Otvoriť - EUROREPORT plus
Otvoriť - EUROREPORT plus
Otvoriť - EUROREPORT plus
Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Nové knihy<br />
Nové knihy<br />
Milan Stano<br />
Slovensko v anekdotách<br />
Vydavateľstvo štúdia humoru, satiry atď., Bratislava,<br />
2011, 280 s.<br />
Milan Stano patrí<br />
k autorom, ktorým<br />
je blízky žáner humoru.<br />
Má rád nielen<br />
súčasný humor, ale<br />
vie načrieť aj do humoru<br />
našich predkov.<br />
Tak to urobil<br />
aj v prvej časti „encyklopédie<br />
anekdot,“<br />
knihy, v ktorej<br />
sa vybral na púť po<br />
slovenských mestách<br />
a dedinách, aby zmapoval, čomu sa ich<br />
obyvatelia smiali, na čom sa zabávali v krčmách<br />
pri poháriku či pri rozličných rodinných<br />
udalostiach, alebo pri driapaní peria,<br />
šúpaní kukurice, dožinkách a pod. Autor<br />
sa vyše štyridsať rokov túlal po Slovensku<br />
nielen s farbami, paletou a stojanom, ale<br />
okrem maľovania mal uši otvorené pre ľudové<br />
príbehy a anekdoty, ktoré mu ľudia pri<br />
stretnutiach rozprávali. Tak vznikal v jeho<br />
ateliéri rozsiahly archív vtipov, anekdot<br />
a žartov. Keď začal vydávať časopis Kocúrkovo,<br />
do archívu sa dostalo aj veľa príspevkov<br />
od dopisovateľov a archív sa rozrástol<br />
do nevídaných rozmerov. To bola studnica,<br />
z ktorej čerpal materiály aj pre svojrázny zemepis<br />
Slovenska, ktoré sa vo svojej histórii<br />
nielen trápilo, ale biedu odľahčovalo aj humorom.<br />
Milan Stano staval nielen na vlastných<br />
poznatkoch, ale nadviazal aj na historické<br />
semená slovenského humoru. Oslovil<br />
aj viacerých priateľov a známych, ktorí mu<br />
pomohli doplniť rukopis o anekdoty pochádzajúce<br />
zvyčajne z regiónu, v ktorom žili,<br />
alebo odkiaľ pochádzali. Autor zaradil do<br />
zbierky zväčša ľudový humor, ako najväčšmi<br />
charakterizujúci nášho človeka. Anekdoty<br />
koncipoval na základe abecedného zoznamu<br />
obcí. Začínal anekdotami v Ábelovej<br />
a skončil v Župčanoch. Na základe humoru<br />
sa mu podarilo dostať do knihy aj povahové<br />
zvláštnosti ľudí z jednotlivých regiónov, rozlíšiť<br />
humor zo západu Slovenska od humoru<br />
východoslovenského, no aj rozdiely medzi<br />
mestským a dedinským humorom. Autor<br />
rozpätie slovenského humoru obsiahnutého<br />
v knihe odhaduje na stopäťdesiat či dvesto<br />
rokov. Naším poznaním z čítania knihy<br />
je, že viaceré „fúzaté“ anekdoty sú rovnako<br />
smiešne aj teraz, hoci prvý smiech zaznel už<br />
dávno. Aj to je dôkaz, že humor nestarne,<br />
žiaľ, starnú iba ľudia.<br />
Slavo Kalný<br />
Svedkovia mojej doby<br />
Vydavateľstvo Marenčin PT, Bratislava, 2011,<br />
237 s.<br />
Autor patrí k nestorom<br />
modernej<br />
slovenskej literatúry<br />
faktu. Jeho korene<br />
sú v žurnalistike,<br />
preto aj v jeho knihách<br />
možno identifikovať<br />
črty reportáže<br />
obohatené o znaky<br />
literatúry faktu.<br />
V najnovšej knihe<br />
nachádza tému v samom<br />
sebe. Preto prvá časť knihy (Proti prúdu<br />
času) má výrazný charakter autobiografie:<br />
„Za polstoročie sa mi nazbieralo bohatstvo<br />
zážitkov a stretnutí. Keďže som nestál<br />
pod ostreším, a kadečo preskákala aj moja<br />
rodina, obzrel som sa aj za svojím životom.“<br />
V knihe prezrádza čosi o koreňoch rodu,<br />
o rodisku, o detstve a mladosti, o postavách<br />
a postavičkách, ktoré sa mu vryli do pamäti<br />
a sú kamienkami v mozaike textu. Cez ne<br />
charakterizuje dobu, v ktorej žil a veľa v nej<br />
zažil. Píše o redakcii Smeny, kde po absolvovaní<br />
novinárstva (jeden z prvých štyroch<br />
absolventov) začínal ako mladý reportér, čo<br />
mu umožnilo veľa stretnutí so zaujímavými<br />
ľuďmi, často kontroverznými. No takéto<br />
stretnutia bývajú najzaujímavejšie, pretože<br />
v nich dochádza ku konfrontácii názorov za<br />
„rozhodovania“ čitateľov. Miesto v knihe má<br />
aj Kalného nútený odchod z redakcie, ktorý<br />
nastal s nástupom „normalizácie“ po roku<br />
1970. Autor sa vracia aj k hrdinom svojich reportáži.<br />
Teraz však reportáž vidí z nadhľadu<br />
a môže spomenúť či vysvetliť, čo bolo za jej<br />
vznikom. Druhú časť knihy tvoria Prípady.<br />
Ide o biografické portréty ľudí, ktorých autor<br />
poznal, alebo sa s nimi bezprostredne stretol.<br />
Juraj Kadlec (prípad študenta futbalistu<br />
vylúčeného pre názory zo štúdia), Ferdinand<br />
Daučík (prípad futbalového trénera), Laco<br />
Bielik (prípad fotoreportéra, autora fotografie<br />
muža pred hlavňou sovietskeho tanku), Ota<br />
Plávková (prípad nekonformnej novinárky<br />
z roku 1968), Ladislav Mňačko (prípad komunistického<br />
novinára, ktorý časom našiel<br />
správnu cestu), Bohuš Chňoupek (prípad novinára<br />
a normalizačného ministra zahraničných<br />
vecí) a ďalšie prípady. A napokon aj prípad<br />
autorovho predčasne tragicky zosnulého<br />
syna, výtvarníka Igora Kalného. Slavo Kalný<br />
nám v knihe predstavil celú plejádu „svedkov<br />
jeho doby“. Nikoho neodsúdil, necháva<br />
na čitateľovi, aby si urobil vlastný úsudok.<br />
Daniel Hupko – Ivana Janáčková –<br />
– Jozef Tihányi<br />
Koniec starých čias<br />
Vydavateľstvo KT, Komárno a SNM–Múzeum<br />
Červený Kameň, 2011, 203 s.<br />
História jednotlivých<br />
šľachtických<br />
rodín žijúcich na<br />
Slovensku nie je<br />
doteraz komplexne<br />
spracovaná. Preto<br />
prínosom do tejto<br />
tematickej oblasti<br />
je aj publikácia, ktorá<br />
si kladie za cieľ<br />
predstaviť pálfiovský rod sídliaci na hrade<br />
Červený Kameň a panstvách v Smoleniciach,<br />
Budmericiach, Cíferi a Malom Mágeri.<br />
Za hraničné momenty rodu s dávnymi<br />
koreňmi si autori vymedzili roky 1848–<br />
1948, keď poslední Pálfiovci odišli zo Slovenska<br />
predovšetkým do Rakúska. Publikácia<br />
je výsledkom päťročného výskumu<br />
v slovenských a moravských archívnych<br />
fondoch a múzejných zbierkach. Autorom<br />
sa podarilo zhromaždiť unikátne poznatky<br />
zo života rodu a obohatiť ich o veľavravné<br />
dobové dokumenty a fotografický mate riál.<br />
Tým čitateľom priblížili osudy viacerých<br />
príslušníkov šľachty. Materiály vypovedajú<br />
nielen o ich detstve, nadobúdaní vzdelania,<br />
ale aj o záľubách či všedných i nekaždodenných<br />
udalostiach, ako boli svadby<br />
a pod. Dozvieme sa, že vzdelanie patrilo<br />
k základným potrebám príslušníkov rodu<br />
už od detstva. Vštepovali im to domáci učitelia,<br />
ktorí ich vyučovali nielen po nemecky,<br />
ale aj francúzsky, anglicky i latinsky. Samozrejmosťou<br />
bolo aj vyučovanie etiky, najmä<br />
Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii<br />
vzťahu k umeniu, čo v deťoch vzbudilo záujem<br />
o zbieranie umeleckých predmetov<br />
a lásku ku knihám. Výsledkom boli mnohozväzkové<br />
knižnice či umelecké artefakty<br />
popredných maliarov, sochárov či výrobcov<br />
nábytku zdobiace interiéry. Viacerí príslušníci<br />
pálfiovského rodu boli zruční kresliari<br />
snažiaci sa o portrétnu tvorbu či pokúšajúci<br />
sa zachytiť kresbou okolie. Pálfiovci<br />
radi cestovali, mali radi zvieratá, obľubovali<br />
kone i psov. Viaceré fotografie členov rodiny<br />
v divadelných kostýmoch prezrádzajú<br />
lásku k divadlu a ochotníckym predstaveniam,<br />
ktoré patrili k životu na hrade či<br />
v kaštieľoch. Záver publikácie patrí fotogalérii<br />
portrétov príslušníkov rodu, čo čitateľovi<br />
pomôže v lepšej orientácii pri poznávaní<br />
jednotlivých členov rodiny.<br />
<br />
Ivan Szabó<br />
47
Change language