1. Katechetika ako teologická disciplína ... - teologia.iskra.sk

14
8. Katechéza a Druhý vatikánksky koncil, pokoncilové magistérium o katechéze
(Všeobecné katechetické direktórium, Evangelium nuntiandi, Catechesi tradendae)
Môžeme povedať, že II. vatikánsky koncil zaznamenal koniec jedného veľmi dlhého
katechetického obdobia, ktoré siaha až do 16.storočia. Nemôžeme pochybovať o dôležitosti toho
„obdobia katechizmu“, ktoré bolo od Tridentského koncilu až po známy katechizmus Pia X. Katechéza
sa tu chápala ako memorizovanie, vysvetlenie základných kresťanských princípov a ich aplikácia
v živote. Katechizmus, obsahujúci základné pravdy viery upravený vo forme otázok a odpovedí slúžil
pre deti všetkých vekových kategórií.
Predkoncilové katechetické hnutie od „katechizmu“ ku „katechéze“
Koncom 19. storočia a celé obdobie, ktoré predchádzalo II. vatikánsky koncil, sa vytvára silné
katechetické hnutie, ktoré má za cieľ obnovu a zosilnenie katechetickej činnosti v Cirkvi.
Pri všeobecnom pohľade na európske katechetické hnutie by sme mohli rozlíšiť dva veľké úseky
alebo momenty, ktoré charakterizujú všeobecnú ustarostenosť: prvý viac pedagogický, druhý viac
teologicko-pastoračný.
V prvej dlhej epoche katechetického hnutia (od konca 19. storočia do druhej svetovej vojny)
prevláda ustarostenie o metódu náboženského vyučovania a o vplyv nových pedagogických a
psychologických metód. Centrum pozornosti sa sústreďuje na problém, ako lepšie vyučovať
katechizmus, s väčším ohľadom a rešpektovaním originálnosti dieťaťa a jeho schopnosti chápania.
Veľkú úlohu tu zohrala „Mníchovská škola“ a mnohí priekopníci katechetickej obnovy.
Druhá epocha, ktorú môžeme umiestniť medzi druhú sv. vojnu a II. vatikánsky koncil je
charakterizovaná obsahom a posolstvom katechézy, nazýva sa tiež „kerygmatickým obdobím“. Cítiť tu
potrebu nahradiť systematickú a predovšetkým školskú artikuláciu tradičného katechizmu niečím, čo by
viac presvedčilo a lepšie predstavilo evanjeliovú Dobrú zvesť vo svetle apoštolskej „kerygmy“ a pravej
cirkevnej Tradície. Do stredu sa kladie kristocentrizmus v katechéze, centralista dejín spásy, biblická a
liturgická dimenzia kresťanského posolstva, chápanie katechézy ako výchova k viere.
Koncil
Koncil sa nezaoberal priamo katechézou, ale sa zaoberal bodmi, ktoré sú pre katechézu podstatné:
– Slovo Božie, viera, Cirkev, vzťah Cirkvi a sveta.
Pokoncilové obdobie bolo pre katechézu veľmi dôležité, plodné, ale aj národné.
Na úrovni univerzálnej Cirkvi boli pripravené a vydané dokumenty:
– Všeobecné katechetické direktórium od Posvätnej kongregácie pre klérus – 1971
– Medzinárodný katechetický kongres v Ríme
– Dve biskupské synody v roku 1974 a 1977 so záverečnými exhortáciami → Evangelii Nuntiandi a
Catechesi tradendae
– Posledným zásahom Magistéria do katechézy bolo schválenie a vydanie Katechizmus katolíckej
Cirkvi v decembri 1992
Na mnohých miestach v dokumentoch II. vatikánskeho koncilu je značné miesto venované
katechéze. Dekrét Christus Dominus o pastorálnom úrade biskupov mimoriadne zdôrazňuje katechézu,
definuje jej cieľ a určuje metódu vyučovania. „Katechéza je činnosť, pomocou ktorej sa ukazuje
materská starostlivosť Cirkvi o všetkých ľudí“ /CD14/.
Katechéza je tiež predstavená v dekréte Apostolicam actuositatem ako forma apoštolátu laikov
a v konštitúcii Dei Verbum ako služba slova, ktoré má ako cieľ, okrem vzbudenia viery a pravého
obrátenia, priviesť k aktívnej účasti na liturgickom tajomstve.
Koncil určuje biskupom v plnení ich učiteľského úradu úlohu ohlasovať všetkým ľuďom
Kristovo evanjelium.
14