You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
HUDBA<br />
Prvé, ktoré vyšli tlačou, boli štyri:<br />
Pange lingua, Ave Maria, Adoramus<br />
Te a Laudate Dominum pre zmiešané<br />
hlasy. V týchto skladbách už neraz<br />
preniká Foersterov sklon k subjektívnej<br />
zbožnosti nového umenia.<br />
V jeho Stabat mater (1891 - 92) je to<br />
ešte zreteľnejšie. „Skladateľ se nepozerá<br />
na utrpenie Kristovej matky abstraktne<br />
teologicky, lež čisto ľudsky,“<br />
píše v biografii Zdeněk Nejedlý. „Je<br />
to matka, ktorá trpí stonásobne viac<br />
než syn, umierajúci nad ňou na dreve<br />
kríža. Celá stupnica bolesti nad utrpením<br />
Božského syna je tu rozozvučaná.<br />
Rovnako vrelo a ľudsky znejú<br />
tóny, prezrádzajúce matkinu radosť<br />
a jej nádej zo skorého stretnutia,“<br />
končí Nejedlý. To už nie je náboženská,<br />
cirkevná hudba v bežnom zmysle.<br />
To je kus Foersterovej duše, citu, ktorý<br />
dokáže byť tak rýdzo ľudský. Tu sa už<br />
prejavila trvalá a podstatná črta Foersterovho<br />
umenia. Spolu so skladbou<br />
Hymnus anjelov pre zmiešaný zbor<br />
a orchester (1889) je to základ celej<br />
neskoršej Foersterovej tvorby.<br />
O<br />
ŽIVOTNÁ DRUŽKA<br />
časoch svojej mladosti píše<br />
Foer ster vo svojom Pútnikovi:<br />
„Vídal som na svojich prechádzkach<br />
zamilovaných. V mojom srdci sa<br />
ozvala túžba… snáď nedlie ešte tá,<br />
ktorú si mi určil, Pane, na tejto zemi;<br />
snáď zostáva ešte pri bránach raja medzi<br />
Tvojimi anjelmi; snáď bude dopriate<br />
až dňom mojej staroby stretnúť<br />
sa s ňou. Buď vôľa Tvoja.“<br />
S Bertou Lautererovou sa Foerster<br />
poznal už skôr. Jednak bola žiačkou<br />
jeho otca na konzervatóriu, a okrem<br />
toho chodila na svätovojtešský chór<br />
spievať soprán. Už ako mladá žiačka<br />
vystúpila na verejnosti a zakaždým<br />
vzbudila všeobecnú pozornosť hudobných<br />
kritikov. Najnadšenejšie sa o nej<br />
však vyjadroval vtedajší hudobný<br />
kritik Národných listov J. B. Foerster.<br />
Čoskoro sa o ňu začalo zaujímať<br />
Národné divadlo a v roku 1887<br />
ju angažovalo. Obdivné slová, ktoré<br />
kritik Národných listov používal pri<br />
každom jej vystúpení, hovorili jasne.<br />
Lautererová sa naučila čítať i medzi<br />
riadkami jeho nadšených kritík, a tak<br />
netrvalo dlho a obaja mladí ľudia slávili<br />
v chráme sv. Vojtecha 1. septembra<br />
1888 svadbu. Foerster tak našiel<br />
tú, „ktorá mu bola určená“.<br />
ODCHOD DO CUDZINY<br />
B<br />
olo to počas slávnostného zájazdu<br />
Národného divadla do Viedne<br />
v roku 1892, kde Berta, teraz Foersterová,<br />
spievala v Dvořákovom Dimitrijovi<br />
Xéniu. Mala veľký úspech. Na<br />
mieste dostala od riaditeľa hamburského<br />
divadla výhodnú zmluvu na<br />
angažmán. Nebolo to ľahké rozhodovanie.<br />
Má sa vzdať postavenia primadony<br />
a obľúbenosti u českých divákov?<br />
Aj Foerster, ktorý mal v Prahe<br />
vo svojom postavení už dlho rozsiahle<br />
spojenie s celým českým kultúrnym<br />
životom, sa musel rozhodnúť. Nakoniec<br />
zmluvu podpísala a nastúpila<br />
angažmán v Hamburgu. Tým však<br />
určila ďalší osud svojho manžela na<br />
dlhé roky.<br />
P<br />
HAMBURG<br />
re Foerstera bolo z tých ôsmich<br />
rokov pobytu v Hamburgu najdôležitejšie<br />
jeho stretnutie s Gustavom<br />
Mahlerom. Mahler bol vtedy kapelníkom<br />
Hamburskej opery. „Niet náhod,<br />
priatelia,“ píše Foerster vo svojej autobiografii,<br />
„i zdanlivo najnepatrnejšie<br />
príhody nášho života riadi ruka Božia.“<br />
Stretli sa. „Netrvalo dlho a videli sme<br />
si na dno sŕdc i duší,“ spomína Foerster.<br />
V Hamburgu dokončil svoju<br />
3. symfóniu. Uviedol ju Gustav Mahler<br />
13. apríla a opakovane 24. apríla 1896.<br />
„Bolo by zbytočné vypisovať,<br />
s akými dojmami som si vypočul<br />
svoju skladbu, ktorej Mahler venoval<br />
tri skúšky a ktorú už hneď vzápätí<br />
uviedol po druhý raz.“ Foerster<br />
Berta Foersterová, rod. Lautererová<br />
(1869-1936)<br />
spomína na Mahlerov posudok: „Ak<br />
sa stanem samostatným dirigentom<br />
koncertným, uvediem vaše symfónie<br />
všetky.“ To sa však už nikdy nestalo.<br />
Koncom divadelnej sezóny 1900 –<br />
1901 vypršala Berte Foersterovej<br />
druhá štvorročná zmluva. Bolo to<br />
obdobie, keď Mahler už odišiel do<br />
Viedne a zo súboru odchádzali najlepší<br />
speváci. Za týchto okolností už<br />
Berta nechcela zmluvu obnovovať. To<br />
sa dozvedel Mahler vo Viedni a ponúkol<br />
jej angažmán vo viedenskej<br />
Dvornej opere, kde už bol riaditeľom.<br />
Ponuku prijala a v septembri 1901 nastúpila<br />
viedenské angažmán. V Dvornej<br />
opere pôsobila až do roku 1913,<br />
keď vo svojich 44 rokoch odišla do<br />
výslužby.<br />
Vo Viedni už nebol styk Foerstera<br />
s Mahlerom taký častý a intenzívny<br />
ako v Hamburgu. Mahler mal ako riaditeľ<br />
Dvornej opery okolo seba mnoho<br />
iných priateľov i priateľov svojej ženy<br />
23<br />
Svet Grálu<br />
26 | 2010