Farebný svet príbehu a jazyka Rút Lichnerovej JÁN KAČALA ... - SAV

časom vykonali zmeny pri písaní takzvaného tvrdého i (y).
Zo starších sú to rychtár a obylie. ― Ukážkové príklady máme (so slovom rychtár) poznove
z 11. zväzku Sobraných spisov Martina Kukučína (Martin 1927).
Rychtár sa zodvihol, pozrel po rozdráždenom zhromaždení. (60) ― Za stolom sedí rychtár,
dookola na laviciach boženíci (109) „Nie je to tak“, ozval sa pán rychtár. „Bachtár je bachtár. Kto sa
raz na niečo podoberie, nech to i koná.“ (112) ― Tutura dobre nezdrevenel, keď dopočul, čo obec
uzavrela. Šiel k rychtárovi, aby len pri starom zostalo. (105) ― „Čo sa budeme tu dotazovať,“
povedal rychtár. „Skoč po trúbu, aby už tu bola.“
Na oživenie situačný záznam. ― V druhom ročníku učiteľského ústavu v Lučenci (r. 1936)
sme s nebohým priateľom Quidom Matejkom našej triednej profesorke pani Božene Krhounovej (z
Moravy) na hodine slovenčiny položili dobiedzavú otázku, prečo v slove rychtár píšeme y, keď je
očividne prevzaté z nemčiny. Prekvapená odpovedala otázkou. „A tým písaním s mäkkým i máme
ukazovať, že je z nemčiny?“ Potom s osobným príznakom karhavo doplnila, či naša otázka nebodaj
nie je zo sympatie s Nemcami... Ale dodávam, že táto naša pani profesorka mala žičlivý vzťah ku
nám, bola odborne i pedagogicky dobre pripravená a pohotovo sa naučila i rozprávala po slovensky.
Pridávam poznámku aj okolo slova obylie. ― Jedna bratislavská stará mama (teda babka) sa
mi požalovala, že neraz, keď sa vnúčik (štvrták) vráti zo školy, je u nich peklo, lebo jej muž
(chlapcov dedko) nahnevane kričí, že žiačik doniesol pätorku z diktátu. Vraj i „toť včera“ sa tak
stalo. Vnuk mal pod diktátom veľkú pätorku preto, lebo nenapísal obilie s mäkkým i, ale s tvrdým,
obylie. Chlapec usedavo nariekal, ale sa pred nahnevaným starým otcom i bránil, že veď on si
myslel: obilie je bylina a to slovo patrí medzi vybrané.
Veru neviem, či chlapča nemalo pravdu; ktovie, či etymológia sa pri slove obylie/obilie
nepotkla, keď predpokladá, že súvisí so slovom byľ a to malo kedysi význam „hojnosť“.― No
nechajme v tomto prípade etymológiu bokom, ale priznajme, že tou pätorkou potrestaný a
zarmútený žiak mohol by mať i pravdu. ― Len dodávam, že náš platný pravopis sa dá učiť a
precvičovať aj múdrejšie, a teda i úspešnejšie ako len (prepáčte) neraz osprosťujúcimi takzvanými
diktátmi, ba navyše s vyžadovaním presného poradia „vybraných“ slov.
Nedalo mi to pätorkou obiľagované slovo obylie. Hľadal som ho. A veruže som ho našiel v
rukopisnej Kukučínovej próze Život ― ľúbosť (pozri v časti Poznámky vo vydaní Dielo I.,
Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry 1957, s. 342 ― 343). ― Tu úryvok:
Popod hory tiahne sa pole s lúkami. Pred troma dňami žltlo sa tu ešte obylie. Tam na hodnej
roli kosia štyria kosci skoro už biely jačmeň. Vidieť, ako sa biely rukáv koscov sem a tam mihá, ako
odťaté obylie sa do riadku ku ležiacemu ukladá. Ba skoro počuť i šust! Keď ostrá kosa obylie od