Otvoriť - EUROREPORT plus

Poľská republika
JERZY BUZEK: POTREBUJEME VIAC EURÓPY
,,Ak Sparta a Rím zanikli,“ napísal Jean-Jacques Rousseau, „ktorý štát môže dúfať, že pretrvá naveky?“
Žiadna ľudská inštitúcia nie je nesmrteľná. My, Európania, si nesmieme navrávať, že naša únia je niečím výnimočným.
Ak si máme zachovať silu, musíme dennodenne investovať do svojej spoločnej budúcnosti.
Na pochopenie toho, kde sa
nachádzame dnes, musíme
poznať historické súvislosti.
V poslednom období prosperity
sme podľahli ilúzii, že Európska
únia by mohla trvať jednoducho
naveky. Svoje spoločenstvo
sme nepripravili na ťažké a náročnejšie
časy. Nemali sme dosť
politickej vôle, a našich občanov
sme o tomto projekte nepresvedčili.
Dokonca sme porušili
vlastné pravidlá. Disciplína sa
stratila. Pred tromi rokmi k nám
cez Atlantik prišla finančná kríza.
Na túto situáciu sme neboli
pripravení. Spory o vlastné záujmy
začali podkopávať našu
vieru v spoločné dobro. A teraz
sa naša únia dostala do hlbokej
krízy, ktorej príčiny sú politického
a psychologického, ako aj
hospodárskeho rázu.
Moje funkčné obdobie predsedu sa prekrývalo s obdobím, ktoré
bolo pre Európu mimoriadne ťažké.
Po prvé: uviedli sme do života Lisabonskú zmluvu; po druhé:
čelili sme kríze; po tretie: boli sme svedkami neuveriteľne rýchleho
tempa globalizácie; po štvrté: stojíme pred najdôležitejšími
rozhodnutiami, ktoré sa týkajú našej budúcnosti.
Roky lisabonskej zmluvy
Prvý bod: Spomeňme si, že v lete 2009 sme čelili hrozbe, že Lisabonskú
zmluvu možno nebudú ratifikovať všetky členské štáty.
Začal som presviedčať tých, ktorí ešte stále pochybovali, že
potrebujeme viac Európy. Moja prvá oficiálna návšteva ma zaviedla
do Írska, tesne pred druhým referendom. Potom som sa
stretol s českým prezidentom. Nikdy nezabudnem na naše rokovanie,
ktoré bolo zo začiatku strohé, no skončilo sa veľmi pozitívne.
Nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy sa zmenil spôsob,
akým Európska únia funguje. Pre mňa osobne bolo najdôležitejšie
to, aké miesto má parlament v rozhodovacom procese EÚ.
V súčasnosti sme parlamentom, akým sme vždy chceli byť – plnohodnotným
spoluzákonodarcom s dvomi komorami. Dosiahli
sme mnoho, ale toto je boj, v ktorom musíme všetci pokračovať.
Nestačí byť len silný: silu musíme každý deň používať a musíme
rozhodovať. Som hrdý na to, že Európsky parlament je v spolupráci
s ostatnými inštitúciami EÚ pripravený vypracovať za niekoľko
týždňov podrobný a komplexný program, ktorý pomôže
vyriešiť naše súčasné ekonomické problémy.
Poslanci Európskeho parlamentu spolurozhodujú takmer
o všetkých kľúčových otázkach a udeľujú súhlas k takmer
všetkým medzinárodným dohodám. Kto by kedy mohol zabudnúť
na naše rozhodnutie o zablokovaní dohody SWIFT s USA
s cieľom chrániť práva našich občanov? Pamätám si tú noc pred
hlasovaním, keď mi zavolala ministerka zahraničia USA. Povedal
som jej, že ako bývalá senátorka určite vie a chápe, čo je to
demokratický dohľad. Prisvedčila a neskôr, počas návštevy v Európskom
parlamente, súhlasila s tým, že súčasná dohoda je lepšia
ako tá pôvodná.
Naši občania od nás očakávajú
riadnu parlamentnú kontrolu.
V duchu Lisabonskej zmluvy
sme presadzovali väčšiu
zodpovednosť Európskej komisie.
Rokovaním sa nám podarilo
dosiahnuť lepšiu rámcovú
dohodu medzi EP a EK. Kandidát
na funkciu predsedu EK
prvýkrát navštívil naše politické
skupiny, aby s nimi diskutoval
o svojom päťročnom programovom
vyhlásení. Zaviedli sme
hodinu otázok, ktorá sa koná
raz za mesiac, a je vyhradená
predsedovi Európskej komisie
a komisárom. Využili sme svoje
právomoci pri formovaní novej
európskej služby pre vonkajšiu
činnosť tak, aby sa zvýšila jej
zodpovednosť a aby lepšie reprezentovala
spoločenstvo ako
celok. Trvali sme na tom, aby
sa uskutočnili vypočutia kandidátov na miesta veľvyslancov EÚ
na kľúčových pozíciách a aby vysoká predstaviteľka pravidelne
predkladala plénu správy o činnosti. Rovnako sme pracovali na
novej podobe vzťahov s Európskou radou a jej predsedom.
Foto: P. Urbi
Potreba konať
Druhý bod: Za posledného dva a pol roka sme museli riešiť
celý rad veľmi zložitých hospodárskych a medzinárodných problémov.
Mali sme krízu v rámci EÚ, ale situácia bola rovnako kritická
aj na jej hraniciach. Začnem tým prvým.
Keď ma zvolili za predsedu EP, všetci sme si mysleli, že medzinárodná
banková kríza sa končí. Namiesto toho však dorazila
na náš kontinent a milióny našich občanov pripravila o blahobyt
a prácu. Reakcia na túto výzvu sa stala našou hlavnou prioritou,
pretože kríza znamenala pre našich občanov nesmiernu hrozbu.
Len nedávno nadobudol účinnosť rozsiahly balík právnych
predpisov, tzv. balík šiestich legislatívnych aktov. Európsky parlament
môže byť hrdý na úlohu, ktorú pri vytváraní týchto právnych
predpisov zohral. Je to nový ekonomický ochranný štít proti
kríze, vďaka ktorému sa užšia hospodárska spolupráca stáva
skutočnosťou. Vďaka nášmu pevnému postoju boli pokusy
o oslabenie tohto štítu neúspešné.
Prijali sme právne predpisy na posilnenie dohľadu nad bankami,
poisťovňami a finančným sektorom. Navrhol som, aby sa
pre všetky tri zodpovedné inštitúcie – komisiu, radu a parlament
– zaviedol zrýchlený postup v prípade právnych predpisov zameraných
na boj proti kríze. Podobne ako v prípade postupu, ktorý
sme uplatnili pri zriaďovaní trvalého mechanizmu pre stabilitu.
Parlament žiadal väčšie investície a väčšiu podporu výskumu,
vývoja a zelených technológií. V dnešnej Európe je kľúčovou
zložkou nášho hospodárstva energetika, presne tak ako v 50. rokoch
minulého storočia. Práve preto som s Jacquesom Delorsom
predniesol osobitnú výzvu na vytvorenie skutočného Európskeho
energetického spoločenstva. Bol som pyšný na to, že toto plénum
túto myšlienku podporilo.
Ak dovolíte, rád by som pripustil neľahkú pravdu. Dlhé roky
sme sa snažili o zabezpečenie stability a popritom sme neve-
6 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii