Otvoriť - EUROREPORT plus

Pamiatky UNESCO
v Slovenskej republike
Máme byť na čo hrdí
Banská Štiavnica, Spišský hrad, Bardejov a drevené kostoly sú zapísané do zoznamu kultúrnych pamiatok UNESCO na Slovensku.
Popri nich majú v svetovom dedičstve významné miesto aj pamiatková rezervácia ľudovej architektúry Vlkolínec, prírodné pamiatky
jaskyne Slovenského krasu a karpatské bukové pralesy, a tiež fujara ako nehmotná pamiatka UNESCO.
Spišský hrad
Foto:imageshuck.us
Súčasťou Organizácie Spojených národov je od roku 1945 organizácia
UNESCO, ktorá sa zaoberá rozvojom medzinárodnej spolupráce
a porozumenia v oblasti spoločenských a prírodných vied,
výchovy a vzdelávania, kultúry, informácií, informatiky, komunikácie
a životného prostredia. Má program na ochranu svetového kultúrneho
a prírodného dedičstva. V jeho rámci katalogizuje kultúrne
a prírodné miesta mimoriadneho významu ako spoločné dedičstvo
ľudstva. Na ich ochranu po splnení určitých podmienok poskytuje
prostriedky z Fondu svetového dedičstva. V Slovenskej republike je
súčasťou zoznamu výnimočných pamiatok UNESCO zatiaľ 7 pozoruhodných
lokalít.
Štiavnické bane.
Banská Štiavnica
Je to staré kráľovské banícke mesto v južnej časti Stredo slovenského
kraja v Štiavnických vrchoch, pod ich najvyšším vrchom Sitno. Ide
o najväčšie a najvyššie položené hradisko z neskorej doby bronzovej
s ťažiskom osídlenia v 8. storočí pred n. l. V 16. storočí plnil
hrad úlohu obrany stredoslo venských banských miest pred tureckým
nebezpečenstvom. V historickom jadre mestskej pamiatkovej
rezervácie archeológovia našli predmety, ktoré dokazujú osídlenie
mesta od 12. storočia. Za prvý hodnoverný písomný prameň o Banskej
Štiavnici sa dnes pokladá listina z roku 1217. Mestské privilégium
dostala ešte pred vpádom Tatárov, najneskôr v rokoch 1243
– 1244. Život a rozvoj mesta významne ovplyvnil príchod nemeckých
usadlíkov z alpských krajín a zo Saska v 13. storočí.
V mestskej pamiatkovej rezer vácii je 360 objektov umelecko-historických
pamiatok. Kultúrnym dedičstvom UNESCO sú mestská
pamiatková rezervácia, jej ochranné pásmo Glanzenberg – Staré
mesto, Štiavnické bane – Horná Roveň, Sitno – archeologická lokalita,
fortifikačný systém, účelové budovy Kammerhof, radnica,
banícka klopačka zo 17. stor., komplex budov Baníckej a lesníckej
akadémie, meštianska architektúra, výtvarné dotvorenie interiéru
mesta a prvky malej architektúry.
Archeologické nálezy na vrchu Glanzenberg svedčia o prvotnom
baníctve už v období keltského osídlenia. Opevnený areál s centrálnou
vežovitou stavbou z 12. stor. chránil žily Špitaler a Bieber. Na
prelome 12. - 13. storočia ho prebudovali na
rozsiahly hrad.
Pod hrozbou tureckých nájazdov sa
v meste začalo s výstavbou fortifikačného
systému, ktorou poverili talianskeho
staviteľa Ferrabosca. Tvoria ho Starý zámok,
renesančná protiturecká pevnosť z polovice
16. storočia, prebudovaná z pôvodne
románskeho farského kostola, Nový zámok,
renesančná protiturecká strážna veža a Piarska
brána, pôvodne renesančná vstupná brána
od Štiavnických Baní s výraznou dekoratívnou
úpravou. V okolí Banskej Štiavnice
v tom čase budovali jedinečný banský
vodohospodársky systém pozostávajúci zo
60 vodných nádrží – tajchov, včlenených
do hornatej prírody Štiavnických vrchov
s náučnými chodníkmi.
V roku 1762 vznikla Banícka akadémia,
prvá vysoká škola technického charakteru
na svete, ktorá sa neskôr zlúčila s Lesníckym
inštitútom a tak vznikla Banícka
a lesnícka akadémia v Banskej Štiavnici.
Najvýznamnejšou sochárskou pamiat kou
Foto:dreamstime.com
56 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii