Otvoriť - EUROREPORT plus

Infoservis NR SR
októbrovej schôdzi bolo schválené skrátenie
volebného obdobia parlamentu a v rekordnom
čase, za jediný deň, bola 21. októbra
navrhnutá aj prijatá novela Ústavy Slovenskej
republiky, ktorou sa rozšírili právomoci
prezidenta v prípade, že parlament nevysloví
dôveru vláde.
Ak má mať inštitút skráteného legislatívneho
konania tú vážnosť, ktorú mu jeho definovaním
v zákone určil zákonodarca, teda
národná rada, tak budúci parlament musí
vážne uvažovať o jeho novelizácii, ktorou
by sa sprísnilo terajšie ustanovenie. Návrh
na skrátené legislatívne konanie môže podať
iba vláda a vyžaduje si následný súhlas
parlamentného pléna. Podľa doterajších poznatkov
zákony, ktoré do parlamentu prichádzajú
s návrhom na schválenie v skrátenom
režime, nie sú vždy kvalitne pripravené. Zodpovednosť
za ich kvalitu a obsah však nesie
NR SR.
Prezident verzus zákonodarcovia
Toto krátke volebné obdobie bolo zvláštne
aj tým, že prezident v ňom nevystúpil so
správou o stave republiky – akoby nechcel
roznecovať politické vášne. Stačilo teda, ak
sa s parlamentom dostával do sporov v kvalite
a obsahu ním prijímaných právnych noriem.
Ivan Gašparovič vrátil v tomto volebnom
období na opätovné prerokovanie 28
zákonov. Ešte môže vrátiť ďalšie, pretože vo
februári sa uskutoční zrejme naozaj posledná
schôdza parlamentu v tomto volebnom pred
marcovými voľbami. Nepodpísal 19 zákonov.
Úplne zastavil len dva – novelu zákona o stavebnom
sporení a novelu zákona o šľachtení
a plemenitbe hospodárskych zvierat.
Vládna i parlamentná kríza si vyžiadala
ďalší ústupok koalície opozícii – novelu
ústavy, ktorá dala prezidentovi republiky
výrazné právomoci vo vzťahu k vláde
i k parlamentu. Novela dovolila kabinetu
I. Radičovej dovládnuť do predčasných volieb,
narušila však rovnováhu medzi výkonnou
a zákonodarnou mocou. Vznikol
nový, doteraz neznámy vzťah medzi NR
SR a prezidentom. Na tomto základe môže
prezident ovplyvňovať nielen vládu, ale aj
rozhodnutia parlamentu. Ten totiž prijíma
zákony, ktorými je vláda zaviazaná, a prezident
tým, že kontroluje túto vládu, vstupuje
aj do rozhodnutí parlamentu. S týmto zrejme
koalícia nepočítala, pretože Robert Fico
ju nútil do rýchlych rozhodnutí, a tak sa teraz
zamýšľajú nad tým, či prezident nebude
túto novelu zneužívať.
Ivan Gašparovič zatiaľ nič také nerobí,
ale pohráva sa s národnou radou v inej kauze.
Parlament na druhý pokus zvolil Jozefa
Čentéša za generálneho prokurátora, prezident
republiky ho však doteraz nevymenoval,
a zrejme to do konca tohto skráteného
volebného obdobia parlamentu ani neurobí.
Márne sú protesty koaličných politikov,
či sťažnosť Jozefa Čentéša na ústavný súd,
Ivan Gašparovič sa zaťal a nepovolí, pretože
ani ústavný súd mu to nemôže prikázať.
Štyria obyčajní ľudia
točili parlamentom
Predseda strany Sloboda a solidarita Richard
Sulík horko oľutoval rozhodnutie
prijať pred predchádzajúcimi voľbami na
kandidátnu listinu strany štyroch kandidátov
na poslanecký mandát, ktorí sa nazývali
Obyčajní ľudia. Zrejme túto hru Igora
Matoviča podcenil, aj keď ich zaradil až na
posledné miesta kandidátky. Tí sa však do
parlamentu dostali zásluhou preferenčných
hlasov a svoje poslanecké funkcie si doslova
užívali. Exeloval najmä ich šéf Igor Matovič,
z ktorého sa vykľul politický dobrodruh až
takého kalibru, že doslova točil parlamentom.
Jeho parlamentné avantúry nezastavilo
ani vylúčenie z poslaneckého klubu Slobody
a solidarity a naďalej spôsoboval v koalícii
chaos a zmätky. Záležalo len od jeho
ľubovôle, či a kedy zákon podporí alebo
nie. Najlepšie jeho správanie charakterizuje
výrok podpredsedu parlamentu za stranu
Most-Híd Bélu Bugára: „Vo februári sa horko-ťažko
dohodneme na dvojakom štátnom
občianstve, následne príde Igor Matovič
a povie, že jemu sa to nepáči, a neprešlo to.“
Parlament sa napokon stal pre Igora Matoviča
základňou na založenie vlastnej strany
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Foto: archív
a bude šokom, ak sa jej zástupcovia objavia
aj v tom novom. Toto volebné obdobie odkrylo
aj ďalšiu dieru v zákone o rokovacom
poriadku. V máji minulého roka sa totiž rozpadol
poslanecký klub Slovenskej národnej
strany, keď ho opustili Anna Belousovová
a Rudolf Púčik. Ostalo v ňom tak iba sedem
poslancov, pričom podľa spomínaného
zákona poslanecký klub môže vzniknúť
iba vtedy, ak bude mať aspoň osem členov.
Zákon však nič nevraví o tom, čo s klubom,
ktorého počet členov klesne počas volebného
obdobia pod osem. A tak sedemčlenný
poslanecký klub Slovenskej národnej strany
nechal existovať nielen Richard Sulík, ale aj
jeho nástupca Pavol Hrušovský. Ak sa NR
SR s touto problematikou vyrovnala tak,
že nechala v nej aj naďalej žiť sedemčlenný
poslanecký klub národniarov, vytvorila precedens,
ktorý do budúcnosti môže byť pre
vzťahy medzi poslancami a poslaneckým
klubmi zlým precedensom. Potrebuje to totiž
ďalšiu novelu zákona o rokovacom poriadku,
alebo úplne nový zákon. Vyžadujú
si to tie doterajšie novelizácie, ktoré zákon
zneprehľadňujú. Zrejme ožije myšlienka bývalého
predsedu NR Pavla Pašku o zriadení
komisie na novelizáciu rokovacieho poriadku,
ale ak bude k dispozícii ústavná väčšina,
tak aj na novú ústavu.
Ochrancu ľudských práv
strieda ochrankyňa
Jana Dubovcová, poslankyňa za SDKÚ-
DS, vystrieda v marci vo funkcii verejného
ochrancu ľudských práv Pavla Kandráča,
zvoleného za ĽS-HZDS. Je to nominantka
strany, podporovali ju aj SaS a Most-Híd.
Napokon dostala aj hlasy KDH, ktoré so súhlasom
váhalo až do poslednej chvíle. Je to
druhý ombudsman v histórii Slovenskej republiky.
Bývalá sudkyňa a advokátka chce
činnosť ombudsmana viac priblížiť verejnosti.
Verejný ochranca ľudských práv by
podľa nej mal pôsobiť na formovanie právneho
vedomia spoločnosti a mali by mať
k nemu otvorené dvere všetci bez ohľadu na
to, z akého politického spektra pochádzajú.
Nepochybne tieto zásady sú sympatické
a vyznával ich aj dosluhujúci ombudsman
Pavol Kandráč.
Pár viet na záver
Každý predseda národnej rady si dáva
predsavzatie, že chce zlepšiť povesť zákonodarného
zboru vo verejnosti. Inými slovami:
vraví o tom predchádzajúcom parlamente,
že mal nízky kredit u jeho voličov. Skutočnosťou
je, že aj človek, ktorý sa postaví na
čelo národnej rady po marcových parlamentných
voľbách, sa bude riadiť týmto krédom.
Bude ho k tomu viesť presvedčenie, že táto
dosluhujúca národná rada nesplnila očakávania
občanov, a preto tá, ktorú povedie on,
musí mať väčšiu vážnosť. Rád by som sa dožil
času, keď si väčšina voličov bude vážiť
svojich zástupcov v parlamente.
Pripravil František Meliš
75