Slovenská literatúra v Rumunsku - Slovenská národná knižnica
Slovenská literatúra v Rumunsku - Slovenská národná knižnica
Slovenská literatúra v Rumunsku - Slovenská národná knižnica
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
SLOVENSKÁ LITERATÚRA V RUMUNSKU<br />
Dominika Klegová*<br />
ANOCA, Dagmar Mária. SLOVENSKÁ LITERATÚRA<br />
V RUMUNSKU. Nadlak : Vydavateľstvo Ivan Krasko,<br />
2010. 319 s.<br />
* e-mail: dominika.klegova@gmail.com<br />
Dielo Slovenská literatúra v <strong>Rumunsku</strong>, ktorého autorkou<br />
je Dagmar Mária Anocová (Anoca), slovenská spisovateľka<br />
pôsobiaca v <strong>Rumunsku</strong>, predstavuje ucelené dejiny<br />
slovenskej literárnej produkcie v tejto krajine. Publikácia<br />
je rozdelená do troch častí – 1. Slovenská literatúra<br />
v <strong>Rumunsku</strong>, 2. Vývin slovenskej literatúry v <strong>Rumunsku</strong>,<br />
3. Slovenská literatúra v <strong>Rumunsku</strong> (vlastná).<br />
Ako uvádza autorka, slovenská literatúra v <strong>Rumunsku</strong><br />
vznikla na základoch písomníctva a ľudovej kultúry.<br />
Týmto, v určitom zmysle predliterárnym fenoménom<br />
sa zaoberá v prvej časti dejín, v ktorej sleduje začiatky<br />
písomníctva Slovákov v <strong>Rumunsku</strong> na rozhraní 18. a 19.<br />
storočia. Tu sa nachádzajú cenné údaje o širšom menšinovom<br />
kultúrnom a duchovnom živote Slovákov v <strong>Rumunsku</strong>.<br />
Historická a kultúrnohistorická vrstva týchto<br />
dejín je evidentná a veľmi dôležitá, lebo je to základ,<br />
z ktorého vznikala a na ktorom sa vyvíjala umelecká literatúra.<br />
Na konci 18. storočia a v 19. storočí boli literárne prejavy<br />
na slovenskej Dolnej zemi súčasťou celkového kultúrneho<br />
diania a bez širšieho kultúrnohistorického aspektu<br />
ich ani nemožno pochopiť. Anocová eviduje všetky literárne<br />
prejavy Slovákov v <strong>Rumunsku</strong> nielen v 19. storočí,<br />
ale aj v medzivojnovom období 20. storočia. Opodstatnenie<br />
pre svoju literárnohistorickú syntézu však mohla<br />
nájsť až v povojnovom období, keď táto literatúra začala<br />
naplno jestvovať ako súdržná duchovná entita. V tomto<br />
období už mohla sledovať slovenský literárny život<br />
v <strong>Rumunsku</strong> v celej komplexnosti a žánrovej diferencovanosti<br />
prózy, poézie, dramatickej tvorby, literatúry pre<br />
deti a literárnej vedy.<br />
V literárnohistorickom spracovaní súčasnej literatúry<br />
si autorka zvolila metódu vývinovo-typologického portrétovania<br />
jednotlivých spisovateľov. Ich literárne diela<br />
podrobne interpretuje a literárne javy a autorov objasňuje<br />
aj v náležitých kontextoch.<br />
Slovenská literatúra, ako ju chápeme dnes, je ucelený<br />
korpus, ktorý zahŕňa literatúru písanú na Slovensku<br />
a v iných končinách sveta. Slovenský literárny fenomén<br />
chápeme teda ako entitu zahrňujúcu celú literárnu produkciu<br />
napísanú v slovenskom jazyku kdekoľvek na<br />
svete, ktorý je do určitej miery poznačený aj kritériami<br />
mimoliterárneho charakteru (zemepisné, politické a iné<br />
činitele). Súhrou viacerých činiteľov vznikajú determinované<br />
súbory, ktoré možno označiť i termínom kontext.<br />
Ide predovšetkým o rozdelenie na slovenskú literatúru,<br />
tzv. materskú (na Slovensku, resp. na tzv. etnickom území),<br />
a na slovenskú literatúru spoza hraníc Slovenska, v rámci<br />
ktorej môžeme vyčleniť literatúru diaspóry a exilu.<br />
Slovenská diaspóra vznikala od druhej polovice<br />
17. storočia sťahovaním obyvateľstva z horných častí Slovenska<br />
do južnejších krajov Uhorska alebo do iných krajín<br />
Európy, resp. do zámoria, a to prevažne z ekonomických<br />
dôvodov. Túto časť slovenskej emigrácie nazývame<br />
diaspórou. Dnes sa kryje zväčša s komunitami Slovákov<br />
v Maďarsku, Juhoslávii, <strong>Rumunsku</strong>, Poľsku a Chorvátsku.<br />
Komunity v ostatných častiach sveta, najmä v západoeurópskych<br />
štátoch a v zámorí sa buď asimilovali, repatriovali,<br />
alebo vznikli z exulantov politických po roku 1945,<br />
resp. 1968, a preto ich pokladáme za exil.<br />
Literatúra diaspóry teda vznikla a vzniká v Juhoslávii,<br />
Maďarsku a <strong>Rumunsku</strong>, t. j. na území označovanom<br />
tradične ako Dolná zem, pričom do nej možno zahrnúť<br />
aj literárne snahy Slovákov vysťahovaných do štátov Západnej<br />
Európy a Ameriky pred rokom 1945.<br />
Autorov, ktorí sa vysťahovali zo Slovenska do krajín<br />
západného sveta po tomto roku, označujeme ako exilových<br />
spisovateľov, keďže odišli predovšetkým z politických<br />
dôvodov. Na rozdiel od slovenskej dolnozemskej<br />
literatúry exiloví autori vychádzali vo svojej literárnej<br />
tvorbe zväčša z podnetov domácej slovenskej literatúry<br />
a svoje diela ladili často polemicky, pričom si nevytvorili<br />
vlastný literárny kontext a nezaradili sa do širšieho literárneho<br />
kontextu danej krajiny, v ktorej žili a žijú.<br />
Autorov a ich dielo treba chápať ako súčasť slovenskej<br />
literatúry v <strong>Rumunsku</strong>, začleniť ich do slovenskej<br />
literatúry na Slovensku a pritom uvažovať o definovaní<br />
dvoch (prípadne viacerých) literárnych fenoménov (kontextov)<br />
ako priesečníkov, keďže sa natrvalo nepripútali<br />
k prostrediu, v ktorom žijú rumunskí Slováci.<br />
Slovenskú literatúru v <strong>Rumunsku</strong> môžeme definovať<br />
ako prejav literárnej tvorivosti príslušníkov slovenskej<br />
menšiny v rámci národnostnej kultúry (resp. subkultúry)<br />
Slovákov v <strong>Rumunsku</strong>. V tejto súvislosti autorka rozlišuje<br />
niekoľko základných kontextov – vlastný kontext, kontext<br />
slovenskej literatúry, dolnozemský literárny kontext<br />
a kontext rumunskej literatúry. Problémom bola tiež<br />
terminológia, teda otázka, ako pomenovať tento pojem.<br />
V textoch písaných po rumunsky sa vžilo spojenie „(rumunská)<br />
po slovensky písaná literatúra“, resp. „spisovatelia<br />
píšuci po slovensky“. Pavol Števček pokladá za najprimeranejší<br />
názov „slovenská literatúra v <strong>Rumunsku</strong>“.<br />
Ďalšou súčasťou knihy je vývoj slovenskej literatúry<br />
v <strong>Rumunsku</strong>, ktorý autorka rozdeľuje podľa jednotlivých<br />
období: rozhranie 18. a 19. storočia – 1918; od osídle-<br />
KNIŽNÁ KULTÚRA<br />
K N I Ž N I C A – R O Č . 1 3 , Č . 1 0 ( 2 0 1 2 ) ......................................................................................................<br />
39
DOMINIKA KLEGOVÁ / SLOVENSKÁ LITERATÚRA V RUMUNSKU<br />
KNIŽNÁ KULTÚRA<br />
nia po 70. roky 19. storočia; 70. roky 19. storočia – 1918;<br />
medzivojnové obdobie (1918 – 1945); po roku 1945; 60.<br />
roky; 70. roky; 80. roky a 90. roky.<br />
Literárna tvorba je rozdelená aj žánrovo – na prózu,<br />
poéziu, dramatickú tvorbu, literatúru pre deti a literárnu<br />
vedu. Spolu s biografickými portrétmi predstaviteľov<br />
prináša komplexný pohľad na vývoj slovenskej literatúry<br />
v <strong>Rumunsku</strong>.<br />
Záver knihy obsahuje poznámky k textu, prehľad minimálnej<br />
použitej literatúry, literárny portrét autorky od<br />
Michala Harpáňa, ako aj menný register a resumé napísané<br />
v rumunčine.<br />
Dagmar Mária Anocová (Anoca) sa narodila sa 28. decembra 1951 v Nadlaku, kde navštevovala slovenskú základnú<br />
a strednú školu. Na Univerzite v Bukurešti študovala odbor slovenčina a rumunčina a od roku 1971 pokračovala v štúdiu<br />
toho istého odboru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdia učila slovenčinu a rumunčinu na nadlackej<br />
škole (1975 – 1992), neskôr odišla na Fakultu cudzích jazykov a literatúr bukureštskej univerzity, kde začala pracovať ako<br />
odborná asistentka. V roku 1980 získala obhajobou dizertačnej práce Jazyk a štýl Mila Urbana v komparačnom kontexte<br />
doktorát a v roku 1998 docentúru.<br />
Tvorivými doménami tejto autorky sú poézia, próza, literatúra pre deti, prekladateľská činnosť, literárna kritika, literárna<br />
teória a história a lingvistika.<br />
V literatúre debutovala v roku 1977, keď v časopise Matičné čítanie publikovala poému v próze Variácie na tému Zamarovský.<br />
Odvtedy je v literatúre stále prítomná, od prvého zborníka slovenskej literatúry v <strong>Rumunsku</strong> Variácie (1978) až po<br />
ďalšie zborníky a periodiká, ktoré vychádzali v <strong>Rumunsku</strong>, na Slovensku, v Juhoslávii a Maďarsku.<br />
Ako poetka debutovala básnickou zbierkou Knihy rozlúčok, ktorá je v poradí šiestou zbierkou slovenského básnického<br />
slova v <strong>Rumunsku</strong> (predtým to boli zbierky Ivana Miroslava Ambruša a Ondreja Štefanku). Jej básnický vývoj<br />
prebiehal v oblúku zloženom z troch typologických úsekov. Na začiatku to bola intímna, ľúbostná lyrika v uvedenej<br />
zbierke Knihy rozlúčok (1985), reflexnú lyriku predstavuje zbierka Synonymia (1993), ktorá obsahuje tri cykly, resp. tri<br />
básnické pásma fragmentárneho typu – Znak, Záhrada, Ostrov. Tretí typ lyriky zameranej na prírodné dianie nachádzame<br />
v zbierke Ročné obdobia (1996), ktorá je podľa ročných období rozdelená do štyroch cyklov – Jarný cyklus,<br />
Reportáž z prežitého leta, Jesenný denník s višňou, Zima. Výber z básnickej tvorby vyšiel aj na Slovensku pod názvom<br />
Kniha stretnutí (1995).<br />
Tvorivý vývoj autorky pokračoval prózou. Tri rozsiahle prózy – Skúška, Rovnováha a Cesta – uverejnila pod spoločným<br />
názvom Kniha príbehov alebo poltóny (1988). Osobitne treba vyzdvihnúť žánrovú súdržnosť týchto noviel, ktorá u slovenských<br />
dolnozemský prozaikov nie je veľmi častá. Keď slovenskí básnici v Juhoslávii začali písať prózu, bolo jasne<br />
vidieť, že je to próza básnikov. No u Anocovej sa to v takej miere neprejavuje (jej hrdinkami sú intelektuálky). Novely<br />
z Knihy príbehov sú zaradené do súboru próz Zväčšenina (2001) spolu s ďalšími 12 rozsahovo kratšími prózami.<br />
Ďalší okruh jej literárnej tvorby predstavuje poézia a próza pre deti. Tento okruh úzko súvisí s jej pedagogickou činnosťou,<br />
najmä básne Knižka pre prvákov (1982), s ktorými aj knižne debutovala. V básnických cykloch Veršovaná abeceda,<br />
Veršované počítanie a Štyri ročné obdobia sa dôvtipným spôsobom dostávajú do detskej básne farby a zvieratá, ako<br />
o tom napísal Pavel Mučaji: „Knižka pre prvákov je úctyhodným pokusom písať poéziu podľa programu, čo znamená – podľa<br />
učebných osnov, a tak z učenia urobiť radosť a hru, ktorá pomôže deťom osvojiť si poznávanie písmen a čísel, svet vôkol<br />
nás, prírodu a okolie, ako sa nám nepretržite javia v stálej dialektike a premene ročných období.“ Podobnú funkciu majú<br />
rozprávky pre deti Kde bolo, tam bolo… (1997). Niektoré sú priamymi variáciami na témy ľudových rozprávok, žánrovým<br />
základom iných sú bájky.<br />
Paralelne s literárnou tvorbou prebieha aj odborná a vedecká tvorba spisovateľky. Odbornú tvorbu reprezentuje<br />
viacero čítaniek a príručiek pre potreby slovenských škôl v <strong>Rumunsku</strong>, vedecká tvorba zahŕňa literárnovedné diela<br />
a lingvistickú prácu Fonetika a fonológia slovenčiny (1998), ktorú napísala ako univerzitná pedagogička pre potreby<br />
vysokoškolskej výučby slovenčiny hlavne ako nematerinského jazyka v <strong>Rumunsku</strong>.<br />
V literárnovednej práci je očividný široký záber s rôznorodými okruhmi bádateľských záujmov. Píše literárnu kritiku,<br />
zaoberá sa literárnou a kultúrnou históriou a nevšedný záujem prejavuje aj o literárnu teóriu a komparatistiku. Knižné<br />
zhrnutia jej doterajšej literárnovednej činnosti obsahujú tituly Hľadanie sférického priestoru (1997), monografická<br />
literárnohistorická práca Slovenská literatúra v <strong>Rumunsku</strong> (2002) a kniha Literárne reflexie. V knihe Hľadanie sférického<br />
priestoru sú štúdie a kritiky zjednotené pod spoločným názvom Slovenská literatúra v <strong>Rumunsku</strong> a eseje pod spoločným<br />
názvom Moje literárne lásky. Prvú časť uvádzajú prehľadové štúdie Slovenská literatúra v <strong>Rumunsku</strong> a O slovenskej literatúre<br />
v <strong>Rumunsku</strong> ešte raz, čo potvrdzuje, že autorka sa nad ideou napísať literárnohistorickú syntézu slovenskej literatúry<br />
v <strong>Rumunsku</strong> zamýšľala už dlhšie.<br />
Dagmar Mária Anocová je poprednou slovenskou literárnou kritičkou v <strong>Rumunsku</strong>. Slovenskú menšinovú tvorbu v <strong>Rumunsku</strong><br />
chápe ako literárnu tvorbu, a nie ako prostriedok či spôsob zachovania a udržiavania národnej identity. Jej prístup<br />
k literatúre možno označiť ako osobný v tom zmysle, že do posudzovania a hodnotenia funkčne zapája svoje úvahy i svoje<br />
pochybnosti, a to nielen o iných, ale aj o sebe ako recipientke. Celkovo je jej literárnokritický štýl vybudovaný na esejistických<br />
základoch.<br />
Literárnovedné práce Anocovej sú zamerané väčšinou na slovenskú literárnu minulosť a súčasnosť v <strong>Rumunsku</strong>,<br />
z ktorých vychádza aj literárnohistorická syntéza tejto literatúry v dielo Slovenská literatúra v <strong>Rumunsku</strong>. Slovenskú národnú<br />
literatúru chápe ako celok, do ktorého sa organicky včleňujú nielen menšinové literatúry, ale všetky literárne<br />
diela napísané po slovensky kdekoľvek na svete.<br />
40 ...................................................................................................... K N I Ž N I C A – R O Č . 1 3 , Č . 1 0 ( 2 0 1 2 )