december 2011 – február 2012
Naozaj nad nami bdejú anjeli strážni?
A môžeme sa s nimi vedome skontaktovať?
strana 5
O mužnosti, ženskosti a pravej láske
strana 22
V roku 2012 vyvrcholí slnečná
aktivita. Je to pre nás nebezpečné?
strana 29
Cena 2,89 € (87 Sk)
jún 2012 – august 2012
O pôsobení dvoch veľkých reformátorov cirkvi
strana 32
Rozhovor s MUDr. Tiborom Barancom
strana 42
Pri duševnej činnosti sú niektoré
oblasti mozgu obzvlášť aktívne
strana 48
Cena 2,89 €
Čo
hovoria o obávanom
roku
2012 americkí
Indiáni a šamani
strana 9
Exkluzívny rozhovor
s Rüdigerom Dahlkem
strana 52
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
marec 2012 – máj 2012
Existuje viacero spôsobov, ako šíriť informácie…
strana 29
Japonsko – už
sme zabudli?
strana 44
Záhadný jav
zhmotňovania
duchov a predmetov má
svoje logické vysvetlenie
strana 50
Dosiahneme pránickou
stravou duchovný september pokrok? 2012 – november 2012
strana 14
Dajú sa vedecky vysvetliť,
alebo sa udial Rozhovor zázrak?
s mužom závislým od drog
strana 11
strana 38
Slepé nasledovanie vierouky je pre
duchovný vývoj škodlivé
strana 45
Ako deti správne motivovať
k práci
strana 14
Cena 2,89 €
Cena 2,89 €
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
Životný príbeh ženy,
ktorá počula hlasy
strana 5
O pozoruhodnom
a bezchybnom spôsobe
ich orientácie
strana 20
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
o ľudskom zdraví
strana 18
bytostiach
strana 34
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.
Ďalšie číslo 35
Vychádza v marci 2013
Reinkarnácia –
existujú minulé životy?
Viera v reinkarnáciu už nie je doménou východných
náboženstiev. Stále viac a viac ľudí prichádza k presvedčeniu,
že na Zemi nie sú po prvý raz. Prečo si však na svoje
predošlé životy nepamätáme? Aký zmysel má prevteľovanie,
ak vždy zabudneme, kým sme boli? Na tieto a podobné
otázky budeme hľadať odpovede v ďalšom čísle časopisu
Svet Grálu
Svet Grálu
Svet Grálu
30
A koľko anjelov stráži vás?
Mayovia a doba
Svet
Grálu
Svet Grálu
Láska muža a ženy
Sú búrky na slnku
pre nás hrozbou?
obratu
Svet Grálu
Duchovná príčina
chorôb a súčasná
školská medicína
„Pránická strava“
31
Život bez jedla?
Ako vznikajú fámy
Hiročernofukušima
ofukušima
Halucinácie
alebo hlasy
neviditeľných?
Počuť hlasy? To
nie je normálne
Navigácia u zvierat
Materializácia
Jeme lieky,
ale zdraví nie sme
Svet Grálu
32
Jan Hus a Martin Luther
Môžeme žiť
Svet bez jedla?
Grálu
Integrovaná medicína
Ako sa prejavuje
duša človeka?
Svet Grálu
33
Desať rán
egyptských „Život byl poměrně nudný.
Tak proč si ho nezpestřit?“
Nebezpečenstvo dogmatizmu
„V pote svojej tváre…“
Lieky na trvalé
uzdravenie nestačia
Rozhovor
s Prof. Ludmilou Kameníkovou,
Život s „druhým
svetom“
Rozhovor s Margot Ruis
nielen o prírodných
Monika Schulze
Škriatkovia, trpaslíci, bytostní
Kniha prebúdza staré poznanie o neviditeľných
bytostiach prírody a oslobodzuje ho od nánosu
niektorých omylov a chybných predstáv: hovorí
o vzťahu medzi nami a bytostnými, ktorí
pôsobia v našom okolí a v prírode a je zjavné,
že kedysi nám boli dôverne známi.
Ságy, mýty, rozprávky a viera prostých ľudí
obsahovali vedenie o škriatkoch, trpaslíkoch
a iných „bytostných“, ktoré naša moderná
doba vytlačila už len do ríše detskej fantázie.
Opätovné získanie neskaleného vzťahu
k bytostným pomocníkom otvára nášmu životu
cestu k obšťastňujúcim skúsenostiam.
Naša cena: 5,60 €
Cena pre predplatiteľa: 5,00 €
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu na konci
časopisu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk
„ (...)
na hvězdném nádraží cinkají
vagóny...“ – spieva folkový
trubadúr Nohavica a je to pre
mňa dodnes jeden z najkrajších veršov,
aké som kedy v pesničke počul.
Predstavujem si pri ňom veľké (ale
naozaj veľmi veľké) koľajisko so železnými
dráhami rôznych smerov a tisíckami
pristavených, odchádzajúcich
a prichádzajúcich vlakov. Prizerám
sa tomuto výjavu bližšie a vo vlakoch
vidím ľudské bytosti, ktoré sa práve
vrátili zo svojej vandrovky po svete,
zo súkromnej „vesmírnej odysey“.
A vidím tu aj iné bytosti, ktoré precízni
výpravcovia pošlú presne podľa
cestovného poriadku do novej stanice.
Čuduj sa svete, celému tomu
pohybu vládne prastará navigácia,
hviezdne náveste, ktoré ukazujú vlakom
aj cestujúcim správny čas odchodu.
V onom výjave je akýsi podivuhodný
poriadok, asi nikoho
nenapadne na poslednú chvíľu prestupovať.
O tých, čo sa povezú v prvej
triede, potom budú na zemi hovoriť:
Narodil/a sa pod šťastnou hviezdou.
Zvláštne, že sa ešte dnes mnohí ľudia
obracajú k hviezdam s viac či
menej ťaživými otázkami, dokonca
sú presvedčení, že by mohli ovplyvňovať
ľudský osud. Že to nie je (prinajmenšom
celá) pravda, ukazuje
už jeden prastarý príbeh o dvoch
chlapcoch, narodených v tom istom
momente, v tej istej hviezdnej sekunde.
Jeden z nich sa stal aristokratom,
druhý ostal do smrti otrokom.
Či si ten príklad jeho tvorca vymyslel,
aby zdôraznil dôležitosť ľudskej
slobodnej vôle a vlastného snaženia,
alebo sa príbeh skutočne stal, nevieme.
Vieme, že ešte v stredoveku
tvorili astrológia a astronómia dve
odvetvia jedného vedeckého odboru.
Králi začínali s veľkými stavbami
v astrologicky zvolenom okamihu
a vojvodcovia sa pred výpravou tiež
radili s hviezdami. História astrológie
siaha do obdobia najstarších civilizácií.
Mysticky a asketicky založení
pytagorovci tvrdili, že nebeské
telesá svojimi pohybmi vyludzujú
tóny a tie spolu vytvárajú veľkolepú
harmóniu sfér. Kepler ani Beethoven
im neprotirečili, i keď ten druhý siahal
na hviezdy celkom iným spôsobom.
Astrológia má aj v súčasnosti
silných zástancov – štatisticky sa vraj
dá dokázať, že u ľudí s určitým povolaním
sa nadpriemerne často vyskytuje
určité postavenie planét. Údajne
existujú dni, kedy je lepšie nesadať
do auta. Niekomu sa môže zdať podozrivé,
že sú roky, kedy sa nápadne
často rodia deti s určitými, nie najbežnejšími
menami. Raz je veľká úroda
Samkov a Lucií, potom príde vysoko
nadpriemerný rok Paľkov a Kristínok
(možno by stálo za to preskúmať
matriky ☺). Že by v tom bol nejaký
nebeský zákon, ktorý pán Kepler prehliadol?
Vyzná sa astrológia v kozmickom
cestovnom poriadku, na základe
ktorého sa človek rodí do tohto sveta?
Ako vyplýva z článkov, ktoré nájdete
NA ÚVOD…
vo vnútri časopisu, v tom najlepšom
prípade sa astrológia snaží napovedať,
čo hviezdy priniesli do vienka tomu-
-ktorému človeku. A čo by sa prípadne
mohlo stať – nie však to, čo
sa stane a najmä nie to, čo s tým
dotyčný človek urobí. Avšak, ako
sa zdá, nie každý astrológ sa uspokojí
s týmto cieľom. Kedysi dávno mojej
známej vychýrený odborník vyčítal
vo hviezdach štyri deti. Mňa by to
teda vystrašilo, hoci mám k deťom,
ako sa vraví, kladný vzťah. Možno
aj preto som si horoskop nikdy urobiť
nedal a ani sa k tomu nechystám.
Vo svojom veku už viem, pre aké povolanie
sa hodím a pre aké nemám
predpoklady ani pri tej najlepšej vôli.
Pomerne dobre som oboznámený aj
so svojimi slabosťami a moje prednosti
nech radšej posúdia iní ľudia.
Isté však je, že popularita drahých
súkromných aj lacných novinových
horoskopov je stále povážlivo vysoká
a preto sa tejto téme venujeme aj my.
Podtitul na prvej strane nášho časopisu
si však pokojne môžete poopraviť
takto: Prečo horoskop niekedy
vychádza?
Roman Levický
levicky@svetgralu.sk
3
Svet Grálu
34 | 2012
OBSAH
4
Svet Grálu
34 | 2012
FEJTÓN
Astrológia 5
VÝCHOVA
Vychovávať deti?
Buďme vzorom!
TÉMA
Kráľovské umenie
Astrológia ako pomoc pre život
TÉMA
Astrológia v dnešnej dobe 18
TÉMA
Astrológia
Ukážka z knihy Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu
POHYB
Dobrú noc!
Večerné cvičenie pre ramená a chrbát
Pokiaľ ide o ich výchovu, zrejme
neexistuje v živote žiadna
iná oblasť, od ktorej sa toľko
očakáva, a na ktorú sme tak málo
pripravení.
ROZHOVOR
Peniaze predsa (ne)prinášajú šťastie
Rozhovor s profesorom
Mathiasom Binswangerom
a Pinom Fusarom
ROZHOVOR
„Biblia pre mňa nie je dogmou!“
22
24
Páter Anselm Grün pre Svet Grálu
7
10
14
26
RECENZIA
Ako v nebi 31
ROZHOVOR
Slováci, akí sme?
FOTOGRAFIE
Hory
ZDRAVIE
Samoliečba zápalových chorôb 40
ŽIVOT
Ako človek dosiahne
v živote šťastie?
ZAUJÍMAVOSTI
Severný pól sa sťahuje 45
POVIEDKA
Joshe a svätá rodina 46
ZDRAVIE
Aspirín pre mozog
Aký nebezpečný je mentálny doping?
PODOBENSTVÁ
Kráľovská svadba
Ježišove podobenstvá
Rozhovor s PhDr. MILANOM
ZEMKOM CSc., o tom, akí sme boli
i akí vlastne dnes sme, ale tiež ako
sa javíme sebe a ostatným.
Fotografie Karla Prskavca
Odpovedať na najjednoduchšie otázky je niekedy najťažšie.
32
36
44
49
FÓRUM SVETA GRÁLU
O neviditelném světě 52
54
NÁZORY
Listáreň 56
FEJTÓN
Astrológia
„V
aša kráľovská Jasnosť,“ prehovoril
v hlbokom predklone tajomník
Joannus Saturninus, „je tu ten astrológ,
Hieronymus Kamenicus Kamenický,
ako ho Vaše Veličenstvo ráčilo pozvať.
“Kráľ Friederik Dobromyseľný úkosom
vzhliadol z výšky svojho pracovného
Artur Zatloukal
v tvár slovanskej prostoduchosti strácala
jeho poriadkumilovná múdrosť
pôdu pod nohami. Vzpriamil sa. „Priveďte
mi ho,“ prikázal, akoby ho chcel
predhodiť levom.
Mužovi vo dverách, Hieronymovi
Kamenickému, chýbala na tvári istá
stola na poníženého služobníka a odložil
husie brko do kalamára. „Ten? Veď
mal predsa prísť už včera!“
„Kone sa mu cestou splašili, Vaša Milosť,“
úctivo oboznamuje komorník.
„Tak? Minule ho vraj cestou z Michalskej
brány zhodili z Juditinho mosta
nemeckí kolegovia zo závisti. Kvôli nejakým
astrologickým rozporom. Počujte,
Saturnin, vy viete, že mám pre
ten váš slovanský kmeň slabosť, ale
jedno na ňom neznášam, a to je nedochvíľnosť.
V každom kultivovanom
národe by ho za oneskorený príchod
uvrhli do hladomorne, len u vás sa vyhovárate,
že máte v erbe „Zajtra znamená
včera“ a radšej vyzeráte svetlé
zajtrajšky, než obzeráte vlastné chyby.“
Kráľ bol nespokojný.
„Juditin most nevedie z Michalskej
brány, ale z trošku severnejšie ležiaceho
Starého mesta, Vaša Jasnosť,“ úctivo
prehovoril komorník, „a tí Nemci
sa s ním nepohádali na moste, ale
v hostinci U jednookého kalicha. A nebolo
to zo závisti, ale z nevôle. On totiž
vykladač hviezd Lambrecht Falcký
z ich postavenia vyčítal, že ich v budúcnosti
čaká veľká sláva a že si podrobia
takmer celú Európu pod vedením
veľkého Vodcu. A Hieronymus Kamenický
mu vytkol, že nesprávne spočítal
vplyv Marsu, vládcu súhvezdia Barana
v čísle 9, čo je vlastne obrátená šestka,
a vypočítal, že ten vodca bude pekný
pľuhavec a že všetci dokopy skončia
zle. No a pretože mal pravdu, tak to
vyriešili na moste modifikovanou defenestráciou,
Vaša Milosť.“ Saturninus
stál v úctivom postoji, ústa ako gombička
a na tvári najvyšší možný stupeň
účastnej zdvorilosti.
„Raz o vás napíšu knihu, Saturnin,“
zavrčal znechutene kráľ. Cítil, že je
nenápadne zahnaný do kúta. Tvárou
bledosť, ktorá dodávala stredovekým
učencom vážnosť. Astrológov, fyzikusov
a alchymistov delil kráľ na dve
triedy, na úslužných tučkov a podvyživených
fanatikov. Tých prvých mal
radšej, pretože sa s nimi dal rozumne
dohodnúť posun termínu stavby alebo
diéty; ale tento vyzeral, že je z tej
druhej skupiny. Kráľ sekundu váhal,
či má návštevníka pokarhať za neskorý
príchod, alebo ho blahosklonne osloviť.
„Pristúp bližšie,“ prehovoril nakoniec
neutrálne. „Hovorí sa o tebe,
že si dobrý vykladač hviezd. Z tvojho
skromného odevu usudzujem, že ťa
vladári zriedka odmeňujú za odpovede,
aké si práve želajú počuť.“
„To povedala Vaša Jasnosť,“ úctivo
sa uklonil astrológ.
5
Svet Grálu
34 | 2012
FEJTÓN
„Chcem od teba odpoveď na dve
otázky,“ zabodol kráľ oči do svojej
obete. „Vieš, že sa schyľuje k veľkej
bitke. Zo západu a z juhu sem tiahnu
pluky a čoskoro sa rozhodne o osude
národov milých nášmu srdcu.“ Kráľ
sa postavil. „Povedz mi, ale bez všetkých
prorockých vytáčok – ako bitka
dopadne? Čaká na naše národy sloboda,
alebo poroba?“
„Istotne zvíťazíme,“ nevydržal to tajomník,
„včera som počul U jednookého
kalicha prisahať Henricha Chropyňského
z pluku moravských pánov,
že i keby mali do jedného padnúť, neustúpia!“
Kráľ ho prebodol pohľadom. „Nemám
rád moravských pánov,“ zavrčal
s nevôľou. „Zakaždým, keď ide môj
kastelán na Moravu, musí si na kočiar
vyvesiť ceduľu „Já nésu z Prahy!“
alebo dokonca „Ja som z Prahy neni!“.
To keď ide na veľkomoravské kniežatstvo
do Nitry. Inak mu obídu kočiar
s kremnickým grošom a načmárajú
naň pohanské symboly.“ Komorník
úctivo zmĺkol.
„Je si Vaša Milosť istá,“ prehovoril
pomaly astrológ, „ že si tieto národy
slobodu zaslúžia? Že si dokážu vládnuť
sami?“
„Samozrejme že áno,“ nadskočil zase
tajomník, „to dokáže každý! Len mať
slobodu – potom sa už uvidí!“
Kráľ si ho nevšímal. „To je moja
druhá otázka. Ako to v tejto zemi
bude vyzerať za – povedzme, štyristo
rokov?“
Hieronymus chvíľu mlčal. Potom
pomaly otvoril čiernu skrinku, opatrovanú
v ruke, rozhliadol sa a na najbližší
stôl položil krištáľovú guľu.
Všetci so zatajeným dychom znehybneli
a vykladač hviezd sa zapozeral
do lesklého povrchu. Dlho vládlo
úplné ticho.
„Vidím zberbu z podhradia, ako dosiahla
trón Vášho Veličenstva,“ prehlásil
váhavo astrológ. „V kreslách
6
Svet Grálu
34 | 2012
zemského snemu sedí čeliadka, bažiaca
po privilégiách a mnohí prosto
kradnú. Niektorí svoju prešibanosť
do sladkých rečí halia, a iní, ktorí
nedokážu ani to, len tak ako bábky
prilepené na lavice zemského snemu
sedia. Výhody pre seba a svojich hľadajú
a domov si mešce dukátov nosia.
Blaho zeme na srdci nemajú, a tých
ktorí ho majú, ešte utláčajú a hanebne
stíhajú; až ich zo snemu vypudia, aby
pokoj dali a v zlodejstvách ich viac
nerušili.“
Kráľ sa zachmúril. „Čeliadka má
v čeľadíne zostať,“ povedal kriticky,
„a šľachta na tróne vládnuť.“
„Čeľadníctvo, Vaša Jasnosť, je záležitosťou
ducha, nie rodu,“ uklonil
sa vykladač hviezd a znovu sa zahľadel
do gule. „Vidím na tróne i muža
nanajvýš aristokratického, z rodu čeľadníkov
pochádzajúceho, a nebolo
od čias cisárskych druhého takého ducha
veľkého, krajinu múdro spravujúceho.
Lež dávno je to už – doba sa medzitým
zmenila. Je to divná doba.
Ľudia sa Boha neboja, len sa seba navzájom
boja a to robia, čo im druhí
dovolia a im bez trestu prejde. Na uliciach
kočiare bez koní jazdia, a namiesto
chrámu má každý doma svoj
oltárik, a na tom oltáriku veľký obraz
majú, a ten obraz sa hýbe a hovorí,
a oni sa každý večer pred tým oltárikom
sťa pred božstvom zhromažďujú,
dlhé časy vysedávajú, obete z mäsa
a piva prinášajú a kadejako tam
sa rozčuľujú, či baviť sa nechávajú.“
Kráľ zarazene načúval. „Tak? A čo
bude ďalej?“
„Všetko sa zrúti, na čom požehnanie
nespočíva a čo sa po vôli Božej nepýta.
A pretože všetko z opičej múdrosti povstalo,
čo sa vychvaľuje, chvastá a požaduje,
zrúti sa tá babylonská veža
sama, ľudia samotní jej stĺpy podpília.
Až potom sa niektorí spamätajú, ale
len niektorí, ostatní sa i potom dielom
budú rozčuľovať a dielom zúfať.“
„A čo sa dá proti tomu robiť?“ pýtal
sa ohromene kráľ Friederik.
Kamenický sa skúmavo pozrel
na jeho tvár. „Pýtal si sa, či zajtrajší
boj vyhráš, ó kráľ. Prehráš.“
„To ti povedali hviezdy?“
„Nie, to mi povedali tvoje oči. To
rozhodnutie záleží na tebe. Vedzte,
Osvietenosť, že Božie požehnanie nemožno
vyprosiť, najprv sa musí každý
po vôli Božej pýtať, tú vôľu poznať
a podľa nej konať. A ty tú zajtrajšiu
bitku...“
„Zajtrajšiu, povedal si? Ale zajtra nemôže
byť žiadna bitka, pozval som
na slávnostný obed anglických vyslancov,
pánov Westona a Conwaya. Je to
dôležité, moje budúce vzťahy s Anglickom...“
„Nebudú žiadne vzťahy s Anglickom,
Vaša Milosť. A vy po zajtrajšku už nebudete
kráľom. Ako sa teda rozhodnete?“
Kráľ pochmúrne mlčal. Sekundy
napäto plynuli. „Neverím ti,“ povedal
nakoniec. „Kočiare bez koní, obrazy
čo sa samé hýbu a ešte aj hovoria... To
nemôže byť. Choď. Môj pokladník ti
vyplatí odmenu. Už choď, nechcem
ťa vidieť.“
Hieronymus sa bez slov uklonil,
schoval krištáľovú guľu a odchádzal.
Kráľ chvíľu stál uprostred pracovne
a váhal. „Žeby snáď predsa len...“ Nakoniec
potriasol hlavou. „Nie, to nemôže
byť. A koniec-koncov tá bitka
iste ani nie je taká dôležitá... Počuj, tajomník,
zavolaj mi kuchára a obradníka,
chcem s nimi prebrať zajtrajší
obed. A tiež môjho krajčíra, je to dôležité.
Je to veľmi dôležité!“
Artur Zatloukal
zatloukal@svetgralu.cz
VÝCHOVA
12 zlatých pravidiel úspešnej výchovy (1)
BIRGIT MARIA A PHILIPP-DAMIAN SIEFERT
Vychovávať deti?
Buďme vzorom!
Aby rodiny boli
šťastné a spokojné
Deti – naša budúcnosť, hovorí sa. Pokiaľ ide o ich výchovu, zrejme neexistuje v živote
žiadna iná oblasť, od ktorej sa toľko očakáva, a na ktorú sme tak málo pripravení.
Sme rodičia ako mnoho iných, aj my sme sa dopúšťali chýb. Učili sme sa z vlastných
neúspechov. Čítali sme, pozorovali a experimentovali, odpozorovávali od ostatných
a hľadali nové cesty. Ale čo sa u jedného dieťaťa osvedčilo, u druhého vôbec nefungovalo.
Každé dieťa je totiž iné, každé túži byť milované, len s iným prístupom. A každé
tiež miluje svojským, individuálnym spôsobom. Preto vo výchove neexistujú žiadne absolútne
záväzné pravidlá. Existujú výnimky, mnoho jemných rozdielov, mnoho nuáns.
Dobrú vôľu rodičov pri uplatňovaní láskyplnej a jasnej výchovy neraz oslabí všedný
deň plný stresu, vypäté situácie, ktoré sú často také vyčerpávajúce, že mnohí nakoniec
skĺznu do známych a zabehnutých, no nevhodných spôsobov správania. Neprehliadnuteľným
a často nekontrolovateľným faktorom, ktorý sa dnes vplazil do výchovy, je
agresívny vplyv médií a obchodu s výdobytkami rôznych priemyslových odvetví. To
všetko u zodpovedných rodičov ešte prehlbuje stres tým, že musia bojovať na viacerých
frontoch súčasne. Žiaľ, dostáva sa im relatívne málo podpory.
Milí rodičia, držíme vám teda palce, aby ste našli motiváciu a odvahu popasovať
sa s mnohými „drakmi“, ktorých je potrebné v oblasti výchovy skrotiť. Touto sériou
vo Svete Grálu vás chceme podporiť pri vytváraní prostredia, ktoré je naplnené radosťou
a poskytuje možnosti kreativity a rozvoja celej rodine.
P
okiaľ máme záujem niečo zlepšovať,
doprajme si čas. Nemusíme byť
perfektní okamžite – prijmime svoju
ľudskú nedokonalosť. Svoje chyby si
odpúšťajme a jednoducho pokračujme
– s úsmevom. Ani najkrajšia kvetina
sa nedokáže rozvinúť za jediný deň!
Naša skúsenosť hovorí, že najdôležitejšie
je, aby sme sa my sami cítili dobre,
potom sa budú cítiť dobre aj naše deti.
Takže: uvoľnite sa, preneste
sa do „iného sveta“ a – tak ako my
– doprajte si nový pohľad na veci
okolo seba. Výchova je pre rodičov
cestou za poznaním seba samých –
a deti nám pri tom pomáhajú.
P
DOPRAJME
SVOJIM DEŤOM
POKOJ
ráve sme sa dostali k jadru pravidla
č. 1: Pokoj!
Určite nechceme zvádzať k zanedbávaniu
výchovy, ale ako si často
môžeme všimnúť, deti sú v neprimeranej
miere vystavené napomínaniu,
a úplne zbytočne.
Jeden príklad za všetky: predstavme
si, že pri upratovaní jedno
z dvojčiat upratuje dobrovoľne,
druhé neupratuje vôbec. Táto „nerovnosť“
však dieťaťu, ktoré upratuje
s chuťou neprekáža, pretože to
robí rado. Obe deti sú teda spokojné.
Matke však pripadá nespravodlivé,
že jedno z detí sa nezapojilo do práce,
preto ho chce primäť k tomu, aby
takisto upratovalo. Takáto situácia
môže byť stresujúca pre všetkých zúčastnených.
Ak sa obzrieme späť, môžeme často
pozorovať, že situácia sa často vyrieši
sama, pokiaľ deťom doprajeme
dostatok času a zostaneme pokojní.
Napr. v našom prípade dvojčiat môže
rodič dieťaťu vysvetliť, prečo by sa aj
ono malo zúčastniť upratovania. Deti
obyčajne samé začnú chápať rôzne
súvislosti a po prekonaní určitého
vývoja sa zmenia. Všetko potrebuje
svoj čas.
V danej situácii si sebakriticky povedzme:
je skutočne nutné zasahovať,
alebo ide skôr o prejav vlastnej
7
Svet Grálu
34 | 2012
VÝCHOVA
nespokojnosti? Pokiaľ sa necítime
dobre, úprimne to svojmu dieťaťu
povedzme. Vo väčšine prípadov si
s tým dieťa poradí – často lepšie, než
sám dospelý.
Naše dieťa je zrkadlom nás samých.
Pokiaľ si prajeme, aby sa naše dieťa
zmenilo, zmeňme sami seba. Doprajme
mu viac pokoja, ono samo
nás bude nasledovať. Deti si úprimne
želajú robiť to, čo robia ich rodičia.
A aké „dobré“ majú deti byť?
Slovo „dobrý“ väčšinou znamená
prispôsobivý, nenápadný, tichý
a bez odporu. Otázkou je, či dieťa
pod tlakom, aby bolo stále dobré,
teda poslušné, bude ešte schopné
rozvíjať svoju individualitu a talent.
Samozrejme, je nevyhnutné
dodržiavať určité pravidlá spolužitia,
no niekedy je to aj tak, že máme
určitú predstavu, ktorú chceme dieťaťu
vnútiť. Deti majú vlastný uhol
pohľadu, nachádzajú sa „vo svojom
svete“. My ich niekedy chceme, nevedomky,
vtiahnuť do sveta dospelých,
ale ony majú svoj vlastný
rytmus, ktorý sa od nášho veľmi
líši. Potrebujú viac času. V nejednej
situácii na deti zbytočne naliehame,
usmerňujeme a kritizujeme
ich, aj keď to nie je nutné. V každom
prípade pomôže najprv sa zastaviť,
hlboko sa nadýchnuť a vydýchnuť,
uvoľniť sa a povedať si: „je to teraz
skutočne dôležité?“ Načúvajme
pritom svojmu vnútornému hlasu.
Z mnohých skúseností a rozhovorov
s rodičmi je zrejmé, že väčšina napomínaní
je zbytočná; rodičia vyžadujú
od svojich detí určitý spôsob
správania preto, že sa sami cítia
bezradní. Výsledkom je, že deti ich
prestanú vnímať. Keď sa rodičia sťažujú,
že ich deti nepočúvajú, jedným
z možných dôvodov je práve to,
že ich napomínajú príliš často. Zahŕňajú
ich priveľkým množstvom
pokynov, čo sa míňa účinkom – deti
ich nedokážu spracovať.
P
ÁNO ZNAMENÁ
ÁNO A NIE JE NIE!
ravidlo č. 2: „Jasné áno a jednoznačné
nie!“
8
Svet Grálu
34 | 2012
Pokiaľ ste sa rozhodli od svojho
dieťaťa niečo vyžadovať, potom by
ste na tom mali trvať. Deti najviac
mätie, ak najprv povieme áno a nakoniec
predsa len nie, alebo naopak.
Počas našich seminárov nachádzame
s rodičmi pojmy, ktoré
s týmto pravidlom súvisia: spoľahlivosť,
jasnosť, istota, bezpečie, láska,
dôvera, uvoľnenosť, orientácia, úcta,
rešpekt. Vieme, že byť dôsledný je
spočiatku vždy náročné, ale pokiaľ
poľavíme a svoj názor zmeníme,
bude to neskôr ešte ťažšie. A čím
budú deti staršie, tým únavnejšie to
pre nás bude. Teda – dobre si rozmyslime,
čo od svojich detí budeme
vyžadovať, a potom na tom trvajme!
Iste, môže nastať situácia, keď je
nutné zmeniť svoje áno alebo nie, ale
malo by k tomu dochádzať iba vo výnimočných
prípadoch. Aj vek dieťaťa
hrá dôležitú úlohu. Ako základné
pravidlo platí: čím je dieťa mladšie,
tým dôslednejšie máme trvať na tom,
čo povieme. Staršie deti sú schopné
lepšie zaobchádzať s vašou ústupnosťou
voči prosbám. A pokiaľ ste už raz
urobili chybné rozhodnutie, je lepšie
si chybu otvorene a úprimne priznať.
– Aj takto deti učíme, svojím
príkladom!
V praxi je toto dôležité pravidlo
uplatňované často úplne opačne: čím
menšie je dieťa, tým viac je mu dovolené
a čím je staršie (mladistvé), tým
začínajú byť rodičia prísnejší a nekompromisnejší.
To však väčšinou
vyvolá vzdor, ktorý všetkých popudí.
Niet potom divu, že platí príslovie:
„Malé deti, malé starosti – veľké deti,
veľké starosti.“
Nuž teda – dôverujme sebe a svojim
deťom, tak sa môžeme stať najlepšími
a najvernejšími partnermi!
Birgit Maria a Philipp-Damian Siefert
redakcia@svetgralu.sk
Bestseller o výchove
Respektovat a být
respektován
Naša cena: 12,60 €
Cena pre predplatiteľa: 11,20 €
Táto kniha ponúka možnosť uvidieť súvislosti
medzi tým, čo robíme a hovoríme deťom v bežných
situáciách každodenného života, a tým, aké raz budú,
keď dospejú.
Ako rodičia, učitelia, vychovávatelia chceme pre
deti to najlepšie. Úprimne im do života prajeme,
aby z nich vyrástli šťastní, úspešní a tvoriví ľudia,
ktorí budú schopní zvládať bežné i náročné situácie,
budú dobrými partnermi a kolegami so zmyslom
pre zodpovednosť i zmyslom pre humor. Ako však
prepojiť vznešené myšlienky o rozvoji osobností detí
a ich vedenie k samostatnosti a zodpovednosti s tým, čo
máme povedať, keď ich upozorňujeme na neporiadok
v izbe, neskoré príchody, nevhodné správanie alebo
zabudnuté úlohy?
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu
na konci časopisu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk.
ROZHOVOR
Peniaze
predsa
(ne)prinášajú
šťastie
Rozhovor s profesorom Mathiasom Binswangerom a Pinom Fusarom
Akú rolu hrajú peniaze a majetok v prípade
šťastia? Svet Grálu sa o tejto téme
zhováral s dvoma protikladnými osobnosťami:
Mathias Binswanger je bádateľom
v oblasti šťastia a zároveň profesorom
ekonómie vo Švajčiarsku, Pino
Fusaro bol prominentným gastronómom
v Norimbergu v Nemecku, až kým
sa svojho života vo vyššej spoločnosti
sám nevzdal. V súčasnosti nachádza
svoje najhlbšie šťastie ako pútnik
a „peaceworker“.
Svet Grálu: Pán profesor Binswanger,
mnoho ľudí spája pojem
šťastia s vlastníctvom, šťastie vidí
v majetku. Čím viac si môže niekto
10
Svet Grálu
34 | 2012
dopriať, tým musí byť šťastnejší.
Je to tak i z pohľadu výskumu šťastia?
Binswanger: Áno, je, ale iba do určitej
miery. Keď človek nemá nič,
nemá napríklad strechu nad hlavou,
nemá čo do úst, potom je samozrejme
šťastný, keď dostane niečo
jesť, alebo má kde hlavu zložiť, ale
čím viac človek má, tým slabšia je
súvislosť medzi šťastím a vlastníctvom
hmotného majetku.
Svet Grálu: Napísali ste veľmi
úspešnú knihu s titulom „Šliapacie
mlyny šťastia“. Čo ste týmto
názvom chceli povedať?
Binswanger: Šliapací mlyn je
metafora. Moderný šliapací mlyn
nájdeme napríklad vo fitness centre,
kde človek môže bez kontaktu
s „dotieravou“ prírodou vyhnať svoj
tlak do závratnej výšky. Je možné
behať stále rýchlejšie a predsa zostať
na mieste – rovnako ako v šliapacom
mlyne. Angličania majú porekadlo:
„Je lepšie byť veľkou žabou
v malom rybníku, než malou žabou
vo veľkom“. Ako „veľká žaba“ v malom
rybníku je človek „niekto“, tam
má obdiv, status, je patrične šťastný.
Ako „malá žaba“ vo veľkom rybníku
nie je „nikto“. Takže by bolo
pekné, keby sme žili v spoločnosti,
ROZHOVOR
kde by bolo čo najviac malých rybníkov,
čo by mnohým ľuďom umožnilo
byť niekde veľkou žabou. Keď
sa však rozhliadneme, dnes to chodí
tak, že sa celosvetovo porovnávame
s tými najlepšími, najkrajšími, najúspešnejšími
alebo najbohatšími.
A tak sme potenciálne malými žabami
vo veľkom rybníku. A to napríklad
šťastiu neosoží. Musíme si
teda nájsť rybník, kde by sme mohli
byť veľkou žabou.
Svet Grálu: Ako sa vôbec dá prepojiť
výskum šťastia s ekonómiou?
Prečo sa ekonóm zaoberá takou
hodnotou, akou je šťastie?
Binswanger: Kto bol niekedy
konfrontovaný s národohospodárskymi
teóriami, máva často dojem,
že v ekonómii ide o to, ako zarobiť čo
najviac peňazí. Ale o peniaze v čisto
ekonomických teóriách vôbec nejde.
Tam je ústredným bodom niečo celkom
iné, a to výťažok. Vychádza
sa z toho, že domácnosti maximalizujú
svoj výťažok. Bežným jazykom
povedané to znamená, že ľudia
robia to, čo ich urobí šťastnými
alebo spokojnými. Ale rovnako dôležité
je ešte niečo ďalšie – a to čas!
Dnes existujú na jednej strane ľudia,
ktorí sú nespokojní, pretože majú
síce veľa času, ale žiadne peniaze.
A na druhej strane sú ľudia, ktorí
sú nespokojní preto, že hoci majú
mnoho peňazí, nemajú žiadny voľný
čas. Tieto stavy nie sú ekonomicky
optimálne, a preto má byť našou
hlavnou snahou nájsť čo najvhodnejší
pomer medzi nimi.
Svet Grálu: Nepotrebuje azda
všade proklamovaný hospodársky
rast práve tie Vami zmieňované
šliapacie mlyny šťastia?
Binswanger: Áno, medzi šťastím
a ekonomickým rastom existuje trochu
ambivalentný vzťah. Na jednej
strane hospodársky systém funguje
dobre iba za určitého rastu.
Na druhej strane však zisťujeme,
že tento rast neurobí ľudí v rozvinutých
krajinách ani spokojnejšími ani
šťastnejšími. V súčasnosti je rast jediným
cieľom hospodárskej činnosti,
predovšetkým aj v hospodárskej politike.
Ale maximálny rast, o ktorý
sa všade snažíme, je v skutočnosti
ekonomicky zmysluplný len vtedy,
ak prináša viac šťastia alebo spokojnosti.
A pokiaľ to tak nie je, potom je
neekonomické staviť len na rast. Pokiaľ
sa človek pokúša maximalizovať
len rast, časom narazí na nerozumné
riziká a stupňujúce sa problémy.
A čo z toho potom vzniká, to vidíme
aj pri súčasnej finančnej kríze.
Svet Grálu: Takže najvýnosnejším
cieľom hospodárstva má byť
šťastie človeka?
Binswanger: Áno, ide vlastne o to,
aby sa ľudia v určitej krajine cítili
dobre. Musí sa začať tam, kde niečo
bráni tomu, aby boli ľudia šťastnejší
alebo spokojnejší. Napríklad v súčasnej
dobe sa rozmáha mánia porovnávania
sa. Človek sa neustále
porovnáva – s tými najlepšími, tými
najbohatšími, najatraktívnejšími.
Bráni to však šťastiu a spokojnosti,
pretože ide len o to, aby bol človek
na úrovni s druhými. Ale nikdy
sa nedostane do takého stavu, že by
si povedal: „Toto robím z vlastného
záujmu“ alebo „Sledujem také ciele,
ktoré ma skutočne zaujímajú“.
Svet Grálu: Existuje príslovie:
„Peniaze samé šťastie nerobia“.
Viete sa ako ekonóm s týmto tvrdením
stotožniť?
Binswanger: Áno, presne, to je
stará múdrosť. Ale moderný dodatok
k tomu znie: „Ľudia, ktorí tvrdia,
že peniaze neprinášajú šťastie,
len nevedia, kde majú nakupovať“...
Ak sa pozrieme dôkladnejšie na to,
o čo pri nakupovaní skutočne ide,
zistíme, že veci, ktoré majú veľký potenciál
prinášať šťastie, sa kúpiť nedajú.
Kúpiť si môžem napríklad posteľ,
ale tým, čo ma skutočne urobí
šťastným, je spánok, ktorý si na nej
užijem. To je typický príklad, no aj
sami môžeme prísť na to, ako rýchlo
vyprchá radosť z materiálnych vecí.
Človek sa teší z nového auta možno
niekoľko týždňov, potom musí prísť
niečo lepšie, niečo nové, aby bol
človek zase chvíľu šťastný. No keď
sa pozrieme na sociálny život, potom
zistíme, že je to inak. Stretávať
sa s priateľmi je zaujímavé stále,
bez ohľadu na čas. V mnohých výskumoch
bolo preukázané, že pre
šťastie človeka je sociálny život kľúčový.
A ten tiež nie je na predaj.
Svet Grálu: Čo ste Vy osobne
urobili, aby ste boli šťastnejší?
Existuje nejaký recept na šťastie?
Binswanger: Napríklad asi pred
siedmimi rokmi som úplne vyradil
televíziu zo svojho života. To významne
prispelo k môjmu šťastiu,
pretože som tým dovtedy strácal
veľa času. Sledovanie televíznych
programov k nášmu šťastiu neprispieva.
To dokazujú aj výskumy
šťastia, v rámci ktorých sa skúmalo,
ako to, čo ľudia denne robia, ovplyvňuje
ich šťastie.
Svet Grálu: A samotný výskum
šťastia – robí vás šťastnejším?
Binswanger: Prirodzene, po prvé
preto, že je to zaujímavá téma.
A po druhé preto, že sa dá v ekonómii,
v národnom hospodárstve znovuobjaviť
to podstatné.
Svet Grálu: Srdečne ďakujem
za rozhovor a prajem Vám ešte
veľa úspechov vo vašom ďalšom
pôsobení!
11
Svet Grálu
34 | 2012
ROZHOVOR
Svet Grálu: Pán Fusaro, ešte donedávna
ste v Norimbergu a jeho
okolí boli spoločensky veľmi známym
gastronómom. Potom ste
sa rozhodli svoj život radikálne
zmeniť. Čo vás k tomu motivovalo?
Fusaro: Bol som, ako ste už povedali,
gastronómom, a to takmer
28 rokov. Vlastnil som veľké i malé
podniky, spolu jedenásť, a v živote
som mal vlastne všetko. Zarábal
som kopu peňazí, jazdil na najlepších
autách, podnikal tie najzaujímavejšie
cesty. Bol som doma
na miestach ako Ibiza, Monte Carlo,
Saint-Tropez, Miami alebo Los Angeles
– a to veľmi dlho, veľa rokov.
Ale uspokojenie, ktoré mi to prinášalo,
vydržalo vždy len na okamih
a po určitom čase bolo zase všetko
normálne, všedné. Niekedy som si
potom pomyslel: „To predsa nemôže
byť ono“, a začal som sa rozhliadať
po ceste za trvalým šťastím. Začal
som sa zaoberať ezoterikou, neskôr
12
Svet Grálu
34 | 2012
hinduizmom, ale ani tam som nenašiel,
čo som hľadal. Skutočne sa ma
dotkla až jedna kniha od Dalajlámu
– oslovila ma natoľko, že som bol
v roku 1998 na jednej z jeho prednášok,
a od toho okamihu sa začal
môj život postupne, krok za krokom,
meniť.
Svet Grálu: Čo poviete dnes,
na základe tejto premeny, o pojme
šťastie? Čo je pre Vás šťastie?
Fusaro: Predtým som hľadal
šťastie vždy vo vonkajšom svete –
a nikdy som ho nenašiel. Dnes môžem
povedať, že som našiel šťastie
v sebe. Nie som šťastný len na jeden
moment, alebo na jeden či dva dni.
Je to blažené šťastie, ktoré pretrváva
celé dni, týždne. Ale toto bohatstvo
môže človek nájsť len v sebe,
vo vlastnom srdci, vo vlastnej duši!
Svet Grálu: Pred niekoľkými
rokmi ste sa vydali na cesty ako
pútnik a podnikli ste veľké púte,
okrem iného ste prešli z Norimbergu
po Jakubskej ceste do Santiaga
de Compostella. Bolo toto
putovanie a s ním spojená konfrontácia
so sebou cestou k Vášmu novému
poznaniu?
Fusaro: Áno, zavrel som za sebou
dvere a plný energie som vyrazil
do neznáma. Na tej ceste som musel
na všetko zabudnúť. Predovšetkým
na svoje meno. „Som Pino Fusaro!“
– to zrazu nebolo dôležité. Už som
nemal to pohodlie, ktoré som mal
doma – skvelé auto, skvelý dom,
skvelí priatelia, a tak ďalej. Bol som
jednoducho úplne obyčajný pútnik.
A táto cesta, ktorá bola spojená
s námahou, odriekaním a bolesťou,
ma telesne i duchovne očistila
a priviedla k môjmu skutočnému Ja.
Ukázala mi veci, ktoré som predtým
nepoznal – vďačnosť za strechu nad
hlavou, za jedlo, pitie, za zdravie,
ktoré je také dôležité! A vďačnosť
za možnosť smieť žiť tento život, čo
nie je vôbec samozrejmé. Život je
ako otvorená kniha – zajtra sa môže
zase zavrieť, je jedno, či bude človek
bohatý alebo chudobný, mladý alebo
starý. Za čas, ktorý tu som a môžem
žiť tento život, som veľmi, veľmi
vďačný! A táto vďačnosť vo mne vyvoláva
spokojnosť a pocit šťastia.
Svet Grálu: V roku 2002 ste spolu
s jedným hercom založili organizáciu
s názvom „Peaceworkers“. Aké
hodnoty, aké idey sú v pozadí jej
založenia?
Fusaro: Myšlienka „Peaceworkers“
vzišla z potreby pomáhať ľuďom,
čo je pre mňa veľmi dôležité.
Je to hnutie ľudí, ktorí sa pozerajú
aj mimo svojho taniera. To znamená,
že podporujeme deti, podporujeme
starostlivosť o zvieratá, staráme
sa o prírodu, hájime ľudské práva.
Zvláštnosťou tejto organizácie, tohto
ROZHOVOR
hnutia je aj to, že nemáme žiadne
prevádzkové náklady. Všetky výdaje,
ktoré vzniknú, zaplatia členovia
z vlastného vrecka.
Svet Grálu: Môžete nám popísať
príklad nejakého podporného projektu?
Fusaro: Jasmína je päťročné dieťa
so srdcovou chorobou, ktorej liečbu
lekári v Rumunsku vzdali. Zobral
som dokumentáciu o jej chorobe
so sebou do Nemecka, aby som zistil,
či by predsa len nebolo možné
zachrániť jej mladý život. Keď si lekári
v Mníchove nález prezreli, povedali
nám, že dievčaťu by mohli
pomôcť, ale že na to potrebujú financie
vo výške 27 000 eur. Aby sme
dokázali získať takú vysokú sumu
peňazí, musíme, samozrejme, informovať
verejnosť a usporiadať verejnú
zbierku. Takéto zbierky vždy
zameriavame iba na konkrétne projekty.
Svet Grálu: Aké je hlavné poslanie
hnutia „Peaceworkers“?
Fusaro: Naším poslaním je pracovať
pre harmóniu, a to v srdciach
jednotlivých ľudí i v celosvetovom
meradle. Veď pokiaľ nebude mier
v našich srdciach, nemôže byť súlad
ani na Zemi! Preto je veľmi dôležité,
aby sme v prvom rade pracovali
na našom vnútornom mieri. Keď
sami ustanovíme mier vo svojom
srdci, potom ho môžeme začať rozdávať
– našej rodine, priateľom, spoločenstvu,
v ktorom žijeme. Sme tu
preto, aby sme sa sami zmenili a boli
príkladom ostatným. Tak sa zmení
svet.
Svet Grálu: Keď cestujete alebo
putujete, robíte to v podstate len
pre seba, alebo s tým spájate určité
posolstvo, akým je aj odovzdávanie
idey „Peaceworkers“?
Fusaro: Keď človek nastúpi na takúto
cestu, nedá sa to oddeliť. Keď
som na púti, spájam s tým samozrejme
i ďalší duchovný rozvoj.
Myslím, že každý človek, ktorý
hľadá, alebo je duchovne prebudený,
sa snaží o zdokonalenie. Pre
mňa je ďalší duchovný vývoj veľmi
dôležitý, pretože prispieva k mojej
spokojnosti, radosti zo života i k pocitu
šťastia. Cítim, že čím viac človek
duchovne rastie, tým je slobodnejší.
A tú zmenu, ktorá prebieha
v jeho duchu, cítia i ostatní. Stále
znovu zažívam, že na ľudí, ktorých
stretávam, pôsobím ako magnet.
Chodia za mnou úplne cudzí ľudia
a chcú vedieť, odkiaľ som – a potom
dochádza aj k hlbším rozpravám,
dokonca aj vtedy, keď ich jazyku
vôbec nerozumiem. Tak som
to zažíval napríklad aj počas svojho
putovania po Francúzsku. Nevedel
som po francúzsky, a predsa sme
sa zhovárali. S dosiaľ neznámymi
ľuďmi sme si padli do náručia, niekedy
takmer tiekli slzy, rozlúčili sme
sa s úsmevom... Pre mňa je to neuveriteľne
krásny pocit, keď sa môžem
počas putovania priblížiť srdciam
druhých ľudí!
Svet Grálu: Ako človek, podľa vás,
dosiahne šťastie? Má vôbec po tom
túžiť?
Fusaro: Myslím, že šťastie znamená
pre každého niečo iné. Ale
kto ho hľadá vo vonkajších veciach,
nikdy nedôjde na koniec svojho
hľadania. Keby totiž nejaký človek
vlastnil hoci aj celú Zem, túžil by
vlastniť ešte aj Mesiac. Hľadať šťastie
vo vonkajšom svete je rovnaké, ako
keby mal človek smäd a pil slanú
vodu. Čím viac slanej vody vypije,
tým je smädnejší – ale nikdy svoj
smäd neuhasí. Ja sa osobne domnievam,
že človek má šťastie hľadať len
vo svojom vnútri – a tam ho aj nájde.
Šťastie je dar, ktorý leží v nás, bohatstvo,
ktoré nám nikto nemôže
vziať. A len my rozhodujeme o tom,
či ho môžeme prežívať. Vedomie,
že toto bohatstvo máme, to je podľa
mňa nesmierne veľká vec.
Werner Huemer
werner.huemer@svetgralu.sk
13
Svet Grálu
34 | 2012
TÉMA
Kráľovské
umenie
Astrológia ako pomoc pre život
MARIANNE KLAUSER STALDER
14
Svet Grálu
34 | 2012
Latinské „astro-lógia“ sa skladá
zo slov „astrum“ (hviezda, nebo) a „lógia“,
ktoré pochádza z gréčtiny, kde
znamená slovo, reč. Takže astrológia
v preklade znamená reč hviezd. O aké
slovo ide?
V biblii sa píše: „Na počiatku bolo
slovo. A slovo bolo u Boha. A Boh bol
slovo.“ Presne v tomto zmysle vysvetľuje
Herakleitos z Efezu „logos“ ako zákon,
ktorý ovláda vesmír. Astrológia
má teda viesť k poznaniu zákonitostí,
na ktorých spočíva celé svetové dianie.
Podľa toho je označenie astrológie ako
kráľovského umenia celkom oprávnené.
Sotva však bol – a stále ešte je – nejaký
vedný odbor taký spochybňovaný
ako práve astrológia. Veľmi často
sa vníma ako veda na predpovedanie
budúcnosti, než na skutočnú
pomoc pre život.
P
rvé písomné záznamy
o súvislostiach medzi
postavením, resp.
pohybom nebeských telies
a zodpovedajúcimi
následkami pochádzajú
z obdobia spred asi 5000 rokov. Astrológiu
môžeme teda označiť za jeden
z najstarších vedných odborov
vôbec. Vtedy sa však veda, vznikajúca
pozorovaním nebeských telies,
ešte nerozdeľovala na astrológiu a astronómiu.
Z
ASTRONÓMIA
A ASTROLÓGIA
aoberajú sa rovnakými objektmi
– nebeskými telesami.
Astronómiu zaujíma postavenie
hviezd a planét a ich vypočítateľný
pohyb, astrológia pozoruje účinky
postavenia nebeských telies a vyvodzuje
z nich závery týkajúce sa života
ľudí a rôznych udalostí. Astrológia
a astronómia sa odlišujú
aj rozdielnym spôsobom vnímania.
Astronómia pracuje s kauzálnym
myslením, s jasnými, jednoznačnými
vzťahmi, kde nie je priestor
pre interpretáciu. Výpočet každého
horoskopu spočíva na astronomických
základoch. Astrológia oproti
tomu pracuje s analógiami, so stelesnením
princípov. Žiadna hviezda
či planéta, žiadne znamenia zverokruhu
samé nič „nerobia“, predstavujú
len určité princípy či
zákonitosti. V horoskope
sa napríklad dočítame,
že Merkúr predstavuje
komplikácie pri uzatváraní
zmlúv či cestovaní.
No samotná planéta
Merkúr je v tom
nevinne.
TÉMA
P
O KVALITE ČASU
redstava náhody či svojvôle je nezlučiteľná
s dokonalými zákonmi
stvorenia. Znamená to, že určité dianie
nenastane v ľubovoľnom okamihu,
ale až vtedy, keď na to dozrie
doba. Dozrel čas, hovorí sa. Už v biblii
sa hovorí: „… všetko má určenú
chvíľu a všetko dianie pod nebom
svoj čas. Je čas rodenia i čas umierania,
čas siať i čas trhať, zabíjať, liečiť,
boriť, budovať, plakať, smiať sa, smútiť,
tancovať, kamene rozhadzovať
i zbierať …“ (Kazateľ 3, 1–4).
Každý človek sa môže narodiť
len v čase, ktorý zodpovedá jeho
osobnosti, a takisto i určité udalosti
sa môžu uskutočniť len v dobe,
ktorá zodpovedá ich charakteru. Určitá
kvalita času obsahuje vo svojich
účinkoch a ich interpretácii mnoho
rovín, mnoho možností, mnoho
analógií. Tým sa stávajú prognózy
veľmi neistými.
Neexistujú žiadne dobré,
šťastné alebo trestajúce
planéty alebo konštelácie.
Tak ako je Božia
sila, energia vo vesmíre
neutrálna – a je
na nás, ako túto silu
využijeme – je i kvalita
energie zverokruhu
a hviezd síce
vo svojej podstate
rozdielna, ale sama
osebe neutrálna. Záleží
od nás, čo s tým
urobíme. Určité udalosti
môžu byť síce
v určitú dobu pozitívne
ovplyvnené, no záleží
predovšetkým na našom
vnútornom stave. V žiadnom
prípade to nie je predurčenie,
ktorému podliehame.
V tomto zmysle nemôže
zodpovedný astrológ stanovovať
nejaké prognózy. Zaiste môže povedať
niečo o určitej kvalite času
i vo vzťahu k určitej osobe, záleží
však na danom človeku a jeho rozhodnutí,
akým spôsobom sa ukážu
účinky. Tie môžu priniesť veľmi
tvrdé skúsenosti, nehody, rozchody,
stratu zamestnania, atď., no môžu
svojimi jemnými impulzmi prispieť
aj k vnútornej zmene človeka. Rovnako
intenzívne, ale na úplne inej
úrovni.
Podobne je to s prognózami veľkých
dejinných udalostí. To, čo
sa teraz deje na našej planéte, sú poväčšine
následky nášho chybného
konania, nie
„pôsobenia“
nebes-
kých telies, napríklad Uránu a Marsu.
Veľké katastrofy súčasnosti sú spôsobené
skôr nezodpovedným prístupom
ľudstva, ktoré stráca rešpekt
pred všetkým živým, i úctu pred svojím
Bohom. Nad citom človeka prevláda
rozum a s ním súvisiaci egoizmus,
tvrdosť a bezohľadnosť.
H
ČO NÁM PREZRADÍ
HOROSKOP
oroskop má byť svojou štruktúrou
jedinečný tak ako človek,
pre ktorého je zostavovaný. Taký jedinečný,
ako odtlačok
prsta
15
Svet Grálu
34 | 2012
TÉMA
alebo zloženie jeho krvi. Horoskop
umožní skúsenému astrológovi
odhadnúť vlastnosti človeka,
môže ukázať jeho slabé stránky,
ale aj jeho schopnosti a úlohy. Nemôže
však určiť alebo predpovedať,
čo s tým všetkým dotyčný človek
urobí, kedy to urobí, ako a v akom
tempe bude pokračovať jeho vývoj.
Všeobecné charakteristiky dvanástich
znamení tak nekvalifikujú astrológiu
ako vedu. Z horoskopu nie
je možné vyčítať konkrétne spätné
účinky na osobný osud človeka.
Existujú síce kvality času, ktoré
určité účinky uprednostňujú, ale
v akej rovine sa prejavia, to závisí
od vnútorného charakteru človeka,
a to nie je možné zistiť ani pri najprecíznejšom
výklade horoskopu.
V tom zmysle môžu byť všetky
prognózy v najlepšom prípade iba
odkazom na „kvalitu energie“ určitého
obdobia.
Z technického hľadiska horoskop
zobrazuje konštelácie Slnka,
Mesiaca a planét na oblohe k určitému
časovému okamihu (okamih
narodenia), z perspektívy presne
daného miesta (miesto narodenia)
v kruhu 360 stupňov, čo zodpovedá
prechodu Slnka všetkými
znameniami zverokruhu v priebehu
jedného roka. Takzvané domy
rozdeľujú tento kruh na 12 úsekov,
každému z nich zodpovedá jedno
znamenie horoskopu. Špička (začiatok)
horoskopu prvého domu je
určená bodom na oblohe, kde východný
horizont v čase a mieste narodenia
pretína dráhu Slnka. Tento
bod sa označuje ako ascendent a má
v interpretácii horoskopu rozhodujúci
význam.
Pri zostavovaní horoskopu by malo
ísť v prvom rade o charakterovú
analýzu človeka. V takejto analýze
sa ukážu vlohy a nadanie danej osoby
(vyjadrené ascendentom), ale i spôsob,
akým ich dokáže uplatniť v živote.
Ukazujú sa slabé i silné stránky,
ciele a úlohy. Z horoskopu možno
spoznať sklony a schopnosti pre povolanie,
predpoklady pre život s partnerom
a takisto záľuby a životný štýl
človeka; takýto horoskop môže byť
opravdivým pomocníkom na ceste
životom. Mnohí ľudia sa potom nestavajú
tak silno proti svojmu osudu,
keď sa im ukážu dôležité súvislosti.
V žiadnom prípade však nie je človek
tým, kým je azda vďaka tomu,
že sa narodil v určitej konštelácii.
Môžeme sa narodiť len v hodine,
ktorá zodpovedá kvalite času našej
najvnútornejšej bytosti.
16
Svet Grálu
34 | 2012
TÉMA
H
AKO JE TO
S HOROSKOPMI?
oroskop narodenia nám ukazuje
smer vývoja a jeho druh
pôsobenia v určitých životných oblastiach.
Čo pri tom nie je možné zistiť,
je duchovná úroveň dotyčného
človeka. Kvalita jeho ďalšieho vývinu
je podriadená jeho slobodnej vôli, je
však vymedzená daným rámcom
vývoja – ten je nezmeniteľný. Zostávame
teda v medziach danej symboliky
celý život viazaní na určité
témy, ktoré môžeme len dobre alebo
menej dobre zvládnuť. Rozhodne to
však nemáme brať ako obmedzenie,
pretože naše šťastie spočíva práve
vo zvládnutí daných životných úloh.
Nebeské konštelácie v okamihu narodenia
ukazujú na jednej strane akí
sme, na druhej strane nám udávajú
smer, akým sa máme vyvíjať. Každý
vývojový stupeň stavia, ako je známe,
na stupňoch už zvládnutých. To, čo
si prinášame ako životné skúsenosti,
predstavuje výzbroj na ďalší vzostup
(alebo úpadok). Poznanie, že človek
neprebýva na tejto Zemi len raz, je
bezpodmienečným východiskom
pre skutočné pochopenie astrológie.
Nedá sa súčasne hovoriť o štruktúre
charakteru, ktorá je daná už pri narodení,
a pritom považovať jeden pozemský
život za uzavretý celok; ani
nie je možné hovoriť o vlohách a nadaniach
ako o dedičstve po rodičoch,
pretože v tom by pre jednotlivca neexistovala
žiadna spravodlivosť.
Naskytá sa teda otázka, či pri
zohľadnení slobodnej vôle človeka
a reinkarnácie je astrológia vôbec
schopná predpovedať budúcnosť,
resp. prečo bola dosiaľ s touto možnosťou
spájaná. Povedzme si na rovinu:
úplne spoľahlivú predpoveď
astrológia vždy dať nemôže a ani
nikdy nemohla. To, čo môžeme
poznať z pohybu nebeských telies, sú
tendencie spätných účinkov, ktoré
pre dotyčného človeka vyplývajú
z jeho minulých rozhodnutí. Všetko,
čo musí človeka stretnúť, či dobré
alebo zlé, sú spätné účinky skorších
aktov jeho vôle. Nové rozhodnutia
ovplyvňujú druh a silu týchto spätných
účinkov, a zároveň obmedzujú
možnosť astrologických prognóz.
ŠANCE VEKU VODNÁRA
Z
emská os preputuje všetkými
znameniami zverokruhu
za 25 920 rokov. Jedna dvanástina
tohto veľkého roku, približne 2160
rokov, tj. jeden mesiac, je charakterizovaný
témou, ktorá je v danom
súhvezdí zakotvená. Vek Barana
znamenal princíp spravodlivosti.
Začal okolo roku 2250 pred Kristom
a skončil 150 rokov pred jeho
narodením. Bola to doba, v ktorej žil
Mojžiš. Starý zákon nesie pečať tejto
doby: je vo svojej forme prísny a prináša
zákon, i v Desatore prikázaní.
V nasledujúcom veku Rýb šlo
o lásku. Na začiatku tohto veku
priniesol Kristus vo svojej osobe
do nášho sveta lásku. Reč veku Rýb
je celkom iná než predtým. Ak v Starom
zákone platilo „Oko za oko, zub
za zub“, Nový zákon vysvetľuje rovnaký
princíp slovami „Čo človek zaseje,
to zožne“.
Teraz, na začiatku veku Vodnára,
o ktorom sa toľko píše a špekuluje,
na nás čaká opäť niečo celkom
nové. Je to éra poznania, aj éra
novej spirituality, éra spoluzachvievania
sa vo vôli Stvoriteľa. A tiež
obdobie netušeného vnútorného
vzletu, ktorý privádza hlboké sociálne
zmeny. Z astrologického hľadiska
je táto skutočnosť podložená
tým, že planéta Urán, ktorá sa považuje
za vládcu znamenia Vodnára,
vstúpila do tohto (teda svojho) znamenia.
To samozrejme posilní kvalitu
energie rovnorodosti.
Urán stelesňuje princíp náhlych
zmien, búranie hraníc doterajšieho
myslenia, doterajšieho svetového
názoru. Urán takisto dáva inšpiráciu,
nečakané nápady, originalitu,
spontaneitu, pokrok a nadšenie. Nič
nezostane tak, ako bolo. Môže sa to
týkať všetkých oblastí života – kultúry
a náboženstva, hospodárstva
a politiky, techniky, výskumu a vedy,
individuálneho vývoja, partnerstva
a rodiny. Začala sa teda doba veľkých
premien, ktorá bude určovať naše
životné pocity a sociálne štruktúry
národov najsledujúcich 2000 rokov.
Nielen jednotlivci, ale celé ľudstvo
tak môže získať nový, duchovný uhol
pohľadu. Skutočne len môže, pretože
hviezdy nás k ničomu nenútia. Dávajú
nám možnosti rozvoja a sebarealizácie,
ktoré podľa svojej zrelosti
potrebujeme a môžeme využiť. Tým
si vytvárame svoj osud – a hviezdy
nám v tom pomáhajú.
MÔŽE BYŤ
ASTROLÓGIA
ŽIVOTNOU POMOCOU?
Á
no, môže. Tým, že lepšie pochopíme
sami seba, svojich blížnych
a predovšetkým spoznáme veľké súvislosti
vo vesmíre. Všetko stvorenie
podlieha rovnakým – jasným
a jednoduchým – zákonom života.
Astrológia môže ľuďom v poznaní
súvislostí a zákonitostí otvoriť nebo.
Pri skúmaní nebeských telies nám
dá vytušiť veľkosť stvorenia a jasnosť
jeho zákonov, a učí nás tak úcte,
skromnosti a pokore.
Norbert Hammerer a Dr. Angelika Schwinger
redakcia@svetgralu.sk
17
Svet Grálu
34 | 2012
TÉMA
Astrológia
v dnešnej dobe
RUDOLF EVANŽIN
Ing. Rudolf Evanžin, pôvodným povolaním
chemik, sa astrológiou zaoberal viac
ako päťdesiat rokov. Vo svojom článku
uvádza poznatky a skúsenosti zo štúdia
astrológie a z výkladov horoskopov,
ktoré za dlhé desaťročia nazbieral. Vysvetľuje,
na čo je astrológia dobrá i v našom
modernom svete a i to, prečo vypočítané
horoskopy niekedy nevychádzajú.
O
ddávna si poľnohospodári a iní
ľudia pracujúci na vidieku všímali
vplyvy Slnka, Mesiaca, Venuše,
Síria a iných hviezd na prírodu. Pozorovali
postavenie planét a hviezd
a ich pôsobenie na počasie, rast
rastlín a stromov, všímali si závislosť
kvality dreva od okamihu rúbania
stromov. Pozorovanie objektov
na oblohe sa postupne dostalo
do povedomia a začalo sa uvažovať
aj o vplyve planét a hviezd na ľudské
osudy. Vznikali rôzne teórie, ktoré
sa začali šíriť z Babylónie do iných
častí Stredomoria; zatiaľ čo v Grécku
sa príliš neujali, rímsky cisár Tiberius
mával pri sebe astrológa neustále.
Stredovek si bez astrológie vari
ani nevieme predstaviť. Astrológovia,
ktorí sa zaoberali výpočtami
dráh planét a hviezd a ich vplyvom
na ľudské osudy, boli vo veľkej vážnosti.
Zostavovali horoskopy pre
kráľov a vládcov, ale mnoho dôležitých
stavieb v Prahe i v iných európskych
miestach sa v tej dobe nezaobišlo
bez horoskopu – ten presne
stanovil okamih začiatku práce, aby
18
Svet Grálu
34 | 2012
sa dielo podarilo. To platilo, napríklad,
i pri stavbe Karlovho mosta:
začiatok stavby bol dôsledne vypočítaný
na rok, deň, hodinu i minútu.
Stavba sa podarila, no objektívne je
nutné povedať, že aj iné dávno postavené
mosty sú dodnes v poriadku, aj
keď ich stavby prebehli bez astrologických
výpočtov. Týka sa to, samozrejme,
aj iných stavieb. Astrologicky
bola starostlivo pripravovaná aj výstavba
hradu Karlštejn. Stavbu začal
Matyáš z Arrasu 10. júna 1348, slávnostné
dokončenie sa datuje na 27.
marca 1357. Horoskop tejto stavby
sa však nedá skontrolovať, pretože
nevieme, kedy sa Karol IV. o stavbe
rozhodol – tieto údaje už dnes žiaľ
nie sú k dispozícii. Aj niektoré neskoršie
stavby v Prahe sa spájajú
s astrológiou. Napríklad Valdštejnský
palác, považovaný za významný
objekt svetového barokového umenia,
nechal vystavať Albrecht z Valdštejna
v rokoch 1621–1630. Astrologická
symbolika je tu zachytená
v podobe planét personifikovaných
do alegorických postáv, ktoré riadia
voz so symbolickými zvieratami.
Na strope je ešte maľba znázorňujúca
zverokruh. Maľby sa nachádzajú
v Rytierskej sále a v astronomickej
chodbe.
Všetky pozorovania pravidelnosti
pohybu planét sa v priebehu storočí
rozšírili a poznatky sa koncentrovali
do nového vedného odboru – astronómie.
Došlo vlastne k rozšíreniu
pojmu: ak je astrológia učením
o vplyve hviezd na ľudí a ich osud,
astronómia predstavuje univerzálnu
vedu o nebeských telesách. Prví astronómovia
boli nerozlučne spätí
s predpoveďami a viazaní i na iné akcie,
ako si ich vládcovia objednávali
a za tieto činnosti ich aj existenčne
zaisťovali. Ani Kepler a Tycho de
Brahe, žijúci v Prahe, by sa bez astrologických
rozborov neuživili.
N
PREČO ASTROLÓGIA
DOSIAĽ NEZANIKLA?
aša spoločnosť je v porovnaní
so stredovekom omnoho vzdelanejšia.
Dnešná astronómia už
nemá s astrológiou nič spoločné; neuznáva
vplyv polohy planét a hviezd
na ľudí a ich životné osudy. Obmedzuje
sa na meranie rôznych druhov
žiarení s rôznymi vlnovými dĺžkami
a na sledovanie pohybu planét
a hviezd na oblohe. Cykly, viazané
na pohyb Mesiaca, ako príliv a odliv,
ďalej geomagnetické búrky, geologické
a meteorologické vplyvy sa už
dnes považujú za prírodné javy, merateľné
prístrojmi alebo za dokázateľné
zákonitosti.
Napriek veľkému rozvoju vedy však
astrológia nezanikla, naopak – prežíva
boom ako vari nikdy predtým.
Astrológovia to majú dnes jednoduchšie.
Často im postačí urobiť výpočty
pomocou počítača a dokonca
TÉMA
mávajú už aj predtlačené povahové
vlastnosti podľa horoskopu. Títo používatelia
sa nad podstatou astrológie
príliš nezamýšľajú a nemajú záujem
o hlbšie štúdium. Mnohí astrológovia
sa však zaoberajú analýzou založenou
na vyhodnotení tisícov rozborov.
Tieto výsledky síce neumožňujú
predpovedať udalosti, ale spresňujú
poznatky o účinku planét a hviezd
na jednotlivé osoby.
O astrológii a horoskopoch vychádza
množstvo kníh, vari v každých
novinách či v časopise nájdeme horoskopy
na deň, týždeň, mesiac podľa
toho, ako často daná tlač vychádza.
Na internete stačí kliknúť a dočítame
sa, čo nás dnes či zajtra čaká a neminie.
Ibaže často minie. Keď je to
niečo nepriaznivé, tak to nikomu neprekáža,
no pekné veci si neradi nechávame
ujsť. Prečo teda horoskop
niekedy nevychádza?
H
PRÍČINY CHYBNÝCH
HOROSKOPOV
oroskopy v novinách a časopisoch,
ktoré sa týkajú všetkých
osôb narodených v jednotlivých znameniach,
sú skôr na pobavenie. Nemôžu
zachytávať rôzne vplyvy, ktoré
je nutné do dobrého a presného horoskopu
vždy zahrnúť. Ale ani dobre
vypracovaný horoskop jednotlivca,
ktorý pozná presne na minútu okamih
svojho narodenia, nemusí stopercentne
vychádzať. Príčin je niekoľko.
Autori návodov na výpočet horoskopu
sa líšia napr. v názore
na presný počiatok pozemského života
človeka. Môže to byť totiž obvykle
uvádzaný čas narodenia alebo
moment prvého nadýchnutia dieťaťa,
a pre niekoho dokonca okamih
počatia. Problém sa ešte komplikuje
zásahmi lekárov, ktorí niekedy
z rôznych dôvodov narodenie dieťaťa
urýchľujú.
Rovnakým problémom pri zostavovaní
horoskopu, podobne ako
u ľudí, je určenie správneho prvopočiatku
rôznych udalostí – vznik
štátov, rôznych organizácií alebo významných
budov. Čas, ktorý sa uvádza
ako okamih ich vzniku, súhlasí
iba sčasti so skutočnosťou. Rozhodujúci
je moment, keď sa zakladajúce
alebo dôležité osoby na určitej akcii
dohodnú. Ako to bolo napr. s Titanikom?
Dalo sa zabrániť katastrofe,
keby mala loď dobre vypočítaný horoskop?
Asi ťažko, pretože za počiatok
existencie lode môžeme považovať
záväzné rozhodnutie o stavbe
lode, jej spustenie na vodu, alebo
začiatok plavby. Asi nikto nespočítal
všetky varianty, a okrem toho
19
Svet Grálu
34 | 2012
TÉMA
okamih záväzného rozhodnutia nemusel
byť astrológom známy. Alebo
iný príklad: aký okamih je určujúci
pre horoskop vzniku ČSR? Má to byť
rozhodujúce rokovanie s prezidentom
Wilsonom, prevládajúca nálada
obyvateľstva, alebo deň a hodina
vyhlásenia republiky v snemovni
ich karmického zaťaženia. Tieto
vplyvy horoskopy nezaznamenávajú.
Veď ktorý astrológ má prehľad o našej
karme z minulých životov?
Niektoré planéty aj hviezdy sa považujú
za príčinu zla v osude ľudí.
O Marse sa napríklad hovorí, že je
to planéta vojny, no správne by jeho
skutočnosť, že sa astrológia považuje
za metódu predpovedania. Astrológia
a horoskopy nám majú hovoriť,
čo by sa mohlo stať, nie to, čo
sa stane. Negatívne pôsobiace zoskupenie
planét (aspekty) v horoskope
aj na oblohe nám majú pripomenúť,
ktorých chýb sa máme zbaviť. Máme
dokázať, že sklony k nesprávnemu
správaniu sa snažíme úspešne zvládať.
Chyby v našom správaní prichádzajú
ako nevyriešené úlohy z minulých
životov a ponúkajú možnosť
vyriešiť ich v tomto živote.
v Prahe? Každá jednotlivá činnosť,
ako sú polícia, finančníctvo, kultúra,
zahraničná politika, atď. by
mala mať svoj vlastný horoskop. Najpravdepodobnejší
bude opäť ten horoskop,
ktorý vystihne rozhodujúci
moment začiatku, a ten závisí od politických,
finančných, kultúrnych či
spoločenských okolností.
Vráťme sa ešte k horoskopom
osôb. Stále sa opakujú námietky,
že sa v rovnaký deň, dokonca v tej
istej minúte narodí na svete mnoho
ľudí a postavenie planét a hviezd
majú teda rovnaké, a aj tak sú ich
osudy odlišné. Tu treba podotknúť,
že k žiareniu hviezd patrí aj vyžarovanie
krajiny a miesta, kde človek žije,
a aj jemnohmotné útvary – myšlienkové
formy, karmické vplyvy a ďalšie
faktory. Horoskopy a životné úlohy
majú preto mnohí ľudia rovnaké, ale
riešenie týchto úloh je rôzne podľa
20
Svet Grálu
34 | 2012
energia mala byť využitá na dobré
účely. Hviezdy ani planéty nemôžeme
považovať za príčinu zla, ako
sa to často mylne vysvetľuje. Dokazuje
to zistenie, že postavenie určitých
hviezd a planét je rovnaké
u osôb jasnovidných aj u osôb nevidomých
alebo s poškodeným zrakom.
Bývajú to ľudia, ktorí neplnia
svoje duchovné úlohy a sila žiarenia,
ktorú nevyužívajú, poškodí ich zdravie,
často zrak. Ľuďom, ktorí sa narodili
už bez zrakovej schopnosti,
môžu byť úlohy, nezvládnuté v minulom
živote, predložené znovu, teraz
v ťažšej situácii. Rovnaká poloha
„zlých“ hviezd i planét v horoskope
nemá negatívny účinok na každého;
ak má človek dobrú duchovnú úroveň
a svetlú auru, karmické účinky
sa zmiernia, zatiaľ čo iný človek pod
ich tiažou trpí.
Hlavnou chybou je všeobecne vžitá
VYUŽITIE ASTROLÓGIE
PRI VOĽBE POVOLANIA
N
ajúspešnejšie využitie horoskopu
môže byť napr. pomoc pri
návrhu povolania pre mládež i dospelých.
Planéty, ktorých postavenie
na oblohe rozhoduje, sa nachádzajú
v dvanástich znameniach (súhvezdiach),
ktoré majú ohnivý, zemský,
vzdušný alebo vodný charakter.
Podľa toho, ktoré znamenia pri narodení
prevažujú, tak sú ovplyvňované
schopnosti a záujem človeka pri
voľbe povolania.
Napríklad:
zemské znamenia – dobré predpoklady
na vykonávanie remesiel, práce
s hmotou,
ohnivé znamenia – práca s energiami
– elektrina, atómový výskum,
vodné znamenia – lodiarstvo, moreplavectvo,
u nás rybárstvo,
vzdušné znamenia – letectvo, informačné
technológie, komunikácia.
Zaujímavý príklad zlej voľby povolania
uvádza vo svojej knihe
Hviezdne znamenia Linda Goodmanová:
v jednom americkom mestečku
sa táto astrologička stretla
so šéfom miestnej polície. Bol to
muž s mäkkým hlasom a jemným
úsmevom. Keď zistila, že je skutočne
TÉMA
narodený v znamení Rýb, začudovala
sa, prečo si vybral kariéru šéfa
polície. Ona ako astrologička by mu
niečo také nikdy neodporúčala. Zločin
a trest alebo disciplinárne riadenie
nie sú činnosti prirodzené povahe
Rýb. Poslaním Rýb je pomoc
ostatným ľuďom, aby nachádzali kľúč
k emocionálnym a psychologickým
problémom. Policajný úradník potom
priznal, že ho jeho povolanie
frustruje, má zdravotné problémy
a už premýšľal o zmene zamestnania.
Tento príklad však môže byť pre
iné osoby zavádzajúci. Pri rozbore
horoskopu musíme vziať do úvahy,
že vplyv znamení, domov a planét
môže byť v istej kombinácii, ktorá
prevládne nad významom postavenia
Slnka v tom či onom znamení
pri narodení určitého človeka. Nesmie
nás mýliť, že podľa horoskopu
rozoznávame 12 pováh, skutočnosť
je zložitejšia. Slávny anglický astrológ
Alan Leo napríklad rozoznával
viac ako 600 rôznych pováh. Veľmi
podrobne popísal povahy osôb podľa
všetkých aspektov (vzájomných vzťahov
planét) nemecký astrológ a vydavateľ
Ebertin; rozlišuje účinky psychické,
zdravotné a aj karmické.
Ideálne je, ak ľudia pracujú s láskou
a zamestnanie alebo kariéra sú
v súlade s charakterom a osobnosťou
každého človeka. A takisto s jeho
predstavami, pretože iba potom
môže byť človek skutočne šťastný.
VYUŽITIE ASTROLÓGIE
V LEKÁRSTVE
A
strológia poskytuje aj informácie
o možnej oblasti ochorenia, ako
je krvný systém, zažívacie ťažkosti,
svalové, kostné a nervové problémy.
Jednotlivé choroby sa z astrologických
údajov nedajú spoľahlivo vyčítať.
Z horoskopu sa však v mnohých
prípadoch dá zistiť dĺžka trvania
choroby.
P
ŠTATISTICKÝ POHĽAD
NA ASTROLÓGIU
re budúcnosť majú význam predovšetkým
štatistické rozbory
astrologických vzťahov. Niektoré
štúdie spracovávajú aj niekoľko tisíc
horoskopov osôb rôzneho zamestnania
s veľmi dobrými výsledkami.
Tak sa dajú zistiť nové zákonitosti,
ktoré môžeme využívať aj v iných
odboroch. Štatisticky sa napr. preukázalo,
že niektoré konštelácie planét
spôsobujú zvýšený počet dopravných
nehôd. Všíma si to polícia aj
letecká prevádzka. Ide o nepriaznivé
konštelácie medzi Marsom, Uránom
a Saturnom. Námietky vedeckých
astronómov, že planéty vzhľadom
na svoju vzdialenosť od Zeme a malý
rozmer nemôžu na človeka pôsobiť,
neobstojí. Vplyvy gravitácie a vzdialenosti
totiž nehrajú v horoskope
žiadnu úlohu.
Astrologické výpočty sa v minulosti
využívali napr. na určovanie
začiatkov vojnových operácií, ale
využívajú sa aj dnes. Na určenie
dňa a hodiny vstupu kozmonautov
na Mesiac bol vypracovaný astrologický
výpočet s vedomím oficiálnych
predstaviteľov. Zdôvodnenie, prečo
sa táto nevedecká metóda zavádza
do vrcholnej techniky, môžeme bezpochyby
vidieť v znalosti výsledkov
štatistických hodnotení horoskopov.
Čo povedať na záver? Astrológia je
umenie kráľovské. Nie sú to iba výpočty
polôh hviezd a planét. Je nutné
počítať okrem iného aj s astrálnymi
a jemnohmotnými vplyvmi a s karmickým
zaťažením. Človek, ktorý
by bol schopný toto všetko obsiahnuť
a spracovať do horoskopu, sa vari
ešte nenarodil. Súčasné astrologické
poznatky majú preto svoje nedostatky
a je potrebné, aby ľudia, ktorí
sa astrológiou vážne zaoberajú, tieto
nedostatky svojim klientom nezamlčovali.
Môže nás teda astrológia niečomu
naučiť? Určite môže. Nepriaznivé
miesta v horoskope nás upozorňujú
na to, čo máme riešiť. Záleží na nás,
ako budeme na toto upozornenie
reagovať. V žiadnom prípade nie je
dané, že musíme podliehať rôznym
situáciám. Naša vôľa má byť silnejšia
ako vplyvy planét a hviezd.
A na záver uveďme vyjadrenie I.
Newtona pri rozhovore s istým fyzikom.
Na jeho otázku, prečo verí v astrológiu,
Newton odpovedal: „Rozdiel
v našich názoroch je v tom, že ja
som astrológiu študoval, a vy nie.“
Rudolf Evanžin
evanzin@svetgralu.cz
Literatúra:
Der Schlüssel zu eigenem Horoskop, Alan
Leo, Theosophisches Verlagshaus,
Leipzig 1931
Pracht, Regulus Verlag, Bohneberg a Co.,
Görlitz 1938
Velká encyklopedie vesmíru, Josip Kleczek,
Akademia, AV ČR 2002
Astrologie, ihre Technik und Ethik, C.Aq.
Libra, Amersfoort, Holand, 1922
Praha astrologická, Svatopluk Svoboda,
Melantrich 1994
Im Lichte der Wahrheit, Abd-ru-shin,
Verlag A. Bernhardt
Anatomische Entsprechungen der
Tierkreisgrade, Ebertin Verlag, Aalen
1959
Kombination der Gestirne, Reinhold
Ebertin, Ebertin Verlag 1950
Hvězdná znamení, Linda Goodmanová,
Jota 1997
21
Svet Grálu
34 | 2012
TÉMA
Astrológia
Ukážka z knihy Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu
BÝVA nazývaná kráľovským umením,
a nie neprávom. Lenže nie preto,
že by bola kráľovnou všetkých umení,
alebo že by bola výsadou len pozemských
kráľov. Je to hlavne preto,
že človek, ktorý by skutočne dokázal
náuku o hviezdach pochopiť a ju tiež
správne vysvetľovať, mohol by v duchovnom
zaujať hodnosť kráľovskú.
Tým by sa stal kormidelníkom mnohých
vecí; tých, čo sa stanú, i tých, čo
sa nestanú.
Niet však ani jedného pozemského
človeka, ktorému by boli zverené
tieto schopnosti. Preto všetky
práce v tejto oblasti musia ostať len
žalostnými pokusmi. Sú nespoľahlivé,
ak sa to berie vážne, ale sú rúhaním,
ak miesto hlbokej vážnosti
pri nich spoluúčinkuje vystatovanie
sa a chorobná fantázia.
Samotné výpočty z hviezd môžu
byť vôbec len málo osožné; k žiareniu
hviezd patrí totiž aj vyžarovanie
tej časti zeme, kde človek žije a bezpodmienečne
tiež živá jemnohmotnosť
v celej svojej činnosti. Je to napríklad
svet myšlienkových foriem,
karmická oblasť, prúdenia temna
a Svetla v hmotnosti a ešte mnoho
iného. Ktorý človek sa dnes smie pochváliť,
že to všetko jasne a presne
pozná a prezrie až do tých najhlbších
hlbín a najvyšších výšok hmotnosti?
Žiarenie hviezd tvorí len cesty
a prieplavy, po ktorých môže
22
Svet Grálu
34 | 2012
sústredenejšie prenikať všetko
jemnohmotne živé k ľudskej duši, aby
sa tam prejavilo. Obrazne vyjadrené,
možno povedať: hviezdy dávajú signál
k dobám, v ktorých sa vracajú
po ich lúčoch spätné účinky a iné
vplyvy, aby sústredenejšie a zomknutejšie
mohli prúdiť k človeku. K nepriaznivým
alebo nepriateľským
žiareniam hviezd sa pridružia zlé
prúdy, vznášajúce sa pre dotyčného
človeka v jemnohmotnom svete; naproti
tomu k priaznivým žiareniam
sa pripájajú len dobré prúdy v dôsledku
rovnorodosti.
Z toho vyplýva, že výpočty samé
osebe nie sú celkom bezcenné. To
však za predpokladu, že pri nepriaznivom
žiarení zasiahne človeka len
vracajúce sa nepriaznivé zvratné pôsobenie,
alebo pri priaznivom žiarení
zase priaznivé. Inak žiarenie nemôže
mať nijaký účinok. Na druhej strane
však ani žiarenia hviezd nie sú len
akýmsi preludom a ani bez spojenia
s inými silami nie sú neúčinné. Majú
tiež samočinné účinky, sú akousi bariérou.
Ak sa v jemnohmotnom svete nachádzajú
len zlé spätné účinky a dopadajú
na človeka, tak ich činnosť
je v dňoch alebo hodinách priaznivého
žiarenia hviezd buď odrezaná,
potlačená alebo aspoň silne obmedzená,
čo záleží od druhu žiarenia.
Samozrejme to platí i obrátene.
Vplyvom nepriaznivého žiarenia
hviezd sa teda môžu zastaviť priaznivé
účinky vracajúcich sa dobrých
spätných pôsobení, a to na celú dobu,
počas ktorej trvajú žiarenia nepriaznivých
lúčov, i keď sú tieto dobré pôsobenia
v činnosti.
Ak teda aj kanály vyžarovania
hviezd bežia nenaplnené pre nedostatok
rovnorodých pôsobení, tak ešte
vždy slúžia eventuálne k dočasnému
odstaveniu pôsobiacich inorodých
zvratných pôsobení, a preto nikdy
nezostávajú celkom bez vplyvu.
Lenže dobré lúče nemusia vždy priniesť
len dobro a zlé lúče vždy len zlo,
ak pre dotyčného človeka nie je niečo
také prichystané.
Astrológovia na to nemôžu povedať:
„Nuž teda, predsa len my máme
pravdu.“ Pretože táto ich pravda je
len podmienená a veľmi obmedzená.
Neoprávňuje k tým často namysleným
tvrdeniam a k obchodnému vychvaľovaniu.
Dopadajúce prázdne
lúče hviezdnych kanálov môžu síce
spôsobiť prerušenia, ale nič iné, ani
dobré ani zlé.
K tomu treba dodať, že dočasné
prerušenie zlých zvratných pôsobení
má v určitom zmysle tiež niečo
dobré. Stiesnenému človeku dostáva
sa tak času k oddychu, a tým aj sila
k ďalšiemu znášaniu nepriaznivých
spätných účinkov.
Okrem toho majú tieto nepriaznivé
TÉMA
lúče povzbudiť ľudského ducha k väčšiemu
vypätiu síl, ktoré ducha prebudia,
posilnia a čoraz viac rozohrejú
v snahe prekonať tieto prekážky.
Výpočty astrológov mohli by byť
vítané, keby nebolo mnohonásobného
vystatovania a reklamy. Rozhodujú
tu však ešte iné dôležité
okolnosti, ktoré spoľahlivosť týchto
výpočtov veľmi spochybňujú, takže
výpočty v skutočnosti spôsobujú
na verejnosti viacej škody ako osohu.
Do úvahy prichádza totiž nielen
tých niekoľko hviezd, ktoré dnes astrológovia
používajú k výpočtom. Nespočetné
iné, astrológmi ani nepoznané
hviezdy hrajú nesmiernu rolu,
pretože zoslabujú, zosilňujú a odsúvajú
účinky iných hviezd, takže výsledný
obraz výpočtu môže byť často
celkom opačný, než ten, čo dnes môže
vysloviť i ten najslávnejší astrológ.
Konečne je tu ešte ďalší bod, a to
ten najdôležitejší a najobtiažnejší: je
to duša každého človeka! Len taký
človek by sa mal odvážiť zostavovať
astrologické výpočty, ktorý v každom
prípade môže, okrem iných
požiadaviek, odhadnúť každú jednotlivú
dušu až do posledného
stupňa! Kto dokáže rozoznať všetky
jej schopnosti, vlastnosti, spletitosti
jej karmy, ako aj celé jej snaženie,
skrátka, jej skutočnú jemnohmotnú
zrelosť alebo nezrelosť až do posledného
odstupňovania.
Žiarenie hviezd môže byť pre človeka
sebepriaznivejšie, a predsa
ho nemôže stretnúť nič jasné, teda
dobré, ak má mnoho temna okolo
seba následkom svojho duševného
stavu. V opačnom prípade však, ani
ten najnepriaznivejší zo všetkých
hviezdnych prúdov nebude môcť
človeka stiesniť natoľko, aby tým
utrpel vážnu škodu, ak jeho duševný
stav má okolo seba len čistotu a jasnosť.
Vždy sa to bude musieť nakoniec
obrátiť len k dobrému. Múdrosť
a všemohúcnosť Božia nie je tak jednostranná,
ako si to vo svojich výpočtoch
predstavujú stúpenci astrológie.
Boh nestavia osud svojich ľudí,
teda ich blaho a utrpenie, iba na vyžarovaní
hviezd.
Vyžarovania síce mocne spolupôsobia,
nielen u každého jednotlivca,
ale v celom svetovom dianí, no sú
však iba činným nástrojom. Ich činnosť
nielenže súvisí s mnohými ostatnými
vplyvmi, ale zostáva na nich
závislá, či vôbec môžu pôsobiť. I keď
sa niektorí astrológovia domnievajú,
že pracujú intuitívne, z vnuknutia
a inšpirácie, aj tak to nemôže prispieť
k prehĺbeniu natoľko, žeby sa mohlo
omnoho viac dôverovať pravdivosti
ich výpočtov.
Výpočty zostanú jednostranným,
kusým a nedostačujúcim dielom, plným
medzier, skrátka nedokonalé.
Vnášajú medzi ľudí nepokoj. Nepokoj
je však pre dušu najväčším nepriateľom,
pretože otriasa stenu prirodzenej
ochrany a vpúšťa tak dovnútra
práve to zlo, ktoré by inak nemalo
nijaký prístup.
Mnohí ľudia sa stávajú nespokojnými,
keď si povedia, že majú v tomto
čase zlé žiarenie. Avšak často, keď sú
presvedčení, že ich práve ovplyvňujú
dobré lúče, stávajú sa príliš dôverčivými,
a tým neopatrnými. Pre nedokonalosť
výpočtov nahromadia si len
zbytočné starosti, miesto toho, aby
vždy mali slobodného a radostného
ducha, ktorý k obrane vynaloží viac
sily, než môžu potlačiť tie najsilnejšie
zlé prúdy.
Astrológovia by mali pokojne pokračovať
vo svojich prácach a snažiť
sa v nich zdokonaliť, ale len v tichosti
a len pre seba, ako to skutočne tiež robia
medzi nimi tí, ktorí to berú vážne!
Iných ľudí by mali od takých nedokonalých
výsledkov ešte ušetriť, pretože
pôsobia len zhubne a ako ovocie,
dozrieva z toho len otrasenie sebadôvery
a škodlivé pútanie slobodných
duchov, čoho sa bezpodmienečne
musia vyvarovať.
Abd-ru-shin
23
Svet Grálu
34 | 2012
POHYB
Dobrú noc!
Večerné cvičenie pre ramená a chrbát
V našom sériáli pohybových cvičení vám dnes predstavíme zostavu pre ramená
a chrbát. Je to súbor účinných cvičení na večer, vhodných pre dobrý
spánok. Cvičenie môžete niekoľkokrát zopakovať – s frekvenciou akou dýchate,
prípadne tak, že na niekoľko nádychov a výdychov zastanete.
Birgit a Philipp Siefertovci
Kráľovská pozícia:
Stojíme rovno, päty
držíme pevne
na podlahe, podkolenné
jamky máme
uvoľnené (ale kolená
dopredu netlačíme).
Uvoľníme aj kostrč.
Vzpriamime atlas (najvyšší
stavec). Ramená
dáme dozadu–dolu–
von. Hlava je akoby
na tróne úplne hore.
Usmievame sa, prosím!
24
Svet Grálu
34 | 2012
1 2 3 4 5
Otáčanie do strán:
Vytáčame sa striedavo
doľava a doprava.
Paže necháme
voľne pohojdávať
v smere otáčania, dýchame
uvoľnene.
Kývanie sa do strán
v predklone:
Pozor: kolená držíme
v správnom uhle, aby
sme si šetrili chrbát.
Načerpajme životnú
silu!
Nádych – ruky vzpažíme
(uvoľníme pritom
kostrč, nohy
nepatrne pokrčíme
v kolenách).
Výdych – ruky cez
upaženie klesnú. Krk
pritom napneme
smerom nahor.
Cvik zopakujeme
ešte dvakrát.
Zajac postojačky: S nádychom
zopneme paže
za chrbtom. S výdychom
sa predkloníme a súčasne
zohneme nohy v kolenách.
Paže máme natiahnuté nahor,
ramená natiahneme
smerom od uší (ale neprepíname).
Hlavu máme
zvesenú nadol, voľne dýchame,
nezadržiavame
dych. Opäť sa narovnáme.
Predpažíme a potom s nádychom
vzpažíme (ruky
nad hlavu). S výdychom
necháme paže opäť klesnúť
k telu. Chvíľku len tak
pokojne stojíme.
POHYB
6
Počiatočná pozícia: Kolená máme
v jednej línii s bedrami. Lakte a zápästia
v jednej línii s ramenami. Chrbát
a krk natiahneme.
Mačací chrbát: S nádychom ohneme
chrbát jemne nahor, temeno necháme
pomaly klesnúť.
Konský chrbát: S výdychom prehneme
trup nadol, pričom sa dívame
pred seba.
7 8
9
Okienko: Vychádzame z počiatočnej
pozície ako pri cviku 6, ale ruky natiahneme
pred seba. S nádychom položíme
chrbát ľavej ruky na zem pod
hrudník. Ruku za výdychu ťaháme
doprava. Pravý lakeť smeruje nahor.
S nádychom ideme späť do počiatočnej
pozície. Ruky vystriedame.
Strecha: Opäť počiatočná pozícia
ako pri cviku 6. Kolená zodvihneme
nad podlahu a panva smeruje
k stropu. Paže silne zaprieme o zem,
súčasne päty jemne tlačíme smerom
k podlahe. Nohy môžeme mierne pokrčiť
v kolenách. Vydržíme niekoľko
nádychov a výdychov. Dýchame pokojne
a zhlboka. Nezadržiavame dych.
Ležiaci krokodíl: Ľahneme si na chrbát.
Nohy dáme k sebe a ohneme
ich v kolenách. Ruky rozpažíme dlaňami
nadol. S výdychom pomaly
položíme zopnuté nohy (ohnuté
v kolenách) na ľavú stranu, hlava je
otočená na opačnú stranu. S nádychom
dáme zopnuté kolená zase nahor.
Teraz to isté na druhú stranu.
10
Ležmo na podlahe: V ľahu natiahneme
nohy smerom od hlavy
a špičky jemne ťaháme k hlave. Ruky
si chytíme a ťaháme akoby nahor
(a smerom od hlavy). Kostrč jemne
natiahneme smerom k chodidlám.
Preciťujme, ako sa nám naťahuje
brucho. Dýchame pokojne a zhlboka.
Nezadržiavame dych.
11
Celkové uvoľnenie:
V ľahu položíme lýtka na stoličku.
Chrbát uvoľníme (smerom k podlahe).
Ruky sú rozpažené, dlaňami
nadol. Zavrieme oči a sledujeme
svoj dych.
Ako sa teraz cíti Vaše telo?
Prajeme Vám veľa radosti a nech
sa Vám pri cvičení darí!
25
Svet Grálu
34 | 2012
ROZHOVOR
„Biblia pre mňa
nie je dogmou!“
Páter
Anselm Grün
v rozhovore pre
Svet Grálu
26
Svet Grálu
34 | 2012
ROZHOVOR
V celosvetovom meradle patríte
medzi najvýznamnejších autorov
spirituálnej literatúry dneška.
Na túto tému aj prednášate. Spiritualita
sa však v poslednom čase stala
čarovným slovkom, ktorým sa obchádza
slovo religiozita, pretože
sa považuje za nemoderné. Myslíte
si, že by ste mali toľko čitateľov a poslucháčov,
keby ste boli označovaný
za autora kresťanských kníh?
To nedokážem posúdiť. Spiritualita
je predsa sama osebe veľmi vágnym
pojmom. Ak ju vezmeme doslova,
znamená život z ducha. Na rozdiel
od náboženstva, ktoré v jednotlivých
kultúrnych kruhoch vyjadruje
všeobecne platnú predstavu, je viera
alebo spiritualita individuálnou silou.
Tá je spätá skôr so životnou situáciou
jednotlivca, s jeho osobnými
predstavami a želaniami. Potiaľto je
to veľmi široký pojem.
Keď som sa pred niekoľkými mesiacmi
pýtal žurnalistu a autora
mnohých knih Franza Alta, ako
sa môže človek v materiálnom svete
plnom vnemov a informácií stať spirituálnejším,
povedal, že v okamihoch
pokoja – teda rozjímaním a tichom.
Čo môže človek v tichu nájsť?
Treba rozlišovať dve rozdielne
slová. Mlčanie a ticho. Mlčanie je formou
cvičenia. To znamená, že musím
držať jazyk za zubami a nezaoberať
sa všetkým možným, len kvôli
zmene. Oproti tomu ticho nás obklopuje.
Príroda je tichá. Keď sa posadíte
do kostola, je to ako stelesnené
ticho. Ticho robí človeku v pravom
zmysle slova dobre. Je príjemné, keď
človek v tomto tichu chvíľu zotrvá
a okolo nelomozí žiadne lietadlo či
auto. Cieľom ticha je uvoľniť cestu
do vnútornej komnaty. Hlava je neprestajne
hlučná. Myšlienky a emócie
sú veľmi silné. Ak prestaneme
rozprávať, veľmi rýchlo si všimneme
práve tieto zdroje nepokoja. Na povrch
vypláva mnoho nepekného, predovšetkým
vlastný nepokoj. Ticho
smeruje do miesta v mojom vnútri
– mimo dosah nepokojných myšlienok,
zlosť a nespokojnosť, do izby,
kde môžem byť voľný. My kresťania
hovoríme – Božia ríša je v nás. Tu,
uprostred seba samého, som oslobodený
od moci ľudí, od ich očakávaní
a súdov. Tu som zdravý a celý.
Tu som doma u seba samého. Mnohí
ľudia však vlastnú spoločnosť nevydržia.
Preto sa musia neustále rozptyľovať.
Chcú síce dosiahnuť pokoj,
no nie sú toho schopní. Keď sa okolo
nich nič nedeje, prepadne ich hlboký
strach. Vtedy jasne vidia, že ich život
nie je v poriadku.
Nemali ste spočiatku strach z ticha?
Strach z toho, že sa trebárs dostanete
na vedľajšiu koľaj a premeškáte
život?
Ježiš povedal – pravda vás oslobodí.
Kto má odvahu postaviť
sa zoči-voči vlastnej pravde, môže
sa stíšiť. Z ticha som nemal až taký
strach. Viac som sa obával, či kláštorný
život nebude pre mňa príliš
tesný. Či tu neustrniem a či zostanem
dostatočne živý. Tento strach
bol predovšetkým na začiatku,
no rýchlo odznel.
Myslíte si, že v živote existuje poriadok,
vyrovnávacia sila, čo človeka
upozorní na to, či žije podľa
dobrého, alebo deštruktívneho životného
princípu?
Depresia je niekedy krikom duše
o pomoc v dôsledku veľkých nárokov
na nás samotných. C. G. Jung povedal,
že depresia je dáma oblečená
do čierneho. Keď zaklope na dvere,
potom ju nechaj vstúpiť, má ti povedať
niečo dôležité. V takom prípade
je skutočne dobré, aby duša rebelovala.
No človek musí byť pri interpretácii
choroby aj opatrný. Pokiaľ
budem človeku neustále pripomínať,
že si za svoje postihnutie môže sám,
len v ňom posilním pocit viny, a nepomôžem
mu.
Vraj praktikujete aj zenovú meditáciu?
Áno. Cez zenovú meditáciu som
získal hlbší prístup ku kresťanským
modlitbám. Sedím v príslušnej polohe,
sústredím sa na svoj dych a ponáram
sa do modlitby. Pred dvoma
rokmi som bol v budhistickom ženskom
kláštore na Taiwane a hovoril
som so zenovou majsterkou o našich
skúsenostiach s meditáciou. Obaja
sa chceme dostať do oblasti ticha,
mimo dosah slov. No v kresťanskej
tradícii Ježišovo slovo sprístupňuje
cestu k tajomstvu Boha bez slov.
Pre nás kresťanov je to oblasť lásky.
Mníška mi odpovedala, že pre ňu je
láska príliš namáhavá, akási oblasť
prázdnoty. Vtedy som si pomyslel,
či nedošlo k zámene medzi pojmami
láska a pocit. Myslím si, že ak je prazákladom
života láska, dáva bytiu
úplne inú kvalitu.
Ako to, že sa ako kresťanský mních
zaoberáte budhizmom?
Dialóg s budhizmom a skúmanie
jeho náuky sú podľa mňa veľmi dôležité,
pretože ľudia toho v kresťanstve
veľa prehliadli. Nejde predsa vôbec
o miešanie náuk, ale o vzájomné učenie
sa. Oslobodenie sa od ega. Zbavenie
sa a uvoľnenie od sveta. To sú tie
momenty, ktoré sú v oboch náboženských
smeroch veľmi dôležité.
No na rozdiel od kresťanstva musí
byť v budhizme veľké Ja nielen prekonané,
ale aj rozpustené. Nezdá
sa vám to v rozpore s kresťanskými
myšlienkami?
To je pravda. Martin Buber, ktorý
napísal slávnu knihu Ja a Ty, ukázal,
aké je dôležité osobne sa stretávať
27
Svet Grálu
34 | 2012
ROZHOVOR
s ľuďmi. Byť osobnosťou, vzájomne
sa stretávať, to je kultúra človečenstva.
A tá je pre nás podstatná. Pokiaľ
by sme toto bytie, jestvovanie
osobnosti rozpustili, o veľa by sme
prišli. Človek však musí presne sledovať
a pýtať sa, či to budhisti tiež
tak myslia. Ľudia východu to často
slovo v náboženstve – a široké srdce,
ako hovoríte, zostáva bokom?
Biskupi ma kritizujú menej než
konzervatívni katolíci alebo evanjelici.
Pre mňa nie je Biblia dogmou.
Naopak, hovorí k nám v zázračných
obrazoch. Aby sme sa k nim však
prepracovali, na to máme predsa
chápu celkom inak, než my tu,
na západe. Celkovo však pozorujem,
že som sa stal voči budhizmu kritickejším.
No na druhej strane som
jeho prostredníctvom objavil asketické
a mystické dimenzie kresťanstva.
Dialóg môže byť pre nás obohatením,
ktoré nám pomôže čítať Bibliu
inými očami.
V poslednom čase vás vo vnútri
cirkvi kritizujú, že sa príliš prispôsobujete
dobe a máte príliš liberálne
postoje. Neprekáža vám, že konzervatívci
často získajú rozhodujúce
28
Svet Grálu
34 | 2012
rozum, ktorý smieme a máme používať.
Keď sa na Bibliu pozerám
týmto spôsobom, môžem zistiť,
že Boh nie preto odpúšťa, lebo Ježiš
zomrel. To je napokon skutočnosť,
ktorú by mi pravdepodobne
potvrdil i každý teológ. Už len táto
myšlienka je však pre mnohých ortodoxných
kresťanov herézou – teda
kacírstvom. Boh bol vždy odpúšťajúcim
Bohom. Dokonca i v Starom
zákone. To sa predsa môže človek
dočítať v Biblii. Ježiš túto odpúšťajúcu
lásku sprostredkoval tým,
že ňou príkladne žil svoj život. No
predstava, že Boh potreboval smrť
svojho Syna, aby mohol človeku odpustiť,
je nelogická a nepochopiteľná.
Áno, viacerí čitatelia Biblie sa pýtajú
– prečo dal Boh prikázanie Nezabiješ,
keď mal potom požadovať zabitie
svojho Syna kvôli svojráznemu
odpusteniu hriechov. To je taká krkolomná
myšlienka, že môže byť jedine
falošná.
S touto predstavou sa oprávnene
nemôže stotožniť ani cit, ani zdravý
ľudský rozum. Nie je ani logická ani
kresťanská. Napriek tomu táto myšlienka
uviazla v mnohých hlavách.
Práve tu treba zapojiť rozum. Keďže
to tak robím, vyčítajú mi, že som príliš
ezoterický. Skutočnosť, že okrem
toho udržiavam aj dialóg s inými náboženstvami
a navyše používam psychologické
metódy, neprospieva mojej
vážnosti práve v týchto kruhoch.
Nie som žiadny ezoterik. No musím
ROZHOVOR
povedať, že i v ezoterike je vyjadrená
túžba. Práve preto, že sme v kresťanstve
mnohé prehliadli, razí si túžba
po pravde svoju cestu presne tadiaľto.
Vždy, keď ľudia bežia inam, je to znamenie,
že vo svojom vlastnom náboženstve
nenašli to, čo hľadali. Otázkou
je skôr, ako by sme túto túžbu mohli
prinavrátiť späť ku kresťanstvu. A ako
môžem ako kresťan osloviť tú túžbu
bez toho, aby som za ňou utekal?“
Výklady veľkých kníh zjavení
sa väčinou vysvetľujú materialisticky.
Nepovažujú sa za poukazy
na vlastný duchovný vývoj. Čisto
materiálny výklad vedie často k fanatizmu.
Napríklad jedna americká
evanjelická skupina robí púte
do Európy, aby navštívili dejisko
blížiaceho sa posledného súdu. Čo
si o tom myslíte?
ANSELM GRÜN
Pre mňa je pri tom všetkom dôležité,
že Biblia je uzdravujúca kniha.
Ak už ľudia vo svojej ideológii nespoznávajú
skutočnosť, môže človek
pôsobiť v psychologickej rovine. Je
nutné tiež povedať, že tieto nábožensky
motivované fantázie konca
sveta sú vždy výrazom toho, že duša
Nemecký katolícky kňaz, benediktínsky mních, ekonóm, filozof
a teológ Anselm Grün sa narodil 14. januára 1945 v Junkershausene.
Vyrástol v Mníchove. Už ako malý chlapec predával v obchode svojich
rodičov žiarovky a svietidlá. Po maturite na gymnáziu vo Würzburgu
ako devätnásťročný nastúpil do neďalekého benediktínskeho opátstva
Münsterschwarzach. Tu sa postupne naučil umeniu vedenia ľudí
podľa pravidiel Benedikta z Nursie.
V 70-tych rokoch znovuobjavil tradíciu starých mníchov. Tú oceňuje
najmä v spojení s modernou psychológiou, ktorú študoval spoločne
s katolíckou teológiou. Po ukončení štúdia podnikovej ekonómie vykonával
od roku 1977 funkciu správcu opátstva Münsterschwarzach. Zodpovedá
za cca 300 zamestnancov vo viac ako dvadsiatich prevádzkach.
Je taktiež mimoriadne úspešným autorom spirituálnej literatúry. Napísal
okolo tristo kníh vydaných v celkovom náklade vyše 15 miliónov
výtlačkov. Mnohé z nich boli preložené do desiatky jazykov, vrátane
českého a slovenského jazyka.
Od 70-tych rokov hľadá nové cesty k spiritualite. Inšpiruje sa hlavne
psychológiou Carla Gustava Junga a intenzívne sa venuje budhistickým
meditačným technikám. Vo svojich kurzoch a prednáškach sa zaoberá
strasťami a životnými otázkami ľudí, stal sa aj spirituálnym poradcom
mnohých manažérov.
Zdroj: Wikipedia, http://www.anselm-gruen.de/cms/vita.html
je v koncoch. Títo ľudia nevidia pre
seba žiadnu nádej, preto musí hneď
zaniknúť celý svet. Náboženstvo je,
ako sme hovorili, dôležité, no môže
byť aj sfalšované a dovedené do chorobných
podôb. Tu je veľmi dôležitým
prostriedkom filozofia. To aby
človek zostal zdravý a ponúkol pomoc.
Usporadúvate tiež hojne navštevované
semináre pre manažérov.
Prečo je o Vás záujem aj v takýchto
kruhoch?
Nuž, v žiadnom prípade nemám
po ruke nejaký recept. Naše rozhovory
sa točia okolo dvoch tematických
oblastí. Manažéri hľadajú
pomoc sami pre seba. Mnohí
vedúci pracovníci sa pýtajú, ako
môžu v ekonomických turbulenciách
zostať v kontakte sami so sebou.
Ako môžu čerpať silu z vlastného
vnútra. Druhý blok sa zaoberá
tým, že človek nie je nikdy so svojou
prácou naozaj spokojný. Maximalizácia
zisku a upriamenosť na peniaze
nemôže byť predsa všetko. Tu
sa učíme, ako môže človek vo svojej
práci sprostredkovať hodnoty iným.
Ako spolu primerane vzájomne vychádzať
a ako rešpektovať dôstojnosť
človeka. Alebo inak povedané – ako
vytvárať hodnoty prostredníctvom
úcty k nim. Tým, že vo svojej firme
rešpektujem hodnoty, hodnoty aj dostávam.
Je výrazom pohŕdania ľuďmi
i sebou samým, ak v podniku nerešpektujú
žiadne hodnoty. Skrátka,
existujú firmy, ktoré nemajú hodnotu,
pretože žiadnu nerešpektujú.
V takej firme nechce nikto dlhodobo
pracovať.
Ak vo svojej firme dbám
na ochranu životného prostredia,
na etické medziľudské vzťahy,
na rešpekt či férovosť, je to bezpochyby
dobrá vec. Ako si však poradí
takáto firma so zahraničnou konkurenciou,
pre ktorú je v honbe za ziskom
etické správanie cudzie? Nebude
jednoducho prevalcovaná?
To je výzva. Proti zahraničnej
firme krajiny A, čo platí len polovicu
našej mzdy, by sa etická firma mohla
snáď ešte ubrániť. Ak však táto krajina
presťahuje výrobu do krajiny B,
pretože v nej sú mzdy ešte o štvrtinu
nižšie, potom sa dostane na hranicu
uskutočniteľného. No môže sa pokúsiť
dostať iné firmy pod tlak dobrými
hodnotami a snahou o trvalú
29
Svet Grálu
34 | 2012
ROZHOVOR
udržateľnosť. Jochen Zeitz, šéf koncernu
Puma, s ktorým som práve dokončil
knihu Boh, peniaze a svedomie,
mení v súčasnosti svoju firmu
intenzívne smerom k trvalej udržateľnosti.
To síce na začiatku zníži
zisk, keďže spotrebitelia kladú dôraz
skôr na cenu. No jeho konkurent
Adidas túto tému nemôže dlhodobo
prehliadať. Puma prirodzene vyrába
tiež v Číne, no aj tam sa snaží presadzovať
etické štandardy. A to je dôležité
– exportovať nielen tovar, ale
aj hodnoty.
Vy ste ako správca niekoľkých
kláštorov zodpovedný za veľký hospodársky
podnik s mnohými pracovnými
miestami. Ako si poradí
človek, ktorému ide o duchovné hodnoty,
s ekonomickým tlakom?
Človek musí mať výdrž. A vždy
si musí pri svojich invetíciách rozmyslieť,
ako môže opátstvo postaviť
na zdravé nohy. Nejde mi o maximalizáciu
zisku, o to – mať stále
viac. Záleží mi na zabezpečení pracovných
miest a dobrého pracovného
30
Svet Grálu
34 | 2012
prostredia. Pracovné miesta nie sú
mienené len ako dobrodenie, musia
aj niečo prinášať. Naši zamestnanci
si musia na svoje živobytie zarobiť.
Myslím si, že tým najdôležitejším pri
vedení takého podniku je dôvera. Pokiaľ
dôverujem, potom v mojej prevádzke
pracujú zamestnanci radi.
Nedôvera a strach ochromujú. Je to
úplné plytvanie energiou. Preto je
v mojej práci pre mňa dôležité, aby
som sám seba a ani ostatných nevystavoval
tlaku. Je známkou obmedzenosti,
keď nadriadený hovorí svojim
ľuďom – musíte pracovať ešte viac.
Niečo také je pre mňa prejavom chýbajúcej
fantázie. Ak mám fantáziu,
nemusím na nikoho tlačiť.
Ale Vy predsa tiež investujete peniaze...
Nie je pri vašich investíciách
veľké nebezpečenstvo, že tak podporíte
neetické správanie iných?
Človek musí vždy dávať pozor
na to, do čoho investuje. V zásade
existujú dve možnosti. Buď človek
celkom vystúpi zo systému, alebo ho
využije tak, aby niečo dosiahol. Aj
pri tejto forme zarábania peňazí existujú
etické finančné investície. Existujú
napríklad fondy, ktoré vedome
vyhľadávajú firmy, čo svoje peniaze
zarábajú na základe etických štandardov.
Samuel Weber vo svojej knihe Peniaze
sú čas sa zamýšľal nad úverom
a krízou. Podľa neho americké
náboženstvo konzumu hľadá v hromadení
dlhov spásu. Navyše
prevláda dôvera v to,
že verejný dlh je krytý.
Kapitalizmus funguje
ako náhrada náboženstva,
konzum ako cesta
k milosti. Čo si o tom
myslíte?
Je na tom kúsok pravdy.
Čistý kapitalizmus je určite
chybou. Ak svetské
záležitosti dostali náboženský
lesk, vždy z toho
boli veľké problémy. Peniaze
sú dôležité na to,
aby sa život podaril. No
ak je život úplne bez
náboženskej dimenzie,
do tohto hodnotového
vákua spadnú práve peniaze
a získajú tak náboženský
rozmer. To sa potom stane
osudným. Z peňazí sa stane modla.
A každý vie, že človek nemôže súčasne
slúžiť Bohu a mamone. Z psychologického
hľadiska by som sa tu
pripojil ku C. G. Jungovi: „Peniaze
samé osebe nie sú zlé, ale majú tendenciu
zosilňovať faloš.“
Mehmet Yesilgöz
yesilgoz@svetgralu.cz
RECENZIA
Ako v nebi
S
Dráma, Švédsko, 2004, 132 min.
Réžia: Kay Pollak
Hrajú: Michael Nyqvist, Helen Sjöholn, Frida Hallgren, Axelle Axell
vetovo známy dirigent Daniel
sa po rokoch vracia do rodnej
dediny. Zničený nepretržitým pracovným
nasadením hľadá pokoj, odpočinok
i anonymitu. Kupuje si starý
dom v lone prírody a prežíva radosť
z prostoty vidieckeho života.
Prítomnosť slávnej osobnosti
sa však dlho neutají, zakrátko ho
navštívi farár miestnej komunity.
V obchode so „všetkým možným“
ho prehovárajú, aby navštívil tunajší
chrámový zbor, chcú ho primäť
k tomu, aby im prípadne prispel svojimi
radami. Umelec s nevôľou pozvanie
prijme, okrem iného aj preto,
že členkou zboru je oslnivo sympatická,
no zároveň trochu záhadná
predavačka Lena, ktorá mu už pri
prvom stretnutí učarovala.
Daniel napokon prijme miesto vedúceho
zboru, s tajným prianím vytvoriť
na „panenskej“ pôde celkom
novú, čistú hudbu. Začína boj s amaterizmom,
s vidieckymi zvyklosťami,
predsudkami a malichernosťami.
Medzitým sa dovoláva rozuzlenia
jeho nevyriešený konflikt s niekdajším
spolužiakom. Ten Daniela v detstve
šikanoval a teraz terorizuje svoju
manželku Gabriellu, veľmi nadanú
speváčku a zborovú sólistku. Pastor
stráca kontrolu nad svojimi ovečkami
a pôvodný obdiv k maestrovi
sa mení v neprekonateľnú zášť.
Príbeh citlivo vykresľuje postupnú
premenu zúčastnených,
ktorí vo svetle opravdivosti vychádzajúcom
zo silnej osobnosti dirigenta
voľky-nevoľky ukazujú svoju
pravú tvár. Tak sa v záhyboch fádnej
šedi začína trblietať zlato, na povrch
sa derú roky potláčané, všednosťou
každodennosti uspávané emócie.
Väčší počet úplne odlišných postáv,
ktoré často spája iba to jediné – spev,
je práve vďaka zomknutosti prostredia
zboru veľmi dobre čitateľných.
Celkom výnimočnými pasážami
sú hodiny zborových skúšok, kde
sa divák pri Danielovom vyučovaní
dostáva k samej podstate hudby
a umenia vôbec. V tejto časti ako
motto zaznieva:
„Predstavte si, že všetka hudba už
existuje. Je tu, všade okolo, vibruje.
Pripravená, iba ju zachytiť. To je základom
načúvania.“
„Každý má svoj osobitý, jedinečný
tón. A ten budeme hľadať.“
Za celým príbehom sa skrýva poznanie,
že umenie – vo svojej prirodzenosti
a bezprostrednosti – je
Bohu a jeho vôli vždy bližšie, než
akékoľvek prejavy cirkevníctva.
Tento veľmi cituplný, sčasti aj seversky
drsný film v roku 2004 natočil
švédsky režisér Kay Pollaks (73
rokov). Film bol za rok 2005 nominovaný
na Oscara pre cudzojazyčný
film. Hlavnú rolu stvárnil známy
herec Michael Nyqvist, Lenu Frida
Hallgren a ako Gabriella tu vystupuje
vo Švédsku i v zahraničí známa
muzikálová speváčka Helen Sjöholm.
Vítězslav Janáček
janacek@svetgralu.cz
31
Svet Grálu
34 | 2012
ROZHOVOR
Slováci,
akí sme?
Ako sa vyvíjame, kam smerujeme? Tieto a podobné otázky si ľudia,
národy kládli od nepamäti. Povahopis národov (presní a dôslední
Nemci, veľkodušní Rusi, slobodomyseľní Francúzi, či výbojní Angličania)
sa zvyčajne vytváral povrchne, niekedy i s humorným podtextom.
Od vzniku národných štátov sa však čoraz viac stával citlivou otázkou,
samozrejme najmä pre toho, koho sa charakterizácia týkala. Lebo raz
darmo, všetci sme nejakí. Nuž a akí sme my, Slováci? Stojí za to odcitovať,
čo o nás píše originál Malý Ottův slovník naučný z roku 1906:
„Jsou lid zdravý, pilný, vytrvalý a skromný, ale také vzdorovitý, umíněný,
konzervativní, k inteligentům nedůvěřivý, houževnatě lnou k mateřštině.
Mají svérázné zvyky a obyčeje při všech význačných okolnostech životních.
Dřevěné domy a chalupy mají zvláštní ráz, jevící se hlavně ve slohu
a výzdobě štítů. Zaměstnáním jest hlavně hospodářství, hojně pěstují
průmysl domácí (tkalcovství, vyšívání, krajkářství, hrnčířství). Slovenští
drotaři a skláři známi jsou široko daleko.“
Na prvý pohľad vidno, ako sme sa za tých sto rokov zmenili (nielen my,
ale aj iní, a hlavne doba), ale aj v mnohom nezmenili.
O tom, akí sme boli i akí vlastne dnes sme, ale tiež ako sa javíme sebe
a ostatným, sme sa zhovárali s významnou osobnosťou nášho spoločenského
života PhDr. MILANOM ZEMKOM CSc., členom Historického
ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
Počas historického vývoja sme boli
vonkajšími, ale aj vnútornými okolnosťami
vychovávaní a pretváraní
do súčasného štádia. Odhliadnuc
od technického pokroku, obstáli sme
ako národ v škole života?
Najprv by bolo potrebné definovať
kritériá, podľa ktorých by sme
mali posudzovať či a ako sme obstáli
ako národ v škole života. V každom
prípade sme v 20. storočí – najprv
s českou pomocou, no postupne
32
Svet Grálu
34 | 2012
najmä vďaka sebe samým – dokázali,
že môžeme ako národ jestvovať
samostatne, podobne ako iné európske
národy s priaznivejším historickým
vývinom. V tomto zmysle sme
obstáli, aj keď skúšky v „škole života“
sa nikdy nekončia a nikto dopredu
nevie, aké „známky“ za ne dostaneme.
Ktoré naše vlastnosti by sme
mali rozvíjať vzhľadom k našim
národným potrebám a k potrebám
našej civilizácie?
Traduje sa, že našou základnou
vlastnosťou bola a je schopnosť vydržať
ťažké skúšky a prežiť ako spoločenstvo
až dodnes. Zvykne sa tiež
hovoriť o našej pracovitosti a pohostinnosti.
V živote a vo svete je však
všetko relatívne. Prežívať sa nám
darilo – hoci v závere historického
Uhorska len o povestný „chlp“ – aj
preto, že sme v našich dolinách žili
ROZHOVOR
a prežívali v tieni, či závetrí veľkých
a často nemilosrdných udalostí, ktorým
boli vystavené niektoré iné národy.
Aj pracovitosti sa prevažná
časť našej národnej pospolitosti učila
v stave nevoľníckom a poddanskom.
Azda aj preto sa pracovitosť prejavovala
najmä vtedy, keď nad nami stál
niekto so skutočným alebo obrazným
korbáčom. Takej pracovitosti
však chýba celkom prirodzene výdrž,
predvídavosť, ambicióznosť, tvorivosť
(samozrejme, česť všetkým výnimkám!).
Práve tieto vlastnosti a hodnoty
by sme mali v nás čo najusilovnejšie
a veľmi systematicky rozvíjať.
A pohostinnosť? Darilo sa jej, najmä
kým v nás prežívala tradícia dedinského
ľudu, no s jej slabnutím ju nenahrádzala
dostatočne profesionálna
pohostinnosť vyspelého mestského
prostredia. Aj preto vyzerajú – opäť
česť výnimkám – služby na Slovensku
tak, ako ich neraz so značnou nechuťou
a nespokojnosťou zažívame.
Pravdaže, možno pozorovať aj znaky
zlepšenia. Neviem posúdiť, či začínajú
prevažovať, ale z hľadiska našej
budúcnosti, nášho prežitia, nám neostáva
nič iné, len sa zlepšovať, a to
v každom ohľade.
Sme skutočne „holubičí národ“, cituplný,
so schopnosťou cit zdieľať?
Vonkoncom nie som presvedčený,
že nejako prekypujeme vrúcnosťou
citu a schopnosťou sa oň podeliť.
Jednak sentimentálnosť nie je ešte
skutočne hlbokým citom, a aj v nej
sa pohybujeme dosť „sebastredne“.
Napríklad skúsenosti s poskytovaním
pomoci iným ľuďom, najmä
vzdialeným obetiam, nehovoria
o priveľkej ochote pomáhať. Práve
taká pomoc však býva prejavom
toho skutočného citového zaangažovania
sa, ozajstnej empatie. Iste,
vieme prejaviť emócie a pomoc v rodinnom
kruhu (ak nie sme na smrť
pohádaní), prípadne v širšom okolí,
no už v pomáhaní našim spoluobčanom
zo vzdialenejších častí krajiny
to býva skromnejšie, o širšom svete
ani nehovoriac. Svedčia o tom napr.
porovnania získaných prostriedkov
pre postihnutých u nás a hoci v susednom
– údajne „studenom“ Česku.
Už kedysi za Uhorska rozpoznal
vtedajší profesor T. G. Masaryk v Slovákoch
akúsi “mäkkosť“, čo podľa
neho neznamenalo ozajstnú citovosť,
ale ústupčivosť, poddajnosť, čiže slabosť.
Takáto vlastnosť, či charakteristika
súvisela, myslím si, s „poddanskou“
mentalitou významnej časti
našej pospolitosti. Iste je podmienená
aj tým, že bola stáročia ovládaná cudzím
panstvom, dlhodobo „cvičená“
v názore, že najlepšie pre ňu je vždy
sa prikrčiť a ticho prečkať horšie časy
– ale tie akoby trvali neustále. Toto
dedičstvo prežíva v rôznych variantoch
dodnes, a to na všetkých úrovniach
našej spoločnosti, až po tie
najvyššie „šteble“. Jeho charakteristickou
črtou je najčastejšie nekonečné
„podstolové“ vyčkávanie, ani nie tak
z opatrnosti ako z bezradnosti a vnútornej
neistoty, ako sa rozhodnú iní
– tí väčší, silnejší a potom sa podľa
nich „zariadiť“. Na opačnom konci
našich reakcií môžeme rozoznať
prudké emocionálne, doslova iracionálne
vzplanutia, výbuchy, v ktorých
sa bezradnosť prekrýva prudkou, ale
spravidla krátkou ráznosťou – zaženiem
sa a zatnem sekeru, nech sa deje
čo chce! S takouto vlastnosťou sa však
celkom „prirodzene“ spája krátkodychosť,
rýchle „vyfučanie“ ráznej
nálady a následná skleslosť. Bývame
spravidla „bežcami na krátke trate“,
čo by bolo možno v poriadku, keby
vytrvalo a premyslene nasledoval jeden
beh za druhým. Naše „krátke
behy“ však končili a končia väčšinou
sklamaním, bezradnosťou, ochabnutím,
stratou záujmu najmä o veci
verejné, o veci nášho spoločenstva.
Mimochodom, nad nedostatkom záujmu
o veci verejné bolo počuť v moderných
dejinách náreky našich veľkých,
aktívnych mužov už od čias
Ľudovíta Štúra...
Spomínali ste nedostatok záujmu
o veci verejné, o veci nášho spoločenstva.
Existuje niečo, čo by mohlo ľudí
na Slovensku podnietiť k väčšiemu
záujmu o ne?
Ten nedostatok záujmu pravdaže
nemožno absolutizovať. Už dávnejšie
sa napr. ozvali občania v Pezinku
kvôli skládke odpadu, ohrozujúcej
ich mesto. V širšom zmysle zaznela
aj značná nevôľa občanov, keď sa prevalila
kauza „Gorila“. Bude však treba
dlhší čas, aby sa vypestovala ešte väčšia
občianska citlivosť práve na veci,
ktoré nás osobne až tak nepália, no
sú istou hrozbou pre región či celú
krajinu; aby sme vedeli vyvíjať dostatočný
trvalý tlak smerujúci k náprave.
Ja len dúfam, že na väčší nárast prejavov
občianskej citlivosti a rozhodnosti
nebudú potrebné nejaké dramatické
až katastrofické situácie či
pomery – u nás alebo v širšom okolí.
Prejavuje sa naša prispôsobivosť
aj nekritickým preberaním cudzích
názorov a hodnôt, či nekritickým
obdivom „cudzieho“?
Aj tu by sme si museli ujasniť
slová o nekritickom preberaní cudzích
vzorov a hodnôt a o nekritickom
obdive „cudzieho“. Napríklad
od konca druhej svetovej vojny zasiahla
západný svet – a po roku 1989
aj krajiny bývalého sovietskeho bloku
– očividná amerikanizácia, nielen civilizačno-technická,
ale aj duchovná
a morálna. Zdá sa teda, že nielen my,
ale aj iní preberajú a napodobujú cudzie
vzory, osvojujú si cudzie hodnoty.
S tým sa však ťažko dá dnes niečo
urobiť, pozrime na dosť márne snahy
33
Svet Grálu
34 | 2012
ROZHOVOR
kedysi veľkých a mocných Francúzov.
Navyše, veľmi ťažko sa dá z toho
nášho malého, tradičného „košíka“
zachovať proti mocným civilizačným
tlakom „veľkého sveta“ niečo osobité.
A čo vlastne? Ktoré hodnoty sú autenticky
slovenské? Nie som presvedčený,
že také jestvujú, pretože sme vždy žili
v širšom kultúrno-duchovnom a civilizačnom
kontexte, ktorý nás podstatne
tvaroval. Predsa také hodnoty
ako ľudskosť, empatia, milosrdnosť,
pracovitosť, pravdovravnosť, pohostinnosť
a iné sú prítomné všade, rozdiely
sú možno v intenzite a vo forme,
v akej sa prejavujú.
Vezmime si náš vzťah k životnému
prostrediu: množstvo odpadkov
a čiernych skládok v prírode akoby
nasvedčoval, že si dostatočne nevážime
krajinu v ktorej žijeme... Myslíte
si, že je to neschopnosť akceptovať,
že sme skutočne samostatný štát,
samostatná krajina, že územie, kde
žijeme, je skutočne len naše?
Nie som si istý, či ľahostajnosť
k nášmu okoliu súvisí priamo s naším
vzťahom k štátu a celej krajine.
Táto nedostatočnosť – ľudská a občianska
– súvisí podľa mňa väčšmi
s doteraz nezavŕšeným mentálnym
prechodom našej spoločnosti od vidieckej
k mestskej. Mám na mysli
to, že mnohí z nás opustili v procese
„rýchlokvasenej“ industrializácie a urbanizácie
tradičné, zavedené normy
vidieckej, dedinskej spoločnosti, a neosvojili
si normy vyspelej mestskej
kultúry. Zostali v akomsi „bezprízornom“
hodnotovom stave, žijú s nedostatočne
vyvinutým civilizačným
regulátorom. V takom stave sa veľmi
darí ľahostajnosti k okoliu, ktoré už
nie je bezprostredne moje, hoci by
malo byť naše, a teda predsa len aj
moje. Optimista by povedal, že to
chce čas, možno dlhý čas, pesimista
by namietol, či pomôže aj dlhý čas.
34
Svet Grálu
34 | 2012
Ako to zmeniť?
Zrejme nestačia len dobré vzory
a apely, potrebná bude aj istá represia,
tresty (nemusí to byť hneď väzenie!).
Tak to bolo aj v starších, vyspelejších
spoločnostiach, kým si ľudia
neosvojili vzory primeraného správania
sa a nezžili sa s nimi. Žiaľ, dnes aj
vo vyspelejších krajinách možno pozorovať
akýsi retardačný, ba zvratný
vývin. Sčasti býva spôsobený prisťahovalcami
z odlišných civilizačných
pomerov, ale aj zmenami v pôvodnej
populácii. Každú chvíľu počúvame
o aférach v takzvaných vyšších kruhoch,
ktoré kedysi stelesňovali normy
seriózneho, civilizovaného správania
sa. Aj v tomto ohľade je teda budúcnosť
neistá.
Podľa Vás ako je dnes Slovensko
„religiózne“ a filozoficky orientované?
Slovensko sa mi javí nábožensky
povrchné a neviem o nijakej skutočnej
filozofickej orientácii, ktorá
by sa v nejakej prístupnej forme prejavovala
v našej spoločnosti. Štatistické
vykazovanie vierovyznania
nehovorí nič o skutočne prežívanej
viere aj s jej mravnými záväzkami. Aj
na to by mali pamätať napr. cirkevní
hodnostári, ktorí sa pri presadzovaní
svojich predstáv o fungovaní spoločnosti
a štátu chcú zaštítiť počtami
(údajne) veriacich. Žijeme v sekulárnej
dobe, žiaľ plytkej aj vo svojom sekularizme,
no náprava sa nedosiahne
založením „chomúta“ akejkoľvek lákavej
náboženskej vízie.
Dá sa táto náprava vôbec dosiahnuť?
Ako?
Veľmi sa obávam, že náprava
sa nedá dosiahnuť akousi lineárnou
osvetou, mravnou výchovou
v jestvujúcich pomeroch. Aj v minulosti
sa podobné duchovné štádiá rôznych
spoločností radikálne zmenili či
potlačili až v dôsledku veľmi dramatických
udalostí s vážnymi dopadmi
na veľkú časť spoločnosti. Pritom náprava
nie je nikdy vopred zaručená,
už aj preto, že na tom, čo znamená
náprava, sa dá v modernej dobe len
ťažko zhodnúť. Zrejme chýba aj skutočná,
„prirodzená“ autorita.
Kto by podľa Vás mohol byť touto
prirodzenou autoritou a aká by táto
autorita mala byť?
Dnešný svet má vôbec problémy
s prirodzenými autoritami, ktoré
akoby „neboli na sklade“. Možno to
súvisí s masmediálnou povahou súčasného
sveta, ale aj s uplatňovaním
ROZHOVOR
masovej demokracie – tá si vyžaduje
od verejných činiteľov neustálu a v zásade
nesplniteľnú „sľubotechnu“, čo
ich musí nevyhnutne demoralizovať,
zbavovať autenticity, alebo ich jednoducho
„pošle z kola von“. Osobne si
predstavujem prirodzenú autoritu verejných
činiteľov ako výraz vnútornej
mravnej integrity podporovaný politickým
talentom, predvídavosťou aj
ráznosťou v presadzovaní vecí, ktoré
sú na prospech národného a dnes aj
európskeho celku.
Javia sa Vám v súčasnosti Slováci
spokojnejší, slobodnejší, vyrovnanejší,
lepší? V tejto súvislosti
sa často prehodnocujú pojmy ako
demokracia, liberalizmus, sociálny
štát, práva a zodpovednosť jednotlivca
a spoločnosti.
Ktorí Slováci? Nie sme síce početne
veľký národ, ale dostatočne
rôznorodí, navzájom odlišní, aby
sa dalo len tak ľahko generalizovať.
Zdá sa mi však, že ľudia sú nepochybne
slobodnejší, no len menšia
časť si vie slobodu „užívať“ v pozitívnom
slova zmysle, niektorí ju
zneužívajú, niektorí nevedia, čo si
so slobodou počať a pre ďalších je
skôr príťažou. To však vyplýva z onej
rôznorodosti slovenskej spoločnosti
a z jej neraz neblahých skúseností
v minulosti aj prítomnosti. Bezpochyby
žijeme vo veľmi dynamickej
ére a pre také časy je charakteristické
vedomé aj podvedomé prehodnocovanie
všetkých hodnôt a kategórií,
vrátane politických. Ja osobne považujem
parlamentnú demokraciu
za ešte vždy najlepší zo všetkých nedokonalých
politických systémov
na svete. A práve nedokonalosť demokracie
je výzvou pre občanov
na jej zdokonaľovanie, nie odstránenie.
Do jej zdokonaľovania patrí celkom
prirodzene aj hľadanie primeraného
miesta a úlohy pre štát s jeho
mechanizmami a inštitúciami. Samozrejme,
nemôže ísť o nejaké „definitívne
riešenie“. Všetko ľudské, spoločenské
sa nachádza v neustálom
pohybe, raz väčšmi inokedy menej
viditeľnom, no nezastaviteľnom. – Aj
stagnácia je vlastne pohyb, ale retardačný,
nasmerovaný dolu, k úpadku.
Počas novembra 1989 bola na uliciach
špecifická nálada. Ľudia boli
k sebe niekoľko mesiacov milí, dobroprajní.
Niečo podobné zažívame
počas MS v hokeji... čo je to?
V každej prevratnej dobe, ak okamžite
nevyústi do krvavých konfliktov,
možno vypozorovať akúsi povznesenú,
dobroprajnú náladu, akurát,
že nevydrží pridlho, lebo ju rozložia
a potlačia tvrdé problémy a konflikty
všedného dňa, ktoré sa nevyhnutne
musia objaviť – tak to bolo v dejinách
vždy. V modernej dobe najmä športové
úspechy dokážu na istý čas vyvolať
akýsi pocit kolektívneho spolucítenia.
Je to aj tým, že za nás víťazí
pomerne malý kolektív športovcov
a my, národná masa sa nemusíme
namáhať, stačí emocionálne vzbĺknuť
a radovať sa z (fakticky cudzieho)
úspechu. Takéto situácie sú však
vždy dočasné, preto zvykneme žiť
v očakávaní nových a nových spektakulárnych
úspechov. Najmä moderné
kolektívne športy akoby evokovali
starú požiadavku rímskeho
plebsu „chlieb a hry“, v modernom
variante „blahobyt a zábava“. Mám
pocit, že tento stav ducha moderného
sveta nakoniec vyústi do veľkej civilizačnej
krízy s veľmi nejasným,
možno veľmi bolestivým koncom.
Čo konkrétne myslíte pod veľkou
civilizačnou krízou s možno veľmi
bolestivým koncom?
Zdá sa mi, že naša civilizácia ešte
vždy prináša ohromné prírodovedné
a technické inovácie, no vo sfére
humanitno-kultúrnej a mravnej
sa točí v akomsi začarovanom kruhu.
Medzičasom narastajú vo svete obrovské
nerovnosti. Vyčerpávajú
sa prírodné zdroje, no súčasne rastú
nároky na životnú úroveň, ktorá však
v doterajšom chápaní ešte väčšmi
zaťažuje našu matičku Zem. Tieto
možno neprekonateľné rozpory doterajšieho
vývinu ľudstva môžu vyústiť
do nepredvídateľných katastrof,
ktoré môžu mať – na rozdiel aj od nedávnej
minulosti – vskutku celosvetový
(„zemeguľový“) charakter, a ten
nemôže byť nebolestivý. No ak ľudstvo
globálne pohromy predsa len
prežije, budú spojené s novými
(alebo len staronovými, v rámci daných
antropologických konštánt? –
ťažko predvídať) paradigmami ľudského
života.
Aké vidíte východiská z tejto krízy
pre Slovensko?
Predovšetkým Slovensko nie je
ostrovom, ktorý je chránený pokojným
morom, preto ani východiská
z dnešnej krízy nemôžu byť
špecificky slovenské. Slovensko by
sa malo na ich hľadaní v rámci svojich
možností (ktoré by sme nemali
zámerne, na uľahčenie si našich záväzkov
zmenšovať) aktívne zapájať.
Teda Slovensko... azda každý jeden
z nás na svojom mieste, v celej vertikále
a horizontále našej spoločnosti.
Viem, ľahko sa to povie, ťažšie
sa koná, ale – ostáva nám niečo iné,
ak očakávame a želáme si slušnú budúcnosť?
Igor Mešťánek
mestanek@svetgralu.sk
35
Svet Grálu
34 | 2012
36
Svet Grálu
34 | 2012
HORY
Karel Prskavec
Fotograf na vrchole
ám rád hory a predovšetkým Krkonoše, v blízkosti ktorých
M som vyrastal. Domnievam sa, že dole v údoliach sa drží nielen
smog priemyslový, ale aj smog ľudských starostí. V horách sa cítim
voľne a radostne, zvlášť na hrebeňoch hôr. Každý rok sa chodievame
v zime s partiou priateľov lyžovať, v poslednom čase však
lyžovanie zamieňam za výlety s fotoaparátom. A o niekoľko
záberov sa s vami chcem podeliť. Prial by som
si, aby na vás dýchla iskrivá, žiarivá čistota vysokých
hôr kdesi nad oblakmi a opravdivosť živlov, vládnúcich
nad ľudskými obydliami.
Karel Prskavec
prskavec@svetgralu.cz
Na hrebeni
37
Svet Grálu
34 | 2012
Na Mesiaci…
Cesta do oblakov
Fujavica a slnko
38
Svet Grálu
34 | 2012
39
Svet Grálu
34 | 2012
ZDRAVIE
Samoliečba
zápalových chorôb
atiaľ čo divá zver je ešte (z)dravá,
„Z človek je už dávno (mľan)dravý“
ergo (ne)zdravý. Nejako takto znela
replika v jednom dialógu známej slovenskej
humoristickej dvojice, naznačujúc
nezdravý, od prírody odtiahnutý
spôsob života prevažnej väčšiny
ľudstva, prinášajúci so sebou množstvo
problémov a komplikácií. Nebolo
to tak vždy, v dávnych dobách
bol život ľudí, ako je všeobecne známe,
oveľa viac spätý s prírodou a jej cyklami
ako je to dnes. Riadiac sa prírodnými
zákonitosťami či zákonmi
prírody sa človek naučil, ako a kde
si má zaobstarať všetko čo potrebuje
k životu a ako žiť v súlade s ňou. Riadiac
sa základným prírodným zákonom,
zákonom pohybu rozvíjal svoje
duševné i telesné poznatky a schopnosti.
Naučil sa zadovážiť si v prírode
nielen poživeň, ale v prípade nemoci
aj liečivé prostriedky na vyzdravenie.
Získané poznatky sa odovzdávali
z generácie na generáciu. Podľa
dochovaných archeologických nálezov
to takto trvalo po mnoho tisícročí.
Časom, keď sa spôsob života ľudí
v niektorých kultúrach prirodzenému
spôsobu života vzdialil, nadobudnuté
vedomosti upadli do zabudnutia. Nie
inak to bolo aj s jedným s najstarších
prírodných liečebných prostriedkov,
ktorého blahodarné liečivé účinky poznalo
ľudstvo už od praveku, s masážou.
Už človek doby kamennej prišiel
na to, že keď si trie zranené alebo
choré miesto, bolesť skôr prejde. Technika
masáže sa vyvíjala po tisícročia,
preto sa niet čo diviť, keď sa už pri prvom
dochovanom písomnom doklade,
40
Svet Grálu
34 | 2012
Rudolf Harčarík
datovanom do doby 5000 rokov pred
naším letopočtom, spomína ako jeden
z mnohých vtedajších liečebných
postupov masáž. Pre niektoré kultúry
staroveku patrila masáž k celkovému
životnému štýlu. Jej liečebné, relaxačné
a vitalizačné účinky využívali
napríklad v Číne, Egypte, Babylone,
Perzii, neskôr v Grécku a antickom
Ríme. V období nazvanom temným
stredovekom, keď na území Európy
prevládal názor cirkvi o hriešnom
tele, bolo poznanie o blahodarnom
pôsobení masáže vytlačené na okraj
záujmu vtedajšej spoločnosti. Moderné
masáže sa začali v Európe rozvíjať
až v 19-tom storočí a to švédskym
misionárom P.Lingom, ktorý
sa počas pôsobenia v Oriente zoznámil
so starobylým umením masáže
a jej blahodarnými účinkami na telo
a dušu. Dnes poznáme veľké množstvo
rôznych druhov masáží, moderných,
aj rôznych tradičných škôl.
Navyše, na základe moderných poznatkov
a rôznych kombinácií s tradičnými
postupmi vznikajú ďalšie metódy,
školy a smery.
METÓDA SAMOLIEČBY
Z VÝCHODNÉHO
SLOVENSKA
V porovnaní s doteraz známymi metódami
je vskutku jedinečná a to hneď
z viacerých hľadísk. Z hľadiska druhu
vyliečených chorôb, jej úžasnej jednoduchosti,
z objavu doteraz nepoznaných
súvislostí a nákladov na liečbu.
Ako to často býva, zrodu mnohých
jedinečných objavov predchádza silná
osobná skúsenosť objaviteľa. Tak to
bolo aj pri zrode metódy samoliečenia
zápalových chorôb Štefana Zakuťanského
z Bardejova. S čerstvým vodičským
preukazom a bezhraničnou dôverou
vo vlastné schopnosti sa vydal
na okružnú cestu po Poľsku a bývalom
Československu. Na spiatočnej
ceste pár kilometrov pred domovom
sa motorka s jazdcom a spolujazdcom
prevrátila. Štefana, vtedy maturanta,
seklo v krížoch. Röntgen neodhalil
na chrbtici nijaké zmeny. Po niekoľkých
týždňoch bolesť spontánne ustúpila
a zdalo sa, že je všetko v poriadku.
Pri fyzicky náročnom zamestnaní
sa časom nepríjemné bolesti v krížoch
vrátili. Chodenie po lekároch, vyšetreniach
a liečeniach nemalo konca. Jeho
zdravotný stav sa postupne zhoršoval,
až nakoniec mal bolesti pri stoji
aj v sede. Navštívil viacerých lekárov
a ukázal im svoje snímky. Bol zmätený
z toho, že každý hovoril niečo iné. Napokon
sa lekári rozhodli pre operáciu
Štefan Zakuťanský
ZDRAVIE
chrbtice. Z rozhovorov s niektorými
spolupacientmi sa dozvedel, že ich
stav sa po operácii zlepšil na istý čas,
ale potom sa ich problémy opäť vrátili.
Po jednom z veľmi bolestivých predoperačných
vyšetrení, lumbálnej punkcii,
nemohol zísť z postele 10 dní. „Čo
ak sa po operácii už nikdy nepostavím
na nohy?“ – premýšľal zúfalý pacient
a s operačným zákrokom nesúhlasil.
Po prepustení z nemocnice mu silné
bolesti chrbtice nedovoľovali stáť, sedieť,
ležať. Bolesť pri zmene polohy
počas spánku ho okamžite prebudila.
„Som úplne vyradený zo života. Nepotrebný
človek, druhým na ťarchu,“
premýšľal. Nechcelo sa mu žiť. Keď
sa pozrel von z okna a videl kráčať
okoloidúcich, pristihol sa, že im závidí.
Že môžu bez bolesti kráčať, pobehnúť,
či len tak z radosti si podskočiť. Uvedomoval
si, čo je to zdravie. Aké veľké
bohatstvo to je, keď je človek zdravý.
Keď ho nič nebolí, keď môže normálne
pracovať, žiť, užívať si život. Keď mu
nedokázali pomôcť v zdravotníctve,
neostávalo mu nič iné, ako sa obrátiť
o pomoc na liečiteľov. No aj tu sa opakovala
skúsenosť ako s lekármi. Každý
mu hovoril niečo iné. Zdrvený stratil
poslednú nádej, že mu niekto pomôže.
Až keď boli vyčerpané všetky možnosti
u liečiteľov a nevedel na koho
sa ešte obrátiť o pomoc, rozhodol sa,
že sa pokúsi pomôcť si sám. Na základe
štúdia medicínskych kníh začal
skúmať svoje telo. Podľa anatómie mu
informácie z kníh sedeli, ale z pohľadu
patológie mu nesedelo mnoho vecí.
Na svojom tele našiel také patologické
nálezy, o ktorých sa nikde nedočítal.
Premýšľal: „Čo to môže byť? Prečo si
to lekári nevšimli? Prečo to nehľadali?
Prečo to prístroje neukázali? Prečo to
neliečia?“ Vyvstalo v ňom množstvo
otázok, a nikto na ne nemal odpoveď.
Vo svojej knihe „Samoliečba zápalových
chorôb“ píše: „Inštinktívne som
cítil, že som asi prišiel na niečo, ale
ešte som nevedel čím a ako to liečiť.“
Skúšal ľudové spôsoby liečby a premýšľal
nad ich funkčnosťou. Raz si
celkom mimovoľne ohmatával telo.
Na niektorých miestach v oblasti krížov
ho zabolelo. Veľmi. Tá bolesť ho
natoľko dráždila, že požiadal manželku,
aby mu práve tieto miesta masírovala.
Po istom čase začala bolesť
v bolestivých miestach ustupovať. Časom
sa mohol nielen predkloniť, ale aj
znovu narovnať. Veľké bolesti chrbtice
však stále nechceli povoliť. Klasická
trecia masáž s olejom už nezaberala
a tak sa rozhodol pre oveľa intenzívnejší
spôsob masáže. Snažil sa cielene
pôsobiť čo najhlbšie v mieste bolesti,
dokonca pri tom využíval odlomenú
nôžku zo stoličky. A pomohlo to. Asi
po polročnom každodennom masírovaní
ťažkosti prestali. Postupne sa hĺbkovou
masážou zbavil aj ostatných bolestivých
miest na chrbtici. Chronické
zdravotné problémy pána Zakuťanského
poznali príbuzní aj susedia. Vedeli
tiež, že sa vyliečil sám. Spontánne
sa s ním začali radiť o svojich zdravotných
problémoch a postupne začali
využívať jeho poznatky a pomoc. Keď
im robil vyšetrenia chrbtice, nálezy
im kreslil do nákresov, ktoré si brali
so sebou. Rovnako im kreslil cviky
na chrbticu, ktoré im odporučil cvičiť.
Na základe spokojnosti s jeho
liečbou sa naňho obracalo stále viac
nemocných. I keď mu jeho pacienti
hovorili, že sa ešte nestretli s tým, aby
im liečiteľ všetko vysvetľoval, o nejakej
metóde sa vravieť ešte nemohlo.
Takých masérov a „naprávačov kostí“
ako bol v tom čase aj on, bolo veľa.
Medzi pacientmi boli aj lekári. Jeden
z nich liečil aj manželku pána Zakuťanského
na ženské problémy. Zhodou
okolností, ani v jej prípade klasické
liečebné postupy nezaberali. Keď jej
stav začínal byť kritický a nepomohla
ani veľmi bolestivá terapia, navrhol
manželke, aby vyskúšali jeho metódu.
Na ich veľké prekvapenie sa choroba
po týždni liečby zastavila a po dvoch
mesiacoch sa vyliečila úplne. Okrem
ženským problémov mala manželka
aj problémy so žalúdočným vredom
o veľkosti približne 3 cm, s ktorým
mala ísť na operáciu. Manželov liečebný
postup opäť zabral a vred aj zápal
zo steny žalúdka zmizli po troch
mesiacoch liečby – a to bez liekov
a chirurgického zákroku. Objav metódy
bol na spadnutie. Tým rozhodujúcim
momentom sa ukázali
41
Svet Grálu
34 | 2012
ZDRAVIE
chronické dýchacie problémy, ktoré
mu spôsobovali nepríjemné pocity počas
práce s pacientmi. Totiž počas vyšetrenia
alebo aj pri masáži bol nútený
kvôli nim neustále poťahovať nosom
a odkašliavať. Úporne premýšľal, ako
by sa tieto nepríjemné problémy dali
vyliečiť. Premýšľal, či by sa to nedalo
vyliečiť jeho spôsobom masáže. Keď si
prehmatával hrdlo, krk a tvár, našiel
pri tom známe boľavé miesta, ktorých
bolo neúrekom. S elánom sa pustil
do masírovania a počas liečby sledoval,
čo sa bude diať. Postupne mu začali
problémy ustupovať a časom sa vytratilo
aj posmrkávanie a odkašliavanie.
Všetky poznatky, ktoré nadobudol
takýmto spôsobom, aplikoval potom
na svojich pacientoch a zakaždým to
fungovalo. Okrem toho sa objavovali
aj vyliečenia ďalších dýchacích ochorení,
napríklad nosových a prieduškových
alergií. Až po objavení liečby
dýchacích onemocnení si časom uvedomil,
že túto samoliečbu si robia aj
zvieratká, že je priam v živočíchoch
zakódovaná. Totiž pri masírovaní určitých
miest na ľuďoch si uvedomil,
že zvieratká si robia masáže na tých istých
miestach ako ľudia. Zadnou labkou
si kopú pod bradu a okolo ucha,
kopú si do krku a ohryzku. Do priedušnice,
do hrude a brucha. Robia si
masáž o rôzne výčnelky, ba dokonca
si robia samonaprávanie.
PRINCÍP SAMOLIEČBY
ZÁPALOVÝCH CHORÔB
V úvode článku som použil repliku
o (z)dravej zveri a ne(z)dravom
človeku s poukázaním na takzvaný
moderný spôsob života, ktorý sa negatívne
odráža na psychickom a telesnom
zdraví ľudí. Zvieratá netrpia
takými chorobami ako ľudia. Sú
v neustálom pohybe. Aj ľudia sa v minulosti
hýbali oveľa viac, neboli takí
mľandraví, ako v súčasnosti. Viac
42
Svet Grálu
34 | 2012
fyzicky pracovali a ich organizmus
sa zahrieval tak, aby prirodzeným
spôsobom bola zabezpečená výmena
látok dôležitých pre telo. V našom
organizme, stavanom na určitú fyzickú
záťaž, sa pri nedostatku prirodzeného
pohybu spomalí tok potrebných
látok na udržanie zdravého
prostredia. To sa prejaví napríklad
vo forme bolestivého miesta. Bolesť
je rečou prírody. Je to reč univerzálna,
zrozumiteľná každému, či je
to človek alebo zviera. Keď živočích
pocíti bolesť, uvedomuje si, že na tele
alebo v tele má choré miesto, ktoré
tam nemá čo hľadať a že ho treba
liečiť. Najbližšia pomoc na liečenie
boľavého miesta je pohyb s tlakom,
teda masáž. Ako som spomínal, dnes
poznáme množstvo druhov masáží
a masážnych škôl. Čím je teda
metóda pána Zakuťanského výnimočná?
Čím sa teda líši od ostatných
druhov a metód? Určite ste si,
milí čitatelia, všimli, keď som písal
o životných peripetiách autora metódy,
že sa vyliečil cielenou a hĺbkovou
masážou bolestivého miesta.
Tieto bolestivé miesta sa nachádzajú
na rôznych miestach nášho tela
a ktorým podľa jeho zistení dovtedy
nikto nevenoval pozornosť. Empiricky
prišiel na to, že v nich treba vidieť
zdroj choroby. Pán Zakuťanský
prišiel na to, ako zistiť pôvod choroby
podľa polohy boľavého miesta.
Toto miesto nazval zápalovým ložiskom.
Ložiská nachádzajúce sa po celom
tele zmapoval a popísal vo svojej
knihe. V nej aj presne popísal liečebný
postup, cielenú hĺbkovú masáž,
ktorú si aplikuje nemocný sám.
Ako hovorí pán Zakuťanský: „Moja
metóda prináša najbližší a najprístupnejší
liečebný prostriedok, ktorý
vlastní každý jednotlivec po celý
život a v hotovej forme. Len je potrebné
ho využiť v správnej dávke
a na správnom mieste.“
MASÁŽNA POMÔCKA
Pre pacientov, ktorí majú obmedzenú
pohyblivosť a kvôli ktorej si
nedokážu sami masírovať zápalové
ložiská, vymyslel pán Zakuťanský masážnu
pomôcku, ktorá pred jej uvedením
do praxe prešla znaleckým klinickým
posúdením v Štátnom ústave
pre kontrolu liečiv. Posudok nepriamo
potvrdil účinnosť jeho metódy, ako je
to popísané v samotnom dokumente:
„Masážna pomôcka slúži na vykonávanie
hĺbkovej masáže rôznych častí tela,
ktoré sú inak pre sebamasáž ťažko dostupné.
Klinické preskúšanie masážnej
pomôcky na hĺbkovú masáž formou dlhodobej
sebamasáže vykonávali osoby
trpiace na bolesti chrbta v hrudnej,
driekovej a bedrovej oblasti. Títo pacienti
si po predchádzajúcej inštruktáži
opakovane vykonávali sebamasáž hyperalgetických
zón, myogelóz a na tlak
citlivých aktívnych bodov na dráhach
močového mechúra a žlčníka, ako aj
autodiagnostikou objavených bolestivých
miest na dorzálnej strane trupu
a končatín. Masážne alebo tlakové
ošetrenie sa v každom z týchto miest
vykonávalo v trvaní 2 - 5 minút. Dĺžka
jednotlivého liečebného sedenia činila
priemerne 30 - 45 minút. Počas terapie
si pacienti ošetrovali priemerne 10 - 15
bolestivých miest, prípadne aktívnych
bodov. Sebadiagnostika i sebamasáž
sa vykonávali cez ľahký odev denne,
alebo v prípade bolestivej reakcie obdeň
v úhrnnom počte priemerne 14 ošetrení.
Výsledky takéhoto klinického preskúšania
boli dobré. U všetkých pacientov
dochádzalo k ústupu bolesti,
k zmenšeniu až ústupu svalových spazmov
a k zlepšeniu hybnosti. Vedľajšie
či nežiadúce účinky sa nevyskytli. Čo
do mechanizmu pôsobenia hĺbková
masáž ovplyvňuje nielen kožu, podkožie
a väzivo, ale aj periost a všetky
v hĺbke uložené reflektoricky zmenené
tkanivá. Tým v sebe spája prvky väzivovej,
segmentárnej a periostálnej
masáže. V dôsledku toho pôsobí nielen
na lokálne patologické a reflexné zmeny,
ale prostredníctvom nervových reflexných
spojení a vzájomných funkčných
vzťahov medzi perifériou a vnútornými
orgánmi či funkciami aj celkovo. Možnosť
účelného využitia pomôcky v autodiagnostike
spočíva vo vyhľadávaní
a objavovaní patologicky a reflexne
zmenených miest, alebo bolestivých bodov.
Ich ošetrenie hĺbkovou masážou
správne zvolenej intenzity vedie nielen
k lokálnym zmenám (napr. k ústupu
svalovej hypertónie, k zlepšeniu prekrvenia
a ústupu bolesti), ale pôsobí aj
na ochorenia či poruchy vzdialených
orgánov a na celý organizmus.“
Objaviteľ neskrýva, že liečba pomocou
jeho metódy je prácna, bolestivá
a zdĺhavá. No dodáva, že so zaručeným
výsledkom. Záleží na človeku samotnom,
či sa rozhodne pre terapiu,
ktorá ho nič nestojí a ktorú si môže
vykonávať sám. Aplikácia metódy
už pomohla ľuďom nielen zo Slovenska
a Čiech, ale aj z Nemecka, USA
aj Austrálie. Ako sa môžu záujemcovia
o túto metódu dozvedieť z knihy
„Samoliečba zápalových chorôb“, táto
metóda je účinná pri množstve chorôb
pohybových, dýchacích aj interných.
A to nielen u akútnych ale aj chronických,
napríklad astmy či alergickej
sennej nádchy. Pre vážnych záujemcov
vedie autor tejto metódy dvoj- až trojdňové
kurzy, počas ktorých vedie absolventov
k tomu, aby si dokázali pomôcť
sami sebe, ale aj svojim blízkym.
Rudolf Harčarík
harcarik@svetgralu.sk
Štefan Zakuťanský
Samoliečba
zápalových chorôb
Novinka!
Pomôžte si v liečbe
svojich ochorení sami!
Naša cena: 12,00 €
Cena pre predplatiteľa: 11,40 €
Chcel by som vás informovať o zaujímavej liečebnej
metóde, ktorú používali naši predkovia doma pri
liečbe zápalových ochorení. Princíp liečby spočíva
v hĺbkovej masáži zápalových ložísk. Mne sa podarilo
ju znovu objaviť a písomne spracovať. Predtým
sa šírila iba ústnym podaním z pokolenia na pokolenie.
O zápalových ložiskách sa dosiaľ nedalo nikde
dočítať. Podarilo sa mi ich objaviť, zmapovať a opísať.
Röntgenové, CT snímky, magnetická rezonancia ich
neukazujú. Dajú sa zistiť iba hmatom.
Na Slovensku sa táto metóda využíva už vyše 20
rokov. Týmto spôsobom sa vyliečili tisícky prípadov,
ktorí mali chronické choroby a liekmi neboli liečiteľné.
O tom mi píšu ľudia v ďakovných listoch. Dnes, keď
sú v zdravotníctve ťažké časy, človek si môže pomôcť
jednoduchým domáckym spôsobom.
Štefan Zakuťanský
Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu
na konci časopisu, alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk.
ŽIVOT
Ako človek dosiahne v živote
ŠŤASTIE?
Mám jednoduchú otázku: Ako
môžem byť v živote šťastný?
Odpovedať na najjednoduchšie
otázky je niekedy najťažšie. Človek
s pojmom „šťastie“ často spája
stav spokojnosti a radosti zo života,
ktorý sa dostaví napríklad po mimoriadnej
udalosti akou je výhra
v lotérii alebo neobvyklý dar. Avšak
toto nečakané „šťastie“ má väčšinou
len krátke trvanie. Človek čoskoro
začne hľadať šťastie nové a trvalejšie.
V skutočnosti však práve neustále
úsilie o šťastie k vytúženému cieľu
nevedie. Šťastie nie je samo o sebe
cieľom, ktorý môže človek dosiahnuť
rovnako ľahko, ako nejakú cestovateľskú
destináciu, kde stačí iba
sedieť v správnom vlaku. Šťastie je
kvalita prežívania. Dostaví sa samo
od seba, ak je náš život harmonický,
ak ho napĺňame zmyslom
a zameriame na cieľ, ak prebieha
usporiadane a nie je sprevádzaný
ani preťažovaním, ani nevyťažením
síl – a predovšetkým: ak máme
pred očami nielen vlastné blaho, ale
i blaho svojich blížnych.
Na tomto životnom zameraní môžeme
a prirodzene tiež máme pracovať,
v ňom spočíva aj náš duchovný
vývoj – a ono nám ako vedľajší produkt
prinesie skutočne trvalý stav
šťastia. Samozrejme nie v podobe
záruky, že sa už v živote nestretneme
s ťažkosťami a krízami. Náš
postoj sa však stane slobodnejším,
optimistickejším, láskavejším, rešpektujúcim,
bude to postoj človeka,
radujúceho sa zo života.
Okrem tohto „stavu šťastia“ existuje
ešte hlbšia podoba šťastia, tá
najhlbšia, je to blaženosť. Týka
sa predovšetkým najvnútornejšieho
jadra našej osobnosti, ducha. Pociťujeme
ju s pribúdajúcim poznaním
Boha: vo vedomí, že sme ako deti
Božie vo stvorení chránení, vo vďačnosti,
že smieme žiť a prežívať.
Taký postoj sa nerozvinie zo dňa
na deň a neprichádza sám od seba.
To sa podarí – alebo pošťastí? – len
s určitou dávkou námahy a poctivého
snaženia. Trvalé šťastie je vždy
výsledkom vlastného úsilia, je odmenou
za vedomý život v zmysle
lásky k Bohu a k blížnemu.
Werner Huemer
werner.huemer@svetgralu.sk
Otázka bola vybraná z knihy
100 odpovědí na životní otázky
44
Svet Grálu
34 | 2012
Severný
pól
ZAUJÍMAVOSTI
sa sťahuje!
Každý má rád, ako sa povie „pevnú pôdu
pod nohami“. Preto prírodné javy ako sú
sopečné výbuchy a zemetrasenia v nás
vzbudzujú pocit ohrozenia. Sú dôkazom
pohyblivosti jadra Zeme a skutočnosti,
že naša domovská planéta podlieha nepretržitému
vývojovému procesu. Od istého
času sa zaznamenávajú aj neobyčajné
pohyby severného magnetického
pólu, ktorý, obrazne povedané, putuje
z Kanady na Sibír. Aký nebezpečný môže
byť tento pohyb pre život na Zemi?
o stáročia ležal severný magnetický
pól pomerne pokojne na se-
P
vere Kanady. Podľa súčasných meraní
sa pohybuje rýchlosťou 55 km
za rok smerom k Rusku. Pri udržaní
tohto tempa by sa mal v roku 2050
nachádzať na Sibíri.
Dôsledky pohybu magnetických
pólov na život na Zemi, napríklad
na ťahy vtákov, sa ešte len ukážu. No
vplyv na techniku vidno už teraz.
So zmenou smeru ručičky kompasu
niektoré letiská museli preznačiť
pristávacie dráhy, lebo navádzajúce
signály, pomáhajúce pilotovi určiť
jeho pristávaciu dráhu, sa udávajú
vo vzťahu k magnetickému pólu.
Táto pomoc je dôležitá najmä pre
stroje, ktoré nepoužívajú navádzanie
GPS.
Ako sa ukazuje, nie je neobyčajné,
že severný magnetický pól (objavený
v r. 1838) „sa prechádza“, ani
to, že sa sila magnetického poľa znižuje.
Na základe analýzy sedimentov
z hlbinných vrtov vedci dokázali
doložiť zmeny magnetického poľa
za posledných 5000 rokov. Magnetický
pól v tomto čase putoval stále
sem a tam medzi Kanadou a Sibírou
a ku geomagnetickým zmenám
dochádzalo, ako už dnes vieme, pomerne
náhle. Len v minulom storočí
„skĺzol“ približne o 1100 km
od kanadského polostrova Boothia
smerom na Sibír.
P
JE HROZBA NOVÉHO
PREPÓLOVANIA
REÁLNA?
ribližne pred 780 000 rokmi si
severný a južný magnetický pól
vymenili svoje pozície. Je nanajvýš
pravdepodobné, že sa táto výmena
bude opakovať, avšak nikto nevie
kedy. Nie je jasné, aký dopad na pozemský
život by táto zmena mohla
mať, no vedci nehovoria o nijakej
„definitívnej katastrofe“.
V
PREPÓLOVANIE AKO
SÚČASŤ SCENÁRA
DOBY KONCA
nábožensko-ezoterických apokalyptických
scenároch sa niekedy
hovorí o presune pólov s nepredvídateľnými
následkami. No jasné rozdiely
medzi magnetickým a zemepisným
pólom niekedy človeku unikajú.
Magnetické pole, o ktorom bola doteraz
reč, obopína Zem ako plášť. Tam,
kde vniká do Zeme, sa nachádzajú
magnetické póly, ktoré ovplyvňujú
ručičku kompasu. Nezávisle od magnetického
poľa tu máme zemepisné
póly, t. j. body na povrchu Zeme, ktorými
prechádza jej (pomyselná) os,
teda oba priesečníky všetkých poludníkov.
Na severnej pologuli sú magnetický
a zemepisný pól vzdialené
od seba asi 500 km, na južnej pologuli
viac než 2500 km.
Scenáre o prepólovaní, ktoré v skutočnosti
hovoria o zemepisných a nie
o magnetických póloch, predpokladajú
nejakú zmenu na vrchole Zeme,
nezávisle od magnetického poľa.
Veľké zmeny v naklonení zemskej osi
nemôžu byť vyvolané známymi fyzikálnymi
silami, preto sa považujú
sa veľmi nepravdepodobné.
45
Svet Grálu
34 | 2012
46
Svet Grálu
34 | 2012
POVIEDKA
Joshe
a svätá rodina
Elfriede Herb
rípravy na sviatky môžu byť
P veľmi náročné. Nakúpiť darčeky
a na nikoho nezabudnúť, namáhavé
rozhodovanie čo kúpiť, keď už všetci
všetko majú. A nesmie nič chýbať
na jedenie a pitie, a koho pozvať;
alebo radšej nikoho? Pri tom všetkom
sa môže stať, že na tú najdôležitejšiu
vec človek zabudne.
A čo je to najdôležitejšie? Predovšetkým
uctiť pamiatku oslávenca,
pátrať po zmysle jeho príchodu,
a napĺňať jeho odkaz, aby konečne
nastal na Zemi vytúžený mier, ako
kedysi predpovedal anjel.
Mnohí ľudia nezabudli na podstatu
tej udalosti z dávnych čias.
U niektorých sa vynárajú otázky,
po celý advent sa ich dušou vinú
určité predtuchy, objavujú sa nečakané
odpovede. A mnohým v čase
rozjímania ubiehajú myšlienky
do doby pred dvoma tisíckami rokov,
keď rímsky cisár Augustus prišiel
na myšlienku vykonať sčítanie
svojho ľudu.
„A každý šiel, aby sa nechal spočítať,
každý do svojho mesta…“ Ako
ľahko sa to dnes číta alebo počúva.
No pri spomienkach na tie časy
sa nám vybaví, že vtedy neexistovali
električky, metro, dokonca ani
bicykle, a čistá, jasná obloha patrila
len vtákom, ktorí nerušene tiahli
po trasách, určených prírodou, bez
toho, že by ich ohrozovalo lietadlo.
„A každý šiel“, znamenalo pre väčšinu
ísť pešo; niekedy ľuďom cestu
uľahčovali zvieratá, predovšetkým
osly, na ktorých býval naložený náklad.
Náš príbeh pripomína zvláštnu
múdrosť týchto verných kamarátov
na svojich cestách.
Pre tesára Jozefa výzva na sčítanie
ľudu znamenala, že bude musieť cestovať
zo svojho bydliska v Nazarete
v Galilei do židovskej zeme do mesta
Dávidovho, nazývaného tu Betlehem,
pretože toto mesto bolo jeho
rodiskom. Celé dni by musel byť
mimo domova, a nemohol so sebou
vziať svoju ženu Máriu, pretože bola
vo vysokom stupni tehotenstva, a to
vyžadovalo šetrné zaobchádzanie.
Čo teraz? Každý sa musel dostaviť
do svojho rodiska osobne, neexistovala
plná moc ani žiadna regula
o výnimke v komplikovaných prípadoch.
„Mária, vidíš, musím odísť,“
povedal, „… a pre teba je cesta veľmi
nebezpečná. Nemôžem ťa vziať
so sebou. Mysli na dieťa a blížiacu
sa chvíľu pôrodu.“
Ako asi bolo vtedy Márii? Pozrela
na neho veľkými očami plnými
strachu. Nechce zostať doma, chce
byť pri svojom mužovi, ktorý ju vie
tak dobrotivo a láskyplne chrániť,
chce cestovať s ním. Tu pocítil Jozef
blaho pri srdci, čo býva vždy, keď
ide o lásku, a nakoniec privolil, aby
cestovali spoločne.
Potom šiel do stajne za oslom,
pohladil jeho striebrosivú, zamatovú
srsť a pred nastávajúcou cestou
sa mu zveril: „Joshe, bude to namáhavé
pre teba i pre nás. Celé dni
mimo domova, v noci v preplnených
ubytovniach. Vezmeme si len to najnutnejšie,
aby si to nemal ťažké. No
predovšetkým ponesieš Máriu, tak
opatrne, ako len ti to cesta dovolí.
A prosím ťa, žiadne hlúposti, počuješ?“
Joshe počul, napriamil dlhé
uši a pozrel na Jozefa svojimi veľkými,
ako kryštály žiariacimi očami.
Vo vzduchu bolo niečo významné,
to cítil Joshe všetkými svojimi zmyslami.
Na druhý deň ráno boli všetci
pripravení na cestu, Joshe osedlaný.
Keď mu Jozef zavesil cestovné
tašky, zdvihol hlavu a vydal hlasitý,
radostný ryk ako očakávanie dobrodružstva,
ktoré už vopred vytušil
svojím oslím cítením.
Pripojili sa k jednej karaváne.
Spoločnosť poskytovala istotu, ale
aj útrapy, pretože postupovala neustále
dopredu a nedopriala Márii
prepotrebný odpočinok. Mária
väčšinu času sedela na oslovi, ktorý
ju opatrne niesol, a keď na ňu Jozef
starostlivo pozrel, skrývala svoju
únavu úsmevom, aby ho upokojila.
47
Svet Grálu
34 | 2012
POVIEDKA
Každá námaha raz skončí, a karavána
konečne dorazila do Betlehema.
„Mária, nájdem ti ten najkrajší
nocľah,“ povedal Jozef. Ach,
ako sa tešila na to, keď si konečne
zase oddýchnu!
My už vieme, že to, na čo sa tešila,
sa neuskutočnilo. Mesto bolo
preplnené, cestujúci boli v nocľahárňach
natlačení až po strechu.
Jozefa musel odmietnuť dokonca
i starý Levi, priateľ jeho otca, pretože
jeho dom bol takisto do posledného
miesta obsadený. „Pokiaľ
sa uspokojíte s lôžkom v mojom
ovčíne,“ povedal Levi, „nechám
ho čisto pripraviť; všetky ovce sú
na pastve.“ „Iste, s radosťou,“ odpovedal
s úľavou Jozef. „Ďakujem ti
z celého srdca. Po všetkom, čo sme
zažili, odmietanie, zmätok v meste,
mi stajňa bude tou najkrajšou ubytovňou.“
Tak vošli dovnútra, Mária a Jozef,
za nimi osol. I pre neho bolo
prichystané miesto v kúte stajne,
a tento druh nocľahu vyhovoval
predovšetkým jemu. Konečne
zase slama pod kopytami, k tomu
ešte Mária a Jozef v jeho blízkosti!
Hneď bol Josheho inokedy stoický
pokoj preč. Zdvihol svoje nozdry,
ukázal veľké žlté zuby, ktoré vyzerali
ako fazule a šťastne zaerdžal
svoje dvakrát predĺžené „IA“. Mária
a Jozef sa museli usmiať nad
radosťou zvieraťa a Jozef mu podal
ešte pomaranč, ktorý bol pre
neho jedinečnou lahôdkou. Potom
sa všetci uložili na spanie. Aj Joshe
zaspal hlbokým spánkom; koniec
koncov, bol to osol a nie strážny
pes.
No ich spánok netrval dlho. Mária
tlmene zastenala, dieťa pod jej
srdcom chcelo opustiť ochranné
materské lôžko, pôrod začínal. Jozef
sa prebudil, okamžite bol na nohách,
zvolal: „Mária, zavolám
48
Svet Grálu
34 | 2012
pomoc“ a vybehol zo stajne. Vonku
však na okamih zostal ohromený
stáť, sotva sa odvážil dýchať. Hore,
priamo nad stajňou, jasne žiarila
už dlho predtým predpovedaná
hviezda; hviezda so svojím veľkým
svietiacim chvostom, ktorá veštila
príchod Mesiáša, záchrancu ľudstva!
Hviezdu zbadala i neznáma
žena a akoby vedená tajomnou
mocou bežala k stajni. Keď pribehol
so svojou pomocníčkou Jozef,
opúšťala práve svoje miesto a povedala:
„Tvoja žena práve porodila
syna, pomáhala som jej.“ Potom
zmizla tak nenápadne, ako prišla.
Pohľad, ktorý sa naskytol Jozefovi
pri vstupe do miestnosti, ho
prinútil padnúť na kolená. Obklopená
svetlom ležala Mária so žiariacimi
očami na slame, vedľa nej
v jasliach práve narodený chlapec.
Jozef sa zajakavo opýtal: „Mária,
vieš, že tu nad stajňou žiari hviezda,
ktorá ohlasuje Mesiáša?“ Mária
prikývla: „Áno, Jozef, viem to.“
Potom mlčali, jeho ruka spočívala
na jej. – Sťaby si uvedomoval veľkosť
tohto diania, správal sa Joshe
tak ticho, akoby ešte spal. I žiara
v stajni, ktorú hviezda spôsobila,
mu pripadala neobvyklá, doteraz
poznal len žiaru Mesiaca v splne.
Tak sa stal Joshe tichým svedkom
narodenia Syna Božieho, sledoval
celý priebeh bystrými zmyslami;
nič mu neušlo, predovšetkým
nie ten obšťastňujúci okamih, keď
po prvýkrát zaznel detský hlas.
Všetko, čo sa dialo ďalej v stajni,
sledovali oslove veľké oči. Videl,
ako prúdili pastieri a ostatní ľudia
a všetci vzdávali hold dieťaťu
v jasliach; pripadalo mu veľmi
čudné, že je naraz v stajni toľko
ľudí. Hviezda pôsobila ako magnet,
a Jozef musel niektorým prichádzajúcim
zabrániť, aby vstúpili,
aby Mária mala pokoj. Takisto mu
neušlo kúzlo troch kráľov z Východu,
ktorí priniesli dieťaťu dary.
Zlato, ktoré jeden z nich priniesol,
sa podobalo plameňu, ako žiarilo
v odrazenom svetle!
V jednom Joshe ľudí predstihol:
mohol si všetky tieto cennosti prezerať
bez toho, aby po nich túžil.
Jemu stačila čistá voda, ovos, slané
nasekané byliny, tu a tam pomaranč
alebo figy, a bol úplne šťastný
a spokojný.
Skromnosť je pre všetkých oslov
charakteristická, v tom nebol Joshe
výnimka. Pri tomto druhu zvierat
nie je známa žiadna oddanosť
svojmu pánovi, tou sa však Joshe
nápadne odlišoval. Bol priateľský
k ľuďom, hlavne k Jozefovi, svojmu
pánovi, a od zážitku v stajni v Betleheme
slúžil verne a oddane rodine,
ktorú my nazývame „svätou“,
až do svojho konca. Vedený Jozefom,
niesol Joshe starostlivo Máriu
s Ježiškom a všetkými batožinami
do Egypta a po rokoch odtiaľ späť
do Nazaretu. Zvlášť miloval zvučný
hlas dospievajúceho Ježiša, keď ho
volal a rozprával sa s ním; užíval si
jeho ruky, ktoré ho občas pohladili
po srsti, a keď Ježiš ako dieťa vliezol
pod jeho biele bruško, ani nepohol
žiadnou zo svojich silných nôh.
Niekto môže namietať, že osol
Joshe bol predsa iba zviera. – Ach,
čo my už vieme o duši zvieraťa, čo
ju rozrušuje a čo jej robí radosť, keď
je pre ľudí ich vlastná duša často
hádankou!
Skromný a oddaný vo svojom
správaní – kiež by aj človek dokázal
žiť tak prosto, v súlade so zákonmi
stvorenia! Podľa pravdy, ktorú priniesol
očakávaný Mesiáš, narodený
vo svite Betlehemskej hviezdy.
Elfriede Herb
elfriede.herb@svetgralu.sk
ZDRAVIE
Aspirín
pre mozog
Aký nebezpečný je
mentálny doping?
Dnešná rýchla doba kladie na nás veľké nároky. Neustála požiadavka na výkon
vyvoláva potrebu maximálne využívať svoje schopnosti, a tým človeka núti hľadať
rezervy a nové možnosti. Jednou z nich je i doping mozgu rôznymi stimulanciami,
ktorý sa stáva stále aktuálnejším. Podobne, ako sa v športe využívajú
najrôznejšie prostriedky na zvýšenie fyzickej výkonnosti, hľadajú sa i nástroje
na zlepšenie výkonu mozgu. Menej sa však vie, že tieto látky môžu organizmus
človeka výrazne poškodiť.
a optimalizácii schopnosti myslenia
sa intenzívne pracuje. Na jed-
N
nej strane je snaha o zlepšenie výkonnosti
mozgu prostredníctvom liekov,
ktoré sa používajú na liečbu chorôb
ako sú depresia, demencia, syndróm
hyperaktivity a deficit pozornosti
(SHDP). Na druhej strane sa vedci snažia
zvýšiť výkony poznávacích schopností
geneticky zameranými zásahmi
do mechanizmu procesu myslenia.
Niektoré prostriedky pre chorých sú už
voľne dostupné – a stúpa dôvera v to,
že môžu pomôcť zlepšiť výkon mozgu
aj u zdravých osôb.
Využívanie podporných prostriedkov
už nie je žiadnou novinkou.
Prieskum ukázal, že v USA používa
stimulanty na zlepšenie svojho výkonu
tri až jedenásť percent opýtaných
študentov. Z tritisíc opýtaných
zamestnancov v Nemecku používa
podporné prostriedky až päť percent.
Ženy dávajú prednosť látkam, ktoré
povznášajú náladu, zatiaľ čo muži
chcú radšej zlepšovať svoju schopnosť
koncentrácie. Dve percentá
z nich dali najavo, že na pracovisku
pravidelne „dopujú“. 1
Prirodzene sa tu vynárajú otázky,
či majú tieto stimulanty na zdravie
človeka priaznivý vplyv, aké sú ich
vedľajšie účinky a či ich skutočne potrebujú
aj zdravé osoby.
TESTOVANIE
NA ZVIERATÁCH
Začnime prehľadom najznámejších
„neurostimulantov“, ktoré už existujú:
Ritalin sa už dlhšiu dobu odporúča
na zvýšenie schopnosti koncentrácie
u detí so SHDP. Najčastejšie symptómy
tejto poruchy sú nepozornosť, zosilnená
aktivita a impulzívnosť, často aj
emocionálna labilita, ktorá sa prejavuje
výbuchmi hnevu. Hoci sa SHDP
vyskytuje hlavne u detí, občas sa objaví
i v dospelom veku. Výsledky jednej
49
Svet Grálu
34 | 2012
ZDRAVIE
50
Svet Grálu
34 | 2012
nedávnej štúdie ukázali, že Ritalin dlhodobo
ovplyvnil vývoj stovky takto
postihnutých mladých ľudí, ktorí liek
užívali. V porovnaní s deťmi, ktoré
liek neužívali, bol u nich údajne menej
častý výskyt psychických ochorení,
ba dokonca vraj dosahovali lepšie
školské výsledky. Táto štúdia však
poukazuje len na jednu stranu mince
a sama osebe tak zostáva veľmi odvážnou
a spornou. U zdravých jedincov
neexistujú vôbec žiadne dôkazy
priaznivého pôsobenia Ritalinu, avšak
účastníci jedného pokusu, ktorí
substancie užívali, oceňovali zvýšenú
schopnosť skúmania a poznávania.
Ralph Schumacher, bádateľ v odbore
skúmania účinkov liečiv, vypracoval
pre nemecký spolkový snem znalecký
posudok o neurostimulantoch. V jednom
interview sa zmienil, že študenti
sa pod vplyvom Ritalinu stávajú veľmi
impulzívnymi a roztržitými, predčasne
začínajú s riešením úloh – skôr,
ako získajú všetky informácie, a preto
majú horšie výsledky ako študenti kontrolnej
skupiny, ktorí dostali len placebo
(zdanlivý liek).
Je teda nanajvýš pochybné, či Ritalin
zdravým ľuďom skutočne pomáha.
Iba u potkanov bolo pokusom
jednoznačne preukázané, že Ritalin
zlepšuje pôsobenie dopamínu, látky,
ktorá sprostredkuje komunikáciu medzi
jednotlivými nervovými bunkami
v mozgu, a tým ovplyvňuje schopnosť
učenia. 1,2 (www.ritalindeath.com)
Modafinil sa používa proti únave.
Užíva sa na zdolanie narkolepsie – choroby,
pri ktorej sa objavujú prekvapujúce
záchvaty spánku. Tento liek pôsobí
dobre na zmiernenie následkov
spôsobených únavou po jednom odoprení
spánku. Pri dlhšom vynechaní
spánku už nemá taký výrazný účinok.
Prozac je vyjasňovač nálady, ktorý
zabraňuje opätovnému príjmu serotonínu
– ďalšiemu prenášaču nervových
vzruchov – do nervovej bunky. Tým
predlžuje jeho pôsobenie. Niektorým
ľuďom trpiacim depresiou pomáha
veľmi dobre, iným však menej.
V slovenčine práve vyšla nová
kniha Johna Virapena (autora knihy
Nežiadúci účinok smrť), bývalého
riaditeľa švédskej pobočky farmaceutickej
firmy Eli Lilly & Company;
Kult liekov, v ktorej sa o tomto „liečive“
dozviete podrobnejšie.
Donepezil má u trpiacich Alzheimerovou
chorobou pôsobiť proti odbúravaniu
schopnosti myslieť. Tento
prostriedok bol pokusne nasadzovaný
u starších pilotov na lietadlovom simulátore.
Po tridsiatich dňoch užívania
Donepazil posilňoval pozornosť
pilotov, takže sa lepšie vysporiadali
s ťažkými letovými situáciami.
Amfetamíny sú stimulanty bdelosti.
Sú to však silne návykové látky,
preto je lepšie sa im vyhnúť.
Predstava, že by sme mali k dispozícii
prostriedky na zlepšenie myslenia
bez vedľajších účinkov znie lákavo,
no realita ukazuje, že takýto
prostriedok neexistuje. Neurostimulanty
majú nežiadúce vedľajšie
účinky; u Ritalinu sa dnes predpokladá,
že ho možno brať dlhšiu dobu
bez akýchkoľvek negatívnych dôsledkov.
Jeho pôsobenie u zdravých
ľudí však nie je preukázané. Niektorí
bádatelia sa dokonca domnievajú,
že schopnosť myslenia sa u zdravých
ľudí nedá zásadne zlepšiť.
Táto otázka bola skúmaná aj u zvierat.
Genetickou manipuláciou sa podarilo
vyšľachtiť inteligentnejšie myši.
Mali lepšiu pamäť, rýchlejšie sa učili
a vedeli lepšie poznávať objekty. Súčasne
sa však objavili určité nedostatky.
Jedna myš trpela chronickými
bolesťami, iná vykazovala zvýšené
riziko ochorenia na rakovinu, ďalšia
rýchlo zabúdala to, čo sa raz naučila. 3
Súhrn všetkých poznatkov vyvoláva
otázku, či je vhodné zasahovať do procesov
v mozgu takýmto spôsobom.
ASPIRÍN PRE MOZOG?
Mnohí bádatelia, zaoberajúci sa otázkou,
či vôbec tento „mozgový doping“
užívať, odporúčajú využiť túto ponuku
možnosti na lepšie zdolanie stále
rastúcich požiadaviek na náš výkon,
ako aj na podporu radosti zo života.
To všetko za predpokladu, že s tými
prostriedkami budeme zaobchádzať
zodpovedne. 4 Ulrich Eibach, profesor
ZDRAVIE
teológie a etiky na univerzite v Bonne,
sa k tomuto vyjadreniu stavia kriticky
a pred používaním podobných prostriedkov
varuje. Naozajstná sloboda
vzniká poznaním vlastných hraníc. 5
Niekto môže namietať, že príležitostné
užitie len jedného neurostimulantu
neuškodí, podobne ako užitie aspirínu.
Azda by sme sa mali radšej snažiť posunúť
naše hranice a začať trvale zlepšovať
náš mozog tréningom – podobne,
ako keď športovec zdokonaľuje svoje
svaly.
Je dobré uvedomiť si, že takéto prostriedky
majú vplyv na nervové spoje
predovšetkým pri dlhšom užívaní. Stimulanty
podporujú vykonanie určitých
úloh, koncentráciu a pozornosť,
teda rozumovú činnosť. To sa však
deje na úkor kreativity. Aby sme podporili
kreativitu, je dôležité vedieť vypnúť
rozumové myslenie. To potvrdzujú
aj umelci a skladatelia. 6 Rovnako aj
uvažovanie o uplynulých udalostiach
a zvažovanie budúcich rozhodnutí,
vyžadujúce duševnú činnosť, môže
byť brzdené úlohami vyžadujúcimi
sústredenie a pozornosť. Vnímanie
činnosti nášho ducha, ktorá sa okrem
iného prejavuje pocitmi v brušnej oblasti
nášho tela – presnejšie v oblasti
slnečnej pletene, je, ako objavil neurológ
Antonio Domasio, prvoradým
základom na realizáciu rozumných
rozhodnutí. Pri dlhodobom užívaní
nejakého prostriedku, ktorý podporuje
rozumové myslenie, je preto potrebné
počítať s potlačením kreatívnej
a duševnej činnosti.
PRÍLIŠ MNOHO ÚLOH
ZNIŽUJE EFEKTIVITU
Ukázalo sa, že všeobecnú inteligenciu
nie je ľahké vylepšiť tréningom
mozgu. To vyplynulo z jednej
štúdie, ktorej sa zúčastnilo 11 000
dobrovoľníkov vo veku 18 až 60 rokov:
prvá skupina sa cvičila v riešení
problémov, zostavovaní plánov a argumentovaním,
teda činnosťami,
ktoré sa týkajú všeobecnej inteligencie.
Druhá skupina cvičila krátkodobú
pamäť, pozornosť, priestorové videnie
a matematiku. Tretia skupina hľadala
na internete odpovede na vtipné
otázky. Cvičenia prebiehali trikrát týždenne,
tri týždne, najmenej desať minút
denne. Ukázalo sa, že účastníci
vedeli úlohy svojich skupín riešiť síce
čoraz lepšie, ale ich všeobecná schopnosť
myslenia, schopnosť pamätať si
naučené, posudzovať a učiť sa, sa nezmenila.
7 Ba aj tí najhorlivejší, ktorí
trénovali omnoho viac, ako sa vyžadovalo,
nevykazovali žiadne všeobecné
zlepšenie svojich výkonov. V čom bola
príčina? Podstatným rušivým faktorom
pre našu koncentráciu je snaha
robiť naraz príliš veľa aktivít. Súbežné
vykonávanie mnohých úloh, ktoré
sa dnes často vyžaduje, sa ukazuje
ako bumerang, ktorý vedie na jednej
strane k zníženiu našej schopnosti
koncentrácie a na druhej strane posilňuje
naše úsilie o rýchle dosiahnutie
úspechu. K tomuto záveru došiel neurológ
Martin Korte 8 . Mozog dokáže
pracovať naozaj efektívne len ak robí
jednu činnosť za druhou.
JEDNODUCHÁ
POMOC Z PRÍRODY
Sústredené myslenie unavuje.
Preto neprekvapuje, že k zlepšeniu
výkonnosti poznávania dochádzalo,
keď účastníci pred testom pozorovali
fotografie z prírody, zatiaľ čo
fotografie s mestskými scenériami
k zvýšeniu výkonnosti neviedli. 9
Môžeme predpokladať, že pozorovaním
prírody sa roztržité myšlienky,
zaoberajúce sa minulosťou a budúcnosťou,
zatlačia do úzadia, pozorovateľ
sa dostane do prítomnosti
a ľahšie zvládne riešenie úloh. S tým
môžem súhlasiť aj z vlastnej skúsenosti.
Aj malé prechádzky v prírode neobyčajne
uľahčia oddeliť dôležité od nedôležitého
a so zostreným pohľadom
riešiť otázky.
Nahromadené úlohy sa dajú lepšie
vyriešiť, ak si ich predstavíme obrazne
pred vnútorným zrakom. Takýto obraz
si zapamätáme omnoho ľahšie.
Okrem neurostimulantov existuje
mnoho prirodzenejších metód, ako
zvýšiť svoju výkonnosť bez negatívnych
vedľajších účinkov. Cielená práca
s vnútornými obrazmi a schopnosť sústrediť
sa na prítomný okamih sú len
dve z nich. Každý človek si môže nájsť
spôsob, aký mu najviac vyhovuje a určite
uspeje. Pamätajme si: nikdy nie
sme postavení pred úlohy, ktoré by
sme neboli schopní zvládnuť prirodzenou
cestou – aj
bez jednostranného
dopingu mozgu.
Dieter Malchow
dieter.malchow@svetgralu.sk
Literatúra:
J. Paulus, Überschätzte Glücksbringer,
v: Gehirn und Geist“ 3, 68–73;
J. M. Gutsch, Mahlzeit, DAK
Gesundheitsreport, 2009, Spigel 8, 91
J. Müller-Jung, Hirndoping zweigleisig,
v: „Frankfurter Allgemeine Zeitung“ 58,
N1, 2010
J. Lehrer, „Small, furry… and smart“,
v: „Nature“ 461, 862–864, 2009
T. Galert et. al., Das optimierte Gehirn, v:
„Gehirn und Geist“ 11, 40–48, 2009
U. Eibach, Geschöpf oder Schöpfer,
v: „Gehirn und Geist“ 4, 65, 2010
M. Bond, On song; From the heart,
v: „New Scientist“, 29.11.44–49, 2003
A. Katsnelson, No gain from brain training?
v: „Nature“ 464, 1111, 2010
Frankfurter Allgemeine Zeitung,
30. 4. 2010, S. 35
Y. Tang/M. Posner, Attention training and
attentation state training, v: „Trends in
Cognitive Sciences“, 13, 222–227, 2009
51
Svet Grálu
34 | 2012
FÓRUM
V Brně se konalo čtvrté přednáškové fórum časopisu Svět Grálu
O neviditelném světě
Druhou listopadovou sobotu
se v Brně uskutečnil čtvrtý ročník
přednáškového fóra časopisu Svět
Grálu. Pořadatelé vybrali pro téma,
jež nazvali Neviditelný svět kolem nás,
tři přednášející. Ředitele nakladatelství
Integrál a bývalého zemského vedoucího
Hnutí Grálu v ČR Artura
Zatloukala, rakouskou spisovatelku
Margot Ruis, která komunikuje s bytostmi
přírody a je autorkou dvou
knih o bytostných, a léčitele Jana Paloučka,
rovněž autora pozoruhodných
knih i oblíbeného Kalendáře
barev. Součástí fóra bylo slavnostní
uvedení a autogramiáda nové knihy
Margot Ruis Bytosti přírody a léčení
Země.
„Předpokládám, že většina z nás
v tomto sále se shodne, že my nejsme
jen viditelná těla, že máme jemnější
podstatu, duši, ducha. A tato duše
nebo duch má také své smysly, je
schopna všestranně vnímat své okolí,
i když je to u ní snad jinak uzpůsobené,
než u fyzického těla. Naše duše
jsou dle svého stavu schopny vnímat
pro naše pozemské oči neviditelnou
vrstvu reality, jež je ovlivňuje. Co ale
víme o tom, jak naše neviditelné okolí
ovlivňuje viditelnou realitu? Přitom
život každého z nás je denně prostoupen
působením neviditelných vlivů,“
zaznělo mimo jiné v úvodu z úst moderátora
Václava Kazdy.
Artur Zatloukal, spoluzakladatel
a již dvacátým rokem ředitel nakladatelství
Integrál Brno, se ve své
52
Svet Grálu
34 | 2012
přednášce zabýval několika argumenty
ve prospěch „neviditelného
světa“ a také krátkým přehledem
uspořádání neviditelného světa, jak
je podává Poselství Grálu. „Každý
z nás je v pokušení uznávat jen věci,
kterým rozumí a které odpovídají jeho
obrazu světa. Fakta opačného druhu
s nevolí odmítá, pokud si je vůbec
pamatuje. Člověk se nemění fakty
samými, ale svým postojem uvede
v chod děj změny. Záleží tedy na něm
samém. Teprve až je ochoten rozšířit
si svůj obzor a otevře se mu, může postupovat
dále ve vzdělávání. Potřebuje
k tomu dvě věci: Niterně se přiznat,
procítit, změnit se – a mít pravdivé
vědění,“ řekl A. Zatloukal a jedním
dechem dodal, že obojí má svá úskalí:
„Niterně přesvědčit nás dokáže něco,
co nás dojme, ale přitom nemusí být
pravda. A že je něco pravda, uznáme,
jestli poznáme v učení moudrost,
smysluplnost, že do sebe poznatky
vzájemně zapadají. Tak je tomu i s věděním
o ‘ jiném,‘ neviditelném světě.“
Zatloukal dále názorně seznámil
přítomné s přehledem stvoření, jak
jej pochopil z Poselství Grálu: „Když
vzniklo stvoření – bible popisuje
tento děj slovy ‘Budiž Světlo!‘ – vyrazilo
Boží záření, energie, život ven
z Boží sféry a postupně začaly vznikat
úrovně, sféry, světy, které do té doby
neexistovaly. Teprve daleko, daleko
od dokonalého zdroje života – Boha
vznikl člověk. Pozorováno zdola začíná
neviditelný svět úrovní střední
hrubohmotnosti, můžeme ji také
nazvat úrovní působení slov. Další
úrovní je úroveň myšlenek, tedy úroveň
jemné hrubohmotnosti. Někdy
se nazývá astrální úrovní.
Nad hrubohmotností začíná rozsáhlý
svět jemnohmotnosti. Do ní přechází
člověk po své pozemské smrti,
pokud se příliš nezatížil vinou, slabostmi
a nedostatky. Jemnohmotnost
obklopuje a prostupuje svět hrubohmotný
jako jemný obal nebo vyzařující
aura. Směrem vzhůru pak následuje
svět bytostného – odtud pocházejí
duše zvířat a bytosti přírody, jako jsou
elfové, rusalky aj., starající se o přírodu
a oživující ji. Ještě nad nimi
jsou jejich moudří vůdci, které nazývali
staré národy bohy. Až nad těmito
světy je místo, odkud pochází člověk.
Bible je nazývá rájem. Tady poprvé
procitlo dřímající seménko lidské osobnosti,
odtud bylo samočinně vypuzeno,
aby se mohlo plně vědomě probudit
FÓRUM
až v chladné hlíně hrubé hmotnosti.
Sem se také vrátí jako dospělá, vyzrálá
osobnost po mnohých dobrých
i zlých prožitcích života. Všechny další
úrovně stvoření jsou lidskému duchu
nepochopitelné a nepřístupné, dostává
z nich však posilu shůry.“
V odpoledním programu měla
hlavní slovo Margot Ruis, která
do Brna přijela spolu s manželem
Gerhardem Kogojem. Do češtiny
tlumočila Magdalena Havlová, jež
přeložila i novou knihu Rakušanky
Ruis – Bytosti přírody a léčení Země.
V několika čtených ukázkách nabídla
posluchačům pohled do světa,
který je pro většinu lidí „neviditelný“.
M. Ruis komunikuje s vodními
bytostmi, elfy, dévami stromů
a jinými postavami. Kromě mnoha
milých setkání popsala i jejich naléhavé
volání. „Chybný technologický
a společenský rozvoj poslední doby
přivodil jemnohmotnému prostředí
naší Země utrpení a ohrožuje postupně
i život nás samotných. K léčení
‘Matky Země‘ může každý z nás
přispět vědomějším životem, orientovaným
nikoliv na ‚mít‘, ale na ‚být‘,
na lásku k přírodě, k jejím bytostem
i k sobě navzájem,“ řekla M. Ruis.
Margot Ruis hovořila s přírodními
bytostmi na různých částech planety
a vyhověla přání mnoha z nich,
aby sdělovala lidem dále jejich poselství.
Mnoho let vedla v řadě zemí
semináře, kde učila účastníky v sobě
znovuobjevit přirozenou schopnost
s těmito bytostmi komunikovat. Vedle
seminářů pořádá také přednášky,
napsala dvě knihy, v posledních letech
se její pozornost obrací k potřebným
v Indii, kde spolufinancuje
stavby a provoz škol, domů pro sirotky
a poskytuje pomoc postiženým
záplavami.
V závěru fóra pojal lékař a léčitel
Jan Palouček téma dne v přednášce,
již nazval Přátelství s neviditelným
světem. Na řadě často vtipně a sebeironicky
odvyprávěných životních
příběhů a historek dokládal existenci
„neviditelného světa“ i důkazy vypovídající
o fungování zákona zpětného
působení, o existenci světa myšlenek
i intuici, která může být dobrým
rádcem a pomocníkem, bude-li člověk
správně naslouchat. „Pan doktor
Palouček je renesanční, všestranná
osobnost, dříve lékař, nyní již více než
dvacet let vyhledávaný léčitel, autor
několika mimořádných knih, dlouholetý
přednášející a vedoucí seminářů.
Méně známé je, že je také zručný řezbář
a truhlář a s úspěchem se zabývá
utvářením zahrad. Já i mnoho mých
přátel jej vnímáme jako inspirativní
osobnost,“ uvedl posledního mluvčího
Václav Kazda.
Co do návštěvnosti hodnotí
pořadatelé letošní fórum
za nejvydařenější. Přičítají to zejména
výběru tématu i přednášejících.
„Především Margot Ruis přitáhla
ohromnou pozornost. Je dobře,
že stále více lidí považuje bytosti
přírody za reálné a neodsouvá je už
do říše pohádkového světa,“ zaznělo
od jednoho z účastníků fóra. To potvrzují
rovněž pořadatelé. Moderátor
Václav Kazda uvedl, že téma
Neviditelný svět kolem nás zvolili
spíše intuitivně. „Je to téma, které
se dotýká nás všech a řada lidí se jím
zabývá. Rozhodnutí padlo poté, co
přislíbila účast i Margot Ruis,“ řekl
V. Kazda. Na přednáškové fórum
dorazilo kolem 280 lidí, což je skoro
dvakrát více než vloni. „Ohlasy, které
jsme zaznamenali, byly jednoznačně
pozitivní. Velký zájem byl také o naši
literaturu. Nejvíce ze všech ovšem
o novinku od Margot Ruis,“ uvedl
V. Kazda. Na závěr přečetl úryvek
z Poselství Grálu:
„Odhoďte daleko od sebe všechny
trýznivé myšlenky, zato důvěřujte
svému duchu. Ten si již najde správnou
cestu, jestliže mu ji sami nezazdíte.
Být duchovně svobodný neznamená
nic jiného, než ponechat duchu
v sobě jeho vlastní cestu! On pak nemůže
směřovat jinam než do výšin.
Vždyť tam nahoru ho neúchylně táhne
již sama jeho stejnorodost. Dosud jste
ho od toho zdržovali, takže se nemohl
rozvinout. Spoutali jste jeho vzlet či
jeho perutě.
Základ k výstavbě nového lidstva,
který nemůžete ani nesmíte obejít,
spočívá v této větě: Udržujte krb svých
myšlenek čistý!“
Pořadatelé již nyní slibují zveřejnění
části přednášek na webu, možná
vyjdou přednášky i na CD. Bližší
informace se objeví v časopise Svět
Grálu či na jeho webových stránkách
www.svetgralu.cz.
Marie Šuláková
marie.sulakova@svetgralu.cz
53
Svet Grálu
34 | 2012
PODOBENSTVÁ
Ježišove podobenstvá
Kráľovská svadba
(Matúš 22, 1–14)
J
ežiš rozprával tento príbeh: Istý
kráľ chcel vystrojiť svojmu synovi
dôstojnú svadbu. Po skončení
príprav vyslal služobníkov, aby pozvali
vybraných hostí, tí však neprišli.
Užasnutý kráľ poslal iných
služobníkov: „Povedzte, že je
všetko pripravené na hostinu!“ Ale
aj títo poslovia sa stretli s odmietnutím.
Nikto nechcel prísť, každý
mal nejakú výhovorku a radšej si
šiel po svojej práci. Niektorí sa cítili
poslami natoľko obťažovaní, že ich
hanili, týrali alebo dokonca zabili.
Keď pán zistil, ako bolo jeho pozvanie
prijaté, rozhneval sa. Otrasený
spoznal, že títo ľudia nie sú hodní
byť jeho hosťami!
A tak vyslal svojich služobníkov
do ulíc, aby pozvali každého,
koho stretnú. Za krátky čas sa sála
naplnila. Kráľ vítajúc prítomných
kráčal ich radmi. Tu uvidel
muža, ktorý nebol vhodne oblečený
a spýtal sa ho: „Prečo nie si
oblečený do slávnostného rúcha?
Tak málo dbáš na svojho pána
a kráľa?“ A prikázal nevďačníka
vyviesť. Ostatným hosťom potom
povedal: „Mnoho ľudí som
54
Svet Grálu
34 | 2012
PODOBENSTVÁ
pozval, ale málokto je toho hoden.“
(Lutherov preklad: „Mnohí sú povolaní,
ale málo je vyvolených.“)
Ježiš sa týmto podobenstvom
obracal k ľuďom zo všetkých
vrstiev, ktorí za ním prichádzali,
aby si ho vypočuli. Podobenstvo
sa vlastne skladá z dvoch
častí. V prvej rozpráva o kráľovi,
ktorý na svadbu svojho syna pozval
hostí, avšak očakávaní hostia
neprišli. Druhá časť popisuje
stretnutie kráľa s človekom, ktorý
síce na hostinu prišiel, ale nevhodne
oblečený.
Ako raz Ježiš povedal, najdôležitejším
prikázaním je: „Milovať
budeš Pána, svojho Boha, celým
svojím srdcom, celou svojou dušou
a celou svojou mysľou!“ (Mt
22, 37). Boh ľudí stvoril zo svojej
lásky. Jeho vôľou je, aby sme
sa postupným vývojom a dozrievaním
stali vedomými ľudskými
duchmi, ktorí môžu nájsť cestu
späť k Nemu do jeho večného kráľovstva.
Chcel vychovať národ,
ktorý mal byť svojím príkladným
pôsobením vzorom pre ostatných
ľudí. Pred stovkami rokov si vybral
židovský národ. Vyslobodil
ho z egyptského otroctva a zveril
mu svoje zákony. Uzavrel s ním
dohodu a ľuďom povedal: „budem
vaším Bohom a vy budete mojím
ľudom“ (3. Kniha Mojžišova, 26,
12).
Tento Bohom povolaný národ
však svoju vernosť opakovane
zrádzal. Nikdy sa nenamáhal prikázania
svojho Boha opravdivo
plniť. V tom tkvie jeho previnenie.
Ťažko potom musel trpieť
následkami svojej neposlušnosti.
Ale Pán sa vždy znovu nad ním
zľutoval. Poslal sudcov, pozemských
kráľov a prorokov, ktorí
mu znovu dodali odvahu a nabádali
k pokániu, k obráteniu, aby
sa tak vyslobodil zo svojej veľkej
viny a núdze. Nakoniec Boh, Kráľ
a Pán vo svojej veľkej láske poslal
na zem svojho syna, aby zachránil
ľud pred blížiacim sa duchovným
zánikom. A k tomu sa vzťahuje
toto Ježišove podobenstvo.
Je pochopiteľné, že v obraznom
deji je „kráľom“ mienený Stvoriteľ.
Chce so svojím zjednoteným
a zrelým ľudom osláviť veľký sviatok.
Má sa sláviť „synova svadba“.
Kristus býva často vyobrazovaný
ako „ženích“, ktorý má „nevestu“,
teda zrelý boží ľud priviesť domov
do večnej, zániku nepodliehajúcej
božskej ríše.
Pán pozval svoj ľud na svadbu.
Všetci sa mali dostaviť na veľkolepú
slávnosť, ale oni na svojho
pána a kráľa zabudli. Už „ženícha“
nepoznávajú. Zatvrdení
a hluchí voči jeho pozvaniu zostávajú
vzdialení jemu i jeho slávnosti.
Poslom božím sa vysmievajú
a niektorých aj zabijú. Pán
musí žiaľ, spoznať, že jeho ľud ho
poslúchať nechce. Božskú výzvu
si už nikto neberie k srdcu! Najdôležitejšie
prikázanie „Milovať
budeš Pána Boha!“ je zabudnuté.
Nemožno sa diviť, že sa kráľ potom
odvracia od tých, ktorí mu
nie sú verní.
Duchovní vodcovia, veľkňazi
a učenci iste pochopili, že Kristus
svojím podobenstvom poukazoval
aj na nich. Uvedomili si,
že ako duchovní vodcovia mali
ako prví nasledovať pozvanie
kráľa. Na to však chýbala ochota,
naopak vzrastala nenávisť voči nepríjemnému
kazateľovi.
Avšak aj po takom trpkom poznaní
zlyhania svojho ľudu sa Boh
neodvrátil od celého ľudstva! Ten,
ktorý láskou je a s láskou k nám
prišiel, ponúka každému z nás poslednú
šancu na záchranu. Svoje
milosrdenstvo teraz plne otvára
aj tým, ktorí doposiaľ stáli mimo.
Ďalšia výzva už nebude! Ktokoľvek
môže prísť a zúčastniť sa Jeho
hostiny. Tak sa naplnia Ježišove
slová vyslovené na inom mieste:
Povolanosť až dosiaľ vyvoleného
národa zanikne. Od tejto chvíle
smie k Nemu prísť každý, kto chce
poslúchať Jeho slovo! –
Potom nasleduje druhá časť
podobenstva. Objavia sa hostia,
sála sa plní. Kráľ sa obráti na jedného
z nich a pýta sa ho, prečo nie
je vhodne oblečený. Opytovaný
nemá uspokojivú odpoveď a ako
nehodný je vykázaný von. –
Kristus očakáva hostí čistých
zvnútra aj zvonku; takých, ktorí
vedia, aká veľká je milosť smieť
predstúpiť pred svojho Pána. Zdrvujúce
sú posledné slová Pána:
„Mnoho je vyvolených, ale málokto
z nich sa ukáže hodný toho,
aby mi v mojom kráľovstve, v kráľovstve
Božom, smel slúžiť!“ Nestačí
teda prijať pozvanie na hostinu
Pána, načúvať jeho slovám.
Človek sa musí aj namáhať a ponúkaný
„pokrm“ spracovať. Musí
podľa Jeho vôle žiť. Potom môže
dosiahnuť vytúžený večný život.
V Lutherovom preklade čítame:
„Blahoslavení sú tí, ktorí slovo počujú,
zachovávajú ho v dobrom
a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou
prinášajú ovocie.“ (Lk 8, 15).
Martin Ernst
ernst@svetgralu.sk
55
Svet Grálu
34 | 2012
NÁZORY
56
Svet Grálu
34 | 2012
Impressum:
Svet Grálu
Časopis pre duchovné súvislosti v živote
Číslo 34/2012, vyšlo 1. 12. 2012.
Redakcia:
SVET GRÁLU n. o.
Vojenská 9, 040 01 Košice
Adresa administrácie:
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
Redakčná rada:
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice),
Roman Levický (Slanec), Rastislav Podivinský
(Trenčianske Teplice), Tomáš Výboch (Komárno),
Václav Kazda (Brno), Anna Štefková (Zlín),
Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st.
(Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)
Prekladatelia a korektori:
Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Igor
Mešťánek, Tomáš Mešťánek, Rastislav Podivinský,
Adela Slováčková, Andrea Stúpalová, Vladimír
Trebichalský, Dagmar Trangošová, Tomáš Výboch
Vydavateľ:
Nadácia Stiftung Gralsbotschaft
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart
www.gral.de
Rozširuje:
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa
Predplatné:
Svet Grálu n. o.
Administrácia SG,
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
redakcia@svetgralu.sk
Výroba:
Michael Oort, Stuttgart
Internet:
Miloš Stúpala (Bratislava),
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)
Distribúcia:
Tomáš Mešťánek (Bratislava)
Marketing:
Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)
On-line obchod:
Maroš Látal (Bratislava)
Grafika:
Kristýna Franková (Brno), Alena Nairn (Praha),
Martin Pukančík (Košice)
Tlač:
Tiskárna Grafico s.r.o., Opava
Ilustrácie:
• DepositPhotos.com: Ekaterina Fribus, Moscow, Russian
Federation (titul); Roman Sigaev, Moscow, Russian
Federation (5); Michal Boubin, Prague, Czech Republic
(14, 15); Marko Baloncici, London, United Kingdom (16);
Photon (19); Jovan Nikolic (20); Noam Armonn, Tel Aviv,
Izrael (42); George Kuna, Barkan, Izrael (43); Jrp_studio
(44); Matthew Benoit, Smiths Falls, Canada (45); Mara
Zemgaliete, Riga, Latvia (50); Tomas Pavlasek, Frydek,
Czech Republic (zadná strana)
• Dreamstime.com: Serge Villa, Nice, France (46);
Diego Vito Cervo, Bernareggio, Italy (49)
• Svet Grálu: Karel Prskavec, Liberec, ČR (36-39,
52-53); Rudolf Harčarík, Košice, SR (40, 41); redakcia
(9, 23, 31, 35, 57)
• commons.wikimedia.org: (32-34)
• GralsWelt: (8, 10, 12, 13, 24-28, 54 )
Cena:
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.
Všetky práva vyhradené.
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.
Vychádza štyrikrát ročne.
Číslo registrácie: 3254/2004
Český Svět Grálu
si možno objednať na adrese:
Nováčkova 26, 614 00 Brno
www.svetgralu.cz
ISSN 1614-5127
www.svetgralu.sk
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky,
i odpovede redakcie. Listy, názory a pripomienky
čitateľov – či už súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia.
A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis prispeje k väčšej
hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.
redakcia
Vážení priatelia,
Pránická strava
Najprv by som chcel uviesť, že si
veľmi vážim Vaše dlhoročné úsilie
a starostlivosť, ktorú venujete príprave
a spracovaniu časopisu Svet
Grálu. Vnímam tento počin ako veľký
prínos k šíreniu myšlienok Posolstva
Grálu. Odkazy na neho podľa môjho
názoru môže následne priviesť mnohých
skutočne hľadajúcich až k prečítaniu
Posolstva Grálu.
Nie som síce pravidelným odberateľom
Sveta Grálu (hlavne kvôli nedostatku
času), ale občas sa ku mne niektoré
čísla dostanú. Za veľmi prínosný
výtlačok považujem napr. Svet Grálu
č. 31, v ktorom ma zaujali články týkajúce
sa počutia hlasov. Tiež sa mi tam
páčilo vysvetlenie MUDr. Paloučka,
ktoré bolo plne v súlade s Posolstvom
Grálu. Okrem iného sa v ňom objavilo,
že oná pacientka, ktorej prípad
tam uvádzate, zmenila (pred svojím
ovplyvnením dušami zomrelých) nevhodne
svoju stravu.
Preto som bol prekvapený, keď som
od jednej staršej dlhoročnej čitateľky
Posolstva Grálu dostal Svet Grálu,
zaoberajúci sa „pránickou stravou“.
Váš časopis mi oná pani dala úmyselne,
pretože ona i jej priateľka boli
dosť zmätené tým, čo bolo v uvedenom
článku a následnom vysvetlení
MUDr. Paloučka.
Tieto články som si už aj tak
dávnejšie chcel prečítať, pretože
som sa vzhľadom na závažnosť
témy (a možnom dopade jeho nesprávnej
interpretácie) domnieval,
že MUDr. Palouček tieto hypotézy
dôrazne poprie a na základe Posolstva
Grálu vysvetlí, že to nie je v súlade
s Božou vôľou. Bol som však
až zaskočený tým, že MUDr. Palouček
v článku naopak podporil túto
teóriu „nejedenia“ a k argumentácii
boli dokonca použité aj niektoré fakticky
nepodložené až celkom nevierohodné
údaje.
Okrem toho, Henri Monfort
v článku otvorene priznáva, že si
berie vyžarovania z rôznych plodov,
ktoré niekde vidí. Pokiaľ by to bolo
z plodov, ktoré ešte rastú na strome
atď., nevnímal by som na tom nič
zas také zlé, pretože bytostní môžu
odobrané žiarenie opäť doplniť. Ak
by to však bolo z plodov v obchode,
jedlá ostatných ľudí atď., možno to
podľa môjho názoru brať z duchovného
hľadiska ako „krádež takého
potrebného vyžarovania“. Nehľadiac
na to, že mnohí ľudia, ktorí nečerpajú
energiu z jedla a zároveň aj
z vyšších jemnohmotných či duchovných
úrovní, vysávajú potrebnú energiu
z ostatných ľudí.
Nechcem však týmto nikoho osočovať,
ale skôr by som sa zameral
na možné dopady toho, pokiaľ niekto
uverí tvrdeniu, že do smrti už nemusí
nič jesť. Samo osebe je toto tvrdenie
typickou polopravdou, pretože
sa samozrejme môžeme rozhodnúť,
že do smrti nebudeme nič jesť. Je iba
NÁZORY
otázkou, za ako dlho po prerušení
príjmania potravy zomrieme.
Pokiaľ však niekto na základe
mylných informácií, týkajúcich
sa „pránickej stravy“, prestane jesť
a následne umrie (k čomu vraj už
v zahraničí došlo), tak iste chápete,
že na tom má svoj podiel a nesie za to
zodpovednosť tiež každý, kto takéto
zavádzajúce články vydáva a šíri.
MUDR. JAN PALOUČEK
TÉMA
Pránická strava – a prečo?
Môže existovať, alebo nie?
P
ránická strava je útokom na podstatu
materializmu. Preto sa netreba
čudovať, že sa i tu stretávame
so starým osvedčeným spôsobom
jeho obhajoby. Z rôznych miest zaznieva,
že pránická strava je nezmysel,
lož alebo podvod. To sú tri, stáročiami
preverené nádrže, do ktorých
sa splachujú rušivé názory aj s ich
zástancami.
Zdalo by sa, že tentoraz je už vopred
vyhraté, pretože život bez jedla
a bez vody vedie podľa všeobecne
známych skúseností k istej smrti.
Všeobecne známe skúsenosti však
14
Svet Grálu
32 | 2012
nikdy nie sú tými jedinými skúsenosťami.
Existujú aj menej známe
skúsenosti, ktoré protirečia tým
prvým.
Z čoho je živý človek? Alebo lepšie
povedané, z čoho žije pozemské telo
človeka?
Slová hladovanie alebo hladomor
nevyvolávajú príjemný dojem, podobne
ako slovo dusiť sa. V ľudskom
vedomí sú spojené s ohrozením života.
Podobá sa to dokázanej rovnici,
ktorú si ktokoľvek môže znovu
overiť a bez väčších problémov zažiť
jej platnosť.
Ak sa preruší prívod vzduchu, vody
alebo stravy, ustane po určitom čase
i pozemský život. Aj keď tento čas
závisí od viacerých individuálnych
okolností, jeho najvzdialenejšia hranica
je viac-menej daná.
Na otázku, či existujú javy spochybňujúce
túto rovnicu, odpovie
väčšina ľudí bez zaváhania: „Nie“.
Napriek tomu je tu však celý rad
javov, ktoré svedčia o opaku, alebo
prinajmenšom podkopávajú autoritu
tohto hlasitého „Nie“.
STRAVA A PSYCHIKA
ČLOVEKA
Na bezpodmienečnú zodpovednosť
za to, čo šírime písmom či slovom,
opakovane upozorňoval aj Abd-ru-
-shin.
Nechápem teda, prečo v prípade
diskutovaných článkov, publikovaných
v časopise Svet Grálu, neporovnal
niekto uvedené informácie
so zmyslom Posolstva Grálu. V ňom
sa vyskytujúce výroky od Abd-ru-
-shina predsa celkom jednoznačne
potvrdzujú skutočnosť, že ak chceme
na tejto zemi pôsobiť, musíme sa tiež
zodpovedajúcim spôsobom starať
o svoje pozemské telo (viď rovnomenná
prednáška).
Potvrdzuje to aj nasledujúci citát:
„Tak ako človek nemôže beztrestne
V
äčšina ľudí už určite niekedy zažila
prechodnú situáciu, keď si
zachovali plnú telesnú a duševnú výkonnosť
bez toho, aby jedli. Napriek
potláčať žiadosti tela po jedle a pití,
žiadosti pokoja a spánku, potrebu
vyprázdňovania, ako sa zavčasu
nepríjemne pocíti nedostatok čerstvého
vzduchu a málo pohybu…“ (II,
predn. 14. Je pohlavná zdržanlivosť
duchovne prospešná?).
Napriek tomu, že som vo svojej
knihe Tajomstvo krvi, ktorú som vydal
pred viacerými rokmi, popisoval
priebeh jednodenného pôstu,
tak som počas svojej dlhoročnej
praxe poradcu výživy testovaním
zistil, že pre väčšinu
ľudí nie je pôst vhodný. Stále
sa zosilňujúce dianie vyžaduje
skutočne silné pozemské
telo, pretože oslabením môže
dôjsť k rôznym poruchám,
prípadne to uľahčí možnosť
ataku temnejších duší.
Podľa môjho názoru by
sa tieto varovania mali objaviť
v časopise Svet Grálu. V niektorých
z článkov, publikovaných
v minulom čísle, sa už
síce v tomto ohľade vyjadrili
niektorí autori. Ľudsky hrejivý
bol napr. článok „Jak jsme
jedli, nejedli“. Jednoznačne
sa v tomto ohľade vyjadril
rovnako MUDr. Baranec, avšak žiaľ
len veľmi krátko, čo môžu mnohí čitatelia
prehliadnuť.
Naproti tomu článok MUDr. Paloučka
bol veľmi obsiahly a z prevažnej
časti pôsobil (aspoň na mňa)
skôr ako propagácia „pránickej
stravy“. Napriek tomu, že v závere
sa to MUDr. Palouček snažil uviesť
na duchovnú rovinu, tak predtým
uvádzané výroky typu: „považujem
tento spôsob výživy za možný“,
môžu mnoho ľudí zviesť a priviesť ich
až na tú scestnú predstavu, že môžu
úplne prestať jesť.
Preto by sa nemalo ľahkomyseľne
zahrávať sa s dôverčivosťou ľudí
a predkladať im takéto (zo zahraničia
a z nepodložených
zdrojov
pochádzajúce)
informácie
a tvrdenia, že nemusíme
vôbec nič
jesť. Tieto pokušenia sú o to nebezpečnejšie,
že sa všade možne dozvedáme,
koľko že jedov naša moderná
strava obsahuje. Mnohým sa však
nechce zdržiavať kontrolou zloženia,
zháňaním čistejších potravín,
ich správnym spracovaním a pod.
Keďže čistejšie potraviny (napr. bio)
bývajú drahšie a nemálo ľuďom teraz
chýbajú peniaze, môže pre nich
byť aj celkom lákavá (vy)myšlienka,
že sa tým nemusia zdržiavať a môžu
napríklad prejsť na „pránickú stravu“.
V prípade Vášho záujmu môžem
ponúknuť moje spracovanie tejto tematiky
a zaslanie článku, ktorý by
bol zameraný na to, prečo tu na zemi
ešte musíme jesť. Veď telo i duša potrebujú
potravu!
Prajem správne rozhodnutia a vyciťovanie
Božej vôle
Vít Syrový
Odpoveď
Vierohodnosť historických záznamov
týkajúcich sa „pránickej stravy“
možno samozrejme ľahko spochybniť.
Z tohto dôvodu som v článku
zmieňoval iba prípady, s ktorými
boli konfrontovaní moderní lekári.
V tejto súvislosti upozorňujem
na filmový dokument „Am Anfang
war das Licht“ (Na počiatku
bolo svetlo) rakúskeho režiséra P.A.
Straubingera, ktorý bol do kín uvedený
v r. 2010. Dokument predkladá
rad pozoruhodných faktov
a názory lekárov a ďalších vedcov.
Napriek tomu, že prenecháva konečný
názor každému jednotlivcovi,
je zrejmé, že sa dnes nemožno
57
Svet Grálu
34 | 2012
NÁZORY
vyjadrovať k otázke pránickej stravy
jednoduchým zamietnutím. Myslím,
že s týmto dokumentom by mal
byť oboznámený každý, kto sa chce
k tejto téme vyjadrovať.
Priebeh pôstu, o ktorom je v reakcii
čitateľa zmienka, možno veľmi dobre
laboratórne dokumentovať. Na tomto
predpoklade spočívali tiež očakávania
lekárov, ktorí vykonávali klinické
sledovania osôb živiacich sa „pránou“.
Domnievali sa, že preukážu obvyklé
laboratórne zmeny sprevádzajúce
pôst, to znamená podvod. K ich
prekvapeniu sa však tieto očakávania
nesplnili. To znamená, že mohli
za pomoci vyspelej lekárskej techniky
preukázať stav, ktorý sa vymyká doterajším
predstavám o funkcii ľudského
tela.
Ak sa odvoláva čitateľ na Posolstvo
Grálu ako na základ pre posudzovanie
akýchkoľvek dejov, platí to aj
pre mňa. Zároveň však pre mňa platí,
že všetky existujúce skutočnosti musia
zodpovedať zákonom stvorenia.
Preto si kladiem otázku, ako tento
stav, pred ktorým stoja súčasní lekári
v rozpakoch, uviesť do súvislosti s Posolstvom
Grálu.
Jediné vysvetlenie nachádzam
v jave, ktorý sa nazýva transmutácia,
teda premena prvkov. Tento dej,
ktorý sa v anorganickej prírode vyskytuje
u rádioaktívnych prvkov, je
u biologických organizmov popieraný.
Dôvodom je iste aj skutočnosť,
že ľudské telo nie je zdrojom rádioaktivity
a chýba teda hlavný sprievodný
jav, ktorým sa vyznačuje doposiaľ
známa premena niektorých prvkov.
Z Posolstva Grálu vyplýva, že rádioaktívne
žiarenie je prejavom duchovného
náboja obsiahnutého
vnútri hmoty, kým vedecký svet
sa domnieva, že zdrojom rádioaktívneho
žiarenia je samotná hmota.
Hmotné atómy sú teda nielen
vystavané zvnútra, v smere
58
Svet Grálu
34 | 2012
od duchovného náboja na povrch,
kde sa nachádzajú elementárne častice,
ale sú aj zvnútra, z tohto duchovného
centra, rovnako ovládané. Ak
podlieha hmota v živých organizmoch
a v rastlinách vyššiemu stupňu
organizácie než v anorganickej prírode,
musí to byť prejavom vyššej organizácie
duchovnej sily. Duchovná
sila je teda v živej prírode spravovaná
iným spôsobom, než je to v jej anorganickej
časti, a nemusí sa pri premenách
prvkov uvoľňovať v podobe
rádioaktívneho žiarenia.
Ostáva dodať, že základom na utváranie
a obnovu akéhokoľvek tela musí
byť v každom prípade hmota, ktorá
je uvádzaná do pohybu prostredníctvom
astrálnych predobrazov. To
platí aj pre prípad pránickej stravy.
Tu je dobré poznamenať, že už dýchaním
a pitím vody získava každý
človek hmotu pre svoje telo.
V článku som dostatočne zdôraznil,
že pránickú stravu nepokladám
za žiadne východisko z telesnej núdze,
alebo dokonca za nástroj duchovného
rastu. To je súznačné s tým, že pránickú
stravu odmietam ako prostriedok,
ku ktorému by sa mali uchyľovať
ľudia v akomkoľvek stave.
Pokiaľ som uviedol, že pránickú
stravu považujem za možnú, potom
to pri prostom chápaní znamená,
že táto možnosť existuje ako výnimočný
stav ukazujúci nedostatočnosť
nášho doterajšieho poznania o funkcii
ľudského tela. O možnom účele
týchto dejov som sa v článku vyjadril.
Snahy o umelé dosiahnutie tohto
stavu nemôžu priniesť nič dobrého.
Z doterajších reakcií môžem naopak
potvrdiť, že článok pomohol už
radu ľudí prekonať pokušenie začať
s pránickou stravou. To mi dáva istotu,
že článok možno pri dobrej vôli
pochopiť úplne správne.
Jan Palouček
Finančný systém
Čo sa všetko ešte musí stať, aby ľudia
pochopili, že súčasná finančná
a hospodárska kríza je chybou celého
systému? Kapitalizmus nemožno
reformovať, potrebujeme
nový finančný systém.
(Richard S.)
„Trh“ je prirodzený dej. Je to výmena
tovaru a služieb pomocou
peňazí. Peniaze majú mať iba pomocnú
funkciu, nikdy nemajú mať
moc. Všetko, čo si ľudia obstarajú,
všetky svoje životné potreby, by
mali pochádzať z práce duševnej
alebo manuálnej. Práca je totiž počiatkom
všetkého hospodárenia –
nie peniaze. Peniaze môžu mať moc
iba vďaka úrokovému mechanizmu.
Peniaze možno „zarábať“ bez práce.
To je však legalizovaná nespravodlivosť.
Okrem toho peniaze patria
spoločnosti – nesmú sa prenechávať
súkromným peňažným ústavom.
Kde je potom finančná zvrchovanosť
štátu?
Pri týchto podstatných chybách
v kapitalistickom finančnom systéme
sa nesmieme diviť dnešnej situácii
vo svete. Vo svojej dlhej histórii
vytvoril kapitalizmus majetkovú
štruktúru, ktorá sa vysmieva každej
sociálnej spravodlivosti. Zodpovednosť
za to majú tí, ktorí vládnu.
Majú sa starať o to, aby vznikol finančný
systém, ktorý bude slúžiť
všetkým ľuďom. No demokracia,
ktorá sa podriaďuje totalitnej forme
vlády, ním zjavne nie je. – Peniaze
sa predsa týkajú všetkých ľudí, a tak
všetci ľudia spoločne by mali premýšľať
a konať tak, aby opäť slúžili
svojmu pravému účelu.
(Redakcia)
Novinka
Svet Grálu on-line
Už nemusíte byť stále on-line,
stiahnite si časopis vo formáte PDF!
Predplaťte si on-line časopis SVET GRÁLU
za 7,90 € na rok.
Získate tak neobmedzený on-line prístup
ku všetkým časopisom, ktoré doteraz vyšli,
na obdobie jedného roku.
Predplatné sa uhrádza on-line platobnou kartou,
takže si časopis môžete listovať už
o niekoľko sekúnd po úhrade!
Svet Grálu TV na YouTube
Svet Grálu TV
ponúka multimediálny priestor k časopisu „Svet Grálu“,
ktorý sa zaoberá duchovnými súvislosťami v živote.
Jeho tvorcovia a prispievatelia čerpajú z poznania diela
Posolstvo Grálu – Vo Svetle Pravdy od Abd-ru-shina.
Video ukážky prinášajú nielen inšpiráciu pri hľadaní
odpovedí na duchovné otázky, ale aj praktické podnety
od odborníkov. Vďaka hlbšiemu vnímaniu sveta dokážu
poradiť jedinečným spôsobom a pomôcť tak človeku
v ťažkých životných situáciách.
Prečo je medzi nami tak málo harmónie?
Harmónia nie je stav, keď sú s nami ostatní zajedno,
pretože nikto nie je tak ďaleko,
aby mohol sám seba považovať za správne meradlo.
Harmónia spočíva jedine v dodržiavaní Božích zákonov.
A tomu sa musíme všetci ešte len učiť.
Richard Steinpach