Prenos vízií do reality bolí. - Vitajte na stránkach www.einsty ...

Na internete sa dozviete, èi vám hrozí srdcový infarktOèi nie sú iba zrkadlom duše. Môu upo−zorni aj na riziko srdcového infarktualebo mozgovej poráky. Potvrdila toteraz rozsiahla pilotná štúdia t@lkingeyesspoloènosti Siemens, realizovaná v spolu−práci s Univerzitou Erlangen – Norimberg.Projekt iniciovala podniková nemocenskápokladòa Siemens Betriebskasse (SBK).Vyšetrenie je bezbolestné a trvá ibanieko¾ko minút. Poèas neho sa špeciálnoukamerou sníma oèné pozadie. Snímkyposkytujú informácie o cievnych rizikách.Výsledky pilotnej štúdie hovoria samy zaseba: U 20 percent z vyše 7000 doterazvyšetrených rozpoznali špecialisti výraznezvýšené riziko mozgovej poráky preobdobie budúcich troch rokoch. Je monévèas urobi potrebné protiopatrenia.S pribline 200 000 úmrtiami za rokpredstavujú srdcový infarkt a mozgováporáka nielen najèastejšiu príèinu smrti,ale sú aj najèastejšou príèinou telesnéhoa duševného postihnutia v dospelosti s ná−sledkami doivotného ošetrovania. Pomo−cou t@lkingeyes – a v tom sa všetci sto−toòujú – mono tieto èísla s minimálnyminákladmi výrazne zníi.Vlastný screening trvá v pravom zmys−le slova iba okamih. Prenosnou špeciál−nou kamerou bez pouitia prostriedkov narozširovanie zreníc sa vyhotoví snímkaoèného pozadia. Nasledujúca t@lking−eyes analýza pacienta vôbec nezaauje.Pod¾a hesla „nech nebehá pacient, alesnímky“ sa snímky zakódovaným dátovýmspojením dostanú na univerzitu v Erlan−gene. Tu sa poèítaèovým programoma špeciálne vyškolenými oènými lekármivyhodnotia. Snímky poskytujú informácienielen o cievnych rizikách, ktoré môuvies k srdcovému infarktu alebo mozgo−vej poráke, ale aj o prípadných anomá−liách, ktoré môu poukazova na cukrovkualebo sivý zákal.Pacienti si za nieko¾ko dní môu nainternete alebo u svojho oèného lekárazisti svoj osobný „rizikový profil“. Údajesú na internete uloené anonymne (kadýmá svoj PIN kód), èím je zabezpeèenáoptimálna ochrana údajov.Po úspešnom ukonèení pilotného pro−jektu v Erlangene sa od apríla tohto rokuvyšetrenia t@lkingeyes zaèali robi ajv Berlíne, Mníchove, Paderborne a Re−gensburgu. Poèet miest sa bude ïalejrozširova. Na vyšetrenie sa môu prihlásicez internet všetci mui a eny nad 30rokov. Screening vrátane vyhodnoteniastojí 69 eur. Na nákladoch sa podie¾ajúSBK a niektorí zamestnávatelia.ku nesústredenos, nepredvídate¾ne zmenilsmer. Kamery a radarové senzory pretopriebene sledujú dopravné znaèenie, a topri akýchko¾vek poveternostných podmien−kach.Pri odboèovaní v meste upozoròuje sys−tém na nebezpeèenstvo, ktoré môe prís zozlopovestného „màtveho uhla“. Práve tuvidno, ako zloito varovný systém pracuje.Nezameriava sa len na pevné objekty, aleaj na pohybujúce sa a zároveò analyzujeich rýchlos a smer.Technológie tohto druhu sa budú po−uíva hneï, ako sa stanú zrelými na sério−vú výrobu. Podobne to bolo i s airbagom,ktorý dnes patrí k štandardnej výbave ka−dého osobného vozidla. Práve v uplynulýchdòoch vyrobil Siemens VDO Automotive50−miliónty airbagový senzor, ktorý za pármilisekúnd rozpozná nehodu a aktivujepotrebné airbagy.Robotický potkanHybrot je robot ve¾ký asi ako kávová šálka,pohybujúci sa na troch kolesách maximál−nou rýchlosou 1 m/s. Vyvíjal ho prof. StevePotter a jeho tím na Georgia Institute ofTechnology od roku 1993. Pohyby robotariadi neurónová sie.To, èím je tento robot viac ako zaujíma−vý, je, e neurónová sie nie je umelá, aleide o skutoènú ivú neurónovú sie, zosta−venú z mozgových buniek potkana. Bunkyboli umelo kultivované a nieko¾ko tisícokz nich bolo nanesených na kontaktné polepozostávajúce zo 60 elektród napojenýchna zosilòovaèe. Elektrické signály, ktoré sibunky navzájom vymieòajú, odchytávajúelektródy a po zosilnení ich posielajú poèí−taèu. Tam sú následne analyzované a inter−pretované ako príkazy pre pohybový aparátrobota, ktorý ich vykonáva. Disponuje ajinfraèervenými senzormi, ktoré posielajúúdaje o okolí do neurónovej siete.Bolo zistené, e na základe informácií zís−kaných zo senzorov niektoré neuróny meniasvoje odpovede na podnety a dokáu sizachova túto schopnos po dobu nieko¾kýchdní. To znamená, e sa adaptujú a snaia sanauèi sa urèitú formu správania.Prof. Potter získal grant 1,2 mil. USD navýskum spojenia ivých neurónových sietís poèítaèmi. Po prvýkrát v histórii sa to po−darilo, a to nielen smerom zo siete do kre−míka, ale aj naopak. Prof. Potter verí, ev budúcnosti bude jeho tím schopný zosta−vi také zariadenie obsahujúce umelú neu−rónovú sie, ktoré bude schopné uèi sapodobne ako ¾udský mozog.Polovica predaných notebookovs CentrinomZdá sa, e Centrino si podmanilo svet note−bookov pomerne rýchlo. U dnes, necelé trimesiace po uvedení novej platformy, pred−stavujú dodávky notebookov zaloených nanej 20 a 30 % celkového objemu dodávoknotebookov.To aspoò tvrdia ich poprední dodávate−lia, spoloènosti Acer, Asus, Dell Computera IBM. Nu a magickú hranicu 50 % podie−lu na trhu by centrinové notebooky pod¾apredpokladov spomenutých producentovmali dosiahnu u v treom štvrroku. Ak savám spomenuté konštatovanie nezdá a tvr−díte, e Centrino je drahé, máte pravdu.Takpovediac za dverami je však uvedenielacnejších modelov na báze tejto technoló−gie, a to nielen od menších producentov (usme písali o plánoch QDI Legend a BenQ),ale aj od producentov ako Acer, Asus, Della IBM. Práve tieto spoloènosti toti hodlajúv priebehu budúceho štvrroka zaèa do−dávky notebookov s cenami na úrovni1099 a 1599 USD!Zlacòovanie procesorov26. mája sa zniovali ceny mikroprocesorovspoloènosti AMD, išlo o modely Athlon XP2100+ a Athlon XP 3000+, teda spoluo osem modelov. Pokles cien bol v rozmedzíod 6,3 % do 31,8 %, prièom najvýraznejšíbol pri mikroprocesore Athlon XP 2600+.O viac ako 20 % klesli aj ceny modelovAthlon XP 2500+, 2700+ a 2800+.V rovnaký deò sa zlacòovalo aj v Inteli.Tu boli predmetom zlacnenia mikroproce−sory Celeron. Všetky mikroprocesory tejtorodiny majú teda od 26. mája ceny podúrovòou 90 USD. Rozpätie zlacnenia sa po−hybuje od 6,3 do 18,4 % a dotklo sa Cele−ronov s pracovnými frekvenciami nad2 GHz. Momentálne najrýchlejší Celerons frekvenciou 2,4 GHz stojí 84 USD (oprotipôvodným 103 USD), 2,3 GHz verzia stojí79 USD (89 USD), 2,2 GHz a 2,1 GHzstoja rovnako – 74 USD (predtým 83, res−pektíve 79 USD).3. júna Intel oficiálne uviedol na trh ïalšietri verzie mikroprocesora PentiumM, ktorý jezákladom architektúry Centrino (uvedená natrh 12. 3. 2003). Uvedené boli rýchlejšievarianty vo všetkých troch modifikáciách mik−roprocesora PentiumM. V základnom samaximálna pracovná frekvencia zvyšuje na1,7 GHz (z 1,6 GHz), vo verzii LV (Low Vol−tage) na 1,2 GHz (z 1,1 GHz) a vo verzii ULV(Ultra Low Voltage) na 1 GHz (z 900 MHz).Ceny nových mikroprocesorov boli sta−novené pri odbere tisíc kusov takto: 1,7GHz PentiumM stojí vrátane èipovej súpra−vy a WLAN adaptéra 694 USD (mikropro−cesor 637 USD), 1,2 GHz verzia LV za rov−nakých podmienok 341 USD (mikroproce−sor 284 USD) a verzia 1 GHz ULV 319 USD