Farebný svet príbehu a jazyka Rút Lichnerovej JÁN KAČALA ... - SAV

a vari ešte viacej vyť/viť (-je, -jú, zavýja/zavíja)!
Ale vychádzajme z nášho platného pravopisu v školskej praxi. Na otázku kedy slová výr/vír
píšeme s mäkkým i, žiaci by uvádzali výpisky z vlastného čítania. A popri takejto otázke by učiteľ
mohol pridať (akoby „chyták“) otázku, či aj slovo rys píšeme dakedy s mäkkým i... A tu by potom
bolo namieste upozorniť, že raz sa významový rozdiel v pravopise uplatní, inokedy nie! Veru aj náš
človek [zaratujúc i staršieho učiteľa], ktorý sa z odbornej stránky slovenčinou nezapodieva, pri
otázke písania uvedených slov by sa zháčil, podistým i poplietol.
Nastolil som tu zasa iba neveľkú, čiastkovú zmenu nášho pravopisu, no podľa mojich
pedagogických skúseností aj toto žiakom zaváži a hádam pomôže aj pri úvahách o našom platnom
pravopise vôbec.
Niekoľko náznakových poukazov na okolnosti reformy pravopisu 1851 ― 1852
a) Hodžova a Hattalova reforma vniesla do nášho pravopisu historicko-etymologický princíp,
ktorý dakedy aj pokrivkáva. Zavážila tu najmä odborná autorita neskoršieho pražského pána
profesora Martina Hattalu.
b) Ľudovít Štúr pri návrhu na reformu predvídavo neprotestoval, lebo si uvedomoval, že by
jej odmietnutím podkopal možnosť zaradiť slovenčinu medzi samostatné slovanské jazyky. Mlčal i
preto, lebo sa mýlil pri frekvencii a funkcii spoluhlásky ľ, ale i pri zemepisnom rozšírení hlásky ä.
V tomto sa rozchádzal nielen s Hodžom, ale i Bernolákom. Pri písaní y (ypsilonu), „tvrdého“ i,
rešpektoval výskyt takejto hlásky a litery v iných slovanských jazykoch a príkru hrozbu, aby
spisovná slovenčina (podľa Jána Kollára) nepáchla bačovčinou...
Aj v tom je výsostné postavenie Ľudovíta Štúra, verného nástupcu Antona Bernoláka.
c) Dôležitejšie je, že aj na základe veľkorysej uvážlivosti Jána Hollého stredoslovenčina sa
prijala za základ spisovnej slovenčiny.
V tak trocha pristretom úmysle pridávam krátky text z Kukučínovej novely Mladé letá v
prepise podľa trvalo odmietanej reformy nášho pravopisu.
Bolo to začiatkom februára. Páňi profesori, ináč učbári, vidávaľi polročné visvedčeňia.
Mláďež višších tried usporadovala každí rok ňiekoľko ďivaďelních predstaveňí. Obecenstvo
tľieskalo, kím všetci ochotňíci ňevistúpiľi radom na javisko. ― Školská práca pretrhnutá
polročními skúškami a jatkovskím ďivadlom ťiekla riadnim koritom. Začaľi sa polročné prázdňini.
Petrík rovno bežal na svoj bit. Na dvore viďel vozík, pri ňom uviazané vipriahnuté koňe hosťiľi sa
pri korítku.
Poznámka. ― Nebohý náš priateľ Milan Urbančok v čase úvah o reforme nášho pravopisu
pred r. 1953 pripravoval štatistické porovnanie nášho návratného pravopisu s českým pravopisom.