08.11.2014 Views

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

Otvoriť - EUROREPORT plus

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Infoservis NR SR<br />

PIATE VOLEBNÉ OBDOBIE<br />

NÁRODNEJ RADY SR<br />

Ustanovujúca schôdza Národnej rady Slovenskej republiky v piatom volebnom<br />

období sa uskutočnila 8. – 9. júla 2010. Na poslanecké kreslá zasadlo 62 členov<br />

Smeru-sociálna demokracia, 28 poslancov za Slovenskú demokratickú a kresťanskú<br />

úniu-Demokratickú stranu, 22 ľudí za nový politický subjekt Sloboda a solidarita,<br />

15 kresťanských demokratov, 14 zákonodarcov za ďalšiu novú politickú stranu Most-<br />

Híd a 9 príslušníkov Slovenskej národnej strany. Aj v tomto volebnom období sa<br />

urodilo zopár tzv. nezávislých poslancov. Igor Matovič bol odídený z klubu SaS a po<br />

založení strany z neho odišli aj ďalší traja poslanci. Kresťanskí demokrati poslali preč<br />

z klubu Andreja Ďurkovského a po roztržke u národniarov z klubu odišli<br />

Anna Belousovová a Rudolf Púčik. Parlament viedol do vyvrcholenia koaličnej krízy<br />

Richard Sulík zo SaS, aby ho potom vystriedal kresťanský demokrat Pavol Hrušovský.<br />

Ako podpredsedovia pracovali Milan Hort (SDKÚ-DS), Béla Bugár (Most-Híd)<br />

a Robert Fico (Smer-SD).<br />

Ústavný zákon<br />

o predčasných voľbách<br />

Čo mu predchádzalo? Bola to vládna kríza,<br />

ktorá nastala po nevyslovení dôvery vláde<br />

pod vedením Ivety Radičovej. Treba pripomenúť,<br />

že premiérka v národnej rade čelila<br />

odvolaniu už v septembri minulého roka.<br />

Návrh podal Smer-sociálna demokracia, pretože<br />

podľa jej predstaviteľov „otvorene kryla<br />

stranícky klientelizmus a svojimi postojmi<br />

v prípade prenájmu budovy pre daňové úrady<br />

v Košiciach od okresného predsedu SD-<br />

KÚ-DS opäť preukázala, že je schopná pristúpiť<br />

prakticky k akémukoľvek verejnému<br />

vyhláseniu, a potom ho nielen poprieť, ale,<br />

naopak, aktívne podporovať diametrálne odlišné<br />

stanovisko“. Vtedy však svoju funkciu<br />

ustála, pretože návrh na jej odvolanie podporilo<br />

iba 69 poslancov. Podržali ju aj koaliční<br />

partneri zo strany Sloboda a solidarita na<br />

čele s jej predsedom Richardom Sulíkom.<br />

Vládnou koalíciou však krátko po tom<br />

začal lomcovať spor o záchrannom mechanizme,<br />

tzv. eurovale. Spory s koaličnou stranou<br />

Sloboda a solidarita sa vyostrili až do<br />

tej miery, že vláda na návrh premiérky rozhodla<br />

spojiť hlasovanie v parlamente o záchrannom<br />

mechanizme s hlasovaním o dôvere<br />

vlády. Toto hlasovanie však Iveta Radičová<br />

a ňou vedená vláda už neprežila, pretože<br />

ju podporilo iba 55 zákonodarcov. Medzi<br />

nimi chýbali poslanci Slobody a solidarity,<br />

členovia Občianskej konzervatívnej strany<br />

a štyria zo skupiny parlamentnej sekty Obyčajní<br />

ľudia. Samozrejme aj opozícia. Tým sa<br />

vlastne rozpadla koalícia, čo znamenalo, že<br />

Richard Sulík bol odídený z postu predsedu<br />

národnej rady a na jeho miesto bol zvolený<br />

kresťanský demokrat Pavol Hrušovský.<br />

Euroval napokon prešiel aj hlasmi opozičných<br />

poslancov, avšak udalosti v koalícii nadobudli<br />

rýchly spád. Parlament si ústavnou<br />

väčšinou odhlasoval skrátenie volebného<br />

obdobia, a tak predseda parlamentu Pavol<br />

Hrušovský 19. októbra vyhlásil voľby do NR<br />

SR na 10. marca 2012. Zároveň 21. októbra<br />

poslanci novelizovali aj ústavu, ktorá dočasnému<br />

kabinetu I. Radičovej síce umožnila<br />

dovládnuť až do vymenovania novej vlády<br />

po marcových voľbách, avšak výrazne<br />

oklieštila právomoci tohto kabinetu, ktoré<br />

prešli do kompetencie prezidenta republiky.<br />

Inými slovami, bez súhlasu prezidenta si<br />

takáto vláda ani neškrtne.<br />

Smer-sociálna demokracia po tomto víťazstve<br />

dosiahla ďalší politický úspech. Parlament<br />

najprv schválil návrh jeho poslanca<br />

Richarda Rašiho na zrušenie transformácie<br />

nemocníc na akciové spoločnosti a na zvyšovanie<br />

platov lekárov v dvoch etapách – od<br />

1. januára 2012 a od 1. júla 2012. Koalícia<br />

tak za svoju rozhádanosť zaplatila vysokú<br />

daň.<br />

Jediný prípad, keď zákon<br />

o štátnom rozpočte<br />

podporila aj opozícia<br />

Bola to zaujímavá situácia. Opozícia ako<br />

každý rok aj začiatkom decembra na schôdzi<br />

roztrhala návrh zákona o štátnom rozpočte<br />

takmer na franforce. Podľa jej predstaviteľov<br />

sa pod jeho kvalitu podpísal fakt, že ho zostavovala<br />

vláda, ktorú spájala túžba po moci<br />

a nie jasný program rozvoja Slovenska. Vyčítali<br />

jej zvyšovanie zadlženosti Slovenska,<br />

pokles reálnych miezd a stále vysokú nezamestnanosť.<br />

Za jeden z najväčších nedostatkov<br />

rozpočtu považuje opozícia nedostatočné<br />

financovanie samospráv, pretože obce si<br />

v mnohých prípadoch museli na prenesené<br />

kompetencie požičať, a teraz zápasia o svoju<br />

existenciu.<br />

Ďalším doteraz nepoznaným faktom bola<br />

ostrá kritika rozpočtu od člena jednej koaličnej<br />

strany. Kresťanský demokrat Anton<br />

Marcinčin uviedol, že rozpočet sa pripravoval<br />

podľa hesla Urob si sám. Jednak v oblasti<br />

príjmov i výdavkov. Ministrovi financií zvestoval,<br />

že zrejme už rezignoval na svoju funkciu.<br />

Je nešťastím, že v období zásadnej zmeny<br />

tváre eurozóny a Európskej únie, v období<br />

šetrenia, je Slovenská republika v predvolebnom<br />

boji a prehlbuje deficit. Vysmial sa zavedeniu<br />

rovnej dane, ktorá nás priviedla do<br />

situácie, keď máme najnižšie príjmy v Európe.<br />

Svojím vystúpením sa Marcinčin vyrovnal<br />

kritickým prejavom opozičných poslancov,<br />

ktorí však unisono s koaličným prízvukovali,<br />

že je potrebné schváliť akýkoľvek rozpočet,<br />

aby sme sa vyhli rozpočtovému provizóriu.<br />

Podľa všetkých by to bol veľmi zlý<br />

signál pre eurozónu, ktorej je Slovensko členom,<br />

ako aj pre investorov. Zákon roka bol<br />

napokon schválený 7. decembra 2011 s plánovaným<br />

deficitom 4,6 % hrubého domáceho<br />

produktu. Návrh prešiel predovšetkým vďaka<br />

absencii 17 poslancov Smeru-sociálna demokracia<br />

pri záverečnom hlasovaní. Bola to<br />

ich nepriama podpora rozpočtu, čo je vlastne<br />

jediný prípad v histórii samostatného Slovenska,<br />

keď ho podporila aj opozícia. Smeru-<br />

SD sa však podarilo presadiť jedinú neplánovanú<br />

zmenu v rozpočte a z peňazí určených<br />

na spolufinancovanie eurofondov sa tak presunulo<br />

50 miliónov eur ako rezerva na financovanie<br />

krízovej situácie v zdravotníctve.<br />

Minister financií Ivan Mikloš priznal, že<br />

takýto postup bol vopred dohodnutý so Smerom-SD,<br />

a tak mohol napokon žiariť spokojnosťou.<br />

Upozornil však, že vláda, ktorá vzíde<br />

po marcových voľbách, bude musieť najneskôr<br />

do polovice tohto roka pripraviť návrhy<br />

zákonov, ktorými by sa mal výrazne znižovať<br />

deficit predovšetkým v roku 2013, pretože<br />

sme sa zaviazali znížiť schodok pod tri percentá.<br />

Toto hlasovania viedlo ministra financií<br />

aj k ďalšiemu optimizmu. Na programe<br />

schôdze totiž bol aj ústavný zákon o rozpočtovej<br />

zodpovednosti. Už dávno pred hlasovaním<br />

bolo jasné, že nebude problém zohnať<br />

potrebných najmenej 90 hlasov, pretože aj<br />

opozičný Smer-SD vyhlasoval, že takúto<br />

právnu normu podporí. A tak tento ústavný<br />

zákon o tzv. dlhovej brzde bol schválený<br />

8. decembra 2011.<br />

Zneucťovaný inštitút skrátených<br />

legislatívnych konaní<br />

Tento inštitút od jeho zavedenia do parlamentnej<br />

praxe využívala, a najmä zneužívala,<br />

každá vláda. Zákon o rokovacom poriadku<br />

národnej rady umožňuje skrátené legislatívne<br />

konanie v prípade hrozby vážnych hospodárskych<br />

škôd alebo ohrozenia základných<br />

ľudských práv a slobôd. Celkovo NR v tomto<br />

volebnom období rozhodovala o právnych<br />

normách až 23-krát v skrátenom legislatívnom<br />

konaní. Z toho v roku 2011 to bolo 16-<br />

krát. V čase vzniku tohto komentára mal parlament<br />

pred sebou ešte poslednú schôdzu na<br />

začiatku februára, takže tento počet sa ešte<br />

môže zmeniť.<br />

Keď si uvedomíme, že toto volebné obdobie<br />

trvalo len dvadsať mesiacov, tak na taký<br />

krátky čas je to neskutočne veľa prípadov<br />

zneužívania skráteného legislatívneho konania.<br />

Dá sa teda povedať, že dosluhujúca vládna<br />

koalícia tento inštitút doslova zneucťovala.<br />

Nepochybne sa dá predpokladať, že ak by<br />

dovládla celé volebné obdobie, dokázala by<br />

predmetné ustanovenie zákona zneuctiť ešte<br />

viac. V zrýchlenom režime na minuloročnej<br />

74 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!