Prenos vízií do reality bolí. - Vitajte na stránkach www.einsty ...

I N T E R N E TKOMENTÁR: /dev/null/023Prázdniny sa utešene rozbehli, a tak sa do bu−dov, v ktorých sídlia rozlièné spoloènosti, pomaly,ale isto zakráda dovolenková pohoda. Dejú sasamé pozitívne veci – miznú šéfovia a pre pod−riadených nastáva ten pravý raj. Zároveò nastá−va aj uhorková sezóna pre novinárov, take tí sazvyknú chyti kadej aspoò ako−tak zaujímavejsprávièky.Ako na potvoru – aspoò v júni – smola akobysa priam valila na Slovenské telekomunikácie.Najprv nastala známa aférka s hacknutím sietea následnou verejnou diskusiou, kde sa teleko−munikácie bohorovne tvárili, e sa niè nestalo.Pretoe nepríjemnosti nikdy nechodia jednotli−vo, o pár dní neskôr nasledovalo repete. Druhánepríjemná príhoda súvisela s pripojením dointernetu – so slubou ST Online. 15. júna, èobola nede¾a, nebol práve deò ako stvorený nasurfovanie. Proti sa postavili azda všetky bo−stvá. ST Online bol off−line na celom západnoma strednom Slovensku vrátane Bratislavy. Neja−kým zázrakom fungovalo pripojenie do netu lenna východnom Slovensku. Porucha bola akásizvláštna – po vytoèení linky sa nepodarilo overiheslo a spojenie sa prerušilo. Inak povedané,impulzy beali a internet nehrozil. Takáto situá−cia trvala nieko¾ko hodín. Urèite sa pár ¾udíspravodlivo nahnevalo....Dos bolo afér, radšej zmeòme tému. Na scé−ne a v parlamente sa objavila ïalšia snaha o no−velizovanie nešastného telekomunikaèného zá−kona. Koneène. Lene keï novela prešla parla−mentom, opätovne zasiahol osvietený obyvate¾Domu pionierov a zahral si ob¾úbenú hru navracanie. Vrátil zákon schválený parlamentomna opätovné prerokovanie, lebo sa mu na òompár vecièiek nepozdávalo. Prvou z nich je úpra−va odpoèúvania. Pod¾a toho, èo schválil parla−ment, by techniku na to mal doda príslušnýštátny orgán, ale to by bolo drahé. Take maloby to by tak, e to urobí príslušný operátor. A to−mu to zaplatíme v koneènom dôsledku my po−uívatelia. Ïalšie dve veci sú také okrajové –umonenie portabilnosti èísla medzi alternatív−nymi operátormi a ukladanie pokuty v jednomšpecifickom prípade. Vracanie je síce niekedypekné, ale v tomto prípade má pre pospolitý ¾udjednu dos podstatnú chybu – výrazne oddialiloprístup ïalších telekomunikaèných operátorovk takzvanej poslednej míli, teda k miestnym ve−deniam. V praxi to má za následok predåeniefaktického dominantného postavenia Sloven−ských telekomunikácií.Neviem, ako vy, ale ja sa na uvo¾nenie miest−nych vedení z nejakého tajomného dôvodu dosteším. No pri spôsobe, akým to funguje v par−lamente (e na schválenie zákona, ktorý vrátili zDomu pionierov, je potrebný väèší poèet hla−sov), mám obavu. Obavu, e sa nenájde dos hla−sujúcich, ktorí by zákon opätovne podporili. Nato ich toti bude potrebných najmenej 76. Ne−zostáva niè iné, len dúfa, e tých pár dobrýchduší sa v parlamente nájde a e nik nebude v èa−se hlasovania práve v bufete.Peter KováèNet&Security news Formát GIF èoskoro bez patentu? Presne 20. júna2003 prestane celosvetovo plati patent s èíslom 4,558,302,ktorý od roku 1987 chráni formát GIF, resp. kompresný algo−ritmus LZW, ktorý je v òom pouitý. Ak by o tento patent spo−loènos Unisys skutoène prišla, mohol by to by zaujímavývývoj pre tento grafický formát, pretoe napríklad v opensource komunite je práve pre jeho uzavretos odtláèaný doúzadia formátom PNG. Irak bude opä on−line. Zdá sa, e èoskoro bude on−line ïalšia krajina, a to Irak. 24 miliónov obyvate¾ov by one−dlho malo ma monos pripoji sa k celosvetovej sieti. Ajminulý reim povo¾oval pripojenie do internetu, to však bolodostupné len v štátom kontrolovaných on−line kaviaròach,domáce pripojenia boli obmedzené na celkový poèet 25−tisícpre celý štát, a tak sa niet èo èudova, e Iraku staèila jednajediná 10 Mb linka na komunikáciu. A aj keï je snaha o pre−chod do on−line reimu enormná, panuje tu znaèná nejed−notnos oh¾adom správy top level domény .iq. Praktické skú−senosti z Afganistanu ukázali, e bude trva asi šes mesiacov,ne sa obyvatelia Iraku doèkajú fungujúceho pripojenia dointernetu, tak ako ho poznáme my. Lesk a bieda agentov CIA. Scény z filmov vyobrazujúagentov CIA ako supervybavených jedincov s najnovšími tech−nologickými hraèkami. Bývalý spolupracovník CIA Bruce Ber−kowitz však vo svojej štúdii tento imid CIA dementuje a vy−nára na svetlo realitu, aká v tejto inštitúcii – aspoò èo sa týkatechniky – panuje.V srdci Central Intelligence Agency (CIA) tak pod¾a slovBerkowitza panuje absolútna skepsa k akýmko¾vek technolo−gickým novinkám, pretoe pod¾a zmýš¾ania vo vnútri by tiemohli predstavova riziko oslabenia utajenia. A tak má typic−ký pracovník CIA na stole dva poèítaèe. Jeden mu slúi nakomunikáciu v rámci intranetu a druhý výhradne na prácu nainternete. Na prepínanie sa medzi nimi disponujú pracovníciKVM switchmi, ktoré prehodia ovládanie myši, klávesnice amonitora na zvolený systém. Priama komunikácia medzi tými−to dvoma PC však údajne neexistuje. Rovnako fungujú v CIAaj telefóny – kadý disponuje z bezpeènostných dôvodovdvoma – prísne utajovaným interným a potom jedným, ktorýslúi na komunikáciu smerom von.Obaným sa stane napríklad u odosielanie e−mailov. V rám−ci CIA sa toti pouíva vlastný adresovací systém, ktorý všaknapríklad neobsahuje nijaký vyh¾adávací algoritmus, a tak je¾ahko predstavite¾né, ako efektívne sa s ním pracuje. Napríkladešte v minulom roku mohli síce zamestnanci cez Secret InternetProtocol Router Network (SIPRNET) prijíma emailové správy zministerstva obrany, odpoveï však nebolo moné odosla, natakýto úkon bolo potrebné poui špeciálne SIPRNET terminály.Berkowitz vo svojej práci ïalej poukazuje na to, e podob−né problémy sú v CIA na kadom kroku. Rovnaká situáciaúdajne panuje aj v Interlinku – tajnom internete, urèenom pretajné sluby, èi vo vnútornej databáze CIRAS (CorporateInformation Retrieval and Storage System). Tá sa v porovnanís komerènými databázovými systémami javí ako maximálneneefektívna, a tak pracovníci namiesto práce s òou radšej za−volajú kolegom a informácie si vyiadajú priamo od nich.Pomerne šokujúce informácie o stave vnútri CIA pod¾a Ber−kowitza vystihujú dennodennú realitu v tejto organizácii. Na−priek zvýšeniu dotácií z rozpoètu chýbajú na vývoj lepšiehosoftvéru potrebné prostriedky. A navyše je tu absolútna skep−sa, ktorá panuje voèi všetkým technologickým novinkám. Ber−kowitz sa dokonca domnieva, e hrozí stav, keï CIA stratí vi−nou svojho postoja preh¾ad o vývoji vo svete. Informácie – zdroj stresu? Nie je dobré vedie vdyo všetkom. To tvrdia vedci z Queensland University of Tech−nology (QUT) v austrálskom Brisbane. Prebytok informácií takmôe spôsobova nielen stres a nerozhodnos, ale v extrém−nych prípadoch dokonca aj niektoré choroby. Prebytok infor−mácií, a to najmä vïaka rozvoju internetu, nám spôsobuje èo−raz viac problémov. Napríklad a polovica austrálskych ma−naérov uviedla, e vïaka prive¾kému kvantu informácií trpiaproblémom vedie sa rýchlo rozhodnú. Windows Server 2003 má prvý patch. Len necelédva mesiace po uvedení na trh zverejnil Microsoft prvý patchpre serverový operaèný systém Windows Server 2003. Chyba,ktorá je spojená s Internet Explorerom dodávaným v tejto ver−zii systému, umoòuje spúšanie kódu, ktorý by mohol po−škodi server. Microsoft však neoznaèuje chybu za kritickú,pretoe je aplikovate¾ná len pri odstavení niektorých bezpeè−nostných nastavení, ktoré sú však defaultne zapnuté. Ošetre−nie chyby, ktorá je na všetkých iných OS okrem Windows Ser−ver 2003 oznaèovaná ako kritická, zabezpeèuje kumulatívnypatch pre Internet Explorer. Tvorca WinAMP−u odchádza... Na prvý poh¾ad fádnainformácia o tom, e èlovek, ktorý stál v pozadí zrodu popu−lárneho prehrávaèa MP3 skladieb – WinAMP−u – odchádza zfirmy Nullsoft, v sebe skrýva zaujímavú zápletku a òou sú dô−vody, pre ktoré sa Justin Frankel rozhodol „zdvihnú kotvy“.Nie je iadnym tajomstvom, e po úspechoch, ktoré Null−soft slávil, ho v roku 1997 kúpil jeden z najväèších americkýchkoncernov AOL. A práve tu niekde sa zaèal príbeh, ktorý sadnes konèí odchodom otca WinAMP−u. Ten zverejnil informá−ciu, e od èias, èo AOL odkúpila Nullsoft, postupne èoraz inten−zívnejšie zasahovala do tvorby nových programov, prièomnajmä v poslednom období sa nesústreïovala iba na ideovériadenie, ale doslova aj na kontrolu celého procesu vývojaprogramov.Pravdepodobne poslednou kvapkou, ktorá Justina donúti−la k odchodu, bolo stiahnutie z distribúcie jeho poslednéhoproduktu programu WASTE, ktorý mal ve¾kú nádej sta sa mi−nimálne takým úspešným produktom, ako je WinAMP ani nie24 hodín po tom, ako ho Nullsoft umiestnil na svoje stránky.AOL však tvrdí, e Nullsoft tento program „vypustil“ bezautorizácie a tak musel by stiahnutý.WASTE bol klient, ktorý okrem samotnej monosti zdie−¾ania súborov toti obsahoval podporu pre šifrovanie, nástrojpre instant messaging a skupinový chat! Nu, a to je viac akozaujímavá kombinácia, nie? Zaujímavosou tie je, e prog−ram bol vytvorený na vytváranie menších virtuálnych sietí dopädesiat pouívate¾ov a jeho distribúcia obsahovala aj zdro−jové kódy! Ak vás zaujíma celá kauza a plány Justina do bu−dúcnosti, pozrite sa na http://www.1014.org. Autodeštrukèné video realitou. V snahe zvýši po−uívanie on line sluieb na predaj filmov prišla spoloènosSony s ïalšou zaujímavou inováciou – chystá sa poskytovaautodeštrukèné videosúbory.Princíp fungovania celého nápadu je ve¾mi jednoduchý –zaplatíte si za film, stiahnete si ho na pevný disk a môete siho pozrie. Súbor však obsahuje systém ochrany DRM, a taksa po stanovenom èase automaticky stane nepouite¾ným avám neostane niè iné ne ho z pevného disku vymaza.Spoloènos Sony si od tejto novej sluby s¾ubuje zvýšenie do−pytu po on−line poskytovaní videa. Na rozdiel od iných streamo−vacích sluieb táto toti nebude limitovaná šírkou pripojenia, atak bude moné pracova s vyššou kvalitou obrazu. K stiahnuté−mu filmu, ktorý bude rozdelený do nieko¾kých súborov, sa budedodáva špeciálny prehrávaè, ktorý zabezpeèí bezchybnú repro−dukciu. Po stanovenom èase sa potom film stane nepouite¾ným.Dcérska spoloènos Sony, provider So−net, zaène túto slu−bu ako prvá ponúka v Japonsku. Ide o pomerne významnýkrok, keïe namiesto streamingu si pouívatelia stiahnu sú−bor na disk a nie sú tak limitovaní kvalitou svojho pripojenia.Otázne však je, ako dlho bude trva, kým sa na internete obja−via návody, ako systém ochrany obís. Flatrate na SMS? V Nemecku sa objavila zaujímavásluba flatrate na odosielanie SMS. Pre tých, ktorí radi ve¾a86 PC REVUE 7/2003