EnergetikaRiešením energetických potrieb<strong>Eu</strong>rópy sú jadro a plynObnoviteľné zdroje ustupujú a návrat k uhliu nie je najlepšia voľbaPomalá konvergencia,prílišná reguláciaa zlý systém podporyalternatívnych zdrojovťahajú energetiku v <strong>Eu</strong>rópesmerom nadol. Dobudúcnosti to nie sú dobrévyhliadky.K problematike smerovania energetiky v <strong>Eu</strong>rópea na Sloven<strong>sk</strong>u prinášame rozhovors vedúcim Katedry medzinárodného obchoduEkonomickej univerzity v Bratislave profesoromPetrom Balážom.Mnohé európ<strong>sk</strong>e krajiny upúšťajú odobnoviteľných zdrojov energie, pretože súdrahé. Dá sa pri výrobe elektrickej energieočakávať renesancia plynu, uhlia či jadra?EÚ nepristúpila správne k podpore obnoviteľnýchzdrojov. Bolo to veľmi živelné, a tým savytvoril výnosný biznis pre mnohé privátne firmy– čo možno tiež bol úmysel. To, že napríkladče<strong>sk</strong>á ekonomika musí doplácať vyše 40 miliárdKč na svoju fotovoltaiku, znižuje jej konkurencieschopnosť.Mnohé obnoviteľné zdroje,ako napríklad veterné elektrárne na severe Nemeckas výkonom vyše 5 000 MW, prinášajúvýrazný prebytok elektrickej energie v <strong>Eu</strong>rópea do budúcnosti sú z dôvodu časovej nevyrovnanostidodávok značným rizikom pre prevádzkuprenosových sietí. Navyše, povinnosť dobudovaťk týmto kapacitám záložné zdroje zostávav réžii národných vlád.Pozorujeme, že energetika sa spolitizovala.Premiéri a ministri zahraničných vecí bežnerokujú s energetickými firmami, čo v minulostinebývalo. V Nemecku možno pozorovať príklonk využívaniu uhlia v energetike, čo je tiež len výsledokrozhodnutia vlády kancelárky Merkelovej.Jej vláda rozhodla o odstavení ôsmich zmodernizovanýchjadrových elektrární a namiestoich podpory zabezpečuje produkciu energiedotovanými dodávkami uhlia.Už asi rok sa do <strong>Eu</strong>rópy tlačí aj lacné uhliez USA a odberatelia ho uprednostňujú, čím saefekty takéhoto administratívneho rozhodnutiavytratili. <strong>Eu</strong>rópa oslabuje svoje smerovaniek presadzovaniu obnoviteľných zdrojov a opäťsa dostáva do popredia práve uhlie. Tým sazhoršujú aj podmienky plnenia kritérií tzv. Kjót<strong>sk</strong>ehoprotokolu o emisiách, splnenie programu<strong>Eu</strong>rópa 20-20-20 a rastú náklady na obstarávanieenergie, čím sa znižuje konkurencieschopnosťEÚ.Energetický mix by mal stanoviť optimálnypomer energie vyrábanej rôznymispôsobmi, ktorý zohľadňuje dlhodobé komparatívnepredpoklady každej krajiny...Áno a práve v ňom majú svoje miesto aj obnoviteľnézdroje. Nemalo by sa na ne zanevrieť, aleučiť sa z toho, čo sa doteraz nepodarilo. Cestauhlia, ktorá je dnes typická napr. pre Čínu, nieje správnym smerom pre <strong>Eu</strong>rópu. Tá by sa mala<strong>sk</strong>ôr vrátiť k tomu, čo bolo historicky jej prednosťou– k vyspelým technológiám, ku ktorýmmožno zaradiť najmä jadrovú energetiku. Lenv tejto oblasti má v súčasnosti <strong>Eu</strong>rópa jedinúšancu uspieť.Jadro bude dlho oblasťou, kde Čína nemôžekonkurovať. Takéto zdroje silovej energie by samali kombinovať so zdrojmi využívajúcimi zemnýplyn. Ten je totiž nespochybniteľne vysoko ekologickýmpalivom s vybudovanou distribučnousieťou, optimálne využiteľný ako záložný zdrojk obnoviteľným zdrojom energie.Čiže očakávate opäť väčší príklon k jadrovejenergetike...Je to prirodzené a technologicky <strong>Eu</strong>rópe vlastné.Je však paradoxné, že firma Siemens staviav Číne niekoľko blokov nových jadrových elektrárnía v Nemecku to má de facto zakázané.To nemá logiku. Pre mnoho podobných politickýchrozhodnutí stráca EÚ konkurenčnú pozíciuvo svete, ktorú okamžite zapĺňajú iné krajiny.Keby ste boli v súčasnosti investor, doakej elektrárne by ste v <strong>Eu</strong>rópe investovali– na plyn, uhlie alebo do obnoviteľnýchzdrojov?V <strong>Eu</strong>rópe do ničoho. Regulácie spôsobujú, žeenergetika ako oblasť biznisu ide prudko dolu.V prípade SR to má viacero dôvodov. NapríkladÚrad pre reguláciu sieťových odvetví pri tvorbecien alternatívnych zdrojov energie ich sícekonštruoval, donútil distribučné spoločnosti ichvykupovať, ale následne zvýšené náklady z tohovyplývajúce neuznal ako oprávnené.Je to zásah do podnikateľ<strong>sk</strong>ého prostredia a ajpreto nie som si istý, či z dôvodu takto regulovanéhobiznisu po Stredosloven<strong>sk</strong>ej energetikenebudú predávať svoje podiely u nás ajďalší distribútori ako Západosloven<strong>sk</strong>á a Východosloven<strong>sk</strong>áenergetika. Akcionári sú dnes28
EnergetikaPeter Balážneúprosní a pokiaľ nevidia výnosnosť projektov,presúvajú svoj kapitál do vhodnejšiehoprostredia.Aký dôsledok bude mať táto politika?Je nelogické, aby ÚRSO niekomu vytváralo vysokopozitívny hospodár<strong>sk</strong>y výsledok a z tohogenerované vysoké ceny znižovali celkovú šancuekonomiky uspieť v medzinárodnom prostredí.Aj preto si myslím, že procesy reprivatizáciev energetike budú na Sloven<strong>sk</strong>u aj v <strong>Eu</strong>rópepokračovať. Nie je to dobrý jav, pretože pridanáhodnota zahraničných investorov bola pre sloven<strong>sk</strong>úenergetiku kľúčová. Vo firmách zaviedlisystém a európ<strong>sk</strong>e hodnoty.EÚ stráca konkurenčnúpozíciu pre krátkozraképolitické rozhodnutiav oblasti energetiky.Myslím si však, že zahraničným akcionáromu nás už chýbajú sily a trpezlivosť na hádaniesa s regulátorom o cenách a trhovýchpodmienkach. Uvažujú zväčša tak, že investíciasa im vrátila, niečo zarobili navrch a kým je konjunktúra,tak budú chcieť svoje podiely predať.Noví investori budú musieť čeliť klesajúcej výnosnosti,pretože nepôjde o to, či budú maťnapr. v rúrach dosť plynu z Ru<strong>sk</strong>a, ale či hobudú mať komu predať, prípadne či podmienkyna trhu sú liberálne.Prečo je potom pre Energetický a průmyslovýholding (EPH) zaujímavé kúpiťpodiel v SPP a v Stredosloven<strong>sk</strong>ejenergetike?Vysvetlení môže byť viac. Napríklad to nemuselikupovať pre seba, hoci to tak zatiaľ prezentujú.Môžu byť predĺženou rukou globálneho zámeru.EPH má nadštandardné kontakty v Ru<strong>sk</strong>u.Výnosný biznis sa dá v súčasnosti robiťaj cestou rozsiahlych prevádzkových úspor.Má pripravené razantné opatrenia z hľadi<strong>sk</strong>aznižovania počtu zamestnancov a celkovýchprevádzkových nákladov v SPP. Firma saOdchod investorov z energetikyje pre sloven<strong>sk</strong>ú ekonomiku škodlivýProfesor Peter Balážo pre<strong>sk</strong>upovaní vlastníctvav energetike Sloven<strong>sk</strong>aa <strong>Eu</strong>rópy.Aj v sloven<strong>sk</strong>ej energetike je možné pozorovaťškodlivé signály nezvládnutia energetickej politiky.To naznačuje odchod zahraničných investorov,ktorí boli napr. akcionármi SPP, a. s., aleboStredosloven<strong>sk</strong>ej energetiky.Jedným z proklamovaných cieľov privatizácieSPP, a. s., v roku 2002 bolo posilnenietranzitu ru<strong>sk</strong>ého plynu cez Sloven<strong>sk</strong>o,čo mali v tom čase garantovať akcionári,Ruhrgas a Gaz de France. Obe spoločnostiuž medzi vlastníkmi SPP nie sú. Je to dôvodna obavy, že cez Sloven<strong>sk</strong>o pôjde menejplynu, a tým zí<strong>sk</strong>ame aj menej financií doštátneho rozpočtu?Pre sloven<strong>sk</strong>ú ekonomiku je škodlivé, keďodchádzajú zahraniční investori z energetiky.Firmy, ktoré prichádzali na Sloven<strong>sk</strong>o, lákalanielen lacná a kvalifikovaná pracovná sila, ale ajzabezpečené zdroje energií. Garantom stabilityboli práve renomované firmy ako E.ON, RWE,Ruhrgas alebo Gaz de France. To už neplatí.Navyše, aj podnikateľ<strong>sk</strong>é prostredie sa zmenilov porovnaní s obdobím, keď prichádzali títoinvestori na Sloven<strong>sk</strong>o. V súčasnosti môže byťpre nich výhodnejšie podporiť Nord Stream,ktorý obchádza Pobaltie, Bieloru<strong>sk</strong>o a Ukrajinu.Potom je logické, že ani investícia, akú malina Sloven<strong>sk</strong>u, nebola už pre nich dostatočneperspektívna.To je jedna strana mince. Druhou sú zdrojeplynu, ktoré majú tranzitné rúry prepravovať.Gazprom nemá ďalšie dispozičné zásoby plynua v prípade rastu jeho vývozu bude musieť hľadaťnové sibír<strong>sk</strong>e nálezi<strong>sk</strong>á, kde sú náklady naťažbu vysoké. Už dnes ho ťaží zväčša za severnýmpolárnym kruhom pri vysokých produkčnýchnákladoch, čím stráca konkurencieschopnosťv porovnaní napr. s uvažovaným dovozom<strong>sk</strong>vapalneného plynu z Kataru alebo USA.Hrozí teda Sloven<strong>sk</strong>u pokles objemuprepravovaného plynu?Ťažko na to v súčasnosti odpovedať. Pokiaľvšak budú solventní koncoví zákazníci a zásobníkyplynu v blízkosti plynovodu, nevidímdo roku 2020 z tohto hľadi<strong>sk</strong>a výrazný problém.Napokon, bývalí akcionári SPP sú stálespoluvlastníkmi zásobníkov na našom území. Ajvzhľadom na úroveň spotreby zemného plynuu nás si stále myslím, že nie je efektívnejšia prepravnácesta pre plyn ako tranzitný plynovod.Spomenul by som však ešte jeden zaujímavýfaktor. Pred dvomi rokmi austrál<strong>sk</strong>y investičnýfond McGuire odkúpil celú plynovodnú sieťv Nemecku, sieť Net4Gas v Če<strong>sk</strong>u zí<strong>sk</strong>alaspoločnosť Allianz, pre ktorú to nie je súčasťtradičného biznisu. Z určitého hľadi<strong>sk</strong>a zmenavlastníkov možno poukazuje na snahu vlastníckyprepojiť plynovodnú sieť v <strong>Eu</strong>rópe, pričom nakonci tohto snaženia teoreticky môže byť akokonečný kupec Gazprom alebo niektorá inánadnárodná spoločnosť.Myslíte si, že by to Brusel pripustil?Zatiaľ sa zdá, že mu je to jedno. Stále sa hovorí,že európ<strong>sk</strong>a energetická politika sa zjednocujea zrazu sa niekoľko hodín po takomto vyhláseníobjaví správa o novej bilaterálnej dohode nemeckýcha ru<strong>sk</strong>ých firiem. O ďalších pár dní jena svete dohoda medzi Talian<strong>sk</strong>om a Ru<strong>sk</strong>om,čo dokazuje, že v konečnom dôsledku každýuprednostňuje národné a nie spoločné európ<strong>sk</strong>eekonomické záujmy.TA29