Farebný svet príbehu a jazyka Rút Lichnerovej JÁN KAČALA ... - SAV

akordoch, knižka Š. Moravčíka je radostná, ihravá či miestami až „rozchichotaná“. Nájdeme tu
úžasné rýmovačky-cifrovačky, múdre ľudové príslovia v ich klasickej i aktualizovanej podobe,
jazykové prekrúcačky i prekáračky „zvukorebriny“ i „snovidiny“, recesizmy i rôzne „okotešinky“,
príklady na „zaumnizmy“ a nezabudlo sa ani na palindromy, akrostichy, súzvučky, prešmyčky,
vtipné kalambúry a slovné hry, optické básničky, kaligramy a ideogramy. Autor ponúka čitateľom,
malým i veľkým, na potešenie aj nárečové bohatstvo zo všetkých troch tretín Slovenska. Nepohrdne
pritom ani nadávkami a prekáračkami, lebo aj v nich sa prejavuje genius loci, hoci v tomto smere sa
zdá, akoby majstrami vynachádzavosti v tejto oblasti boli len Západoslováci a Východoslováci.
Stačí si však nalistovať príslušné strany venované nadávkam v starej Sbierke slovenských
porekadiel a jim podružných viet, ktoré zozbieral a usporiadal náš Pavol Dobšinský (vyšla vo
Viedni r. 1870, nové vydanie Slovenské obyčaje, povery a čary sa objavilo v r. 1993 v bratislavskom
vydavateľstve Pictus), a hneď je jasné, že ani Stredoslováci v ničom nezaostávajú za svojimi
západnými a východnými susedmi.
Autorom mnohých z uvedených jazykových hier a „okotešiniek“ je sám zostavovateľ,
ktorému sa, ako je známe, často aj ináč iba s veľkým úsilím darí vysloviť typickú školskú vetu.
Hneď sa mu do každej z nich dostávajú čertíky samopaše a hravosti. Je preto celkom pochopiteľné,
že aj do spolku pri zostavovaní tohto slovenského jazykovo-piesňového albumu si vzal takých
autorov, ktorí majú vysoko vyvinutý zmysel pre hru s jazykom, nikdy ich neopúšťa potešenie z
jazykových „vymýšľancov“, prípadne sa zaujímavo vyslovili aj o samom jazyku. Okrem Š.
Moravčíka a anonymnej tvorby našli tu autorské zastúpenie D. Hevier, Ľ. Feldek, V. Mihálik, J. I.
Bajza, S. B. Hroboň (z tohto autora by azda stačilo o jeden šafran menej), P. O. Hviezdoslav, M.
Ferko, J. Pavlovič, F. Strauss, P. Gregor a iní. Z vtipných bonmotov vyberme niečo na ilustráciu
aspoň z tvorby posledne menovaného Petra Gregora: „V jazyku existujú pravidlá a výnimky z
pravidiel. Výnimky pravidlá nepotvrdzujú, robia ich však znesiteľnejšími“. Alebo hoci tento: „Kto
má radšej cudzí jazyk ako vlastný, nemusí byť hnusný renegát ― môže byť i vášnivý milenec“.
Knižku Štefana Moravčíka venovanú velebeniu jazyka, ktorej pôsobivosť umocňuje grafická
úprava a obálka P. Blaža a ilustrácie D. Moravčíkovej, odporúčame rovnako detským i dospelým
čitateľom. Prídu si v nej nepochybne na svoje všetci hraví hráči, ktorí majú zmysel pre vtipné
vylomeniny, všetci pozitívne naladení čitatelia, ktorí neberú vždy ani jazyk len ako „sviatosť
oltárnu“, ale aj ako milého a dôverne známeho priateľa, s ktorým si môžu užiť aj veľa veselosti,
zábavy, fígľov i šibalstiev, a napokon aj tí, ktorí si zvykli držať skôr vážnu pózu, ale vedia oceniť
vydarené kúsky iných figliarov a eskamotérov. Štefan Moravčík vzdal týmto hold slovenskému
jazyku sebe vlastným spôsobom bez pátosu a s viditeľným pôžitkom. Som presvedčený, že prinesie
potechu všetkým čitateľom súcim na slovo.
Slavomír Ondrejovič