I N T E R N E TKOMENTÁR: /dev/null/023Prázdniny sa utešene rozbehli, a tak sa <strong>do</strong> bu−<strong>do</strong>v, v ktorých sídlia rozlièné spoloènosti, pomaly,ale isto zakráda <strong>do</strong>volenková pohoda. Dejú sasamé pozitívne veci – miznú šéfovia a pre pod−riadených <strong>na</strong>stáva ten pravý raj. Zároveò <strong>na</strong>stá−va aj uhorková sezó<strong>na</strong> pre novinárov, take tí sazvyknú chyti kadej aspoò ako−tak zaujímavejsprávièky.Ako <strong>na</strong> potvoru – aspoò v júni – smola akobysa priam valila <strong>na</strong> Slovenské telekomunikácie.Najprv <strong>na</strong>stala známa aférka s hacknutím sietea následnou verejnou diskusiou, kde sa teleko−munikácie bohorovne tvárili, e sa niè nestalo.Pretoe nepríjemnosti nikdy nechodia jednotli−vo, o pár dní neskôr <strong>na</strong>sle<strong>do</strong>valo repete. Druhánepríjemná príhoda súvisela s pripojením <strong>do</strong>internetu – so slubou ST Online. 15. jú<strong>na</strong>, èobola nede¾a, nebol práve deò ako stvorený <strong>na</strong>surfovanie. Proti sa postavili azda všetky bo−stvá. ST Online bol off−line <strong>na</strong> celom západnoma strednom Slovensku vrátane Bratislavy. Neja−kým zázrakom fungovalo pripojenie <strong>do</strong> netu len<strong>na</strong> východnom Slovensku. Porucha bola akásizvlášt<strong>na</strong> – po vytoèení linky sa nepodarilo overiheslo a spojenie sa prerušilo. I<strong>na</strong>k povedané,impulzy beali a internet nehrozil. Takáto situá−cia trvala nieko¾ko hodín. Urèite sa pár ¾udíspravodlivo <strong>na</strong>hnevalo....Dos bolo afér, radšej zmeòme tému. Na scé−ne a v parlamente sa objavila ïalšia s<strong>na</strong>ha o no−velizovanie nešastného telekomunikaèného zá−ko<strong>na</strong>. Koneène. Lene keï novela prešla parla−mentom, opätovne zasiahol osvietený obyvate¾Domu pionierov a zahral si ob¾úbenú hru <strong>na</strong>vracanie. Vrátil zákon schválený parlamentom<strong>na</strong> opätovné prerokovanie, lebo sa mu <strong>na</strong> òompár vecièiek nepozdávalo. Prvou z nich je úpra−va odpoèúvania. Pod¾a toho, èo schválil parla−ment, by techniku <strong>na</strong> to mal <strong>do</strong>da príslušnýštátny orgán, ale to by bolo drahé. Take maloby to by tak, e to urobí príslušný operátor. A to−mu to zaplatíme v koneènom dôsledku my po−uívatelia. Ïalšie dve veci sú také okrajové –umonenie portabilnosti èísla medzi alter<strong>na</strong>tív−nymi operátormi a ukladanie pokuty v jednomšpecifickom prípade. Vracanie je síce niekedypekné, ale v tomto prípade má pre pospolitý ¾udjednu <strong>do</strong>s podstatnú chybu – výrazne oddialiloprístup ïalších telekomunikaèných operátorovk takzvanej poslednej míli, teda k miestnym ve−deniam. V praxi to má za násle<strong>do</strong>k predåeniefaktického <strong>do</strong>mi<strong>na</strong>ntného postavenia Sloven−ských telekomunikácií.Neviem, ako vy, ale ja sa <strong>na</strong> uvo¾nenie miest−nych vedení z nejakého tajomného dôvodu <strong>do</strong>steším. No pri spôsobe, akým to funguje v par−lamente (e <strong>na</strong> schválenie záko<strong>na</strong>, ktorý vrátili zDomu pionierov, je potrebný väèší poèet hla−sov), mám obavu. Obavu, e sa nenájde <strong>do</strong>s hla−sujúcich, ktorí by zákon opätovne podporili. Nato ich toti bude potrebných <strong>na</strong>jmenej 76. Ne−zostáva niè iné, len dúfa, e tých pár <strong>do</strong>brýchduší sa v parlamente nájde a e nik nebude v èa−se hlasovania práve v bufete.Peter KováèNet&Security news Formát GIF èoskoro bez patentu? Presne 20. jú<strong>na</strong>2003 prestane celosvetovo plati patent s èíslom 4,558,302,ktorý od roku 1987 chráni formát GIF, resp. kompresný algo−ritmus LZW, ktorý je v òom pouitý. Ak by o tento patent spo−loènos Unisys skutoène prišla, mohol by to by zaujímavývývoj pre tento grafický formát, pretoe <strong>na</strong>príklad v opensource komunite je práve pre jeho uzavretos odtláèaný <strong>do</strong>úzadia formátom PNG. Irak bude opä on−line. Zdá sa, e èoskoro bude on−line ïalšia kraji<strong>na</strong>, a to Irak. 24 miliónov obyvate¾ov by one−dlho malo ma monos pripoji sa k celosvetovej sieti. Ajminulý reim povo¾oval pripojenie <strong>do</strong> internetu, to však bolo<strong>do</strong>stupné len v štátom kontrolovaných on−line kaviaròach,<strong>do</strong>máce pripojenia boli obmedzené <strong>na</strong> celkový poèet 25−tisícpre celý štát, a tak sa niet èo èu<strong>do</strong>va, e Iraku staèila jed<strong>na</strong>jediná 10 Mb linka <strong>na</strong> komunikáciu. A aj keï je s<strong>na</strong>ha o pre−chod <strong>do</strong> on−line reimu enormná, panuje tu z<strong>na</strong>èná nejed−notnos oh¾a<strong>do</strong>m správy top level <strong>do</strong>mény .iq. Praktické skú−senosti z Afganistanu ukázali, e bude trva asi šes mesiacov,ne sa obyvatelia Iraku <strong>do</strong>èkajú fungujúceho pripojenia <strong>do</strong>internetu, tak ako ho poznáme my. Lesk a bieda agentov CIA. Scény z filmov vyobrazujúagentov CIA ako supervybavených jedincov s <strong>na</strong>jnovšími tech−nologickými hraèkami. Bývalý spolupracovník CIA Bruce Ber−kowitz však vo svojej štúdii tento imid CIA dementuje a vy−nára <strong>na</strong> svetlo realitu, aká v tejto inštitúcii – aspoò èo sa týkatechniky – panuje.V srdci Central Intelligence Agency (CIA) tak pod¾a slovBerkowitza panuje absolút<strong>na</strong> skepsa k akýmko¾vek technolo−gickým novinkám, pretoe pod¾a zmýš¾ania vo vnútri by tiemohli predstavova riziko oslabenia utajenia. A tak má typic−ký pracovník CIA <strong>na</strong> stole dva poèítaèe. Jeden mu slúi <strong>na</strong>komunikáciu v rámci intranetu a druhý výhradne <strong>na</strong> prácu <strong>na</strong>internete. Na prepí<strong>na</strong>nie sa medzi nimi disponujú pracovníciKVM switchmi, ktoré prehodia ovládanie myši, klávesnice amonitora <strong>na</strong> zvolený systém. Priama komunikácia medzi tými−to dvoma PC však údajne neexistuje. Rov<strong>na</strong>ko fungujú v CIAaj telefóny – kadý disponuje z bezpeènostných dôvo<strong>do</strong>vdvoma – prísne utajovaným interným a potom jedným, ktorýslúi <strong>na</strong> komunikáciu smerom von.Obaným sa stane <strong>na</strong>príklad u o<strong>do</strong>sielanie e−mailov. V rám−ci CIA sa toti pouíva vlastný adresovací systém, ktorý však<strong>na</strong>príklad neobsahuje nijaký vyh¾adávací algoritmus, a tak je¾ahko predstavite¾né, ako efektívne sa s ním pracuje. Napríkladešte v minulom roku mohli síce zamest<strong>na</strong>nci cez Secret InternetProtocol Router Network (SIPRNET) prijíma emailové správy zministerstva obrany, odpoveï však nebolo moné o<strong>do</strong>sla, <strong>na</strong>takýto úkon bolo potrebné poui špeciálne SIPRNET terminály.Berkowitz vo svojej práci ïalej poukazuje <strong>na</strong> to, e po<strong>do</strong>b−né problémy sú v CIA <strong>na</strong> ka<strong>do</strong>m kroku. Rov<strong>na</strong>ká situáciaúdajne panuje aj v Interlinku – tajnom internete, urèenom pretajné sluby, èi vo vnútornej databáze CIRAS (CorporateInformation Retrieval and Storage System). Tá sa v porov<strong>na</strong>nís komerènými databázovými systémami javí ako maximálneneefektív<strong>na</strong>, a tak pracovníci <strong>na</strong>miesto práce s òou radšej za−volajú kolegom a informácie si vyiadajú priamo od nich.Pomerne šokujúce informácie o stave vnútri CIA pod¾a Ber−kowitza vystihujú dennodennú realitu v tejto organizácii. Na−priek zvýšeniu <strong>do</strong>tácií z rozpoètu chýbajú <strong>na</strong> vývoj lepšiehosoftvéru potrebné prostriedky. A <strong>na</strong>vyše je tu absolút<strong>na</strong> skep−sa, ktorá panuje voèi všetkým technologickým novinkám. Ber−kowitz sa <strong>do</strong>konca <strong>do</strong>mnieva, e hrozí stav, keï CIA stratí vi−nou svojho postoja preh¾ad o vývoji vo svete. Informácie – zdroj stresu? Nie je <strong>do</strong>bré vedie vdyo všetkom. To tvrdia vedci z Queensland University of Tech−nology (QUT) v austrálskom Brisbane. Prebytok informácií takmôe spôsobova nielen stres a nerozhodnos, ale v extrém−nych prípa<strong>do</strong>ch <strong>do</strong>konca aj niektoré choroby. Prebytok infor−mácií, a to <strong>na</strong>jmä vïaka rozvoju internetu, nám spôsobuje èo−raz viac problémov. Napríklad a polovica austrálskych ma−<strong>na</strong>érov uviedla, e vïaka prive¾kému kvantu informácií trpiaproblémom vedie sa rýchlo rozhodnú. Win<strong>do</strong>ws Server 2003 má prvý patch. Len necelédva mesiace po uvedení <strong>na</strong> trh zverejnil Microsoft prvý patchpre serverový operaèný systém Win<strong>do</strong>ws Server 2003. Chyba,ktorá je spojená s Internet Explorerom <strong>do</strong>dávaným v tejto ver−zii systému, umoòuje spúšanie kódu, ktorý by mohol po−škodi server. Microsoft však neoz<strong>na</strong>èuje chybu za kritickú,pretoe je aplikovate¾ná len pri odstavení niektorých bezpeè−nostných <strong>na</strong>stavení, ktoré sú však defaultne zapnuté. Ošetre−nie chyby, ktorá je <strong>na</strong> všetkých iných OS okrem Win<strong>do</strong>ws Ser−ver 2003 oz<strong>na</strong>èovaná ako kritická, zabezpeèuje kumulatívnypatch pre Internet Explorer. Tvorca WinAMP−u odchádza... Na prvý poh¾ad fád<strong>na</strong>informácia o tom, e èlovek, ktorý stál v pozadí zrodu popu−lárneho prehrávaèa MP3 skladieb – WinAMP−u – odchádza zfirmy Nullsoft, v sebe skrýva zaujímavú zápletku a òou sú dô−vody, pre ktoré sa Justin Frankel rozho<strong>do</strong>l „zdvihnú kotvy“.Nie je iadnym tajomstvom, e po úspechoch, ktoré Null−soft slávil, ho v roku 1997 kúpil jeden z <strong>na</strong>jväèších americkýchkoncernov AOL. A práve tu niekde sa zaèal príbeh, ktorý sadnes konèí odcho<strong>do</strong>m otca WinAMP−u. Ten zverejnil informá−ciu, e od èias, èo AOL odkúpila Nullsoft, postupne èoraz inten−zívnejšie zasahovala <strong>do</strong> tvorby nových programov, prièom<strong>na</strong>jmä v poslednom ob<strong>do</strong>bí sa nesústreïovala iba <strong>na</strong> ideovériadenie, ale <strong>do</strong>slova aj <strong>na</strong> kontrolu celého procesu vývojaprogramov.Pravdepo<strong>do</strong>bne poslednou kvapkou, ktorá Justi<strong>na</strong> <strong>do</strong>núti−la k odchodu, bolo stiahnutie z distribúcie jeho poslednéhoproduktu programu WASTE, ktorý mal ve¾kú nádej sta sa mi−nimálne takým úspešným produktom, ako je WinAMP ani nie24 hodín po tom, ako ho Nullsoft umiestnil <strong>na</strong> svoje stránky.AOL však tvrdí, e Nullsoft tento program „vypustil“ bezautorizácie a tak musel by stiahnutý.WASTE bol klient, ktorý okrem samotnej monosti zdie−¾ania súborov toti obsahoval podporu pre šifrovanie, nástrojpre instant messaging a skupinový chat! Nu, a to je viac akozaujímavá kombinácia, nie? Zaujímavosou tie je, e prog−ram bol vytvorený <strong>na</strong> vytváranie menších virtuálnych sietí <strong>do</strong>pädesiat pouívate¾ov a jeho distribúcia obsahovala aj zdro−jové kódy! Ak vás zaujíma celá kauza a plány Justi<strong>na</strong> <strong>do</strong> bu−dúcnosti, pozrite sa <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.1014.org. Autodeštrukèné video realitou. V s<strong>na</strong>he zvýši po−uívanie on line sluieb <strong>na</strong> predaj filmov prišla spoloènosSony s ïalšou zaujímavou inováciou – chystá sa poskytovaautodeštrukèné videosúbory.Princíp fungovania celého nápadu je ve¾mi jednoduchý –zaplatíte si za film, stiahnete si ho <strong>na</strong> pevný disk a môete siho pozrie. Súbor však obsahuje systém ochrany DRM, a taksa po stanovenom èase automaticky stane nepouite¾ným avám neostane niè iné ne ho z pevného disku vymaza.Spoloènos Sony si od tejto novej sluby s¾ubuje zvýšenie <strong>do</strong>−pytu po on−line poskytovaní videa. Na rozdiel od iných streamo−vacích sluieb táto toti nebude limitovaná šírkou pripojenia, atak bude moné pracova s vyššou kvalitou obrazu. K stiahnuté−mu filmu, ktorý bude rozdelený <strong>do</strong> nieko¾kých súborov, sa bude<strong>do</strong>dáva špeciálny prehrávaè, ktorý zabezpeèí bezchybnú repro−dukciu. Po stanovenom èase sa potom film stane nepouite¾ným.Dcérska spoloènos Sony, provider So−net, zaène túto slu−bu ako prvá ponúka v Japonsku. Ide o pomerne výz<strong>na</strong>mnýkrok, keïe <strong>na</strong>miesto streamingu si pouívatelia stiahnu sú−bor <strong>na</strong> disk a nie sú tak limitovaní kvalitou svojho pripojenia.Otázne však je, ako dlho bude trva, kým sa <strong>na</strong> internete obja−via návody, ako systém ochrany obís. Flatrate <strong>na</strong> SMS? V Nemecku sa objavila zaujímavásluba flatrate <strong>na</strong> o<strong>do</strong>sielanie SMS. Pre tých, ktorí radi ve¾a86 PC REVUE 7/2003
I N T E R N E Tesemeskujú, je tu sluba sms3000.de, ktorá im ponúka neobme−dzený poèet o<strong>do</strong>slaných SMS správ za paušálny poplatok 15 eurmesaène. V cene je vlastné telefónne èíslo, monos o<strong>do</strong>sielaniaštandardných 160−z<strong>na</strong>kových správ, podporované sú však aj 800 a<strong>do</strong>konca aj 1000−z<strong>na</strong>kové SMS, nechýba sluba potvrdzovania<strong>do</strong>ruèenia a ako bonus je pribalená 25 MB emailová schránka. Akoje moné garantova takú nízku cenu sluby? Prevádzkovatelia tovysvetlili jednoducho – o<strong>do</strong>sielané správy majú nišiu priorituv sieti, a tak ich <strong>do</strong>ruèenie trvá maximálne <strong>do</strong> 10 minút, reálne savšak <strong>do</strong>sahujú èasy <strong>na</strong> úrovni 3−4 minút <strong>na</strong> správu. Microsoft chce <strong>do</strong> dvoch rokov eliminova spam! Ta−kéto odváne plány spoloènosti prezentoval Ryan Hamlin, hovor−ca Antispam Technology Group Microsoftu. Tá údajne pracuje <strong>na</strong>nových filtroch, ktoré spam odstavia ešte skôr, ne preaí serveralebo <strong>do</strong>konca mailovú schránku pouívate¾a. Hovorca sa takistonechal poèu, e spammerovi bude záplava mailov opätovaná, akým sa jeho server nepoloí pod nátlakom prichádzajúcich správ.Otáz<strong>na</strong> je však legalita takéhoto riešenia a <strong>na</strong>jmä reakcia provide−ra, ktorý hosuje spammera. Je však jasné, e jedine takéto dras−tické riešenia nás v budúcnosti ochránia pred záplavou nevyiada−nej pošty. Microsoft zaplatí AOL 750 miliónov USD, je to koniecNetscape? Spoloènos Microsoft sa vyplatením sumy 750 mi−liónov amerických <strong>do</strong>lárov vyhne hrozbe antitrustovej aloby odspoloènosti AOL Time Warner. AOL <strong>na</strong>vyše získa bezplatnú sedem−roènú licenciu <strong>na</strong> pouívanie prehliadaèa Internet Explorer vo svo−jich slubách a Microsoft takisto poskytne svoju licenciu pre di−gitálne médiá. Po takomto kroku je moné definitívne pochovaprehliadaè Netscape, ktorý kedysi hr<strong>do</strong> <strong>do</strong>minoval internetovýmprehliadaèom... Internet Explorer u nebude <strong>do</strong>stupný ako samo−statný program. Internet Explorer 6 SP1 tak bude poslednousamostatne stojacou inštaláciou tohto prehliadaèa. Samozrejme,e vývoj <strong>na</strong>ïalej bude pokraèova, ale IE u bude <strong>do</strong>stupný len akosúèas operaèného systému. Microsoft to zdôvodòuje tým, e pre−hliadaè sám osebe <strong>do</strong>siahol taký stupeò vývoja, e ïalšie inovácieu bude potrebné robi aj v OS, preto osobitne stojaca inštalácianemá výz<strong>na</strong>m a IE 6 SP1 je tak poslednou takouto verziou. V bu−dúcnosti sa vývoj bude zameriava <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> zvýšenie bezpeènos−ti softvéru. Výpoveï cez SMS? Britská spoloènos The Accident Groupsa postarala o rozhorèenie svojich 2500 zamest<strong>na</strong>ncov. Tým po−slala SMS správu s textom, aby zavolali <strong>na</strong> uvedené èíslo. Po jehovytoèení sa im prehral odkaz, ktorý ich informoval o okamitejvýpovedi a informoval ich, e nie je <strong>do</strong>statok fi<strong>na</strong>ncií <strong>na</strong> vyplate−nie miezd za mesiac máj. Firma svoje kroky odôvodnila vysokýminákladmi za písanú po<strong>do</strong>bu výpovede, ako aj ne<strong>do</strong>statkom èasu<strong>na</strong> osobné rokovanie. Zamest<strong>na</strong>nci takúto formu však nezobralis humorom a svoje výplaty si odniesli v <strong>na</strong>turáliách – v po<strong>do</strong>bevybavenia svojich bývalých kancelárií. Otázkou <strong>na</strong>koniec ešte ostá−va, èi je takúto formu výpovede moné povaova za právoplatnú. WLAN od ST zadarmo v dvoch lokalitách! Bezdrôtovépripojenie <strong>na</strong> internet rýchlosou a <strong>do</strong> 11 MB technológiou WLANsi záujemcovia môu u v <strong>na</strong>jbliších dòoch vyskúša v Café Mayera v hoteli Devín v Bratislave. Projekt Slovenských telekomunikácií,a. s., ST WLAN Pilot umoòuje zasieovanie verejných priestorovtam, kde sa oèakáva, e by zákazníci mohli vyui svoj èas <strong>na</strong> sur−fovanie po internete, prenos dát z alebo <strong>do</strong> firemných sietí a pod.V súèasnosti je projekt v pilotnej prevádzke, a preto je posky−tovaný zadarmo. V budúcnosti má však ambície komerèného vy−uitia. Wi−Fi v amerických nemocniciach. V èoraz viac americ−kých nemocniciach <strong>do</strong>chádza k <strong>na</strong>sadeniu bezdrôtovej technoló−gie Wi−Fi. Personál, ktorý sa tak ve¾a pohybuje po priestoroch, jevybavený prístrojmi, ktoré umoòujú telefonovanie pomocou toh−to štandardu. Wi−Fi sa rov<strong>na</strong>ko <strong>na</strong>sadzuje <strong>na</strong> rýchly a bezproblé−mových prenos údajov o pacientoch v priestoroch nemocníc. Rozvod cez internet? Niè jednoduchšie! Americké zá−kony umoòujú <strong>na</strong>ozaj rozlièné monosti. V poslednom èase sastal populárnym rozvod cez internet. Výho<strong>do</strong>u sú hlavne nízkeceny a relatívne jednoduché vybavovanie. Ce<strong>na</strong> takéhoto rozvoduje od 50 <strong>do</strong> 300 USD (2000 a 12 000 Sk) pod¾a zloitosti prípa−du. Je to len malá èas poplatkov, ktoré sa za klasický rozvod pla−tia benému právnikovi. Populárne sú servery CompleteCase.coma LegalZoom.com, ktoré za posledné tri roky „obslúili“ 20 000klientov. Najväèší záujem klientov je z Kalifornie. Všetky potrebné<strong>do</strong>kumenty sa dajú zasla cez internet a klient sa obyèajne nemusí<strong>do</strong>stavi pred súd. Rizikový deò pre WWW stránky. Viete, e pondelky súpre WWW stránky vo Ve¾kej Británii <strong>na</strong>jnebezpeènejšími dòami vtýdni? Ani nie pre zvýšenú aktivitu hackerov èi vírusov. Najväèšímrizikom sú para<strong>do</strong>xne samotní vývojári, ktorí sa v pondelok púša−jú <strong>do</strong> implementácie nápa<strong>do</strong>v a zlepšení. A tie èasto vedú k odsta−veniu stránky. KaZaA zlomila všetky rekordy! Zatia¾ èo <strong>do</strong>teraz bol za<strong>na</strong>jsahovanejší program povaovaný ICQ, po tomto víkende saním zrejme definitívne stala KaZaA. Tento P2P klient <strong>na</strong>priek mno−hým útokom <strong>na</strong> jeho legálnos bol z internetu stiahnutý u takmer230 miliónov ráz a stal sa tak <strong>na</strong>jsahovanejším programom všet−kých dôb. Len <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie, KaZaA je denne stiahnutá 366−tisícráz, zatia¾ èo ICQ, <strong>do</strong>terajší krá¾, „len“ 55−tisíc ráz... WLAN <strong>na</strong>miesto telefónnej linky v New Yorku. Mest−ské zastupite¾stvo New Yorku sa rozhodlo, e sa chce zbavi tele−fónnych úètov vo výške 130 miliónov <strong>do</strong>lárov, ktoré sa <strong>na</strong>ò kadýrok valia. A keïe uprostred <strong>do</strong>tcom ošia¾u bolo mesto <strong>do</strong>slovapresieované a táto prenosová kapacita je teraz nevyuitá, padlorozhodnutie práve týmto smerom. Telefónne úèty sa zníia <strong>na</strong>sa−dením WLAN, 2200 hot spotov bude rozostavených po celommeste, prenosovú kapacitu im <strong>do</strong>dá u existujúca infraštruktúra.A tak sa všetky verejné organizácie, úrady a po<strong>do</strong>bne budú <strong>na</strong> in−ternet pripája práve cez WLAN, rov<strong>na</strong>ko bude riešené aj telefo−novanie. Tomu sa hovorí pokrok, staèí len dúfa, e èosi po<strong>do</strong>bnésa <strong>do</strong>stane aj k nám. Gartner varuje pred Passportom. A<strong>na</strong>lytici spoloènostiGartner varujú firmy pred pouívaním autentifikaènej technoló−gie Microsoftu Passport. Vinou objavenej fatálnej chyby je tátosluba pod¾a nedávno zverejnenej štúdie príliš nebezpeèná. Ajkeï sa Microsoft poponáh¾al, aby dieru ošetril, firmy by terazpod¾a Gartnera mali minimálne šes mesiacov <strong>na</strong> Passport zane−vrie, a <strong>do</strong>vtedy, kým Microsoft nebude za jeho bezpeènosruèi. Firmy, ktoré u Passport implementovali, by tak mali <strong>do</strong>sa−di ešte jedno <strong>do</strong>datoèné autentifikaèné riešenie, aby sa poistiliproti prípadnému ohrozenie bezpeènosti. Po zverejnení týchtoslov sa Microsoft takisto vyjadril k problému a pod¾a jeho hovor−cu sú slová spoloènosti Gartner vzdialené od <strong>reality</strong>, Passport jeopä bezpeèný, <strong>na</strong> druhej strane nikdy neexistuje tisícpercentnábezpeènos. 25 bezplatných skladieb pri novej hu<strong>do</strong>bnej slube.Tá sa volá Puretunes a situovaná je v Španielsku. Jej prevádzkova−telia s¾ubujú poskytovanie kvalitných MP3 skladieb bez obmedze−ní Digital Rights Ma<strong>na</strong>gementu (DRM). Navyše noví pouívateliazískajú ako štartovací bonus 25 MP3 skladieb zadarmo. Prevádz−kovatelia deklarujú, e v ponuke majú a 3400 albumov, cenyèlenstva sa pritom zaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> 3,70 EUR za hodinu, poèas ktorejmôete stiahnu to¾ko hudby, ko¾ko len chcete. DSL posilní <strong>do</strong>wnload legálnej hudby. Také sú výsledkyprieskumu spoloènosti Forrester. Tie potvrdili, e broadband inter−net, konkrétne technológia DSL, ve¾mi silno podporí <strong>do</strong>wnloadlegálnej hudby. Forrester vo svojich odha<strong>do</strong>ch zašiel a <strong>do</strong> èísla1,3 miliardy eur obratu v Európe v roku 2007. Len <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nieuvedieme aj èíslo odha<strong>do</strong>vaného obratu <strong>na</strong> rok 2003 pre celúEurópu, kde sa poèíta s obratom <strong>na</strong> hranici 24 miliónov eur. USA e−Commerce z<strong>na</strong>ène posilòuje. Za prvý kvartál roku2003 <strong>do</strong>siahli v USA obraty v oblasti e−Commerce úctyhodnýnárast vo výške 26 percent v porov<strong>na</strong>ní s rov<strong>na</strong>kým ob<strong>do</strong>bím vroku 2002. Obrat tak <strong>do</strong>siahol takmer 12 miliárd USD a to aj<strong>na</strong>priek tomu, e on−line predaj v porov<strong>na</strong>ní so štvrtým kvartálomroku 2002 zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l pokles a o 13,8 percenta. Napriek takým−to výsledkom mnohí a<strong>na</strong>lytici pochybujú o ïalšom raste v oblastie−Commerce.7/2003 PC REVUE 87