Otvoriť - EUROREPORT plus
Otvoriť - EUROREPORT plus
Otvoriť - EUROREPORT plus
You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
Matica slovenská<br />
v Kojšove sa stretávajú heligonkári z celého<br />
Slovenska, v Sebechleboch sa modlia<br />
za úrodu vína, doktorovi Dragijskému<br />
sa darí na námestí Rimavskej Soboty budovať<br />
panteón, a činia sa na premnohých<br />
iných miestach, v Horných Salibách, Trnave<br />
pri Laborci, Lučenci, Kremnici, Tlmačoch,<br />
Psiaroch, Žiari nad Hronom a tak<br />
ďalej. A činia sa aj Slováci v zahraničí,<br />
osobitne v Srbsku, ale máme 16 Matíc slovenských,<br />
aj v Chorvátsku, v Užhorode je<br />
nová slovenská škola, na ktorej má zásluhu<br />
aj naša, aj ich Matica slovenská, v rumunskom<br />
Nadlaku udeľujú ceny, v maďarskom<br />
Senváclave žije agilný Rudo Fraňo,<br />
a tak ďalej. Všade tam a ešte aj inde – kde<br />
som bol i nebol – naši oduševnení<br />
vlastenci-matičiari<br />
doslova čarujú. Organizujú<br />
často aj za vlastné akcie,<br />
na ktorých vládne oduševnenie,<br />
optimizmus, aj dobrá<br />
nálada, predovšetkým sa<br />
udržiava duch v národe, tak<br />
ťažko skúšanom chudobou<br />
hmotnou, ale aj morálnou.<br />
Vydarili sa aj oslavy<br />
150 výročia Memoranda slovenského<br />
národa, aj keď počas<br />
nich sa ukázala naša bieda<br />
v plnej nahote. Zatiaľ čo<br />
napríklad v Budapešti by pri<br />
takej príležitosti pochodovala<br />
armáda a nastúpení by<br />
boli všetci ústavní činitelia,<br />
u nás to bola akoby súkromná<br />
party. Pozval som do Martina<br />
predstaviteľov všetkých<br />
parlamentných politických<br />
strán, ako aj predstaviteľov<br />
menšín. Prišiel len zástupca<br />
Rusínov pán Protivňák,<br />
z politikov prišli všetci až na<br />
Bugára, ale usilovali sa navzájom<br />
sa nestretnúť. Prezident<br />
bol práve v Taliansku<br />
na oslavách Garibaldiho. Na<br />
môj návrh, aby v roku 2013 na oslavy 150.<br />
výročia MS pozval on do Martina stredoeurópskych<br />
kolegov, posťažoval si na nedostatok<br />
peňazí. Aj médiá mali inú prácu,<br />
žiaden priamy prenos, nevyrástli sme ešte<br />
veru z provinčných gatí a vlastenci sme<br />
iba pri športe. Martinský amfiteáter sme<br />
však zaplnili aj cez Národné matičné oslavy<br />
začiatkom augusta, spojené s matičnou<br />
kvapkou krvi.<br />
Vážim si, že prebudili sa aj bratislavská<br />
a aj košická MS. Prvý raz v histórii sme<br />
si v Bratislave vedno s primátorom Milanom<br />
Ftáčnikom pripomenuli pri príležitosti<br />
200. narodenín Franza Liszta – hudobného<br />
génia so slovenskými koreňmi, na<br />
čo upozornil aj rakúsky prezident Heinz<br />
Fischer. S nie veľkým nadšením si to všimol<br />
iba Vásarnap, maďarsky písaný časopis.<br />
Liszt iniciovaním rímskych osláv 1000.<br />
výročia príchodu Konštantína a Metoda<br />
medzi našich predkov a skomponovaním<br />
skladby Slavimo Slavno Slaveni stál vlastne<br />
aj pri základoch MS, vznikajúcej práve<br />
v tom čase. Bránili sme bronzového Svätopluka<br />
na Bratislavskom hrade a Štúra na<br />
jeho bratislavskom námestí. Vyhlásili sme<br />
verejnú súťaž na postavenie cyrilo-metodského<br />
pamätníka v našom hlavnom meste.<br />
V Košiciach sme v súčinnosti s primátorom<br />
Richardom Rašim inštalovali pamätné<br />
tabule dvom výrazným osobnostiam košických<br />
i slovenských dejín, Samuela Timona<br />
a Jána Bocatia.<br />
Pred niekoľkými dňami sme zvolali do<br />
starej budovy SNR na Župnom námestí<br />
v Bratislave matičný okrúhly stôl k aktuálnym<br />
problémom spoločnosti, ktoré<br />
sa dajú pomenovať ako chudoba hmotná<br />
i duchovná, morálny marazmus, veľký odklon<br />
od našich tradičných hodnôt. Asi 200<br />
účastníkov povedalo jasne: nie, takto ďalej<br />
nie. Prijali sme vyhlásenie, ktoré predložíme<br />
národu i politikom, a v ňom žiadame<br />
zvýšiť vzdelanie a kultúrnosť národa, dohovoriť<br />
sa všade po slovensky, v prístupe<br />
k menšinám využiť uznávané európske<br />
spôsoby, a na tej báze uplatňovať reciprocitu.<br />
Treba nám rozhýbať ekonomiku<br />
podporou domácich podnikateľov, investičnými<br />
aktivitami, efektívnym a ekologickým<br />
využívaním našich vzácnych zdrojov,<br />
pôdy, vody a dreva.<br />
Aj keď kára s menom „vynovená MS“,<br />
ktorú tlačím do kopca, sa občas zadrháva,<br />
mám pocit, že nestojí na mieste. No často<br />
je cesta od slov k činom pridlhá. A aj keď<br />
sme pokročili pri zmienkotvorňovaní Slovenských<br />
národných novín, nezáujem médií<br />
je evidentný.<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
■■ Spoločenské pomery sa zmenili, historicky<br />
je iná situácia, žijeme v samostatnej Slovenskej<br />
republike. Postavenie a úlohy Matice<br />
slovenskej sa v týchto podmienkach zmenili.<br />
Ako by ste definovali jej postavenie a poslanie<br />
v súčasnosti?<br />
Podľa zákona má MS upevňovať slovenské<br />
vlastenectvo, prehlbovať vzťah občanov<br />
k slovenskej štátnosti a plniť ďalšie<br />
kultúrne a vedecké úlohy. Má na to členskú<br />
základňu a vedecké ústavy zamerané<br />
na históriu, literatúru, krajanské múzeum<br />
a skúmanie života národnostných menšín.<br />
Po mojom zvolení do funkcie predsedu<br />
som vo Výbore NR SR pre kultúru<br />
a média odôvodňoval potrebu MS v treťom<br />
tisícročí. Vymenoval<br />
som jej štyri základné piliere<br />
a výbor som presvedčil „do<br />
nohy“. Je to medzinárodný<br />
dohovor UNESCO na ochranu<br />
nehmotného kultúrneho<br />
dedičstva z roku 2003,<br />
potreba zjednocovania občanov<br />
Slovenska v záujme<br />
vlastenectva, nezastupiteľná<br />
starostlivosť o Slovákov<br />
na zmiešanom území, ako<br />
aj spolupráca so Slovákmi<br />
v zahraničí. Ja MS zaraďujem<br />
medzi významné fenomény<br />
dokonca hodné zápisu<br />
do reprezentatívneho zoznamu<br />
nehmotného kultúrneho<br />
dedičstvo nášho národa.<br />
Mimochodom, Matice majú<br />
aj v niektorých iných slovanských<br />
štátoch a sú plne<br />
závislé od štátnej podpory<br />
(napríklad v Srbsku, Slovinsku),<br />
resp. Matici podobné<br />
Foto: P. Urbi<br />
ustanovizne financované<br />
z verejných zdrojov pracujú<br />
vo Švajčiarsku, Rakúsku či<br />
Nórsku.<br />
Na sklonku minulého<br />
roka som napísal, že bol to<br />
pre našu generáciu posledný rok s dvoma<br />
jednotkami. Ďalší taký príde o 90 rokov,<br />
keď my už nebudeme. Ktovie, či bude vôbec<br />
čo i len „pamiatka“ po nás, lebo rodí sa<br />
nás – Slovákov a Sloveniek – čoraz menej,<br />
naše dediny a všetko to, čo dediny pre náš<br />
národ znamenajú, akoby spelo k zániku,<br />
a napokon – ktovie, ako sa preinačí svet po<br />
20. 12. 2012. A ktovie, či mocní sveta sa<br />
nezbláznia a nevypustia džina všeobecného<br />
zabíjania pod falošnými heslami v „záujme“<br />
tých najvznešenejších ideálov, teda<br />
peňazí. Dosť však pesimizmu! Matica je tu<br />
na to, aby pomáhala národu. Keď človek<br />
vidí, ako tisíce matičiarov doma i vo svete<br />
dúchajú do pahrieb, chránia plamienok<br />
našich tradícií, nášho vlastenectva a nemá<br />
pritom otrčenú ruku, je to v čase všeobecnej<br />
chudoby nielen hmotnej zázrak. Som<br />
presvedčený, že aj vďaka Matici takých zázrakov<br />
bude toľko, že sa budúcnosti nemusíme<br />
báť.<br />
<br />
59
Change language