Slovenská literatúra v Rumunsku - Slovenská národná knižnica
Slovenská literatúra v Rumunsku - Slovenská národná knižnica
Slovenská literatúra v Rumunsku - Slovenská národná knižnica
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
DOMINIKA KLEGOVÁ / SLOVENSKÁ LITERATÚRA V RUMUNSKU<br />
KNIŽNÁ KULTÚRA<br />
nia po 70. roky 19. storočia; 70. roky 19. storočia – 1918;<br />
medzivojnové obdobie (1918 – 1945); po roku 1945; 60.<br />
roky; 70. roky; 80. roky a 90. roky.<br />
Literárna tvorba je rozdelená aj žánrovo – na prózu,<br />
poéziu, dramatickú tvorbu, literatúru pre deti a literárnu<br />
vedu. Spolu s biografickými portrétmi predstaviteľov<br />
prináša komplexný pohľad na vývoj slovenskej literatúry<br />
v <strong>Rumunsku</strong>.<br />
Záver knihy obsahuje poznámky k textu, prehľad minimálnej<br />
použitej literatúry, literárny portrét autorky od<br />
Michala Harpáňa, ako aj menný register a resumé napísané<br />
v rumunčine.<br />
Dagmar Mária Anocová (Anoca) sa narodila sa 28. decembra 1951 v Nadlaku, kde navštevovala slovenskú základnú<br />
a strednú školu. Na Univerzite v Bukurešti študovala odbor slovenčina a rumunčina a od roku 1971 pokračovala v štúdiu<br />
toho istého odboru na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Po skončení štúdia učila slovenčinu a rumunčinu na nadlackej<br />
škole (1975 – 1992), neskôr odišla na Fakultu cudzích jazykov a literatúr bukureštskej univerzity, kde začala pracovať ako<br />
odborná asistentka. V roku 1980 získala obhajobou dizertačnej práce Jazyk a štýl Mila Urbana v komparačnom kontexte<br />
doktorát a v roku 1998 docentúru.<br />
Tvorivými doménami tejto autorky sú poézia, próza, literatúra pre deti, prekladateľská činnosť, literárna kritika, literárna<br />
teória a história a lingvistika.<br />
V literatúre debutovala v roku 1977, keď v časopise Matičné čítanie publikovala poému v próze Variácie na tému Zamarovský.<br />
Odvtedy je v literatúre stále prítomná, od prvého zborníka slovenskej literatúry v <strong>Rumunsku</strong> Variácie (1978) až po<br />
ďalšie zborníky a periodiká, ktoré vychádzali v <strong>Rumunsku</strong>, na Slovensku, v Juhoslávii a Maďarsku.<br />
Ako poetka debutovala básnickou zbierkou Knihy rozlúčok, ktorá je v poradí šiestou zbierkou slovenského básnického<br />
slova v <strong>Rumunsku</strong> (predtým to boli zbierky Ivana Miroslava Ambruša a Ondreja Štefanku). Jej básnický vývoj<br />
prebiehal v oblúku zloženom z troch typologických úsekov. Na začiatku to bola intímna, ľúbostná lyrika v uvedenej<br />
zbierke Knihy rozlúčok (1985), reflexnú lyriku predstavuje zbierka Synonymia (1993), ktorá obsahuje tri cykly, resp. tri<br />
básnické pásma fragmentárneho typu – Znak, Záhrada, Ostrov. Tretí typ lyriky zameranej na prírodné dianie nachádzame<br />
v zbierke Ročné obdobia (1996), ktorá je podľa ročných období rozdelená do štyroch cyklov – Jarný cyklus,<br />
Reportáž z prežitého leta, Jesenný denník s višňou, Zima. Výber z básnickej tvorby vyšiel aj na Slovensku pod názvom<br />
Kniha stretnutí (1995).<br />
Tvorivý vývoj autorky pokračoval prózou. Tri rozsiahle prózy – Skúška, Rovnováha a Cesta – uverejnila pod spoločným<br />
názvom Kniha príbehov alebo poltóny (1988). Osobitne treba vyzdvihnúť žánrovú súdržnosť týchto noviel, ktorá u slovenských<br />
dolnozemský prozaikov nie je veľmi častá. Keď slovenskí básnici v Juhoslávii začali písať prózu, bolo jasne<br />
vidieť, že je to próza básnikov. No u Anocovej sa to v takej miere neprejavuje (jej hrdinkami sú intelektuálky). Novely<br />
z Knihy príbehov sú zaradené do súboru próz Zväčšenina (2001) spolu s ďalšími 12 rozsahovo kratšími prózami.<br />
Ďalší okruh jej literárnej tvorby predstavuje poézia a próza pre deti. Tento okruh úzko súvisí s jej pedagogickou činnosťou,<br />
najmä básne Knižka pre prvákov (1982), s ktorými aj knižne debutovala. V básnických cykloch Veršovaná abeceda,<br />
Veršované počítanie a Štyri ročné obdobia sa dôvtipným spôsobom dostávajú do detskej básne farby a zvieratá, ako<br />
o tom napísal Pavel Mučaji: „Knižka pre prvákov je úctyhodným pokusom písať poéziu podľa programu, čo znamená – podľa<br />
učebných osnov, a tak z učenia urobiť radosť a hru, ktorá pomôže deťom osvojiť si poznávanie písmen a čísel, svet vôkol<br />
nás, prírodu a okolie, ako sa nám nepretržite javia v stálej dialektike a premene ročných období.“ Podobnú funkciu majú<br />
rozprávky pre deti Kde bolo, tam bolo… (1997). Niektoré sú priamymi variáciami na témy ľudových rozprávok, žánrovým<br />
základom iných sú bájky.<br />
Paralelne s literárnou tvorbou prebieha aj odborná a vedecká tvorba spisovateľky. Odbornú tvorbu reprezentuje<br />
viacero čítaniek a príručiek pre potreby slovenských škôl v <strong>Rumunsku</strong>, vedecká tvorba zahŕňa literárnovedné diela<br />
a lingvistickú prácu Fonetika a fonológia slovenčiny (1998), ktorú napísala ako univerzitná pedagogička pre potreby<br />
vysokoškolskej výučby slovenčiny hlavne ako nematerinského jazyka v <strong>Rumunsku</strong>.<br />
V literárnovednej práci je očividný široký záber s rôznorodými okruhmi bádateľských záujmov. Píše literárnu kritiku,<br />
zaoberá sa literárnou a kultúrnou históriou a nevšedný záujem prejavuje aj o literárnu teóriu a komparatistiku. Knižné<br />
zhrnutia jej doterajšej literárnovednej činnosti obsahujú tituly Hľadanie sférického priestoru (1997), monografická<br />
literárnohistorická práca Slovenská literatúra v <strong>Rumunsku</strong> (2002) a kniha Literárne reflexie. V knihe Hľadanie sférického<br />
priestoru sú štúdie a kritiky zjednotené pod spoločným názvom Slovenská literatúra v <strong>Rumunsku</strong> a eseje pod spoločným<br />
názvom Moje literárne lásky. Prvú časť uvádzajú prehľadové štúdie Slovenská literatúra v <strong>Rumunsku</strong> a O slovenskej literatúre<br />
v <strong>Rumunsku</strong> ešte raz, čo potvrdzuje, že autorka sa nad ideou napísať literárnohistorickú syntézu slovenskej literatúry<br />
v <strong>Rumunsku</strong> zamýšľala už dlhšie.<br />
Dagmar Mária Anocová je poprednou slovenskou literárnou kritičkou v <strong>Rumunsku</strong>. Slovenskú menšinovú tvorbu v <strong>Rumunsku</strong><br />
chápe ako literárnu tvorbu, a nie ako prostriedok či spôsob zachovania a udržiavania národnej identity. Jej prístup<br />
k literatúre možno označiť ako osobný v tom zmysle, že do posudzovania a hodnotenia funkčne zapája svoje úvahy i svoje<br />
pochybnosti, a to nielen o iných, ale aj o sebe ako recipientke. Celkovo je jej literárnokritický štýl vybudovaný na esejistických<br />
základoch.<br />
Literárnovedné práce Anocovej sú zamerané väčšinou na slovenskú literárnu minulosť a súčasnosť v <strong>Rumunsku</strong>,<br />
z ktorých vychádza aj literárnohistorická syntéza tejto literatúry v dielo Slovenská literatúra v <strong>Rumunsku</strong>. Slovenskú národnú<br />
literatúru chápe ako celok, do ktorého sa organicky včleňujú nielen menšinové literatúry, ale všetky literárne<br />
diela napísané po slovensky kdekoľvek na svete.<br />
40 ...................................................................................................... K N I Ž N I C A – R O Č . 1 3 , Č . 1 0 ( 2 0 1 2 )