I N F O W A R EF. Soltis v Bratislave: Zostanú len dve technológiepre servery – bude to IBM a IntelFrank Soltis, ktorýpracuje ako hlavnýarchitekt IBM eSer−ver iSeries, <strong>na</strong>vštívilBratislavu. Pracujezároveò ako profe−sor <strong>na</strong> americkejuniverzite a je pova−ovaný za výz<strong>na</strong>m−ného vedca v oblas−ti poèítaèov. V rámcisvojej prezentácieuvie<strong>do</strong>l aj nieko¾kozaujímavých skutoè−ností o budúcnosti ITFrank Soltis, hlavný architekt IBMv oblasti serverov.eServer iSeriesPre<strong>do</strong>všetkýmpod¾a neho sa spoloènos IBM za posledných šes rokovvýrazne zmenila. Thomas Watson senior, zakladate¾ IBM, malideu o tom, e zákla<strong>do</strong>m vývoja kadej spoloènosti je vnútor−ná konkurencia. Preto aj IBM pred niektorými rokmi mala <strong>na</strong>kadú oblas minimálne dve vývojové laboratóriá, ktoré vzá−jomne súaili. Vo výsledku to však z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo, e výslednéprodukty neboli vzájomne kompatibilné a vlastne predstavo−vali úplne izolované svety. Tak to bolo aj v oblasti serverov,prièom IBM mala rad serverov AS/400, RS−4000, Netfinityatï. Jediné, èo tieto poèítaèe pod¾a Franka Soltisa spájalo,bol <strong>na</strong>pájací adaptér <strong>na</strong> elektrickú sie. „Ani jeden ria<strong>do</strong>kprogramu nebol pre tieto systémy rov<strong>na</strong>ký. Nemohli smevyuíva u raz pouitú technológiu z iného systému.“V septembri roku 1997 <strong>do</strong>šlo k zmene stratégie v IBM,jej cie¾om bola integrácia. Spoloèný názov rodiny serverovje eSeries, prièom jednotlivé platformy sa <strong>na</strong>zývajú iSeries,pSeries a zSeries. Z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo to, e všetky serverové systé−my sú u vyvíjané vo vzájomnej spolupráci. Vo výsledku byteda mal by <strong>na</strong> kadej platforme pouite¾ný aj rov<strong>na</strong>ký soft−vér. Je to zámer – platforma Websphere a DB/2 je pre IBMk¾úèová a bude sa pouíva pre všetky servery.„Myslím si, e èoskoro vo svete serverov budú existovalen dve platformy – IBM a Intel,“ vyhlásil Frank Soltis <strong>na</strong>tlaèovej konferencii v Bratislave. Nepriamo tým <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èil, eon osobne <strong>na</strong>pr. s technológiou firmy Sun Microsystemsv oblasti serverov <strong>do</strong> budúcnosti nepoèíta.Z technologického h¾adiska <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èil F. Soltis za smer ïal−šieho vývoja serverov pre<strong>na</strong>jímanie výkonu. Ide o technológiuv IBM oz<strong>na</strong>èenú ako On−Off. Z<strong>na</strong>mená to, e k svojmu serve−ru si budete môc v urèitých chví¾ach pripoji viac procesorov,ne je to v benej prevádzke. Napríklad v predvianoènomob<strong>do</strong>bí si pre<strong>na</strong>jmete výkon – teda procesorovú silu servera –od distribútora. „Z<strong>na</strong>mená to, e za poèítaèový výkon budeteplati po<strong>do</strong>bne ako za elektrinu alebo vodu – pod¾a toho,ko¾ko potrebujete a <strong>na</strong>ozaj spotrebujete,“ <strong>do</strong>dal F. Soltis.Zaujímavé informácie uvie<strong>do</strong>l Soltis aj o licencovanítechnológie PowerPC. Zatia¾ nebola licencia udelená iad−nej spoloènosti. Spoloènos IBM však <strong>na</strong> túto tému u roku−je s firmami Sony a Toshiba. „Jedného dòa mono uvidímebea operaèný systém OS/400 <strong>na</strong> Sony Playstation,“ za−konèil svojmu prezentáciu Frank Soltis.Prechod <strong>na</strong> 64 bitov za pár dní?64−bitové architektúry sú <strong>na</strong> svete u dlhší èas. Mnostvoprogramov, ktoré sú pre ne <strong>do</strong>stupné, je však pomerneobmedzené a zatia¾ výhradne ide o serverové aplikácie.Zásadným problémom je toti prevod aplikácií z 32−bito−vého sveta <strong>do</strong> 64−bitového. Ostatne pred po<strong>do</strong>bným prob−lémom stál svet poèítaèov u pred rokmi, keï 16−bitovéaplikácie ustupovali 32−bitovým. Vtedy prechod trval tak−mer desaroèie a veru aj dnes sa <strong>na</strong>jmä v podnikovej sférenájde nemálo 16−bitových aplikácií. Dôvod je jednoduchý,prevod aplikácií je zdåhavá a pomerne nároèná vec, <strong>na</strong>vy−še niekto tento „špás“ musí zaplati. A ten niekto, t. j. zákaz−ník, zvauje, èi sa mu to oplatí.Zdá sa však, e v prípade prechodu z 32 <strong>na</strong> 64 bitov bymohla by situácia diametrálne odlišná! Pochopite¾ne, nejdeo konštatovanie, ktoré by platilo „celoplošne“, teda prevšetky 64−bitové architektúry. Mono u tušíte, e architek−túrou, ktorá má prinies jednoduchší prevod aplikácií, jeAMD x86−64. Ostatne AMD od poèiatku jej vývoja s¾ubova−lo dve veci: vyrov<strong>na</strong>ný výkon mikroprocesorov v 32 i 64−bitových aplikáciách a vytvorenie platformy pre jednoduchýprevod aplikácií <strong>na</strong> 64 bitov.Zdá sa, e zámer AMD prinies <strong>na</strong> svet platformu <strong>na</strong> jed−noduchý prevod aplikácií vyšiel <strong>na</strong> sto percent. Tak to aspoòvyzerá po tom, èo sa <strong>na</strong> svetlo <strong>do</strong>stali informácie o prevo−de dvoch 32−bitových aplikácií, konkrétne ide o databázo−vý systém IBM DB2 a hru Unreal Tour<strong>na</strong>ment 2003.V prvom prípade potreboval tím pracovníkov IBM (škoda,e nebol zverejnený ich poèet) neskutoèné dva dni <strong>na</strong> to,aby spomenutú aplikáciu portovali <strong>na</strong> platformu x86−64!V prípade hry Unreal Tour<strong>na</strong>ment 2003 sa o prevod posta−ral jediný programátor a celú úpravu zvlá<strong>do</strong>l za jeden deò!Pracovníci AMD sa k spomenutým výsledkom vyjadrili akok oèakávaným, <strong>do</strong>dali však, e pre objektívnos treba spo−menú, e ove¾a komplikovanejšia je situácia v oblasti ope−raèných systémov, ich prevod je toti ove¾a nároènejší. PreAMD a úspech x86−64 bude zrejme rozhodujúce, èo všetko(z aplikácií) bude k dispozícii v èase, keï sa objavia 64−bito−vé Win<strong>do</strong>ws.Zaujímavá bude isto aj odpoveï zo strany Intelu, ktorýsíce zanovito popiera existenciu porov<strong>na</strong>te¾nej architektúryvo svojom vývoji, pod¾a viacerých a<strong>na</strong>lýz však štruktúra pri−pravovaného mikroprocesora Prescott <strong>na</strong>svedèuje, e bymohol po<strong>do</strong>bnú technológiu podporova.IBM <strong>do</strong>dala <strong>na</strong>jvýkonnejší transakèný servers databázouSpoloènos IBM oznámila <strong>do</strong>siahnutie nového svetového re−kordu v rýchlosti spracovania transakcií. Nový systém eServerpSeries a DB2 Universal Database majú len polovièný poèetprocesorov, no porazili systém HP Super<strong>do</strong>me s procesormiItanium 2 a systémom Microsoft Win<strong>do</strong>ws Server 2003.Vo výkonnostnom teste TPC−C <strong>do</strong>siahol eServer p690 s 32procesormi POWER4+, operaèným systémom AIX UNIXa databázou DB2 Universal Database výkon 680 613,12transakcií za minútu (tpm/C) pri cene 11,13 USD/tpmC. StrojIBM tak z prvej prieèky vytlaèil systém s dvojnásobným poè−tom procesorov Itanium 2 a operaèným systémom Win<strong>do</strong>ws.PeopleSoft kupuje J. D. Edwards, Oracle chce kúpiPeopleSoftZaèiatkom jú<strong>na</strong> oznámila softvérová spoloènos PeopleSoftrozhodnutie kúpi svojho rivala J. D. Edwards za 1,7 mld.USD v akciách. Spojením oboch firiem by sa tak stala sve−tovou dvojkou v podnikových ERP systémoch za nemeckýmSAP−om. JDE sa orientuje skôr <strong>na</strong> stredne ve¾ké výrobnépodniky, PeopleSoft zase <strong>na</strong> <strong>na</strong>jväèšie podniky triedyEnterprise. A<strong>na</strong>lytici oz<strong>na</strong>èujú fúziu za zmysluplnú.PeopleSoft toti pod¾a nich potrebuje nové oblasti pre vlast−Konferencia: ICETA 2003a „e−learning v praxi“11. – 13. september 2003, KošiceV rámci konferencie ICETA 2003 bol vyhlásený 1. roèníksúae „e−learning v praxi“. Cie¾om uvedenej súae je: Podpori rozšírenie dištanèného vzdelávania <strong>na</strong> Slov−ensku o formy vyuívajúce internet. Zhodnoti úroveò aktivít v tejto oblasti a <strong>na</strong>pomôczvýšenie kvality vzdelávacieho procesu. Otvori vzájomnú komunikáciu a diskusiu medzi jed−notlivými vzdelávacími inštitúciami a verejnosou o mo−nostiach, ktoré prinášajú tieto formy dištanèného vzde−lávania. Evokova produkciu e−learningových vzdelávacích ma−teriálov.Súa bola vyhlásená v troch kategóriách:1. Online kurz2. Podporný materiál pre online vzdelávanie3. Komplexný online vzdelávací systémÏalšie informácie:http://<strong>www</strong>.elfa.sk/ICETA−2003/en/index.htmlProjekty môu <strong>do</strong> súae prihlási školy, inštitúcie, firmya fyzické osoby zaoberajúce sa dištanèným vzdelávaním.ný rast a JDE musí èeli ve¾kému tlaku spoloèností Oracle aSAP, ktoré sa tlaèia <strong>do</strong> jeho segmentu.Následne o 4 dní neskôr spoloènos Oracle, ktorá bolapo SAP <strong>do</strong>teraz svetovou dvojkou, predloila konkurenènejspoloènosti PeopleSoft ponuku <strong>na</strong> ich odkúpenie v celkovejhodnote 5,1 miliardy USD. PeopleSoft ostro odmietol ponu−ku <strong>na</strong> prevzatie. „Ponuka je cirkusovým èíslom, aby sa uško−dilo PeopleSoft a zabránilo plánovanému prevzatiu J.D.Edwards. Neexistuje iad<strong>na</strong> kombinácia podmienok, zaktorých by bol PeopleSoft predaný Oracle,“ uvie<strong>do</strong>l šéfPeopleSoft Craig Conway.Podiel <strong>na</strong> trhu podnikových ERP riešení za rok 2002SAP 35%Oracle 13%PeopleSoft 10%J. D. Edwards 5%ostatní 37%zdroj: Fi<strong>na</strong>ncial TimesÈeský Telecom úplne ovládne EurotelÈeský Telecom, ktorý vlastní 51 % <strong>na</strong>jväèšieho mobilnéhooperátora v krajine, potvrdil, e <strong>do</strong>konèil rokovanie s ame−rickými partnermi o kúpe ich menšinového podielu vEuroteli. Firma po rokovaní predstavenstva uviedla, ezaplatí konzorciu firiem Verizon Communications a AT&TWireless za ich 49 % akcií 1,05 mld. USD. Pod¾a <strong>do</strong>hodyvšak Eurotel pred uzatvorením transakcie vyplatí vlastníkomdividendu vo výške 10,98 mld. CZK.Najstarší a <strong>na</strong>jväèší èeský operátor Eurotel má momen−tálne viac ako 3,95 mil. zákazníkov a v roku 2002 <strong>do</strong>siaholèistý zisk 6,27 mld. CZK. Plné ovládnutie <strong>na</strong>jväèšiehomobilného operátora v krajine by mohlo Telecomu <strong>na</strong>hra−di slabšie príjmy z pevných liniek.Funkcie generálneho riadite¾a a predsedu predstaven−stva Èeského Telecomu sa ujme Gabriel Berdár a po val−nom zhromadení. Doèasný šéf spoloènosti Ondøej Felix bymal by vymenovaný <strong>do</strong> èela <strong>do</strong>zornej rady.Parkovanie snov sa vïaka IT stalo realitouZaparkova auto v centre miest býva èoraz väèší problém.Ve¾ké mestá riešia túto situáciu rozlièným spôsobom. Pozi−tívnym príkla<strong>do</strong>m môe by nemecký Kolín, kde predstaviteliamesta spustili špecializovaný informaèný systém. Miesto <strong>na</strong>parkovanie èo <strong>na</strong>jblišie k cie¾u cesty sa dá h¾ada <strong>na</strong> inter−nete http://<strong>www</strong>.stadtinfokoeln.de alebo v aute cez slubuWAP <strong>na</strong> mobilnom telefóne. Na tejto stránke sa vodiè <strong>do</strong>zvie,kde sa <strong>na</strong>jblišie vo¾né parkovacie miesto <strong>na</strong>chádza, ako savolá. Takisto sa zobrazí prognóza nájdenia vo¾ného miesta<strong>na</strong> konkrétnom mieste. Tá sa poèíta pod¾a poètu áut, ktoré94 PC REVUE 6/2003
prichádzajú a odchádzajú z parkovacieho <strong>do</strong>mu. Systém poskytuje ajïalšie informácie o parkovaní – <strong>na</strong>pr. èi sa niekde <strong>na</strong>blízku právenekoná futbalový zápas a nájs vo¾né miesto bude nemoné. Vodièmá tie k dispozícii cenník parkovacích poplatkov a otváraciu <strong>do</strong>bu(pokia¾ je obmedzená). Ak je potrebné <strong>na</strong> <strong>do</strong>pravu medzi miestomparkovania a cie¾om cesty poui <strong>na</strong>pr. mestskú hromadnú <strong>do</strong>pravu,zobrazia sa aj informácie o konkrétnom spojení.Ak je auto vybavené <strong>na</strong>vigaèným systémom, ten <strong>na</strong>vedie vodièapomocou satelitov a k cie¾u cesty. Všetky zistené informácie sa da−jú <strong>na</strong>pr. pomocou Bluetooth prenosu uloi aj <strong>do</strong> vreckového poèí−taèa. Teda informácie o pohybe od auta <strong>do</strong> konkrétneho cie¾a mátevo vrecku. Rov<strong>na</strong>ko svoje auto ¾ahko nájdete aj <strong>na</strong> preplnenomparkovisku a pritom budete preh¾adáva viaceré poschodia.Predstavitelia mesta pripravujú aj systém, ktorý <strong>do</strong>káe rezervovapríslušné parkovacie miesto. Vodiè tak bude ma istotu, e ak <strong>do</strong>razí<strong>na</strong> parkovisko, nájde <strong>na</strong>d rezervovaným miestom svieti poznávaciuz<strong>na</strong>èku svojho auta. Parkovanie bude spoplatnené minútovou tarifi−káciou. Táto suma bude pritom automaticky odèítaná z jeho banko−vého úètu, vodiè nebude obaovaný platením v hotovosti.Kolín u má aj prvé výsledky zavedenia nového parkovaciehosystému. Ukázalo sa, e tí vodièi, ktorí vyuili systém elektronickéhoh¾adania parkovacieho miesta, ušetrili v priemere 40 sekúnd a ichcesta sa skrátila o 117 metrov. Na prvý poh¾ad sa teda zdá, evlastne niè neušetrili. Je to dané infraštruktúrou mesta Kolín, ktorápatrí medzi <strong>na</strong>jprepracovanejšie v Nemecku.Parkovacie <strong>do</strong>my sú rozmiestnené po celom meste rovnomernea poèet miest <strong>na</strong> parkovanie zodpovedá poètu automobilovv meste. V inom meste by boli výsledky ove¾a lepšie. Treba ïalejuvaova s tým, e pokia¾ by všetci vodièi v Kolíne vyuívali elektro−nický systém, potom by sa s jeho vyuitím kadý deò ušetrilo a1380 hodín a pohyb áut v meste by sa skrátil o 14 500 km.V ÈR je pribline 8,77 mil. uívate¾ov mobilných telefónovZhruba 8,77 milió<strong>na</strong> uívate¾ov mobilných telefónov, teda takmer86 % populácie, bolo v Èeskej republike registrovaných ku koncuKonferencia: FutureBIZ 200318. jú<strong>na</strong> 2003 sa v bu<strong>do</strong>ve Správy úèelových zariadení (SÚZA)ko<strong>na</strong>la <strong>na</strong>jväèšia partnerská konferencia spoloèností MicrosoftSlovakia, Hewlett−Packard Slovensko, Orange Slovensko a CitrixSystems – FutureBIZ 2003.Bola urèená pre partnerov týchto spoloèností a zúèastnilo sa<strong>na</strong> nej vyše 120 úèastníkov. Prezentované boli <strong>na</strong>jnovšie systé−my a technológie od spoloènosti HP, Microsoft, CITRIX, Orangea Microsoft Business Solutions. Konferencia mala dve èasti –hlavné prednášky a tzv. HANDS−ON labs, kde si mohli úèastní−ci vyskúša technológie <strong>na</strong> vlastnej koi. Konferencia bolaukonèená slávnostnou recepciou s tombolou, ktorú rebovalamiss Slovenskej republiky Adria<strong>na</strong> Pospíšilová.Na fotografii Boris Grešák zo spoloènosti Microsoft prezentu−je novinky v nedávno uvedenom Win<strong>do</strong>ws Server 2003 od spo−loènosti Microsoft.prvého štvrroku tohto roka. Za prvý štvrrok sa poèet uívate¾ovzvýšil o 190−tisíc. Vyplýva to z informácií operátorov. Pod¾a odbor−níkov má však <strong>na</strong>jmenej 10 a 15 % uívate¾ov viac ako jednu SIMkartu. Uvedený poèet uívate¾ov je preto vyšší ako skutoèný poèetobyvate¾ov, ktorí vlastnia mobilný telefón.Najstarší èeský operátor Eurotel v prvom štvrroku zvýšil poèetuívate¾ov pribline o 59−tisíc <strong>na</strong> viac ako 3,95 milió<strong>na</strong>. Eurotelposkytuje sluby od roku 1991 a v sieti GSM a od roku 1996.Konkurenèný T−Mobile zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l v prvom štvrroku nárast poètuzákazníkov siete T−Mobile o zhruba 40−tisíc <strong>na</strong> 3,55 mil. zákazníkov.Firma zaèala prevádzku v roku 1996. Najmladší operátor ÈeskýMobil v prvých troch mesiacoch tohto roka zvýšil poèet klientov svo−jej siete Oskar o 90,8 tis. <strong>na</strong> viac ako 1,27 milió<strong>na</strong>. Èeský Mobilzaèal komerènú prevádzku siete Oskar 1. marca 2000.SCO aluje, Microsoft kupuje kód SCOPo tom, èo spoloènos SCO obvinila giganta IBM a následne roz−poslala 1500 spoloènostiam list, v ktorom ich upozornila <strong>na</strong> to, eporušujú jej práva, keï pouívajú èasti jej zdrojového kódu vo svo−jich distribúciách, je tu ïalší súper. Je ním spoloènos Novell.SCO prvotne zaalovala spoloènos IBM za to, e svojou distri−búciou Linuxu porušuje jej práva, pretoe tento produkt obsahujemnohé èasti z Unixu, <strong>na</strong> ktorý má autorské práva zakúpené SCO.IBM tieto tvrdenia, samozrejme, dementovala, a tak sa SCO roz−hodla pre ïalší krok, rozposlala 1500 ve¾kým spoloènostiam list,v ktorom ich upozornila, e porušujú jej autorské práva, èo bymohlo ma súdnu <strong>do</strong>hru. Na druhej strane sa však SCO vyjadrila,e by nemala niè proti fi<strong>na</strong>nènému vyrov<strong>na</strong>niu zo strany IBM.Do celého pomerne zamotaného sporu však teraz vstúpila spo−loènos Novell, ktorá varovala SCO, e aj <strong>na</strong>priek odkúpeniuUnixware v roku 1995 nemá autorské práva, tie stále patria spoloè−nosti Novell. Právni experti, ktorí <strong>na</strong>hliadli <strong>do</strong> zmluvy, hovoria o tom,e tá necháva ve¾mi ve¾a otázok otvorených, <strong>na</strong> druhej strane sú v nejklauzuly, ktoré môu SCO oprávòova aj <strong>na</strong> autorské práva <strong>na</strong> Unix.Vo svojej zúfalej s<strong>na</strong>he <strong>do</strong>káza svoje práva <strong>na</strong> Linux spoloènosSCO zašla skutoène <strong>do</strong> krajností, pripravuje alobu <strong>na</strong> LinusaTorvaldsa, otca Linuxu. Pod¾a spoloènosti je moné túto alobu zvrá−ti jedine tak, e ve¾ké firmy si budú svoje produkty licencova v SCO.CEO spoloènosti SCO Darl McBride (mimocho<strong>do</strong>m, v minulostipracovník Novellu) poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l, e SCO predloí dôkazy, ktorépotvrdia jeho obvinenia. Tri nezávislé tímy špecialistov údajnedôkladne preskúmali jadro Linuxu a <strong>na</strong>šli mnoho prvkov, ktoré vypo−vedajú o kopírovaní zdrojového kódu. Tieto dôkazy chce SCO,samozrejme, zverejni, avšak opä je tu podmienka, e náh¾ad <strong>do</strong>sta−nú len vybrané osoby. Z reakcií osôb, ktoré k takýmto informáciám<strong>do</strong>stali prístup, vyberieme len vyjadrenia dvoch. Bill Claybrook,Research Director pre Linux a Open−Source−Software v AberdeenGroup, svoje <strong>do</strong>jmy zhrnul tak, e „ak je všetko to, èo mi dnes v SCOukázali, pravda, tak by si linuxová komunita mala zaèa robi ve¾késtarosti“. Laura DiDio, a<strong>na</strong>lytièka Yankee Group, svoje <strong>do</strong>jmy vyjad−rila slovami: „Je zrejmé, e niektoré bloky kódu sú kopírované, a to<strong>do</strong>konca aj s pôvodnými poznámkami programátorov.“A<strong>na</strong>lytická spoloènos Gartner varuje, aby firmy nebrali problém<strong>na</strong> ¾ahkú váhu. Monos, e SCO uskutoèní svoje varovania, je vrajvzdialená, ale moná. Preto Gartner odporúèa minimalizovapouívanie Linuxu v komplexných a mission−critical systémoch,<strong>do</strong>kia¾ sa všetko nevyjasní, zaisti si kontraktom podporu, inštaláciua certifikáciu od nejakého ve¾kého <strong>do</strong>dávate¾a Linuxu, ako je HP,IBM, Sun èi Dell, pri a<strong>do</strong>pcii nového unixového, linuxového èi opensource softvéru skontrolova, odkia¾ softvér pochádza a ako bolvytvorený. A<strong>na</strong>lytici rov<strong>na</strong>ko upozoròujú, e pokia¾ sa SCO ne<strong>do</strong>−hodne s IBM, nebude kúpená èi nezvíazí pri súde, bude v obanejpozícii, pretoe stávka <strong>na</strong> Unix oproti Linuxu bola chyba.Na druhej strane prekvapivo znie správa z Redmondu, pod¾a kto−rej spoloènos Microsoft prejavila záujem o odkúpenie autorskýchpráv zdrojových kó<strong>do</strong>v spoloènosti SCO. Pod¾a slov hovorcov chcetýmto krokom Microsoft preukáza svoj rešpekt pred duševným vlast−níctvom a súèasne chce ponúka riešenia pre Linux, ako ajzlepši spoluprácu svojich produktov s týmto OS. Win<strong>do</strong>ws Services3.0 pozostávajú z komponentov zaplòujúcich medzeru medzi plat−formami Win<strong>do</strong>ws a Unix v rámci jednej siete. Ide o nástroje <strong>na</strong>zdie¾anie súborov, vzdialený prístup a administráciu, synchronizáciuhesiel, správu adresárov a ïalšie pomôcky. Microsoft u pritom razUnix licencoval – od spoloènosti AT&T, ktorá Unix pôvodne vyvinula.Zmluva s Microsoftom je pre SCO jednou z dvoch uzavretých v 2.štvrroku. Ich celková hodnota predstavovala 10 miliónov <strong>do</strong>lárov.