Otvoriť - EUROREPORT plus

Esej
Budúcnosť je najmä nezvládnutý dnešok
Anton Hykisch
V
novoročnom období sa médiá pretekajú
vo víziách možnej budúcnosti.
Sú to vízie málo zodpovedné, marketingovo
zamerané. Ľudia sú náchylní
ponímať budúcnosť ako niečo neznáme
a preto hrozivé. Mýtizácia budúcnosti
existuje od pradávna.
Sme vo vzťahu k budúcnosti naozaj
iba smiešnou hračkou neznámeho Osudu?
Nie je v tomto ponímaní – vrátane
zaručených proroctiev o konci sveta či
zániku našej planéty – kus alibizmu?
My, ľudia, my občania, za nič nemôžeme.
To všetko budúcnosť, neznáme sily.
Pravdaže, existujú sily, s ktorými si
nevieme rady. Prírodné katastrofy, zemetrasenia,
cunami. Ťažko ich predvídať,
ešte ťažšie sa pred nimi brániť. V oblasti
prírodných úkazov sa vďaka vede
pásmo nevypočítateľnosti zužuje. Už
desiatky rokov vieme o hrozbe klimatických
zmien. Vieme o postupnom vyčerpaní
zásob nafty, zemného plynu, uhlia
a ďalších energií. Vieme o hrozbe jadrových
zbraní v nezodpovedných rukách.
Vďaka novým technológiám a prognostickým
metódam vieme o okolitom svete
oveľa viac ako ľudia pred sto rokmi. Mali by sme byť pripravenejší.
Okrem prírodných katastrof existujú katastrofy vyvolané výlučne
ľudským konaním. Prúd ľudského konania miliárd ľudí je
nepretržitý. Včerajšok od dneška, dnešok od zajtrajška sa nedajú
oddeliť tenkou čiarou.
Budúcnosť je najmä nezvládnutý dnešok. Budúcnosť sa z veľkej
miery skladá z našich chýb, omylov, nedostatku poznania, z nedostatku
vôle konať, brániť sa.
Ako dlhoročný člen americkej World Future Society občas prinášam
informácie či názory futurológov USA. Mnohé názory sú
čudné, komické, poznamenané optikou ekonomicky najvyspelejšej
krajiny sveta, rozmaznanej nekonečnou konzumnou špirálou.
V USA je stále neuhasínajúci optimizmus, všemocný scientizmus.
Všetky globálne problémy sveta vyriešia nanotechnológie, genetické
manipulácie, symbióza ľudského mozgu so superpočítačmi,
umelá inteligencia, slnečná energia získaná fotovoltovými panelmi
na Mesiaci namierenými na vyprahnutú Zem, masové použitie
riadených robotov, lacná elektrická energia na základe supravodivosti
atď. Technologické zmeny môžu prispieť k riešeniu problémov.
Samy osebe však nestačia na balvan omylov, ktoré stoja pred
ľudstvom.
Základnou výzvou pre ľudstvo je komplex ekologických problémov
a následné preľudnenie. Dnes už každý pociťuje klimatické
zmeny v dôsledku globálneho oteplenia. Budúcnosť je temná, veď
radikálnemu riešeniu sa vyhýbajú práve vlády hlavných znečisťovateľov
tejto planéty – USA, Číny, Ruska... V otázke preľudnenia
došlo k istému upokojeniu. Sú prognózy, že demografická krivka
sa zlomí a planéta uživí aj ďalšie miliardy. Za predpokladu,
že urobíme také a onaké opatrenia... Tu sa začína ďalší kolotoč
problémov.
Okrem ekologickej krízy máme na
krku ekonomickú krízu. Nečakane prepukla
v tých častiach sveta, ktoré sa považujú
za hnacie motory našej planéty
– v Severnej Amerike a Európe. Ekonomická
kríza vyvoláva vážne otázky. Je
globálna finančná kríza nejakým nadpozemským
javom, nepredvídateľnou prírodnou
katastrofou? Veď ju zapríčinili
ľudia! Nie je ekonomická kríza signálom
všeobecnejšej poruchy systému, ktorý
euroamerická civilizácia ponúkala svetu
ako najlepší systém hospodárenia?
Silnejú hlasy v Európe aj USA, že súčasné
naliehavé ekologické problémy
našej planéty plus ekonomická kríza
najvyspelejších krajín sveta spolu vytvárajú
novú veľkú hrozbu. Americkí futuristi
označili tento balík ako globálna megakríza.
Východiská z megakrízy predpokladajú
rôzne scenáre, od optimistických
cez umiernené až po katastrofické.
Nebudeme ich rozoberať.
Je jasné, že východiská z krízy závisia
predovšetkým od ľudských faktorov.
Od hĺbky poznania širokej verejnosti,
ale najmä od politických lídrov a finančných
oligarchov. Po poznaní nasleduje druhá fáza – vôľa zasiahnuť,
rozhodnúť sa. Práve v ľudských faktoroch spočíva možnosť
usmernenia budúcnosti.
Majú ekologická kríza planéty a globálna ekonomická kríza niečo
spoločné?
Dve krízy sú prepojené. Drancovanie prírodných zdrojov planéty,
pokles neobnoviteľných zdrojov, globálne oteplenie, zmena klímy
sú nepochybne následkom ľudskej činnosti. Škodlivé dôsledky
sa globalizáciou iba zväčšili. Najcivilizovanejšie národy sú najväčšími
mrhačmi energií a zdrojmi najväčšieho znečistenia. Globálna
ekonomika rozčesla svet. Ledva desatina obyvateľstva sveta
vlastní 80 % bohatstva sveta, kým 1,5 miliardy obyvateľov Zeme
živorí na pokraji hladu. Demografický vývoj zvyšuje armádu chudobných
tejto planéty. My bieli Euroameričania svojou nechuťou
trápiť sa s deťmi klesáme na 7 % svetovej populácie. Obklopuje
nás vyše 6 miliárd ľudí tretieho sveta, podstatne chudobnejších od
nás, z iných civilizácií. Situácia zrelá na sociálne nepokoje.
Američania nazvali tento vývoj v globálnej megakríze ako „muddling
down“, čo sa dá preložiť niečo ako „zapadanie do blata“ alebo
„zmätené šmýkanie sa smerom nadol“. Narušenie ekologickej rovnováhy
planéty, rovnako ako ekonomické krízy, zapríčinili ľudia.
Nie dnes alebo včera. Možno od objaviteľských ciest v 16. storočí,
či od vynálezu parného stroja alebo zostrojenia prvého automobilu.
Pravdaže, nikto nechce a nemôže vrátiť svet o niekoľko storočí
dozadu do stavu bez techniky. Problém je v tom, ako neprekročiť
hranicu medzi rozumným použitím a nekonečne rastúcim konzumom.
Tu sa dostávame na šmykľavú ideologickú pôdu o fungovaní
trhovej ekonomiky, vyspelého kapitalizmu, globalizácie.
Oheň, paru, elektrický prúd, jadrovú energiu ľudia môžu s radosťou
využívať, ale v rámci rozumných dohodnutých pravidiel, obmedzení,
limitov. Ekonomické kategórie ako voľný trh, konkurencia,
túžba po zisku – sú výsledkom základných ľudských vlastností, vášní.
Večnú túžbu ľudí mať viac, prekonať súpera, môžeme využívať,
66 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii