Otvoriť - EUROREPORT plus
08.11.2014 • Views
Share Embed Flag

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
euroreportplus.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Január / Február 2012<br />

2,50 €<br />

POĽSKÁ republika<br />

úspešné osobnosti<br />

a spoločnosti<br />

informatizácia

SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA<br />

SLOVAK NEWS AGENCY<br />

ROZDIELY PROJEKTOVANIA<br />

V ZAHRANIČÍ A NA SLOVENSKU<br />

KAM SMERUJE NAJVÄČŠÍ<br />

STAVEBNÝ TRH NA SVETE?<br />

GLOBÁLNA KRÍZA A PERSPEKTÍVY<br />

STAVEBNÍCTVA<br />

Hotel Gate One | Bratislava | 15. 2. 2012 | www.informslovakia.sk<br />

Generálny partner: Hlavný partner: Partneri: Mediálni partneri:

Obsah<br />

Sme členmi<br />

jedného klubu,<br />

máme spoločné<br />

záujmy<br />

Rozhovor<br />

s M. Dzurindom<br />

Obsah<br />

Predsedníctvo<br />

posilnilo pozíciu<br />

Poľska<br />

Rozhovor<br />

s A. Krawczykom<br />

Jerzy Buzek:<br />

Potrebujeme<br />

viac Európy<br />

4 5 6<br />

Sme členmi jedného klubu, máme spoločné záujmy<br />

(Rozhovor s M. Dzurindom) ........................................................................... 4<br />

Predsedníctvo posilnilo pozíciu Poľska<br />

(Rozhovor s A. Krawczykom) ......................................................................... 5<br />

Jerzy Buzek: Potrebujeme viac Európy................................................... 6<br />

Hľadanie zdrojov rastu aj emancipácie<br />

(S. Motusová) ............................................................................................... 8<br />

Poľský unikát: do recesie sa krajine nechce (S. Boldocká) ................. 10<br />

Na spoločnej ceste ................................................................................. 12<br />

Poslanie Janusza Korczaka pre dnešnú Európu<br />

(A. Krawczyk) ............................................................................................ 13<br />

Len na skok do lona čarovnej prírody<br />

(M. Šišuláková) ........................................................................................... 14<br />

Za kultúrou do Poľska (L. Volko) ............................................................ 16<br />

Futbalové zraky sa upierajú na poľské a ukrajinské štadióny<br />

(J. Kšiňan) ................................................................................................... 18<br />

Aktivity Poľského inštitútu (S. Bachleda) ............................................... 20<br />

ARDACO, a. s. .......................................................................................... 21<br />

Desať rokov Partnerstiev pre prosperitu<br />

(Rozhovor s M. Ištvánom)............................................................................. 22<br />

Prístup k mladým talentom z celého sveta.......................................... 23<br />

Informatizácia slovenských miest a obcí – aké sú možnosti?<br />

(Ľ. Petrík)..................................................................................................... 24<br />

ICZ Slovakia a. s. ................................................................................... 25<br />

Datalan, a. s. ........................................................................................... 26<br />

Nová doba<br />

(Rozhovor s J. Kmeťom – CSC Computer Sciences spol. s r. o.) ..................... 27<br />

ŽP Informatika, s. r. o. ........................................................................... 28<br />

Siemens Enterprise Communications, a. s. ......................................... 29<br />

HP Discover 2011 (Ľ. Jurík) ..................................................................... 30<br />

In Form Slovakia, s. r. o.<br />

(Konferencia Logistika) ................................................................................ 30<br />

Globálne financie po kríze (V. M. Savšukov) .......................................... 32<br />

Slovensko a zahraničné investície – kde sme a kam kráčame<br />

(SARIO) ...................................................................................................... 34<br />

Medzi zásady HP patria princípy zodpovedného podnikania<br />

(Rozhovor s M. Kubalom – HP Slovakia, s. r. o.) .......................................... 36<br />

Podmienkou úspechu je spolupráca<br />

(Rozhovor s P. Belinským – SACR) ............................................................... 38<br />

Korupcia je premárnená šanca pre budúcnosť!<br />

(Rozhovor s D. Ťanom – Skanska SK a. s.) ................................................... 39<br />

Pohľad podnikateľa na voľby<br />

(Rozhovor s I. Trančíkom – I. TRAN., s. r. o.) ............................................... 40<br />

Úspech iných je našou najlepšou reklamou<br />

(Rozhovor s J. Kuracinom – Grand Power, s. r. o.) ....................................... 42<br />

Mojou víziou je zaviesť mestskú hromadnú dopravu v Senci<br />

(Rozhovor s Ľ. Andrássym – L + L autobusová doprava, s. r. o.) ................... 44<br />

Pracovníkov zabezpečíme do dvoch hodín<br />

(Rozhovor s E. Dono – Largo SK, s. r. o.) ..................................................... 45<br />

Investície do technológií a logistiky znamenajú budúcnosť<br />

a konkurencieschopnosť (Rozhovor s E. Balažiom – Neografia, a. s.) ...... 46<br />

Nové knihy (I. Szabó) .............................................................................. 47<br />

Písanie je vždy ťažká vec (Rozhovor s J. Blažkovou) ................................ 48<br />

Som späť! (Rozhovor s T. Huszárom) ......................................................... 51<br />

Aj malý národ má veľké osobnosti (B. Vrzgulová) ................................ 54<br />

Máme byť na čo hrdí (M. Šišuláková) ...................................................... 56<br />

Znovuzrodenie Matice (Rozhovor s M. Tkáčom) ...................................... 58<br />

Ojedinelá rekonštrukcia svetových parametrov (S. Bachleda) ............ 60<br />

Až vo svete som sa stal vlastencom (M. Stano) .................................... 62<br />

Na konci tunela predsa musí byť nejaké svetlo (S. Motusová) ............ 64<br />

Budúcnosť je najmä nezvládnutý dnešok (A. Hykisch) ......................... 66<br />

Uchráňme si sociálny štát! (Rozhovor s B. R. Barberom) ......................... 68<br />

Európsky parlament ............................................................................... 70<br />

Ľudia a udalosti ...................................................................................... 71<br />

Európska komisia ................................................................................... 72<br />

Diplomati (T. Jaglová) ............................................................................... 73<br />

Infoservis NR SR ...................................................................................... 74<br />

Infoservis prezidentskej kancelárie .......................................................76<br />

Summary .................................................................................................. 77<br />

Január / Február 2012<br />

ISSN 1336-8796<br />

Editor a šéfredaktor: Ľuboš Jurík • Nakladateľstvo: <strong>EUROREPORT</strong> <strong>plus</strong>, s. r. o., Kukuričná 17, 831 03 Bratislava, v spolupráci s Kanceláriou<br />

prezidenta SR, vládou SR, NR SR, Kanceláriou Európskeho parlamentu v SR a VÚC • MK ev 2906/09 • Šéfredaktor: Ľuboš Jurík, 0903 256 658,<br />

ljurik@euroreport<strong>plus</strong>.sk • Zástupkyňa šéfredaktora: Beata Vrzgulová, 0948 526 605, vrzgulova@euroreport<strong>plus</strong>.sk • Summary: Mária Vrabcová<br />

(mariavrabcova@hotmail.com) • Vedúca odd. marketingu: Eva Juríková, 0903 547 125, marketing@euroreport<strong>plus</strong>.sk • Výroba: REPUBLICA<br />

• Tlač: KOPRINT, Banská Bystrica • Cena jedného výtlačku: 2,50 € • Ročník: XV. • Redakcia nezodpovedá za obsah reklamných materiálov.<br />

Nevyžiadané rukopisy a fotografie nevraciame. • Obálka: Banská Štiavnica (do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísaná v roku 1993),<br />

foto: dreamstime.com Kontakt: redakcia@euroreport<strong>plus</strong>.sk, http://www.euroreport<strong>plus</strong>.sk<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

3

Poľská republika<br />

Sme členmi jedného klubu,<br />

máme spoločné záujmy<br />

Spolupráca Slovenskej republiky a Poľskej republiky dosahuje tradične vysokú úroveň.<br />

Obe krajiny okrem spoločnej histórie, hraníc, blízkosti jazyka, členstva v Európskej únii spája tiež<br />

spolupráca v zoskupení V4. Preto pri ukončení poľského predsedníctva v EÚ publicistka<br />

Mária Šišuláková požiadala o rozhovor ministra zahraničných vecí SR Mikuláša Dzurindu.<br />

Foto: dreamstime.com<br />

■■ Poľská republika prevzala od Maďarska<br />

predsedníctvo EÚ v čase, keď sa končilo naše<br />

ročné vedenie na čele V4. Aké impulzy ponúkla<br />

Vyšehradská skupina Poľsku?<br />

Jednou z významných priorít poľského<br />

predsedníctva bola agenda Východného partnerstva,<br />

ktorá patrí medzi priority všetkých<br />

krajín V4. Podporovali sme kroky poľského<br />

predsedníctva zamerané na jeho posilnenie<br />

a prehĺbenie spolupráce s našimi východnými<br />

partnermi. Práve počas poľského predsedníctva<br />

v EÚ sa V4 dohodla na vytvorení nového<br />

programu Medzinárodného vyšehradského<br />

fondu určeného na podporu občianskej spoločnosti,<br />

reforiem a demokratizácie v šiestich<br />

krajinách Východného partnerstva.V4 tiež<br />

jednoznačne dala potrebné impulzy na udržanie<br />

dynamiky a otvorenosti procesu rozširovania<br />

Európskej únie zvlášť na západnom Balkáne<br />

a prispela k úspešnému príbehu Chorvátska,<br />

ktoré sa na budúci rok stane 28. členskou<br />

krajinou EÚ.<br />

■■ Hoci slovensko-poľská spolupráca je potvrdená<br />

množstvom zmlúv a dohôd, ani ony neposkytujú<br />

plnú šancu ďalšej spolupráce. Mám<br />

na mysli oprávnené sťažnosti na dopravné<br />

spojenia práve na našej strane spoločnej hranice.<br />

Hovorili ste o tom s ministrom dopravy,<br />

v čom je u nás problém?<br />

Nedostatočné dopravné prepojenia medzi<br />

Slovenskom a Poľskom predstavujú dlhodobý<br />

problém. Jeho riešenie neovplyvní len bilaterálne<br />

vzťahy, ale má aj širší význam pre stredoeurópsky<br />

región. Dobudovanie priamych<br />

spojení v okolí slovensko-poľskej hranice bez<br />

adekvátnej ďalšej infraštruktúry vybudovanej<br />

v rámci Slovenska však nepredstavuje dobré<br />

riešenie tohto problému. Stavba diaľnic<br />

a cestnej infraštruktúry je finančne náročná<br />

a pri obmedzených zdrojoch môžeme napredovať<br />

len postupnými krokmi.<br />

Pozitívnym príkladom spolupráce môže<br />

byť nedávne otvorenie novo zrekonštruovaného<br />

medzištátneho cestného spojenia na Spiši<br />

medzi Osturňou a Nedecou, kde sa spoločne<br />

na oboch stranách hranice zrekonštruovalo<br />

takmer 22 km ciest, 7 mostov, vybudoval sa<br />

cyklistický chodník s osvetlením i chodník<br />

pre peších turistov spájajúci Spišskú Starú<br />

Ves s hradom v Nedeci v celkovej hodnote 7,2<br />

mil. eur. Verím, že sa v budúcnosti budeme<br />

môcť pochváliť ďalšími úspešnými projektmi<br />

v tejto oblasti.<br />

■■ Uplynulých šesť mesiacov poznamenalo<br />

množstvo udalostí: po prudkom nástupe arabskej<br />

jari sa udalosti v arabskom svete po Kaddáfího<br />

smrti zmiernili, ale neskončili sa. Európa<br />

bojuje s rastom ilegálnej migrácie. Čo<br />

v tejto situácii môže a čo robilo Poľsko?<br />

Nelegálna migrácia je dlhodobou výzvou<br />

pre Európsku úniu, preto bolo potrebné vypracovať<br />

návrhy opatrení a mechanizmov,<br />

prostredníctvom ktorých by EÚ bola schopná<br />

zvrátiť negatívne trendy a riadiť migračné tlaky.<br />

V rámci posilňovania partnerstiev s tretími<br />

krajinami sa začal dialóg o migrácii, mobilite<br />

a bezpečnosti s Tuniskom a Marokom<br />

s cieľom nadviazať obdobný dialóg s Egyptom,<br />

Líbyou a Alžírskom, hneď ako to situácia<br />

v týchto krajinách dovolí. Pripravuje sa zavedenie<br />

tzv. entry/exit systému, ktorý by umožňoval<br />

registráciu štátnych príslušníkov tretích<br />

krajín na vonkajších hraniciach EÚ.<br />

Postoj Poľska v oblasti migrácie a azylu do<br />

značnej miery odzrkadľuje aj záujmy Slovenska.<br />

Sme členmi jedného klubu a preto je aj<br />

naším záujmom čo najlepšia ochrana vonkajšej<br />

hranice EÚ ako celku.<br />

■■ Stabilitu vo svete narúša turbulentná ekonomická<br />

situácia a problémy s euromenou.<br />

Naši poľskí susedia nie sú členmi eurozóny<br />

a oddialili termín svojho vstupu do nej. Nakoľko<br />

mohli ovplyvňovať dianie okolo eura?<br />

Poľsko v úlohe predsedajúcej krajiny EÚ<br />

obstálo veľmi dobre, aj čo sa týka angažovanosti<br />

v riešení otázok dlhovej krízy. Samozrejme,<br />

ako nečlenská krajina menovej únie malo<br />

isté limity aktivít, nakoľko najťažšie strategické<br />

rozhodnutia sa prijímali v rámci eurozóny.<br />

Dôležité je prijatie opatrení, ktoré vedú i k zaisteniu<br />

súčinnosti medzi krajinami eurozóny<br />

a ostatnými členmi EÚ. Členské štáty mimo<br />

eurozóny tak budú pravidelne konzultovať<br />

a budú informované o prípravách a výsledkoch<br />

rokovaní eurozóny.<br />

■■ Váš poľský kolega Radoslaw Szikorski koncom<br />

novembra 2011 v Berlíne predniesol historickú<br />

výzvu, keď povedal: „Požadujem od<br />

Nemecka, aby vo vlastnom záujme aj v záujme<br />

nás pomohlo eurozóne prežiť a prosperovať.<br />

Dobre viete, že nikto iný to urobiť nemôže.“<br />

Konštatoval, že sa obáva nemeckej sily menej,<br />

než sa začína báť nemeckej nečinnosti. Sú to<br />

opodstatnené slová?<br />

Je zrejmé, že všetkým krajinám eurozóny,<br />

ako aj EÚ záleží na tom, aby sa eurozóna<br />

nerozpadla. Veľmi na tom záleží, samozrejme,<br />

aj Nemecku, ktoré to dokazuje<br />

svojím zodpovedným prístupom k riešeniu<br />

dlhovej krízy. Bolo by preto nespravodlivé<br />

obviňovať Nemecko z nečinnosti. V zásade<br />

však rozumiem tej časti vyjadrenia ministra<br />

Sikorského, v ktorej zdôrazňuje význam<br />

Nemecka pre záchranu eura. Dobre vieme,<br />

že Nemecko je kľúčovým členom eurozóny<br />

a jej najväčšou ekonomikou. Spolu s Francúzskom<br />

predstavujú jej „hospodársky motor“.<br />

■■ Ktoré kroky Poľska počas jeho predsedníctva<br />

považujete za najprínosnejšie?<br />

Uplynulé poľské predsedníctvo možno<br />

hodnotiť veľmi pozitívne. Bolo náročné,<br />

keďže dlhová kríza v eurozóne do veľkej<br />

miery zatienila všetky ostatné témy. Mimoriadne<br />

dôležitým príspevkom hneď v úvode<br />

bolo dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom<br />

a prijatie balíka šiestich legislatívnych<br />

návrhov na posilnenie hospodárskeho<br />

riadenia. Teší ma, že poľské predsedníctvo<br />

bolo aktívne predovšetkým v podpore kohézie,<br />

a pozitívne hodnotíme rokovania, ktoré<br />

vied lo v záujme prijatia budúceho viacročného<br />

finančného rámca. Na decembrovom zasadnutí<br />

Európskej rady došlo tiež k predbežnej<br />

dohode o fiškálnej únii. Verím preto, že<br />

posilnenie hospodárskeho riadenia, ktoré je<br />

kontinuálnym procesom, je na dobrej ceste.<br />

Zároveň ma však mrzí, že sa nepodarilo dosiahnuť<br />

zhodu v otázke zmien v európskych<br />

zmluvách, ku ktorým by došlo na úrovni<br />

EÚ27.<br />

Z pohľadu našej hodnotovej zahraničnej<br />

politiky oceňujem usporiadanie samitu Východného<br />

partnerstva a dodanie ďalších impulzov<br />

na jeho rozvoj. Za mimoriadne dôležité<br />

tiež považujem potvrdenie pokračovania<br />

politiky rozširovania. Úspešné zavŕšenie<br />

integračných snáh Chorvátska predstavuje<br />

podpis prístupovej zmluvy v závere poľského<br />

predsedníctva. <br />

<br />

4 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Poľská republika<br />

Predsedníctvo<br />

posilnilo pozíciu Poľska<br />

Poľské predsedníctvo v Rade EÚ zožalo výborné hodnotenia. Poliaci prevzali úlohu v ťažkých<br />

podmienkach svetovej finančnej krízy, napriek tomu si povinnosti nielen splnili,<br />

ale aj významne zviditeľnili svoju krajinu. O tejto téme hovorila<br />

s veľvyslancom Poľskej republiky v SR Andrzejom Krawczykom novinárka Tatiana Jaglová.<br />

■■ Predsedníctvo v Rade EÚ sa<br />

Poľsku skončilo 31. decembra<br />

2011. Ako hodnotíte splnenie<br />

poľských zámerov?<br />

Aj napriek zmenám, limitujúcim<br />

úlohu rotačného predsedníctva<br />

v Rade EÚ, jeho<br />

rea lizácia je naďalej jednou<br />

z najkomplikovanejších úloh,<br />

ktoré členské štáty vykonávajú.<br />

Zároveň je to však šanca získať<br />

pozitívne hodnotenia od iných<br />

členských štátov, aj možnosť<br />

výraznejšieho vplyvu na formovanie<br />

európskej integrácie a realizáciu<br />

vlastných záujmov v tejto<br />

sfére.<br />

Poľské predsedníctvo pripadlo<br />

na veľmi ťažké obdobie hospodárskej<br />

krízy, ktoré prinieslo nestabilitu,<br />

nevyhnutnosť riešenia<br />

vzniknutých konfliktov a vynútilo<br />

si korektúru prvotných plánov.<br />

Mnoho ľudí, najmä v krajinách<br />

tzv. starej Európy, sa obávalo, či<br />

si poradíme s organizáciou, či<br />

naša štátna správa je dostatočne<br />

pripravená zorganizovať také<br />

množstvo stretnutí a konferencií<br />

za účasti zástupcov dvadsiatich<br />

siedmich krajín. Parlamentné<br />

voľby, ktoré sa konali počas predsedníctva,<br />

priniesli aj dodatočné<br />

obavy. Spomíname si, ako vnútorný<br />

politický konflikt v krajine<br />

vrhol tieň na české predsedníctvo.<br />

Vývoj udalostí na vnútornej<br />

politickej scéne bol, ako vieme,<br />

problémom počas maďarského<br />

predsedníctva. Avšak podľa<br />

niektorých poli ti kov a expertov<br />

– o tom, či sa dané predsedníctvo<br />

skončilo úspešne, rozhodne<br />

napokon hodnotenie<br />

verejnosti spravujúcej krajiny,<br />

ako aj verejnosti a politických<br />

elít iných členských štátov. Aj<br />

z tohto dôvodu by som rád citoval<br />

vyjadrenia, ktoré nám adresovali<br />

naši posudzovatelia. Myslím<br />

si, že najcharakteristickejšie<br />

bolo hodnotenie lídra sociálnodemokratickej<br />

frakcie v EP Martina<br />

Schulza, ktorý poľské predsedníctvo<br />

vyhodnotil ako najlepšie<br />

za posledné roky. Dnes už vieme,<br />

že to bolo jedno z mnohých<br />

pozitívnych hodnotení poľského<br />

predsedníctva, formulovaných<br />

slovami najdôležitejších politikov<br />

EÚ.<br />

Dôležité, pravdaže, sú hodnotenia<br />

nezávislých expertov. Rozhodujúca<br />

väčšina sa vyjadrila,<br />

že to bolo solídne, manažérske<br />

predsedníctvo, ktoré veľmi efektívne<br />

riadilo procesy EÚ. Mnohé<br />

komentáre zdôrazňovali, že<br />

Poľsko sa predstavilo ako dynamická<br />

krajina s modernou<br />

ekonomikou a rozvojom hospodárstva.<br />

Teší nás to, pretože<br />

ide o zmenu pohľadu na našu<br />

krajinu, čo bude mať významný<br />

vplyv na vnímanie celého nášho<br />

regiónu. Pripomeniem, že počas<br />

poľského predsedníctva bolo<br />

podpísaných 53 nových právnych<br />

noriem a na úrovni Rady EÚ sa<br />

skolaudovalo viac ako 100 prípadov.<br />

Za neľahkých okolností sa<br />

nám podarilo uzatvoriť niekoľko<br />

dôležitých rokovacích procesov,<br />

ako napr. „balík šiestich opatrení“,<br />

finalizovať proces integrácie<br />

Chorvátska do EÚ, ukončiť<br />

rokovania o asociačnej dohode<br />

s Ukrajinou a udržať v únijnej<br />

agende tému Východného partnerstva,<br />

dôležitú pre všetky<br />

štáty nášho regiónu, doviesť až<br />

do prijatia rozhodnutie vo veci<br />

založenia Európskeho fondu pre<br />

demokraciu, a tiež ,,last but not<br />

least“ efektívne riadenie prácou<br />

Rady EÚ. Politici a diplomati<br />

ostatných členských štátov sa<br />

zhodli na tom, že po skončení<br />

predsedníctva sa pozícia Poľska<br />

v EÚ posilnila.<br />

■■ V Poľsku vlani rástla ekonomika<br />

4-percentným tempom, čo bol<br />

najlepší výsledok v celej EÚ. Čo je<br />

základom tohto úspechu?<br />

Poľsko disponuje dostatočne<br />

veľkým vnútorným trhom.<br />

Veľký vnútorný trh je určitá<br />

poistka, ktorá nás chráni pred<br />

negatívnymi vplyvmi. Potenciálne<br />

negatívny vplyv môže mať<br />

nadmerná otvorenosť ekonomiky<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

a jej závislosť od exportu, čo vidieť<br />

na príklade Slovenska. Náš vnútorný<br />

potenciál je iba predpokladom<br />

udržania hospodárskeho<br />

rastu počas krízy. Takýto rast by<br />

nebol možný bez správnej hospodárskej<br />

politiky vlády, zameranej<br />

na zachovanie rovnováhy<br />

a stimulujúcej dodržiavanie<br />

finančnej disciplíny. Skutočnosť,<br />

že po posledných parlamentných<br />

voľbách nedošlo v Poľsku<br />

k zmenám vo vládnucej koalícii,<br />

treba považovať za predpoklad<br />

v pokračovaní tejto politiky.<br />

■■ Ako vyzerajú prognózy na rok<br />

2012? Aké tempo hospodárskeho<br />

rastu Poľsko očakáva?<br />

Prognózy pre Poľsko sú pozitívne.<br />

Podľa našich popredných<br />

expertov, aj napriek nepriaznivým<br />

vonkajším podmienkam,<br />

poľské hospodárstvo<br />

v roku 2012 zaznamená minimálny<br />

pokles tempa rastu, ktorý<br />

by sa mal pohybovať na úrovni<br />

3 %. Predpokladom takéhoto<br />

vývoja udalostí je rastúca priemyselná<br />

a stavebná výroba, pričom<br />

sa udržiava aj dosť vysoká individuálna<br />

spotreba. Najmä druhý<br />

spomínaný ukazovateľ si zaslúži<br />

pozornosť, pretože nasvedčuje<br />

tomu, že Poliaci optimisticky<br />

hodnotia svoju budúcnosť a veria,<br />

že hospodárstvo krajiny sa<br />

bude v ďalších rokoch rozvíjať.<br />

Foto: P. Urbi<br />

■■ Vláda má stanovené poradie<br />

reforiem, mnohé z nich sú aj nepopulárne.<br />

Ako sa k nim stavajú<br />

Poliaci? Ktoré reformy sa už uskutočňujú<br />

a s akým výsledkom?<br />

Bolestné reformy, nevyhnutné<br />

v období krízy, sú nepopulárne,<br />

a Poľsko nie je výnimkou.<br />

Našej vláde sa však podarilo<br />

nájsť svoj „modus vivendi“<br />

medzi nevyhnutnosťou ich zavedenia<br />

a zachovaním podpory<br />

zo strany spoločnosti, bez ktorej<br />

by sa žiadnu reformu nepodarilo<br />

zrealizovať. To, že vládna politika<br />

je správna, potvrdzujú naše hospodárske<br />

výsledky za posledné<br />

roky a rovnako aj spomínané vyhliadky<br />

na tento rok.<br />

Prirodzene, zavádzanie niekto<br />

rých reforiem sprevádzajú<br />

problémy, ba možno povedať,<br />

že aj konflikty. Napríklad na<br />

začiatku tohto roka pri zavádzaní<br />

zákona, ktorý novým spôsobom<br />

reguluje podmienky refundovania<br />

liekov. Je to otázka veľmi<br />

dôležitá rovnako z pohľadu sociálneho,<br />

ako aj ekonomického.<br />

V minulosti sa podobné problémy<br />

vždy podarilo vyriešiť, čomu napomáhala<br />

aj spoločenská klíma<br />

vládnuca v Poľsku.<br />

■■ Ako vnímajú Poliaci problémy<br />

eura? S akými náladami sledujú<br />

vývoj európskej krízy?<br />

Poliaci, rovnako ako v minulosti<br />

aj občania iných členských<br />

štátov, ktoré už euro zaviedli,<br />

väčšinou deklarujú spätosť so<br />

svojou národnou menou. Nemenení<br />

to však nič na skutočnosti,<br />

že Poľsko sa po prístupe do EÚ<br />

zaviazalo prijať spoločnú menu.<br />

Poľská vláda je pripravená prijať<br />

posledné kroky na dosiahnutie<br />

tohto cieľa. Momentálna situácia<br />

v eurozóne nesrší optimizmom<br />

a Poliaci s istým znepokojením<br />

pozorujú problémy niektorých<br />

krajín eurozóny. Vo všeobecnosti<br />

sme však optimisti a možno teda<br />

predpokladať, že po vyriešení<br />

momentálnych problémov v eurozóne<br />

podporia naši občania zavedenie<br />

eura. <br />

<br />

5

Poľská republika<br />

JERZY BUZEK: POTREBUJEME VIAC EURÓPY<br />

,,Ak Sparta a Rím zanikli,“ napísal Jean-Jacques Rousseau, „ktorý štát môže dúfať, že pretrvá naveky?“<br />

Žiadna ľudská inštitúcia nie je nesmrteľná. My, Európania, si nesmieme navrávať, že naša únia je niečím výnimočným.<br />

Ak si máme zachovať silu, musíme dennodenne investovať do svojej spoločnej budúcnosti.<br />

Na pochopenie toho, kde sa<br />

nachádzame dnes, musíme<br />

poznať historické súvislosti.<br />

V poslednom období prosperity<br />

sme podľahli ilúzii, že Európska<br />

únia by mohla trvať jednoducho<br />

naveky. Svoje spoločenstvo<br />

sme nepripravili na ťažké a náročnejšie<br />

časy. Nemali sme dosť<br />

politickej vôle, a našich občanov<br />

sme o tomto projekte nepresvedčili.<br />

Dokonca sme porušili<br />

vlastné pravidlá. Disciplína sa<br />

stratila. Pred tromi rokmi k nám<br />

cez Atlantik prišla finančná kríza.<br />

Na túto situáciu sme neboli<br />

pripravení. Spory o vlastné záujmy<br />

začali podkopávať našu<br />

vieru v spoločné dobro. A teraz<br />

sa naša únia dostala do hlbokej<br />

krízy, ktorej príčiny sú politického<br />

a psychologického, ako aj<br />

hospodárskeho rázu.<br />

Moje funkčné obdobie predsedu sa prekrývalo s obdobím, ktoré<br />

bolo pre Európu mimoriadne ťažké.<br />

Po prvé: uviedli sme do života Lisabonskú zmluvu; po druhé:<br />

čelili sme kríze; po tretie: boli sme svedkami neuveriteľne rýchleho<br />

tempa globalizácie; po štvrté: stojíme pred najdôležitejšími<br />

rozhodnutiami, ktoré sa týkajú našej budúcnosti.<br />

Roky lisabonskej zmluvy<br />

Prvý bod: Spomeňme si, že v lete 2009 sme čelili hrozbe, že Lisabonskú<br />

zmluvu možno nebudú ratifikovať všetky členské štáty.<br />

Začal som presviedčať tých, ktorí ešte stále pochybovali, že<br />

potrebujeme viac Európy. Moja prvá oficiálna návšteva ma zaviedla<br />

do Írska, tesne pred druhým referendom. Potom som sa<br />

stretol s českým prezidentom. Nikdy nezabudnem na naše rokovanie,<br />

ktoré bolo zo začiatku strohé, no skončilo sa veľmi pozitívne.<br />

Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa zmenil spôsob,<br />

akým Európska únia funguje. Pre mňa osobne bolo najdôležitejšie<br />

to, aké miesto má parlament v rozhodovacom procese EÚ.<br />

V súčasnosti sme parlamentom, akým sme vždy chceli byť – plnohodnotným<br />

spoluzákonodarcom s dvomi komorami. Dosiahli<br />

sme mnoho, ale toto je boj, v ktorom musíme všetci pokračovať.<br />

Nestačí byť len silný: silu musíme každý deň používať a musíme<br />

rozhodovať. Som hrdý na to, že Európsky parlament je v spolupráci<br />

s ostatnými inštitúciami EÚ pripravený vypracovať za niekoľko<br />

týždňov podrobný a komplexný program, ktorý pomôže<br />

vyriešiť naše súčasné ekonomické problémy.<br />

Poslanci Európskeho parlamentu spolurozhodujú takmer<br />

o všetkých kľúčových otázkach a udeľujú súhlas k takmer<br />

všetkým medzinárodným dohodám. Kto by kedy mohol zabudnúť<br />

na naše rozhodnutie o zablokovaní dohody SWIFT s USA<br />

s cieľom chrániť práva našich občanov? Pamätám si tú noc pred<br />

hlasovaním, keď mi zavolala ministerka zahraničia USA. Povedal<br />

som jej, že ako bývalá senátorka určite vie a chápe, čo je to<br />

demokratický dohľad. Prisvedčila a neskôr, počas návštevy v Európskom<br />

parlamente, súhlasila s tým, že súčasná dohoda je lepšia<br />

ako tá pôvodná.<br />

Naši občania od nás očakávajú<br />

riadnu parlamentnú kontrolu.<br />

V duchu Lisabonskej zmluvy<br />

sme presadzovali väčšiu<br />

zodpovednosť Európskej komisie.<br />

Rokovaním sa nám podarilo<br />

dosiahnuť lepšiu rámcovú<br />

dohodu medzi EP a EK. Kandidát<br />

na funkciu predsedu EK<br />

prvýkrát navštívil naše politické<br />

skupiny, aby s nimi diskutoval<br />

o svojom päťročnom programovom<br />

vyhlásení. Zaviedli sme<br />

hodinu otázok, ktorá sa koná<br />

raz za mesiac, a je vyhradená<br />

predsedovi Európskej komisie<br />

a komisárom. Využili sme svoje<br />

právomoci pri formovaní novej<br />

európskej služby pre vonkajšiu<br />

činnosť tak, aby sa zvýšila jej<br />

zodpovednosť a aby lepšie reprezentovala<br />

spoločenstvo ako<br />

celok. Trvali sme na tom, aby<br />

sa uskutočnili vypočutia kandidátov na miesta veľvyslancov EÚ<br />

na kľúčových pozíciách a aby vysoká predstaviteľka pravidelne<br />

predkladala plénu správy o činnosti. Rovnako sme pracovali na<br />

novej podobe vzťahov s Európskou radou a jej predsedom.<br />

Foto: P. Urbi<br />

Potreba konať<br />

Druhý bod: Za posledného dva a pol roka sme museli riešiť<br />

celý rad veľmi zložitých hospodárskych a medzinárodných problémov.<br />

Mali sme krízu v rámci EÚ, ale situácia bola rovnako kritická<br />

aj na jej hraniciach. Začnem tým prvým.<br />

Keď ma zvolili za predsedu EP, všetci sme si mysleli, že medzinárodná<br />

banková kríza sa končí. Namiesto toho však dorazila<br />

na náš kontinent a milióny našich občanov pripravila o blahobyt<br />

a prácu. Reakcia na túto výzvu sa stala našou hlavnou prioritou,<br />

pretože kríza znamenala pre našich občanov nesmiernu hrozbu.<br />

Len nedávno nadobudol účinnosť rozsiahly balík právnych<br />

predpisov, tzv. balík šiestich legislatívnych aktov. Európsky parlament<br />

môže byť hrdý na úlohu, ktorú pri vytváraní týchto právnych<br />

predpisov zohral. Je to nový ekonomický ochranný štít proti<br />

kríze, vďaka ktorému sa užšia hospodárska spolupráca stáva<br />

skutočnosťou. Vďaka nášmu pevnému postoju boli pokusy<br />

o oslabenie tohto štítu neúspešné.<br />

Prijali sme právne predpisy na posilnenie dohľadu nad bankami,<br />

poisťovňami a finančným sektorom. Navrhol som, aby sa<br />

pre všetky tri zodpovedné inštitúcie – komisiu, radu a parlament<br />

– zaviedol zrýchlený postup v prípade právnych predpisov zameraných<br />

na boj proti kríze. Podobne ako v prípade postupu, ktorý<br />

sme uplatnili pri zriaďovaní trvalého mechanizmu pre stabilitu.<br />

Parlament žiadal väčšie investície a väčšiu podporu výskumu,<br />

vývoja a zelených technológií. V dnešnej Európe je kľúčovou<br />

zložkou nášho hospodárstva energetika, presne tak ako v 50. rokoch<br />

minulého storočia. Práve preto som s Jacquesom Delorsom<br />

predniesol osobitnú výzvu na vytvorenie skutočného Európskeho<br />

energetického spoločenstva. Bol som pyšný na to, že toto plénum<br />

túto myšlienku podporilo.<br />

Ak dovolíte, rád by som pripustil neľahkú pravdu. Dlhé roky<br />

sme sa snažili o zabezpečenie stability a popritom sme neve-<br />

6 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Poľská republika<br />

novali dostatočnú pozornosť ochrane<br />

ľudských práv a budovaniu demokracie<br />

v našom susedstve. Avšak dlhodobá<br />

stabilita je možná len vtedy, ak vychádza<br />

z demokracie. Poučili sme sa o tom<br />

z vlastných dejín, avšak neuplatnili sme<br />

to v prípade našich bezprostredných susedov.<br />

Naši arabskí susedia nám pripomenuli,<br />

že sloboda a demokracia sú pre<br />

každého.Na druhej strane sme my, európski<br />

poslanci, vždy odhodlane obhajovali<br />

a podporovali všetkých ľudí, ktorí bojovali<br />

a bojujú za slobodu, demokraciu a ľudskú<br />

dôstojnosť. Naša každoročne udeľovaná<br />

Sacharovova cena je toho najhmatateľnejším<br />

príkladom. V EP sme ako prví politici<br />

vyzvali Kaddáfího, aby odstúpil. Keď som<br />

hovoril s demonštrantami na námestí Tahrír<br />

v Káhire a s bojovníkmi za slobodu na<br />

Námestí mučeníkov v Tripolise, povedali<br />

mi: „Vďaka ti, Európa, ďakujeme za to, že<br />

nám veríš a si s nami. Tuniský premiér mi<br />

povedal, že „našou jedinou cestou je Európa“.<br />

Európska únia je majákom, svetlým<br />

vzorom pre ľudí v celom Stredozemí, ale<br />

aj v krajinách na východ od nás: v Gruzínsku,<br />

Moldavsku, na Ukrajine atď. Práve<br />

preto som spolu s mnohými z vás naliehal<br />

na vytvorenie Parlamentného zhromaždenia<br />

Euronest. Je to jeden z našich<br />

úspechov. Na svojich cestách z Baku do<br />

Jerevanu, z Tbilisi do Chisinau som sa<br />

snažil vysvetliť, že spoločné rokovania za<br />

jedným stolom predstavujú šancu na trvalý<br />

mier. Je mi ľúto, že situácia v Bielorusku<br />

je dnes podľa všetkého, žiaľ, horšia<br />

ako pred zhruba tridsiatimi mesiacmi.<br />

V súvislosti s činnosťami EÚ v našom<br />

susedstve by som chcel pripomenúť všeobecnú<br />

poznámku. Pevne verím v silu našej<br />

parlamentnej diplomacie. Máme dôveru<br />

tak spoločnosti, ako aj miestnych vedúcich<br />

predstaviteľov. Takýto úspech sme<br />

dosiahli napríklad v Moldavsku, kde som<br />

sa pred rokom aktívne podieľal na tom,<br />

aby sme za jedným rokovacím stolom<br />

spojili rôzne strany v ich úsilí vytvoriť proeurópsku<br />

alianciu a pokročiť v reformách.<br />

Pri presadzovaní našich hodnôt a vytváraní<br />

demokratických inštitúcií a postupov<br />

sa naša jemná sila zdá byť rovnako účinná<br />

ako tvrdá sila. Dokazuje to napríklad<br />

západný Balkán.<br />

Nezabudli sme na to, že v mnohých krajinách<br />

na svete sú ženy ešte stále utláčané<br />

a ponižované. Odhodlane som bojoval za<br />

rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami:<br />

v politike, podnikaní a sociálnom<br />

a rodinnom živote. Vo svete, ako aj v Európe.<br />

Práva žien sú jednoducho ľudskými<br />

právami.<br />

Hrozba paralelných svetov<br />

Tretí bod: Súčasné virtuálne zapájanie<br />

občanov mení svet, v ktorom žijeme.<br />

Dnešní občania sú navzájom oveľa lepšie<br />

prepojení. Sú informovaní rovnako dobre<br />

ako politici, z čoho vyplýva úplne nová výzva:<br />

Ako zaručiť dôveryhodnosť pri rozhodovaní?<br />

Ako zaručiť dôveru v činnosti našich<br />

politikov?<br />

Aká môže byť v tejto súvislosti úloha Európskeho<br />

parlamentu?<br />

Dnes má parlament osobitnú zodpovednosť:<br />

nie je len garantom stability politickej<br />

scény, ale zároveň má za úlohu vytvárať<br />

odvážnu víziu Európy. Občania očakávajú,<br />

že predstaví túto víziu a akýsi nový európsky<br />

sen.<br />

Dovoľte mi, aby som sa obrátil priamo<br />

na občanov Európy.<br />

Chápem, že ste asi sklamaní. Avšak Európa<br />

je v mnohých ohľadoch najlepším<br />

miestom na svete. Svoje očakávania a túžby<br />

sa vám podarí najlepšie splniť práve<br />

v našej európskej rozmanitosti, kreativite<br />

a otvorenosti. Zapojte sa do spoločného<br />

európskeho priestoru, je to váš priestor.<br />

Prosím, nedajte sa presvedčiť, že nie je<br />

možné, aby ste boli zároveň dobrým Poliakom<br />

a dobrým Európanom, dobrým britským<br />

občanom a dobrým európskym občanom,<br />

dobrým Španielom a taktiež dobrým<br />

Európanom... Takéto myslenie je absolútne<br />

nesprávne. Európa vám umožňuje<br />

objaviť magickú silu slovíčka „a“: môžete<br />

byť dobrým občanom svojho mesta, regiónu<br />

či svojej krajiny a zároveň svojho kontinentu.<br />

Paradoxne, prostredníctvom tejto krízy<br />

sledujeme, ako sa rodí skutočný národ.<br />

Európania majú možnosť vidieť, ako vzájomne<br />

jeden od druhého závisíme. Jedna<br />

krajina môže podkopať celú ekonomiku,<br />

ale spolupráca mnohých krajín môže tento<br />

problém vyriešiť. Preto som sa počas<br />

všetkých svojich návštev v rámci EÚ zasadzoval<br />

o širší dialóg s ľuďmi a presadzoval<br />

myšlienku európskeho občianskeho<br />

priestoru. Takto vybudovaná demokracia<br />

by mohla byť silnejšia ako finančné trhy,<br />

ktoré tak veľmi ovplyvňujú naše politické<br />

rozhodnutia a každodenný život.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Nový údel pre európu<br />

Štvrtý bod: Môj posledný bod sa týka<br />

zostavenia programu pre Európsku úniu<br />

– našu spoločnú budúcnosť. Som presvedčený,<br />

že potrebujeme „nový údel pre Európu“.<br />

Musíme vytvoriť spoločný projekt, a nie<br />

zaťažiť budúcnosť nasledujúcej generácie.<br />

V tridsiatych rokoch, keď sa náš kontinent<br />

rútil do záhuby, prezident Roosevelt svojím<br />

„novým údelom“ zachránil demokraciu<br />

a trhové hospodárstvo v Spojených štátoch<br />

amerických. V súčasnosti si naša kríza vyžaduje<br />

takýto „nový údel pre Európu“.<br />

Rád by som v krátkosti zopakoval, čo<br />

som už povedal, a predložil svoju víziu budúcnosti<br />

v troch bodoch.<br />

Po prvé, potrebujeme novú vlnu politickej<br />

integrácie. Z dlhodobého hľadiska je<br />

záujem spoločenstva prínosom pre záujmy<br />

jednotlivcov. Myšlienka spoločného civilizačného<br />

a kultúrneho priestoru v Európe<br />

silne zaznieva už niekoľko storočí. V súčasnosti<br />

je pre nás dôležité, aby sme našli<br />

optimálne politické riešenie, ktoré bude<br />

zodpovedať dnešnej dobe. A rád by som<br />

jasne povedal toto: nechceme superštát.<br />

Rozhodnime sa teda, ako môžeme v praxi<br />

realizovať myšlienku zjednotenia v rozmanitosti<br />

a zároveň upravovať potrebné riešenia.<br />

V súvislosti s diskusiami o možných<br />

zmenách zmlúv alebo o nových zmluvách<br />

by som chcel pripomenúť, že bez toho, aby<br />

sme sa vrátili k skutočnej podstate spolupráce<br />

alebo k tomu, čo Robert Schuman<br />

nazval spoločne zdieľaným osudom, nebudeme<br />

úspešní. Zmeny nespočívajú v nových<br />

pravidlách. Podstatou zmien je záväzok<br />

žiť podľa týchto pravidiel, je to otázka<br />

mentality.<br />

Po druhé, potrebujeme novú vlnu hospodárskej<br />

integrácie. Musíme vytvoriť ozajstnú<br />

fiškálnu a hospodársku úniu. Členské<br />

štáty, ktoré chcú dosiahnuť pokrok, musia<br />

dodržiavať Lisabonskú zmluvu. Žiadna<br />

krajina nemá právo brániť iným krajinám<br />

v užšej spolupráci. Ak niekto stojí bokom,<br />

nemôže očakávať, že bude hrať hlavnú úlohu.<br />

Naďalej dúfam, že napätia, ktoré sa objavili<br />

pri uplatňovaní tejto medzivládnej<br />

metódy, povedú k ešte väčšiemu uplatňovaniu<br />

Lisabonskej zmluvy. Z tohto dôvodu<br />

by som chcel vyzvať na väčšie zapojenie<br />

Európskeho parlamentu do diskusií a rozhodovacieho<br />

procesu.<br />

Po tretie, musíme vytvoriť skutočný európsky<br />

občiansky priestor. Ako som už povedal,<br />

pri vytváraní novej vízie pre Európu<br />

musíme diskutovať o otázkach, ktoré sú<br />

každému z nás blízke: bezpečnosť, možnosť<br />

realizovať svoj vlastný osud, aktívny<br />

život v miestnych spoločenstvách a pocit<br />

spolupatričnosti. Európa potrebuje viac solidarity,<br />

viac zodpovednosti, väčší rešpekt<br />

k hodnotám a väčšie zanietenie.<br />

Tí, ktorí myslia na zisk, musia myslieť aj<br />

na hodnoty, aby sa zabezpečilo lepšie prepojenie<br />

s Európanmi. Tí, ktorí nadobúdajú<br />

bohatstvo, sa musia správať zodpovedne.<br />

Tí, ktorí majú obavy o svoju prosperitu,<br />

sa musia zaujímať o rovnosť, a tí, ktorí veria<br />

v hospodársku súťaž, musia začať veriť<br />

v spravodlivosť.<br />

A práve tejto Európe budem vždy slúžiť<br />

s elánom a odhodlaním. V tejto snemovni<br />

nezasadáme len ako maďarskí, českí,<br />

švédski, francúzski či nemeckí občania<br />

a občianky. Zasadáme tu aj ako Európania,<br />

aby sme riešili európske problémy<br />

a prichádzali so spoločnými riešeniami.<br />

Mojím snom je Európsky parlament spájajúci<br />

mnoho národov a predstavujúci orgán,<br />

ktorý uskutočňuje skutočné zmeny<br />

v mene našich občanov. Slová „som Poliak<br />

a Európan“ vyslovujem s hrdosťou a nádejou.<br />

A práve preto verím, že náš osud spočíva<br />

v jednote. Musíme sa o ňu starať každý<br />

jeden deň.<br />

<br />

Prejav predsedu EP Jerzyho Buzeka pri<br />

skončení jeho funkčného obdobia. Skrátené.<br />

7

Poľská republika<br />

Hľadanie zdrojov rastu AJ emancipácie<br />

Soňa Motusová<br />

Foto: wikipedia.org<br />

Keď Poľsko pred viac ako polrokom prebralo<br />

predsedníctvo EÚ, mnohí politickí<br />

pozorovatelia i komentátori boli skeptickí.<br />

Vyzeralo to tak, že v čase finančnej<br />

a dlhovej krízy sa o všetkom rozhoduje na<br />

osi Berlí – Paríž, a predsedníctvo celej únie,<br />

najmä zo strany malých a nových členov, sa<br />

stane len reprezentatívnou funkciou. Niečo<br />

ako politická moc britskej panovníčky.<br />

Alebo funkcia celoeurópskeho „prezidenta“,<br />

ktorej význam sa výberom nevýrazného<br />

Hermanna van Rompuyho znížil, rovnako<br />

ako v prípade „európskej“ ministerky<br />

zahraničných vecí Catherine Ashtonovej.<br />

Poľsko však pozitívne prekvapilo. Táto<br />

krajina od svojho vstupu do EÚ dávala jasne<br />

najavo, že nebude iba „do počtu“. Predchádzajúce<br />

predsedajúce krajiny – Česká<br />

republika a Maďarsko priniesli do Bruselu<br />

viac problémov ako riešení. Česi sľubovali<br />

už pred prevzatím predsedníckeho postu,<br />

že „Evropě to osladíme“, a aj osladili. Maďarsko<br />

prebralo predsedníctvo s novým<br />

premiérom Viktorom Orbánom, ktorý si<br />

však vyslúžil pre Európou veľa odsudzujúcich<br />

slov za metódy, akými sa zakopáva<br />

pri moci na veľmi dlhé obdobie. Touto<br />

cestou sa Poliaci rozhodne vybrať nechceli.<br />

„S naším predsedníctvom prinesieme veľa<br />

poľského optimizmu, entuziazmu a energie,<br />

pretože my veríme v Európu,“ vyhlásil<br />

pred prebratím predsedníckeho „žezla“<br />

poľský premiér Donald Tusk. Poliaci však<br />

nechceli ani pôsobiť v úlohe štatistov pre<br />

Brusel.<br />

Viac Európy<br />

Súčasná Európa sa nachádza na rozhraní,<br />

či si to už politici v Bruseli chcú priznať,<br />

alebo nie. Pojem Európa nie je jednoduchý.<br />

Dlhé stáročia vznikala ako súhrn národných<br />

štátov, viac či menej medzi sebou bojujúcich<br />

o väčší vplyv, väčšie územie, väčší<br />

kus bohatstva. Nevraživosť, ba aj otvorené<br />

nepriateľstvo medzi jednotlivými národmi,<br />

z ktorých niektoré sa cítili utláčané a iné<br />

„vedúce“, poznamenala celú európsku históriu.<br />

Národné štáty sa stali priam zaklínadlom,<br />

povzbudzovania národnej hrdosti,<br />

národného povedomia, ba až nacionalizmu,<br />

ktorý je dodnes súčasťou veľmi širokého<br />

európskeho politického spektra. Aj keď<br />

dnes má nacionalizmus mierne odlišný<br />

obsah – smeruje predovšetkým proti prisťahovalectvu,<br />

prenikaniu cudzích kultúrnych<br />

a náboženských vplyvov a ideí. Zjednocujúca<br />

sa Európa musí odstrániť predovšetkým<br />

adoráciu národného princípu. Ak<br />

stretnete Američana, u ktorého je zrejmé,<br />

že je poľského, židovského, čínskeho či pakistanského<br />

pôvodu, nezabudne vám ako<br />

prvé zdôrazniť, že je predovšetkým Američanom.<br />

Až potom je pôvodom Poliak, Nemec,<br />

Maďar atď. Európa si zatiaľ podobné<br />

povedomie nevybudovala. Každý sme najprv<br />

Slovák, Chorvát, Rus či Poliak. Málokto<br />

sa označí ako Európan.<br />

Máloktorý národ o budovaní národného<br />

povedomia vie viac ako Poliaci. Umiestnenie<br />

Poľska medzi dva silné národy s imperiálnymi<br />

ambíciami – Nemcov a Rusov –<br />

prinieslo tejto krajine už priveľa utrpenia<br />

a trojnásobné delenie ich vlasti medzi silnejších<br />

protivníkov. Tým je obdivuhodnejšie,<br />

že to bolo práve Poľsko, ktoré pri prevzatí<br />

predsedníckeho postu v únii vyhlásilo,<br />

že to, čo dnes potrebujeme, je „viac<br />

Európy“. Práve v užšej spolupráci vidí Varšava<br />

zdroje rastu. V situácii, keď viacerí<br />

členovia únie majú sklony viac chrániť to<br />

národné než európske, by si Brusel mal<br />

poľské postoje viac vážiť. Varšava podporuje<br />

silnejšie európske inštitúcie. Napriek<br />

odporu viacerých krajín zrejme iná cesta<br />

ani nebude. Heslá typu „Nebudú nám rozkazovať<br />

úradníci z Bruselu!“ sú veľmi krátkozraké.<br />

Ak si jednotlivé krajiny nedokážu<br />

postrážiť svoje rozpočty, ba ak oznamujú<br />

Bruselu nepravdivé údaje, musí to za nich<br />

robiť niekto iný. „Viac Európy“ môže stabilizácii<br />

iba pomôcť. Na národnej úrovni sa<br />

terajšie problémy nevyriešia. Aj preto sa<br />

rodí pakt o finančnej disciplíne, ktorý by<br />

8 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Poľská republika<br />

mali všetky štáty dvadsaťsedmičky podpísať<br />

do konca prvého štvrťroka.<br />

Merkozy a tí druhí<br />

Východiská z dlhovej krízy hľadá celá<br />

Európa. Grécko pýta ďalšiu tranžu z prisľúbenej<br />

pomoci, ťažká situácia je aj<br />

v Španielsku s jeho 20-percentnou nezamestnanosťou,<br />

hovorí sa o Írsku, Islande,<br />

Portugalsku, ba dokonca aj o Taliansku.<br />

Jeho ekonomika je veľká, je dôležitou súčasťou<br />

ekonomiky celoeurópskej, a tak<br />

pád Talianska by zrejme únia neuniesla.<br />

Niet pochýb, že budovanie eurovalu je potrebné.<br />

Je potrebné dnes a bude potrebné<br />

aj v budúcnosti. Zadlžovanie sa však musí<br />

skončiť. Nemožno dlhotrvajúco žiť na<br />

úkor budúcnosti. Veď si len pripomeňme,<br />

kým napríklad v osemdesiatych rokoch<br />

stačilo na sociálne výdavky štátu to, čo<br />

sa vybralo z daní od obyvateľstva, dnes si<br />

treba budúcnosť zabezpečiť takpovediac<br />

„po vlastnej linke“, v rôznych dôchodkových<br />

a penzijných spoločnostiach. Európa<br />

starne, blahobyt priniesol aj nižšiu pôrodnosť<br />

a dnes (a v budúcnosti) za to platíme.<br />

Cestou ďalších a ďalších dlhov to však nepôjde.<br />

Ani nie je možné jednoducho tlačiť<br />

nové eurové bankovky, ktoré nebudú ničím<br />

kryté.<br />

Dnes to vyzerá, že budúcnosť zjednotenej<br />

Európy je v rukách dvoch lídrov –<br />

nemeckej kancelárky Angely Merkelovej<br />

a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho.<br />

To však začína iným členom únie<br />

prekážať. Najnovšie kritizoval tento trend<br />

„súkromných“ stretnutí dvoch štátnikov,<br />

ktorí rozhodujú o budúcnosti stámiliónov<br />

Európanov, aj český minister zahraničných<br />

vecí Karel Schwarzenberg. „Ak vám pomôže<br />

bohatý strýčko a neustále vám to dáva<br />

najavo, ide vám to, samozrejme, na nervy,“<br />

vyhlásilo české knieža. Už skôr sa však<br />

ozval napríklad britský premiér David Cameron,<br />

ktorý napríklad odkázal Sarkozymu,<br />

že jeho najnovšiu iniciatívu – zdanenie<br />

finančných transakcií –, si môže uplatňovať<br />

doma a nevnucovať ju celej Európe.<br />

Napokon, zdanenie finančných transakcií<br />

by znamenalo jediné – zdraženie konečného<br />

produktu pre spotrebiteľa, teda vyššie<br />

poplatky napríklad v bankách.<br />

O emancipáciu v rámci Európy sa od začiatku<br />

svojho pôsobenia v EÚ snaží aj Poľsko.<br />

Poľskí vyjednávači napríklad vybavili<br />

pre svojich poľnohospodárov vyššie subvencie<br />

ako naši. Predsedom Európskeho<br />

parlamentu bol dva a pol roka Poliak Jerzy<br />

Buzek. Rozpočet má na starosti poľský<br />

eurokomisár Janusz Lewandowski. Obavy<br />

z „poľského inštalatéra“ sa už pominuli, ale<br />

Varšava o sebe stále dáva v rámci únie počuť.<br />

Prejavila záujem o prítomnosť na zasadaniach<br />

euroskupiny, a to napriek tomu, že<br />

nie je členskou krajinou eurozóny a neplatí<br />

eurom. Spočiatku sa táto snaha Poľska<br />

stretla s nepochopením, ale neskôr Varšava<br />

dosiahla svoje. Poľsko je, pravda, veľká<br />

krajina, ktorú nie je možné ignorovať. Ale<br />

v posledných dňoch pocítilo takúto ignoráciu<br />

aj Dánsko, ktoré prebralo predsedníctvo<br />

po Poľsku. Francúzsky prezident<br />

arogantne odkázal dánsku premiérku Helle<br />

Thorningovú-Schmidtovú do „patričných<br />

medzí“, keď je povedal, že Dánsko je<br />

malé, mimo eurozóny a ona sama je nová,<br />

a tak nikto od nej nechce nič počuť. Kodaň<br />

by sa tak mala učiť od Poľska, ako si<br />

vydobyť v rámci Európy vážnosť. Rotujúce<br />

predsedníctvo má bezpochyby v rámci<br />

Európy význam. Poľsko preto diskutovalo<br />

aj s Dánskom a Cyprom, ktoré budú nasledovať,<br />

aby koordinovali svoje nasledujúce<br />

kroky.<br />

Poľský prínos<br />

Poľsko bolo na čele únie v dôležitom období.<br />

Počas jeho predsedníctva sa rodil<br />

rozpočet únie na roky 2014 – 2020, Varšava<br />

stála za návrhom Aktu o jednotnom trhu.<br />

Jeho súčasťou je aj vytvorenie cezhraničných<br />

elektronických služieb a podpora online<br />

obchodov. To je segment, v ktorom Európa<br />

zaostávala, čoraz zaujímavejšia oblasť<br />

obchodu a podnikania s „neviditeľným“<br />

tovarom. Aj samotné vytyčovanie cieľov<br />

budúceho rozpočtu je dnes veľmi dôležité,<br />

pretože načrtne oblasti, kam sa bude Európa<br />

v budúcnosti uberať. Varšava tu hrala<br />

veľkú rolu. A s krízou im pomáhajú aj<br />

eurofondy. Krajina je so sumou 67 miliárd<br />

eur na obdobie rokov 2007 až 2013 zďaleka<br />

najväčším prijímateľom regionálnych fondov<br />

EÚ. Preto ju Európska komisia pozorne<br />

sleduje. Poľská ministerka pre regionálny<br />

rozvoj Elžbieta Bienkowska pritom vo<br />

februári 2010 vyhlásila, že využívanie eurofondov<br />

zo strany Poľska je najefektívnejšie<br />

zo všetkých členských štátov. Dôležité<br />

sú v tejto súvislosti infraštrukturálne projekty,<br />

na ktoré je vyčlenená veľká časť fondov<br />

v Poľsku. Ide o pokrok v sektore železničnej<br />

dopravy, energetiky a informačných<br />

a komunikačných technológií a zároveň<br />

podpora integrácie vyčleňovaných skupín<br />

na trhu práce. Podľa ministerky Bienkowskej<br />

kohézna politika sa ukázala byť nielen<br />

významným akcelerátorom v čase prosperity,<br />

ale aj silným štítom proti katastrofálnym<br />

efektom hospodárskeho útlmu.<br />

Rozširovanie únie sa pri čísle 27 nezastaví.<br />

Oproti 12 krajinám vyjadrenými aj<br />

hviezdičkami na vlajke únie bude členov<br />

čoraz viac. Pretože záujem o zjednotenú<br />

Európu napriek súčasným problémom<br />

pretrváva. Počas poľského predsedníctva<br />

sa napríklad uzatvorili prístupové rokovania<br />

s Chorvátskom, ktoré sa stane členskou<br />

krajinou 1. júla 2013. To by malo znamenať<br />

aj signál pre ďalšie krajiny oblasti,<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

ako sú Srbsko, Čierna Hora či Macedónsko,<br />

že aj pre nich má význam zaujímať<br />

sa o členstvo. Rumunsko a Bulharsko už<br />

členskými krajinami sú, no nepodarilo sa<br />

im preniknúť do schengenského priestoru.<br />

Nič sa nedalo robiť, tieto balkánske krajiny<br />

nesplnili kritériá na vstup do priestoru<br />

voľného pohybu osôb, kapitálu a služieb.<br />

Vyčíta sa im prinajmenšom vysoká miera<br />

korupcie. Poľsko napriek tomu presadzovalo<br />

užšiu spoluprácu s týmito dvoma krajinami.<br />

A nielen s nimi. Varšava nehodlala<br />

počas svojho predsedníctva prispieť len<br />

ku krátkodobým cieľom EÚ, ale zaujímala<br />

sa aj o strategické rozhodnutia, predovšetkým<br />

o tzv. východnú politiku. Má na<br />

zreteli záujem krajín, ktoré sa – tak ako<br />

kedysi samotné Poľsko –, chcú dostať na<br />

mapu Európy. Preto podporuje aj spoluprácu<br />

s takými krajinami, ako je napríklad<br />

Bielorusko, pravda, za predpokladu<br />

prepustenia politických väzňov a celkovej<br />

demokratizácie politického života v „poslednej<br />

diktatúre Európy“. Podobný problém<br />

má únia aj s Ukrajinou, ktorej sa vyčíta<br />

najmä väznenie bývalej premiérky Julie<br />

Tymošenkovej. Aj tieto štáty, ako kedysi<br />

vyhlásil otec európskej myšlienky Robert<br />

Schuman, jedného dňa prejavia záujem<br />

stať sa plnoprávnymi členmi európskeho<br />

spoločenstva.<br />

Tu sa však poľské ambície pomáhať štátom<br />

ležiacim východnejšie nekončia. Počas<br />

svojho mandátu presadzovali aj užšiu spoluprácu<br />

s Moldavskom, Arménskom, Azerbajdžanom<br />

či Gruzínskom. Nemálo sa hovorí<br />

aj o Islande či Turecku, ktoré sa snaží,<br />

aby Brusel akceptoval jeho prihlášku s dátumom<br />

spred niekoľkých desaťročí.<br />

Strategické ciele<br />

Pri hodnotení poľského prínosu nemožno<br />

vynechať ani snahu ďalej prehlbovať<br />

spoločný trh, budovať európske intelektuálne<br />

kapacity, predstaviť rámec pre zmysluplnú<br />

energetickú politiku a potravinovú<br />

bezpečnosť v kontexte zásadnej reformy<br />

Spoločnej poľnohospodárskej politiky.<br />

Poliaci ako neopakovateľné príležitosti<br />

vnímajú udržiavanie a rozvoj susedských<br />

vzťahov únie – či už východným smerom<br />

prostredníctvom Východného partnerstva<br />

pre krajiny s európskou perspektívou do<br />

budúcnosti a Ruskom, alebo smerom južným<br />

hlavne v procesoch demokratizácie<br />

severoafrických štátov. Na týchto základných<br />

pilieroch stáli priority poľského predsedníctva,<br />

súhrnne predstavujú strategické<br />

ciele: Európska integrácia ako zdroj rastu,<br />

Bezpečná Európa – potraviny, energetika,<br />

obrana a Európa profitujúca z otvorenosti.<br />

Poľsko počas svojho predsedníctva hneď<br />

od začiatku nasadilo vysokú latku a potvrdilo<br />

skutočnosť, že aj s novými členskými<br />

krajinami treba v budúcnosti rátať. <br />

9

Poľská republika<br />

Poľský unikát:<br />

Do recesie sa krajine nechce<br />

Slávka Boldocká<br />

Foto: dreamstime.com<br />

Keď pred pár rokmi terajší poľský premiér Donald Tusk v Krynici na ekonomickom fóre vyhlasoval, že krajina bude už počas<br />

futbalových majstrovstiev Euro 2012 v Poľsku platiť spoločnou európskou menou, zjavne netušil, že kríza z rokov 2008 – 2009<br />

sa vráti do Európy ako bumerang. Či presnejšie, ani z nej neodíde a ticho prečká na jej juhu. Aby zaútočila ešte dôraznejšie.<br />

V porovnaní s rokom 2009 totiž zasahuje nielen firmy a banky, ale aj samotné štáty eurozóny.<br />

No ak Poľsko aj prežíva neúspech, že<br />

si na spoločnú menu ešte pár rokov<br />

počká, či dokonca rozptyľuje množiace<br />

sa názory, či je vôbec dôvod, aby si na ňu<br />

malo počkať, pár úspechov sláviť môže.<br />

Za sebou má totiž nielen celkom úspešné<br />

predsedníctvo v Európskej únii, kde sa<br />

krajina dokázala ozvať aj ohľadom podmienok<br />

budovania novej fiškálnej únie.<br />

Na konte má totiž aj zvládnuté parlamentné<br />

voľby, po ktorých sa kurz Poľska do budúcnosti<br />

nijako nevychýlil. A oveľa výraznejším<br />

úspechom je uchránenie krajiny<br />

pred pádom recesie, ktorá postihla ostatných.<br />

Paradoxne, Poľsku tak pomohla na<br />

jednej strane snaha dostať sa do eurozóny,<br />

no na druhej strane aj smola, že sa do nej<br />

za týchto podmienok ešte nedostalo.<br />

Zdravá kondícia<br />

V podstate, už v roku 2008 a dokonca<br />

2009, keď naplno prepukli prepady ekonomiky<br />

naprieč celou Európou vrátane Slovenska,<br />

poľská ekonomika rástla ako jedna<br />

z mála, prípadne sa neprepadla tak, ako<br />

naokolo u susedov.<br />

Dôvodom bola snaha za každú cenu plniť<br />

fiškálne opatrenia potrebné na vstup<br />

do eurozóny a s tým spojené držanie výdavkov<br />

na uzde. A tak, kým v roku 2009<br />

jej hospodárstvo rástlo okolo 1,9 percenta<br />

HDP, o rok neskôr to už bolo 3,8 percenta<br />

a vlani nabrala tempo na 4,3 percenta.<br />

S náskokom vyše pol percenta tak Poľsko<br />

zdolalo aj Slovensko, s vyše dvoma percentami<br />

Česko a s úplným prehľadom aj Maďarsko.<br />

To sa už začalo trápiť pri 1,5-percentnom<br />

raste. Poľsko však v raste prekonalo<br />

dokonca aj samotné Nemecko.<br />

Vyťažilo už vtedy maximum aj zo slabšieho<br />

zlotého. Slabá mena na jednej strane<br />

podporila export, na druhej strane pomohla<br />

k silnejšiemu dopytu po výrobkoch.<br />

V porovnaní so susedmi sa však na dopyte<br />

podieľalo výrazne aj domáce obyvateľstvo,<br />

čím sa zvýšila aj spotreba. Hoci takýto<br />

rast mierne dvíha infláciu, v krízových<br />

časoch je to vo všeobecnosti skôr vítané,<br />

keďže to podporuje aj celkový rast ekonomiky.<br />

To sa potvrdilo aj pri Poľsku.<br />

Okrem toho mohla krajina ťažiť aj zo zamerania<br />

na silné poľnohospodárstvo. Vidiek<br />

tak dokázal a aj napriek krízovým časom<br />

dokáže byť viac sebestačným.<br />

Hoci krajina sa napokon tiež nevyhla<br />

10 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Poľská republika<br />

pomoci najcitlivejším sektorom, zďaleka sa to nedá prirovnať<br />

k tým, k akým muselo prikročiť počas prvej krízy napríklad Slovensko.<br />

Nejde len o takzvané šrotovné zamerané na podporu automobilového<br />

priemyslu finančnou injekciou pri obmene starého<br />

auta za nové.<br />

Poľská ekonomika totiž oveľa výraznejšie ťažila z eurofondov<br />

a zvyšovala aj objem investícií – a to je na rozbehnutie projektov<br />

v kríze rovnako nenahraditeľné.<br />

Vstup do novej recesie<br />

Vďaka držaniu výdavkov na uzde a celkom rozumnej stratégii<br />

Poľsko v podstate zostalo v relatívnej dobrej kondícii počas celého<br />

medzikrízového obdobia. Aj preto ho natvrdo neprekvapil<br />

opätovný návrat druhej recesie, hoci isté oslabenie ekonomiky tu<br />

v súčasnosti, samozrejme, predsa len badať.<br />

Ako sa ukazuje, spotreba Poliakov oslabla hlavne pri kúpe nových<br />

áut, čo je istým a veľmi dôležitým indikátorom možného<br />

oslabenia rastu HDP. Predaj nových áut sa už vlani v porovnaní<br />

s rokom 2010 prepadol o dvanásť a pol percenta. To je do istej<br />

miery dané strachom z neistoty, aj keď jednou z príčin mohlo byť<br />

zrušenie daňových úľav pre vozidlá s prepážkou. Aj tento rok však<br />

bude zjavne predaj skôr zrkadlom aktuálnej situácie v eurozóne.<br />

K obavám z dlhšieho trvania krízy sa môže pridať aj nestabilný<br />

kurz zlotého, drahá ropa a strach zo straty zamestnania.<br />

Poľsko pritom už s rastom nezamestnanosti bojuje. Aj keď nejde<br />

o rekord v rámci regiónu, vlani sa nezamestnanosť pohybovala<br />

na vyše dvanástich percentách a odhady na tento rok nie sú nijako<br />

optimistické. Istou nádejou zostáva šampionát Euro 2012, i tak<br />

však podľa odhadov ekonómov nezamestnanosť pod dvanásť percent<br />

v dlhodobejšom horizonte neklesne.<br />

Deficit na uzde<br />

Zjavne i preto sú vyhliadky Varšavy na tento rok opatrné, hovorí<br />

sa o raste ekonomiky len okolo dvoch až dva a pol percenta<br />

HDP. Nájdu sa však aj optimisti, ktorí stále veria vo výkonnosť<br />

nad tri percentá.<br />

Z tohto pohľadu sa však dá chápať vyhlásenie premiéra Donalda<br />

Tuska, že krajina sa nebude za každú cenu snažiť dostať<br />

deficit štátneho rozpočtu pod tri percentá HDP, čo je jedným<br />

z Maastrichtských kritérií nevyhnutných na vstup do eurozóny.<br />

Prekvapivo však Tusk tvrdí, že šancu na pokorenie hranice vidí<br />

možno už budúci rok (tento rok by v najlepšom prípade mal balansovať<br />

niekde nad 3,5 až 3,7 percenta HDP). Ak by totiž mala<br />

krajina splniť podmienky už tento rok, podľa ekonómov by sa to<br />

bez dodatočných opatrení nedalo, čo by však zbytočne opäť len<br />

zaťažilo rozpočet.<br />

Už aj teraz si spomalenie v eurozóne, a rovnako aj v Poľskej republike,<br />

vyberá daň v podobe zníženia daňových príjmov, a teda<br />

aj nárastu deficitu verejných financií. Ten bol ešte vlani na 5,6 percenta<br />

HDP. Ako však tvrdí premiér Tusk, krajina má mať tento rok<br />

deficit verejných financií na 2,9 percenta HDP.<br />

Napriek istému poklesu, ako sa nedávno vyjadrili analytici, Poľsko<br />

sa vlastne ani nedá včleňovať do jedného bloku so svojimi susedmi,<br />

keďže poriadnou recesiou neprešlo. Veď aj „chudobnejšie“<br />

predpovede rastu na tento rok sú najvyššie z regiónu.<br />

Plusom privatizácia<br />

Pre Poľsko je však v porovnaní s krajinami strednej a východnej<br />

Európy veľkým <strong>plus</strong>om na tento rok aj to, že ešte stále nesprivatizovalo<br />

všetky svoje podniky. Kríza, samozrejme, na jednej strane<br />

nie je najlepším obdobím na predaje, najmä ak je krajina pod<br />

tlakom a snaží sa čo najrýchlejšie získať finančné prostriedky na<br />

hasenie problémov v hospodárstve. To však nie je až takým problémom<br />

Poľska.<br />

Ako sa ukazuje, hlavne pri energetickom biznise dávkuje predaje<br />

postupne a neštíti sa predaj či uvedenie firmy na burze aj<br />

zastaviť. Následkom nestabilnej situácie na burze takto napríklad<br />

na istý čas odložila vlani v lete uvedenie šestinového podielu PKO<br />

BP.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Odhliadnuc od toho, do akých rúk sa spomínané firmy napokon<br />

dostanú, môže finančný rozpočet stále počítať s príjmami. S tým<br />

sa môže pochváliť len máloktorá krajina spomedzi susedov.<br />

Napríklad, od roku 2007 krajina predajom firiem získala 32,6 miliardy<br />

zlotých. Varšava len na tento rok počíta s príjmami z predaja<br />

štátneho majetku vo výške desať miliárd zlotých, aj to sú podľa tamojšieho<br />

ministerstva štátneho pokladu skôr minimalistické odhady.<br />

Pred sebou má pritom stále zvučné mená podnikov z energetiky<br />

a chemického priemyslu, ktoré by ešte sčasti či celkom mali zmeniť<br />

meno majiteľa.<br />

V podstate zdravá<br />

Hoci Medzinárodný menový fond nedávno potvrdil, že Poľsko<br />

má nachystané finančné prostriedky na prípad núdze, teda<br />

takzvaný záložný dvojročný úver za celkovo 29 miliárd dolárov,<br />

fond je presvedčený, že ich krajina potrebovať nebude. Ak ho záchrana<br />

Európy nestiahne tiež pod hladinu.<br />

Podľa fondu totiž previerka kondície domácej ekonomiky ukázala,<br />

že je aj po predchádzajúcej kríze z rokov 2007 až 2009 v podstate<br />

zdravá. Zachovaná zostala nielen fiškálna konsolidácia, ale<br />

aj zdravá menová politika. Obdobne ako u susedov, aj Poľsko nestihlo<br />

a vlastne ani nemalo ako nakúpiť eurodlhopisy v súčasnosti<br />

zadlžených krajín ako Grécko, Španielsko či Taliansko. Jednak<br />

nemá ešte euro a jednak krajiny strednej Európy sú predsa len<br />

obozretnejšie. Samozrejme, previazanosť poľských bánk s materskými<br />

môže do budúcnosti predstavovať riziko. No dá sa predpokladať,<br />

že nie väčšie, ako pri krajinách ako Slovensko či Česko.<br />

Analytici vidia skôr väčšie riziko v snahe výraznejšie pomáhať<br />

zadlženej Európe cez svoje devízové rezervy. Poľsko už na sklonku<br />

vlaňajška v podstate odkleplo Medzinárodnému menovému fondu,<br />

že pomôže sumou 6,3 miliardy eur. Tie však pôjdu z rezervy<br />

centrálnej banky, čo za istých podmienok môže byť problém.<br />

Hlavne ak najzadlženejšie krajiny nebudú splácať a verejní veritelia,<br />

teda aj Poľsko, budú musieť dlh odpustiť. Na to už vyzýva samotný<br />

Medzinárodný menový fond. Ak by sa to však stalo, podľa<br />

analytikov by sa tieto vynaložené prostriedky v obehu stali v podstate<br />

už nekrytými.<br />

Rok krízy a zmien<br />

Nateraz je Poľsko na rok 2012 nielen vyzbrojené futbalovým<br />

šampionátom, ktorý do istej miery rozhýbe pracovný trh, dopyt aj<br />

cestovný ruch v krajine, no v talóne má v porovnaní so susedmi aj<br />

lepšie odhady rastu na jednej strane a nižšie odhady deficitu rozpočtu<br />

či verejných financií na strane druhej.<br />

Na otázku, kedy Poľsko v podstate vstúpi do eurozóny, je však<br />

čoraz zložitejšie odpovedať. Aj na podmienky dlhovej krízy má<br />

kritériá nastavené už na začatie rokovaní na rok 2013, teda v roku<br />

2015 by v eurozóne mohlo s prehľadom byť.<br />

No ako sa začiatkom roka vyslovil poľský minister financií Jacek<br />

Rostowski, krajina sa v podstate do eurozóny ani ponáhľať nebude.<br />

Ako podotkol, najlepšie vraj bude, keď si euroklub najprv<br />

vyrieši niektoré svoje problémy.<br />

Faktom je, že nečlenstvo v eurozóne nateraz Poľsku skôr pomohlo<br />

než uškodilo, respektíve nečlenstvom o nič neprišlo. Na<br />

druhej strane, ešte prísnejším kritériám pri snahe o vstup do eurozóny<br />

sa už nevyhne. Nejde len o splnenie Maastrichtských kritérií<br />

týkajúcich sa vyrovnaného hospodárenia.<br />

Z dôvodu, že niektoré krajiny na juhu eurozóny získali členstvo<br />

aj falšovaním ekonomických údajov, eurozóna sprísňuje nielen<br />

kontrolu štrukturálnych deficitov štátov vrátane výšky dlhov, ale<br />

aj zákazu umelého kresania deficitu napríklad rušení druhého piliera<br />

a podobne. Okrem toho, snaží sa podmieniť aj členstvo v euroklube<br />

dodatočnými požiadavkami. Jednou z nich bude aj účasť<br />

na trvalom eurovale v prípade, že krajina bude niekedy chcieť čerpať<br />

peniaze na pomoc tak, ako to napríklad dnes robí Grécko.<br />

Ako sa však ukazuje, Poľsko momentálne nemá problém s tým súhlasiť.<br />

Na januárovom summite v Bruseli však pomoc podmieňuje<br />

tým, aby na rokovaniach eurozóny mohlo byť aj napriek tomu, že<br />

euro ešte nemá. <br />

<br />

11

Poľská republika<br />

Na spoločnej ceste<br />

Poľské mesto kultúry, Mesto – legenda, Magický Krakov... to sú len niektoré<br />

zo slovných spojení, ktoré sa v mysliach vynárajú osobám, ktoré poznajú<br />

poľský Krakov. Okrem množstva iných kultúrnych zväzkov je v týchto dňoch<br />

spojený aj so slovenskými Košicami.<br />

Krakov – toto obdivované mesto sa rozprestiera<br />

na brehu rieky Visly. Dávne sídlo<br />

kráľov a bývalé hlavné mesto je momentálne<br />

druhým najväčším mestom Poľska. Môže sa<br />

pochváliť nielen viac ako tisícročnou históriou,<br />

ale predovšetkým bohatým kultúrnym<br />

životom, neobyčajnou architektúrou, ako aj<br />

turistickými atrakciami; aj preto ho každý<br />

rok navštívia milióny hostí.<br />

Aj keď už storočia nie je hlavným mestom<br />

Poľska, celý čas je jedným z najdôležitejších<br />

centier kultúry a umenia. Práve tu sa nachádza<br />

najstaršia univerzita v Poľsku – Jagellovská<br />

univerzita, ktorú v roku 1364 založil kráľ<br />

Kazimierz Wielki, ako aj niekoľko významných<br />

umeleckých a technických vysokých<br />

škôl. Výbor Svetového kultúrneho dedičstva<br />

UNESCO v roku 1978 rozhodol, že historické<br />

centrum mesta spolu s trhom stredovekej Európy,<br />

ktorým sa pýši dodnes, bolo zapísané<br />

na listinu najvzácnejších svetových historických<br />

pamiatok. Vyzdvihnutím Krakova ako<br />

perly svetového kultúrneho dedičstva bolo<br />

v prelomovom roku 2000 priznanie titulu Európske<br />

mesto kultúry.<br />

Ochrana i novátorstvo<br />

Krakov neustále investuje do rozvoja<br />

prostredníctvom modernizácie mestskej infraštruktúry,<br />

ochranou prostredia a dbaním<br />

o verejný poriadok. Aby si absolútne zaslúžil<br />

pomenovanie Poľské mesto kultúry, organizuje<br />

zaujímavé a novátorské kultúrne<br />

podujatia, ako napr. cyklus Šiestich zmyslov.<br />

Jeho súčasťou je deväť prestížnych festivalov,<br />

ktoré priťahujú umelcov svetového formátu<br />

v oblasti hudby, filmu a audiovizuálneho<br />

umenia. V minulom roku sa Krakov obohatil<br />

o tri výnimočné expozície: turistickú trasu<br />

v podzemí Rynku Głównego, ktorá v modernom,<br />

multimediálnom podaní prezentuje<br />

súvislosti spájajúce stredoveký Krakov s inými<br />

európskymi centrami, stálu expozíciu<br />

Krakov – čas okupácie 1939-1945 v budove<br />

niekdajšej fabriky Oskara Schindlera, a tiež<br />

o múzeum súčasného umenia MOCAK, ktorého<br />

sídlo vzniklo na základe projektu Taliana<br />

Claudio Nardiego, vysoko hodnoteného<br />

centrom architektov.<br />

Od júla do decembra 2011 Krakov patril<br />

medzi tie mestá, ktoré plnili funkciu hostiteľov<br />

počas poľského predsedníctva v Rade Európskej<br />

únie. Pozoruhodnou súčasťou týchto<br />

udalostí bola aj študijná cesta veľvyslancov<br />

štátov Európskej únie akreditovaných v Slovenskej<br />

republike. Hostia navštívili kráľovský<br />

hrad na Waweli, veľmi zaujímavú bývalú<br />

židovskú štvrť Kazimierz a mali tiež tú<br />

možnosť oboznámiť sa s podzemím Rynku<br />

Głów nego.<br />

Krakov – Bratislava – Košice<br />

Súčasné hlavné mesto Malopoľského vojvodstva<br />

nadväzuje na dlhoročnú tradíciu<br />

medzinárodných kontaktov. Jedným z partnerských<br />

miest Krakova je aj Bratislava. Spolupracujeme<br />

aj v rámci cyklického medzinárodného<br />

projektu Mosty medzi mestami.<br />

Jeho cieľom je predstaviť detské a mládežnícke<br />

folklórne súbory, ktoré každý rok prezentujú<br />

svoj umelecký program v jednom z partnerských<br />

miest. Mladí bratislavskí umelci sa<br />

zúčastňujú tohto programu nepretržite od<br />

roku 1996.<br />

Foto: archív<br />

Vďaka pomoci Generálneho konzulátu<br />

Slovenskej republiky v Krakove sa mestu<br />

podarilo nadviazať bližšiu spoluprácu aj<br />

s druhým, po Bratislave najdôležitejším slovenským<br />

mestom, Košicami, ktoré sa v roku<br />

2013 stane Európskym mestom kultúry.<br />

Zdokumentované korene kontaktov medzi<br />

obidvoma mestami siahajú až do roku<br />

1394, keď bola podpísaná obchodná dohoda<br />

– privilégiá pre košických kupcov. Verná<br />

kópia tohto dokumentu, dar Košíc Krakovu,<br />

bol najdôležitejším exponátom výstavy Košice<br />

– Krakov. Na spoločnej ceste, predstavenej<br />

na jeseň minulého roka v Historickom múzeu<br />

mesta Krakova. Výstavu slávnostne otvorili<br />

primátor mesta Košíc Richard Raši a prezident<br />

Krakova Jacek Majchrowski.<br />

Výstava bola prvým projektom realizovaným<br />

v rámci spolupráce Krakovského historického<br />

múzea s Východoslovenským múzeom<br />

v Košiciach. Cieľom bolo priblížiť obyvateľom<br />

Krakova históriu a súčasnosť Košíc<br />

– mesta, ktorému podobne ako Krakovu, boli<br />

udelené výsady magdeburského práva.<br />

Na výstave bola predstavená zbierka Východoslovenského<br />

múzea a dokumenty košického<br />

mestského archívu. Medzi nimi bola<br />

aj najstaršia zmienka o Košiciach z roku<br />

1230 a presný model najväčšej pýchy mesta<br />

– Katedry sv. Alžbety. Návštevníci výstavy<br />

sa mohli presvedčiť, aké blízke sú historické<br />

vzťahy a podobné osudy Košíc a Krakova.<br />

Spoločné projekty<br />

Ďalším dôležitým spoločným projektom<br />

múzeí bude výstava krakovských betlehemov,<br />

ktorá je naplánovaná na november<br />

tohto roku v Košiciach. Tradícia výroby betlehemov<br />

vznikla v Krakove v XIX. storočí, je<br />

veľmi vzdialená všetkému, čo sa v tejto oblasti<br />

robilo nielen v Európe, ale i vo svete.<br />

Tieto neobyčajné stavby sú charakteristické<br />

nahromadením fantázie upravených a pospájaných<br />

prvkov historickej architektúry<br />

Krakova, predstavené v miniatúrach. Výstava<br />

sa bude konať pod čestným patronátom<br />

veľvyslanca Poľskej republiky na Slovensku<br />

Andrzeja Krawczyka.<br />

Už 6. februára tohto roku, rovnako z iniciatívy<br />

Generálneho konzulátu Slovenskej<br />

republiky v Krakove, pri príležitosti 10. výročia<br />

vzniku, bude na kráľovskom hrade, na<br />

Waweli sprístupnená výstava Zlatý poklad<br />

z Košíc. Je organizovaná pod patronátmi ministra<br />

kultúry SR a ministra kultúry a národného<br />

dedičstva Poľska. Návštevníci budú<br />

môcť obdivovať unikátnu zbierku zlatých<br />

mincí z obdobia od XV. do XVII. storočia, pochádzajúcich<br />

z 81 európskych mincovní, ako<br />

aj tri zlaté medaily a drahocennú renesančnú<br />

reťaz. Poklad s nevšedným príbehom, ktorý<br />

bol ukrytý koncom XVII. storočia, bol objavený<br />

v roku 1935 v budove niekdajšej Spišskej<br />

komory v Košiciach. Všetky spomínané<br />

akcie dokonale ilustrujú angažovanosť obidvoch<br />

strán v zachovaní už tradične nadštandardných<br />

poľsko-slovenských vzťahov. <br />

Kancelária primátora mesta Krakova<br />

12 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Poslanie Janusza Korczaka<br />

pre dnešnú Európu<br />

Poľská republika<br />

Poľsko vyhlásilo rok 2012 za Rok Janusza Korczaka. Chceme týmto spôsobom svetu pripomenúť osobnosť nášho rodáka,<br />

poľského Žida, ktorého osud je kvintesenciou dramatických udalostí strednej Európy a Poľska v 20. storočí.<br />

Janusz Korczak (používal poľsky znejúci pseudonym – jeho skutočné meno je Henryk Goldszmit)<br />

vedel harmonicky spojiť dve vlastenectvá – poľské a židovské. Na obe bol veľmi hrdý.<br />

Diplom lekára získal v roku 1905. Potom<br />

pracoval v židovskej detskej nemocnici<br />

vo Varšave. Jeho citlivosť mu nedovoľovala<br />

pokojne žiť s vedomím, že sú na svete nešťastné,<br />

chudobné, ponižované a bité deti.<br />

Pomoc a starostlivosť o deti sa stala jeho životnou<br />

filozofiou a vyznaním viery. Nechcel<br />

byť ani pravičiarom ani ľavičiarom. Jeho východiskovým<br />

bodom bolo dieťa a jeho osud.<br />

Liečil, organizoval peňažné zbierky, kontroloval<br />

kuchyne, kde sa varili obedy pre deti<br />

z chudobných rodín, zbieral šatstvo, vychovával.<br />

Postupne čoraz viac času venoval pedagogickej<br />

práci. Rozhodol sa, že si nezaloží<br />

vlastnú rodinu, lebo sa bál, aby nefavorizoval<br />

vlastné dieťa. Keď mal už okolo 200 detí,<br />

o ktoré sa staral, založil vo Varšave židovský<br />

sirotinec, a neskôr, počas I. svetovej vojny,<br />

aj druhý – pre poľské deti, ktoré boli bez domova.<br />

Počas prvej svetovej vojny musel slúžiť<br />

ako vojenský lekár, bol povolaný do<br />

ruskej armády, neskôr pôsobil počas bojov<br />

s boľševickými nájazdmi v roku 1920<br />

v poľnej nemocnici. Videl smrť a tragédiu<br />

mnohých malých detí, ktoré ostali sirotami.<br />

Keď ho osud v roku 1971 zavial do Kyjeva, bol<br />

jedným zo spoluzakladateľov sirotinca, kde<br />

prichyľovali deti nehľadiac na národnosť.<br />

Bol človekom pera. Chcel pohnúť svedomím<br />

ľudí. Tak vznikla aj v roku 1911 jeho<br />

prvá kniha – Deti ulice. Neskôr ich napísal<br />

ešte niekoľko. Avšak skutočnú slávu a miesto<br />

v dejinách mu nepriniesli knihy o deťoch,<br />

ale pre deti. Písal po poľsky a v jazyku<br />

jidiš. Najpopulárnejšou jeho knihou bol<br />

Król Maciuś I (Kráľ Maťko I., preložený do<br />

mnohých jazykov), ktorú napísal v roku 1921.<br />

Bol to súčasný rozprávkový príbeh o realizovaní<br />

detských túžob, o tom, ako sa malý<br />

Maťko stal kráľom a ako vládol, aby všetkým<br />

bolo „dobre, veselo a krásne; aby boli všetci<br />

šťastní a cítili, že sú milovaní“. V roku 1935<br />

napísal druhý bestseller Kajtuš čarodejník,<br />

ktorý odborníci na masovú kultúru považujú<br />

za predchodcu Harryho Pottera.<br />

V 30-tych rokoch minulého storočia<br />

uvádzal v Poľskom rozhlase Rozprávanie<br />

starého doktora, ktoré počúvalo celé Poľsko.<br />

Učil, ak treba deti brať vážne, že majú<br />

svoju dôstojnosť, že najlepším výchovným<br />

systémom je dať dieťaťu možnosť žiť<br />

v skupine rovesníkov, kde bude musieť<br />

spolurozhodovať o svojich veciach a za tieto<br />

rozhodnutia niesť aj zodpovednosť. O tom<br />

písal aj vo svojich pedagogických prácach<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Foto: internet<br />

(Ako milovať dieťa, 1919, a Právo dieťaťa na<br />

úctu, 1929).<br />

Počas druhej svetovej vojny musel ako Žid<br />

vo Varšave ísť na základe príkazu Nemcov<br />

ísť do geta. Tam sa sústredil na jednom: ako<br />

zariadiť, aby jeho chovanci v jeho domove<br />

prežili. Dokonca sa „spriatelil“ aj s kriminalistami,<br />

ktorí mu z úcty k nemu dávali pre siroty<br />

chlieb, zemiaky a občas aj nejakú klobásu.<br />

V gete bol známy tým, že demonštratívne<br />

chodil vo svojej starej uniforme poľského oficiera<br />

a nenosil Dávidovu hviezdu (podľa neho<br />

by to bolo rúhanie). Dokonca to rešpektovali<br />

aj samotní Nemci. Keď v auguste 1942 prišiel<br />

rad na deportáciu do Treblinki sirôt z jeho<br />

domova, v predvečer mu Nemci oznámili, že<br />

on nemusí ísť. Všetko bolo presne porátané –<br />

Nemci vedeli, že je v domove192 detí. Korczak<br />

vedel, že je to cesta na smrť a že v tejto situácii<br />

nemôže pre svoje milované deti urobiť absolútne<br />

nič. Jediné čo mohol urobiť, bolo, v to ráno<br />

ich zobudiť, dohliadnuť, aby sa slávnostne<br />

obliekli, zobrali si batôžky, ktoré si sami ušili<br />

(každá skupina mala inú farbu) a rozprávajúc<br />

im rozprávky odprevadil ich k staničnej rampe<br />

a hovoril im, aby sa nebáli, že o chvíľu uvidia<br />

les a lúky... A spolu s najmladšími nastúpil<br />

do vagóna. Ľudia, ktorí ich videli, hovorili, ako<br />

išiel ulicami Varšavy na čele malého sprie vodu,<br />

jedno dieťa niesol na rukách a druhé viedol<br />

za ruku. Na Umschlagplatz sa za nimi zatvorili<br />

dvere na nákladnom vagóne. O niekoľko<br />

hodín už nežili.<br />

Veľa ľudí hovorí, že pochod detí z domova<br />

Korczaka bol jeden z najdojímavejších obrazov<br />

v dejinách sveta. Vraj ani Nemci, ktorí boli<br />

na trase tohto sprievodu, nemohli zniesť takýto<br />

pohľad a odvracali zrak, dokonca niektorí<br />

z nich mali v očiach slzy.<br />

Janusz Korczak – veľký pedagóg<br />

a dobrovoľník – svedok a obeť. Človek, ktorý<br />

za dôležitejšie ako všetky ideológie uznával<br />

dobro dieťaťa, by si zaslúžil byť jedným<br />

z patrónov Európy. Dnes sa o ňom píšu knihy<br />

a piesne, natáčajú sa filmy a hrajú sa divadelné<br />

predstavenia. Podľa Poľska je popularizácia<br />

jeho osoby svojím spôsobom nevyhnutný<br />

ideový dodatok k posolstvu nedávno<br />

skončeného poľského predsedníctva v Európskej<br />

únii. Okrem materiálneho zabezpečenia<br />

Európa totiž naliehavo potrebuje aj posolstvo<br />

lásky k ľuďom.<br />

<br />

Andrzej Krawczyk<br />

veľvyslanec Poľskej republiky<br />

v Slovenskej republike<br />

13

Poľská republika<br />

Kto ich chce dobre<br />

spoznať, musí si na<br />

ne vyhradiť viac než jeden<br />

víkendový útek od<br />

každodenného stresu.<br />

Vyžaduje si to nielen<br />

nepreberné množstvo<br />

prírodných krás, početné<br />

obdivuhodné staré<br />

stavby a iné historické<br />

pamiatky, ktoré sa vyplatí<br />

vidieť, ale tiež kilometre<br />

vzdialeností.<br />

Mazurské jazerá<br />

Štátom chránené Mazurské<br />

jazerá ako prírodná<br />

rezervácia v severovýchodnej<br />

časti Poľska<br />

zaberajú totiž plochu asi<br />

520-tisíc km 2 , čo zodpovedá<br />

štvrtine Slovenska.<br />

Na nej leží vyše dvetisíc<br />

jazier s nevšednou okolitou<br />

scenériou. Územie<br />

si od Poliakov vyslúžilo<br />

množstvo prívlastkov,<br />

najznámejší je zelené<br />

pľúca Poľska.<br />

Jazerné územie, ktoré<br />

malo vlani veľkú šancu<br />

uspieť v súťaži vypísanej<br />

švajčiarskou nadáciou<br />

New7Wonders<br />

o vyhlásenie za jeden zo<br />

siedmich prírodných divov<br />

sveta, sa vyformovalo<br />

počas pleistocénnej<br />

doby ľadovej. V spomínanej<br />

súťaži Mazurské<br />

jazerá postúpili až do<br />

28-členného finálového<br />

výberu ako jediný prírodný<br />

jav z Európy. Žiaľ,<br />

svet ho pozná menej než<br />

napríklad argentínske<br />

vodopády Iguazú, juhoamerickú<br />

rieku Amazonku,<br />

africkú Stolovú horu<br />

či vietnamskú zátoku La<br />

Hong a ďalšie tri ázijské pozoruhodnosti, ktoré sa vlani v novembri<br />

z rozhodnutia svetovej verejnosti stali siedmimi prírodnými divmi<br />

sveta.<br />

Najväčšie atrakcie<br />

Samotné jazerá sú navzájom pospájané početnými kanálmi.<br />

Z nich skutočnou atrakciou je Elblaský kanál, dielo nemeckého<br />

konštruktéra a staviteľa Steenkeho, jediné dodnes funkčné technické<br />

riešenie svojho druhu na prekonanie výškového rozdielu<br />

vodných hladín po súši. Umelý kanál spája Baltické more s Mazurskými<br />

jazerami. Lode musia na úseku 9,7 km prekonať výškový<br />

rozdiel 100 metrov. Medzi jazerami Pniewo a Družno lode ,,preplávajú“<br />

po súši päť ráz celkovú trasu dva kilometre. Najvyššie prevýšenie<br />

na jednom úseku je 27,20 metra. Najdlhší úsek má okolo 550<br />

metrov. Kanál slávnostne otvorili v roku 1860 a dokončili v roku<br />

1872. Najdlhší úsek Elblaského kanála tvorí vodná cesta medzi<br />

mestami Elblag a Ostróda – vyše 88 kilometrov. Celá kanálová sieť<br />

má však dĺžku okolo 150 kilometrov. Nie celá je však vybudovaná<br />

umelo, prechádza aj cez jazerá. Tým, že sú jazerá navzájom prepo-<br />

Len na skok do lona<br />

čarovnej prírody<br />

Za ostatných dvadsať rokov sa obyvatelia predtým socialistických<br />

krajín rozbehli na dovolenky do sveta, ďalej od domova. Zrejme<br />

v túžbe dokázať si novú voľnosť, pozrieť sa na dovtedy len veľmi<br />

zriedkavo dosiahnuteľné miesta. Teraz však už možno pozorovať akýsi<br />

čas návratov na domáce miesta a k najbližším susedom, ktoré neraz<br />

ponúkajú oveľa silnejšie zážitky a krásu, ako tie už spoznané. Stačí sa<br />

vybrať zo Slovenska k severným susedom, do Poľskej republiky.<br />

jené, vznikla sústava 45<br />

jazier spojených 12 kanálmi<br />

a 8 riekami, takže<br />

sa dá dostať prakticky na<br />

každé miesto, bez nutnosti<br />

vystúpiť na breh.<br />

Jazerá si zachovávajú<br />

rozmanitú flóru a faunu.<br />

Pod hladinou najväčšieho<br />

mazurského jazera<br />

Šniardwy plávajú okrem<br />

tradičných kaprov tiež<br />

úhory či lososy. Druhým<br />

najväčším a zároveň<br />

spolu s Niegocinom<br />

najznámejším jazerom<br />

sú Mamry. Pri brehoch<br />

najdlhšieho z jazier – Jezióraku<br />

– zase žijú zubry<br />

aj losy. Jazero Luknajno<br />

je domovom vodných<br />

vtákov, medzi nimi kormoránov,<br />

plameniakov<br />

a ďalších vzácnych druhov.<br />

V komplexe Mazurských<br />

jazier sa nachádza<br />

veľa národných parkov<br />

a pralesov, ako napríklad<br />

atraktívny Biebrzanski<br />

národný park v doline<br />

rieky Biebrza s územím<br />

bahien, kde žijú výnimočné<br />

druhy cicavcov<br />

a vtákov. Rozlohou patrí<br />

k najväčším v Európe.<br />

Wigierský národný park<br />

vedie cez jazero Wigry<br />

a rieku Czarna Hańcza<br />

s turistickými trsami pre<br />

jachtárov a kajakárov, ale<br />

aj bicyklistov alebo chodcov.<br />

Ani v zime jazerný<br />

ruch neutícha a pre záujemcov<br />

ponúka možnosť<br />

jazdy na „ľadových” jachtách.<br />

To všetko na mnohých<br />

miestach dopĺňajú<br />

rozličné ľudové zvyky<br />

a staré tradície a ponuka<br />

gurmánskych špecialít v miestnych reštauráciách a pohostinstvách.<br />

V letnom období sa tu návštevníci cítia ako v Stredomorí,<br />

odvšadiaľ sa šíri vôňa rybích jedál, ktorá sa nestráca ani s poklesom<br />

ortuťového stĺpca na teplomere.<br />

Vlčí „brloh“ a Valkýra<br />

Milovníci histórie, zvlášť z obdobia 2. svetovej vojny, si v severnom<br />

cípe Mazurských jazier môžu prezrieť Vlčí obranný val známy<br />

aj ako Wolfsschanze, ktorý slúžil Hitlerovi ako jeden z hlavných<br />

stanov, kde von Stauffenberg uskutočnil na „vodcu“ neúspešný<br />

atentát v operácii Valkýra. Komplex opevnených budov a bunkrov<br />

sa nachádzal v husto zalesnenej oblasti obklopený tromi bezpečnostnými<br />

okruhmi zákopov obohnaných ostnatým drôtom. Súčasťou<br />

komplexu Wolfsschanze bolo i dobre maskované letisko.<br />

Osobný bunker Adolfa Hitlera s hrubými železobetónovými stenami<br />

a osem metrovým stropom mal kanalizáciu, toalety, kúpeľňu,<br />

ústredné kúrenie i elektrinu. Systému nechýbalo vlastné železničné<br />

spojenie, nemocnica a generátory na výrobu elektrického prúdu<br />

v prípade výpadku verejnej siete.<br />

14 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Poľská republika<br />

Teraz je Wolfsschanze stále múzeum, ktoré<br />

ročne navštívi približne 230 tisíc návštevníkov.<br />

Medzi turistické atrakcie patria i križiacke<br />

pevnosti, hrady či pamätník pri meste<br />

Grunwald, miesto porážky križiakov poľsko-litovskými<br />

vojskami v roku 1410. História<br />

Mazúr je nerozlučne spojená s križiakmi,<br />

ktorí obývali toto územie.<br />

Spoločné<br />

slovensko-poľské Pieniny<br />

Na veľmi príjemný oddych na konci týždňa<br />

stačí navštíviť prvý medzinárodný prírodný<br />

park v Európe vyhlásený už v roku<br />

1932, ktorý vytvorili Pieniński Park Narodowy<br />

a Pieninský národný park na slovenskej<br />

strane, dodnes spoločne ochraňované<br />

územie pozdĺž juhovýchodnej hranice Poľska<br />

a severovýchodnej hranice Slovenka<br />

pri rieke Dunajec. Jeho poľská časť bola<br />

vyhlásená v roku 1932 na ploche 760 ha,<br />

v roku 1955 bolarozšírený na 2 231 ha. Pieniny<br />

sú krajinný celok geomorfologickej<br />

oblasti Východné Beskydy, geologicky sú<br />

samostatným celkom a jediným samostatným<br />

pohorím, ktoré je tvorené bradlovým<br />

pásmom.<br />

Tadiaľto vedú aj početné cesty Slovákov<br />

na predajné trhy do poľského Nového<br />

Targu a Krościenka nad Dunajcem. Cestu<br />

dnes z oboch strán hranice už pokrýva<br />

Blízke pozoruhodnosti<br />

Ak si turisti vyberú cestu z Nového Targu<br />

do Krościenka nad Dunajcem, najskôr<br />

majú vo výhľade majestátne kopce Belianskych<br />

Tatier, ich najvyšší, vyše dvojtisícový<br />

vrch Havran a hneď za ním len o desať<br />

metrov nižšiu Ždiarsku vidlu. Pohľad na<br />

ne upozorňuje na tesnú spätosť dvoch štátov<br />

so spoločných prírodným bohatstvom<br />

a obyvateľstvom, ktoré akoby hranica vôbec<br />

nerozdeľovala. Má svoju spoločnú reč,<br />

goralčinu, zvyky a – čo je azda rovnako významné<br />

– vzájomnú rodinnú prepletenosť.<br />

Prvé historické zmienky o tomto kraji zvanom<br />

Podhale pochádzajú zo začiatku 13.<br />

storočia. V nich sa už spomínajú viaceré<br />

z dnešných obcí, medzi nimi Czorsztyń či<br />

Czarny Dunajec. Tu medzi Debnom a Frydmanom<br />

ústi rieka Bialka, ktorej vody si obľúbili<br />

vodní športovci, do Dunajca, ďalšej<br />

rieky spätej s rybolovom a vodnými športmi.<br />

No tiež s pltníctvom, ktoré už neslúži<br />

na prepravu vyťaženého dreva ako ešte<br />

v nedávnej minulosti, ale najmä turistom<br />

na obdivovanie okolitej krásy a vo svete<br />

netradičného dobrodružstva s originálnou<br />

goralskou muzikou. Dunajec je sútokom<br />

Čierneho a Bieleho Dunajca, dvoch<br />

prudších potokov, ktoré sa nad Novým<br />

Targom spájajú do typickej horskej rieky<br />

s premenlivým vodným stavom. Patrí medzi<br />

najčistejšie rieky v strednej Európe.<br />

Od roku 1518 Dunajec tvorí tiež hraničnú<br />

čiaru medzi Poľskom a Slovenskom, ktorá<br />

dnes meria 17 km.<br />

Pred 15 rokmi Poľsko postavilo na hornom<br />

toku Dunajca vodnú elektráreň Czorsztyń<br />

a vyrovnávaciu nádrž Niedzica. Výška<br />

elektrárenskej hrádze je 56 m, šírka 404<br />

m. Czorsztyńské jazero má povrch 10,5<br />

km 2 , hĺbku 50 m. Elektráreň okrem výroby<br />

elektrickej energie zaisťuje aj zlepšovanie<br />

hrad postavený začiatkom 14. storočia Kokošom<br />

z Brezovice na posilnenie severnej<br />

hranice uhorského kráľovstva ako stredisko<br />

rozsiahleho panstva, bol dlhodobo rekonštruovaný<br />

a dnes je z neho zámok s regionálnym<br />

národopisným múzeom, hrad<br />

Czorsztyń je len verejnosti čiastočne prístupnou<br />

ruinou. V minulosti bol však významným<br />

obranným valom.<br />

Trzy Korony (Tri koruny) sú najvýraznejším,<br />

najzaujímavejším a najreprezentatívnejším<br />

masívom Pienin. Tvorí ho päť skalných<br />

vápencových veží so 100-metrovými<br />

skalnými zrázmi orientovanými na juh,<br />

ktoré pri pohľade z diaľky a troške predstavivosti<br />

možno pripomínajú kráľovskú<br />

korunu. Pôvodní goralskí obyvatelia regiónu<br />

pomenovali jednotlivé bralá Okrąglica<br />

(982 m), kde je platená vyhliadková terasa<br />

pre 20 osôb poskytujúca panoramatické<br />

úchvatné pohľady na región Pienin, Prielom<br />

Dunajca a Pieninský národný park,<br />

Beskydy Sadecké a Žiwiecke, Gorce, Spišskú<br />

Maguru a Vysoké Tatry. Ďalej juhozápadne<br />

od nej je Pańska Skala (920 m), na<br />

ktorej hniezdi vzácny vtáčí druh pomúrnik.<br />

Juhovýchodne stojí veža Nad Ogródki<br />

(940 m), potom Plaska Skala (950 m) a naostatok<br />

Niżnia Okrąglica (Ganek). Masív<br />

je porastený lesmi a sú preň typické hlboké<br />

doliny potokov a skalné zrázy dosahujúce<br />

až 500 metrov.<br />

dobrý asfalt. Do vlaňajška to bolo tak iba<br />

na strane našich susedov.<br />

prietokov pre plavbu pltí Prielomom Dunajca<br />

počas suchších období.<br />

Kopce a hrady<br />

Pri návšteve Pienin nevynechajte návštevu<br />

hradu v Niedzici, obci, ktorá je rodiskom<br />

známeho herca Michala Dočolomanského.<br />

Hrad sa týči nad priehradou Jazero<br />

Czorsztyńskie. Oproti nemu na opačnom<br />

brehu leží zrúcanina hradu v Czorsztyńe.<br />

Oba boli v minulosti hraničnými pevnosťami.<br />

Kým však niedzický bývalý uhorský<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Lesy Pienin v minulosti tvorili najmä<br />

bučiny. Neskôr pribudli smrek, borovica<br />

vejmutovka, smrekovec, náletové dreviny<br />

breza a jarabina.<br />

K tomuto kútu spoločného poľsko-slovenského<br />

sveta bola teda príroda mimoriadne<br />

štedrá, oplatí sa tu zastaviť a spoznať bizarné<br />

horské útvary, zažiť dravú rieku plavbou<br />

na pltiach, ponoriť sa do ticha lesov či zoznámiť<br />

sa s dávnou históriou. <br />

<br />

Mária Šišuláková<br />

Foto: archív<br />

15

Poľská republika<br />

Za kultúrou do Poľska<br />

Ladislav Volko<br />

Sú to len čriepky z inšpiratívnej, mohutnej, neraz i kontroverznej kultúry našich severných susedov. Cez lepšie spoznanie ich<br />

intelektuálneho bohatstva, ktoré môže byť pre nás akýmsi spätným zrkadlom, môžeme spoznávať aj sami seba. Treba chcieť<br />

nastúpiť tú krásnu i komplikovanú cestu. Stojí totiž za to.<br />

Za kultúrou do Poľska sme cestovali vlakom, autami, ba i autostopom.<br />

Cieľom bol obyčajne Krakov a najmä jeho slávny Teatr Stary<br />

s nezabudnuteľnými inscenáciami Konrada Swinarského a Andrzeja<br />

Wajdu i mnohých ďalších režisérov. Niekedy sme zamierili do študentského<br />

klubu Pod Jaszczurami, kde sme počúvali vynikajúci džez<br />

či študentský kabaret, alebo počúvali pesničky ruských bardov v poľštine<br />

– napríklad Bulata Okudžavu. Obdivovali sme poľské výtvarné<br />

umenie, plagátovú tvorbu, filmy, ale mnohí aj súčasnú (súdobú) vážnu<br />

hudbu na čele s Krzysztofom Pendereckim či Witoldom Lutosławskim.<br />

Nevynechali sme ani študentský majáles Juvenalia, keď primátor<br />

študentom slávnostne odovzdal kľúče od kráľovského mesta pod<br />

Wawelom a tí svoju dominanciu plne využívali. Známy študentský<br />

internát Żaczek prijal všetkých potulných návštevníkov a jeho kluby<br />

– Starý Żaczek a Nowy Żaczek boli plné vystúpení, hudby, nikdy sa<br />

nekončiacich debát. Kabaret Anawa s Markom Grechutom a Janom<br />

Kantym Pawluszkiewiczom bol pre nás zjavením, aj keď sme poetickému<br />

jazyku nie vždy rozumeli. Piwnica pod Baranami, poetický<br />

kabaret, ktorý založil a viedol Piotr Skrzynecki, programom často poburoval<br />

cenzúru, ktorá vzápätí kabaret zatvárala, neskôr mu zase povoľovala<br />

činnosť. Diva Ewa Demarczyk, ktorá spievala poetické texty<br />

poľských básnikov s hudbou prevažne Zygmunda Konieczného, sa<br />

prespievala na vtedajší hudobný Olymp – do parížskej Olympie. Jej<br />

kolega z Piwnice pod Baranami Leszek Długosz, interpretuje prevažne<br />

vlastné texty, ku ktorým si skladá hudbu. Jeho zamatový hlas znie<br />

aj po rokoch na pódiách v Poľsku i zahraničí. Svojskou interpretáciou<br />

šansónu zostali obaja doposiaľ neprekonaní, hoci odvtedy prešlo<br />

Piwnicou mnoho vynikajúcich hercov, spevákov i autorov hudby<br />

a slova v rôznych podobách. Boli to krásne a inšpirujúce 60. roky.<br />

Hoci odvtedy uplynulo takmer polstoročie, poľská kultúra a umenie<br />

sú naďalej inšpirujúce, rôznorodé a v mnohom svetové. Kto by<br />

nepoznal také mená z filmového neba ako Andrzej Wajda, Krzysztof<br />

Zanussi, Agnieszka Holland, Jerzy Skolimowski, Krzysztof Kieślowski,<br />

Andrzej Żuławski či najslávnejšie z nich, Roman Polański? Tu<br />

pripomínam iba mimoriadne a významné osobnosti, ktoré už majú<br />

miesto vo svetovej kinematografii. Nie je náhoda, že takmer všetci<br />

(okrem K. Kieślowského, žiaľ) sú naďalej veľmi aktívni a každým svojím<br />

novým filmom prekvapí divákov i odbornú verejnosť. Agnieszka<br />

Holland v roku 2011 roku nakrútila film V temnotách, ktorý je navrhnutý<br />

na Oscara. Vojnový príbeh hovorí o malom zlodejíčkovi,<br />

ktorý sa stane hrdinom. Za okupácie ukrýval v mestských kanáloch<br />

počas niekoľkých mesiacov skupinu Židov z ľvovského geta. Film<br />

vznikol na základe skutočných udalostí a jeho autorka rúca mnoho<br />

zaužívaných stereotypov.<br />

Literatúra, táto matka umení, akoby mala sťažený prístup na literárny<br />

Olymp, veď jej nástrojom je jazyk. Ak vynecháme tých, ktorí<br />

písali v inom než rodnom jazyku, ako Joseph Conrad alias Józef Korzeniowski<br />

či Jerzy Kosiński (ten od novely Maľovaný vták, kontroverzný<br />

román o ukrývajúcom sa židovskom chlapcovi v Poľsku počas<br />

II. svetovej vojny, ktorý hlavne v Poľsku vyvolal vlnu pobúrenia), tak<br />

je ešte stále mnoho poľských majstrov pera, ktorých svet obdivuje.<br />

Iba v Krakove máme dvoch laureátov Nobelových cien za literatúru –<br />

Czesław Miłosz (1980) a Wisława Szymborska (1996). Tu žil aj klasik<br />

science fiction Stanisław Lem a prebýva (medzi Krakovom a New<br />

Yorkom) kandidát na Nobelovu cenu Adam Zagajewski. Určitý čas tu<br />

žil i klasik absurdných drám Sławomir Mrożek.<br />

Svetový majster reportáže Ryszard Kapuściński žil vo Varšave a odtiaľ<br />

cestoval po svete. „Už za života sa stal legendou, je stále obdivovaný<br />

a potrebný. Bol spätý s konečnými pravdami, čiže takými, ktoré<br />

zjednocovali rôzne kultúry s odlišnými koreňmi. Novinári, ktorí<br />

robia svetovú kariéru, musia pracovať v krajinách so silnými médiami.<br />

A písať v svetových jazykoch. Kapuściński sa naučil novinárčine<br />

v Poľsku, v krajine bez médií, a ku všetkému sa dopracoval sám.“<br />

Tak o ňom napísal jeho priateľ a tiež vynikajúci novinár Krzysztof<br />

Mrożewicz. Kapuściński zomrel pred piatimi rokmi. Pripomínajú si<br />

ho nielen v Poľsku, ale aj v zahraničí. Nedávno otvorili výstavu o „básnikovi<br />

reportáže“ v prestížnej Galérii DOVA Temporary Gallery v Chicagu.<br />

Má svojich nasledovníkov a „poľská škola reportáže“ má cveng<br />

nielen v odborných kruhoch. Nesmieme zabudnúť ani na scenáristu<br />

a dramatika Janusza Głowackého, ktorý súc slávny v 70. rokoch v Poľsku,<br />

odišiel dobývať Ameriku... a hoci musel začať odznova, dokázal<br />

to. Jeho divadelné hry sa hrávajú na doskách slávnych scén v Európe<br />

i Amerike a jeho prózy sú prekladané do svetových jazykov. Głowacki<br />

sa riadi podľa hesla všade dobre, doma najlepšie, a väčšinu času teda<br />

trávi vo Varšave. Filmy nakrútené podľa jeho scenárov boli vždy čímsi<br />

mimoriadnym. Posledný zo scenárov je k filmu ,Wałęsa, podľa ktorého<br />

nakrúca Andrzej Wajda svoj ďalší film.<br />

Poľská literatúra má obdivovateľov vo všetkých jazykoch. Týka sa<br />

to prózy, poézie i drámy. V poézii tvoria panteón poľských básnikov<br />

spomínaní nositelia Nobelových cien, W. Szymborska, Cz. Miłosz,<br />

a mimoriadny zjav európskej kultúry Zbigniew Herbert. V priestore<br />

prózy, drámy či esejistiky nie je možné obísť Brunona Schulza<br />

(1892 – 1942), Stanisława Ignacyho Witkiewicza, zvaného Witkacy<br />

(1885 – 1939) a Witolda Gombrowicza (1904 – 1969). Traja priatelia<br />

s neobyčajne tragickým osudom, no zároveň mimoriadnym dielom:<br />

B. Schulz – grafik a prozaik, zastrelený gestapom pri razii v židovskom<br />

gete spolu s ďalšími 230 ľuďmi; Witkacy – nesmierne zaujímavý<br />

a plodný maliar, spisovateľ, dramatik, teoretik umenia, filozof,<br />

fotograf, ktorý spáchal samovraždu; Gombrowicz – prozaik a dramatik,<br />

ktorý tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny odcestoval<br />

loďou do Argentíny, kde pracoval ako bankový úradník, pokračoval<br />

v písaní a až na sklonku života sa dočkal celosvetového uznania.<br />

Hoci v Poľsku takmer vždy existovala poloilegálna, niekedy i ilegálna<br />

sieť, v ktorej rámci ste sa mohli dostať k akejkoľvek tzv. zakázanej<br />

literatúre, až zmena režimu umožnila, aby aj tvorcovia žijúci<br />

mimo hraníc vlasti sa stali plnokrvnou súčasťou kultúrneho a umeleckého<br />

života. Jedným z nich bol Gustaw Herling – Grudźiński<br />

(1919 – 2000), ktorý pri potulkách Európou v 1955 roku zakotvil<br />

v Neapoli a už ho neopustil. Jeho manželkou sa stala dcéra významného<br />

talianskeho filozofa, Benedetta Croceho. Prešiel gulagom a už<br />

v roku 1952 vydal Iný svet, otrasné svedectvo o pomeroch v týchto<br />

táboroch smrti. Bola to vôbec prvá práca na túto tému a o jej kvalitách<br />

svedčí i fakt, že úvod k londýnskemu vydaniu napísal Bertrand<br />

Russel. Odvtedy bola preložená do mnohých jazykov a patrí k základnej<br />

literatúre na túto tragickú tému. Hoci Herling – Grudziński<br />

je autorom množstva kníh, pre mňa zostane najinšpiratívnejším<br />

jeho Denník písaný v noci od 1971 do 1992 (osem dielov), čo ho spája<br />

s jeho kolegom Witoldom Gombrowiczom, ktorý vydal v troch<br />

zväzkoch nesmierne provokujúci Denník (1953 – 1966).<br />

Súputníkom spomínaných autorov v tvorbe, ale s úplne inými<br />

životnými osudmi, bol prozaik, básnik, dramatik Jarosław<br />

Iwaszkiewicz (1894 – 1980). Vynikajúci literát sa po vojne, ako mnohí<br />

ďalší, dal do služieb nového režimu. Kým iní prešli na druhú stranu:<br />

J. Andrzejewski, K. Brandys, Cz. Milosz, teatrológ J. Kot, a mnohí<br />

ďalší, on vytrval. Hoci nikdy nebol členom komunistickej strany,<br />

štátne i stranícke orgány ho rešpektovali pre jeho postoje počas druhej<br />

svetovej vojny, vďaka čomu zastával mnoho významných funk-<br />

16 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Poľská republika<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Stanislaw Ignacy Witkiewicz, zvaný Witkacy, s priateľmi na hlavnom námestí v Kežmarku v októbri 1930.<br />

cií. Prežil všetky stranícke prevraty a okrem krátkych období po<br />

vojne bol nepretržite od roku 1959 do roku 1980 predsedom Zväzu<br />

poľských spisovateľov. Zároveň bol, od 50. rokov až do smrti, šéfredaktorom<br />

významného literárneho mesačníka Twórczość, v ktorom<br />

publikovali neraz proskribovaní autori. Twórczość v nezmenenej<br />

grafickej úprave vychádza doposiaľ. Iwaszkiewiczova tvorba<br />

v nových podmienkach šialenstiev masovej kultúry akoby dostávala<br />

nový dych. Znova a znova sa vydávajú jeho knihy a nedávno boli vydané<br />

jeho neobyčajne zaujímavé, s veľkou otvorenosťou písané Denníky<br />

v troch zväzkoch. V nich vyjadril svoj vnútorný život, postoje,<br />

slabosti i pochybnosti ako málokto. Podľa jeho diel boli nakrútené<br />

mnohé krásne a inšpirujúce filmy tých najlepších režisérov. Matka<br />

Joanna od Anjelov (1961, r. J. Kawalerowicz), A. Wajda nakrútil až tri<br />

filmy podľa jeho predlôh: Brezový háj (1970), Panny z Vlčian (1979)<br />

a Puškvorec (2009). Zaujímavý a plný protirečení<br />

bol vzťah Iwaszkiewicza s mladším<br />

Miłoszom. Práve vyšla kniha Dvojitý portrét,<br />

ktorá obsahuje listy, intímne zápisky,<br />

škice a výpovede oboch autorov. V historickom<br />

kontexte ukazuje mimoriadne priateľstvo<br />

a obdiv Miłosza k Iwaszkiewiczowi, ale<br />

tiež pochybnosti a vzájomné nepochopenie.<br />

Tento dialóg ponad železnú oponu trval<br />

bezmála 50 rokov. Je to ojedinelý prípad<br />

vo svetovej spisbe, dialóg v rozdelenom svete<br />

s „ideovým nepriateľom“. Extravaganciou<br />

bol aj Iwaszkiewiczov pohreb. Jeho posledná<br />

vôľa bola, aby ho pochovali v baníckej<br />

uniforme, čo sa aj stalo. Chcel tým niečo odkázať<br />

potomkom či čitateľom?<br />

Mimoriadnym zjavom v poľskej povojnovej<br />

spisbe bol emigračný mesačník Kultura,<br />

ktorý pri Paríži v Maisons – Laffitte vydával<br />

Instytut Literacki, ktorý mal vplyv na celkové<br />

kultúrne, spoločenské i politické dianie<br />

aj doma v Poľsku. Mesačník viedol Jerzy<br />

Giedroyc (1906 – 2000) – Redaktor, ako<br />

podpisoval svoje materiály. Viedol nie je celkom<br />

správne slovo. Bol jeho ideovým vodcom,<br />

analytikom, redaktorom, mozgovým<br />

centrom do posledných chvíľ. Zároveň bol<br />

oporou všetkých poľských, ale nielen poľských intelektuálov, ktorí<br />

sa ocitli mimo domova, na Západe. Kritickými úvahami nešetril počínanie<br />

emigrácie. Kriticky videl domácu socialistickú scénu, ale nebola<br />

to deštruktívna kritika. Po zmene režimu nič nedaroval ani novej<br />

demokratickej vláde. Bol autoritou, s ktorou musel každý rátať.<br />

Pre socialistických ,,vládcov“ bol úhlavným nepriateľom a prechovávanie<br />

Kultury či iných publikácií z Instytutu Literackého hrozilo<br />

väznením. Proces s poľskými horolezcami, ktorí prenášali Kulturu<br />

v batohoch cez Vysoké Tatry, mal svoje tragické následky, niektorí<br />

skončili vo väzbe. Stopy ilegálneho časopisu sa hľadali aj na území<br />

Slovenska. Giedroyc vydával texty Miłosza, Gombrowicza, spolupracoval<br />

s Herlingom – Grudzińskim a mnohými ďalšími. Pre Kulturu<br />

písali i autori z ,,ľudového Poľska“, ktorí publikovali pod pseudonymami.<br />

Giedroycove prenikavé postrehy, analýzy v súčasnosti<br />

chýbajú, ale návraty sú dovolené, ba priam nutné. Na Slovensku sa<br />

môžeme utešovať aspoň tým, že tu vyšiel jedinečný výber politickej<br />

publicistiky, ak chcete esejistiky – Kultura (2008), ktorý v takejto podobe<br />

nevyšiel ani v Poľsku.<br />

Podnetnou osobnosťou bol iný redaktor, tentoraz z Krakova – Jerzy<br />

Turowicz (1915 – 1990), šéfredaktor katolíckeho týždenníka Tygodnik<br />

Powszechny. Katolícka inteligencia vydávala a vydáva Tygodnik<br />

Powszechny s malou prestávkou v päťdesiatych rokoch od 1945<br />

roku. Od 1956 až dodnes je čítaným a obľúbeným, a to nielen katolíkmi.<br />

Turowicz bol jeho hlavnou osobnosťou a šéfredaktorom od<br />

začiatku až do svojich posledných dní. Noviny si udržali, aj napriek<br />

rôznym politickým zemetraseniam, vysokú profesionálnu a etickú<br />

úroveň. Kým Giedroyc zvádzal skôr intelektuálne boje, Turowicz musel<br />

neraz bojovať o vlastnú existenciu. Nemôžem nespomenúť mimoriadneho<br />

človeka, teológa, básnika, dramatika, filozofa a zároveň vysokého<br />

katolíckeho hodnostára Karola Wojtyłu – pápeža Jana Pavla<br />

II. (1920 – 2005). O jeho ceste na pápežskom stolci sa vie pomerne<br />

dosť, ale menej sa hovorí o jeho esejach, poézií či dramatickej tvorbe.<br />

Mal veľký dar odovzdávať ľuďom posolstvo nielen slovom hovoreným,<br />

ale aj spisbou na vysokej úrovni. V čase bývalého režimu bol<br />

veľkou vzpruhou a oporou všetkých intelektuálov.<br />

Minulý rok oslávilo Medzinárodné kultúrne centrum (MKC) v Krakove<br />

20. výročie existencie. Od začiatku sa jeho širokospektrálna činnosť<br />

zameriava na premeny a iniciatívy v strednej Európe. Sídli priamo<br />

na Hlavnom námestí a jeho vnútrajšok je príkladom citlivého<br />

zladenia modernej architektúry so stredovekým základom. Kultúrna<br />

integrácia Európy a zároveň ochrana kultúrneho dedičstva sa prejavuje<br />

v množstve výstav, konferencií, seminárov, publikácií v poľštine<br />

i iných jazykoch, medzi inými aj v slovenčine. Pripravuje sa<br />

tu množstvo vzdelávacích programov (súčasťou MKC je Akadémia<br />

dedičstva, ktorú absolvovalo 2150 študentov z vyše 70 krajín). Spomeňme<br />

aspoň niektoré výstavy spojené so Slovenskom: Poézia architektúry<br />

– raná tvorba D. Jurkoviča (1995), Spiš (1999) či Súčasné<br />

slovenské umenie 1960 – 2000 (2004). Tento rok sa pripravuje výstava<br />

o Andym Warholovi v spojitosti so Slovenskom. Dva ojedinelé<br />

projekty – konferencie o poľsko-slovenských vzťahoch – patria k mimoriadnym<br />

počinom centra: Poľsko-slovenské kultúrne vzťahy v historickom<br />

kontexte (1995) a Kto sú Slováci – história, kultúra a identita<br />

(2004). MCK je národnou kultúrnou inštitúciou, ktorá má vedecko-výskumný,<br />

vzdelávací a informačný charakter. Niečo podobné na<br />

Slovensku chýba.<br />

Poľsko nedávno odovzdalo štafetu predsedníctva EÚ Dánsku. Ak<br />

by nič iné neurobilo, iba zorganizovalo Európsky kultúrny kongres<br />

vo Wrocławi, stačilo by to na ovácie i pochvalu. Vystúpili tam európske<br />

intelektuálne špičky, udialo sa množstvo akcií, výstav, premietania<br />

filmov, koncertov vážnej, avantgardnej, džezovej či inej hudby,<br />

stretnutí. Dotvorili rámec toho, čo Európa potrebuje. Diskutovať<br />

a konať.<br />

Poľský Sejm každoročne vyhlási osobnosť roka, ktorou sa stáva<br />

výnimočná historická osobnosť. Minulý rok prebiehal v znamení<br />

osláv Czesława Miłosza, predtým Fryderyka Chopina. Rok 2012<br />

bude okrem roka spisovateľa Józefa Ignaceho Kraszewského a kňaza<br />

Piotra Skargu, rokom Janusza Korczaka. Pri tejto príležitosti prebehne<br />

v celom Poľsku i v zahraničí množstvo akcií, ktorými si verejnosť<br />

pripomenie osobnosť tohto pedagóga a spisovateľa, ale predovšetkým<br />

humanistu a ochrancu práv dieťaťa. <br />

<br />

17<br />

Foto: archív autora

Poľská republika<br />

Futbalové zraky sa upierajú<br />

na poľské a ukrajinské štadióny<br />

Európa sa chystá na futbalový vrchol. V piatok 8. júna 2012 sa zápasom Poľsko – Grécko vo Varšave začnú majstrovstvá Európy<br />

a takmer mesiac potrvajú boje šestnástich najlepších mužstiev o vytúžený titul. V doterajšej histórii štrnástich šampionátov tretí<br />

raz pripraví pre nich dokonalé prostredie dvojica usporiadateľských štátov. Po Belgicku a Holandsku v roku 2000 a Rakúsku<br />

a Švajčiarsku v roku 2008 sa odvážne na túto náročnú úlohu prihlásili a získali dôveru futbalové zväzy Poľska a Ukrajiny.<br />

Ideálne dejiská<br />

príťažlivých zápasov<br />

Všetko nasvedčuje tomu, že<br />

vynovené alebo od základov vybudované<br />

štyri poľské štadióny<br />

(vo Varšave, Vroclave, v Poznani,<br />

Gdansku) a rovnako štyri na<br />

Ukrajine (v Kyjeve, Donecku,<br />

Charkove, Ľvove) budú ideálnym<br />

dejiskom pre 31 stretnutí s finálovým<br />

záverom 1. júla v Kyjeve.<br />

Konkurencia 14. majstrovstiev<br />

Európy bude naozaj veľmi<br />

silná. S výnimkou dnes už<br />

nejestvujúcich, ale kedysi víťazných<br />

štátov ZSSR (1960)<br />

a ČSSR (1976) pricestujú do<br />

Poľska a Ukrajiny všetci doterajší<br />

majstri: držiteľ najväčšieho<br />

počtu – troch titulov – Nemecko<br />

(1972, 1980, 1996), po<br />

dvoch Španielsko (1964, 2008)<br />

a Francúzsko (1984, 2000), po<br />

jednom Taliansko (1968), Holandsko<br />

(1988), Dánsko (1992)<br />

a Grécko (2004). K nim sa z ťažkých<br />

kvalifikačných bojov pridajú<br />

Anglicko, Rusko, Švédsko,<br />

z baráže Česko, Chorvátsko, Írsko<br />

a Portugalsko, ako aj na základe<br />

usporiadateľského práva<br />

Poľsko a Ukrajina.<br />

vých súperov Česka, Grécka<br />

a Ruska. Určite istou zaujímavosťou<br />

je prítomnosť dvoch posledných<br />

majstrov sveta Talianska<br />

a Španielska v jednej skupine<br />

alebo neúčasť Slovenska,<br />

Slovinska, Srbska a Švajčiarska,<br />

ktoré posledne štartovali<br />

na majstrovstvách sveta 2010<br />

v Južnej Afrike.<br />

Zamieria slovenskí<br />

fanúšikovia do Poľska?<br />

Napriek neúčasti slovenského<br />

tímu si naši futbaloví fanúšikovia<br />

iste nenechajú ujsť príležitosť<br />

bezprostredne, teda<br />

priamo z hľadiska, zhliadnuť<br />

niektoré zápasy. Ich cesty budú<br />

smerovať predovšetkým do susedného<br />

Poľska. Budú ich vítať<br />

nádherné štadióny. V hlavnom<br />

meste Poľska Varšave pojme<br />

Národný štadión 58 154 divákov,<br />

v Poznani Mestský šta dión<br />

pre klub Lech 41 609 fanúšikov,<br />

vo Vroclave takisto Mestský<br />

štadión, na ktorom hrá ligový<br />

Ślask, 42 771 priaznivcov,<br />

a v prístavnom Gdansku Baltic<br />

Arena obľúbenej Lechie môže<br />

hostiť až 42 105 divákov. Vo<br />

Varšave zohrajú okrem spomínaného<br />

otváracieho dva zápasy<br />

v skupine, po jednom štvrťfinálovom<br />

a semifinálovom.<br />

V Poznani a vo Vroclave dôjde<br />

vždy k trom zápasom v skupine.<br />

Gdansk poskytne príležitosť<br />

na tri skupinové stretnutia<br />

a na jedno štvrťfinálové.<br />

Na koho<br />

sa usmial žreb?<br />

A-skupina<br />

„V úvodnom zápase máme za<br />

súpera Grécko. Juhoeurópania<br />

hrajú veľmi organizovane, majú<br />

Poslední majstri sveta<br />

v jednej skupine<br />

Kto z nich má najnáročnejšiu<br />

pozíciu v postupe do ďalších<br />

bojov z vyžrebovaných štyroch<br />

skupín? Z B-skupiny, považovanej<br />

za najnabitejšiu, Dánsko,<br />

Holandsko, Nemecko alebo<br />

Portugalsko? V C-skupine<br />

posledný majster sveta (2010)<br />

a obhajca európskeho titulu<br />

z roku 2008 Španielsko musí<br />

prekonať Chorvátsko, Írsko<br />

a Taliansko. V D-skupine usporiadateľská<br />

Ukrajina bude domáce<br />

prostredie využívať proti<br />

Anglicku, Francúzsku a Švédsku.<br />

Konečne v A-skupine druhý<br />

usporiadateľský štát Poľsko<br />

sa po žrebe potešil z príveti-<br />

18 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Poľská republika<br />

štvrťfinále. Za génia považujem<br />

talianskeho trénera Írska Giovanniho<br />

Trapattoniho, ten vie<br />

vždy niečo vymyslieť,“ vyhlásil<br />

chorvátsky tréner Slaven Bilič.<br />

„Musíme premýšľať o futbale<br />

ako o fenoméne, v ktorom je<br />

všetko možné. Preto si musíme<br />

veriť aj v zápasoch so Španielskom<br />

a s Talianskom,“ pripomenul<br />

Trapattoni.<br />

„Všetky skupiny sú ťažké.<br />

Nie je o čom špekulovať, musíme<br />

sa veľmi dobre pripraviť,<br />

a to najmä z mentálnej stránky,“<br />

zamudroval tréner Talianska<br />

Cesare Prandelli.<br />

dobrý tím. Plne si však uvedomujeme,<br />

že na výsledku tohto zápasu<br />

bude záležať, aké šance budeme<br />

mať v postupe do štvrťfinále.<br />

Inak Grékov a Rusov považujem<br />

za favoritov na postup,“ prezradil<br />

poľský tréner Franciszek Smuda.<br />

„Žreb vyzerá pre nás veľmi<br />

dobre. Chceli sme sa predsa vyhnúť<br />

Španielsku a Holandsku.<br />

Keď sme sa dostali do skupiny<br />

s Poľskom a Gréckom, odfúkol<br />

som si,“ úprimný bol český stopér<br />

Tomáš Sivok.<br />

„Mohlo to byť oveľa, oveľa<br />

horšie. Všetky tímy skupiny sú<br />

nebezpečné, no verím, že môžeme<br />

do štvrťfinále postúpiť,“<br />

poznamenal krídelník Dinama<br />

Moskva v reprezentácii Ruska<br />

Alexander Samedov.<br />

B-skupina<br />

Príliš veľa sebavedomia prezradil<br />

tréner papierovo najslabšieho<br />

člena azda najnabitejšej<br />

skupiny Dánska Morten<br />

Olsen: „Škoda, že nemáme<br />

v skupine Španielsko, ale azda<br />

preto nie je naša skupina až<br />

taká ťažká. Ak chceme z nej<br />

postúpiť ďalej, musíme prekvapiť,<br />

ako sa nám to podarilo<br />

v roku 1992. Vtedy sme hrali<br />

v takomto závere majstrovstiev<br />

Európy len vďaka vylúčeniu<br />

inak kvalifikovaného účastníka,<br />

a titul sme vyhrali...“<br />

C-skupina<br />

„Skupinu považujem za veľmi<br />

ťažkú, každý jej účastník má<br />

vysoké kvality i silu. Keby sa<br />

nám podarilo postúpiť, mojím<br />

želaním je finále Španielsko –<br />

Nemecko,“ povedal jeden z najstarších<br />

trénerov Španiel Vicente<br />

del Bosque.<br />

„Na tomto šampionáte nie sú<br />

slabí súperi, sú to predsa najsilnejšie<br />

reprezentačné mužstvá<br />

spomedzi vyše štyridsiatich<br />

štátov nášho kontinentu. Budeme<br />

mať česť zahrať si proti úradujúcemu<br />

a predchádzajúcemu<br />

majstrovi sveta Španielsku a Taliansku,<br />

s tými rátam ako s postupujúcimi<br />

z našej skupiny do<br />

D-skupina<br />

Poklony skladali jeden druhému<br />

lídri Francúzska a Anglicka.<br />

Brankár Francúzska Hugo<br />

Lloris: „Pri Angličanoch ide<br />

o jednu z najväčších futbalových<br />

krajín sveta, sú favoritmi<br />

našej skupiny. Silní sú aj Švédi,<br />

z ktorých najlepšie poznám<br />

svojho spoluhráča v bránke<br />

Olympiku Lyon Källströma.<br />

Veľkú individualitu majú Švédi<br />

v útočníkovi Ibrahimovi. So<br />

Švédmi zvedieme urputný boj<br />

o druhé postupové miesto. Jednoduché<br />

nebude hrať ani proti<br />

tímu usporiadateľskej krajiny<br />

Ukrajine.“<br />

„Všetky mužstvá našej skupiny<br />

sú veľmi dobré. Pre nás budú<br />

najťažší Francúzi. Svoju vysokú<br />

úroveň majú aj Švédi a nemôžeme<br />

podceňovať ani domácu<br />

Ukrajinu,“ stručne sa vyjadril<br />

kouč anglickej reprezentácie<br />

Talian Fabio Capello.<br />

„Určite urobíme všetko pre<br />

postup zo skupiny, v čom nám<br />

musí pomôcť aj domáce prostredie.<br />

Nehľadíme na to, že všetci<br />

naši súperi sú v rankingu FIFA<br />

jasne pred nami, o všetkom sa<br />

bude rozhodovať na ihrisku,“<br />

vecne konštatoval tréner Ruska<br />

Oleg Blochin.<br />

<br />

Jozef Kšiňan<br />

Foto: archív<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

19

Poľská republika<br />

Aktivity Poľského inštitútu<br />

Sobota 1. júla 2011 bola pre Poľsko jedným z najvýznamnejších dní novodobej<br />

histórie – stalo sa predsedníckou krajinou Rady EÚ a na celý polrok prevzalo<br />

zodpovednosť za ďalších dvadsaťšesť krajín starého kontinentu.<br />

Pre celú krajinu to znamenalo značné tvorivé vypätie, osobitne však pre tých, ktorí<br />

ju reprezentujú v zahraničí. Aj na Slovensku sme pocítili o čosi viac poľského diania<br />

ako inokedy a zásluhou Poľského inštitútu i viac kultúry, hoci aj počas mnohých<br />

predchádzajúcich rokov jeho pôsobnosť mala dynamický ráz.<br />

Poľský žúr na Hlavnom námestí v Bratislave.<br />

Poľský inštitút začal pôsobiť v Bratislave<br />

v septembri roku 1950 a jeho názov vtedy<br />

znel Nové Poľsko. V roku 1982 ho premenovali<br />

na Poľské informačné a kultúrne<br />

stredisko a od 9. februára 1994 existuje ako<br />

Poľský inštitút. Už od roku 1956 sídli na tej<br />

istej adrese – na sútoku Klobučníckej ulice<br />

a Námestia SNP. Úlohou inštitútu je šírenie<br />

informácií o Poľsku, popularizácia výsledkov<br />

poľskej kultúry a vedy, podporovanie spolupráce<br />

medzi našimi krajinami v oblasti kultúry,<br />

vedy a školstva, prehlbovanie priateľských<br />

vzájomných vzťahov.<br />

Aktivity našich severných susedov sa, pochopiteľne,<br />

začínali ešte pred spomínaným<br />

prvým júlom. Inštitút organizoval buď vlastné<br />

podujatia, alebo aktívne participoval na<br />

rade ďalších. Dvadsiaty tretí jún bol v Slovenskej<br />

národnej galérii výnimočný otvorením<br />

najväčšej výtvarnej výstavy na Slovensku<br />

za posledné roky s názvom Poľská maľba<br />

okolo 1900, ktorú sa podarilo zrealizovať<br />

zásluhou spolupráce a porozumenia SNG<br />

a poľského Národného múzea vo Varšave<br />

i podpore ministerstiev kultúry oboch krajín.<br />

Počas troch nasledujúcich mesiacov mohli<br />

milovníci poľskej maľby obdivovať diela majstrov<br />

J. Matejku, J. Chełmońského, J. Fałata,<br />

T. Axentowicza, O. Boznańskej, J. Mehoffera<br />

a ďaších.<br />

Nadišiel deň D – 1. júl 2011. Hlavné námestie<br />

v Bratislave sa zaplnilo množstvom<br />

prívržencov rôznych hudobných žánrov čakajúcich<br />

na podujatie nazvané Poľský žúr,<br />

ktoré trvalo celé tri dni. V úvode priniesol<br />

maďarský veľvyslanec Antal Heizer symbol<br />

moci – jablko vo farbách Európskej únie –<br />

a odovzdal ho veľvyslancovi poľskej republiky<br />

Andrzejovi Krawczykovi, aby bolo každému<br />

jasné, že Poliaci budú nasledujúcich<br />

šesť mesiacov prvou krajinou únie. Nasledovalo<br />

vystúpenie maďarskej džezovej speváčky<br />

Veroniky Harcsa, po nej už vyšla na pódium<br />

prvá dáma poľského džezu s podmanivým<br />

hudobným prejavom Urszula Dudziak.<br />

Na druhý deň boli tri koncerty: skupina študentov<br />

krakovskej školy džezu a populárnej<br />

hudby. Cracow Youth Jazz Band, po nej rock´n´rollová<br />

formácia Neony a napokon vystúpenie<br />

autora a interpreta známej rapovej<br />

piesne o havárii prezidentského špeciálu pri<br />

Smolensku v roku 2010, populárneho hip-hopového<br />

interpreta Doniu. V nedeľu podvečer<br />

dňa D sa predstavila goralská kapela z poľsko-českého<br />

pohraničia Torka.<br />

Poľské aktivity pokračovali aj nasledujúcich<br />

týždňoch a mesiacoch. K najzaujímavejším<br />

patrili výstava v bratislavskej Galérii<br />

Faica What is wrong with Oskar Dawicki?,<br />

ktorý patrí k pozoruhodným predstaviteľom<br />

mladej generácie poľských umelcov, a tiež výstava<br />

Ilustrátorky kníh najmä pre deti, scénografky<br />

a grafičky Olgy Siemaszko. Neboli to<br />

však len výstavy, ktoré ponúkol inštitút širokej<br />

verejnosti. Z filmov patril k najzaujímavejším<br />

Čierny štvrtok o udalostiach zo štvrtka<br />

17. decembra 1970 v gdanskej lodenici na poľskom<br />

pobreží, ktorého premietanie bolo spojené<br />

s prednáškou historika Andrzeja Krawczyka,<br />

súčasného poľského veľvyslanca v SR.<br />

Podnetné boli i stretnutia s poľskými spisovateľmi<br />

a básnikmi Zbigniewom Machejom,<br />

Foto: archív<br />

Piotrom Czerskim, Michałom Piotrowským<br />

a ďalšími v rámci cyklu Ars Poetica.<br />

Publikum ocenilo augustové vystúpenie<br />

poznanskej skupiny tradičného džezu Dixie<br />

Company v letnej čitárni Červený rak, ako aj<br />

v októbri účinkovanie formácie Jascha Liebermann<br />

Trio, ktorá vystúpila v Klariskách<br />

s tradičnou hudbou aškenázskych Židov<br />

s prvkami klasiky, džezu a súčasnej hudby.<br />

Okrem toho sa poľskí umelci vážnej hudby<br />

predstavili na septembrových podujatiach –<br />

Hommage á Verdi – sopranistka K. Skrzeszewska<br />

a umelci z krakovskej opery – sopranistka<br />

K. Oleś-Blacha a tenorista T. Kuk<br />

s dirigentom T. Tokarczykom na otváracom<br />

koncerte 92. divadelnej sezóny SND. K zaujímavým<br />

hudobným aktivitám patril aj októbrový<br />

koncert Piesne krajín Európskej únie,<br />

na ktorom účinkovala sólistka divadla Opera<br />

Nova v Bydhošti K. Matuszak a klaviristka<br />

K. Zygmunt v Zrkadlovej sieni Primaciálneho<br />

paláca v Bratislave. Nepochybne jedným<br />

z najpríťažlivejších podujatí bola októbrová<br />

návšteva legendárneho filmového režiséra<br />

Krzystofa Zanusssiho, ktorý sa okrem besied<br />

so študentmi VSMU zúčastnil aj debaty<br />

Rusko a my v Poľskom inštitúte a stretol sa<br />

tiež s divákmi svojich filmov, premietaných<br />

v bratislavskom kine Lumière.<br />

Spomedzi mnohých aktivít v Bratislave, ale<br />

i v rade ďalších miest spomeňme vystúpenie<br />

skupiny žánru hudby klezmer Kroke v synagóge<br />

v Liptovskom Mikuláši, na literárnom<br />

festivale Mesiac autorského čítania v Košiciach<br />

sa zúčastnili vyše šesťdesiati spisovatelia<br />

z Poľska, Česka a zo Slovenska, na úvod<br />

Medzinárodného festivalu Divadelná Nitra<br />

uviedli predstavenie varšavského Teatru Rozmaitości<br />

Medzi nami v pohode, v Prešove bol<br />

koncert skupiny Towary Zastępcze, poľskí<br />

básnici P. Czerski a M. Piotrowski sa predstavili<br />

na podujatí Poézia Cassovia a džezový<br />

klavirista P. Kaczmarczyk koncertoval so svojím<br />

hudobným zoskupením Paweł Kaczmarczyk<br />

Audiofeeling Band v priestoroch košickej<br />

Historickej radnice.<br />

Bol to naozaj príťažlivý a pestrý kultúrny<br />

polrok, ktorý si právom zaslúži vysoké<br />

uznanie.<br />

V najbližšom čase (koncom februára) pripravuje<br />

Poľský inštitút nový cyklus debát<br />

Polslovo, kde sa výtvarník Dušan Junek bude<br />

pýtať známych Slovákov na ich vzťah k Poľsku.<br />

Z marcových podujatí patrí k najzaujímavejším<br />

vystúpenie svetoznámej poľskej<br />

speváčky Grażyny Auguścik, ktorú poznajú<br />

už aj slovenskí fanúšikovia z minuloročných<br />

Bratislavských jazzových dní. V kine Lumière<br />

a ostatných filmových kluboch bude príležitosť<br />

vidieť najnovší poľsky film Miestnosť samovrahov<br />

režiséra J. Komasu, ako aj obnovenú<br />

premiéru klasického filmu K. Kieślovského<br />

Dvojitý život Veroniky.<br />

Najväčšou udalosťou najbližších mesiacov<br />

bude určite Focus: Poľsko, široká prezentácia<br />

súčasného poľskej drámy v rámci festivalu<br />

Nová Dráma.<br />

<br />

Stanislav Bachleda<br />

20 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Bezpečný komunikačný systém<br />

Ochrana proti odpočúvaniu<br />

Bezpečná hlasová komunikácia dvoch účastníkov (telefonický hovor)<br />

Komunikácia prostredníctvom šifrovaných textových správ<br />

Zabezpečená hlasová konferencia dvoch a viacerých účastníkov<br />

s možnosťou posielania okamžitých textových správ a obrázkov<br />

Ochrana kontaktov a informácie o dostupnosti používateľov<br />

Široká škála podporovaných zariadení a operačných systémov<br />

Celosvetové pokrytie a nízke prevádzkové náklady<br />

Certifikované NBÚ SR a NATO<br />

www.silentel.com<br />

Produktová rada pre<br />

Zaručený elektronický podpis<br />

Produkty pre tvorbu, overovanie a dlhodobú archiváciu zaručeného elektronického podpisu (ZEP)<br />

Kľúčové pre implementáciu bezpapierových procesov<br />

Pokrytie celého životného cyklu podpísaných dokumentov<br />

(klientské aplikácie, podateľňa, archív)<br />

V súčasnosti jediné portálové riešenie nezávislé od operačného prehliadača<br />

a operačného systému klienta<br />

Testované na interoperabilitu v rámci EÚ<br />

pre vybrané formáty podpisov<br />

Certifikované NBÚ SR

Informatizácia<br />

■■ Ako začínali Partnerstvá pre<br />

prosperitu?<br />

Nie som zakladajúci člen PPP.<br />

Vznikli, keď som bol ešte poslanec<br />

NR SR, a začali sme spolu<br />

hovoriť o témach ako napríklad<br />

liberalizácia telekomunikačného<br />

trhu, kde som predkladal novelu<br />

zákona o telekomunikáciách, projekt<br />

Infovek, kde sme s kolegami<br />

predkladali pozmeňujúce návrhy<br />

k zákonu o štátnom rozpočte,<br />

či elektronický podpis, kde som<br />

spolupredkladal prvý zákon. Prvých<br />

deväť rokov bol prezidentom<br />

PPP Braňo Ondruš. Od neho<br />

som v roku 2002 ponuku stať sa<br />

výkonným riaditeľom PPP, sprofesionalizovať<br />

prácu združenia.<br />

Tým som bol potom sedem rokov.<br />

V novembri 2010 som bol<br />

zvolený za prezidenta PPP, keď<br />

sa Braňo rozhodol plne venovať<br />

politike a práci v parlamente. Za<br />

tých desať rokov sa z Partnerstiev<br />

pre prosperitu stala stabilná<br />

a rešpektovaná organizácia.<br />

■■ Čomu sa Partnerstvá pre prosperitu<br />

venujú? Ako vyzerá váš<br />

typický pracovný deň?<br />

Podporujú informatizáciu spoločnosti<br />

na Slovensku. Venujeme<br />

sa témam, ako sú elektronické<br />

služby verejnej správy, vysokorýchlostný<br />

internet, digitalizácia<br />

národného kultúrneho dedičstva<br />

a podobne. Sme členmi rôznych<br />

vládnych či parlamentných pracovných<br />

a expertných skupín.<br />

Organizujeme rozmanité konferencie,<br />

semináre, vydávame<br />

elektronické newslettre Moderná<br />

samospráva a OPIS NEWS,<br />

publikujeme v médiách. Mojou<br />

prácou je stretávať sa s ľuďmi,<br />

získavať informácie, pripomienkovať<br />

strategické, koncepčné či<br />

legislatívne dokumenty. V minulosti<br />

sme predkladali pozmeňujúce<br />

návrhy k zákonom, robili<br />

školenia k novej legislatíve. V súčasnosti<br />

napríklad analyzujeme<br />

a pripravujeme možnú novelizáciu<br />

niektorých zákonov, ktorá<br />

by výrazne zjednodušila poskytovanie<br />

elektronických služieb<br />

na úrovni miestnej samosprávy.<br />

Veľa informácií o našej činnosti<br />

nájdete na našej stránke www.<br />

p3.sk alebo aj cez náš profil na<br />

Facebooku.<br />

Desať rokov<br />

Partnerstiev<br />

pre prosperitu<br />

Minulý rok oslávili Partnerstvá pre prosperitu desať rokov. Na<br />

čele tohto občianskeho združenia pôsobí Milan Ištván, rodák<br />

z Krupiny, ktorý vyštudoval žurnalistiku v Bratislave a Paríži.<br />

V rokoch 1998 – 2002 bol najmladším poslancom<br />

Národnej rady Slovenskej republiky, venoval sa školstvu,<br />

sociálnym témam i informatizácii spoločnosti. Z poslaneckej<br />

lavice sa presunul do mimovládneho sektora, do občianskeho<br />

združenia Partnerstvá pre prosperitu (PPP).<br />

Jana Mlynárčiková mu položila niekoľko otázok.<br />

■■ PPP, to je v angličtine aj Public<br />

Private Partnership. Bol to úmysel?<br />

Áno, je to taká slovná hračka.<br />

Naše občianske združenie PPP<br />

funguje na filozofii spolupráce<br />

akéhosi trojuholníka politikov,<br />

pedagógov a podnikateľov.<br />

Tak vnímame verejno-súkromné<br />

partnerstvá z nášho ohľadu.<br />

Medzi individuálnymi členmi sú<br />

ľudia zo všetkých troch vrcholov<br />

tohto trojuholníka. Členov –<br />

právnických osôb – máme vyše<br />

tridsať. Spolupráca s verejným<br />

sektorom je pre nás kľúčová.<br />

Spolupracujeme s politickými<br />

stranami, ministerstvami a špecializovanými<br />

úradmi štátnej<br />

správy, územnou samosprávou,<br />

ale aj s profesijnými a neziskovými<br />

organizáciami. Niekoľko<br />

rokov, kým ešte neexistovala<br />

Asociácia PPP, sme sa venovali<br />

aj téme Public Private Partnership<br />

a jej popularizácii na<br />

Slovensku.<br />

■■ Špecifickou témou sú zrejme<br />

štrukturálne fondy EÚ, o ktorých<br />

ste často písali aj na stránkach<br />

nášho časopisu.<br />

Informatizácia spoločnosti je<br />

jednou z horizontálnych priorít<br />

v súčasnom programovacom období<br />

Európskej únie 2007 – 2013.<br />

Podieľali sme sa na pripomienkovaní<br />

i tvorbe niektorých programovacích<br />

dokumentov. Prioritnú<br />

pozornosť dlhodobo najmä operačnému<br />

programu Informatizácia<br />

spoločnosti (OPIS). Ale veľmi<br />

pekné IT projekty sa realizujú napríklad<br />

aj z operačného programu<br />

Výskum a vývoj (OPVaV), najmä<br />

na pôde univerzít a SAV. Verím,<br />

že nová vláda dokáže reštartovať<br />

aj informatizáciu cez operačný<br />

program Bratislavský kraj.<br />

Foto: archív PPP<br />

■■ OPIS patrí medzi tie operačné<br />

programy, kde je implementácia<br />

najpomalšia...<br />

Žiaľ, áno. Mal tú smolu, že<br />

najprv ho SMER rozbiehal príliš<br />

dlho, príslušná sekcia informatizácie<br />

spoločnosti sa napríklad<br />

novelou kompetenčného zákona<br />

presunula z ministerstva dopravy<br />

na ministerstvo financií, a neskôr,<br />

po voľbách v roku 2010,<br />

jeho implementáciu de facto na<br />

rok pozastavilo SDKÚ. Mám<br />

reálne obavy, čo s ním spravia<br />

tieto parlamentné voľby.<br />

V každom prípade bude pre<br />

budúcu vládu veľkou výzvou<br />

využiť tie finančné prostriedky,<br />

ktoré v OPIS sú, už dnes sme<br />

pod veľkým časovým tlakom.<br />

Tie prostriedky treba zazmluvniť<br />

do konca budúceho roka, čo je<br />

v tejto brandži veľmi málo času.<br />

Druhým problémom bude realizácia<br />

projektov – veď už len verejne<br />

obstarať IT projekt za pár<br />

desiatok miliónov eur je na Slovensku<br />

je často veľký problém.<br />

Plynulej implementácii a realizácii<br />

projektov neprospieva ani<br />

veľký rezortizmus, ktorý u nás<br />

máme, či veľmi komplikované<br />

a nejasné kompetencie v oblasti<br />

informatizácie. Aj keď tieto nedostatky<br />

by sa dali preklenúť,<br />

keby išlo o reálnu politickú prioritu.<br />

Veď každá vláda vkladá<br />

do mozaiky informatizácie nový<br />

prvok, ktorý tento proces spomaľuje.<br />

■■ Sú tu určite aj pozitíva, ktoré<br />

OPIS prináša.<br />

To, samozrejme, áno. OPIS je<br />

pre našu verejnú správou veľkou<br />

príležitosťou na modernizáciu,<br />

skvalitnenie a zefektívnenie poskytovania<br />

svojich služieb. V decembri2011<br />

bol ukončený prvý<br />

reálny OPIS projekt na elektronické<br />

služby – kontrolórsky<br />

informačný systém NKÚ SR.<br />

V pokročilom štádiu sú projekty<br />

na ÚGKK SR a na Ministerstve<br />

vnútra SR, ktoré je najväčším<br />

prijímateľom OPIS projektov a<br />

kľúčovým rezortom z hľadiska<br />

budovania eGovernment-u, teda<br />

elektronických služieb verejnej<br />

správy na Slovensku. Keď sme<br />

nedávno pre Slovenský rozhlas<br />

nahrávali seriál o elektronických<br />

službách na Slovensku, uvedomil<br />

som si, že najmä v porovnaní<br />

s vyspelými európskymi krajinami<br />

v segmente služieb pre<br />

občanov sme iba na začiatku.<br />

Vďaka zdrojom z OPIS je šanca<br />

to zmeniť.<br />

22 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Informatizácia<br />

■■ Tento rok už asi dostane reálnejšie obrysy<br />

aj budúce programovacie obdobie EÚ 2014 –<br />

2020. Bude informatizácia opäť prioritou?<br />

Predpokladám, že áno. Veď jednou zo<br />

siedmich kľúčových oblastí agendy Europa<br />

2020 je aj digitálna agenda pre Európu<br />

so svojimi siedmimi prioritami. Mimochodom,<br />

Slovenská republika je jednou z mála<br />

členských krajín Európskej únie, ktorá<br />

ešte nemá jasne deklarovanú politiku pre<br />

digitálnu agendu. Je to škoda, takáto pozícia<br />

by bola určite užitočná pri príprave na<br />

obdobie 2014 – 2020. Ale aj to bude výzva<br />

pre novú vládnu garnitúru – veď ak dokážu<br />

v prvej polovici svojho volebného obdobia<br />

dobre naprogramovať budúce operačné<br />

programy, v druhej polovici volebného<br />

obdobia, v rokoch 1014 a 1015, budú môcť<br />

začať realizovať cez eurofondy svoje vládne<br />

priority. Štart tohto programovacieho<br />

obdobia trval na Slovensku v podstate dva<br />

roky, čo je luxus, ktorý by sme si dnes nemali<br />

dovoliť.<br />

■■ V januári ste na porade členov PPP schválili<br />

plán práce PPP na rok 2012. Čo bude teda dominovať<br />

vo vašej činnosti tento rok?<br />

V našej práci budeme mať dve tzv. hlavné<br />

témy a sedem tematických priorít. Tými hlavnými<br />

témami je úspešné ukončenie tohto<br />

programovacieho obdobia EÚ 2007 – 2013<br />

a príprava nasledujúceho programovacieho<br />

obdobia 2014 – 2020, najmä z nášho uhla pohľadu<br />

vo väzbe na digitálnu agendu pre Európu.<br />

Potom sa chceme sústrediť na špecifické<br />

témy, ktoré zaujímajú nielen našich členov,<br />

ale aj partnerov vo verejnej správe. Sú<br />

nimi 1. Príprava legislatívy pre elektronické<br />

služby verejnej správy, 2. Cloudové služby<br />

vo verejnom sektore, 3. Verejné obstarávanie<br />

IT projektov, predovšetkým financovaných<br />

z OPIS, 4. Mobilná identita občana a mobilné<br />

služby, 5. Štandardy a popularizácia<br />

eLearningu, 6. Inteligentné dopravné systémy<br />

a 7. Spolupráca so samosprávou. Postupne<br />

vytvoríme pracovné skupiny pre jednotlivé<br />

témy a skonkretizujeme naše aktivity.<br />

■■ Má v našej spoločnosti zmysel existencia<br />

takéhoto združenia?<br />

Sme klasické občianske združenie, teda<br />

kľúčový je pre nás záujem desiatok našich<br />

členov. Kým tu bude tento záujem a členovia<br />

sa budú aktívne zapájať do našej práce a svojimi<br />

členskými príspevkami financovať tieto<br />

aktivity, tak to určite má zmysel. Naša činnosť<br />

bola vždy transparentná a odzrkadľovala<br />

reálne potreby info-komunikačnej komunity<br />

na Slovensku. V našej sfére sme aktívne<br />

a systematicky prispievali k budovaniu občianskej<br />

spoločnosti. Predpokladám, že akási<br />

„verejná objednávka“ pre naše združenie<br />

tu bude ešte minimálne niekoľko rokov. <br />

Prístup k mladým talentom z celého sveta<br />

Medzinárodná študentmi riadená nezisková organizácia AIESEC<br />

sa celosvetovo zaoberá rozvojom mladých ľudí. Týmto ľuďom<br />

umožňuje spoznávať a rozvíjať svoje líderské schopnosti a firmám<br />

zasa získavať talenty zo Slovenska aj zahraničia. AIESEC vo svete<br />

pôsobí už viac ako 60 rokov a spája 111 krajín, vyše 1 700 univerzít<br />

a 60 000 študentov a absolventov. Na Slovensku pôsobí 40 rokov a aktívne<br />

spolupracuje s firmami ako Západoslovenská energetika, Triad<br />

Advertising, Microsoft či Procter & Gamble.<br />

Univerzitní študenti a absolventi majú po absolvovaní výberového<br />

procesu možnosť pôsobiť v organizácii ako členovia a realizovať sa<br />

pri jej projektoch, alebo vycestovať na zahraničnú odbornú stáž do<br />

niektorej zo 111 krajín sveta. Každý člen sa aktívne vzdeláva v oblastiach<br />

ako marketing, predaj, ľudské zdroje alebo financie prostredníctvom<br />

vzdelávacích konferencií a externých tréningov od spoločností<br />

ako BPP či Mercuri International. Väčšina tréningov je zameraná na<br />

rozvoj jemných zručností, organizačný a projektový manažment, strategické<br />

plánovanie, rozpočtovanie, tímovú prácu či vedenie ľudí. Teoretické<br />

znalosti zo školy môže človek využiť v praxi a po čase má aj<br />

20-ročný študent možnosť riadiť celú funkčnú oblasť a viesť vlastný<br />

tím 5 – 10 ľudí.<br />

Konferencie predstavujú priamy kontakt medzi študentským a korporátnym<br />

sektorom. Prostredníctvom tréningov, prípadových štúdii<br />

a simulácií majú firmy okrem budovania značky možnosť vytipovať<br />

si potenciálnych zamestnancov a priamo ich osloviť s ponukou práce.<br />

Foto: archív<br />

Foto: archív<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Príkladom je konferencia Symposium pre začínajúcich mladých podnikateľov,<br />

či Talents of Tomorrow, zameraná na študentov 2. stupňa<br />

a absolventov vysokých škôl.<br />

Najväčším projektom AIESEC Slovensko je veľtrh práce Národné<br />

dni kariéry. Na rozdiel od klasických veľtrhov sú NDK zamerané na<br />

mladých ľudí a dôraz kladú aj na bohatý sprievodný program v podobe<br />

prezentácií firiem, tréningov a workshopov. Tohto veľtrhu sa každoročne<br />

zúčastňuje približne 4 000 študentov a absolventov z celého<br />

Slovenska, a inak to nebude ani v prípade 17. ročníka, ktorý sa uskutoční<br />

8. – 9. marca 2012 v Bratislave a 22. marca 2012 v Košiciach.<br />

AIESEC rozvíja aj medzinárodné talenty formou profesionálnych<br />

zahraničných stáží. V každej zo 111 krajín AIESEC vyhľadáva mladých<br />

ľudí, ktorí sú špecialisti vo svojom odbore. Po selekcii príde mladý<br />

špecialista na Slovensko do firmy na dobu určitú a prinesie so sebou<br />

nové myšlienky a know-how zo svojej krajiny v oblasti manažmentu,<br />

financií, marketingu, prieskumu trhu či informačných technológií.<br />

„Medzinárodný program znamená pre nás oživenie pracovného<br />

prostredia, nové nápady a prístup k riešeniu jednotlivých problémov.<br />

Vždy sme boli spokojní s kvalitou medzinárodných talentov, ktoré<br />

nám AIESEC pomohol nájsť,“ vraví Júlia Močiliaková, HR Manager<br />

KPMG Slovensko.<br />

AIESEC je zásobáreň mladých lídrov a jedinečná príležitosť pre firmy<br />

priblížiť sa k mladým talentom z celého sveta. Viac informácií<br />

o aktivitách AIESEC môžete nájsť na stránke www.aiesec.sk. <br />

23

Informatizácia<br />

Informatizácia<br />

slovenských miest a obcí –<br />

aké sú možnosti?<br />

Pojem informatizácia počúvajú dnes mestá a obce z každej strany. Začiatok<br />

21. storočia právom získal prívlastok informačná doba, keďže informatizácia<br />

zasahuje všetky oblasti nášho života – od priemyslu cez vzdelávanie až po súkromie.<br />

Samosprávy nezostávajú bokom. Mestá a obce sa však viac ako o teórie zaujímajú<br />

o konkrétne kroky, ktoré treba uskutočniť, a výhody, ktoré im informatizácia prinesie.<br />

Foto: archív<br />

Ako na to?<br />

Informatizácia znamená nový spôsob fungovania<br />

aj myslenia, a jej výsledkom má byť<br />

zefektívnenie práce v mestách a obciach, ako<br />

aj zvýšenie spokojnosti občanov, podnikateľov<br />

a ostatnej verejnosti. No napriek jasným<br />

výhodám nie je využívanie on-line služieb na<br />

Slovensku na takej úrovni, na akej by mohlo<br />

byť. Podľa údajov Európskej komisie sme<br />

tretí od konca spomedzi 32 krajín Európy.<br />

V informatizácii nás predbehli aj krajiny ako<br />

Turecko a Rumunsko. Na Slovensku je len<br />

45 % verejných služieb dostupných on-line<br />

a využívanosť elektronických formulárov je<br />

na úrovni 20 %. Potenciál, ktorý informatizácia<br />

prináša, sa nevyužíva, hoci občania majú<br />

o on-line služby veľký záujem. Uvedomujú<br />

si, že dom by sa dal skolaudovať aj bez zdĺhavého<br />

behania po úradoch, že niekoľkými<br />

klikmi by si mohli vybaviť dokumenty na<br />

otvorenie podnikateľskej prevádzky, že by<br />

mohli za pár sekúnd získať prehľad o hospodárení<br />

svojho mesta. Zaujímavá je určite aj<br />

informácia zo Stratégie informatizácie verejnej<br />

správy, ktorú v roku 2008 pripravilo Ministerstvo<br />

financií SR. Uvádza, že Slováci by<br />

mali vyše 60 miliónov hodín ročne k dispozícii<br />

pre seba, a mohli ich stráviť oddychom či<br />

prácou, ak by im verejná správa poskytovala<br />

služby elektronicky. Polepšil by si aj štátny<br />

rozpočet a ušetrilo by sa zhruba 490 miliónov<br />

listov papiera. Ako to teda dosiahnuť?<br />

Vitajte v Digitálnom meste!<br />

Z dielne Ministerstva financií SR pochádza<br />

aj návrh novej stratégie a implementácie<br />

projektov OPIS. Okrem poriadku v dátach<br />

a prepojenia systémov jednotlivých inštitúcií<br />

presadzuje ako prioritu poskytovanie služieb<br />

na báze životných situácií. Realizátormi<br />

týchto plánov môžu byť nielen technológie<br />

Business Intelligence, ale aj aktívna komunikácia<br />

na sociálnych sieťach, mobile computing<br />

a cloudy. Práve tie sú najvýznamnejším<br />

trendom v oblasti informatizácie a dokážu<br />

mestám a obciam skutočne pomôcť.<br />

Treba ich len lepšie spoznať a začať využívať.<br />

Efektívnym cloudovým riešením je aj<br />

DATALAN DIGITÁLNE MESTO ® . V súčasnosti<br />

ide o najkomplexnejší súbor modulov<br />

pre potreby samospráv na slovenskom trhu.<br />

Jeho hlavnými výhodami sú úspory, jednak<br />

prevádzkové, ale tiež investičné, prepojenie<br />

celého riešenia na back-office systém mestského<br />

či obecného úradu, čo zjednodušuje<br />

a sprehľadňuje celé fungovanie úradu a<br />

rovnaká dostupnosť špičkových technológií<br />

pre všetkých – riešenie môžu využívať malé<br />

obce s minimálnym rozpočtom aj veľké mestá<br />

s rozsiahlou agendou.<br />

Všestranná pomoc<br />

V súčasnosti DATALAN DIGITÁLNE<br />

MESTO ® obsahuje štyri základné moduly,<br />

ktoré vychádzajú z najčastejších požiadaviek<br />

samospráv. Modul Povinné zverejňovanie<br />

umožňuje zverejňovanie zmlúv, faktúr<br />

a objednávok, ktoré sú samosprávy povinné<br />

zverejňovať na základe zákona. Modul Digitálne<br />

zastupiteľstvo predstavuje systém na<br />

podporu procesov súvisiacich s rokovaním<br />

zastupiteľstva mesta či obce, a verejné obstarávania<br />

vyriešia samosprávy rýchlo, jednoducho<br />

a úsporne vďaka modulu Elektronické<br />

aukcie. Inteligentné On-line formuláre<br />

zase poslúžia občanom na to, aby si všetko<br />

potrebné smerom na úrady vybavili z pohodlia<br />

domova – či už je to daňové priznanie,<br />

poplatok za komunálny odpad, kolaudácia<br />

bytu, žiadosť o parkovacie miesto alebo<br />

prihlásenie psa.<br />

Samosprávy si môžu jednotlivé moduly<br />

vyskladať podľa potreby a prenajať si len to,<br />

čo aktuálne potrebujú, preto pre ne riešenie<br />

DATALAN DIGITÁLNE MESTO ® predstavuje<br />

najjednoduchší a najefektívnejší spôsob<br />

informatizácie v praxi. Dôkazom jeho<br />

kvalít sú aj ocenenia, ktoré riešenie získalo.<br />

Najnovšou cenou je bronz v súťaži ITAPA<br />

2011 v kategórii nové služby.<br />

Za málo peňazí vysoká bezpečnosť<br />

Hlavným prínosom, ktorý mestá aj obce<br />

určite očakávajú, sú, samozrejme, úspory.<br />

Pri vybraných moduloch riešenia DATALAN<br />

DIGITÁLNE MESTO ® môžu dosiahnuť až<br />

o 90 % úsporu nákladov. Riešenie je k dispozícii<br />

okamžite bez náročných investícií do informačných<br />

technológií a vybrané služby získajú<br />

mesto či obec už od 5 eur mesačne. Mestá<br />

a obce však často stoja aj pred otázkou,<br />

ako zvýšiť bezpečnosť vlastných dát a vyriešiť<br />

úlohu efektívneho zálohovania a obnovy?<br />

DATALAN DIGITÁLNE MESTO ® je prínosom<br />

aj v tejto oblasti. Modul BackUp Cloud<br />

im poskytne zálohovanie a obnovu dát ako<br />

službu s možnosťou nastavenia parametrov<br />

podľa aktuálnych požiadaviek. Dáta klienta<br />

sú uložené na mieste s garantovanými parametrami<br />

bezpečnosti a dostupnosti, vďaka<br />

čomu sú minimalizované riziká spojené s ich<br />

stratou alebo nedostupnosťou.<br />

Všetko je v mobile<br />

Tento rok nás čaká aj zosilnenie trendu<br />

používania inteligentných mobilných telefónov,<br />

ktoré sa stanú neoddeliteľnou súčasťou<br />

života. Pribudne tiež veľké množstvo špecializovaných<br />

mobilných aplikácií, ktoré budú<br />

zjednodušovať elektronickú komunikáciu<br />

a budú prínosom i pre samosprávu. DATA-<br />

LAN DIGITÁLNE MESTO ® je o krok vpred<br />

aj v tejto oblasti – prináša revolučnú novinku<br />

Mesto v mobile. Špeciálna aplikácia určená<br />

pre smartfóny obsahuje praktické funkcionality.<br />

Nástenka umožňuje mestu či obci<br />

informovať občanov o plánovaných akciách<br />

a zasielať im dôležité oznamy a varovania.<br />

Občania určite využijú aj interaktívnu mapu<br />

s navigáciou, a tiež budú môcť zaslať mestu<br />

alebo obci akýkoľvek podnet na zlepšenie<br />

spolu s fotografiou.<br />

Cesta zarúbaná?<br />

Vízie sú optimistické, no napriek jasným<br />

výhodám, ktoré aktívna informatizácia prináša,<br />

sa objavujú aj prekážky v jej implementácii.<br />

Ako najväčšia brzda pre mestá či<br />

obce sa na prvý pohľad môže javiť obmedzený<br />

rozpočet. Ide však o krátkodobý pohľad.<br />

Áno, rozhodovanie o výdavkoch je vždy ťažké,<br />

v prípade využívania moderných technológií<br />

však mesto či obec získava nielen záruku<br />

návratnosti investície a efektívneho využitia<br />

finančných prostriedkov, ale aj okamžité<br />

zjednodušenie fungovania úradu. Za väčšiu<br />

prekážku preto považujem legislatívne obmedzenia.<br />

Jeden fakt za všetky: v susednom<br />

Česku došlo po prijatí legislatívnych úprav<br />

k vytvoreniu legálnej elektronickej dátovej<br />

schránky a ku skokovému nárastu elektronickej<br />

komunikácie centrálnej verejnej správy,<br />

ako aj samospráv a obyvateľov. Preto pevne<br />

verím, že podobná situácia nastane čoskoro<br />

aj u nás.<br />

<br />

Ľuboš Petrík, DATALAN<br />

24 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

...jednoduchá cesta k riešeniu...<br />

Riešenia pre verejnú správu<br />

Naše služby a riešenia predstavujú pre verejnú správu významnú pomoc pri riešení informačnej podpory jej procesov.<br />

Okruh našich služieb a riešení od strategického poradenstva pri realizácii IKT projektov, cez systémovú integráciu a implementáciu,<br />

vrátane kompletného outsourcingu IKT, realizujeme s vysokým dôrazom na flexibilitu a kvalitu. Poskytnutím<br />

poradenstva a konzultačnej podpory vieme subjektom verejnej správy výrazne pomôcť s prípravou projektov realizovaných<br />

z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ. Súčasťou nami poskytovaných služieb je aj podpora systémového integrátora<br />

pri realizácii týchto projektov.<br />

Naše know-how získané realizáciou desiatok projektov vo verejnej správe nám umožňuje dôkladne porozumieť potrebám<br />

a požiadavkám zákazníkov a dlhoročné pôsobenie v roli poradcu a systémového integrátora pre organizácie verejnej<br />

správy je pre nás dôležitým predpokladom pre úspešnú realizáciu.<br />

Riešenia pre riadenie správy a obehu dokumentov<br />

Elektronické dokumenty a ich dlhodobá archivácia<br />

Elektronické služby pre verejnú správu a integračné riešenia<br />

Workflow systémy<br />

E-learning<br />

Správa registratúry<br />

iPoint<br />

Skenovanie dokumentov, OCR/ICR<br />

OBCHODNÝ KONTAKT<br />

ICZ Slovakia a.s.<br />

Soblahovská 2050, 911 01 Trenčín<br />

TEL.: +421 32 6523 544<br />

FAX: +421 32 6563 754<br />

E-MAIL: info@icz.sk<br />

www.icz.sk

DIGITÁLNE MESTO<br />

A KORWIN<br />

Inteligentné riešenia<br />

pre MODERNÉ MESTÁ<br />

z dielne DATALAN, a.s.<br />

Môžete byť fanúšikom klasických postupov<br />

alebo budovať moderné mestá.<br />

DATALAN DIGITÁLNE MESTO<br />

Efektívna samospráva a lepšie služby občanom<br />

ZÁKLADNÉ PILIERE<br />

DIGITÁLNE SLUŽBY A eDEMOKRACIA<br />

• Dostupnosť služieb pre občanov kdekoľvek a kedykoľvek<br />

• Všetky informácie na jednom mieste<br />

• Inteligentné on-line formuláre<br />

• Úsporné elektronické obstarávanie – eAukcie<br />

DIGITÁLNE ZASTUPITEĽSTVO<br />

• Rýchla, jednoduchá a bezpečná distribúcia materiálov z MsÚ<br />

k poslancom a naopak<br />

• Efektívne a rýchle rokovanie zastupiteľstva<br />

• Presné a kvalifikované výstupy z rokovania zastupiteľstva<br />

• Účinná kontrola rozhodnutí a úloh zastupiteľstva<br />

DIGITÁLNY ÚRAD<br />

• Okamžitý prehľad o rozpočte, finančné reporty na pár klikov<br />

• Efektívny manažment činnosti úradu<br />

• Úspora personálu a času, žiadna manuálna práca a nulová<br />

chybovosť<br />

• V súlade s platnou legislatívou<br />

PRÍNOSY RIEŠENIA<br />

• Lepšie služby pre občanov a podnikateľov – vybavenie<br />

agendy z pohodlia domova.<br />

• Efektívnejšie fungovanie miest a obcí – až 90 % úspora nákladov.<br />

• Prispôsobí sa vašim potrebám – od malých až po robustné<br />

riešenia na mieru.<br />

• Modulárne „skladačkové“ riešenie – možnosť kombinácie<br />

riešení podľa potreby mesta/obce.<br />

• Aktuálne informácie na pár klikov – okamžitý prehľad<br />

o stave rozpočtu, agende a pod.<br />

• Digitálne mesto na prenájom už od pár EUR – riešenie je<br />

k dispozícii okamžite bez náročných investícií do IT. Vybrané<br />

služby získate už od 5 €, pre občanov grátis.<br />

KORWIN<br />

KOMPLEXNÝ INFORMAČNÝ SYSTÉM PRE SAMOSPRÁVU<br />

• Efektívna a jednoduchšia správa celej agendy mesta<br />

• 100 % flexibilita – modularita a možnosť rozširovania funkcionality<br />

informačného systému podľa požiadaviek zákazníka<br />

• Mimoriadne nízke prevádzkové náklady – úspora o viac<br />

ako 50 %<br />

IS KORWIN riadi hospodársko-správnu agendu v zmysle<br />

platnej legislatívy.<br />

• Variabilné riešenie – slúži malým obciam s 1 užívateľom aj<br />

veľkým mestám s viac ako 100 užívateľmi.<br />

• Pružná cenová politika, zľavy pre organizácie v zriaďovacej<br />

pôsobnosti miestnej samosprávy.<br />

• Rýchle nasadenie a zaškolenie užívateľov IS KORWIN.<br />

• KORWIN dnes používa viac ako 333 miest a obcí, vzdelávacích<br />

inštitúcií, rozpočtových a príspevkových organizácii na<br />

Slovensku s vyše 2300 užívateľmi.<br />

www.datalan.sk/digimesto I www.digitalnemesto.sk<br />

DATALAN, a.s., Galvaniho 17/A, 821 04 Bratislava I Tel.: 02 502 577 77, Fax: 02 502 577 00

NOVÁ DOBA<br />

Žijeme vo svete, ktorý sa neustále mení. Ešte pred dvadsiatimi rokmi existovali mobilné<br />

telefóny len ako veľké neforemné kufre, dnes je možné pomocou smartfónu riadiť korporáciu<br />

či komplexne sledovať dianie vo svete. Žiaľ, niektoré zložky verejnej správy reagujú na nové<br />

technické možnosti prevádzky a riadenia svojho sektora oneskorene, respektíve vôbec. Podobne<br />

je na tom aj zdravotníctvo, kde však svitá na lepšie časy. E-health čiže elektronické zdravotníctvo<br />

je systém opatrení smerujúci k modernizácii systému. Novinky v tejto oblasti nám priblížil<br />

Ing. Jaroslav Kmeť, riaditeľ spoločnosti Computer Sciences Corporation (CSC) na Slovensku.<br />

■■ Aké má vaša nadnárodná spoločnosť<br />

reálne skúsenosti so zdravotníctvom?<br />

V časoch ekonomickej a finančnej<br />

krízy vlády občania<br />

venujú pozornosť skutočne<br />

len tým najdôležitejsím a podstatným<br />

veciam. Veciam, ktoré<br />

sa ich priamo dotýkajú dnes<br />

a budú dôležité aj v budúcnosti.<br />

Jednou z nich je zdravie.<br />

V zdravotníctve sa CSC koncentruje<br />

najmä na oblasti, na<br />

ktorých skutočne občanom záleží<br />

tak, aby každé investované<br />

euro alebo dolár mali čo najväčší<br />

prínos. Spomeniem napríklad<br />

len skúsenosti z EÚ – vo<br />

Veľkej Británii implementujeme<br />

a manažujeme najväčší e-health<br />

projekt na svete, v Holandsku<br />

sme implementovali elektronickú<br />

zdravotnú knižku, v Belgicku<br />

Národný zdravotný portál,<br />

nemocničné systémy v škandinávskych<br />

krajinách, v Rakúsku<br />

sme tento rok úspešne ukončili<br />

projekt Základný register pacientov<br />

a podobne.<br />

■■ Čo by ste chceli ponúkuť slovenskému<br />

zdravotníctvu?<br />

Aj keď sa doteraz naša spoločnosť<br />

v národnom projekte<br />

na zavedenie elektronických<br />

služieb zdravotníctva (eSO1), financovaného<br />

zo štrukturálnych<br />

fondov EÚ, priamo a aktívne<br />

neangažovala, pozícia svetového<br />

lídra pre oblasť e-health nás<br />

zaväzuje, aby sme sa so skúsenosťami<br />

a referenciami uchádzali<br />

aj o dôveru slovenskej odbornej<br />

verejnosti a občanov. Ponúkli<br />

sme a naďalej ponúkame<br />

svoje kapacity a odbornú spôsobilosť<br />

v rôznych oblastiach,<br />

keďže portfólio služieb máme<br />

značne široké – od riešení pre<br />

elektronickú preskripciu cez<br />

telemedicínu, elektronické objednávanie,<br />

zdravotnícky portál<br />

až po elektronickú zdravotnú<br />

knižku. Viac nájde záujemca na<br />

webovej stránke www.csc.com/<br />

health_services.<br />

■■ Kde vidíte pre CSC priestor na<br />

trhu popri firmách, s ktorými už<br />

ministerstvo zdravotníctva na<br />

e-healthe spolupracuje?<br />

Nie je podstatné, aký veľký<br />

priestor dostaneme, dôležitý<br />

bude výsledok. A tým je najmä<br />

vyššia kvalita zdravotnej<br />

starostlivosti, zvýšená efektivita<br />

systému, ušetrené finančné<br />

zdroje, ktoré bude možné realokovať<br />

tam, kde sú najpotrebnejšie,<br />

poskytovatelia, venujúci<br />

viac času pacientom, a hlavne<br />

spokojní občania.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

■■ Pre nich bude zrejme zaujímavou<br />

tzv. telemedicína. Čo to<br />

v praxi znamená?<br />

Na prvý pohľad je to enormne<br />

jednoduchá vec podobná komunikácii<br />

cez skype s kamerou<br />

– ide o interview medzi pacientom<br />

a lekárom alebo lekárom<br />

a odborným lekárskym tímom,<br />

ktorý dokáže lepšie posúdiť indikácie.<br />

Systém už nie je žiadnou<br />

novinkou, veď vyšetrenie<br />

a konzultácie cez internetové<br />

pripojenie úspešne využívajú<br />

pacienti v škandinávskych krajinách,<br />

Holandsku a vo Veľkej<br />

Británii. Systém dáva pacientom<br />

jednoduchú a efektívnu<br />

technológiu, ktorá im pomáha<br />

sledovať svoj zdravotný stav<br />

priamo z domu a poskytuje<br />

bezpečnejšiu a nákladovo efektívnejšiu<br />

podporu liečby dlhodobých<br />

ochorení (DO). Integrácia<br />

záznamov dát v reálnom<br />

čase a vzdialeného monitorovania<br />

umožňuje zdravotníkom<br />

vyhodnotiť postup liečby alebo<br />

stav pacienta a následne rýchlejšie<br />

a efektívnejšie poskytnúť<br />

primeranú starostlivosť. Toto<br />

riešenie vie navyše vytvoriť interaktívny<br />

vzťah medzi pacientom<br />

a lekárom formou videokonzultácie,<br />

čo je lepší a pohodlnejší<br />

nástroj komunikácie<br />

než bežný telefonický rozhovor.<br />

■■ Zdravotníctvo spotrebuváva<br />

veľké percento verejných zdrojov.<br />

Existujú aj ekonomické výhody<br />

zavedenia telemedicíny?<br />

Samozrejme, najvypuklejšie<br />

je to pri liečbe dlhodobých<br />

ochorení. Ich liečba je komplexným<br />

a stále rastúcim problémom,<br />

ktorému musia čeliť všetky<br />

zdravotnícke organizácie. Je<br />

spôsobený zmenou v demografickom<br />

zložení pacientov, prudko<br />

rastúcimi výdavkami na<br />

zdravotníctvo a zvyšujúcimi sa<br />

očakávaniami pacientov. Podľa<br />

správy britského ministerstva<br />

zdravotníctva za rok 2008 sú<br />

DO dôvodom viac než 50 % návštev<br />

praktických lekárov, 65 %<br />

ambulantných ošetrení a viac<br />

než 70 % dní strávených v nemocnici.<br />

To je naozaj obrovský<br />

priestor na úspory pomocou<br />

vyšetrenia na diaľku. Efektívne<br />

riadenie DO znamená zavedenie<br />

takej formy starostlivosti,<br />

počas ktorej sú pacienti liečení<br />

v domácom, komfortnejšom<br />

prostredí, a nevyťažujú tak nemocniciam<br />

lôžka. Pacienti však<br />

majú neustále k dispozícii najvhodnejších<br />

zdravotníckych<br />

odborníkov, pretože aj pacient<br />

zo Sniny môže byť vyšetrený<br />

odborníkom napríklad z Banskej<br />

Bystrice. Pacienti si svoj<br />

zdravotný stav sledujú sami<br />

pomocou zdravotníckych prístrojov,<br />

ktoré zaznamenávajú<br />

napríklad pulz, teplotu, krvný<br />

tlak alebo hladinu cukru, a to<br />

všetko s „tichou asistenciou“<br />

na diaľku. Hodnoty hlásené pacientom<br />

z lekárskych prístrojov<br />

umožňujú jeho stav vzdialene<br />

sledovať.<br />

■■ Bráni zavedeniu tohto systému,<br />

aj v našich podmienkach, kompatibilita?<br />

Určite nie. Systém vyvinutý<br />

firmou CSC eMEDlink podporuje<br />

veľké množstvo rôznych<br />

zdravotníckych prístrojov<br />

a umožňuje tak pacientom<br />

komfortnejšie zvládnuť ochorenie.<br />

Zozbierané dáta je možné<br />

zaznamenať v systémoch pre<br />

elektronickú zdravotnú dokumentáciu<br />

alebo ich zdravotníkom<br />

poskytovať rôznymi spôsobmi,<br />

dokonca aj prostredníctvom<br />

mobilných zariadení,<br />

ako sú napríklad iPad, iPhone<br />

alebo smartphone BlackBerry ® ,<br />

čím získavajú okamžitý prístup<br />

k údajom o svojich pacientoch.<br />

Skôr si myslím, že celý systém<br />

odštartuje legislatíva a ochota<br />

zdravotných poisťovní preplácať<br />

lekárom takýto úkon. <br />

Spoločnosť CSC je jedným z najväčších a najuznávanejších svetových<br />

poskytovateľov služieb v oblasti informačných technológií.<br />

Od roku 1959 profitujú organizácie, ktoré spolupracujú s CSC,<br />

z každej vlny inovácií v oblasti IT.<br />

Časopis FORTUNE ju vyhlásil za jednu z najobdivovanejších svetových<br />

spoločností poskytujúcich služby v oblasti informačných technológií<br />

(2010 a 2011). Spoločnosť CSC má sídlo vo Falls Church v štáte Virgínia<br />

v USA a má 97 000 zamestnancov. Na Slovensku pôsobí od roku<br />

1998, kde úspešne poskytuje obchodné a technologické riešenia prispôsobené<br />

širokej škále odvetví. Zákazníci profitujú najmä z know-how, kultúry<br />

spolupráce a schopnosti zvládať vysoko komplexné projekty.<br />

27

OpenScape UC Cloud<br />

–<br />

virtuálne komunikačné riešenie<br />

Hlas Video E-mail Zjednotená Web Mobilita Kontaktné<br />

komunikácia kolaborácia<br />

centrá<br />

OpenScape UC Cloud je služba vylepšujúca podnikové ICT aplikácie<br />

poskytované spoločnosťou Siemens Enterprise Communications, a. s.<br />

Ide o reálne komunikačné riešenie vhodne umiestnené v bezpečnom<br />

dátovom centre, ktorého služby zákazník využíva na svoje<br />

podnikanie.<br />

Aké sú výhody takéhoto riešenia pre vás?<br />

• Okamžitá dostupnosť služby<br />

Stačí si vybrať správny balík z uvedenej množiny služieb, a tie máte<br />

okamžite k dispozícii. Nezávisle od počtu lokalít a rozmiestnenia vašej<br />

spoločnosti.<br />

• Šetrí váš čas a investície<br />

Šetríme váš čas a investície na aktualizáciu vlastného komunikačného<br />

systému a odstraňujeme s tým spojené riziká. O všetko sa postaráme<br />

my.<br />

• Výrazne zníži Vaše náklady<br />

Vďaka OpenScape UC Cloud riešeniu je spoločnosť zbavená vysokých<br />

obstarávacích a prevádzkových nákladov.<br />

• Jasné mesačné náklady<br />

Je jedno, aká služba z OpenScape UC Cloud je využívaná, mesačné<br />

náklady sú pre vás jasné, stabilné a predvídateľné.<br />

• Spoľahlivosť a bezpečnosť<br />

OpenScape UC Cloud je bezpečná a spoľahlivá služba, postavená<br />

v technicky silnom a zálohovanom režime, aby odolal aj nepredvídateľným<br />

udalostiam. Sú pri ňom použité najmodernejšie bezpečnostné<br />

technológie, aby chránili zákazníka, ale zároveň aj nás.<br />

Spoločnosť Siemens Enterprise Communications, a. s. je slovenským<br />

zastúpením globálnej spoločnosti Siemens Enterprise Communications<br />

GmbH & CO KG s viac než 160-ročnými skúsenosťami<br />

v poskytovaní služieb pre telekomunikačné prostredie a v riešeniach<br />

zjednotených komunikácií.<br />

Váš dodávateľ služieb na Slovensku.<br />

Siemens Enterprise Communications, a. s.<br />

Stromová 9, 831 01 Bratislava, Slovenská republika<br />

IČO: 31 402 011, IČ DPH: SK2020338287<br />

Pracovisko:<br />

Dúbravská cesta 4, 841 04 Bratislava<br />

Slovenská republika<br />

Tel. : +421 (2) 3229 2711, Fax: +421 (2) 3229 2622<br />

www.siemens-enterprise.com/sk<br />

Siemens Enterprise Communications, a. s. je nositeľom licencie<br />

k obchodnej značke Siemens AG

Informatizácia<br />

HP DISCOVER 2011<br />

Viedenská veľtrhová hala sa koncom minulého roka premenila na veľkú prehliadku produktov, projektov, softvérových aj<br />

hardvérových výrobkov, resp. programov spoločnosti HEWLETT PACKARD, na ktorej sa zúčastnilo takmer 7 000 ľudí – nielen<br />

manažérov a pracovníkov HP, ale aj partnerov a spolupracovníkov tejto spoločnosti a, pravdaže, aj novinárov. Súčasťou výstavy<br />

bola reprezentatívna konferencia HP Discover 2011 pre krajiny Európy, Stredného východu a Afriky (EMEA).<br />

Na konferencii sa zúčastnila<br />

aj nová šéfka HP Meg<br />

Whitmanová, ktorá len krátko<br />

pred ňou vystriedala v najvyššej<br />

funkcii Lea Apothekera, medzi<br />

účastníkmi nechýbal ani generálny<br />

riaditeľ HP Slovakia Martin<br />

Kubala.<br />

Ako a kam smeruje HP<br />

Samotná konferencia, ako aj<br />

prehliadka v niekoľkých obrovských<br />

halách dala návštevníkom<br />

pomerne jasnú predstavu o tom,<br />

ako a kam HP smeruje. Po miernom<br />

rozruchu, ktorý sprevádzala<br />

výmena na najvyššom poste<br />

a správach o tom, že HP sa chystá<br />

predať divíziu PSG, sa situácia<br />

stabilizovala, a HP predstavilo<br />

stratégiu: orientovať sa predovšetkým<br />

na služby a produkty<br />

s vyššou pridanou hodnotou.<br />

Znamená to rozšírenie svojho<br />

zamerania nielen na hardvér pre<br />

zákazníkov, ale aj na tzv. cloudové<br />

služby – pre spoločnosti, ako<br />

aj jednotlivcov. Cloudové riešenia<br />

sú obsiahnuté v portfóliu<br />

HP Cloud Solutions a ponúkajú<br />

kompletné služby, teda hardvér,<br />

softvér, služby a riešenia. Využiť<br />

ich môžu najmä veľké spoločnosti,<br />

ale aj štátna správa. Operačné<br />

prostredie pre HP Cloud System<br />

sa nazýva HP CloudSystem Matrix 7.0, pričom tento systém umožňuje<br />

používateľom využiť hybridné cloudy, a to zase ponúka možnosť<br />

zjednodušeného prístupu k externým cloudovým zdrojom.<br />

Týka sa to, napríklad, aj telekomunikačných služieb, keďže kombinácia<br />

IT infraštruktúry, softvéru a telekomunikačných sietí automatizuje<br />

poskytovanie a správu cloudových sietí. Integrácia HP<br />

CloudSystemu s technológiami Alcatel-Lucent ponúka odborné<br />

a špecializované služby pri využití telekomunikačných sietí.<br />

Foto: archív DATALAN<br />

Novinky<br />

Návštevníci veľtrhu, spolupracovníci a zákazníci sa mohli zoznámiť<br />

tiež s novým riešením portfólia Information Optimization, ďalej<br />

s HP IT Performance Suite, ktoré sú súčasťou stratégie Instant-On<br />

Enterprises. Rozšírenie tohto portfólia uľahčuje širokému záberu<br />

klientov, teda organizáciám, firmám i jednotlivcom, rýchlejšie<br />

a presnejšie vyhodnocovať dáta, aby sa mohli primerane a komplexne<br />

rozhodovať. Zvyšuje a zrýchľuje sa výkon IT procesov, umožňuje<br />

prehľad všetkých IT komponentov, automatizuje správy, pomáha<br />

vyhľadávať a vyhodnocovať informácie.<br />

Veľtrh a reprezentatívna prehliadka produktov HP sa nemohla zaobísť<br />

bez noviniek tejto IT spoločnosti. Za novinku možno rozhodne<br />

považovať databázovú platfomu Vertica a riešenie Autonomy, ktoré<br />

je vhodné na prácu s neštruktúrovanými údajmi. Keď sa riešenia<br />

Vertica a Autonomy skombinujú, tak neomylne analyzujú až sto percent<br />

štruktúrovaných, ale aj neštruktúrovaných<br />

informácií. Projekt<br />

IDOL 10 zase umožňuje automaticky<br />

porozumieť a následne<br />

reagovať na informácie, ktoré užívateľ<br />

získal z neštruktúrovaných<br />

údajov, a to vďaka identifikácii<br />

údajov a vzorcov. Viacerým spoločnostiam<br />

chýba efektívna a ucelená<br />

informačná stratégia a stáva<br />

sa, že takmer 50 percent informácií<br />

sa – takpovediac – stratí alebo<br />

zostane neprepojených, doslova<br />

neobjavených, a teda nepoužiteľných.<br />

Riešenie HP Social Intelligence<br />

Solution pomáha firmám<br />

tieto údaje nielen objaviť, ale aj<br />

priradiť k iným, a tým ich zefektívniť<br />

a optimalizovať.<br />

Záujem vzbudili aj prenosné<br />

optimalizované dátové centrá HP<br />

POD, akési kontajnery, ktoré sa<br />

montujú v Kutnej Hore pre celú<br />

oblasť EMEA a sú vyrábané doslova<br />

na mieru, podľa požiadaviek<br />

zákazníka.<br />

HP sprístupnil<br />

portál McCartneyho<br />

Prehliadka veľtržných hál,<br />

konferencia, stretnutia s predstaviteľmi<br />

HP, ako aj s rozhovory so<br />

spoločnosťami, ktoré s HP spolupracujú<br />

– to všetko kladie nároky<br />

na pozornosť, neraz je to vskutku<br />

vyčerpávajúce. Preto bola príjemným rozptýlením prezentácia<br />

a správa – najmä pre vyznávačov beatovej hudby a fanúšikov slávneho<br />

člena skupiny The Beatles Paula McCartneyho – že spoločnosť<br />

HP sprístupnila portál (www.paulmccartney.com) a digitálnu<br />

knižnicu, ktorá obsahuje viac ako milión (!) položiek z osobnej Mc-<br />

Cartneyho zbierky z takmer polstoročia jeho tvorivej činnosti.<br />

Divízia HP Enterprise Services vybudovala digitálnu knižnicu<br />

prostredníctvom konvergovanej štruktúry a za pomoci serverov,<br />

dátových úložísk, softvéru a sieťových prvkov. Je to unikát, ktorý<br />

zaujme nielen fanúšikov beatovej hudby, ale určite bude inšpirovať<br />

vznik iných druhov digitálnych knižníc.<br />

Paul McCartney na margo digitálnej knižnice poznamenal: „Cieľom<br />

nového webového projektu je zaujať používateľov a vtiahnuť ich do<br />

nášho hudobného sveta novými faktami, fotografiami, správami o aktuálnom<br />

dianí, informáciami zo zákulisia a radom ďalších zdrojov, ktoré<br />

im nikto iný neponúkne. Web dáva našej digitálnej knižnici život vďaka<br />

neprestajnému pridávaniu obsahu z mojej osobnej zbierky. Návštevníci<br />

tak môžu zakaždým objaviť nejakú novinku.“<br />

HP Discover 2011 bola pozoruhodná konferencia spojená s prehliadkou<br />

toho najlepšieho, čo je v súčasnosti v oblasti IT možné.<br />

Založila tradíciu, ktorá zaiste posunie inováciu IT aj v budúcich rokoch.<br />

<br />

Ľuboš Jurík, Viedeň<br />

30 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

LOGISTIKA OPTIKOU<br />

PROCESOV<br />

KEYNOTE<br />

- logistická osobnosť<br />

roka GRYF 2010<br />

Vladimír Fišer<br />

konateľ spoločnosti<br />

BOHEMIAKOMBI spol. s r.o.<br />

Hotel Gate One | Bratislava | 28. 2. 2012 | www.informslovakia.sk<br />

Hlavný partner:<br />

Mediálni partneri:<br />

SLOVENSKÁ TLAČOVÁ AGENTÚRA<br />

SLOVAK NEWS AGENCY

Hospodárska kríza<br />

Globálne financie po kríze<br />

Vjačeslav M. Šavšukov<br />

Globálna finančná a hospodárska kríza rokov 2008 – 2009 upozorňuje na niekoľko kľúčových tém o štruktúre sveta po kríze,<br />

ktoré adresuje svetovému hospodárstvu, menovým orgánom G20, medzinárodným hospodárskym organizáciám a podnikom.<br />

Svetové hospodárstvo sa ledva pozviechalo z krízy a už sa objavili nové centrá hospodárskej krízy v románskych krajinách zóny EÚ<br />

a možnosť omeškania splátok USA a zníženie ratingu hrozia svetu novou vlnou finančnej cunami.<br />

Rád by som rozobral niekoľko otázok týkajúcich<br />

sa štruktúry svetových financií<br />

na začiatku 21. storočia a navrhol vlastné varianty<br />

riešení.<br />

Prvá otázka. Svetová finančná a hospodárska<br />

kríza rokov 2008 – 2009 nastolila teoretický<br />

problém povahy krízy: Ide o krízu finančného<br />

systému na báze modelu monetarizmu<br />

a technológie 20. storočia, alebo ide o krízu<br />

samostatných prvkov?<br />

Na túto otázku nie je jeden názor. Navrhujem<br />

nasledujúcu analýzu situácie. Globalizácia<br />

finančných trhov umožnila voľnejší pohyb<br />

kapitálu po svete, čím sa skomplikovalo<br />

vyrubovanie daní a uplatňovanie regulácie na<br />

národnej úrovni. Na rozdiel od priemyselného<br />

kapitálu má finančný kapitál výhodnejšiu<br />

pozíciu. Má možnosť jednoduchého a rýchleho<br />

prílevu na národné trhy a odlevu. Liberálny<br />

pohyb kapitálu v rokoch 1980 – 2000<br />

spôsobil, že odňatie globálneho investorského<br />

kapitálu môže zhoršiť trendy recesie v národnom<br />

hospodárstve. Toto je dôvod, prečo<br />

menové orgány musia venovať viac pozornosti<br />

sledovaniu a regulácii zahraničného kapitálu,<br />

a nie až natoľko domáceho. Globálna<br />

finančná kríza iba prehĺbila rozpory medzi<br />

globálnymi a domácimi financiami.<br />

Globálny finančný systém je nestabilný,<br />

lebo sa zakladá na neoprávnenom názore, že<br />

medzinárodné finančné trhy (peňažný trh,<br />

trh s dlhovým kapitálom a forex) sú schopné<br />

vlastnej kontroly a samoregulácie. Tieto<br />

trhy nemali žiadnu medzinárodnú kontrolu<br />

a boli regulované iba „trhovým fundamentalizmom“<br />

a „neviditeľnou rukou“ voľnej súťaže.<br />

Pod tlakom krízy sa tento systém bez primeranej<br />

dôslednej kontroly zrútil.<br />

Preto je druhou kľúčovou otázkou prevádzky<br />

finančného systému po kríze kontrola a regulácia.<br />

Mal by systém medzinárodnej finančnej<br />

regulácie vychádzať z národnej suverenity<br />

a protekcionizmu alebo z medzinárodnej<br />

kontroly?<br />

Globálny finančný systém možno kontrolovať<br />

dvoma spôsobmi.<br />

Prvý predpokladá vybudovanie systému medzinárodnej<br />

kontroly na báze národnej suverenity.<br />

Bazilejské normy pre kapitálovú primeranosť<br />

vstúpili do platnosti v roku 1988, no<br />

prijímajú ich centrálne národné banky. Centrálna<br />

banka uznáva ich legitímnosť na národnej<br />

úrovni. Vláda je hlavným zdrojom<br />

legitímnosti medzinárodných noriem, dohôd<br />

a zmlúv. Vlády podporujúce centrálne<br />

národné banky prechádzajú od finančnej<br />

k hospodárskej bezpečnosti svojich krajín.<br />

Tým sa vytvára pôda pre protekcionizmus.<br />

Nórska centrálna banka by poskytla Islandu<br />

nižšiu pôžičku v dôsledku nesplácania počas<br />

krízy; centrálne banky východnej Európy by<br />

prehodnotili svoju politiku smerom k bankám<br />

so zahraničným kapitálom. Nezávislá<br />

komisia britského parlamentu navrhuje vytvoriť<br />

3 % rezervy pre hlavné retailové banky<br />

ako bezpečnostný balík. Federal Reserve<br />

System (zákon Dodd-Frank o reforme Wall<br />

Street a ochrane spotrebiteľov) a Bank of<br />

England uplatňujú reštrikcie pre komerčné<br />

banky s ohľadom na využívanie vkladov na<br />

špekulácie s komerčnými cennými papiermi.<br />

Švajčiarska národná banka plánuje obmedziť<br />

investičné operácie hlavných bánk na<br />

medzinárodných trhoch. Európska centrálna<br />

banka uplatnila dočasné veto na bankové<br />

operácie baissového predaja.<br />

Druhý spôsob: medzinárodná kontrola a regulácia.<br />

Medzinárodná regulácia by prevažovala<br />

nad národnou, inak by obchodníci na medzinárodných<br />

trhoch špekulovali nad rozdielnymi<br />

podmienkami v rôznych segmentoch<br />

trhu. Obchodné aktíva by mali tiecť do<br />

krajín s atraktívnejšou investičnou klímou<br />

a mäkším regulačným režimom.<br />

Úspech globalizácie v 80. rokoch bol spôsobený<br />

liberalizáciou burzovej regulácie.<br />

Táto deregulácia bola kľúčová pre imperatívnu<br />

povahu štátu. Kríza ukázala, že trhový<br />

fundamentalizmus nie je všeliek na zlyhanie<br />

medzinárodného finančného trhu. Toto je<br />

hlavný dôvod, prečo je také komplikované<br />

presvedčiť menové orgány o využívaní medzinárodnej<br />

regulácie, a nie národnej.<br />

Veľká depresia rokov 1929 – 1933 ukázala,<br />

že odmietnutie obchodného protekcionizmu<br />

pomohlo dostať svet zo svetovej krízy. Takáto<br />

deregulácia by mohla prispieť možnému<br />

prekonaniu následkov finančnej a hospodárskej<br />

krízy rokov 2008 – 2009 alebo jej druhej<br />

vlny. Napriek skutočnosti, že riziká globálnej<br />

krízy v svetovom hospodárstve sú dosť vysoké,<br />

otvorené hospodárstvo má viac výhod<br />

ako zatvorené. Systém globálnych financií<br />

sa reguluje jednoduchšie na medzinárodnej<br />

úrovni.<br />

Z toho vyplýva, že globálna hospodárska<br />

kríza 2008 – 2009 je krízou dvoch samostatných<br />

prvkov systému globálnych financií.<br />

Je potrebné prehodnotiť a zmeniť aktuálnu<br />

reguláciu (primeranosť kapitálu, rezervy,<br />

mimosúvahové záväzky, hodnotenie rizikových<br />

derivátov, vyrubovanie dane) a zaviesť<br />

nové prvky regulácie, čím sa zvýši kontrola<br />

a obozretná úloha medzinárodných finančných<br />

organizácií a retailových investícií.<br />

Medzinárodná kontrola globálneho finančného<br />

systému s národnými trhmi a financiami<br />

ako kľúčovými náprotivkami je<br />

efektívnejšia a účinnejšia. Bazilejské normy<br />

kapitálovej primeranosti, IAS, SWIFT, INCO-<br />

TERMS sú dobrým dôkazom uvedeného.<br />

Tretia otázka. Aké globálne riziká vznikajú<br />

počas obdobia po kríze?<br />

Na prelome rokov 2009 – 2010 väčšina<br />

krajín G20 vyhlásila, že prekonali globálnu<br />

krízu 2008 – 2009. Súčasne vstupovali do obdobia<br />

globálnych rizík vznikajúcich po kríze.<br />

Existuje osem globálnych rizík:<br />

1. Okresanie programov proti recesii<br />

Vlády G20 sledovali zdravú, efektívnu<br />

a spoločnú makroekonomickú politiku.<br />

Na náklady štátnych rozpočtových menových<br />

orgánov podporovali likviditu bánk,<br />

úverovú schopnosť finančného sektora,<br />

veľké podniky ako základ národného hospodárstva.<br />

Avšak, v roku 2010 sa ešte celkový dopyt<br />

neobnovil, miera nezamestnanosti bola vysoká<br />

(10 %), index zákazníckej dôvery bol<br />

nízky a investori očakávali druhú vlnu krízy.<br />

Preto by prerušenie programov proti recesii<br />

zhoršilo makroekonomickú situáciu.<br />

Z mikroekonomického pohľadu je tu otázka<br />

hospodárskeho rastu: znižovanie nákladov,<br />

zvyšovanie produktivity pracovnej<br />

sily, prechod na inovatívne technológie,<br />

nová generácia zariadení a produktov, rast<br />

malých podnikov.<br />

Globálne hospodárstvo si vyžaduje revíziu<br />

globálneho finančného systému, zavedenie<br />

dodatočných regulačných prvkov,<br />

svetovú rezervnú menu (euro, jüan CDR<br />

a pod.), zlepšenie a rozvoj systému riadenia<br />

rizík a trh derivátov (600 miliárd USD<br />

– 857 % svetového HDP).<br />

2. Rast národného dlhu.<br />

Podľa MMF vzrastie národný dlh zo 78%<br />

HDP v roku 2007 na 118% v roku 2014, čo<br />

je viac než hranica pre národnú hospodársku<br />

bezpečnosť.<br />

3. Rozpočtový deficit a rozpočtová kríza v USA,<br />

EÚ, Rusku, vo východnej Európe.<br />

Bremeno sociálnych, nemocenských a dô-<br />

32 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Hospodárska kríza<br />

chodkových výdavkov by zhoršilo problém<br />

rozpočtového deficitu. Je tu veľké riziko<br />

platobnej neschopnosti vlády v USA,<br />

viacerých krajinách EÚ (predovšetkým<br />

románske krajiny), zníženia ratingu USA<br />

a arabských štátov v Golfskom zálive.<br />

4. Zvyšovanie daní. Po dekádach znižovania<br />

svetových daní z príjmu právnických osôb<br />

z 33 % na 26 % by menové orgány mali zvýšiť<br />

daňové zaťaženie pre firmy, čím by sa<br />

znížil deficit rozpočtu a čiastočne pokryli<br />

náklady na protikrízové programy.<br />

5. Nadbytok peňazí v svetovom hospodárstve.<br />

V roku 2008 zadelili národné rozpočty krajín<br />

G20 11,7 miliardy USD (16,28% svetového<br />

HDP) na rôzne protikrízové programy.<br />

6. Potenciálne spomalenie čínskeho hospodárstva.<br />

Spomalenie 6 % hospodárskeho rastu<br />

by malo vplyv na trhy so surovinami<br />

a kapitálom. Hospodárstvo krajiny<br />

je presýtené úvermi s nízkou<br />

úrokovou sadzbou. V roku 2008<br />

dosiahla hodnota poskytnutých<br />

úverov 615 miliónov USD, v roku<br />

2009 sa viac než zdvojnásobila<br />

na 1,3 miliardy USD. Výsledkom<br />

bol 60 % nárast cien bytov v roku<br />

2009.<br />

Dňa 12. januára 2010 zvýšila Čínska<br />

centrálna banka výšku požadovanej<br />

rezervy na 16 %, aby sa<br />

viazali peniaze. Menový multiplikátor<br />

je 6,25.<br />

7. Kolaps cien aktív. Predpovedaný<br />

prepad cien o 20 % s možnou stratou<br />

1 miliardy USD.<br />

8. Riziká riadenia, regulácia svetového<br />

finančného a hospodárskeho systému.<br />

Rozpory medzi globálnymi a národnými<br />

financiami sa prehlbujú.<br />

Globálny investor ignoruje a nezohľadňuje<br />

národné hospodárske<br />

záujmy. Globálne problémy (životné<br />

prostredie, energie, bezpečnosť<br />

potravín) nie sú vyriešené,<br />

ale môžu spôsobiť obchodné vojny<br />

a protekcionizmus. Nedostatočný<br />

objem investícií na riešenie<br />

týchto globálnych problémov (potrebných<br />

je minimálne 35 miliárd<br />

USD, čo je 50 % svetového HDP) ohrozuje<br />

potravinovú a energetickú bezpečnosť rozvojových<br />

krajín a zabraňuje rastu industrializovaných<br />

krajín.<br />

Finančný sektor hospodárstva dosiahol<br />

likviditu, ale určitá obnova skutočného<br />

sektora hospodárstva neprerástla do stabilného<br />

rastu. Nárast štátnych výdavkov na<br />

sociálne programy, udržiavanie sociálnej<br />

stability, inovatívne programy by vyústili<br />

do rozpočtového deficitu, štátneho dlhu,<br />

daňového zaťaženia firiem, inflácie. Čínske<br />

hospodárstvo so svojím obmedzeným<br />

domácim dopytom, prebytkom likvidity,<br />

nárastom firemných a osobných ziskov by<br />

bolo vystavené nárastu inflácie, spomaleniu<br />

hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti.<br />

Narušilo by to ambície krajiny<br />

stať sa svetovým hospodárskym a technologickým<br />

lídrom, pričom by sa , jüan stal<br />

novou rezervnou menou maximálne do 10<br />

– 15 rokov. Z tohto dôvodu by Čínska centrálna<br />

banka pokračovala v podpore aktuálnej<br />

svetovej rezervnej meny.<br />

Systém globálnych financií si vyžaduje revíziu,<br />

zmenu, diverzifikáciu regulačných<br />

prvkov zohľadňujúc expertízu BIS v rozvoji<br />

medzinárodných bankových noriem.<br />

Štvrtá otázka. Je proces globalizácie vratný?<br />

Takýto scenár je celkom možný. Tridsať<br />

rokov histórie globalizácie identifikovalo<br />

jasné hrozby nekonkurenčných ekonomík<br />

a nové príležitosti sociálneho a hospodárskeho<br />

postupu. Nielen priemyselné krajiny,<br />

ale aj veľká skupina rozvojových krajín<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

(Čína, Rusko, krajiny juhovýchodnej Ázie,<br />

Izrael, India, Brazília, Argentína, Mexiko,<br />

Čile, Južná Afrika, krajiny v Golfskom zálive,<br />

Turecko, východná Európa) pociťuje výhody<br />

globalizácie.<br />

Súčasne miera rastu prosperity, centralizácia<br />

ziskov v krajinách OECD ohrozuje tradície,<br />

zvyky, hodnoty racionálneho správania<br />

v západnej spoločnosti a dokonca aj stabilitu<br />

v demokratických krajinách. Otvorením<br />

hospodárskych hraníc priniesla globalizácia<br />

nové etické a kultúrne rozpory subcivilizácií.<br />

Nejde iba o odmietnutie noriem, „západného<br />

životného štýlu“ a západného vedenia outsorsovaných<br />

tovární a výrobných jednotiek<br />

v rozvojových krajinách, ale aj o civilizačný<br />

konflikt v európskych krajinách. Myšlienka<br />

európskej tolerancie prechádza vážnou<br />

krízou. Pracovná sila z Turecka, Balkánu,<br />

Afriky, Ázie sa nedokázala riadne integrovať<br />

do spoločnosti vo Veľkej Británii, Francúzsku,<br />

v Nemecku, Belgicku, vo Švajčiarsku,<br />

v Holandsku, Škandinávii. To vyúsťuje<br />

do posilnenia nacionalizmu, antiglobalizačných<br />

nálad a protekcionizmu v európskom<br />

povedomí, spoločnosti, politike. Budúcnosť<br />

globalizácie by sa pravdepodobne objasnila<br />

v nasledujúcich dekádach 21. storočia.<br />

Procesu reverzibility oponujú rozvojové krajiny<br />

a ich trhy, keďže pre väčšinu z nich je<br />

globalizácia výhodou. To prináša piatu otázku:<br />

Čo dala svetu globalizácia? Hrozby alebo<br />

rozsiahle príležitosti?<br />

Objektívne statické údaje dokazujú, že<br />

globalizácia prispela k rýchlejšiemu rozvoju<br />

svetového hospodárstva vytvorením<br />

dodatočných stimulov a miest, otvorila<br />

nové príležitosti pre štáty a regióny.<br />

Mnoho krajín, vrátane Južnej<br />

Kórei, Taiwanu, Hong Kongu, Izraela,<br />

Singapuru, Číny využilo výhody<br />

globalizácie. Súčasne spôsobila<br />

celý rad globálnych kríz. Integrácia<br />

krajín do globálneho hospodárstva<br />

sa líši. Niektoré z nich boli schopné<br />

integrovať sa rýchlejšie s nižšími<br />

nákladmi a výsledkom bol rýchlejší<br />

rast a efektívnejšie opatrenia<br />

na kontrolu chudoby. Krajiny CIS<br />

východnej Európy sú stále v úvodnej<br />

fáze integrácie do svetového<br />

hospodárstva. V dôsledku globalizácie<br />

museli odolať obrovskému<br />

tlaku krízy, ktorá sa rozvinula vo<br />

všetkých krajinách od Ázie po Rusko<br />

a Brazíliu.<br />

Globalizácia však priniesla aj dynamický<br />

rozvoj a prosperitu väčšine<br />

krajín východnej Ázie, čo bola pred<br />

40 rokmi jedna z najchudobnejších<br />

oblastí sveta. Politika týchto krajín<br />

sa orientovala na externý svet, zahraničné<br />

investície, licencovanú výrobu<br />

a frančízing.<br />

Rastúca medzera medzi výnosmi<br />

Foto: archív<br />

bohatých a chudobných krajín sa<br />

stala horúcou témou OSN, MMF,<br />

Svetovej banky a G8. Integrácia do<br />

svetového hospodárstva predstavuje problémy<br />

pre všetky krajiny. Vyžaduje si to prispôsobenie<br />

národného finančného systému<br />

medzinárodnému toku kapitálu, vytvárať<br />

nové normy riadenia rizík. Riadenie verejných<br />

a firemných financií je určované prílevom<br />

medzinárodných financií do reálnych<br />

a finančných aktív, trendmi medzinárodných<br />

menových trhov, investičnou klímou<br />

a úverovými možnosťami, podmienkami trhov<br />

s cennými papiermi, optimálnymi a firemnými<br />

rizikami, ako aj technologickým<br />

postupom komunikačnej technológie. <br />

Autor je doktor ekonómie, profesor na Štátnej<br />

univerzite St. Petersburg.<br />

Písané pre <strong>EUROREPORT</strong><strong>plus</strong>.<br />

33

Slovenská agentúra<br />

pre rozvoj investícií a obchodu<br />

Slovensko a zahraničné investície<br />

– kde sme a kam kráčame<br />

Tvorba vnútorných zdrojov slovenskej ekonomiky je limitovaná veľkosťou Slovenska, ako aj jeho historickým vývojom.<br />

Vo väzbe na počet obyvateľov a zohľadňujúc čiastočne aj nižšiu kúpyschopnosť našich občanov je priemyselná produkcia<br />

slovenských firiem orientovaná predovšetkým na export. Prílev priamych zahraničných investícií je preto vitálnym nástrojom<br />

slovenskej hospodárskej politiky.<br />

Priame zahraničné investície majú pozitívny efekt na ekonomiku<br />

krajiny v mnohých ohľadoch. Prinášajú nové zdroje na<br />

rozvoj ekonomiky, nové technológie, moderné použitie marketingových<br />

techník, a zároveň zabezpečujú transfer know-how a manažérskych<br />

schopností. Od zahraničných investícií sa očakáva vytvorenie<br />

nových pracovných miest a zvýšenie celkovej konkurencieschopnosti<br />

ekonomiky. Pokiaľ ide o prínos nových technológií,<br />

je známou skutočnosťou, že niektoré nadnárodné spoločnosti vydávajú<br />

na výskum a vývoj viac finančných prostriedkov ako mnohé<br />

malé štáty. Táto skutočnosť spôsobuje, že investície takýchto<br />

spoločností následne skvalitňujú exportnú štruktúru hostiteľskej<br />

krajiny, keďže spoločnosti sa primárne snažia využívať domácich<br />

dodávateľov pre svoju produkciu v hostiteľskej krajine, aby minimalizovali<br />

svoje náklady.<br />

Rok 2011 bol na finančných trhoch časom neistoty, ktorý bol<br />

poznamenaný najmä obavami z dosahov dlhovej krízy eurozóny.<br />

Akcie, komodity aj meny po celý rok 2011 citlivo reagovali na nové<br />

informácie o boji krajín proti kríze. Napriek negatívnym globálnym<br />

trendom má Slovensko oproti okolitým krajinám nesporné<br />

výhody, na ktoré treba upriamiť pozornosť potenciálnych zahraničných<br />

investorov, keďže na ich základe sa materské spoločnosti<br />

rozhodujú pre hostiteľskú krajinu svojej investície.<br />

Prečo je Slovensko zaujímavé?<br />

• Strategická poloha<br />

• Mena: euro<br />

• Jednoduchý daňový systém<br />

• Produktívna pracovná sila<br />

• Flexibilný Zákonník práce<br />

• Najnižšia miera zadlženosti v eurozóne<br />

• Najvyššia miera rastu HDP za posledných 10 rokov<br />

• Hospodárska a politická stabilita krajiny<br />

• Najlepšie podmienky na podnikanie<br />

• Investičné stimuly<br />

Veľmi dôležitým faktorom pri rozhodovacom procese zahraničných<br />

investorov o svojej cieľovej destinácií je euro. Napriek momentálnej<br />

kríze je pre nás výhodou, keďže je to stále rešpektovaná<br />

mena a v porovnaní s menami okolitých krajín nemá až také veľké<br />

kurzové výkyvy. Ďalej je to centrálna poloha Slovenska v rámci<br />

Európy a neustále sa zlepšujúca infraštruktúra, ktorá je nevyhnutným<br />

predpokladom na úspech v konkurencii rozvinutých krajín.<br />

Nespornou výhodou Slovenska je kvalifikovaná pracovná sila.<br />

Podľa Eurostatu má Slovensko najvyššiu produktivitu práce v regióne<br />

strednej a východnej Európy v porovnaní s nákladmi na prácu.<br />

Až 93 % produktívneho obyvateľstva má ukončené stredoškolské<br />

a vyššie vzdelanie a Slováci podľa štatistík taktiež disponujú<br />

dobrou jazykovou vybavenosťou. Navyše od 1. septembra 2011<br />

platí na Slovensku nový Zákonník práce. V medzinárodnom porovnaní<br />

reforma posúva SR medzi desať krajín s najnižšou striktnosťou<br />

ochrany zamestnanosti v OECD. Posilnila sa tak flexibilita<br />

zamestnávania na dobu určitú a znížila sa striktnosť pravidiel pri<br />

využívaní dočasnej pracovnej sily. Novelizovaný Zákonník práce<br />

by mal prispieť k tvorbe nových pracovných miest.<br />

V súčasnom zložitom trhovom prostredí zahraniční investori<br />

obzvlášť pozitívne vnímajú nízku úroveň štátneho dlhu. Nespornou<br />

výhodou Slovenska je miera zadlženosti, ktorá je najnižšia<br />

v eurozóne, na úrovni 126 % HDP. Ďalším pozitívom, ktoré hovorí<br />

v prospech Slovenska, je fakt, že vďaka štrukturálnym reformám<br />

a faktorom konvergencie rástla slovenská ekonomika v uplynulom<br />

desaťročí najrýchlejšie spomedzi 27 krajín EÚ – miera nášho<br />

priemerného ročného rastu HDP dosiahla 4,8 %.<br />

Aj rešpektovaná analýza Svetovej banky Doing Business 2012<br />

preukázala, že na Slovensku sú najlepšie podmienky na biznis<br />

spomedzi krajín strednej a východnej Európy. V tomto rebríčku,<br />

ktorý každoročne porovnáva 183 krajín sveta, sa hodnotia kategórie<br />

ako napríklad administratívna záťaž pri zakladaní spoločnosti,<br />

jednoduchosť procesu pri získavaní stavebného povolenia, registrácii<br />

majetku, získaní úveru a iné. Slovensko si v tomto rebríčku<br />

udržalo aj v roku 2012 svoje vedúce postavenie v regióne a predbehlo<br />

tak nielen Maďarsko a Bulharsko, ale aj Poľsko a Českú republiku.<br />

Zaujímavým faktom je tiež, že podľa ročenky IMD World Competitiveness<br />

Yearbook 2011 má Slovensko v rámci krajín V4 najlepšie<br />

postavenie, pokiaľ ide o reálne daňové zaťaženie fyzických<br />

a právnických osôb.<br />

Slovensko má najlepšie podmienky na podnikanie v regióne<br />

Zdroj: The World Bank, Doing Business 2012 Report<br />

Investičné stimuly sú nástrojom na podporu prílevu zahraničných<br />

investícií, hoci by nemali byť prvotným dôvodom, prečo si investor<br />

vyberie pre svoj projekt určitú krajinu. Investičné stimuly na<br />

Slovensku nie sú určené len pre zahraničných investorov. Podmienky<br />

sú rovnaké pre všetkých žiadateľov, špecifikácie stimulov umožňujú<br />

i slovenským firmám, ktoré zvažujú ďalšie aktivity, uchádzať<br />

sa o podporu svojich investičných projektov. Prijatá novela zákona<br />

vyšla v ústrety malým a stredným podnikom, keď znížila minimálnu<br />

výšku investície na 1,7 mil. EUR. Podľa štúdie Ministerstva hospodárstva<br />

SR prinesie každé 1 euro poskytnuté v rámci investičného<br />

stimulu do štátneho rozpočtu 3,86 eura. (Zdroj: Efektívnosť<br />

poskytnutých investičných stimulov vo väzbe na regionálny a ekonomický<br />

rozvoj Slovenskej republiky, MH SR, 2008.)<br />

34 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovenská agentúra<br />

pre rozvoj investícií a obchodu<br />

Za SARIO hovoria výsledky<br />

Slovenská agentúra pre rozvoj investícii a obchodu (SARIO) pracuje<br />

so všetkými uvedenými skutočnosťami, ktoré hovoria v prospech<br />

Slovenska, a usiluje sa prezentovať Slovensko ako „business<br />

friendly“ krajinu. V ostatnom období nová stratégia agentúry<br />

a zintenzívnenie úsilia prinášajú prvé úspechy i napriek nepriaznivej<br />

globálnej situácii.<br />

Pri porovnaní koncoročných výsledkov agentúry za obdobie 2009<br />

– 2011 môžeme konštatovať, že od roku 2009 SARIO eviduje narastajúci<br />

trend v počte úspešne ukončených investičných projektov.<br />

V roku 2009 prišlo na Slovensko osem investorov s investíciami<br />

v celkovom objeme takmer 245 miliónov eur. V roku 2010 Slovensko<br />

opäť zaznamenalo nárast v počte investorov, keď bolo uzatvorených<br />

20 nových projektov, ktoré však boli následkom celosvetovej ekonomickej<br />

krízy v menšom objeme a priniesli aj menej pracovných<br />

miest ako v roku 2009. Rok 2011 bol však pre Slovensko a agentúru<br />

SARIO veľmi úspešný. Podarilo sa uzavrieť 26 projektov v celkovom<br />

objeme 517,6 milióna eur, ktoré majú potenciál vytvoriť až 4 353<br />

nových pracovných miest. Z hľadiska rozdelenia do priemyselných<br />

odvetví najviac investícií už tradične smeruje do automobilového,<br />

elektrotechnického a kovospracujúceho priemyslu. Väčšina ukončených<br />

projektov v roku 2011 smerovala do Trnavského, Prešovského,<br />

Trenčianskeho, Banskobystrického a Žilinského kraja.<br />

Výška investície (v mil. EUR) ukončených projektov SARIO<br />

Vytvorené pracovné miesta<br />

prostredníctvom uzatvorených projektov SARIO<br />

Pokiaľ ide o predpoklad vývoja do budúcnosti v oblasti prílevu<br />

priamych zahraničných investícií, skúsenosti z iných krajín potvrdzujú,<br />

že expanzie etablovaných firiem tvoria až jednu tretinu<br />

z celkového počtu investičných projektov a trend vývoja naznačuje,<br />

že tento podiel bude v budúcnosti narastať. Potvrdzuje sa to už<br />

aj u nás, keď viacero z úspešne ukončených projektov za rok 2011<br />

tvorili práve expanzie etablovaných spoločností.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

V minulom období bol taktiež badateľný trend veľkých výrobných<br />

investícií, ktoré v súčasnosti nahrádza dopyt po investíciách<br />

s vysokou pridanou hodnotou. Slovensko je krajinou s kvalitným<br />

technických zázemím a dlhoročnou tradíciou priemyselného výskumu<br />

a vývoja. Disponuje sieťou výskumno-vývojových organizácií,<br />

univerzitnými vedecko-výskumnými pracoviskami s personálom<br />

participujúcim na špičkových domácich a medzinárodných<br />

projektoch. Agentúra SARIO preto mapuje a analyzuje slovenské<br />

výskumno-vývojové prostredie a zahraničných investorov čo možno<br />

najpodrobnejšie informuje o kvalite slovenského výskumno-vývojového<br />

podhubia. Treba spomenúť, že v roku 2011 sa aj za pomoci<br />

SARIO na Slovensku úspešne etablovala spoločnosť Amazon, ktorá<br />

patrí medzi najinovatívnejšie na svete.<br />

Pozitívne taktiež je, že investori sa stále viac zaujímajú o slovenské<br />

univerzity nielen z hľadiska získavania inžinierskych pracovníkov,<br />

ale aj z hľadiska možnosti spolupráce v oblasti výskumu a vývoja.<br />

SARIO z tohto dôvodu v roku 2011 spustilo svoj vlastný projekt<br />

s názvom Slovak Start-up Development Program. Slovensko sa<br />

tak zaradilo medzi krajiny ako Rakúsko, Dánsko, Fínsko či Singapúr,<br />

ktoré vyslali svojich zástupcov do Ameriky, aby sa vzdelávali,<br />

napredovali a následne uplatnili svoje inovatívne projekty na medzinárodnom<br />

fóre. Očakávame, že vďaka novým talentom, ktoré<br />

sme objavili, bude umožnený transfer know-how, technológií a kapitálu<br />

a pritiahnutie high-tech investícií na Slovensko.<br />

Ako ďalej<br />

Slovensko v minulom roku preukázalo, že má dobré predpoklady<br />

na úspech v súťaži s inými krajinami na poli umiestňovania nových<br />

investičných projektov, ale nesmie poľaviť v naštartovanej stratégii.<br />

S cieľom, aby sa do roku 2020 Slovensko stalo pre medzinárodné<br />

spoločnosti vyhľadávanou a špičkovou európskou destináciu v rámci<br />

priamych zahraničných investícií, vytvorila americká obchodná komora<br />

v SR (AmCham) platformu na diskusiu odborníkov na tému<br />

Slovensko a zahraničné investície. Výsledkom tohto projektu za aktívnej<br />

účasti medzinárodných spoločností pôsobiacich na Slovensku<br />

a aj agentúry SARIO je štúdia, ktorá pojednáva o desiatich krokoch,<br />

ktoré by mali pomôcť Slovensku vyhrať zápas o priame zahraničné<br />

investície v konkurencii ostatných vyspelých krajín.<br />

Štúdia za kľúčové považuje okrem iného posilnenie aktivít na tvorbu<br />

značky Slovensko formou proaktívnej komunikačnej kampane<br />

cielenej na konkrétne trhy, investície do vzdelania, a už spomínanú<br />

spoluprácu s existujúcimi investormi s cieľom zabezpečiť komponenty<br />

dodávateľského reťazca s vysokou hodnotou, napríklad v oblasti<br />

výskumu a vývoja.<br />

Pre úspech v prilákaní priamych zahraničných investícií je kľúčové<br />

dokázať, že Slovensko má dostatok talentovaných ľudí, ktorých<br />

môže ponúknuť nadnárodným spoločnostiam. Slovensko sa už nebude<br />

môcť spoliehať iba na konkurencieschopnosť v rámci nákladov<br />

a blízkosť európskych trhov, aby presvedčilo zahraničné spoločnosti<br />

k investovaniu do nových výrobných hál v krajine. Aby bolo Slovensko<br />

schopné konkurovať iným, musí nadnárodnej biznis komunite<br />

dokázať, že je oddaným zástancom podpory podnikania a inovácií.<br />

Okrem kvalifikovanej pracovnej sily a domácich odborníkov je<br />

potrebné do procesu zapojiť aj slovenskú komunitu manažérov, ktorá<br />

sa úspešne etablovala v zahraničí a v odvetviach, kde v súčasnosti<br />

SR nedisponuje odborníkmi treba osloviť expertov zo zahraničia.<br />

Nemenej dôležitým krokom je urobiť zahraničné investície apolitickými,<br />

keďže sú platformou, na ktorej sú generované krátkodobé,<br />

strednodobé a dlhodobé hospodárske výhody pre všetkých obyvateľov<br />

krajiny prostredníctvom zamestnanosti a zdanenia spoločností.<br />

Proaktívny prístup pri získavaní investícií je prioritou, ktorá je nevyhnutná<br />

pri narastajúcej konkurencii iných krajín. V tejto súvislosti<br />

je nutné poznamenať, že investičné stimuly sú nezameniteľným<br />

nástrojom v získavaní investícií a flexibilné, transparentné a cielené<br />

štátne stimuly sú pre zahraničných investorov jedným z rozhodujúcich<br />

faktorov pri umiestňovaní ich investície v akejkoľvek hostiteľskej<br />

krajine. <br />

<br />

Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu<br />

35

Medzi zásady HP patria princípy<br />

zodpovedného podnikania<br />

S generálnym riaditeľom Hewlett-Packard Slovakia, s. r. o., Martinom Kubalom sa rozprával publicista Jozef Šucha.<br />

■■ Spoločnosť Hewlett-Packard Slovakia<br />

(HP) patrí k najvýznamnejším na<br />

Slovensku. Ako by ste ju charakterizovali?<br />

Spoločnosť HP je z celkového pohľadu<br />

najväčšia technologická firma<br />

na svete s viac ako 330-tisíc zamestnancami.<br />

Na Slovensku sme lídrom<br />

na trhu s informačnými technológiami<br />

nielen v obrate, ale patríme k popredným<br />

firmám aj v počte zamestnancov.<br />

Za posledného dva a pol<br />

roka sa nám podarilo takmer strojnásobiť<br />

počet zamestnancov na súčasných<br />

okolo dvetisíc zamestnancov.<br />

HP neustále vytvára nové príležitosti<br />

na to, aby technológie mali<br />

zmysluplný prínos pre jednotlivcov,<br />

firmy, štátnu správu a celú spoločnosť.<br />

Portfólio najväčšej technologickej<br />

firmy sveta zahŕňa tlačové riešenia,<br />

osobnú výpočtovú techniku,<br />

softvér, služby a IT infraštruktúru.<br />

Konvergenciou cloudu a konektivity<br />

vytvára HP perfektne previazané,<br />

bezpečné a kontextovo vysoko senzitívne<br />

prostredie pre dokonale prepojený<br />

svet.<br />

■■ Odkedy pôsobí HP na Slovensku?<br />

Na Slovensku sme ako reprezentačné<br />

zastúpenie prítomní od roku<br />

1967. Začínali sme hlavne s dovozom zdravotníckej<br />

techniky a analytických prístrojov.<br />

Zákaznícka báza sa zväčšovala<br />

a v roku 1991 sme vytvorili HP Československo,<br />

s. r. o. Vtedy som aj ja nastúpil do<br />

firmy. Mal som na starosť predaj výpočtovej<br />

techniky na Slovensku. V tom období<br />

sme prevzali aj servisné oddelenie Data<br />

Systému. V roku 1993 sme mali v HP Slovensko<br />

27 zamestnancov.<br />

V súčasnosti sa už zdravotníckymi ani<br />

meracími prístrojmi nezaoberáme, dominantne<br />

sa venujeme výpočtovej technike<br />

– osobným počítačom, notebookom, tlačiarenským<br />

zariadeniam a najväčšiu časť<br />

predstavujú zariadenia pre podniky a verejnú<br />

správu – služby, technologické poradenstvo<br />

a budovanie dátových centier<br />

pomocou „veľkej“ dátacentrovej ITK techniky.<br />

■■ Aké sú perspektívy firmy?<br />

Pomocou inovácií dramaticky zvyšovať<br />

efektívnosť používateľov IT. Popri uvádzaní<br />

nesmierne atraktívnych osobných zariadení<br />

prioritnú pozornosť venujeme softvérovým<br />

riešeniam, bezpečnosti dát a práci<br />

s obrovským množstvom dát, často vo<br />

veľmi neštruktúrovaných formátoch. Tieto<br />

aktivity chápeme ako prípravu na budúcnosť,<br />

v ktorej nás, podľa môjho názoru,<br />

čaká manažovanie a efektívne využívanie<br />

obrovského množstva dát. Ako najväčšia<br />

firma na svete v odbore osobných počítačov,<br />

a takisto ako číslo jeden v oblasti tlačiarenských<br />

zariadení, máme jasný záväzok<br />

a cieľ do budúcnosti – ďalej budovať<br />

a rozvíjať tieto oblasti.<br />

Na Slovensku kladieme dôraz aj na ďalší<br />

rozvoj bestshoringových centier pre obsluhu<br />

zákazníkov, ktorí sú obsluhovaní priamo<br />

zo Slovenska, a nie z klasických vzdialených<br />

destinácií. Pre tieto činnosti má<br />

Bratislava veľmi výhodnú polohu, ale nevylučujem<br />

ich rozvoj aj mimo Bratislavy.<br />

Ide o centrá, ktoré fungujú nielen na systéme<br />

„cez telefón“, ale zákazník sa môže<br />

prísť poradiť aj osobne. V dennom priemere<br />

zaznamenávame tri návštevy zákazníkov.<br />

Robíme aj výjazdy pracovníkov centier<br />

k zákazníkom, najmä tam, kde sme<br />

prebrali starostlivosť o celé IT prostredie.<br />

Do portfólia služieb patria aj transformačné<br />

služby na generačne nové<br />

systémy, ktoré predstavujú napríklad<br />

moderné cloudové architektúry.<br />

S realizáciou idey budovania<br />

týchto centier sme začali v roku<br />

2004, keď sme v Bratislave otvorili<br />

centrum na podporu vlastných datacentier<br />

HP. Začali sme realizovať<br />

program celosvetovej konsolidácie<br />

dátových centier, keď Bratislava<br />

mala na starosti práve vzdialenú<br />

obsluhu týchto centier. K tejto prvej<br />

skupine neskôr pribudli externí zákazníci<br />

a aplikačné centrum. Ostatným<br />

prírastkom je prepredajná skupina<br />

expertov, ktorá sa venuje dizajnu<br />

práve cloudových architektúr exkluzívne<br />

pre celú Európu.<br />

Unikátnosť našich centier sem<br />

láka aj pracovníkov zo zahraničia.<br />

Práca v nich je taká zaujímavá, že<br />

sa nám hlásia napríklad Egypťania,<br />

Bielorusi, Ukrajinci, Bulhari, Holanďania,<br />

Juhoafričania a pracovníci<br />

iných národností.<br />

■■ Medzi zásady spoločnosti HP patria<br />

princípy zodpovedného podnikania.<br />

Čo všetko vyjadruje tento pojem?<br />

Znamená to podnikanie s prízvukom<br />

na udržateľnosť rozvoja a vôbec<br />

na prispievanie komunite. Myslím si,<br />

že u nás sme sa posunuli od akejsi sentimentálnej<br />

úlohy, ktorú si mnohé firmy plnia<br />

zväčša z povinnosti. Zvlášť v časoch<br />

krízy, či už finančnej alebo akejkoľvek inej,<br />

je zodpovednosť podnikania dôležitá. Veď<br />

prvotné príčiny súčasnej krízy sú v nezodpovednom<br />

správaní sa bánk alebo celých<br />

štátov, a cesta von z tejto situácie by mala<br />

ísť cez dôrazne zodpovedné správanie.<br />

HP sa celosvetovo dlhodobo venuje oblasti<br />

zodpovedného podnikania, s ktorou<br />

sa spája aj filantropia. Je známe, že<br />

páni Bill Hewlett a Dave Packard, ktorí<br />

firmu v roku 1939 založili, v prvom kvartáli<br />

svojho podnikania venovali na filantropiu<br />

5 dolárov z prvého zárobku, ktorý<br />

bol 40 dolárov. Je to prejav zodpovednosti<br />

k spoločnosti, svojim zamestnancom, životnému<br />

prostrediu. Tomuto prístupu je<br />

firma verná dodnes.<br />

Princípmi zodpovedného podnikania<br />

sa HP riadi aj na Slovensku. Spoločnosť<br />

Hewlett-Packard Slovakia od roku 1993<br />

podporuje organizáciu Junior Achievement<br />

Slovensko, ktorá sa zameriava na poskyto-<br />

Foto: archív<br />

36 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

vanie podnikateľského vzdelania mladým<br />

ľuďom na Slovensku. Spolupracuje s ňou<br />

pri viacerých lokálnych i celosvetových<br />

projektoch, napr. pri Globálnom etickom<br />

programe, Innovation Camp, HP Social<br />

Innovation Relay. Spoločnosť celosvetovo<br />

implementuje aj vlastnú iniciatívu Social<br />

Impact, ktorej pomocou podporuje rôzne<br />

projekty neziskových organizácií nielen finančne,<br />

ale aj dobrovoľníckou prácou svojich<br />

zamestnancov. Pracovníci HP Slovakia<br />

sa v priebehu viacerých rokov aktívne<br />

zapojili do viacerých programov firemného<br />

dobrovoľníctva, napr. Hlavy pomáhajú,<br />

Naše mesto, Dobrá krajina; obnovovali<br />

banskoštiavnickú Kalváriu, Lietavský<br />

hrad a bez nároku na odmenu pomáhali<br />

na mnohých ďalších miestach Slovenska.<br />

Programy v rámci Social Impact slovenskej<br />

pobočky HP patria svojím štruktúrovaným<br />

prístupom a nasadením k lídrom v oblasti<br />

zodpovedného podnikania v rámci skupiny<br />

HP CEE (stredná a východná Európa).<br />

Snažíme sa prispievať aj k výchove ľudí,<br />

a funguje to. Naše vzdelávacie programy<br />

– väčšinou ide o programy s celosvetovou<br />

pôsobnosťou – sa nám darí dostávať aj do<br />

školských osnov. Takéto aktivity sú pre<br />

štát potrebné a jeho podpora nám potvrdzuje,<br />

že sme na správnej ceste.<br />

Momentálne sa venujeme aj novým témam<br />

ako aging – práca s ľuďmi vyššieho<br />

veku. To nie je len zvýšená starostlivosť<br />

o týchto ľudí, ide aj o to, aby sme mali produkty<br />

a služby, ktoré sú vyladené pre túto<br />

generáciu. Faktom je, že aj naši zákazníci<br />

starnú, a preto aj my potrebujeme, aby<br />

sme popri mladých 20 – 30-ročných obchodných<br />

zástupcoch mali aj ľudí, ktorí<br />

vedia komunikovať a rozumejú si aj zo zákazníkmi<br />

vo vyššom veku. Tieto prvky by<br />

sme mali dostať do normálneho života.<br />

Firmy hľadajú talenty, usilujú sa im vytvoriť<br />

podmienky a ponúknuť tréningy,<br />

aby zvládli prechod zo školského do pracovného<br />

života, ale zabúdajú na starších,<br />

ktorí majú mnoho cenných skúseností.<br />

Vytvorenie adekvátnych miest a pozícií,<br />

kde sa dajú zužitkovať skúsenosti starších,<br />

môžu firmu len obohatiť a priniesť jej pozitívne<br />

výsledky.<br />

■■ Ústretový prístup k staršej generácii je najmä<br />

v tomto roku, ktorý bol vyhlásený za rok<br />

aktívneho starnutia, aktuálna téma. Môže<br />

v tom okrem podnikateľov niečo urobiť aj<br />

štát?<br />

Nemyslím si, že to treba meniť nasilu,<br />

ale treba si uvedomiť, že sú tu ľudia aj<br />

mladší aj starší a práve so zmenou vekovej<br />

štruktúry obyvateľstva bude čoraz viac<br />

ľudí, ktorí budú aktívni vo vyššom veku, čo<br />

je celkom zaujímavá cieľová skupina. Myslím<br />

si, že čistým ekonomickým tlakom si<br />

to spoločnosť uvedomí.<br />

Štát môže napríklad prispievať na vzdelanie<br />

seniorov, ale myslím si, že ak si firma<br />

uvedomí demografický vývoj populácie<br />

a správa sa logicky a zodpovedne, tak<br />

k tomu, že bude poskytovať viac príležitostí<br />

aj starším ľuďom, dospeje sama.<br />

■■ Je úspech firmy podmienený formou jej<br />

vlastníctva?<br />

Forma vlastníctva má určite istý vplyv.<br />

Vlastníci dávajú základnú víziu, dávajú<br />

pečať do firmy. Napríklad zakladatelia<br />

HP vytvorili „bibliu“ firemnej kultúry. Firemná<br />

kultúra vychádza z vlastníkov a firma<br />

sa do veľkej miery správa podľa týchto<br />

ideí. Spomínali sme filantropiu, otvorenosť<br />

firmy, prístup a záujem o zákazníka.<br />

Toto sú veci, ktoré formy vlastníctva môžu<br />

ovplyvniť.<br />

Celková filozofia sa odzrkadlí aj na voľbe<br />

manažérov a interných procesoch vo firme.<br />

Manažéri sú na jednej strane ovplyvňovaní<br />

firmou, ale dôležitý je aj tzv. zdravý<br />

rozum a, samozrejme, aj jasné stanovenie<br />

smerovania a vízie firmy. Ak je manažér<br />

schopný správne artikulovať ciele a zabezpečí<br />

nástroje na ich dosiahnutie, tak je potom<br />

už len otázkou motivácie, čo je v podstate<br />

základná úloha každého riadiaceho<br />

pracovníka.<br />

Ak je jasne artikulovaná vízia, v ktorej<br />

každý pracovník nájde svoje miesto, ak sa<br />

vytvoria podmienky, aby mohol splniť svoju<br />

úlohu, pričom by mal mať istý stupeň<br />

voľnosti na kreativitu, a ľudia sú motivovaní<br />

pracovať, potom firma musí byť úspešná.<br />

■■ Od začiatku tohto roka ste prezidentom<br />

združenia Business Leaders Forum. Priblížte<br />

nám túto organizáciu.<br />

Predovšetkým chcem povedať, že je to<br />

pre mňa česť stáť na čele tejto organizácie,<br />

pretože je to volená funkcia, čo znamená,<br />

že som dostal dôveru jej členov. Business<br />

Leaders Forum (BLF), ktoré administruje<br />

Nadácia Pontis, neformálne združuje 23<br />

špičkových firiem, ktoré sa zaväzujú byť<br />

lídrami v presadzovaní princípov zodpovedného<br />

podnikania na Slovensku.<br />

Stal som sa prezidentom BLF na nasledujúce<br />

dvojročné funkčné obdobie 2012<br />

– 2013 ako predstaviteľ spoločnosti, ktorá<br />

verí, že obchodné úspechy a spoločenská<br />

angažovanosť sú pojmy, ktoré spolu súvisia<br />

a sú od seba závislé. Princípy globálnej<br />

a spoločenskej a environmentálnej zodpovednosti<br />

HP sú súčasťou jej komplexného<br />

celosvetového programu Globálne občianstvo<br />

HP, pričom cieľ globálneho občianstva<br />

patrí k základným cieľom spoločnosti HP,<br />

prvýkrát definovaným už jej zakladateľmi<br />

Billom Hewlettom a Daveom Packardom.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

■■ Aké budú hlavné témy a priority, ktoré budete<br />

presadzovať?<br />

Chcem nadviazať na to, čo toto vedúce<br />

združenie už úspešne presadzovalo, a niečo<br />

nové k tomu pridať. Hlavnou témou je<br />

téma aktívneho starnutia, o ktorom sme<br />

už hovorili. Európa pre svoju starnúcu populáciu<br />

a potenciálne klesajúci počet produktívneho<br />

obyvateľstva čelí veľkým ekonomickým<br />

problémom. Tento stav považujem<br />

za výzvu pre firmy v dvoch aspektoch.<br />

Prvým je vývoj nových produktov a služieb,<br />

upravených pre túto cieľovú skupinu,<br />

napríklad moderných technológií, ktoré<br />

umožnia starším ľuďom viesť nezávislý<br />

a samostatný život. Druhou dôležitou oblasťou<br />

je solidarita firiem so zamestnancami<br />

vo vyššom veku.<br />

BLF sa aj v tomto roku bude venovať klimatickým<br />

zmenám a rozširovaniu zodpovedného<br />

podnikania do dodávateľského<br />

reťazca. Znamená to neakceptovať nezodpovedné<br />

správanie dodávateľskej firmy.<br />

Ak mi 80 percent činnosti dodáva niekto<br />

iní kto sa zodpovedne nespráva, ťažko môžem<br />

hovoriť o tom, že moja firma sa správa<br />

zodpovedne.<br />

■■ Ste spokojný s podnikateľským prostredím<br />

na Slovensku?<br />

Nie som spokojný. Na Slovensku majú<br />

podnikatelia veľmi zlý imidž. Veľa ľudí sa<br />

pozerá na podnikateľa ako na podvodníka,<br />

čo je podľa mňa nesprávne a škodlivé. Bol<br />

by som rád, keby sa na podnikateľa hľadelo<br />

ako na zamestnávateľa, čiže tvorcu pracovných<br />

miest. Je potrebné zmeniť tieto postoje,<br />

čo súvisí aj s výchovou k podnikaniu.<br />

Vediem správnu radu neziskovej vzdelávacej<br />

organizácie Juniour Achievement , ktorá<br />

sa venuje vzdelávaniu študentov v podnikaní.<br />

Snažíme sa, aby čo najviac študentov<br />

získalo základné vedomosti o tom, ako<br />

podnikať, ako robiť základné účtovníctvo<br />

firmy atď. Ideál je, aby každý študent technického<br />

zamerania skončil štúdium so založenou<br />

firmou. Síce 90 – 95 percent by to<br />

nevyužilo, ale už aj tých 5 až10 percent,<br />

ktorí by začali v tejto oblasti, by bolo obrovským<br />

prínosom. Vzorom by pre nás<br />

mohli byť krajiny ako Izrael, kde najlepší<br />

študenti automaticky zakladajú firmy<br />

s cieľom medzinárodne sa presadiť.<br />

■■ Aké sú pozitíva podnikateľského prostredia<br />

na Slovensku?<br />

Predovšetkým sú tu dobré možnosti a šikovní<br />

ľudia, ktorí sú vzdelaní a zvyknutí<br />

pracovať. Nemáme problém s pracovným<br />

nasadením. Vidíme čoraz viac prípadov,<br />

keď sa ľudia aj v rámci našej firmy úspešne<br />

umiestňujú v zahraničí.<br />

Radi by sme prispeli k vytvoreniu vzorov<br />

pre mládež – ukázať úspešného podnikateľa,<br />

ktorý v svojej oblasti so svojím<br />

technologickým vzdelaním a nasadením<br />

sa stal bohatým. Takýchto príkladov je zopár,<br />

ale to sú notoricky známe mená a treba<br />

hľadať ďalších.<br />

<br />

37

Podmienkou úspechu je spolupráca<br />

Nielen o pomerne vydarenom roku 2011, v ktorom sa podarilo určiť jasný kurz v činnosti agentúry, ale aj o ďalších krokoch<br />

v podpore cestovného ruchu a prezentácii Slovenska hovorí v <strong>EUROREPORT</strong>E <strong>plus</strong> generálny riaditeľ SACR Peter Belinský.<br />

■■ Ako by ste zhodnotili uplynulý rok z pohľadu práce agentúry?<br />

Čo urobila SACR pre zlepšenie situácie v cestovnom ruchu?<br />

Rok 2011 hodnotíme ako pomerne úspešný. Podarilo sa<br />

nám určiť jasný kurz v činnosti agentúry prijatím Marketingovej<br />

stratégie SACR na roky 2011 – 2013, ako aj presadiť<br />

potrebné legislatívne zmeny v podobe novely zákona<br />

o podpore cestovného ruchu. Za sebou máme vydarenú<br />

propagáciu Slovenska počas MS v hokeji, ako aj ďalšie<br />

veľké projekty typu KHL a novej leteckej linky z Gdanska<br />

a Varšavy do Popradu. Všetky aktivity SACR mali za<br />

cieľ zviditeľniť turistickú destináciu Slovensko v zahraničí<br />

a zvýšiť počet návštevníkov. Celkovo SACR propagovala<br />

Slovensko na 34 medzinárodných veľtrhoch cestovného<br />

ruchu, zorganizovala 65 infociest pre zahraničných<br />

novinárov a touroperátorov a pripravila 91 tematických<br />

prezentácií.<br />

■■ Čo sa, naopak, nepodarilo?<br />

Otvorenou ostáva téma rekreačných poukážok,<br />

ktoré by pri správne nastavenom modeli dokázali<br />

rozhýbať domáci cestovný ruch. Ďalšou dlhé<br />

roky odkladanou vecou je satelitný účet. Slovensko<br />

je jednou z mála krajín, ktorá nemá<br />

plnohodnotne funkčný satelitný účet, ktorého prostredníctvom sa objektívne<br />

meria ekonomický výkon turizmu. Ministerstvo dopravy, výstavby<br />

a regionálneho rozvoja SR preto v tomto roku vyčlenilo v rozpočte<br />

prostriedky aj na zlepšenie štatistického zisťovania Štatistickým<br />

úradom SR. Až potom budeme vedieť, či turizmus vytvára dnes<br />

uvádzaný podiel na HDP vo výške 2,7 %, alebo vyšší.<br />

■■ Ako je to s často spomínanou značkou Slovenska, pohli sme sa niekam<br />

aj v tejto téme?<br />

Agentúre sa minulý rok historicky prvýkrát podarilo zaradiť Slovensko<br />

do prestížneho výskumu The Anholt-GfK Roper Nation<br />

Brands IndexSM (NBI). Veríme, že jeho výsledky nám pomôžu zadefinovať,<br />

ako Slovensko v zahraničí vnímajú, a pracovať na zlepšovaní<br />

nášho obrazu vo svete. Jednotná prezentácia Slovenska vo svete však<br />

nie je len otázka cestovného ruchu, ale aj kultúry, športu, politiky,<br />

hospodárstva. Očakávame, že tento rok sa nám podarí túto tému viac<br />

otvoriť a prizvať k spolupráci relevantné ministerstvá a organizácie.<br />

■■ Od decembra minulého roka platí zákon o podpore cestovného ruchu.<br />

Čo v praxi znamená? Združujú sa už subjekty do organizácií cestovného<br />

ruchu?<br />

Organizácie destinačného manažmentu (DMO) sú pilierom nového<br />

zákona v praxi. Po počiatočných nezhodách a roztrieštenosti sme<br />

radi, že postupne vznikajú perspektívne organizácie po celom Slovensku.<br />

Ideálne by bolo, keby vzniklo cca 20 fungujúcich organizácií<br />

destinačného manažmentu kopírujúcich historické regióny, ktoré štát<br />

môže podporiť dotáciami. Zmyslom DMO je združenie súkromných<br />

a verejných subjektov v rámci regiónu, vytváranie nových produktov<br />

a efektívneho marketingu. Doteraz je zaregistrované tieto organizácie<br />

destinačného manažmentu – Región Banská Štiavnica, Bratislava<br />

Tourist Board, Rajecká dolina a Klaster Orava a Vysoké Tatry.<br />

■■ Ako je to s návštevnosťou Slovenska. Koľko zahraničných návštevníkov<br />

sme v minulom roku prilákali ?<br />

Podľa najnovších štatistík za 1. – 3. štvrťrok 2011 vzrástol počet<br />

zahraničných návštevníkov o 10 % a domácich o 2 %. Viac návštevníkov<br />

oproti vlaňajšku k nám prišlo z Českej republiky, Poľska a Maďarska.<br />

Najväčší percentuálny nárast však zaznamenali turisti z Ukrajiny<br />

(57 %) a Ruska (29,6 %). Tento rok Slovensku pomohli<br />

k vyššej návštevnosti najmä MS v hokeji, ale aj KHL<br />

v Pop rade. Podobné podujatia výraznou mierou zviditeľňujú<br />

značku Slovenska vo svete.<br />

Foto: archív SACR<br />

■■ Rozhovor pripravujeme v zimnom období. Ako<br />

hodnotíte slovenské lyžiarske strediská, môžu<br />

konkurovať zahraničným?<br />

Viaceré slovenské lyžiarske strediská majú<br />

domácim aj zahraničným lyžiarom čo ponúknuť.<br />

Oproti zahraničným strediskám je našou<br />

výhodou nižšia cena dovolenkových pobytov,<br />

ktoré zahŕňajú ubytovanie, stravu, skipas<br />

a ďalšie doplnkové služby ako napríklad wellness.<br />

Samozrejme, že napríklad s rakúskymi<br />

strediskami sa nemôžeme porovnávať v dĺžke<br />

zjazdoviek či rozsahu služieb. Chcel by som<br />

však touto cestou vyzvať Slovákov, aby spoznávali<br />

a podporili slovenské lyžiarske strediská.<br />

Určite sa presvedčia, že oproti minulosti sa<br />

v mnohom zlepšili a niektoré sú dokonca porovnateľné<br />

s tými zahraničnými.<br />

■■ Propaguje SACR naše zimné strediská v zahraničí? Na aké trhy sa zameriava?<br />

Aké novinky pripravili samotné strediská pre lyžiarov?<br />

SACR pripravila pred zimnou sezónou propagačnú kampaň v krajinách,<br />

odkiaľ k nám v zime prichádza najviac návštevníkov. V Českej<br />

republike, Poľsku, Maďarsku a Rusku sme skombinovali reklamnú<br />

alebo mediálnu kampaň s propagačnými aktivitami našich zahraničných<br />

zástupcov. Ukazuje sa, že celkom úspešne, keďže lyžiarske<br />

strediská aj napriek počiatočným problémom s nedostatkom snehu<br />

hlásia nárast alebo rovnaké čísla návštevnosti v porovnaní s minuloročnou<br />

sezónou. SACR pri propagácii nezabúda ani na domáci cestovný<br />

ruchu. Pred jarnými prázdninami sme sériou živých vstupov spravodajskej<br />

relácie podporili malé a stredné strediská, ktoré nemajú<br />

dostatok prostriedkov na vlastný marketing. Z noviniek lyžiarskych<br />

stredísk by som spomenul najväčší detský FUN PARK v strednej Európe<br />

v stredisku Park Snow Donovaly. Skicentrum Vrátna Free Time<br />

Zone si pre návštevníkov pripravila zážitkovú gastronómiu v podobe<br />

produktu Od kolíbky do kolíbky. Stredisko Ski Bachledova láka návštevníkov<br />

bobovou dráhou a vyhliadkovou vežou. Obdivovať najväčší<br />

snežný hrad na Slovensku môžu lyžiari v stredisku SKI Mlynky v Slovenskom<br />

raji.<br />

■■ Aké sú plány SACR v roku 2012? Spomeňte najväčšie projekty.<br />

Naše marketingové aktivity zameriame predovšetkým na naše<br />

prio ritné trhy – Česko, Poľsko, Nemecko, Maďarsko a Rusko, ako aj<br />

na podporu domáceho cestovného ruchu. Na našom najväčšom zdrojovom<br />

trhu, v Českej republike, stojí SACR pred úlohou osloviť mladšiu<br />

a strednú generáciu, ktorá už nemá žiadne väzby na bývalé Česko-Slovensko.<br />

V Ruskej federácii využijeme fenomén KHL, ktorý dokáže<br />

prilákať turistov, v Nemecku sa zameriame na južné spolkové<br />

krajiny, kde budeme propagovať najmä liečebné kúpele. Ústredným<br />

podujatím roka 2012, kde pripravujeme kvalitnú propagáciu Slovenska,<br />

budú Letné olympijské hry v Londýne.<br />

Medzi naše priority bude patriť aj propagácia<br />

projektu Košice – EHMK 2013. V oblasti budovania<br />

značky Slovenska vyžijeme spomínané<br />

výsledky Anholtovho výskumu. SACR bude<br />

určite sledovať a koordinovať vznikajúce organizácie<br />

destinačného manažmentu. <br />

38 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Korupcia je premárnená<br />

šanca pre budúcnosť<br />

S Danom Ťokom, predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom<br />

Skanska, a. s., a predsedom dozornej rady Skanska SK, a. s., sa <strong>EUROREPORT</strong><strong>plus</strong><br />

pozhováral nielen o stavebníctve.<br />

■■ Ako hodnotíte uplynulý rok 2011?<br />

V každom prípade náročný. V Skanska<br />

sme síce zaznamenali nižší pokles obratu<br />

oproti predpokladu, získali sme niekoľko<br />

zaujímavých zákaziek, ale celková situácia<br />

v segmente nedávala veľa dôvodov na úsmev.<br />

Štatistiky síce napovedali, že už v roku 2012 sa<br />

situácia zlepší, osobne mám za to, že stavebníctvo<br />

ešte stále klesá ku dnu. Práve rok 2012<br />

bude zlomovým, oddelí zrno od pliev. Ale<br />

aby sme neboli iba negatívne naladení, práve<br />

rok 2011 bol na Slovensku rokom množstva<br />

pozi tívnych zmien – napr. je to zverejňovanie<br />

zmlúv na internete, novelizoval sa zákon<br />

o verejnom obstarávaní. Na rozdiel od ČR,<br />

kde sú investície do infraštruktúry úplne<br />

zastavené, sa infraštruktúrne projekty v SR<br />

aktívne tendrujú a ponuky do týchto verejných<br />

súťaží sa spracovávajú podľa medzinárodných<br />

európskych pravidiel Design<br />

& Build (tzv. žltý Fidic), čiže zhotoviteľ je<br />

zodpovedný okrem výstavby aj za projektové<br />

riešenie so všetkými rizikami. V praxi<br />

to znamená minimum situácií, pri ktorých je<br />

možné navyše si nárokovať náklady zo strany<br />

zhotoviteľa stavby.<br />

■■ Práve ceny novo vytendrovaných diaľničných<br />

úsekov sa stávajú predmetom kritiky –<br />

vraj k nim budú dodatky.<br />

Pokiaľ si dobre pamätám, všetky novo vytendrované<br />

úseky diaľnic, až na jeden, sa realizovali<br />

v systéme Design & Build, čo sú veľmi<br />

prísne pravidlá. Na jednej strane zvyšujú<br />

možnosť viac ukázať technickú schopnosť<br />

firiem, pretože im umožňujú nastavenie<br />

ponuky na vlastné technológie a postupy.<br />

Na strane druhej, tento systém môže byť<br />

nebezpečný v tom, že ak spoločnosť nemá<br />

skúsenosti so zmluvnými podmienkami Design<br />

& Bild a správne nevyhodnotí, neocení,<br />

resp. podcení riziká stavby, všetky náklady<br />

s tým súvisiace zostávajú v tomto prípade<br />

u zhotoviteľa, čo môže mať pre jednotlivé<br />

spoločnosti nebezpečné až fatálne následky.<br />

Ak investor nebude chcieť, žiadny dodatok<br />

na týchto stavbách nebude. Poistkou pre<br />

neho je, že v cene takejto stavby je zakomponovaná<br />

aj 10 % rezerva z ceny diela, ako<br />

i banková zábezpeka v hodnote 10 % z ceny<br />

diela a zadržaná fakturácia v hodnote 5 %.<br />

Z môjho pohľadu je to najkorektnejšia spolupráca<br />

medzi investorom a zhotoviteľom.<br />

Tieto zmluvy nijakým spôsobom neznižujú<br />

nároky na kvalitu diela, skôr naopak, znižujú<br />

alibi zhotoviteľa stavby, ktorý nemôže použiť<br />

argument, že postavil len to, čo si zákazník<br />

naprojektoval.<br />

■■ V roku 2011 sa vám neveľmi darilo prebojovať<br />

sa medzi víťazov novo tendrovaných<br />

diaľničných úsekov. Kde je chyba?<br />

Určite by som to nenazval chybou. My<br />

oceňujeme stavbu a vyhodnocujeme jej riziká<br />

presne v súlade s našou podnikateľskou<br />

stratégiou a požiadavkami našich akcionárov<br />

– čiže musí mať takú cenu, aby pokrývala<br />

všetky potenciálne riziká, náklady na zhotovenie<br />

diela v adekvátnej kvalite a s primeranou<br />

maržou. Dnes trochu groteskne<br />

vyznieva situácia spred roka a pol, keď<br />

Skanska bola víťazom s najnižšou cenou<br />

v štyroch veľkých verejných súťažiach, a zo<br />

strany konkurentov sa smerom k nám rozpútala<br />

ostrá kritika, ktorá narábala s pojmami<br />

ako dampingová cena, čínsky spôsob<br />

práce a pod. Dnes mnohí kritici vstupujú<br />

do súťaží s cenami, ktoré sú na úrovni<br />

aj 40 % obstarávateľovej ceny. Treba si<br />

jednoznačne uvedomiť, že celko vá situácia<br />

na stavebných trhoch sa mení. Toto<br />

nie je kríza, toto je realita, ktorej sa treba<br />

prispôsobiť. Ešte raz zdôrazňujem, že náš<br />

spôsob práce považujeme z dlhodobého<br />

hľadiska za správny. S vážnosťou sa venujeme<br />

veľkým infraštruktúrnym projektom,<br />

ktoré sa na Slovensku na rozdiel od Česka<br />

pripravujú, ale zároveň sú pre nás veľmi<br />

dôležité i menšie zákazky v regiónoch.<br />

■■ Ako dopadli tendre spred roka a pol, kde<br />

dala Skanska najnižšiu cenu?<br />

Rýchlostná cesta R4 je dnes vo vysokom<br />

štádiu rozostavanosti a ako jediná v realizácii.<br />

Ostatné tendre sú buď zrušené –<br />

diaľničný úsek D3 na Kysuce, ktorý bol<br />

zrušený nezákonne, čo potvrdil i súd, alebo,<br />

paradoxne, takmer po dvoch rokoch nevyhodnotené<br />

– modernizácia železničnej trate<br />

Nové Mesto nad Váhom – Púchov, úsek Zlatovce<br />

– Trenčianska Teplá. Ponuky tohto tendra<br />

sa otvárali v marci 2010, pomaly to bude<br />

druhé výročie. Pre mňa je nepochopiteľné,<br />

že konkrétne v tomto tendri sa ešte aj dnes<br />

narába s pojmom neobvykle nízka cena, že<br />

sa žalobca – druhý uchádzač v poradí v tejto<br />

súťaži, odvolá proti súdnemu rozsudku,<br />

ktorý mu vyhovel v plnej miere, a že po<br />

dvoch rokoch kontrol a vyhodnocovania<br />

príde na ÚVO podnet od fyzickej osoby,<br />

a ten podnet je natoľko fundovaný, že sa<br />

s ním ÚVO stotožní a po niekoľkonásobných<br />

kontrolách začne kontrolu opäť. Verte,<br />

takýto postup a tieto kroky sú veľmi ťažko<br />

pochopiteľné pre našich švédskych akcionárov<br />

a takisto i našich zamestnancov. Naša<br />

vízia a apel smerom k zamestnancom, že sa<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Foto: archív<br />

dajú veci robiť inak, že i stavebníctvo má<br />

potenciál byť transparentným a korektným<br />

odvetvím, kde je možné podnikať eticky,<br />

dostáva v tomto a podobných prípadoch poriadne<br />

trhliny.<br />

■■ Ako robiť inak?<br />

Naozaj si myslíme, že je možné vyhrávať<br />

zákazky tak, že ponúkneme pridanú hodnotu,<br />

ktorá je pre klienta výhodná: dobrú kvalitu,<br />

zodpovedajúcu cenu a istotu, že prácu<br />

dokončíme a nerobíme žiadne dodatočné,<br />

sprievodné biznisy „mimo”. Navyše si myslíme,<br />

že sa má stavať tak, aby sa zbytočne<br />

nezaťažovalo životné prostredie, a trvalo<br />

udržateľný rozvoj nie je pre nás len frázou.<br />

V neposlednom rade je pre nás kľúčová<br />

bezpečnosť práce. Každý má právo prísť<br />

z práce síce možno viac upracovaný, ale živý<br />

a zdravý.<br />

Pokiaľ si niekde niekto niečo dohodne<br />

namiesto súťaže, je tu ešte jeden dôležitý aspekt<br />

– strata konkurencieschopnosti. Kde<br />

je motivácia pre perspektívnych ľudí? Kde<br />

je technický rozvoj, kde sú efektívnejšie<br />

riešenia? To nie je o strate jedného okamihu,<br />

ale o premárnenej šanci celého odvetvia,<br />

ktorá by mohla priniesť nové knowhow,<br />

naučiť, ako robiť veci lepšie, lacnejšie<br />

a efektívnejšie. Tu vidím obrovský problém<br />

pre budúcnosť krajiny. My sme rozhodnutí<br />

robiť biznis čisto, a na rozdiel od mnohých<br />

iných si myslíme, že sa to dlhodobo vyplatí.<br />

Možno je to pre niekoho fráza, ale pre nás je<br />

to stratégia.<br />

■■ Aké sú vyhliadky Skanska na rok 2012?<br />

Hlavne veľa práce po každej stránke.<br />

Napriek nedávnej fúzii ešte stále máme čo<br />

robiť, aby sme štruktúry zoptimalizovali,<br />

procesy ešte viac zefektívnili, aby naše<br />

ponuky a riešenia boli pre klientov zaujímavé<br />

a efektívne. Pripravujeme nové projekty<br />

v oblasti trvale udržateľného rozvoja.<br />

Okrem dennej práce máme predsa len jednu<br />

špeciálnu udalosť – tento rok oslávi Skanska<br />

125. výročie založenia. Som presvedčený, že<br />

máme čo oslavovať.<br />

39

Pohľad podnikateľa na voľby<br />

„Dobré rozhodnutia sa zakladajú na vedomostiach, a nie na číslach“<br />

Platón<br />

Spoločnosť I. TRAN., s. r. o., privatizáciou továrne v roku 1996 vstúpila do výrobného procesu v textilnom priemysle. Jej generálny<br />

riaditeľ a konateľ Ing. Ivan Trančík pre <strong>EUROREPORT</strong> <strong>plus</strong> skonštatoval: „Za uplynulých šestnásť rokov pôsobenia vo výrobe najťažšie<br />

na Slovensku bolo a stále je nepochopenie, že základom úspechu každej ekonomiky v meste, okrese, kraji a štáte je len rozvoj reálnej<br />

ekonomiky, t. j. rozvoj výroby. Iba to dáva ľuďom zamestnanie, zabezpečuje rast spoločnosti, dáva sociálnu istotu národu.“<br />

■■ Môžete stručne charakterizovať<br />

podmienky podnikania na Slovensku?<br />

Spoločnosť I.TRAN. pôsobí<br />

v období prechodu do 3. tisícročia,<br />

nástupu éry informačnej spoločnosti,<br />

eufórie trhového mechanizmu,<br />

ale i éry úpadku morálky v celom<br />

spektre spoločnosti a nárastu<br />

populizmu na úkor skutočnej práce<br />

a skutočného prínosu pre spoločnosť.<br />

Zároveň so vznikom trhového<br />

mechanizmu sa tu v širokom<br />

rozsahu rozmohli korupcia, klientelizmus<br />

a tunelovanie.<br />

Tieto spoločenské javy sa v Slovenskej<br />

republike, žiaľ, ďalej rozširujú.<br />

Na podporu môjho tvrdenia<br />

si pomôžem prieskumom, prognózou<br />

javov, ktorý od roku 1998<br />

sleduje SOPK. Korupcia do roku<br />

2002 nebola hodnotená ako prekážka.<br />

V rokoch 2005, 2006, 2007<br />

obsadila 5. miesto a nízka vymáhateľnosť<br />

práva už 3. miesto.<br />

V roku 2011 bola korupcia na<br />

3. mieste a prognóza na rok 2012<br />

hovorí už, žiaľ, o 2. mieste.<br />

Spoločnosť I. TRAN. je na 90 %<br />

exportný podnik. Výrobky vyvážame<br />

do 17 štátov EÚ, ďalej do<br />

Ruska, Švajčiarska a Kazachstanu. Musím dodať, že k exportnej politike<br />

sme boli vo veľkej miere donútení súčasnými podmienkami osobitne<br />

vo verejných súťažiach, vymáhateľnosti práva a pod. Dôkazom<br />

tohto tvrdenia je umiestnenie Slovenska v rebríčku vymáhateľnosti<br />

práva – 139. priečka (v 142-miestnom rebríčku), vysoká miera klientelizmu<br />

– 135. priečka. Z toho zákonite vyplýva, prečo je Slovensko<br />

na 69. mieste v schopnosti konkurencie podľa rebríčka davosského<br />

svetového ekonomického fóra. Za nami sú len Rumunsko, Bulharsko<br />

a krízové Grécko.<br />

Nelichotivé umiestnenia sú priamy dôkaz, že naša legislatíva má<br />

rezervy v jasne zadefinovaných prioritách a cieľoch hospodárskej politiky<br />

štátu. Základným problémom vládnych štruktúr je fakt, že sa<br />

riešia negatívne dôsledky, a nie ich príčiny. Je nutné stanoviť systémové<br />

krátkodobé a tiež dlhodobé kroky. Riešenia musia mať nové<br />

priority pri uznávaní starých svetských hodnôt.<br />

■■ V súčasnosti u nás vrcholí volebný boj jednotlivých ideológií a politických<br />

zoskupení s cieľom získania rozhodujúceho vplyvu v spoločnosti.<br />

Dovoľte zacitovať Johna F. Kennedyho: „Politika je blúdenie<br />

džungľou medzi robením správnych vecí a udržaním sa v kresle.“<br />

Môžem jednoznačne konštatovať, že morálka spolu s politikou<br />

a právom predstavujú regulátory správania ľudí, každého občana<br />

Slovenska. Politika reguluje vzťahy medzi sociálnymi skupinami<br />

z aspektu moci. Právo reguluje<br />

vlastnícke vzťahy a hlavne spoločenské<br />

vzťahy vyjadrené úrovňou<br />

a hĺbkou zákonov. Teda, morálka<br />

reguluje medziľudské vzťahy s dimenziou<br />

spravodlivosti a nespravodlivosti,<br />

čestnosti a nečestnosti.<br />

Sociálna zrelosť slovenského<br />

národa, firmy, rodiny je spätným<br />

zrkadlom kvality ľudí, morálky<br />

a etiky spoločnosti ako celku – odrazom<br />

etického prostredia, v ktorom<br />

sa pohybujeme. Žiaľ, Slovensko<br />

má v súčasnosti neetické<br />

prostredie.<br />

Pri každodennej práci ma inšpiruje<br />

Tomáš Baťa, celý rad jeho<br />

morálnych princípov ako netolerovať<br />

korupciu, nezúčastňovať sa<br />

na lži, nepodporovať lživé konanie,<br />

podporovať novú technológiu,<br />

vzťah k práci, vytvárať dobré<br />

podnikateľské prostredie v spoločnosti<br />

I. TRAN. Tak za šestnásť<br />

rokov existencie podniku sme ani<br />

deň nemeškali vo vyplatení miezd<br />

a odvodov, máme každoročne<br />

pravidelne podpísanú kolektívnu<br />

zmluvu medzi zamestnaneckou<br />

radou a manažmentom spoločnosti,<br />

máme etický kódex spoločnosti.<br />

Ja ako zamestnávateľ som právne, ale hlavne morálne zaviazaný<br />

svojim zamestnancom.<br />

Foto: archív<br />

■■ Čo považujete za nevyhnutné riešiť z pohľadu na etický a morálny<br />

stav našej spoločnosti?<br />

Slovenská republika má od roku 1993 zle nastavené niektoré systémové<br />

ukazovatele každodenného hospodárskeho života. Najdôležitejšou<br />

morálnou úlohou je donútiť všetky politické strany zasadnúť<br />

za spoločný stôl a radikálne odpolitizovať verejnú správu. To znamená<br />

stanoviť, pokiaľ budú do rôznych odborných funkcií politicky<br />

menovaní ľudia víťaznej koalície s cieľom obhajovať víťazný vládny<br />

program a odkiaľ budú menovaní nezávislí odborníci s cieľom zvýšiť<br />

odbornú úroveň úradníkov a vládnych rozhodnutí. Okrem odbornosti<br />

sa tým zvýši morálka a zároveň sa zníži neúnosná korupcia, zlepší<br />

sa vymáhateľnosť práva, klesne nezamestnanosť. Teda prvý nutný<br />

systémový krok je zákon o štátnej službe v SR. Pri vstupe do EÚ sme<br />

sa zaviazali prijať ho. Nepotrebujeme v okresoch, mestách koaličné<br />

rady, ktoré sú zdrojom korupcie, klientelizmu a tunelovania.<br />

■■ A z právneho hľadiska?<br />

Slovenská republika, žiaľ, dodnes nemá právne definovanú korupciu,<br />

generálneho prokurátora, predsedu NBÚ, riaditeľa Úradu verejného<br />

obstarávania, ba nemá ani zákon o trestnoprávnej zodpovednosti<br />

politika. Nevie jasne klasifikovať budúcnosť v odvetviach priemys-<br />

40 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

lu, ale hlavne Slovensko nemá svoju ekonomiku<br />

– má ekonomiku na Slovensku. Z toho<br />

vyplýva bezpodmienečná nutnosť zásadných<br />

spoločenských a ekonomických reforiem.<br />

Som vnútorne presvedčený, že teraz musia<br />

manažéri firiem voliť iný, zodpovednejší<br />

prístup. Občania sa musia zamýšľať, ako<br />

zlepšiť mikroklímu svojho okolia. Zodpovední<br />

politici zase ako zlepšiť každodenný<br />

život občana, riešiť problémy nezamestnanosti,<br />

problémy sociálnych istôt zaručených<br />

Ústavou SR.<br />

■■ Aký liek máte na nezamestnanosť?<br />

Treba brať do úvahy, že platobná disciplína<br />

sa od roku 2008 celosvetovo zhoršila<br />

o 44 %. Na Slovensku je od mája 2008 zhoršenie<br />

o 28 % a neustále stúpa! Spomedzi 134<br />

krajín sveta sme vo výdavkoch na výskum<br />

a rozvoj až na 55. mieste. Sme krajinou dcérskych<br />

spoločností, kam sa každoročne dávajú<br />

a zvyšujú stimuly na investície pri zanedbávaní<br />

vlastnej národnej výrobnej bázy.<br />

Veľké nadnárodné priemyselné koncerny<br />

automobilového a elektronického priemyslu<br />

nebudú u nás večne. Štát pod heslom<br />

vytvárania nových pracovných miest ich<br />

však dotuje z daní občanov SR. Pre zníženie<br />

rastúcej nezamestnanosti je rovnako dôležité<br />

vytvárať podmienky udržateľnosti jestvujúcich<br />

pracovných miest. Pokiaľ nie, budeme<br />

ďalej strácať svoju vlastnú ekonomickú<br />

silu, národný priemysel, identitu a charakter<br />

vlastnej ekonomiky.<br />

Politici, spoločnosť, osobitne vedecká,<br />

nutne musí siahnuť na všetky rezervy, oživiť<br />

hospodárske toky s cieľom oživiť ekonomiku.<br />

Súčasné vnímanie peňazí ako hlavnej<br />

primárnej hodnoty a s korupciou ako nástrojom<br />

je cestou do pekla. Musíme prejsť<br />

od fráz k ráznemu boju proti nezamestnanosti,<br />

ekonomickej i spoločenskej demagógii,<br />

k zvyšovaniu životnej úrovne. Občan si<br />

ju zaslúži a musí ju mať, no zároveň treba<br />

prísne kontrolovať rast miezd, ktorý nesmie<br />

presiahnuť rast produktivity práce. A ten<br />

musí byť kľúčový pre boj so súčasnou ekonomickou<br />

a morálnou krízou.<br />

■■ Problémom je však schopnosť konkurencie<br />

Slovenska.<br />

Ako otvorená ekonomika sa musíme zamerať<br />

na export. Nesprávne kroky v minulosti,<br />

ako rušenie fondu na podporu exportu,<br />

rozdeľovanie pri exporte na malé, stredné<br />

a veľké podniky, rušenie morálnych hodnôt<br />

odmeňovania najlepších exportérov SR a ďalšie<br />

priniesli zlo slovenským exportérom bez<br />

akejkoľvek zodpovednosti úradníkov. Len<br />

podpora vlastnej slovenskej výroby, exportu<br />

zníži nezamestnanosť, len správna exportná<br />

politika prinesie rýchlu nápravu. Vlády nemôžu<br />

každé 4 roky riešiť smerovanie exportu<br />

podľa imaginárnych hodnôt. Slovensko sa<br />

musí zamerať na export do štátov EÚ, BRIC,<br />

do štátov, ktoré napredujú, poznajú naše výrobky,<br />

tradície a mentalitu národa.<br />

Uvediem príklad NSR, ktorá počas sociálnodemokratickej<br />

vlády G. Schrödera<br />

podpísala s Ruskou federáciou memorandum<br />

o vzájomnej hospodárskej spolupráci.<br />

Nová kresťanskodemokratická vláda A.<br />

Merkelovej ho nezrušila, ale, naopak, spoluprácu<br />

rozvíja v prospech oboch štátov. Nerozumiem,<br />

prečo sa obdobné memorandum<br />

o hospodárskej spolupráci nepodpíše medzi<br />

Slovenskou republikou a Ruskou federáciou.<br />

Výrobky našich rúk sú v Rusku dlhodobo<br />

známe a uznávané. Vládni úradníci si len<br />

musia uvedomiť, že dnešné Rusko nie je bývalý<br />

ZSSR. Dnešné Rusko uznáva iné hodnoty,<br />

má iných politikov, iných manažérov.<br />

Veľmi dobrým príkladom je možnosť výstavby<br />

širokorozchodnej železnice cez územie<br />

SR. Bez akýchkoľvek relevantných argumentov<br />

sa o tomto projekte mlčí. V jeho prospech<br />

jediný zásadný argument – prepojenie<br />

Číny, Ruska, Ukrajiny do EÚ cez Slovensko<br />

a znamenal by zapojenie slovenskej ekonomiky<br />

do svetového obchodného diania. Širokorozchodná<br />

železnica sa stavať bude. Ak<br />

nie cez SR, čo je v rukách 5 – 6 ľudí, tak cez<br />

Maďarsko, príp. Poľsko.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

■■ Čo s korupciou?<br />

Stotožňujem sa s názorom ekonómov, že<br />

zamestnávateľ je často dôležitejší ako politik,<br />

no zamestnávateľ, ktorý nepodporuje<br />

tunelovanie a korupciu. Pre ňu je v štáte<br />

aj u mnohých jednotlivcov rozhodujúcim<br />

motívom dosiahnutie zisku. Korumpovanie<br />

je vždy lacnejšie ako náklady na zvýšenie<br />

kvality produkcie a náklady na zníženie<br />

jej ceny.<br />

V prípade poskytovania finančných<br />

prostriedkov je záujem manažmentu verejného<br />

sektora, samospráv totožný so záujmom<br />

vlastníka, preto kontrola nemá šancu<br />

účinne zasahovať. Podstatou korupcie<br />

sú podvod a krádež, ktorá napokon vedie<br />

každú ekonomiku ku krachu. Skrytou, najnebezpečnejšou<br />

formou korupcie je klientelizmus.<br />

Je ťažko definovateľný, nemožno<br />

dokázať veľkosť korupčného benefitu a ešte<br />

ťažšie je dokázať jeho väzby na ekonomický,<br />

spoločenský, politický mechanizmus.<br />

Stupeň klientelizmus je u nás ukazovateľom<br />

kvality fungovania demokracie.<br />

Živnostník, malý, stredný, veľký podnik,<br />

ich predstaviteľské orgány AZZZ, RUS, Klub<br />

500, SOPK atď. však majú minimálny rozhodovací<br />

priestor. Moc je sústredená do rúk<br />

pozoruhodne malej skupiny ľudí. V posledných<br />

dvoch desaťročiach sa tu vytvorila elita,<br />

ktorej moc je mnohonásobne väčšia ako<br />

moc riadne zvolených predstaviteľov štátu<br />

v zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci.<br />

Obraz o rozdelení moci a jej zdrojov možno<br />

získať použitím princípu distribúcie ekonóma<br />

a sociológa Vilfreda Pareta – 20 % príčin<br />

zodpovedá za 80 % následkov.<br />

Elitu – malú skupinu ľudí – nazvime supertriedou<br />

(podľa Davida Rothkopfa). Podľa<br />

štúdie Univerzity OSN (Uhu-Wider) z roku<br />

2006 – 10 % dospelého obyvateľstva celého<br />

sveta vlastní 85 % celého svetového hospodárstva.<br />

Príslušníci supertriedy v SR nemôžu<br />

vždy s definitívnou platnosťou rozhodovať,<br />

čo však môžu a robia, je stanoviť<br />

priority, riadiť rozhodovanie, presadzovať<br />

svojich nominantov do všetkých riadiacich<br />

manažérskych funkcií verejnej správy a samosprávy.<br />

V samospráve si nový systémový krok vyžaduje<br />

úprava finančného toku zo štátu do<br />

samospráv – únik financií v samosprávach.<br />

Kontrolór každej samosprávy musí byť menovaný<br />

štátom s patričným vzdelaním, ako<br />

nezávislý orgán. Štát a EÚ vydávajú nemalé<br />

sumy na samosprávy a dnešný stav výberu<br />

a voľba príslušného kontrolóra podľa názoru<br />

starostu, primátora, príp. malej skupiny<br />

poslancov príslušnej samosprávy je neprípustný.<br />

■■ Žijeme v prostredí globalizácie...<br />

Globalizácia je nielen voľný pohyb kapitálu,<br />

ale i voľný pohyb ľudí a kultúry. Voľný<br />

pohyb kultúry má prednosti, ale i nedostatky.<br />

Podľa mňa EÚ ani Slovensko ako súčasť<br />

spoločenstva nie je na uvedený fakt dostatočne<br />

pripravená. Treba si uvedomiť, že súčasná<br />

proklamovaná demokracia je už niekoľko<br />

rokov prekonaná. Dnes prechádza<br />

demokracia Čoraz väčšmi do anarchie. Demokraticky<br />

môže rozhodovať len ten občan<br />

Únie a Slovenska, ktorý platí dane.<br />

Únia potrebuje nové systémy riadenia politických<br />

strán a osobitne ich vplyv na verejný<br />

život. Nie som proti parlamentarizmu,<br />

no je nutné vyriešiť účasť vo voľbách. Veď<br />

až 50 % občanov sa na voľbách vôbec nezúčastňuje,<br />

teda stále sa zvyšuje nedôvera<br />

v súčasný politický systém.<br />

Akoby Európe chýbali osobnosti ako<br />

Churchil, Thatcherová, Schuman, Adenauer,<br />

Eckhart, ktorí svojou charizmou,<br />

múdrosťou a morálnymi vlastnosťami vždy<br />

vyviedli okolie z každej zložitej križovatky.<br />

Súčasné storočie je a bude storočím Ázie<br />

– Číny, Indie a pod. Veď v rokoch 1995 až<br />

2008 zaznamenala čínska ekonomika celkový<br />

rast 229 %, kým v EÚ 37 %. Znamená<br />

to, že ekonomický posun vo svete je jasný,<br />

za ktorým zákonite musí ísť posun politický,<br />

a nesmie meškať posun myslenia.<br />

Pre Slovensko z toho vyplýva hlavná úloha:<br />

odpolitizovanie verejnej správy. Bez<br />

toho sa nezabráni rastu korupcie, zvyšujúcej<br />

nedôvere politickým stranám, odchodu<br />

občanov do zahraničia. Podľa najnovšieho<br />

prieskumu až 50 % občanov SR je ochotných<br />

opustiť štát.<br />

Pre budúcnosť má veľký význam vzťah<br />

k ekológii s osobitným zameraním na strategickú<br />

surovinu vodu, potraviny. Zastavme<br />

stavanie priemyselných parkov na úrodnej<br />

pôde 1 až 3 bonity.<br />

Budúcnosť má len sociálna zodpovednosť<br />

– je to trend, ktorý korešponduje so<br />

všetkými vývojovými prvkami času. <br />

- termo<br />

41

Úspech iných je našou<br />

najlepšou reklamou<br />

Spoločnosť Grand Power, s. r. o., je jediným slovenským výrobcom ručných strelných<br />

zbraní. V týchto týždňoch oslavuje desiate výročie založenia a úspešnej existencie,<br />

čo bolo pre <strong>EUROREPORT</strong> <strong>plus</strong> dôvod na rozhovor s jej majiteľom a špičkovým<br />

konštruktérom Jaroslavom Kuracinom.<br />

■■ V uplynulom roku ste len za prvých šesť<br />

mesiacov dosiahli takmer taký zisk, ako za<br />

celý rok 2010. Čo považujete za základ tohto<br />

úspechu z hľadiska vedenia spoločnosti?<br />

Celkovým základom úspechu spoločnosti<br />

Grand Power, a nielen vlani, je prístup<br />

k obchodným partnerom. Snažíme sa počúvať,<br />

čo žiadajú, vychádzať im v maximálnej<br />

miere v ústrety. Filozofia firmy je náš<br />

zákazník – náš pán. Sústavne sa usilujeme<br />

zlepšovať už existujúce aktuálne produkty,<br />

technologické postupy, výrobné procesy, aj<br />

prichádzať s novými výrobkami. Na jednej<br />

strane sme veľmi konzervatívni, na druhej<br />

zase veľmi inovatívni. To prináša úspech.<br />

Vyvážame produkty do 40 krajín sveta. Môžem<br />

sa pochváliť, že za celý rok 2011 sme<br />

utŕžili asi 3,4 milióna eur.<br />

Peniaze sú však akýmsi vedľajším produktom<br />

nášho úsilia. Pre mňa je práca akoby<br />

hrou, vytváram veci, ktoré ma tešia, pre<br />

vlastný dobrý pocit. Práca mi prináša zisk,<br />

ale z pohľadu mojej filozofie je to príjemný,<br />

no podružný efekt.<br />

Našu spoločnosť vnímam ako rodinný<br />

podnik, v ktorom musí fungovať disciplína.<br />

Máme takmer 60 zamestnancov, každého<br />

poznám po mene a na každého si<br />

počas návštevy výroby nájdem nejakú minútu<br />

– dve, pozdraviť ho, podať mu ruku,<br />

opýtať sa, ako ide práca. Chcem, aby každý<br />

pracovník cítil spolupatričnosť k firme.<br />

Zaviedli sme trojzložkovú mzdu: základ,<br />

k tomu osobné ohodnotenie až do 50 percent<br />

základu a k tomu ešte podiely na tržbách.<br />

Teda každý jeden zamestnanec cíti, či<br />

sa nám darí alebo nie. Vďaka tomuto prístupu<br />

si môžeme vyselektovať tých najlepších<br />

pracovníkov. Máme stovky uchádzačov<br />

o zamestnanie a bol by som šťastný, keby<br />

som im mohol dať prácu, ale nedá sa, žiaľ,<br />

každému pomôcť.<br />

■■ O aké nové produkty ste rozšírili portfólio<br />

výrobkov?<br />

Minulý rok sme uviedli na trh tréningovú<br />

pištoľ P1 na náboje FX Simunition. Slúži<br />

na reálny výcvik ozbrojených zložiek, strieľa<br />

farebné kapsule namiesto guliek. To však<br />

bolo len rozšírenie produktového portfólia<br />

na pokrytie potrieb ozbrojených zložiek, aj<br />

športových strelcov a nadšencov.<br />

No z pohľadu predaja veľmi významný<br />

je ďalší produkt – X Calibur. Táto športová<br />

pištoľ nesie názov legendárneho meča kráľa<br />

Artuša a v súčasnosti ju považujem za vlajkovú<br />

loď našej produkcie.<br />

Vlani sa na gréckom Rodose konali majstrovstvá<br />

sveta IPSC. Nikto z nás nečakal,<br />

že pol roka po uvedení pištole X Calibur na<br />

trh s ňou ruská výprava získa dve zlaté medaily,<br />

a práve v kategórii žien. Mladá, len sedemnásťročná<br />

talentovaná strelkyňa Maria<br />

Gushina nám vystrieľala zlato a druhé tiež<br />

ruské družstvo žien.<br />

■■ To je asi pre vás najlepšia reklama...<br />

Presne. Na ekonomických výsledkoch<br />

Grand Power sa to prejavuje oveľa viac než<br />

spomínaná výroba tréningových FX-ových<br />

pištolí. Na majstrovstvách sveta bolo vyše<br />

1 200 ľudí a väčšina z nich má blízko k športovej<br />

streľbe. Tento úspech bol veľkým impulzom<br />

pre ďalšie obchodné vzťahy. Som<br />

veľmi rád, lebo tam bola veľmi veľká konkurencia.<br />

Favoritkami súťaže boli Američanky<br />

a americká výprava mala viac ako 200 členov.<br />

Toto je pre nás ďalší impulz, akoby pripojenie<br />

ďalšej lokomotívy k rozbehnutému<br />

vlaku, a vlak ťahá lepšie. Sme jednou z mála<br />

firiem v Európe, ktoré začínali z ničoho, bez<br />

pomoci a dotácií, bez štátnych zákaziek.<br />

Napriek tomu medziročne zvyšujeme rast<br />

o 15 až 25 percent.<br />

■■ Pomohol tento úspech exportu Grand<br />

Power napríklad do Ameriky?<br />

Určite áno. Do Spojených štátov sme dodávali<br />

naše výrobky už predtým. Ale v Južnej<br />

Amerike sme takí silní neboli. Vďaka zlatým<br />

medailám ruských strelkýň, ktoré získali<br />

prostredníctvom našich pištolí, sa nám podarilo<br />

preniknúť do Brazílie. Tá bola doteraz<br />

pre nás neznámou krajinou, vyslovene terra<br />

inkognita, nevedeli sme, ako sa tam dostať.<br />

Pritom je to aktuálne vedúca krajina spoločného<br />

hospodárskeho zoskupenia BRIC (Brazília,<br />

Rusko, India, Čína a najnovšie aj Južná<br />

Afrika sa podľa názoru investičnej banky<br />

Goldman Sachs majú v roku 2050 vzhľadom<br />

na svoj rýchly rast stať dominantnými ekonomikami<br />

sveta), veľmi bohatý štát. Urobila<br />

nejaké ekonomické reformy smerom k masívnym<br />

investíciám do vzdelania, technológií<br />

a, podľa mojich poznatkov, je to bohatá<br />

krajina zažívajúca veľký boom. Je tam pre<br />

nás nevídaný hospodársky rozmach a Brazília<br />

je najčastejšia destinácia pre európske<br />

mozgy, ktoré tam hľadajú lepšie uplatnenie<br />

a ocenenie ako majú doma. Už to nie<br />

sú Spojené štáty, ktorých hviezda – či si to<br />

pripúšťame alebo nie – pohasína. Novou vychádzajúcou<br />

hviezdou je Brazília. Sám som<br />

bol tým prekvapený.<br />

Práve po tejto súťaži v Grécku sa u nás<br />

ohlásil prezident brazílskeho športového<br />

streleckého zväzu. Povedal, že videl víťazstvo<br />

Rusiek, zoznámil sa s našou výrobou<br />

a vzájomná spolupráca sa rozbehla. Teda takáto<br />

reklama má význam.<br />

■■ Spomenuli ste štátne zákazky. Vlani ste sa<br />

uchádzali o dodávku pištolí pre ministerstvo<br />

vnútra.<br />

Áno, prihlásili sme sa do tendra, ale bolo<br />

v ňom veľmi veľa diskriminujúcich prvkov,<br />

ktoré vopred favorizovali istého výrobcu.<br />

Preto sme proti tendru podali niekoľko<br />

námietok. Najprv na ministerstvo vnútra,<br />

ktoré nám odpovedalo, že je všetko v poriadku<br />

a tak, ako to oni chcú. Tak sme dali<br />

podnet Úradu pre verejné obstarávanie.<br />

Ten konštatoval viacnásobné porušenie zákona<br />

zo strany kontrolovaného subjektu,<br />

teda ministerstva vnútra, čoho následkom<br />

mohlo byť významné skreslenie verejného<br />

obstarávania. To priamo napĺňa skutkovú<br />

podstatu § 266 Trestného zákona – manipulácia<br />

verejného obstarávania. Na základe<br />

tohto nálezu ministerstvo vnútra zmenilo<br />

súťažné podmienky, ale tak, že jednu<br />

diskrimináciu nahradili druhou.<br />

■■ Zrejme v prospech toho istého výrobcu?<br />

Presne tak. Druhýkrát sme upozornili ministerstvo<br />

vnútra, že to považujeme za diskriminačné,<br />

a oni druhý raz povedali, že je<br />

všetko v poriadku. Preto sme tender opäť<br />

napadli na Úrade pre verejné obstarávanie.<br />

Ten znova rozhodol v náš prospech a zaviazal<br />

ministerstvo vnútra aj ďalšiu diskrimináciu<br />

odstrániť.<br />

Keďže to už bolo druhýkrát, nadobudli<br />

sme dôvodné podozrenie, že ozaj ide o manipuláciu<br />

verejného obstarávania, pričom<br />

v prvom náleze to explicitne úrad konštatoval.<br />

Podali sme trestné oznámenie na neznámeho<br />

páchateľa na Generálnu prokuratúru<br />

SR. Žiaľ, ako je na Slovensku „dobrým“ zvykom,<br />

vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii<br />

42 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

nám napísal, že skutok sa nestal, a zastavil<br />

konanie. A Generálna prokuratúra SR sa<br />

s tým stotožnila.<br />

Teda na Slovensku nie je možné dovolať<br />

sa práva. Ak človek či firma nie sú pod<br />

patronátom niektorej významnej strany, je<br />

bez šancí.<br />

■■ Ako sa v tejto súvislosti pozeráte na spis<br />

Gorila a jeho ohlasy?<br />

Na Gorilu hľadím na základe mojich desaťročných<br />

podnikateľských poznatkov ako<br />

na reálny fakt. Práve preto som sa držal bokom<br />

od Slovenska, lebo tu pobehujú gorily,<br />

a kto nie je s nimi, nemá šancu. Spisu verím<br />

a je mi z toho smutno. Politické strany sa<br />

nedajú definovať inak ako regulárne zločinecké<br />

skupiny založené s cieľom zmocňovania<br />

sa peňazí platcov daní, a z toho je človeku<br />

smutno.<br />

■■ Myslíte si, že takéto zmanipulované tendre<br />

sú vecou úradníkov, alebo o nich vie aj vedenie<br />

ministerstva?<br />

Je to jednoznačne vec vedenia rezortu. Minister<br />

Lipšic vie dobre o tomto tendri. Ešte<br />

však k tendru. Podarilo sa nám zásluhou<br />

Úradu pre verejné obstarávanie odstrániť<br />

v ňom všetky diskriminačné prvky. V princípe<br />

nám nik nebráni zúčastniť sa súťaže<br />

ani ju vyhrať, pretože verejné obstarávanie<br />

je nastavené tak, že pokiaľ spĺňa<br />

uchádzač zadané kritériá<br />

tendra, jediným rozhodujúcim<br />

je<br />

cena.<br />

urobia zákonu zadosť a zvyšok nakúpia<br />

podľa seba. Aj toto sme napadli na Úrade<br />

pre verejné obstarávanie, no povedali nám,<br />

prepáčte, toto je v súlade so zákonom. Hoci<br />

táto veta je v zákone pre veľké investície,<br />

na ktorých sa podieľa viac firiem a každá<br />

z nich má na starosti istý úsek. Takže, i keď<br />

sme dosiahli zmenu znenia podmienok súťaže,<br />

tešiť sa z toho sotva budeme, lebo na<br />

Slovensku je to tak.<br />

Osobne si zakladám na tom, že som firmu<br />

vybudoval bez akejkoľvek štátnej či úradníckej<br />

pomoci, vybudoval som ju vlastnými<br />

rukami a svojou hlavou. Hoci slovné spojenie<br />

svojou hlavou sa vďaka hlasu podobnému<br />

hlasu predsedu istej parlamentnej strany<br />

dosť sprofanovalo.<br />

■■ Nezískavali ste vlastnou hlavou peniaze.<br />

Nie, ja som vlastnou hlavou musel vytvoriť<br />

výkresy, vymyslieť technologické<br />

postupy, a peniaze sme získali až potom,<br />

keď to, čo som vlastnou hlavou vytvoril,<br />

sme vedeli predať.<br />

■■ Úspešné podnikanie je už po stáročia vo<br />

svete spojené s pomocou a podporou inštitúcií,<br />

odkázaných osôb a mnohými dobročinnými<br />

aktivitami. Ide o morálny<br />

rozmer, ktorý je vlastný aj<br />

spoločnosti Grand<br />

P o w e r<br />

Nám ako<br />

domácemu výrobcovi<br />

nikto nemôže<br />

konkurovať, lebo nepotrebujeme<br />

maržu importéra, riešiť náklady<br />

na dovoz. Cenou by sme prešli. No nejaká<br />

„chytrá hlava“ na ministerstve vnútra<br />

implementovala do podmienok obchodnej<br />

súťaže vetu, podľa ktorej verejný obstarávateľ<br />

uzavrie rámcovú obchodnú zmluvu nie<br />

s najlepším, ale s prvými troma, a od každého<br />

odoberie určité nie presne určené množstvo.<br />

Teda, aj keď vyhráme, budeme najlepší<br />

a najlacnejší, odoberú od nás 1 kus. Tým<br />

■■ Stalo sa konkrétne vám niekedy, že niekto<br />

nejakou formou naznačil...<br />

... stalo sa mi to, ale nie v prípade, že by<br />

mal štát kupovať naše výrobky. Tam sme boli<br />

vopred odpísaní aj preto, že sme v Banskej<br />

Bystrici, nemáme tie správne vzťahy, nechodíme<br />

s patričnými ľuďmi na kávičku. No stalo<br />

sa mi to v súvislosti s fondmi Európskej únie.<br />

Médiá či politici hovoria o ich užitočnosti<br />

a možnosti pomoci. Ale ak si človek naštuduje<br />

všetko o eurofondoch, zistí, že na každé 1<br />

euro pomoci Slovenská republika vynakladá<br />

95 centov. Tie zaplatíme do Bruselu v rámci<br />

spoločného balíka, a výnos je 5 centov.<br />

Za týchto 5 centov sa vzdávame<br />

priameho rozhodovania<br />

o slovenských<br />

peniazoch<br />

a dávame možnosť<br />

rozhodovať úradníkom. Tí rozhodujú<br />

tak, že keď sme sa pokúsili<br />

získať nejaké peniaze na technológie, povedali<br />

nám, že áno, urobíme vám to, ale dajte<br />

20 percent, ktoré treba zaplatiť vopred. Tak<br />

som povedal ďakujem, nemusím.<br />

Sú podniky, napríklad stavebné, ktoré vykážu<br />

navyše použitie 20 kubíkov zeminy, napríklad<br />

pri výstavbe diaľnic sa to tak robilo,<br />

pri stavebných prácach to nevidno. Ale pri<br />

technológiách s jasne stanovenou cenou sa<br />

to nedá a ani nie som ochotný čosi také robiť,<br />

lebo to je upísanie sa diablovi, človek sa<br />

dostane do područia tých, ktorí nejakú dotáciu<br />

vybavili. Ak niekto také čosi raz urobí,<br />

už sa to s ním vezie, a je zapísaný ako človek<br />

ochotný pristúpiť na korupciu. Ľahšie sa mu<br />

dýcha, no je vydierateľný, a to permanentne.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

a vám<br />

osobne. Kam<br />

smerovala vaša pomoc<br />

v uplynulom roku a čo vás<br />

k nej viedlo?<br />

Myslím si, že keď sa mne darí a iným<br />

nie, je mojou povinnosťou sa aspoň trochu<br />

snažiť tento svet zlepšovať. Už pred niekoľkými<br />

rokmi som zistil, že pointou filantropie<br />

je spôsob, ako si za relatívne málo peňazí<br />

kúpiť relatívne veľa dobrých pocitov.<br />

Keď napríklad Detskému domovu Sv. Alžbety<br />

človek daruje 500 alebo 1 000 eur, domovácke<br />

detičky sú veľmi vďačné a majú<br />

veľa radosti. Rovnako našu firmu veľmi<br />

poteší, keď vieme pomôcť miestnym futbalistom,<br />

dobrovoľným hasičom.<br />

Naším významnejším počinom teraz<br />

bola podpora vydania knihy histórie mestskej<br />

časti Šalková, ktorú pripravuje doktor<br />

Pecník, na ňu sme prispeli 10 000 eurami.<br />

Popritom sa stále snažím pomáhať aspoň<br />

svojmu okoliu. Niekedy je to veľmi ťažké,<br />

lebo odkázaných je viac ako našich možností<br />

pomôcť.<br />

Som presvedčený, že pomáhať odkázaným<br />

v okolí je súčasťou firemnej kultúry,<br />

keď sa firme darí.<br />

<br />

43

Mojou víziou je zaviesť mestskú<br />

hromadnú dopravu v Senci<br />

Spoločnosť L+L autobusová doprava, s. r. o., je podnik s dlhoročnými skúsenosťami.<br />

Začínala ako rodinný podnik. O vývoji firmy, jej súčasnom postavení na trhu i perspektíve<br />

hovorí publicista Jozef Šucha so spolumajiteľom firmy Ľudovítom Andrássym.<br />

■■ Vaša dopravná spoločnosť L+L autobusová<br />

doprava, s. r. o., je na trhu od roku 1996. Aké<br />

boli začiatky podnikania?<br />

Spoločnosť založil na základe svojich dlhoročných<br />

skúseností v obore môj otec<br />

ako podnik jednotlivca. Začínajúci rodinný<br />

podnik pôsobil na základe živnostenského<br />

oprávnenia. Začiatky? Určite nie jednoduché.<br />

Mal som vtedy deväť rokov a v mojich<br />

spomienkach sa vynára neustále povinné<br />

upratovanie autobusu po tom, čo sa otec vracal<br />

zo zájazdov. Z rozprávania viem, že otec<br />

spočiatku prevádzkoval jeden autobus značky<br />

Karosa LC735, a už v tej dobe, vzhľadom<br />

na to, že bol v meste a regióne uznávaným<br />

automechanikom a mal povesť spoľahlivého,<br />

čestného a úslužného človeka, mal na toto<br />

vozidlo vždy dostatok roboty. Neskôr kúpil<br />

ďalšie vozidlo a začal uzatvárať prvé dlhodobé<br />

zmluvy napr. s televíziami, športovými<br />

klubmi a pod. Vtedy sa naša spoločnosť<br />

zaoberala len zájazdovou činnosťou. Kvalitatívna<br />

zmena a najciteľnejší rozvoj nastal<br />

koncom roka 2006. Vtedy som v spoločnosti<br />

začal okrem kancelárskej činnosti aj reálne<br />

jazdiť ako vodič autobusu. Tento rok môžem<br />

nazvať aj prelomovým, pretože v našom meste<br />

ako huby po daždi vyrástli veľké logistické<br />

centrá mnohých známych zahraničných spoločností,<br />

a z nášho podniku sa, vzhľadom na<br />

príležitosti, stala spoločnosť poskytujúca predovšetkým<br />

služby zamestnaneckej zmluvnej<br />

prepravy.<br />

■■ Ste ešte stále rodinná firma?<br />

Rodinná? Ak by som mal chápať túto otázku<br />

v zmysle organizačnej štruktúry našej<br />

spoločnosti, tak nie. Momentálne máme 13<br />

zamestnancov a takú veľkú rodinu ozaj nemáme.<br />

Rozšírili sme vozový park, dnes podnik<br />

disponuje siedmimi veľkými autobusmi,<br />

šiestimi minibusmi a tiež zabezpečuje dopravu<br />

luxusnými osobnými vozidlami v rámci<br />

poskytovania VIP služieb svojim zákazníkom.<br />

Čo sa však týka rodinného ducha spoločnosti<br />

a preberania tradícií, tak s čistým svedomím<br />

odpoviem: áno, sme rodinná firma.<br />

Vodičov vedieme k lojalite, aby si vážili prácu<br />

jeden druhého a robili všetko ako jeden veľký<br />

celok, ktorý ide pevne za svojimi cieľmi.<br />

Ešte raz by som rád vyzdvihol môjho otca,<br />

ktorý je neoddeliteľná súčasť našej spoločnosti<br />

nielen ako jej konateľ a zakladateľ,<br />

ale hlavne ako jeden zo základných pilierov<br />

a spojovacích článkov celej spoločnosti. Som<br />

mu za to všetko vďačný, pretože bez jeho<br />

úsilia a snahy by spoločnosť nebola na takej<br />

úrovni, ako je.<br />

■■ Aké je súčasné miesto vašej spoločnosti na<br />

trhu?<br />

V poskytovaní zamestnaneckej zmluvnej<br />

prepravy sme sa stali v meste alebo, môžem<br />

povedať, že v celom okrese, jednotkou, a túto<br />

pozíciu sa snažíme udržať a rozvíjať. Z roka<br />

na rok zabezpečujeme zamestnaneckú dopravu<br />

pre čoraz väčší počet firiem a spoločností.<br />

V súčasnosti s touto službou expandujeme<br />

aj do okresov Malacky, Galanta alebo aj<br />

priamo do hlavného mesta.<br />

■■ Čo okrem zamestnaneckej prepravy ponúkate<br />

zákazníkom? V čom ste lepší ako iné podobné<br />

spoločnosti?<br />

Keďže sa sústreďujeme predovšetkým na<br />

poskytovanie zamestnaneckej zmluvnej dopravy,<br />

jednoznačnú devízu vidím hlavne v lokalite,<br />

v ktorej sa nachádzame, v osobitom<br />

prístupe ku každému zákazníkovi, v plánovaní<br />

a rozdeľovaní pracovného času pre každé<br />

jedno vozidlo a vodiča tak, aby boli za deň<br />

čo najviac a najefektívnejšie využívané.<br />

Okrem toho je to poskytovanie veľkokapacitných<br />

vozidiel, pri ktorých dokážeme<br />

do značnej miery šetriť náklady našim klientom.<br />

Pri všetkých činnostiach zaručujeme<br />

maximálnu bezpečnosti, ktorú garantujeme<br />

aj stále sa obnovujúcim vozovým parkom.<br />

V našom produktovom rade máme opäť zájazdovú<br />

činnosť, poskytujeme VIP prepravu<br />

luxusnými limuzínami a po novom sa sústreďujeme<br />

aj na zabezpečovanie incomingových<br />

zájazdov.<br />

■■ Vidíte v niečom rezervy?<br />

Najmä v opätovnom zakomponovaní už<br />

spomínanej zájazdovej činnosti do nášho<br />

produktového radu, lebo v posledných rokoch<br />

sa spoločnosť venovala prevažne len<br />

k rozvíjaniu v oblasti zamestnaneckej dopravy.<br />

K tomuto by nám mala do značnej miery<br />

dopomôcť aktuálne riešená otázka kúpy<br />

nových zájazdových luxusných vozidiel, ktorými<br />

by sme práve túto medzeru vo svojom<br />

portfóliu mohli vyplniť.<br />

■■ Podnikanie v doprave je náročné, neustále<br />

sa zvyšujú požiadavky na bezpečnosť, stúpajú<br />

ceny pohonných hmôt, objednávatelia žiadajú<br />

čoraz väčší luxus a pod. Ako sa dá pri takýchto<br />

rastúcich nákladoch, a navyše v čase<br />

krízy, rozvíjať podnik?<br />

Dali ste mi veľmi presnú a trefnú otázku.<br />

Podnikanie v tomto obore, či už ide o osobnú<br />

alebo nákladnú dopravu, si myslím, ešte<br />

nebolo nikdy natoľko podrobované skúškam,<br />

ako práve v týchto časoch. Ceny nafty<br />

letia nahor závratnou rýchlosťou. Poistky sa<br />

z roka na rok zvyšujú. Stúpajú ceny diaľničných<br />

známok a o mýtnom, ktoré „odrovnalo“<br />

nejedného menšieho podnikateľa, ani radšej<br />

hovoriť nebudem. Z druhej strany sme tlačení,<br />

ako ste povedali, stále sa zväčšujúcimi<br />

požiadavkami a nárokmi objednávateľov. Ale<br />

ako to v trhovom hospodárstve funguje, všetko<br />

záleží od objemov. Takže ak si tie objemy<br />

z roka na rok viete plánovať, viete si tiež<br />

plánovať prípadnú obnovu vozového parku,<br />

a tým držať trend s inováciami a neustále sa<br />

meniacimi normami a požiadavkami zákazníkov,<br />

tak môžete rozširovať svoju spoločnosť<br />

a posúvať ju stále vpred.<br />

■■ Je možné mať aj v tomto obore podnikania<br />

nejaký sen, vysnívanú métu?<br />

Predpokladám, že spoločným menovateľom<br />

pri odpovedi na túto otázku by u každého<br />

reálne rozmýšľajúceho dopravcu bolo,<br />

že chce mať úspešnú fungujúcu spoločnosť<br />

s krásnym novým vozovým parkom, spokojnými<br />

zákazníkmi a spokojnými zamestnancami.<br />

V mojom prípade je tu ešte jedna vec,<br />

taká viac-menej osobná výzva, ako spojiť doterajšie<br />

poznatky, skúsenosti a vedomosti<br />

s možnosťou pomôcť iným.<br />

■■ Môžete to konkretizovať?<br />

Mojou dlhodobou víziou je v spolupráci<br />

s mestom Senec zaviesť mestskú hromadnú<br />

dopravu v našom malom rozrastajúcom sa<br />

mestečku. Po vyštudovaní vysokej školy ekonómie<br />

a manažmentu verejnej správy v Bratislave<br />

som mal možnosť nahliadnuť do procesov<br />

a fungovania verejnej správy na úrovni<br />

či už miestnej alebo regionálnej samosprávy,<br />

a vždy bolo mojím želaním spojiť tieto poznatky<br />

s mojím profesijným životom, a tak<br />

prispieť k celkovému zlepšeniu kvality života<br />

v našom meste a v zmysle verejného záujmu<br />

aj blahobytu občanov.<br />

44 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Pracovníkov zabezpečíme<br />

do dvoch hodín<br />

O činnosti personálnej agentúry Largo SK, s. r. o.,<br />

sa s riaditeľkou predaja Mgr. Erikou Dono rozprával publicista Jozef Šucha.<br />

■■ Mohli by ste charakterizovať<br />

činnosť LARGO?<br />

Largo SK, s. r. o., je pracovná<br />

a personálna agentúra, ktorá<br />

vznikla zo spolupráce agentúr<br />

dočasného zamestnávania s nadnárodnou<br />

pôsobnosťou. Bohaté<br />

skúsenosti nášho manažmentu<br />

získané poskytovaním služieb<br />

v oblasti personálneho lízingu<br />

a brigádnikov nás stavajú do pozície<br />

špecialistov v oblasti dočasného<br />

zamestnávania.<br />

Spoločnosť LARGO SK podnikateľom<br />

a firmám flexibilne<br />

zabezpečí pracovnú silu v požadovanom<br />

čase a želanej kvalite.<br />

Naši zamestnanci pracujú<br />

pre klienta na základe požiadaviek,<br />

ktoré si stanoví, ale pracovníci,<br />

ktorých poskytneme, majú<br />

pracovný pomer uzavretý s našou<br />

spoločnosťou. Takto môžu<br />

podnikateľ či firma kedykoľvek<br />

reagovať na meniace sa požiadavky<br />

na trhu práce.<br />

■■ Aké sú základné hodnoty vašej<br />

spoločnosti?<br />

Požadujeme od všetkých svojich<br />

zamestnancov dodržiavanie<br />

základných hodnôt spoločnosti,<br />

ktorými sú zodpovednosť, rešpekt<br />

a zanietenosť.<br />

Dôraz kladieme na zodpovednosť<br />

jednotlivca i celého tímu. Plníme<br />

všetky naše záväzky. Berieme<br />

plnú zodpovednosť za naše<br />

rozhodnutia a činy. S našimi spolupracovníkmi,<br />

zákazníkmi, obchodnými<br />

partnermi a dodávateľmi<br />

rokujeme so vzájomným<br />

rešpektom a citlivo, uvedomujúc<br />

si kultúrnu a sociálnu rozmanitosť.<br />

Rešpektujeme všetkých<br />

jednotlivcov a vážime si ich prínos.<br />

Sme hrdí na to, čo robíme,<br />

a robíme to s nadšením a zanietením.<br />

Zaväzujeme sa dodávať kvalitné<br />

služby. Naše doterajšie výsledky<br />

nás utvrdzujú v správnosti<br />

nastúpenej cesty a sú pre nás<br />

výzvou k neustálemu zvyšovaniu<br />

kvality poskytovaných služieb.<br />

Naším cieľom je stať sa voľbou<br />

číslo jeden pre klientov obsadzujúcich<br />

voľné pozície v ich spoločnosti,<br />

ako aj pre záujemcov hľadajúcich<br />

zamestnanie.<br />

■■ Pre akých klientov zabezpečujete<br />

pracovnú silu?<br />

K našim klientom patria slovenské<br />

i zahraničné spoločnosti<br />

pôsobiace v rôznych odvetviach<br />

hospodárstva. Najbohatšie skúsenosti<br />

máme v elektrotechnickom<br />

a automobilovom priemysle,<br />

kde pracuje 80 % našich zamestnancov.<br />

Špecializujeme na<br />

obsadenie pracovných pozícií<br />

vo výrobe a v logistike.<br />

■■ Čo znamená personálny lízing<br />

a aké sú jeho výhody?<br />

Personálny lízing je výhodný<br />

spôsob prenájmu pracovných<br />

síl pre krátkodobú i dlhodobú<br />

potrebu, ako aj pre výrobu<br />

s veľkými výkyvmi produkcie.<br />

Podstatou je zabezpečenie<br />

požadovaného množstva<br />

a kvalifikácie pracovníkov pre<br />

výkon prác, ktoré potrebuje<br />

objednávateľ zabezpečiť. Personálny<br />

lízing je možné využiť<br />

na všetky pracovné pozície, od<br />

jednoduchších robotníckych až<br />

po vyššie kvalifikované a úzko<br />

špecializované.<br />

Výhody personálneho lízingu<br />

pre klienta spočívajú vo veľkej<br />

flexibilite pracovných síl, komplexnom<br />

odbúraní spracovania<br />

mzdovej a personálnej agendy.<br />

Klienta odbremeníme od pracovnej<br />

zodpovednosti, pracovných<br />

sporov, ako aj prípadných<br />

z toho vyplývajúcich finančných<br />

postihov.<br />

■■ V čom spočíva výhoda brigádnického<br />

servisu?<br />

Poskytuje klientom okrem výhod<br />

charakteristických pre personálny<br />

lízing aj ďalšie výhody:<br />

možnosť dočasného zvýšenia<br />

počtu zamestnancov pri sezónnych<br />

prácach, počas sviatkov,<br />

víkendov, nočných zmien a podobne.<br />

■■ Čo konkrétne ponúkate klientom?<br />

Klientom zabezpečujeme pracovnú<br />

silu podľa ich individuálnych<br />

požiadaviek na zručnosť,<br />

vzdelanie, kvantitu a vek vzhľadom<br />

na charakter vykonávanej<br />

práce. Súčasťou našich<br />

služieb sú aj<br />

zabezpečenia BOZP<br />

školenia, vstupnej<br />

lekárskej prehliadky,<br />

pracovného odevu<br />

a ochranných<br />

pracovných pomôcok<br />

podľa požiadaviek obchodného<br />

partnera.<br />

V rámci spolupráce preberáme<br />

zodpovednosť aj za inzerciu<br />

voľných pracovných pozícií,<br />

uzatváranie zmlúv, dopravu do<br />

zamestnania a ubytovanie, spracovanie<br />

mzdovej a personálnej<br />

agendy a podobne. Samozrejmosťou<br />

pre nás je zabezpečenie<br />

maximálnej stability prideľovaných<br />

pracovníkov. Prostredníctvom<br />

koordinátora zabezpečujeme<br />

každodennú kontrolu dochádzky<br />

zamestnancov a kontrolu<br />

kvality poskytovaných<br />

služieb.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

■■ Na druhej strane, v čom spočíva<br />

ponuka záujemcom o prácu?<br />

Spoločnosť LARGO ponúka<br />

rôzne druhy prác, ale aj<br />

bezplatné poradenstvo v otázkach<br />

týkajúcich sa trhu práce<br />

pre študentov, dôchodcov, absolventov<br />

a nezamestnaných.<br />

Všetkým zamestnancom je<br />

k dispozícii 24 hodín koordinátor,<br />

na ktorého sa môžu s dôverou<br />

obrátiť s otázkami, problémami,<br />

ktoré sa vyskytnú pri<br />

výkone práce. Ponúkame dlhodobý<br />

pracovný pomer, výhodné<br />

finančné ohodnotenie, dopravu<br />

do zamestnania zdarma,<br />

vyplácanie záloh a vzdelávanie.<br />

Klient aj uchádzač o zamestnanie<br />

nás môžu kontaktovať telefonicky,<br />

mailom alebo vyplnením<br />

formulára na našej webovej<br />

stránke.<br />

■■ Hľadáte pracovníkov len na<br />

trhu práce, alebo ich aj školíte?<br />

V Galante a Bratislave organizujeme<br />

školenia pre našich<br />

zamestnancov i nových uchádzačov<br />

o prácu pre všetky segmenty<br />

priemyslu. Disponujeme<br />

školiacim centrom s celkovou<br />

rozlohou viac ako 1 100 m 2 .<br />

Poskytujeme školenia na obsluhu<br />

vysokozdvižného vozíka<br />

a vzdelávanie v oblasti logistiky,<br />

skladovej logistiky a distribúcie;<br />

systémového riadenia<br />

skladu; skvalitňovania procesov<br />

v operatíve; príjmu, výdaja<br />

a kontroly kvality dielov; ABC<br />

analýzy skladu.<br />

■■ Akým spôsobom získavate pracovníkov?<br />

Prostredníctvom náborových<br />

centier, ktoré sú umiestnené<br />

tak, aby sme boli čo najbližšie<br />

k uchádzačom o zamestnanie<br />

a zároveň ku klientom. Máme<br />

vytvorenú úspešnú stratégiu<br />

reakcie na zvýšenie stavu zamestnancov.<br />

Ako benefit poskytujeme<br />

klientom doplnenie<br />

chýbajúceho potrebného počtu<br />

zamestnancov už do dvoch hodín<br />

od zistenia ich potreby. Výrobné<br />

procesy klienta takto nie<br />

sú ohrozené a môže sa bezstarostne<br />

venovať svojej činnosti.<br />

■■ Akú máte spätnú väzbu od<br />

klientov, sú spokojní?<br />

Pri pravidelnom vyhodno covaní<br />

spolupráce klientov s agentúrami<br />

dočasného za mestnávania<br />

sa naša agentúra pravidelne<br />

umiestňuje na prvých pozíciách.<br />

Vážime si túto pozitívnu<br />

odozvu na našu prácu. Ešte viac<br />

si ceníme konštruktívnu kritiku,<br />

ktorá nám pomáha odstraňovať<br />

naše nedostatky a neustále<br />

sa rozvíjať a napredovať.<br />

Všetky podrobnosti o našej<br />

činnosti nájdu záujemcovia na<br />

stránke www.largo.sk.<br />

45<br />

Foto: P. Urbi

Investície<br />

do technológií a logistiky<br />

znamenajú budúcnosť<br />

a konkurencieschopnosť<br />

O aktuálnych výsledkoch uplatnenia a možnostiach prenikania na zahraničné trhy,<br />

východiskách koncepcie rozvoja a faktoroch ďalšieho vývinu martinskej Neografie,<br />

ako aj o vhodnosti a prospešnosti národniarskej profilácie polygrafických edičných<br />

a výrobných aktivít sa náš spolupracovník Ladislav Skrak pozhováral<br />

s generálnym riaditeľom Neografie, a. s., Martin Emanuelom Balažiom.<br />

■■ Martinská Neografia znamená v polygrafickej<br />

podnikateľskej sfére nezanedbateľný<br />

subjekt. Aké pozície zaujíma v európskom polygrafickom<br />

podnikateľskom prostredí a ako<br />

sa jej darí tieto pozície udržiavať a rozvíjať?<br />

Ktoré technologické, objemové a sortimentné<br />

parametre výroby sú jej doménou?<br />

Neografia má vo svojom výrobnom portfóliu<br />

tri základné sortimenty – časopisy,<br />

knihy a katalógy. Z produkcie kníh vyvážame<br />

93,8 % našich produktov na európske<br />

a svetové trhy. Export polygrafických<br />

výrobkov na celkovej našej produkcii tvorí<br />

viac ako 63 %. Vývoz je smerovaný hlavne<br />

do krajín Európskej únie, ako sú Nemecko,<br />

Česká republika, Veľká Británia, Rakúsko,<br />

Holandsko, Poľsko, ale aj do krajín bývalého<br />

východného bloku – Ruska, Ukrajiny...<br />

V európskom polygrafickom podnikateľskom<br />

prostredí patríme medzi väčšie<br />

stredné firmy. Ťažko sa nám porovnáva<br />

veľkosť hlavne s krajinami západnej<br />

Európy, pretože väčšina<br />

z nich je špecializovaná na<br />

tlač, knihárske spracovanie,<br />

resp. balenie a adresovanie.<br />

My máme uzavretý výrobný<br />

cyklus. Sme schopní prijať<br />

a spracovať digitálne dáta,<br />

produkt vytlačiť, knihársky<br />

spracovať, zabaliť a distribuovať<br />

na zákazníkom určené<br />

miesta. Náš ucelený výrobný<br />

cyklus nám umožňuje skracovať<br />

výrobné časy, a tak byť<br />

aj konkurencieschopní oproti<br />

domácim výrobcom v krajinách<br />

nášho exportného záujmu.<br />

Printové média prechádzajú<br />

celosvetovou krízou.<br />

■■ Iste sa nie náhodou hovorí o kríze printovej<br />

informačnej a kultúrnej komunikácie,<br />

a tým aj o redukovaných objemoch polygrafickej<br />

výroby. Ako sa tieto trendy dotýkajú<br />

podnikateľských aktivít vašej Neografie,<br />

resp., ako je možné napomôcť<br />

prekonávať takéto rozpory vývinu? Aké sú<br />

súčasné možnosti Neografie uplatňovať sa<br />

na zahraničných trhoch?<br />

Kríza je spôsobená rôznymi faktormi.<br />

Všeobecne vo všetkých segmentoch polygrafického<br />

výrobného portfólia je to<br />

nástup elektronických médií a nadmerná<br />

kapacita výrobných technológii. Ďalší<br />

faktor je pokles reklamy v printových<br />

médiách. Na tieto dva významné faktory<br />

doplácajú najmä noviny, časopisy a reklamné<br />

tlačoviny. Na pokles predaja kníh<br />

má veľký dosah recesia, s ktorou je úzko spojená<br />

kúpyschopnosť obyvateľstva. Udržať sa<br />

v konkurenčnom boji na európskych trhoch<br />

je dnes hlavnou témou väčšiny tlačiarní.<br />

Tento tvrdý konkurenčný boj prežijú len kapitálovo<br />

silné firmy, s jasnou stratégiou rozvoja<br />

a neustálym zlepšovaním vnútorných<br />

a vonkajších logistických procesov. Dnes je<br />

úplne normálne vyrobiť knihu za desať pracovných<br />

dní. V náš neprospech pri exporte,<br />

oproti domácim výrobcom, hrá čas potrebný<br />

na dopravu. Preto my aj pri nákupe nových<br />

technológii dávame veľký dôraz na kvalitu,<br />

ale aj na rýchlosť a zastupiteľnosť jednotlivých<br />

výrobných zariadení. Našou veľkou<br />

konkurenčnou výhodou je už spomenutý<br />

výrobný cyklus, ktorý skracuje výrobné časy<br />

o prevozy medzi viacerými závodmi, ktoré<br />

nemajú všetky výrobné zariadenia.<br />

■■ Martinská Neografia vždy držala krok<br />

s dobou aj v otázke výrobných technológií<br />

a strojného vybavenia. Ako sa zúročujú<br />

vaše značné a aktívne investície<br />

do modernizácie polygrafickej výroby a rozširovania<br />

vlastných výrobných kapacít? Aké<br />

sú špecifiká pracovných pomerov v Neo grafii<br />

– z hľadiska kvalifikovanosti a počtu zamestnancov,<br />

ale aj z hľadiska možností spoločenského<br />

vyžitia, zdravotnej starostlivosti, vzdelanostného<br />

vývinu a podobne?<br />

V súčasnosti zamestnávame viac ako 700<br />

zamestnancov. Za posledné 2 – 3 roky sme<br />

prešli zásadnou reštrukturalizáciou ľudských<br />

zdrojov. Došlo k zníženiu počtu zamestnancov<br />

o viac ako 20 percent pri zachovaní<br />

tržieb za vlastné výrobky. Ak chceme<br />

udržať krok s konkurenciou, musíme<br />

neustále investovať do nových technológií,<br />

vzdelania ľudí a vylepšovania vnútorných<br />

logistických procesov. V minulom roku<br />

sme zorganizovali pre viac ako 90 percent<br />

našich zamestnancov, napr. školenia na<br />

vylepšenie pracovných zručností pri práci<br />

s počítačmi. Pripravujeme investíciu výstavby<br />

nového závodu v priemyselnej zóne.<br />

Presun z centra mesta do nového závodu,<br />

ktorého vnútorná logistika bude zodpovedať<br />

novým trendom v organizácii<br />

výroby, prinesie ďalšie znižovanie<br />

prevádzkových nákladov<br />

a zvyšovanie našej konkurenčnej<br />

schopnosti. Výstavba nového závodu<br />

bude znamenať aj nákup<br />

nových strojných zariadení. Celá<br />

táto investícia smeruje k udržaniu,<br />

resp. k ďalšiemu rozvoju<br />

polygrafie v našom regióne.<br />

Prostriedky na investičnú výstavbu<br />

si musíme zabezpečiť sami,<br />

bez podpory nášho štátu, pretože<br />

nie sme zahraničná firma, a tak,<br />

žiaľ, nevytvoríme ani žiadne nové<br />

pracovné miesta. „Len“ udržíme<br />

zamestnanosť v priemysle, ktorý<br />

má v európskom priestore 20-<br />

percentný prebytok kapacít. <br />

46 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Nové knihy<br />

Nové knihy<br />

Milan Stano<br />

Slovensko v anekdotách<br />

Vydavateľstvo štúdia humoru, satiry atď., Bratislava,<br />

2011, 280 s.<br />

Milan Stano patrí<br />

k autorom, ktorým<br />

je blízky žáner humoru.<br />

Má rád nielen<br />

súčasný humor, ale<br />

vie načrieť aj do humoru<br />

našich predkov.<br />

Tak to urobil<br />

aj v prvej časti „encyklopédie<br />

anekdot,“<br />

knihy, v ktorej<br />

sa vybral na púť po<br />

slovenských mestách<br />

a dedinách, aby zmapoval, čomu sa ich<br />

obyvatelia smiali, na čom sa zabávali v krčmách<br />

pri poháriku či pri rozličných rodinných<br />

udalostiach, alebo pri driapaní peria,<br />

šúpaní kukurice, dožinkách a pod. Autor<br />

sa vyše štyridsať rokov túlal po Slovensku<br />

nielen s farbami, paletou a stojanom, ale<br />

okrem maľovania mal uši otvorené pre ľudové<br />

príbehy a anekdoty, ktoré mu ľudia pri<br />

stretnutiach rozprávali. Tak vznikal v jeho<br />

ateliéri rozsiahly archív vtipov, anekdot<br />

a žartov. Keď začal vydávať časopis Kocúrkovo,<br />

do archívu sa dostalo aj veľa príspevkov<br />

od dopisovateľov a archív sa rozrástol<br />

do nevídaných rozmerov. To bola studnica,<br />

z ktorej čerpal materiály aj pre svojrázny zemepis<br />

Slovenska, ktoré sa vo svojej histórii<br />

nielen trápilo, ale biedu odľahčovalo aj humorom.<br />

Milan Stano staval nielen na vlastných<br />

poznatkoch, ale nadviazal aj na historické<br />

semená slovenského humoru. Oslovil<br />

aj viacerých priateľov a známych, ktorí mu<br />

pomohli doplniť rukopis o anekdoty pochádzajúce<br />

zvyčajne z regiónu, v ktorom žili,<br />

alebo odkiaľ pochádzali. Autor zaradil do<br />

zbierky zväčša ľudový humor, ako najväčšmi<br />

charakterizujúci nášho človeka. Anekdoty<br />

koncipoval na základe abecedného zoznamu<br />

obcí. Začínal anekdotami v Ábelovej<br />

a skončil v Župčanoch. Na základe humoru<br />

sa mu podarilo dostať do knihy aj povahové<br />

zvláštnosti ľudí z jednotlivých regiónov, rozlíšiť<br />

humor zo západu Slovenska od humoru<br />

východoslovenského, no aj rozdiely medzi<br />

mestským a dedinským humorom. Autor<br />

rozpätie slovenského humoru obsiahnutého<br />

v knihe odhaduje na stopäťdesiat či dvesto<br />

rokov. Naším poznaním z čítania knihy<br />

je, že viaceré „fúzaté“ anekdoty sú rovnako<br />

smiešne aj teraz, hoci prvý smiech zaznel už<br />

dávno. Aj to je dôkaz, že humor nestarne,<br />

žiaľ, starnú iba ľudia.<br />

Slavo Kalný<br />

Svedkovia mojej doby<br />

Vydavateľstvo Marenčin PT, Bratislava, 2011,<br />

237 s.<br />

Autor patrí k nestorom<br />

modernej<br />

slovenskej literatúry<br />

faktu. Jeho korene<br />

sú v žurnalistike,<br />

preto aj v jeho knihách<br />

možno identifikovať<br />

črty reportáže<br />

obohatené o znaky<br />

literatúry faktu.<br />

V najnovšej knihe<br />

nachádza tému v samom<br />

sebe. Preto prvá časť knihy (Proti prúdu<br />

času) má výrazný charakter autobiografie:<br />

„Za polstoročie sa mi nazbieralo bohatstvo<br />

zážitkov a stretnutí. Keďže som nestál<br />

pod ostreším, a kadečo preskákala aj moja<br />

rodina, obzrel som sa aj za svojím životom.“<br />

V knihe prezrádza čosi o koreňoch rodu,<br />

o rodisku, o detstve a mladosti, o postavách<br />

a postavičkách, ktoré sa mu vryli do pamäti<br />

a sú kamienkami v mozaike textu. Cez ne<br />

charakterizuje dobu, v ktorej žil a veľa v nej<br />

zažil. Píše o redakcii Smeny, kde po absolvovaní<br />

novinárstva (jeden z prvých štyroch<br />

absolventov) začínal ako mladý reportér, čo<br />

mu umožnilo veľa stretnutí so zaujímavými<br />

ľuďmi, často kontroverznými. No takéto<br />

stretnutia bývajú najzaujímavejšie, pretože<br />

v nich dochádza ku konfrontácii názorov za<br />

„rozhodovania“ čitateľov. Miesto v knihe má<br />

aj Kalného nútený odchod z redakcie, ktorý<br />

nastal s nástupom „normalizácie“ po roku<br />

1970. Autor sa vracia aj k hrdinom svojich reportáži.<br />

Teraz však reportáž vidí z nadhľadu<br />

a môže spomenúť či vysvetliť, čo bolo za jej<br />

vznikom. Druhú časť knihy tvoria Prípady.<br />

Ide o biografické portréty ľudí, ktorých autor<br />

poznal, alebo sa s nimi bezprostredne stretol.<br />

Juraj Kadlec (prípad študenta futbalistu<br />

vylúčeného pre názory zo štúdia), Ferdinand<br />

Daučík (prípad futbalového trénera), Laco<br />

Bielik (prípad fotoreportéra, autora fotografie<br />

muža pred hlavňou sovietskeho tanku), Ota<br />

Plávková (prípad nekonformnej novinárky<br />

z roku 1968), Ladislav Mňačko (prípad komunistického<br />

novinára, ktorý časom našiel<br />

správnu cestu), Bohuš Chňoupek (prípad novinára<br />

a normalizačného ministra zahraničných<br />

vecí) a ďalšie prípady. A napokon aj prípad<br />

autorovho predčasne tragicky zosnulého<br />

syna, výtvarníka Igora Kalného. Slavo Kalný<br />

nám v knihe predstavil celú plejádu „svedkov<br />

jeho doby“. Nikoho neodsúdil, necháva<br />

na čitateľovi, aby si urobil vlastný úsudok.<br />

Daniel Hupko – Ivana Janáčková –<br />

– Jozef Tihányi<br />

Koniec starých čias<br />

Vydavateľstvo KT, Komárno a SNM–Múzeum<br />

Červený Kameň, 2011, 203 s.<br />

História jednotlivých<br />

šľachtických<br />

rodín žijúcich na<br />

Slovensku nie je<br />

doteraz komplexne<br />

spracovaná. Preto<br />

prínosom do tejto<br />

tematickej oblasti<br />

je aj publikácia, ktorá<br />

si kladie za cieľ<br />

predstaviť pálfiovský rod sídliaci na hrade<br />

Červený Kameň a panstvách v Smoleniciach,<br />

Budmericiach, Cíferi a Malom Mágeri.<br />

Za hraničné momenty rodu s dávnymi<br />

koreňmi si autori vymedzili roky 1848–<br />

1948, keď poslední Pálfiovci odišli zo Slovenska<br />

predovšetkým do Rakúska. Publikácia<br />

je výsledkom päťročného výskumu<br />

v slovenských a moravských archívnych<br />

fondoch a múzejných zbierkach. Autorom<br />

sa podarilo zhromaždiť unikátne poznatky<br />

zo života rodu a obohatiť ich o veľavravné<br />

dobové dokumenty a fotografický mate riál.<br />

Tým čitateľom priblížili osudy viacerých<br />

príslušníkov šľachty. Materiály vypovedajú<br />

nielen o ich detstve, nadobúdaní vzdelania,<br />

ale aj o záľubách či všedných i nekaždodenných<br />

udalostiach, ako boli svadby<br />

a pod. Dozvieme sa, že vzdelanie patrilo<br />

k základným potrebám príslušníkov rodu<br />

už od detstva. Vštepovali im to domáci učitelia,<br />

ktorí ich vyučovali nielen po nemecky,<br />

ale aj francúzsky, anglicky i latinsky. Samozrejmosťou<br />

bolo aj vyučovanie etiky, najmä<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

vzťahu k umeniu, čo v deťoch vzbudilo záujem<br />

o zbieranie umeleckých predmetov<br />

a lásku ku knihám. Výsledkom boli mnohozväzkové<br />

knižnice či umelecké artefakty<br />

popredných maliarov, sochárov či výrobcov<br />

nábytku zdobiace interiéry. Viacerí príslušníci<br />

pálfiovského rodu boli zruční kresliari<br />

snažiaci sa o portrétnu tvorbu či pokúšajúci<br />

sa zachytiť kresbou okolie. Pálfiovci<br />

radi cestovali, mali radi zvieratá, obľubovali<br />

kone i psov. Viaceré fotografie členov rodiny<br />

v divadelných kostýmoch prezrádzajú<br />

lásku k divadlu a ochotníckym predstaveniam,<br />

ktoré patrili k životu na hrade či<br />

v kaštieľoch. Záver publikácie patrí fotogalérii<br />

portrétov príslušníkov rodu, čo čitateľovi<br />

pomôže v lepšej orientácii pri poznávaní<br />

jednotlivých členov rodiny.<br />

<br />

Ivan Szabó<br />

47

Literatúra<br />

PÍSANIE JE VŽDY ŤAŽKÁ VEC<br />

Jaroslava Blažková (1933) – prozaička, autorka kníh pre detských čitateľov, novinárka, vydavateľská redaktorka. Literárne<br />

úspechy dosiahla už v šesťdesiatych rokoch, no po obsadení Česko-Slovenska v auguste 1968 emigrovala do Kanady. Na Slovensku<br />

jej knihy začali opäť vychádzať až po novembri 1989. Rozhovor pripravil Ľuboš Jurík.<br />

■■ Odísť do exilu s vedomím, že už sa nikdy nemusíte vrátiť, popretŕhať<br />

vzťahy, odrezať korene, preskočiť biely kriedový kruh... To musí<br />

byť vážne a ťažké rozhodnutie – pre vás o to ťažšie, až tragické, že ste<br />

boli úspešná spisovateľka, mali ste za sebou knihy, ktoré vám získali<br />

slávu, mali ste priateľov a ďalšie literárne plány. August 1968 všetko<br />

zmenil: po okupácii vojskami Varšavskej zmluvy ste sa rozhodla emigrovať.<br />

V akom duševnom rozpoložení ste odchádzali?<br />

Vo vašej otázke je najpodstatnejšie slovo nikdy. Zopakujem to<br />

slovo: nikdy! Dni bežali a tu zrazu na balkóne nášho bytu na milej<br />

Klemensovej ulici v Bratislave stáli moji rodičia a sestra, kývali<br />

nám a mne bolo jasné, že už ich nikdy neuvidím. Takisto ako neuvidím<br />

dunajské nábrežie, celú moju Bratislavu. Cítila som, ako sa<br />

mi srdce mení na kameň, kameň, ktorý sa zachytáva v hrudi a už<br />

sa nikdy neroztopí. Vlastne tam ešte stále je zvyšok...<br />

■■ Ako sa rodilo rozhodnutie emigrovať?<br />

Rozhodnutie urobil môj manžel. Nikdy už nechcel znovu prežívať<br />

päťdesiate roky. Jeho priateľom bol literárny vedec Záviš Kalandra,<br />

jeden z prvých, ktorého popravili. Iným jeho priateľom bol<br />

Eugen Loebl, ktorý bol vo väzení dvanásť rokov. Dušan chcel ďalej<br />

vedecky pracovať a vedel, že v novej situácii by nemohol. Ani deti<br />

by sa nedostali do škôl. A ja by som takisto nemohla písať ako prv.<br />

Musela som teda súhlasiť, ale pociťovala som to ako pohreb môjho<br />

života. Môj manžel vzápätí dostal pozvanie od Torontskej univerzity,<br />

aby tam prišiel prednášať. Zaujímavé je, že o dve hodiny, keď<br />

už telegraficky Toronto prijal, sa ozvali Švédi s tou istou ponukou.<br />

Tie dve hodiny rozhodli o celej našej budúcnosti. Pretože som milovala<br />

Selmu Lagerlofovú, bola by som radšej žila vo Švédsku. Bola<br />

to Európa...<br />

■■ Vráťme sa do rokov päťdesiatych, keď sa formovala vaša novinárska<br />

kariéra aj literárna dráha. Už v roku 1950 ste začali pracovať v rozhlase<br />

– popritom ste študovali na FFUK v Bratislave, v roku 1954 ste sa<br />

stali redaktorkou denníka Smena. Už vtedy ste mali konflikty s mocou:<br />

v roku 1956 vás z politických dôvodov z redakcie prepustili a až po<br />

miernom politickom uvoľnení v roku 1958 sa prestal na vás vzťahovať<br />

publikačný zákaz. Boli ste členkou Generácie 56, ktorá sa formovala<br />

po odhalení kultu osobnosti. Bola medzi vami spolupatričnosť či vládla<br />

konkurencia?<br />

Nepovedala by som, že sme boli skupina. Spájal nás iba dátum<br />

narodenia a pocit nemožnosti režimu. Keď vznikol časopis mladých<br />

Mladá tvorba, povyťahovali sme zo zásuviek riskantné texty<br />

a už to bežalo. Na žiadnu konkurenciu sa však nepamätám.<br />

Myslím, že sme si dosť žičili, len sme vždy tŕpli, či vyjde ďalšie<br />

číslo. Zhodou okolností som hneď v prvom čísle mala poviedku<br />

s názvom Keby prišli. Bola to malá ironická utópia o Slovensku,<br />

ktoré obsadili Američania, a najväčší súdruhovia sa okamžite preporodili<br />

na amerikanofilov. Ako je známe, neboli to Američania,<br />

čo k nám vtrhli, a súdruhovia sa mohli ďalej veselo baliť do sovietskych<br />

kabátov. Boli sme prekvapení, že poviedka prešla cenzúrou.<br />

■■ Aká atmosféra vládla v denníku Smena?<br />

Pracovali tam samí mladí ľudia, no vedomie, že nad nami vládne<br />

prísny Ústredný výbor Československého zväzu mládeže, nám<br />

zväzoval ruky. Spomínam si, ako som sa s novými knihami ponáhľala<br />

(pracovala som v kultúrnej rubrike), aby som ich prečítala<br />

z večera do rána a kým sa vrchnosť zobudila a určila líniu, už sme<br />

mali v novinách recenziu, že kniha je skvelá a prečo. Šéfredaktora<br />

si predvolali na koberček a mne pribudol čierny bod. Keď sa mi<br />

takýchto bodov nazbieralo, predvolali na koberček mňa a už som<br />

letela – pre nespoľahlivosť! Keď som si tie scény po rokoch premietla,<br />

videla som, že súdruhovia mali vlastne pravdu. Bola som<br />

muška-dobrodružka a spoľahlivá som nebola!<br />

■■ Takže ste dva roky strávili v robotníckom, ako sa vtedy vravelo,<br />

budovateľskom prostredí...<br />

Áno. Nasledovala púť za novým zamestnaním. Uchádzala som<br />

sa medzi iným o miesto robotníčky v botanickej záhrade a zodpovedný<br />

činiteľ mi smutne oznámil: s vaším kádrovým posudkom<br />

vás nemôžeme prijať. My tu máme mnoho vzácnych rastlín a vy<br />

by ste ich mohli poškodiť! Stála som s otvorenými ústami a napokon<br />

som povedala: Súdruh, človeku by som mohla ublížiť, ale<br />

tulipánom nikdy! Napokon ma zamestnalo Mestské záhradníctvo<br />

okrasných a pohrebných služieb.<br />

■■ Prišiel odmäk a pomery sa menili... Váš literárny debut, novela Nylonový<br />

mesiac (1961), akoby bol textom z iného sveta – pravda, v porovnaní<br />

s tým, čo v tom čase vychádzalo. Bez pátosu, bez sentimentality,<br />

bez budovateľského schematizmu, najmä postava hlavnej hrdinky<br />

architektky Vandy priam dýcha človečinou. Nylonový mesiac mal<br />

mimoriadny úspech (neskôr vznikol aj celovečerný film) a získal vám<br />

veľkú popularitu...<br />

Mala som svojím spôsobom veľké šťastie. Časopisy, ktoré dostali<br />

písomný príkaz z Ústredného výboru KSČ, aby moje práce<br />

neuverejňovali, v uvoľnenej atmosfére tento príkaz ignorovali a ja<br />

som písala a uverejňovala. Čoskoro som mohla odísť na voľnú<br />

nohu, písaním som sa uživila. Onedlho som do vydavateľstva odovzdala<br />

rukopis Nylonového mesiaca. Vtedy si ma zavolal jeden<br />

funkcionár strany a mal ku mne clivý prejav: povedal, že knižka je<br />

dobrá, ale má vážny nedostatok a ak ho neopravím, rukopis nemôže<br />

vyjsť. Ten nedostatok bol evidentný: v Nylonovom mesiaci nebolo<br />

vidieť a cítiť vedúcu úlohu komunistickej strany. Nuž, vidieť<br />

ani cítiť ju nebolo, pretože som ju tam nevložila. Varovanie však<br />

na mňa zapôsobilo. Bola som zo Smeny navyknutá, že na podobné<br />

pokyny sa materiály škrtali, prepisovali alebo priamo vyhadzovali.<br />

Bola som zrelá, aby mi knižka vyšla, a tak som do rukopisu pripísala<br />

unaveného súdruha, celého sivého od dymu porád. Býval na<br />

Vandinej chodbe a z času na čas sa s ňou pozdravil a spýtal sa jej,<br />

ako sa má. To bol reprezentant vedúcej úlohy strany. Sama som<br />

tou opravou nijak zvlášť netrpela, také boli časy. Redaktori vo vydavateľstve<br />

Slovenský spisovateľ sa nad vylepšením dosť nasmiali,<br />

no kniha vyšla. Nylonový mesiac mal okamžitý úspech, hneď<br />

vyšli tri ďalšie vydania, v ktorých už ani ten schôdzami utrápený<br />

súdruh nebol. Kniha hneď vyšla v Prahe, vo Varšave, Viedni, v Budapešti<br />

a mnohých ďalších krajinách.<br />

■■ Ako ste ten rozruch prežívali?<br />

Keď vyjde prvotina, je to asi vždy rovnaké: autor je ohúrený,<br />

nevie sa nabažiť zážitku, že jeho kniha skutočne vyšla. U mňa sa<br />

úžas násobil aj nečakaným úspechom. Keď som text písala, nemyslela<br />

som na žiadne literárne novosti. Písala som, mohlo by sa<br />

povedať, ako mi zobák narástol. Vandu som si vysnívala ako opak<br />

seba a celý príbeh – ako sa niekedy v úvodoch píše – nezobrazuje<br />

žiadne skutočné osoby a prípadné zhody sú celkom náhodné.<br />

Mohli by sme si však prečítať Freuda a možno by sme dospeli<br />

k inému výsledku. To však už by bola hádanka pre literárnu<br />

vedu, autor nemusí všetko na seba prezrádzať. V dobovej kritike<br />

sa ozvali aj hlasy, že kniha nezodpovedá socialistickým pravidlám<br />

a že je de facto mládeži neprístupná. O niečo neskôr mi mladí ľu-<br />

48 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Literatúra<br />

dia povedali, že Nylonový mesiac čítali pod lavicami a že im bol<br />

šitý na telo. Na jednej z mnohých debát v istej bratislavskej škole<br />

sa rázne ozvala dcéra vtedajšieho vedúceho tajomníka strany Karola<br />

Bacílka s odkazom, že jej otcovi sa kniha nepáči a že by som<br />

mala o tom rozmýšľať. Nuž, súdruh Bacílek mal smolu, pretože<br />

kniha už bola vytlačená a rozchytaná. Zato som rozmýšľala o ňom,<br />

a keď si to aj po polstoročí pamätám, tak to bolo rozmýšľanie neúctivé.<br />

■■ Aj ďalšia vaša kniha Jahniatko a grandi (1964) mala veľký čitateľský<br />

ohlas, pochvalne ju prijala aj kritika. Príbehy mladých ženských<br />

hrdiniek, ich odvážne postoje k zaužívaným konvenciám, narúšanie<br />

schém, búranie mýtov, erotické vzťahy medzi mužom a ženou<br />

– to všetko vyvolalo vzrušujúce diskusie, dokonca aj mimoliterárne.<br />

S odstupom času, najmä vis a vis erotike v postmodernistickej literatúre,<br />

pôsobí vtedajšia polemika<br />

k týmto témam – a k vašej knihe –<br />

takmer úsmevne, no vtedy to také<br />

zábavné nebolo. Môžete povedať,<br />

do akej miery sa vaše literárne hrdinky<br />

stotožňovali s vašimi názormi,<br />

s vašimi skúsenosťami?<br />

V tejto knihe boli uverejnené<br />

poviedky, ktoré vznikali<br />

niekoľko rokov, zachytila som<br />

osudy ľudí mne blízkych vrátane<br />

členov rodiny, hoci žiaden<br />

sa v nich nepoznal. Dosť ma to<br />

prekvapilo, pretože som očakávala<br />

urazené tváre a výčitky,<br />

najmä od svojej mamičky, no<br />

vôbec, ale vôbec sa v knihe nepoznala.<br />

Kritika z veľkej väčšiny<br />

poviedky dobre prijala a čitatelia,<br />

až na tých, ktorí písali<br />

rozhnevané listy do Kultúrneho<br />

života, ma prijali tiež. Ale s Kultúrnym<br />

životom som mala nervujúci<br />

zážitok, pretože časopis<br />

otvoril diskusiu s názvom: Je<br />

Blažková nemorálna? Viem, že<br />

som časopis otvorila, keď som<br />

sa vracala z nákupu, a po tom<br />

titule mi naskočila husacia koža<br />

– Bože môj, čo povedia moje<br />

deti? Moje deti neboli vo veku,<br />

keď by čítali Kultúrny život,<br />

no ja som tým titulkom nebola<br />

nadšená. A ešte menej rozčúlenými<br />

hlasmi čitateliek staršej<br />

generácie, ktoré kričali, že čosi<br />

také sa v slovenskej literatúre<br />

vydávať nemá. Ostňom do morálnych<br />

duší bola najmä Poviedka<br />

plná snehu, v ktorej sa mladé<br />

dievča s nadšením sťahuje do skromného záhradného domčeka<br />

z preplnenej rodičovskej domácnosti. Celé sťahovanie v snehu<br />

do vŕšku na Magurskej ulici je pre ňu udalosťou, a keď si ukladá<br />

zopár vlastných krámov, nečakane ju navštívi jej milý. Spolu tam<br />

prežijú nie veľmi podarené erotické dobrodružstvo. Dnešný čitateľ<br />

by padol do hlbokých rozpakov – akýže tam sex? Aká erotika?<br />

Morálne kódy sa od tých čias neuveriteľne zmenili, niekedy možno<br />

– myslím si ja – nie k lepšiemu...<br />

■■ Súbežne s vašou tvorbou pre dospelého čitateľa ste písali aj pre<br />

deti, pre mladé a dospievajúce čitateľky. Dokonca detská literatúra<br />

bola v tom čase bohatšie zastúpená ako vaše poviedky a novely<br />

pre dospelých – už v roku 1961 vyšla prvá kniha s detskou tematikou<br />

Tóno, ja a mravce, o rok neskôr hneď dve knihy – Ostrov kapitána<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Hašašara a Ohňostroj pre deduška. V roku 1965 to bola knižka Daduška<br />

a Jarabáč, v roku 1967 Ako si mačky kúpili televízor – táto knižka<br />

mala mimoriadna úspech, preložili ju takmer do všetkých európskych<br />

jazykov – a v roku 1969 Rozprávky z červenej ponožky. Po odchode do<br />

emigrácie ste prestali písať pre detského čitateľa... a pokračovali ste<br />

až po dlhej odmlke.<br />

Áno, začiatkom 60. rokov vyšli knižky Tóno, ja a mravce,<br />

Ostrov kapitána Hašašara, napokon Ohňostroj pre deduška – ten<br />

bol poctený Andersenovým čestným uznaním v Madride. Cena<br />

neprinášala finančnú odmenu, odmenou mala byť cesta do Madridu,<br />

no akýsi zaslúžilý súdruh, ktorý ma chcel ochrániť pred zhubným<br />

kapitalizmom, išiel obetavo do Madridu za mňa. Potom až<br />

v roku 1969 vyšli Rozprávky z červenej ponožky, tie mali smutnožartovný<br />

osud. Kniha získala cenu vydavateľstva Mladé letá, no<br />

ledva sa zjavila na pultoch, po udalostiach „návštevy bratov v tankoch“,<br />

bola zakázaná a stiahnutá,<br />

aby ju zošrotovali. Priatelia<br />

z vydavateľstva ma upokojovali,<br />

že na zošrotovanie veľa toho<br />

nezostalo, náklad bol takmer<br />

rozobratý. Posledná knižka,<br />

ktorú som písala na našich posledných<br />

prázdninách na Slovensku,<br />

bola Mačky vo vreci na<br />

objednávku Zorničky. Ešte taktak<br />

stihla vyjsť. V knižnej podobe<br />

sa potom objavili o 22 rokov<br />

neskôr v nakladateľstve Kvety<br />

Daškovej. Podobný osud stihol<br />

aj ďalšiu knihu Môj skvelý brat<br />

Robinzon, ktorého som dlho<br />

považovala za svoju najlepšiu<br />

knižku. Je to príbeh dospievajúceho<br />

chlapca v tesnom objatí<br />

Bratislavy a dobových nešvárov.<br />

Dunajská ulica, Ondrejský cintorín,<br />

dunajské nábrežie vytvárajú<br />

dejisko pre smoliara Budyho,<br />

aj jeho „skvelého brata Robinzona“<br />

a jeho žiarivej Dorotky,<br />

s ktorou sa zoznámia, keď<br />

objednávala veniec pre otca,<br />

ktorý skončil život skokom<br />

z obloka. Prečo, začo, sa v texte<br />

výslovne nehovorí, no je jasné,<br />

že v tom bol motív politický.<br />

Príbeh je plný „študáckeho“ jazyka,<br />

komických príhod týchto<br />

dvoch Bratislavčanov. Próza získala<br />

cenu Najlepšej knihy roka<br />

(Mladé letá), ale už nestačila zarezonovať<br />

medzi čitateľmi. Len<br />

čo som si cenu prevzala, knižka<br />

bola stiahnutá a mala byť zošrotovaná.<br />

Tento jej osud som skutočne<br />

ľutovala, bola písaná s mimoriadnou láskou k mladým ľuďom<br />

a môjmu mestu na Dunaji.<br />

Foto: T. Singer<br />

■■ Spisovateľ, ktorý píše pre deti, zvyčajne čerpá zo svojich zážitkov,<br />

z detstva, z dospievania, zo spomienok na bezstarostné roky. Aké ste<br />

mali detstvo?<br />

Nádherné a strašné. Nádherné tým, že som vyrastala v záhradách<br />

a záhrada je pre mňa kus živého raja, ľuďom darovaná ako<br />

milosť. Zbožňujem všetko, čo rastie zo zeme: egrešové kríky, trávu,<br />

kôpor, jazmín, rebarboru, majorán, sirôtky, kaleráby. Radujem sa<br />

z upravených hliadok disciplinovaných tulipánov, tak isto ako zo<br />

strapatých záhradiek popri dedinských domcoch, v ktorých podvečer<br />

tak voňajú klinčeky... Keď sme dostali prvý byt, môj starší<br />

syn mal už päť rokov, nemali sme ani stoličku. Vtedy som dostala<br />

49

Literatúra<br />

prvý väčší honorár. Povedala som svojmu mužovi: čože tam stoličky,<br />

ja idem kupovať záhradu! Mala som utkvelú predstavu, že<br />

moje deti musia vyrastať v záhrade. Pretože som bola príliš dychtivá<br />

a neskúsená, kúpila som kúštik pôdy v Trnávke, kadiaľ tiahli<br />

všetky splodiny bratislavských fabrík. Čiže: predať túto záhradu,<br />

počkať si na ďalší väčší honorár a opäť – žiadne stoličky, firhangy,<br />

knižnice, ale kúpiť inú záhradu, tentoraz perfektnú, na kolibských<br />

vŕškoch. Že tam nebola studňa, som hneď nezbadala, no podobné<br />

drobnosti si kupec v eufórii nevšimne. Tam sme potom s deťmi<br />

chodili a prežívali mnoho blažených chvíľ. Samozrejme som o záhradu<br />

prišla, tak ako o všetky statky pozemské. No tých mi nebolo<br />

tak ľúto. Že som prišla o svoj jazyk, bol zásah smrteľný.<br />

■■ Hovorili sme už o vašej tvorbe, ale nespomínali sme vaše pôsobenie<br />

v emigrácii. V Toronte ste písali texty pre malé divadielka, ale mám<br />

dojem, že o tom nerada rozprávate...<br />

Nemýlite sa. Nebolo to dobré obdobie a literárne textíky sa ocitli<br />

v neveľmi žičlivom prostredí. Všetko sa zmenilo, keď sa do Toronta<br />

prisťahovali manželia Škvoreckí. Húževnatá a neudolateľná<br />

Zdena Škvorecká si vymyslela, že bude nakladateľkou a k úžasu<br />

mnohých sa ňou aj stala. Pod jej vedením prišli na svet viac ako<br />

dve stovky rukopisov. Boli medzi nimi autori v emigrácii, no najvzácnejšie<br />

boli texty od autorov, často tých najlepších, doma prenasledovaných:<br />

Václava Havla, Ludvíka Vaculíka, Ivana Klimu,<br />

Alexandra Klimenta, Bohumila Hrabala, Evy Kriseovej a samozrejme,<br />

všetky knihy Josefa Škvoreckého a jeho ženy, ktorá písala<br />

pod menom Salivarová. Zo Slovenska bola najzaujímavejšia kniha<br />

Hany Ponickej Lukavické zápisky. Sama som sa motala okolo<br />

a a tu a tam pomohla, neskôr som viedla krajanský týždenník<br />

Nový domov. Škvoreckí pre mňa znamenali veľa, nekonečne pracovitá<br />

Zdena a nekonečne dobrý, láskavý človek Josef Škvorecký.<br />

Priatelili sme sa intenzívne, pravidelne k nám prichádzali do<br />

vzdialenej osady Cedarville sláviť Silvestra, s mojou chýrnou kapustnicou<br />

a dačím čírym vo fľaši. Tiež sme sa tam stretávali v lete,<br />

na skosenej lúke pod jabloňou, malom pikniku s vínom, do ktorého<br />

padali priesvitné kvasné mušky. To boli tie jasné momenty<br />

bez domova. Mnoho pre mňa znamenala aj Eva Limanová, s ktorou<br />

sme sa letmo poznali z Prahy, no v Toronte sme strávili roky<br />

intenzívneho priateľstva. Jej smiech a slovné hračky ma spoľahlivo<br />

držali nad vodou. Jej som tiež venovala moju poslednú knihu<br />

Happyendy. Inak, priateľstvá v emigrácii neboli ľahká vec, staršie<br />

generácie nás všetkých podozrievali z komunizmu a my sme zase<br />

nerezonovali so staromilským, krojovaným hurávlastenectvom.<br />

Mali sme za sebou celkom inú ľudskú i literárnu skúsenosť.<br />

■■ Udalosti v novembri 1989 zmenili politickú a spoločenskú atmosféru<br />

v našich životoch zmenili všetko – a zmenila sa aj politická a ideologická<br />

mapa sveta. Ako ste reagovali na tieto prevratné zmeny?<br />

Ako všetci. Sprvu sme nemohli uveriť, že ten neporaziteľný<br />

ruský kolos sa rozpadne ako domček z karát. A opakovali sme<br />

si jeden zo sloganov, ktorý študenti v eufórii roku 1968 písali na<br />

steny: „So Sovietskym zväzom na večné časy, ale ani o hodinu dlhšie!“<br />

Teraz prišiel ten koniec večnosti a všetci sme ohúrení sledovali<br />

pád našej, tiež večnej „rodnej strany“. Ešte dnes, keď si spomeniem<br />

na tie dni, sa chvejem. Áno, to bola história. A my v nej.<br />

Kanadský konzulát pozval manželov Škvoreckých do Prahy a mňa<br />

s nimi. Zašli sme si aj do Bratislavy, hoci svojich rodičov som nezastihla.<br />

Ležali obaja v lamačskom urnovom háji. Na Univerzite<br />

Komenského, kde mal Josef Škvorecký prednášku, niekto z publika<br />

položil otázku aj mne. A ja som takmer zamdlela, hoci nie som<br />

zamdlievací typ. Nemohla som prehovoriť ani slovo, vlna emócie<br />

bola nesmierna.<br />

■■ Ak by sme mohli hovoriť o vašom návrate do slovenskej literatúry,<br />

tak treba spomenúť reedície vašich detských kníh, ale aj výber z poviedkovej<br />

tvorby, najmä však knihu poviedok Svadba v Káni galilejskej<br />

(2001). Ako sa vaše knihy dostali zase medzi slovenských čitateľov?<br />

Na moje veľké šťastie v Bratislave už pôsobilo nakladateľstvo<br />

Aspekt a dve zázračné Jany – Juráňová a Cviková. Tie sa ujali mojich<br />

prác. Ako prvý vyšiel Nylonový mesiac a poviedky Jahniatka<br />

a grandi pod nie najlepším titulom ...ako z gratulačnej karty. Nasledoval<br />

môj veľkolepo plánovaný opus Svadba v Káni galilejskej,<br />

ktorý mal už niekoľko sto strán. Zamýšľala som ho ako satiru na<br />

socialistické mravy. No dĺžku som nezvládla a bolo mi jasné, že satira-nesatira,<br />

to už je uzatvorená kapitola. Zoškrtala som teda text<br />

na tú časť, ktorú som kedysi mienila ako filmový scenár, a k nej<br />

som pridala poviedky z kanadského prostredia. Písanie nie je<br />

ľahká vec, a o to ťažšia je v cudzine. Stále som mala čosi rozrobené,<br />

no niekedy sa mi videlo, že mám odzvonené, že to ďalej už<br />

neviem. Môj dávny a vytrvalý priateľ, profesor Milan Jurčo, ktorý<br />

ma roky povzbudzoval, mi raz však napísal: ešte si nikdy nehovorila<br />

o svojom rodisku na Morave. Napíš dačo! Tak som si sadla<br />

a v priebehu týždňa som mala text hotový a uvidela som, že písať<br />

viem! Pustila som sa do práce z iného konca a postupne vznikali<br />

moje kanadské poviedky Leopard však nemení svoje škvrny. Bolo<br />

to o slovenských rodinách, ktoré žijú v Kanade tak ako ja, štýlovo<br />

trochu chmúrnejšie než moje mladé prózy, no boli to texty, čo sa<br />

mi už môžu rátať. Prišiel rok 1989 a ja som mala knižku hotovú.<br />

Pridala som k nej kruto zostrihanú Svadbu v Káni galilejskej a Aspekt<br />

ju mohol vydať. Medzitým sa mojich starších textov ujala<br />

Kveta Dašková vo svojom vydavateľstve Q 111 a postupne vydávala<br />

moje knižky pre deti, s novými ilustráciami, v nových kabátoch.<br />

Ako čas plynul – pravdaže, to bol už celkom iný čas – hrozne dávne<br />

nikdy sa rozplynulo a ja som mohla do Bratislavy zájsť a zopakovať<br />

si vôňu svojej mladosti. Pre Aspekt som napísala ešte svoj<br />

prvý detský text s hrdinkami – dievčatkami: Minka a Pyžaminka.<br />

Pre Kvetu som napísala tie príhody, čo mi za okupácie rozprával<br />

môj otecko, Traja nebojsovia a duch Miguel. A reťaz mojich próz<br />

sa ukončila Happyendami.<br />

■■ Žiť v exile, hľadať a nájsť si nový domov, priateľov, spoločenské<br />

väzby, ekonomické zázemie, to je zaiste neľahký údel. Hovorili ste<br />

dosť stroho o živote v emigrácii. Zrejme ešte ťažšie dolieha na spisovateľa,<br />

ktorý stratil kontakt so svojimi čitateľmi, ktorý stratil raison<br />

d’etre, nepociťuje spätnú väzbu a zrejme sa ho zmocňuje márnosť. Ale<br />

vy ste nikdy nestratili vrodený optimizmus... Môžete povedať, čo vám<br />

Kanada – dala?<br />

Bolo by nedorozumenie, keby sa moje permanentné náreky na<br />

odchod z domova vykladali ako kritika Kanady. V Poviedkach aj<br />

v Happyendoch som o nej dosť a s nadšením písala. Nie je vinou<br />

Kanady, že akási nepresídliteľná literátka pristala pri jej brehu.<br />

Kanada je veľkolepá a skvelá. Poskytla nám ochotne vľúdne náručie.<br />

Môjmu manželovi, deťom a teraz aj vnukom sa tu výborne<br />

darí. Mne darovala široký prúd druhého jazyka, cez ktorý som<br />

dôkladne poznala dielo George Eliotovej Henryho Jamesa, Jean<br />

Austinovej, Marcela Prousta Francoise Mauriaca, Simone de Beauvoirovej,<br />

Sigrid Undsetovej a z Kanaďanov Alice Munroovej. Nehovorím<br />

o veľkých Rusoch, pretože tých som už vždy a stále čítala<br />

aj doma. Myslím si, že viem, čo je veľká literatúra. Toto vedomie<br />

dôkladne skorigovalo moje prebujnené vedomie o vlastnej dôležitosti.<br />

No mám sa kde uchýliť. Na Slovensku som žila dvadsať<br />

rokov, v Kanade vyše štyridsať. Tých prvých dvadsať bolo však<br />

iných než ďalšie roky. Bola som živšia, vnímala ostrejšie, dychtivejšie.<br />

V Kanade som si to nahradzovala tým, že som chodila na<br />

univerzitu najskôr v Toronte, potom v Guelphe. Predmet: anglická<br />

literatúra. Chýbajú mi už len dva kredity do bakalára. Dva kurzy<br />

zo Shakespeara. No mne nešlo o papier. Bola som blažená, že sa<br />

niečo dozvedám a som medzi študentmi, ktorí vždy boli pre mňa<br />

najzaujímavejšia ľudská skupina. „Master“ z angličtiny má za mňa<br />

môj starší syn Andrej a doktorát si z toho istého vedného odboru,<br />

v kalifornskej Berkeley, robí moja brilantná vnučka Claire Marie,<br />

známa tiež ako Zezulienka. Vidno, že literárne gény nášho rodu<br />

žijú veselo ďalej. To je to, čo mi Kanada dala, a za to jej budem<br />

vždy vďačná. Má však jednu zásadnú chybu: jej hovorová reč nie<br />

je slovenčina...“<br />

Rozhovor s Jaroslavou Blažkovou pod názvom Prečo mám takú ostrú<br />

pamäť vyšiel vo vydavateľstve Literárne informačné centrum v knihe<br />

Ľuboša Juríka Rozhovory po rokoch.<br />

<br />

50 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Fotografia<br />

Som späť!<br />

Rozhovor so známym fotografom Tiborom Huszárom pripravila Renáta Rehorovská.<br />

■■ Ste úspešný fotograf, autor mnohých fotografických<br />

kníh, podnikateľ, vydavateľ, cestovateľ<br />

a pedagóg. Ktorá z vymenovaných<br />

profesií momentálne u vás víťazí?<br />

Momentálne by som sa charakterizoval<br />

ako rekonvalescent, a to už dva roky.<br />

Dávam sa dokopy. Najviac som asi pedagóg,<br />

pretože som učil stále, aj keď som<br />

mal zdravotné problémy. Vydavateľ som<br />

vlastne tiež, lebo som vydal tri nové knihy.<br />

A v najbližšom čase budem opäť aj cestovateľ,<br />

o pár dní odchádzam do Brazílie,<br />

hneď, keď sa vrátim, odchádzam na niekoľko<br />

mesiacov do Paríža. Budem fotiť.<br />

Som späť. Vraciam sa k fotografii.<br />

■■ Choroba prerušila či spomalila vašu tvorbu<br />

takmer na dva roky. Ako ste na tom teraz?<br />

Choroba zmenila celý môj život, v tvorbe<br />

ma úplne pribrzdila. Predovšetkým mi<br />

zmenila rebríček hodnôt. Stratil som záujem<br />

o materiálne veci a peniaze. Zanedbal<br />

som svojich priateľov, pretože som sa<br />

hnal za peniazmi a úspechom. Teraz som<br />

to zmenil, viac sa venujem duchovným veciam<br />

a vychutnávam si stretnutia s mojimi<br />

priateľmi. Bolo pre mňa dôležité zastať<br />

a resetovať si hlavu. Mal som tam veľmi<br />

veľa vecí. Keď človek ide ďalej, mal by si<br />

vyčistiť softvér. Urobil som to za veľkých<br />

obetí a fyzického aj psychického utrpenia,<br />

ktorým som prešiel. Každý človek musí<br />

prejsť svoju krížovú cestu a dospieť k určitému<br />

poznaniu.<br />

■■ Čo vás vrátilo späť a podnietilo túžbu opäť<br />

fotiť, tvoriť a vydávať knihy?<br />

V priebehu tých dvoch rokov som sa venoval<br />

len študentom, konzultoval som ich<br />

fotografické projekty, ale fotenie mi v tom<br />

čase nič nehovorilo. Veľmi mi pomohli<br />

moja priateľka Janka aj môj liečiteľ, ktorý<br />

ma, paradoxne, prinútil kúpiť si nový foťák,<br />

aby som začal znovu tvoriť. Tak som si<br />

kúpil fotoaparát a začal som fotiť. Na ceste,<br />

z auta, všade… rozfotil som sa a mám<br />

pocit, že som sa vrátil späť. Momentálne<br />

som už naštartovaný a idem. Fotím a teším<br />

sa z toho.<br />

■■ Váš návrat späť do umeleckej tvorby naštartovala<br />

kniha s rovnomenným názvom…<br />

V podstate ma tá kniha vrátila späť.<br />

Táto kniha je akýmsi inventárom môjho<br />

ja. Potvrdzujem ňou pravidlo, ktoré dodržiavam,<br />

že vydaním knihy sa vždy končí<br />

u mňa istá etapa. Spracovanú tému považujem<br />

za uzavretú. Začínam fungovať opäť<br />

tvoriť a žiť.<br />

■■ Spomínaná kniha Návrat späť sa vymyká<br />

z portfólia vašich kníh, či už témou, ktoré ste<br />

doteraz spracovávali, ale aj technikou fotenia.<br />

Je to vaša najosobnejšia výpoveď?<br />

Predtým než som išiel do nemocnice, navštívila<br />

ma doma moja kamarátka žurnalistka<br />

Amanda Cordero z New York Times a priniesla<br />

mi digitálny fotoaparát s otázkou, či<br />

ho nechcem. Nikdy som netúžil fotiť digitá-<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii 51

Fotografia<br />

lom, ale vzal som si ho so sebou. Dlhý pobyt v nemocnici som si<br />

skracoval fotením, ale nerozmýšľal som nad tým, čo z toho vznikne.<br />

Až keď som sa vrátil z nemocnice domov, spomenul som si na<br />

tie fotky, otvoril som ich a prezrel. Dospel som k záveru, že asi by<br />

to mohla byť celkom zaujímavá téma a súčasne aj moja vnútorná<br />

spoveď. Dal som dokopy fotky a vydal som knihu Návrat späť.<br />

■■ Môžeme hovoriť o vašej digitálnej prvotine?<br />

Áno, ale myslím si, že aj o poslednom pokuse. Je to premiéra<br />

aj derniéra zároveň. Ako technológia ma digitál neočaril. Tmavá<br />

komora, alchýmia vyvolávania a zväčšovania filmov ma neprestala<br />

fascinovať. Nehodlám sa tohto procesu vzdať. Digitál mi<br />

ho nenahradí.<br />

■■ Návrat späť nie je jediná kniha, ktorú tomto období vydalo vaše<br />

vydavateľstvo Harmónia. Ktoré sú tie ďalšie?<br />

Hneď vzápätí som vydal knižku Zhmotnený čas. Vybral som<br />

100 mojich najlepších fotiek. Sú tu fotografie, ktoré som vyberal<br />

sám, intuitívne a pocitovo som vyskladal mozaiku mojich najlepších<br />

fzáberov. Mal som zámer vydať knihu, ktorú niekomu<br />

podáš do ruky a on si ju môže pokojne vložiť do vrecka. Všetky<br />

moje knihy sú na to príliš veľké. Je to výber mojich najznámejších<br />

fotografií doplnený o pár, ktoré neboli ešte publikované.<br />

Chcel som, aby kniha obsahovala fotky, ktoré ľudia poznajú.<br />

Dvojstrana je venovaná vždy len jednej fotografii. Kniha sa končí<br />

známou fotografiou Lasicu a Satinského. Vyšla aj v anglickej<br />

verzii s názvom Time Revesled, ktorá je určená do distribúcie na<br />

zahraničný trh a distribuuje ju Slovart. S mojimi študentmi som<br />

potom ešte vydal knihu Kone, na ktorej sme pracovali dva roky.<br />

Je to v poradí už štvrtá kniha, ktorú som pripravil a vydal so študentmi<br />

FMK UCM v Trnave.<br />

Vo Francúzsku existuje edícia PHOTOPOCHE v malom vreckovom<br />

■■<br />

formáte, podobne v Čechách edícia FOTOTORST, ktoré obe predstavujú<br />

úzky výber ikonických fotografií z tvorby svetoznámych fotografov<br />

(Cartier-Bressona, Koudelku, Kratochvíla, Lartigueho, Holomíčka,<br />

Kolářa, Franka …). Listujúc vo vašej podobne zameranej knihe<br />

Zhmotnený čas nenachádzam všetky moje obľúbené fotografie.<br />

52 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Fotografia<br />

Vo výbere mi chýbajú ikonické fotky Lasica<br />

a Satinský vo vani, Satinský s krídlami, Koloman<br />

Sokol, portréty spisovateľov, New York<br />

– portréty…<br />

Máte pravdu. V podstate som podcenil<br />

výber. V čase výberu fotografií som nebol<br />

ešte v plnej kondícii po chorobe a na<br />

niektoré kultové fotografie som jednoducho<br />

zabudol… Vydavateľstvo TORST mi<br />

však ponúklo možnosť predstaviť cyklus<br />

mojich najlepších fotografií v edícii, ktorú<br />

spomínaš. Budem mať možnosť urobiť<br />

výber výberu a napraviť chybu, ktorú som<br />

urobil v Zhmotnenom čase.<br />

■■ Do akého žánru fotografie by ste zaradili<br />

svoju tvorbu, ku ktorej skupine fotografov by<br />

ste seba samého pričlenili?<br />

Vždy som bol individualista. Nikdy som<br />

nebol v žiadnych združeniach. V minulosti<br />

som bol len vo Zväze výtvarných umelcov<br />

a vo Výtvarnom fonde, pretože to bola nutnosť.<br />

Keby som tam nebol, nemal by som<br />

štatút slobodného umelca. Od revolúcie<br />

nie som už v žiadnej organizácii. To sa týka<br />

aj výstav. Vystavujem vždy len samostatne<br />

na autorských výstavách.<br />

■■ Často ste fotografovali aj portréty, či už to<br />

boli povestní cigáni alebo spisovatelia. Myslíte<br />

si, že sa dá zachytiť duša a charakter fotografovaného<br />

človeka?<br />

Určitým spôsobom áno, lebo tvár človeka<br />

je odrazom jeho duše. Niekedy je vidieť na<br />

tvári až mapu. Človek sa mení podľa svojho<br />

života a celá duša je vpísaná do jeho tváre.<br />

■■ Pri fotení je vám bližšia skutočná realita<br />

alebo vytvorenie ilúzie?<br />

Fotografia vychádza z reality, musím ju vidieť,<br />

nemôžem si ju vymyslieť ako napríklad<br />

maliar. Ten obraz musím vidieť. Výsledkom<br />

môjho fotenia je čistá fotografia, bez akýchkoľvek<br />

úprav. Žiadne zásahy do nich nerobím.<br />

Nepotrebujem filter ani iné pomôcky,<br />

fotografia má byť taká, aká je naozaj. Má<br />

mať príbeh, niekedy menej je viac. Každá fotografia<br />

by mala obsiahnuť to, čo je vo filme,<br />

jeden švenk. Hlas, zvuk, to všetko v dobrej<br />

fotke je. Fotografia má ilustrovať, a nie popisovať<br />

veci. Pri fotení treba rozmýšľať.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

■■ Myslíte si, že je dôležité mať časový odstup<br />

od svojich fotografií? Kedy zvyknete fotografie<br />

vyberať, hneď po nafotení, alebo potrebujete<br />

čas na ich dozretie?<br />

Predbežný výber robím hneď na začiatku.<br />

Keď pripravujem knihu, tam rozhoduje čas.<br />

Čím dlhší mám odstup, tým viac ma fotky<br />

presvedčujú o svojej pravdivosti a správnosti<br />

môjho výberu. Rýchly výber je charakteristický<br />

pre spravodajskú fotografiu, nie pre<br />

dokumentárnu fotografiu. V mojej nasledujúcej<br />

knihe o Slovensku Hombaj ma tuhavo<br />

bude odstup 30 rokov od fotenia a až teraz<br />

dostávajú fotky úplne iný kontext. Dozrejú<br />

ako dobrá pálenka v sude.<br />

■■ Čo ešte môžeme čakať z vašich archívov?<br />

V archíve sú stále slovenskí spisovatelia,<br />

musím však dofotiť strednú a mladú generáciu<br />

spisovateľov. Okrem toho mám v archíve<br />

akty, ktorým sa venujem už dlhšie. Tie<br />

ešte dozrievajú. Vymýšľam nejakú koncepciu,<br />

ktorou by som akty uviedol. Vymyslel<br />

som, že doplním akty o holé hlavy mužov<br />

a obnažené tvary stromov v krajine. Ženský<br />

tvar, strom v prírode ako tvar a kontrast.<br />

■■ Spomínali ste, že vydaním knihy vždy uzatvoríte<br />

tému. Ktoré témy na uzatvorenie ešte<br />

len čakajú?<br />

Stále fotím Paríž a snažím sa ukázať svoj<br />

pohľad na toto mesto. V Paríži bola výstava<br />

výtvarníkov, ktorí strávili istý čas v ateliéroch<br />

Cité de l`Art. Reinštalácia výstavy bude<br />

v bratislavskom Dome umenia, kde budú vystavené<br />

aj moje fotografie Paríža. <br />

Fotografie: Tibor Huszár<br />

53

Ocenené osobnosti 2011<br />

Hlavným<br />

atribútom<br />

symbolického<br />

ocenenia<br />

v tvare Krištáľového<br />

krídla je prezentácia<br />

najúspešnejších<br />

osobností našej krajiny.<br />

Zjednocuje ľudí, ktorí<br />

vzdávajú hold symbolom<br />

veľkosti ľudského ducha,<br />

umu a krásy. Je to poklona<br />

a odmena za nadpriemerné<br />

ľudské výkony.<br />

Prestížny galavečer,<br />

v ktorom oceňujú najvýraznejšie<br />

osobnosti<br />

Slovenska v oblastiach<br />

umenia, športu, hospodárstva,<br />

medicíny<br />

a vedy, sa uskutočnil<br />

v polovici januára tohto<br />

roka. Za štrnásť rokov<br />

existencie získalo ocenenie<br />

147 osobností.<br />

Na tohtoročný jubilejný<br />

15. ročník pozvala<br />

autorka a producentka Krištáľového krídla<br />

Mária Vaškovičová všetkých ocenených za<br />

uplynulé ročníky. „Pozývame v rámci tohto<br />

jubilea na slávnostné odovzdávanie cien elitu<br />

nášho národa, aj všetkých bývalých porotcov<br />

a podporovateľov Krištáľového krídla,“ poznamenala<br />

organizátorka.<br />

Pätnásty ročník znamenal aj pravidelnú<br />

obmenu poroty. Táto zásada, že členstvo<br />

v porote je limitované na dva roky,<br />

je už tri roky zakotvená v súťažnom<br />

štatúte. „Ďakujem všetkým porotcom,<br />

ktorí pracovali v kolektíve Krištáľového<br />

krídla v minulosti,“ hovorí Mária Vaškovičová.<br />

„Ich profesionalita, angažovanosť,<br />

zanietenosť a hlavne sila osobnosti<br />

prispeli významnou mierou k tomu,<br />

že Krištáľové krídlo patrí na Slovensku<br />

k vysoko akceptovaným a prestížnym<br />

oceneniam.“ Predseda Veľkej poroty<br />

Krištáľ je čistý, krídlo je symbol. Krištáľové krídlo je poďakovaním, poklonou, uznaním a odmenou<br />

za nadpriemerné výkony, myšlienky, nápady, projekty a snahu. Čistý krištáľ a priezračný symbol krídla<br />

vždy patrili a budú patriť tým, ktorí nás obohacujú a vedia doletieť v prúde svojich myšlienok a činov čo<br />

najďalej. Nejde o hviezdičky, čo zažiaria, ide o hviezdy – stálice a osobnosti.<br />

Mária Vaškovičová,<br />

autorka a organizátorka prestížneho podujatia Krištáľové krídlo<br />

Aj malý národ má veľké osobnosti<br />

Už po pätnásty raz nás o tom presvedčil večer, na ktorom sa odovzdávali priezračné a trblietajúce sa<br />

Krištáľové krídla. Zacitujme z vyznania držiteľky tohto ocenenia, riaditeľky Ústavu divadelnej a filmovej<br />

vedy Dagmar Podmakovej: „Veľkosť národov spočíva aj v schopnosti ukázať svoje prednosti. Aj keď je<br />

národ v porovnaní s inými malý, nemal by sa hanbiť za to, že nemá nositeľov Nobelových cien či svetové<br />

osobnosti šoubiznisu. Naopak. Mali by sme si všímať ľudí okolo seba. Aj tých navonok skromných, ktorých<br />

mená hneď nesvietia na prvých stránkach novín, a predsa urobili veľa. A byť na nich hrdí.<br />

Doprajme im cti a uznania. Zviditeľnime ich.“<br />

Počas slávnostného večera na pódiu, zľava: Pavol Frešo, predseda BSK, Jozef Dukes, konateľ Spoločnosti<br />

7 PLUS, organizátorka a producentka Mária Vaškovičová a moderátor večera Michal Hudák.<br />

Krištáľového krídla Gabriel Csollár od nových členov poroty očakáva<br />

prínos v rámci nových vízií a nápadov, posun do mladšej<br />

vekovej kategórie, ktorá pozná aj nové trendy.<br />

Pätnásť rokov existencie Krištáľového krídla sa nieslo celým<br />

programom slávnostného galavečera. Zaradené boli viaceré dokrútky,<br />

ktoré priniesli spomienky, rekapitulácie, zaujímavé výroky<br />

osobností. V programe vystúpili veľké hviezdy umeleckého<br />

sveta zo Slovenska, Česka, aj Európy – Lucie Bílá, Ľubica Vargicová,<br />

Miroslav Dvorský, Lucia Lužinská, Dalibor Jenis, Juraj Bartoš,<br />

Close Harmony Friends, Meky Žbirka a ďalší.<br />

Najdôležitejšími osobnosťami večera však boli ocenené osobnosti<br />

v týchto kategóriách: divadlo a audiovizuálne umenie, medicína<br />

a veda, publicistika a literatúra, hudba, hospodárstvo,<br />

šport, výtvarné umenie. Už po druhý raz udelili aj cenu za filantropiu.<br />

Tak ako každý rok sme spoznali aj držiteľa mimoriadnej ceny<br />

za celoživotné dielo.<br />

<br />

Pripravila Beata Vrzgulová<br />

Foto: archív Krištáľové krídlo<br />

54 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ocenené osobnosti 2011<br />

Andrej Kiska Zuzana Kronerová Ivan Koza Blanka Juhaňáková<br />

OCENENÉ OSOBNOSTI za rok 2011<br />

KATEGÓRIA FILANTROPIA<br />

Vladimír Krčméry<br />

Ocenený za založenie skupiny lekárov<br />

s názvom Tropicteam, ktorú tvorí 99 lekárov<br />

a sociálnych pracovníkov a ďalších 55<br />

vedeckovýskumných projektov napr. na<br />

Haiti, v Hondurase, Kambodži, vo Vietname,<br />

na Ukrajine, v Rusku, Libanone<br />

a mnohých iných krajinách, ďalej 5 domovov<br />

pre siroty z ulice, 8 detských domovov,<br />

7 kliník, 3 nemocnice či 8 útulkov.<br />

Andrej Kiska<br />

Ocenený za založenie neziskovej organizácie<br />

Dobrý Anjel, ktorej réžiu financuje<br />

a zároveň, ako predseda správnej rady, sa<br />

intenzívne venuje jej rozvoju. Dobrý Anjel<br />

pomáha rodinám s deťmi, ktoré sa vinou<br />

závažného, život ohrozujúceho ochorenia<br />

dostali do ťažkej finančnej situácie.<br />

KATEGÓRIA ŠPORT<br />

Marián Vajda<br />

Ocenený ako tenisový tréner, pod ktorého<br />

vedením sa srbský tenista Novak Djokovič<br />

stal v júli svetovou tenisovou jednotkou,<br />

v roku 2011 vyhral tri grandslamové turnaje<br />

– Australian Open, Wimbledon a US Open.<br />

Tento výnimočný slovenský tréner doviedol<br />

svojho zverenca na post svetovej jednotky<br />

v mimoriadnej konkurencii tenistov.<br />

KATEGÓRIA PUBLICISTIKA<br />

A LITERATÚRA<br />

Miloš Luknár<br />

Ako šéfredaktor najúspešnejšieho spoločenského<br />

týždenníka na Slovensku PLUS 7<br />

DNÍ bol ocenený za zásadnú a neoblomnú<br />

kritiku protispoločenských javov, korupcie<br />

a klientelizmu. Vo svojej činnosti, ktorou<br />

ovplyvňuje spoločenské vedomie, sa dôsledne<br />

riadi princípmi nestraníckosti, ako<br />

aj politickej a ekonomickej nezávislosti.<br />

KATEGÓRIA HOSPODÁRSTVO<br />

Michal Ľach<br />

Ako generálny riaditeľ akciovej spoločnosti<br />

Chemosvit bol ocenený za náročnú<br />

investíciu so zásadným dosahom na životné<br />

prostredie v podtatranskom regióne.<br />

Kogeneračná jednotka slúži ako zdroj<br />

elektrickej a tepelnej energie, s unikátnou<br />

výrobou chladiaceho média pre potreby<br />

prevádzky celej spoločnosti.<br />

KATEGÓRIA HUDBA<br />

Blanka Juhaňáková<br />

Hlavná zbormajsterka Slovenského filharmonického<br />

zboru bola ocenená za mimoriadne<br />

dirigentské a zbormajsterské umelecké<br />

výkony na medzinárodných hudobných<br />

scénach v roku 2011. Ako dirigentka<br />

a vyhľadávaná klavírna komorná hráčka<br />

pravidelne koncertovala doma i v zahraničí.<br />

KATEGÓRIA ARCHITEKTÚRA<br />

Peter Bouda a Ivan Masár<br />

Ocenení za odovzdanie diela – rekonštrukcia<br />

Starej radnice v historickom centre Bratislavy.<br />

Vynikajúcim spôsobom zvládli<br />

pamiatkovú obnovu jednej z najvýznamnejších<br />

pamiatok hlavného mesta SR. Autorom<br />

sa podarilo vyzdvihnúť umeleckohistorické<br />

hodnoty objektu a podporiť ich<br />

aj kvalitnými súčasnými architektonickými<br />

prvkami.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

KATEGÓRIA MEDICÍNA A VEDA<br />

František Simančík<br />

Ocenený za zavedenie originálnej technológie<br />

infiltrácie grafitových súčiastok meďou<br />

do priemyselnej výroby inovovaných<br />

klzných kontaktov lokomotív a trolejbusov,<br />

za vyvinutie špeciálnych hliníkových<br />

materiálov pre vysoko teplotné aplikácie<br />

v piestoch spaľovacích motorov, ako aj za<br />

revolučnú inováciu chladenia a ohrevu<br />

obytných alebo kancelárskych priestorov.<br />

KATEGÓRIA VÝTVARNÉ UMENIE<br />

Ferdinand Chrenka<br />

Ocenený za Koncepciu, organizáciu a realizáciu<br />

výstavy s názvom „Fairplay Design“,<br />

ktorej ústrednou myšlienkou bolo dizajnovanie<br />

budúcnosti pri príležitosti Svetového<br />

dňa duševného vlastníctva v spolupráci<br />

s Úradom priemyselného vlastníctva Slovenskej<br />

republiky zameranej na problematiku<br />

ochrany predmetov Umenia a Dizajnu.<br />

DIVADLO A AUDIOVIZUÁLNE UMENIE<br />

Zuzana Kronerová<br />

Ocenená za postavu Violet v inscenácii<br />

August na konci Ameriky amerického dramatika<br />

Tracy Lettsa na javisku Slovenského<br />

komorného divadla v Martine. Domovskou<br />

scénou tejto vynikajúcej herečky je<br />

od začiatku 90. rokov bratislavské Divadlo<br />

Astorka.<br />

MIMORIADNA CENA<br />

Ivan Koza<br />

Najuznávanejší onkológ na Slovensku bol<br />

ocenený, že ako špičkový odborník na nádorové<br />

ochorenia má nepochybnú zásluhu<br />

na popularite našej onkológie aj vo svete.<br />

V tímovej spolupráci sa mu podarilo zaviesť<br />

také spôsoby liečby akútnych leukémií<br />

a maligných lymfómov, ktoré viedli<br />

k vyliečeniu značnej časti pacientov.<br />

55

Pamiatky UNESCO<br />

v Slovenskej republike<br />

Máme byť na čo hrdí<br />

Banská Štiavnica, Spišský hrad, Bardejov a drevené kostoly sú zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO na Slovensku.<br />

Popri nich majú v svetovom dedičstve významné miesto aj pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, prírodné pamiatky<br />

jaskyne Slovenského krasu a karpatské bukové pralesy, a tiež fujara ako nehmotná pamiatka UNESCO.<br />

Spišský hrad<br />

Foto:imageshuck.us<br />

Súčasťou Organizácie Spojených národov je od roku 1945 organizácia<br />

UNESCO, ktorá sa zaoberá rozvojom medzinárodnej spolupráce<br />

a porozumenia v oblasti spoločenských a prírodných vied,<br />

výchovy a vzdelávania, kultúry, informácií, informatiky, komunikácie<br />

a životného prostredia. Má program na ochranu svetového kultúrneho<br />

a prírodného dedičstva. V jeho rámci katalogizuje kultúrne<br />

a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo<br />

ľudstva. Na ich ochranu po splnení určitých podmienok poskytuje<br />

prostriedky z Fondu svetového dedičstva. V Slovenskej republike je<br />

súčasťou zoznamu výnimočných pamiatok UNESCO zatiaľ 7 pozoruhodných<br />

lokalít.<br />

Štiavnické bane.<br />

Banská Štiavnica<br />

Je to staré kráľovské banícke mesto v južnej časti Stredo slovenského<br />

kraja v Štiavnických vrchoch, pod ich najvyšším vrchom Sitno. Ide<br />

o najväčšie a najvyššie položené hradisko z neskorej doby bronzovej<br />

s ťažiskom osídlenia v 8. storočí pred n. l. V 16. storočí plnil<br />

hrad úlohu obrany stredoslo venských banských miest pred tureckým<br />

nebezpečenstvom. V historickom jadre mestskej pamiatkovej<br />

rezervácie archeológovia našli predmety, ktoré dokazujú osídlenie<br />

mesta od 12. storočia. Za prvý hodnoverný písomný prameň o Banskej<br />

Štiavnici sa dnes pokladá listina z roku 1217. Mestské privilégium<br />

dostala ešte pred vpádom Tatárov, najneskôr v rokoch 1243<br />

– 1244. Život a rozvoj mesta významne ovplyvnil príchod nemeckých<br />

usadlíkov z alpských krajín a zo Saska v 13. storočí.<br />

V mestskej pamiatkovej rezer vácii je 360 objektov umelecko-historických<br />

pamiatok. Kultúrnym dedičstvom UNESCO sú mestská<br />

pamiatková rezervácia, jej ochranné pásmo Glanzenberg – Staré<br />

mesto, Štiavnické bane – Horná Roveň, Sitno – archeologická lokalita,<br />

fortifikačný systém, účelové budovy Kammerhof, radnica,<br />

banícka klopačka zo 17. stor., komplex budov Baníckej a lesníckej<br />

akadémie, meštianska architektúra, výtvarné dotvorenie interiéru<br />

mesta a prvky malej architektúry.<br />

Archeologické nálezy na vrchu Glanzenberg svedčia o prvotnom<br />

baníctve už v období keltského osídlenia. Opevnený areál s centrálnou<br />

vežovitou stavbou z 12. stor. chránil žily Špitaler a Bieber. Na<br />

prelome 12. - 13. storočia ho prebudovali na<br />

rozsiahly hrad.<br />

Pod hrozbou tureckých nájazdov sa<br />

v meste začalo s výstavbou fortifikačného<br />

systému, ktorou poverili talianskeho<br />

staviteľa Ferrabosca. Tvoria ho Starý zámok,<br />

renesančná protiturecká pevnosť z polovice<br />

16. storočia, prebudovaná z pôvodne<br />

románskeho farského kostola, Nový zámok,<br />

renesančná protiturecká strážna veža a Piarska<br />

brána, pôvodne renesančná vstupná brána<br />

od Štiavnických Baní s výraznou dekoratívnou<br />

úpravou. V okolí Banskej Štiavnice<br />

v tom čase budovali jedinečný banský<br />

vodohospodársky systém pozostávajúci zo<br />

60 vodných nádrží – tajchov, včlenených<br />

do hornatej prírody Štiavnických vrchov<br />

s náučnými chodníkmi.<br />

V roku 1762 vznikla Banícka akadémia,<br />

prvá vysoká škola technického charakteru<br />

na svete, ktorá sa neskôr zlúčila s Lesníckym<br />

inštitútom a tak vznikla Banícka<br />

a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici.<br />

Najvýznamnejšou sochárskou pamiat kou<br />

Foto:dreamstime.com<br />

56 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Pamiatky UNESCO<br />

v Slovenskej republike<br />

Banskej Štiavnice je veľkolepý barokový morový stĺp so súsoším Sv. Trojice<br />

od chýrneho talianskeho sochára Dionýza Stanettiho na Trojičnom<br />

námestí.<br />

Spišský hrad s okolím<br />

Ide o jedinečný komplex pamiatok mimoriadnej kultúrnej a historickej<br />

hodnoty, nachádzajúci sa na katastrálnych územiach niekoľkých<br />

miest a obcí okresov Levoča a Spišská Nová Ves v Prešovskom a Košickom<br />

kraji. Tvoria ho najväčší hradný stredoveký komplex v strednej Európe<br />

s rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre a jeho okolie s mestečkom Spišské<br />

Podhradie s typickými renesančno-barokovými meštianskymi domami,<br />

cirkevným mestečkom Spišská Kapitula s viacerými sakrálnymi pamiatkami<br />

a najmä impozantným dvojvežím katedrály sv. Martina a gotic kým<br />

kostolíkom Ducha svätého v Žehre zo 14. storočia s interiérom zdobeným<br />

freskami zo 14. a 15. storočia. Začiatky histórie Spišského hradu siahajú<br />

až do 5. tisícročia pred Kristom. Bol dôležitým priesečníkom obchodných<br />

ciest spájajúcich juh Európy so severom a východ so západom. Zanikol po<br />

ožiari v roku 1780. Na stavebných prácach v 13. storočí sa podieľali severotalianski<br />

kamenárski majstri, ktorí neskôr pracovali aj na stavbe Spišskej<br />

Kapituly, Spišského Štvrtka a na iných stavbách v okolí. Súčasťou svetového<br />

dedičstva je od roku od roku 1993.<br />

Historické jadro mesta Bardejov<br />

Považuje sa za najgotickejšie mesto Slovenska a do zoznamu UNES-<br />

CO sa dostalo v roku 2000. Na hlavnom námestí sa nachádza trojloďová<br />

gotická Bazilika Sv. Egídia z 15. stor., ktorej počiatky siahajú do 13. stor.,<br />

čo dokazujú najstaršie plastiky z dnes už neexistujúceho oltára z obdobia<br />

rokov 1390 – 1400, umiestnené v súčasnosti v oltári Sv. Anny, a renesančná<br />

radnica. K mestskej pamiatkovej rezervácii patrí tiež židovské suburbium<br />

severozápadne od centra mesta.<br />

Chrám Sv. Egídia je neskorogotická stavba s bohatosťou architektonických<br />

tvarov i výtvarných prvkov, rozmernosťou i umeleckou úrovňou<br />

a vzácnym chrámovým mobiliárom, ktorá patrí medzi veľmi dôležité<br />

prvky dokumentujúce vývin gotického staviteľstva u nás. V roku 1466<br />

postavil majster Jakub zo Sączu vo svätyni gotický hlavný oltár. Zachovala<br />

sa z neho iba plastika Sv. Egídia, ktorá je v kaplnke Panny Márie. Z tohto<br />

obdobia pochádza aj bronzová krstiteľnica. Interiéru dominuje unikátny<br />

súbor jedenástich gotických krídlových oltárov z rokov 1440 – 1520 tvoriacich<br />

jedinečnú kolekciu oltárov zachovaných na jednom mieste a takmer<br />

aj v pôvodnom rozmiestnení.<br />

Stavba bardejovskej radnice zdôrazňovala navonok význam mesta, bola<br />

sídlom mestskej rady, centrom obchodného, spoločenského a kultúrneho<br />

života obyvateľov mesta. Prízemie budovy slúžilo obchodným účelom,<br />

na poschodí boli miestnosti slúžiace potrebám mestskej rady a mestskej<br />

pokladnice. Napriek prítomnosti niektorých neskoro gotických stavebných<br />

prvkov sa na stavbe radnice sa začali uplatňovať vplyvy nastupujúcej<br />

renesancie, preto je bardejovská radnica považovaná za prvú svetskú<br />

stavbu tohto slohu na našom území.<br />

Drevené kostoly<br />

Nachádzajú sa v slovenskej časti Karpatského oblúka, súčasťou<br />

svetového kultúrneho dedičstva sú od roku 2008. Výnimočnú hodnotu<br />

majú rímskokatolícke kostoly Sv. Františka z Assisi v Hervartove,<br />

Všetkých svätých v Tvrdošíne, evanjelické artikulárne kostoly<br />

Najsvätejšej Trojice v Kežmarku, Hronseku a Leštinách, gréckokatolícke<br />

kostoly Sv. Mikuláša v Bodružali, Sv. Michala Archanjela v Ladomirovej<br />

a Prenesenia ostatkov Svätého Mikuláša Biskupa v Ruskej Bystrej. Ide<br />

o skupinu deviatich objektov – ôsmich kostolov a jednej oddelenej<br />

zvonice – ktoré pochádzajú zo 16. – 18. storočia. Ich základným stavebným<br />

materiálom bolo drevo, zvláštnosťou technológia výstavby – pri ich<br />

stavbe sa nesmeli použiť klince. Unikátna je aj ich stavebná rôznorodosť.<br />

Odlišovali sa konfesionálnou príslušnosťou, každý z nich má inú stavebnú<br />

konštrukciu, vybavenie interiéru i samotné situovanie objektu. Obvykle<br />

sa nachádzajú na vyššie položených, niekedy až ťažko prístupných<br />

miestach. Krytinou na týchto kultových stavbách bol zásadne<br />

šindeľ. Najstarší a najzachovanejší drevený kostol na území Slovenska<br />

pochá dza z rokov 1499 – 1500 a stojí v Hervartove. <br />

<br />

Mária Šišuláková<br />

Bardejov.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Gréckokatolícky kostol Sv. Michala Archanjela v Ladomirovej.<br />

57<br />

Foto:wikipedia.org Foto:dreamstime.com

Matica slovenská<br />

ZNOVUZRODENIE MATICE<br />

Rozhovor s novým predsedom Matice slovenskej Mariánom Tkáčom pripravil Ľuboš Jurík.<br />

■■ Aj keď vášho nástupu do funkcie predsedu Matice slovenskej ešte<br />

neprešlo veľa času, predsa je tu už dostatočný odstup, aby ste mohli<br />

hodnotiť vašu činnosť. Najskôr však otázka: v akom stave ste našli Maticu<br />

slovenskú keď ste nastupovali do funkcie?<br />

Stretol som sa na konci roku 2010 so starou dámou so vznešeným<br />

pôvodom, konkrétne v tom čase mala viac ako 147 rokov,<br />

i zistil som, že jej vznešené meno i bohaté veno medzitým stihli<br />

jej márnotratní synovia prehajdákať, čiže riskantne preinvestovať.<br />

Našiel som ju v agónii, už ani najbližší susedia nešípili, že je ešte<br />

vôbec medzi nami. Dokonca jej najbližší už nevedeli ani to, koľko<br />

má ešte príbuzenstva, hovorili akoby do vetra, že okolo 60-tisíc.<br />

Čoskoro som zistil, že mýlili sa, veľmi sa mýlili, lebo „a čo mladé<br />

zutekalo...“ a „čo staré nevládalo“, a teda ešte viac zostarlo.<br />

Takže našiel som ju na sklonku roku 2010 obratú o členstvo (reálne<br />

ich mala už len polovicu), o majetky i o meno. Našťastie sa ku<br />

starej dáme hlásili ešte desiatky nadšených mladých vlastencov.<br />

Tu je jej budúcnosť.<br />

Zrejme si pamätáte, že v tom čase sa médiá zapĺňali hrôzostrašnými<br />

informáciami o strate národného pokladu, na ktorý sa ľudia<br />

skladali pri vzniku samostatného štátu a ktorý zverili Matici.<br />

Veľmi sa mi tomu ani nechcelo veriť, veď môj predchodca tvrdil,<br />

že všetko je v poriadku. Ale nebolo: 26 miliónov peňazí z pokladu<br />

spravovaného Nadáciou Matice slovenskej (teda nie Maticou,<br />

pretože nadácia sa stala samostatným subjektom, ktorý sa v roku<br />

2002 od Matice „odtrhol“) zhltlo krachujúce Podielové družstvo<br />

Slovenské investície, obrazy z pokladu sú uložené v Martine, ale<br />

železný trezor v prízemí Matice, v ktorom je vraj uložená „kovová“<br />

časť pokladu, teda zlato, nevieme otvoriť. Tak ani nevieme, čo<br />

v ňom je.<br />

Najradšej by som urobil za tým všetkým hrubú čiaru a začínal<br />

od nuly – v zmysle poškodenia mena Matice, straty členstva i majetku,<br />

to napokon od tej „nuly“ vlastne aj je. Hrubú čiaru však<br />

urobíme až po tom, keď sa matičiari i verejnosť dozvedia o týchto<br />

temných veciach celú pravdu, keď príslušné orgány veci vyšetria,<br />

a tak, ako mi píšu napríklad Slováci zo Švajčiarska, ktorí na<br />

národný poklad významne prispeli, „tí, ktorí to zapríčinili, budú<br />

spravodlivo potrestaní“. Nemám krvavé oči, nie, ale rád by som<br />

bol, keby v tomto morálnom marazme, ktorý sa lepí na celú spoločnosť,<br />

bola MS prvá, ktorej štít sa očistí.<br />

■■ Pri voľbe predsedu Matice slovenskej ste delegátov presvedčili nielen<br />

výrečnosťou a dynamickosťou, ale aj programom, ktorý ste im predostreli.<br />

Mohli by ste povedať, s akými predsavzatiami ste nastupovali<br />

do funkcie?<br />

Môjmu programu v nijakom prípade nechýbala ambicióznosť.<br />

Chcel som, a pravdaže aj naďalej chcem, aby sa MS vrátila ku svojim<br />

koreňom, akurát formy práce aby sa zmodernizovali. Korene,<br />

to je prísľub sudičiek, ktoré vyriekli pri matičnej kolíske, a matičné<br />

sudičky presne pred 150 rokmi (5. februára 1862) zapísali do jej<br />

prvých stanov, že má byť jednotou milovníkov národa a života slovenského,<br />

usilujúcou sa o vzdelanosť a kultúru, ako predpoklad<br />

dobrobytu národa. Matičným cieľom bola dobrá literatúra, umenie<br />

a kultúra, ale aj hmotný blahobyt národa. Nie však riskantné operácie<br />

na finančnom trhu, isteže nie. To všetko, teda kultúru, vzdelanosť,<br />

blahobyt a veľmi, veľmi vlastenectvo, potrebuje aj slovenská<br />

súčasnosť, pravdaže v inom šate, ako v čase cisára Františka<br />

Jozefa, ktorý je zakladajúcim členom Matice s poradovým číslom<br />

111. Ten iný šat – a to som prisľúbil – to sú moderné formy práce,<br />

moderné médiá, internet, facebook, to je aj Inštitút vzdelávania<br />

či audiovizuálne štúdio pomenované po zakladateľovi slovenskej<br />

kinematografie, matičiarovi Karolovi Plickovi. No a je to otváranie<br />

sa svetu, najmä mladým, je to prvok súťaživosti, zapojenie budúcich<br />

učiteľov do písania esejí, prienik Matice do škôl, a tak ďalej.<br />

Prišiel som, ak to tak možno povedať, s občianskym princípom:<br />

Matica je tu na to, aby zjednocovala doslova všetkých, teda Slovákov<br />

doma a v zahraničí, ale i občanov Slovenska rozprávajúcich sa<br />

doma inak ako po slovensky. My všetci môžeme byť slovenskými<br />

vlastencami a prehlbovať svoj vzťah k slovenskej štátnosti. Tak to<br />

napokon hovorí zákon.<br />

Matici som teda ponúkol nielen národ, ale aj „život slovenský“,<br />

slovenskosť, to, čo je v našich génoch, a čo môže a má byť – napokon<br />

vyzýval nás k tomu aj Ján Pavol II. – príkladom pre Európu<br />

tretieho tisícročia. To sú naše nenapodobiteľné vlastnosti: dobro,<br />

ohľaduplnosť, spravodlivosť, trpezlivosť. Matica by teda mala byť<br />

vzorom pre slovenskú spoločnosť, že je nielen potrebné, ale aj<br />

možné konať vo vzťahu k nakladaniu s verejným majetkom otvorene,<br />

čestne a poctivo. Že iná cesta k morálnemu obrodeniu slovenskej<br />

spoločnosti nevedie. Nie sme stranícka ustanovizeň, ale<br />

budeme apelovať na politikov, aby si boli vedomí svojej osobnej<br />

zodpovednosti, aby nepodliehali „zvieracím“ (teda konkrétne gorilím)<br />

pudom, teda mamone, ale aby dbali o ochranu a zachovanie<br />

tej časti kultúrnej tradície, ktorá je živým vyjadrením skutočných<br />

potrieb ľudí, skutočného šťastia a naplnenia zmyslu života.<br />

Sľúbil som, že zo Slovenských národných novín urobím mienkotvorný<br />

týždenník. A keby sme mali peniaze, ale tie nemáme, aj<br />

národný denník, ktorý tak veľmi chýba! Možno časom, po tom,<br />

ako si to odskúšame na internete. Prisľúbil som očisťovať mysle<br />

našich mladých i starších, odkrývať a pestovať tradície, hmotné<br />

i nehmotné kultúrne dedičstvo, ktoré akoby mali v dnešných časoch<br />

prekryť cudzie, v podstate komerčné tradície.<br />

Prisľúbil som rozprúdiť spoluprácu s univerzitami, cirkvami, samosprávou<br />

na úrovni miest, obcí i žúp. Ponúkol som čitateľnejšie<br />

výsledky zo strany vedeckých pracovísk v Martine – čo je zákonom<br />

určené hlavné mesto národnej kultúry Slovákov uprostred<br />

bájnej turčianskej záhrady –, ale aj oživenie matičného hnutia.<br />

Sľúbil som, že počas funkčného obdobia navštívim všetky miestne<br />

odbory Matice a nestanovil som si menší cieľ, ako 100-tisícovú<br />

členskú základňu. Jedným slovom: sľúbil som vynovenú Maticu<br />

slovenskú.<br />

■■ Ktoré z týchto plánov sa vám už podarilo realizovať?<br />

Nie, 100-tisíc nás ešte nie je, je to beh na dlhšie trate. Pribúdajú<br />

nám však v mestách a dedinách nové matičné odbory, niektoré sa<br />

oživujú, počet členov však priveľmi nerastie, pretože pri „čistení“<br />

evidencie je aj úbytok reálneho členstva.<br />

Precestoval som za rok veľký kus Slovenska, stretol som sa so<br />

vzácnymi ľuďmi v sto i viac slovenských mestách a dedinách.<br />

A na vlastné oči som uvidel, že Slováci prežívajú krásne matičné<br />

sviatky predovšetkým na vidieku bez toho, žeby sa o tom unúvali<br />

informovať naše – aj verejnoprávne – médiá. Len úchytkom: v Cíferi<br />

doktor Hafner organizuje pravidelne koncerty vážnej hudby,<br />

v Jasovej a Budmericiach si pripomínajú Juraja Holčeka, v Lakšárskej<br />

Novej Vsi Šimona Klempu, v Šali organizuje doktor Hikkel<br />

Šalianskeho Maťka, v Nitre profesor Švihel vzácne vianočné koncerty<br />

našich svetových interpretov, v Komárne rok čo rok predvádzajú<br />

mladí Slováci vlastný muzikál, v Drážovciach sú slávnosti<br />

chleba, v Dolnom Kubíne si uctievajú 5. júl pri najväčšom dvojramennom<br />

kríži na Slovensku, v Dubnici, ale nielen tam, pomáha<br />

Matici sám primátor, v Poprade organizuje čulý matičný život<br />

profesorka Hrehorčáková a jej pravá ruka pani Lackovičová, v Trnave<br />

neúnavná doktorka Horváthová úspešne organizuje akcie<br />

na počesť Učeného slovenského tovarišstva, v Cejkove horí v júli<br />

vatra zvrchovanosti s bohatým kultúrnym programom, vo Vranove<br />

a v Čičave si pripomenuli 180. výročie roľníckeho povstania,<br />

58 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Matica slovenská<br />

v Kojšove sa stretávajú heligonkári z celého<br />

Slovenska, v Sebechleboch sa modlia<br />

za úrodu vína, doktorovi Dragijskému<br />

sa darí na námestí Rimavskej Soboty budovať<br />

panteón, a činia sa na premnohých<br />

iných miestach, v Horných Salibách, Trnave<br />

pri Laborci, Lučenci, Kremnici, Tlmačoch,<br />

Psiaroch, Žiari nad Hronom a tak<br />

ďalej. A činia sa aj Slováci v zahraničí,<br />

osobitne v Srbsku, ale máme 16 Matíc slovenských,<br />

aj v Chorvátsku, v Užhorode je<br />

nová slovenská škola, na ktorej má zásluhu<br />

aj naša, aj ich Matica slovenská, v rumunskom<br />

Nadlaku udeľujú ceny, v maďarskom<br />

Senváclave žije agilný Rudo Fraňo,<br />

a tak ďalej. Všade tam a ešte aj inde – kde<br />

som bol i nebol – naši oduševnení<br />

vlastenci-matičiari<br />

doslova čarujú. Organizujú<br />

často aj za vlastné akcie,<br />

na ktorých vládne oduševnenie,<br />

optimizmus, aj dobrá<br />

nálada, predovšetkým sa<br />

udržiava duch v národe, tak<br />

ťažko skúšanom chudobou<br />

hmotnou, ale aj morálnou.<br />

Vydarili sa aj oslavy<br />

150 výročia Memoranda slovenského<br />

národa, aj keď počas<br />

nich sa ukázala naša bieda<br />

v plnej nahote. Zatiaľ čo<br />

napríklad v Budapešti by pri<br />

takej príležitosti pochodovala<br />

armáda a nastúpení by<br />

boli všetci ústavní činitelia,<br />

u nás to bola akoby súkromná<br />

party. Pozval som do Martina<br />

predstaviteľov všetkých<br />

parlamentných politických<br />

strán, ako aj predstaviteľov<br />

menšín. Prišiel len zástupca<br />

Rusínov pán Protivňák,<br />

z politikov prišli všetci až na<br />

Bugára, ale usilovali sa navzájom<br />

sa nestretnúť. Prezident<br />

bol práve v Taliansku<br />

na oslavách Garibaldiho. Na<br />

môj návrh, aby v roku 2013 na oslavy 150.<br />

výročia MS pozval on do Martina stredoeurópskych<br />

kolegov, posťažoval si na nedostatok<br />

peňazí. Aj médiá mali inú prácu,<br />

žiaden priamy prenos, nevyrástli sme ešte<br />

veru z provinčných gatí a vlastenci sme<br />

iba pri športe. Martinský amfiteáter sme<br />

však zaplnili aj cez Národné matičné oslavy<br />

začiatkom augusta, spojené s matičnou<br />

kvapkou krvi.<br />

Vážim si, že prebudili sa aj bratislavská<br />

a aj košická MS. Prvý raz v histórii sme<br />

si v Bratislave vedno s primátorom Milanom<br />

Ftáčnikom pripomenuli pri príležitosti<br />

200. narodenín Franza Liszta – hudobného<br />

génia so slovenskými koreňmi, na<br />

čo upozornil aj rakúsky prezident Heinz<br />

Fischer. S nie veľkým nadšením si to všimol<br />

iba Vásarnap, maďarsky písaný časopis.<br />

Liszt iniciovaním rímskych osláv 1000.<br />

výročia príchodu Konštantína a Metoda<br />

medzi našich predkov a skomponovaním<br />

skladby Slavimo Slavno Slaveni stál vlastne<br />

aj pri základoch MS, vznikajúcej práve<br />

v tom čase. Bránili sme bronzového Svätopluka<br />

na Bratislavskom hrade a Štúra na<br />

jeho bratislavskom námestí. Vyhlásili sme<br />

verejnú súťaž na postavenie cyrilo-metodského<br />

pamätníka v našom hlavnom meste.<br />

V Košiciach sme v súčinnosti s primátorom<br />

Richardom Rašim inštalovali pamätné<br />

tabule dvom výrazným osobnostiam košických<br />

i slovenských dejín, Samuela Timona<br />

a Jána Bocatia.<br />

Pred niekoľkými dňami sme zvolali do<br />

starej budovy SNR na Župnom námestí<br />

v Bratislave matičný okrúhly stôl k aktuálnym<br />

problémom spoločnosti, ktoré<br />

sa dajú pomenovať ako chudoba hmotná<br />

i duchovná, morálny marazmus, veľký odklon<br />

od našich tradičných hodnôt. Asi 200<br />

účastníkov povedalo jasne: nie, takto ďalej<br />

nie. Prijali sme vyhlásenie, ktoré predložíme<br />

národu i politikom, a v ňom žiadame<br />

zvýšiť vzdelanie a kultúrnosť národa, dohovoriť<br />

sa všade po slovensky, v prístupe<br />

k menšinám využiť uznávané európske<br />

spôsoby, a na tej báze uplatňovať reciprocitu.<br />

Treba nám rozhýbať ekonomiku<br />

podporou domácich podnikateľov, investičnými<br />

aktivitami, efektívnym a ekologickým<br />

využívaním našich vzácnych zdrojov,<br />

pôdy, vody a dreva.<br />

Aj keď kára s menom „vynovená MS“,<br />

ktorú tlačím do kopca, sa občas zadrháva,<br />

mám pocit, že nestojí na mieste. No často<br />

je cesta od slov k činom pridlhá. A aj keď<br />

sme pokročili pri zmienkotvorňovaní Slovenských<br />

národných novín, nezáujem médií<br />

je evidentný.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

■■ Spoločenské pomery sa zmenili, historicky<br />

je iná situácia, žijeme v samostatnej Slovenskej<br />

republike. Postavenie a úlohy Matice<br />

slovenskej sa v týchto podmienkach zmenili.<br />

Ako by ste definovali jej postavenie a poslanie<br />

v súčasnosti?<br />

Podľa zákona má MS upevňovať slovenské<br />

vlastenectvo, prehlbovať vzťah občanov<br />

k slovenskej štátnosti a plniť ďalšie<br />

kultúrne a vedecké úlohy. Má na to členskú<br />

základňu a vedecké ústavy zamerané<br />

na históriu, literatúru, krajanské múzeum<br />

a skúmanie života národnostných menšín.<br />

Po mojom zvolení do funkcie predsedu<br />

som vo Výbore NR SR pre kultúru<br />

a média odôvodňoval potrebu MS v treťom<br />

tisícročí. Vymenoval<br />

som jej štyri základné piliere<br />

a výbor som presvedčil „do<br />

nohy“. Je to medzinárodný<br />

dohovor UNESCO na ochranu<br />

nehmotného kultúrneho<br />

dedičstva z roku 2003,<br />

potreba zjednocovania občanov<br />

Slovenska v záujme<br />

vlastenectva, nezastupiteľná<br />

starostlivosť o Slovákov<br />

na zmiešanom území, ako<br />

aj spolupráca so Slovákmi<br />

v zahraničí. Ja MS zaraďujem<br />

medzi významné fenomény<br />

dokonca hodné zápisu<br />

do reprezentatívneho zoznamu<br />

nehmotného kultúrneho<br />

dedičstvo nášho národa.<br />

Mimochodom, Matice majú<br />

aj v niektorých iných slovanských<br />

štátoch a sú plne<br />

závislé od štátnej podpory<br />

(napríklad v Srbsku, Slovinsku),<br />

resp. Matici podobné<br />

Foto: P. Urbi<br />

ustanovizne financované<br />

z verejných zdrojov pracujú<br />

vo Švajčiarsku, Rakúsku či<br />

Nórsku.<br />

Na sklonku minulého<br />

roka som napísal, že bol to<br />

pre našu generáciu posledný rok s dvoma<br />

jednotkami. Ďalší taký príde o 90 rokov,<br />

keď my už nebudeme. Ktovie, či bude vôbec<br />

čo i len „pamiatka“ po nás, lebo rodí sa<br />

nás – Slovákov a Sloveniek – čoraz menej,<br />

naše dediny a všetko to, čo dediny pre náš<br />

národ znamenajú, akoby spelo k zániku,<br />

a napokon – ktovie, ako sa preinačí svet po<br />

20. 12. 2012. A ktovie, či mocní sveta sa<br />

nezbláznia a nevypustia džina všeobecného<br />

zabíjania pod falošnými heslami v „záujme“<br />

tých najvznešenejších ideálov, teda<br />

peňazí. Dosť však pesimizmu! Matica je tu<br />

na to, aby pomáhala národu. Keď človek<br />

vidí, ako tisíce matičiarov doma i vo svete<br />

dúchajú do pahrieb, chránia plamienok<br />

našich tradícií, nášho vlastenectva a nemá<br />

pritom otrčenú ruku, je to v čase všeobecnej<br />

chudoby nielen hmotnej zázrak. Som<br />

presvedčený, že aj vďaka Matici takých zázrakov<br />

bude toľko, že sa budúcnosti nemusíme<br />

báť.<br />

<br />

59

Reduta<br />

Ojedinelá rekonštrukcia<br />

svetových parametrov<br />

Každé významnejšie mesto vo svete má svoju dominantu alebo niečo, čo mu priznáva výnimočnosť.<br />

Nie to je inak ani v Bratislave. Mesto má viacero pozoruhodností, ale jedna z nich je vskutku osobitá – Reduta<br />

(podľa slovníka cudzích slov je to budova určená na kultúrno-spoločenskú činnosť).<br />

Táto pôsobivá stavba v blízkosti Dunaja by<br />

v súčasnosti možno nebola predmetom<br />

zvláštneho záujmu, nebyť generálnej rekonštrukcie,<br />

a to vskutku ojedinelej. Počas celej<br />

storočnej existencie je vôbec prvou v takom<br />

rozsahu a výnimočnou je najmä tým, že, ako<br />

hovorí generálny riaditeľ Slovenskej filharmónie<br />

Marian Lapšanský: „Tento stánok múz,<br />

umenia, získava rekonštrukciou, alebo lepšie povedané<br />

renováciou, po prvý raz svoju originálnu<br />

podobu, akú jej zamýšľali dať architekti. Vznikala<br />

v zložitom období pred prvou svetovou vojnou,<br />

keď už nebolo dostatok prostriedkov ani kvalitných<br />

materiálov a remeselníkov. Preto nádherné<br />

štuky nemohli byť pozlátené, ale ich iba bronzovali<br />

(natierali metalickým spôsobom). Som presvedčený,<br />

že aj jej pôvodcovia by boli milo prekvapení,<br />

čoho svedkom bude slovenská i svetová<br />

verejnosť.“<br />

Osvietený magistrát<br />

Reduta je výnimočná aj tým, že ju budovali<br />

v čase, keď návraty k starým slohom<br />

boli už prekonané a doznievala secesia,<br />

ktorá má v Bratislave viacero významných<br />

stavieb. Napríklad Modrý kostolík, budovy<br />

na Šafárikovom námestí, objekt gymnázia na<br />

Grösslingovej ulici i rad ďalších, pričom prevahu<br />

začali získavať moderné trendy v architektúre.<br />

Vskutku bohatá výzdoba pripomína<br />

časy minulé, najmä obdobie panovania Márie<br />

Terézie. Reduta nevyrástla na zelenej lúke, jej<br />

predchodcom bola krajinská sýpka v pôvabnom<br />

tereziánskom štýle, avšak do centra mesta<br />

nie veľmi vhodná. Bratislavský magistrát<br />

bol nepochybne osvietený, keď dal prednosť<br />

koncepcii, s ktorou prišli v roku 1907 už<br />

medzinárodne renomovaní budapeštianski<br />

architekti Marcell Komor a Dezsö Jakab,<br />

pred ostatnými, jednoduchšími návrhmi.<br />

V objatí priam barokovej nádhery sa ocitáme<br />

už pri pohľade na priečelie, očarujúcejšie je<br />

však vnútro. Pred návštevníkom dominuje<br />

citlivo komponovaná kombinácia farieb –<br />

svetlo okrová, slonová kosť a najmä zlatá.<br />

Až teraz sa ukazuje ozajstná elegancia tohto<br />

stánku umenia.<br />

O čo je však na pohľad Redutu tradičný, o to<br />

modernejšia je jej dispozícia i metódy, akými<br />

ju stavali. Celá budova má železobetónový<br />

skelet vyplnený tehlovým murivom a klenbu<br />

zo železných nosníkov zaliatych takisto<br />

v betóne. Stavať ju začali v roku 1911, hneď<br />

nato ako zbúrali sýpku. Magistrát dbal, aby<br />

nielen staviteľ Salzleitner, ale aj iní vykonávatelia<br />

rôznych profesií boli špičkoví bratislavskí<br />

majstri. Sochársku výzdobu mal na<br />

starosti tunajší umelec Adolf Messmer, kované<br />

brány a zábradlia sú od firmy Ludwig<br />

Marton a syn. Výskumy spred rekonštrukcie<br />

dokazujú, že napriek nie najvhodnejšiemu<br />

obdobiu realizácie stavby budovu postavili<br />

kvalitne, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že<br />

za celú storočnú existenciu nepodstúpila<br />

rozsiahlejšiu opravu. Pravdou však je aj to,<br />

že pred súčasnou renováciou bola už napriek<br />

niekoľkým opravám fasády omietka, štuky,<br />

reliéfy i ďalšia výzdoba v značnom štádiu<br />

poškodenia. Žiaden hĺbkový reštaurátorský<br />

výskum sa dovtedy neuskutočnil, aby sa mohol<br />

zistiť skutočný stav.<br />

Čo spôsobila vojna<br />

Koncom roka 1914, keď sa už konflikt<br />

prvej svetovej rozháral naplno, bola stavba<br />

takmer hotová. Nebola však dokončená interiérová<br />

ani vonkajšia dekorácia, chýbalo<br />

vnútorné vybavenie vrátane elektrických<br />

lustrov. Ba ani objednaný organ od renomovanej<br />

budapeštianskej firmy Rieger nemohli<br />

postaviť. Ten zaujal svoje miesto až v roku<br />

1956. Dnes na jeho mieste stojí úplne nový organ<br />

od nemeckého staviteľa. Vojna zamedzila<br />

nielen dokončenie, ale aj využívanie budovy,<br />

ktorá mohla Magistrátu prinášať úžitok<br />

a zisk. Nekonali sa spoločenské podujatia,<br />

bály, zábavy, ba ani filmové predstavenia, pre<br />

ktoré spočiatku vyhradili prízemné priestory.<br />

Sídlo tu mala aj mestská hudobná škola.<br />

Keď sa krajina zviechala z katastrofy, musela<br />

sa vyrovnať najprv s politickými a štátnymi<br />

zmenami. Rakúsko-uhorská ríša sa rozpadla<br />

a na jej troskách vznikli nové národné<br />

štáty – aj Česko-slovenská republika. Redutu<br />

postupne dokončievali, zriadili luxusnú<br />

rovnomennú kaviareň, honosnú reštauráciu<br />

v suteréne, na mieste donedávna fungujúceho<br />

kníhkupectva bola kedysi cukráreň.<br />

Spoločenský život sa prebúdzal, v hlavnej<br />

sále sa už konali nielen filmové predstavenia,<br />

ktoré boli hlavným zdrojom príjmov, ale<br />

aj veľkolepé reprezentačné plesy, organi-<br />

60 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Reduta<br />

zované akademickou pospolitosťou – filozofmi,<br />

právnikmi, medikmi, ale i hasičmi.<br />

To sa skončilo v roku 1948, keď sa v týchto<br />

priestoroch schádzali skôr politici ako<br />

občania túžiaci po spoločenskom oddychu.<br />

Významnou udalosťou bolo založenie Slovenskej<br />

filharmónie v roku 1948, ktorá tu<br />

získala svoje reprezentačné sídlo, aj keď<br />

v počiatočnom období orchester skúšal<br />

a účinkoval v dnešnej Moyzesovej sieni v budove<br />

Filozofickej fakulty Univerzity Komenského<br />

i v Historickej budove SND. Prvý koncert<br />

v dnešnej budove vo veľkej sále bol až<br />

18. mája 1950. Okrem filharmónie tu sídlilo<br />

aj konzervatórium, po jeho odchode časť<br />

Reduty – malú koncertnú sálu – využívala<br />

VŠMU ako štúdio na prípravu a realizáciu<br />

svojich predstavení.<br />

Filharmónia sa rozrastala<br />

a budova starla<br />

Nielen orchester našiel útočisko v Redute.<br />

Od roku 1957 tu pôsobil aj Miešaný zbor<br />

Slovenskej filharmónie, neskôr pod názvom<br />

Spevácky zbor SF, v súčasnosti účinkujúci<br />

ako Slovenský filharmonický zbor. Neskôr,<br />

v roku 1960, pribudol Slovenský komorný<br />

orchester. To si už vyžadovalo uvažovať<br />

nad rozšírením budovy, navyše, ak v druhej<br />

polovici osemdesiatych rokov pribudli<br />

orchester starej hudby Musica Aeterna<br />

a Moyzesovo kvarteto, napokon aj Komorná<br />

opera. O väčšej rekonštrukcii, dokonca<br />

o rozšírení prístavbou na úkor niekoľkých<br />

okolitých obytných domov sa uvažovalo<br />

už v 60. a 70. rokoch. Zostalo však len pri<br />

čiastkových úpravách a opravách, ktorými<br />

boli aj nevhodné zásahy do vonkajšej výzdoby<br />

i interiéru budovy. Najnovším výskumom<br />

pred rekonštrukciou sa zistilo, že stav<br />

všetkých súčastí fasády je nevyhovujúci, až<br />

havarijný, že ani úroveň interiérovej výzdoby<br />

nezodpovedá požadovaným nárokom,<br />

a pre ďalšiu prevádzku ju už budova Reduty<br />

jednoznačne nevyhovujúca. Potvrdil to dokument<br />

„vo veci stavebno-technicko-statického<br />

posúdenia stavu budovy Slovenskej filharmónie<br />

– Reduty z 2. apríla roku 2009“, na ktorého<br />

základe sa generálny riaditeľ SF Marian<br />

Lapšanský rozhodol informovať vtedajšieho<br />

ministra kultúry Mareka Maďariča, že<br />

v záujme bezpečnosti návštevníkov podujatí<br />

v Redute treba zrušiť podujatia pre<br />

verejnosť.<br />

Plných šesťdesiat sezón nepretržite poskytovala<br />

budova Reduty služby Slovenskej filharmónii.<br />

Časť koncertov šesťdesiatej sezóny<br />

ešte uskutočnili v Koncertnom štúdiu Slovenského<br />

rozhlasu a v Slovenskej národnej<br />

galérii, šesťdesiatu prvú začala inštitúcia už<br />

v historickej budove SND. Pre úplnosť treba<br />

ešte doplniť, že tieto reprezentačné priestory<br />

slúžili aj na významné domáce i medzinárodné<br />

podujatia, plesy, inaugurácie slovenských<br />

prezidentov, rozlúčky s významnými<br />

dejateľmi a jednou z posledných<br />

najvýznamnejších osobností, ktorú v týchto<br />

priestoroch dosiaľ privítali, bola nepochybne<br />

kráľovná Britského impéria Alžbeta II.<br />

Rekonštrukcia očami<br />

generálneho riaditeľa<br />

„O nutnosti rekonštrukcie Reduty sa hovorí už<br />

od druhej polovice sedemdesiatych rokov (1977).<br />

Keď som nastúpil do SF ako riaditeľ (v roku 1978<br />

sa stal klavirista M. Lapšanský sólistom SF)<br />

v roku 2004, vstúpil som priamo do finálnej fázy<br />

príprav na rekonštrukciu, keď už bol hotový jej<br />

architektonický projekt. Žijem s ňou od prvých<br />

chvíľ svojho pôsobenia v tejto inštitúcii, takže ju<br />

vnímam ako absolútne prirodzenú súčasť mojej<br />

práce. Teraz, keď sa to chýli ku koncu, snažím<br />

si predstavovať, ako bude vyzerať môj život potom<br />

ako sa to všetko skončí – vychádza mi z toho<br />

pomerne veľa voľného času. Ktovie, možno<br />

začnem zas viac koncertovať. Reduta je posvätnou<br />

pôdou pre každého muzikanta, a tak i pre<br />

mňa bolo toto obdobie viac poslaním ako úlohou,<br />

akoby som pracoval na niečom svojom, osobnom.<br />

Je to z hľadiska umeleckej produkcie, akustiky<br />

nesmierne cenný priestor, a aj z medzinárodného<br />

hľadiska je chápaný ako jeden z najlepších<br />

a najkrajších. Rekonštrukciu sme sa snažili<br />

robiť preto nielen s veľkou úctou, ale i pokorou.<br />

Rekonštrukcia sa uskutočňovala veľmi citlivo,<br />

odstránili sa všetky dodatočné úpravy a dostavby<br />

vnútorných priestorov, otvorili sa veľkorysé<br />

palácové priestory, väčší dôraz sa kládol na<br />

obslužné zázemie na zabezpečenie komplexného<br />

chodu. Vznikli nové podzemné priestory, kam<br />

môžeme umiestniť veľmi veľa z nášho depozitára,<br />

vybudovala sa veľmi citlivá, takmer neviditeľná<br />

dostavba na strechu. Túto renováciu považujem<br />

za umelecké architektonické dielo. Vznikli tu<br />

úplne nové priestory, pôvabné a pozoruhodné aj<br />

z hľadiska architektonického, a hoci sú nové aj<br />

charakterom, sú prirodzenou súčasťou celku. Je<br />

to napríklad vnútorné átriové schodisko, citlivo<br />

a komunikatívne nadväzujúce na Redutu. Ďalším<br />

je zasklené zastrešené nádvorie, ktoré tým získalo<br />

nádhernú vznešenosť. Umožní nám to rozšíriť<br />

činnosť aj na letné obdobie. Táto budova získava<br />

okrem pôvodnej krásy aj možnosti na rozličné<br />

podujatia spoločenského, reprezentačného rázu,<br />

kongresy, sympóziá, zasadania medzinárodných<br />

inštitúcií nielen v hlavnom priestore veľkej<br />

sály, ale aj v ďalších, novovzniknutých sálach<br />

komornejšieho rázu. Novinkou bude pomerne<br />

veľký výstavný priestor na pravidelné výtvarné<br />

expozície. Reduta vždy bola skvostom Bratislavy<br />

a Slovenska, a dnes som presvedčený, že to tak<br />

zostane aj do budúcnosti.“<br />

Na záver<br />

Pred štyridsiatimi rokmi, keď po<br />

rekonštrukcii otvorili historickú budovu<br />

SND, návštevníci sa niekoľko rokov s obdivom<br />

chodili pozerať okrem predstavení aj na<br />

vynovené priestory. Súčasná rekonštrukcia,<br />

resp. renovácia, ako ju pomenoval riaditeľ<br />

SF, sa s tou spomínanou nedá porovnať ani<br />

rozsahom, kvalitou a ďalšími charakteristikami.<br />

Milovníkom koncertov Slovenskej filharmónie<br />

sa návšteva jej sídla stane nepochybne<br />

nezabudnuteľným zážitkom.<br />

<br />

Stanislav Bachleda<br />

Foto: P. Urbi<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

61

Výtvarné umenie<br />

Až vo svete som sa stal vlastencom<br />

Milan Stano<br />

Ďaleký východ ma vždy zaujímal a lákal. Z výtvarného, filozofického aj spoločenského pohľadu. Kreslil a maľoval som vo Vietname,<br />

v Kórei, Japonsku... Tieto potulky mi veľa dali. Umelecky i osobnostne. Nevdojak porovnávam iné krajiny s tou našou a priznám sa,<br />

že až vo svete som sa stal vlastencom, keď som pochopil, aké hodnoty máme doma na Slovensku...<br />

Prvým podnetom vydať sa do Číny, Tibetu,<br />

Nepálu a Indie bolo rozprávanie môjho<br />

priateľa a kolegu Jozefa Banáša, ktorý podobnú<br />

cestu absolvoval v roku 2009. Našu<br />

pätnásťčlennú expedíciu čakalo sedem<br />

a pol tisíca kilometrov. Dovoľte mi zopár postrehov<br />

z Číny a Tibetu.<br />

Čínske záhrady<br />

Nadchla ma prechádzka čínskymi cisárskymi<br />

záhradami (Letný palác) v Pekingu.<br />

Keď som tak kráčal ich rozsiahlymi zákutiami,<br />

uvedomil som si, ako sa čínska záhrada<br />

stala súčasťou myslenia a života ľudí v takej<br />

miere, ktorá je vo svete ojedinelou. Chodil<br />

som tam, blúdil po cestičkách, obdivoval<br />

krásu, pozoroval a kreslil. Rozmýšľal som, že<br />

krajina v kresbe či obraze má mať atmosféru<br />

tajomnosti, do ktorej sa dá ponoriť. Takže tí,<br />

ktorí v nej žijú, zabudnú na čas, a tí, čo sú<br />

tam iba krátko, zabudnú na návrat, a náhodní<br />

návštevníci stratia pocit únavy. Cítim sa<br />

ako v rozprávke a preto i tak myslím. Zaujímavá<br />

je i nedopovedanosť obrazu krajiny.<br />

Tak vzniká dostatok miesta pre predstavivosť.<br />

Maliar má totiž veľkú možnosť, že keď<br />

kreslí alebo maľuje, veci, ktoré sa nepáčia,<br />

jednoducho nedá do obrazu. Ak niečo považuje<br />

za krásne, namaľuje to.<br />

Čínsky múr<br />

Pri Pekingu som videl zachovalý a veľký<br />

kus majestátneho čínskeho múru s opevneniami,<br />

vežami. Po jeho schodoch pochodoval<br />

celý turistický svet. Čínština sa miešala<br />

s angličtinou, francúzštinou, do toho španielčina,<br />

ruština a aj naša slovenčina. Vyškriabal<br />

som sa horko ťažko k dvom vežiam<br />

a už som lapal vzduch. Nemal som takú<br />

kondíciu ako o polovicu mladší syn Maroš,<br />

ktorý sa rezkým krokom vybral po múre hádam<br />

až do Mandžuska. Zastavil som sa, urobil<br />

som niekoľko kresieb z múru a obhliadol<br />

sa po okolí. Dolu som objavil krásny budhistický<br />

chrám, ktorý Číňania vynovili k nedávnej<br />

olympiáde. Na mňa veľmi zapôsobil.<br />

Objavil som tu veľa námetov a len som ľutoval,<br />

že už musím končiť.<br />

Potulky po Číne<br />

O tom, čo som videl v Šanghaji, najbohatšom<br />

a najväčšom čínskom meste, keď som<br />

stál na najvyššom mrakodrape, ani nehovorím.<br />

Slovenský architekt z Banskej Bystrice<br />

Ladislav Hudec tam kedysi v tridsiatych rokoch<br />

minulého storočia naprojektoval prvý<br />

a najväčší mrakodrap v Číne. Samozrejme,<br />

cestou vlakom po čínskom vidieku som videl<br />

veľké rozdiely, zanedbané dediny, eróziu<br />

pôdy, ošumelé domy, niekde akoby sa zastavil<br />

čas, no tá masa ľudí... Je ich viac ako<br />

miliarda dvestotisíc. Ľudia z vidieka zaplavujú<br />

mestá, kde sú vyššie platy, aj viac pracovných<br />

príležitostí. Sian, starobylé cisárske<br />

mesto, ktoré bolo kedysi hlavným mestom<br />

Číny, ma zaujalo zachovalými hradbami, baštami<br />

v strede mesta, terakotovou armádou<br />

s celým komplexom múzeí. Do pätnásťmiliónového<br />

mesta Chengdu (Čengdu) sme prišli<br />

nočným lôžkovým vlakom niečo po štvrtej<br />

hodine ráno. Videli sme tu čiernobiele pandy,<br />

Lešanského Budhu, najväčšieho na svete.<br />

O všetkom by sa dala napísať samostatná kapitola.<br />

Za pandami šalejú davy turistov, ktoré<br />

sa vyrojili z autobusov a vrhli sa po chodníkoch<br />

smerom k týmto milým zvieratkám.<br />

Objekt, kde sa pandy nachádzajú, je akousi<br />

ich rezerváciou. Nad chodníkom sa vinie ako<br />

klenba množstvo vyrastených bambusov.<br />

Padá drobný dážď a steká po bambusových<br />

výhonkoch. Naproti mne sedí panda a ohrýza<br />

si bambusové výhonky, ktoré jej tam hodili<br />

zriadenci. Na strome sedí ďalšia – asi odpočíva<br />

a zakrýva si oči pred bleskami z fotoaparátov<br />

zvedavých a ochkajúcich turistov.<br />

Prišli sme k budove, kde sú v inkubátoroch<br />

malé mláďatá. Neďaleko sú zase hnedé pandy,<br />

ani som nevedel, že i také existujú. Vraj<br />

ich je iba zopár. Keď nás zbadajú, zalezú do<br />

húštiny. Nemajú radi „očumovanie“ turistami,<br />

čo chápem. Chodníky sú kľukaté a plné<br />

čiernobielych pandičiek, a tak ich radšej nechávame<br />

na pokoji, nech si žijú svojím pandím<br />

životom. Prechádzame von cez budovu,<br />

kde sú na predaj hračky, suveníry, obrazy<br />

s pandami, tie sú na príveskoch, ceruzkách,<br />

perách, kabelkách. Turisti kupujú a vláčia<br />

tieto nepotrebné suveníry cez Himaláje, Nepál,<br />

Indiu až domov, aby obdarovali svojich<br />

62 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Výtvarné umenie<br />

blízkych a ja dvoch vnukov. Poobede sme si<br />

šli obzrieť najväčšieho vytesaného Budhu na<br />

svete. Vytesali ho v Leshane (Lešane), priamo<br />

do kamenného útesu nad riekou. Schody,<br />

schody a schody v dave Číňanov, a všetko<br />

to bolo zakončené jazdou na bicyklových rikšiach<br />

popri rieke.<br />

jačím tukom. Všade bolo vidieť tibetských<br />

mníchov. Sedeli, stáli, meditovali alebo pozorovali.<br />

Na každom poschodí stál čínsky<br />

hasič v červenej uniforme, dávajúci na všetko<br />

pozor. Na Tibeťanov, na turistov. Vo vitrínach<br />

boli vzácne sochy a vyobrazenia Budhu,<br />

veriaci do nich zasúvali peniaze a dary.<br />

Upútalo ma, že okolo okien Tibeťania natierajú<br />

čiernu farbu ako ďalší rám. To preto,<br />

aby zabránili zlým duchom a démonom<br />

vstup do domu. Tieto čierne okenice sú všade,<br />

na chrámoch i na obyčajných domoch.<br />

Stačí sa pozrieť a hneď viete, kde býva Tibeťan<br />

a kde Číňan.<br />

Drepung bol kedysi najväčším kláštorom<br />

na svete. Leží nad Lhasou. Videl som<br />

tam množstvo Tibeťanov z vidieka, niektorí<br />

boli ohorení slnkom v zodratých zaprášených<br />

šatách, bolo vidieť, že majú za sebou<br />

dlhú cestu. Chodili s roztočeným modlitebným<br />

mlynčekom, popod ústa si odriekali<br />

mantru. Niektorí sa hádzali na kolená, na<br />

zem s roztiahnutými dlaňami. Potom sa posunuli<br />

na miesto, kde spočinuli ich dlane,<br />

Cesta do Himalájí<br />

Viezli sme sa popri posvätnej rieke<br />

Brahmaputra, ktorá tečie do Indie a vlieva<br />

sa do ďalšej posvätnej Gangy. Autobus<br />

uháňal po dobrej asfaltovej diaľnici, ktorú<br />

nedávno postavili Číňania, do druhého najväčšieho<br />

tibetského mesta Shigatse. Tu sme<br />

navštívili kláštor Tashilhumpo s 26 metrov<br />

vysokou sochou Budhu budúcnosti. Prechádzal<br />

som sa po miestnostiach kláštora<br />

s kolegami z expedície, obdivovali sme<br />

hrobky pančenlámov, ktorí boli svetskými<br />

vládcami Tibetu, na rozdiel od dalajlámov,<br />

duchovných vodcov. Na druhý deň sme sa<br />

rútili asfaltovými čínskymi cestami k Himalájam.<br />

Videl som, ako tu Číňania horúčkovito<br />

stavajú železnicu, ktorá ich bude spájať<br />

s Indiou a Pakistanom. Do horských masívov<br />

hĺbia železničné tunely, cez prudké<br />

himalájske rieky stavajú mosty. Tadiaľ sa<br />

budú dopravovať lacné čínske výrobky na<br />

indické a pakistanské trhy. Všade sa stavia,<br />

nové dediny, budovy... Tibet má pre Čínu,<br />

ako svetovú veľmoc, strategický význam,<br />

a nikdy sa ho nevzdá.<br />

Na prudkých úbočiach sa vynímali polia,<br />

všade sa pásli pre Tibeťanov užitočné tvory<br />

Krajina kláštorov a budhistov<br />

Zo všetkých strán na nás dýchala magická<br />

sila tibetskej krajiny s množstvom budhistických<br />

kláštorov. To všetko vzbudzuje<br />

posvätný úžas. Tibet fascinuje každého návštevníka.<br />

Mnohí tu hľadajú vnútorný pokoj<br />

v objatí majestátnych hôr. Počas návštevy<br />

Džokhangu som kreslil a pozoroval tento<br />

nádherný farebný chrám so zlatou pagodovitou<br />

strechou. Má svoje čaro a pre tibetských<br />

budhistov je najdôležitejší. Každý si tu točí<br />

svoj modlitebný mlynček s mantrou: „Óm<br />

mani pädme húm.“ V preklade to znamená:<br />

„Ó, najčistejšia kvapka vody v kvete lotosu.“<br />

Budhistická filozofia je o robení „dobra“. Robiť<br />

dobre druhým a pomáhať je pre budhistu<br />

najvyššou hodnotou. Okolo chrámu vo<br />

dne v noci, vo sviatok i v bežný deň prúdia<br />

v smere hodinových ručičiek davy veriacich,<br />

v jednej ruke pátričky a v druhej neustále sa<br />

točiaci modlitebný mlynček. Inak, pátričky<br />

prevzali kresťania a moslimovia od budhistov,<br />

je to budhistický vynález, i keď som počul,<br />

že tí to prevzali od hinduistov. História je<br />

zložitá a kultúry sa navzájom inšpirujú. Pri<br />

chráme majú stanovištia ozbrojení čínski vojaci,<br />

občas pochodujú medzi veriacimi.<br />

Potala a kláštor Drepung<br />

Zdolať Potalu – palác tibetských vládcov<br />

– to je prekonať obrovské množstvo schodov<br />

a stúpaní. No stojí to zato, lebo ide o jednu<br />

z najkrajších stavieb Ázie. Teraz je múzeom.<br />

Konečne som ho videl i zvnútra a zopakoval<br />

si to, čo som mal načítané z kníh a bedekrov.<br />

Z paláca vanula zvláštna atmosféra, vôňa<br />

obetných tyčiniek, čudný pach a teplo zo<br />

sviečok. Tie horia v nádobách naplnených<br />

a takto sa posúvali ďalej. Mnohí takto ležiačky,<br />

kolenačky prešli veľké vzdialenosti.<br />

S nemým úžasom som sa pozeral na mužov,<br />

ženy i malé deti, ktoré tenkým prenikavým<br />

hlasom spievali modlitebnú mantru.<br />

Aj okolo tohto chrámu chodili záľahy Tibeťanov<br />

a modlili sa. Mladý mních držal za ruku<br />

svoju matku, šli a modlili sa. Rýchle som si<br />

ich nakreslil a rozmýšľal o tibetských tradíciách<br />

a kultúre. V zástupe som videl rôzne<br />

tváre, typy. Zvláštne, že niektorí mi tvárou<br />

a klobúkmi pripomínali peruánskych či bolívijských<br />

Indiánov. Videl som tu mníchov<br />

so žltými čiapkami patriacich do budhistickej<br />

sekty, ktorá tvorí asi 80 percent všetkých<br />

mníchov. Všade modlenie, trúbenie, zvuky<br />

zvončekov, vrava, pohyb... Netušil som, že je<br />

tu až taký intenzívny náboženský život.<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

– jaky. Na druhej strane rieky sa vinula úzka<br />

cesta. Niekde zničená závalmi kamenia. To<br />

bola kedysi spojnica do Nepálu. Autobusom<br />

sme začali stúpať po ceste k himalájskym pohoriam<br />

až do výšky 5 200 metrov nad morom.<br />

Aj tu sme videli tibetské osady, no domy neboli<br />

z hliny, lebo tej tu nieto, ale zo skál. Medzi<br />

skalami pásli sa ovce, kozy, jaky... Ony<br />

ani Tibeťania výškovou chorobou netrpia,<br />

jednoducho majú taký gén, ktorý ju eliminuje.<br />

Aj na najvyšších vrcholcoch diaľnice, kde<br />

boli lesy modlitebných zástaviek (thaniek),<br />

nad i okolo slávnostných brán žijú Tibeťania<br />

a predávajú suveníry. Sú to skameneniny lastúr<br />

a morských živočíchov, lebo Tibetská náhorná<br />

plošina bola kedysi morským dnom.<br />

Klesali sme. Šofér zastavil v malej osade, kde<br />

chladil studeným prúdom vody brzdové obloženia<br />

na kolesách. Z kolies sa valili kúdoly<br />

pary. Blížili sme sa k Nepálu.<br />

<br />

Kresby a fotografie: autor<br />

63

Komentár<br />

Na konci tunela predsa musí byť<br />

nejaké svetlo<br />

Soňa Motusová<br />

Nemám rada agentúry. Už len samotný<br />

pojem agentúra vyvoláva vo mne<br />

negatívne asociácie. Napríklad CIA, KGB,<br />

ŠtB, Mossad. Ale nejde len o týchto protagonistov<br />

„plášťa a dýky“. Nepozdávajú<br />

sa mi napríklad ani agentúry na prieskum<br />

verejnej mienky, osobitne pred voľbami.<br />

Vyberiete si podľa ponúkaného programu<br />

politický subjekt, ale prieskumy verejnej<br />

mienky hovoria, že je pod hranicou zvoliteľnosti.<br />

Údajne to hovorí reprezentatívna<br />

vzorka obyvateľstva. Musíte sa rozhodnúť<br />

pre inú voľbu, ak nechcete, aby váš hlas<br />

prepadol. A tak zmeníte preferencie aj<br />

vy. A možno desaťtisíce ďalších ľudí, ktorí<br />

chceli voliť subjekt A, sa obrátia k subjektu<br />

B. Spokojný napokon nie je nikto, azda<br />

s výnimkou zvolených politikov.<br />

Ešte horšie mi pripadajú ratingové agentúry,<br />

ktoré hodnotia finančnú, ekonomickú<br />

či úverovú kondíciu firiem, miest či celých<br />

štátov. Áno, viem, sú nutným zlom. No<br />

v posledných rokoch a mesiacoch prinášajú<br />

pesimizmus a beznádej. Vyčítam im aj<br />

to, že prichádzajú so svojimi hodnoteniami<br />

príliš neskoro. Nevedeli o hypotekárnej<br />

kríze v Spojených štátoch amerických,<br />

ktorá naštartovala finančnú krízu v roku<br />

2008? Nevedeli o „kreatívnom“ účtovníctve<br />

Grécka, ktorého vinou sa stala táto<br />

krajina členom eurozóny a naštartovala dlhovú<br />

krízu? Nevedeli tieto vysoko vážené<br />

a rešpektované inštitúcie o tom, že vlády<br />

viacerých krajín eurozóny míňajú viac, než<br />

si môžu dovoliť, a to len preto, aby nenahnevali<br />

svoj elektorát? Sľubovať ťažké časy<br />

a siahať rozmaznaným voličom západného<br />

sveta na životnú úroveň rozhodne nie je<br />

najlepšou predvolebnou stratégiou.<br />

Orbánova dilema<br />

a dilema Maďarov<br />

Nielen Grécko, ale aj Maďarsko posunuli<br />

ratingové agentúry do tzv. špekulatívneho<br />

pásma. Táto krajina je typickým príkladom<br />

toho, ako sa strach mocných z odvety<br />

voličov môže stať bázou na hospodársky<br />

úpadok. Alebo niečo ešte oveľa horšie.<br />

Predovšetkým nesie vinu na tomto stave<br />

nečinnosť predošlej vlády socialistov Ferenca<br />

Gyurcsánya. Obavy z presadzovania<br />

reforiem spôsobili, že práve u našich južných<br />

susedov sa reformy priveľmi oneskorili.<br />

Keď sa na verejnosť dostala nahrávka<br />

Gyurcsánya, ktorý priznáva, že „celý čas<br />

sme sa iba flákali a nič sme nerobili“, mal<br />

opozičný FIDESZ na čele s Viktorom Orbánom<br />

voľby prakticky vyhrané. Vyhral by aj<br />

bez boja. Maďarský volič si totiž nemal veľmi<br />

z čoho vyberať. Bolo možné staviť len<br />

na nacionalistov, alebo na Orbána. Tak sa<br />

stalo, že FIDESZ dostal do rúk veľa moci.<br />

Priveľa. Ale Viktor Orbán chcel ešte viac.<br />

Rozhodol sa pri moci zabetónovať. Najprv<br />

zaútočil na slobodu médií, vytvorením akéhosi<br />

úradu nadriadeného všetkým médám,<br />

ktorý má právomoci väčšie ako komunistickí<br />

cenzori. Šéfka tohto úradu, prirodzene<br />

dosadená FIDESZ-om, môže rozhodovať<br />

o prideľovaní a odoberaní licencií elektronickým<br />

médiám, hodnotí „vyváženosť“<br />

spravodajstva, drží Damoklov meč nad nezávislými<br />

novinármi. Protesty sa nepripúšťajú<br />

– dvaja novinári, ktorí na protest proti<br />

zasahovaniu vládnej strany do práce nezávislých<br />

médií začali držať hladovku, boli<br />

vzápätí prepustení. Už bude o nich počuť<br />

veľmi málo a ich bývalí kolegovia si protesty<br />

dobre rozmyslia. Orbán tak nastolil komunistický<br />

model autocenzúry.<br />

Ako druhá prišla na rad justícia. Aj tu<br />

vznikol vrcholný orgán so širokými kompetenciami,<br />

pravdaže, pod správou FI-<br />

DESZ-u s ľuďmi, ktorých mandát je až deväťročný.<br />

Prokurátor, ktorý prideľuje jednotlivé<br />

prípady je – ako inak – z vládnej<br />

strany. Starší sudcovia po tlaku opúšťajú<br />

svoje miesta, aby ich mohli nahradiť ľudia<br />

lojálni Orbánovej vláde. Na rad prišla centrálna<br />

banka, kde prívrženci súčasného<br />

kabinetu ovládli monetárnu radu. Potom<br />

Orbánovci presadili zákon, ktorý zlučoval<br />

centrálnu banku a úrad dozorujúci finančné<br />

trhy. Súčasný kabinet tak má prístup<br />

k devízovým rezervám a môže ich ľubovoľne<br />

využívať. Rovnako sa rozhodol aj v prípade<br />

penzijných vkladov, ktoré sú veľkým<br />

pokušením pre viacero vlád v strednej a vo<br />

východnej Európe. V Maďarsku ich jednoducho<br />

zoštátnili. Podľa svojho gusta si Orbánovi<br />

ľudia prerobili aj samotnú ústavu.<br />

Nejde len o to, že vypustili z názvu krajiny<br />

slovo republika. Pre budúcnosť budeme<br />

mať už iba Maďarsko. Ústava však zakotvuje<br />

aj jednostranné chápanie maďar-<br />

64 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Komentár<br />

ských dejín, vládna ideológia sa stáva jedinou<br />

správnou a štátne orgány sú volené na<br />

neobvykle dlhý čas, tak ako v prípade centrálnej<br />

banky. Ak by sa napríklad nejaká<br />

nasledujúca neorbánovská vláda hodlala<br />

zmeniť ústavu, mala by nezvyčajne ťažkú<br />

úlohu. Všetky nové ustanovenia základného<br />

zákona by mohla meniť len dvojtretinovou<br />

väčšinou a po dlhom čase.<br />

Pravdaže, takto ponímaná demokracia<br />

sa nie každému páči. Posúva Maďarsko<br />

niekam smerom tam, kde je dnes Bielorusko.<br />

Maďarskí komentátori hovoria o stave,<br />

keď „už to nie je demokracia, ale ešte to<br />

nie je diktatúra“.<br />

Prirodzene, takéto kroky Orbánovej vlády<br />

sa dočkali protestov doma (z nich si ťažkú<br />

hlavu Orbán nerobil), ale aj na pôde Európskej<br />

únie, v americkom Kogrese, či medzinárodných<br />

finančných inštitúcií. Kritické<br />

listy z Bruselu zatiaľ berú maďarské vládne<br />

kruhy na ľahkú váhu, sankcie totiž na seba<br />

dajú dlho čakať. Ale jedno Orbán potrebuje.<br />

A potrebuje to naliehavo. Peniaze.<br />

Ďalšie a ďalšie pôžičky<br />

Krátko po tom, ako vyhral voľby, sľuboval<br />

Orbán, že Maďarsko sa vydá inou cestou<br />

ako ostatné postkomunistické krajiny,<br />

a práve preto sa stane motorom stredovýchodnej<br />

Európy, ak nie celého kontinentu.<br />

Hovoril o podpore malého a stredného podnikania,<br />

celkom osobitnej ceste Maďarov<br />

k prosperite. Dnes, keď forint trhá rekordy<br />

v páde na finančných a devízových trhoch,<br />

keď Maďari stoja rady pred zmenárňami,<br />

aby svoje forinty vymenili za akúkoľvek inú<br />

menu, keď desaťtisíce obyvateľov nevládzu<br />

splácať hypotéky, ktoré si brali v cudzej<br />

mene, je zrejmé, že zakrátko nebude ani peňazí<br />

na základné fungovanie štátu. Finančných<br />

emisárov z Medzinárodného menového<br />

fondu i európskych inštitúcií, ktorých<br />

tvrdohlavý Orbán vlastne vypoklonkoval<br />

z Budapešti, bude musieť povolať späť. Orbánovská<br />

ideológia Maďarov nenakŕmi, ani<br />

nezaopatrí. Pôžičky budú nevyhnutné, tak<br />

ako sú nevyhnutné pre súčasné Grécko.<br />

Názory na to, či poskytovať ďalšie a ďalšie<br />

pôžičky krachujúcemu Grécku, sa rôznia.<br />

Populistické politické strany na európskej<br />

scéne majú možnosť poukazovať na<br />

„plytvanie“ v Grécku a vytĺkať politický<br />

kapitál z odmietania pomoci. Na Slovensku<br />

práve preto padla vláda a jej pád inicioval<br />

na tomto odpore práve člen vládnej<br />

koalície, strana SaS. Na druhej strane, ak<br />

Atény nedostanú tranžu zo sľúbenej pomoci<br />

(130 miliárd eur a 110 miliárd eur od<br />

Medzinárodného menového fondu a EÚ),<br />

hrozí už v marci úplný nedostatok financií<br />

v štátnej kase. Ako vyhlásil grécky premiér<br />

Lukas Papadimos, nezostalo by nič iné len<br />

pristúpiť v krajine k neriadenému bankrotu.<br />

Znamenalo by to návrat drachmy, jej<br />

následnú devalváciu, možno až o 70 – 80<br />

percent a úplný chaos na európskych finančných<br />

trhoch. Hlasy tých, ktorí navrhovali<br />

riadený bankrot krajiny, a to oveľa<br />

skôr, však neboli vypočuté. O schopnosti<br />

Atén šetriť a presadiť v krajine nevyhnutné<br />

reformy však pochybuje už aj Medzinárodný<br />

menový fond. Grécko, navyše,<br />

bude potrebovať, aby sa isté časti pôžičiek<br />

odpísali. Čoraz ťažšie je preto hľadať<br />

investorov, ktorí by boli ochotní nalievať<br />

prostriedky do gréckeho finančného systému.<br />

Samotní Gréci sa nehodlajú vzdať svojej<br />

životnej úrovne, ani ju zásadne znížiť.<br />

Nie je ťažké ich pochopiť. Neboli to pracujúci,<br />

ktorí spôsobili súčasnú situáciu,<br />

ale budú to oni (a dôchodcovia), ktorí za<br />

ňu zaplatia znížením životnej úrovne. Papadimos<br />

a súčasní poslanci nemajú na výber.<br />

Musia schvaľovať nepopulárne zákony<br />

a nariadenia pozerajúc sa z okien snemovne<br />

na štrajky a protesty svojich spoluobčanov.<br />

Gréci však nie sú na politickej úrovni<br />

žiadni flegmatici. Naopak, južanský temperament<br />

a grécka politická tradícia môže<br />

viesť k ostrým stretom v uliciach, k výbuchu<br />

nie nepodobnému tomu, čomu sa hovorí<br />

občianska vojna.<br />

Nie všetci v systéme sú bez viny. Len<br />

pred niekoľkými dňami bol odhalený prípad<br />

ďalšieho vysoko postaveného štátneho<br />

úradníka, ktorý obral štátu kasu o milióny<br />

eur. V krajine je takmer národným športom,<br />

a práve u lepšie situovaných vrstiev,<br />

neplatenie daní. Grécka ekonomika je<br />

vcelku málo výkonná a rozpredaj štátneho<br />

majetku sa neveľmi darí. Naplniť kasu<br />

na bežný chod a výdavky štátu je tak možné<br />

len a práve pomocou zahraničných pôžičiek<br />

s perspektívou, že možno polovicu,<br />

možno dve tretiny z nich nebude ani potrebné<br />

splácať. Skutočne?<br />

Základná otázka<br />

Akokoľvek často vlády hovoria o nevyhnutnosti<br />

dlhovej brzdy, ich skutky nesvedčia<br />

o tom, že by to mysleli vážne. Voličské<br />

masy je potrebné uspokojiť, a upokojiť tu<br />

a teraz. V diktatúrach je riešenie jednoduché<br />

– voličské masy nie sú zaujímavé. Majú<br />

zväčša držať hubu a krok. V demokraciách<br />

je to oveľa, oveľa ťažšie. Vyrovnať sa<br />

s verejnou mienkou násilím nie je možné.<br />

Verejná mienka môže na smetisko politických<br />

dejín poslať všetkých, ktorí nenaplnia<br />

očakávania obyvateľstva. A v tom je<br />

pes zakopaný. Je skutočne ťažké vzdať sa<br />

moci a príslušných privilégií, odísť „od koryta“,<br />

zastaviť korupciu, obmedziť chamtivosť<br />

bánk a finančných inštitúcií. Ani<br />

ovzdušie nepraje radikálnym riešeniam.<br />

Na kapitalizme má byť tým najlepším, že<br />

každý má možnosť ôbudovať svoje osobné<br />

šťastie“, čo je len heslo na získavanie čoraz<br />

viac a viac peňazí. V terajšej neistej dobe<br />

by bolo najlepšie, ak by bol jedinec a jeho<br />

rodina finančne nezávislý, takpovediac „za<br />

vodou“. Z toho vyplýva aj nový typ propagandy.<br />

Na Slovensku ju presadzuje známa<br />

finančná a investičná skupina predovšetkým<br />

svojou reklamou. Tvrdí, že na tom<br />

byť bohatým nie je nič zlé. Presviedča nás<br />

o tom, že je dobré, ba priam nevyhnutné<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

byť sebeckým, z každého činu, ktorý vykonáme,<br />

„niečo mať“. Propaguje zhŕňanie<br />

peňazí ako jediného cieľa života, propaguje<br />

sebectvo a chamtivosť. V civilizácii, ktorá<br />

sa hrdí svojimi kresťansko-židovskými<br />

koreňmi, je to pozoruhodný trend. Mojžiš<br />

kruto strestal svojich ľudí, keď sa klaňali<br />

bohovi Mamonovi, a bol to Kristus,<br />

ktorý vyhnal obchodníkov a peňazomencov<br />

z chrámu. To však boli idealisti. Dnes<br />

vyhrávajú pragmatici a aj ten najhlúpejší<br />

a najnešikovnejší z ľudí vie, že keď bude<br />

bohatý, bude aj vážený. A je jedno, ako ku<br />

svojmu bohatstvu prišiel. Niežeby bolo samotné<br />

bohatstvo zosobnením zla. Naopak,<br />

malo by byť odrazom kvalít osobnosti. Jej<br />

múdrosti, inteligencie, šikovnosti, kreatívnosti.<br />

Nikto nezávidí jeho peniaze Billovi<br />

Gatesovi ani Alexandrovi Ovečkinovi. Tí<br />

si svoje peniaze zarobili a zaslúžili. Horšie<br />

je to so skorumpovanými politikmi či<br />

gangstrami, hoci väčšina ľudí žiaden rozdiel<br />

medzi týmito kategóriami nevidí.<br />

Napriek tomu väčšina zo siedmich miliárd<br />

ľudí na tejto planéte netúži po oslňujúcom<br />

bohatstve. Chcú len slušne žiť<br />

v slušných krajinách, byť slušne zaplatení<br />

za svoju spoločensky užitočnú prácu, mať<br />

svoju rodinu, miesto na bývanie, priestor<br />

na svoje záujmy. To je celé.<br />

Odvaha<br />

Politika by, samozrejme, mala byť o službe<br />

verejnosti. Nie je tak dávno, keď v západnej<br />

civilizácii vstupovali do politiky bohatí,<br />

ľudia, ktorí už svoje kvality preukázali<br />

v inom odbore ľudskej činnosti a boli v tom<br />

úspešní. V politike už teda nepotrebovali<br />

zhŕňať peniaze, nešli tam pre plné korytá.<br />

Východ však vždy viac podliehal korupcii<br />

a postkomunistické krajiny okrem iných<br />

negatívnych tendencií vniesli aj do politiky<br />

tendencie toho najdrzejšieho osobného<br />

obohacovania sa a na druhej strane zbavovania<br />

sa zodpovednosti. Politik, ktorého<br />

„nachytajú na hruškách“, dnes vonkoncom<br />

nespácha politickú samovraždu, nehovoriac<br />

o tom, že by musel čeliť právnym následkom<br />

svojich činov. „A neodstúpim!“ sa<br />

stalo mantrou skorumpovaných politikov,<br />

a to už nielen v postkomunistických krajinách.<br />

To je však len o osobnej zodpovednosti.<br />

Je to aj iná zodpovednosť voči svojim<br />

voličom. Zodpovednosť hovoriť im pravdu.<br />

Grécky premiér bude musieť vedieť povedať<br />

občanom svojej krajiny, že sa nesmú čudovať<br />

Slovákom, ktorí im upierajú finančnú<br />

pomoc. Mal by povedať, že ide o krajinu,<br />

kde je minimálna mzda 317 eur, a nie<br />

750 ako v Grécku. Nielen grécky, ale aj iní<br />

premiéri by mali povedať obyvateľom svojich<br />

krajín, že je nemožné míňať viac, ako<br />

to dovolí úroveň danej ekonomiky. Že zlaté<br />

sedemdesiate a osemdesiate roky sú preč.<br />

Príjmy a dôchodky budú musieť byť nižšie.<br />

Všetky krajiny eurozóny budú musieť šetriť.<br />

Zjavne prídu o svoje teplé miestečká,<br />

ale história ich označí za politikov veľkého<br />

formátu. S veľkou odvahou.<br />

<br />

65

Esej<br />

Budúcnosť je najmä nezvládnutý dnešok<br />

Anton Hykisch<br />

V<br />

novoročnom období sa médiá pretekajú<br />

vo víziách možnej budúcnosti.<br />

Sú to vízie málo zodpovedné, marketingovo<br />

zamerané. Ľudia sú náchylní<br />

ponímať budúcnosť ako niečo neznáme<br />

a preto hrozivé. Mýtizácia budúcnosti<br />

existuje od pradávna.<br />

Sme vo vzťahu k budúcnosti naozaj<br />

iba smiešnou hračkou neznámeho Osudu?<br />

Nie je v tomto ponímaní – vrátane<br />

zaručených proroctiev o konci sveta či<br />

zániku našej planéty – kus alibizmu?<br />

My, ľudia, my občania, za nič nemôžeme.<br />

To všetko budúcnosť, neznáme sily.<br />

Pravdaže, existujú sily, s ktorými si<br />

nevieme rady. Prírodné katastrofy, zemetrasenia,<br />

cunami. Ťažko ich predvídať,<br />

ešte ťažšie sa pred nimi brániť. V oblasti<br />

prírodných úkazov sa vďaka vede<br />

pásmo nevypočítateľnosti zužuje. Už<br />

desiatky rokov vieme o hrozbe klimatických<br />

zmien. Vieme o postupnom vyčerpaní<br />

zásob nafty, zemného plynu, uhlia<br />

a ďalších energií. Vieme o hrozbe jadrových<br />

zbraní v nezodpovedných rukách.<br />

Vďaka novým technológiám a prognostickým<br />

metódam vieme o okolitom svete<br />

oveľa viac ako ľudia pred sto rokmi. Mali by sme byť pripravenejší.<br />

Okrem prírodných katastrof existujú katastrofy vyvolané výlučne<br />

ľudským konaním. Prúd ľudského konania miliárd ľudí je<br />

nepretržitý. Včerajšok od dneška, dnešok od zajtrajška sa nedajú<br />

oddeliť tenkou čiarou.<br />

Budúcnosť je najmä nezvládnutý dnešok. Budúcnosť sa z veľkej<br />

miery skladá z našich chýb, omylov, nedostatku poznania, z nedostatku<br />

vôle konať, brániť sa.<br />

Ako dlhoročný člen americkej World Future Society občas prinášam<br />

informácie či názory futurológov USA. Mnohé názory sú<br />

čudné, komické, poznamenané optikou ekonomicky najvyspelejšej<br />

krajiny sveta, rozmaznanej nekonečnou konzumnou špirálou.<br />

V USA je stále neuhasínajúci optimizmus, všemocný scientizmus.<br />

Všetky globálne problémy sveta vyriešia nanotechnológie, genetické<br />

manipulácie, symbióza ľudského mozgu so superpočítačmi,<br />

umelá inteligencia, slnečná energia získaná fotovoltovými panelmi<br />

na Mesiaci namierenými na vyprahnutú Zem, masové použitie<br />

riadených robotov, lacná elektrická energia na základe supravodivosti<br />

atď. Technologické zmeny môžu prispieť k riešeniu problémov.<br />

Samy osebe však nestačia na balvan omylov, ktoré stoja pred<br />

ľudstvom.<br />

Základnou výzvou pre ľudstvo je komplex ekologických problémov<br />

a následné preľudnenie. Dnes už každý pociťuje klimatické<br />

zmeny v dôsledku globálneho oteplenia. Budúcnosť je temná, veď<br />

radikálnemu riešeniu sa vyhýbajú práve vlády hlavných znečisťovateľov<br />

tejto planéty – USA, Číny, Ruska... V otázke preľudnenia<br />

došlo k istému upokojeniu. Sú prognózy, že demografická krivka<br />

sa zlomí a planéta uživí aj ďalšie miliardy. Za predpokladu,<br />

že urobíme také a onaké opatrenia... Tu sa začína ďalší kolotoč<br />

problémov.<br />

<br />

Okrem ekologickej krízy máme na<br />

krku ekonomickú krízu. Nečakane prepukla<br />

v tých častiach sveta, ktoré sa považujú<br />

za hnacie motory našej planéty<br />

– v Severnej Amerike a Európe. Ekonomická<br />

kríza vyvoláva vážne otázky. Je<br />

globálna finančná kríza nejakým nadpozemským<br />

javom, nepredvídateľnou prírodnou<br />

katastrofou? Veď ju zapríčinili<br />

ľudia! Nie je ekonomická kríza signálom<br />

všeobecnejšej poruchy systému, ktorý<br />

euroamerická civilizácia ponúkala svetu<br />

ako najlepší systém hospodárenia?<br />

Silnejú hlasy v Európe aj USA, že súčasné<br />

naliehavé ekologické problémy<br />

našej planéty <strong>plus</strong> ekonomická kríza<br />

najvyspelejších krajín sveta spolu vytvárajú<br />

novú veľkú hrozbu. Americkí futuristi<br />

označili tento balík ako globálna megakríza.<br />

Východiská z megakrízy predpokladajú<br />

rôzne scenáre, od optimistických<br />

cez umiernené až po katastrofické.<br />

Nebudeme ich rozoberať.<br />

Je jasné, že východiská z krízy závisia<br />

predovšetkým od ľudských faktorov.<br />

Od hĺbky poznania širokej verejnosti,<br />

ale najmä od politických lídrov a finančných<br />

oligarchov. Po poznaní nasleduje druhá fáza – vôľa zasiahnuť,<br />

rozhodnúť sa. Práve v ľudských faktoroch spočíva možnosť<br />

usmernenia budúcnosti.<br />

Majú ekologická kríza planéty a globálna ekonomická kríza niečo<br />

spoločné?<br />

Dve krízy sú prepojené. Drancovanie prírodných zdrojov planéty,<br />

pokles neobnoviteľných zdrojov, globálne oteplenie, zmena klímy<br />

sú nepochybne následkom ľudskej činnosti. Škodlivé dôsledky<br />

sa globalizáciou iba zväčšili. Najcivilizovanejšie národy sú najväčšími<br />

mrhačmi energií a zdrojmi najväčšieho znečistenia. Globálna<br />

ekonomika rozčesla svet. Ledva desatina obyvateľstva sveta<br />

vlastní 80 % bohatstva sveta, kým 1,5 miliardy obyvateľov Zeme<br />

živorí na pokraji hladu. Demografický vývoj zvyšuje armádu chudobných<br />

tejto planéty. My bieli Euroameričania svojou nechuťou<br />

trápiť sa s deťmi klesáme na 7 % svetovej populácie. Obklopuje<br />

nás vyše 6 miliárd ľudí tretieho sveta, podstatne chudobnejších od<br />

nás, z iných civilizácií. Situácia zrelá na sociálne nepokoje.<br />

Američania nazvali tento vývoj v globálnej megakríze ako „muddling<br />

down“, čo sa dá preložiť niečo ako „zapadanie do blata“ alebo<br />

„zmätené šmýkanie sa smerom nadol“. Narušenie ekologickej rovnováhy<br />

planéty, rovnako ako ekonomické krízy, zapríčinili ľudia.<br />

Nie dnes alebo včera. Možno od objaviteľských ciest v 16. storočí,<br />

či od vynálezu parného stroja alebo zostrojenia prvého automobilu.<br />

Pravdaže, nikto nechce a nemôže vrátiť svet o niekoľko storočí<br />

dozadu do stavu bez techniky. Problém je v tom, ako neprekročiť<br />

hranicu medzi rozumným použitím a nekonečne rastúcim konzumom.<br />

Tu sa dostávame na šmykľavú ideologickú pôdu o fungovaní<br />

trhovej ekonomiky, vyspelého kapitalizmu, globalizácie.<br />

Oheň, paru, elektrický prúd, jadrovú energiu ľudia môžu s radosťou<br />

využívať, ale v rámci rozumných dohodnutých pravidiel, obmedzení,<br />

limitov. Ekonomické kategórie ako voľný trh, konkurencia,<br />

túžba po zisku – sú výsledkom základných ľudských vlastností, vášní.<br />

Večnú túžbu ľudí mať viac, prekonať súpera, môžeme využívať,<br />

66 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Esej<br />

ale v rámci rozumných pravidiel. Ľudská túžba zvíťaziť nad súperom,<br />

byť úspešnejší, mať viacej – je rovnako nebezpečná energia ako založenie<br />

prvého ohňa alebo rozbitie atómového jadra. Ľudské vášne vyvolávajú<br />

štiepny proces. Delia celú spoločnosť – na tých, čo majú viac<br />

a chcú viac, a na tých, čo majú menej a budú mať ešte menej. Na víťazov<br />

a porazených. Na plnoprávnych a bezprávnych. Na prvotriednych<br />

a podradných. Na pánov a sluhov.<br />

Ekonomické krízy možno vysvetľovať zložitými teóriami, za ktoré<br />

možno získať aj Nobelovu cenu. Tieto teórie neberú do úvahy základné<br />

ľudské zlyhania. Tu nepomôže ekonomická veda a politológia.<br />

Skôr etika či axiológia, teória hodnôt.<br />

Globálnu finančnú krízu môžeme vysvetliť, povedzme, ako výsledkom<br />

opustenia zlatého štandardu, deregulácie národných mien a neskôr<br />

svetového finančného trhu. Za Marxových čias išlo v ekonomike<br />

o boj kapitalistu a námezdného robotníka. Podiel zisku a podiel<br />

mzdy. Finančné operácie umožnili zbohatnúť aj mimo produktívnej<br />

sféry z úrokov, prenájmu, požičiavania. Vynoril sa tretí partner. Bankár,<br />

rentier, burzový špekulant, fiktívny investor. Nadnárodný. Tajomný.<br />

Neznámy. Nafúknutá finančná bublina derivátov puchne a rastie,<br />

lebo prináša peniaze a bohatstvo. Všetci cítia, že úverové bohatstvo<br />

môže byť domčekom<br />

z karát. Prináša však<br />

také obrovské možnosti<br />

a zisky! Finanční oligarchovia<br />

sú čoraz silnejší<br />

a vplyvnejší. Bez regulácie.<br />

Dokedy však?<br />

Vo svete sa ozývajú<br />

radikálne aj opatrné<br />

hlasy, že svet akosi nie<br />

je v poriadku. Súčasný<br />

systém nás šmýka<br />

k blatistému dnu. Megakríza<br />

nám posiela<br />

signály: Pozor! Rútite<br />

sa nesprávnym smerom!<br />

Treba sa zastaviť,<br />

premyslieť svoj celý systém<br />

života. Megapolisy.<br />

Mrakodrapy. Klimatizácia.<br />

Indivi duálna doprava.<br />

Diktát reklamy.<br />

Vláda médií. Životný<br />

štýl. Rodina. Manželstvo.<br />

Pohodlný svet bez<br />

detí . Prisťahovalci ako roboti. Relativizmus hodnôt. Právo na život.<br />

Utrpenie a smrť sú nežiaduce. Všetko je na webe. Zánik knihy.<br />

Obriezka žien. Nepoznaná transcendencia. Boh je dávno mŕtvy.<br />

Krásna každodennosť. Hotely pre zvieratá. Priemerný vek v Ugande.<br />

Minerálka v pet fľaške. Počet miliardárov. Priemerný starobný<br />

dôchodok v SR. Zákon šaríja. Veľkochov kurčiat. Drogové kartely.<br />

Rakovina. Pedofília. New York bez elektriny. Oligarchovia za dverami.<br />

Zaniká jedna civilizácia? Sme na prahu zániku Západu? Zlyhal<br />

kapitalizmus? Nastupuje nový socializmus? Ako máme zmeniť<br />

svoje životy? Kto nás povedie? Kde je správny smer? Zdravý<br />

rozum naznačuje, že väčšina našich problémov je spoznateľná<br />

a riešiteľná. Máločo je v oblakoch nad nami, čím nechcem povedať,<br />

že by sme nemali veriť v niekoho najmocnejšieho nad nami.<br />

Som presvedčený, že odpovede na otázky globálnej megakrízy treba<br />

hľadať vo sfére etiky ľudského správania. Pravidlá láskavého<br />

spolužitia ľudí medzi sebou, spolužitia ľudí s prírodou a s transcendentnom<br />

ľudia poznajú od počiatku ľudského rodu. Formulovali<br />

ich staroindické védy, Budha, Konfucius, Platón, Aristoteles,<br />

Ježiš Kristus, sv. Augustín, Dante, Kant, možno aj Marx, Camus,<br />

Schweitzer, dalajláma, poslední pápeži. Stačil by aspoň pokus<br />

uviesť túto etiku do praxe.<br />

<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Budúcnosť pred nami sú nedoriešené a zle riešené problémy<br />

dneška. Boli spôsobené ľuďmi a ľudia ich aj musia riešiť. Máme<br />

k dispozícii dva mocné nástroje. Politiku a ekonomiku.<br />

Zlyhanie Európskej únie, krach Grécka z nedbanlivosti EÚ sú<br />

príklady, ako politici podcenili význam ekonomiky. Solidarite<br />

uhrádzania strát za lajdákov musí predchádzať solidarita v šetrnosti,<br />

odmena za úspory. Riešením krízy eurozóny nemôže byť<br />

rozpustenie, ale výber odhodlaných a šetrných členov, aby rozkrútili<br />

pokazený stroj. Kto vedome nechce, nech ide od toho. Nepovažujem<br />

dvojrýchlostnú Európu za nejakú tragédiu. Tragédiou pre<br />

Slovensko by bolo, keby sme neboli v tvrdom a prísnom jadre tých<br />

šetrných. Je lepšie byť v búdke so strojvodcom, než v poslednom<br />

vagóne. Netreba sa báť myšlienky Spojených štátov európskych.<br />

Je lepšie sedieť vo vlaku, než osamotený kráčať pešo pri trati. Nebál<br />

by som sa centralizácie fiškálnej politiky. Harmonizáciu európskych<br />

daní si tiež treba analyzovať. Nevyhovuje našim oligarchom.<br />

Lenže štát zajtrajška musí byť ekonomicky silnejší, príjmami stabilnejší,<br />

aby sme sa konečne zbavili nekonečného zadlžovania.<br />

<br />

Podľa povianočných<br />

štatistík Slováci čoraz<br />

viac nakupujú na dlh.<br />

Zmena k lepšiemu sa<br />

však začína u nás. Musíme<br />

zmeniť svoje návyky.<br />

Viac sa spoliehať<br />

na výsledky svojej včerajšej<br />

a dnešnej práce,<br />

a nie na budúce príjmy.<br />

Filozofia zadlžovania je<br />

zlá, je to cesta zničujúca<br />

nielen morálne, ale aj<br />

prakticky. „Menej troviť,<br />

viacej tvoriť.“Predčasné<br />

voľby sú príležitosťou<br />

na zmenu. Nie<br />

formálnu, ale ozajstnú.<br />

Dúfam, že Slovenská republika<br />

vojde do dvadsiateho<br />

roku svojej samostatnosti<br />

ako štát so<br />

stabilnou vládou. S politickým<br />

konsenzom, že<br />

treba hľadať nové cesty.<br />

Musíme zreparovať tento štát, aby sa stal naozaj právnym štátom.<br />

Aféry ako „Gorila“ sú desivé. Sú naozaj všetci naši politici predajní?<br />

Potrestaním vinníkov treba začať. Súčasne premyslieť, akými<br />

mechanizmami zabrániť vplyvu zlých oligarchov.<br />

Existujú aj dobrí? Ktovie. Spomeňte si na Mediciovcov v renesancii.<br />

Traviči a pritom – čo dali svetovému umeniu! Kedy dospejú<br />

slovenskí oligarchovia k nadčasovej múdrosti (a podporia napr.<br />

dobrý slovenský román alebo film)? Ktorý odvážny politik ich nasmeruje<br />

užitočným smerom?<br />

Partokracia na Slovensku začína ľuďom tiež liezť na nervy. Veľké<br />

strany by sa mali zamyslieť. Slovenská demokracia potrebuje opravy.<br />

Istotne nový volebný zákon. Slovensko rozdelené na viaceré<br />

volebné obvody. Možno nejaká kombinácia pomerného a väčšinového<br />

systému. Jeden volebný obvod, jeden poslanec. Keď budeš<br />

neschopný a zlý, voliči tvojho obvodu ťa rýchlo pošlú dočerta.<br />

Neverím novým spasiteľom. Neverím „straničkám“ bez zaradenia.<br />

Osobnosti bez politického programu sa scvrknú na osôbky.<br />

A poškodia. Odoberú hlasy stabilným stranám. Radšej mať starých<br />

prešibaných politikov, než parlament naivných amatérov,<br />

čo neskúsenosťou dovedú Slovensko na pokraj katastrofy alebo<br />

v lepšom prípade – na posmech Európy a sveta.<br />

Budúcnosť čaká, ako zvládneme svoje minulé prešľapy. Optimizmus<br />

je možný, ak sa neodtiahneme od zodpovednosti za tento<br />

štát.<br />

<br />

Foto: wallpapers.free-rewiev.net<br />

67

Spoločnosť<br />

Uchráňme si sociálny štát!<br />

Popredný americký politológ Benjamin R. Barber (nar. 1939) pôsobí ako profesor<br />

na College Park School of Public Policy na Marylandskej univerzite. Je tiež predsedom<br />

a riaditeľom medzinárodnej nevládnej organizácie CivWorld v rámci nezávislého<br />

ústavu Demos. Rozhovor o možných východiskách z krízy, manipulátorských médiách,<br />

zodpovednej a rozvážnej Číne, ako aj o politikoch, ktorí sa boja vlastných občanov,<br />

pripravil Miro Procházka.<br />

Benjamin R. Barber bol externým poradcom amerického prezidenta Billa Clintona, v roku 2004<br />

pomáhal Howardovi Deanovi pri prezidentskej kampani a aj naďalej radí politickým lídrom<br />

v Amerike a zahraničí. Ako politický teoretik je propagátorom opätovného sústredenia na občianske<br />

spoločnosti a angažované občianstvo ako nástroje budovania účinnej demokracie. Najlepšie je<br />

známy vďaka knihe z roku 1996 Džihád kontra McSvet: Ako globalizmus a klanizmus pretvárajú<br />

svet. Naposledy vydal v roku 2007 publikáciu Skonzumovaní: Ako trhy kazia deti, infantilizujú<br />

dospelých a plne pohlcujú občanov, kde sa prizerá svetu „stotalizovanému“ trhom a znepokojene<br />

pozoruje, že v honbe za ziskom sa súčasné hospodárstva rozvinutých krajín čoraz väčšmi zameriavajú<br />

nie tak na uspokojovanie potrieb, ako na ich vytváranie.<br />

■■ Spojené štáty len-len unikli finančnej pohrome,<br />

hoci politický kompromis súvisiaci<br />

s novým, vyšším limitom zadlženia spôsobí<br />

škrty verejných výdavkov na najnižšiu úroveň<br />

od 50. rokov. Dnes už bývalému gréckemu<br />

premiérovi Papandreuovi únioví partneri<br />

„priložili pištoľ k hlave“, sľubujúc pomoc výmenou<br />

za drastické úspory. V zástupe na také<br />

rozhodnutia čakajú ďalšie krajiny. Je situácia<br />

už taká vážna, že sa z nej nedá vybŕdnuť bez<br />

šialeného šetrenia?<br />

V celom tom rozruchu ľudia pretriasajúci<br />

stav svetových financií prorokujú tragédiu,<br />

hovoria o nevyhnutných škrtoch sociálnych<br />

výdavkov jazykom strohým, takmer výlučne<br />

technickým. Zvrhávajú tému na rad čísiel,<br />

handrkujú sa o úročení dlhopisov, pripomínajú<br />

históriu zadlženia a bankrotu<br />

Argentíny, citujú sťa posadnutí smernice<br />

Medzinárodného menového fondu a Svetovej<br />

banky. Ale zabúdajú, že to, čo sa teraz<br />

nazýva krízou, nie je problém úzko ekonomický,<br />

lež predovšetkým politický!<br />

Foto: archív M. P.<br />

■■ Čo máte na mysli?<br />

Politici a väčšina ekonómov zastáva dosť<br />

nerozvážny záver, že za krach je vinný sociálny<br />

štát, ako aj, podľa nich, jeho prebujnené<br />

nástroje pomoci. Za posledné tri<br />

roky, odkedy sa po úpadku banky Lehman<br />

Brothers začala kríza, veľmi zhustla atmosféra<br />

okolo zodpovednosti štátu za sociálnu<br />

bezpečnosť svojich občanov. Welfare<br />

state sa dnes zdá byť úplne zbytočný, berie<br />

sa ako panghart. Neustále počúvame, že<br />

po páde nasleduje vzostup, len treba nechať<br />

pracovať trhový mechanizmus, a všetko<br />

sa upraví samo. Zatiaľ, ak teraz dovolíme<br />

rozpad sociálneho štátu, straty budú<br />

oveľa väčšie na desaťročia dopredu.<br />

■■ Skutočne sa veľa hovorí, že Gréci si situáciu<br />

spôsobili sami, lebo roky pôžičky „prejedali“,<br />

a teraz nadišiel čas niesť za to zodpovednosť.<br />

Veď práve! Len prečo dôsledky má znášať<br />

ten, kto je na spodku pyramídy, či už grécka<br />

ošetrovateľka alebo americká slobodná matka<br />

žijúca z podpory? Za gréckym problémom<br />

sú, samozrejme, vážne chyby, pravdepodobne<br />

časť sociálnych programov bola pridrahá.<br />

To je však iba jedna stránka celej veci. Zavládol<br />

triumf ideológie zarábania za každú<br />

cenu, poháňania ekonomiky bez ohľadu na<br />

potreby vlastných občanov, základnú sociálnu<br />

spravodlivosť. Ako samozrejmosť sa prijíma<br />

teraz to, že štát nemá nijakú zodpovednosť<br />

za svojich občanov. Že záujem o stabilizáciu<br />

rozpočtu je dôležitejší – ospravedlňuje<br />

sa to ťažkou situáciou na trhoch.<br />

■■ Chcete obviniť lídrov západných krajín, že<br />

situáciu prekrucujú, že sa cielene vyhýbajú<br />

zodpovednosti? Všetci naraz by vari neboli<br />

schopní takého cynizmu.<br />

Boli by, ba aj sú... Navyše, je to problém<br />

elít nielen v USA a Európskej únii, ale aj<br />

mnohých rozvojových krajín. Vlády sa stali<br />

rukojemníkmi Svetovej banky a MMF.<br />

Prio ritou sú investície a vytváranie pôdy<br />

pre ne, a nie blaho vlastných občanov. Pred<br />

pár rokmi argentínska vláda uskutočnila<br />

obrovské rozpočtové škrty, čo sa vecne nazýva<br />

redukciou nákladov, hoci za tým stojí<br />

ľudská dráma. Urobila to len preto, aby<br />

ulahodila MMF a ten jej pomohol dostať sa<br />

na nulu. Lídri prijímajúci rozhodnutia si<br />

prestali klásť otázku o primeranej rovnováhe<br />

medzi trhom a potrebami svojich občanov.<br />

To je podľa môjho názoru nešťastný<br />

triumf cynizmu a neoliberálnej ideológie.<br />

■■ Čiže v období krízy jednako napriek všetkému<br />

zvíťazila povestná TINA?<br />

Myslíte ten softvér alebo skratku pre<br />

metamfetamín?<br />

■■ Mám na mysli skratku politického sloganu<br />

Margaret Thatcherovej „There is no alternative“<br />

– že pred voľným trhom niet úniku.<br />

Za posledných 30 rokov sa globálny finančný<br />

systém poriadne odklonil od regulačných<br />

mechanizmov a začal pochlebovať<br />

veľkému kapitálu. Americká vláda neraz<br />

vystupovala ako hovorkyňa záujmov súkromných<br />

amerických bánk. Práve tento neregulovaný<br />

systém, ktorý voľkal vŕšiaci sa<br />

dlh, je základom krízy.<br />

68 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Spoločnosť<br />

Je vinný za okolnosti, v akých je dnes Grécko, alebo – hoci z trocha<br />

iných príčin – Spojené štáty. A nie grécka ulica, ktorá sa ľudsky<br />

pýta, prečo onen systém chce teraz v rámci trestu znížiť jej životnú<br />

úroveň, zatiaľ čo medzinárodné finančné ustanovizne <strong>plus</strong><br />

neslávne ratingové agentúry robia špinavú robotu vyvíjaním dodatočného<br />

nátlaku na vlády.<br />

Druhou súčasťou tohto politického problému – okrem víťazstva<br />

TINA – je rozhodovacia paralýza. Politici si dokonale uvedomujú,<br />

čo by sa patrilo urobiť: že je nevyhnutná súčinnosť a väčšia medzinárodná<br />

zodpovednosť. Boja sa však urobiť krok, aby im vlastný<br />

volič neukázal červenú kartu.<br />

k požiadavke nízkych daní. Uvidíme, aké to bude mať dôsledky.<br />

Paradoxne, máme tu do činenia s nefunkčnosťou demokracie ako<br />

zriadenia, hoci sa sám sebe čudujem, že to vravím, lebo som veľkým<br />

zástancom demokracie.<br />

■■ Znamená to, že sme sa ocitli vo vážnej kríze politických ustanovizní?<br />

Tak sa mi vidí. To bude práve najväčšia výzva súčasnej demokracie:<br />

vymedziť sa nanovo. Vrátiť sa k základnej zásade solidarity.<br />

Teraz sa opýtam ja: Kto je najzodpovednejšou krajinou<br />

v súčasnom svete?<br />

■■ Veď práve. Čo by ste urobili, keby ste dnes boli nemeckým kancelárom<br />

alebo francúzskym prezidentom?<br />

Úskalie spočíva nie v tom, čo by som vtedy urobil, lež v tom,<br />

čo by som naozaj mohol. Vôľa Angely Merkelovej či Nicolasa Sarkozyho<br />

– ak im aj zišlo na um čosi reformovať – tu nemá väčší<br />

význam. Samozrejme vieme, a oni to tiež vedia, že východiskom<br />

z ťažkostí Grécka, a následne Portugalska či Írska, by bolo prevzatie<br />

väčšej fiškálnej zodpovednosti krajín v celej eurozóne. Povedzme<br />

vydaním nízko úročených spoločných euroobligácií, ktoré by<br />

bolo potom ľahšie odkúpiť.<br />

Oni to však neurobia, lebo sú tu rukojemníkmi demokratického<br />

procesu. Pre také konanie by museli mať podporu zo strany vlastných<br />

občanov. To by Európania museli veriť v nevyhnutnosť starostlivejšieho<br />

prístupu k slabším partnerom v únii. A vôbec k chudobnejším<br />

štátom mimo kontinentu – s predpokladom, že ak sa<br />

oni pošmyknú, tiež budú môcť rátať s pomocou. Dnes už nikto<br />

neberie ohľad na základnú zásadu solidárnosti. Nemecký, francúzsky<br />

či slovenský volič nie je teraz ochotný podporovať kohosi<br />

druhého. Neoliberálna doktrína sa presadzovala tak dlho, že dnes<br />

nikto nezahlasuje za lídra, ktorý povie, že okolnosti si vyžadujú<br />

zvýšenie daní. Teoreticky uskutočňovanie reformy spočívajúcej vo<br />

väčšej zodpovednosti za spoločenstvá by nebolo také prácne, nebyť<br />

sprievodného spolitizovania. Európan si myslí, že už beztak<br />

priveľa vydal na zachraňovanie iných z krízovej tiesne.<br />

■■ Demokracia je prekážkou ozdravenia globálnych financií. Hm, svojská<br />

téza.<br />

Teraz ste vy cynický. Veď som nepovedal, že samotná demokracia<br />

stojí v rozpore s reformou, iba ochromenie lídrov, ktorí sa boja<br />

odplaty zo strany dezorientovaných voličov. Zdá sa byť paradoxné,<br />

že demokracia v Nemecku a Francúzsku stojí v protiklade s demokraciou<br />

v Grécku. Ale to je hlúposť, lebo predsa nestojí. Iba<br />

občas si mýlime demokratickú slobodu rozhodovania s obranou<br />

nezmyselných záujmov a vonkajším nátlakom.<br />

Dozaista nám dnes chýba dosť smelých politikov, ktorí by sa<br />

stavali proti obecným pudom. Vezmime poslednú politickú krízu<br />

vo Washingtone. Predstavitelia Tea Party čiže Čajového partajníctva<br />

– ultrapravicového krídla Republikánskej strany – by boli<br />

schopní krajne nezodpovedných činov, najväčšej sprostosti, len<br />

aby nedopustili zvýšenie daní, hoci na úroveň z čias prezidentstva<br />

Clintona: sotva o tri percentá vyšších než terajšie, a treba pripomenúť,<br />

že hospodárstvo bolo vtedy v <strong>plus</strong>e. Po celý čas parlamentnej<br />

bitky o zvýšenie stropu zadlženia „čajíčkari“ terorizovali<br />

nielen prezidenta Obamu, ale aj umiernené vedenie republikánov,<br />

ktoré sa chcelo dohodnúť.<br />

■■ Kompromis sa však o päť minút dvanásť podarilo dosiahnuť.<br />

Veru, ale mierny a nebezpečný, lebo nezvýšili dane, zato osekali<br />

sociálne výdavky na najnižšiu úroveň od čias Eisenhowera. Všetko<br />

preto, že politický klient Tea Party má takmer posvätný vzťah<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

■■ Nemám poňatia, ale držiac sa tohto druhu uvažovania, isto ktosi<br />

z rozvojových krajín...<br />

Čína! Či už sa to týka alternatívnych zdrojov energie, čiže dôslednej<br />

ekologickej politiky, alebo takisto pravidelného splácania<br />

svojich dlhov. Komunistická jednopartajná diktatúra! A Peking je<br />

zodpovedný preto, že nejestvuje nijaký nátlak zo strany demokracie,<br />

necíti sa byť zaviazaný voči voličovi! Ó, irónia, najschopnejšie<br />

reaguje krajina, riadená autoritársky. A v demokratických krajinách<br />

lídri – hoci vedia, čo treba urobiť – to nerobia, lebo sa boja<br />

volieb.<br />

■■ S ušľachtilosťou čínskeho systémového modelu asi trocha preháňate.<br />

Tadiaľ zrejme cesta k náprave demokratického mechanizmu<br />

a ochrane sociálneho štátu nevedie. V Číne ho nemajú a nemajú tam<br />

ani veľa ďalších dobrodení demokratického sveta, hoci v kríze sú skutočne<br />

mimoriadne úspešní.<br />

Samozrejme, súhlasím. Prízvukujem to, čo som povedal o ríši<br />

stredu, trocha žartovne, aby som ľudí upozornil, že demokratický<br />

svet – s jeho rozhodujúcou paralýzou, keď treba prijímať zodpovedné<br />

rozhodnutia – prehráva s Čínou. Naďalej som orodovníkom<br />

za demokraciu a varujem, že ak sa nezreformuje, podľahne mocnosti<br />

riadenej autoritársky. Ako zodpovedných za krízu politických<br />

ustanovizní v našej časti sveta označujem aj médiá: manipulujú<br />

divákom a čitateľom, notoricky ho presviedčajú o jeho falošne<br />

ponímaných záujmoch.<br />

■■ Čo môžete povedať novinárom, ktorí, napríklad, za krízu obviňujú<br />

Grékov a kážu im uťahovať si opasok?<br />

Že slúžia zlej veci. Médiá predstierajú, že stoja na stráži demokracie<br />

a záujmov svojich príjemcov, že priemerný Grék ich<br />

svojimi potrebami ťahá nadol. Ľudia začínajú veriť tým nezmyslom.<br />

Pri inej príležitosti ekonomickí kváziodborníci píšu, že platenie<br />

daní znižuje rozvoj, hospodárstvo sa scvrkáva a všetko ide<br />

zlým smerom. Vďaka médiám žijeme vo svete, kde sú dane strašiakom<br />

opozície. V neoliberálnej ideológii niet miesta na vyvážený<br />

rozvoj, ktorý sa predsa zakladá na rozumnej vzostupnej daňovej<br />

kultúre.<br />

■■ Vaša diagnóza je, napriek všetkému, ešte zlovestnejšia, než tie dennodenné,<br />

katastrofu predpovedajúce titulky novín. Podľa vás za obeť<br />

súčasnej krízy môže padnúť demokracia.<br />

Až tak ďaleko by som nezašiel, lebo do istej miery verím v racionalitu<br />

amerického a európskeho voliča, ktorý k moci nepripustí<br />

krajnosti. Ale kým ľudia pochopia, že zoči-voči kolapsu potrebujeme<br />

spoluzodpovednosť a solidaritu, kríza nás môže skoliť. Musíme<br />

si pomáhať pestujúc po celý čas výdobytky sociálneho štátu,<br />

lebo onedlho sa sami môžeme ocitnúť v tiesni. Po príklad nemusíme<br />

chodiť ďaleko: Taliani sa na fóre Európskej únie vyhýbali pomoci<br />

Grékom, a teraz sami stoja na prahu katastrofy a veľmi potrebujú<br />

pomoc.<br />

<br />

69

Európsky parlament<br />

Európsky parlament<br />

Januárové zasadnutie Európskeho parlamentu<br />

Predsedom Európskeho parlamentu<br />

sa stal Martin Schulz<br />

Europoslanci zvolili Martina Schulza za nového<br />

predsedu Európskeho parlamentu. Za jeho<br />

zvolenie sa vyslovilo 387 zo 670 hlasujúcich europoslancov.<br />

Tento 56-ročný nemecký sociálny<br />

demokrat povedie parlament nasledujúcich dva<br />

a pol roka, t.j. do nasledujúceho legislatívneho<br />

obdobia, začínajúceho sa v júli 2014. Nahradí vo<br />

funkcii doterajšieho predsedu EP Jerzyho Buzeka.<br />

V prvom predsedníckom prejave k poslancom<br />

EPhneď po zvolení uviedol: „Musí<br />

nám byť jasné, že ľudia v Európe nemajú čas<br />

na diskusie v inštitúciách, pretože ich oveľa<br />

viac zamestnáva budúcnosť ich detí, práca,<br />

dôchodky, (...).Tento parlament je miestom,<br />

kde zastupujeme záujmy ľudí.“ Tiež varoval,<br />

že „prvýkrát od založenia EÚ sa jej zlyhanie<br />

stáva realistickým scenárom“ a dodal, že<br />

„naše záujmy už nemožno oddeľovať od záujmov<br />

našich susedov“. Dôležité je „uvedomenie<br />

si, že EÚ nie je hrou s nulovým súčtom,<br />

v ktorom musí jeden prehrať, aby niekto iný<br />

mohol zvíťaziť. Je to presne naopak: Buď<br />

všetci prehráme, alebo všetci zvíťazíme. Základným<br />

pravidlom je metóda Spoločenstva,<br />

ktorá nie je odborným výrazom, ale duchom<br />

Európskej únie!“<br />

Dánske predsedníctvo predstavilo<br />

svoj program Európa v akcii<br />

Dánska premiérka Helle Thorning-<br />

Schmidt predstavila europoslancom program<br />

svojej krajiny v rámci 6-mesačného predsedníctva<br />

v Rade EÚ. Väčšina poslancov jej vyjadrila<br />

podporu a vyzvala ju na pevný postoj<br />

pri riešení finančnej krízy.<br />

Premiérka sa v prejave v pléne Európskeho<br />

parlamentu zamerala na priority programu<br />

Európa v akcii (Europe at Work), medzi<br />

ktoré patria otázky rozpočtovej disciplíny,<br />

rastu a zamestnanosti, ekologickej politiky,<br />

zaistenia bezpečnosti občanov a posilnenia<br />

hlasu Európy vo svete. „Cesta z krízy vedie<br />

cez posilnenie, nie oslabenie Európy,“ zdôraznila.<br />

Søren Søndergaard (DA), ktorý v rozprave<br />

vystúpil v mene skupiny GUE/NGL, uviedol,<br />

že program<br />

Nové pravidlá narábania<br />

s elektronickým odpadom<br />

Objem recyklovaných chladničiek, mobilných<br />

telefónov a ďalších prístrojov sa už čoskoro zvýši.<br />

Európsky parlament schválil nové ciele zberu<br />

a recyklácie elektroniky, na ktorých sa poslanci<br />

vopred dohodli s členskými štátmi. Novelizácia<br />

smernice z roku 2003 o odpade z elektrických<br />

a elektronických zariadení umožní spotrebiteľom<br />

vrátiť drobný odpad vo viacerých predajniach<br />

a zníži mieru byrokracie pre podnikateľov.<br />

„Po náročných rokovaniach môžem vyjadriť<br />

veľkú spokojnosť s tým, že sa nám podarilo<br />

dosiahnuť dohodu ohľadom ambicióznych,<br />

ale dosiahnuteľných cieľov zberu odpadu<br />

s Radou. Európa tak bude schopná opätovne<br />

získať viac surovín, čo je skvelá správa<br />

ako pre ekonomiku, tak pre životné prostredie,“<br />

uviedol spravodajca Karl-Heinz Florenz<br />

po tom, ako bola dohoda s členskými štátmi<br />

schválená Európskym parlamentom.<br />

Všetky členské štáty budú musieť zvýšiť<br />

zber svojho elektronického a elektrického<br />

odpadu bez ohľadu na to, či v súčasnosti dosahujú<br />

aktuálny cieľ štyroch kilogramov na<br />

osobu a rok.<br />

Do roku 2016 musí väčšina z nich vyzbierať<br />

45 ton elektronického odpadu na každých<br />

100 ton elektrických a elektronických<br />

výrobkov, ktoré boli uvedené na daný trh počas<br />

troch predchádzajúcich rokov. S cieľom<br />

uľahčiť zber odpadu sa podarilo presadiť, aby<br />

mohli spotrebitelia vrátiť veľmi malé výrobky<br />

(s vonkajšími rozmermi maximálne 25 cm<br />

– napríklad mobilné telefóny) v každej aspoň<br />

väčšej predajni elektrospotrebičov bez toho,<br />

aby si v nej museli kúpiť nový produkt.<br />

Vďaka lepšiemu spracovaniu bude možné<br />

z odpadu získať na opätovné použitie viac<br />

cenných surovín a zabrániť, aby sa nebezpečné<br />

látky, ktoré sú jeho súčasťou, hromadili<br />

na skládkach.<br />

Spokojnejší by mali byť aj výrobcovia, ktorým<br />

sa uľahčí povinnosť vykazovania, zjednoduší<br />

sa proces registrácie výrobku a zavedú<br />

sa opatrenia zabraňujúce dvojitému<br />

výberu registračných poplatkov v členských<br />

štátoch. Výrobcovia budú aj naďalej finančne<br />

podporovať zber odpadu, zanikne im však<br />

povinnosť zriaďovať oficiálne sídlo v každej<br />

krajine, kde podnikajú.<br />

Kontrola prostriedkov na boj<br />

proti škodcom<br />

Biocídy – od jedov na potkany až po dezinfekčné<br />

prostriedky – budú predmetom prísnejších<br />

bezpečnostných kontrol. Európsky parlament<br />

schválil novelizáciu pravidiel, ktorých cieľom je<br />

predchádzať ohrozeniu verejného zdravia a životného<br />

prostredia a zároveň uľahčiť schvaľovací<br />

proces, ktorým musia tieto produkty prejsť pred<br />

ich umiestnením na trh.<br />

S novými pravidlami už predbežne súhlasila<br />

aj Rada EÚ (členské štáty), ktorá ich<br />

musí pred ich vstupom do platnosti ešte formálne<br />

potvrdiť. Novelizácia upravuje legislatívu<br />

z roku 1998 tak, aby aj ošetrené produkty<br />

– napríklad nábytok ošetrený fungicídmi<br />

alebo kuchynské linky s antibakteriálnym<br />

povrchom pracovnej dosky – spadali pod<br />

nové pravidlá a boli riadne označené. Poľnohospodárske<br />

pesticídy bude aj naďalej upravovať<br />

samostatná legislatíva EÚ.<br />

Nové pravidlá ďalej harmonizujú trh EÚ<br />

s prostriedkami na boj proti škodcom a zavádzajú<br />

lehoty na posudzovanie produktov.<br />

Opatrenia tiež uľahčia vzájomné uznávanie<br />

povolení medzi členskými štátmi.<br />

Opatrenia na zníženie plytvania<br />

potravinami o polovicu<br />

Až 50 % požívateľných a zdravotne neškodných<br />

potravín sa každoročne vyhodí v reštauráciách,<br />

domácnostiach, supermarketoch a v celom<br />

potravinovom reťazci, zatiaľ čo 79 miliónov občanov<br />

EÚ žije pod hranicou chudoby a 16 miliónov<br />

je závislých od potravinovej pomoci charitatívnych<br />

organizácií. Poslanci preto v schválenom<br />

uznesení vyzvali na urýchlené prijatie opatrení,<br />

ktoré by pomohli znížiť plytvanie jedlom do roku<br />

2025 na polovicu a zlepšili by prístup k potravinám<br />

pre občanov vo finančnej núdzi.<br />

K nadmernému plytvaniu potravinami<br />

dochádza v celom dodávateľskom reťazci –<br />

u výrobcov, spracovateľov, predajcov, spotrebiteľov<br />

a v stravovacích zariadeniach, poslanci<br />

vyzvali na prijatie koordinovanej stratégie<br />

zahrňujúcej opatrenia na celoeurópskej<br />

aj vnútroštátnej úrovni, ktorej cieľom by bolo<br />

urýchlené zníženie plytvania potravinami.<br />

Neriešenie súčasnej situácie by viedlo do<br />

roku 2020 k nárastu objemu potravinového<br />

odpadu o 40 %, uvádza sa v štúdii Európskej<br />

komisie.<br />

V snahe výrazne obmedziť objem potravinového<br />

odpadu do roku 2025 poslanci požadujú<br />

zvýšené informovanie verejnosti na<br />

celoeurópskej a vnútroštátnej úrovni o spôsoboch,<br />

ako znížiť plytvanie potravinami.<br />

Členské štáty by mali zaviesť vzdelávacie<br />

programy na všetkých úrovniach vrátane<br />

stredných škôl, ktoré by napríklad vysvetľovali,<br />

ako skladovať a pripravovať potraviny<br />

a ako a kedy sa ich zbavovať. Dôležitú úlohu<br />

by v tomto procese mali zohrávať médiá, obchodníci<br />

a miestne orgány.<br />

S cieľom spopularizovať myšlienku udržateľnej<br />

spotreby potravín poslanci požadujú<br />

vyhlásenie roka 2014 za Európsky rok boja<br />

proti plytvaniu potravinami.<br />

Novelizáciou by mali prejsť aj pravidlá verejného<br />

obstarávania. Cieľom je uprednostniť<br />

tie spoločnosti podnikajúce v oblasti stravovacích<br />

služieb, ktoré podporujú opatrenia<br />

na obmedzenie plytvania potravinami napríklad<br />

uprednostňovaním miestnych výrobkov<br />

a ktoré zároveň prerozdelia nespotrebované<br />

potraviny občanom s nízkou kúpnou silou<br />

alebo obyvateľom v núdzi.<br />

Poslanci privítali iniciatívy v niektorých<br />

členských štátoch, ktorých cieľom je prerozdeliť<br />

nepredané a vyradené potraviny občanom<br />

s nízkou kúpnou silou a vyzvali maloobchodníkov,<br />

aby sa vo väčšej miere podieľali<br />

na obdobných programoch.<br />

<br />

70 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Ľudia a udalosti<br />

Z histórie sa treba učiť<br />

Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, poslanec a podpredseda<br />

strany Smer-SD Marek Maďarič a primátor mestra Tisovec Peter Mináč<br />

pokrstili novú knižku spisovateľa a publicistu Ľuboša Juríka SMRŤ MI-<br />

NISTRA. Autor v nej opisuje posledné hodiny tunajšieho rodáka a jedného<br />

z najvýznamnejších Slovákov, ministra zahraničia Česko-slovenskej<br />

republiky Vladimíra Clementisa.<br />

Pred slávnostným aktom zaspieval miestny detský spevácky zbor Lykovienky,<br />

potom hostí privítal primátor mesta Tisovec. Báseň o slávnom<br />

tisoveckom rodákovi predniesol Ondrej Nagaj. Slovo dostal aj Ľuboš<br />

Jurík, ktorý sa v emotívnom príhovore vyznal, prečo napísal túto knižku.<br />

Uviedol, že z histórie sa treba učiť, aj keď je bolestná a traumatizujúca.<br />

Zaujala i divadelná ukážka z tejto knižky v podaní tisovských<br />

amatérskych hercov. Po vystúpeniach hostí uviedli knižku tisovskou<br />

šťavicou do života predseda Matice slovenskej Marián Tkáč, primátor<br />

Tisovca Peter Mináč a poslanec NR SR Marek Maďarič.<br />

(ľch)<br />

Knižku Smrť ministra uviedli do života primátor Tisovca Peter Mináč,<br />

exminister kultúry Marek Maďarič a predseda Matice slovenskej Marián<br />

Tkáč. Vpravo autor Ľuboš Jurík.<br />

Foto: M. Kollárik<br />

Izrael ocenil ďalších sedemnásť Slovákov<br />

Foto: archív<br />

František Truska pri preberaní ceny od veľvyslanca Štátu Izrael<br />

Alexandra Ben-Zviho a konzula Ziva Bilausa.<br />

Hrdinsky sa postavili proti neľudskému fašistickému režimu, ktorý posielal<br />

ľudí na smrť len pre jediný dôvod – židovskú krv. Čelili riziku smrti,<br />

pretože vzali ochrannú ruku nad svojimi židovskými priateľmi, známymi, ale<br />

často i neznámymi. Ďalší 17 Slováci sú ocenení titulom Spravodliví medzi národmi,<br />

ktorý sa udeľuje ľuďom nežidovského pôvodu<br />

za záchranu Židov počas holokaustu. Slávnostné<br />

odovzdávanie titulu udeľovaného Štátom<br />

Izrael a múzeom holokaustu Yad Vashem v Jeruzaleme<br />

sa uskutočnilo 1. februára v Historickej<br />

budove Národnej rady Slovenskej republiky<br />

za účasti najvyšších ústavných činiteľov. Príbuzní<br />

záchrancov prevzali medailu a čestný diplom<br />

z rúk veľvyslanca Štátu Izrael na Slovensku Alexandra<br />

Ben-Zviho. „Kým iní sa so strachom či ľahostajnosťou<br />

prizerali, ako z vedľajších domov miznú<br />

ich židovskí susedia, oni im stavali bunkre, delili<br />

sa s nimi o jedlo a prinášali im každodennú útechu.<br />

Kým väčšina mlčala a odvracala zrak, oni konali a zachraňovali<br />

životy,“ hovorí veľvyslanec Štátu Izrael<br />

na Slovensku Alexander Ben-Zvi. Mená všetkých ocenených budú navždy vytesané do Múru cti v Záhrade<br />

Spravodlivých v Yad Vashem. Doteraz bolo významné ocenenie štátu Izrael udelené na základe výpovedí<br />

svedkov a historických materiálov viac ako 23-tisíc ľuďom na celom svete. Na Slovensku ho získalo takmer<br />

540 ľudí, čo zaraďuje Slovensko medzi krajiny s najvyšším počtom ocenených na počet obyvateľov. (bv)<br />

František Tuska v čase, keď<br />

nad pomocou židovským priateľom<br />

nezaváhal.<br />

Foto: archív<br />

3balet presvedčil publikum<br />

Traja slovenskí tvorcovia vytvorili tri rôzne choreografie, ktoré prezentujú<br />

ich inšpirácie, ale aj vnímanie tanca. Všetky tri diela premiérovo<br />

odtancovali členovia medzinárodného súboru Balet Bratislava v januári<br />

v bratislavskom Divadle Nová scéna.<br />

Inscenáciu 3Balet tvoria tri kratšie opusy: Frost Šárky Ondrišovej, Rose<br />

Stanislavy Vlčekovej a Monos Mária Radačovského. Autorka časti s názvom<br />

Frost sa nechala inšpirovať témou chladu a mrazu, ktorú posunula<br />

do širšej roviny metafory. Choreografia s názvom Rose je inšpirovaná<br />

románom francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta Hľadanie strateného<br />

času. Tretí z tvorcov trojinscenácie 3Balet Mário Radačovský (na fotografii<br />

C. Bachratého) sa vo svojom diele Monos zaoberá témou človeka<br />

a jeho sebareflexie, na premiére sa predstavil aj ako tanečník.<br />

V poradí druhou produkciou – po Rómeovi a Júlii – dáva súbor Balet<br />

Bratislava príležitosť domácim tvorcom, ktorí sa na profesionálnej tanečnej<br />

scéne pohybujú určitý čas a ich práca má osobitý rukopis. <br />

(bv)<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

71

Európska komisia<br />

Európska komisia<br />

EURÓPSKa KOMISIa<br />

Nový vedúci zastúpenia<br />

Od 1. januára 2012 úrad vedúceho zastúpenia<br />

EK na Slovensku prevzal Dušan<br />

Chrenek, ktorý má široké skúsenosti<br />

v rámci európskych inštitúcií. V Európskej<br />

komisii pôsobí od roku 2007 a predtým<br />

pracoval v politickom oddelení Vysokého<br />

predstaviteľa/Generálneho sekretára Rady<br />

EÚ. Jeho rozsiahle skúsenosti pomôžu zastúpeniu<br />

Komisie na Slovensku zohrávať<br />

dôležitú úlohu v komunikácii s miestnymi<br />

občanmi a médiami, ako aj podporovať<br />

vzťahy medzi Európskou komisiou a národnými<br />

a miestnymi orgánmi a inými zainteresovanými<br />

stranami.<br />

Natura 2000 širšia<br />

Sústava chránených oblastí EÚ Natura<br />

2000 sa podstatne rozšírila. Začlenilo sa<br />

do nej takmer 18 800 km 2 , z čoho významný<br />

podiel tvoria morské oblasti zaberajúce<br />

17 000 km 2 . Prispeje sa tým k zvýšenej<br />

ochrane mnohých ohrozených morských<br />

druhov. Natura 2000 v súčasnosti pokrýva<br />

takmer 18 % pevninskej plochy EÚ a viac<br />

ako 145 000 km 2 jej morí. Do posledného<br />

rozšírenia tejto sústavy sa zapojili najmä<br />

Veľká Británia, Francúzsko, Belgicko,<br />

Grécko, Cyprus, Maďarsko, Litva a Taliansko.<br />

Natura 2000 je ústredným bodom<br />

v európskom úsilí zastaviť stratu biodiverzity<br />

a ochraňovať ekosystémové služby.<br />

Prísne na emisie<br />

Včasné a presné údaje o emisiách skleníkových<br />

plynov majú zásadný význam z hľadiska<br />

zisťovania, či EÚ a jej členské štáty<br />

priebežne plnia svoje ciele znižovania emisií<br />

a pracujú na nových stratégiách zameraných<br />

na riešenie otázky zmeny klímy. Európska<br />

komisia predložila návrh nariadenia,<br />

ktorým dôjde k výraznému sprísneniu<br />

monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových<br />

plynov, najmä v súvislosti s plnením<br />

nových požiadaviek vyplývajúcich<br />

z balíka právnych predpisov EÚ pre oblasť<br />

klímy a energetiky na roky 2013 až 2020.<br />

Tvorivá Európa<br />

Tisíce ľudí pracujúcich v oblasti filmu,<br />

televízie, kultúry, hudby, divadla, kultúrneho<br />

dedičstva a súvisiacich oblastiach bude<br />

môcť využiť väčšiu podporu EÚ v rámci<br />

nového programu Tvorivá Európa, ktorý<br />

predstavila EK. S navrhovaným rozpočtom<br />

1,8 miliardy eur na obdobie 2014 – 2020 to<br />

bude predstavovať významný zdroj pracovných<br />

miest a rastu v Európe.<br />

Erasmus pre všetkých<br />

Takmer o polovicu viac osôb ako doteraz<br />

by podľa predloženého návrhu EK mohlo<br />

dostať šancu študovať alebo vzdelávať sa<br />

v zahraničí vďaka štipendiu v rámci nového<br />

programu EÚ Erasmus pre všetkých,<br />

ktorý je zameraný na vzdelávanie, odbornú<br />

prípravu, mládež a šport. Išlo by<br />

o takmer 3 milióny študentov vysokých<br />

škôl a študentov s odborným zameraním.<br />

Študenti druhého stupňa vysokoškolského<br />

štúdia by takisto mohli využiť nový systém<br />

záruk za pôžičky vytvorený v spolupráci so<br />

skupinou Európskej investičnej banky. Sedemročný<br />

program Erasmus pre všetkých,<br />

na ktorý by sa použil celkový rozpočet vo<br />

výške 19 miliárd eur, sa má začať v roku<br />

2014.<br />

Digitálna agenda<br />

Komisia začala s realizáciou európskej<br />

stratégie otvoreného prístupu k údajom, od<br />

ktorej sa očakáva, že posilní hospodárstvo<br />

EÚ každoročne 40 miliardami eur. Orgány<br />

verejnej správy v Európe majú k dispozícii<br />

skutočný poklad v podobe nevyužitého<br />

ekonomického potenciálu, ktorý skrývajú<br />

obrovské množstvá informácií zhromaždených<br />

mnohými orgánmi a útvarmi verejnej<br />

správy. V prvom rade EK pôjde príkladom<br />

a otvorí svoje „pokladnice“ s informáciami<br />

verejnosti prostredníctvom nového bezplatného<br />

dátového portálu. V druhom rade<br />

sa zabezpečia rovnaké podmienky na otvorený<br />

prístup k údajom v celej EÚ.<br />

Čistenie odpadových vôd<br />

V období rokov 2007 až 2013 sa v celej<br />

EÚ na základe smernice o čistení komunálnych<br />

odpadových vôd vynaloží približne<br />

14 miliárd eur na infraštruktúru zberu<br />

a čistenia odpadových vôd. Cieľom je zabezpečiť,<br />

aby ľudský a priemyselný odpad<br />

nemal negatívny vplyv na zdravie a životné<br />

prostredie. Z najnovšej správy o vykonávaní<br />

smernice za obdobie 2007/2008<br />

vyplýva, že hoci práce dostatočne napredujú,<br />

dodržiavanie predpisov týkajúcich<br />

sa zberu a čistenia by sa mohlo zlepšiť.<br />

Správa odhaľuje, že väčšina starých štátov<br />

(EÚ-15) si zachovala dobrú úroveň čistenia<br />

odpadových vôd a zlepšila čistenie<br />

citlivých vôd, pričom v novších členských<br />

štátoch (EÚ-12) sa zber a čistenie zlepšili<br />

celkovo.<br />

Výzva verejnosti<br />

Európska komisia otvorila verejnú konzultáciu<br />

o budúcich plánoch na odstránenie<br />

bariér pre Európanov so zdravotným<br />

postihnutím. Konzultácia pomôže EK pri<br />

príprave návrhu európskeho aktu o prístupnosti,<br />

ktorý má byť predložený na jeseň<br />

2012. Cieľom tejto iniciatívy je zabezpečiť,<br />

aby ľudia so zdravotným postihnutím<br />

mali rovnaký prístup ako všetci ostatní<br />

k „fyzickému“ prostrediu, doprave a informáciám<br />

a komunikačným službám.<br />

Verejná konzultácia je plne prístupná pre<br />

všetkých, zameriava sa na názory podnikov,<br />

ľudí so zdravotným postihnutím, je<br />

otvorená do 29. februára 2012.<br />

Štatistický program<br />

S cieľom zaistiť v budúcich rokoch spoľahlivú,<br />

porovnateľnú a nákladovo efektívnu<br />

štatistiku prijala EK návrh Európskeho<br />

štatistického programu na roky 2013 –<br />

2017. Program s rozpočtom 299,4 milióna<br />

eur bude trvať 5 rokov od 1. januára 2013.<br />

Európsky štatistický systém (Eurostat a národné<br />

štatistické ústavy) bude zodpovedný<br />

za vykonávanie viacročného programu<br />

v súlade s kódexom postupov pri európskej<br />

štatistike a za dodržiavanie zásad nezávislosti,<br />

integrity a zodpovednosti.<br />

Verejné obstarávanie<br />

Výdavky verejných orgánov na tovar,<br />

služby a práce predstavujú každý rok 18 %<br />

HDP. V čase, ktorý je vo väčšine členských<br />

štátov poznamenaný rozpočtovými obmedzeniami<br />

a hospodárskymi problémami,<br />

musí politika verejného obstarávania ešte<br />

viac ako inokedy zabezpečiť optimálne<br />

využívanie týchto finančných prostriedkov,<br />

aby podporila rast a zamestnanosť<br />

a prispela k dosiahnutiu cieľov stratégie<br />

Európa 2020. Revízia smerníc o verejnom<br />

obstarávaní, ktorú EK oznámila 20. decembra<br />

2011, je súčasťou celkového programu<br />

zameraného na hĺbkovú modernizáciu verejných<br />

zákaziek v EÚ.<br />

Poriadok do odpadu<br />

Ak by sa právne predpisy EÚ o nakladaní<br />

s odpadom vykonávali v plnej miere,<br />

výsledkom by podľa štúdie Európskej<br />

komisie mohli byť ročné úspory vo výške<br />

72 miliárd eur, zvýšený obrat sektora odpadového<br />

hospodárstva a recyklácie v EÚ<br />

o 42 miliárd eur a vytvorenie 400 000 pracovných<br />

miest do roku 2020. Protizákonné<br />

operácie s odpadom v členských štátoch<br />

majú za následok nevyužité príležitosti na<br />

hospodársky rast. Výrazné zlepšenie by sa<br />

však mohlo dosiahnuť prostredníctvom<br />

prísnejších kontrol na vnútroštátnej úrovni<br />

a lepších poznatkov o nakladaní s odpadom.<br />

Dodržiavanie politík EÚ by pomohlo<br />

vytvoriť sektor s 2,4 milióna pracovných<br />

miest s celkovým ročným obratom 187 miliárd<br />

eur. <br />

<br />

Podrobnosti o jednotlivých rozhodnutiach<br />

a činnosti Európskej komisie nájdete na stránke:<br />

http://ec.europa.eu<br />

72 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Diplomati<br />

Európa v roku 2012: zodpovednejšia, dynamickejšia, bezpečnejšia<br />

V Európskom informačnom centre v Bratislave sa v januári 2012 stretli veľvyslanci Poľska, Dánska a Cypru. Témou bolo hodnotenie poľského<br />

predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa skončilo 31.decembra 2011, priority dánskeho predsedníctva, ktoré sa začalo 1. januára 2012, a príprava<br />

Cyperčanov na predsedníctvo od 1. júla 2012.<br />

Poľsko:<br />

Veľvyslanec Poľskej republiky v SR Andrzej Krawczyk (na snímke vpravo) mal príjemnú<br />

úlohu – potvrdiť všeobecné hodnotenie poľského predsedníctva, ktoré Európsky<br />

parlament pokladá za výborné a vysoko dynamické. Spomenul aj hodnotenie<br />

našich poslancov, ktorí poľské predsedníctvo hodnotia ako najlepšie za posledných<br />

15 rokov. Andrzej Krawczyk poďakoval aj za pomoc, ktorú Poľsku poskytovala<br />

slovenská diplomacia a slovenská vláda.<br />

Dánsko:<br />

Veľvyslankyňa Dánskeho kráľovstva v SR Anita Hugau (na dolnej snímke vpravo)<br />

predstavila víziu Európskej únie nielen na rok 2012, ale aj na ďalšie obdobie z pohľadu<br />

Dánska. Dánske predsedníctvo Rady EÚ bude predovšetkým presadzovať<br />

Európu zodpovednejšiu, inovatívnejšiu, dynamickejšiu a „zelenú“. Zdôraznila, že<br />

Dánsko má veľký záujem o riešenie klimatických zmien a zabezpečovanie „zeleného<br />

programu“ Európy. Spomenula, že premiérka Dánskeho kráľovstva Helle Thorningová-Schmidtová<br />

bola členkou Európskeho parlamentu, preto bude mať Dánsko<br />

zjednodušenú úlohu pri práci na jednotlivých úlohách.<br />

Ťažkou úlohou však podľa nej bude riešenie otázok zamestnanosti v európskej<br />

27-čke a jednotného európskeho trhu. Zdôraznila, že v celej Európe sa<br />

musí zlepšiť podnikateľské<br />

prostredie a Európa<br />

si bezpodmienečne musí<br />

zachovať konkurencieschopnosť s inými regiónmi sveta. „Zelenú politiku” bude<br />

Dánsko presadzovať aj preto, že patrí medzi krajiny, ktoré sa zasadzujú o zlepšenie<br />

životného prostredia a obnoviteľné zdroje energie. Dánsko síce zatiaľ neplatí<br />

eurom, ale Anita Hugau upozornila na<br />

fakt, že dánska koruna je úzko prepojená<br />

s eurom – až 70 % vývozu z Dánska<br />

prúdi do krajín eurozóny.<br />

Veľvyslankyňa nezabudla pripomenúť,<br />

že poľské predsedníctvo EÚ aj<br />

Dáni hodnotia ako najlepšie za dlhé<br />

obdobie.<br />

Cyprus:<br />

Veľvyslanec Cyperskej republiky<br />

v SR Marios Kountourides informoval o prípravách Cypru na predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré<br />

sa začne 1. júla 2012. Krajina už pripravuje schopných a zodpovedných pracovníkov a predsedov<br />

parlamentných skupín. Už teraz je jasné, že jednou<br />

z priorít bude podpora európskeho sociálneho<br />

modelu, ako aj podpora južných regiónov Európy.<br />

Zdôraznil, že arabská jar priniesla vlnu imigrácie,<br />

a preto bude treba pripraviť zodpovedný a vyhovujúci<br />

azylový program.<br />

Krásna tvár Kuby<br />

V pracovnom nasadení: vľavo veľvyslanec Gréckej republiky<br />

v SR Nikolaos Kanellos.<br />

Na štátnom sviatku Kubánskej republiky v Bratislave hostia gratulovali novej veľvyslankyni v SR<br />

Loipe Sánchez Lorenzovej, ktorá svoju misiu na Slovensku začala v novembri minulého roku. Napriek<br />

krátkemu obdobiu na Slovensku už hovorila o reformách, prebiehajúcich na Kube najmä v ekonomickej<br />

a sociálnej oblasti, s ministrom dopravy SR Jánom Figeľom a tlmočila záujem Kuby o perspektívnu<br />

spoluprácu v sektore dopravy, najmä železničnej infraštrukúry. Na stretnutí pri príležitosti<br />

štátneho sviatku hovorila L. S. Lorenzová s predsedom strany Smer – SD Robertom Ficom najmä<br />

o ďalších možnostiach spolupráce medzi SR a Kubou. Prítomní sa zhodli, že veľvyslankyňa svojím<br />

atraktívnym výzorom potvrdzuje známu krásnu tvár Kuby.<br />

<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Text a snímky Tatiana Jaglová<br />

73

Infoservis NR SR<br />

PIATE VOLEBNÉ OBDOBIE<br />

NÁRODNEJ RADY SR<br />

Ustanovujúca schôdza Národnej rady Slovenskej republiky v piatom volebnom<br />

období sa uskutočnila 8. – 9. júla 2010. Na poslanecké kreslá zasadlo 62 členov<br />

Smeru-sociálna demokracia, 28 poslancov za Slovenskú demokratickú a kresťanskú<br />

úniu-Demokratickú stranu, 22 ľudí za nový politický subjekt Sloboda a solidarita,<br />

15 kresťanských demokratov, 14 zákonodarcov za ďalšiu novú politickú stranu Most-<br />

Híd a 9 príslušníkov Slovenskej národnej strany. Aj v tomto volebnom období sa<br />

urodilo zopár tzv. nezávislých poslancov. Igor Matovič bol odídený z klubu SaS a po<br />

založení strany z neho odišli aj ďalší traja poslanci. Kresťanskí demokrati poslali preč<br />

z klubu Andreja Ďurkovského a po roztržke u národniarov z klubu odišli<br />

Anna Belousovová a Rudolf Púčik. Parlament viedol do vyvrcholenia koaličnej krízy<br />

Richard Sulík zo SaS, aby ho potom vystriedal kresťanský demokrat Pavol Hrušovský.<br />

Ako podpredsedovia pracovali Milan Hort (SDKÚ-DS), Béla Bugár (Most-Híd)<br />

a Robert Fico (Smer-SD).<br />

Ústavný zákon<br />

o predčasných voľbách<br />

Čo mu predchádzalo? Bola to vládna kríza,<br />

ktorá nastala po nevyslovení dôvery vláde<br />

pod vedením Ivety Radičovej. Treba pripomenúť,<br />

že premiérka v národnej rade čelila<br />

odvolaniu už v septembri minulého roka.<br />

Návrh podal Smer-sociálna demokracia, pretože<br />

podľa jej predstaviteľov „otvorene kryla<br />

stranícky klientelizmus a svojimi postojmi<br />

v prípade prenájmu budovy pre daňové úrady<br />

v Košiciach od okresného predsedu SD-<br />

KÚ-DS opäť preukázala, že je schopná pristúpiť<br />

prakticky k akémukoľvek verejnému<br />

vyhláseniu, a potom ho nielen poprieť, ale,<br />

naopak, aktívne podporovať diametrálne odlišné<br />

stanovisko“. Vtedy však svoju funkciu<br />

ustála, pretože návrh na jej odvolanie podporilo<br />

iba 69 poslancov. Podržali ju aj koaliční<br />

partneri zo strany Sloboda a solidarita na<br />

čele s jej predsedom Richardom Sulíkom.<br />

Vládnou koalíciou však krátko po tom<br />

začal lomcovať spor o záchrannom mechanizme,<br />

tzv. eurovale. Spory s koaličnou stranou<br />

Sloboda a solidarita sa vyostrili až do<br />

tej miery, že vláda na návrh premiérky rozhodla<br />

spojiť hlasovanie v parlamente o záchrannom<br />

mechanizme s hlasovaním o dôvere<br />

vlády. Toto hlasovanie však Iveta Radičová<br />

a ňou vedená vláda už neprežila, pretože<br />

ju podporilo iba 55 zákonodarcov. Medzi<br />

nimi chýbali poslanci Slobody a solidarity,<br />

členovia Občianskej konzervatívnej strany<br />

a štyria zo skupiny parlamentnej sekty Obyčajní<br />

ľudia. Samozrejme aj opozícia. Tým sa<br />

vlastne rozpadla koalícia, čo znamenalo, že<br />

Richard Sulík bol odídený z postu predsedu<br />

národnej rady a na jeho miesto bol zvolený<br />

kresťanský demokrat Pavol Hrušovský.<br />

Euroval napokon prešiel aj hlasmi opozičných<br />

poslancov, avšak udalosti v koalícii nadobudli<br />

rýchly spád. Parlament si ústavnou<br />

väčšinou odhlasoval skrátenie volebného<br />

obdobia, a tak predseda parlamentu Pavol<br />

Hrušovský 19. októbra vyhlásil voľby do NR<br />

SR na 10. marca 2012. Zároveň 21. októbra<br />

poslanci novelizovali aj ústavu, ktorá dočasnému<br />

kabinetu I. Radičovej síce umožnila<br />

dovládnuť až do vymenovania novej vlády<br />

po marcových voľbách, avšak výrazne<br />

oklieštila právomoci tohto kabinetu, ktoré<br />

prešli do kompetencie prezidenta republiky.<br />

Inými slovami, bez súhlasu prezidenta si<br />

takáto vláda ani neškrtne.<br />

Smer-sociálna demokracia po tomto víťazstve<br />

dosiahla ďalší politický úspech. Parlament<br />

najprv schválil návrh jeho poslanca<br />

Richarda Rašiho na zrušenie transformácie<br />

nemocníc na akciové spoločnosti a na zvyšovanie<br />

platov lekárov v dvoch etapách – od<br />

1. januára 2012 a od 1. júla 2012. Koalícia<br />

tak za svoju rozhádanosť zaplatila vysokú<br />

daň.<br />

Jediný prípad, keď zákon<br />

o štátnom rozpočte<br />

podporila aj opozícia<br />

Bola to zaujímavá situácia. Opozícia ako<br />

každý rok aj začiatkom decembra na schôdzi<br />

roztrhala návrh zákona o štátnom rozpočte<br />

takmer na franforce. Podľa jej predstaviteľov<br />

sa pod jeho kvalitu podpísal fakt, že ho zostavovala<br />

vláda, ktorú spájala túžba po moci<br />

a nie jasný program rozvoja Slovenska. Vyčítali<br />

jej zvyšovanie zadlženosti Slovenska,<br />

pokles reálnych miezd a stále vysokú nezamestnanosť.<br />

Za jeden z najväčších nedostatkov<br />

rozpočtu považuje opozícia nedostatočné<br />

financovanie samospráv, pretože obce si<br />

v mnohých prípadoch museli na prenesené<br />

kompetencie požičať, a teraz zápasia o svoju<br />

existenciu.<br />

Ďalším doteraz nepoznaným faktom bola<br />

ostrá kritika rozpočtu od člena jednej koaličnej<br />

strany. Kresťanský demokrat Anton<br />

Marcinčin uviedol, že rozpočet sa pripravoval<br />

podľa hesla Urob si sám. Jednak v oblasti<br />

príjmov i výdavkov. Ministrovi financií zvestoval,<br />

že zrejme už rezignoval na svoju funkciu.<br />

Je nešťastím, že v období zásadnej zmeny<br />

tváre eurozóny a Európskej únie, v období<br />

šetrenia, je Slovenská republika v predvolebnom<br />

boji a prehlbuje deficit. Vysmial sa zavedeniu<br />

rovnej dane, ktorá nás priviedla do<br />

situácie, keď máme najnižšie príjmy v Európe.<br />

Svojím vystúpením sa Marcinčin vyrovnal<br />

kritickým prejavom opozičných poslancov,<br />

ktorí však unisono s koaličným prízvukovali,<br />

že je potrebné schváliť akýkoľvek rozpočet,<br />

aby sme sa vyhli rozpočtovému provizóriu.<br />

Podľa všetkých by to bol veľmi zlý<br />

signál pre eurozónu, ktorej je Slovensko členom,<br />

ako aj pre investorov. Zákon roka bol<br />

napokon schválený 7. decembra 2011 s plánovaným<br />

deficitom 4,6 % hrubého domáceho<br />

produktu. Návrh prešiel predovšetkým vďaka<br />

absencii 17 poslancov Smeru-sociálna demokracia<br />

pri záverečnom hlasovaní. Bola to<br />

ich nepriama podpora rozpočtu, čo je vlastne<br />

jediný prípad v histórii samostatného Slovenska,<br />

keď ho podporila aj opozícia. Smeru-<br />

SD sa však podarilo presadiť jedinú neplánovanú<br />

zmenu v rozpočte a z peňazí určených<br />

na spolufinancovanie eurofondov sa tak presunulo<br />

50 miliónov eur ako rezerva na financovanie<br />

krízovej situácie v zdravotníctve.<br />

Minister financií Ivan Mikloš priznal, že<br />

takýto postup bol vopred dohodnutý so Smerom-SD,<br />

a tak mohol napokon žiariť spokojnosťou.<br />

Upozornil však, že vláda, ktorá vzíde<br />

po marcových voľbách, bude musieť najneskôr<br />

do polovice tohto roka pripraviť návrhy<br />

zákonov, ktorými by sa mal výrazne znižovať<br />

deficit predovšetkým v roku 2013, pretože<br />

sme sa zaviazali znížiť schodok pod tri percentá.<br />

Toto hlasovania viedlo ministra financií<br />

aj k ďalšiemu optimizmu. Na programe<br />

schôdze totiž bol aj ústavný zákon o rozpočtovej<br />

zodpovednosti. Už dávno pred hlasovaním<br />

bolo jasné, že nebude problém zohnať<br />

potrebných najmenej 90 hlasov, pretože aj<br />

opozičný Smer-SD vyhlasoval, že takúto<br />

právnu normu podporí. A tak tento ústavný<br />

zákon o tzv. dlhovej brzde bol schválený<br />

8. decembra 2011.<br />

Zneucťovaný inštitút skrátených<br />

legislatívnych konaní<br />

Tento inštitút od jeho zavedenia do parlamentnej<br />

praxe využívala, a najmä zneužívala,<br />

každá vláda. Zákon o rokovacom poriadku<br />

národnej rady umožňuje skrátené legislatívne<br />

konanie v prípade hrozby vážnych hospodárskych<br />

škôd alebo ohrozenia základných<br />

ľudských práv a slobôd. Celkovo NR v tomto<br />

volebnom období rozhodovala o právnych<br />

normách až 23-krát v skrátenom legislatívnom<br />

konaní. Z toho v roku 2011 to bolo 16-<br />

krát. V čase vzniku tohto komentára mal parlament<br />

pred sebou ešte poslednú schôdzu na<br />

začiatku februára, takže tento počet sa ešte<br />

môže zmeniť.<br />

Keď si uvedomíme, že toto volebné obdobie<br />

trvalo len dvadsať mesiacov, tak na taký<br />

krátky čas je to neskutočne veľa prípadov<br />

zneužívania skráteného legislatívneho konania.<br />

Dá sa teda povedať, že dosluhujúca vládna<br />

koalícia tento inštitút doslova zneucťovala.<br />

Nepochybne sa dá predpokladať, že ak by<br />

dovládla celé volebné obdobie, dokázala by<br />

predmetné ustanovenie zákona zneuctiť ešte<br />

viac. V zrýchlenom režime na minuloročnej<br />

74 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Infoservis NR SR<br />

októbrovej schôdzi bolo schválené skrátenie<br />

volebného obdobia parlamentu a v rekordnom<br />

čase, za jediný deň, bola 21. októbra<br />

navrhnutá aj prijatá novela Ústavy Slovenskej<br />

republiky, ktorou sa rozšírili právomoci<br />

prezidenta v prípade, že parlament nevysloví<br />

dôveru vláde.<br />

Ak má mať inštitút skráteného legislatívneho<br />

konania tú vážnosť, ktorú mu jeho definovaním<br />

v zákone určil zákonodarca, teda<br />

národná rada, tak budúci parlament musí<br />

vážne uvažovať o jeho novelizácii, ktorou<br />

by sa sprísnilo terajšie ustanovenie. Návrh<br />

na skrátené legislatívne konanie môže podať<br />

iba vláda a vyžaduje si následný súhlas<br />

parlamentného pléna. Podľa doterajších poznatkov<br />

zákony, ktoré do parlamentu prichádzajú<br />

s návrhom na schválenie v skrátenom<br />

režime, nie sú vždy kvalitne pripravené. Zodpovednosť<br />

za ich kvalitu a obsah však nesie<br />

NR SR.<br />

Prezident verzus zákonodarcovia<br />

Toto krátke volebné obdobie bolo zvláštne<br />

aj tým, že prezident v ňom nevystúpil so<br />

správou o stave republiky – akoby nechcel<br />

roznecovať politické vášne. Stačilo teda, ak<br />

sa s parlamentom dostával do sporov v kvalite<br />

a obsahu ním prijímaných právnych noriem.<br />

Ivan Gašparovič vrátil v tomto volebnom<br />

období na opätovné prerokovanie 28<br />

zákonov. Ešte môže vrátiť ďalšie, pretože vo<br />

februári sa uskutoční zrejme naozaj posledná<br />

schôdza parlamentu v tomto volebnom pred<br />

marcovými voľbami. Nepodpísal 19 zákonov.<br />

Úplne zastavil len dva – novelu zákona o stavebnom<br />

sporení a novelu zákona o šľachtení<br />

a plemenitbe hospodárskych zvierat.<br />

Vládna i parlamentná kríza si vyžiadala<br />

ďalší ústupok koalície opozícii – novelu<br />

ústavy, ktorá dala prezidentovi republiky<br />

výrazné právomoci vo vzťahu k vláde<br />

i k parlamentu. Novela dovolila kabinetu<br />

I. Radičovej dovládnuť do predčasných volieb,<br />

narušila však rovnováhu medzi výkonnou<br />

a zákonodarnou mocou. Vznikol<br />

nový, doteraz neznámy vzťah medzi NR<br />

SR a prezidentom. Na tomto základe môže<br />

prezident ovplyvňovať nielen vládu, ale aj<br />

rozhodnutia parlamentu. Ten totiž prijíma<br />

zákony, ktorými je vláda zaviazaná, a prezident<br />

tým, že kontroluje túto vládu, vstupuje<br />

aj do rozhodnutí parlamentu. S týmto zrejme<br />

koalícia nepočítala, pretože Robert Fico<br />

ju nútil do rýchlych rozhodnutí, a tak sa teraz<br />

zamýšľajú nad tým, či prezident nebude<br />

túto novelu zneužívať.<br />

Ivan Gašparovič zatiaľ nič také nerobí,<br />

ale pohráva sa s národnou radou v inej kauze.<br />

Parlament na druhý pokus zvolil Jozefa<br />

Čentéša za generálneho prokurátora, prezident<br />

republiky ho však doteraz nevymenoval,<br />

a zrejme to do konca tohto skráteného<br />

volebného obdobia parlamentu ani neurobí.<br />

Márne sú protesty koaličných politikov,<br />

či sťažnosť Jozefa Čentéša na ústavný súd,<br />

Ivan Gašparovič sa zaťal a nepovolí, pretože<br />

ani ústavný súd mu to nemôže prikázať.<br />

Štyria obyčajní ľudia<br />

točili parlamentom<br />

Predseda strany Sloboda a solidarita Richard<br />

Sulík horko oľutoval rozhodnutie<br />

prijať pred predchádzajúcimi voľbami na<br />

kandidátnu listinu strany štyroch kandidátov<br />

na poslanecký mandát, ktorí sa nazývali<br />

Obyčajní ľudia. Zrejme túto hru Igora<br />

Matoviča podcenil, aj keď ich zaradil až na<br />

posledné miesta kandidátky. Tí sa však do<br />

parlamentu dostali zásluhou preferenčných<br />

hlasov a svoje poslanecké funkcie si doslova<br />

užívali. Exeloval najmä ich šéf Igor Matovič,<br />

z ktorého sa vykľul politický dobrodruh až<br />

takého kalibru, že doslova točil parlamentom.<br />

Jeho parlamentné avantúry nezastavilo<br />

ani vylúčenie z poslaneckého klubu Slobody<br />

a solidarity a naďalej spôsoboval v koalícii<br />

chaos a zmätky. Záležalo len od jeho<br />

ľubovôle, či a kedy zákon podporí alebo<br />

nie. Najlepšie jeho správanie charakterizuje<br />

výrok podpredsedu parlamentu za stranu<br />

Most-Híd Bélu Bugára: „Vo februári sa horko-ťažko<br />

dohodneme na dvojakom štátnom<br />

občianstve, následne príde Igor Matovič<br />

a povie, že jemu sa to nepáči, a neprešlo to.“<br />

Parlament sa napokon stal pre Igora Matoviča<br />

základňou na založenie vlastnej strany<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Foto: archív<br />

a bude šokom, ak sa jej zástupcovia objavia<br />

aj v tom novom. Toto volebné obdobie odkrylo<br />

aj ďalšiu dieru v zákone o rokovacom<br />

poriadku. V máji minulého roka sa totiž rozpadol<br />

poslanecký klub Slovenskej národnej<br />

strany, keď ho opustili Anna Belousovová<br />

a Rudolf Púčik. Ostalo v ňom tak iba sedem<br />

poslancov, pričom podľa spomínaného<br />

zákona poslanecký klub môže vzniknúť<br />

iba vtedy, ak bude mať aspoň osem členov.<br />

Zákon však nič nevraví o tom, čo s klubom,<br />

ktorého počet členov klesne počas volebného<br />

obdobia pod osem. A tak sedemčlenný<br />

poslanecký klub Slovenskej národnej strany<br />

nechal existovať nielen Richard Sulík, ale aj<br />

jeho nástupca Pavol Hrušovský. Ak sa NR<br />

SR s touto problematikou vyrovnala tak,<br />

že nechala v nej aj naďalej žiť sedemčlenný<br />

poslanecký klub národniarov, vytvorila precedens,<br />

ktorý do budúcnosti môže byť pre<br />

vzťahy medzi poslancami a poslaneckým<br />

klubmi zlým precedensom. Potrebuje to totiž<br />

ďalšiu novelu zákona o rokovacom poriadku,<br />

alebo úplne nový zákon. Vyžadujú<br />

si to tie doterajšie novelizácie, ktoré zákon<br />

zneprehľadňujú. Zrejme ožije myšlienka bývalého<br />

predsedu NR Pavla Pašku o zriadení<br />

komisie na novelizáciu rokovacieho poriadku,<br />

ale ak bude k dispozícii ústavná väčšina,<br />

tak aj na novú ústavu.<br />

Ochrancu ľudských práv<br />

strieda ochrankyňa<br />

Jana Dubovcová, poslankyňa za SDKÚ-<br />

DS, vystrieda v marci vo funkcii verejného<br />

ochrancu ľudských práv Pavla Kandráča,<br />

zvoleného za ĽS-HZDS. Je to nominantka<br />

strany, podporovali ju aj SaS a Most-Híd.<br />

Napokon dostala aj hlasy KDH, ktoré so súhlasom<br />

váhalo až do poslednej chvíle. Je to<br />

druhý ombudsman v histórii Slovenskej republiky.<br />

Bývalá sudkyňa a advokátka chce<br />

činnosť ombudsmana viac priblížiť verejnosti.<br />

Verejný ochranca ľudských práv by<br />

podľa nej mal pôsobiť na formovanie právneho<br />

vedomia spoločnosti a mali by mať<br />

k nemu otvorené dvere všetci bez ohľadu na<br />

to, z akého politického spektra pochádzajú.<br />

Nepochybne tieto zásady sú sympatické<br />

a vyznával ich aj dosluhujúci ombudsman<br />

Pavol Kandráč.<br />

Pár viet na záver<br />

Každý predseda národnej rady si dáva<br />

predsavzatie, že chce zlepšiť povesť zákonodarného<br />

zboru vo verejnosti. Inými slovami:<br />

vraví o tom predchádzajúcom parlamente,<br />

že mal nízky kredit u jeho voličov. Skutočnosťou<br />

je, že aj človek, ktorý sa postaví na<br />

čelo národnej rady po marcových parlamentných<br />

voľbách, sa bude riadiť týmto krédom.<br />

Bude ho k tomu viesť presvedčenie, že táto<br />

dosluhujúca národná rada nesplnila očakávania<br />

občanov, a preto tá, ktorú povedie on,<br />

musí mať väčšiu vážnosť. Rád by som sa dožil<br />

času, keď si väčšina voličov bude vážiť<br />

svojich zástupcov v parlamente.<br />

<br />

Pripravil František Meliš<br />

75

Infoservis prezidentskej kancelárie<br />

Infoservis prezidentskej kancelárie<br />

Najvyššie štátne vyznamenania<br />

3. január 2012<br />

ťažké skúšky. To sú vlastnosti a hodnoty, ktoré nám pomôžu prekonať aj toto<br />

neľahké obdobie,“ dodal a zaželal prítomným veľvyslancom a ľudu ich<br />

krajín pevné zdravie, úspešný a pokojný nastupujúci rok.<br />

Ekonómovia u prezidenta<br />

11. január 2012<br />

Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy, osobitne<br />

v oblasti experimentálnej endokrinológie si prevzal lekár Ladislav Macho.<br />

Pri príležitosti 19. výročia vzniku Slovenskej republiky udelil prezident<br />

SR Ivan Gašparovič najvyššie štátne vyznamenania. V historickej<br />

budove NR SR v Bratislave sa na slávnostnom ceremoniáli zišli<br />

predstavitelia Národnej rady SR, vlády, vedúci ústredných orgánov<br />

štátnej správy SR, predsedovia vyšších územných celkov, členovia<br />

diplomatického zboru a predstavitelia cirkví. Náš najvyšší ústavný<br />

činiteľ v slávnostnom príhovore zablahoželal laureátom štátnych vyznamenaní,<br />

ktoré získali za celoživotné zásluhy v oblasti vedy, umenia,<br />

histórie, kultúry i ekonomiky a zdôraznil, že „že našou povinnosťou<br />

je otvárať sa vedou čo najširšiemu svetu poznania, aby sme boli schopní<br />

prijímať a chápať aj národnoštátne jedinečnosti. A chcem zdôrazniť aj to, že<br />

je naším poslaním, aby sme sa kultúrou, umením ponárali do najhlbších národných<br />

dejín, aby sme boli schopní objavovať skryté súvislosti vecí, lebo<br />

na chápanie zmyslu života nestačí len um, svet musíme prijímať a chápať<br />

aj srdcom.“<br />

Novoročné stretnutie s diplomatickým zborom<br />

10. január 2012<br />

Prezident Ivan Gašparovič sa stretol s predstaviteľmi Neformálneho<br />

ekonomického fóra Hospodárskeho klubu (NEF HK), aby<br />

diskutovali o aktuálnych pozíciách i východiskách slovenskej ekonomiky.<br />

Náš najvyšší ústavný činiteľ vyzval NEF na aktívnu účasť na<br />

rozvoji spoločnosti v súčasnom zložitom krízovom období. Pred odborníkmi<br />

na hospodársku politiku sa zmienil aj o potrebe zvýšenia<br />

vymáhateľnosti práva a skrátenia súdnych prieťahov, ktoré komplikujú<br />

rozvoj ekonomiky u nás. Ivan Gašparovič v diskusii ďalej uviedol,<br />

že za najväčšiu prioritu roka 2012 považuje riešenie problematiky nezamestnanosti.<br />

„Musíme hľadať možnosti ako postaviť domácich podnikateľov<br />

do pozície porovnateľnej so zahraničnými investormi,“ a v súvislosti<br />

s tým zdôraznil nevyhnutnosť kvality vzdelávania na slovenských vysokých<br />

školách.<br />

Na veliteľskom zhromaždení Ozbrojených síl SR<br />

31. január 2012<br />

Prezident Ivan Gašparovič s manželkou už tradične privítali na novoročnom<br />

stretnutí viac ako dve stovky zahraničných diplomatov<br />

akreditovaných v SR. Na stretnutí bol prítomný aj minister zahraničných<br />

vecí Mikuláš Dzurinda s manželkou. Prezident v slávnostnom<br />

príhovore vyhodnotil uplynulý rok ako ťažký, poznačený krízami, prírodnými<br />

katastrofami, obavami o sociálne istoty, budúcnosť európskej<br />

spolupráce i pokoj vo svete. Podčiarkol tiež, že pre slovenskú zahraničnú<br />

politiku stálou konštantou ostávajú dobré susedské vzťahy a regionálna<br />

stabilita s dôrazom na význam zoskupenia V4. „Budem rád, keď<br />

i naďalej zachováte priazeň občanom tejto krajiny. Viete, že počas dlhej histórie<br />

jej ľud pracovitosťou, vytrvalosťou i skromnosťou dokázal prežiť všetky<br />

Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič sa zúčastnil na<br />

veliteľskom zhromaždení náčelníka Generálneho štábu Ozbrojených<br />

síl SR, na ktorom velenie armády každoročne vyhodnocuje plnenie<br />

úloh uplynulého výcvikového roka. Prezident, ktorý je hlavným<br />

veliteľom OS SR zdôraznil, že „armáda sa bude musieť vyrovnať s dlhodobým<br />

nesúladom medzi prioritami a cieľmi ozbrojených síl a reálnymi<br />

finančnými možnosťami rezortu obrany.“ K práci slovenských príslušníkov<br />

Ozbrojených síl SR v zahraničí uviedol: „Som hrdý na našich vojakov<br />

a pozitívne ich hodnotia aj naši spojenci z NATO a OSN.“ <br />

Foto: Martin Garaj<br />

76 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

SUMMARY<br />

Excerpt from the Address given by the<br />

European Parliament Chair, Jerzy Buzek,<br />

at the expiry term of the EP Chair office<br />

JERZY BUZEK:<br />

„WE NEED MORE EUROPE”<br />

I would like to deliver you my vision of<br />

prospects as itemized below:<br />

First of all, we need a new wave of the<br />

political integration. From the long-term<br />

viewpoint, the Community’s interest is a<br />

contribution to interests of individuals.<br />

The thought of a common civilization and<br />

cultural arena in Europe has been highly<br />

resonating for a few centuries already. At<br />

the present it is important to find optimal<br />

political solution that would correspond to<br />

today’s era. Let me kindly make it crystal<br />

clear: we do not wish a super state. Thus, let<br />

us make a decision how we can implement<br />

in practice an idea of unification to the<br />

extent of its diversity and concurrently to<br />

adjust solutions of necessity.<br />

In relation to discussions held on<br />

eventual alterations to the conventions<br />

and/or new treaties I would like to point<br />

out that we won’t succeed unless we come<br />

back to real essentials of cooperation, or, to<br />

a jointly shared fate in Robert Schuman’s<br />

words. Alterations are not subjected to<br />

new rules. The substance of changes is<br />

deemed to be a commitment to live in<br />

compliance with those rules; it is the issue<br />

of mentality.<br />

Second of all, we need a new wave of<br />

the economic integration. We really have<br />

to project the true fiscal and economic<br />

union. Member countries wishing to<br />

reach a progress have to comply with the<br />

Lisbon Treaty. None of the countries has<br />

the right to prevent other countries from<br />

close cooperation. Once anybody has<br />

been put on the side he cannot expect<br />

to play a leading role. It is my wish that<br />

tensions occurred while implementing the<br />

inter-governmental method may lead to a<br />

wider applicability of the Lisbon<br />

Treaty. This is why I would like to<br />

call to get better involved in the<br />

discussions and decision-making<br />

procedure on the floor of the<br />

European Parliament.<br />

Third of all, we really have to<br />

project a true European civic<br />

arena. As I have said already,<br />

while outlining and producing<br />

a new vision for Europe we are<br />

committed to discuss the issues<br />

of high importance to us: security,<br />

safety, to implement own fortune,<br />

to head an active life in local<br />

communities and a sense of<br />

cohesion. Europe needs a bigger<br />

deal of solidarity, answerability,<br />

respect to values and enthusiasm.<br />

I will always serve such Europe with a<br />

good deal of élan and determination. The<br />

European Parliament connecting a number<br />

of nations and representing the body,<br />

implementing the true changes in the<br />

name of all citizens is almost my dream. I<br />

may pronounce the words “I am the Polish<br />

and the European” with pride and hope.<br />

Therefore, I do believe that the unity is our<br />

fortune.<br />

Foto: P. Urbi<br />

Excerpt from an Interview with<br />

His Excellency Mr. Andrzej Krawczyk,<br />

the Ambassador of the Republic of<br />

Poland to the Slovak Republic<br />

■■ Chairmanship of Poland in the<br />

EU Council was accomplished<br />

this 31st December 2011. How<br />

can you assess the fulfilment of<br />

Poland intentions?<br />

Despite the alterations that<br />

are limiting the task of rotating<br />

Chairmanship in the EU<br />

Council, it is rather complicated<br />

to implement it by the member<br />

countries engaged. However, it<br />

is a concurrent challenge to get<br />

positive evaluations from other<br />

member countries. Further, it<br />

is also deemed to be an option<br />

of a significant influence on building the<br />

European integration and to head own<br />

interests to its entirety.<br />

Poland was in Chairmanship in the times<br />

of an extremely tough era of economic<br />

and financial crises bringing instability,<br />

inevitability to solve the raised conflicts<br />

Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />

Summary<br />

and it enforced to correct the initial plans.<br />

Prevailing majority of the so-called old<br />

Europe countries expressed their concerns<br />

about Poland’s capability to handle the<br />

management of the pressing issues.<br />

We had to convince them of the state<br />

administration readiness to hold a huge<br />

amount of meetings and to give conferences<br />

under the participation represented by<br />

twenty-seven countries. The Parliamentary<br />

elections which took place concurrently<br />

under the ongoing Chairmanship also<br />

brought further concerns subsequently.<br />

We may recollect how the interior political<br />

conflict in the country veiled the Czech<br />

Chairmanship. The interior political arena<br />

standing turned to be the hot issue over<br />

Hungary’s Chairmanship. However, in<br />

some politicians’ and experts’ opinions, it<br />

is the public of an administering country<br />

and political élite of other member<br />

countries whose assessment will be<br />

crucial. Let me kindly quote the most<br />

characteristic evaluation of the social and<br />

democratic fraction leader in the European<br />

Parliament, Mr. Martin Schulz, who did<br />

assessed Poland in Chairmanship to be<br />

the best over the past years. It is my special<br />

pleasure to point out it was one of the most<br />

positive evaluations appraising Poland<br />

in Chairmanship, given by the most EU<br />

significant politicians.<br />

Notwithstanding, appraisals of<br />

independent experts are a must.<br />

Prevailing majority of them delivered their<br />

standpoints that it had been a decent and<br />

accomplished managerial Chairmanship<br />

efficiently controlling the EU procedures.<br />

Many comments brought highlights<br />

covering that Poland turned to be a dynamic<br />

country having advanced economics. We<br />

are happy to say so as it is a completely<br />

different angle viewing our country. It<br />

may have a significant influence on how<br />

the entire region is going to be perceived<br />

prospectively.<br />

77<br />

Foto: P. Urbi

Summary<br />

Let me kindly point out that under Poland<br />

Chairmanship era there were fifty-three<br />

brand-new legal rules signed and more<br />

than one hundred cases were accomplished<br />

on the EU Council level. Under not easy<br />

circumstances we succeeded to conclude<br />

many negotiations of high importance, e.g.<br />

„the six measures package”, to complete<br />

the EU integration procedure of Croatia, to<br />

terminate the talks on the association treaty<br />

with the Ukraine and to sustain the Eastern<br />

Partnership issue in the EU agenda being<br />

significant for all the countries of the region.<br />

Further, we reached that a decision was<br />

adopted on establishing the European Fund<br />

for Democracy and last but not least that<br />

the EU Council procedure was controlled<br />

efficiently. Politicians and diplomats of other<br />

member countries have agreed upon that<br />

position of Poland in the EU got strengthened<br />

after the chairing term expired.<br />

■■ The Government of Poland has outlined<br />

and determined the reforms in a row to be<br />

implemented. Many of them seem to be unpopular.<br />

What is the standpoint of the Poles<br />

and which reforms have been already launched?<br />

Painful reforms inevitable under the<br />

crises are always unpopular. Poland is not<br />

an exception. However, the ruling Cabinet<br />

of Poland succeeded to trace its „modus<br />

vivendi” and to balance the inevitability to<br />

launch those reforms and to sustain a backup<br />

of the society. To be frank we would fail to<br />

implement any reform without the support<br />

of the society. Both economic achievements<br />

of ours over the past years and the abovesaid<br />

2012 prospects are the best proof of<br />

evidence that our governmental policy is<br />

correct.<br />

Obviously, launching some of the reforms<br />

brings problems and conflicts. Introduction<br />

of the law early this year which is regulating<br />

the terms of medicines refund is the case.<br />

The issue is of importance from the social<br />

and economic viewpoints. In the past the<br />

favourable societal climate governing Poland<br />

assisted the pressing issues of this kind to<br />

have been always solved out.<br />

■■ After Poland’s accession to the EU, the country<br />

got obliged to accept common currency.<br />

How do the Poles perceive the euro problems<br />

and stagnation due to the EU crisis?<br />

The Poles similarly to citizens of other<br />

member countries in the past which had<br />

already introduced euro, are declaring<br />

their tightness to national currency. This,<br />

however, has no interlink with the fact<br />

that Poland got obliged to accept common<br />

currency after the EU entry. The ruling<br />

Foto: archív<br />

Cabinet of Poland is ready to take final<br />

steps to reach the goal. Current Euro-zone<br />

standing is nothing but pessimism and<br />

the Poles are concerned with the raised<br />

problems in some Euro-zone countries.<br />

Globally speaking, we remain to be<br />

optimists so thus, we may predict that<br />

after the existing problems in Euro-zone<br />

are solved out the Poles may support the<br />

introduction of euro currency.<br />

Excerpt from an Interview with<br />

the Foreign Affairs Minister of the<br />

Slovak Republic, Mikuláš Dzurinda<br />

■■ The Republic of Poland was chairing the<br />

EU after Hungary when Slovakia’s one year<br />

V4 leadership had come to an end. What impulses<br />

have been delivered to Poland by the<br />

Visegrad Group?<br />

The Eastern Partnership agenda turned<br />

to be the most significant priority headed<br />

by Poland being in Chairmanship. It is the<br />

all V4 countries priority. We did back-up<br />

the steps taken by chairing Poland aimed at<br />

prime targets: to strengthen and to extent<br />

cooperation with our Eastern partners. Just<br />

under the EU Chairmanship of Poland,<br />

the V4 Group agreed to design a new<br />

programme of the International Visegrad<br />

Fund determined to support civic society,<br />

reforms and democracy in six Eastern<br />

Partnership countries. The V4 Group<br />

launched impulses needed to sustain<br />

dynamics and accessibility of the procedure<br />

targeted to the European Union expansion<br />

primarily on the Western Balkan. Thanks to<br />

the V4 Group, Croatia will be the 28th EU<br />

member country next year.<br />

■■ Radoslaw Szikorski, Polish counterpart of<br />

yours, addressed a historical challenge in Berlin<br />

last November: “I request from Germany<br />

to help the Euro-zone to survive and prosper<br />

for the sake of all countries involved. You are<br />

quite concerned that no one else can do so.”<br />

Mr Szikorski delivered his concern about Germany’s<br />

inactivity more than about German<br />

force. Are those words of the grounds?<br />

It is obvious that any Euro-zone country<br />

and so does the EU really cares to have<br />

the Euro-zone to its entirety. Germany, of<br />

course, also cares about entire Euro-zone<br />

showing its responsible approach towards<br />

the debt crisis. Therefore, it would be unfair<br />

to blame Germany from being inactive.<br />

Principally speaking, I can understand Mr<br />

Szikorski, the Foreign Affairs Minister,<br />

saying that he emphasizes an importance<br />

of Germany to save euro. We<br />

are aware of that Germany is<br />

the key Euro-zone member and<br />

the most important economy.<br />

Jointly with France both of them<br />

are representing the Euro-zone’s<br />

„economic drive”.<br />

■■ Which steps made by Poland under<br />

the EU Chairmanship do you<br />

consider of the utmost contribution?<br />

Preceding Chairmanship of<br />

Poland can be assessed positively.<br />

It was demanding and tough<br />

job as debt crisis in Euro-zone<br />

dominated over other pressing<br />

issues the most. Just at the<br />

beginning the treaty reached with the<br />

European Parliament and six legislative<br />

drafts adopted in order to enforce<br />

economic management were of the<br />

extraordinarily important contribution.<br />

Poland in Chairmanship was active to<br />

back up cohesion first. So we do assess<br />

positively the negotiations headed by<br />

Poland in interest of future multiannual<br />

finance framework to be adopted.<br />

On the European Council session in<br />

December, the tentative agreement was<br />

reached on fiscal union. Therefore, it is my<br />

wish that strengthening of economic control<br />

that is continual procedure is doing well.<br />

Concurrently I am not happy to say that<br />

compliance with alterations to the European<br />

contracts to be made at EU27 failed.<br />

From the viewpoint of Slovakia’s valuebased<br />

foreign policy I appreciate the<br />

Eastern Partnership summit was held, so<br />

thus, new stimuli were raised to develop it<br />

further. I consider extremely important that<br />

the policy of expansion was approved to<br />

be continued. Successful accomplishment<br />

of integration efforts made by Croatia is<br />

signing of accession agreement at the end<br />

of Chairmanship of Poland.<br />

<br />

English-written by © Mária Vrabcová<br />

78 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Slovak Retail Summit 2012<br />

16. ročník konferencie o obchode a marketingu<br />

DISKUSNÉ FÓRUM: NA JEDNEJ LODI<br />

Zvýšenie podielu slovenských potravín<br />

Podpora miestnych dodávateľov<br />

Konkurencieschopnosť prvovýroby a výroby<br />

OKRUHY ODBORNÝCH PREDNÁŠOK<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

GALAVEČER<br />

Odovzdávanie ocenení ZOCR SR za prínos pre rozvoj obchodu za rok 2011 Merkúrov rád<br />

a vyhodnotenie súťaže kreativity v obchode Múza Merkúra<br />

SPOLU DOKÁŽEME VIAC!<br />

Viac informácií nájdete na: www.intraco.sk<br />

INCOMA Slovakia, s.r.o., Mišíkova 10, 811 06 Bratislava, tel.: 0903774482, 02/54418969, email: kubalova@incoma.sk, www.incoma.sk<br />

Firma CLEARWATER, s.r.o. sa zaoberá<br />

dodávkou upravenej pitnej<br />

vody a je pripravená pomôcť vám<br />

riešiť pitný režim.<br />

Prečo ponúkame našu vodu?<br />

V krajinách západnej Európy, v súčasnosti<br />

už aj u nás, sa stupňuje dopyt po<br />

zdravých potravinách a najnovšie aj<br />

dopyt po zdravej vode. Bežne dostupná<br />

pitná voda v dnešnej dobe nespĺňa<br />

zdravotné odporúčania na zvýšený<br />

denný prísun pitnej vody.<br />

Upravená voda Clearwater je výsledkom<br />

najmodernejšej filtračnej technológie<br />

na svetovom trhu. Z pitnej vody<br />

sa odstráni chlór a procesom filtrácie<br />

osmotickým filtrom sa odstránia z vody<br />

všetky nečistoty, nežiaduce chemikálie,<br />

ťažké kovy a ostatné zdraviu<br />

škodlivé látky. Prečistená voda je slabomineralizovaná,<br />

obsahuje potrebné<br />

minerály vápnik, horčík a draslík<br />

a môže sa konzumovať v neobmedzenom<br />

množstve.<br />

Prečo piť vodu Clearwater? Na to je<br />

niekoľko dôvodov:<br />

1. voda, ktorá rieši pitný režim naraz vo<br />

dvoch smeroch:<br />

a) zdravá – čistá pitná voda – voda<br />

zdokonalená pre život,<br />

b) voda obohatená o minerály (vápnik,<br />

horčík, draslík) v optimálnom<br />

pomere,<br />

2. voda na priamu konzumáciu a dennodenné<br />

použitie,<br />

3. voda s neutrálnou chuťou, vhodná aj<br />

na prípravu kávy, čaju, instantných<br />

polievok, riedenie ovocných štiav<br />

4. voda, dodaná so zariadením s možnosťou<br />

sýtenia oxidom uhličitým vo<br />

dvoch koncentráciách,<br />

5. voda lepšie skladovateľná, s prínosom<br />

v znížení počtu použitých plastových<br />

fliaš,<br />

6. voda, ktorú dodáme priamo k Vám!<br />

Ako možno získať našu vodu?<br />

Keďže nám ide o maximálnu spokojnosť<br />

klienta a o to, aby mal dostatok<br />

informácií na správne rozhodnutie,<br />

ponúkame najprv 14-dňové bezplatné<br />

testovanie.<br />

Sme schopní dodať Vám bezplatne<br />

dve 19 l fľaše upravenej vody a tiež<br />

automat na studenú a teplú vodu.<br />

V ponuke máme aj automat na sýtenie<br />

CW vody oxidom uhličitým v dvoch<br />

koncentráciách. Počas 14 dní máte<br />

takto možnosť bezplatne testovať chuť<br />

a kvalitu zdraviu prospešnej vody.<br />

Prajeme vám pekný deň a nezabudnite:<br />

„Nie je voda ako voda!“<br />

CLEARWATER, s.r.o., Galvaniho 10, 823 64 Bratislava<br />

Tel.: 02/ 4342 1949, 0915 731 214, 0910 980 617, e-mail: info@clearwater.sk

Sme najlepší,<br />

pretože máme<br />

najviac zákazníkov?<br />

Alebo<br />

máme najviac<br />

zákazníkov,<br />

pretože sme najlepší?<br />

Naše služby využíva najviac podnikateľov<br />

Získali sme si dôveru viac ako 200 000 firiem. Vďaka tomu máme najväčší počet biznis zákazníkov a sme schopní<br />

po všetkých stránkach uspokojiť potreby každého z nich – od živnostníkov cez malé a stredné firmy<br />

až po najväčšie spoločnosti na Slovensku.<br />

Správny partner pre vašu firmu.<br />

Viac informácií na www.telekom.sk a zákazníckej linke 0800 123 456.<br />

Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipisicing elit, sed do eiusmod tempor incididunt ut labore et dolore magna aliqua. Ut enim ad minim veniam, quis nostrud exercitation ullamco laboris nisi ut aliquip ex ea commodo consequat. Duis aute irure<br />

dolor in reprehenderit in voluptate velit esse cillum dolore eu fugiat nulla pariatur. Excepteur sint occaecat cupidatat non proident, sunt in culpa qui officia deserunt mollit anim id est laborum.

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!