Otvoriť - EUROREPORT plus

Poľská republika
Teraz je Wolfsschanze stále múzeum, ktoré
ročne navštívi približne 230 tisíc návštevníkov.
Medzi turistické atrakcie patria i križiacke
pevnosti, hrady či pamätník pri meste
Grunwald, miesto porážky križiakov poľsko-litovskými
vojskami v roku 1410. História
Mazúr je nerozlučne spojená s križiakmi,
ktorí obývali toto územie.
Spoločné
slovensko-poľské Pieniny
Na veľmi príjemný oddych na konci týždňa
stačí navštíviť prvý medzinárodný prírodný
park v Európe vyhlásený už v roku
1932, ktorý vytvorili Pieniński Park Narodowy
a Pieninský národný park na slovenskej
strane, dodnes spoločne ochraňované
územie pozdĺž juhovýchodnej hranice Poľska
a severovýchodnej hranice Slovenka
pri rieke Dunajec. Jeho poľská časť bola
vyhlásená v roku 1932 na ploche 760 ha,
v roku 1955 bolarozšírený na 2 231 ha. Pieniny
sú krajinný celok geomorfologickej
oblasti Východné Beskydy, geologicky sú
samostatným celkom a jediným samostatným
pohorím, ktoré je tvorené bradlovým
pásmom.
Tadiaľto vedú aj početné cesty Slovákov
na predajné trhy do poľského Nového
Targu a Krościenka nad Dunajcem. Cestu
dnes z oboch strán hranice už pokrýva
Blízke pozoruhodnosti
Ak si turisti vyberú cestu z Nového Targu
do Krościenka nad Dunajcem, najskôr
majú vo výhľade majestátne kopce Belianskych
Tatier, ich najvyšší, vyše dvojtisícový
vrch Havran a hneď za ním len o desať
metrov nižšiu Ždiarsku vidlu. Pohľad na
ne upozorňuje na tesnú spätosť dvoch štátov
so spoločných prírodným bohatstvom
a obyvateľstvom, ktoré akoby hranica vôbec
nerozdeľovala. Má svoju spoločnú reč,
goralčinu, zvyky a – čo je azda rovnako významné
– vzájomnú rodinnú prepletenosť.
Prvé historické zmienky o tomto kraji zvanom
Podhale pochádzajú zo začiatku 13.
storočia. V nich sa už spomínajú viaceré
z dnešných obcí, medzi nimi Czorsztyń či
Czarny Dunajec. Tu medzi Debnom a Frydmanom
ústi rieka Bialka, ktorej vody si obľúbili
vodní športovci, do Dunajca, ďalšej
rieky spätej s rybolovom a vodnými športmi.
No tiež s pltníctvom, ktoré už neslúži
na prepravu vyťaženého dreva ako ešte
v nedávnej minulosti, ale najmä turistom
na obdivovanie okolitej krásy a vo svete
netradičného dobrodružstva s originálnou
goralskou muzikou. Dunajec je sútokom
Čierneho a Bieleho Dunajca, dvoch
prudších potokov, ktoré sa nad Novým
Targom spájajú do typickej horskej rieky
s premenlivým vodným stavom. Patrí medzi
najčistejšie rieky v strednej Európe.
Od roku 1518 Dunajec tvorí tiež hraničnú
čiaru medzi Poľskom a Slovenskom, ktorá
dnes meria 17 km.
Pred 15 rokmi Poľsko postavilo na hornom
toku Dunajca vodnú elektráreň Czorsztyń
a vyrovnávaciu nádrž Niedzica. Výška
elektrárenskej hrádze je 56 m, šírka 404
m. Czorsztyńské jazero má povrch 10,5
km 2 , hĺbku 50 m. Elektráreň okrem výroby
elektrickej energie zaisťuje aj zlepšovanie
hrad postavený začiatkom 14. storočia Kokošom
z Brezovice na posilnenie severnej
hranice uhorského kráľovstva ako stredisko
rozsiahleho panstva, bol dlhodobo rekonštruovaný
a dnes je z neho zámok s regionálnym
národopisným múzeom, hrad
Czorsztyń je len verejnosti čiastočne prístupnou
ruinou. V minulosti bol však významným
obranným valom.
Trzy Korony (Tri koruny) sú najvýraznejším,
najzaujímavejším a najreprezentatívnejším
masívom Pienin. Tvorí ho päť skalných
vápencových veží so 100-metrovými
skalnými zrázmi orientovanými na juh,
ktoré pri pohľade z diaľky a troške predstavivosti
možno pripomínajú kráľovskú
korunu. Pôvodní goralskí obyvatelia regiónu
pomenovali jednotlivé bralá Okrąglica
(982 m), kde je platená vyhliadková terasa
pre 20 osôb poskytujúca panoramatické
úchvatné pohľady na región Pienin, Prielom
Dunajca a Pieninský národný park,
Beskydy Sadecké a Žiwiecke, Gorce, Spišskú
Maguru a Vysoké Tatry. Ďalej juhozápadne
od nej je Pańska Skala (920 m), na
ktorej hniezdi vzácny vtáčí druh pomúrnik.
Juhovýchodne stojí veža Nad Ogródki
(940 m), potom Plaska Skala (950 m) a naostatok
Niżnia Okrąglica (Ganek). Masív
je porastený lesmi a sú preň typické hlboké
doliny potokov a skalné zrázy dosahujúce
až 500 metrov.
dobrý asfalt. Do vlaňajška to bolo tak iba
na strane našich susedov.
prietokov pre plavbu pltí Prielomom Dunajca
počas suchších období.
Kopce a hrady
Pri návšteve Pienin nevynechajte návštevu
hradu v Niedzici, obci, ktorá je rodiskom
známeho herca Michala Dočolomanského.
Hrad sa týči nad priehradou Jazero
Czorsztyńskie. Oproti nemu na opačnom
brehu leží zrúcanina hradu v Czorsztyńe.
Oba boli v minulosti hraničnými pevnosťami.
Kým však niedzický bývalý uhorský
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii
Lesy Pienin v minulosti tvorili najmä
bučiny. Neskôr pribudli smrek, borovica
vejmutovka, smrekovec, náletové dreviny
breza a jarabina.
K tomuto kútu spoločného poľsko-slovenského
sveta bola teda príroda mimoriadne
štedrá, oplatí sa tu zastaviť a spoznať bizarné
horské útvary, zažiť dravú rieku plavbou
na pltiach, ponoriť sa do ticha lesov či zoznámiť
sa s dávnou históriou.
Mária Šišuláková
Foto: archív
15