Farebný svet príbehu a jazyka Rút Lichnerovej JÁN KAČALA ... - SAV

nedá pomenovať, ale potom povie, že nekonečno chutí ako melón, že melón má chuť nekonečna.
(48)
Tajomnosťou pôsobia v texte niektoré vlastnosti a činy postáv, ich mená, ako sú Divozelka,
Ryšavec, Ryšavka, Zuza Načatá, Fero Zabudaj, súbor názvov cirkusových masiek, tak ako sa o nich
vraví na s. 67, ako aj značný výskyt neurčitých zámen typu akýsi, akosi, čosi, niekde, ktokoľvek a
podobne, ktoré akoby protirečili postulovanej presnosti rozprávania. Na druhej strane treba
povedať, že všetky zásady platia so zreteľom na konkrétnu opisovanú situáciu umeleckého diela.
Jazyk v príbehu o rieke tvorí jedinečný nástroj na pretlmočenie autorkinho umeleckého
zámeru. Tento záver potvrdzuje nielen vysoká umelecká účinnosť autorského jazyka, ale aj
poznanie bohatstva národného jazyka a rešpektovanie normy spisovného jazyka zo strany autorky,
ako aj používanie niektorých neprávom zabúdaných či obchádzaných prvkov, ako sú slová klepec,
paskudník, pitvor, vrava, smolnica, srieň, bakuľa, cárachy, opáčiť „skúsiť“, duriť (ryby), rozvravieť
sa, napajediť niekoho, lipnúť na niečom, priveľmi, dozaista, spojky ibaže, čo aj „hoci“, predložka
kvôli v účelovom (nie príčinnom) význame, tvary typu jesto, hlce, chmáce, mecú sa, konštrukcie
typu Michalova Lednerova prítomnosť, konštrukcie s privlastňovacím datívom, so skupinovou
číslovkou typu dvoje najlepších šiat a iné.
Celkovú vysokú (aj) jazykovú úroveň Lichnerovej Rieky neznižujú ani niektoré jazykové
nedostatky v okruhu morfológie, syntaxe, slovnej zásoby a tvorenia slov, hláskoslovia či pravopisu.
V oblasti morfológie je to čiastočné obchádzanie tvaru podmieňovacieho spôsobu minulého času (v
tých prípadoch, kde ide o nesplniteľnú podmienku, keďže je reč o minulom deji); priam krikľavé je
to tam, kde je takých dejov viacej, pričom niektoré z nich sú pomenované správnym tvarom: Na
rázcestiach [suka] volila správny smer, ani keby vedela, kam sa uberajú, ani keby bola rozumela,
keď sa rozprávajú, ktorou cestou sa majú vydať, ani keby si sama zvolila ten istý cieľ. (46) Tu sa
žiada upotrebiť formy minulého podmieňovacieho spôsobu aj pri tvaroch keby vedela a keby si
zvolila, t. j. náležite: keby bola vedela, keby si bola zvolila. V nominatíve a akuzatíve množného
čísla majú mužské zvieracie podstatné mená tvary podľa neživotných vzorov, preto vo vetách samci
strácali ostražitosť (6), triafať samcov (12), farba pripomínajúca rakov (90), vlastnil dvoch
plemenných býkov (95) príslušné tvary majú znieť: samce, raky, býky (dva plemenné býky). V
spojení čo otrávilo samé seba (60) je namieste vymedzovacie zámeno sám, sama, samo, nie zámeno
samý, samá, samé. Prídavné meno ryšavý v 2. a 3. stupni znie (naj)ryšavejší, nie najryšavší, ako sa
píše na s. 54.
Zo skladby upozorňujeme na tieto javy: v spojení so záporovým genitívom nie je v ňom
miesta (44) má stáť záporná slovesná podoba niet, t. j. niet v ňom miesta; v spojeniach nechala sa
oklamať; nechala sa vytrhnúť z hry vôní a farieb (10) sa v spisovnej slovenčine uprednostňuje
sloveso dať, t. j. dala sa oklamať, dala sa vytrhnúť z hry; v konštrukcii nedá sa podľa čoho zistiť,