KRÁĽ INVESTOROV WARREN B. - GoodWill - Eu.sk

Energetikapostupne čistí, no už nebudú v nej žiadnenákladové rezervy. Ak by trh stagnoval, budeťažké udržať jeho efektívnosť.EPH má zrejme pocit, že bude vedieť lepšie riadiťSPP a lepšie komunikovať s vládou a ÚRSO.Je len otázne, či v celkovom smerovaní energetickéhosektora v SR prevládne ekonomickýpragmatizmus alebo politický egoizmus. Prípadnépolitické emócie musí nahradiť cieľavedomýproces podpory našej konkurencieschopnosti,nakoľko slovenská ekonomika je absolútne závisláod výsledkov, ktoré bude dosahovať nazahraničných trhoch.Fenoménom posledných rokov je bridlicovýplyn, ktorý sa začal ťažiť v SevernejAmerike, no veľké ložiská sú aj v Európe.Do akej miery ovplyvňuje globálny energetickýtrh?Vysoká cena ropy Brent, ktorá je barometromeurópskeho trhu, dlhodobo okolo 100 USD zabarel, ovplyvňuje ceny aj iných energií. Je ajjedným z dôvodov, prečo sa na svetovom energetickomtrhu objavujú rôzne inovácie. Navyše,objem zásob ropy je konečný. Odhady hovoria,že pri klasickom spôsobe ťažby zásoby ropyvydržia vo svete maximálne do roku 2050. Toneplatí pre bridlicovú ropu a plyn, ktoré sa ťažiaz pieskov a bridlíc. Ide však o nákladnú, a tedamenej efektívnu ťažbu.Ak je v súčasnosti energeticky potrebný jedenbarel ropy, aby sa jej vyťažilo desať barelov, pribridlicovej rope jeden barel prinesie len tri vyťaženébarely. Zaujímavejším sa tento spôsobťažby stane vtedy, keď sa minú klasické zásobya zákazník bude ochotný za barel ropy zaplatiťaj 300 USD.Ťažba bridlicového plynu je však ekonomickyvýhodnejšia.Pri bridlicovom plyne ostáva viacero nedoriešenýchotázok. Zatiaľ sa nevyváža – výnimkou jelen americký štát Maryland, ktorý má vybudovanékapacity, no čaká na licencie. Bridlicovýplyn má pre americkú ekonomiku veľký význam,pretože jeho ťažba priniesla nový, lacnýzdroj energie zvyšujúci konkurencieschopnosťcelej krajiny. Okrem toho znižuje závislosť odmazutových elektrární, a teda od dovozu ropyz arabských krajín.Negatívom ťažby bridlicového plynu je vplyv naživotné prostredie, lebo znečisťuje podzemnévody. Ak ho začne USA masovo vyvážať a budelacnejší ako ruský plyn, tak to ovplyvní celúeurópsku ekonomiku. Najmä stredomorskékrajiny potom môžu investovať do terminálovna prijímanie skvapalneného amerického plynua zníženie nákladov na energie premietnuťdo lacnejšieho exportu, a tým aj väčšejkonkurencieschopnosti.Slovensko má druhú najhustejšiu distribučnúsieť plynu v Európe a zároveň jedruhým najväčším tranzitným prepravcom.Táto pozícia sa môže stať minulosťou, pretožetranzitnému plynovodu konkurujeNord Stream a o pár rokov pribudne ajSouth Stream. Je to dôvod na obavy?Našou veľkou komparatívnou výhodou je mieraplynofikácie, ktorá je po Holandsku druhá najvyššiav Európe. To vytvára podmienky, aby bolaslovenská ekonomika z tohto pohľadu aj do budúcnostiefektívna a viac konkurencieschopná,a tým príťažlivá pre zahraničných investorov.Iné je to v prípade produktovodov, kde nemámesituáciu vo vlastných rukách. Plynovodná sústava,ktorá smeruje cez naše územie, sa vytváralaešte v rámci socialistickej Rady vzájomnejhospodárskej pomoci – RVHP. V tom čase išloo strategický zámer vytvoriť prepojenie smeromna západ a zároveň to zvyšovalo závislosť socialistickýchkrajín od Sovietskeho zväzu.Plynovody i ropovod prechádzajúce cez našeúzemie majú v súčasnosti vysokú hodnotu vyplývajúcuaj z ich veľkej prepravnej kapacity,no finančne sa už zaplatili. Preto výdavky naprepravu plynu cez Slovensko sú v porovnanís Nord Streamom alebo inými novými dopravnýmicestami nižšie. Tam sa zriaďovacie nákladyvyšplhali na desiatky miliárd eur a je tam zrejmýzáujem investorov, aby sa čo najskôr vrátili. Toznamená vyššiu cenu za prepravu plynu. Naopak,slabinou, ovplyvňujúcou aj súčasnú strategickúpozíciu Slovenska, je Ukrajina, ktorá mápri preprave plynu spory s Ruskom a tie častorieši na úkor bezpečnosti týchto prepravnýchciest.Dokážeme túto situáciu zmeniť?Je to hlavne politická otázka. Jedno z riešení bymohlo súvisieť aj s tým, že Ukrajina má záujemvstúpiť do EÚ a z tohto dôvodu musí deklarovať,že bude spoľahlivou súčasťou európskehokomunitárneho systému. Ak sa na to pozriemezo širšieho hľadiska, nemožno stratiť zo zreteľa,že vo svetovej ekonomike rastie dopyt Číny poenergetických zdrojoch. Ďalej sa vďaka lacnýmenergiám, napr. bridlicovému plynu, výraznezvyšuje konkurencieschopnosť USA.Preto miera využívania plynovodov, ktoré idú ajcez Slovensko, je otázkou rokovania EÚ s Ukrajinoua Ruskom, kde štát z veľkej časti vlastnínajväčšieho producenta a prepravcu plynu –Gazprom. Ukrajina, navyše, môže cez prepojenieOdesa – Brody prepravovať aj kaspickýplyn. Teda to, čo sa malo v budúcnosti prepravovaťcez plynovod Nabucco. V súčasnosti jemnoho dôvodov domnievať sa, že reálna šanca,že sa aj začne stavať, je už len hypotetická.Prečo si to myslíte?Nabucco mohlo byť výhodou pre EÚ v prípade,keby sa ním prepravoval plyn z Azerbajdžanua Turkménska ako alternatíva voči ruským dodávkam.Slabinou je prepravná kapacita, ktorámala byť ročne cca 20 miliárd metrov kubickýchplynu – ale spotreba v Európe je takmer desaťnásobnevyššia.Aj vzhľadom na dlhú návratnosť investície jeNabucco podľa môjho názoru skôr politickýnástroj na vytvorenie tlaku na Gazprom. Jehovýznam však stále klesá. Má viesť cez Tureckoa dnes máme na stole aj problém nestabilityv tejto krajine. Viaceré spoločnosti z pôvodnéhokonzorcia na jeho výstavbu svoj podiel užpredali – napríklad RWE a údajne aj ÖMVa ďalšie.Ako reakcia na plynovú krízu v roku2009 dochádza v Európe k prepájaniu plynovodov,budujú sa reverzné toky. Bude ajpo týchto opatreniach Slovensko závislé odruského plynu?Skúša sa reverzný tok na Ukrajinu, úspešne bolodskúšaný tok plynu z Maďarska. Čiže táto alternatívabude asi postupne funkčná, i keď jeotázne, aký plyn by mal reverzom prúdiť. Paradoxne,závislosť od ruského plynu to vôbecnemusí zmeniť – plyn z Ruska, ktorý prúdi cezplynovod Jamal, sa k nám môže dostať reverznýmtokom z Nemecka.Plyn je dominantný problém energetiky EÚa nie je veľmi čitateľné, v koho záujme sa dejeprepájanie sietí zo severu na juh. Existujemnožstvo zámerov plynovodných prepojení činových terminálov, no chýba im efektívna logistika.Niekedy to vytvára dojem, akoby to bolovytváranie projektov len preto, aby sa niečo dialo,bez nejakej premyslenej stratégie. Budí tovirtuálne zdanie, že EÚ prosperuje a produkujenové pracovné miesta, ale pravdepodobne tocelkom tak nie je.Pripravila: TAFoto: EU, SXC, TASR30