Otvoriť - EUROREPORT plus

Poľská republika
pomoci najcitlivejším sektorom, zďaleka sa to nedá prirovnať
k tým, k akým muselo prikročiť počas prvej krízy napríklad Slovensko.
Nejde len o takzvané šrotovné zamerané na podporu automobilového
priemyslu finančnou injekciou pri obmene starého
auta za nové.
Poľská ekonomika totiž oveľa výraznejšie ťažila z eurofondov
a zvyšovala aj objem investícií – a to je na rozbehnutie projektov
v kríze rovnako nenahraditeľné.
Vstup do novej recesie
Vďaka držaniu výdavkov na uzde a celkom rozumnej stratégii
Poľsko v podstate zostalo v relatívnej dobrej kondícii počas celého
medzikrízového obdobia. Aj preto ho natvrdo neprekvapil
opätovný návrat druhej recesie, hoci isté oslabenie ekonomiky tu
v súčasnosti, samozrejme, predsa len badať.
Ako sa ukazuje, spotreba Poliakov oslabla hlavne pri kúpe nových
áut, čo je istým a veľmi dôležitým indikátorom možného
oslabenia rastu HDP. Predaj nových áut sa už vlani v porovnaní
s rokom 2010 prepadol o dvanásť a pol percenta. To je do istej
miery dané strachom z neistoty, aj keď jednou z príčin mohlo byť
zrušenie daňových úľav pre vozidlá s prepážkou. Aj tento rok však
bude zjavne predaj skôr zrkadlom aktuálnej situácie v eurozóne.
K obavám z dlhšieho trvania krízy sa môže pridať aj nestabilný
kurz zlotého, drahá ropa a strach zo straty zamestnania.
Poľsko pritom už s rastom nezamestnanosti bojuje. Aj keď nejde
o rekord v rámci regiónu, vlani sa nezamestnanosť pohybovala
na vyše dvanástich percentách a odhady na tento rok nie sú nijako
optimistické. Istou nádejou zostáva šampionát Euro 2012, i tak
však podľa odhadov ekonómov nezamestnanosť pod dvanásť percent
v dlhodobejšom horizonte neklesne.
Deficit na uzde
Zjavne i preto sú vyhliadky Varšavy na tento rok opatrné, hovorí
sa o raste ekonomiky len okolo dvoch až dva a pol percenta
HDP. Nájdu sa však aj optimisti, ktorí stále veria vo výkonnosť
nad tri percentá.
Z tohto pohľadu sa však dá chápať vyhlásenie premiéra Donalda
Tuska, že krajina sa nebude za každú cenu snažiť dostať
deficit štátneho rozpočtu pod tri percentá HDP, čo je jedným
z Maastrichtských kritérií nevyhnutných na vstup do eurozóny.
Prekvapivo však Tusk tvrdí, že šancu na pokorenie hranice vidí
možno už budúci rok (tento rok by v najlepšom prípade mal balansovať
niekde nad 3,5 až 3,7 percenta HDP). Ak by totiž mala
krajina splniť podmienky už tento rok, podľa ekonómov by sa to
bez dodatočných opatrení nedalo, čo by však zbytočne opäť len
zaťažilo rozpočet.
Už aj teraz si spomalenie v eurozóne, a rovnako aj v Poľskej republike,
vyberá daň v podobe zníženia daňových príjmov, a teda
aj nárastu deficitu verejných financií. Ten bol ešte vlani na 5,6 percenta
HDP. Ako však tvrdí premiér Tusk, krajina má mať tento rok
deficit verejných financií na 2,9 percenta HDP.
Napriek istému poklesu, ako sa nedávno vyjadrili analytici, Poľsko
sa vlastne ani nedá včleňovať do jedného bloku so svojimi susedmi,
keďže poriadnou recesiou neprešlo. Veď aj „chudobnejšie“
predpovede rastu na tento rok sú najvyššie z regiónu.
Plusom privatizácia
Pre Poľsko je však v porovnaní s krajinami strednej a východnej
Európy veľkým plusom na tento rok aj to, že ešte stále nesprivatizovalo
všetky svoje podniky. Kríza, samozrejme, na jednej strane
nie je najlepším obdobím na predaje, najmä ak je krajina pod
tlakom a snaží sa čo najrýchlejšie získať finančné prostriedky na
hasenie problémov v hospodárstve. To však nie je až takým problémom
Poľska.
Ako sa ukazuje, hlavne pri energetickom biznise dávkuje predaje
postupne a neštíti sa predaj či uvedenie firmy na burze aj
zastaviť. Následkom nestabilnej situácie na burze takto napríklad
na istý čas odložila vlani v lete uvedenie šestinového podielu PKO
BP.
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Odhliadnuc od toho, do akých rúk sa spomínané firmy napokon
dostanú, môže finančný rozpočet stále počítať s príjmami. S tým
sa môže pochváliť len máloktorá krajina spomedzi susedov.
Napríklad, od roku 2007 krajina predajom firiem získala 32,6 miliardy
zlotých. Varšava len na tento rok počíta s príjmami z predaja
štátneho majetku vo výške desať miliárd zlotých, aj to sú podľa tamojšieho
ministerstva štátneho pokladu skôr minimalistické odhady.
Pred sebou má pritom stále zvučné mená podnikov z energetiky
a chemického priemyslu, ktoré by ešte sčasti či celkom mali zmeniť
meno majiteľa.
V podstate zdravá
Hoci Medzinárodný menový fond nedávno potvrdil, že Poľsko
má nachystané finančné prostriedky na prípad núdze, teda
takzvaný záložný dvojročný úver za celkovo 29 miliárd dolárov,
fond je presvedčený, že ich krajina potrebovať nebude. Ak ho záchrana
Európy nestiahne tiež pod hladinu.
Podľa fondu totiž previerka kondície domácej ekonomiky ukázala,
že je aj po predchádzajúcej kríze z rokov 2007 až 2009 v podstate
zdravá. Zachovaná zostala nielen fiškálna konsolidácia, ale
aj zdravá menová politika. Obdobne ako u susedov, aj Poľsko nestihlo
a vlastne ani nemalo ako nakúpiť eurodlhopisy v súčasnosti
zadlžených krajín ako Grécko, Španielsko či Taliansko. Jednak
nemá ešte euro a jednak krajiny strednej Európy sú predsa len
obozretnejšie. Samozrejme, previazanosť poľských bánk s materskými
môže do budúcnosti predstavovať riziko. No dá sa predpokladať,
že nie väčšie, ako pri krajinách ako Slovensko či Česko.
Analytici vidia skôr väčšie riziko v snahe výraznejšie pomáhať
zadlženej Európe cez svoje devízové rezervy. Poľsko už na sklonku
vlaňajška v podstate odkleplo Medzinárodnému menovému fondu,
že pomôže sumou 6,3 miliardy eur. Tie však pôjdu z rezervy
centrálnej banky, čo za istých podmienok môže byť problém.
Hlavne ak najzadlženejšie krajiny nebudú splácať a verejní veritelia,
teda aj Poľsko, budú musieť dlh odpustiť. Na to už vyzýva samotný
Medzinárodný menový fond. Ak by sa to však stalo, podľa
analytikov by sa tieto vynaložené prostriedky v obehu stali v podstate
už nekrytými.
Rok krízy a zmien
Nateraz je Poľsko na rok 2012 nielen vyzbrojené futbalovým
šampionátom, ktorý do istej miery rozhýbe pracovný trh, dopyt aj
cestovný ruch v krajine, no v talóne má v porovnaní so susedmi aj
lepšie odhady rastu na jednej strane a nižšie odhady deficitu rozpočtu
či verejných financií na strane druhej.
Na otázku, kedy Poľsko v podstate vstúpi do eurozóny, je však
čoraz zložitejšie odpovedať. Aj na podmienky dlhovej krízy má
kritériá nastavené už na začatie rokovaní na rok 2013, teda v roku
2015 by v eurozóne mohlo s prehľadom byť.
No ako sa začiatkom roka vyslovil poľský minister financií Jacek
Rostowski, krajina sa v podstate do eurozóny ani ponáhľať nebude.
Ako podotkol, najlepšie vraj bude, keď si euroklub najprv
vyrieši niektoré svoje problémy.
Faktom je, že nečlenstvo v eurozóne nateraz Poľsku skôr pomohlo
než uškodilo, respektíve nečlenstvom o nič neprišlo. Na
druhej strane, ešte prísnejším kritériám pri snahe o vstup do eurozóny
sa už nevyhne. Nejde len o splnenie Maastrichtských kritérií
týkajúcich sa vyrovnaného hospodárenia.
Z dôvodu, že niektoré krajiny na juhu eurozóny získali členstvo
aj falšovaním ekonomických údajov, eurozóna sprísňuje nielen
kontrolu štrukturálnych deficitov štátov vrátane výšky dlhov, ale
aj zákazu umelého kresania deficitu napríklad rušení druhého piliera
a podobne. Okrem toho, snaží sa podmieniť aj členstvo v euroklube
dodatočnými požiadavkami. Jednou z nich bude aj účasť
na trvalom eurovale v prípade, že krajina bude niekedy chcieť čerpať
peniaze na pomoc tak, ako to napríklad dnes robí Grécko.
Ako sa však ukazuje, Poľsko momentálne nemá problém s tým súhlasiť.
Na januárovom summite v Bruseli však pomoc podmieňuje
tým, aby na rokovaniach eurozóny mohlo byť aj napriek tomu, že
euro ešte nemá.
11