Farebný svet príbehu a jazyka Rút Lichnerovej JÁN KAČALA ... - SAV

Niektoré z nich sú takisto utvorené zo slovnej bázy končiacej sa na -in (typ klin, resp. Hliny)
príponou -ec (derivát Klinec, resp. Hlinec). Druhové zloženie pomenovaných geografických
objektov v tejto kategórii je veľmi pestré: obec, časť obce, miestna časť obce, osada, katastrálne
územie, dolina, vrch, chrbát, hrebeň, vodný tok, vodná nádrž, lúka, pasienok, horáreň a
trigonometrický bod. Vyexcerpovali sa názvy, z ktorých viaceré sa aj opakovane použili na
pomenovanie rozmanitých geografických objektov: Babinec, Barinec, Belinec. Čirinec, Dražinec,
Dubinec, Forinec, Hostinec, Hrabinec, Chrcholinec, Kocúrinec, Kotlibec, Kovalinec, Kozinec,
Kozlinec, Kurinec, Leklinec, Losinec, Málinec, Maštinec, Medvedinec, Ovčinec, Plevinec,
Podchmelinec, Podkozinec, Rovinec, Sirotinec, Skalinec, Slatvinec, Slovinec, Sovinec, Stračinec,
Suchinec, Šalfinec, Šikulinec, Včelinec, Vlčinec, Vovčinec, Vtáčinec, Zverinec, Žabinec, Žarinec a
Žrebčinec.
Konfrontácia obidvoch skupín štandardizovaných geografických názvov s apelatívnou
slovnou zásobou v akademickom Slovníku slovenského jazyka (1959 ― 1968) potvrdila okrem
dvoch výnimiek vzájomný súlad propriálnej a apelatívnej slovnej zásoby a zároveň aj súlad so
systémovým prvkom spisovnej slovenčiny reprezentovaným nulovou kvantitou v systémovej
prípone -inec: babinec, hostinec, kobylinec, kozinec, ovčinec, plevinec, sirotinec, vlčinec, vtáčinec,
zverinec, žabinec, žrebčinec. Dve výnimky v apelatívnej slovnej zásobe sú reprezentované slovami
kurínec a včelínec (zastarané slovo) a mohli byť motivované existenciou apelatív kurín a včelín,
hoci už v ďalších dvoch apelatívach je v tomto type apelatíva kvantita v procese derivácie -ín →
-inec zmenená: ovčín → ovčinec, žrebčín → žrebčinec.
4. Vyexcerpované štandardizované geografické názvy preukazujú dvojaký prístup k procesu
štandardizácie:
a) Na jednej strane vo väčšine prípadov v štandardizovaných geografických názvoch je
aplikovaná prípona, resp. zakončenie -inec (243 prípadov).
b) Na druhej strane v 4 prípadoch je aplikovaná prípona -ínec, tak sem možno zarátať ďalšie
dve podoby názvov, ktorými sú pomenované 4 geografické objekty: Manín → Manínec (vrch v obci
Podmanín v okrese Považská Bystrica), Trpín → Trpínec (samota v obci Litava, samota v obci
Senohrad a vodný tok v okrese Krupina).
Podobne nie celkom zreteľná je situácia i v korešpondujúcej apelatívnej slovnej zásobe, kde
sa väčšinou používa systémová prípona -inec, ale v dvoch prípadoch sa aplikuje prípona -ínec:
kurínec a včelínec (zastarané slovo).
5. Skúmanie štandardizovaných geografických názvov tvorených zo slovnej zásoby
slovotvornou príponou -inec/-ínec prinieslo v 4 prípadoch poznanie nezdôvodnenej aplikácie
nesystémovej prípony -ínec pri štandardizácii geografických názvov tohto slovotvorného typu.
Najmä nie je zdôvodniteľná existencia dvojíc štandardizovaných podôb Včelinec aj Včelínec aj
Chmelinec aj Chmelínec. Dvojaký prístup je aj v apelatívnej spisovnej slovnej zásobe. Tento