Prenos vízií do reality bolí. - Vitajte na stránkach www.einsty ...

S E R V I SPoslednou metódou deklarovanou rozhraním TreeModel je valueForPathChanged(),ktorá je volaná pri kadej zmene hodnoty uzla.Urèite vás poteší, e opä existuje konkrétna implementácia tohto rozhrania snázvom DefaultTreeModel, ktorej inštancie sú pri vytváraní stromov pouívané naj−èastejšie. Dá sa teda predpoklada, e si pri tvorbe aplikácií vystaèíte s touto triedouaj vy.UZLY STROMU. Kadý uzol stromu je reprezentovaný ako objekt triedy imple−mentujúcej rozhranie TreeNode. Toto rozhranie deklaruje metódy, na ktoré sú ma−pované volania metód dátového modelu TreeModel. Jednotlivé metódy tu nebude−me rozobera, pokia¾ by vás zaujímali, pozrite si dokumentáciu k API. RozhranieMutableTreeNode rozširuje rozhranie TreeNode o metódy umoòujúce zmenu hod−noty uzla. Jeho metódami sa tu tie nebudeme zaobera, pretoe triedou, ktorá nászaujíma, je DefaultMutableTreeNode. Táto trieda implementuje spomínané rozhraniaa pridáva ïalšie uitoèné metódy na prácu s uzlom (napr. na získavanie informáciío súrodeneckých uzloch a pod.). Táto trieda umoòuje zapuzdrenie pouívate¾ské−ho objektu, ktorý má by pridruený k danému uzlu, èo je práve to, èo potrebuje−me. Jednoduchým spôsobom môete preto tvori akéko¾vek zloité hierarchie, pri−pája a odobera uzly. Jeden z týchto uzlov vopred vyberieme ako koreòový a po−tom môeme tento uzol nastavi ako koreòový v dátovom modeli stromu. Pred−pokladám, e teórie u máte viac ne dos, preto uvádzam nasledujúci príklad, kto−rý je obmenou toho predchádzajúceho s pouitím dátového modelu (uvádzam ibametódu init()):public void init() {DefaultMutableTreeNode root = new DefaultMutableTreeNode("root");DefaultMutableTreeNode ff = new DefaultMutableTreeNode("Fab Four");DefaultMutableTreeNode child = new DefaultMutableTreeNode("Paul");ff.add(child);child = new DefaultMutableTreeNode("John");ff.add(child);child = new DefaultMutableTreeNode("George");ff.add(child);child = new DefaultMutableTreeNode("Ringo");ff.add(child);root.add(ff);child = new DefaultMutableTreeNode("Help!");root.add(child);child = new DefaultMutableTreeNode("Revolver");root.add(child);child = new DefaultMutableTreeNode("Abbey road");root.add(child);child = new DefaultMutableTreeNode("Let it be");root.add(child);DefaultTreeModel model = new DefaultTreeModel(root);JTree tree = new JTree(model);tree.setRootVisible(true);getContentPane().add(tree);}Výsledok bude rovnaký ako v predchádzajúcom príklade.V tomto príklade je najprv vytvorený koreòový uzol identifikovaný ako root.Potom je vytvorený uzol "Fab Four", ku ktorému sú následne pridané ïalšie štyriuzly. Následne je uzol "Fab Four" pridaný ako dcérsky uzol koreòového uzla. K tomusú potom pridané ešte ïalšie štyri dcérske uzly, ktoré sú listami.Reazce uvedené v konštruktoroch predstavujú zapuzdrené pouívate¾ské hod−noty, pridruené k daným uzlom. Na získanie týchto pouívate¾ských objektov (vtomto prípade reazcov) slúi metóda getUserObject(), ktorú definuje trieda Default−MutableTreeNode. Tá dokáe, samozrejme, zapuzdri akýko¾vek objekt, nielen rea−zec. Text vypísaný pri konkrétnom uzle je získaný metódou toString() zapuzdrenéhopouívate¾ského objektu, take môete jednoducho do stromu vklada akéko¾vekobjekty a ich textovú reprezentáciu riadi prekrytím tejto metódy. Pridrui objektuzlu je moné buï odovzdaním odkazu naò konštruktoru triedy DefaultMutable−TreeNode, alebo pomocou metódy setUserObject(), definovanej v tejto triede.Po vytvorení hierarchie uzlov je vytvorený dátový model DefaultTreeModel, ktoré−mu je pomocou konštruktora odovzdaný odkaz na koreòový uzol tejto hierarchie.Potom sa u len vytvorí poh¾ad na tento dátový model, ktorý je reprezentovanývizuálnym komponentom JTree, prièom dátový model je odovzdaný jeho konštruk−toru. Pridaním tohto komponentu do kontajnera appletu sa celý proces konèí.ZÁVER. Tentoraz sme sa venovali komponentom JTable a JTree a ich dátovýmmodelom, prièom šlo o poh¾ad naozaj len z rýchlika, hlavne èo sa týka komponen−tu JTree. Komplexnos týchto komponentov mi neumoòuje venova sa im tu dohåbky, preto vám len odporúèam preštudova API špecifikácie, prípadne knihuProfessional Java Programming od Bretta Spella, vydanú vo Wrox Press, ktorá vyšlaaj v èeskom preklade pod názvom Java – programujeme profesionálnì. V nej sa mô−ete dozvedie naozaj ve¾a o týchto dvoch komponentoch.V nasledujúcej èasti sa ešte trošku vrátime, pretoe sa budeme venova udalost−nému modelu komponentu JTree. Dovtedy dovidenia.Andrej ChuHardvér pod lupou6. èas: Ve¾kokapacitné mechanikyVýraz ve¾kokapacitné médium je relatívny. Môeme tvrdi, e v súèasnosti nie je na trhu nija−ké cenovo dostupné a kapacitne vyhovujúce prenosné médium. Vodu trošku zamútil cenovýpokles mechaník DVD, ktoré sú ove¾a efektívnejšou monosou archivácie. Opä však stojímepri závanej otázke nahrávania vlastných dát na DVD! Zapisovacie mechaniky sa na trh dosta−li prednedávnom, a preto aj ich cena je pomerne vysoká. A tak sa nájde len malé percentotých, ktorí vyuívajú túto „revoluènú“ technológiu naplno. Nezúfajte! Svetlou stránkou archi−vácie dát je neuverite¾ný pokles cien kapacitne trošku menších mechaník CD−RW, ktoré sa udávno stali benou súèasou novej PC zostavy. Aj keï nie som kompetentná osoba, ktorá bymohla hovori o ïalšom vývoji, aj tak vám prezentujem môj subjektívny názor: Je takmer isté,e onedlho sa CD−ROM mechaniky úplne prestanú vyrába. Tým sa zvýši dopyt po „napa−¾ovaèkách“, ktorých ceny dosiahnu historické minimum. Technológia a miniaturizácia pokroèiatak,e onedlho budeme uvádza nové štandardy s novými úctyhodnými kapacitami. Po istejfuturistickej vízii vidím poèítaè ako biologickú, ivú štruktúru, kde kvapka geneticky uprave−ného roztoku bude nosite¾om nepredstavite¾nej kapacity dát... Skonèím radšej so „snívaním“a vrátim sa do skutoèného ivota s reálnymi mechanicko−elektrickými èasami.CD−ROM. Po nástupe magnetického záznamu a zistení, e je nedostaèujúci z h¾adiska kapa−city, prístupovej doby a spo¾ahlivosti, sa na trhu urèenom pre „bených smrte¾níkov“ èoskoroobjavili produkty prv vyvíjané na vojenské úèely. Komerène boli pomenované ako CD−ROM(Compact Disk – ROM = Pamä iba na èítanie). Táto revoluèná technológia dokázala uloi450−krát viac dát na CD ako na disketu. Pritom médium CD malo len o èosi väèší priemer (dis−keta 8,5 cm a CD 12 cm). Takisto bola ohromujúca prenosová rýchlos, ale aj spo¾ahlivos.Rýchlos dosahovala „neuveri−te¾ných“ 150 KB/s. Jednotky sin−gle speed mali základ postave−ný na 170 KB/s. Novšie jednotkyu vyuívali násobok základnejhodnoty a rýchlos sa zaèalaoznaèova ako násobok základ−nej prenosovej rýchlosti vynáso−benej oznaèením CD−ROM. Akopríklad uvedieme CD−ROM 52×−> 150 × 52 = 7800 KB/s. Sa−mozrejme, túto hodnotu nemô−Obr. 1eme bra úplne váne, pretoemeranie rýchlosti sa vykonávalov ideálnych laboratórnych podmienkach, ktoré sa od skutoèných líšia nielen v kvalite médií rôz−nych znaèiek... Samozrejme, aj pri CD−ROM sa stretávame s pojmom prístupová doba, od ktorejzávisí celková rýchlos zariadenia. Pri CD−ROM je prístupová doba minimálne desakrát väèšia akopri pevných diskoch. Dôvodom je vplyv zotrvaènosti, zmeny rýchlosti CD a aj èas potrebný na pre−súvanie èítacej hlavy. Aby sme správne pochopili, ako CD−ROM funguje, musíme si opä uvieszopár nových pojmov.Nosiè CD môe by vytvorený dvoma základnými metódami. Lisovanie sa vyuíva hlavnepri sériovej produkcii CD. V skratke ide o výlisok na polykarbonátový povrch, ktorý je násled−ne potiahnutý tenkou vrstvou reflexného hliníka. Z h¾adiska fyzickej realizácie dátovej stopyide o jamky so šírkou 0,5 mikró−nu (pit). Tie sú špirálovo uspo−riadané od stredu CD nosièa. Sní−manie sa vykonáva diódovým la−serom s krátkou vlnovou dåkou(790 nm). Laser je upevnený naèítacej hlave, ktorá sa pohybujeod stredu CD k jeho okrajoma naopak. Obrázok znázoròujecelý èinný mechanizmus CD−ROM bez elektroniky. Hlavaspolu s optikou diódového lase−ra (1) sa pohybuje po ko¾ajniè−kách (3). Bod (2) si opíšeme pri Obr. 2jedinej monej oprave CD−ROM.Celý princíp èítania je jednoduchý. Hlava sa presunie po ko¾ajnièkách na poadovanú stoputak, aby potrebné dáta boli priamo nad optikou lasera. V prípade, ak lúè lasera narazí najamku, lúè sa rozptýli a nevráti sa do fotoelektrického snímaèa. Ak lúè narazí na hliníkovúfóliu, odrazí sa priamo do fotoelektrického prvku, èím sa zaznamená opaèný stav. Urèite sivšetci teraz myslíte, e nosite¾om informácie je stav fotoelektrického snímaèa. Paradoxom je,e nosièom informácie nie je ani jeden z dvoch stavov, ale zmena stavu. Môeme si tedazadefinova normálny stav CD, kde dochádza k permanentnej pravidelnej zmene. Take ibaodchýlku od tohto stavu elektronika vyhodnotí ako stav log 1. Organizácia uloených dát sazakladá na tom, e rovnomerné striedanie jamiek a rovných plôch je interpretované ako séria7/2003 PC REVUE 125