoch

a iných „bytostných“, ktoré naša moderná

doba vytlačila už len do ríše detskej fantázie.

Opätovné získanie neskaleného vzťahu

k bytostným pomocníkom otvára nášmu životu

cestu k obšťastňujúcim skúsenostiam.

Naša cena: 5,60 €

Cena pre predplatiteľa: 5,00 €

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na konci

časopisu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk


„ (...)

na hvězdném nádraží cinkají

vagóny...“ – spieva folkový

trubadúr Nohavica a je to pre

mňa dodnes jeden z najkrajších veršov,

aké som kedy v pesničke počul.

Predstavujem si pri ňom veľké (ale

naozaj veľmi veľké) koľajisko so železnými

dráhami rôznych smerov a tisíckami

pristavených, odchádzajúcich

a prichádzajúcich vlakov. Prizerám

sa tomuto výjavu bližšie a vo vlakoch

vidím ľudské bytosti, ktoré sa práve

vrátili zo svojej vandrovky po svete,

zo súkromnej „vesmírnej odysey“.

A vidím tu aj iné bytosti, ktoré precízni

výpravcovia pošlú presne podľa

cestovného poriadku do novej stanice.

Čuduj sa svete, celému tomu

pohybu vládne prastará navigácia,

hviezdne náveste, ktoré ukazujú vlakom

aj cestujúcim správny čas odchodu.

V onom výjave je akýsi podivuhodný

poriadok, asi nikoho

nenapadne na poslednú chvíľu prestupovať.

O tých, čo sa povezú v prvej

triede, potom budú na zemi hovoriť:

Narodil/a sa pod šťastnou hviezdou.

Zvláštne, že sa ešte dnes mnohí ľudia

obracajú k hviezdam s viac či

menej ťaživými otázkami, dokonca

sú presvedčení, že by mohli ovplyvňovať

ľudský osud. Že to nie je (prinajmenšom

celá) pravda, ukazuje

už jeden prastarý príbeh o dvoch

chlapcoch, narodených v tom istom

momente, v tej istej hviezdnej sekunde.

Jeden z nich sa stal aristokratom,

druhý ostal do smrti otrokom.

Či si ten príklad jeho tvorca vymyslel,

aby zdôraznil dôležitosť ľudskej

slobodnej vôle a vlastného snaženia,

alebo sa príbeh skutočne stal, nevieme.

Vieme, že ešte v stredoveku

tvorili astrológia a astronómia dve

odvetvia jedného vedeckého odboru.

Králi začínali s veľkými stavbami

v astrologicky zvolenom okamihu

a vojvodcovia sa pred výpravou tiež

radili s hviezdami. História astrológie

siaha do obdobia najstarších civilizácií.

Mysticky a asketicky založení

pytagorovci tvrdili, že nebeské

telesá svojimi pohybmi vyludzujú

tóny a tie spolu vytvárajú veľkolepú

harmóniu sfér. Kepler ani Beethoven

im neprotirečili, i keď ten druhý siahal

na hviezdy celkom iným spôsobom.

Astrológia má aj v súčasnosti

silných zástancov – štatisticky sa vraj

dá dokázať, že u ľudí s určitým povolaním

sa nadpriemerne často vyskytuje

určité postavenie planét. Údajne

existujú dni, kedy je lepšie nesadať

do auta. Niekomu sa môže zdať podozrivé,

že sú roky, kedy sa nápadne

často rodia deti s určitými, nie najbežnejšími

menami. Raz je veľká úroda

Samkov a Lucií, potom príde vysoko

nadpriemerný rok Paľkov a Kristínok

(možno by stálo za to preskúmať

matriky ☺). Že by v tom bol nejaký

nebeský zákon, ktorý pán Kepler prehliadol?

Vyzná sa astrológia v kozmickom

cestovnom poriadku, na základe

ktorého sa človek rodí do tohto sveta?

Ako vyplýva z článkov, ktoré nájdete

NA ÚVOD…

vo vnútri časopisu, v tom najlepšom

prípade sa astrológia snaží napovedať,

čo hviezdy priniesli do vienka tomu-

-ktorému človeku. A čo by sa prípadne

mohlo stať – nie však to, čo

sa stane a najmä nie to, čo s tým

dotyčný človek urobí. Avšak, ako

sa zdá, nie každý astrológ sa uspokojí

s týmto cieľom. Kedysi dávno mojej

známej vychýrený odborník vyčítal

vo hviezdach štyri deti. Mňa by to

teda vystrašilo, hoci mám k deťom,

ako sa vraví, kladný vzťah. Možno

aj preto som si horoskop nikdy urobiť

nedal a ani sa k tomu nechystám.

Vo svojom veku už viem, pre aké povolanie

sa hodím a pre aké nemám

predpoklady ani pri tej najlepšej vôli.

Pomerne dobre som oboznámený aj

so svojimi slabosťami a moje prednosti

nech radšej posúdia iní ľudia.

Isté však je, že popularita drahých

súkromných aj lacných novinových

horoskopov je stále povážlivo vysoká

a preto sa tejto téme venujeme aj my.

Podtitul na prvej strane nášho časopisu

si však pokojne môžete poopraviť

takto: Prečo horoskop niekedy

vychádza?

Roman Levický

levicky@svetgralu.sk

3

Svet Grálu

34 | 2012


OBSAH

4

Svet Grálu

34 | 2012

FEJTÓN

Astrológia 5

VÝCHOVA

Vychovávať deti?

Buďme vzorom!

TÉMA

Kráľovské umenie

Astrológia ako pomoc pre život

TÉMA

Astrológia v dnešnej dobe 18

TÉMA

Astrológia

Ukážka z knihy Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu

POHYB

Dobrú noc!

Večerné cvičenie pre ramená a chrbát

Pokiaľ ide o ich výchovu, zrejme

neexistuje v živote žiadna

iná oblasť, od ktorej sa toľko

očakáva, a na ktorú sme tak málo

pripravení.

ROZHOVOR

Peniaze predsa (ne)prinášajú šťastie

Rozhovor s profesorom

Mathiasom Binswangerom

a Pinom Fusarom

ROZHOVOR

„Biblia pre mňa nie je dogmou!“

22

24

Páter Anselm Grün pre Svet Grálu

7

10

14

26

RECENZIA

Ako v nebi 31

ROZHOVOR

Slováci, akí sme?

FOTOGRAFIE

Hory

ZDRAVIE

Samoliečba zápalových chorôb 40

ŽIVOT

Ako človek dosiahne

v živote šťastie?

ZAUJÍMAVOSTI

Severný pól sa sťahuje 45

POVIEDKA

Joshe a svätá rodina 46

ZDRAVIE

Aspirín pre mozog

Aký nebezpečný je mentálny doping?

PODOBENSTVÁ

Kráľovská svadba

Ježišove podobenstvá

Rozhovor s PhDr. MILANOM

ZEMKOM CSc., o tom, akí sme boli

i akí vlastne dnes sme, ale tiež ako

sa javíme sebe a ostatným.

Fotografie Karla Prskavca

Odpovedať na najjednoduchšie otázky je niekedy najťažšie.

32

36

44

49

FÓRUM SVETA GRÁLU

O neviditelném světě 52

54

NÁZORY

Listáreň 56


FEJTÓN

Astrológia

„V

aša kráľovská Jasnosť,“ prehovoril

v hlbokom predklone tajomník

Joannus Saturninus, „je tu ten astrológ,

Hieronymus Kamenicus Kamenický,

ako ho Vaše Veličenstvo ráčilo pozvať.

“Kráľ Friederik Dobromyseľný úkosom

vzhliadol z výšky svojho pracovného

Artur Zatloukal

v tvár slovanskej prostoduchosti strácala

jeho poriadkumilovná múdrosť

pôdu pod nohami. Vzpriamil sa. „Priveďte

mi ho,“ prikázal, akoby ho chcel

predhodiť levom.

Mužovi vo dverách, Hieronymovi

Kamenickému, chýbala na tvári istá

stola na poníženého služobníka a odložil

husie brko do kalamára. „Ten? Veď

mal predsa prísť už včera!“

„Kone sa mu cestou splašili, Vaša Milosť,“

úctivo oboznamuje komorník.

„Tak? Minule ho vraj cestou z Michalskej

brány zhodili z Juditinho mosta

nemeckí kolegovia zo závisti. Kvôli nejakým

astrologickým rozporom. Počujte,

Saturnin, vy viete, že mám pre

ten váš slovanský kmeň slabosť, ale

jedno na ňom neznášam, a to je nedochvíľnosť.

V každom kultivovanom

národe by ho za oneskorený príchod

uvrhli do hladomorne, len u vás sa vyhovárate,

že máte v erbe „Zajtra znamená

včera“ a radšej vyzeráte svetlé

zajtrajšky, než obzeráte vlastné chyby.“

Kráľ bol nespokojný.

„Juditin most nevedie z Michalskej

brány, ale z trošku severnejšie ležiaceho

Starého mesta, Vaša Jasnosť,“ úctivo

prehovoril komorník, „a tí Nemci

sa s ním nepohádali na moste, ale

v hostinci U jednookého kalicha. A nebolo

to zo závisti, ale z nevôle. On totiž

vykladač hviezd Lambrecht Falcký

z ich postavenia vyčítal, že ich v budúcnosti

čaká veľká sláva a že si podrobia

takmer celú Európu pod vedením

veľkého Vodcu. A Hieronymus Kamenický

mu vytkol, že nesprávne spočítal

vplyv Marsu, vládcu súhvezdia Barana

v čísle 9, čo je vlastne obrátená šestka,

a vypočítal, že ten vodca bude pekný

pľuhavec a že všetci dokopy skončia

zle. No a pretože mal pravdu, tak to

vyriešili na moste modifikovanou defenestráciou,

Vaša Milosť.“ Saturninus

stál v úctivom postoji, ústa ako gombička

a na tvári najvyšší možný stupeň

účastnej zdvorilosti.

„Raz o vás napíšu knihu, Saturnin,“

zavrčal znechutene kráľ. Cítil, že je

nenápadne zahnaný do kúta. Tvárou

bledosť, ktorá dodávala stredovekým

učencom vážnosť. Astrológov, fyzikusov

a alchymistov delil kráľ na dve

triedy, na úslužných tučkov a podvyživených

fanatikov. Tých prvých mal

radšej, pretože sa s nimi dal rozumne

dohodnúť posun termínu stavby alebo

diéty; ale tento vyzeral, že je z tej

druhej skupiny. Kráľ sekundu váhal,

či má návštevníka pokarhať za neskorý

príchod, alebo ho blahosklonne osloviť.

„Pristúp bližšie,“ prehovoril nakoniec

neutrálne. „Hovorí sa o tebe,

že si dobrý vykladač hviezd. Z tvojho

skromného odevu usudzujem, že ťa

vladári zriedka odmeňujú za odpovede,

aké si práve želajú počuť.“

„To povedala Vaša Jasnosť,“ úctivo

sa uklonil astrológ.

5

Svet Grálu

34 | 2012


FEJTÓN

„Chcem od teba odpoveď na dve

otázky,“ zabodol kráľ oči do svojej

obete. „Vieš, že sa schyľuje k veľkej

bitke. Zo západu a z juhu sem tiahnu

pluky a čoskoro sa rozhodne o osude

národov milých nášmu srdcu.“ Kráľ

sa postavil. „Povedz mi, ale bez všetkých

prorockých vytáčok – ako bitka

dopadne? Čaká na naše národy sloboda,

alebo poroba?“

„Istotne zvíťazíme,“ nevydržal to tajomník,

„včera som počul U jednookého

kalicha prisahať Henricha Chropyňského

z pluku moravských pánov,

že i keby mali do jedného padnúť, neustúpia!“

Kráľ ho prebodol pohľadom. „Nemám

rád moravských pánov,“ zavrčal

s nevôľou. „Zakaždým, keď ide môj

kastelán na Moravu, musí si na kočiar

vyvesiť ceduľu „Já nésu z Prahy!“

alebo dokonca „Ja som z Prahy neni!“.

To keď ide na veľkomoravské kniežatstvo

do Nitry. Inak mu obídu kočiar

s kremnickým grošom a načmárajú

naň pohanské symboly.“ Komorník

úctivo zmĺkol.

„Je si Vaša Milosť istá,“ prehovoril

pomaly astrológ, „ že si tieto národy

slobodu zaslúžia? Že si dokážu vládnuť

sami?“

„Samozrejme že áno,“ nadskočil zase

tajomník, „to dokáže každý! Len mať

slobodu – potom sa už uvidí!“

Kráľ si ho nevšímal. „To je moja

druhá otázka. Ako to v tejto zemi

bude vyzerať za – povedzme, štyristo

rokov?“

Hieronymus chvíľu mlčal. Potom

pomaly otvoril čiernu skrinku, opatrovanú

v ruke, rozhliadol sa a na najbližší

stôl položil krištáľovú guľu.

Všetci so zatajeným dychom znehybneli

a vykladač hviezd sa zapozeral

do lesklého povrchu. Dlho vládlo

úplné ticho.

„Vidím zberbu z podhradia, ako dosiahla

trón Vášho Veličenstva,“ prehlásil

váhavo astrológ. „V kreslách

6

Svet Grálu

34 | 2012

zemského snemu sedí čeliadka, bažiaca

po privilégiách a mnohí prosto

kradnú. Niektorí svoju prešibanosť

do sladkých rečí halia, a iní, ktorí

nedokážu ani to, len tak ako bábky

prilepené na lavice zemského snemu

sedia. Výhody pre seba a svojich hľadajú

a domov si mešce dukátov nosia.

Blaho zeme na srdci nemajú, a tých

ktorí ho majú, ešte utláčajú a hanebne

stíhajú; až ich zo snemu vypudia, aby

pokoj dali a v zlodejstvách ich viac

nerušili.“

Kráľ sa zachmúril. „Čeliadka má

v čeľadíne zostať,“ povedal kriticky,

„a šľachta na tróne vládnuť.“

„Čeľadníctvo, Vaša Jasnosť, je záležitosťou

ducha, nie rodu,“ uklonil

sa vykladač hviezd a znovu sa zahľadel

do gule. „Vidím na tróne i muža

nanajvýš aristokratického, z rodu čeľadníkov

pochádzajúceho, a nebolo

od čias cisárskych druhého takého ducha

veľkého, krajinu múdro spravujúceho.

Lež dávno je to už – doba sa medzitým

zmenila. Je to divná doba.

Ľudia sa Boha neboja, len sa seba navzájom

boja a to robia, čo im druhí

dovolia a im bez trestu prejde. Na uliciach

kočiare bez koní jazdia, a namiesto

chrámu má každý doma svoj

oltárik, a na tom oltáriku veľký obraz

majú, a ten obraz sa hýbe a hovorí,

a oni sa každý večer pred tým oltárikom

sťa pred božstvom zhromažďujú,

dlhé časy vysedávajú, obete z mäsa

a piva prinášajú a kadejako tam

sa rozčuľujú, či baviť sa nechávajú.“

Kráľ zarazene načúval. „Tak? A čo

bude ďalej?“

„Všetko sa zrúti, na čom požehnanie

nespočíva a čo sa po vôli Božej nepýta.

A pretože všetko z opičej múdrosti povstalo,

čo sa vychvaľuje, chvastá a požaduje,

zrúti sa tá babylonská veža

sama, ľudia samotní jej stĺpy podpília.

Až potom sa niektorí spamätajú, ale

len niektorí, ostatní sa i potom dielom

budú rozčuľovať a dielom zúfať.“

„A čo sa dá proti tomu robiť?“ pýtal

sa ohromene kráľ Friederik.

Kamenický sa skúmavo pozrel

na jeho tvár. „Pýtal si sa, či zajtrajší

boj vyhráš, ó kráľ. Prehráš.“

„To ti povedali hviezdy?“

„Nie, to mi povedali tvoje oči. To

rozhodnutie záleží na tebe. Vedzte,

Osvietenosť, že Božie požehnanie nemožno

vyprosiť, najprv sa musí každý

po vôli Božej pýtať, tú vôľu poznať

a podľa nej konať. A ty tú zajtrajšiu

bitku...“

„Zajtrajšiu, povedal si? Ale zajtra nemôže

byť žiadna bitka, pozval som

na slávnostný obed anglických vyslancov,

pánov Westona a Conwaya. Je to

dôležité, moje budúce vzťahy s Anglickom...“

„Nebudú žiadne vzťahy s Anglickom,

Vaša Milosť. A vy po zajtrajšku už nebudete

kráľom. Ako sa teda rozhodnete?“

Kráľ pochmúrne mlčal. Sekundy

napäto plynuli. „Neverím ti,“ povedal

nakoniec. „Kočiare bez koní, obrazy

čo sa samé hýbu a ešte aj hovoria... To

nemôže byť. Choď. Môj pokladník ti

vyplatí odmenu. Už choď, nechcem

ťa vidieť.“

Hieronymus sa bez slov uklonil,

schoval krištáľovú guľu a odchádzal.

Kráľ chvíľu stál uprostred pracovne

a váhal. „Žeby snáď predsa len...“ Nakoniec

potriasol hlavou. „Nie, to nemôže

byť. A koniec-koncov tá bitka

iste ani nie je taká dôležitá... Počuj, tajomník,

zavolaj mi kuchára a obradníka,

chcem s nimi prebrať zajtrajší

obed. A tiež môjho krajčíra, je to dôležité.

Je to veľmi dôležité!“

Artur Zatloukal

zatloukal@svetgralu.cz


VÝCHOVA

12 zlatých pravidiel úspešnej výchovy (1)

BIRGIT MARIA A PHILIPP-DAMIAN SIEFERT

Vychovávať deti?

Buďme vzorom!

Aby rodiny boli

šťastné a spokojné

Deti – naša budúcnosť, hovorí sa. Pokiaľ ide o ich výchovu, zrejme neexistuje v živote

žiadna iná oblasť, od ktorej sa toľko očakáva, a na ktorú sme tak málo pripravení.

Sme rodičia ako mnoho iných, aj my sme sa dopúšťali chýb. Učili sme sa z vlastných

neúspechov. Čítali sme, pozorovali a experimentovali, odpozorovávali od ostatných

a hľadali nové cesty. Ale čo sa u jedného dieťaťa osvedčilo, u druhého vôbec nefungovalo.

Každé dieťa je totiž iné, každé túži byť milované, len s iným prístupom. A každé

tiež miluje svojským, individuálnym spôsobom. Preto vo výchove neexistujú žiadne absolútne

záväzné pravidlá. Existujú výnimky, mnoho jemných rozdielov, mnoho nuáns.

Dobrú vôľu rodičov pri uplatňovaní láskyplnej a jasnej výchovy neraz oslabí všedný

deň plný stresu, vypäté situácie, ktoré sú často také vyčerpávajúce, že mnohí nakoniec

skĺznu do známych a zabehnutých, no nevhodných spôsobov správania. Neprehliadnuteľným

a často nekontrolovateľným faktorom, ktorý sa dnes vplazil do výchovy, je

agresívny vplyv médií a obchodu s výdobytkami rôznych priemyslových odvetví. To

všetko u zodpovedných rodičov ešte prehlbuje stres tým, že musia bojovať na viacerých

frontoch súčasne. Žiaľ, dostáva sa im relatívne málo podpory.

Milí rodičia, držíme vám teda palce, aby ste našli motiváciu a odvahu popasovať

sa s mnohými „drakmi“, ktorých je potrebné v oblasti výchovy skrotiť. Touto sériou

vo Svete Grálu vás chceme podporiť pri vytváraní prostredia, ktoré je naplnené radosťou

a poskytuje možnosti kreativity a rozvoja celej rodine.

P

okiaľ máme záujem niečo zlepšovať,

doprajme si čas. Nemusíme byť

perfektní okamžite – prijmime svoju

ľudskú nedokonalosť. Svoje chyby si

odpúšťajme a jednoducho pokračujme

– s úsmevom. Ani najkrajšia kvetina

sa nedokáže rozvinúť za jediný deň!

Naša skúsenosť hovorí, že najdôležitejšie

je, aby sme sa my sami cítili dobre,

potom sa budú cítiť dobre aj naše deti.

Takže: uvoľnite sa, preneste

sa do „iného sveta“ a – tak ako my

– doprajte si nový pohľad na veci

okolo seba. Výchova je pre rodičov

cestou za poznaním seba samých –

a deti nám pri tom pomáhajú.

P

DOPRAJME

SVOJIM DEŤOM

POKOJ

ráve sme sa dostali k jadru pravidla

č. 1: Pokoj!

Určite nechceme zvádzať k zanedbávaniu

výchovy, ale ako si často

môžeme všimnúť, deti sú v neprimeranej

miere vystavené napomínaniu,

a úplne zbytočne.

Jeden príklad za všetky: predstavme

si, že pri upratovaní jedno

z dvojčiat upratuje dobrovoľne,

druhé neupratuje vôbec. Táto „nerovnosť“

však dieťaťu, ktoré upratuje

s chuťou neprekáža, pretože to

robí rado. Obe deti sú teda spokojné.

Matke však pripadá nespravodlivé,

že jedno z detí sa nezapojilo do práce,

preto ho chce primäť k tomu, aby

takisto upratovalo. Takáto situácia

môže byť stresujúca pre všetkých zúčastnených.

Ak sa obzrieme späť, môžeme často

pozorovať, že situácia sa často vyrieši

sama, pokiaľ deťom doprajeme

dostatok času a zostaneme pokojní.

Napr. v našom prípade dvojčiat môže

rodič dieťaťu vysvetliť, prečo by sa aj

ono malo zúčastniť upratovania. Deti

obyčajne samé začnú chápať rôzne

súvislosti a po prekonaní určitého

vývoja sa zmenia. Všetko potrebuje

svoj čas.

V danej situácii si sebakriticky povedzme:

je skutočne nutné zasahovať,

alebo ide skôr o prejav vlastnej

7

Svet Grálu

34 | 2012


VÝCHOVA

nespokojnosti? Pokiaľ sa necítime

dobre, úprimne to svojmu dieťaťu

povedzme. Vo väčšine prípadov si

s tým dieťa poradí – často lepšie, než

sám dospelý.

Naše dieťa je zrkadlom nás samých.

Pokiaľ si prajeme, aby sa naše dieťa

zmenilo, zmeňme sami seba. Doprajme

mu viac pokoja, ono samo

nás bude nasledovať. Deti si úprimne

želajú robiť to, čo robia ich rodičia.

A aké „dobré“ majú deti byť?

Slovo „dobrý“ väčšinou znamená

prispôsobivý, nenápadný, tichý

a bez odporu. Otázkou je, či dieťa

pod tlakom, aby bolo stále dobré,

teda poslušné, bude ešte schopné

rozvíjať svoju individualitu a talent.

Samozrejme, je nevyhnutné

dodržiavať určité pravidlá spolužitia,

no niekedy je to aj tak, že máme

určitú predstavu, ktorú chceme dieťaťu

vnútiť. Deti majú vlastný uhol

pohľadu, nachádzajú sa „vo svojom

svete“. My ich niekedy chceme, nevedomky,

vtiahnuť do sveta dospelých,

ale ony majú svoj vlastný

rytmus, ktorý sa od nášho veľmi

líši. Potrebujú viac času. V nejednej

situácii na deti zbytočne naliehame,

usmerňujeme a kritizujeme

ich, aj keď to nie je nutné. V každom

prípade pomôže najprv sa zastaviť,

hlboko sa nadýchnuť a vydýchnuť,

uvoľniť sa a povedať si: „je to teraz

skutočne dôležité?“ Načúvajme

pritom svojmu vnútornému hlasu.

Z mnohých skúseností a rozhovorov

s rodičmi je zrejmé, že väčšina napomínaní

je zbytočná; rodičia vyžadujú

od svojich detí určitý spôsob

správania preto, že sa sami cítia

bezradní. Výsledkom je, že deti ich

prestanú vnímať. Keď sa rodičia sťažujú,

že ich deti nepočúvajú, jedným

z možných dôvodov je práve to,

že ich napomínajú príliš často. Zahŕňajú

ich priveľkým množstvom

pokynov, čo sa míňa účinkom – deti

ich nedokážu spracovať.

P

ÁNO ZNAMENÁ

ÁNO A NIE JE NIE!

ravidlo č. 2: „Jasné áno a jednoznačné

nie!“

8

Svet Grálu

34 | 2012


Pokiaľ ste sa rozhodli od svojho

dieťaťa niečo vyžadovať, potom by

ste na tom mali trvať. Deti najviac

mätie, ak najprv povieme áno a nakoniec

predsa len nie, alebo naopak.

Počas našich seminárov nachádzame

s rodičmi pojmy, ktoré

s týmto pravidlom súvisia: spoľahlivosť,

jasnosť, istota, bezpečie, láska,

dôvera, uvoľnenosť, orientácia, úcta,

rešpekt. Vieme, že byť dôsledný je

spočiatku vždy náročné, ale pokiaľ

poľavíme a svoj názor zmeníme,

bude to neskôr ešte ťažšie. A čím

budú deti staršie, tým únavnejšie to

pre nás bude. Teda – dobre si rozmyslime,

čo od svojich detí budeme

vyžadovať, a potom na tom trvajme!

Iste, môže nastať situácia, keď je

nutné zmeniť svoje áno alebo nie, ale

malo by k tomu dochádzať iba vo výnimočných

prípadoch. Aj vek dieťaťa

hrá dôležitú úlohu. Ako základné

pravidlo platí: čím je dieťa mladšie,

tým dôslednejšie máme trvať na tom,

čo povieme. Staršie deti sú schopné

lepšie zaobchádzať s vašou ústupnosťou

voči prosbám. A pokiaľ ste už raz

urobili chybné rozhodnutie, je lepšie

si chybu otvorene a úprimne priznať.

– Aj takto deti učíme, svojím

príkladom!

V praxi je toto dôležité pravidlo

uplatňované často úplne opačne: čím

menšie je dieťa, tým viac je mu dovolené

a čím je staršie (mladistvé), tým

začínajú byť rodičia prísnejší a nekompromisnejší.

To však väčšinou

vyvolá vzdor, ktorý všetkých popudí.

Niet potom divu, že platí príslovie:

„Malé deti, malé starosti – veľké deti,

veľké starosti.“

Nuž teda – dôverujme sebe a svojim

deťom, tak sa môžeme stať najlepšími

a najvernejšími partnermi!

Birgit Maria a Philipp-Damian Siefert

redakcia@svetgralu.sk

Bestseller o výchove

Respektovat a být

respektován

Naša cena: 12,60 €

Cena pre predplatiteľa: 11,20 €

Táto kniha ponúka možnosť uvidieť súvislosti

medzi tým, čo robíme a hovoríme deťom v bežných

situáciách každodenného života, a tým, aké raz budú,

keď dospejú.

Ako rodičia, učitelia, vychovávatelia chceme pre

deti to najlepšie. Úprimne im do života prajeme,

aby z nich vyrástli šťastní, úspešní a tvoriví ľudia,

ktorí budú schopní zvládať bežné i náročné situácie,

budú dobrými partnermi a kolegami so zmyslom

pre zodpovednosť i zmyslom pre humor. Ako však

prepojiť vznešené myšlienky o rozvoji osobností detí

a ich vedenie k samostatnosti a zodpovednosti s tým, čo

máme povedať, keď ich upozorňujeme na neporiadok

v izbe, neskoré príchody, nevhodné správanie alebo

zabudnuté úlohy?

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu

na konci časopisu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk.


ROZHOVOR

Peniaze

predsa

(ne)prinášajú

šťastie

Rozhovor s profesorom Mathiasom Binswangerom a Pinom Fusarom

Akú rolu hrajú peniaze a majetok v prípade

šťastia? Svet Grálu sa o tejto téme

zhováral s dvoma protikladnými osobnosťami:

Mathias Binswanger je bádateľom

v oblasti šťastia a zároveň profesorom

ekonómie vo Švajčiarsku, Pino

Fusaro bol prominentným gastronómom

v Norimbergu v Nemecku, až kým

sa svojho života vo vyššej spoločnosti

sám nevzdal. V súčasnosti nachádza

svoje najhlbšie šťastie ako pútnik

a „peaceworker“.

Svet Grálu: Pán profesor Binswanger,

mnoho ľudí spája pojem

šťastia s vlastníctvom, šťastie vidí

v majetku. Čím viac si môže niekto

10

Svet Grálu

34 | 2012

dopriať, tým musí byť šťastnejší.

Je to tak i z pohľadu výskumu šťastia?

Binswanger: Áno, je, ale iba do určitej

miery. Keď človek nemá nič,

nemá napríklad strechu nad hlavou,

nemá čo do úst, potom je samozrejme

šťastný, keď dostane niečo

jesť, alebo má kde hlavu zložiť, ale

čím viac človek má, tým slabšia je

súvislosť medzi šťastím a vlastníctvom

hmotného majetku.

Svet Grálu: Napísali ste veľmi

úspešnú knihu s titulom „Šliapacie

mlyny šťastia“. Čo ste týmto

názvom chceli povedať?

Binswanger: Šliapací mlyn je

metafora. Moderný šliapací mlyn

nájdeme napríklad vo fitness centre,

kde človek môže bez kontaktu

s „dotieravou“ prírodou vyhnať svoj

tlak do závratnej výšky. Je možné

behať stále rýchlejšie a predsa zostať

na mieste – rovnako ako v šliapacom

mlyne. Angličania majú porekadlo:

„Je lepšie byť veľkou žabou

v malom rybníku, než malou žabou

vo veľkom“. Ako „veľká žaba“ v malom

rybníku je človek „niekto“, tam

má obdiv, status, je patrične šťastný.

Ako „malá žaba“ vo veľkom rybníku

nie je „nikto“. Takže by bolo

pekné, keby sme žili v spoločnosti,


ROZHOVOR

kde by bolo čo najviac malých rybníkov,

čo by mnohým ľuďom umožnilo

byť niekde veľkou žabou. Keď

sa však rozhliadneme, dnes to chodí

tak, že sa celosvetovo porovnávame

s tými najlepšími, najkrajšími, najúspešnejšími

alebo najbohatšími.

A tak sme potenciálne malými žabami

vo veľkom rybníku. A to napríklad

šťastiu neosoží. Musíme si

teda nájsť rybník, kde by sme mohli

byť veľkou žabou.

Svet Grálu: Ako sa vôbec dá prepojiť

výskum šťastia s ekonómiou?

Prečo sa ekonóm zaoberá takou

hodnotou, akou je šťastie?

Binswanger: Kto bol niekedy

konfrontovaný s národohospodárskymi

teóriami, máva často dojem,

že v ekonómii ide o to, ako zarobiť čo

najviac peňazí. Ale o peniaze v čisto

ekonomických teóriách vôbec nejde.

Tam je ústredným bodom niečo celkom

iné, a to výťažok. Vychádza

sa z toho, že domácnosti maximalizujú

svoj výťažok. Bežným jazykom

povedané to znamená, že ľudia

robia to, čo ich urobí šťastnými

alebo spokojnými. Ale rovnako dôležité

je ešte niečo ďalšie – a to čas!

Dnes existujú na jednej strane ľudia,

ktorí sú nespokojní, pretože majú

síce veľa času, ale žiadne peniaze.

A na druhej strane sú ľudia, ktorí

sú nespokojní preto, že hoci majú

mnoho peňazí, nemajú žiadny voľný

čas. Tieto stavy nie sú ekonomicky

optimálne, a preto má byť našou

hlavnou snahou nájsť čo najvhodnejší

pomer medzi nimi.

Svet Grálu: Nepotrebuje azda

všade proklamovaný hospodársky

rast práve tie Vami zmieňované

šliapacie mlyny šťastia?

Binswanger: Áno, medzi šťastím

a ekonomickým rastom existuje trochu

ambivalentný vzťah. Na jednej

strane hospodársky systém funguje

dobre iba za určitého rastu.

Na druhej strane však zisťujeme,

že tento rast neurobí ľudí v rozvinutých

krajinách ani spokojnejšími ani

šťastnejšími. V súčasnosti je rast jediným

cieľom hospodárskej činnosti,

predovšetkým aj v hospodárskej politike.

Ale maximálny rast, o ktorý

sa všade snažíme, je v skutočnosti

ekonomicky zmysluplný len vtedy,

ak prináša viac šťastia alebo spokojnosti.

A pokiaľ to tak nie je, potom je

neekonomické staviť len na rast. Pokiaľ

sa človek pokúša maximalizovať

len rast, časom narazí na nerozumné

riziká a stupňujúce sa problémy.

A čo z toho potom vzniká, to vidíme

aj pri súčasnej finančnej kríze.

Svet Grálu: Takže najvýnosnejším

cieľom hospodárstva má byť

šťastie človeka?

Binswanger: Áno, ide vlastne o to,

aby sa ľudia v určitej krajine cítili

dobre. Musí sa začať tam, kde niečo

bráni tomu, aby boli ľudia šťastnejší

alebo spokojnejší. Napríklad v súčasnej

dobe sa rozmáha mánia porovnávania

sa. Človek sa neustále

porovnáva – s tými najlepšími, tými

najbohatšími, najatraktívnejšími.

Bráni to však šťastiu a spokojnosti,

pretože ide len o to, aby bol človek

na úrovni s druhými. Ale nikdy

sa nedostane do takého stavu, že by

si povedal: „Toto robím z vlastného

záujmu“ alebo „Sledujem také ciele,

ktoré ma skutočne zaujímajú“.

Svet Grálu: Existuje príslovie:

„Peniaze samé šťastie nerobia“.

Viete sa ako ekonóm s týmto tvrdením

stotožniť?

Binswanger: Áno, presne, to je

stará múdrosť. Ale moderný dodatok

k tomu znie: „Ľudia, ktorí tvrdia,

že peniaze neprinášajú šťastie,

len nevedia, kde majú nakupovať“...

Ak sa pozrieme dôkladnejšie na to,

o čo pri nakupovaní skutočne ide,

zistíme, že veci, ktoré majú veľký potenciál

prinášať šťastie, sa kúpiť nedajú.

Kúpiť si môžem napríklad posteľ,

ale tým, čo ma skutočne urobí

šťastným, je spánok, ktorý si na nej

užijem. To je typický príklad, no aj

sami môžeme prísť na to, ako rýchlo

vyprchá radosť z materiálnych vecí.

Človek sa teší z nového auta možno

niekoľko týždňov, potom musí prísť

niečo lepšie, niečo nové, aby bol

človek zase chvíľu šťastný. No keď

sa pozrieme na sociálny život, potom

zistíme, že je to inak. Stretávať

sa s priateľmi je zaujímavé stále,

bez ohľadu na čas. V mnohých výskumoch

bolo preukázané, že pre

šťastie človeka je sociálny život kľúčový.

A ten tiež nie je na predaj.

Svet Grálu: Čo ste Vy osobne

urobili, aby ste boli šťastnejší?

Existuje nejaký recept na šťastie?

Binswanger: Napríklad asi pred

siedmimi rokmi som úplne vyradil

televíziu zo svojho života. To významne

prispelo k môjmu šťastiu,

pretože som tým dovtedy strácal

veľa času. Sledovanie televíznych

programov k nášmu šťastiu neprispieva.

To dokazujú aj výskumy

šťastia, v rámci ktorých sa skúmalo,

ako to, čo ľudia denne robia, ovplyvňuje

ich šťastie.

Svet Grálu: A samotný výskum

šťastia – robí vás šťastnejším?

Binswanger: Prirodzene, po prvé

preto, že je to zaujímavá téma.

A po druhé preto, že sa dá v ekonómii,

v národnom hospodárstve znovuobjaviť

to podstatné.

Svet Grálu: Srdečne ďakujem

za rozhovor a prajem Vám ešte

veľa úspechov vo vašom ďalšom

pôsobení!

11

Svet Grálu

34 | 2012


ROZHOVOR

Svet Grálu: Pán Fusaro, ešte donedávna

ste v Norimbergu a jeho

okolí boli spoločensky veľmi známym

gastronómom. Potom ste

sa rozhodli svoj život radikálne

zmeniť. Čo vás k tomu motivovalo?

Fusaro: Bol som, ako ste už povedali,

gastronómom, a to takmer

28 rokov. Vlastnil som veľké i malé

podniky, spolu jedenásť, a v živote

som mal vlastne všetko. Zarábal

som kopu peňazí, jazdil na najlepších

autách, podnikal tie najzaujímavejšie

cesty. Bol som doma

na miestach ako Ibiza, Monte Carlo,

Saint-Tropez, Miami alebo Los Angeles

– a to veľmi dlho, veľa rokov.

Ale uspokojenie, ktoré mi to prinášalo,

vydržalo vždy len na okamih

a po určitom čase bolo zase všetko

normálne, všedné. Niekedy som si

potom pomyslel: „To predsa nemôže

byť ono“, a začal som sa rozhliadať

po ceste za trvalým šťastím. Začal

som sa zaoberať ezoterikou, neskôr

12

Svet Grálu

34 | 2012

hinduizmom, ale ani tam som nenašiel,

čo som hľadal. Skutočne sa ma

dotkla až jedna kniha od Dalajlámu

– oslovila ma natoľko, že som bol

v roku 1998 na jednej z jeho prednášok,

a od toho okamihu sa začal

môj život postupne, krok za krokom,

meniť.

Svet Grálu: Čo poviete dnes,

na základe tejto premeny, o pojme

šťastie? Čo je pre Vás šťastie?

Fusaro: Predtým som hľadal

šťastie vždy vo vonkajšom svete –

a nikdy som ho nenašiel. Dnes môžem

povedať, že som našiel šťastie

v sebe. Nie som šťastný len na jeden

moment, alebo na jeden či dva dni.

Je to blažené šťastie, ktoré pretrváva

celé dni, týždne. Ale toto bohatstvo

môže človek nájsť len v sebe,

vo vlastnom srdci, vo vlastnej duši!

Svet Grálu: Pred niekoľkými

rokmi ste sa vydali na cesty ako

pútnik a podnikli ste veľké púte,

okrem iného ste prešli z Norimbergu

po Jakubskej ceste do Santiaga

de Compostella. Bolo toto

putovanie a s ním spojená konfrontácia

so sebou cestou k Vášmu novému

poznaniu?

Fusaro: Áno, zavrel som za sebou

dvere a plný energie som vyrazil

do neznáma. Na tej ceste som musel

na všetko zabudnúť. Predovšetkým

na svoje meno. „Som Pino Fusaro!“

– to zrazu nebolo dôležité. Už som

nemal to pohodlie, ktoré som mal

doma – skvelé auto, skvelý dom,

skvelí priatelia, a tak ďalej. Bol som

jednoducho úplne obyčajný pútnik.

A táto cesta, ktorá bola spojená

s námahou, odriekaním a bolesťou,

ma telesne i duchovne očistila

a priviedla k môjmu skutočnému Ja.

Ukázala mi veci, ktoré som predtým

nepoznal – vďačnosť za strechu nad

hlavou, za jedlo, pitie, za zdravie,

ktoré je také dôležité! A vďačnosť

za možnosť smieť žiť tento život, čo

nie je vôbec samozrejmé. Život je

ako otvorená kniha – zajtra sa môže

zase zavrieť, je jedno, či bude človek

bohatý alebo chudobný, mladý alebo

starý. Za čas, ktorý tu som a môžem

žiť tento život, som veľmi, veľmi

vďačný! A táto vďačnosť vo mne vyvoláva

spokojnosť a pocit šťastia.

Svet Grálu: V roku 2002 ste spolu

s jedným hercom založili organizáciu

s názvom „Peaceworkers“. Aké

hodnoty, aké idey sú v pozadí jej

založenia?

Fusaro: Myšlienka „Peaceworkers“

vzišla z potreby pomáhať ľuďom,

čo je pre mňa veľmi dôležité.

Je to hnutie ľudí, ktorí sa pozerajú

aj mimo svojho taniera. To znamená,

že podporujeme deti, podporujeme

starostlivosť o zvieratá, staráme

sa o prírodu, hájime ľudské práva.

Zvláštnosťou tejto organizácie, tohto


ROZHOVOR

hnutia je aj to, že nemáme žiadne

prevádzkové náklady. Všetky výdaje,

ktoré vzniknú, zaplatia členovia

z vlastného vrecka.

Svet Grálu: Môžete nám popísať

príklad nejakého podporného projektu?

Fusaro: Jasmína je päťročné dieťa

so srdcovou chorobou, ktorej liečbu

lekári v Rumunsku vzdali. Zobral

som dokumentáciu o jej chorobe

so sebou do Nemecka, aby som zistil,

či by predsa len nebolo možné

zachrániť jej mladý život. Keď si lekári

v Mníchove nález prezreli, povedali

nám, že dievčaťu by mohli

pomôcť, ale že na to potrebujú financie

vo výške 27 000 eur. Aby sme

dokázali získať takú vysokú sumu

peňazí, musíme, samozrejme, informovať

verejnosť a usporiadať verejnú

zbierku. Takéto zbierky vždy

zameriavame iba na konkrétne projekty.

Svet Grálu: Aké je hlavné poslanie

hnutia „Peaceworkers“?

Fusaro: Naším poslaním je pracovať

pre harmóniu, a to v srdciach

jednotlivých ľudí i v celosvetovom

meradle. Veď pokiaľ nebude mier

v našich srdciach, nemôže byť súlad

ani na Zemi! Preto je veľmi dôležité,

aby sme v prvom rade pracovali

na našom vnútornom mieri. Keď

sami ustanovíme mier vo svojom

srdci, potom ho môžeme začať rozdávať

– našej rodine, priateľom, spoločenstvu,

v ktorom žijeme. Sme tu

preto, aby sme sa sami zmenili a boli

príkladom ostatným. Tak sa zmení

svet.

Svet Grálu: Keď cestujete alebo

putujete, robíte to v podstate len

pre seba, alebo s tým spájate určité

posolstvo, akým je aj odovzdávanie

idey „Peaceworkers“?

Fusaro: Keď človek nastúpi na takúto

cestu, nedá sa to oddeliť. Keď

som na púti, spájam s tým samozrejme

i ďalší duchovný rozvoj.

Myslím, že každý človek, ktorý

hľadá, alebo je duchovne prebudený,

sa snaží o zdokonalenie. Pre

mňa je ďalší duchovný vývoj veľmi

dôležitý, pretože prispieva k mojej

spokojnosti, radosti zo života i k pocitu

šťastia. Cítim, že čím viac človek

duchovne rastie, tým je slobodnejší.

A tú zmenu, ktorá prebieha

v jeho duchu, cítia i ostatní. Stále

znovu zažívam, že na ľudí, ktorých

stretávam, pôsobím ako magnet.

Chodia za mnou úplne cudzí ľudia

a chcú vedieť, odkiaľ som – a potom

dochádza aj k hlbším rozpravám,

dokonca aj vtedy, keď ich jazyku

vôbec nerozumiem. Tak som

to zažíval napríklad aj počas svojho

putovania po Francúzsku. Nevedel

som po francúzsky, a predsa sme

sa zhovárali. S dosiaľ neznámymi

ľuďmi sme si padli do náručia, niekedy

takmer tiekli slzy, rozlúčili sme

sa s úsmevom... Pre mňa je to neuveriteľne

krásny pocit, keď sa môžem

počas putovania priblížiť srdciam

druhých ľudí!

Svet Grálu: Ako človek, podľa vás,

dosiahne šťastie? Má vôbec po tom

túžiť?

Fusaro: Myslím, že šťastie znamená

pre každého niečo iné. Ale

kto ho hľadá vo vonkajších veciach,

nikdy nedôjde na koniec svojho

hľadania. Keby totiž nejaký človek

vlastnil hoci aj celú Zem, túžil by

vlastniť ešte aj Mesiac. Hľadať šťastie

vo vonkajšom svete je rovnaké, ako

keby mal človek smäd a pil slanú

vodu. Čím viac slanej vody vypije,

tým je smädnejší – ale nikdy svoj

smäd neuhasí. Ja sa osobne domnievam,

že človek má šťastie hľadať len

vo svojom vnútri – a tam ho aj nájde.

Šťastie je dar, ktorý leží v nás, bohatstvo,

ktoré nám nikto nemôže

vziať. A len my rozhodujeme o tom,

či ho môžeme prežívať. Vedomie,

že toto bohatstvo máme, to je podľa

mňa nesmierne veľká vec.

Werner Huemer

werner.huemer@svetgralu.sk

13

Svet Grálu

34 | 2012


TÉMA

Kráľovské

umenie

Astrológia ako pomoc pre život

MARIANNE KLAUSER STALDER

14

Svet Grálu

34 | 2012

Latinské „astro-lógia“ sa skladá

zo slov „astrum“ (hviezda, nebo) a „lógia“,

ktoré pochádza z gréčtiny, kde

znamená slovo, reč. Takže astrológia

v preklade znamená reč hviezd. O aké

slovo ide?

V biblii sa píše: „Na počiatku bolo

slovo. A slovo bolo u Boha. A Boh bol

slovo.“ Presne v tomto zmysle vysvetľuje

Herakleitos z Efezu „logos“ ako zákon,

ktorý ovláda vesmír. Astrológia

má teda viesť k poznaniu zákonitostí,

na ktorých spočíva celé svetové dianie.

Podľa toho je označenie astrológie ako

kráľovského umenia celkom oprávnené.

Sotva však bol – a stále ešte je – nejaký

vedný odbor taký spochybňovaný

ako práve astrológia. Veľmi často

sa vníma ako veda na predpovedanie

budúcnosti, než na skutočnú

pomoc pre život.

P

rvé písomné záznamy

o súvislostiach medzi

postavením, resp.

pohybom nebeských telies

a zodpovedajúcimi

následkami pochádzajú

z obdobia spred asi 5000 rokov. Astrológiu

môžeme teda označiť za jeden

z najstarších vedných odborov

vôbec. Vtedy sa však veda, vznikajúca

pozorovaním nebeských telies,

ešte nerozdeľovala na astrológiu a astronómiu.

Z

ASTRONÓMIA

A ASTROLÓGIA

aoberajú sa rovnakými objektmi

– nebeskými telesami.

Astronómiu zaujíma postavenie

hviezd a planét a ich vypočítateľný

pohyb, astrológia pozoruje účinky

postavenia nebeských telies a vyvodzuje

z nich závery týkajúce sa života

ľudí a rôznych udalostí. Astrológia

a astronómia sa odlišujú

aj rozdielnym spôsobom vnímania.

Astronómia pracuje s kauzálnym

myslením, s jasnými, jednoznačnými

vzťahmi, kde nie je priestor

pre interpretáciu. Výpočet každého

horoskopu spočíva na astronomických

základoch. Astrológia oproti

tomu pracuje s analógiami, so stelesnením

princípov. Žiadna hviezda

či planéta, žiadne znamenia zverokruhu

samé nič „nerobia“, predstavujú

len určité princípy či

zákonitosti. V horoskope

sa napríklad dočítame,

že Merkúr predstavuje

komplikácie pri uzatváraní

zmlúv či cestovaní.

No samotná planéta

Merkúr je v tom

nevinne.


TÉMA

P

O KVALITE ČASU

redstava náhody či svojvôle je nezlučiteľná

s dokonalými zákonmi

stvorenia. Znamená to, že určité dianie

nenastane v ľubovoľnom okamihu,

ale až vtedy, keď na to dozrie

doba. Dozrel čas, hovorí sa. Už v biblii

sa hovorí: „… všetko má určenú

chvíľu a všetko dianie pod nebom

svoj čas. Je čas rodenia i čas umierania,

čas siať i čas trhať, zabíjať, liečiť,

boriť, budovať, plakať, smiať sa, smútiť,

tancovať, kamene rozhadzovať

i zbierať …“ (Kazateľ 3, 1–4).

Každý človek sa môže narodiť

len v čase, ktorý zodpovedá jeho

osobnosti, a takisto i určité udalosti

sa môžu uskutočniť len v dobe,

ktorá zodpovedá ich charakteru. Určitá

kvalita času obsahuje vo svojich

účinkoch a ich interpretácii mnoho

rovín, mnoho možností, mnoho

analógií. Tým sa stávajú prognózy

veľmi neistými.

Neexistujú žiadne dobré,

šťastné alebo trestajúce

planéty alebo konštelácie.

Tak ako je Božia

sila, energia vo vesmíre

neutrálna – a je

na nás, ako túto silu

využijeme – je i kvalita

energie zverokruhu

a hviezd síce

vo svojej podstate

rozdielna, ale sama

osebe neutrálna. Záleží

od nás, čo s tým

urobíme. Určité udalosti

môžu byť síce

v určitú dobu pozitívne

ovplyvnené, no záleží

predovšetkým na našom

vnútornom stave. V žiadnom

prípade to nie je predurčenie,

ktorému podliehame.

V tomto zmysle nemôže

zodpovedný astrológ stanovovať

nejaké prognózy. Zaiste môže povedať

niečo o určitej kvalite času

i vo vzťahu k určitej osobe, záleží

však na danom človeku a jeho rozhodnutí,

akým spôsobom sa ukážu

účinky. Tie môžu priniesť veľmi

tvrdé skúsenosti, nehody, rozchody,

stratu zamestnania, atď., no môžu

svojimi jemnými impulzmi prispieť

aj k vnútornej zmene človeka. Rovnako

intenzívne, ale na úplne inej

úrovni.

Podobne je to s prognózami veľkých

dejinných udalostí. To, čo

sa teraz deje na našej planéte, sú poväčšine

následky nášho chybného

konania, nie

„pôsobenia“

nebes-

kých telies, napríklad Uránu a Marsu.

Veľké katastrofy súčasnosti sú spôsobené

skôr nezodpovedným prístupom

ľudstva, ktoré stráca rešpekt

pred všetkým živým, i úctu pred svojím

Bohom. Nad citom človeka prevláda

rozum a s ním súvisiaci egoizmus,

tvrdosť a bezohľadnosť.

H

ČO NÁM PREZRADÍ

HOROSKOP

oroskop má byť svojou štruktúrou

jedinečný tak ako človek,

pre ktorého je zostavovaný. Taký jedinečný,

ako odtlačok

prsta

15

Svet Grálu

34 | 2012


TÉMA

alebo zloženie jeho krvi. Horoskop

umožní skúsenému astrológovi

odhadnúť vlastnosti človeka,

môže ukázať jeho slabé stránky,

ale aj jeho schopnosti a úlohy. Nemôže

však určiť alebo predpovedať,

čo s tým všetkým dotyčný človek

urobí, kedy to urobí, ako a v akom

tempe bude pokračovať jeho vývoj.

Všeobecné charakteristiky dvanástich

znamení tak nekvalifikujú astrológiu

ako vedu. Z horoskopu nie

je možné vyčítať konkrétne spätné

účinky na osobný osud človeka.

Existujú síce kvality času, ktoré

určité účinky uprednostňujú, ale

v akej rovine sa prejavia, to závisí

od vnútorného charakteru človeka,

a to nie je možné zistiť ani pri najprecíznejšom

výklade horoskopu.

V tom zmysle môžu byť všetky

prognózy v najlepšom prípade iba

odkazom na „kvalitu energie“ určitého

obdobia.

Z technického hľadiska horoskop

zobrazuje konštelácie Slnka,

Mesiaca a planét na oblohe k určitému

časovému okamihu (okamih

narodenia), z perspektívy presne

daného miesta (miesto narodenia)

v kruhu 360 stupňov, čo zodpovedá

prechodu Slnka všetkými

znameniami zverokruhu v priebehu

jedného roka. Takzvané domy

rozdeľujú tento kruh na 12 úsekov,

každému z nich zodpovedá jedno

znamenie horoskopu. Špička (začiatok)

horoskopu prvého domu je

určená bodom na oblohe, kde východný

horizont v čase a mieste narodenia

pretína dráhu Slnka. Tento

bod sa označuje ako ascendent a má

v interpretácii horoskopu rozhodujúci

význam.

Pri zostavovaní horoskopu by malo

ísť v prvom rade o charakterovú

analýzu človeka. V takejto analýze

sa ukážu vlohy a nadanie danej osoby

(vyjadrené ascendentom), ale i spôsob,

akým ich dokáže uplatniť v živote.

Ukazujú sa slabé i silné stránky,

ciele a úlohy. Z horoskopu možno

spoznať sklony a schopnosti pre povolanie,

predpoklady pre život s partnerom

a takisto záľuby a životný štýl

človeka; takýto horoskop môže byť

opravdivým pomocníkom na ceste

životom. Mnohí ľudia sa potom nestavajú

tak silno proti svojmu osudu,

keď sa im ukážu dôležité súvislosti.

V žiadnom prípade však nie je človek

tým, kým je azda vďaka tomu,

že sa narodil v určitej konštelácii.

Môžeme sa narodiť len v hodine,

ktorá zodpovedá kvalite času našej

najvnútornejšej bytosti.

16

Svet Grálu

34 | 2012


TÉMA

H

AKO JE TO

S HOROSKOPMI?

oroskop narodenia nám ukazuje

smer vývoja a jeho druh

pôsobenia v určitých životných oblastiach.

Čo pri tom nie je možné zistiť,

je duchovná úroveň dotyčného

človeka. Kvalita jeho ďalšieho vývinu

je podriadená jeho slobodnej vôli, je

však vymedzená daným rámcom

vývoja – ten je nezmeniteľný. Zostávame

teda v medziach danej symboliky

celý život viazaní na určité

témy, ktoré môžeme len dobre alebo

menej dobre zvládnuť. Rozhodne to

však nemáme brať ako obmedzenie,

pretože naše šťastie spočíva práve

vo zvládnutí daných životných úloh.

Nebeské konštelácie v okamihu narodenia

ukazujú na jednej strane akí

sme, na druhej strane nám udávajú

smer, akým sa máme vyvíjať. Každý

vývojový stupeň stavia, ako je známe,

na stupňoch už zvládnutých. To, čo

si prinášame ako životné skúsenosti,

predstavuje výzbroj na ďalší vzostup

(alebo úpadok). Poznanie, že človek

neprebýva na tejto Zemi len raz, je

bezpodmienečným východiskom

pre skutočné pochopenie astrológie.

Nedá sa súčasne hovoriť o štruktúre

charakteru, ktorá je daná už pri narodení,

a pritom považovať jeden pozemský

život za uzavretý celok; ani

nie je možné hovoriť o vlohách a nadaniach

ako o dedičstve po rodičoch,

pretože v tom by pre jednotlivca neexistovala

žiadna spravodlivosť.

Naskytá sa teda otázka, či pri

zohľadnení slobodnej vôle človeka

a reinkarnácie je astrológia vôbec

schopná predpovedať budúcnosť,

resp. prečo bola dosiaľ s touto možnosťou

spájaná. Povedzme si na rovinu:

úplne spoľahlivú predpoveď

astrológia vždy dať nemôže a ani

nikdy nemohla. To, čo môžeme

poznať z pohybu nebeských telies, sú

tendencie spätných účinkov, ktoré

pre dotyčného človeka vyplývajú

z jeho minulých rozhodnutí. Všetko,

čo musí človeka stretnúť, či dobré

alebo zlé, sú spätné účinky skorších

aktov jeho vôle. Nové rozhodnutia

ovplyvňujú druh a silu týchto spätných

účinkov, a zároveň obmedzujú

možnosť astrologických prognóz.

ŠANCE VEKU VODNÁRA

Z

emská os preputuje všetkými

znameniami zverokruhu

za 25 920 rokov. Jedna dvanástina

tohto veľkého roku, približne 2160

rokov, tj. jeden mesiac, je charakterizovaný

témou, ktorá je v danom

súhvezdí zakotvená. Vek Barana

znamenal princíp spravodlivosti.

Začal okolo roku 2250 pred Kristom

a skončil 150 rokov pred jeho

narodením. Bola to doba, v ktorej žil

Mojžiš. Starý zákon nesie pečať tejto

doby: je vo svojej forme prísny a prináša

zákon, i v Desatore prikázaní.

V nasledujúcom veku Rýb šlo

o lásku. Na začiatku tohto veku

priniesol Kristus vo svojej osobe

do nášho sveta lásku. Reč veku Rýb

je celkom iná než predtým. Ak v Starom

zákone platilo „Oko za oko, zub

za zub“, Nový zákon vysvetľuje rovnaký

princíp slovami „Čo človek zaseje,

to zožne“.

Teraz, na začiatku veku Vodnára,

o ktorom sa toľko píše a špekuluje,

na nás čaká opäť niečo celkom

nové. Je to éra poznania, aj éra

novej spirituality, éra spoluzachvievania

sa vo vôli Stvoriteľa. A tiež

obdobie netušeného vnútorného

vzletu, ktorý privádza hlboké sociálne

zmeny. Z astrologického hľadiska

je táto skutočnosť podložená

tým, že planéta Urán, ktorá sa považuje

za vládcu znamenia Vodnára,

vstúpila do tohto (teda svojho) znamenia.

To samozrejme posilní kvalitu

energie rovnorodosti.

Urán stelesňuje princíp náhlych

zmien, búranie hraníc doterajšieho

myslenia, doterajšieho svetového

názoru. Urán takisto dáva inšpiráciu,

nečakané nápady, originalitu,

spontaneitu, pokrok a nadšenie. Nič

nezostane tak, ako bolo. Môže sa to

týkať všetkých oblastí života – kultúry

a náboženstva, hospodárstva

a politiky, techniky, výskumu a vedy,

individuálneho vývoja, partnerstva

a rodiny. Začala sa teda doba veľkých

premien, ktorá bude určovať naše

životné pocity a sociálne štruktúry

národov najsledujúcich 2000 rokov.

Nielen jednotlivci, ale celé ľudstvo

tak môže získať nový, duchovný uhol

pohľadu. Skutočne len môže, pretože

hviezdy nás k ničomu nenútia. Dávajú

nám možnosti rozvoja a sebarealizácie,

ktoré podľa svojej zrelosti

potrebujeme a môžeme využiť. Tým

si vytvárame svoj osud – a hviezdy

nám v tom pomáhajú.

MÔŽE BYŤ

ASTROLÓGIA

ŽIVOTNOU POMOCOU?

Á

no, môže. Tým, že lepšie pochopíme

sami seba, svojich blížnych

a predovšetkým spoznáme veľké súvislosti

vo vesmíre. Všetko stvorenie

podlieha rovnakým – jasným

a jednoduchým – zákonom života.

Astrológia môže ľuďom v poznaní

súvislostí a zákonitostí otvoriť nebo.

Pri skúmaní nebeských telies nám

dá vytušiť veľkosť stvorenia a jasnosť

jeho zákonov, a učí nás tak úcte,

skromnosti a pokore.

Norbert Hammerer a Dr. Angelika Schwinger

redakcia@svetgralu.sk

17

Svet Grálu

34 | 2012


TÉMA

Astrológia

v dnešnej dobe

RUDOLF EVANŽIN

Ing. Rudolf Evanžin, pôvodným povolaním

chemik, sa astrológiou zaoberal viac

ako päťdesiat rokov. Vo svojom článku

uvádza poznatky a skúsenosti zo štúdia

astrológie a z výkladov horoskopov,

ktoré za dlhé desaťročia nazbieral. Vysvetľuje,

na čo je astrológia dobrá i v našom

modernom svete a i to, prečo vypočítané

horoskopy niekedy nevychádzajú.

O

ddávna si poľnohospodári a iní

ľudia pracujúci na vidieku všímali

vplyvy Slnka, Mesiaca, Venuše,

Síria a iných hviezd na prírodu. Pozorovali

postavenie planét a hviezd

a ich pôsobenie na počasie, rast

rastlín a stromov, všímali si závislosť

kvality dreva od okamihu rúbania

stromov. Pozorovanie objektov

na oblohe sa postupne dostalo

do povedomia a začalo sa uvažovať

aj o vplyve planét a hviezd na ľudské

osudy. Vznikali rôzne teórie, ktoré

sa začali šíriť z Babylónie do iných

častí Stredomoria; zatiaľ čo v Grécku

sa príliš neujali, rímsky cisár Tiberius

mával pri sebe astrológa neustále.

Stredovek si bez astrológie vari

ani nevieme predstaviť. Astrológovia,

ktorí sa zaoberali výpočtami

dráh planét a hviezd a ich vplyvom

na ľudské osudy, boli vo veľkej vážnosti.

Zostavovali horoskopy pre

kráľov a vládcov, ale mnoho dôležitých

stavieb v Prahe i v iných európskych

miestach sa v tej dobe nezaobišlo

bez horoskopu – ten presne

stanovil okamih začiatku práce, aby

18

Svet Grálu

34 | 2012

sa dielo podarilo. To platilo, napríklad,

i pri stavbe Karlovho mosta:

začiatok stavby bol dôsledne vypočítaný

na rok, deň, hodinu i minútu.

Stavba sa podarila, no objektívne je

nutné povedať, že aj iné dávno postavené

mosty sú dodnes v poriadku, aj

keď ich stavby prebehli bez astrologických

výpočtov. Týka sa to, samozrejme,

aj iných stavieb. Astrologicky

bola starostlivo pripravovaná aj výstavba

hradu Karlštejn. Stavbu začal

Matyáš z Arrasu 10. júna 1348, slávnostné

dokončenie sa datuje na 27.

marca 1357. Horoskop tejto stavby

sa však nedá skontrolovať, pretože

nevieme, kedy sa Karol IV. o stavbe

rozhodol – tieto údaje už dnes žiaľ

nie sú k dispozícii. Aj niektoré neskoršie

stavby v Prahe sa spájajú

s astrológiou. Napríklad Valdštejnský

palác, považovaný za významný

objekt svetového barokového umenia,

nechal vystavať Albrecht z Valdštejna

v rokoch 1621–1630. Astrologická

symbolika je tu zachytená

v podobe planét personifikovaných

do alegorických postáv, ktoré riadia

voz so symbolickými zvieratami.

Na strope je ešte maľba znázorňujúca

zverokruh. Maľby sa nachádzajú

v Rytierskej sále a v astronomickej

chodbe.

Všetky pozorovania pravidelnosti

pohybu planét sa v priebehu storočí

rozšírili a poznatky sa koncentrovali

do nového vedného odboru – astronómie.

Došlo vlastne k rozšíreniu

pojmu: ak je astrológia učením

o vplyve hviezd na ľudí a ich osud,

astronómia predstavuje univerzálnu

vedu o nebeských telesách. Prví astronómovia

boli nerozlučne spätí

s predpoveďami a viazaní i na iné akcie,

ako si ich vládcovia objednávali

a za tieto činnosti ich aj existenčne

zaisťovali. Ani Kepler a Tycho de

Brahe, žijúci v Prahe, by sa bez astrologických

rozborov neuživili.

N

PREČO ASTROLÓGIA

DOSIAĽ NEZANIKLA?

aša spoločnosť je v porovnaní

so stredovekom omnoho vzdelanejšia.

Dnešná astronómia už

nemá s astrológiou nič spoločné; neuznáva

vplyv polohy planét a hviezd

na ľudí a ich životné osudy. Obmedzuje

sa na meranie rôznych druhov

žiarení s rôznymi vlnovými dĺžkami

a na sledovanie pohybu planét

a hviezd na oblohe. Cykly, viazané

na pohyb Mesiaca, ako príliv a odliv,

ďalej geomagnetické búrky, geologické

a meteorologické vplyvy sa už

dnes považujú za prírodné javy, merateľné

prístrojmi alebo za dokázateľné

zákonitosti.

Napriek veľkému rozvoju vedy však

astrológia nezanikla, naopak – prežíva

boom ako vari nikdy predtým.

Astrológovia to majú dnes jednoduchšie.

Často im postačí urobiť výpočty

pomocou počítača a dokonca


TÉMA

mávajú už aj predtlačené povahové

vlastnosti podľa horoskopu. Títo používatelia

sa nad podstatou astrológie

príliš nezamýšľajú a nemajú záujem

o hlbšie štúdium. Mnohí astrológovia

sa však zaoberajú analýzou založenou

na vyhodnotení tisícov rozborov.

Tieto výsledky síce neumožňujú

predpovedať udalosti, ale spresňujú

poznatky o účinku planét a hviezd

na jednotlivé osoby.

O astrológii a horoskopoch vychádza

množstvo kníh, vari v každých

novinách či v časopise nájdeme horoskopy

na deň, týždeň, mesiac podľa

toho, ako často daná tlač vychádza.

Na internete stačí kliknúť a dočítame

sa, čo nás dnes či zajtra čaká a neminie.

Ibaže často minie. Keď je to

niečo nepriaznivé, tak to nikomu neprekáža,

no pekné veci si neradi nechávame

ujsť. Prečo teda horoskop

niekedy nevychádza?

H

PRÍČINY CHYBNÝCH

HOROSKOPOV

oroskopy v novinách a časopisoch,

ktoré sa týkajú všetkých

osôb narodených v jednotlivých znameniach,

sú skôr na pobavenie. Nemôžu

zachytávať rôzne vplyvy, ktoré

je nutné do dobrého a presného horoskopu

vždy zahrnúť. Ale ani dobre

vypracovaný horoskop jednotlivca,

ktorý pozná presne na minútu okamih

svojho narodenia, nemusí stopercentne

vychádzať. Príčin je niekoľko.

Autori návodov na výpočet horoskopu

sa líšia napr. v názore

na presný počiatok pozemského života

človeka. Môže to byť totiž obvykle

uvádzaný čas narodenia alebo

moment prvého nadýchnutia dieťaťa,

a pre niekoho dokonca okamih

počatia. Problém sa ešte komplikuje

zásahmi lekárov, ktorí niekedy

z rôznych dôvodov narodenie dieťaťa

urýchľujú.

Rovnakým problémom pri zostavovaní

horoskopu, podobne ako

u ľudí, je určenie správneho prvopočiatku

rôznych udalostí – vznik

štátov, rôznych organizácií alebo významných

budov. Čas, ktorý sa uvádza

ako okamih ich vzniku, súhlasí

iba sčasti so skutočnosťou. Rozhodujúci

je moment, keď sa zakladajúce

alebo dôležité osoby na určitej akcii

dohodnú. Ako to bolo napr. s Titanikom?

Dalo sa zabrániť katastrofe,

keby mala loď dobre vypočítaný horoskop?

Asi ťažko, pretože za počiatok

existencie lode môžeme považovať

záväzné rozhodnutie o stavbe

lode, jej spustenie na vodu, alebo

začiatok plavby. Asi nikto nespočítal

všetky varianty, a okrem toho

19

Svet Grálu

34 | 2012


TÉMA

okamih záväzného rozhodnutia nemusel

byť astrológom známy. Alebo

iný príklad: aký okamih je určujúci

pre horoskop vzniku ČSR? Má to byť

rozhodujúce rokovanie s prezidentom

Wilsonom, prevládajúca nálada

obyvateľstva, alebo deň a hodina

vyhlásenia republiky v snemovni

ich karmického zaťaženia. Tieto

vplyvy horoskopy nezaznamenávajú.

Veď ktorý astrológ má prehľad o našej

karme z minulých životov?

Niektoré planéty aj hviezdy sa považujú

za príčinu zla v osude ľudí.

O Marse sa napríklad hovorí, že je

to planéta vojny, no správne by jeho

skutočnosť, že sa astrológia považuje

za metódu predpovedania. Astrológia

a horoskopy nám majú hovoriť,

čo by sa mohlo stať, nie to, čo

sa stane. Negatívne pôsobiace zoskupenie

planét (aspekty) v horoskope

aj na oblohe nám majú pripomenúť,

ktorých chýb sa máme zbaviť. Máme

dokázať, že sklony k nesprávnemu

správaniu sa snažíme úspešne zvládať.

Chyby v našom správaní prichádzajú

ako nevyriešené úlohy z minulých

životov a ponúkajú možnosť

vyriešiť ich v tomto živote.

v Prahe? Každá jednotlivá činnosť,

ako sú polícia, finančníctvo, kultúra,

zahraničná politika, atď. by

mala mať svoj vlastný horoskop. Najpravdepodobnejší

bude opäť ten horoskop,

ktorý vystihne rozhodujúci

moment začiatku, a ten závisí od politických,

finančných, kultúrnych či

spoločenských okolností.

Vráťme sa ešte k horoskopom

osôb. Stále sa opakujú námietky,

že sa v rovnaký deň, dokonca v tej

istej minúte narodí na svete mnoho

ľudí a postavenie planét a hviezd

majú teda rovnaké, a aj tak sú ich

osudy odlišné. Tu treba podotknúť,

že k žiareniu hviezd patrí aj vyžarovanie

krajiny a miesta, kde človek žije,

a aj jemnohmotné útvary – myšlienkové

formy, karmické vplyvy a ďalšie

faktory. Horoskopy a životné úlohy

majú preto mnohí ľudia rovnaké, ale

riešenie týchto úloh je rôzne podľa

20

Svet Grálu

34 | 2012

energia mala byť využitá na dobré

účely. Hviezdy ani planéty nemôžeme

považovať za príčinu zla, ako

sa to často mylne vysvetľuje. Dokazuje

to zistenie, že postavenie určitých

hviezd a planét je rovnaké

u osôb jasnovidných aj u osôb nevidomých

alebo s poškodeným zrakom.

Bývajú to ľudia, ktorí neplnia

svoje duchovné úlohy a sila žiarenia,

ktorú nevyužívajú, poškodí ich zdravie,

často zrak. Ľuďom, ktorí sa narodili

už bez zrakovej schopnosti,

môžu byť úlohy, nezvládnuté v minulom

živote, predložené znovu, teraz

v ťažšej situácii. Rovnaká poloha

„zlých“ hviezd i planét v horoskope

nemá negatívny účinok na každého;

ak má človek dobrú duchovnú úroveň

a svetlú auru, karmické účinky

sa zmiernia, zatiaľ čo iný človek pod

ich tiažou trpí.

Hlavnou chybou je všeobecne vžitá

VYUŽITIE ASTROLÓGIE

PRI VOĽBE POVOLANIA

N

ajúspešnejšie využitie horoskopu

môže byť napr. pomoc pri

návrhu povolania pre mládež i dospelých.

Planéty, ktorých postavenie

na oblohe rozhoduje, sa nachádzajú

v dvanástich znameniach (súhvezdiach),

ktoré majú ohnivý, zemský,

vzdušný alebo vodný charakter.

Podľa toho, ktoré znamenia pri narodení

prevažujú, tak sú ovplyvňované

schopnosti a záujem človeka pri

voľbe povolania.

Napríklad:

zemské znamenia – dobré predpoklady

na vykonávanie remesiel, práce

s hmotou,

ohnivé znamenia – práca s energiami

– elektrina, atómový výskum,

vodné znamenia – lodiarstvo, moreplavectvo,

u nás rybárstvo,

vzdušné znamenia – letectvo, informačné

technológie, komunikácia.

Zaujímavý príklad zlej voľby povolania

uvádza vo svojej knihe

Hviezdne znamenia Linda Goodmanová:

v jednom americkom mestečku

sa táto astrologička stretla

so šéfom miestnej polície. Bol to

muž s mäkkým hlasom a jemným

úsmevom. Keď zistila, že je skutočne


TÉMA

narodený v znamení Rýb, začudovala

sa, prečo si vybral kariéru šéfa

polície. Ona ako astrologička by mu

niečo také nikdy neodporúčala. Zločin

a trest alebo disciplinárne riadenie

nie sú činnosti prirodzené povahe

Rýb. Poslaním Rýb je pomoc

ostatným ľuďom, aby nachádzali kľúč

k emocionálnym a psychologickým

problémom. Policajný úradník potom

priznal, že ho jeho povolanie

frustruje, má zdravotné problémy

a už premýšľal o zmene zamestnania.

Tento príklad však môže byť pre

iné osoby zavádzajúci. Pri rozbore

horoskopu musíme vziať do úvahy,

že vplyv znamení, domov a planét

môže byť v istej kombinácii, ktorá

prevládne nad významom postavenia

Slnka v tom či onom znamení

pri narodení určitého človeka. Nesmie

nás mýliť, že podľa horoskopu

rozoznávame 12 pováh, skutočnosť

je zložitejšia. Slávny anglický astrológ

Alan Leo napríklad rozoznával

viac ako 600 rôznych pováh. Veľmi

podrobne popísal povahy osôb podľa

všetkých aspektov (vzájomných vzťahov

planét) nemecký astrológ a vydavateľ

Ebertin; rozlišuje účinky psychické,

zdravotné a aj karmické.

Ideálne je, ak ľudia pracujú s láskou

a zamestnanie alebo kariéra sú

v súlade s charakterom a osobnosťou

každého človeka. A takisto s jeho

predstavami, pretože iba potom

môže byť človek skutočne šťastný.

VYUŽITIE ASTROLÓGIE

V LEKÁRSTVE

A

strológia poskytuje aj informácie

o možnej oblasti ochorenia, ako

je krvný systém, zažívacie ťažkosti,

svalové, kostné a nervové problémy.

Jednotlivé choroby sa z astrologických

údajov nedajú spoľahlivo vyčítať.

Z horoskopu sa však v mnohých

prípadoch dá zistiť dĺžka trvania

choroby.

P

ŠTATISTICKÝ POHĽAD

NA ASTROLÓGIU

re budúcnosť majú význam predovšetkým

štatistické rozbory

astrologických vzťahov. Niektoré

štúdie spracovávajú aj niekoľko tisíc

horoskopov osôb rôzneho zamestnania

s veľmi dobrými výsledkami.

Tak sa dajú zistiť nové zákonitosti,

ktoré môžeme využívať aj v iných

odboroch. Štatisticky sa napr. preukázalo,

že niektoré konštelácie planét

spôsobujú zvýšený počet dopravných

nehôd. Všíma si to polícia aj

letecká prevádzka. Ide o nepriaznivé

konštelácie medzi Marsom, Uránom

a Saturnom. Námietky vedeckých

astronómov, že planéty vzhľadom

na svoju vzdialenosť od Zeme a malý

rozmer nemôžu na človeka pôsobiť,

neobstojí. Vplyvy gravitácie a vzdialenosti

totiž nehrajú v horoskope

žiadnu úlohu.

Astrologické výpočty sa v minulosti

využívali napr. na určovanie

začiatkov vojnových operácií, ale

využívajú sa aj dnes. Na určenie

dňa a hodiny vstupu kozmonautov

na Mesiac bol vypracovaný astrologický

výpočet s vedomím oficiálnych

predstaviteľov. Zdôvodnenie, prečo

sa táto nevedecká metóda zavádza

do vrcholnej techniky, môžeme bezpochyby

vidieť v znalosti výsledkov

štatistických hodnotení horoskopov.

Čo povedať na záver? Astrológia je

umenie kráľovské. Nie sú to iba výpočty

polôh hviezd a planét. Je nutné

počítať okrem iného aj s astrálnymi

a jemnohmotnými vplyvmi a s karmickým

zaťažením. Človek, ktorý

by bol schopný toto všetko obsiahnuť

a spracovať do horoskopu, sa vari

ešte nenarodil. Súčasné astrologické

poznatky majú preto svoje nedostatky

a je potrebné, aby ľudia, ktorí

sa astrológiou vážne zaoberajú, tieto

nedostatky svojim klientom nezamlčovali.

Môže nás teda astrológia niečomu

naučiť? Určite môže. Nepriaznivé

miesta v horoskope nás upozorňujú

na to, čo máme riešiť. Záleží na nás,

ako budeme na toto upozornenie

reagovať. V žiadnom prípade nie je

dané, že musíme podliehať rôznym

situáciám. Naša vôľa má byť silnejšia

ako vplyvy planét a hviezd.

A na záver uveďme vyjadrenie I.

Newtona pri rozhovore s istým fyzikom.

Na jeho otázku, prečo verí v astrológiu,

Newton odpovedal: „Rozdiel

v našich názoroch je v tom, že ja

som astrológiu študoval, a vy nie.“

Rudolf Evanžin

evanzin@svetgralu.cz

Literatúra:

Der Schlüssel zu eigenem Horoskop, Alan

Leo, Theosophisches Verlagshaus,

Leipzig 1931

Pracht, Regulus Verlag, Bohneberg a Co.,

Görlitz 1938

Velká encyklopedie vesmíru, Josip Kleczek,

Akademia, AV ČR 2002

Astrologie, ihre Technik und Ethik, C.Aq.

Libra, Amersfoort, Holand, 1922

Praha astrologická, Svatopluk Svoboda,

Melantrich 1994

Im Lichte der Wahrheit, Abd-ru-shin,

Verlag A. Bernhardt

Anatomische Entsprechungen der

Tierkreisgrade, Ebertin Verlag, Aalen

1959

Kombination der Gestirne, Reinhold

Ebertin, Ebertin Verlag 1950

Hvězdná znamení, Linda Goodmanová,

Jota 1997

21

Svet Grálu

34 | 2012


TÉMA

Astrológia

Ukážka z knihy Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu

BÝVA nazývaná kráľovským umením,

a nie neprávom. Lenže nie preto,

že by bola kráľovnou všetkých umení,

alebo že by bola výsadou len pozemských

kráľov. Je to hlavne preto,

že človek, ktorý by skutočne dokázal

náuku o hviezdach pochopiť a ju tiež

správne vysvetľovať, mohol by v duchovnom

zaujať hodnosť kráľovskú.

Tým by sa stal kormidelníkom mnohých

vecí; tých, čo sa stanú, i tých, čo

sa nestanú.

Niet však ani jedného pozemského

človeka, ktorému by boli zverené

tieto schopnosti. Preto všetky

práce v tejto oblasti musia ostať len

žalostnými pokusmi. Sú nespoľahlivé,

ak sa to berie vážne, ale sú rúhaním,

ak miesto hlbokej vážnosti

pri nich spoluúčinkuje vystatovanie

sa a chorobná fantázia.

Samotné výpočty z hviezd môžu

byť vôbec len málo osožné; k žiareniu

hviezd patrí totiž aj vyžarovanie

tej časti zeme, kde človek žije a bezpodmienečne

tiež živá jemnohmotnosť

v celej svojej činnosti. Je to napríklad

svet myšlienkových foriem,

karmická oblasť, prúdenia temna

a Svetla v hmotnosti a ešte mnoho

iného. Ktorý človek sa dnes smie pochváliť,

že to všetko jasne a presne

pozná a prezrie až do tých najhlbších

hlbín a najvyšších výšok hmotnosti?

Žiarenie hviezd tvorí len cesty

a prieplavy, po ktorých môže

22

Svet Grálu

34 | 2012

sústredenejšie prenikať všetko

jemnohmotne živé k ľudskej duši, aby

sa tam prejavilo. Obrazne vyjadrené,

možno povedať: hviezdy dávajú signál

k dobám, v ktorých sa vracajú

po ich lúčoch spätné účinky a iné

vplyvy, aby sústredenejšie a zomknutejšie

mohli prúdiť k človeku. K nepriaznivým

alebo nepriateľským

žiareniam hviezd sa pridružia zlé

prúdy, vznášajúce sa pre dotyčného

človeka v jemnohmotnom svete; naproti

tomu k priaznivým žiareniam

sa pripájajú len dobré prúdy v dôsledku

rovnorodosti.

Z toho vyplýva, že výpočty samé

osebe nie sú celkom bezcenné. To

však za predpokladu, že pri nepriaznivom

žiarení zasiahne človeka len

vracajúce sa nepriaznivé zvratné pôsobenie,

alebo pri priaznivom žiarení

zase priaznivé. Inak žiarenie nemôže

mať nijaký účinok. Na druhej strane

však ani žiarenia hviezd nie sú len

akýmsi preludom a ani bez spojenia

s inými silami nie sú neúčinné. Majú

tiež samočinné účinky, sú akousi bariérou.

Ak sa v jemnohmotnom svete nachádzajú

len zlé spätné účinky a dopadajú

na človeka, tak ich činnosť

je v dňoch alebo hodinách priaznivého

žiarenia hviezd buď odrezaná,

potlačená alebo aspoň silne obmedzená,

čo záleží od druhu žiarenia.

Samozrejme to platí i obrátene.

Vplyvom nepriaznivého žiarenia

hviezd sa teda môžu zastaviť priaznivé

účinky vracajúcich sa dobrých

spätných pôsobení, a to na celú dobu,

počas ktorej trvajú žiarenia nepriaznivých

lúčov, i keď sú tieto dobré pôsobenia

v činnosti.

Ak teda aj kanály vyžarovania

hviezd bežia nenaplnené pre nedostatok

rovnorodých pôsobení, tak ešte

vždy slúžia eventuálne k dočasnému

odstaveniu pôsobiacich inorodých

zvratných pôsobení, a preto nikdy

nezostávajú celkom bez vplyvu.

Lenže dobré lúče nemusia vždy priniesť

len dobro a zlé lúče vždy len zlo,

ak pre dotyčného človeka nie je niečo

také prichystané.

Astrológovia na to nemôžu povedať:

„Nuž teda, predsa len my máme

pravdu.“ Pretože táto ich pravda je

len podmienená a veľmi obmedzená.

Neoprávňuje k tým často namysleným

tvrdeniam a k obchodnému vychvaľovaniu.

Dopadajúce prázdne

lúče hviezdnych kanálov môžu síce

spôsobiť prerušenia, ale nič iné, ani

dobré ani zlé.

K tomu treba dodať, že dočasné

prerušenie zlých zvratných pôsobení

má v určitom zmysle tiež niečo

dobré. Stiesnenému človeku dostáva

sa tak času k oddychu, a tým aj sila

k ďalšiemu znášaniu nepriaznivých

spätných účinkov.

Okrem toho majú tieto nepriaznivé


TÉMA

lúče povzbudiť ľudského ducha k väčšiemu

vypätiu síl, ktoré ducha prebudia,

posilnia a čoraz viac rozohrejú

v snahe prekonať tieto prekážky.

Výpočty astrológov mohli by byť

vítané, keby nebolo mnohonásobného

vystatovania a reklamy. Rozhodujú

tu však ešte iné dôležité

okolnosti, ktoré spoľahlivosť týchto

výpočtov veľmi spochybňujú, takže

výpočty v skutočnosti spôsobujú

na verejnosti viacej škody ako osohu.

Do úvahy prichádza totiž nielen

tých niekoľko hviezd, ktoré dnes astrológovia

používajú k výpočtom. Nespočetné

iné, astrológmi ani nepoznané

hviezdy hrajú nesmiernu rolu,

pretože zoslabujú, zosilňujú a odsúvajú

účinky iných hviezd, takže výsledný

obraz výpočtu môže byť často

celkom opačný, než ten, čo dnes môže

vysloviť i ten najslávnejší astrológ.

Konečne je tu ešte ďalší bod, a to

ten najdôležitejší a najobtiažnejší: je

to duša každého človeka! Len taký

človek by sa mal odvážiť zostavovať

astrologické výpočty, ktorý v každom

prípade môže, okrem iných

požiadaviek, odhadnúť každú jednotlivú

dušu až do posledného

stupňa! Kto dokáže rozoznať všetky

jej schopnosti, vlastnosti, spletitosti

jej karmy, ako aj celé jej snaženie,

skrátka, jej skutočnú jemnohmotnú

zrelosť alebo nezrelosť až do posledného

odstupňovania.

Žiarenie hviezd môže byť pre človeka

sebepriaznivejšie, a predsa

ho nemôže stretnúť nič jasné, teda

dobré, ak má mnoho temna okolo

seba následkom svojho duševného

stavu. V opačnom prípade však, ani

ten najnepriaznivejší zo všetkých

hviezdnych prúdov nebude môcť

človeka stiesniť natoľko, aby tým

utrpel vážnu škodu, ak jeho duševný

stav má okolo seba len čistotu a jasnosť.

Vždy sa to bude musieť nakoniec

obrátiť len k dobrému. Múdrosť

a všemohúcnosť Božia nie je tak jednostranná,

ako si to vo svojich výpočtoch

predstavujú stúpenci astrológie.

Boh nestavia osud svojich ľudí,

teda ich blaho a utrpenie, iba na vyžarovaní

hviezd.

Vyžarovania síce mocne spolupôsobia,

nielen u každého jednotlivca,

ale v celom svetovom dianí, no sú

však iba činným nástrojom. Ich činnosť

nielenže súvisí s mnohými ostatnými

vplyvmi, ale zostáva na nich

závislá, či vôbec môžu pôsobiť. I keď

sa niektorí astrológovia domnievajú,

že pracujú intuitívne, z vnuknutia

a inšpirácie, aj tak to nemôže prispieť

k prehĺbeniu natoľko, žeby sa mohlo

omnoho viac dôverovať pravdivosti

ich výpočtov.

Výpočty zostanú jednostranným,

kusým a nedostačujúcim dielom, plným

medzier, skrátka nedokonalé.

Vnášajú medzi ľudí nepokoj. Nepokoj

je však pre dušu najväčším nepriateľom,

pretože otriasa stenu prirodzenej

ochrany a vpúšťa tak dovnútra

práve to zlo, ktoré by inak nemalo

nijaký prístup.

Mnohí ľudia sa stávajú nespokojnými,

keď si povedia, že majú v tomto

čase zlé žiarenie. Avšak často, keď sú

presvedčení, že ich práve ovplyvňujú

dobré lúče, stávajú sa príliš dôverčivými,

a tým neopatrnými. Pre nedokonalosť

výpočtov nahromadia si len

zbytočné starosti, miesto toho, aby

vždy mali slobodného a radostného

ducha, ktorý k obrane vynaloží viac

sily, než môžu potlačiť tie najsilnejšie

zlé prúdy.

Astrológovia by mali pokojne pokračovať

vo svojich prácach a snažiť

sa v nich zdokonaliť, ale len v tichosti

a len pre seba, ako to skutočne tiež robia

medzi nimi tí, ktorí to berú vážne!

Iných ľudí by mali od takých nedokonalých

výsledkov ešte ušetriť, pretože

pôsobia len zhubne a ako ovocie,

dozrieva z toho len otrasenie sebadôvery

a škodlivé pútanie slobodných

duchov, čoho sa bezpodmienečne

musia vyvarovať.

Abd-ru-shin

23

Svet Grálu

34 | 2012


POHYB

Dobrú noc!

Večerné cvičenie pre ramená a chrbát

V našom sériáli pohybových cvičení vám dnes predstavíme zostavu pre ramená

a chrbát. Je to súbor účinných cvičení na večer, vhodných pre dobrý

spánok. Cvičenie môžete niekoľkokrát zopakovať – s frekvenciou akou dýchate,

prípadne tak, že na niekoľko nádychov a výdychov zastanete.

Birgit a Philipp Siefertovci

Kráľovská pozícia:

Stojíme rovno, päty

držíme pevne

na podlahe, podkolenné

jamky máme

uvoľnené (ale kolená

dopredu netlačíme).

Uvoľníme aj kostrč.

Vzpriamime atlas (najvyšší

stavec). Ramená

dáme dozadu–dolu–

von. Hlava je akoby

na tróne úplne hore.

Usmievame sa, prosím!

24

Svet Grálu

34 | 2012

1 2 3 4 5

Otáčanie do strán:

Vytáčame sa striedavo

doľava a doprava.

Paže necháme

voľne pohojdávať

v smere otáčania, dýchame

uvoľnene.

Kývanie sa do strán

v predklone:

Pozor: kolená držíme

v správnom uhle, aby

sme si šetrili chrbát.

Načerpajme životnú

silu!

Nádych – ruky vzpažíme

(uvoľníme pritom

kostrč, nohy

nepatrne pokrčíme

v kolenách).

Výdych – ruky cez

upaženie klesnú. Krk

pritom napneme

smerom nahor.

Cvik zopakujeme

ešte dvakrát.

Zajac postojačky: S nádychom

zopneme paže

za chrbtom. S výdychom

sa predkloníme a súčasne

zohneme nohy v kolenách.

Paže máme natiahnuté nahor,

ramená natiahneme

smerom od uší (ale neprepíname).

Hlavu máme

zvesenú nadol, voľne dýchame,

nezadržiavame

dych. Opäť sa narovnáme.

Predpažíme a potom s nádychom

vzpažíme (ruky

nad hlavu). S výdychom

necháme paže opäť klesnúť

k telu. Chvíľku len tak

pokojne stojíme.


POHYB

6

Počiatočná pozícia: Kolená máme

v jednej línii s bedrami. Lakte a zápästia

v jednej línii s ramenami. Chrbát

a krk natiahneme.

Mačací chrbát: S nádychom ohneme

chrbát jemne nahor, temeno necháme

pomaly klesnúť.

Konský chrbát: S výdychom prehneme

trup nadol, pričom sa dívame

pred seba.

7 8

9

Okienko: Vychádzame z počiatočnej

pozície ako pri cviku 6, ale ruky natiahneme

pred seba. S nádychom položíme

chrbát ľavej ruky na zem pod

hrudník. Ruku za výdychu ťaháme

doprava. Pravý lakeť smeruje nahor.

S nádychom ideme späť do počiatočnej

pozície. Ruky vystriedame.

Strecha: Opäť počiatočná pozícia

ako pri cviku 6. Kolená zodvihneme

nad podlahu a panva smeruje

k stropu. Paže silne zaprieme o zem,

súčasne päty jemne tlačíme smerom

k podlahe. Nohy môžeme mierne pokrčiť

v kolenách. Vydržíme niekoľko

nádychov a výdychov. Dýchame pokojne

a zhlboka. Nezadržiavame dych.

Ležiaci krokodíl: Ľahneme si na chrbát.

Nohy dáme k sebe a ohneme

ich v kolenách. Ruky rozpažíme dlaňami

nadol. S výdychom pomaly

položíme zopnuté nohy (ohnuté

v kolenách) na ľavú stranu, hlava je

otočená na opačnú stranu. S nádychom

dáme zopnuté kolená zase nahor.

Teraz to isté na druhú stranu.

10

Ležmo na podlahe: V ľahu natiahneme

nohy smerom od hlavy

a špičky jemne ťaháme k hlave. Ruky

si chytíme a ťaháme akoby nahor

(a smerom od hlavy). Kostrč jemne

natiahneme smerom k chodidlám.

Preciťujme, ako sa nám naťahuje

brucho. Dýchame pokojne a zhlboka.

Nezadržiavame dych.

11

Celkové uvoľnenie:

V ľahu položíme lýtka na stoličku.

Chrbát uvoľníme (smerom k podlahe).

Ruky sú rozpažené, dlaňami

nadol. Zavrieme oči a sledujeme

svoj dych.

Ako sa teraz cíti Vaše telo?

Prajeme Vám veľa radosti a nech

sa Vám pri cvičení darí!

25

Svet Grálu

34 | 2012


ROZHOVOR

„Biblia pre mňa

nie je dogmou!“

Páter

Anselm Grün

v rozhovore pre

Svet Grálu

26

Svet Grálu

34 | 2012


ROZHOVOR

V celosvetovom meradle patríte

medzi najvýznamnejších autorov

spirituálnej literatúry dneška.

Na túto tému aj prednášate. Spiritualita

sa však v poslednom čase stala

čarovným slovkom, ktorým sa obchádza

slovo religiozita, pretože

sa považuje za nemoderné. Myslíte

si, že by ste mali toľko čitateľov a poslucháčov,

keby ste boli označovaný

za autora kresťanských kníh?

To nedokážem posúdiť. Spiritualita

je predsa sama osebe veľmi vágnym

pojmom. Ak ju vezmeme doslova,

znamená život z ducha. Na rozdiel

od náboženstva, ktoré v jednotlivých

kultúrnych kruhoch vyjadruje

všeobecne platnú predstavu, je viera

alebo spiritualita individuálnou silou.

Tá je spätá skôr so životnou situáciou

jednotlivca, s jeho osobnými

predstavami a želaniami. Potiaľto je

to veľmi široký pojem.

Keď som sa pred niekoľkými mesiacmi

pýtal žurnalistu a autora

mnohých knih Franza Alta, ako

sa môže človek v materiálnom svete

plnom vnemov a informácií stať spirituálnejším,

povedal, že v okamihoch

pokoja – teda rozjímaním a tichom.

Čo môže človek v tichu nájsť?

Treba rozlišovať dve rozdielne

slová. Mlčanie a ticho. Mlčanie je formou

cvičenia. To znamená, že musím

držať jazyk za zubami a nezaoberať

sa všetkým možným, len kvôli

zmene. Oproti tomu ticho nás obklopuje.

Príroda je tichá. Keď sa posadíte

do kostola, je to ako stelesnené

ticho. Ticho robí človeku v pravom

zmysle slova dobre. Je príjemné, keď

človek v tomto tichu chvíľu zotrvá

a okolo nelomozí žiadne lietadlo či

auto. Cieľom ticha je uvoľniť cestu

do vnútornej komnaty. Hlava je neprestajne

hlučná. Myšlienky a emócie

sú veľmi silné. Ak prestaneme

rozprávať, veľmi rýchlo si všimneme

práve tieto zdroje nepokoja. Na povrch

vypláva mnoho nepekného, predovšetkým

vlastný nepokoj. Ticho

smeruje do miesta v mojom vnútri

– mimo dosah nepokojných myšlienok,

zlosť a nespokojnosť, do izby,

kde môžem byť voľný. My kresťania

hovoríme – Božia ríša je v nás. Tu,

uprostred seba samého, som oslobodený

od moci ľudí, od ich očakávaní

a súdov. Tu som zdravý a celý.

Tu som doma u seba samého. Mnohí

ľudia však vlastnú spoločnosť nevydržia.

Preto sa musia neustále rozptyľovať.

Chcú síce dosiahnuť pokoj,

no nie sú toho schopní. Keď sa okolo

nich nič nedeje, prepadne ich hlboký

strach. Vtedy jasne vidia, že ich život

nie je v poriadku.

Nemali ste spočiatku strach z ticha?

Strach z toho, že sa trebárs dostanete

na vedľajšiu koľaj a premeškáte

život?

Ježiš povedal – pravda vás oslobodí.

Kto má odvahu postaviť

sa zoči-voči vlastnej pravde, môže

sa stíšiť. Z ticha som nemal až taký

strach. Viac som sa obával, či kláštorný

život nebude pre mňa príliš

tesný. Či tu neustrniem a či zostanem

dostatočne živý. Tento strach

bol predovšetkým na začiatku,

no rýchlo odznel.

Myslíte si, že v živote existuje poriadok,

vyrovnávacia sila, čo človeka

upozorní na to, či žije podľa

dobrého, alebo deštruktívneho životného

princípu?

Depresia je niekedy krikom duše

o pomoc v dôsledku veľkých nárokov

na nás samotných. C. G. Jung povedal,

že depresia je dáma oblečená

do čierneho. Keď zaklope na dvere,

potom ju nechaj vstúpiť, má ti povedať

niečo dôležité. V takom prípade

je skutočne dobré, aby duša rebelovala.

No človek musí byť pri interpretácii

choroby aj opatrný. Pokiaľ

budem človeku neustále pripomínať,

že si za svoje postihnutie môže sám,

len v ňom posilním pocit viny, a nepomôžem

mu.

Vraj praktikujete aj zenovú meditáciu?

Áno. Cez zenovú meditáciu som

získal hlbší prístup ku kresťanským

modlitbám. Sedím v príslušnej polohe,

sústredím sa na svoj dych a ponáram

sa do modlitby. Pred dvoma

rokmi som bol v budhistickom ženskom

kláštore na Taiwane a hovoril

som so zenovou majsterkou o našich

skúsenostiach s meditáciou. Obaja

sa chceme dostať do oblasti ticha,

mimo dosah slov. No v kresťanskej

tradícii Ježišovo slovo sprístupňuje

cestu k tajomstvu Boha bez slov.

Pre nás kresťanov je to oblasť lásky.

Mníška mi odpovedala, že pre ňu je

láska príliš namáhavá, akási oblasť

prázdnoty. Vtedy som si pomyslel,

či nedošlo k zámene medzi pojmami

láska a pocit. Myslím si, že ak je prazákladom

života láska, dáva bytiu

úplne inú kvalitu.

Ako to, že sa ako kresťanský mních

zaoberáte budhizmom?

Dialóg s budhizmom a skúmanie

jeho náuky sú podľa mňa veľmi dôležité,

pretože ľudia toho v kresťanstve

veľa prehliadli. Nejde predsa vôbec

o miešanie náuk, ale o vzájomné učenie

sa. Oslobodenie sa od ega. Zbavenie

sa a uvoľnenie od sveta. To sú tie

momenty, ktoré sú v oboch náboženských

smeroch veľmi dôležité.

No na rozdiel od kresťanstva musí

byť v budhizme veľké Ja nielen prekonané,

ale aj rozpustené. Nezdá

sa vám to v rozpore s kresťanskými

myšlienkami?

To je pravda. Martin Buber, ktorý

napísal slávnu knihu Ja a Ty, ukázal,

aké je dôležité osobne sa stretávať

27

Svet Grálu

34 | 2012


ROZHOVOR

s ľuďmi. Byť osobnosťou, vzájomne

sa stretávať, to je kultúra človečenstva.

A tá je pre nás podstatná. Pokiaľ

by sme toto bytie, jestvovanie

osobnosti rozpustili, o veľa by sme

prišli. Človek však musí presne sledovať

a pýtať sa, či to budhisti tiež

tak myslia. Ľudia východu to často

slovo v náboženstve – a široké srdce,

ako hovoríte, zostáva bokom?

Biskupi ma kritizujú menej než

konzervatívni katolíci alebo evanjelici.

Pre mňa nie je Biblia dogmou.

Naopak, hovorí k nám v zázračných

obrazoch. Aby sme sa k nim však

prepracovali, na to máme predsa

chápu celkom inak, než my tu,

na západe. Celkovo však pozorujem,

že som sa stal voči budhizmu kritickejším.

No na druhej strane som

jeho prostredníctvom objavil asketické

a mystické dimenzie kresťanstva.

Dialóg môže byť pre nás obohatením,

ktoré nám pomôže čítať Bibliu

inými očami.

V poslednom čase vás vo vnútri

cirkvi kritizujú, že sa príliš prispôsobujete

dobe a máte príliš liberálne

postoje. Neprekáža vám, že konzervatívci

často získajú rozhodujúce

28

Svet Grálu

34 | 2012

rozum, ktorý smieme a máme používať.

Keď sa na Bibliu pozerám

týmto spôsobom, môžem zistiť,

že Boh nie preto odpúšťa, lebo Ježiš

zomrel. To je napokon skutočnosť,

ktorú by mi pravdepodobne

potvrdil i každý teológ. Už len táto

myšlienka je však pre mnohých ortodoxných

kresťanov herézou – teda

kacírstvom. Boh bol vždy odpúšťajúcim

Bohom. Dokonca i v Starom

zákone. To sa predsa môže človek

dočítať v Biblii. Ježiš túto odpúšťajúcu

lásku sprostredkoval tým,

že ňou príkladne žil svoj život. No

predstava, že Boh potreboval smrť

svojho Syna, aby mohol človeku odpustiť,

je nelogická a nepochopiteľná.

Áno, viacerí čitatelia Biblie sa pýtajú

– prečo dal Boh prikázanie Nezabiješ,

keď mal potom požadovať zabitie

svojho Syna kvôli svojráznemu

odpusteniu hriechov. To je taká krkolomná

myšlienka, že môže byť jedine

falošná.

S touto predstavou sa oprávnene

nemôže stotožniť ani cit, ani zdravý

ľudský rozum. Nie je ani logická ani

kresťanská. Napriek tomu táto myšlienka

uviazla v mnohých hlavách.

Práve tu treba zapojiť rozum. Keďže

to tak robím, vyčítajú mi, že som príliš

ezoterický. Skutočnosť, že okrem

toho udržiavam aj dialóg s inými náboženstvami

a navyše používam psychologické

metódy, neprospieva mojej

vážnosti práve v týchto kruhoch.

Nie som žiadny ezoterik. No musím


ROZHOVOR

povedať, že i v ezoterike je vyjadrená

túžba. Práve preto, že sme v kresťanstve

mnohé prehliadli, razí si túžba

po pravde svoju cestu presne tadiaľto.

Vždy, keď ľudia bežia inam, je to znamenie,

že vo svojom vlastnom náboženstve

nenašli to, čo hľadali. Otázkou

je skôr, ako by sme túto túžbu mohli

prinavrátiť späť ku kresťanstvu. A ako

môžem ako kresťan osloviť tú túžbu

bez toho, aby som za ňou utekal?“

Výklady veľkých kníh zjavení

sa väčinou vysvetľujú materialisticky.

Nepovažujú sa za poukazy

na vlastný duchovný vývoj. Čisto

materiálny výklad vedie často k fanatizmu.

Napríklad jedna americká

evanjelická skupina robí púte

do Európy, aby navštívili dejisko

blížiaceho sa posledného súdu. Čo

si o tom myslíte?

ANSELM GRÜN

Pre mňa je pri tom všetkom dôležité,

že Biblia je uzdravujúca kniha.

Ak už ľudia vo svojej ideológii nespoznávajú

skutočnosť, môže človek

pôsobiť v psychologickej rovine. Je

nutné tiež povedať, že tieto nábožensky

motivované fantázie konca

sveta sú vždy výrazom toho, že duša

Nemecký katolícky kňaz, benediktínsky mních, ekonóm, filozof

a teológ Anselm Grün sa narodil 14. januára 1945 v Junkershausene.

Vyrástol v Mníchove. Už ako malý chlapec predával v obchode svojich

rodičov žiarovky a svietidlá. Po maturite na gymnáziu vo Würzburgu

ako devätnásťročný nastúpil do neďalekého benediktínskeho opátstva

Münsterschwarzach. Tu sa postupne naučil umeniu vedenia ľudí

podľa pravidiel Benedikta z Nursie.

V 70-tych rokoch znovuobjavil tradíciu starých mníchov. Tú oceňuje

najmä v spojení s modernou psychológiou, ktorú študoval spoločne

s katolíckou teológiou. Po ukončení štúdia podnikovej ekonómie vykonával

od roku 1977 funkciu správcu opátstva Münsterschwarzach. Zodpovedá

za cca 300 zamestnancov vo viac ako dvadsiatich prevádzkach.

Je taktiež mimoriadne úspešným autorom spirituálnej literatúry. Napísal

okolo tristo kníh vydaných v celkovom náklade vyše 15 miliónov

výtlačkov. Mnohé z nich boli preložené do desiatky jazykov, vrátane

českého a slovenského jazyka.

Od 70-tych rokov hľadá nové cesty k spiritualite. Inšpiruje sa hlavne

psychológiou Carla Gustava Junga a intenzívne sa venuje budhistickým

meditačným technikám. Vo svojich kurzoch a prednáškach sa zaoberá

strasťami a životnými otázkami ľudí, stal sa aj spirituálnym poradcom

mnohých manažérov.

Zdroj: Wikipedia, http://www.anselm-gruen.de/cms/vita.html

je v koncoch. Títo ľudia nevidia pre

seba žiadnu nádej, preto musí hneď

zaniknúť celý svet. Náboženstvo je,

ako sme hovorili, dôležité, no môže

byť aj sfalšované a dovedené do chorobných

podôb. Tu je veľmi dôležitým

prostriedkom filozofia. To aby

človek zostal zdravý a ponúkol pomoc.

Usporadúvate tiež hojne navštevované

semináre pre manažérov.

Prečo je o Vás záujem aj v takýchto

kruhoch?

Nuž, v žiadnom prípade nemám

po ruke nejaký recept. Naše rozhovory

sa točia okolo dvoch tematických

oblastí. Manažéri hľadajú

pomoc sami pre seba. Mnohí

vedúci pracovníci sa pýtajú, ako

môžu v ekonomických turbulenciách

zostať v kontakte sami so sebou.

Ako môžu čerpať silu z vlastného

vnútra. Druhý blok sa zaoberá

tým, že človek nie je nikdy so svojou

prácou naozaj spokojný. Maximalizácia

zisku a upriamenosť na peniaze

nemôže byť predsa všetko. Tu

sa učíme, ako môže človek vo svojej

práci sprostredkovať hodnoty iným.

Ako spolu primerane vzájomne vychádzať

a ako rešpektovať dôstojnosť

človeka. Alebo inak povedané – ako

vytvárať hodnoty prostredníctvom

úcty k nim. Tým, že vo svojej firme

rešpektujem hodnoty, hodnoty aj dostávam.

Je výrazom pohŕdania ľuďmi

i sebou samým, ak v podniku nerešpektujú

žiadne hodnoty. Skrátka,

existujú firmy, ktoré nemajú hodnotu,

pretože žiadnu nerešpektujú.

V takej firme nechce nikto dlhodobo

pracovať.

Ak vo svojej firme dbám

na ochranu životného prostredia,

na etické medziľudské vzťahy,

na rešpekt či férovosť, je to bezpochyby

dobrá vec. Ako si však poradí

takáto firma so zahraničnou konkurenciou,

pre ktorú je v honbe za ziskom

etické správanie cudzie? Nebude

jednoducho prevalcovaná?

To je výzva. Proti zahraničnej

firme krajiny A, čo platí len polovicu

našej mzdy, by sa etická firma mohla

snáď ešte ubrániť. Ak však táto krajina

presťahuje výrobu do krajiny B,

pretože v nej sú mzdy ešte o štvrtinu

nižšie, potom sa dostane na hranicu

uskutočniteľného. No môže sa pokúsiť

dostať iné firmy pod tlak dobrými

hodnotami a snahou o trvalú

29

Svet Grálu

34 | 2012


ROZHOVOR

udržateľnosť. Jochen Zeitz, šéf koncernu

Puma, s ktorým som práve dokončil

knihu Boh, peniaze a svedomie,

mení v súčasnosti svoju firmu

intenzívne smerom k trvalej udržateľnosti.

To síce na začiatku zníži

zisk, keďže spotrebitelia kladú dôraz

skôr na cenu. No jeho konkurent

Adidas túto tému nemôže dlhodobo

prehliadať. Puma prirodzene vyrába

tiež v Číne, no aj tam sa snaží presadzovať

etické štandardy. A to je dôležité

– exportovať nielen tovar, ale

aj hodnoty.

Vy ste ako správca niekoľkých

kláštorov zodpovedný za veľký hospodársky

podnik s mnohými pracovnými

miestami. Ako si poradí

človek, ktorému ide o duchovné hodnoty,

s ekonomickým tlakom?

Človek musí mať výdrž. A vždy

si musí pri svojich invetíciách rozmyslieť,

ako môže opátstvo postaviť

na zdravé nohy. Nejde mi o maximalizáciu

zisku, o to – mať stále

viac. Záleží mi na zabezpečení pracovných

miest a dobrého pracovného

30

Svet Grálu

34 | 2012

prostredia. Pracovné miesta nie sú

mienené len ako dobrodenie, musia

aj niečo prinášať. Naši zamestnanci

si musia na svoje živobytie zarobiť.

Myslím si, že tým najdôležitejším pri

vedení takého podniku je dôvera. Pokiaľ

dôverujem, potom v mojej prevádzke

pracujú zamestnanci radi.

Nedôvera a strach ochromujú. Je to

úplné plytvanie energiou. Preto je

v mojej práci pre mňa dôležité, aby

som sám seba a ani ostatných nevystavoval

tlaku. Je známkou obmedzenosti,

keď nadriadený hovorí svojim

ľuďom – musíte pracovať ešte viac.

Niečo také je pre mňa prejavom chýbajúcej

fantázie. Ak mám fantáziu,

nemusím na nikoho tlačiť.

Ale Vy predsa tiež investujete peniaze...

Nie je pri vašich investíciách

veľké nebezpečenstvo, že tak podporíte

neetické správanie iných?

Človek musí vždy dávať pozor

na to, do čoho investuje. V zásade

existujú dve možnosti. Buď človek

celkom vystúpi zo systému, alebo ho

využije tak, aby niečo dosiahol. Aj

pri tejto forme zarábania peňazí existujú

etické finančné investície. Existujú

napríklad fondy, ktoré vedome

vyhľadávajú firmy, čo svoje peniaze

zarábajú na základe etických štandardov.

Samuel Weber vo svojej knihe Peniaze

sú čas sa zamýšľal nad úverom

a krízou. Podľa neho americké

náboženstvo konzumu hľadá v hromadení

dlhov spásu. Navyše

prevláda dôvera v to,

že verejný dlh je krytý.

Kapitalizmus funguje

ako náhrada náboženstva,

konzum ako cesta

k milosti. Čo si o tom

myslíte?

Je na tom kúsok pravdy.

Čistý kapitalizmus je určite

chybou. Ak svetské

záležitosti dostali náboženský

lesk, vždy z toho

boli veľké problémy. Peniaze

sú dôležité na to,

aby sa život podaril. No

ak je život úplne bez

náboženskej dimenzie,

do tohto hodnotového

vákua spadnú práve peniaze

a získajú tak náboženský

rozmer. To sa potom stane

osudným. Z peňazí sa stane modla.

A každý vie, že človek nemôže súčasne

slúžiť Bohu a mamone. Z psychologického

hľadiska by som sa tu

pripojil ku C. G. Jungovi: „Peniaze

samé osebe nie sú zlé, ale majú tendenciu

zosilňovať faloš.“

Mehmet Yesilgöz

yesilgoz@svetgralu.cz


RECENZIA

Ako v nebi

S

Dráma, Švédsko, 2004, 132 min.

Réžia: Kay Pollak

Hrajú: Michael Nyqvist, Helen Sjöholn, Frida Hallgren, Axelle Axell

vetovo známy dirigent Daniel

sa po rokoch vracia do rodnej

dediny. Zničený nepretržitým pracovným

nasadením hľadá pokoj, odpočinok

i anonymitu. Kupuje si starý

dom v lone prírody a prežíva radosť

z prostoty vidieckeho života.

Prítomnosť slávnej osobnosti

sa však dlho neutají, zakrátko ho

navštívi farár miestnej komunity.

V obchode so „všetkým možným“

ho prehovárajú, aby navštívil tunajší

chrámový zbor, chcú ho primäť

k tomu, aby im prípadne prispel svojimi

radami. Umelec s nevôľou pozvanie

prijme, okrem iného aj preto,

že členkou zboru je oslnivo sympatická,

no zároveň trochu záhadná

predavačka Lena, ktorá mu už pri

prvom stretnutí učarovala.

Daniel napokon prijme miesto vedúceho

zboru, s tajným prianím vytvoriť

na „panenskej“ pôde celkom

novú, čistú hudbu. Začína boj s amaterizmom,

s vidieckymi zvyklosťami,

predsudkami a malichernosťami.

Medzitým sa dovoláva rozuzlenia

jeho nevyriešený konflikt s niekdajším

spolužiakom. Ten Daniela v detstve

šikanoval a teraz terorizuje svoju

manželku Gabriellu, veľmi nadanú

speváčku a zborovú sólistku. Pastor

stráca kontrolu nad svojimi ovečkami

a pôvodný obdiv k maestrovi

sa mení v neprekonateľnú zášť.

Príbeh citlivo vykresľuje postupnú

premenu zúčastnených,

ktorí vo svetle opravdivosti vychádzajúcom

zo silnej osobnosti dirigenta

voľky-nevoľky ukazujú svoju

pravú tvár. Tak sa v záhyboch fádnej

šedi začína trblietať zlato, na povrch

sa derú roky potláčané, všednosťou

každodennosti uspávané emócie.

Väčší počet úplne odlišných postáv,

ktoré často spája iba to jediné – spev,

je práve vďaka zomknutosti prostredia

zboru veľmi dobre čitateľných.

Celkom výnimočnými pasážami

sú hodiny zborových skúšok, kde

sa divák pri Danielovom vyučovaní

dostáva k samej podstate hudby

a umenia vôbec. V tejto časti ako

motto zaznieva:

„Predstavte si, že všetka hudba už

existuje. Je tu, všade okolo, vibruje.

Pripravená, iba ju zachytiť. To je základom

načúvania.“

„Každý má svoj osobitý, jedinečný

tón. A ten budeme hľadať.“

Za celým príbehom sa skrýva poznanie,

že umenie – vo svojej prirodzenosti

a bezprostrednosti – je

Bohu a jeho vôli vždy bližšie, než

akékoľvek prejavy cirkevníctva.

Tento veľmi cituplný, sčasti aj seversky

drsný film v roku 2004 natočil

švédsky režisér Kay Pollaks (73

rokov). Film bol za rok 2005 nominovaný

na Oscara pre cudzojazyčný

film. Hlavnú rolu stvárnil známy

herec Michael Nyqvist, Lenu Frida

Hallgren a ako Gabriella tu vystupuje

vo Švédsku i v zahraničí známa

muzikálová speváčka Helen Sjöholm.

Vítězslav Janáček

janacek@svetgralu.cz

31

Svet Grálu

34 | 2012


ROZHOVOR

Slováci,

akí sme?

Ako sa vyvíjame, kam smerujeme? Tieto a podobné otázky si ľudia,

národy kládli od nepamäti. Povahopis národov (presní a dôslední

Nemci, veľkodušní Rusi, slobodomyseľní Francúzi, či výbojní Angličania)

sa zvyčajne vytváral povrchne, niekedy i s humorným podtextom.

Od vzniku národných štátov sa však čoraz viac stával citlivou otázkou,

samozrejme najmä pre toho, koho sa charakterizácia týkala. Lebo raz

darmo, všetci sme nejakí. Nuž a akí sme my, Slováci? Stojí za to odcitovať,

čo o nás píše originál Malý Ottův slovník naučný z roku 1906:

„Jsou lid zdravý, pilný, vytrvalý a skromný, ale také vzdorovitý, umíněný,

konzervativní, k inteligentům nedůvěřivý, houževnatě lnou k mateřštině.

Mají svérázné zvyky a obyčeje při všech význačných okolnostech životních.

Dřevěné domy a chalupy mají zvláštní ráz, jevící se hlavně ve slohu

a výzdobě štítů. Zaměstnáním jest hlavně hospodářství, hojně pěstují

průmysl domácí (tkalcovství, vyšívání, krajkářství, hrnčířství). Slovenští

drotaři a skláři známi jsou široko daleko.“

Na prvý pohľad vidno, ako sme sa za tých sto rokov zmenili (nielen my,

ale aj iní, a hlavne doba), ale aj v mnohom nezmenili.

O tom, akí sme boli i akí vlastne dnes sme, ale tiež ako sa javíme sebe

a ostatným, sme sa zhovárali s významnou osobnosťou nášho spoločenského

života PhDr. MILANOM ZEMKOM CSc., členom Historického

ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave.

Počas historického vývoja sme boli

vonkajšími, ale aj vnútornými okolnosťami

vychovávaní a pretváraní

do súčasného štádia. Odhliadnuc

od technického pokroku, obstáli sme

ako národ v škole života?

Najprv by bolo potrebné definovať

kritériá, podľa ktorých by sme

mali posudzovať či a ako sme obstáli

ako národ v škole života. V každom

prípade sme v 20. storočí – najprv

s českou pomocou, no postupne

32

Svet Grálu

34 | 2012

najmä vďaka sebe samým – dokázali,

že môžeme ako národ jestvovať

samostatne, podobne ako iné európske

národy s priaznivejším historickým

vývinom. V tomto zmysle sme

obstáli, aj keď skúšky v „škole života“

sa nikdy nekončia a nikto dopredu

nevie, aké „známky“ za ne dostaneme.

Ktoré naše vlastnosti by sme

mali rozvíjať vzhľadom k našim

národným potrebám a k potrebám

našej civilizácie?

Traduje sa, že našou základnou

vlastnosťou bola a je schopnosť vydržať

ťažké skúšky a prežiť ako spoločenstvo

až dodnes. Zvykne sa tiež

hovoriť o našej pracovitosti a pohostinnosti.

V živote a vo svete je však

všetko relatívne. Prežívať sa nám

darilo – hoci v závere historického

Uhorska len o povestný „chlp“ – aj

preto, že sme v našich dolinách žili


ROZHOVOR

a prežívali v tieni, či závetrí veľkých

a často nemilosrdných udalostí, ktorým

boli vystavené niektoré iné národy.

Aj pracovitosti sa prevažná

časť našej národnej pospolitosti učila

v stave nevoľníckom a poddanskom.

Azda aj preto sa pracovitosť prejavovala

najmä vtedy, keď nad nami stál

niekto so skutočným alebo obrazným

korbáčom. Takej pracovitosti

však chýba celkom prirodzene výdrž,

predvídavosť, ambicióznosť, tvorivosť

(samozrejme, česť všetkým výnimkám!).

Práve tieto vlastnosti a hodnoty

by sme mali v nás čo najusilovnejšie

a veľmi systematicky rozvíjať.

A pohostinnosť? Darilo sa jej, najmä

kým v nás prežívala tradícia dedinského

ľudu, no s jej slabnutím ju nenahrádzala

dostatočne profesionálna

pohostinnosť vyspelého mestského

prostredia. Aj preto vyzerajú – opäť

česť výnimkám – služby na Slovensku

tak, ako ich neraz so značnou nechuťou

a nespokojnosťou zažívame.

Pravdaže, možno pozorovať aj znaky

zlepšenia. Neviem posúdiť, či začínajú

prevažovať, ale z hľadiska našej

budúcnosti, nášho prežitia, nám neostáva

nič iné, len sa zlepšovať, a to

v každom ohľade.

Sme skutočne „holubičí národ“, cituplný,

so schopnosťou cit zdieľať?

Vonkoncom nie som presvedčený,

že nejako prekypujeme vrúcnosťou

citu a schopnosťou sa oň podeliť.

Jednak sentimentálnosť nie je ešte

skutočne hlbokým citom, a aj v nej

sa pohybujeme dosť „sebastredne“.

Napríklad skúsenosti s poskytovaním

pomoci iným ľuďom, najmä

vzdialeným obetiam, nehovoria

o priveľkej ochote pomáhať. Práve

taká pomoc však býva prejavom

toho skutočného citového zaangažovania

sa, ozajstnej empatie. Iste,

vieme prejaviť emócie a pomoc v rodinnom

kruhu (ak nie sme na smrť

pohádaní), prípadne v širšom okolí,

no už v pomáhaní našim spoluobčanom

zo vzdialenejších častí krajiny

to býva skromnejšie, o širšom svete

ani nehovoriac. Svedčia o tom napr.

porovnania získaných prostriedkov

pre postihnutých u nás a hoci v susednom

– údajne „studenom“ Česku.

Už kedysi za Uhorska rozpoznal

vtedajší profesor T. G. Masaryk v Slovákoch

akúsi “mäkkosť“, čo podľa

neho neznamenalo ozajstnú citovosť,

ale ústupčivosť, poddajnosť, čiže slabosť.

Takáto vlastnosť, či charakteristika

súvisela, myslím si, s „poddanskou“

mentalitou významnej časti

našej pospolitosti. Iste je podmienená

aj tým, že bola stáročia ovládaná cudzím

panstvom, dlhodobo „cvičená“

v názore, že najlepšie pre ňu je vždy

sa prikrčiť a ticho prečkať horšie časy

– ale tie akoby trvali neustále. Toto

dedičstvo prežíva v rôznych variantoch

dodnes, a to na všetkých úrovniach

našej spoločnosti, až po tie

najvyššie „šteble“. Jeho charakteristickou

črtou je najčastejšie nekonečné

„podstolové“ vyčkávanie, ani nie tak

z opatrnosti ako z bezradnosti a vnútornej

neistoty, ako sa rozhodnú iní

– tí väčší, silnejší a potom sa podľa

nich „zariadiť“. Na opačnom konci

našich reakcií môžeme rozoznať

prudké emocionálne, doslova iracionálne

vzplanutia, výbuchy, v ktorých

sa bezradnosť prekrýva prudkou, ale

spravidla krátkou ráznosťou – zaženiem

sa a zatnem sekeru, nech sa deje

čo chce! S takouto vlastnosťou sa však

celkom „prirodzene“ spája krátkodychosť,

rýchle „vyfučanie“ ráznej

nálady a následná skleslosť. Bývame

spravidla „bežcami na krátke trate“,

čo by bolo možno v poriadku, keby

vytrvalo a premyslene nasledoval jeden

beh za druhým. Naše „krátke

behy“ však končili a končia väčšinou

sklamaním, bezradnosťou, ochabnutím,

stratou záujmu najmä o veci

verejné, o veci nášho spoločenstva.

Mimochodom, nad nedostatkom záujmu

o veci verejné bolo počuť v moderných

dejinách náreky našich veľkých,

aktívnych mužov už od čias

Ľudovíta Štúra...

Spomínali ste nedostatok záujmu

o veci verejné, o veci nášho spoločenstva.

Existuje niečo, čo by mohlo ľudí

na Slovensku podnietiť k väčšiemu

záujmu o ne?

Ten nedostatok záujmu pravdaže

nemožno absolutizovať. Už dávnejšie

sa napr. ozvali občania v Pezinku

kvôli skládke odpadu, ohrozujúcej

ich mesto. V širšom zmysle zaznela

aj značná nevôľa občanov, keď sa prevalila

kauza „Gorila“. Bude však treba

dlhší čas, aby sa vypestovala ešte väčšia

občianska citlivosť práve na veci,

ktoré nás osobne až tak nepália, no

sú istou hrozbou pre región či celú

krajinu; aby sme vedeli vyvíjať dostatočný

trvalý tlak smerujúci k náprave.

Ja len dúfam, že na väčší nárast prejavov

občianskej citlivosti a rozhodnosti

nebudú potrebné nejaké dramatické

až katastrofické situácie či

pomery – u nás alebo v širšom okolí.

Prejavuje sa naša prispôsobivosť

aj nekritickým preberaním cudzích

názorov a hodnôt, či nekritickým

obdivom „cudzieho“?

Aj tu by sme si museli ujasniť

slová o nekritickom preberaní cudzích

vzorov a hodnôt a o nekritickom

obdive „cudzieho“. Napríklad

od konca druhej svetovej vojny zasiahla

západný svet – a po roku 1989

aj krajiny bývalého sovietskeho bloku

– očividná amerikanizácia, nielen civilizačno-technická,

ale aj duchovná

a morálna. Zdá sa teda, že nielen my,

ale aj iní preberajú a napodobujú cudzie

vzory, osvojujú si cudzie hodnoty.

S tým sa však ťažko dá dnes niečo

urobiť, pozrime na dosť márne snahy

33

Svet Grálu

34 | 2012


ROZHOVOR

kedysi veľkých a mocných Francúzov.

Navyše, veľmi ťažko sa dá z toho

nášho malého, tradičného „košíka“

zachovať proti mocným civilizačným

tlakom „veľkého sveta“ niečo osobité.

A čo vlastne? Ktoré hodnoty sú autenticky

slovenské? Nie som presvedčený,

že také jestvujú, pretože sme vždy žili

v širšom kultúrno-duchovnom a civilizačnom

kontexte, ktorý nás podstatne

tvaroval. Predsa také hodnoty

ako ľudskosť, empatia, milosrdnosť,

pracovitosť, pravdovravnosť, pohostinnosť

a iné sú prítomné všade, rozdiely

sú možno v intenzite a vo forme,

v akej sa prejavujú.

Vezmime si náš vzťah k životnému

prostrediu: množstvo odpadkov

a čiernych skládok v prírode akoby

nasvedčoval, že si dostatočne nevážime

krajinu v ktorej žijeme... Myslíte

si, že je to neschopnosť akceptovať,

že sme skutočne samostatný štát,

samostatná krajina, že územie, kde

žijeme, je skutočne len naše?

Nie som si istý, či ľahostajnosť

k nášmu okoliu súvisí priamo s naším

vzťahom k štátu a celej krajine.

Táto nedostatočnosť – ľudská a občianska

– súvisí podľa mňa väčšmi

s doteraz nezavŕšeným mentálnym

prechodom našej spoločnosti od vidieckej

k mestskej. Mám na mysli

to, že mnohí z nás opustili v procese

„rýchlokvasenej“ industrializácie a urbanizácie

tradičné, zavedené normy

vidieckej, dedinskej spoločnosti, a neosvojili

si normy vyspelej mestskej

kultúry. Zostali v akomsi „bezprízornom“

hodnotovom stave, žijú s nedostatočne

vyvinutým civilizačným

regulátorom. V takom stave sa veľmi

darí ľahostajnosti k okoliu, ktoré už

nie je bezprostredne moje, hoci by

malo byť naše, a teda predsa len aj

moje. Optimista by povedal, že to

chce čas, možno dlhý čas, pesimista

by namietol, či pomôže aj dlhý čas.

34

Svet Grálu

34 | 2012

Ako to zmeniť?

Zrejme nestačia len dobré vzory

a apely, potrebná bude aj istá represia,

tresty (nemusí to byť hneď väzenie!).

Tak to bolo aj v starších, vyspelejších

spoločnostiach, kým si ľudia

neosvojili vzory primeraného správania

sa a nezžili sa s nimi. Žiaľ, dnes aj

vo vyspelejších krajinách možno pozorovať

akýsi retardačný, ba zvratný

vývin. Sčasti býva spôsobený prisťahovalcami

z odlišných civilizačných

pomerov, ale aj zmenami v pôvodnej

populácii. Každú chvíľu počúvame

o aférach v takzvaných vyšších kruhoch,

ktoré kedysi stelesňovali normy

seriózneho, civilizovaného správania

sa. Aj v tomto ohľade je teda budúcnosť

neistá.

Podľa Vás ako je dnes Slovensko

„religiózne“ a filozoficky orientované?

Slovensko sa mi javí nábožensky

povrchné a neviem o nijakej skutočnej

filozofickej orientácii, ktorá

by sa v nejakej prístupnej forme prejavovala

v našej spoločnosti. Štatistické

vykazovanie vierovyznania

nehovorí nič o skutočne prežívanej

viere aj s jej mravnými záväzkami. Aj

na to by mali pamätať napr. cirkevní

hodnostári, ktorí sa pri presadzovaní

svojich predstáv o fungovaní spoločnosti

a štátu chcú zaštítiť počtami

(údajne) veriacich. Žijeme v sekulárnej

dobe, žiaľ plytkej aj vo svojom sekularizme,

no náprava sa nedosiahne

založením „chomúta“ akejkoľvek lákavej

náboženskej vízie.

Dá sa táto náprava vôbec dosiahnuť?

Ako?

Veľmi sa obávam, že náprava

sa nedá dosiahnuť akousi lineárnou

osvetou, mravnou výchovou

v jestvujúcich pomeroch. Aj v minulosti

sa podobné duchovné štádiá rôznych

spoločností radikálne zmenili či

potlačili až v dôsledku veľmi dramatických

udalostí s vážnymi dopadmi

na veľkú časť spoločnosti. Pritom náprava

nie je nikdy vopred zaručená,

už aj preto, že na tom, čo znamená

náprava, sa dá v modernej dobe len

ťažko zhodnúť. Zrejme chýba aj skutočná,

„prirodzená“ autorita.

Kto by podľa Vás mohol byť touto

prirodzenou autoritou a aká by táto

autorita mala byť?

Dnešný svet má vôbec problémy

s prirodzenými autoritami, ktoré

akoby „neboli na sklade“. Možno to

súvisí s masmediálnou povahou súčasného

sveta, ale aj s uplatňovaním


ROZHOVOR

masovej demokracie – tá si vyžaduje

od verejných činiteľov neustálu a v zásade

nesplniteľnú „sľubotechnu“, čo

ich musí nevyhnutne demoralizovať,

zbavovať autenticity, alebo ich jednoducho

„pošle z kola von“. Osobne si

predstavujem prirodzenú autoritu verejných

činiteľov ako výraz vnútornej

mravnej integrity podporovaný politickým

talentom, predvídavosťou aj

ráznosťou v presadzovaní vecí, ktoré

sú na prospech národného a dnes aj

európskeho celku.

Javia sa Vám v súčasnosti Slováci

spokojnejší, slobodnejší, vyrovnanejší,

lepší? V tejto súvislosti

sa často prehodnocujú pojmy ako

demokracia, liberalizmus, sociálny

štát, práva a zodpovednosť jednotlivca

a spoločnosti.

Ktorí Slováci? Nie sme síce početne

veľký národ, ale dostatočne

rôznorodí, navzájom odlišní, aby

sa dalo len tak ľahko generalizovať.

Zdá sa mi však, že ľudia sú nepochybne

slobodnejší, no len menšia

časť si vie slobodu „užívať“ v pozitívnom

slova zmysle, niektorí ju

zneužívajú, niektorí nevedia, čo si

so slobodou počať a pre ďalších je

skôr príťažou. To však vyplýva z onej

rôznorodosti slovenskej spoločnosti

a z jej neraz neblahých skúseností

v minulosti aj prítomnosti. Bezpochyby

žijeme vo veľmi dynamickej

ére a pre také časy je charakteristické

vedomé aj podvedomé prehodnocovanie

všetkých hodnôt a kategórií,

vrátane politických. Ja osobne považujem

parlamentnú demokraciu

za ešte vždy najlepší zo všetkých nedokonalých

politických systémov

na svete. A práve nedokonalosť demokracie

je výzvou pre občanov

na jej zdokonaľovanie, nie odstránenie.

Do jej zdokonaľovania patrí celkom

prirodzene aj hľadanie primeraného

miesta a úlohy pre štát s jeho

mechanizmami a inštitúciami. Samozrejme,

nemôže ísť o nejaké „definitívne

riešenie“. Všetko ľudské, spoločenské

sa nachádza v neustálom

pohybe, raz väčšmi inokedy menej

viditeľnom, no nezastaviteľnom. – Aj

stagnácia je vlastne pohyb, ale retardačný,

nasmerovaný dolu, k úpadku.

Počas novembra 1989 bola na uliciach

špecifická nálada. Ľudia boli

k sebe niekoľko mesiacov milí, dobroprajní.

Niečo podobné zažívame

počas MS v hokeji... čo je to?

V každej prevratnej dobe, ak okamžite

nevyústi do krvavých konfliktov,

možno vypozorovať akúsi povznesenú,

dobroprajnú náladu, akurát,

že nevydrží pridlho, lebo ju rozložia

a potlačia tvrdé problémy a konflikty

všedného dňa, ktoré sa nevyhnutne

musia objaviť – tak to bolo v dejinách

vždy. V modernej dobe najmä športové

úspechy dokážu na istý čas vyvolať

akýsi pocit kolektívneho spolucítenia.

Je to aj tým, že za nás víťazí

pomerne malý kolektív športovcov

a my, národná masa sa nemusíme

namáhať, stačí emocionálne vzbĺknuť

a radovať sa z (fakticky cudzieho)

úspechu. Takéto situácie sú však

vždy dočasné, preto zvykneme žiť

v očakávaní nových a nových spektakulárnych

úspechov. Najmä moderné

kolektívne športy akoby evokovali

starú požiadavku rímskeho

plebsu „chlieb a hry“, v modernom

variante „blahobyt a zábava“. Mám

pocit, že tento stav ducha moderného

sveta nakoniec vyústi do veľkej civilizačnej

krízy s veľmi nejasným,

možno veľmi bolestivým koncom.

Čo konkrétne myslíte pod veľkou

civilizačnou krízou s možno veľmi

bolestivým koncom?

Zdá sa mi, že naša civilizácia ešte

vždy prináša ohromné prírodovedné

a technické inovácie, no vo sfére

humanitno-kultúrnej a mravnej

sa točí v akomsi začarovanom kruhu.

Medzičasom narastajú vo svete obrovské

nerovnosti. Vyčerpávajú

sa prírodné zdroje, no súčasne rastú

nároky na životnú úroveň, ktorá však

v doterajšom chápaní ešte väčšmi

zaťažuje našu matičku Zem. Tieto

možno neprekonateľné rozpory doterajšieho

vývinu ľudstva môžu vyústiť

do nepredvídateľných katastrof,

ktoré môžu mať – na rozdiel aj od nedávnej

minulosti – vskutku celosvetový

(„zemeguľový“) charakter, a ten

nemôže byť nebolestivý. No ak ľudstvo

globálne pohromy predsa len

prežije, budú spojené s novými

(alebo len staronovými, v rámci daných

antropologických konštánt? –

ťažko predvídať) paradigmami ľudského

života.

Aké vidíte východiská z tejto krízy

pre Slovensko?

Predovšetkým Slovensko nie je

ostrovom, ktorý je chránený pokojným

morom, preto ani východiská

z dnešnej krízy nemôžu byť

špecificky slovenské. Slovensko by

sa malo na ich hľadaní v rámci svojich

možností (ktoré by sme nemali

zámerne, na uľahčenie si našich záväzkov

zmenšovať) aktívne zapájať.

Teda Slovensko... azda každý jeden

z nás na svojom mieste, v celej vertikále

a horizontále našej spoločnosti.

Viem, ľahko sa to povie, ťažšie

sa koná, ale – ostáva nám niečo iné,

ak očakávame a želáme si slušnú budúcnosť?

Igor Mešťánek

mestanek@svetgralu.sk

35

Svet Grálu

34 | 2012


36

Svet Grálu

34 | 2012

HORY

Karel Prskavec


Fotograf na vrchole

ám rád hory a predovšetkým Krkonoše, v blízkosti ktorých

M som vyrastal. Domnievam sa, že dole v údoliach sa drží nielen

smog priemyslový, ale aj smog ľudských starostí. V horách sa cítim

voľne a radostne, zvlášť na hrebeňoch hôr. Každý rok sa chodievame

v zime s partiou priateľov lyžovať, v poslednom čase však

lyžovanie zamieňam za výlety s fotoaparátom. A o niekoľko

záberov sa s vami chcem podeliť. Prial by som

si, aby na vás dýchla iskrivá, žiarivá čistota vysokých

hôr kdesi nad oblakmi a opravdivosť živlov, vládnúcich

nad ľudskými obydliami.

Karel Prskavec

prskavec@svetgralu.cz

Na hrebeni

37

Svet Grálu

34 | 2012


Na Mesiaci…

Cesta do oblakov

Fujavica a slnko

38

Svet Grálu

34 | 2012


39

Svet Grálu

34 | 2012


ZDRAVIE

Samoliečba

zápalových chorôb

atiaľ čo divá zver je ešte (z)dravá,

„Z človek je už dávno (mľan)dravý“

ergo (ne)zdravý. Nejako takto znela

replika v jednom dialógu známej slovenskej

humoristickej dvojice, naznačujúc

nezdravý, od prírody odtiahnutý

spôsob života prevažnej väčšiny

ľudstva, prinášajúci so sebou množstvo

problémov a komplikácií. Nebolo

to tak vždy, v dávnych dobách

bol život ľudí, ako je všeobecne známe,

oveľa viac spätý s prírodou a jej cyklami

ako je to dnes. Riadiac sa prírodnými

zákonitosťami či zákonmi

prírody sa človek naučil, ako a kde

si má zaobstarať všetko čo potrebuje

k životu a ako žiť v súlade s ňou. Riadiac

sa základným prírodným zákonom,

zákonom pohybu rozvíjal svoje

duševné i telesné poznatky a schopnosti.

Naučil sa zadovážiť si v prírode

nielen poživeň, ale v prípade nemoci

aj liečivé prostriedky na vyzdravenie.

Získané poznatky sa odovzdávali

z generácie na generáciu. Podľa

dochovaných archeologických nálezov

to takto trvalo po mnoho tisícročí.

Časom, keď sa spôsob života ľudí

v niektorých kultúrach prirodzenému

spôsobu života vzdialil, nadobudnuté

vedomosti upadli do zabudnutia. Nie

inak to bolo aj s jedným s najstarších

prírodných liečebných prostriedkov,

ktorého blahodarné liečivé účinky poznalo

ľudstvo už od praveku, s masážou.

Už človek doby kamennej prišiel

na to, že keď si trie zranené alebo

choré miesto, bolesť skôr prejde. Technika

masáže sa vyvíjala po tisícročia,

preto sa niet čo diviť, keď sa už pri prvom

dochovanom písomnom doklade,

40

Svet Grálu

34 | 2012

Rudolf Harčarík

datovanom do doby 5000 rokov pred

naším letopočtom, spomína ako jeden

z mnohých vtedajších liečebných

postupov masáž. Pre niektoré kultúry

staroveku patrila masáž k celkovému

životnému štýlu. Jej liečebné, relaxačné

a vitalizačné účinky využívali

napríklad v Číne, Egypte, Babylone,

Perzii, neskôr v Grécku a antickom

Ríme. V období nazvanom temným

stredovekom, keď na území Európy

prevládal názor cirkvi o hriešnom

tele, bolo poznanie o blahodarnom

pôsobení masáže vytlačené na okraj

záujmu vtedajšej spoločnosti. Moderné

masáže sa začali v Európe rozvíjať

až v 19-tom storočí a to švédskym

misionárom P.Lingom, ktorý

sa počas pôsobenia v Oriente zoznámil

so starobylým umením masáže

a jej blahodarnými účinkami na telo

a dušu. Dnes poznáme veľké množstvo

rôznych druhov masáží, moderných,

aj rôznych tradičných škôl.

Navyše, na základe moderných poznatkov

a rôznych kombinácií s tradičnými

postupmi vznikajú ďalšie metódy,

školy a smery.

METÓDA SAMOLIEČBY

Z VÝCHODNÉHO

SLOVENSKA

V porovnaní s doteraz známymi metódami

je vskutku jedinečná a to hneď

z viacerých hľadísk. Z hľadiska druhu

vyliečených chorôb, jej úžasnej jednoduchosti,

z objavu doteraz nepoznaných

súvislostí a nákladov na liečbu.

Ako to často býva, zrodu mnohých

jedinečných objavov predchádza silná

osobná skúsenosť objaviteľa. Tak to

bolo aj pri zrode metódy samoliečenia

zápalových chorôb Štefana Zakuťanského

z Bardejova. S čerstvým vodičským

preukazom a bezhraničnou dôverou

vo vlastné schopnosti sa vydal

na okružnú cestu po Poľsku a bývalom

Československu. Na spiatočnej

ceste pár kilometrov pred domovom

sa motorka s jazdcom a spolujazdcom

prevrátila. Štefana, vtedy maturanta,

seklo v krížoch. Röntgen neodhalil

na chrbtici nijaké zmeny. Po niekoľkých

týždňoch bolesť spontánne ustúpila

a zdalo sa, že je všetko v poriadku.

Pri fyzicky náročnom zamestnaní

sa časom nepríjemné bolesti v krížoch

vrátili. Chodenie po lekároch, vyšetreniach

a liečeniach nemalo konca. Jeho

zdravotný stav sa postupne zhoršoval,

až nakoniec mal bolesti pri stoji

aj v sede. Navštívil viacerých lekárov

a ukázal im svoje snímky. Bol zmätený

z toho, že každý hovoril niečo iné. Napokon

sa lekári rozhodli pre operáciu

Štefan Zakuťanský


ZDRAVIE

chrbtice. Z rozhovorov s niektorými

spolupacientmi sa dozvedel, že ich

stav sa po operácii zlepšil na istý čas,

ale potom sa ich problémy opäť vrátili.

Po jednom z veľmi bolestivých predoperačných

vyšetrení, lumbálnej punkcii,

nemohol zísť z postele 10 dní. „Čo

ak sa po operácii už nikdy nepostavím

na nohy?“ – premýšľal zúfalý pacient

a s operačným zákrokom nesúhlasil.

Po prepustení z nemocnice mu silné

bolesti chrbtice nedovoľovali stáť, sedieť,

ležať. Bolesť pri zmene polohy

počas spánku ho okamžite prebudila.

„Som úplne vyradený zo života. Nepotrebný

človek, druhým na ťarchu,“

premýšľal. Nechcelo sa mu žiť. Keď

sa pozrel von z okna a videl kráčať

okoloidúcich, pristihol sa, že im závidí.

Že môžu bez bolesti kráčať, pobehnúť,

či len tak z radosti si podskočiť. Uvedomoval

si, čo je to zdravie. Aké veľké

bohatstvo to je, keď je človek zdravý.

Keď ho nič nebolí, keď môže normálne

pracovať, žiť, užívať si život. Keď mu

nedokázali pomôcť v zdravotníctve,

neostávalo mu nič iné, ako sa obrátiť

o pomoc na liečiteľov. No aj tu sa opakovala

skúsenosť ako s lekármi. Každý

mu hovoril niečo iné. Zdrvený stratil

poslednú nádej, že mu niekto pomôže.

Až keď boli vyčerpané všetky možnosti

u liečiteľov a nevedel na koho

sa ešte obrátiť o pomoc, rozhodol sa,

že sa pokúsi pomôcť si sám. Na základe

štúdia medicínskych kníh začal

skúmať svoje telo. Podľa anatómie mu

informácie z kníh sedeli, ale z pohľadu

patológie mu nesedelo mnoho vecí.

Na svojom tele našiel také patologické

nálezy, o ktorých sa nikde nedočítal.

Premýšľal: „Čo to môže byť? Prečo si

to lekári nevšimli? Prečo to nehľadali?

Prečo to prístroje neukázali? Prečo to

neliečia?“ Vyvstalo v ňom množstvo

otázok, a nikto na ne nemal odpoveď.

Vo svojej knihe „Samoliečba zápalových

chorôb“ píše: „Inštinktívne som

cítil, že som asi prišiel na niečo, ale

ešte som nevedel čím a ako to liečiť.“

Skúšal ľudové spôsoby liečby a premýšľal

nad ich funkčnosťou. Raz si

celkom mimovoľne ohmatával telo.

Na niektorých miestach v oblasti krížov

ho zabolelo. Veľmi. Tá bolesť ho

natoľko dráždila, že požiadal manželku,

aby mu práve tieto miesta masírovala.

Po istom čase začala bolesť

v bolestivých miestach ustupovať. Časom

sa mohol nielen predkloniť, ale aj

znovu narovnať. Veľké bolesti chrbtice

však stále nechceli povoliť. Klasická

trecia masáž s olejom už nezaberala

a tak sa rozhodol pre oveľa intenzívnejší

spôsob masáže. Snažil sa cielene

pôsobiť čo najhlbšie v mieste bolesti,

dokonca pri tom využíval odlomenú

nôžku zo stoličky. A pomohlo to. Asi

po polročnom každodennom masírovaní

ťažkosti prestali. Postupne sa hĺbkovou

masážou zbavil aj ostatných bolestivých

miest na chrbtici. Chronické

zdravotné problémy pána Zakuťanského

poznali príbuzní aj susedia. Vedeli

tiež, že sa vyliečil sám. Spontánne

sa s ním začali radiť o svojich zdravotných

problémoch a postupne začali

využívať jeho poznatky a pomoc. Keď

im robil vyšetrenia chrbtice, nálezy

im kreslil do nákresov, ktoré si brali

so sebou. Rovnako im kreslil cviky

na chrbticu, ktoré im odporučil cvičiť.

Na základe spokojnosti s jeho

liečbou sa naňho obracalo stále viac

nemocných. I keď mu jeho pacienti

hovorili, že sa ešte nestretli s tým, aby

im liečiteľ všetko vysvetľoval, o nejakej

metóde sa vravieť ešte nemohlo.

Takých masérov a „naprávačov kostí“

ako bol v tom čase aj on, bolo veľa.

Medzi pacientmi boli aj lekári. Jeden

z nich liečil aj manželku pána Zakuťanského

na ženské problémy. Zhodou

okolností, ani v jej prípade klasické

liečebné postupy nezaberali. Keď jej

stav začínal byť kritický a nepomohla

ani veľmi bolestivá terapia, navrhol

manželke, aby vyskúšali jeho metódu.

Na ich veľké prekvapenie sa choroba

po týždni liečby zastavila a po dvoch

mesiacoch sa vyliečila úplne. Okrem

ženským problémov mala manželka

aj problémy so žalúdočným vredom

o veľkosti približne 3 cm, s ktorým

mala ísť na operáciu. Manželov liečebný

postup opäť zabral a vred aj zápal

zo steny žalúdka zmizli po troch

mesiacoch liečby – a to bez liekov

a chirurgického zákroku. Objav metódy

bol na spadnutie. Tým rozhodujúcim

momentom sa ukázali

41

Svet Grálu

34 | 2012


ZDRAVIE

chronické dýchacie problémy, ktoré

mu spôsobovali nepríjemné pocity počas

práce s pacientmi. Totiž počas vyšetrenia

alebo aj pri masáži bol nútený

kvôli nim neustále poťahovať nosom

a odkašliavať. Úporne premýšľal, ako

by sa tieto nepríjemné problémy dali

vyliečiť. Premýšľal, či by sa to nedalo

vyliečiť jeho spôsobom masáže. Keď si

prehmatával hrdlo, krk a tvár, našiel

pri tom známe boľavé miesta, ktorých

bolo neúrekom. S elánom sa pustil

do masírovania a počas liečby sledoval,

čo sa bude diať. Postupne mu začali

problémy ustupovať a časom sa vytratilo

aj posmrkávanie a odkašliavanie.

Všetky poznatky, ktoré nadobudol

takýmto spôsobom, aplikoval potom

na svojich pacientoch a zakaždým to

fungovalo. Okrem toho sa objavovali

aj vyliečenia ďalších dýchacích ochorení,

napríklad nosových a prieduškových

alergií. Až po objavení liečby

dýchacích onemocnení si časom uvedomil,

že túto samoliečbu si robia aj

zvieratká, že je priam v živočíchoch

zakódovaná. Totiž pri masírovaní určitých

miest na ľuďoch si uvedomil,

že zvieratká si robia masáže na tých istých

miestach ako ľudia. Zadnou labkou

si kopú pod bradu a okolo ucha,

kopú si do krku a ohryzku. Do priedušnice,

do hrude a brucha. Robia si

masáž o rôzne výčnelky, ba dokonca

si robia samonaprávanie.

PRINCÍP SAMOLIEČBY

ZÁPALOVÝCH CHORÔB

V úvode článku som použil repliku

o (z)dravej zveri a ne(z)dravom

človeku s poukázaním na takzvaný

moderný spôsob života, ktorý sa negatívne

odráža na psychickom a telesnom

zdraví ľudí. Zvieratá netrpia

takými chorobami ako ľudia. Sú

v neustálom pohybe. Aj ľudia sa v minulosti

hýbali oveľa viac, neboli takí

mľandraví, ako v súčasnosti. Viac

42

Svet Grálu

34 | 2012

fyzicky pracovali a ich organizmus

sa zahrieval tak, aby prirodzeným

spôsobom bola zabezpečená výmena

látok dôležitých pre telo. V našom

organizme, stavanom na určitú fyzickú

záťaž, sa pri nedostatku prirodzeného

pohybu spomalí tok potrebných

látok na udržanie zdravého

prostredia. To sa prejaví napríklad

vo forme bolestivého miesta. Bolesť

je rečou prírody. Je to reč univerzálna,

zrozumiteľná každému, či je

to človek alebo zviera. Keď živočích

pocíti bolesť, uvedomuje si, že na tele

alebo v tele má choré miesto, ktoré

tam nemá čo hľadať a že ho treba

liečiť. Najbližšia pomoc na liečenie

boľavého miesta je pohyb s tlakom,

teda masáž. Ako som spomínal, dnes

poznáme množstvo druhov masáží

a masážnych škôl. Čím je teda

metóda pána Zakuťanského výnimočná?

Čím sa teda líši od ostatných

druhov a metód? Určite ste si,

milí čitatelia, všimli, keď som písal

o životných peripetiách autora metódy,

že sa vyliečil cielenou a hĺbkovou

masážou bolestivého miesta.

Tieto bolestivé miesta sa nachádzajú

na rôznych miestach nášho tela

a ktorým podľa jeho zistení dovtedy

nikto nevenoval pozornosť. Empiricky

prišiel na to, že v nich treba vidieť

zdroj choroby. Pán Zakuťanský

prišiel na to, ako zistiť pôvod choroby

podľa polohy boľavého miesta.

Toto miesto nazval zápalovým ložiskom.

Ložiská nachádzajúce sa po celom

tele zmapoval a popísal vo svojej

knihe. V nej aj presne popísal liečebný

postup, cielenú hĺbkovú masáž,

ktorú si aplikuje nemocný sám.

Ako hovorí pán Zakuťanský: „Moja

metóda prináša najbližší a najprístupnejší

liečebný prostriedok, ktorý

vlastní každý jednotlivec po celý

život a v hotovej forme. Len je potrebné

ho využiť v správnej dávke

a na správnom mieste.“

MASÁŽNA POMÔCKA

Pre pacientov, ktorí majú obmedzenú

pohyblivosť a kvôli ktorej si

nedokážu sami masírovať zápalové

ložiská, vymyslel pán Zakuťanský masážnu

pomôcku, ktorá pred jej uvedením

do praxe prešla znaleckým klinickým

posúdením v Štátnom ústave

pre kontrolu liečiv. Posudok nepriamo

potvrdil účinnosť jeho metódy, ako je

to popísané v samotnom dokumente:

„Masážna pomôcka slúži na vykonávanie

hĺbkovej masáže rôznych častí tela,

ktoré sú inak pre sebamasáž ťažko dostupné.

Klinické preskúšanie masážnej

pomôcky na hĺbkovú masáž formou dlhodobej

sebamasáže vykonávali osoby

trpiace na bolesti chrbta v hrudnej,

driekovej a bedrovej oblasti. Títo pacienti

si po predchádzajúcej inštruktáži

opakovane vykonávali sebamasáž hyperalgetických

zón, myogelóz a na tlak

citlivých aktívnych bodov na dráhach

močového mechúra a žlčníka, ako aj

autodiagnostikou objavených bolestivých

miest na dorzálnej strane trupu

a končatín. Masážne alebo tlakové

ošetrenie sa v každom z týchto miest

vykonávalo v trvaní 2 - 5 minút. Dĺžka

jednotlivého liečebného sedenia činila

priemerne 30 - 45 minút. Počas terapie

si pacienti ošetrovali priemerne 10 - 15

bolestivých miest, prípadne aktívnych

bodov. Sebadiagnostika i sebamasáž

sa vykonávali cez ľahký odev denne,

alebo v prípade bolestivej reakcie obdeň

v úhrnnom počte priemerne 14 ošetrení.

Výsledky takéhoto klinického preskúšania

boli dobré. U všetkých pacientov

dochádzalo k ústupu bolesti,

k zmenšeniu až ústupu svalových spazmov

a k zlepšeniu hybnosti. Vedľajšie

či nežiadúce účinky sa nevyskytli. Čo

do mechanizmu pôsobenia hĺbková

masáž ovplyvňuje nielen kožu, podkožie

a väzivo, ale aj periost a všetky

v hĺbke uložené reflektoricky zmenené


tkanivá. Tým v sebe spája prvky väzivovej,

segmentárnej a periostálnej

masáže. V dôsledku toho pôsobí nielen

na lokálne patologické a reflexné zmeny,

ale prostredníctvom nervových reflexných

spojení a vzájomných funkčných

vzťahov medzi perifériou a vnútornými

orgánmi či funkciami aj celkovo. Možnosť

účelného využitia pomôcky v autodiagnostike

spočíva vo vyhľadávaní

a objavovaní patologicky a reflexne

zmenených miest, alebo bolestivých bodov.

Ich ošetrenie hĺbkovou masážou

správne zvolenej intenzity vedie nielen

k lokálnym zmenám (napr. k ústupu

svalovej hypertónie, k zlepšeniu prekrvenia

a ústupu bolesti), ale pôsobí aj

na ochorenia či poruchy vzdialených

orgánov a na celý organizmus.“

Objaviteľ neskrýva, že liečba pomocou

jeho metódy je prácna, bolestivá

a zdĺhavá. No dodáva, že so zaručeným

výsledkom. Záleží na človeku samotnom,

či sa rozhodne pre terapiu,

ktorá ho nič nestojí a ktorú si môže

vykonávať sám. Aplikácia metódy

už pomohla ľuďom nielen zo Slovenska

a Čiech, ale aj z Nemecka, USA

aj Austrálie. Ako sa môžu záujemcovia

o túto metódu dozvedieť z knihy

„Samoliečba zápalových chorôb“, táto

metóda je účinná pri množstve chorôb

pohybových, dýchacích aj interných.

A to nielen u akútnych ale aj chronických,

napríklad astmy či alergickej

sennej nádchy. Pre vážnych záujemcov

vedie autor tejto metódy dvoj- až trojdňové

kurzy, počas ktorých vedie absolventov

k tomu, aby si dokázali pomôcť

sami sebe, ale aj svojim blízkym.

Rudolf Harčarík

harcarik@svetgralu.sk

Štefan Zakuťanský

Samoliečba

zápalových chorôb

Novinka!

Pomôžte si v liečbe

svojich ochorení sami!

Naša cena: 12,00 €

Cena pre predplatiteľa: 11,40 €

Chcel by som vás informovať o zaujímavej liečebnej

metóde, ktorú používali naši predkovia doma pri

liečbe zápalových ochorení. Princíp liečby spočíva

v hĺbkovej masáži zápalových ložísk. Mne sa podarilo

ju znovu objaviť a písomne spracovať. Predtým

sa šírila iba ústnym podaním z pokolenia na pokolenie.

O zápalových ložiskách sa dosiaľ nedalo nikde

dočítať. Podarilo sa mi ich objaviť, zmapovať a opísať.

Röntgenové, CT snímky, magnetická rezonancia ich

neukazujú. Dajú sa zistiť iba hmatom.

Na Slovensku sa táto metóda využíva už vyše 20

rokov. Týmto spôsobom sa vyliečili tisícky prípadov,

ktorí mali chronické choroby a liekmi neboli liečiteľné.

O tom mi píšu ľudia v ďakovných listoch. Dnes, keď

sú v zdravotníctve ťažké časy, človek si môže pomôcť

jednoduchým domáckym spôsobom.

Štefan Zakuťanský

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu

na konci časopisu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk.


ŽIVOT

Ako človek dosiahne v živote

ŠŤASTIE?

Mám jednoduchú otázku: Ako

môžem byť v živote šťastný?

Odpovedať na najjednoduchšie

otázky je niekedy najťažšie. Človek

s pojmom „šťastie“ často spája

stav spokojnosti a radosti zo života,

ktorý sa dostaví napríklad po mimoriadnej

udalosti akou je výhra

v lotérii alebo neobvyklý dar. Avšak

toto nečakané „šťastie“ má väčšinou

len krátke trvanie. Človek čoskoro

začne hľadať šťastie nové a trvalejšie.

V skutočnosti však práve neustále

úsilie o šťastie k vytúženému cieľu

nevedie. Šťastie nie je samo o sebe

cieľom, ktorý môže človek dosiahnuť

rovnako ľahko, ako nejakú cestovateľskú

destináciu, kde stačí iba

sedieť v správnom vlaku. Šťastie je

kvalita prežívania. Dostaví sa samo

od seba, ak je náš život harmonický,

ak ho napĺňame zmyslom

a zameriame na cieľ, ak prebieha

usporiadane a nie je sprevádzaný

ani preťažovaním, ani nevyťažením

síl – a predovšetkým: ak máme

pred očami nielen vlastné blaho, ale

i blaho svojich blížnych.

Na tomto životnom zameraní môžeme

a prirodzene tiež máme pracovať,

v ňom spočíva aj náš duchovný

vývoj – a ono nám ako vedľajší produkt

prinesie skutočne trvalý stav

šťastia. Samozrejme nie v podobe

záruky, že sa už v živote nestretneme

s ťažkosťami a krízami. Náš

postoj sa však stane slobodnejším,

optimistickejším, láskavejším, rešpektujúcim,

bude to postoj človeka,

radujúceho sa zo života.

Okrem tohto „stavu šťastia“ existuje

ešte hlbšia podoba šťastia, tá

najhlbšia, je to blaženosť. Týka

sa predovšetkým najvnútornejšieho

jadra našej osobnosti, ducha. Pociťujeme

ju s pribúdajúcim poznaním

Boha: vo vedomí, že sme ako deti

Božie vo stvorení chránení, vo vďačnosti,

že smieme žiť a prežívať.

Taký postoj sa nerozvinie zo dňa

na deň a neprichádza sám od seba.

To sa podarí – alebo pošťastí? – len

s určitou dávkou námahy a poctivého

snaženia. Trvalé šťastie je vždy

výsledkom vlastného úsilia, je odmenou

za vedomý život v zmysle

lásky k Bohu a k blížnemu.

Werner Huemer

werner.huemer@svetgralu.sk

Otázka bola vybraná z knihy

100 odpovědí na životní otázky

44

Svet Grálu

34 | 2012


Severný

pól

ZAUJÍMAVOSTI

sa sťahuje!

Každý má rád, ako sa povie „pevnú pôdu

pod nohami“. Preto prírodné javy ako sú

sopečné výbuchy a zemetrasenia v nás

vzbudzujú pocit ohrozenia. Sú dôkazom

pohyblivosti jadra Zeme a skutočnosti,

že naša domovská planéta podlieha nepretržitému

vývojovému procesu. Od istého

času sa zaznamenávajú aj neobyčajné

pohyby severného magnetického

pólu, ktorý, obrazne povedané, putuje

z Kanady na Sibír. Aký nebezpečný môže

byť tento pohyb pre život na Zemi?

o stáročia ležal severný magnetický

pól pomerne pokojne na se-

P

vere Kanady. Podľa súčasných meraní

sa pohybuje rýchlosťou 55 km

za rok smerom k Rusku. Pri udržaní

tohto tempa by sa mal v roku 2050

nachádzať na Sibíri.

Dôsledky pohybu magnetických

pólov na život na Zemi, napríklad

na ťahy vtákov, sa ešte len ukážu. No

vplyv na techniku vidno už teraz.

So zmenou smeru ručičky kompasu

niektoré letiská museli preznačiť

pristávacie dráhy, lebo navádzajúce

signály, pomáhajúce pilotovi určiť

jeho pristávaciu dráhu, sa udávajú

vo vzťahu k magnetickému pólu.

Táto pomoc je dôležitá najmä pre

stroje, ktoré nepoužívajú navádzanie

GPS.

Ako sa ukazuje, nie je neobyčajné,

že severný magnetický pól (objavený

v r. 1838) „sa prechádza“, ani

to, že sa sila magnetického poľa znižuje.

Na základe analýzy sedimentov

z hlbinných vrtov vedci dokázali

doložiť zmeny magnetického poľa

za posledných 5000 rokov. Magnetický

pól v tomto čase putoval stále

sem a tam medzi Kanadou a Sibírou

a ku geomagnetickým zmenám

dochádzalo, ako už dnes vieme, pomerne

náhle. Len v minulom storočí

„skĺzol“ približne o 1100 km

od kanadského polostrova Boothia

smerom na Sibír.

P

JE HROZBA NOVÉHO

PREPÓLOVANIA

REÁLNA?

ribližne pred 780 000 rokmi si

severný a južný magnetický pól

vymenili svoje pozície. Je nanajvýš

pravdepodobné, že sa táto výmena

bude opakovať, avšak nikto nevie

kedy. Nie je jasné, aký dopad na pozemský

život by táto zmena mohla

mať, no vedci nehovoria o nijakej

„definitívnej katastrofe“.

V

PREPÓLOVANIE AKO

SÚČASŤ SCENÁRA

DOBY KONCA

nábožensko-ezoterických apokalyptických

scenároch sa niekedy

hovorí o presune pólov s nepredvídateľnými

následkami. No jasné rozdiely

medzi magnetickým a zemepisným

pólom niekedy človeku unikajú.

Magnetické pole, o ktorom bola doteraz

reč, obopína Zem ako plášť. Tam,

kde vniká do Zeme, sa nachádzajú

magnetické póly, ktoré ovplyvňujú

ručičku kompasu. Nezávisle od magnetického

poľa tu máme zemepisné

póly, t. j. body na povrchu Zeme, ktorými

prechádza jej (pomyselná) os,

teda oba priesečníky všetkých poludníkov.

Na severnej pologuli sú magnetický

a zemepisný pól vzdialené

od seba asi 500 km, na južnej pologuli

viac než 2500 km.

Scenáre o prepólovaní, ktoré v skutočnosti

hovoria o zemepisných a nie

o magnetických póloch, predpokladajú

nejakú zmenu na vrchole Zeme,

nezávisle od magnetického poľa.

Veľké zmeny v naklonení zemskej osi

nemôžu byť vyvolané známymi fyzikálnymi

silami, preto sa považujú

sa veľmi nepravdepodobné.

45

Svet Grálu

34 | 2012


46

Svet Grálu

34 | 2012


POVIEDKA

Joshe

a svätá rodina

Elfriede Herb

rípravy na sviatky môžu byť

P veľmi náročné. Nakúpiť darčeky

a na nikoho nezabudnúť, namáhavé

rozhodovanie čo kúpiť, keď už všetci

všetko majú. A nesmie nič chýbať

na jedenie a pitie, a koho pozvať;

alebo radšej nikoho? Pri tom všetkom

sa môže stať, že na tú najdôležitejšiu

vec človek zabudne.

A čo je to najdôležitejšie? Predovšetkým

uctiť pamiatku oslávenca,

pátrať po zmysle jeho príchodu,

a napĺňať jeho odkaz, aby konečne

nastal na Zemi vytúžený mier, ako

kedysi predpovedal anjel.

Mnohí ľudia nezabudli na podstatu

tej udalosti z dávnych čias.

U niektorých sa vynárajú otázky,

po celý advent sa ich dušou vinú

určité predtuchy, objavujú sa nečakané

odpovede. A mnohým v čase

rozjímania ubiehajú myšlienky

do doby pred dvoma tisíckami rokov,

keď rímsky cisár Augustus prišiel

na myšlienku vykonať sčítanie

svojho ľudu.

„A každý šiel, aby sa nechal spočítať,

každý do svojho mesta…“ Ako

ľahko sa to dnes číta alebo počúva.

No pri spomienkach na tie časy

sa nám vybaví, že vtedy neexistovali

električky, metro, dokonca ani

bicykle, a čistá, jasná obloha patrila

len vtákom, ktorí nerušene tiahli

po trasách, určených prírodou, bez

toho, že by ich ohrozovalo lietadlo.

„A každý šiel“, znamenalo pre väčšinu

ísť pešo; niekedy ľuďom cestu

uľahčovali zvieratá, predovšetkým

osly, na ktorých býval naložený náklad.

Náš príbeh pripomína zvláštnu

múdrosť týchto verných kamarátov

na svojich cestách.

Pre tesára Jozefa výzva na sčítanie

ľudu znamenala, že bude musieť cestovať

zo svojho bydliska v Nazarete

v Galilei do židovskej zeme do mesta

Dávidovho, nazývaného tu Betlehem,

pretože toto mesto bolo jeho

rodiskom. Celé dni by musel byť

mimo domova, a nemohol so sebou

vziať svoju ženu Máriu, pretože bola

vo vysokom stupni tehotenstva, a to

vyžadovalo šetrné zaobchádzanie.

Čo teraz? Každý sa musel dostaviť

do svojho rodiska osobne, neexistovala

plná moc ani žiadna regula

o výnimke v komplikovaných prípadoch.

„Mária, vidíš, musím odísť,“

povedal, „… a pre teba je cesta veľmi

nebezpečná. Nemôžem ťa vziať

so sebou. Mysli na dieťa a blížiacu

sa chvíľu pôrodu.“

Ako asi bolo vtedy Márii? Pozrela

na neho veľkými očami plnými

strachu. Nechce zostať doma, chce

byť pri svojom mužovi, ktorý ju vie

tak dobrotivo a láskyplne chrániť,

chce cestovať s ním. Tu pocítil Jozef

blaho pri srdci, čo býva vždy, keď

ide o lásku, a nakoniec privolil, aby

cestovali spoločne.

Potom šiel do stajne za oslom,

pohladil jeho striebrosivú, zamatovú

srsť a pred nastávajúcou cestou

sa mu zveril: „Joshe, bude to namáhavé

pre teba i pre nás. Celé dni

mimo domova, v noci v preplnených

ubytovniach. Vezmeme si len to najnutnejšie,

aby si to nemal ťažké. No

predovšetkým ponesieš Máriu, tak

opatrne, ako len ti to cesta dovolí.

A prosím ťa, žiadne hlúposti, počuješ?“

Joshe počul, napriamil dlhé

uši a pozrel na Jozefa svojimi veľkými,

ako kryštály žiariacimi očami.

Vo vzduchu bolo niečo významné,

to cítil Joshe všetkými svojimi zmyslami.

Na druhý deň ráno boli všetci

pripravení na cestu, Joshe osedlaný.

Keď mu Jozef zavesil cestovné

tašky, zdvihol hlavu a vydal hlasitý,

radostný ryk ako očakávanie dobrodružstva,

ktoré už vopred vytušil

svojím oslím cítením.

Pripojili sa k jednej karaváne.

Spoločnosť poskytovala istotu, ale

aj útrapy, pretože postupovala neustále

dopredu a nedopriala Márii

prepotrebný odpočinok. Mária

väčšinu času sedela na oslovi, ktorý

ju opatrne niesol, a keď na ňu Jozef

starostlivo pozrel, skrývala svoju

únavu úsmevom, aby ho upokojila.

47

Svet Grálu

34 | 2012


POVIEDKA

Každá námaha raz skončí, a karavána

konečne dorazila do Betlehema.

„Mária, nájdem ti ten najkrajší

nocľah,“ povedal Jozef. Ach,

ako sa tešila na to, keď si konečne

zase oddýchnu!

My už vieme, že to, na čo sa tešila,

sa neuskutočnilo. Mesto bolo

preplnené, cestujúci boli v nocľahárňach

natlačení až po strechu.

Jozefa musel odmietnuť dokonca

i starý Levi, priateľ jeho otca, pretože

jeho dom bol takisto do posledného

miesta obsadený. „Pokiaľ

sa uspokojíte s lôžkom v mojom

ovčíne,“ povedal Levi, „nechám

ho čisto pripraviť; všetky ovce sú

na pastve.“ „Iste, s radosťou,“ odpovedal

s úľavou Jozef. „Ďakujem ti

z celého srdca. Po všetkom, čo sme

zažili, odmietanie, zmätok v meste,

mi stajňa bude tou najkrajšou ubytovňou.“

Tak vošli dovnútra, Mária a Jozef,

za nimi osol. I pre neho bolo

prichystané miesto v kúte stajne,

a tento druh nocľahu vyhovoval

predovšetkým jemu. Konečne

zase slama pod kopytami, k tomu

ešte Mária a Jozef v jeho blízkosti!

Hneď bol Josheho inokedy stoický

pokoj preč. Zdvihol svoje nozdry,

ukázal veľké žlté zuby, ktoré vyzerali

ako fazule a šťastne zaerdžal

svoje dvakrát predĺžené „IA“. Mária

a Jozef sa museli usmiať nad

radosťou zvieraťa a Jozef mu podal

ešte pomaranč, ktorý bol pre

neho jedinečnou lahôdkou. Potom

sa všetci uložili na spanie. Aj Joshe

zaspal hlbokým spánkom; koniec

koncov, bol to osol a nie strážny

pes.

No ich spánok netrval dlho. Mária

tlmene zastenala, dieťa pod jej

srdcom chcelo opustiť ochranné

materské lôžko, pôrod začínal. Jozef

sa prebudil, okamžite bol na nohách,

zvolal: „Mária, zavolám

48

Svet Grálu

34 | 2012

pomoc“ a vybehol zo stajne. Vonku

však na okamih zostal ohromený

stáť, sotva sa odvážil dýchať. Hore,

priamo nad stajňou, jasne žiarila

už dlho predtým predpovedaná

hviezda; hviezda so svojím veľkým

svietiacim chvostom, ktorá veštila

príchod Mesiáša, záchrancu ľudstva!

Hviezdu zbadala i neznáma

žena a akoby vedená tajomnou

mocou bežala k stajni. Keď pribehol

so svojou pomocníčkou Jozef,

opúšťala práve svoje miesto a povedala:

„Tvoja žena práve porodila

syna, pomáhala som jej.“ Potom

zmizla tak nenápadne, ako prišla.

Pohľad, ktorý sa naskytol Jozefovi

pri vstupe do miestnosti, ho

prinútil padnúť na kolená. Obklopená

svetlom ležala Mária so žiariacimi

očami na slame, vedľa nej

v jasliach práve narodený chlapec.

Jozef sa zajakavo opýtal: „Mária,

vieš, že tu nad stajňou žiari hviezda,

ktorá ohlasuje Mesiáša?“ Mária

prikývla: „Áno, Jozef, viem to.“

Potom mlčali, jeho ruka spočívala

na jej. – Sťaby si uvedomoval veľkosť

tohto diania, správal sa Joshe

tak ticho, akoby ešte spal. I žiara

v stajni, ktorú hviezda spôsobila,

mu pripadala neobvyklá, doteraz

poznal len žiaru Mesiaca v splne.

Tak sa stal Joshe tichým svedkom

narodenia Syna Božieho, sledoval

celý priebeh bystrými zmyslami;

nič mu neušlo, predovšetkým

nie ten obšťastňujúci okamih, keď

po prvýkrát zaznel detský hlas.

Všetko, čo sa dialo ďalej v stajni,

sledovali oslove veľké oči. Videl,

ako prúdili pastieri a ostatní ľudia

a všetci vzdávali hold dieťaťu

v jasliach; pripadalo mu veľmi

čudné, že je naraz v stajni toľko

ľudí. Hviezda pôsobila ako magnet,

a Jozef musel niektorým prichádzajúcim

zabrániť, aby vstúpili,

aby Mária mala pokoj. Takisto mu

neušlo kúzlo troch kráľov z Východu,

ktorí priniesli dieťaťu dary.

Zlato, ktoré jeden z nich priniesol,

sa podobalo plameňu, ako žiarilo

v odrazenom svetle!

V jednom Joshe ľudí predstihol:

mohol si všetky tieto cennosti prezerať

bez toho, aby po nich túžil.

Jemu stačila čistá voda, ovos, slané

nasekané byliny, tu a tam pomaranč

alebo figy, a bol úplne šťastný

a spokojný.

Skromnosť je pre všetkých oslov

charakteristická, v tom nebol Joshe

výnimka. Pri tomto druhu zvierat

nie je známa žiadna oddanosť

svojmu pánovi, tou sa však Joshe

nápadne odlišoval. Bol priateľský

k ľuďom, hlavne k Jozefovi, svojmu

pánovi, a od zážitku v stajni v Betleheme

slúžil verne a oddane rodine,

ktorú my nazývame „svätou“,

až do svojho konca. Vedený Jozefom,

niesol Joshe starostlivo Máriu

s Ježiškom a všetkými batožinami

do Egypta a po rokoch odtiaľ späť

do Nazaretu. Zvlášť miloval zvučný

hlas dospievajúceho Ježiša, keď ho

volal a rozprával sa s ním; užíval si

jeho ruky, ktoré ho občas pohladili

po srsti, a keď Ježiš ako dieťa vliezol

pod jeho biele bruško, ani nepohol

žiadnou zo svojich silných nôh.

Niekto môže namietať, že osol

Joshe bol predsa iba zviera. – Ach,

čo my už vieme o duši zvieraťa, čo

ju rozrušuje a čo jej robí radosť, keď

je pre ľudí ich vlastná duša často

hádankou!

Skromný a oddaný vo svojom

správaní – kiež by aj človek dokázal

žiť tak prosto, v súlade so zákonmi

stvorenia! Podľa pravdy, ktorú priniesol

očakávaný Mesiáš, narodený

vo svite Betlehemskej hviezdy.

Elfriede Herb

elfriede.herb@svetgralu.sk


ZDRAVIE

Aspirín

pre mozog

Aký nebezpečný je

mentálny doping?

Dnešná rýchla doba kladie na nás veľké nároky. Neustála požiadavka na výkon

vyvoláva potrebu maximálne využívať svoje schopnosti, a tým človeka núti hľadať

rezervy a nové možnosti. Jednou z nich je i doping mozgu rôznymi stimulanciami,

ktorý sa stáva stále aktuálnejším. Podobne, ako sa v športe využívajú

najrôznejšie prostriedky na zvýšenie fyzickej výkonnosti, hľadajú sa i nástroje

na zlepšenie výkonu mozgu. Menej sa však vie, že tieto látky môžu organizmus

človeka výrazne poškodiť.

a optimalizácii schopnosti myslenia

sa intenzívne pracuje. Na jed-

N

nej strane je snaha o zlepšenie výkonnosti

mozgu prostredníctvom liekov,

ktoré sa používajú na liečbu chorôb

ako sú depresia, demencia, syndróm

hyperaktivity a deficit pozornosti

(SHDP). Na druhej strane sa vedci snažia

zvýšiť výkony poznávacích schopností

geneticky zameranými zásahmi

do mechanizmu procesu myslenia.

Niektoré prostriedky pre chorých sú už

voľne dostupné – a stúpa dôvera v to,

že môžu pomôcť zlepšiť výkon mozgu

aj u zdravých osôb.

Využívanie podporných prostriedkov

už nie je žiadnou novinkou.

Prieskum ukázal, že v USA používa

stimulanty na zlepšenie svojho výkonu

tri až jedenásť percent opýtaných

študentov. Z tritisíc opýtaných

zamestnancov v Nemecku používa

podporné prostriedky až päť percent.

Ženy dávajú prednosť látkam, ktoré

povznášajú náladu, zatiaľ čo muži

chcú radšej zlepšovať svoju schopnosť

koncentrácie. Dve percentá

z nich dali najavo, že na pracovisku

pravidelne „dopujú“. 1

Prirodzene sa tu vynárajú otázky,

či majú tieto stimulanty na zdravie

človeka priaznivý vplyv, aké sú ich

vedľajšie účinky a či ich skutočne potrebujú

aj zdravé osoby.

TESTOVANIE

NA ZVIERATÁCH

Začnime prehľadom najznámejších

„neurostimulantov“, ktoré už existujú:

Ritalin sa už dlhšiu dobu odporúča

na zvýšenie schopnosti koncentrácie

u detí so SHDP. Najčastejšie symptómy

tejto poruchy sú nepozornosť, zosilnená

aktivita a impulzívnosť, často aj

emocionálna labilita, ktorá sa prejavuje

výbuchmi hnevu. Hoci sa SHDP

vyskytuje hlavne u detí, občas sa objaví

i v dospelom veku. Výsledky jednej

49

Svet Grálu

34 | 2012


ZDRAVIE

50

Svet Grálu

34 | 2012

nedávnej štúdie ukázali, že Ritalin dlhodobo

ovplyvnil vývoj stovky takto

postihnutých mladých ľudí, ktorí liek

užívali. V porovnaní s deťmi, ktoré

liek neužívali, bol u nich údajne menej

častý výskyt psychických ochorení,

ba dokonca vraj dosahovali lepšie

školské výsledky. Táto štúdia však

poukazuje len na jednu stranu mince

a sama osebe tak zostáva veľmi odvážnou

a spornou. U zdravých jedincov

neexistujú vôbec žiadne dôkazy

priaznivého pôsobenia Ritalinu, avšak

účastníci jedného pokusu, ktorí

substancie užívali, oceňovali zvýšenú

schopnosť skúmania a poznávania.

Ralph Schumacher, bádateľ v odbore

skúmania účinkov liečiv, vypracoval

pre nemecký spolkový snem znalecký

posudok o neurostimulantoch. V jednom

interview sa zmienil, že študenti

sa pod vplyvom Ritalinu stávajú veľmi

impulzívnymi a roztržitými, predčasne

začínajú s riešením úloh – skôr,

ako získajú všetky informácie, a preto

majú horšie výsledky ako študenti kontrolnej

skupiny, ktorí dostali len placebo

(zdanlivý liek).

Je teda nanajvýš pochybné, či Ritalin

zdravým ľuďom skutočne pomáha.

Iba u potkanov bolo pokusom

jednoznačne preukázané, že Ritalin

zlepšuje pôsobenie dopamínu, látky,

ktorá sprostredkuje komunikáciu medzi

jednotlivými nervovými bunkami

v mozgu, a tým ovplyvňuje schopnosť

učenia. 1,2 (www.ritalindeath.com)

Modafinil sa používa proti únave.

Užíva sa na zdolanie narkolepsie – choroby,

pri ktorej sa objavujú prekvapujúce

záchvaty spánku. Tento liek pôsobí

dobre na zmiernenie následkov

spôsobených únavou po jednom odoprení

spánku. Pri dlhšom vynechaní

spánku už nemá taký výrazný účinok.

Prozac je vyjasňovač nálady, ktorý

zabraňuje opätovnému príjmu serotonínu

– ďalšiemu prenášaču nervových

vzruchov – do nervovej bunky. Tým

predlžuje jeho pôsobenie. Niektorým

ľuďom trpiacim depresiou pomáha

veľmi dobre, iným však menej.

V slovenčine práve vyšla nová

kniha Johna Virapena (autora knihy

Nežiadúci účinok smrť), bývalého

riaditeľa švédskej pobočky farmaceutickej

firmy Eli Lilly & Company;

Kult liekov, v ktorej sa o tomto „liečive“

dozviete podrobnejšie.

Donepezil má u trpiacich Alzheimerovou

chorobou pôsobiť proti odbúravaniu

schopnosti myslieť. Tento

prostriedok bol pokusne nasadzovaný

u starších pilotov na lietadlovom simulátore.

Po tridsiatich dňoch užívania

Donepazil posilňoval pozornosť

pilotov, takže sa lepšie vysporiadali

s ťažkými letovými situáciami.

Amfetamíny sú stimulanty bdelosti.

Sú to však silne návykové látky,

preto je lepšie sa im vyhnúť.

Predstava, že by sme mali k dispozícii

prostriedky na zlepšenie myslenia

bez vedľajších účinkov znie lákavo,

no realita ukazuje, že takýto

prostriedok neexistuje. Neurostimulanty

majú nežiadúce vedľajšie

účinky; u Ritalinu sa dnes predpokladá,

že ho možno brať dlhšiu dobu

bez akýchkoľvek negatívnych dôsledkov.

Jeho pôsobenie u zdravých

ľudí však nie je preukázané. Niektorí

bádatelia sa dokonca domnievajú,

že schopnosť myslenia sa u zdravých

ľudí nedá zásadne zlepšiť.

Táto otázka bola skúmaná aj u zvierat.

Genetickou manipuláciou sa podarilo

vyšľachtiť inteligentnejšie myši.

Mali lepšiu pamäť, rýchlejšie sa učili

a vedeli lepšie poznávať objekty. Súčasne

sa však objavili určité nedostatky.

Jedna myš trpela chronickými

bolesťami, iná vykazovala zvýšené

riziko ochorenia na rakovinu, ďalšia

rýchlo zabúdala to, čo sa raz naučila. 3

Súhrn všetkých poznatkov vyvoláva

otázku, či je vhodné zasahovať do procesov

v mozgu takýmto spôsobom.

ASPIRÍN PRE MOZOG?

Mnohí bádatelia, zaoberajúci sa otázkou,

či vôbec tento „mozgový doping“

užívať, odporúčajú využiť túto ponuku

možnosti na lepšie zdolanie stále

rastúcich požiadaviek na náš výkon,

ako aj na podporu radosti zo života.

To všetko za predpokladu, že s tými

prostriedkami budeme zaobchádzať

zodpovedne. 4 Ulrich Eibach, profesor


ZDRAVIE

teológie a etiky na univerzite v Bonne,

sa k tomuto vyjadreniu stavia kriticky

a pred používaním podobných prostriedkov

varuje. Naozajstná sloboda

vzniká poznaním vlastných hraníc. 5

Niekto môže namietať, že príležitostné

užitie len jedného neurostimulantu

neuškodí, podobne ako užitie aspirínu.

Azda by sme sa mali radšej snažiť posunúť

naše hranice a začať trvale zlepšovať

náš mozog tréningom – podobne,

ako keď športovec zdokonaľuje svoje

svaly.

Je dobré uvedomiť si, že takéto prostriedky

majú vplyv na nervové spoje

predovšetkým pri dlhšom užívaní. Stimulanty

podporujú vykonanie určitých

úloh, koncentráciu a pozornosť,

teda rozumovú činnosť. To sa však

deje na úkor kreativity. Aby sme podporili

kreativitu, je dôležité vedieť vypnúť

rozumové myslenie. To potvrdzujú

aj umelci a skladatelia. 6 Rovnako aj

uvažovanie o uplynulých udalostiach

a zvažovanie budúcich rozhodnutí,

vyžadujúce duševnú činnosť, môže

byť brzdené úlohami vyžadujúcimi

sústredenie a pozornosť. Vnímanie

činnosti nášho ducha, ktorá sa okrem

iného prejavuje pocitmi v brušnej oblasti

nášho tela – presnejšie v oblasti

slnečnej pletene, je, ako objavil neurológ

Antonio Domasio, prvoradým

základom na realizáciu rozumných

rozhodnutí. Pri dlhodobom užívaní

nejakého prostriedku, ktorý podporuje

rozumové myslenie, je preto potrebné

počítať s potlačením kreatívnej

a duševnej činnosti.

PRÍLIŠ MNOHO ÚLOH

ZNIŽUJE EFEKTIVITU

Ukázalo sa, že všeobecnú inteligenciu

nie je ľahké vylepšiť tréningom

mozgu. To vyplynulo z jednej

štúdie, ktorej sa zúčastnilo 11 000

dobrovoľníkov vo veku 18 až 60 rokov:

prvá skupina sa cvičila v riešení

problémov, zostavovaní plánov a argumentovaním,

teda činnosťami,

ktoré sa týkajú všeobecnej inteligencie.

Druhá skupina cvičila krátkodobú

pamäť, pozornosť, priestorové videnie

a matematiku. Tretia skupina hľadala

na internete odpovede na vtipné

otázky. Cvičenia prebiehali trikrát týždenne,

tri týždne, najmenej desať minút

denne. Ukázalo sa, že účastníci

vedeli úlohy svojich skupín riešiť síce

čoraz lepšie, ale ich všeobecná schopnosť

myslenia, schopnosť pamätať si

naučené, posudzovať a učiť sa, sa nezmenila.

7 Ba aj tí najhorlivejší, ktorí

trénovali omnoho viac, ako sa vyžadovalo,

nevykazovali žiadne všeobecné

zlepšenie svojich výkonov. V čom bola

príčina? Podstatným rušivým faktorom

pre našu koncentráciu je snaha

robiť naraz príliš veľa aktivít. Súbežné

vykonávanie mnohých úloh, ktoré

sa dnes často vyžaduje, sa ukazuje

ako bumerang, ktorý vedie na jednej

strane k zníženiu našej schopnosti

koncentrácie a na druhej strane posilňuje

naše úsilie o rýchle dosiahnutie

úspechu. K tomuto záveru došiel neurológ

Martin Korte 8 . Mozog dokáže

pracovať naozaj efektívne len ak robí

jednu činnosť za druhou.

JEDNODUCHÁ

POMOC Z PRÍRODY

Sústredené myslenie unavuje.

Preto neprekvapuje, že k zlepšeniu

výkonnosti poznávania dochádzalo,

keď účastníci pred testom pozorovali

fotografie z prírody, zatiaľ čo

fotografie s mestskými scenériami

k zvýšeniu výkonnosti neviedli. 9

Môžeme predpokladať, že pozorovaním

prírody sa roztržité myšlienky,

zaoberajúce sa minulosťou a budúcnosťou,

zatlačia do úzadia, pozorovateľ

sa dostane do prítomnosti

a ľahšie zvládne riešenie úloh. S tým

môžem súhlasiť aj z vlastnej skúsenosti.

Aj malé prechádzky v prírode neobyčajne

uľahčia oddeliť dôležité od nedôležitého

a so zostreným pohľadom

riešiť otázky.

Nahromadené úlohy sa dajú lepšie

vyriešiť, ak si ich predstavíme obrazne

pred vnútorným zrakom. Takýto obraz

si zapamätáme omnoho ľahšie.

Okrem neurostimulantov existuje

mnoho prirodzenejších metód, ako

zvýšiť svoju výkonnosť bez negatívnych

vedľajších účinkov. Cielená práca

s vnútornými obrazmi a schopnosť sústrediť

sa na prítomný okamih sú len

dve z nich. Každý človek si môže nájsť

spôsob, aký mu najviac vyhovuje a určite

uspeje. Pamätajme si: nikdy nie

sme postavení pred úlohy, ktoré by

sme neboli schopní zvládnuť prirodzenou

cestou – aj

bez jednostranného

dopingu mozgu.

Dieter Malchow

dieter.malchow@svetgralu.sk

Literatúra:

J. Paulus, Überschätzte Glücksbringer,

v: Gehirn und Geist“ 3, 68–73;

J. M. Gutsch, Mahlzeit, DAK

Gesundheitsreport, 2009, Spigel 8, 91

J. Müller-Jung, Hirndoping zweigleisig,

v: „Frankfurter Allgemeine Zeitung“ 58,

N1, 2010

J. Lehrer, „Small, furry… and smart“,

v: „Nature“ 461, 862–864, 2009

T. Galert et. al., Das optimierte Gehirn, v:

„Gehirn und Geist“ 11, 40–48, 2009

U. Eibach, Geschöpf oder Schöpfer,

v: „Gehirn und Geist“ 4, 65, 2010

M. Bond, On song; From the heart,

v: „New Scientist“, 29.11.44–49, 2003

A. Katsnelson, No gain from brain training?

v: „Nature“ 464, 1111, 2010

Frankfurter Allgemeine Zeitung,

30. 4. 2010, S. 35

Y. Tang/M. Posner, Attention training and

attentation state training, v: „Trends in

Cognitive Sciences“, 13, 222–227, 2009

51

Svet Grálu

34 | 2012


FÓRUM

V Brně se konalo čtvrté přednáškové fórum časopisu Svět Grálu

O neviditelném světě

Druhou listopadovou sobotu

se v Brně uskutečnil čtvrtý ročník

přednáškového fóra časopisu Svět

Grálu. Pořadatelé vybrali pro téma,

jež nazvali Neviditelný svět kolem nás,

tři přednášející. Ředitele nakladatelství

Integrál a bývalého zemského vedoucího

Hnutí Grálu v ČR Artura

Zatloukala, rakouskou spisovatelku

Margot Ruis, která komunikuje s bytostmi

přírody a je autorkou dvou

knih o bytostných, a léčitele Jana Paloučka,

rovněž autora pozoruhodných

knih i oblíbeného Kalendáře

barev. Součástí fóra bylo slavnostní

uvedení a autogramiáda nové knihy

Margot Ruis Bytosti přírody a léčení

Země.

„Předpokládám, že většina z nás

v tomto sále se shodne, že my nejsme

jen viditelná těla, že máme jemnější

podstatu, duši, ducha. A tato duše

nebo duch má také své smysly, je

schopna všestranně vnímat své okolí,

i když je to u ní snad jinak uzpůsobené,

než u fyzického těla. Naše duše

jsou dle svého stavu schopny vnímat

pro naše pozemské oči neviditelnou

vrstvu reality, jež je ovlivňuje. Co ale

víme o tom, jak naše neviditelné okolí

ovlivňuje viditelnou realitu? Přitom

život každého z nás je denně prostoupen

působením neviditelných vlivů,“

zaznělo mimo jiné v úvodu z úst moderátora

Václava Kazdy.

Artur Zatloukal, spoluzakladatel

a již dvacátým rokem ředitel nakladatelství

Integrál Brno, se ve své

52

Svet Grálu

34 | 2012

přednášce zabýval několika argumenty

ve prospěch „neviditelného

světa“ a také krátkým přehledem

uspořádání neviditelného světa, jak

je podává Poselství Grálu. „Každý

z nás je v pokušení uznávat jen věci,

kterým rozumí a které odpovídají jeho

obrazu světa. Fakta opačného druhu

s nevolí odmítá, pokud si je vůbec

pamatuje. Člověk se nemění fakty

samými, ale svým postojem uvede

v chod děj změny. Záleží tedy na něm

samém. Teprve až je ochoten rozšířit

si svůj obzor a otevře se mu, může postupovat

dále ve vzdělávání. Potřebuje

k tomu dvě věci: Niterně se přiznat,

procítit, změnit se – a mít pravdivé

vědění,“ řekl A. Zatloukal a jedním

dechem dodal, že obojí má svá úskalí:

„Niterně přesvědčit nás dokáže něco,

co nás dojme, ale přitom nemusí být

pravda. A že je něco pravda, uznáme,

jestli poznáme v učení moudrost,

smysluplnost, že do sebe poznatky

vzájemně zapadají. Tak je tomu i s věděním

o ‘ jiném,‘ neviditelném světě.“

Zatloukal dále názorně seznámil

přítomné s přehledem stvoření, jak

jej pochopil z Poselství Grálu: „Když

vzniklo stvoření – bible popisuje

tento děj slovy ‘Budiž Světlo!‘ – vyrazilo

Boží záření, energie, život ven

z Boží sféry a postupně začaly vznikat

úrovně, sféry, světy, které do té doby

neexistovaly. Teprve daleko, daleko

od dokonalého zdroje života – Boha

vznikl člověk. Pozorováno zdola začíná

neviditelný svět úrovní střední

hrubohmotnosti, můžeme ji také

nazvat úrovní působení slov. Další

úrovní je úroveň myšlenek, tedy úroveň

jemné hrubohmotnosti. Někdy

se nazývá astrální úrovní.

Nad hrubohmotností začíná rozsáhlý

svět jemnohmotnosti. Do ní přechází

člověk po své pozemské smrti,

pokud se příliš nezatížil vinou, slabostmi

a nedostatky. Jemnohmotnost

obklopuje a prostupuje svět hrubohmotný

jako jemný obal nebo vyzařující

aura. Směrem vzhůru pak následuje

svět bytostného – odtud pocházejí

duše zvířat a bytosti přírody, jako jsou

elfové, rusalky aj., starající se o přírodu

a oživující ji. Ještě nad nimi

jsou jejich moudří vůdci, které nazývali

staré národy bohy. Až nad těmito

světy je místo, odkud pochází člověk.

Bible je nazývá rájem. Tady poprvé

procitlo dřímající seménko lidské osobnosti,

odtud bylo samočinně vypuzeno,

aby se mohlo plně vědomě probudit


FÓRUM

až v chladné hlíně hrubé hmotnosti.

Sem se také vrátí jako dospělá, vyzrálá

osobnost po mnohých dobrých

i zlých prožitcích života. Všechny další

úrovně stvoření jsou lidskému duchu

nepochopitelné a nepřístupné, dostává

z nich však posilu shůry.“

V odpoledním programu měla

hlavní slovo Margot Ruis, která

do Brna přijela spolu s manželem

Gerhardem Kogojem. Do češtiny

tlumočila Magdalena Havlová, jež

přeložila i novou knihu Rakušanky

Ruis – Bytosti přírody a léčení Země.

V několika čtených ukázkách nabídla

posluchačům pohled do světa,

který je pro většinu lidí „neviditelný“.

M. Ruis komunikuje s vodními

bytostmi, elfy, dévami stromů

a jinými postavami. Kromě mnoha

milých setkání popsala i jejich naléhavé

volání. „Chybný technologický

a společenský rozvoj poslední doby

přivodil jemnohmotnému prostředí

naší Země utrpení a ohrožuje postupně

i život nás samotných. K léčení

‘Matky Země‘ může každý z nás

přispět vědomějším životem, orientovaným

nikoliv na ‚mít‘, ale na ‚být‘,

na lásku k přírodě, k jejím bytostem

i k sobě navzájem,“ řekla M. Ruis.

Margot Ruis hovořila s přírodními

bytostmi na různých částech planety

a vyhověla přání mnoha z nich,

aby sdělovala lidem dále jejich poselství.

Mnoho let vedla v řadě zemí

semináře, kde učila účastníky v sobě

znovuobjevit přirozenou schopnost

s těmito bytostmi komunikovat. Vedle

seminářů pořádá také přednášky,

napsala dvě knihy, v posledních letech

se její pozornost obrací k potřebným

v Indii, kde spolufinancuje

stavby a provoz škol, domů pro sirotky

a poskytuje pomoc postiženým

záplavami.

V závěru fóra pojal lékař a léčitel

Jan Palouček téma dne v přednášce,

již nazval Přátelství s neviditelným

světem. Na řadě často vtipně a sebeironicky

odvyprávěných životních

příběhů a historek dokládal existenci

„neviditelného světa“ i důkazy vypovídající

o fungování zákona zpětného

působení, o existenci světa myšlenek

i intuici, která může být dobrým

rádcem a pomocníkem, bude-li člověk

správně naslouchat. „Pan doktor

Palouček je renesanční, všestranná

osobnost, dříve lékař, nyní již více než

dvacet let vyhledávaný léčitel, autor

několika mimořádných knih, dlouholetý

přednášející a vedoucí seminářů.

Méně známé je, že je také zručný řezbář

a truhlář a s úspěchem se zabývá

utvářením zahrad. Já i mnoho mých

přátel jej vnímáme jako inspirativní

osobnost,“ uvedl posledního mluvčího

Václav Kazda.

Co do návštěvnosti hodnotí

pořadatelé letošní fórum

za nejvydařenější. Přičítají to zejména

výběru tématu i přednášejících.

„Především Margot Ruis přitáhla

ohromnou pozornost. Je dobře,

že stále více lidí považuje bytosti

přírody za reálné a neodsouvá je už

do říše pohádkového světa,“ zaznělo

od jednoho z účastníků fóra. To potvrzují

rovněž pořadatelé. Moderátor

Václav Kazda uvedl, že téma

Neviditelný svět kolem nás zvolili

spíše intuitivně. „Je to téma, které

se dotýká nás všech a řada lidí se jím

zabývá. Rozhodnutí padlo poté, co

přislíbila účast i Margot Ruis,“ řekl

V. Kazda. Na přednáškové fórum

dorazilo kolem 280 lidí, což je skoro

dvakrát více než vloni. „Ohlasy, které

jsme zaznamenali, byly jednoznačně

pozitivní. Velký zájem byl také o naši

literaturu. Nejvíce ze všech ovšem

o novinku od Margot Ruis,“ uvedl

V. Kazda. Na závěr přečetl úryvek

z Poselství Grálu:

„Odhoďte daleko od sebe všechny

trýznivé myšlenky, zato důvěřujte

svému duchu. Ten si již najde správnou

cestu, jestliže mu ji sami nezazdíte.

Být duchovně svobodný neznamená

nic jiného, než ponechat duchu

v sobě jeho vlastní cestu! On pak nemůže

směřovat jinam než do výšin.

Vždyť tam nahoru ho neúchylně táhne

již sama jeho stejnorodost. Dosud jste

ho od toho zdržovali, takže se nemohl

rozvinout. Spoutali jste jeho vzlet či

jeho perutě.

Základ k výstavbě nového lidstva,

který nemůžete ani nesmíte obejít,

spočívá v této větě: Udržujte krb svých

myšlenek čistý!“

Pořadatelé již nyní slibují zveřejnění

části přednášek na webu, možná

vyjdou přednášky i na CD. Bližší

informace se objeví v časopise Svět

Grálu či na jeho webových stránkách

www.svetgralu.cz.

Marie Šuláková

marie.sulakova@svetgralu.cz

53

Svet Grálu

34 | 2012


PODOBENSTVÁ

Ježišove podobenstvá

Kráľovská svadba

(Matúš 22, 1–14)

J

ežiš rozprával tento príbeh: Istý

kráľ chcel vystrojiť svojmu synovi

dôstojnú svadbu. Po skončení

príprav vyslal služobníkov, aby pozvali

vybraných hostí, tí však neprišli.

Užasnutý kráľ poslal iných

služobníkov: „Povedzte, že je

všetko pripravené na hostinu!“ Ale

aj títo poslovia sa stretli s odmietnutím.

Nikto nechcel prísť, každý

mal nejakú výhovorku a radšej si

šiel po svojej práci. Niektorí sa cítili

poslami natoľko obťažovaní, že ich

hanili, týrali alebo dokonca zabili.

Keď pán zistil, ako bolo jeho pozvanie

prijaté, rozhneval sa. Otrasený

spoznal, že títo ľudia nie sú hodní

byť jeho hosťami!

A tak vyslal svojich služobníkov

do ulíc, aby pozvali každého,

koho stretnú. Za krátky čas sa sála

naplnila. Kráľ vítajúc prítomných

kráčal ich radmi. Tu uvidel

muža, ktorý nebol vhodne oblečený

a spýtal sa ho: „Prečo nie si

oblečený do slávnostného rúcha?

Tak málo dbáš na svojho pána

a kráľa?“ A prikázal nevďačníka

vyviesť. Ostatným hosťom potom

povedal: „Mnoho ľudí som

54

Svet Grálu

34 | 2012


PODOBENSTVÁ

pozval, ale málokto je toho hoden.“

(Lutherov preklad: „Mnohí sú povolaní,

ale málo je vyvolených.“)

Ježiš sa týmto podobenstvom

obracal k ľuďom zo všetkých

vrstiev, ktorí za ním prichádzali,

aby si ho vypočuli. Podobenstvo

sa vlastne skladá z dvoch

častí. V prvej rozpráva o kráľovi,

ktorý na svadbu svojho syna pozval

hostí, avšak očakávaní hostia

neprišli. Druhá časť popisuje

stretnutie kráľa s človekom, ktorý

síce na hostinu prišiel, ale nevhodne

oblečený.

Ako raz Ježiš povedal, najdôležitejším

prikázaním je: „Milovať

budeš Pána, svojho Boha, celým

svojím srdcom, celou svojou dušou

a celou svojou mysľou!“ (Mt

22, 37). Boh ľudí stvoril zo svojej

lásky. Jeho vôľou je, aby sme

sa postupným vývojom a dozrievaním

stali vedomými ľudskými

duchmi, ktorí môžu nájsť cestu

späť k Nemu do jeho večného kráľovstva.

Chcel vychovať národ,

ktorý mal byť svojím príkladným

pôsobením vzorom pre ostatných

ľudí. Pred stovkami rokov si vybral

židovský národ. Vyslobodil

ho z egyptského otroctva a zveril

mu svoje zákony. Uzavrel s ním

dohodu a ľuďom povedal: „budem

vaším Bohom a vy budete mojím

ľudom“ (3. Kniha Mojžišova, 26,

12).

Tento Bohom povolaný národ

však svoju vernosť opakovane

zrádzal. Nikdy sa nenamáhal prikázania

svojho Boha opravdivo

plniť. V tom tkvie jeho previnenie.

Ťažko potom musel trpieť

následkami svojej neposlušnosti.

Ale Pán sa vždy znovu nad ním

zľutoval. Poslal sudcov, pozemských

kráľov a prorokov, ktorí

mu znovu dodali odvahu a nabádali

k pokániu, k obráteniu, aby

sa tak vyslobodil zo svojej veľkej

viny a núdze. Nakoniec Boh, Kráľ

a Pán vo svojej veľkej láske poslal

na zem svojho syna, aby zachránil

ľud pred blížiacim sa duchovným

zánikom. A k tomu sa vzťahuje

toto Ježišove podobenstvo.

Je pochopiteľné, že v obraznom

deji je „kráľom“ mienený Stvoriteľ.

Chce so svojím zjednoteným

a zrelým ľudom osláviť veľký sviatok.

Má sa sláviť „synova svadba“.

Kristus býva často vyobrazovaný

ako „ženích“, ktorý má „nevestu“,

teda zrelý boží ľud priviesť domov

do večnej, zániku nepodliehajúcej

božskej ríše.

Pán pozval svoj ľud na svadbu.

Všetci sa mali dostaviť na veľkolepú

slávnosť, ale oni na svojho

pána a kráľa zabudli. Už „ženícha“

nepoznávajú. Zatvrdení

a hluchí voči jeho pozvaniu zostávajú

vzdialení jemu i jeho slávnosti.

Poslom božím sa vysmievajú

a niektorých aj zabijú. Pán

musí žiaľ, spoznať, že jeho ľud ho

poslúchať nechce. Božskú výzvu

si už nikto neberie k srdcu! Najdôležitejšie

prikázanie „Milovať

budeš Pána Boha!“ je zabudnuté.

Nemožno sa diviť, že sa kráľ potom

odvracia od tých, ktorí mu

nie sú verní.

Duchovní vodcovia, veľkňazi

a učenci iste pochopili, že Kristus

svojím podobenstvom poukazoval

aj na nich. Uvedomili si,

že ako duchovní vodcovia mali

ako prví nasledovať pozvanie

kráľa. Na to však chýbala ochota,

naopak vzrastala nenávisť voči nepríjemnému

kazateľovi.

Avšak aj po takom trpkom poznaní

zlyhania svojho ľudu sa Boh

neodvrátil od celého ľudstva! Ten,

ktorý láskou je a s láskou k nám

prišiel, ponúka každému z nás poslednú

šancu na záchranu. Svoje

milosrdenstvo teraz plne otvára

aj tým, ktorí doposiaľ stáli mimo.

Ďalšia výzva už nebude! Ktokoľvek

môže prísť a zúčastniť sa Jeho

hostiny. Tak sa naplnia Ježišove

slová vyslovené na inom mieste:

Povolanosť až dosiaľ vyvoleného

národa zanikne. Od tejto chvíle

smie k Nemu prísť každý, kto chce

poslúchať Jeho slovo! –

Potom nasleduje druhá časť

podobenstva. Objavia sa hostia,

sála sa plní. Kráľ sa obráti na jedného

z nich a pýta sa ho, prečo nie

je vhodne oblečený. Opytovaný

nemá uspokojivú odpoveď a ako

nehodný je vykázaný von. –

Kristus očakáva hostí čistých

zvnútra aj zvonku; takých, ktorí

vedia, aká veľká je milosť smieť

predstúpiť pred svojho Pána. Zdrvujúce

sú posledné slová Pána:

„Mnoho je vyvolených, ale málokto

z nich sa ukáže hodný toho,

aby mi v mojom kráľovstve, v kráľovstve

Božom, smel slúžiť!“ Nestačí

teda prijať pozvanie na hostinu

Pána, načúvať jeho slovám.

Človek sa musí aj namáhať a ponúkaný

„pokrm“ spracovať. Musí

podľa Jeho vôle žiť. Potom môže

dosiahnuť vytúžený večný život.

V Lutherovom preklade čítame:

„Blahoslavení sú tí, ktorí slovo počujú,

zachovávajú ho v dobrom

a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou

prinášajú ovocie.“ (Lk 8, 15).

Martin Ernst

ernst@svetgralu.sk

55

Svet Grálu

34 | 2012


NÁZORY

56

Svet Grálu

34 | 2012

Impressum:

Svet Grálu

Časopis pre duchovné súvislosti v živote

Číslo 34/2012, vyšlo 1. 12. 2012.

Redakcia:

SVET GRÁLU n. o.

Vojenská 9, 040 01 Košice

Adresa administrácie:

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

Redakčná rada:

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice),

Roman Levický (Slanec), Rastislav Podivinský

(Trenčianske Teplice), Tomáš Výboch (Komárno),

Václav Kazda (Brno), Anna Štefková (Zlín),

Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st.

(Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)

Prekladatelia a korektori:

Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Igor

Mešťánek, Tomáš Mešťánek, Rastislav Podivinský,

Adela Slováčková, Andrea Stúpalová, Vladimír

Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch

Vydavateľ:

Nadácia Stiftung Gralsbotschaft

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart

www.gral.de

Rozširuje:

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa

Predplatné:

Svet Grálu n. o.

Administrácia SG,

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2

redakcia@svetgralu.sk

Výroba:

Michael Oort, Stuttgart

Internet:

Miloš Stúpala (Bratislava),

Milan Púček (Dubnica nad Váhom)

Distribúcia:

Tomáš Mešťánek (Bratislava)

Marketing:

Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)

On-line obchod:

Maroš Látal (Bratislava)

Grafika:

Kristýna Franková (Brno), Alena Nairn (Praha),

Martin Pukančík (Košice)

Tlač:

Tiskárna Grafico s.r.o., Opava

Ilustrácie:

• DepositPhotos.com: Ekaterina Fribus, Moscow, Russian

Federation (titul); Roman Sigaev, Moscow, Russian

Federation (5); Michal Boubin, Prague, Czech Republic

(14, 15); Marko Baloncici, London, United Kingdom (16);

Photon (19); Jovan Nikolic (20); Noam Armonn, Tel Aviv,

Izrael (42); George Kuna, Barkan, Izrael (43); Jrp_studio

(44); Matthew Benoit, Smiths Falls, Canada (45); Mara

Zemgaliete, Riga, Latvia (50); Tomas Pavlasek, Frydek,

Czech Republic (zadná strana)

• Dreamstime.com: Serge Villa, Nice, France (46);

Diego Vito Cervo, Bernareggio, Italy (49)

• Svet Grálu: Karel Prskavec, Liberec, ČR (36-39,

52-53); Rudolf Harčarík, Košice, SR (40, 41); redakcia

(9, 23, 31, 35, 57)

• commons.wikimedia.org: (32-34)

• GralsWelt: (8, 10, 12, 13, 24-28, 54 )

Cena:

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.

Všetky práva vyhradené.

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.

Vychádza štyrikrát ročne.

Číslo registrácie: 3254/2004

Český Svět Grálu

si možno objednať na adrese:

Nováčkova 26, 614 00 Brno

www.svetgralu.cz

ISSN 1614-5127

www.svetgralu.sk

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky,

i odpovede redakcie. Listy, názory a pripomienky

čitateľov – či už súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia.

A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej

hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.

redakcia

Vážení priatelia,

Pránická strava

Najprv by som chcel uviesť, že si

veľmi vážim Vaše dlhoročné úsilie

a starostlivosť, ktorú venujete príprave

a spracovaniu časopisu Svet

Grálu. Vnímam tento počin ako veľký

prínos k šíreniu myšlienok Posolstva

Grálu. Odkazy na neho podľa môjho

názoru môže následne priviesť mnohých

skutočne hľadajúcich až k prečítaniu

Posolstva Grálu.

Nie som síce pravidelným odberateľom

Sveta Grálu (hlavne kvôli nedostatku

času), ale občas sa ku mne niektoré

čísla dostanú. Za veľmi prínosný

výtlačok považujem napr. Svet Grálu

č. 31, v ktorom ma zaujali články týkajúce

sa počutia hlasov. Tiež sa mi tam

páčilo vysvetlenie MUDr. Paloučka,

ktoré bolo plne v súlade s Posolstvom

Grálu. Okrem iného sa v ňom objavilo,

že oná pacientka, ktorej prípad

tam uvádzate, zmenila (pred svojím

ovplyvnením dušami zomrelých) nevhodne

svoju stravu.

Preto som bol prekvapený, keď som

od jednej staršej dlhoročnej čitateľky

Posolstva Grálu dostal Svet Grálu,

zaoberajúci sa „pránickou stravou“.

Váš časopis mi oná pani dala úmyselne,

pretože ona i jej priateľka boli

dosť zmätené tým, čo bolo v uvedenom

článku a následnom vysvetlení

MUDr. Paloučka.

Tieto články som si už aj tak

dávnejšie chcel prečítať, pretože

som sa vzhľadom na závažnosť

témy (a možnom dopade jeho nesprávnej

interpretácie) domnieval,

že MUDr. Palouček tieto hypotézy

dôrazne poprie a na základe Posolstva

Grálu vysvetlí, že to nie je v súlade

s Božou vôľou. Bol som však

až zaskočený tým, že MUDr. Palouček

v článku naopak podporil túto

teóriu „nejedenia“ a k argumentácii

boli dokonca použité aj niektoré fakticky

nepodložené až celkom nevierohodné

údaje.

Okrem toho, Henri Monfort

v článku otvorene priznáva, že si

berie vyžarovania z rôznych plodov,

ktoré niekde vidí. Pokiaľ by to bolo

z plodov, ktoré ešte rastú na strome

atď., nevnímal by som na tom nič

zas také zlé, pretože bytostní môžu

odobrané žiarenie opäť doplniť. Ak

by to však bolo z plodov v obchode,

jedlá ostatných ľudí atď., možno to

podľa môjho názoru brať z duchovného

hľadiska ako „krádež takého

potrebného vyžarovania“. Nehľadiac

na to, že mnohí ľudia, ktorí nečerpajú

energiu z jedla a zároveň aj

z vyšších jemnohmotných či duchovných

úrovní, vysávajú potrebnú energiu

z ostatných ľudí.

Nechcem však týmto nikoho osočovať,

ale skôr by som sa zameral

na možné dopady toho, pokiaľ niekto

uverí tvrdeniu, že do smrti už nemusí

nič jesť. Samo osebe je toto tvrdenie

typickou polopravdou, pretože

sa samozrejme môžeme rozhodnúť,

že do smrti nebudeme nič jesť. Je iba


NÁZORY

otázkou, za ako dlho po prerušení

príjmania potravy zomrieme.

Pokiaľ však niekto na základe

mylných informácií, týkajúcich

sa „pránickej stravy“, prestane jesť

a následne umrie (k čomu vraj už

v zahraničí došlo), tak iste chápete,

že na tom má svoj podiel a nesie za to

zodpovednosť tiež každý, kto takéto

zavádzajúce články vydáva a šíri.

MUDR. JAN PALOUČEK

TÉMA

Pránická strava – a prečo?

Môže existovať, alebo nie?

P

ránická strava je útokom na podstatu

materializmu. Preto sa netreba

čudovať, že sa i tu stretávame

so starým osvedčeným spôsobom

jeho obhajoby. Z rôznych miest zaznieva,

že pránická strava je nezmysel,

lož alebo podvod. To sú tri, stáročiami

preverené nádrže, do ktorých

sa splachujú rušivé názory aj s ich

zástancami.

Zdalo by sa, že tentoraz je už vopred

vyhraté, pretože život bez jedla

a bez vody vedie podľa všeobecne

známych skúseností k istej smrti.

Všeobecne známe skúsenosti však

14

Svet Grálu

32 | 2012

nikdy nie sú tými jedinými skúsenosťami.

Existujú aj menej známe

skúsenosti, ktoré protirečia tým

prvým.

Z čoho je živý človek? Alebo lepšie

povedané, z čoho žije pozemské telo

človeka?

Slová hladovanie alebo hladomor

nevyvolávajú príjemný dojem, podobne

ako slovo dusiť sa. V ľudskom

vedomí sú spojené s ohrozením života.

Podobá sa to dokázanej rovnici,

ktorú si ktokoľvek môže znovu

overiť a bez väčších problémov zažiť

jej platnosť.

Ak sa preruší prívod vzduchu, vody

alebo stravy, ustane po určitom čase

i pozemský život. Aj keď tento čas

závisí od viacerých individuálnych

okolností, jeho najvzdialenejšia hranica

je viac-menej daná.

Na otázku, či existujú javy spochybňujúce

túto rovnicu, odpovie

väčšina ľudí bez zaváhania: „Nie“.

Napriek tomu je tu však celý rad

javov, ktoré svedčia o opaku, alebo

prinajmenšom podkopávajú autoritu

tohto hlasitého „Nie“.

STRAVA A PSYCHIKA

ČLOVEKA

Na bezpodmienečnú zodpovednosť

za to, čo šírime písmom či slovom,

opakovane upozorňoval aj Abd-ru-

-shin.

Nechápem teda, prečo v prípade

diskutovaných článkov, publikovaných

v časopise Svet Grálu, neporovnal

niekto uvedené informácie

so zmyslom Posolstva Grálu. V ňom

sa vyskytujúce výroky od Abd-ru-

-shina predsa celkom jednoznačne

potvrdzujú skutočnosť, že ak chceme

na tejto zemi pôsobiť, musíme sa tiež

zodpovedajúcim spôsobom starať

o svoje pozemské telo (viď rovnomenná

prednáška).

Potvrdzuje to aj nasledujúci citát:

„Tak ako človek nemôže beztrestne

V

äčšina ľudí už určite niekedy zažila

prechodnú situáciu, keď si

zachovali plnú telesnú a duševnú výkonnosť

bez toho, aby jedli. Napriek

potláčať žiadosti tela po jedle a pití,

žiadosti pokoja a spánku, potrebu

vyprázdňovania, ako sa zavčasu

nepríjemne pocíti nedostatok čerstvého

vzduchu a málo pohybu…“ (II,

predn. 14. Je pohlavná zdržanlivosť

duchovne prospešná?).

Napriek tomu, že som vo svojej

knihe Tajomstvo krvi, ktorú som vydal

pred viacerými rokmi, popisoval

priebeh jednodenného pôstu,

tak som počas svojej dlhoročnej

praxe poradcu výživy testovaním

zistil, že pre väčšinu

ľudí nie je pôst vhodný. Stále

sa zosilňujúce dianie vyžaduje

skutočne silné pozemské

telo, pretože oslabením môže

dôjsť k rôznym poruchám,

prípadne to uľahčí možnosť

ataku temnejších duší.

Podľa môjho názoru by

sa tieto varovania mali objaviť

v časopise Svet Grálu. V niektorých

z článkov, publikovaných

v minulom čísle, sa už

síce v tomto ohľade vyjadrili

niektorí autori. Ľudsky hrejivý

bol napr. článok „Jak jsme

jedli, nejedli“. Jednoznačne

sa v tomto ohľade vyjadril

rovnako MUDr. Baranec, avšak žiaľ

len veľmi krátko, čo môžu mnohí čitatelia

prehliadnuť.

Naproti tomu článok MUDr. Paloučka

bol veľmi obsiahly a z prevažnej

časti pôsobil (aspoň na mňa)

skôr ako propagácia „pránickej

stravy“. Napriek tomu, že v závere

sa to MUDr. Palouček snažil uviesť

na duchovnú rovinu, tak predtým

uvádzané výroky typu: „považujem

tento spôsob výživy za možný“,

môžu mnoho ľudí zviesť a priviesť ich

až na tú scestnú predstavu, že môžu

úplne prestať jesť.

Preto by sa nemalo ľahkomyseľne

zahrávať sa s dôverčivosťou ľudí

a predkladať im takéto (zo zahraničia

a z nepodložených

zdrojov

pochádzajúce)

informácie

a tvrdenia, že nemusíme

vôbec nič

jesť. Tieto pokušenia sú o to nebezpečnejšie,

že sa všade možne dozvedáme,

koľko že jedov naša moderná

strava obsahuje. Mnohým sa však

nechce zdržiavať kontrolou zloženia,

zháňaním čistejších potravín,

ich správnym spracovaním a pod.

Keďže čistejšie potraviny (napr. bio)

bývajú drahšie a nemálo ľuďom teraz

chýbajú peniaze, môže pre nich

byť aj celkom lákavá (vy)myšlienka,

že sa tým nemusia zdržiavať a môžu

napríklad prejsť na „pránickú stravu“.

V prípade Vášho záujmu môžem

ponúknuť moje spracovanie tejto tematiky

a zaslanie článku, ktorý by

bol zameraný na to, prečo tu na zemi

ešte musíme jesť. Veď telo i duša potrebujú

potravu!

Prajem správne rozhodnutia a vyciťovanie

Božej vôle

Vít Syrový

Odpoveď

Vierohodnosť historických záznamov

týkajúcich sa „pránickej stravy“

možno samozrejme ľahko spochybniť.

Z tohto dôvodu som v článku

zmieňoval iba prípady, s ktorými

boli konfrontovaní moderní lekári.

V tejto súvislosti upozorňujem

na filmový dokument „Am Anfang

war das Licht“ (Na počiatku

bolo svetlo) rakúskeho režiséra P.A.

Straubingera, ktorý bol do kín uvedený

v r. 2010. Dokument predkladá

rad pozoruhodných faktov

a názory lekárov a ďalších vedcov.

Napriek tomu, že prenecháva konečný

názor každému jednotlivcovi,

je zrejmé, že sa dnes nemožno

57

Svet Grálu

34 | 2012


NÁZORY

vyjadrovať k otázke pránickej stravy

jednoduchým zamietnutím. Myslím,

že s týmto dokumentom by mal

byť oboznámený každý, kto sa chce

k tejto téme vyjadrovať.

Priebeh pôstu, o ktorom je v reakcii

čitateľa zmienka, možno veľmi dobre

laboratórne dokumentovať. Na tomto

predpoklade spočívali tiež očakávania

lekárov, ktorí vykonávali klinické

sledovania osôb živiacich sa „pránou“.

Domnievali sa, že preukážu obvyklé

laboratórne zmeny sprevádzajúce

pôst, to znamená podvod. K ich

prekvapeniu sa však tieto očakávania

nesplnili. To znamená, že mohli

za pomoci vyspelej lekárskej techniky

preukázať stav, ktorý sa vymyká doterajším

predstavám o funkcii ľudského

tela.

Ak sa odvoláva čitateľ na Posolstvo

Grálu ako na základ pre posudzovanie

akýchkoľvek dejov, platí to aj

pre mňa. Zároveň však pre mňa platí,

že všetky existujúce skutočnosti musia

zodpovedať zákonom stvorenia.

Preto si kladiem otázku, ako tento

stav, pred ktorým stoja súčasní lekári

v rozpakoch, uviesť do súvislosti s Posolstvom

Grálu.

Jediné vysvetlenie nachádzam

v jave, ktorý sa nazýva transmutácia,

teda premena prvkov. Tento dej,

ktorý sa v anorganickej prírode vyskytuje

u rádioaktívnych prvkov, je

u biologických organizmov popieraný.

Dôvodom je iste aj skutočnosť,

že ľudské telo nie je zdrojom rádioaktivity

a chýba teda hlavný sprievodný

jav, ktorým sa vyznačuje doposiaľ

známa premena niektorých prvkov.

Z Posolstva Grálu vyplýva, že rádioaktívne

žiarenie je prejavom duchovného

náboja obsiahnutého

vnútri hmoty, kým vedecký svet

sa domnieva, že zdrojom rádioaktívneho

žiarenia je samotná hmota.

Hmotné atómy sú teda nielen

vystavané zvnútra, v smere

58

Svet Grálu

34 | 2012

od duchovného náboja na povrch,

kde sa nachádzajú elementárne častice,

ale sú aj zvnútra, z tohto duchovného

centra, rovnako ovládané. Ak

podlieha hmota v živých organizmoch

a v rastlinách vyššiemu stupňu

organizácie než v anorganickej prírode,

musí to byť prejavom vyššej organizácie

duchovnej sily. Duchovná

sila je teda v živej prírode spravovaná

iným spôsobom, než je to v jej anorganickej

časti, a nemusí sa pri premenách

prvkov uvoľňovať v podobe

rádioaktívneho žiarenia.

Ostáva dodať, že základom na utváranie

a obnovu akéhokoľvek tela musí

byť v každom prípade hmota, ktorá

je uvádzaná do pohybu prostredníctvom

astrálnych predobrazov. To

platí aj pre prípad pránickej stravy.

Tu je dobré poznamenať, že už dýchaním

a pitím vody získava každý

človek hmotu pre svoje telo.

V článku som dostatočne zdôraznil,

že pránickú stravu nepokladám

za žiadne východisko z telesnej núdze,

alebo dokonca za nástroj duchovného

rastu. To je súznačné s tým, že pránickú

stravu odmietam ako prostriedok,

ku ktorému by sa mali uchyľovať

ľudia v akomkoľvek stave.

Pokiaľ som uviedol, že pránickú

stravu považujem za možnú, potom

to pri prostom chápaní znamená,

že táto možnosť existuje ako výnimočný

stav ukazujúci nedostatočnosť

nášho doterajšieho poznania o funkcii

ľudského tela. O možnom účele

týchto dejov som sa v článku vyjadril.

Snahy o umelé dosiahnutie tohto

stavu nemôžu priniesť nič dobrého.

Z doterajších reakcií môžem naopak

potvrdiť, že článok pomohol už

radu ľudí prekonať pokušenie začať

s pránickou stravou. To mi dáva istotu,

že článok možno pri dobrej vôli

pochopiť úplne správne.

Jan Palouček

Finančný systém

Čo sa všetko ešte musí stať, aby ľudia

pochopili, že súčasná finančná

a hospodárska kríza je chybou celého

systému? Kapitalizmus nemožno

reformovať, potrebujeme

nový finančný systém.

(Richard S.)

„Trh“ je prirodzený dej. Je to výmena

tovaru a služieb pomocou

peňazí. Peniaze majú mať iba pomocnú

funkciu, nikdy nemajú mať

moc. Všetko, čo si ľudia obstarajú,

všetky svoje životné potreby, by

mali pochádzať z práce duševnej

alebo manuálnej. Práca je totiž počiatkom

všetkého hospodárenia –

nie peniaze. Peniaze môžu mať moc

iba vďaka úrokovému mechanizmu.

Peniaze možno „zarábať“ bez práce.

To je však legalizovaná nespravodlivosť.

Okrem toho peniaze patria

spoločnosti – nesmú sa prenechávať

súkromným peňažným ústavom.

Kde je potom finančná zvrchovanosť

štátu?

Pri týchto podstatných chybách

v kapitalistickom finančnom systéme

sa nesmieme diviť dnešnej situácii

vo svete. Vo svojej dlhej histórii

vytvoril kapitalizmus majetkovú

štruktúru, ktorá sa vysmieva každej

sociálnej spravodlivosti. Zodpovednosť

za to majú tí, ktorí vládnu.

Majú sa starať o to, aby vznikol finančný

systém, ktorý bude slúžiť

všetkým ľuďom. No demokracia,

ktorá sa podriaďuje totalitnej forme

vlády, ním zjavne nie je. – Peniaze

sa predsa týkajú všetkých ľudí, a tak

všetci ľudia spoločne by mali premýšľať

a konať tak, aby opäť slúžili

svojmu pravému účelu.

(Redakcia)


Novinka

Svet Grálu on-line

Už nemusíte byť stále on-line,

stiahnite si časopis vo formáte PDF!

Predplaťte si on-line časopis SVET GRÁLU

za 7,90 € na rok.

Získate tak neobmedzený on-line prístup

ku všetkým časopisom, ktoré doteraz vyšli,

na obdobie jedného roku.

Predplatné sa uhrádza on-line platobnou kartou,

takže si časopis môžete listovať už

o niekoľko sekúnd po úhrade!

Svet Grálu TV na YouTube

Svet Grálu TV

ponúka multimediálny priestor k časopisu „Svet Grálu“,

ktorý sa zaoberá duchovnými súvislosťami v živote.

Jeho tvorcovia a prispievatelia čerpajú z poznania diela

Posolstvo Grálu – Vo Svetle Pravdy od Abd-ru-shina.

Video ukážky prinášajú nielen inšpiráciu pri hľadaní

odpovedí na duchovné otázky, ale aj praktické podnety

od odborníkov. Vďaka hlbšiemu vnímaniu sveta dokážu

poradiť jedinečným spôsobom a pomôcť tak človeku

v ťažkých životných situáciách.


Prečo je medzi nami tak málo harmónie?

Harmónia nie je stav, keď sú s nami ostatní zajedno,

pretože nikto nie je tak ďaleko,

aby mohol sám seba považovať za správne meradlo.

Harmónia spočíva jedine v dodržiavaní Božích zákonov.

A tomu sa musíme všetci ešte len učiť.

Richard Steinpach

More magazines by this user