Prenos vízií do reality bolí. - Vitajte na stránkach www.einsty ...

P R O G R A M U J E M EProgramujeme v jazyku C# / 10. èasV desiatej èasti seriálu o programovaní v jazyku C# sa bu−deme venova základným syntaktickým èrtám jazyka, akosú kontrolné štruktúry a operátory.PREPÍNAÈ SWITCH. Prepínaè switch umoòuje vetve−nie programu na základe podmienky podobne ako if s týmrozdielom, e umoòuje porovnanie s viacerými hodnota−mi naraz. Ide teda v podstate o zloený if. Jeho všeobec−nú syntax by sme mohli zapísa takto:switch (výraz) {case konštanta1: príkaz1;príkaz2;...príkazN;break;case konštanta2: príkaz1;príkaz2;...príkazN;break;case konštanta3: príkaz1;príkaz2;...príkazN;break;default: príkaz1;príkaz2;...príkazN;break;}Riadiaca hodnota výrazu v zátvorkách je vyhodnotenáiba raz – hneï pri vstupe do tela prepínaèa. Nasleduje skokna to návestie case, ktorého uvedená konštanta sa zhodu−je s hodnotou výrazu. V prípade, e také návestie neexis−tuje, je riadenie programu odovzdané vetve default. Poskoku sú vykonávané postupne príkazy a dovtedy, kým sanevyskytne príkaz break. Ten zabezpeèí ukonèenie èinnos−ti prepínaèa a pokraèovanie programu za jeho telom.Oproti iným programovacím jazykom je tu jedna maláodlišnos – za kadým blokom príkazov pre dané návestiemusí nasledova príkaz break. Tým sa zabránilo monémuzabudnutiu na príkaz break a nechcenému vykonaniuïalších príkazov, ktoré u k danému návestiu nepatria. Dô−sledkom je však aj fakt, e nie je moné zdruova viaceronávestí case spolu, teda napríklad takto:switch (výraz) {case konštanta1:case konštanta2: príkaz1;príkaz2;...príkazN;break;case konštanta3: príkaz1;príkaz2;...príkazN;break;}V prípade, e na príkaz break zabudnete, upozorní vásna to u prekladaè. Blok príkazov default, ktorý sa vykonáv prípade, e nie je nájdené nijaké vyhovujúce návestie, jenepovinný. Ako riadiaci výraz prepínaèa switch a konštan−ty v návestiach case je moné poui iba primitívne dátovétypy (pozri predchádzajúcu èas).Ïalej sa budeme venova iteraèným kontrolným štruk−túram.CYKLUS WHILE. Tento cyklus je moné oznaèi aj akocyklus s podmienkou na zaèiatku. Jeho syntax je nasledu−júca:while (výraz) {príkazy;}Výraz v zátvorkách musí by logický, teda jeho vyhod−notením musí by hodnota true alebo false. Príkazy v telecyklu sú vykonávané tak dlho, kým je riadiaci výraz vyhod−notený ako true. Výraz je vyhodnocovaný vdy pred ka−dou iteráciou, z èoho vyplýva, e príkazy v tele cyklu ne−musia by vykonané ani raz (v prípade, e hneï pred prvouiteráciou je riadiaci výraz vyhodnotený ako false). Je po−trebné zabezpeèi, aby po urèitom poète iterácií vrátil ria−diaci výraz hodnotu false, teda aby sa cyklus niekedy skon−èil. Niekedy programátori cyklus úmyselne zacyklia, aby hoprerušili príkazom break v jeho tele:while (true) {príkazy;if (podmienka) break;príkazy;}CYKLUS DO..WHILE. Tento cyklus je v podstate obrá−tením cyklu while. Má podmienku na konci a má nasledu−júcu syntax:do {príkazy;} while (výraz);Opä platí, e výraz v zátvorkách musí by logický. Telotohto cyklu je vykonávané tak dlho, kým je riadiaci výrazna konci kadej iterácie vyhodnotený ako true. Z tohovyplýva, e telo tohto cyklu je vykonané vdy aspoò raz,pretoe k prvému vyhodnoteniu výrazu dôjde a po prvejiterácii. Tento cyklus je moné takisto zacykli, prípadnekedyko¾vek preruši jeho beh a súèasnú iteráciu príkazombreak.ZLOENÉ OPERÁTORY. Prv ne sa budeme venovaïalšiemu typu cyklu, uvedieme si niektoré aritmetickéoperátory, ktoré by mohli by pre tento cyklus uitoèné.Operátory inkrementácie a dekrementácie majú nasledu−júci tvar:i++i−−Tieto zápisy sú ekvivalentné zápisomi = i + 1i = i − 1Pouitie operátorov inkrementácie a dekrementácie jerýchlejšie ako ich obdobný zápis. Tieto operátory existujúv prefixovej i postfixovej podobe. My sme uviedli postfixo−vú (operátor je uvedený za premennou). Prefixový tvar jeteda nasledujúci:++i−−iRozdiel medzi postfixovou a prefixovou verziou spoèívav pouití vo výrazoch. Pokia¾ pouijete postfixový operá−tor, je vo výraze najprv vrátená hodnota premennej a apotom je inkrementovaná. Na objasnenie uvádzam nasle−dujúci príklad:int i;i = 10;Console.WriteLine(i++);i = 10;Console.WriteLine(++i);Výstupom na konzole by boli postupne hodnoty1011z èoho vyplýva, e v prvom prípade bola najprv vrátenáhodnota 10 a a potom bola hodnota premennej inkre−mentovaná, zatia¾ èo v druhom prípade bolo toto poradieopaèné.Na koniec tejto sekcie si ešte povieme nieèo o zloenýchoperátoroch priradenia. Majme nasledujúci zápis:i = i + 10;Ten je moné nahradi takto:i += 10;Opä ide o kratší a rýchlejší zápis. Zloený operátor pri−radenia je moné kombinova so všetkými aritmetickýmioperátormi:Operátor Dlhý zápis Skrátený zápis Význam+ i = i + hodnota i += hodnota prièítanie hodnoty− i = i − hodnota i −= hodnota odèítanie hodnoty* i = i * hodnota i *= hodnota vynásobeniehodnotou/ i = i / hodnota i /= hodnota vydelenie hodnotou% i = i % hodnota i %= hodnota zvyšok po deleníhodnotouCYKLUS FOR. Cyklus for patrí medzi komplexnejšie cyklya umoòuje zápis ve¾mi jednoduchého kódu, pokia¾ je jehojadrom práve iterovanie polokami. Jeho syntax je podob−ná syntaxi v jazyku C alebo Java:for (inicializácia; logický výraz; iteraèný výraz) {príkazy;}Pred samotným spustením cyklu for je vdy vykonanáinicializaèná èas. Tá môe obsahova napríklad príkazypriradenia a deklarácie (èo vo väèšine prípadov aj obsahu−je). Druhý výraz v zátvorkách je logický a jeho splneniepodmieòuje ukonèenie cyklu. Ide teda o riadiaci výraz a jevyhodnocovaný pred kadou iteráciou. Pokia¾ nadobudnehodnotu true, je vykonaná ïalšia iterácia, v opaènom prí−pade je beh celého cyklu ukonèený.Tretí výraz je vyhodnotený pred kadou iteráciou a jehohodnota je vyhodnotená a platná pre celú iteráciu. V prí−pade, e pouijete napr. prefixový operátor inkrementácieo 1, bude najprv príslušná premenná inkrementovaná anásledne bude vrátená hodnota tejto premennej. Ak všakpouijete postfixový operátor, bude vrátená hodnota pre−mennej a a potom bude táto premenná inkrementovaná.Pre iteráciu však bude plati pôvodná hodnota premennej.Syntax cyklu for umoòuje vynechanie ktorejko¾vek ztroch menovaných èastí. Je moné dokonca poui zápisfor (;;) {príkazy;}Tento zápis je ekvivalentný s nekoneèným cyklom, a pre−to by sa v tele tohto cyklu mal nachádza príkaz break.Ako bený príklad pouitia cyklu for uvádzam:for (int i = 0; i < 10; i++) {Console.WriteLine("Riadok c. " + i);}Tento cyklus vypíše 10 riadkov (èíslovaných od 0 po 9).Pokia¾ telo cyklu pozostáva iba z jedného príkazu èi volaniametódy (ako v tomto prípade), je moné ho skombinova siteraèným výrazom. Nasledujúci kód bude ma teda rovnakýefekt, ale bude o nieèo rýchlejší, keïe neobsahuje nijaké telo:for (int i = 0; i < 10; Console.WriteLine("Riadok c. " + i++));V cykle for je však moné vykonáva rôzne zloité kon−štrukcie, napríklad:for (int i = 0, j = 0; i < 10 && j < 5; ++i, j++) {príkazy;}Ako vidíte, monosti vyuitia cyklu for sú naozaj ve¾kéa v koneènom dôsledku môe dobrý zápis tohto cykluzlepši váš program èo do rýchlosti alebo preh¾adnosti.Iteraèný výraz nemusí vdy obsahova aktualizáciu ria−diacej premennej. Môe obsahova akýko¾vek výraz, pri−èom aktualizova riadiacu premennú je moné aj v samot−nom tele cyklu.PRÍKAZ CONTINUE. Príkaz continue patrí spolu s príka−zom break medzi príkazy na explicitné riadenie cyklu. No za−tia¾ èo príkaz break beh cyklu preruší, príkaz continue prerušíiba práve prebiehajúcu iteráciu. Týmto príkazom teda reali−zujete skok na zaèiatok cyklu a spustenie novej iterácie s tým,e sú opä vyhodnotené všetky riadiace a v prípade cyklu foraj iteraèné výrazy. Pokia¾ ide o cyklus do..while (s podmienkouna konci), je príkazom continue realizovaný skok na konieccyklu a takisto opätovné vyhodnotenie riadiaceho výrazu.ZÁVER. V tejto èasti sme ukonèili rozprávanie o kon−trolných štruktúrach jazyka C# a povedali sme si aj nieèoo zloených aritmetických a priraïovacích operátoroch.V nasledujúcom pokraèovaní sa budeme venova pouíva−te¾sky definovaným typom – záznamom a zoznamom.Andrej Chu110 PC REVUE 7/2003