Otvoriť - EUROREPORT plus
Otvoriť - EUROREPORT plus
Otvoriť - EUROREPORT plus
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Hospodárska kríza<br />
Globálne financie po kríze<br />
Vjačeslav M. Šavšukov<br />
Globálna finančná a hospodárska kríza rokov 2008 – 2009 upozorňuje na niekoľko kľúčových tém o štruktúre sveta po kríze,<br />
ktoré adresuje svetovému hospodárstvu, menovým orgánom G20, medzinárodným hospodárskym organizáciám a podnikom.<br />
Svetové hospodárstvo sa ledva pozviechalo z krízy a už sa objavili nové centrá hospodárskej krízy v románskych krajinách zóny EÚ<br />
a možnosť omeškania splátok USA a zníženie ratingu hrozia svetu novou vlnou finančnej cunami.<br />
Rád by som rozobral niekoľko otázok týkajúcich<br />
sa štruktúry svetových financií<br />
na začiatku 21. storočia a navrhol vlastné varianty<br />
riešení.<br />
Prvá otázka. Svetová finančná a hospodárska<br />
kríza rokov 2008 – 2009 nastolila teoretický<br />
problém povahy krízy: Ide o krízu finančného<br />
systému na báze modelu monetarizmu<br />
a technológie 20. storočia, alebo ide o krízu<br />
samostatných prvkov?<br />
Na túto otázku nie je jeden názor. Navrhujem<br />
nasledujúcu analýzu situácie. Globalizácia<br />
finančných trhov umožnila voľnejší pohyb<br />
kapitálu po svete, čím sa skomplikovalo<br />
vyrubovanie daní a uplatňovanie regulácie na<br />
národnej úrovni. Na rozdiel od priemyselného<br />
kapitálu má finančný kapitál výhodnejšiu<br />
pozíciu. Má možnosť jednoduchého a rýchleho<br />
prílevu na národné trhy a odlevu. Liberálny<br />
pohyb kapitálu v rokoch 1980 – 2000<br />
spôsobil, že odňatie globálneho investorského<br />
kapitálu môže zhoršiť trendy recesie v národnom<br />
hospodárstve. Toto je dôvod, prečo<br />
menové orgány musia venovať viac pozornosti<br />
sledovaniu a regulácii zahraničného kapitálu,<br />
a nie až natoľko domáceho. Globálna<br />
finančná kríza iba prehĺbila rozpory medzi<br />
globálnymi a domácimi financiami.<br />
Globálny finančný systém je nestabilný,<br />
lebo sa zakladá na neoprávnenom názore, že<br />
medzinárodné finančné trhy (peňažný trh,<br />
trh s dlhovým kapitálom a forex) sú schopné<br />
vlastnej kontroly a samoregulácie. Tieto<br />
trhy nemali žiadnu medzinárodnú kontrolu<br />
a boli regulované iba „trhovým fundamentalizmom“<br />
a „neviditeľnou rukou“ voľnej súťaže.<br />
Pod tlakom krízy sa tento systém bez primeranej<br />
dôslednej kontroly zrútil.<br />
Preto je druhou kľúčovou otázkou prevádzky<br />
finančného systému po kríze kontrola a regulácia.<br />
Mal by systém medzinárodnej finančnej<br />
regulácie vychádzať z národnej suverenity<br />
a protekcionizmu alebo z medzinárodnej<br />
kontroly?<br />
Globálny finančný systém možno kontrolovať<br />
dvoma spôsobmi.<br />
Prvý predpokladá vybudovanie systému medzinárodnej<br />
kontroly na báze národnej suverenity.<br />
Bazilejské normy pre kapitálovú primeranosť<br />
vstúpili do platnosti v roku 1988, no<br />
prijímajú ich centrálne národné banky. Centrálna<br />
banka uznáva ich legitímnosť na národnej<br />
úrovni. Vláda je hlavným zdrojom<br />
legitímnosti medzinárodných noriem, dohôd<br />
a zmlúv. Vlády podporujúce centrálne<br />
národné banky prechádzajú od finančnej<br />
k hospodárskej bezpečnosti svojich krajín.<br />
Tým sa vytvára pôda pre protekcionizmus.<br />
Nórska centrálna banka by poskytla Islandu<br />
nižšiu pôžičku v dôsledku nesplácania počas<br />
krízy; centrálne banky východnej Európy by<br />
prehodnotili svoju politiku smerom k bankám<br />
so zahraničným kapitálom. Nezávislá<br />
komisia britského parlamentu navrhuje vytvoriť<br />
3 % rezervy pre hlavné retailové banky<br />
ako bezpečnostný balík. Federal Reserve<br />
System (zákon Dodd-Frank o reforme Wall<br />
Street a ochrane spotrebiteľov) a Bank of<br />
England uplatňujú reštrikcie pre komerčné<br />
banky s ohľadom na využívanie vkladov na<br />
špekulácie s komerčnými cennými papiermi.<br />
Švajčiarska národná banka plánuje obmedziť<br />
investičné operácie hlavných bánk na<br />
medzinárodných trhoch. Európska centrálna<br />
banka uplatnila dočasné veto na bankové<br />
operácie baissového predaja.<br />
Druhý spôsob: medzinárodná kontrola a regulácia.<br />
Medzinárodná regulácia by prevažovala<br />
nad národnou, inak by obchodníci na medzinárodných<br />
trhoch špekulovali nad rozdielnymi<br />
podmienkami v rôznych segmentoch<br />
trhu. Obchodné aktíva by mali tiecť do<br />
krajín s atraktívnejšou investičnou klímou<br />
a mäkším regulačným režimom.<br />
Úspech globalizácie v 80. rokoch bol spôsobený<br />
liberalizáciou burzovej regulácie.<br />
Táto deregulácia bola kľúčová pre imperatívnu<br />
povahu štátu. Kríza ukázala, že trhový<br />
fundamentalizmus nie je všeliek na zlyhanie<br />
medzinárodného finančného trhu. Toto je<br />
hlavný dôvod, prečo je také komplikované<br />
presvedčiť menové orgány o využívaní medzinárodnej<br />
regulácie, a nie národnej.<br />
Veľká depresia rokov 1929 – 1933 ukázala,<br />
že odmietnutie obchodného protekcionizmu<br />
pomohlo dostať svet zo svetovej krízy. Takáto<br />
deregulácia by mohla prispieť možnému<br />
prekonaniu následkov finančnej a hospodárskej<br />
krízy rokov 2008 – 2009 alebo jej druhej<br />
vlny. Napriek skutočnosti, že riziká globálnej<br />
krízy v svetovom hospodárstve sú dosť vysoké,<br />
otvorené hospodárstvo má viac výhod<br />
ako zatvorené. Systém globálnych financií<br />
sa reguluje jednoduchšie na medzinárodnej<br />
úrovni.<br />
Z toho vyplýva, že globálna hospodárska<br />
kríza 2008 – 2009 je krízou dvoch samostatných<br />
prvkov systému globálnych financií.<br />
Je potrebné prehodnotiť a zmeniť aktuálnu<br />
reguláciu (primeranosť kapitálu, rezervy,<br />
mimosúvahové záväzky, hodnotenie rizikových<br />
derivátov, vyrubovanie dane) a zaviesť<br />
nové prvky regulácie, čím sa zvýši kontrola<br />
a obozretná úloha medzinárodných finančných<br />
organizácií a retailových investícií.<br />
Medzinárodná kontrola globálneho finančného<br />
systému s národnými trhmi a financiami<br />
ako kľúčovými náprotivkami je<br />
efektívnejšia a účinnejšia. Bazilejské normy<br />
kapitálovej primeranosti, IAS, SWIFT, INCO-<br />
TERMS sú dobrým dôkazom uvedeného.<br />
Tretia otázka. Aké globálne riziká vznikajú<br />
počas obdobia po kríze?<br />
Na prelome rokov 2009 – 2010 väčšina<br />
krajín G20 vyhlásila, že prekonali globálnu<br />
krízu 2008 – 2009. Súčasne vstupovali do obdobia<br />
globálnych rizík vznikajúcich po kríze.<br />
Existuje osem globálnych rizík:<br />
1. Okresanie programov proti recesii<br />
Vlády G20 sledovali zdravú, efektívnu<br />
a spoločnú makroekonomickú politiku.<br />
Na náklady štátnych rozpočtových menových<br />
orgánov podporovali likviditu bánk,<br />
úverovú schopnosť finančného sektora,<br />
veľké podniky ako základ národného hospodárstva.<br />
Avšak, v roku 2010 sa ešte celkový dopyt<br />
neobnovil, miera nezamestnanosti bola vysoká<br />
(10 %), index zákazníckej dôvery bol<br />
nízky a investori očakávali druhú vlnu krízy.<br />
Preto by prerušenie programov proti recesii<br />
zhoršilo makroekonomickú situáciu.<br />
Z mikroekonomického pohľadu je tu otázka<br />
hospodárskeho rastu: znižovanie nákladov,<br />
zvyšovanie produktivity pracovnej<br />
sily, prechod na inovatívne technológie,<br />
nová generácia zariadení a produktov, rast<br />
malých podnikov.<br />
Globálne hospodárstvo si vyžaduje revíziu<br />
globálneho finančného systému, zavedenie<br />
dodatočných regulačných prvkov,<br />
svetovú rezervnú menu (euro, jüan CDR<br />
a pod.), zlepšenie a rozvoj systému riadenia<br />
rizík a trh derivátov (600 miliárd USD<br />
– 857 % svetového HDP).<br />
2. Rast národného dlhu.<br />
Podľa MMF vzrastie národný dlh zo 78%<br />
HDP v roku 2007 na 118% v roku 2014, čo<br />
je viac než hranica pre národnú hospodársku<br />
bezpečnosť.<br />
3. Rozpočtový deficit a rozpočtová kríza v USA,<br />
EÚ, Rusku, vo východnej Európe.<br />
Bremeno sociálnych, nemocenských a dô-<br />
32 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Change language