3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________Abundancia a denzita rysa ostrovidav Štiavnických vrchoch a Veľkej FatreJAKUB KUBALA 1 , MÁRIA APFELOVÁ 2 , TOMÁŠ IĽKO 1 , ĽUDOVÍT REMENÍK 2 , RADOVAN REŤKOVSKÝ 2 ,ROBIN RIGG 3 , JÚLIUS SCHESTÁG 2 , PETER SMOLKO 1 , BRANISLAV TÁM 4 , JURAJ ŽIAK 2 , CHRISTINEBREITENMOSER-WÜRSTEN 5 , DANILO FORESTI 5 , FRIDOLIN ZIMMERMANN 5 & URS BREITENMOSER 51Technická univerzita vo Zvolene, Ul. T.G. Masaryka 24, 960 53 Zvolen, SR; jakubkubala@zoznam.sk2Správa NP Veľká Fatra, Hviezdoslava 38, 036 01 Martin, SR3Slovak Wildlife Society, P.O. Box 72, 033 01 Liptovský Hrádok, SR; info@slovakwildlife.org4ZOO Bojnice, Zámok a okolie 6, 97201 Bojnice, SR5KORA, Thunstrasse 31, CH 3074 Muri (Bern), ŠvajčiarskoOchranu a manažment druhov je potrebnézakladať na relevantných údajoch o stave ichpopulácie. Žiadna z populácií rysa v Európe nie jegeograficky obmedzená len na územie jednejkrajiny (Kaczensky 2013a,b), z tohto dôvodu si ichpraktický manažment vyžaduje medzinárodnýprístup na viacerých geografických úrovniach(kontinent - populácia - krajina - lokalita).Populácia rysa ostrovida (<strong>Lynx</strong> <strong>lynx</strong>) v Karpatochje jednou z najdôležitejších populácií v Európe.Pozitívny stav rysa na Slovensku (v bývalomČeskoslovensku) v 70-tych a 80-tych rokoch 20.storočia umožnil realizáciu programov reštitúciedruhu v západnej a strednej Európe, pre ktoréSlovensko poskytlo zakladateľské zvieratá (Stehlík1979). V prvotnej fáze programov boli niektoré zreštituovaných populácií prosperujúce, avšaknásledne sa ich rast a rozširovanie pozastavilo(švajčiarske Alpy; Molinari-Jobin et al. 2003), alebovýrazne zredukovalo (Dinárske pohorie; Sindičić etal. 2013). Dôvody týchto problémov sú v súčasnostipredmetom prebiehajúceho výskumu, ale„inbreeding“ (príbuzenské kríženie) je s najväčšoupravdepodobnosťou jedným z hlavných hroziebpre prežitie týchto populácií. Navrhovanýmriešením je posilnenie jedincami zo zdrojovejpopulácie v Karpatoch.Karpatská populácia rysa by mala naďalejpredstavovať zdroj „originálnych“ genotypov prenasledujúce programy reštitúcie a posilneniapopulácií. Slovensko má v tomto kontexte osobitnúzodpovednosť za ochranu a manažment druhu,predovšetkým v spolupráci medzi ostatnýmikrajinami karpatského oblúka (von Arx et al. 2004).Hlavným predpokladom pre túto úlohu je dôkladnáochrana populácie a predovšetkým podrobnévyhodnotenie stavu autochtónnej populácie rysana Slovensku.Avšak napriek tomu, že populácia rysa vKarpatoch pravdepodobne nie je ohrozená, vsúčasnosti absentujú vedecké údaje o jej biológii,ekológii a stave. Je všeobecne akceptované, žeodhady kľúčových parametrov populácie(abundancia, denzita, trend) sú v slovenskýchKarpatoch značne nadhodnotené z dôvoduneadekvátnych metód monitoringu (Okarma et al.,2000, Salvatore et al. 2002, Linnell & Okarma2003). Oficiálne údaje sú založené na záznamoch zpoľovných revírov, ktorých výmera je v porovnaní sveľkosťou domovských okrskov rysov signifikantnemenšia, čo vedie k viacnásobnému sčítavaniu týchistých jedincov.Potrebné údaje o parametroch populácie jemožné získať s použitím relevantnej metodiky.<strong>Monitoring</strong> fotopascami (tzv. camera trapping) jev súčasnosti často používaný prístup pre odhadparametrov populácií zriedkavých druhov alebodruhov žijúcich skrytým spôsobom života a nízkejdenzite populácie, akými sú mačkovité šelmy(Karanth 1995). Rysy, podobne ako iné mačkovité________________________________________________________________________________________<strong>Monitoring</strong> <strong>Lynx</strong> <strong>lynx</strong> <strong>carpathicus</strong>, Rigg & Kubala (2015) 34
3. Výsledky zo západných Karpát / Results from the Western Carpathians________________________________________________________________________________________šelmy, majú jedinečné vzory škvrnitosti, na základektorých je možne individuálne rozlíšiť aidentifikovať jedincov. To umožňuje spoľahlivéodhadnutie parametrov populácie s posúdenímštatistickej presnosti.Hlavným cieľom tejto štúdie boloprostredníctvom monitoringu s fotopascamiodhadnúť a zhodnotiť parametre populácie rysaostrovida v slovenských Karpatoch.Materiál a metodikaSkúmané územia<strong>Monitoring</strong> rysa ostrovida bol realizovaný nadvoch modelových územiach, CHKO Štiavnickévrchy a NP Veľká Fatra, ktoré boli na základedizajnu Breitenmoser & Breitenmoser-Würsten(2008) nazvané referenčnými územiami.Štiavnické vrchy sa nachádzajú v Banskobystrickomkraji a majú rozlohu 776 km 2 . Územie jevyhlásené za chránenú krajinnú oblasť (CHKO) odroku 1979 a zahŕňa dve národné prírodnérezervácie (Kašivárová a Sitno), 10 prírodnýchrezervácií, 5 prírodných pamiatok a 9 územíeurópskeho významu (ÚEV). Štiavnické vrchy sanachádzajú v pásme chladnej až mierne chladnejhorskej klímy s vysokou vlhkosťou vzduchu.Priemerná teplota v januári je -5,1°C a v júli 15°C.Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 050 mm svýskytom snehovej pokrývky počas 105 dní.Štiavnické vrchy majú pomerne členitý reliéfs výskytom kotlín. Najvyšším bodom je vrch Sitno(1 009 m n.m.). Sklonitosť reliéfu sa pohybujemedzi 14 a 24° a orientácia dolín je prevažne na Jrespektíve JV. Lesnatosť územia je 65% sozastúpením buka (Fagus sylvatica), duba (Quercusspp.), hraba (Carpinus betulus), smreka (Piceaabies) a jedle (Abies alba). Nachádza sa tu 1 460rastlinných druhov, z ktorých je 9 endemitov, 100druhov vtákov, cca 20 druhov rýb a 40 druhovcicavcov. Spoločenstvo kopytníkov tvoria: jeleňlesný (Cervus elaphus), srnec lesný (Capreoluscapreolus), diviak lesný (Sus scrofa)a introdukovaný daniel škvrnitý (Dama dama)a muflón lesný (Ovis musimon). Gilda Carnivorazahrňuje okrem rysa, medveďa hnedého (Ursusarctos), líšku hrdzavú (Vulpes vulpes), jazvecalesného (Meles meles), vydru riečnu (Lutra lutra),kunu lesnú a kunu skalnú (Martes martes, M.foina), tchora (Putorius spp.) a mačku divú (Felissilvestris).Veľká Fatra sa nachádza v Banskobystrickoma Žilinskom kraji s rozlohou 784 km 2 . Štatútchránenej krajinnej oblasti bol vyhlásený v roku1973 a národného parku v roku 2002. Územiezahŕňa 15 národných prírodných rezervácií, 5prírodných rezervácií, jednu národnú prírodnúpamiatku, 10 prírodných pamiatok a 5 chránenýchareálov. Veľká Fatra je zaradená do sústavychránených území NATURA 2000 (ÚEV a chránenévtáčie územie). Územie sa nachádza v pásmechladnej horskej klímy s vysokou vlhkosťouvzduchu. Priemerná teplota v januári je -9°C a v júli16°C. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1 400 mmprevažne vo forme snehu. Pohorie má veľkúvnútornú členitosť reliéfu, v niektorých častiachs hlbokým až extrémne rezaným reliéfom apriemernou sklonitosťou reliéfu presahujúcou 24°.Najvyšším bodom je Ostredok (1 592 m n.m.).Celkovo je 90% Veľkej Fatry zalesnených sozastúpením najmä buka v nižších polohácha smreka vo vyšších polohách. Nachádzajú sa tunajmä horské druhy rastlín s množstvomendemitov a rastlinných spoločenstievzachovaných dokonca z rozličných postglaciálnychobdobí. Vyskytuje sa tu 110 druhov vtákov, cca 20druhov rýb a 60 druhov cicavcov. Zo šeliem sa naúzemí s rysom pravidelne vyskytuje medveďhnedý, vlk dravý (Canis lupus), líška hrdzavá, jazveclesný, vydra riečna, kuna lesná, kuna skalná amačka divá. Hlavné kopytníky sú jeleň lesný, srneclesný, diviak lesný plus introdukovaný kamzíkvrchovský alpský (Rupicapra rupicapra rupicapra).Dizajn monitoringu a zber dát<strong>Monitoring</strong> fotopascami bol zrealizovanýv dvoch prístupoch: 1) intenzívny deterministickýmonitoring s použitím priestorového odhaduparametrov populácie rysov (SCR; Efford 2004,Royle & Young 2008) a 2) extenzívny oportunistickýmonitoring počas celého roka s cieľom zistiť aidentifikovať čo najvyšší počet rysov na území. Priextenzívnom monitoringu boli použité samostatné________________________________________________________________________________________<strong>Monitoring</strong> <strong>Lynx</strong> <strong>lynx</strong> <strong>carpathicus</strong>, Rigg & Kubala (2015) 35