Otvoriť - EUROREPORT plus

Európsky parlament
Európsky parlament
Januárové zasadnutie Európskeho parlamentu
Predsedom Európskeho parlamentu
sa stal Martin Schulz
Europoslanci zvolili Martina Schulza za nového
predsedu Európskeho parlamentu. Za jeho
zvolenie sa vyslovilo 387 zo 670 hlasujúcich europoslancov.
Tento 56-ročný nemecký sociálny
demokrat povedie parlament nasledujúcich dva
a pol roka, t.j. do nasledujúceho legislatívneho
obdobia, začínajúceho sa v júli 2014. Nahradí vo
funkcii doterajšieho predsedu EP Jerzyho Buzeka.
V prvom predsedníckom prejave k poslancom
EPhneď po zvolení uviedol: „Musí
nám byť jasné, že ľudia v Európe nemajú čas
na diskusie v inštitúciách, pretože ich oveľa
viac zamestnáva budúcnosť ich detí, práca,
dôchodky, (...).Tento parlament je miestom,
kde zastupujeme záujmy ľudí.“ Tiež varoval,
že „prvýkrát od založenia EÚ sa jej zlyhanie
stáva realistickým scenárom“ a dodal, že
„naše záujmy už nemožno oddeľovať od záujmov
našich susedov“. Dôležité je „uvedomenie
si, že EÚ nie je hrou s nulovým súčtom,
v ktorom musí jeden prehrať, aby niekto iný
mohol zvíťaziť. Je to presne naopak: Buď
všetci prehráme, alebo všetci zvíťazíme. Základným
pravidlom je metóda Spoločenstva,
ktorá nie je odborným výrazom, ale duchom
Európskej únie!“
Dánske predsedníctvo predstavilo
svoj program Európa v akcii
Dánska premiérka Helle Thorning-
Schmidt predstavila europoslancom program
svojej krajiny v rámci 6-mesačného predsedníctva
v Rade EÚ. Väčšina poslancov jej vyjadrila
podporu a vyzvala ju na pevný postoj
pri riešení finančnej krízy.
Premiérka sa v prejave v pléne Európskeho
parlamentu zamerala na priority programu
Európa v akcii (Europe at Work), medzi
ktoré patria otázky rozpočtovej disciplíny,
rastu a zamestnanosti, ekologickej politiky,
zaistenia bezpečnosti občanov a posilnenia
hlasu Európy vo svete. „Cesta z krízy vedie
cez posilnenie, nie oslabenie Európy,“ zdôraznila.
Søren Søndergaard (DA), ktorý v rozprave
vystúpil v mene skupiny GUE/NGL, uviedol,
že program
Nové pravidlá narábania
s elektronickým odpadom
Objem recyklovaných chladničiek, mobilných
telefónov a ďalších prístrojov sa už čoskoro zvýši.
Európsky parlament schválil nové ciele zberu
a recyklácie elektroniky, na ktorých sa poslanci
vopred dohodli s členskými štátmi. Novelizácia
smernice z roku 2003 o odpade z elektrických
a elektronických zariadení umožní spotrebiteľom
vrátiť drobný odpad vo viacerých predajniach
a zníži mieru byrokracie pre podnikateľov.
„Po náročných rokovaniach môžem vyjadriť
veľkú spokojnosť s tým, že sa nám podarilo
dosiahnuť dohodu ohľadom ambicióznych,
ale dosiahnuteľných cieľov zberu odpadu
s Radou. Európa tak bude schopná opätovne
získať viac surovín, čo je skvelá správa
ako pre ekonomiku, tak pre životné prostredie,“
uviedol spravodajca Karl-Heinz Florenz
po tom, ako bola dohoda s členskými štátmi
schválená Európskym parlamentom.
Všetky členské štáty budú musieť zvýšiť
zber svojho elektronického a elektrického
odpadu bez ohľadu na to, či v súčasnosti dosahujú
aktuálny cieľ štyroch kilogramov na
osobu a rok.
Do roku 2016 musí väčšina z nich vyzbierať
45 ton elektronického odpadu na každých
100 ton elektrických a elektronických
výrobkov, ktoré boli uvedené na daný trh počas
troch predchádzajúcich rokov. S cieľom
uľahčiť zber odpadu sa podarilo presadiť, aby
mohli spotrebitelia vrátiť veľmi malé výrobky
(s vonkajšími rozmermi maximálne 25 cm
– napríklad mobilné telefóny) v každej aspoň
väčšej predajni elektrospotrebičov bez toho,
aby si v nej museli kúpiť nový produkt.
Vďaka lepšiemu spracovaniu bude možné
z odpadu získať na opätovné použitie viac
cenných surovín a zabrániť, aby sa nebezpečné
látky, ktoré sú jeho súčasťou, hromadili
na skládkach.
Spokojnejší by mali byť aj výrobcovia, ktorým
sa uľahčí povinnosť vykazovania, zjednoduší
sa proces registrácie výrobku a zavedú
sa opatrenia zabraňujúce dvojitému
výberu registračných poplatkov v členských
štátoch. Výrobcovia budú aj naďalej finančne
podporovať zber odpadu, zanikne im však
povinnosť zriaďovať oficiálne sídlo v každej
krajine, kde podnikajú.
Kontrola prostriedkov na boj
proti škodcom
Biocídy – od jedov na potkany až po dezinfekčné
prostriedky – budú predmetom prísnejších
bezpečnostných kontrol. Európsky parlament
schválil novelizáciu pravidiel, ktorých cieľom je
predchádzať ohrozeniu verejného zdravia a životného
prostredia a zároveň uľahčiť schvaľovací
proces, ktorým musia tieto produkty prejsť pred
ich umiestnením na trh.
S novými pravidlami už predbežne súhlasila
aj Rada EÚ (členské štáty), ktorá ich
musí pred ich vstupom do platnosti ešte formálne
potvrdiť. Novelizácia upravuje legislatívu
z roku 1998 tak, aby aj ošetrené produkty
– napríklad nábytok ošetrený fungicídmi
alebo kuchynské linky s antibakteriálnym
povrchom pracovnej dosky – spadali pod
nové pravidlá a boli riadne označené. Poľnohospodárske
pesticídy bude aj naďalej upravovať
samostatná legislatíva EÚ.
Nové pravidlá ďalej harmonizujú trh EÚ
s prostriedkami na boj proti škodcom a zavádzajú
lehoty na posudzovanie produktov.
Opatrenia tiež uľahčia vzájomné uznávanie
povolení medzi členskými štátmi.
Opatrenia na zníženie plytvania
potravinami o polovicu
Až 50 % požívateľných a zdravotne neškodných
potravín sa každoročne vyhodí v reštauráciách,
domácnostiach, supermarketoch a v celom
potravinovom reťazci, zatiaľ čo 79 miliónov občanov
EÚ žije pod hranicou chudoby a 16 miliónov
je závislých od potravinovej pomoci charitatívnych
organizácií. Poslanci preto v schválenom
uznesení vyzvali na urýchlené prijatie opatrení,
ktoré by pomohli znížiť plytvanie jedlom do roku
2025 na polovicu a zlepšili by prístup k potravinám
pre občanov vo finančnej núdzi.
K nadmernému plytvaniu potravinami
dochádza v celom dodávateľskom reťazci –
u výrobcov, spracovateľov, predajcov, spotrebiteľov
a v stravovacích zariadeniach, poslanci
vyzvali na prijatie koordinovanej stratégie
zahrňujúcej opatrenia na celoeurópskej
aj vnútroštátnej úrovni, ktorej cieľom by bolo
urýchlené zníženie plytvania potravinami.
Neriešenie súčasnej situácie by viedlo do
roku 2020 k nárastu objemu potravinového
odpadu o 40 %, uvádza sa v štúdii Európskej
komisie.
V snahe výrazne obmedziť objem potravinového
odpadu do roku 2025 poslanci požadujú
zvýšené informovanie verejnosti na
celoeurópskej a vnútroštátnej úrovni o spôsoboch,
ako znížiť plytvanie potravinami.
Členské štáty by mali zaviesť vzdelávacie
programy na všetkých úrovniach vrátane
stredných škôl, ktoré by napríklad vysvetľovali,
ako skladovať a pripravovať potraviny
a ako a kedy sa ich zbavovať. Dôležitú úlohu
by v tomto procese mali zohrávať médiá, obchodníci
a miestne orgány.
S cieľom spopularizovať myšlienku udržateľnej
spotreby potravín poslanci požadujú
vyhlásenie roka 2014 za Európsky rok boja
proti plytvaniu potravinami.
Novelizáciou by mali prejsť aj pravidlá verejného
obstarávania. Cieľom je uprednostniť
tie spoločnosti podnikajúce v oblasti stravovacích
služieb, ktoré podporujú opatrenia
na obmedzenie plytvania potravinami napríklad
uprednostňovaním miestnych výrobkov
a ktoré zároveň prerozdelia nespotrebované
potraviny občanom s nízkou kúpnou silou
alebo obyvateľom v núdzi.
Poslanci privítali iniciatívy v niektorých
členských štátoch, ktorých cieľom je prerozdeliť
nepredané a vyradené potraviny občanom
s nízkou kúpnou silou a vyzvali maloobchodníkov,
aby sa vo väčšej miere podieľali
na obdobných programoch.
70 Časopis na prezentáciu Slovenska v Európskej únii