You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
2/2005 SVěT GRÁLU<br />
SVěT GRÁLU<br />
9 7 7 1 6 14 5 1 3 0 0 2 0 2<br />
leden – březen 2005 · číslo 2<br />
Tři dimenze lásky<br />
Má smysl se rozvádět?<br />
strana 5<br />
Největší dar Vánoc<br />
strana 8<br />
Královna ze Sáby<br />
9 7 1 6 14 5 1 2 0 5 0 3<br />
3/2005 SVET GRÁLU<br />
strana 24<br />
Živá voda<br />
Viktora Schaubergera<br />
strana 29<br />
strana 38<br />
Setkání s dětmi z minulosti…<br />
SVET GRÁLU<br />
Duchovní souvislosti v životě<br />
cena 78 Kč<br />
marec –máj 2005 · číslo 3<br />
Kde sa stratil šiesty zmysel?<br />
strana 5<br />
Findhorn – záhrada zázrakov<br />
strana 11<br />
Energia z „ničoho“<br />
strana 15<br />
V laboratóriách Ciba-Geigy<br />
ožil pravek<br />
strana 21<br />
Diagnostika chorôb z krvi<br />
strana 30<br />
cena 87 Sk<br />
Svět Grálu<br />
www.svet.gralu.cz<br />
Príroda a jej sily<br />
Exkluzívny rozhovor<br />
s Dr. Raymondom Moodym<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk<br />
Časopis Svet Grálu,<br />
ktorý vychádza súčasne aj<br />
v češtine, nadväzuje na nemecký<br />
GralsWelt a francúzsky<br />
Monde du Graal, ktoré<br />
si vo svojich krajinách získali už<br />
tisíce stálych čitateľov.<br />
Svet Grálu vychádza<br />
štyrikrát ročne. Informácie<br />
o predplatnom nájdete v prílohe<br />
alebo na internete:<br />
www.svetgralu.sk<br />
SVET GRÁLU<br />
Grál je od dávných časů<br />
symbolem ideálu,<br />
hledání vysokých duchovních<br />
a mravních hodnot.<br />
Ve 21. století se svět k nepoznání<br />
změnil, ale hodnoty zůstávají.<br />
V ďalšom čísle časopisu:<br />
titulná téma: Mýtus o diablu •<br />
Rešpektovať a byť rešpektovaný •<br />
Výskum smrti – 2. časť rozhovoru<br />
s Dr. Raymondom Moodym •<br />
Ekokruh – reportáž z ekofarmy •<br />
Homeopátia – „liečba ničím“ •<br />
Kúzlo sicilských vulkánov •<br />
vychádza už 1. júna 2005<br />
jún – august 2005 · číslo 4<br />
4/2005 Svet Grálu<br />
SVET GRÁLU<br />
9 7 7 1 6 14 5 1 2 0 0 5 0 2<br />
jún – august 2005 · číslo 4<br />
Rešpektovať a byť rešpektovaný<br />
strana 5<br />
Výskum smrti<br />
2. časť rozhovoru s Dr. R. Moodym<br />
strana 10<br />
Ekokruh – reportáž z ekofarmy<br />
strana 21<br />
Homeopátia – „liečba ničím“<br />
strana 30<br />
Kúzlo sicilských vulkánov<br />
strana 35<br />
cena 87 Sk<br />
Mýtus o diablu<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Svet Grálu<br />
www.svetgralu.sk
SVET GRÁLU · 3/2005<br />
Ž I V O T<br />
Kde sa stratil šiesty zmysel? 5<br />
V Ý C H O V A<br />
Rešpektovať a byť rešpektovaný 8<br />
T É M A<br />
Findhorn - záhrada zázrakov<br />
Na severe Škótska vznikla z vedomej<br />
spolupráce s bytosťami prírody najstaršia<br />
duchovná komunita v Európe<br />
(Reportáž od Reinharda Wurzela) 11<br />
V Ý S K U M<br />
Energia z ničoho 15<br />
K N I Ž N Á U K Á Ž K A<br />
Budha 20<br />
R E P O R T Á Ž<br />
V laboratóriách firmy Ciba-Geigy ožil pravek 21<br />
V E D A A V Ý S K U M<br />
Zaujímavosti zo sveta vedy a výskumu 26<br />
F O T O G R A F I E<br />
V zrkadle: „Iný svet“<br />
Liečiteľ Achim Weigert fotografuje<br />
stromy, na ktorých vidí niečo zvláštne.<br />
K fotografii pridá len „zrkadlový efekt“<br />
a výsledok je prekvapujúci. 27<br />
V Ý S K U M<br />
Diagnostika chorôb z krvi – Aurasskopia 30<br />
O S O B N O S Ť<br />
Johanka z Arku – Na bojisku<br />
a na hranici<br />
Panna Orleánska<br />
sa pri svojej úlohe nechávala<br />
viesť „hlasmi svätých“… 33<br />
R O Z H O V O R<br />
Výskum smrti – pôvodný rozhovor s dr. R. Moodym 37<br />
L I S T Á R E Ň , N Á Z O R Y<br />
„Temné energie“ v spálni, Grafológia 41<br />
N A Z Á V E R …<br />
„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ 42<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
položili ste si už otázku, odkiaľ sa v prírode berie<br />
toľko krásy a harmónie? Prečo je taká produktívna,<br />
húževnatá a vo všetkom dokonale vyvážená?<br />
Na prvý pohľad je to jednoduché. Všetko v dejoch<br />
prírody do seba zapadá ako jednotlivé bunky<br />
živého organizmu, jednotlivé časti slúžia celku<br />
a pod tlakom prírodných zákonov spejú k ďalšiemu<br />
vývoju. Ale ako je zabezpečené, aby sa táto<br />
veľkolepá symfónia nerozpadla na chaotickú zmes<br />
energií? To chápeme v najlepšom prípade ako zázrak<br />
poukazujúci na existenciu vedomej inteligencie<br />
vo vesmíre, na Stvoriteľa. Ale čo vieme o tejto<br />
skrytej podstate prírody v skutočnosti?<br />
Pre mnohých z vás možno nebude prekvapením<br />
tvrdenie, že príroda zohrávala jednu z hlavných<br />
úloh v duchovných dejinách ľudstva. Nezvyčajné<br />
prejavy prírodných síl ľudia kedysi chápali ako<br />
symbolické zobrazenie a niekedy pozemské zavŕšenie<br />
duchovných dejov. Napríklad v biblických<br />
opisoch spomínané prírodné úkazy a živelné<br />
pohromy často pôsobia ako nástroje Božej vôle,<br />
striedavo udierajúce pomýlené ľudstvo, alebo pomáhajúce<br />
a ukazujúce cestu k novému vývoju. Na<br />
Mojžišovu prosbu o vyslobodenie jeho národa<br />
z otroctva zosiela Boh na Egypt jednu živelnú pohromu<br />
za druhou. Potom zasahuje opäť ako vodca,<br />
vedie Izraelitov do zasľúbenej zeme – zahalený<br />
v stĺpe oblakov či ohnivom stĺpe. Ako sa v Starom<br />
zákone píše – pri prechode cez Červené more „Hospodin<br />
zaháňal more silným východným vetrom cez<br />
celú noc, vysušil more a vody sa rozdelili.“ Izraeliti<br />
tak prešli po jeho dne suchou nohou, zatiaľ čo ich<br />
prenasledovatelia zahynuli vo vlnách. V mnohých<br />
iných rozprávaniach sú opisované podobné deje.<br />
Takéto spojenie medzi prírodnými udalosťami<br />
a životom ľudí nie je známe len z kresťanských<br />
3<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
Ú V O D N Í K<br />
4<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote.<br />
číslo 3/2005, vyšlo 1. 3. 2005.<br />
Redakcia:<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
telefón 055/678 6420<br />
mobil 0903 907 233<br />
Redakčná rada:<br />
Roman Levický, Slanec<br />
Rudolf Harčarík, Košice<br />
Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />
Anna Štefková, Zlín<br />
Artur Zatloukal st., Brno<br />
Artur Zatloukal ml., Brno<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Alena Anettová, Edith Bartko, Ján Dobrota,<br />
Ľuba Dvornická, Júlia Faberová, Peter<br />
Galbavý, Beáta Kseňáková, Maroš Látal,<br />
Rastislav Podivinský, Andrea Stúpalová,<br />
Hana Šimková, Žaneta Štefaničková, Kvetka<br />
Viskupičová, Igor Vojtek, Dana Zlatohlávková<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu, s. r. o.<br />
Redakcia a administrácia SG,<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala, Bratislava<br />
Grafika:<br />
Zdeněk Bohdanecký, Praha<br />
Marek Frank, Brno<br />
Pavel Patloch, Karviná<br />
Martin Pukančík, Košice<br />
Tlač:<br />
Slovenská Grafia a.s., Bratislava<br />
Ilustrácie:<br />
M. Vaňáč (1), P. Kachňák (42), R. Wurzel (2, 11–14), AKG Berlin<br />
(2, 7, 34), Creativ Collection, Freiburg (18, 21, 22), Comstock,<br />
Luxemburg (5–8), Photodisc Washington (17), Mauritius<br />
Stuttgart (16), Kraut&Rüben, 12/92 (23), Institut für holistische<br />
Blutdiagnostik, Witten (30–33), M. Bouška (43). Ostatné<br />
obrázky GralsWelt a redakcia.<br />
Fotografia na zadnej strane obálky:<br />
Markéta Vaňáčová, Zlín<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo 87 Sk<br />
Predplatné (4 čísla) 320 Sk<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />
nevyžiadané príspevky.<br />
Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu si možno<br />
objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />
614 00 Brno, www.svet.gralu.cz<br />
ISSN 1614-5127<br />
w w w.svetgralu.sk<br />
a židovských spisov. Nájdeme ho na celom svete – v ságach Germánov, v gréckych<br />
bájach, slovanských povestiach, v indických spisoch či legendách domorodcov<br />
všetkých obývaných kontinentov. V týchto rozprávaniach sa však predstavujú<br />
podrobnejšie „mýtické“ bytosti, ktoré pôsobia v prírode. Sú to pre nás neviditeľní<br />
stavitelia, ochrancovia i ošetrovatelia rastlín, hornín, vôd, ale aj vládcovia planét,<br />
zvierat či živlov. Medzi ich pôsobením a činmi ľudí je jeden veľmi podstatný rozdiel<br />
- zatiaľ čo človek koná svojvoľne podľa vlastnej vôle, tieto prírodné bytosti sa riadia<br />
iba „vyššími príkazmi“ prozreteľnosti. A tak, ako v každej rozprávke, pomáhajú<br />
dobrosrdečným ľuďom, k zlosynom sa však obracajú chrbtom.<br />
Zarážajúca podobnosť medzi týmito príbehmi, presnejšie stále sa opakujúce obrazy<br />
v tradíciách národov, ktoré si neboli ani historicky, ani zemepisne blízke, viedla<br />
dokonca niektorých vážených vedcov k domnienke, že na nich musí byť predsa len<br />
kus pravdy. Sú teda tieto bytosti len predstavami ľudí? Prečo im teda naši predkovia<br />
vo svojich príbehoch vydelili také významné miesto? Videli ich a preto v nich verili?<br />
Dnes môžeme pozorovať renesanciu viery v „prírodné bytosti“, aj keď – jedna vec je<br />
viera a druhá praktický život a presvedčenie.<br />
Čo sa však stane, ak sa skupinka dospelých ľudí s deťmi usadí na nevľúdnej piesočnej<br />
pláži na severe Škótska v presvedčení, že tu majú vybudovať vzorový projekt<br />
pre spoluprácu človeka s prírodnými bytosťami? Práve z takého neuveriteľného nápadu<br />
vznikla pred štyridsiatimi rokmi „zázračná findhornská záhrada“, a neskôr<br />
prospievajúca legenda a najstaršia komunita v Európe. V článku Záhrada zázrakov<br />
vám Reinhard Wurzel vyrozpráva príbeh Findhornu a svoje dojmy z jeho nedávnej<br />
návštevy.<br />
Príroda nám vlastne často prináša otázky, ktoré môžu rozšíriť hranice ľudského<br />
obzoru oveľa ďalej, než sme boli ochotní donedávna pripustiť. Aj vo vede, ako napríklad<br />
v hypotéze R. Sheldrakea o morfogenetických poliach. Sheldrake veľmi<br />
precízne dokumentoval niekoľko dodnes nevysvetlených záhad v oblasti správania<br />
zvierat – napríklad to, že poštové holuby nájdu cestu späť do tisícky kilometrov<br />
vzdialeného holubníka aj vtedy, ak sa im znemožní orientácia zrakom, či zemským<br />
magnetizmom. V prípade zemetrasenia je známe, že ho zvieratá signalizujú oveľa<br />
skôr, než najcitlivejšie prístroje, čo zachránilo mnoho ľudských životov aj pri poslednej<br />
katastrofe spojenej s cunami… Kam sa však stratil šiesty zmysel u človeka? Túto<br />
otázku sa pokúša zodpovedať v prvej časti svojho článku Dieter Malchow, pričom<br />
uvádza pozoruhodné príklady zo života. Ďaleko od tejto témy nie je ani príbeh Johanky<br />
z Arku, ktorý vám prinášame v rubrike Osobnosť. „Hlasy svätých“, na ktorých<br />
vedenie sa Panna Orleánska neúnavne odvolávala, jej pomohli k oslobodeniu<br />
Francúzska. Na základe tejto „kacírskej viery“ však bola i upálená… Do pozornosti<br />
vám odporúčam aj pôvodný rozhovor o výskume smrti s Dr. Raymondom Moodym,<br />
ktorý pre Svet Grálu urobil v USA Micah Rubenstein.<br />
Na záver mi dovoľte vrátiť sa k úvahám o vzťahu človeka k prírode. Zdá sa, že dnes<br />
vo svete ukazujú svoje najväčšie plody dve neodôvodnené ideológie – nekritická dôvera<br />
vo „vedúcu úlohu“ vedy a absurdná predstava o Bohu, ktorý by človeka urobil<br />
vládcom vo stvorení bez príslušnej zodpovednosti. Nie je už načase pripomenúť si Ježišovo<br />
podobenstvo o tom, že Pán sa raz pozrie na prsty sluhom, ktorým svoju vinicu<br />
zveril? Ak chceme v budúcnosti obstáť, neostáva nám nič iné, než aby sa základom<br />
ľudskej činnosti stala znalosť zákonov stvorenia, z ktorých svet vznikol. K tomuto<br />
cieľu má prispieť aj Svet Grálu. Želám vám veľa podnetných myšlienok pri jeho čítaní,<br />
ale aj veľa radosti pri vašich jarných prechádzkach v prírode.<br />
Roman Levický, redaktor
?<br />
ŠIESTY ZMYSEL<br />
Ž I V O T<br />
Intuice Intuícia a cit<br />
O<br />
zvieratách sa hovorí, že majú šiesty zmysel.<br />
A skutočne, zvieratá majú z určitého<br />
hľadiska bystrejšie zmysly než človek. Presnejšie<br />
povedané, majú schopnosti, ktoré päť známych<br />
zmyslov prevyšujú. Napríklad zvieratá opúšťajú<br />
domy pred zemetrasením, mačky vynesú svoje<br />
mláďatá do voľného priestoru, a aj mnohí ľudia<br />
sa zachránili len vďaka nápadnému spávaniu sa<br />
zvierat. (To sa plne potvrdilo aj pri katastrofe<br />
v Ázii spôsobenej vlnami cunami na konci minulého<br />
roku – pozn. red.) Bolo tiež zaznamenané, že<br />
psy, ktoré boli odvezené od svojej rodiny aj na viac<br />
ako sto kilometrov, svoj domov znova našli. Tieto<br />
schopnosti sú označované ako inštinkt zvierat, aj<br />
keď pritom nevieme, čo to vlastne inštinkt je.<br />
Aj mnohí ľudia majú zvláštne schopnosti. Sú obdarení<br />
jasnovidectvom, to znamená, že môžu napríklad<br />
vedieť, čo sa nachádza v zalepenej obálke,<br />
dokážu nájsť stratené osoby alebo veci, alebo<br />
majú zázračnú schopnosť diagnostiky – vidia, či<br />
sú v tele choré orgány a tkanivá a v akom štádiu je<br />
choroba. Takými prípadmi sa však v tomto článku<br />
nebudeme zaoberať. Pôjde nám skôr o schopnosti,<br />
ktoré má každý človek – totiž o intuíciu a cítenie,<br />
ktorým sa hovorí „vnútorný hlas“. Schopnosť<br />
tento „šiesty zmysel“ vnímať, sa u jednotlivých<br />
ľudí prejavuje s rôznou intenzitou, čo je mnohokrát<br />
spôsobené tým, do akej miery naň dbáme. Aj<br />
tu totiž platí, že ak niečo nie je používané, zakrpatieva,<br />
alebo sa to vôbec neprejavuje.<br />
Prečo by sa mal šiesty zmysel rozvíjať? Neodchýlime<br />
sa tým od reálneho života? Skôr než prikročíme<br />
k tejto otázke, uveďme pre lepšie porozumenie<br />
zopár príkladov.<br />
5<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
Ž I V O T<br />
INTUÍCIA<br />
„Som lekár. Spomínam si, ako som<br />
jedného dňa medzi dvoma návštevami<br />
pacientov obedoval. Po mojom<br />
obede mala prísť do ordinácie jedna<br />
pacientka stredného veku. Keď som dojedal,<br />
náhle som mal dojem, že s jej štítnou<br />
žľazou nie je niečo v poriadku. Zvláštne<br />
na tom bolo to, že sa mi niečo podobné<br />
ešte nikdy predtým nestalo. V duchu som<br />
si povedal, že jej štítnu žľazu dôkladne<br />
vyšetrím, aj keď nemala žiadne ťažkosti<br />
a prichádzala teraz len na pravidelnú<br />
prehliadku. Vyzerala naozaj zdravo.“<br />
Napriek tomu u nej zistil podozrivo<br />
nízke hodnoty hormónov štítnej žľazy<br />
a takmer nepoznateľné uzlinky…<br />
Iný príklad: Filmová herečka sa v priebehu<br />
nakrúcania istého filmu veľmi angažovala<br />
v prospech čo najlepšieho výsledku<br />
práce. Na svoju veľkú zlosť videla,<br />
že ostatní herci a aj režisér sú k práci<br />
laxní a jej rezolútne chovanie akosi „neberú<br />
vážne“. Tu stratila trpezlivosť a ako<br />
o tom sama rozprávala: „Odišla som urazene<br />
k svojej maringotke, tresla som za sebou<br />
dvermi, aby som si uľavila, a vnútri<br />
som klesla do kresla. Keď som tam tak<br />
sedela, moje myšlienky sa akosi upokojili,<br />
a tu som videla zreteľný obraz smejúcich<br />
sa mužov, ktorí sa navzájom častujú<br />
vtipmi, ako to muži väčšinou robia, keď<br />
sú spolu a dobre si rozumejú. Musela<br />
som sa rozosmiať, pretože mi bolo jasné,<br />
že sa tak správajú takmer všetci muži<br />
– a hlavne tí, čo patria medzi pravých mužov!<br />
Moja intuícia mi v tomto okamihu<br />
prezradila riešenie: spočíva v tom, že náš<br />
kolektív mužov privediem k tomu, aby sa<br />
správali ako správni chlapi namiesto toho,<br />
aby som im vytýkala, akí sú odporní. Ešte<br />
v ten deň popoludní som s nimi začala<br />
žartovať a bavili sme sa na tom všetci.<br />
Dokonca sa k tomu pripojili aj tí, ktorí<br />
predtým nechceli mať s touto skupinou<br />
nič spoločné a pridali sa k všeobecnému<br />
veseliu. A tak sú spomienky na nakrúcanie<br />
tohto filmu pre všetkých zúčastnených<br />
naplnené pohodou a radosťou…“<br />
6<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
Je jasné, že v oboch prípadoch zohrala<br />
hlavnú úlohu intuícia. V prvom prípade<br />
tým bola poskytnutá pomoc pacientke,<br />
ktorá nemala ani tušenie o svojej začínajúcej<br />
chorobe. Lekár bol tak veľmi<br />
vnútorne otvorený, že zachytil obraz štítnej<br />
žlazy, a tento pokyn použil. V druhom<br />
prípade potrebovala pomoc filmová<br />
herečka. Keď sa jej zlosť utíšila, hľadala<br />
riešenie, ktoré jej potom bolo naznačené<br />
obrazom smejúcich sa mužov. (Obe citované<br />
ukážky sú z knihy L. Day: „Praktische<br />
Intuition“ z roku 1998.)<br />
V treťom prípade uvidíme, ako intenzívne<br />
zaoberanie sa konkrétnou otázkou<br />
môže vyústiť do intuitívneho vnuknutia.<br />
Chemik Kekulé pátral dlho po molekulárnej<br />
štruktúre benzolu a intenzívne<br />
o tom premýšľal: „Sedel som nad svojou<br />
učebnicou a snažil som sa písať, ale nešlo<br />
mi to. Duchom som bol inde. Obrátil som<br />
stoličku ku krbu a upadol do polospánku.<br />
Pred mojimi očami znova poletovali<br />
atómy. Tentokrát sa menšie roje atómov<br />
skromne držali v pozadí. Moje duchovné<br />
oko, zostrené opakovanými videniami podobného<br />
druhu, teraz rozlišovalo väčšie<br />
obrazce rozličnej podoby. Okrem iného aj<br />
dlhé rady, pevne spojené. Všetko v pohybe,<br />
hadovito sa vinúce a otáčajúce. A hľa, čo<br />
to bolo? Jeden z hadov zachytil vlastný<br />
chvost a posmešne rozvíril pred mojimi<br />
očami celý tento obraz. Okamžite som<br />
precitol akoby ožiarený bleskom.“ (Citované<br />
z knihy R. Anschütza: „A. Kekulé“<br />
z roku 1929.) Tento obraz dopomohol<br />
Kekulému k poznaniu, že v hľadanej<br />
štruktúre môže existovať kruh, a aj to<br />
tak bolo.<br />
Kekulé hovorí o svojom „duchovnom<br />
oku“, iní zase o „vnútornom zraku“. Tým<br />
je myslené približne toto:<br />
Podobne ako pri ruskej „matrioške“,<br />
(v ktorej je vložených niekoľko menších<br />
figúrok), je skutočné jadro človeka,<br />
ľudský duch, obklopený niekoľkými<br />
obalmi, pričom posledným z nich je hrubohmotné<br />
ľudské telo. To telo, ktoré odkladáme<br />
pri pozemskej smrti. Bez tejto<br />
vonkajšej schránky, teda bez tohto tela,<br />
nazývame ľudského ducha dušou. Každý<br />
obal ľudského ducha má svoje vlastné<br />
zmyslové orgány, teda aj oči. Vnútorné<br />
oči sú teda oči vnútorných obalov. Na<br />
rozdiel od ruskej „matriošky“ nie sú vnútorné<br />
obaly z rovnakej látky ako toto telo,<br />
ale čím bližšie k jadru, teda k duchu, tým<br />
sú stále jemnejšej podstaty. A podobne,<br />
tak ako môžeme svojimi pozemskými<br />
očami vidieť len v určitom okruhu vlnovej<br />
dĺžky, tak je vnútorný zrak prispôsobený<br />
príslušnému miestu onoho sveta.<br />
Preto človek svojím vnútorným zrakom<br />
nevidí svoje pozemské prostredie, ale<br />
jemnejšie, tzv. „záhrobné“ okolie.<br />
VNUKNUTIE – SÚČASŤ<br />
INTUÍCIE<br />
Autorka vyššie citovanej knihy opisuje<br />
autonehodu pani L. Day v Taliansku,<br />
pri ktorej podľa tamojšieho<br />
zvyku v aute nebola pripútaná. Sedela<br />
vpredu vedľa vodiča. Pod vplyvom jednotvárneho<br />
šumenia dažďa driemala,<br />
kým nezačula volanie svojej matky:<br />
„Ihneď sa pripútaj!“ V polospánku<br />
poslúchla a krátko na to narazili do<br />
nákladného auta. Pretože bola pripútaná,<br />
prežila nehodu bez následkov. Jej<br />
matka zomrela dvanásť rokov pred touto<br />
nehodou.<br />
Nasledujúci zážitok nebol taký drastický.<br />
Otec Roberty E. bol chorý človek.<br />
Preto podnikal svojím autom len krátke<br />
jazdy. Keď bola dcéra na cestách, vždy<br />
ho sledovala takým spôsobom, že si vzájomne<br />
volali. Raz zbadala neznáme auto,<br />
stojace na okraji cesty. Pretože vodiča<br />
nepoznala, chcela pokračovať v jazde,<br />
ale niečo jej hovorilo, že by mala zastaviť.<br />
Urobila tak a dozvedela sa, že vodič<br />
má vybitú batériu. Na najbližšej farme<br />
zohnala štartovací kábel. Muž bol veľmi<br />
vďačný, že mu pomohla a chystal sa jej zaplatiť.<br />
„Netreba,“ povedala so smiechom<br />
Roberta, „najlepšie bude, keď niekedy<br />
inokedy zase pomôžete inému vodičovi<br />
vy!“ Muž prikývol. Uplynulo asi štrnásť
Ž I V O T<br />
Henry Dunant – zakladateľ<br />
Červeného kríža<br />
dní a volal jej otec. Mal poruchu na aute<br />
a tento muž mu pomohol. (Citované z:<br />
J. W. Anderson: „Keď sa dejú zázraky“.)<br />
Neznámy muž by snáď bol pomohol aj<br />
tak. Ale Robertino vnútorné prianie stáť<br />
neustále svojmu otcovi po boku týmto<br />
spôsobom nepriamo zaúčinkovalo. Jej<br />
vnútorný hlas jej ukázal túto možnosť.<br />
Deti bývajú často týmto veciam prístupnejšie<br />
než dospelí. Jeden otec rozpráva<br />
o svojom zážitku s trojročným<br />
synčekom Bobym, ktorý s ním navštívil<br />
mamku v nemocnici. Mamka mala<br />
spontánny potrat, ale Boby vedel len to,<br />
že bola chorá. V nemocničnej izbe sa<br />
ihneď vyšplhal na posteľ a starostlivo<br />
pozeral na mamku: „Nebuď smutná,<br />
mamka,“ povedal a pohladil ju po líci,<br />
„do roka budeš mať znova dieťatko!“ Na<br />
otázky rodičov nikdy neodpovedal, ale<br />
o rok neskôr prišla na svet dcéra (podľa<br />
knihy „Keď sa dejú zázraky“).<br />
Útecha pre zúfalú matku, ktorá potratila,<br />
nedospela priamo k nej alebo<br />
k otcovi – bezpochyby preto, že neboli<br />
ľahko prístupní takejto pomoci. Jemnejší<br />
sluch vnútorného obalu nebol na prijatie<br />
pripravený, teda nebol rozvinutý. Môže<br />
sa to ľahko stať tomu, kto napríklad odmieta<br />
ďalší život po smrti, pokladá ho za<br />
nezmysel, a tým na tieto možnosti nedbá.<br />
Zárodok tejto schopnosti vedenia, ktorý<br />
spočíva v každom človeku, sa tak nerozvíja,<br />
ale zakrpatieva.<br />
CÍTENIE<br />
Cítenie je prejavom nášho najvnútornejšieho<br />
jadra, ducha. Nie teda<br />
rozumu, ktorý vzniká činnosťou mozgu,<br />
a je tým pripojený k hrubohmotnej<br />
schránke, k telu. Po pozemskej smrti<br />
nám chýba v záhrobí mozog ako súčasť<br />
odloženého tela. Napriek tomu dokážeme<br />
i potom konať, rozhodovať sa a tiež<br />
vyjadrovať svoje city. V jednom z uvedených<br />
prípadov sme zaznamenali, že<br />
zosnulá matka pani Day, varovala včas<br />
svoju dcéru. Cítenie je bleskurýchle, nedá<br />
sa o ňom dopredu rozmýšľať. Vyvstane<br />
naraz v podobe obrazu či tichého naliehania.<br />
Smiech aj plač je v spojení s citom,<br />
práve tak aj láska, čím však nie je myslený<br />
pohlavný pud, ktorý patrí k telu.<br />
Tak isto uplatňovanie ctností je duchovnou<br />
schopnosťou, ktorú umožňuje<br />
cit. Zvláštne účinky ctností sú umožnené<br />
tým, že máme spojenie so zodpovedajúcou<br />
duchovnou silou, ktorá je zakotvená<br />
vo stvorení. Preto sa pri ich uplatnení prejavuje<br />
sila, radosť i čulosť. J. J. Rousseau<br />
o tom napísal: „Mohol by som vám povedať<br />
dvoma slovami, že ctnosť je to, čo<br />
sa môže človek naučiť výlučne sám a čo<br />
sa ľudia nikdy nenaučia chápať, keď im<br />
ich srdce nedalo už predtým odpoveď…<br />
alebo ešte lepšie, nechajte stranou všetky<br />
knihy, choďte do seba a načúvajte skrytému<br />
hlasu, ktorý sa prihovára k všetkým<br />
srdciam – a ste ctnostnými, čím zažijete,<br />
čo to znamená, byť ctnostný.“ (citované<br />
z „Análov“ J. J. Roussaeu, 1998 J. Starobinski)<br />
Cítenie nám tak povie, čo by vlastne<br />
naše „ja“ chcelo. Cítime ľahké alebo silné<br />
nutkanie, aby sme sa uplatnili v určitom<br />
smere. Ak súhlasí naše konanie s chcením<br />
nášho „ja“, sme radostne naladení.<br />
Ak nejednáme v zmysle vnútorného<br />
impulzu, vytráca sa harmónia, konanie<br />
nie je sprevádzané vnútornou radosťou<br />
a vzostup sa nedostaví.<br />
Ako môže cítenie usmerniť spôsob konania,<br />
ukáže nasledujúci prípad. Henry<br />
Dunant prišiel na svojej obchodnej<br />
ceste bezprostredne do styku s mŕtvymi<br />
a zranenými z bitky pri Solferine,<br />
v ktorej Francúzi porazili Rakúšanov.<br />
Bieda a útrapy sa ho dotkli tak hlboko,<br />
že priložil ruku k dielu a pomáhal, kde<br />
len mohol, a prinútil tak zvedavcov, aby<br />
sa zapojili. Podarilo sa mu obmäkčiť<br />
Francúzov, aby dali slobodu zajatým<br />
rakúskym zdravotníkom a lekárom,<br />
lebo bol nedostatok schopných pomocníkov.<br />
Svojím príkladom a odhodlaním<br />
pomáhať všetkým zraneným, priateľovi<br />
i nepriateľovi, ovplyvnil talianske ženy,<br />
ktoré sa starali o zranených, tak veľmi,<br />
že i ony sa ujali priateľov i nepriateľov.<br />
A tým to neskončilo. Dočkal sa toho, že<br />
humanitárna pomoc nebola ponechaná<br />
náhode, ale že bola medzinárodne riadená.<br />
Spoločne s ostatnými tak založil<br />
Červený kríž.<br />
Prežitie zarmucujúcej hrôzy po tejto<br />
bitke ho zasiahlo tak silno, že odsunulo<br />
do pozadia jeho obchody a on jednal<br />
len podľa svojho cítenia. To mu ukázalo,<br />
že neexistuje len okamžitá núdza, ale<br />
že také prípady núdze by mohli nastať<br />
znova, pokiaľ by neboli žiadne medzinárodné<br />
dohody či dohovory.<br />
Naše vlastné životné ciele, ku ktorým<br />
by sme mali neustále prihliadať, by mali<br />
vždy čo najviac vycházať z cítenia. Naše<br />
najvnútornejšie jadro, naše „ja“ pochádza<br />
z duchovnej ríše, takže ľudský duch<br />
má na základe svojej duchovnej podstaty<br />
prístup k duchovnej sile, a môže preto<br />
vyciťovať, ktorá cesta je pre jeho ďalší vývoj<br />
dobrá a správna. Svojím duchom nahliada<br />
dianie, obrazne povedané, získa<br />
rozhľad z vyššieho hľadiska. Vedľa už<br />
zmienených ctností sú to zákonité súvislosti<br />
vo stvorení, ktoré je treba pochopiť<br />
a uplatňovať, rovnako ako rozvíjanie duchovných<br />
vlôh.<br />
7<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
Ž I V O T<br />
8<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
KTO NEDOKÁŽE<br />
VYCIŤOVAŤ<br />
Aby sme si vedeli lepšie predstaviť<br />
význam vyciťovania pre ľudský<br />
život, musíme prikročiť k pozorovaniu<br />
správania sa ľudí, ktorým tieto<br />
schopnosti úplne chýbajú. U takých<br />
nie je rozumové myslenie ani trochu<br />
riadené citom a z ich jednania sa<br />
úplne vytratilo ľudské teplo.<br />
Oliver Sacks vo svojej knihe „Muž,<br />
ktorý vymenil svoju ženu za klobúk“<br />
(1995) opisuje dvoch pacientov tohto<br />
druhu. Jeden z nich si sústavne vymýšľal<br />
historky a neprestajne ich rozprával.<br />
Avšak dospieť k záverom dokázal<br />
len v obmedzenej miere. Za jeho<br />
hektickou výrečnosťou sa skrývala<br />
podivná strata akejkoľvek citlivosti –<br />
onej citlivosti či súdnosti, ktorá rozlišuje<br />
medzi skutočným a vymysleným,<br />
medzi pravdivým a nepravdivým.<br />
Raz bol Oliver Sacks pri tom, keď muž<br />
rovnako živým, a predsa ľahostajným<br />
tónom, ktorým prednášal celý svoj<br />
monológ, povedal: „A tam vonku ide<br />
práve okolo okien môj mladší brat<br />
Bob.“<br />
Jeho brat potom skutočne vošiel<br />
dnu. Ale pacient naňho vôbec nereagoval<br />
ako na svojho brata. Neprejavil<br />
sa voči nemu vôbec nijako, bol –<br />
ako doteraz, rovnako nevšímavý<br />
a chladne vecný.<br />
Tu spoznávame stratu ľudského<br />
prístupu. Vlastný brat v našom pacientovi<br />
nevyvolal žiadnu reakciu, aj<br />
keď predtým sám poukázal na to, že<br />
sa objavil. Jeho rozum pracuje, ale neprejavuje<br />
sa žiadne cítenie. Kontakt<br />
so svojím vnútrom, so svojím „ja“ je<br />
u neho ďalekosiahle porušený. Tak<br />
isto nie je ani trochu vo svojej koži.<br />
Má tvár muža, ktorý je pod stálym,<br />
akoby vnútorným tlakom. Pokoj nachádza<br />
len v tichu záhrady v bezslovnom<br />
spojení s prírodou.<br />
Druhým prípadom je pacientka,<br />
chemička. Je bystrá pri svojej práci,<br />
a tiež inteligentná, ale bolo jej ľahostajné,<br />
či ju práve oslovil Dr. Sacks ako<br />
lekár alebo sestra či kňaz, alebo či stál<br />
trocha vpravo alebo vľavo. Javila sa<br />
svojou osobou neprítomná, pôsobila<br />
bezducho, ale inak bola až chorobne<br />
vtipná, hotová priepasť povrchnosti.<br />
Odrezanie od vlastnej osobnosti vedie<br />
ku strate pravej ľudskosti. Rozum<br />
je síce schopný bystrého myslenia, ale<br />
zmysel sa vytratil.<br />
Iný prípad, ktorý vo svojej knihe<br />
„Descartov omyl“ opisuje Antonio<br />
Damasio, nie je taký drastický. Ide<br />
o muža, ktorý pri celkovom testovaní<br />
obstál veľmi dobre. Koeficient inteligencie<br />
mal vysoký, postreh i pamäťová<br />
schopnosť a tiež vyjadrovacia<br />
i výpočtová schopnosť boli normálne,<br />
pracovná pamäť dobrá, i výsledok<br />
testu osobnosti viac než prijateľný.<br />
Napriek tomu však nebol schopný robiť<br />
náležité rozhodnutia, keď sa jednalo<br />
o personálne a sociálne otázky.<br />
Neprejavoval žiadne emócie, žiadny<br />
zármutok, žiadnu netrpezlivosť,<br />
žiadny hnev a ani obrazy hrozných<br />
nešťastí v ňom nevyvolali žiadnu reakciu.<br />
Tragédia tohto zdravého a inteligentného<br />
muža bola v tom, že nemal<br />
cit pre skutočné posúdenie toho, čo<br />
sa dialo. Preto sa nevedel rozhodovať.<br />
Sklamal v zamestnaní i v rodinnom<br />
živote.<br />
Vo všetkých troch prípadoch nedošlo<br />
k citovému prežívaniu, a tým<br />
odpadla možnosť akéhokoľvek vyvodzovania<br />
záverov z toho, čo bolo prežité.<br />
Damasio poukazuje správne na<br />
to, že inteligencia sama nestačí na to,<br />
aby bol človek človekom. Bez prežívania<br />
zostávajú ľudia len mysliacimi<br />
strojmi. Damasio hľadá východisko<br />
v telesných reakciách, v pocitoch. Ale<br />
sú to naozaj pocity, ktoré tu chýbajú?<br />
Medzi pocitom a cítením je podstatný<br />
rozdiel!<br />
Dieter MALCHOW<br />
Každodenné<br />
stretnutia<br />
s ľuďmi a intenzívne spolužitie<br />
v rodinách a pri výchove<br />
nám všetkým poskytujú nepreberné<br />
množstvo príležitostí<br />
učiť sa a rásť. Isteže máme<br />
dobrú vôľu vychádzať s druhými<br />
dobre a správne vychovávať<br />
ďalšiu generáciu. Získali<br />
sme však určité, nie vždy<br />
šťastné spôsoby správania<br />
a komunikácie, ktoré sme si<br />
osvojili počas svojej vlastnej<br />
výchovy v pôvodnej rodine,<br />
v škole i v nasledujúcich obdobiach<br />
života. Či už si to uvedomujeme<br />
viac alebo menej,<br />
odovzdávame tieto spôsoby<br />
ďalej a prenášame ich predovšetkým<br />
na vlastné deti.<br />
Pravdepodobne ste si v detstve či<br />
počas dospievania v situácii, keď<br />
vám niekto nadával a robil výčitky,<br />
povedali: „Keď raz budem mať vlastné<br />
deti, nikdy sa k nim takto správať<br />
nebudem!“ A po rokoch zisťujete, že<br />
voči vlastným deťom používate rovnaké<br />
výrazy, dokonca aj ten istý tón<br />
hlasu, ktorý vám vtedy tak vadil.<br />
Naším seriálom chceme prispieť k pochopeniu<br />
toho, prečo niektoré zaužívané<br />
spôsoby výchovy a komunikácie<br />
nefungujú, a ponúknuť alternatívy,<br />
ktoré pomáhajú prelomiť bludný kruh<br />
odovzdávania stále tých istých neefektívnych<br />
a únavných spôsobov ďalším<br />
generáciám.<br />
Čo predovšetkým požadujú rodičia<br />
a učitelia od detí? Povedala by som,<br />
že ešte stále hlavne poslušnosť. Veď<br />
predsa „my skúsenejší“ vieme lepšie,<br />
ako čo robiť a ako k veciam pristupovať.<br />
Ako sa to však zlučuje s tým, že<br />
každý z nás je už od svojho narodenia<br />
jedinečnou osobnosťou? Prečo by sme<br />
sa mali domnievať, že naše deti pôjdu<br />
rovnakými cestami ako my sami? Tu
V Ý C H O V A<br />
Rešpektovať<br />
1 . Č A S Ť<br />
a byť rešpektovaný<br />
Prečo deti nepočúvajú?<br />
je počiatok rešpektu alebo dešpektu<br />
k druhému, odlišnému jedincovi.<br />
Slovo „rešpektovať“ pochádza z latinského<br />
specto – vidím. Znamená „vidieť<br />
druhého, vnímať jeho jedinečnosť, vnímať<br />
a prijať to, že je iný než my. Každý<br />
z nás si prináša do života inú psychickú<br />
výbavu, s ktorou sa učí zaobchádzať,<br />
rozvíjať ju a pretvárať. Chceme u detí<br />
rozvíjať poslušnosť – alebo zodpovednosť?<br />
Výchova k zodpovednosti sa<br />
od vedenia k poslušnosti líši tým, že<br />
obsahuje rešpekt k individualite dieťaťa,<br />
dáva mu priestor a primerane<br />
jeho veku mu ponúka možnosť voľby<br />
a spoluúčasť pri riešení vecí, ktoré sa<br />
ho týkajú. Ak človek jedná na základe<br />
svojho vlastného rozhodnutia, preberá<br />
za svoje jednanie nepochybne väčšiu<br />
zodpovednosť a pracuje s väčším nasadením,<br />
než keď je len „vykonávateľom“<br />
príkazov a pokynov iných osôb.<br />
Ako ľudia máme všetci spoločné<br />
určité základné potreby (počnúc fyziologickými<br />
cez potreby bezpečia, spolupatričnosti,<br />
uznania, sebarealizácie<br />
až po takzvané vyššie potreby). Všetci<br />
potrebujeme tieto potreby uspokojovať<br />
a pokiaľ niektoré zostanú neuspokojené,<br />
vedie to k poruchám telesného,<br />
duševného či sociálneho vývoja. Individuálne<br />
sa, pochopiteľne, môžeme<br />
v tom, akým spôsobom svoje základné<br />
potreby uspokojujeme, veľmi líšiť. Rešpektovať<br />
druhých znamená tiež uznať,<br />
že majú podobné potreby ako sú tie<br />
naše, ale že sa môžu líšiť v tom, ako ich<br />
uspokojujú.<br />
Medzi fyziologické potreby patrí<br />
potreba nasýtenia, vylučovania, pohybu,<br />
striedania aktivity a odpočinku,<br />
potreba primeraných zmyslových vnemov,<br />
potreba pracovať svojím vlastným<br />
tempom, ktoré je súčasťou nášho<br />
temperamentu a ktoré máme vrodené,<br />
a ďalšie. Potreba bezpečia je potrebou<br />
štruktúry, poriadku a pravidiel; nemáme<br />
radi chaos, potrebujeme, aby<br />
náš svet a správanie ľudí v ňom boli<br />
zrozumiteľné a predvídateľné. Ďalším<br />
okruhom je potreba spolupatričnosti<br />
a lásky – potreba milovať a byť milovaný,<br />
patriť do širšieho spoločenstva<br />
a byť ním prijímaný. Nasleduje potreba<br />
sebaúcty a uznania – vážiť si sám seba<br />
a vnímať uznanie od druhých, potreba<br />
ľudskej dôstojnosti. Potreba sebarealizácie,<br />
ktorá je vnútorným motorom<br />
rozvoja vlastných schopností, tvorivosti,<br />
práce a vzdelávania, sa u detí prejavuje<br />
ako potreba hry.<br />
Posledný okruh tvoria tzv. vyššie potreby<br />
– estetické (potreba krásy), morálne<br />
(túžba po dobre a spravodlivosti)<br />
a duchovné (potreba transcendentna,<br />
vzťahu k niečomu, čo nás presahuje).<br />
Americký humanistický psychológ<br />
Abraham Maslow usporiadal základné<br />
ľudské potreby do tvaru pyramídy, ktorej<br />
základňou sú fyziologické potreby<br />
a po nich nasledujú ďalšie okruhy. Podstatným<br />
poznatkom pre výchovu a vzdelávanie<br />
je, že potreby z vyšších častí pyramídy<br />
sa dostávajú naplno k slovu, až<br />
keď sú uspokojené potreby ležiace nižšie.<br />
U detí to platí úplne. Aj keď sú schopné<br />
na chvíľu odložiť uspokojenie niektorej<br />
potreby, dokážu to práve vďaka tomu,<br />
že celkovo nepociťujú nedostatok (ako<br />
príklad môže poslúžiť napríklad získavanie<br />
„bobríkov“ v skautingu – hladné<br />
dieťa by sa asi ťažko dobrovoľne rozhodlo<br />
splniť bobríka hladu, bojazlivé bobríka<br />
odvahy, atď.) Dospelí sú v určitých<br />
prípadoch schopní realizovať sa alebo<br />
uspokojovať svoje vyššie potreby pri<br />
silnej motivácii aj vtedy, keď ich nižšie<br />
potreby nie sú plne uspokojené. Z histórie<br />
i súčasnosti poznáme príklady<br />
duchovne zrelých ľudí, ktorí v mene<br />
vyšších potrieb a hodnôt podstúpili odriekanie,<br />
prenasledovanie, či dokonca<br />
obetovali život.<br />
Vyššie potreby<br />
Potreby sebarealizácie<br />
Potreby sebaúcty a uznania<br />
Potreby spolupatričnosti a lásky<br />
Potreby bezpečia<br />
Fyziologické potreby<br />
Od detí, pochopiteľne, niečo takého<br />
žiadať nemôžeme. Predstavme si školáka,<br />
ktorý je nútený pracovať rýchlejším<br />
tempom, než je jeho základné<br />
vrodené tempo (fyziologická potreba),<br />
cíti sa neisto, pretože mu chýbajú dôležité<br />
informácie napríklad o kritériách<br />
hodnotenia jeho práce, má náladového<br />
učiteľa (nenaplnenie potreby bezpečia),<br />
obáva sa, že ho doma vyhrešia či potrestajú<br />
za zlé výsledky (obava zo straty<br />
priazne, alebo dokonca lásky) a v triede<br />
je vystavený nelichotivému porovnávaniu<br />
a posmechu (útok na sebaúctu). Neuspokojenie,<br />
frustrácia potrieb umiest-<br />
9<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
V Ý C H O V A<br />
nených v nižších častiach pyramídy<br />
vedú k tomu, že dieťa nemôže naplno<br />
rozvinúť svoju sebarealizáciu a tvorivosť<br />
a stáva sa doslova „zlým žiakom“.<br />
Je to závažné posolstvo a výzva pre<br />
všetkých, ktorí sa zaoberajú výchovou<br />
a vzdelávaním.<br />
Situácie, v ktorých viazne a škrípe<br />
komunikácia, výchova a vzdelávanie,<br />
sú často spôsobené práve nerešpektovaním<br />
niektorej základnej potreby. Zastavíme<br />
sa pri potrebe sebaúcty, ktorá je<br />
z psychologického hľadiska kľúčová. Čo<br />
je to vlastne sebaúcta? Rozumieme ňou<br />
doslova to, čo hovorí daný pojem – mať<br />
úctu k sebe samému, vážiť si sám seba.<br />
Prijímať sa taký, aký som. Každý z nás<br />
je v niečom dobrý, jedinečný, schopný<br />
obohatiť druhých ľudí. Neznamená to<br />
vari ospravedlňovať svoje chyby, ale<br />
tým, že si ich uvedomíme a prijmeme sa<br />
aj s nimi, prijímame aj svoje vývojové<br />
možnosti. Prijatie seba samého je odrazovým<br />
mostíkom k ďalšiemu osobnému<br />
vývoju. Veď kto už môže presnejšie<br />
a poctivejšie zhodnotiť východiskový<br />
stav aj vlastný pokrok než my sami?<br />
Je užitočné rozlišovať sebavedomie<br />
a sebaúctu. Sebavedomie je niečo, čo<br />
sa prejavuje navonok, sebavedomému<br />
vystupovaniu sa môžeme naučiť, človek<br />
s priveľkým sebavedomím nemusí ani<br />
pôsobiť veľmi sympaticky. Sebaúcta sa<br />
naopak vzťahuje k nášmu „vnútornému<br />
človeku“. Človek s vysokou sebaúctou<br />
môže vystupovať úplne nenápadne, ba<br />
skromne, ako to vidíme u mnohých<br />
významných osobností. Výskumy preukázali,<br />
že napríklad delikventi mávajú<br />
nízku sebaúctu, ktorú akoby kompenzovali<br />
prehnaným sebavedomím. Vysoká<br />
sebaúcta je určitou poistkou proti<br />
mravne narušenému správaniu, ochranou<br />
pred manipuláciou či zneužívaním<br />
zo strany druhých ľudí, ochranou pred<br />
sebapoškodzovaním (napríklad zneužívaním<br />
návykových látok). Človek,<br />
ktorý si váži sám seba, si váži aj druhých,<br />
nepociťuje potrebu sa nad nich<br />
povyšovať, alebo im ubližovať – núka<br />
10<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
sa tu odkaz na Ježišovo „Miluj blížneho<br />
svojho ako seba samého“.<br />
Sebavedomie sa viaže skôr na to, čo<br />
máme (vzdelanie, inteligencia, zdravie,<br />
krása, majetok, kontakty…) alebo<br />
vieme (široká škála schopností/zručností<br />
– schopnosť hovoriť v cudzom jazyku,<br />
lyžovať, pracovať na počítači…).<br />
Sebaúcta zasa skôr na to, akí sme. Dalo<br />
by sa povedať, že sebaúcta je to, čo nám<br />
môže zostať, aj keď o všetko prídeme.<br />
Sebaúcta je aj ústredným pojmom<br />
kurzu výchovných a komunikačných<br />
postupov, ktorý spolu s ďalšími kolegami<br />
ponúkame učiteľom, rodičom a verejnosti.<br />
Nie náhodou sa kurz volá „Rešpektovať<br />
a byť rešpektovaný“. Vzájomný<br />
rešpekt rozvíjame v bežnej komunikácii<br />
tým, že sa vyhýbame takým spôsobom,<br />
ktoré potláčajú alebo zraňujú sebaúctu<br />
druhých. Ako ich rozpoznať? Opýtajme<br />
sa, čo prekáža nám samým. Isteže nechceme,<br />
aby nás urážali, nepáči sa nám,<br />
keď nám nadávajú, ponižujú nás, ironizujú,<br />
komandujú, nemáme radi výčitky,<br />
citové vydieranie… Tieto spôsoby, aj<br />
keď to väčšinou ten, ktorý ich použije<br />
„myslí dobre“, sú výzvou do boja. Odpoveďou<br />
býva obrana či protiútok, výhovorky<br />
a ďalšie uhýbajúce manévre,<br />
alebo stiahnutie sa a únik.<br />
Svojimi obvyklými reakciami pomáhame<br />
deťom, aby si svoju sebaúctu<br />
rozvíjali, alebo ju naopak potláčame.<br />
Zraňovanie sebaúcty prežívajú deti rovnako<br />
nepríjemne ako dospelí. Budem to<br />
ilustrovať na príklade, ktorý sa nám stal<br />
doma. Najmladšia z našich piatich dcér<br />
mala päť rokov. Raz čakala už umytá<br />
v posteli na rozprávku. Pri ukladaní<br />
jej bielizne som si všimla, že má na novom<br />
tričku škvrnu od černíc. Vzdychla<br />
som si, poznamenala niečo o prasiatku<br />
a vyprala to. Keď som sa vrátila do izby,<br />
dcérka bola schovaná pod perinou. Keď<br />
som ju odkryla, vedela som, že to začula.<br />
„Vieš, mami, mňa to bolí, keď mi hovoríš<br />
prasiatko. Mohla by si povedať hoci aj<br />
vidím, že máš tričko od černíc.“ Na to sa<br />
nedalo povedať nič, iba sa ospravedlniť.<br />
Ako reagovať, ak sa chceme správať<br />
s úctou, ale zároveň chceme,<br />
aby druhá strana urobila, čo treba,<br />
alebo aby sa dozvedela, čo si myslíme,<br />
alebo čo očakávame? Dcéra<br />
ma mimovoľne požiadala, aby som<br />
použila jednu z veľmi účinných komunikačných<br />
zručností, a to opis.<br />
Opis má tú veľkú prednosť, že hovoríme<br />
o skutočnosti, ktorú vnímame<br />
svojimi zmyslami, alebo o nejakom<br />
probléme, bez toho, aby sme hodnotili<br />
druhú osobu, či útočili na jej<br />
charakter. Samotný neutrálny opis<br />
situácie často vedie k tomu, že sa dozvieme<br />
viac a situácia sa začne riešiť<br />
bez rozkazov a výčitiek.<br />
Ďalšou cennou zručnosťou, ktorá<br />
nám pomôže vyriešiť mnohé bežné<br />
problémy, je ponuka spoluúčasti na<br />
riešení situácie. Sú to otázky typu<br />
„Čo s tým urobíme?“ (alebo „Čo s tým<br />
urobíš?“), „Čo navrhuješ?“, „Ako to<br />
budeme riešiť?“ a pod. Čiže namiesto<br />
„Koľkokrát som ti hovorila, že si máš<br />
upratať tie topánky!“ veta „Pred dverami<br />
ležia tvoje topánky“. A prípadne<br />
doplniť „Čo s nimi urobíš?“; namiesto<br />
„Zase si nedoniesol domácu úlohu. Dávam<br />
ti za to päťku!“ môžeme zahájiť<br />
komunikáciu slovami „Dvakrát si<br />
nedoniesol domácu úlohu. Ako to budeme<br />
riešiť? Čo navrhuješ?“<br />
V mnohých prípadoch opis nestačí<br />
a je vhodné použiť ďalšie zručnosti:<br />
poskytnúť dôležité informácie, dať<br />
možnosť výberu, oznámiť svoje očakávania,<br />
alebo hovoriť o tom, čo sami<br />
prežívame, prípadne niektoré ďalšie.<br />
Už samotný opis však môže prečistiť<br />
ovzdušie a ovplyvniť celú ďalšiu komunikáciu.<br />
Želajme si, aby sme sa dokázali<br />
správať prirodzene a autenticky,<br />
bez toho, aby sme sami seba potláčali,<br />
a súčasne s rešpektom k nášmu okoliu.<br />
O našich schopnostiach, ktoré<br />
nám v tom môžu pomôcť, budeme<br />
hovoriť nabudúce.<br />
Tatjana a Pavel KOPŘIVOVCI
T É M A<br />
Findhorn<br />
záhrada zázrakov<br />
Predstavte si najprv kamenistú<br />
a piesočnú púšť, popretkávanú<br />
pýrom, potom muža bez záhradníckych<br />
skúseností, ktorému dáte<br />
za úlohu na tomto mieste vytvoriť<br />
výnosné poľnohospodárstvo: výsledok<br />
bude asi veľmi úbohý. A predsa<br />
z jedného presne takéhoto neobyčajného<br />
spojenia vznikla záhrada<br />
Findhorn. Táto história sa začala<br />
v roku 1962, teda pred 43 rokmi,<br />
a medzičasom obletela celý svet.<br />
Dnes o štyri desaťročia neskôr, je<br />
toto miesto v severnom Škótsku<br />
pojmom pre spoluprácu človeka<br />
s prírodnými bytosťami. Stalo sa<br />
cieľom pre nespočetných ľudí hľadajúcich<br />
odpovede, ktoré rozum<br />
a materializmus nedokážu dať.<br />
Reinhard Wurzel navštívil komunitu<br />
Findhorn a predkladá nám jej<br />
príbeh.<br />
Zasnežený novembrový deň v roku<br />
1962 priniesol manželskému páru<br />
Petrovi a Eileen Caddyovcom hlboký<br />
zásah do života: spolu s ich deťmi,<br />
Christoferom, Jonathanom a Davidom,<br />
ako aj so spolupracovníčkou Dorothy<br />
MacLeanovou sa rodina presťahovala<br />
do malého obytného prívesu na kempingové<br />
parkovisko vo Findhorn Bay,<br />
Morayshire v Škótsku. Bola to veľmi<br />
neobyčajná zmena bydliska, pretože<br />
predtým bývali všetci piati vo štvorhviezdičkovom<br />
luxusnom hoteli – Peter<br />
Caddy tam bol úspešným manažérom.<br />
Spôsobilo to vnútorné vedenie,<br />
ktoré jeho žena Eileen veľmi silne prežívala.<br />
Uvedomovala si, že majú začať<br />
nejaký výnimočný projekt a naliehala<br />
na rodinu, aby začali tu na tomto mieste,<br />
v malom obytnom prívese. Na mieste,<br />
ktoré by si človek vybral na bývanie<br />
ako posledné – bol to malý kus krajiny<br />
z troch strán obklopený morom, trvale<br />
vystavený búrkam, na okraji piesočnej<br />
duny. Vegetácia pozostávala hlavne<br />
z pichliačov kručinky pichľavej, ďateliny<br />
kozej a jedného druhu trávy, ktorá s obľubou<br />
rastie v piesku.<br />
A predsa Caddyovci vedeli, že práve tu<br />
sa má niečo vybudovať – a tak podporovaní<br />
spolupracovníčkou Dorothy sa<br />
pustili do práce.<br />
Začali s budovaním malej záhradky.<br />
Na začiatok zriadili na jednej strane<br />
obytného prívesu vypletaný drevený<br />
plot, aby sa chránili pred pieskom. Vo<br />
vnútri ohrady urobili malý záhon na<br />
reďkovku a šalát, ako aj vybetónovanú<br />
štvorcovú plošinu, dvorček, kde sa<br />
mohli nerušene kochať slnkom a tichom<br />
a spoločne jedávať.<br />
Skupinka na začiatku nemala veľa<br />
peňazí – s biednymi ôsmimi librami<br />
podpory v nezamestnanosti, ktoré Peter<br />
11<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
T É M A<br />
Caddy dostával každý týždeň, sa veľmi<br />
veľa podniknúť nedalo. No vďaka vnuknutiam,<br />
šťastným „náhodám“ a pomoci<br />
miestnych usadlíkov z dediny tu boli<br />
vždy poruke materiály, potrebné na výstavbu.<br />
Na začiatku išlo predovšetkým<br />
o kompost, lebo chudobná zem potrebovala<br />
výživné látky. Vyzbrojení vedrami<br />
a lopatami zbierali s dovolením sedliakov<br />
konský hnoj zo susedných polí a prinášali<br />
z pobrežia morskú trávu. Vysoko<br />
sa hodnotil napríklad aj odpad z rašeliny<br />
a zvyšky z jačmeňa z neďalekej pálenice.<br />
Jeden sused im daroval popol proti slimákom<br />
(ktoré by inak požrali všetko<br />
zasadené), vhodný aj ako hnojivo, a noví<br />
findhornskí osadníci spracovávali aj<br />
posekanú trávu z celého okolia. Získali<br />
tiež drevo a drôtené pletivo, potrebné na<br />
nové oplotenie, ktoré malo držať pažravých<br />
králikov v patričnom odstupe.<br />
Záhrada pozvoľne menila svoju podobu.<br />
Už počas prvej výsadbovej sezóny<br />
sa ukázali prekvapujúce výsledky – dopestovali<br />
reďkovky, hlávkový šalát, repu,<br />
paradajky, rozličné druhy zeleniny<br />
a rôzne byliny. Ako to bolo na tomto<br />
Prístavba obytného prívesu chránila<br />
najmä pred vetrom a pieskom<br />
nehostinnom mieste možné, hoci žiaden<br />
z priekopníkov nemal záhradnícke skúsenosti?<br />
Už krátko po začatí záhradníckych<br />
prác získali veľmi zvláštnu pomoc. Bola<br />
to Dorothy, ktorá ako prvá s prekvapením<br />
zistila, že sa môže spojiť s neviditeľ-<br />
12<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
nými prírodnými bytosťami a dostala<br />
od nich praktické rady. (Pod prírodnými<br />
bytosťami – bytostnými – sa tu mienia elfovia,<br />
dévovia a iné bytosti, ktoré pôsobia<br />
ako tvorcovia a udržiavatelia rastlinných<br />
foriem, či správcovia foriem a energií<br />
krajiny.) Bola to rozhodujúca skúsenosť,<br />
ktorá viedla k tomu, že sa všetci členovia<br />
skupiny naučili dôverovať tomuto neobyčajnému<br />
vedeniu. Vždy, keď boli potrebné<br />
odborné pokyny, Dorothy sa pokúsila<br />
nadviazať kontakt s príslušným bytostným.<br />
A hneď aj nasledovala pomoc – napríklad<br />
práve presadený šalát sa začal<br />
vzmáhať a bytostný sa k tomu vyjadril:<br />
„Nemôžeme súhlasiť s presádzaním.<br />
Oslabuje silu rastliny. Pre ľudí je to pohodlné.<br />
Pre nás je to ťažké a oslabuje to<br />
naše energie. Metóda prírody, vytvoriť<br />
obrovské množstvo semien a z nich nechať<br />
prežiť len tie najsilnejšie, zaručuje<br />
rastlinám to najlepšie. Najlepšie by bolo,<br />
keby ľudia siali semená hustejšie ako by<br />
potrebovali a potom vytiahnu tie, na ktorých<br />
je vidieť, že ich životná sila je slabá.<br />
Tak pomáhajú prírode a príroda sa im za<br />
to odmení zdravím.“<br />
Takéto rady, ktoré dostali v súvislosti<br />
so záhradou, okamžite použili a výsledkom<br />
toho boli neobyčajne bohaté úrody.<br />
V roku 1964 sa vo Findhorne pestovalo<br />
už 65 druhov rôznej zeleniny, 21 druhov<br />
ovocia a 42 druhov bylín. Peter Caddy<br />
o tom neskôr napísal: „Ako sa v zemi<br />
Obytný príves z roku 1962, v ktorom sa to všetko začalo<br />
vytvárala životná sila, vzmáhali sa aj<br />
rastliny a stávali sa odolnými proti chorobám<br />
a škodcom. Všetky biologické<br />
pochody v záhrade sa urýchľovali. Bytostní<br />
nám oznámili: „Pôda sa zlepšila<br />
v súvislosti s vyššou životnou silou. Nielenže<br />
vy ste pracovali ako málo ľudí predtým,<br />
ale aj my sme podrobovali pôdu neustálemu<br />
dažďu našich žiarení. Bolo to<br />
spojené úsilie, a preto rastie teraz všetko<br />
rýchlejšie ako normálne.“ *<br />
Na otázky všeobecnej povahy dostávali<br />
úspešní findhornskí záhradníci odpovede<br />
od takzvaného oblastného bytostného.<br />
Ten prišiel ako hovorca sveta<br />
prírodných bytostí. Hovoril napríklad<br />
aj to, že oni všetci pracujú so silami vyžarovaní<br />
– v protiklade k človeku, ktorý<br />
myslí len na chemikálie a stopové prvky.<br />
Najdôležitejší prínos, ktorý môže človek<br />
dať pôde, je jeho dobré cítenie, jeden<br />
môže darovať silu, iný lásku.<br />
Ako nás učili prírodné bytosti, rozhodujúce<br />
v kontakte s prírodou je dôverovať<br />
svojej vlastnej intuícii: „Ak práve<br />
pracuješ a máš zrazu pocit, že by bolo<br />
správne určitú rastlinu zasadiť na určité<br />
miesto, urob tak, i keby sa tým malo zmeniť<br />
celé okolie (…) Ak zasadíš správnu<br />
rastlinu na správne miesto, zrazu uvidíš,<br />
kam patrí ďalšia rastlina (…) Budeš vidieť,<br />
že sa celá záhrada rozvíja, zatiaľ čo<br />
ty pokračuješ v ďalších prácach. Nepotrebuješ<br />
žiaden strnulý plán.“ *
T É M A<br />
O mimoriadnom pôsobení findhornskej<br />
skupiny sa čoskoro hovorilo<br />
široko-ďaleko. Navyše, analýzy, ktoré<br />
urobila „grófska rada pre záhradnú výstavbu“<br />
boli natoľko prekvapujúco vyhodnotené,<br />
že jedna rozhlasová stanica<br />
prosila o dovolenie vysielať program<br />
o metódach výsadby. No vtedy ešte nebola<br />
vhodná doba verejne hovoriť o spojení<br />
s prírodnými bytosťami, a tak sa<br />
neuveriteľné úspechy pripisovali hlavne<br />
intenzívnemu použitiu organických<br />
hnojív a kompostu pri úprave pôdy.<br />
Výsledky, ktoré dosahovala skupina<br />
v škótskom Findhorn Bay, naberali čoraz<br />
neobyčajnejšie rozmery. Napríklad<br />
sa urodili kapustné hlavy s hmotnosťou<br />
19 kíl, jedna biela brokolica dorástla<br />
do takých obrovských rozmerov, že ju<br />
skoro nemohli zdvihnúť – zásobovala<br />
potom rodiny celé týždne. A to všetko<br />
na takej chudobnej pôde, ktorá ešte<br />
pred niekoľkými mesiacmi pozostávala<br />
hlavne zo štrku a piesku.<br />
Prirodzene, pritom vôbec nešlo len<br />
o samotnú kvantitu: Findhornská skupina<br />
si je vedomá, že všetky potraviny<br />
dopestované vo vedomej spolupráci<br />
s prírodnými bytosťami obsahujú vyššiu<br />
„výživnú a vibračnú hodnotu“, ktorá<br />
robí ľudské telo schopnejším prijímať<br />
hodnotné žiarenia zo slnka, vzduchu<br />
a kozmu.<br />
Na jar 1967 prijala Eileen cez svoje<br />
vnútorné vedenie pokyn, že<br />
záhrada má byť zväčšená a usporiadaná<br />
tak, aby vytvárala určité územie<br />
krásy. To si vyžadovalo vysadenie stromov,<br />
kríkov a kvetov. Pre svoj zámer sa<br />
im podarilo získať ďalšiu pôdu. A hoci<br />
sa chudobná pôda zdala pre pestovanie<br />
takého množstva rastlín celkom<br />
nevhodná, došlo vedomým spolupôsobením<br />
s prírodnými bytosťami k ďalším<br />
neobyčajným výsledkom: Novozasadený<br />
orechový strom dosiahol aj napriek<br />
najnevhodnejším okolnostiam čoskoro<br />
značnú výšku a kvety, ktoré boli zasadené<br />
do čistého piesku, udivujúco rástli<br />
a žiarili obrovskými kvetmi nádherných<br />
farieb.<br />
Návštevníkov privádzala findhornská<br />
záhrada do stále väčšieho údivu. S ohľadom<br />
na chudobnú pôdu a drsnú severskú<br />
klímu bolo nemožné nájsť vysvetlenie<br />
pre mohutný rozkvet celého územia.<br />
Ešte nikdy predtým nikto niečo také<br />
nevidel!<br />
Findhornská skupina spoznala, že<br />
harmonická spolupráca s prírodnými<br />
bytosťami spočíva vo vzájomnosti. Človeku<br />
nestačí len veriť, že existujú, alebo<br />
ich prosiť o pomoc. Musí ich rešpektovať<br />
aj v spoločnej práci – tak ako rešpektuje<br />
priateľov – a bezpodmienečne zabrániť<br />
všetkému, čo by ich mohlo zraniť. Existujú<br />
určité praktiky, ktoré sa vykonávajú<br />
v mnohých záhradách, hoci zabraňujú<br />
úspešnej spolupráci s neviditeľnými pomocníkmi:<br />
napríklad je to rezanie kríkov<br />
a porastov počas kvitnutia.<br />
Do Veľkej noci 1968 zriadili osadníci<br />
tri bungalovy z cédrového dreva a k záhrade<br />
pripojili ďalšie veľké územie. Vybudovali<br />
sa cesty a vysadilo takmer 600<br />
bukov, aby sa areál uzatvoril. No tieto<br />
Rodina, ktorá založila Findhorn<br />
stromy prišli z teplej klímy južného pobrežia<br />
a tu museli byť vysadené do extrémne<br />
piesčitej pôdy a okrem toho boli<br />
vystavené silnému studenému severozápadnému<br />
vetru. Prírodné bytosti však<br />
Prvé drevené domčeky vo<br />
findhornskej záhrade<br />
cielene pomáhali prekonať tieto ťažkosti.<br />
Posolstvo oblastného bytostného,<br />
ktoré prijala Dorothy, vtedy znelo:<br />
„Uzatvoríme všetky tieto nové stromy<br />
a kríky do hradby pozostávajúcej z prúdov<br />
žiarenia, pretože veľmi potrebujú<br />
posilnenie a musia ostať nepretržite<br />
ponorené do životodárnych prúdení.<br />
Každý z nich musí byť tak dlho podporovaný,<br />
až kým sa život v nich nezjednotí<br />
so životnými prúdmi. Môžem jednu časť<br />
zo seba nechať nepretržite v službe pre<br />
túto hradbu, zatiaľ čo ja budem činný<br />
niekde inde. Moje vedomie je v určitom<br />
zmysle rozšírenejšie ako vaše. Človek<br />
pracuje obyčajne ako reflektor, pričom<br />
zameriava svoju pozornosť od jednej<br />
veci k druhej. My sme obsiahlejší, nie<br />
takí koncentrovaní, pričom si stále uvedomujeme,<br />
čo nám bolo zverené bez<br />
toho, aby sme sa museli ohliadať a sledovať,<br />
ako ďaleko vec pokročila. (…)<br />
Neskúmame oblohu, aby sme dostali<br />
odpoveď na otázky života. Stojíme vedome<br />
v pláne vecí, vieme, čo máme robiť<br />
a činíme to. Vy nás nemôžete oddeliť od<br />
rozsahu našich činností. My sme tieto<br />
činnosti, my sme všetok ten energiou<br />
naplnený život. On je náš dych, ktorý<br />
ide a prichádza, naše ruky a nohy. No<br />
predsa sme v rovnakom čase úplne slobodní,<br />
slobodní, aby sme boli radosťou,<br />
farbami, životom. Vždy stále slobodní,<br />
aby sme mohli vzdávať chválu, že sme<br />
súčasťou ešte väčšieho života, ešte väč-<br />
13<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
T É M A<br />
Dnešný Findhorn (vľavo) má značnú rozlohu, nachádza<br />
sa tu okrem iného aj najväčšie anglické kníhkupectvo<br />
s ezoterickou literatúrou,<br />
koncertná sála,<br />
remeselné dielne atď. Ale<br />
nájdete tu aj niekoľko<br />
„divokých“ romantických<br />
záhrad (hore) a veľa zvedavých<br />
návštevníkov…<br />
šieho dychu, ešte väčšieho náručia toho<br />
jediného Pána všetkého života, toho,<br />
ktorý nemá formu, ale nám vedome<br />
dáva život. Život, ktorý dáva On, ten je<br />
zdrojom všetkého bytia a my sa z toho<br />
tešíme a cítime sa ako malá, nepatrná<br />
časť jeho vyžarovania. Dajte preto<br />
hradbe z bukov všetku vašu ochrannú<br />
lásku a ďakujme spoločne Bohu za jeho<br />
pomoc.“<br />
Takto rástol „Findhornský ostrov“<br />
a priťahoval ľudí z celého sveta do<br />
tejto pobrežnej oblasti. A zatiaľ čo sa<br />
záhrada neustále rozširovala, prišiel<br />
aj čas otvorene hovoriť o neobyčajných<br />
kontaktoch s prírodnými bytosťami.<br />
Pretože úspech projektu sa<br />
dal pripísať len získanému poznaniu<br />
z tohto spojenia, a nie zo skúseností<br />
nejakého záhradníka. (Jeden z projektov<br />
Findhornskej nadácie bol ocenený<br />
OSN za príspevok k ochrane životného<br />
prostredia.) Prvé publikované vydanie<br />
knihy „Findhornská záhrada“ („The<br />
Findhorn Garden“ ) bolo vytlačené<br />
na ručne poháňanej tlačiarni. Predhovor<br />
k nej napísal Sir George Trevelyan,<br />
ktorý bol známy ako iniciátor vzdelávacieho<br />
hnutia pre dospelých v Ang-<br />
14<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
licku. Medzi iným tam bolo uvedené:<br />
„Mala by sa vážne preskúmať možnosť<br />
spolupráce s bytostnými. Prišiel čas,<br />
keď sa o tom dá otvorenejšie hovoriť.<br />
Ten fenomén, že to dokázala skupinka<br />
laikov, vyžaduje našu pozornosť. Veľa<br />
ľudí je teraz pripravených tomu porozumieť<br />
a vzhľadom na súčasnú situáciu<br />
vo svete môže byť veľmi dôležité,<br />
aby to dosť ľudí pochopilo a podľa toho<br />
konalo.“<br />
Findhorn sa stal čoskoro svetoznámy<br />
ako jedinečný záhradný komplex.<br />
V 70-tych a 80-tych rokoch sa vytvorilo<br />
všeobecne prospešné spoločenstvo,<br />
ktoré má už viac než 300 členov. Dnes<br />
Findhornská nadácia vlastní hotel<br />
Clunny Hill, slúžiaci pre návštevníkov<br />
(4500 ročne), bolo vybudované parkovisko<br />
pre obytné prívesy, ekologická<br />
dedina, rozšírená farma, prednášková<br />
sála vrátane nahrávacieho štúdia, teda<br />
celé pričlenené sídlisko, v ktorom malo<br />
byť na báze samozásobovania oživené<br />
zmýšľanie sledujúce tvorivú, humánnu<br />
víziu.<br />
Avšak dnes sídlisko ukazuje svoje<br />
dve tváre: Budovy a cesty sú cituplne<br />
začlenené do prirodzene divokej záhrady<br />
rastlinného sveta mnohorakých<br />
druhov. Nespočetné stromy a kroviny<br />
rastú na k pobrežiu orientovaných úbočiach<br />
vetrom ovievaných dún. Ešte sa<br />
tam nachádza starý karavan a aj Eileen<br />
žije vo svojom domčeku.<br />
No druhá tvár Findhornu je poznačená<br />
návštevníkmi a obyvateľmi, ktorí<br />
svojím moderným mysticko-ezoterickým<br />
myšlienkovým svetom vtlačili<br />
mnohému svoju pečať. Im však, žiaľ,<br />
ako sa zdá, chýba prosté, oddané a jednoduché<br />
vyciťovanie vyššieho.<br />
V dvojici sme chodili po cestách „na<br />
mieste, kde bytostní položili základný<br />
kameň“ 40 rokov po tom, ako sa<br />
Caddyovci vzdali luxusu v prospech<br />
života v obytnom prívese. V tomto<br />
aprílovom ráne sme však so smútkom<br />
vytušili, že tam dnes vládne iný „duch“<br />
ako vtedy a že tie bytosti, ktorých pôsobením<br />
sa vytvoril zázrak prírody, už<br />
tam vôbec nie sú také všadeprítomné<br />
ako kedysi.<br />
Reinhard WURZEL<br />
* Citované z: Findhornské spoločenstvo:<br />
„Findhornská záhrada“, Frank Schickler Verlag, Berlin,<br />
1981 (originálny titul: „The Findhorn Garden“,<br />
Harper & Row Publishers, New York, 1975).
V Ý S K U M<br />
?ENERGIA BEZ<br />
MATERIÁLNYCH<br />
ZDROJOV<br />
Všetko, čo sa v materiálnom<br />
svete pohybuje alebo mení,<br />
potrebuje energiu. Preto je dnes<br />
spotreba energie obrovská. Z veľkej<br />
časti ju pokrýva kúrenie a tepelne<br />
energetické stroje. Atómová<br />
energia hrá v celosvetovom<br />
meradle momentálne len podradnú<br />
úlohu, hoci na jej podporu<br />
a boj proti nej sa vynakladá veľa<br />
prostriedkov. My ľudia ako obyvatelia<br />
zeme sme v pomerne krátkej<br />
dobe stihli spáliť značnú časť fosílnych<br />
zdrojov energie – uhlie, ropu<br />
a plyn, a všetkým je jasné, že tieto<br />
zásoby budú stačiť už len obmedzený<br />
čas. Okrem toho zvyšky spaľovania<br />
stále viac zaťažujú atmosféru<br />
a hrozí posun prirodzenej<br />
rovnováhy, takže nami spôsobená<br />
klimatická katastrofa už nie je<br />
len možná, ale aj pravdepodobná.<br />
Takisto rádioaktívny odpad atómových<br />
elektrární predstavuje<br />
dosiaľ nevyriešený problém.<br />
Už celé desaťročia sa hovorí o tom,<br />
že sa raz podarí uvoľniť energiu<br />
i bez použitia materiálnych zdrojov.<br />
Stále sa aj objavujú ľudia s návrhmi<br />
riešenia tohto problému. Sú<br />
však spravidla nevyhovujúce a autori<br />
často nie sú schopní ich vecne<br />
posúdiť. V nemálo prípadoch však<br />
došlo aj k vedomému klamaniu,<br />
lebo „vynálezci“ sa cítili zaviazaní<br />
svojim sponzorom, ktorí ich k podvodu<br />
viedli a ktorí nevedomky tiež<br />
často podľahli sebaklamu. Lebo<br />
my všetci máme sklony vidieť to,<br />
čo vidieť chceme.<br />
Ja sám rozmýšľam už od svojej<br />
mladosti o tom, že sa raz podarí<br />
prekonať doterajší spôsob získavania<br />
energie. Po prvé ma vždy<br />
fascinovalo, kde berú živočíchy,<br />
napríklad lietajúci hmyz, energiu<br />
potrebnú pre život. A potom<br />
som sa dozvedel aj o tom, že ľudia<br />
vo výnimočných situáciách<br />
dostali prístup k energiám, ktoré<br />
sú mimo oblasti všetkého, čo je<br />
možné vysvetliť bežnou látkovou<br />
premenou.<br />
Redaktor časopisu Svet Grálu<br />
Dr. Ing. Gerd Harms sa zamýšľa nad<br />
revolučnými spôsobmi získavania energie<br />
?ENERGIA z ničoho?<br />
Človek tejto zeme sa vždy pokúšal<br />
vyhnúť sa práci, bez ktorej<br />
by však nemohol dosiahnuť<br />
svoje ciele. S vynálezmi strojov<br />
zmizlo otroctvo a sú ľudia,<br />
ktorí tvrdia, že jedno by<br />
nebolo možné bez druhého.<br />
Ale stále platí, že nás silné<br />
podnety poháňajú k pozemskej<br />
činnosti. Cieľom je život v blahobyte,<br />
pričom sa však snažíme, pokiaľ<br />
je to možné, eliminovať vlastnú<br />
námahu. Na tomto poli nám moderná<br />
technika poskytuje nespočetné prostriedky: na pohodlný pohyb dopredu,<br />
na práce v dome a domácnosti, v priemyselnej výrobe a stále<br />
viac aj na uľahčenie namáhavej mozgovej činnosti.<br />
NEOBYČAJNÉ MENIČE<br />
ENERGIE<br />
Väčšina dosiaľ známych návrhov<br />
strojov, ktoré sa mali pohybovať<br />
samé od seba bez použitia<br />
„pohonných hmôt“ alebo iných<br />
zdrojov energie, boli viac či menej<br />
neobvyklé meniče energie. Ľudia si<br />
od nich sľubovali, že pri premene<br />
energie dôjde aj nejakým spôsobom<br />
k jej nárastu. Nemecký patentový<br />
úrad je napríklad stále konfrontovaný<br />
s návrhmi na takzvané „perpetuum<br />
mobile“, preto rozhodol, že<br />
také prihlášky patentov sa zásadne<br />
vôbec nebudú skúmať. Jeden z odborníkov,<br />
ktorí patentové prihlášky<br />
skúmajú, mi však povedal, že<br />
nemecký patentový úrad by musel<br />
udeliť patent na zariadenie, ak<br />
by jeho vynálezca mohol dokázať<br />
15<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
V Ý S K U M<br />
funkčnosť tohto zariadenia vhodným<br />
modelom.<br />
Zatiaľ čo píšem tieto riadky, môj<br />
pohľad upútava rádiometer umiestnený<br />
v mojej knižnici. Je to krídlové<br />
koleso v sklenenej banke, ktoré<br />
Najznámejšou formou alternatívnej energie je stále<br />
slnečná energia<br />
sa pri pôsobení denného svetla nepretržite<br />
otáča. Krídlové koleso má<br />
začiernené a svetlé plochy. Začiernené<br />
plochy pohlcujú svetlo a premieňajú<br />
ho na teplo, zatiaľ čo svetlé<br />
plochy svetlo odrážajú. V spojení<br />
s plynovým rezíduom v sklenenej<br />
banke spôsobujú zahriate plochy<br />
prúdenie plynu, ktoré uvádza krídlové<br />
koleso do pohybu. Keby som<br />
mohol toto krídlové koleso umiestniť<br />
vo vesmíre tak, že by bolo neprestajne<br />
vystavené slnku, nemal<br />
by som potom perpetuum mobile,<br />
čiže stroj, ktorý, ako už napovedá<br />
jeho označenie, sa ustavične pohybuje?<br />
Je dôležité myslieť pritom na<br />
zákon zachovania energie, s ktorým<br />
sa perpetuum mobile neustále<br />
dáva do súvislosti?<br />
Zákon zachovania energie patrí<br />
k základným pilierom dnešných<br />
16<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
prírodných vied a techniky. Hovorí,<br />
že v uzavretom systéme zostáva<br />
suma všetkých energií nezmenená.<br />
Jednoducho povedané: z „ničoho“<br />
nemôže vzniknúť „niečo“, a tam,<br />
kde „niečo“ existuje, nemôže toto<br />
„niečo“ bez stopy zmiznúť.<br />
Na tom stavia celá<br />
naša technika a tento<br />
základný zákon je natoľko<br />
pevnou súčasťou<br />
nášho myslenia, že nás<br />
môžu najvyššou mierou<br />
zmiasť napríklad<br />
fenomény zjavenia duchov.<br />
Zákon zachovania<br />
energie však nemožno<br />
odvodiť z iných nepochybností<br />
či zákonov,<br />
on iba vyjadruje<br />
všeobecnú skúsenosť.<br />
Akonáhle o tom ale<br />
človek začne vážne<br />
premýšľať a do svojich<br />
úvah zahrnie aj<br />
niektoré výsledky<br />
dnešného skúmania<br />
prírody, môžu celkom istotne vyvstať<br />
pochybnosti o všeobecnej<br />
platnosti tohto zákona.<br />
O VNIKNUTÍ DO<br />
UZAVRETÝCH<br />
SYSTÉMOV<br />
Predpokladom použitia zákona<br />
zachovania energie je uzavretý<br />
systém. Také uzavreté systémy<br />
sú však len pomocnou predstavou<br />
pre ľudské myslenie, v skutočnosti<br />
vôbec neexistujú, lebo všetky dané<br />
skutočnosti majú viac či menej<br />
vzťah k iným skutočnostiam, alebo<br />
sú otvorené ich pôsobeniu.<br />
Na objasnenie si predstavme<br />
ohraničený priestor vo vesmíre medzi<br />
nebeskými telesami. Má predstavovať<br />
uzavretý systém, ktorého<br />
hraničné plochy môžeme ustavične<br />
kontrolovať. Zvláštnou technikou<br />
sa nám (teoreticky) môže podariť<br />
zbaviť tento ohraničený priestor<br />
akejkoľvek hmoty a vylúčiť akékoľvek<br />
žiarenie. Ak teraz vo vnútri<br />
tohto priestoru zistíme existenciu<br />
energie, potom podľa zákona zachovania<br />
energie musela táto energia<br />
preniknúť do priestoru hraničnými<br />
plochami a musela byť pri tom<br />
pozorovateľná. Teraz nasmeruje<br />
zručný fyzik dva od seba vzdialené<br />
mikrovlnné žiariče rovnakej frekvencie<br />
na hranice priestoru a postará<br />
sa o to, aby sa tieto mikrovlny<br />
na hraniciach priestoru interferenciou<br />
(protifázovými kmitmi) práve<br />
vzájomne eliminovali. Po preniknutí<br />
hranicou sa lúče však znovu od<br />
seba oddelia a vo vnútri priestoru<br />
sú zistiteľné ako tok energie. Máme<br />
tak priestor, v ktorom sa vyskytuje<br />
energia bez toho, aby bola zistiteľná<br />
na hranici priestoru. Zákon zachovania<br />
energie je možné takto spochybniť.<br />
Na porovnanie myslime na národ,<br />
ktorý sa chce hranicou oddeliť<br />
od ostatných národov a hranice<br />
si ostro stráži, takže nimi nemôže<br />
nikto preniknúť dovnútra. Tieto<br />
uzavreté hranice sú však účinné len<br />
proti vonkajším votrelcom, nemôžu<br />
však zabrániť vniknutiu „vnútorných<br />
votrelcov“ narodením. Tí sa<br />
tam dostanú existenčnou úrovňou<br />
vyššieho poriadku, ktorú nemožno<br />
zabezpečiť vonkajšími hranicami.<br />
A to isté platí, prirodzene, aj pre<br />
štát, ktorý svojich ľudí zatvára do<br />
príslušných hraníc. Proti zmiznutiu<br />
občanov smrťou rovnako nemôže<br />
nič urobiť.<br />
Aj vo fyzike častíc už existujú<br />
pozorovania, ktoré ukazujú, že zo<br />
zdanlivého ničoho sa spontánne<br />
objavujú častice hmoty a práve<br />
tak môžu zasa zmiznúť. A pretože
V Ý S K U M<br />
človek dnes vidí v hmote niečo<br />
ako „zamrznutú“ alebo „zhustenú“<br />
energiu, je jasné, že zákon zachovania<br />
energie nemôže mať neobmedzenú<br />
platnosť.<br />
Preto sa už dnes ani nespochybňuje,<br />
že v mikrooblasti, teda v oblasti<br />
najmenších častíc alebo kvánt,<br />
dochádza neprestajne k (dočasnému)<br />
porušovaniu zákona zachovania<br />
energie. Väčšina ľudí si však<br />
nedokáže predstaviť, že to tak môže<br />
byť aj v oblasti tých dimenzií, ktoré<br />
sú určujúce pre našu techniku. Jednoducho<br />
chýbajú zodpovedajúce<br />
skutočnosti.<br />
„ÉTER“ A KVANTOVÁ<br />
MECHANIKA<br />
Hovoril som o niečom, čo<br />
nazývame „zdanlivé nič“.<br />
Nič je však iba myšlienková predstava<br />
ľudského rozumu fixovaného<br />
na hmotu. Hovorí sa tiež o vákuu<br />
alebo o prázdnom priestore a človek<br />
si pritom predstavuje, že tento<br />
priestor je zbavený akéhokoľvek<br />
druhu hmoty, rovnako ako si to človek<br />
myslí o priestore medzi hviezdnymi<br />
telesami alebo o priestore<br />
medzi jadrom atómu a jeho elektrónovým<br />
obalom. Keďže tento zdanlivo<br />
prázdny priestor je napríklad<br />
schopný viesť svetelné lúče, myslelo<br />
sa najskôr na médium, ktoré tento<br />
priestor, trebárs formou riedkeho<br />
plynu, vypĺňa a môže sprostredkovať<br />
procesy žiarenia a vlnenia.<br />
Toto médium dostalo názov éter<br />
– tak isto ako kvapalina, ktorá sa<br />
tak ľahko vyparuje. Že na vedenie<br />
vĺn je potrebný nosič, nám ukazuje<br />
príklad zvuku, ktorý sa nemôže vo<br />
vzduchoprázdnom priestore šíriť.<br />
Keď sa však nepodarilo nájsť dôkazy<br />
existencie takého éteru, prestal<br />
sa človek touto myšlienkou<br />
zaoberať a presadila sa teória relativity.<br />
Nie je však zaručené, že bude<br />
mať dlhé trvanie, pretože existovali<br />
a aj dnes existujú jej seriózni kritici<br />
s dobrými argumentmi. To isté<br />
platí vo vzťahu k éteru: dnes je viac<br />
než inokedy pochybná oprávnenosť<br />
nazerania na prázdny priestor<br />
ako na „nič“. K tomu sa pripájajú<br />
mnohé mätúce tvrdenia a pozorovania<br />
v rámci kvantovej teórie, začínajúce<br />
jednoduchým zistením, že<br />
napríklad svetlo sa raz ukazuje ako<br />
dej vlnenia s interferenčnými javmi,<br />
zatiaľ čo inokedy je vysvetliteľné<br />
skôr ako prúd častíc, ktorý vyvoláva<br />
elektrický prúd v solárnom<br />
článku. V kvantovej teórii existuje<br />
aj takzvaný vzťah neurčitosti (definovaný<br />
Wernerom Heisenbergom<br />
v roku 1926). Uvádza, že z jednej<br />
častice, napríklad elektrónu, nie je<br />
možné súčasne presne určiť miesto<br />
a rýchlosť alebo impulz. To dodáva<br />
fyzike v mikrooblasti istú neurčitosť,<br />
ktorá je z hľadiska svetonázoru<br />
buď vítaná alebo braná na<br />
vedomie s nechuťou. Albert Einstein<br />
sa napríklad nemohol zmieriť<br />
s myšlienkou na neurčitosti alebo<br />
javy náhody v prírodných dejoch.<br />
Od neho pochádza výrok „Boh nehrá<br />
v kocky“.<br />
So všetkými danými<br />
skutočnosťami<br />
z oblasti „malých<br />
vecí“ sa stal v každom<br />
prípade poznateľným<br />
svet, na ktorý<br />
sa nedajú presne aplikovať<br />
tie modelové predstavy<br />
takzvanej „klasickej<br />
fyziky“, ku ktorým nás priviedli<br />
skúsenosti sprostredkované našimi<br />
zmyslami. Väčšine dnešných<br />
fyzikov to jednoducho stačí; avšak<br />
existujú aj iní, ktorí vyžadujú názorné<br />
nové výkladové modely (David<br />
Buhm, 1952).<br />
Taký model vychádza z toho, že<br />
všetky častice alebo kvantá vykonávajú<br />
popri svojom hlavnom pohybe<br />
ešte nejaký druh nepravidelného<br />
(štatisticky kolísavého) kmitavého<br />
pohybu. Hovorí sa pritom o „kvantových<br />
fluktuáciách“ alebo o „fluktujúcom<br />
vákuu“, v ktorom sú častice<br />
uložené a ktorý tento kmitavý<br />
pohyb spôsobuje. Tým by sme sa<br />
opäť dostali k éteru, ktorý však<br />
nemá vlastnosti, ktoré sme predtým<br />
predpokladali, a nenachádza<br />
sa v pokojovom stave, ale pohybuje<br />
sa nepravidelným vlnením, porovnateľným<br />
približne s vodnou<br />
hladinou pri búrke. Elementárne<br />
častice sú ako lode na rozbúrenom<br />
mori: ich kurz je síce možné zistiť<br />
a opísať, ale ich okamžitá presná<br />
poloha je neurčitá, pretože lode sú<br />
podrobené nepredvídateľnému vlnovému<br />
pohybu. Obrátene zasa nie<br />
je možné z ich presnej momentálnej<br />
polohy stanoviť ich presný kurz<br />
alebo impulz.<br />
Aby sme zostali pri tomto obraze:<br />
existujú aj ponorky, ktoré na<br />
jednom mieste zmiznú z povrchu<br />
a na inom sa opäť vynoria. Myslí sa<br />
tým kvantovomechanický tunelový<br />
efekt, podľa ktorého môže napríklad<br />
elektrón „podtunelovať“ bariéru<br />
z izolačnej látky. Na jednej<br />
strane zmizne a znovu<br />
sa vynorí na druhej strane.<br />
Tento efekt sa dnes využíva<br />
v rýchlych<br />
e l e k t r o n i c -<br />
kých zariadeniach<br />
(tunelová<br />
dióda).<br />
Medzitým sa<br />
zistilo, že toto<br />
podtunelovanie<br />
sa môže diať rýchlosťou<br />
väčšou ako je<br />
rýchlosť svetla (tým sa spochybňuje<br />
Einsteinovo tvrdenie o neprekonateľnosti<br />
rýchlosti svetla). Aj vo<br />
viditeľnej hmote môže dôjsť k porovnateľným<br />
procesom, ktoré však<br />
17<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
V Ý S K U M<br />
zatiaľ pozorovalo len niekoľko ľudí<br />
pri určitých experimentoch alebo<br />
ktoré boli opísané v literatúre<br />
science-fiction. Máme na mysli dematerializáciu<br />
a rematerializáciu<br />
konkrétnych predmetov.<br />
Vo vlnovom pohybe morí je<br />
skryté množstvo energie vo forme<br />
pohybovej energie vodnej hladiny.<br />
Túto energiu možno technicky využiť,<br />
aj keď sa to dnes vlastne nerobí,<br />
pretože je to nákladné. A práve tak<br />
sa premýšľa o technickom využití<br />
kvantových fluktuácií…<br />
ENERGIA VÁKUA<br />
Podľa holandského fyzika<br />
H. C. Casimira je nazvaný<br />
efekt, ktorý vzniká, keď k sebe<br />
neprestajne približujeme dve paralelné<br />
dosky. Na tieto dosky pôsobia<br />
rovnomerne zo všetkých strán<br />
kvantové fluktuácie vákua. S tým<br />
spojený tlak je za normálnych podmienok<br />
tak málo pozorovateľný,<br />
ako málo vnímame tlak vzduchu,<br />
ktorý na nás pôsobí rovnomerne zo<br />
všetkých strán. Kvantové fluktuácie<br />
si môžeme predstaviť ako zmes<br />
kmitania v najrôznejších frekvenciách<br />
(kmitočtoch), práve tak, ako sa<br />
nachádzajú v kmitaní plynné molekuly<br />
vzduchu. S tým rozdielom, že<br />
pohyb molekúl je prejavom<br />
teploty hmoty, avšak<br />
kvantové fluktuácie<br />
sú výrazom<br />
takzvanej energie<br />
nulového<br />
bodu<br />
prázdneho<br />
priestoru,<br />
a teda nie prejavom<br />
tepla.<br />
Ak sa už spomenuté<br />
dosky k sebe<br />
stále<br />
približujú,<br />
vytvárajú sa medzi<br />
nimi takzvané stojaté<br />
18<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
vlny a tieto vlny potom už nevytvárajú<br />
nijaké tlakové účinky na dosky.<br />
Medzi doskami tak dochádza k zníženiu<br />
tlaku, zatiaľ čo tlak zvonka<br />
zostáva nezmenený. Tento dej bolo<br />
možné zmerať a tak ukázať, že aj<br />
v priestore „bez žiarenia“ pri teplote<br />
nula dochádza medzi doskami<br />
k takým silám. Tieto sily sú tým<br />
väčšie, čím menšia je vzdialenosť<br />
medzi doskami, pretože potom sú<br />
účinné stále vyššie frekvencie. Kto<br />
raz skúsil položiť na seba dve rovné<br />
sklenené dosky a potom ich chcel<br />
od seba oddeliť, ten také sily pozná,<br />
ibaže v inom meradle a s pôvodcom<br />
deja vzduchom, pretože na pohľad<br />
a na dotyk hladká sklenená doska<br />
nie je v mikrooblasti v žiadnom<br />
prípade hladká, ale veľmi drsná.<br />
Casimirov efekt je teda odkazom<br />
na kvantové fluktuácie. Na základe<br />
týchto pozorovaní a teórií sa urobil<br />
odhad obsahu energie prázdneho<br />
priestoru či vákua či zdanlivého nič<br />
a dospelo sa k neslýchane vysokým<br />
hodnotám. (obrazne vyjadrené, je<br />
to podobný predpoklad, ako že<br />
objem jednej čajovej šálky má postačiť<br />
na vyparenie všetkých svetových<br />
morí). Veľkosť tejto energie<br />
závisí od toho, do akej frekvencie je<br />
mysliteľné využitie. Hustota energie<br />
(množstvo energie v objemovej<br />
jednotke) stúpa, ako ukazujú<br />
výpočty, s treťou mocninou<br />
frekvencie, to<br />
znamená, že dvojnásobok<br />
použitej<br />
frekvencie vedie<br />
k osemnásobnej<br />
hustote energie.<br />
Harald Puthoff<br />
(USA) je jedným<br />
z fyzikov, ktorí<br />
tieto súvislosti skúmajú<br />
teoreticky i experimentálne.<br />
Napísal<br />
mi, že teoretická stránka<br />
prác pokračuje dobre, s experimentálnymi<br />
dôkazmi je to však zložitejšie.<br />
Tieto nové teórie sa pokúšajú<br />
opísať a vysvetliť aj fenomém zotrvačnosti<br />
hmoty a gravitácie ako pôsobení<br />
poľa nulového bodu vákua.<br />
Zotrvačnosť hmoty sa prejaví, akonáhle<br />
chceme zvýšiť alebo znížiť<br />
rýchlosť hmotného telesa. To nejde<br />
bez určitej dávky energie. Teórie<br />
ukazujú, že k interakcii s éterom<br />
alebo vákuovým poľom dochádza<br />
len pri zmenách rýchlosti, zatiaľ čo<br />
nezmenené rýchlosti k takým interakciám<br />
nevedú. Tým sa možno<br />
otvoril prístup k pochopeniu dosiaľ<br />
záhadných prírodných javov.<br />
Zotrvačnosť hmoty hrá napríklad<br />
rozhodujúcu úlohu pri tvorbe vírov<br />
v kvapalinách a plynoch. Vodné<br />
víry a veterné smršte so svojou intenzitou<br />
dávali ustavične podnet<br />
k domnienkam, že pri nich dochádza<br />
k dosiaľ neobjasnenému nárastu<br />
energie. Možno nám tieto novodobé<br />
teórie o pozadí zotrvačnosti<br />
hmoty čoskoro ponúknu možnosť<br />
pokročiť v týchto otázkach ďalej.<br />
POKUSY O VYUŽITIE<br />
ENERGIE VÁKUA<br />
Pri chemickej energii ide o väzobnú<br />
energiu atómov a molekúl,<br />
ktorá sa pri spaľovaní uvoľní<br />
a pohybom molekúl je odovzdávaná<br />
ďalej. Pri atómovej alebo jadrovej<br />
energii ide o väzobnú energiu<br />
elementárnych častíc, ktorá sa pri<br />
štiepení jadra alebo jadrovej fúzii<br />
uvoľní a pohybom elementárnych<br />
častíc je odovzdávaná ďalej. Pri<br />
energii vákua alebo priestorovej<br />
energii ide o pohybovú energiu<br />
prázdneho priestoru, čiže toho<br />
priestoru, ktorý predchádza elementárnym<br />
časticiam ako stavebným<br />
kameňom materiálneho<br />
sveta.
V Ý S K U M<br />
V myšlienkach si môžeme predstaviť<br />
usporiadania, ktorými by<br />
sa táto energia mohla previesť do<br />
dnešnej fyzikálnej skutočnosti.<br />
Aby sme to opäť podobenstvom<br />
ozrejmili pre oblasť hrubej matérie,<br />
pripomeňme si „Maxwellovho<br />
démona“: plyn, ktorý má určitú<br />
teplotu, pozostáva v skutočnosti<br />
zo zmesi molekúl plynu rôznych<br />
teplôt, a naše teplomery merajú len<br />
priemernú hodnotu. Anglický fyzik<br />
Maxwell si predstavil niečo na spôsob<br />
„ducha“ alebo „démona“, ktorý<br />
je schopný tieto molekuly plynu roztriediť<br />
podľa ich pohybovej intenzity<br />
alebo teploty. Jeden môj známy<br />
napríklad vyvinul a prihlásil ako<br />
patent spôsob, podľa ktorého sa tepelná<br />
energia pomocou elektrochemickej<br />
bunky bezprostredne prevedie<br />
na elektrickú energiu. Pritom<br />
sa zníži teplota okolia a na rozdiel<br />
od známych tepelne energetických<br />
strojov nie je potrebný žiadny odvod<br />
tepla chladným miestom. Tento<br />
spôsob borí hranice súčasnej teórie<br />
tepla (termodynamiky). Je však<br />
šanca dosiahnuť porovnateľné výsledky<br />
v omnoho jemnejšej oblasti<br />
kvantových fluktuácií vákua?<br />
Zdá sa, že určité pozorovania<br />
tu ukazujú cestu. Ak vystavíme<br />
vodu pôsobeniu silného akustického<br />
poľa, začne žiariť (zvuková<br />
luminiscencia alebo zvukovo indukovaný<br />
jav žiarenia). Pohľadom<br />
z mikroskopického hľadiska pozorujeme<br />
jednotlivé záblesky, ktoré<br />
vychádzajú z nepatrných bubliniek<br />
vo vode. V týchto bublinkách<br />
panuje vysoká teplota, pre ktorú<br />
zatiaľ neexistuje nijaké všeobecne<br />
prijateľné vysvetlenie. Vyzerá to,<br />
akoby sa vplyvom akustického<br />
poľa vytvárali duté priestory takých<br />
malých rozmerov, že tu môže<br />
účinkovať Casimirov efekt. V USA<br />
bol vyvinutý tepelný prístroj, ktorý<br />
zohrieva vodu tak, že systémom<br />
vhodne formovaných miešacích<br />
telies privádza vodu k silnému pohybu<br />
a tvorbe vírov, čím by mohol<br />
vzniknúť efekt ako v akustickom<br />
poli. Energetický stupeň účinnosti<br />
tohto tepelného prístroja je údajne<br />
vyšší ako sto percent, čo ukazuje na<br />
to, že sem priteká dodatočná energia<br />
z vákua. Podobné hlásenia prichádzajú<br />
aj z Ruska.<br />
V tejto súvislosti je treba spomenúť<br />
aj iný jav, takzvanú kavitáciu.<br />
Na hranách turbín alebo lodných<br />
skrutiek dochádza k veľmi nežiaducim<br />
materiálovým stratám.<br />
To platí aj pre vysielač ultrazvuku<br />
v kvapalinách. Dosiaľ sa robili pokusy<br />
vysvetliť to konštatovaním, že<br />
pohybom vody vznikajú miestne<br />
ohraničené vákuové zóny, v ktorých<br />
sa kov vyparuje. Ale kov často obklopuje<br />
vákuové priestory bez toho,<br />
aby sa vyparoval. Okrem toho je vo<br />
vode aj dobre chladený. Omnoho<br />
rozumnejšie sa mi zdá vysvetlenie,<br />
ktoré som opísal v sonoluminiscencii:<br />
v malých, krátkodobo existujúcich<br />
dutých priestoroch účinkuje<br />
energia vákua dávajúca v úzko<br />
obmedzenom priestore vzniknúť<br />
teplotám, pri ktorých sa materiál<br />
vyparuje.<br />
Iné usporiadanie využíva tzv. elektrónový<br />
klaster, to sú zhluky (cluster)<br />
elektrónov, ktoré sa pohybujú<br />
v elektrickom poli. Zdá sa, že aj na<br />
elektrónový klaster pôsobí energia<br />
vákua tak, že sa energetický obsah<br />
týchto „balíkov elektrónov“ zvyšuje,<br />
takže opúšťajú usporiadanie s vyššou<br />
energiou, než by sa dalo čakať<br />
podľa doterajšej fyziky. Nárast energie<br />
pritom nepochádza len z elektrického<br />
poľa. Sú patentované rôzne<br />
usporiadania a americký patentový<br />
úrad zrejme po prvý raz akceptoval<br />
pojem energie vákua.<br />
Dr. Ing. Gerd HARMS<br />
(Pokračovanie v nasledujúcom čísle)<br />
19<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
Pri rozprávaní o týchto veciach<br />
začali putovať a Siddharta tým,<br />
že mu odovzdával svoje skúsenosti,<br />
začal vyučovať bez toho, aby si to<br />
uvedomil.<br />
Ananda bol pozorný poslucháč,<br />
ktorý sa v správny čas vedel aj pýtať,<br />
takže všetko, čo Siddharta do seba<br />
prijal, muselo byť pretvorené a oživené,<br />
aby to mohol odovzdať správnym<br />
spôsobom.<br />
„Myslíš si ešte, že život je len reťazou<br />
utrpenia?“ pýtal sa Ananda.<br />
Siddharta dlho premýšľal, potom<br />
odpovedal:<br />
„Podľa Brahmovej vôle ňou nie je,<br />
to je isté. Pán svetov nestvoril tvorov<br />
na to, aby ich nechal trpieť. Napriek<br />
tomu sa však nedá poprieť, že naša<br />
cesta tu na zemi je plná utrpenia.<br />
Došlo k tomu teda proti Brahmovej<br />
vôli. My sami sme si to privodili ako<br />
dôsledok zlého konania!<br />
Keď to však vieme, potom tým<br />
máme v rukách aj prostriedok na boj<br />
20<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
K N I Ž N Á U K Á Ž K A<br />
h BUDHA g<br />
proti utrpeniu: musíme sa zmeniť,<br />
potom sa nám zmení život!“<br />
Ananda ho prerušil:<br />
„Ako to myslíš: život sa nám<br />
zmení?“<br />
„To je predsa<br />
jasné!“ odvetil Siddharta<br />
rýchlo. „Ak sa<br />
zmeníme, potom už<br />
viac nebudeme priťahovať<br />
zlé pôsobenie.<br />
Namiesto reťaze utrpenia<br />
sa stane život<br />
radostnejším.“<br />
„On sa tým však<br />
nezmenil, len my sme<br />
ho naším zlepšením<br />
utvorili ináč,“ nástojil<br />
žiak na svojom. „Teraz<br />
tomu rozumiem.“<br />
„Môžeš to povedať<br />
aj tak,“ pripustil Siddharta<br />
a potom pokračoval:<br />
„Ak teda chcem<br />
odstrániť zo sveta<br />
utrpenie, ktoré sem<br />
prišlo bez Brahmovej vôle, potom sa<br />
musím snažiť o polepšenie ľudí. To je<br />
moja úloha. Pretože by však človek<br />
ako jednotlivec na to nestačil, musím<br />
okolo seba zhromažďovať žiakov,<br />
ktorých nechám podieľať sa na<br />
mojom prežívaní. Tí musia potom<br />
pomáhať šíriť medzi ľuďmi to, čo ich<br />
môže polepšiť.“<br />
„A čo ich môže polepšiť?“ pýtal sa<br />
Ananda zamyslene.<br />
„Pravé vedenie o Brahmovi, o Pánovi<br />
svetov!“<br />
Siddharta chcel rozprávať ďalej, bol<br />
však prerušený učeníkom, ktorý sa<br />
pýtal, akoby ho hnala cudzia moc:<br />
„Je Brahma skutočne Pánom svetov?“<br />
Siddharta sa nechápavo díval na<br />
pýtajúceho sa.<br />
„Ako môžeš pochybovať po všetkom<br />
tom, čo som ti vyrozprával?“<br />
pýtal sa. Ananda sa však nedal zastrašiť:<br />
„Poznali sme Brahmu ešte predtým,<br />
než si ho, ako si sa domnieval,<br />
našiel ty. Myslím, že ten, ktorého si ty<br />
našiel, stojí ďaleko nad Brahmom.“<br />
„Viem, že ten, ktorého som našiel,<br />
je skutočne Pánom svetov! Meno<br />
pre neho nemám. Nazývam ho<br />
Brahma.“<br />
„To nesmieš robiť, Siddharta!“ povedal<br />
Ananda rozhorčene. „Ty tým<br />
uvádzaš do zmätku pojmy. Pomysli<br />
na všetkých tých ľudí, ktorí vedeli<br />
doposiaľ o Brahmovi. Ak im povieš,<br />
že tento boh je Pánom svetov, nebudú<br />
tým uchvátení. Neprehovorí<br />
to k ich duši tak, ako to neprehovára<br />
k mojej, pretože… pretože… to nie<br />
je pravda!“<br />
Tu Siddharta postrehol, že so<br />
svätým vedením, ktoré mu bolo<br />
zjavené, chcel zaobchádzať ľahkomyseľne.<br />
Teraz tiež porozumel,<br />
prečo sa v ňom vtedy, keď hovoril<br />
o Brahmovi, nezachvievalo<br />
a neznelo nič tak, ako keď použil<br />
meno „Pán svetov“. A bol vďačný<br />
Anandovi, ktorý mu dopomohol<br />
k lepšiemu poznaniu.<br />
Ukážka z knihy: Budha, život a pôsobenie<br />
pripravovateľa cesty v Indii. Nakladateľstvo<br />
Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.
R E P O R TÁ Ž<br />
V LABORATÓRIÁCH FIRMY<br />
CIBA-GEIGY OŽIL PRAVEK<br />
ELEKTROSTATICKÉ POLE, RASTLINY A DINOSAURY<br />
Pod číslom „0 351 357“ prihlásila<br />
15. júna 1989 firma „Ciba-Geigy“<br />
v Bazileji európsky patent: bez<br />
génovej techniky, len za pomoci<br />
elektrostatického poľa sa podarilo<br />
„vzkriesiť k životu“ prapôvodné<br />
formy rýb, papradia,<br />
obilnín a húb. Dnes si len málokto<br />
pamätá na tieto experimenty<br />
firmy „Ciba-Geigy“. Dagny a Imre<br />
KERNEROVCI, ktorí tieto experimenty<br />
v roku 1991 nafilmovali<br />
a na mieste hovorili s kompetentnými<br />
laborantmi, urobili pre Svet<br />
Grálu opätovnú bilanciu …<br />
Pred viac než 400 miliónmi rokov<br />
sa začali postupne na pevninách<br />
ako prvé rozrastať rastliny, aby<br />
sa potom nezadržateľne rozšírili po<br />
celej zemi. Neskôr, pred menej než<br />
100 miliónmi rokov, ich nasledovali<br />
obrovské papraďové a prasličkové lesy,<br />
a dokonca už aj ihličnaté stromy. Keď<br />
v kriede vyhynuli jaštery, dominovali<br />
práve ihličnaté stromy. Kvitnúce rastliny<br />
sa rozšírili do rôznych častí zeme,<br />
nastal čas zlomu – čas listnatých stromov.<br />
Trávy, kvetiny a stromy utvárali<br />
takú tvár Zeme, ako ju poznáme dnes.<br />
Rastliny nevytvárali len podobu planéty,<br />
ale aj atmosféru, v ktorej môžeme<br />
dýchať. A že by sa to všetko udialo bez<br />
komunikácie? Existuje vôbec niečo<br />
také?<br />
V posledných tridsiatich rokoch sa<br />
v mnohých krajinách sveta uskutočnilo<br />
veľa senzačných pokusov v oblasti<br />
„komunikácie rastlín“ s prekvapujúcimi<br />
výsledkami: v USA demonštroval<br />
Cleve Backster, expert na detektor<br />
lži, že skúmané rastliny reagovali na<br />
ľudské myšlienky. Napríklad z indických<br />
pokusov vyplynulo, že kvetiny<br />
reagujú na hudbu zvýšeným rastom.<br />
A v Japonsku dokonca rástli huby<br />
rýchlejšie, keď sa im pravidelne bubnovalo<br />
na tradičné bubny. Francúzski<br />
bádatelia dokázali, že malá, skôr nenápadná<br />
rastlina dvojzub (Bidens) disponuje<br />
schopnosťou „zapamätať si“.<br />
Mnohí ľudia sa rozprávajú s kvetinami<br />
a stromami, a to buď slovom,<br />
alebo v myšlienkach. A niektorí dostávajú<br />
aj odpovede zo sveta „zeleného<br />
národa“, ako nazývajú Indiáni<br />
rastliny. Profesorovi Hoffmannovi<br />
z vysokej školy vo Weihenstephane<br />
sa podarilo dokázať, že rajčiny „odmeňujú“<br />
ľudskú náklonnosť. Rajčiny,<br />
s ktorými sa v jednom vedeckom pokuse<br />
za účasti viac než sto osôb pravidelne<br />
pri polievaní rozprávalo, dali<br />
o 22 percent úrody viac než ten istý<br />
druh z kontrolnej skupiny, ktorému sa<br />
nedostalo žiadneho príhovoru.<br />
Rastliny a stromy rozumejú a hovoria<br />
aj chemicky: navzájom sa varujú<br />
vylučovaním látok, keď sú napadnuté<br />
nejakým žravým nepriateľom. Tak<br />
napríklad akáciové stromy v južnej<br />
Afrike disponujú „poplachovým<br />
systémom“. Keď sa antilopa kudu zahryzne<br />
do akáciového stromu, zvýši<br />
sa koncentrácia horkých látok v jeho<br />
listoch a zároveň sa vypúšťa do vzduchu<br />
chemický plyn, načo stromy<br />
v jeho blízkosti začnú tak isto produkovať<br />
horkú látku tanín. Listy potom<br />
divej zveri nechutia a keď zvieratá<br />
z nedostatku potravy predsa len žerú<br />
ďalej, môže byť pre ne dávka smrteľná.<br />
„Toto vedia voľne žijúce žirafy<br />
a antilopy kudu, ktoré sa pasú vždy<br />
proti vetru“, tvrdia vedci z Prétorijskej<br />
univerzity. „Zvieratá sú dokonca<br />
také opatrné, že sa vyhýbajú všetkým<br />
stromom, ktoré stoja v blízkosti tých,<br />
kde sa predtým pásli. Tak sa vyhnú<br />
stromom so zvýšenou koncentráciou<br />
tanínu.“<br />
21<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
R E P O R TÁ Ž<br />
22<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
Niektoré prekvapujúce pokusy s rastlinami<br />
prišli zo Švajčiarska z firmy<br />
„Ciba-Geigy“, ktorá je svetoznámym<br />
chemickým koncernom. „Čo my tu robíme,<br />
je evolučný skok dozadu, čo sa<br />
týka rastlín a rýb“, vysvetľuje vedecký<br />
pracovník Heinz Schürch, ktorý sa experimentom<br />
venoval až do roku 1992.<br />
SKOK DOZADU<br />
V EVOLÚCII<br />
Zo svojho písacieho stola nám priniesol<br />
hromadu podkladov a fotografií.<br />
Ukázal nám obrázky, na ktorých<br />
boli pozoruhodne vyzerajúce<br />
rastliny – pôvodné formy pšenice<br />
a kukurice. „Pšenica“ nebola vzpriamená,<br />
ako dnes, ale plazila sa po zemi<br />
a len špička stebla s klasmi vyčnievala<br />
do výšky asi dvadsať centimetrov.<br />
Nikdy by sme rastlinu na fotografii<br />
neidentifikovali ako pšenicu.<br />
Kukurica sa už viac podobala na našu<br />
súčasnú kukuricu, avšak bola oveľa<br />
Pestovanie odolnejších pravekých druhov<br />
by bolo pre dnešné poľnohospodárstvo<br />
bezpochyby požehnaním<br />
menšia a nemala – tak ako to my<br />
poznáme – jeden alebo maximálne<br />
dva veľké kukuričné klasy, ale až osem<br />
malých šúľkov, ktoré na steble vyrastali<br />
hviezdicovito z viacerých miest.<br />
Senzačné na tom je, že tieto pozoruhodné<br />
rastliny vyrástli zo zŕn<br />
dnes bežných pšeničných a kukuričných<br />
odrôd. Keď sa pozeráme na malé<br />
kukuričné klásky, hlavou nám víria<br />
všetky rozprávky a výklady starých alchymistov,<br />
hoci si uvedomujeme, že sa<br />
píše rok 1991 a sme v Bazileji, v kolíske<br />
modernej chémie.<br />
Prehliadka laboratória prináša vyriešenie<br />
hádanky. Na tomto mieste sa<br />
nevykonáva ani alchýmia ani génová<br />
technológia, ale Heinz Schürch tu<br />
experimentuje s rastlinami, s elektrostatickými<br />
a napäťovými poliami,<br />
ktorými však neprechádza žiaden<br />
prúd. Elektrický prúd by spôsobil<br />
priamu biochemickú zmenu, čo sa<br />
však v elektrostatickom poli nemôže<br />
stať. Experiment je jednoduchý: medzi<br />
dve hliníkové platne, na ktoré je pripojený<br />
jednosmerný prúd, sa na tri dni<br />
položia zrná pšenice a kukurice, aby<br />
vyklíčili. Hneď potom sa presadia ako<br />
každá iná rastlina do črepníka alebo<br />
skleníka. Tieto tri dni, do začiatku<br />
klíčenia, pod vplyvom elektrostatického<br />
poľa stačia na to, aby sa „znovuzrodili“<br />
praformy našich dnešných<br />
rastlín. Heinz Schürch k tomu hovorí:<br />
„Elektrostatické polia sú usmerňujúce<br />
polia. Príroda pochádza z chaosu<br />
a potrebuje riadiace štruktúry, aby sa<br />
nejako prejavila. To je východiskový<br />
bod. Naše pokusy úspešne dokazujú,<br />
že určité elektrostatické pole vnáša do<br />
prírody určitý poriadok. Ešte nie sme<br />
tak ďaleko, aby sme poznali zákonitosti,<br />
teda nemôžeme povedať, akou<br />
intenzitou poľa sa v evolúcii vraciame<br />
späť, o koľko storočí alebo tisícročí.<br />
Nemôžeme ešte vysvetliť, čo sa presne<br />
deje. Naša teória je taká, že rastliny<br />
v elektrostatickom poli dostávajú informáciu,<br />
ktorá spôsobí ich vývoj späť<br />
k pôvodnej forme. Pšenica si napríklad<br />
pamätá, že raz bola druhom trávy.<br />
V Peru sa ešte dnes dá nájsť druh trávy,<br />
ktorý je porovnateľný s našou vypestovanou<br />
pšenicou.“<br />
V laboratóriu nám ukázali spisy<br />
s podkladmi z minulých pokusov. Postupovalo<br />
sa so švajčiarskou pedantnosťou.<br />
Skúmali sa aj obsahové látky<br />
staro-novej pšenice, pričom sa našiel<br />
nový druh bielkovín, ktorý sa v pôvodnej<br />
pšenici nenachádzal. Okrem<br />
toho, pšenica pestovaná v elektrostatickom<br />
poli priniesla v poslednej<br />
fáze svojho rastu úplne neočakávane<br />
nové výhonky, ktoré dozreli v priebehu<br />
štyroch týždňov: „Rast tejto<br />
pšenice prebiehal tak rýchlo, že dozrela<br />
v priebehu štyroch týždňov<br />
namiesto obvyklých siedmich mesiacov.<br />
Pritom treba povedať, že steblo<br />
a klasy boli o niečo menšie, zato však<br />
bolo na rastline viac klasov. Prinieslo<br />
by to tú výhodu, že túto pšenicu by<br />
sme mohli pestovať v krajoch s krátkou<br />
jarou a letom, kde by obvyklá<br />
pšenica vôbec nerástla. Môžeme sa<br />
zriecť aj obvyklých pesticídov a herbicídov.<br />
Škodcovia, ktorí sa prispôsobujú<br />
priebehu rastu normálnej pšenice,<br />
nie sú ešte dostatočne vyvinutí,<br />
keďže našu pšenicu žneme už od<br />
štyroch do ôsmich týždňov. Situácia<br />
je dnes taká, že v poľnohospodárstve<br />
používame iba štyri kultivary pšenice,<br />
pri ktorých je podstatné, že ide<br />
o hybrid. Roľník teda nemôže použiť<br />
časť svojej žatvy na nasledujúce siatie,<br />
ale musí znova kúpiť nové osivo.<br />
Tieto štyri kultivary pšenice potrebujú<br />
okrem toho veľkú opateru, hnojivo,<br />
pesticídy a herbicídy, teda jeden<br />
jed za druhým. Ďalšou prednosťou<br />
našej pšenice je, že klíčivosť osiva je<br />
podstatne vyššia.“<br />
V tomto momente je už iste jasné,<br />
k akým dôsledkom by mohli viesť experimenty<br />
firmy „Ciba-Geigy“. V priebehu<br />
minulých storočí sa kultúrne plodiny<br />
pestovali len s dôrazom na veľkosť
R E P O R TÁ Ž<br />
a krásu. Tých málo kultivarov rastlín,<br />
ktoré sa dnes používajú, je extrémne<br />
náchylných na choroby a vyžaduje si<br />
chemické ošetrovanie. Druhy, ktoré<br />
by sa dali skrížiť s pôvodnými zdravými<br />
a odolnými, už dávno vyhynuli.<br />
Prostredníctvom metódy firmy „Ciba-<br />
-Geigy“ by sme mohli dostať druhú<br />
šancu v evolúcii. V „pamäti“ prírody<br />
sú uložené pôvodné, divé druhy našich<br />
kultúrnych plodín a zdá sa možné<br />
prebudiť ich cielene opäť k životu, aby<br />
sa novým krížením skorigovali chyby<br />
minulosti.<br />
Pre chemický priemysel by to mohlo<br />
prirodzene znamenať, že profitujúce<br />
výrobné odvetvia by boli menej ziskové.<br />
Práve chemické firmy v posledných<br />
tridsiatich rokoch vykúpili zo<br />
strategických dôvodov semenárske<br />
firmy. A tak profitujú z ročného predaja<br />
hybridných odrôd pre poľnohospodárov.<br />
Prečo by teda porušili vlastný<br />
monopol vývojom jednej metódy, ktorou<br />
by mohli zaistiť nové, zdravé úžitkové<br />
rastliny?<br />
Táto diskusia prebiehala v rámci koncernu<br />
najskôr skryte. Mnoho pracovníkov<br />
firmy „Ciba-Geigy“ dlho nevedelo,<br />
o čo v pokusoch išlo. Tvrdošijne sa udržoval<br />
chýr, že pokusy sú len číry podvod,<br />
podľa známeho hesla, že čo nesmie<br />
byť, ani byť nemôže. Heinz Schürch hovorí:<br />
„Zdalo sa, akoby človek vyšľachtil<br />
rastliny, s ktorými príroda veľmi nesúhlasila.<br />
Našimi pokusmi sme ukázali<br />
reakciu prírody, ktorá odporovala<br />
tomu, čo sme sa učili na univerzite. Raz<br />
sme oboznámili firmu s našimi výsledkami.<br />
Prišli asi dvanásti biológovia,<br />
ktorí „prapšenicu“ preskúmali a dlho<br />
tu neveriaco postávali. Niektorým sa to<br />
zdalo skvelé. Potom prišli námietky, že<br />
sme zrná zamenili. Keď sme dokázali,<br />
že je to na základe pravidiel o pokusoch<br />
nemožné, zavládlo znovu mlčanie.<br />
Napriek všetkým vedomostiam neboli<br />
biológovia schopní určiť našu pšenicu.<br />
Keď písali svoje knihy, bola táto pšenica<br />
predsa dávno vyhynutá.“<br />
ZÁHADNÝ POKUS<br />
S PAPRADÍM<br />
Ako vo všetkých laboratóriách<br />
sveta, tak aj v laboratóriu Heinza<br />
Schürcha sa stále pije káva. Po tretej<br />
poobedňajšej šálke nás zavolal<br />
k mikroskopu, aby nám ukázal niečo<br />
zvláštne. Opatrne berie prikrytú,<br />
priesvitnú plastovú nádobku, v ktorej<br />
leží niečo zelené. Poposúva misku pod<br />
V prvom roku mali<br />
listy papradia<br />
hladké okraje.<br />
Druhý rok boli listy<br />
zúbkovité a v treťom<br />
roku rozvetvené.<br />
mikroskopom sem a tam, aby nastavil<br />
správny výrez obrazu. Potom spokojne<br />
kývne: „Áno, tu je to. Túto nádobku<br />
držím už tri roky uzavretú. To, čo tu<br />
dolu vidíte, sú takzvané prvoklíčky<br />
paprade, ktorú sme vystavili elektrostatickému<br />
poľu asi na jeden mesiac,<br />
čo je podstatne dlhšie, než u pšenice<br />
alebo kukurice. Skôr, než vám porozprávam<br />
o našom pokuse s papradím,<br />
chcel som vám pod mikroskopom<br />
ukázať tieto prvoklíčky, za pomoci<br />
ktorých sa papraď rozmnožuje. Ako<br />
viete, na prvoklíčok pripadá len jeden<br />
list, ktorý je pohlavne zrelý a v jazyku<br />
vedcov sa nazýva prothallium. Ostatné<br />
opadnú na zem a rozložia sa. Pri našich<br />
pokusných prvoklíčkoch sa tak však<br />
nedeje. Budujú si určitý druh sieťového<br />
vedenia, ktorým sú všetky medzi<br />
sebou poprepájané. Keď sú dostatočne<br />
pospájané,<br />
vytvorí sa znovu<br />
prvoklíčok – ako<br />
presne sa to deje,<br />
nevieme – a tá je<br />
znovu pohlavne<br />
zrelá. Teraz sa<br />
pozrite cez mikroskop<br />
a všimnite si tie prepojenia!“<br />
Trvalo hodnú chvíľu, než si naše oči<br />
zvykli na mikroskop, potom sme však<br />
uvideli drobné maličké prvoklíčky,<br />
ktoré rástli na akomsi druhu zeleného<br />
koberca. Medzi srdcovito tvarovanými<br />
prvoklíčkami, ktoré boli od<br />
seba vzdialené na viacnásobok svojej<br />
vlastnej veľkosti, boli tenké, striebristo<br />
lesklé rovné kanáliky. Úžasné na<br />
tom bolo presné nasmerovanie kanálikov.<br />
Tou najkratšou priamou cestou<br />
ide k ďalšiemu prvoklíčku vždy od<br />
špičky lista len jeden kanálik, rovný<br />
ako svieca. Spojovacie kanály medzi<br />
jednotlivými prvoklíčkami vyzerajú<br />
ako potrubie, ktoré, akoby navrhnuté<br />
na rysovacej doske rukou inžiniera,<br />
so zreteľom šetriť materiál, spájajú prvoklíčky<br />
medzi sebou tou najkratšou<br />
možnou cestou: „Vo vedeckej literatúre<br />
som nenašiel žiadne informácie<br />
o týchto vláknach. Po mnohých pokusoch<br />
mi nič iné nezostáva než súhlasiť,<br />
že slúžia na prenos informácií medzi<br />
prvoklíčkami. Aké informácie tu pre-<br />
23<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
R E P O R TÁ Ž<br />
biehajú, to vám neviem povedať. Či<br />
tu dochádza k výmene látok určitým<br />
druhom potrubného systému, alebo<br />
sa tu vymieňajú informácie iným<br />
spôsobom, to, žiaľ, neviem. V jednom<br />
bode som si však úplne istý. Aj stavbe<br />
týchto kanálikov musel predchádzať<br />
nejaký druh komunikácie medzi prvoklíčkami,<br />
lebo ako inak môžu prvoklíčky<br />
presne vedieť, v akom smere<br />
majú kanáliky budovať. Vedeli presne,<br />
kde boli ostatné nosiče informácií.“<br />
Ešte záhadnejšie a tajomnejšie prebiehal<br />
samotný pokus s papraďou.<br />
Pohlavne zrelý prvoklíčok pôvodnej<br />
paprade samčej sa vyvinula po pobyte<br />
v elektrostatickom poli celkom<br />
neočakávane: vyrástla z nej úplne iná<br />
odroda paprade, z paprade samčej s jej<br />
perovitými listami vznikla papraď jelení<br />
jazyk s oblými jazykovitými listami.<br />
Keďže vedci už poznali podobné<br />
odtlačky papradí v kamennom čiernom<br />
uhlí, označili staronové papradie<br />
firmy „Ciba-Geigy“ ako prapapradie.<br />
Papraď patrí vôbec k najstarším rastlinám<br />
Zeme a aj preto sa využíva na<br />
pokusy. Keď bolo Heinzovi Schürchovi<br />
jasné, že tu vznikol úplne iný druh<br />
paprade, nechal jeho výtrusy prešetriť<br />
botanikom. Vzhľad výtrusov je hlav-<br />
24<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
ným znakom pre zatriedenie rastlín:<br />
„Aj dnes existuje papraď jelení jazyk,<br />
ktorého výtrusy sú však od našich<br />
rastlín odlišné, majú úplne inú kresbu.<br />
Keď sú v botanike poruke takéto rôzne<br />
výtrusy, musí sa jednať o iný druh<br />
rastliny.“ Heinz Schürch si z lesa zaobstaral<br />
„súčasnú“ papraď jelení jazyk<br />
a s oboma rastlinami odcestoval k špecialistom<br />
na papradie do Botanického<br />
inštitútu v Zürichu. Namiesto jediného<br />
možného vysvetlenia narazil na<br />
neveriace krútenie hlavou. Vedci prehlásili,<br />
že zmena druhu rastliny elektrostatickým<br />
poľom je vylúčená.<br />
Čo sa pokladalo za nemožné, pokračovalo<br />
ešte ďalej. V nasledujúcich<br />
rokoch vytvorila rastlina každý rok<br />
iné listy: „Vyzerá to tak, akoby sme<br />
vplyvom elektrostatického poľa dostali<br />
prapapradie, ktoré si v nasledujúcich<br />
štyroch rokoch stále viac spomínalo,<br />
že vzniklo z paprade samčej.<br />
Každý rok vyzerali listy inak, očividne<br />
papraď prešla celú evolúciu vo svojom<br />
raste. Prirodzene sme prešetrili<br />
všetky jej nové výtrusy. Boli rovnaké.<br />
Z nich však vznikli úplne iné paprade.<br />
Dostali sme papraď samčiu, sladič,<br />
jeden druh juhoafrického koženého<br />
papradia, bežné jelenie jazyky a jeden<br />
druh jelenieho jazyka, ktorý sme<br />
nevedeli jednoznačne zaradiť. Zjavne<br />
bolo naše prapapradie schopné vyvinúť<br />
prakticky všetky druhy papradia.<br />
Najväčšie prekvapenie sa dostavilo pri<br />
skúmaní chromozómov. Papraď samčia<br />
mala 36 chromozómov, ale jelení<br />
jazyk 41. V celej vedeckej literatúre sa<br />
ešte nikdy nepísalo o okamžitej zmene<br />
počtu chromozómov, ktorá je charakteristická<br />
pre jeden druh.“ Laboratórnemu<br />
tímu sa zdal bláznivý aj objav, že<br />
papraď firmy „Ciba-Geigy“ každý deň<br />
navečer vylučovala aromatickú látku,<br />
pretože papraď normálne takúto látku<br />
neprodukuje.<br />
Zvláštny význam dostávajú pokusy<br />
firmy „Ciba-Geigy“ s papradím<br />
aj tým, že mnohým druhom paprade<br />
hrozí zánik. V Nemecku je ohrozená<br />
napríklad už polovica druhov papradí,<br />
z čoho približne dvanástim percentám<br />
hrozí vyhynutie. Papraď ako<br />
pozostatok dávno uplynulých vekov<br />
a zaniknutých svetov reaguje zvlášť<br />
citlivo na rastúce zaťaženie životného<br />
prostredia.<br />
Pre Heinza Schürcha spočíva možnosť<br />
vysvetlenia v tom, že predtým<br />
mala zemská atmosféra celkom iné<br />
zloženie ako dnes. Búrková činnosť<br />
bola oveľa silnejšia a dochádzalo stále<br />
znovu k úplne iným elektrickým poliam<br />
v zemskej atmosfére: „Môže byť,<br />
že v momente, keď vytvoríme určité<br />
elektrostatické pole, vrátime program<br />
evolúcie do doby, keď tieto polia prevládali.<br />
To je číra teória. V momente,<br />
keď budem môcť s obyčajným elektrostatickým<br />
poľom, ktoré príroda<br />
pozná z predchádzajúcich dôb, meniť<br />
chromozómovú reťaz a spätne získavať<br />
dávno vyhynuté praformy života,<br />
musím si nutne položiť otázku, či sú<br />
všetky informácie na formovanie živých<br />
tvorov uložené skutočne v génoch,<br />
v DNA a bunkovom jadre. Toto<br />
je zrejme ten prípad, keď je elektrostatický<br />
náboj atmosféry spolupôsobiacim<br />
faktorom celkovej informácie<br />
prírody, ktorá vlastne umožňuje vznik<br />
živého organizmu. A očividne vo všeobecnosti<br />
siaha pamäť prírody až do<br />
počiatku života.“<br />
ZNOVUOŽIVENIE<br />
DINOSAUROV?<br />
Heinz Schürch nám oznamuje, že<br />
hneď uvidíme čulé, najstaršie<br />
živé tvory Zeme a posúva misku s bielou<br />
kryštalickou hmotou pod mikroskop.<br />
Vzorka pochádza zvnútra vrtného<br />
jadra, ktoré bolo vybrané zo<br />
140-metrovej hĺbky dvesto miliónov<br />
rokov starej porýnskej saliny. Pod<br />
mikroskopom vidíme zvláštne formy<br />
kryštálov, z ktorých vyčnievajú malé
R E P O R TÁ Ž<br />
zámotky, živé tvory, ktoré vznikli pred<br />
nepredstaviteľne dávnymi časmi, pred<br />
dvesto miliónmi rokov. „Zámotky“ sú<br />
huby, ktoré sa v laboratóriu pod elektrostatickým<br />
poľom opäť aktivovali,<br />
boli „prebudené k životu“. Pokusy,<br />
oživiť huby z vrtu bez elektrostatického<br />
poľa, boli neúspešné.<br />
Na myšlienku, aby sa hľadal život<br />
v soľných vrtoch, prišiel tím firmy „Ciba-Geigy“<br />
pri pokusoch s baktériami,<br />
ktoré žijú v extrémne slanej vode. Výskumníci<br />
pritom spoznali, že je možné,<br />
aby sa neaktívne baktérie, uzavreté<br />
v kryštáloch soli, pod elektrostatickým<br />
poľom opäť prebrali k životu. Hoci boli<br />
baktérie v kryštáloch soli uzavreté pred<br />
okolitým svetom, a tým nemali možnosť<br />
prijímať potravu, dokázali sa dokonca<br />
rozmnožovať v dutinke vo vnútri<br />
kryštálu soli. Keď v jednom kryštáli boli<br />
dve navzájom oddelené dutinky, netrvalo<br />
príliš dlho, kým si baktérie vybudovali<br />
kanálik v kryštáli od jednej dutinky<br />
k druhej. Ďalší úžasný jav, ktorý<br />
vylučuje, že by sa také niečo udialo bez<br />
komunikácie medzi baktériami. Baktérie<br />
preniknú do inej dutinky cielene<br />
a najpriamejšou cestou.<br />
Odrazu Heinz Schürch položil na<br />
stôl patentový spis. Jedná sa o jediné<br />
zverejnenie zo strany chemického<br />
koncernu, kde je vôbec spomenuté zameranie<br />
výskumu s elektrostatickými<br />
poliami: „Nie aby ste si mysleli, že sa<br />
tu zaoberáme neužitočnými kuriozitami.<br />
Naša firma je závislá od zárobkovej<br />
činnosti. Práve sa nám podarilo<br />
doviesť metódu s elektrostatickým<br />
poľom až k patentu. Prirodzene sme<br />
nechceli naše metódy aplikovať len<br />
na rastliny, ale aj na zvieratá. Od vedenia<br />
sme dostali striktný zákaz vykonávať<br />
pokusy, ktoré by zasahovali<br />
do zárodkov cicavcov. Pokladám toto<br />
nariadenie za veľmi správne, nikdy by<br />
som také experimenty nerobil. Z tohto<br />
dôvodu sme prišli na myšlienku, aby<br />
sme na štyri týždne nechali v elektrostatickom<br />
poli ikry pstruha dúhového.<br />
Keď už boli viditeľné oči, premiestnili<br />
sme ich do inej nádrže, kde vyrástli<br />
do celkom normálnej veľkosti. A pozrite,<br />
čo sa stalo.“ Ukazuje nám fotky<br />
rýb, v ktorých by laik vôbec nespoznal,<br />
že ide o pstruha dúhového. Tvar<br />
hlavy a tela je oveľa mohutnejší. Majú<br />
podstatne viac zubov ako nám známe<br />
pstruhy a aj inú farbu. Pri dospelých<br />
samčích pstruhoch je dolná čeľusť<br />
vpredu vytvarovaná do silného háku<br />
ako pri divých lososoch.<br />
Keď sme neskôr videli ryby v nádrži,<br />
bolo jasné, že aj ich správanie bolo<br />
divokejšie a agresívnejšie. Mreža na<br />
okraji nádrže sa musela zvýšiť, pretože<br />
ryby vyskakovali podstatne vyššie ako<br />
normálne pstruhy, ktoré boli v nádrži<br />
predtým. „Už sme si mysleli, že sme<br />
dochovali malých žralokov“. Neskôr<br />
výskumný ústav rýb v Berne naše<br />
ryby identifikoval ako pôvodný druh<br />
pstruhov, ktoré vyhynuli prakticky<br />
už pred 150 rokmi. No a objavili sa<br />
ešte aj staré nákresy zobrazujúce tieto<br />
prapstruhy.<br />
Ako nás pán Schürch uistil, mäso<br />
týchto rýb je nielen tuhšie, ale chutí<br />
oveľa lepšie než nám známy pstruh<br />
dúhový. Prapstruhy sú podstatne menej<br />
náchylné na choroby. Pri ich chove<br />
sa môžeme zriecť pridávania antibiotík<br />
a pesticídov do vody. Ďalšou<br />
prednosťou je vysoká, až deväťdesiat<br />
percentná úspešnosť<br />
liahnutia.<br />
O firme „Ciba-Geigy“<br />
koluje občas vtip, že by<br />
sa pomocou elektrostatického<br />
poľa mohlo zakrátko<br />
pristúpiť k oživeniu<br />
dinosaurov, čo<br />
považuje Heinz Schürch<br />
za teoreticky možné:<br />
„Áno, napoly žartom<br />
vravím, že by som najradšej<br />
vytvoril malého<br />
dinosaura. Ale to je len<br />
žart, nebudem sa o to<br />
pokúšať. Mám pred<br />
tým rešpekt, dinosaurus sa predsa<br />
nedá kontrolovať. Príroda nám zahrala<br />
do karát a ukázala nám systém,<br />
ktorý ona sama používa na prenos informácií.<br />
Pred Stvorením mám úctu.<br />
Samozrejme, že štúdium dinosaurov<br />
by bolo pre nás veľmi zaujímavé. Tieto<br />
pokusy by nespadali pod zákaz experimentovania<br />
so zárodkami cicavcov.<br />
Museli by sme experimentovať s vtáčími<br />
vajciami, a vtáky sú predsa potomkami<br />
dinosaurov. Pri vývoji ľudského<br />
embrya vidíme, že v ľudských<br />
génoch je uložená celková informácia<br />
evolúcie. Možno predpokladať, že<br />
v génoch niektorých druhov vtákov,<br />
ktoré sú potomkami dinosaurov, je<br />
presne ako u ľudí zakódovaný priebeh<br />
evolúcie. Snáď by sme potrebovali určiť<br />
len správne elektrické pole, ktorého<br />
informácia spolu s informáciami v génoch<br />
urobí z vtáka znovu dinosaura.<br />
Lenže ako pôsobia polia ako informácia?<br />
Čo je to za riadiaci princíp, ktorý<br />
stojí za týmto poľom? Na tieto otázky<br />
nemáme žiadnu odpoveď.“<br />
Odpovede sa odsúvajú na neskoršiu<br />
dobu, lebo výskumná skupina<br />
firmy „Ciba-Geigy“ bola medzitým<br />
rozpustená a v koncerne sa už viac<br />
nehovorí o pokusoch a ich výsledkoch.<br />
Tie nám pripomínajú už len<br />
písomnosti, obrázky a nahraná kazeta<br />
z rozhovoru …<br />
Dagny KERNER<br />
Dr. Imre KERNER<br />
25<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
Ľad v Grónsku<br />
sa topí<br />
Podľa modelovej štúdie klimatológa<br />
Jonathana Gregoryho<br />
sa začal roztápať ľad<br />
vo vnútrozemí Grónska.<br />
Grónsko, najväčší ostrov<br />
našej planéty, má obrovské<br />
zásoby ľadu: ľadová vrstva<br />
je až 3000 m vysoká a obsahuje<br />
2,85 miliónov kubických<br />
kilometrov ľadu, ktorý<br />
tu zostal z poslednej doby<br />
ľadovej. Kým sa ale všetok<br />
ľad roztopí, ubehne podľa<br />
Gregoryho predstáv minimálne<br />
1000 rokov. V priebehu<br />
tohto obdobia možno<br />
očakávať zdvihnutie hladiny<br />
mora v globálnom meradle<br />
asi o sedem metrov. Iná teória<br />
vychádza z toho, že sa<br />
roztopí len časť tohto ľadu<br />
a voda z neho zníži obsah<br />
soli v severnom Atlantiku –<br />
to by mohlo viesť ku kolapsu<br />
Golfského prúdu. Tým by sa<br />
samozrejme znížila teplota<br />
prostredia a ľad by sa prestal<br />
topiť. Tak či tak: množia<br />
sa znaky toho, že my ľudia<br />
v zopár generáciách zažijeme<br />
dobu, v ktorej bude klimaticky<br />
všetko inak než dnes.<br />
Uznanie akupunktúry<br />
Vedci univerzity v Jene dokázali<br />
podľa prísne vedeckých<br />
kritérií, že akupunktúra<br />
mierni bolesť. Doteraz bol<br />
účinok tejto tradičnej čínskej<br />
medicíny v odbornom<br />
svete veľmi spochybňovaný.<br />
„Tvrdilo sa o nej, že pôsobí<br />
len psychologicky,“ hovorí<br />
Winfried Meißner z kliniky<br />
anestéziológie a intenzívnej<br />
26<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
terapie pri univerzite<br />
v Jene. Vedci<br />
teraz dokázali, že<br />
akupunktúrou sa<br />
môže dosiahnuť objektívne<br />
fyziologicky merateľné<br />
zmiernenie bolesti,<br />
ktoré nespočíva v placebo<br />
efekte. Účinok akupunktúry<br />
bol doložený elektrofyziologickou<br />
reakciou pri bolestivých<br />
stavoch.<br />
Z A U J A L O N Á S<br />
Maximálne<br />
hodnoty CO 2<br />
Americkí vedci potvrdili, že<br />
množstvo oxidu uhličitého<br />
v zemskej atmosfére dosiahlo<br />
rekordné hodnoty – 376 ppm<br />
v roku 2003. Pri rovnakom<br />
raste by sa mohli hodnoty<br />
nameraného CO 2<br />
v roku<br />
2100 pohybovať medzi 650<br />
a 970 ppm. To by spôsobilo<br />
oteplenie Zeme o 6 stupňov<br />
(!) oproti roku 1990.<br />
Pokusy na zvieratách<br />
ZAUJÍMAVOSTI ZO SVETA<br />
VEDY A V ÝSKUMU<br />
Vo Veľkej Británii klesol<br />
predovšetkým vďaka lepším<br />
počítačovým modelom počet<br />
pokusov na zvieratách<br />
v porovnaní so sedemdesiatymi<br />
rokmi asi o 30 %.<br />
Radosť z tohto úspechu je<br />
však relatívna vzhľadom na<br />
to, že v roku 2002 bolo len v<br />
Anglicku použitých na pokusy<br />
2,73 miliónov zvierat<br />
(84 % na výskum a vývoj liečiv,<br />
zvyšok na testy výrobkov<br />
kozmetického priemyslu)<br />
a zdá sa, že rast počtu pokusov<br />
je nevyhnutný. Na zvieratách<br />
sa totiž majú testovať<br />
geneticky upravené potraviny;<br />
v tejto oblasti<br />
sa zatiaľ nekonajú<br />
skoro žiadne výskumy.<br />
Zmeny klímy<br />
Experti došli k záveru, že<br />
účinky globálneho otepľovania<br />
už naplno zasiahli oblasť<br />
Pacifiku. Predpovedané<br />
„bláznivé“ zmeny počasia sa<br />
skutočne dostavili. V krátkom<br />
časovom úseku spadne<br />
veľké množstvo zrážok,<br />
zatiaľ čo po zvyšok roku je<br />
príliš sucho. „Extrémy sú<br />
najviac viditeľné v tropických<br />
oblastiach juhovýchodnej<br />
Ázie a na tichomorských<br />
ostrovoch,“ povedal austrálsky<br />
meteorológ Blair Trewin.<br />
Výskumník zaoberajúci sa<br />
zmenami klímy Bret Mullan<br />
to zhrnul: „Teplejšie počasie<br />
spôsobuje väčšie odparovanie.<br />
To vedie k intenzívnejšej<br />
tvorbe mrakov a k silným<br />
dažďovým zrážkam.“<br />
Ekologické<br />
poľno hospodárstvo<br />
chráni pred záplavami<br />
Vedcom nemeckého Spolkového<br />
úradu pre výskum<br />
poľnohospodárstva (FAL)<br />
sa podarilo dokázať, že ekologické<br />
poľnohospodárstvo<br />
podstatne lepšie chráni poľnohospodársky<br />
využívané<br />
pôdy proti záplavám. Bežná<br />
pôda je ohrozená zhutňovaním<br />
a zanášaním bahnom.<br />
To vedie k zníženiu priesaku<br />
pôd, tzv. infiltrácie.<br />
Iniciátorom „pomalého zabetónovania<br />
pôdy“ je podľa<br />
údajov vedcov stále nižší<br />
obsah humusu, klesajúca<br />
biologická aktivita a rastúce<br />
zhutňovanie pôdy kvôli príliš<br />
vysokému mechanickému<br />
zaťažovaniu poľnohospodárskymi<br />
mechanizmami.<br />
Vysoké infiltračné schopnosti<br />
neporušenej štruktúry<br />
zeminy môžu oproti tomu<br />
znížiť intenzitu záplav. Pri<br />
ekologickom spôsobe poľnohospodárstva<br />
dochádza<br />
aj k tvorbe „biopórov“, ktoré<br />
vznikajú aktivitou pôdnych<br />
živočíchov. Ekologicky obrábaná<br />
pôda má preto za<br />
inak rovnakých podmienok<br />
zhruba dvojnásobnú mieru<br />
infiltrácie v porovnaní s pôdou,<br />
ktorá je obrábaná konvenčne.<br />
(Žiada sa ešte dodať, že tieto<br />
skutočnosti boli v kruhoch<br />
napr. biodynamicky hospodáriacich<br />
pestovateľov známe<br />
už pred druhou svetovou<br />
vojnou. Napriek tomu sú ešte<br />
dnes ekologicky obhospodarované<br />
plochy v celej Európe<br />
vo výraznej menšine. Pozn.<br />
red.)<br />
Informácie: www.fal.de<br />
Nanoskalpel<br />
Výskumníci kasselskej univerzity<br />
v Nemecku vyvinuli<br />
molekulárny skalpel,<br />
ktorým sa dá spoľahlivo<br />
vykonať operatívny zákrok<br />
vnútri malej bunky. „Skalpel“<br />
je len niekoľko nanometrov<br />
veľká proteínová<br />
molekula. Biológ Markus<br />
Maniak a jeho tím dúfa, že<br />
ich postup pomôže objasniť<br />
dosiaľ neznáme funkcie<br />
bunkovej štruktúry.<br />
Informácie: www.uni-kassel.de
F O T O G R A F I E<br />
V ZRKADLE: „INÝ SVET“<br />
Tváre s pôsobivým výrazom,<br />
tvary dôverne pripomínajúce<br />
telo, tajuplné rysy zo skutočnosti,<br />
ktorá však zostane skrytá bežnému<br />
vnímaniu, kým sa na ne nepozriete<br />
v zrkadlovom obraze. Achim Weigert,<br />
liečiteľ z Northeimu pri Göttingene,<br />
patrí k tým fotografom,<br />
ktorí pracujú v spojení s prírodou.<br />
Podarilo sa mu vyčariť fascinujúce<br />
„Zrkadlové obrazy“. Na prvý pohľad<br />
vás potešia úplnou harmóniou<br />
a zvláštnymi tvarmi, ktoré sa zdajú<br />
byť skutočnými a zároveň aj neskutočnými,<br />
ale pre Achima Weigerta,<br />
ktorý sa týmto druhom umenia zaoberá<br />
od marca roku 2003, sa za<br />
tým skrýva oveľa viac. Totiž pohľad<br />
do „iného sveta“ prírodných bytostí.<br />
„Už od mladosti ma to vždy<br />
ťahalo do lesa, k stromom. Ale až<br />
v poslednom období sa moje spojenie<br />
so stromami značne zintenzívnilo.<br />
Mal som veľmi často pocit,<br />
že musím ísť do lesa – za svojimi<br />
priateľmi. Ťahalo ma to tam,“ hovorí.<br />
A tak sa opäť vyberá do lesa,<br />
aby vyfotografoval to, čo považuje<br />
za jasné vyjadrenie pôsobenia prírodných<br />
bytostí. „Pri niektorých<br />
stromoch vidím okamžite a ihneď<br />
na mieste určité rysy, pri iných sa<br />
objavia až potom, keď ich zrkadlovo<br />
spracujem na počítači. Keď<br />
som s prácou hotový, často som<br />
sám veľmi prekvapený akou rôznorodosťou<br />
sa bytosti prejavujú.“ Dôležité<br />
je, že Achim Weigert svoje<br />
práce neupravuje elektronicky, ani<br />
k fotografiám nič nepridáva. Iba<br />
presvetlí slabo viditeľné kontúry,<br />
aby zreteľnejšie vystúpili. Ani pri<br />
prenose fotografií na tieto stránky<br />
nebolo nič retušované.<br />
27<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
F O T O G R A F I E<br />
28<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
F O T O G R A F I E<br />
29<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
Z D R A V I E<br />
DIAGNOSTIKA<br />
CHORÔB<br />
Jednoduchá diagnostická metóda, ktorou sa dajú včas spoznať<br />
poruchy orgánov, potvrdzuje, že krv je „celkom neobyčajná tekutina“.<br />
Vo vzorke krvi je viditeľný<br />
obraz cievy ako<br />
chorého miesta<br />
30<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
V súčasnosti je čoraz viac známe, hlavne z akupunktúrnych<br />
a masážnych techník, že určité<br />
časti tela signalizujú celkový stav organizmu. Zo<br />
stavu ucha, chodidiel, tváre alebo očí vedia špecialisti<br />
vyvodiť ďalekosiahle závery vo vzťahu<br />
k zdraviu jednotlivých orgánov tela. Aurasskopia<br />
je diagnostická metóda, ktorá na diagnostikovanie<br />
používa krv. Autorkou tejto metódy je<br />
nemecká výskumníčka Hannelore Auras-Blanková<br />
(odtiaľ názov aurasskopia, resp. auras-<br />
-testy). Na základe 30-ročnej výskumnej práce<br />
sa jej podarilo vytvoriť nový systém určovania<br />
diagnóz. Tento systém je založený na obrazoch<br />
napadnutých orgánov, zviditeľnených v krvi.<br />
Pomocou niekoľkých kvapiek krvi je možné aj<br />
včasné spoznanie rakoviny. Potvrdzuje sa, že krv<br />
je veľmi neobyčajná tekutina.<br />
Na začiatku 60-tych rokov Hannelore Auras-<br />
-Blanková počas rutinných krvných vyšetrení<br />
v laboratóriu spozorovala niečo fascinujúce,<br />
niečo, čo malo ďalekosiahle následky: Na hrubo<br />
nanesených miestach „krvného náteru“ sa opakovane<br />
ukázali javy, ktoré zodpovedali určitým<br />
obrazovým formám. Výskumníčka experimentovala<br />
potom s tým, že krv nerozotierala ako<br />
obvykle v tenkej vrstve, ale ju ponechala v hrubšej<br />
vrstve. Pritom sa potvrdilo, že v krvi sú viditeľné<br />
obrazy a tvary, ktoré sa podobajú orgánom<br />
ľudského tela.<br />
Tak sa začal náročný výskum. Po prvé preto,<br />
lebo pani Auras-Blanková bojovala v etablovaných<br />
laboratórno-medicínskych kruhoch za svoje<br />
poznanie, že tieto obrazy sú niečím neobyčajným,<br />
s veternými mlynmi. Špecialisti sa na vec dívali<br />
totiž tak, že tieto kontúry nie sú ničím iným ako<br />
„artefaktmi“ – sú to chĺpky, častice prachu a iné<br />
nečistoty, ktorými sa krv znečistila pri laboratórnych<br />
skúškach, a teda je márnením času bližšie<br />
sa tým zaoberať! Po druhé bola táto cesta namáhavá<br />
aj preto, lebo pani Auras–Blanková nenašla<br />
spočiatku porovnateľnú literatúru, ktorá by tento<br />
fenomén opisovala a o ktorú by sa mohla oprieť.<br />
Namiesto toho tu bolo len jej pevné presvedčenie,<br />
že je na stope dôležitému poznaniu. V rámci<br />
medicínskej praxe svojho manžela začala výskumníčka<br />
systematicky skúmať fenomén obrazových<br />
štruktúr v krvi. Nasledovalo niekoľko<br />
tisíc krvných náterov podľa medzitým štandardizovaných<br />
metód s povzbudzujúcimi výsledkami.<br />
V obrazcoch sa stále jasnejšie objavoval istý systém<br />
a rástla nádej, že sa tu človek priblížil k novej<br />
komplexnej možnosti diagnostikovania.<br />
V priebehu tridsiatich rokov výskumnej práce<br />
bolo vyšetrených touto metódou viac ako 15000<br />
pacientov. Dnes je pre Hannelore Auras-Blankovú<br />
samozrejmé, že telesné choroby je možné<br />
s dostatočným časovým náskokom spoľahlivo<br />
diagnostikovať pomocou niekoľkých kvapiek<br />
krvi, a to skôr, než sa chybná funkcia prejaví.<br />
Bola vyvinutá „aurasskopia“ a „auras-test “ (pomenované<br />
podľa Hannelore Auras-Blankovej),<br />
bol založený „Inštitút pre holistickú diagnózu<br />
krvi“ (vo Wittene, Nemecko). Výskum sa už<br />
dávno nezaoberá otázkou, či krv skutočne nesie<br />
v sebe v obrazovej forme informácie vzťahujúce<br />
sa na telo, ale otázkou, ako a prečo môžu takéto<br />
formy vzniknúť.<br />
AURASSKOPIA<br />
Diagnóza krvi vyvinutá Hannelore Auras-<br />
-Blankovou sa nevyznačuje len tým, že je<br />
cenovo výhodná, bezriziková a jednoduchá, ale<br />
predovšetkým aj pre jej výpovednú hodnotu:<br />
Na vyšetrenie sa pacientovi štandardnou metó-
Z D R A V I E<br />
dou odoberie niekoľko kvapiek krvi<br />
z bruška prsta. Táto krv sa roztrie na<br />
podložnom sklíčku, vysuší, upraví sa<br />
farbivom a následne na to sa opticky<br />
analyzuje pomocou mikroskopu pri<br />
1250-násobnom zväčšení.<br />
Hlavná pozornosť sa pritom sústreďuje<br />
na zjavne vystupujúce kontúry,<br />
teda na zobrazenia tvarov a štruktúr.<br />
Obraz podžalúdkovej žľazy v krvnej vzorke<br />
Hannelore Auras-Blanková: „Takto<br />
pozorované krvné nátery zjavujú vnútorné<br />
procesy v tele pacienta nádhernými<br />
farebnými obrazmi, prirodzene,<br />
v miniatúrnej podobe a anatomicky<br />
správne čo do formy a polohy.“<br />
Nápadné a podstatné pre takéto diagnostikovanie<br />
je to, že sa v krvi ukazujú<br />
len také fenomény, ktoré sa v nejakej<br />
forme vymykajú<br />
z celkového harmonického<br />
zachvievania<br />
tela. Ak je telo zdravé,<br />
ani vo vzorke krvi sa<br />
nezobrazujú žiadne<br />
odlišné znaky. Kde<br />
sa však vyskytuje porucha<br />
alebo choroba,<br />
tam sa táto ukáže aj<br />
v krvi – a síce rozdielnym spôsobom:<br />
• Choré orgány sa často zobrazia v krvi.<br />
Tak sa v prípade choroby ukážu miniatúrne<br />
podžalúdkové žľazy, hrubé<br />
a tenké črevo a aj krvné cievy – a to<br />
tak, že sú možné jednoznačné závery,<br />
poukazujúce na zdroj ochorenia.<br />
• Ďalej sa našli zobrazenia umelo vložených<br />
alebo aj pri operáciách v tele<br />
zanechaných predmetov, napríklad<br />
operačné vlákno alebo klip na zosilnenie<br />
operačných vlákien. Kardiostimulátory<br />
sa nezobrazili, pretože sa<br />
zrejme včlenili do vlastných záchvevov<br />
tela.<br />
• Prevažne sa zobrazujú symboly, ktoré<br />
vo svojej forme zodpovedajú histologickým<br />
rezom orgánov. V krvnom<br />
náteri sa nachádzajú na rôznych<br />
„SPRÍSTUPNIŤ POZNANIE VIACERÝM ĽUĎOM!“<br />
S Hannelore Auras-Blankovou (AB)<br />
sa rozprával Werner Huemer (WH)<br />
WH: Ako dnes prijíma medicína aurasskopiu a auras-<br />
-test? Podarilo sa to presadiť?<br />
AB: K presadeniu v zmysle akceptovania zo strany školskej<br />
medicíny dodnes nedošlo, nakoľko predovšetkým profesori<br />
a univerzitné kliniky doteraz neboli a ani nie sú otvorené pre<br />
iný medicínsky uhol pohľadu, než je ich vlastný medicínsky<br />
obraz sveta. Pri doteraz vedených rozhovoroch sa nebolo<br />
možné zblížiť. Biologická medicína je naproti tomu otvorená<br />
a o problematiku sa zaujíma, ale jej chýba príslušný lobbing.<br />
WH: Ako vznikol inštitút pre holistickú diagnostiku krvi?<br />
AB: Inštitút vznikol z nutnosti, že sa musí vo zvýšenej<br />
miere viesť výskum a zverejňovanie výsledkov, a tiež vyhovieť<br />
rastúcemu počtu pacientov.<br />
WH: Aká je kooperácia s inými metódami diagnostiky?<br />
AB: Lekári a liečitelia pracujúci touto metódou vykonávajú<br />
popritom v mnohých prípadoch iris–diagnostiku, Kirlianovu<br />
fotografiu, mikroskopiu tmavého poľa ako aj metódu podľa<br />
Vincenta. Či sú porovnateľné štatistiky, to neviem povedať, nemyslím<br />
si to však, pretože tí, ktorí pracujú v praxi, nepoznajú<br />
zmysel štatistík. Kooperácia s centrom pre dokumentáciu metód<br />
prírodného liečenia – ZDN – sa uskutočňuje už roky.<br />
WH: Aké sú najdôležitejšie poznatky, ktoré<br />
ste dokázali získať o predstupňoch vzniku rakoviny?<br />
AB: Že štítna žľaza s jej chybným hormonálnym<br />
správaním sa rozhodujúcou mierou<br />
zúčastňuje na zhoršujúcich sa procesoch látkovej<br />
výmeny; že nedostatočným vylučovaním<br />
obličiek sa zvyšuje stav zanesenia organizmu<br />
a v organizme zostávajúce sa zvyšky prispievajú<br />
k zápalovým zmenám a k zachytávaniu sa<br />
H. Auras-Blanková<br />
v tkanivách a že stagnácia v lymfatickom systéme<br />
môže taktiež privodiť karcinomatózne zvrhnutie, čo sa<br />
laboratórnymi hodnotami a úbytkom červených krviniek len<br />
ťažko dá poznať.<br />
WH: Aké máte najdôležitejšie plány do budúcnosti?<br />
AB: Nájsť napríklad ľudí, ktorí význam tohto objavu spoznajú<br />
a podporia, aby sa rozšírila možnosť výskumu a aby<br />
sa metóda zautomatizovala. Príslušné prípravné práce pre<br />
elektronické vyhodnocovanie obrazu sa už dohodli. Sponzorov<br />
na zhotovenie zariadenia však naliehavo hľadáme aj<br />
preto, aby sa inštitút postavil na nezávislý finančný základ.<br />
V zmysle európskej myšlienky by bolo hodné úsilia získať si<br />
aj inštitúty v zahraničí, aby sa tu jestvujúce poznatky mohli<br />
sprístupniť viacerým ľuďom.<br />
31<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
Z D R A V I E<br />
miestach, ale napriek tomu presne<br />
udávajú, v ktorých oblastiach sa prejavuje<br />
funkčná porucha.<br />
• Smerodajné je aj zafarbenie krvi.<br />
Pre diagnostiku je podstatná skutočnosť,<br />
že usporiadanie obrazcov vždy<br />
zodpovedá rovnakému princípu. Tým<br />
je možné presne lokalizovať ohniská<br />
chorôb.<br />
AURAS-TEST<br />
Na základe svojho dlhoročného<br />
pozorovania krvných náterov,<br />
ktoré sú pre aurasskopiu nutné, sa<br />
Hannelore Auras-Blanková dostala<br />
na stopu ďalšiemu fenoménu, ktorý<br />
Krvný náter<br />
má veľký význam, predovšetkým,<br />
na včasné spoznanie rakoviny. Na<br />
podložnom sklíčku sa totiž ukazujú<br />
rôzne stupne homogenity krvi:<br />
„Krv bez sklonu k rakovine je homogénna<br />
masa rovnomernej vrstvy.<br />
Ak však nastane sklon k rakovine,<br />
začne ľahký rozpad séra, ktoré sa<br />
môže rozkladať veľa rokov alebo aj<br />
desaťročí, až prípadne prerastie do<br />
karcinomatózneho stavu rozpadu.<br />
Tento rozpad postupuje nanajvýš<br />
pomaly, pretože je podrobený veľkému<br />
množstvu faktorov, ktoré sa<br />
skladajú z vonkajšieho a vnútorného<br />
zaťaženia.“<br />
Zatiaľ čo aurasskopia potrebuje<br />
pre prácu pod mikroskopom zafarbenú<br />
krv, auras-test sa vykonáva<br />
tou istou technikou krvného výteru,<br />
ale bez prifarbenia. A tak medzičasom<br />
vznikla osvedčená testovacia<br />
metóda, ktorá by mohla byť bez<br />
veľkých nákladov a bez zväčšenia<br />
mikroskopom použitá v každej lekárskej<br />
praxi.<br />
32<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
MNOHÉ OTVORENÉ<br />
OTÁZKY<br />
Doposiaľ bolo vykonaných asi<br />
100 000 auras-testov a okolo 15 000 aurasskopií.<br />
Úspech metód je prakticky<br />
preukázaný. Aj tak sa však, prirodzene,<br />
otvára mnoho otázok, ktoré sa dajú len<br />
ťažko zodpovedať, resp. sa vôbec nedajú<br />
zodpovedať prostredníctvom prevládajúceho<br />
(medicínskeho) obrazu sveta<br />
(kvôli čomu sa mnoho vedcov zdráha<br />
túto metódu uznať):<br />
• Počas procesu schnutia dochádza<br />
zjavne vo vnútri krvného náteru<br />
k procesu vytvárania formy a podkladom<br />
pre tento dej sú zrejme informácie,<br />
ktoré sú uložené v krvi. Ale<br />
ako je toto vytváranie formy riadené?<br />
Ako krv dopravuje informácie? A ako<br />
sa vôbec do krvi dostávajú?<br />
• Táto diagnostika - je možná len vtedy,<br />
keď sa krv odoberie z bruška ľavého<br />
prstenníka a nepríde do styku s alkoholom.<br />
Prečo je to tak?<br />
• Ďalej sa ukázalo, že informačná intenzita<br />
krvi súvisí so silou odolnosti<br />
tela. Čím je výraznejšia, tým jasnejšie<br />
informácie sa prenášajú. Niekoľko<br />
týždňov pred smrťou človeka<br />
sa informácie zmenšujú. Prečo je to<br />
tak?<br />
VYSVETĽUJÚCE<br />
VYJADRENIA<br />
Medicínsky uhol pohľadu, podľa<br />
ktorého krv slúži len na to, aby<br />
privádzala telesným bunkám a tkanivám<br />
živiny, bude len ťažko schopný<br />
poskytnúť odpoveď na tieto otázky. Ale<br />
existujú aj vysvetlenia, ktoré prekračujú<br />
príliš úzkoprsý mechanistický názor na<br />
svet. Už v Starom zákone sa píše: „Krv<br />
je život,“ a v jazyku ľudu sú zachytené<br />
rozmanité súvislosti medzi krvou<br />
a vnútornou pohodou. Hovorieva sa, že<br />
niekto má určité schopnosti „v krvi“,<br />
že jeho „krv začne vrieť“ atď. Z toho<br />
možno vyvodiť, že ľudstvo prisudzovalo<br />
krvi odjakživa význam, ktorý prekračoval<br />
telesnú-hrubohmotnú sféru<br />
a zasahoval do oblasti duševne-duchovnej.<br />
V knihe „Vo svetle Pravdy – Posolstvo<br />
Grálu“ od Abd-ru-shina bolo o tom už<br />
pred 70 rokmi napísané (prednáška:<br />
„Tajomstvo krvi“):<br />
„Poviem vám hneď hlavný účel všetkej<br />
ľudskej krvi. Má tvoriť most pre činnosť<br />
ducha na zemi, teda v hrubej hmotnosti!<br />
Znie to tak jednoducho a jednako<br />
skrýva v sebe kľúč všetkého vedenia<br />
o ľudskej krvi.<br />
Krv má teda tvoriť most pre činnosť<br />
ducha, alebo, povedzme v tomto prípade,<br />
ráz ‚duše‘, aby ma čitatelia lepšie<br />
rozumeli, nakoľko výraz ‚duša‘ je im<br />
bežnejší.“<br />
Žiaľ, dnes sotva máme výskumy,<br />
ktoré by sa venovali prehĺbeniu tohto<br />
vysvetlenia. Malo by byť ale jasné, že<br />
most predstavuje vlastne spojenie, teda<br />
dopravu informácii od ducha k telu<br />
a naopak. A nemalo by nás prekvapiť,<br />
keď sa v živom prirodzenom dianí<br />
prejavujú tiež informácie – ako všetko<br />
ostatné – vo forme tvarov. Všetko dianie<br />
vedie – vo veľkom ako aj v malom –<br />
bezprostredne k určitým, príslušnému<br />
dianiu zodpovedajúcim impulzom,<br />
ktoré udávajú formu. Už starý antický<br />
názor „pars pro toto“ odzrkadľuje, že<br />
v jednej časti možno nájsť aj celok.<br />
A skutočne, v určitých vhodných častiach<br />
sa zobrazuje celok.<br />
Ak vychádzame z poznatkov komplexne<br />
orientovanej východnej medicíny,<br />
podľa ktorej štvrtý prst človeka<br />
predstavuje vodný živel, a ak k tomu<br />
pridáme dávnejšie spoznanú výnimočnú<br />
schopnosť vody, ktorá je obsiah-<br />
Obraz svorky po operácii v brušnej dutine
O S O B N O S Ť<br />
Opakujúci sa obraz špirály<br />
nutá aj v krvi, pamätať si informácie<br />
a prenášať ich, potom sú tým dané ďalšie<br />
vysvetlenia pre otvorené otázky.<br />
Zostáva ešte zodpovedať, akými<br />
impulzmi sa do vody, resp, krvi „infikujú“<br />
informácie. Ale touto otázkou sa<br />
vzdialime od čisto hrubohmotne-fyzikálnych<br />
procesov. Nasledujme ešte raz<br />
vyššie citovaný výrok: Pri úlohe krvi<br />
nemôže predsa ísť len o dopravu informácií<br />
od tela k duši, ale aj opačne – a to<br />
dokonca v prvom rade – o impulzy,<br />
ktoré vysiela oživujúci ľudský duch<br />
svojmu telu prostredníctvom vyžarovania<br />
krvi. V tom predsa spočíva aj<br />
tajomstvo starého poznania, že „duch<br />
si tvorí telo“. Pripusťme, že je to duch,<br />
ktorý oživuje telo, a že telo je teda len<br />
duchom oživované. Tým sa vysvetľuje,<br />
prečo sú formujúce impulzy, zobrazené<br />
aj v aurasskopii, zreteľné len počas tesného<br />
spojenia tela a duše, a to prostredníctvom<br />
žiarení. Pri blížiacej sa smrti<br />
sa toto žiarenie, a teda aj formovanie,<br />
musí zmierniť. Dokonca aj počas<br />
spánku, keď sa zväzok medzi „telom<br />
a dušou“ uvoľňuje, by sa mohlo ukázať,<br />
že obsah informácií v krvi sa znižuje.<br />
Ako už bolo povedané: S niektorými<br />
vysvetleniami opúšťame oblasť toho, čo<br />
je z prírodovedného hľadiska pochopiteľné.<br />
A tak poskytujú obrazy chorôb<br />
v krvi nielen cennú diagnostickú pomoc,<br />
lež poukazujú opäť na skutočnosť,<br />
že stvorenie je ďaleko obsiahlejšie, veľkolepejšie<br />
a živšie, ako si to zvyčajne<br />
vieme predstaviť.<br />
Werner HUEMER<br />
Ďalšie informácie: Institut für holistische<br />
Blutdiagnostik, Schützenstrasse 64, D-58452<br />
Witten, tel.: 0049-2302-12068, fax: -82611.<br />
NA BOJISKU A NA HRANICI<br />
ŽIVOT PANNY<br />
ORLEÁNSKEJ<br />
„Všetci sa budete tešiť, keď ma uvidíte v plameňoch. Ale keď vojdem do<br />
ohňa, tak cez plamene vojdem do srdca svojho ľudu navždy a na večnosť.“<br />
Jeanne d‘Arc, Johanka z Arku, dedinské dievča z Vogéz, narodená medzi<br />
rokmi 1410 až 1412, sa stala známou v celej Európe ako „Panna Orleánska“.<br />
V roku 1431 ju, sotva dvadsaťročnú, odsúdil inkvizičný súd ako bosorku<br />
a upálil na hranici. Jej dejinné pôsobenie a jej mimoriadna osobnosť však<br />
už stáročia prežaruje ponad jej násilnú smrť. V roku 1920 ju katolícka cirkev<br />
prehlásila za svätú. Martina HAGLOVÁ rozpráva príbeh ženy, ktorá sa<br />
svojím srdcom stala veľkou.<br />
Jún 1428. Uprostred Burgundska,<br />
ktoré je pod nadvládou Anglicka,<br />
patrí pevnosť Vaucouleurs Karolovi<br />
VII., následníkovi trónu Francúzska.<br />
Beaudricourt, mestský veliteľ, úspešne<br />
odrazil anglický útok, no mesto, ako<br />
aj celé okolie, je pod bezprostrednou<br />
hrozbou útoku anglických oddielov.<br />
V apríli 1429 sa u neho objavila<br />
devätnásťročná dievčina zo susednej<br />
obce Domrémy, ktorá všetkým ľudom<br />
vysvetľovala, že sa „z poverenia svojho<br />
Pána“ musí ešte do polovice pôstneho<br />
obobia dostať k francúzskemu kráľovi.<br />
Dievčina od svojich 13 rokov počuje<br />
„hlasy“, ktoré jej prikazujú žiť zbožný<br />
život a „poverujú ju úlohou“ oslobodiť<br />
obsadené Francúzsko. Už doma sa<br />
stalo nápadným, že sa rada a často uťahovala<br />
do samoty k modlitbe, pričom<br />
inak snívala o živote vojakov. Jej tvrdošijnosť<br />
a schopnosť argumentovať spôsobia,<br />
že sa malá eskorta skutočne vyberie<br />
na dvor následníka francúzskeho<br />
trónu. Dojatí obyvatelia Vaucouleurs<br />
jej dokonca darujú aj koňa a odvážnu<br />
dievčinu doprevádza šesť ozbrojených<br />
mužov do Chinonu na kráľovský dvor.<br />
Malý oddiel cvála za noci, aby sa<br />
vyhol stretnutiu s nepriateľskými oddielmi.<br />
Všetky toky sú rozvodnené<br />
a akoby zázrakom jedenásť dní neodhalení<br />
prejdú cez nepriateľské územie.<br />
Dievča sa medzi bojovníkmi pohybuje<br />
jednak ako medzi seberovnými<br />
a na druhej strane s nepredstaviteľnou<br />
mravnou ušľachtilosťou. Na mužov<br />
silne pôsobí jej uvedomovanie si poslania,<br />
keď neúnavne opäť a opäť prehlasuje:<br />
„Niet inej pomoci len cezo mňa!“<br />
Aj v Chinone nastane rozruch okolo<br />
nezvyčajného dievčaťa. Poslovia a dôstojníci<br />
behajú raz sem - raz tam medzi<br />
malou skupinkou a zámkom, ktorý sa<br />
impozantne týči nad okolím. Beaudricourt<br />
dal z Vaucouleurs poslať súčasne<br />
aj správu na dvor, a tak sa pre Johanku,<br />
panenské sedliacke dievča, na jeho príhovor<br />
po dvoch dňoch čakania otvára<br />
prístup k príliš nedôverčivému korunnému<br />
princovi, následníkovi trónu Karolovi<br />
VII., ktorý po smrti svojho otca<br />
čaká len na to, aby bol konečne korunovaný<br />
za kráľa.<br />
Je počudovaniahodné, s akou istotou<br />
zdraví sedliacke dievča korunného<br />
33<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
O S O B N O S Ť<br />
princa, predstupuje pred neho a spôsobne,<br />
no sebavedome hovorí k nemu<br />
ako ku kráľovi. Princ však nie je pripravený<br />
dať Johanke okamžite k dispozícii<br />
požadované oddiely, ktorými<br />
chce tiahnuť do Orléansu,<br />
kde Angličania už mesiace<br />
držia obsadený breh rieky<br />
a čochvíľa napadnú mesto, aby<br />
si ho úplne podmanili. Princ<br />
nechá dievča najprv vypočúvať<br />
komisiou, skladajúcou sa<br />
z cirkevných hodnostárov. No<br />
Johankine inteligentné a presvedčivé<br />
odpovede ovplyvnia<br />
vyšetrovaciu komisiu pozitívne:<br />
„V správe sme kráľovskej<br />
rade oznámili náš názor, že<br />
vzhľadom na hrozbu a nebezpečenstvo,<br />
v ktorom sa mesto<br />
Orléans nachádza, sa kráľ<br />
môže spoľahnúť na Johanku<br />
a môže ju vyslať do Orléansu.“<br />
Po dôkladnom preverovaní<br />
dostáva Johanka osobnú výstroj,<br />
je vymenovaná za veliteľku<br />
oddielu, dostáva svoj<br />
vlastný veliteľský stan ako aj<br />
dve pážatá a dvoch poslov ako<br />
znak toho, že zastáva verejnú<br />
funkciu „vojenského veliteľa“.<br />
Pod osobnou vlajkou, ktorú<br />
si pre seba nechala vyhotoviť,<br />
prichádza Johanka na čele<br />
vojska v priebehu troch dní<br />
do Orléansu, kde je posledná<br />
obranná línia Karola VII. Ak padne, zostáva<br />
len ústup. Avšak dlho očakávaný<br />
transport s proviantom sa pod vedením<br />
Johanky dokáže preplaviť do mesta bez<br />
prekážok.<br />
Neskorší gróf Dunois, zvaný aj „Bastard“,<br />
je veliteľom mesta Orléans. To, že<br />
sa zo strategických dôvodov dlho očakávaný<br />
a vytúžený „vietor“ konečne zdvihol<br />
práve v tom okamihu, keď dorazila<br />
do Orléansu Panna, je preňho presvedčivým<br />
dôkazom o jej poslaní. (Veľkú<br />
úlohu pri tom zohráva staré proroctvo,<br />
podľa ktorého Francúzsko spasí panna –<br />
34<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
pozn. red.) Obyvatelia mesta oduševnene<br />
prijímajú Johanku ako svoju osloboditeľku.<br />
Jej povesť Vyslankyne Pána<br />
dáva krídla ich odhodlaniu brániť mesto.<br />
V nasledujúcich dňoch boli pri francúzskych<br />
nájazdoch dobyté tri obliehané<br />
opevnenia Angličanov - v neposlednom<br />
rade aj prostredníctvom osobného nasadenia<br />
Johanky. Výsledkom je obrovský<br />
morálny vzostup.<br />
8. mája 1429 stoja pod hradbami Orléansu<br />
proti sebe anglické a francúzske<br />
oddiely. Vojaci na francúzskej strane sú<br />
naplnení netrpezlivou odhodlanosťou<br />
zvíťaziť. Napokon Angličania zastavujú<br />
obliehanie, ktoré viedli od 12. októbra<br />
1428, a ustupujú. Oslobodené mesto<br />
zachvacuje opojenie radosti. Johanka,<br />
„Panna Orleánska“, sa stáva po tomto<br />
víťazstve tak známou po celej Európe,<br />
ako aj spornou: jedna strana spoznáva<br />
v jej pôsobení ruku Božiu a druhá ruku<br />
diabla.<br />
Pre Francúzsko sa pripája<br />
reťaz ďalších víťazstiev. V rozhodujúcich<br />
momentoch je to<br />
stále a opäť Johankine osobné<br />
odvážne nasadenie, čo vedie<br />
k úspechu. O najväčšom<br />
vojenskom víťazstve pri Patay<br />
podáva správu Dunois<br />
prostredníctvom nasledujúceho<br />
dialógu s Johankou: „Nasaďte<br />
si všetci dobré ostrohy!“ –<br />
„Čo to vravíte, máme sa im vari<br />
obrátiť chrbtom?“ „To nie, no<br />
Angličania sa nebudú brániť<br />
a budú porazení, a tak budete<br />
potrebovať dobré ostrohy, aby<br />
ste im zostali v pätách.“ Aj táto<br />
predpoveď Johanky sa naplnila,<br />
ako toľko iných predtým:<br />
zajatých bolo viac ako štyritisíc<br />
zajatcov a medzi nimi dokonca<br />
aj najdôležitejší generáli<br />
Anglicka.<br />
Johanka obklopená žiarou<br />
víťazstiev, vytrvalo pracuje na<br />
vykonaní svojho nasledujúceho<br />
kroku doviesť regenta ku<br />
korunovaniu. Spôsob, akým<br />
opodstatňuje svoj názor, potvrdzuje<br />
zmysel pre realitu<br />
a politickú spôsobilosť: až<br />
keď kráľ bude pomazaný a korunovaný,<br />
stratia protivníci svoju moc a napokon<br />
ani jemu, ani jeho krajine nebudú môcť<br />
škodiť.<br />
Cez nepriateľské územie teda čoskoro<br />
tiahne korunovačný sprievod do Remeša.<br />
Cestu lemujú silné pevnosti, obsadené<br />
Angličanmi. Oduševnenie, ktoré<br />
vyvolá objavenie sa Johanky na čele vojska,<br />
vedie k tomu, že sa k nej pridávajú<br />
mnohí dobrovoľníci. Šľachtici, ktorí sú<br />
príliš chudobní na to, aby si zadovážili<br />
koňa, sa dávajú naverbovať ako jednoduchí<br />
lukostrelci.
O S O B N O S Ť<br />
17. júla je v Remeši za jasotu obyvateľstva<br />
následník trónu korunovaný za<br />
kráľa. Počas úkonu stojí Johanka so svojou<br />
vlajkou vedľa oltára.<br />
Za necelé tri mesiace urobilo sedliacke<br />
dievča zo zúfalca, ktorý sa v Chinone<br />
pripravoval na útek, kráľa dobyvateľa.<br />
Karol Johanku z vďačnosti vynikajúco<br />
vystrojí: nosí nádherné mužské šaty, má<br />
k dispozícii domovníka, pážatá, zbrojnošov,<br />
peniaze, bojové a ťažné kone. Jej<br />
rodná obec Domrémy-Greux je oslobodená<br />
od daní, jej rodina je povýšená<br />
do šľachtického stavu a ona dostáva<br />
erb s dvoma zlatými ľaliami v modrom<br />
poli. Johanka je na vrchole slávy a chce<br />
kráľovi ďalšími vojnovými úspechmi<br />
zabezpečiť vstup do Paríža, ktorý bol<br />
priateľský voči Angličanom. Karola VII.<br />
a jeho dvor však viac zaujíma tajné vyjednávanie.<br />
Na jar 1430 sa stáva obec Compiégne<br />
pri Paríži kľúčovým bodom pre Johankine<br />
vojenské ťaženie. Ako zvyčajne je<br />
počas útoku na nepriateľský tábor na<br />
čele. Avšak bojové šťastie už nie je vý-<br />
PROROKYŇA<br />
PRÁVA NÁRODOV<br />
Svojou charizmou, ktorá pripomína<br />
biblických prorokov, vzbudila<br />
Johanka taký pocit spolupatričnosti,<br />
aký doteraz nebol. Láska k vlasti sa<br />
stala impulzom k obrane proti „cudzej<br />
nadvláde“. Za vlasť sa oného<br />
času pokladali tie provincie, kde sa<br />
rozprávalo po francúzsky. Želanie<br />
nazývať sa „Francúzom“ sa prebudilo<br />
pri odpore voči anglickej nadvláde.<br />
Dovtedy sa obyvatelia nazývali<br />
podľa toho, na akom území žili:<br />
Burgunďan, Bretónec, Picardčan,<br />
Gaskonec a patrili lénnemu pánovi<br />
príslušnej dynastie. A tak aj Angličania<br />
chceli vidieť Johanku horieť<br />
na hranici, a to pre „nacionalizmus“,<br />
ktorý spochybňoval ich panstvo na<br />
francúzskej pôde.<br />
lučne na jej strane: kým Johanka kryje<br />
ústup svojich vojakov, padne do zajatia.<br />
Jasot anglického tábora je veľký, pretože<br />
nebolo kapitána alebo vodcu, pred ktorým<br />
mali taký strach ako pred Johankou.<br />
Okamžite sa vynára otázka, kto<br />
dostane slávnu zajatkyňu, ktorá bola<br />
kvôli bežnému výkupnému tiež cenným<br />
majetkom. Vyslobodí ju jej kráľ Karol?<br />
Pre Angličanov je Johanka najnebezpečnejším<br />
politickým protivníkom,<br />
o ktorej smrť sa už dávno usilujú. Na to,<br />
aby sa to mohlo uskutočniť, sa javí cirkevná<br />
inkvizícia ako najvhodnejší nástroj:<br />
anglickí okupanti dajú vojnovú<br />
zajatkyňu verejne prehlásiť za čarodejnicu,<br />
ktorá kvôli „bohorúhačstvu, privolávaniu<br />
diabla a falošnému učeniu“<br />
musí byť postavená pred inkvizičný súd.<br />
Kráľ Francúzska počas celého vyšetrovania<br />
nehne ani prstom, ani aby vykúpil<br />
hrdinku, ani aby ju oslobodil. Dokonca<br />
dvor sa zdá byť šťastný, že sa zbavil ženy,<br />
ktorá stála v ceste diplomatickým vyjednávaniam<br />
s nepriateľom. Aj Parížska<br />
univerzita je za uskutočnenie procesu<br />
pre „bosorku“ a s nadšením deleguje<br />
duchovných ako prísediacich pre inkvizičný<br />
proces.<br />
Vo februári 1431, po mnohomesačných<br />
manipuláciách, pri ktorých sa medzi<br />
iným Johanku zbytočne pokúšajú<br />
zviesť k tomu, aby sa sama prehlásila za<br />
bosorku, začne sa proti nej inkvizičný<br />
proces v Rouene pod vedením biskupa<br />
Cauchona. V porovnaní so všetkou vychytralosťou<br />
jej sudcov záznamy tohto<br />
súdneho konania odkrývajú Johankinu<br />
zarážajúcu duchaprítomnosť, jej dôvtip<br />
plný humoru, pevnosť a dojímavú statočnosť.<br />
Vypočúvajúci ju plní hnevu napádali<br />
otázkami, vychádzajúc skutočne z toho,<br />
že by Johanka mohla byť v spojení<br />
s diablom a nikdy sa sama sebe nespreneverí.<br />
Keď sa jej vyhrážali mučením<br />
a predviedli ju pred pripraveného kata,<br />
aby ju vystrašili, smelo povedala: „Keď<br />
zo mňa bolesťami vytlačíte priznania,<br />
prehlásim, že sú dôsledkom násilia.“<br />
VIZIONÁRKA<br />
A REALISTKA<br />
Hlasy a vízie boli v stredoveku<br />
uznávanou formou prejavovania sa<br />
duchovného života. Akceptovanie<br />
však kolísalo medzi „inšpirované<br />
Bohom“ a „vnuknuté diablom“.<br />
To, na čo sa Johanka pod vplyvom<br />
počutých hlasov podujímala, však<br />
v skutočnosti bolo veľmi rozvážne.<br />
Na otázku, prečo jej hlasy povedali,<br />
aby nosila mužské šaty, poukázala<br />
jednoducho na to, že aktívna účasť<br />
na boji v sukniach na koni, alebo<br />
brodenie sa v bahne a vodných<br />
priekopách sú v ženských šatách<br />
ťažké.<br />
Johanka preukázala politické<br />
nadanie a cieľavedomosť. Vedela<br />
posúdiť politický a vojenský stav<br />
Francúzska. Na uskutočnenie svojej<br />
vízie, teda vyhnať Angličanov<br />
a korunovať kráľa, vyvinula geniálne<br />
vedenie ľudí a vojenskú stratégiu.<br />
Johanka počula svoje plány<br />
síce ako nariadenia svojho „svätého<br />
poradcu“, ako ho nazývala,<br />
ale bola pritom nemenej prakticky<br />
nadaná aj vodcovskou silou. Jej<br />
sila spočívala v energických výjazdoch,<br />
čo sa prenášalo na oddiely<br />
pri vojenskom ťažení.<br />
Keď sa jej spýtali, či „svätý Michael“,<br />
keď sa jej zjavil, bol nahý, odvetila „Myslíte<br />
si, že Pán nemá oblečenie pre svojich<br />
anjelov?“<br />
Ale práve tým, že zostala verná sebe<br />
samej a nezlomná vo svojom poslaní<br />
k precítenému povolaniu, poskytuje<br />
svojim inkvizítorom „dôkaz“ bludárstva,<br />
a čo je ešte horšie, kacírstva! Pretože kto<br />
sa opovažuje stavať svoju vlastnú vôľu,<br />
posúdenie udalostí s vlastným prijímaním<br />
zodpovednosti nad názor cirkvi,<br />
ktorá ako jediná prináša spásu, ten patrí<br />
ku zvedeným diablom.<br />
Inkvizičný súd ponúka Johanke záchranu<br />
pred upálením tým, že podpíše<br />
35<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
O S O B N O S Ť<br />
vopred pripravený protokol s priznaním.<br />
To preto, lebo inkvizičnému súdu<br />
nejde o jej smrť ako anglickým mocipánom,<br />
ale o „spásu jednej duše z bludárstva“.<br />
Keď ju postavia pred hrôzu smrti<br />
upálením, podpisuje priznanie. Keď sa<br />
však dozvie, že v takom prípade bude<br />
odovzdaná do anglického doživotného<br />
väzenia, odvoláva ho. Opäť si oblieka<br />
mužské šaty, čo jej bolo vyčítané ako<br />
obzvláštny hriech a v zajatí ich na dobre<br />
mienené dohováranie na nejakú dobu<br />
zamenila za ženské šaty. A to spečaťuje<br />
jej osud.<br />
Za ranného úsvitu 30. mája 1431 je<br />
odovzdaná moci svetskej spravodlivosti.<br />
Na Starom trhu v Rouene je pripravená<br />
hranica. Johanka z Arku, „Panna Orleánska“,<br />
je privedená cez hmýriaci sa<br />
dav k lešeniu. Prednesie sa obžaloba,<br />
prečíta sa rozsudok a Johanka je odovzdaná<br />
na vykonanie rozsudku. Vtedy<br />
ani nie dvadsaťročnej dievčine nasadia<br />
na hlavu papierovú korunu s nápisom<br />
„kacírka, odpadlíčka, modloslužobníčka“.<br />
Správa od súčasníka hovorí o tom, ako<br />
jej nárek dojímal dav k slzám, iná doplňuje,<br />
že volala Ježišovo meno a modlila<br />
36<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
OBVINENIA INKVIZÍCIE<br />
(Niektoré výňatky zo súdnych spisov)<br />
Predpovedanie budúcich udalostí a rozpoznanie skôr nevidených osôb prostredníctvom<br />
„hlasov“. – To je povera a veštectvo, opovážlivé tvrdenie a samoľúbe vystatovanie<br />
sa.<br />
Uctievanie nebeských návštevníkov a viera, že prichádzajú od Boha bez toho,<br />
aby sa ohľadne toho obrátila o radu na nejakého duchovného, pocit, že si je o tom<br />
taká istá, ako vo svojej viere v Krista a na jeho krížovú cestu a zdráhanie sa zverejniť<br />
znamenie dané kráľovi bez príkazu Boha. – „Uctievaš modly, privolávaš diabla,<br />
zblúdila si z viery a dala si neuvážene nepovolenú prísahu.“<br />
Zdráhanie sa uposlúchnuť cirkev, keď jej prikázanie protirečí údajnému príkazu<br />
Boha, a zamietnutie rozhodnutia cirkvi na Zemi. – „Si rozkolnícka, máš falošnú<br />
vieru ohľadne pravdy a práva cirkvi a až do dnešnej hodiny sa nebezpečne mýliš<br />
vo svojej viere v Boha!“.<br />
O niekoľko storočí neskôr, pri jej vyhlásení za svätú v roku 1920, dostáva Johanka<br />
nasledovné atribúty:<br />
„Vyzbrojená cnosťou hrdinstva a omilostená k prijímaniu božských zjavení…<br />
povolaná do spoločenstva víťaznej cirkvi ako ‚svätá Johanka‘!“<br />
Dokument mimochodom pochádza zo 16. mája 1920 a 30. máj je pamätný<br />
deň Johanky v katolíckej cirkvi.<br />
sa až do posledného vzdychu. Keď na nej<br />
zhoreli šaty, odtiahli horiace raždie, aby<br />
dav mohol vidieť, že je skutočne ženou.<br />
Potom bolo upaľovanie dokončené a jej<br />
popol bol vysypaný do rieky Seina.<br />
Politická vražda vykonaná na Johanke<br />
za pomoci cirkevnej inkvizície sa preukázala<br />
ako zbytočná. Napredovanie<br />
Karola VII. sa už nedalo zastaviť, v neposlednom<br />
rade aj vďaka duchu vernosti<br />
otčine, ktorý Johanka v ľuďoch vzbudila.<br />
Jej duch zvíťazil nad Angličanmi vo<br />
Francúzsku z onej strany horiacej hranice,<br />
pretože vzbudený pocit „sme jeden<br />
národ“ sa už viac nedal potlačiť.<br />
Keď v roku 1449 kráľ vchádza do<br />
Rouenu, pripadá mu v jeho pozícii nedôstojné,<br />
aby za svoju korunu vďačil<br />
„bosorke“. Aby zmyl túto škvrnu, pätnásť<br />
rokov po poprave Johanky – väčšina vtedajších<br />
sudcov predsa už umrela – proces<br />
anuloval. Dostupné záznamy z procesu<br />
však pred celým svetom potvrdzujú<br />
žiariacu integritu Johanky.<br />
Jej uctievanie zažilo odvtedy svoju<br />
renesanciu a Panna Orleánska vstúpila<br />
do duše Francúzska. Na počesť Johanky<br />
sa postavilo nespočetné množstvo sôch,<br />
samozrejme, v Remeši a Orléanse, ale aj<br />
vo Winchesterskej katedrále, ktorej biskup<br />
mal kedysi účasť na jej odsúdení.<br />
Len samotné upálenie neprinieslo<br />
Johanke slávu. Veď toľko mladých žien<br />
bolo kruto upálených na hranici ako bosorky.<br />
Bola to však jej neobyčajná osobnosť,<br />
jej odvaha, ale aj jej „veľké srdce“.<br />
A keby jej mimoriadny život nebol tak<br />
presne historicky zdokumentovaný, „Johanka<br />
z Arku“ bola by už dávno odsunutá<br />
ako legenda.<br />
PROTESTANTKA A KACÍRKA<br />
Martina HAGLOVÁ<br />
Už prvá revízia z roku 1456 ukázala, že Johanka vôbec nebola tým všetkým, za<br />
čo bola upálená. Nebola hašterivou, prostitútkou, bosorkou, bohorúhačkou. Naopak,<br />
bola dobromyselná, nepoškvrnená panna, zbožná, pokorná a umiernená.<br />
No Johanka bola „kacírka“, aj keď si toho nebola vedomá a sama si to vôbec<br />
nepripustila. Jej osoba predstavuje dokonca dva nové osvietenecké prúdy ducha<br />
času, a to „protestantizmus“ a „nacionalizmus“.<br />
V očiach vtedajšej katolíckej cirkvi Johanka chodila po nevídaných cestách:<br />
Keďže pred autoritu cirkvi stavala svoj vlastný osobný vzťah k Bohu, stala sa<br />
„protestantkou“ bez toho však, aby toto slovo vôbec poznala. Jednoduchými<br />
slovami povedala na procese obsahovo presne to, čo upálený Ján Hus v Čechách,<br />
proti ktorého prívržencom chcela dokonca tiahnuť do boja. Hus a neskôr Martin<br />
Luther sa vyjadrili podobne ako Johanka: Nie len cirkevný výklad Božej vôle<br />
je jediný smerodajný a blaho prinášajúci, ale kresťan má stáť pred Bohom sám,<br />
zodpovedne, osobne a bez sprostredkovania nejakou inštitúciou.
VÝSKUM SMRTI<br />
(1. časť)<br />
Dr. Raymond Moody je širokej<br />
verejnosti známy ako vedúci<br />
výskumný pracovník zážitkov<br />
pri tzv. klinickej a zdanlivej<br />
smrti. Jeho priekopnícke dielo<br />
„Život po živote” vyšlo v r. 1975<br />
a od tej doby sa predalo viac<br />
ako 10 miliónov výtlačkov.<br />
Dr. Raymond Moody sa narodil<br />
v r. 1944 v Porterdale, Georgia<br />
(USA), je doktorom psychiatrie<br />
a filozofie a autorom 10 kníh.<br />
Prinášame vám prvú časť rozhovoru,<br />
ktorý po konferencii<br />
v Gambier v Ohiu urobil pre<br />
Svet Grálu s uvedeným bádateľom<br />
Micah Rubenstein.<br />
SG: Je to už 25 rokov, čo prvýkrát<br />
vyšla vaša kniha „Život po živote“. Čo<br />
sa vo verejnosti zmenilo za tú dobu vo<br />
vzťahu k zážitkom na prahu smrti?<br />
RM: Myslím si, že sa zmenil základný<br />
postoj. Keď som začal pred 25 rokmi,<br />
mnohí ľudia, majúci zážitky z klinickej<br />
smrti, boli veľmi deprimovaní, lebo im<br />
neverili ich lekári, sestry, kňazi alebo<br />
blízke osoby a príkro ich odmietali.<br />
Dnes sa títo ľudia cítia voľnejší, hovoria<br />
o svojich zážitkoch, aj keď toto patrí<br />
k najhlbším osobným skúsenostiam, aké<br />
človek môže prežiť.<br />
SG: Dnes sa už oveľa viac hovorí o takýchto<br />
skúsenostiach. Prečo je to tak?<br />
RM: Myslím si, že sú na to tri dôležité<br />
predpoklady.<br />
Po prvé: prichádzajú ľudia tzv. „Baby-<br />
-Boomer“ generácie do veku, keď strácajú<br />
svojich blízkych. (Myslia sa tým<br />
ľudia, ktorí sa narodili medzi r. 1946<br />
a 1964, tzn. že to je asi 31 % amerického<br />
obyvateľstva. Pozn. red.) Táto generácia,<br />
Čo nebolo v knihách o „Živote po živote“<br />
Raymond Moody<br />
ku ktorej sa sa hlásim aj ja, je známa<br />
tým, že má veľký záujem o alternatívne<br />
a prírodné liečenie a je otvorená aj spirituálnym<br />
otázkam.<br />
Po druhé: v našej nemocničnej praxi<br />
došlo k významným zmenám. Na začiatku<br />
70-tych rokov, keď som začínal<br />
s medicínskou praxou, bolo pravidlom,<br />
že keď mal pacient zomrieť, prišli lekári<br />
a sestry a odviedli príbuzných umierajúceho<br />
z miestnosti. Dnes ich povzbudzujú,<br />
aby v okamihu rozlúčenia zostali,<br />
zatiaľ čo lekári a sestry ustúpia.<br />
A po tretie: v súčasnosti máme k resuscitácii<br />
lepšie technické prostriedky<br />
a dnes môžeme vrátiť do života podstatne<br />
viac ľudí ako predtým.<br />
SG: Aké nové skúsenosti ste nazhromaždili<br />
od vydania vašej knihy „Život<br />
po živote“?<br />
RM: Mnohé! Výskum umierania sa<br />
rozšíril do celého sveta ako explózia a my<br />
sme mohli objaviť udivujúce skutočnosti.<br />
Napríklad lekári v Európe a USA zistili,<br />
že aj malé deti majú zážitky z klinickej<br />
smrti, ktoré u nich prebiehajú rovnako<br />
ako u dospelých. V rámci štúdie sme<br />
zistili, že asi 8 miliónov dospelých Američanov<br />
malo takýto zážitok. Sú teda<br />
veľmi rozšírené. A je nutné spomenúť<br />
ešte jeden veľký objav: zážitok zdanlivej<br />
smrti. Vieme, že sa často stane, že človek<br />
stojaci pri posteli umierajúceho emočne<br />
spoluprežije skúsenosť smrti. Typická<br />
predstava je takáto: Niekto stojí pri<br />
posteli milovaného umierajúceho. Vo<br />
chvíli, keď osoba zomrie, cíti sa človek<br />
stojaci pri posteli tak, ako by sám vystúpil<br />
zo svojho tela a mohol pozorovať<br />
dianie zhora. Vidí telo zosnulého ležať<br />
v posteli a vníma vlastné telo, ktoré stojí<br />
vedľa. Potom sa pozrie vedľa seba a vidí<br />
zosnulého, ktorý má novú formu tela.<br />
Ľudia s emfatickou (dôraznou, zjavnou –<br />
pozn.) skúsenosťou zdanlivej smrti nám<br />
oznamujú, že sa vznášali hore a v diaľke<br />
videli niečo na spôsob tunela alebo úzkej<br />
cesty s jasným svetlom. Dá sa teda povedať,<br />
že všetky typické aspekty skúseností<br />
klinickej smrti sa zhodujú s emfatickým<br />
zdanlivým zážitkom smrti – pričom by<br />
som chcel dodať, že som niečo podobné<br />
zažil aj sám.<br />
SG: Porozprávali by ste nám o tom?<br />
RM: Približne pred šiestimi rokmi<br />
som pracoval v skupine vedcov a psychológov<br />
na štúdii o emfatickom prežití<br />
zdanlivej smrti. Na konci týždňa sme<br />
mali na univerzite trojdňovú konferenciu,<br />
aby sme prišli na to, ako máme postupovať.<br />
Potom sa stretnutie v nedeľu<br />
skončilo, bolo to v Deň matiek, a preto<br />
som zavolal matke, aby som sa jej spýtal,<br />
ako sa jej darí. Povedala, že sa cíti<br />
dobre, ale deň predtým, v sobotu, sa jej<br />
vysypali po celom tele vyrážky. Nechala<br />
sa preto prehliadnuť lekárom. Lekár jej<br />
povedal, že je vraj „ideofatická“ – jeden<br />
z výrokov, ktorý lekári radi používajú,<br />
aby vtisli verejnosti dojem, že vedia, čo<br />
pacientovi je, aj keď vlastne nič nevedia.<br />
Lekár vtedy veril, že to nie je nič<br />
vážne. Matka mi rozprávala, že ďalší<br />
deň, v pondelok musela ísť ešte raz k lekárovi,<br />
aby ju dôkladne prehliadol. Na<br />
ďalší deň jej potom lekár povedal, že<br />
trpí non-Hodginovým syndrómom…<br />
bude žiť ešte dva týždne a dva dni. Moja<br />
manželka a ja sme prebdeli celý čas pri<br />
jej posteli a skutočne zomrela presne na<br />
37<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
R O Z H O V O R<br />
deň – o dva týždne. Dva dni pred smrťou<br />
upadla do kómy – už sa nehýbala.<br />
A potom prišla chvíľa, keď zomrela.<br />
Predo mnou a mojou ženou – moje dve<br />
sestry s manželmi tu boli tiež – otvorila<br />
oči a povedala dvakrát: „Milujem vás!“<br />
Potom zomrela a ja som mal spomínaný<br />
Dr. Raymond Moody<br />
empatický zážitok. Nebolo to také obsiahle,<br />
že by som vystúpil zo svojho tela,<br />
ale celkové rozdelenie priestoru sa zmenilo,<br />
vnímal som to jasné svetlo a moja<br />
žena tiež. Moja sestra cítila prítomnosť<br />
otca, ktorý zomrel pred osemnástimi<br />
mesiacmi.<br />
SG: Aké skúsenosti ste ešte získali<br />
za posledných 25 rokov? Vie sa napríklad<br />
niečo o tom, ako prežívajú umieranie<br />
nevidiaci?<br />
RM: Najviac sa tým zaoberal Dr. Kenneth<br />
Ream. Nevidiaci ľudia mávajú taktiež<br />
zážitok blízkej smrti a „vidia“ všetko,<br />
zatiaľ čo sa nachádzajú mimo tela.<br />
SG: Zistilo sa pri výskumoch umierania<br />
niečo o skúsenostiach samovrahov?<br />
38<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
RM: Áno. Skúmal to Bruce Greyson<br />
z univerzity vo Virginii. Pracuje tam<br />
na stanici prvej pomoci a zaznamenal,<br />
že viac ako polovica samovrahov, ktorých<br />
tam priviezli, mala zážitok blízkej<br />
smrti. Pri svojom štúdiu konštatoval, čo<br />
je veľmi zaujímavé, že tie osoby, ktoré<br />
neprežili nič podobné, sa o samovraždu<br />
neskôr opakovane pokúšali. Ale nikto<br />
z tých, ktorí mali zážitok blízkej smrti,<br />
to ani raz nezopakoval. Po takom zážitku<br />
boli všetci presvedčení o tom, že<br />
život má zmysel a že sa životu nedá<br />
uniknúť samovraždou.<br />
SG: Skúsenosť klinickej smrti väčšina<br />
ľudí vykresľuje ako zážitok plný<br />
šťastia. Je známe niečo aj o tiesnivých<br />
skúsenostiach?<br />
RM: Áno, vyskytujú sa a verím, že<br />
môžeme povedať, že všetky zážitky blízkosti<br />
smrti nesú v sebe jeden nepríjemný<br />
aspekt. Keď človek vidí vo svojom spätnom<br />
pohľade na život to, čo učinil druhým,<br />
a keď pritom sám musí precítiť, čo<br />
pri tom cítili druhí. To potom bolí. Ale<br />
napriek tomu je v podstate pohľad späť<br />
ziskom, lebo pomáha zmeniť budúce<br />
správanie. Povedal by som, že tzv. „pekelné<br />
detaily“ sú v správach len zriedka.<br />
SG: Možno to, že existuje menej „pekelných<br />
detailov“, je dôsledkom toho,<br />
že tí, ktorí musia ísť do takýchto oblastí<br />
na druhej strane, už nemajú možnosť<br />
vrátiť sa späť a podať správu o svojich<br />
osobných skúsenostiach…<br />
RM: Snáď! Dr. Bruce Greyson urobil<br />
zvláštny výskum o „pekelných“ zážitkoch<br />
smrti. Zistil pritom, že v porovnaní<br />
so zážitkami, ktoré som opísal, sa<br />
vyskytujú veľmi zriedka a že sa navzájom<br />
nepodobajú.<br />
SG: Chcú sa ľudia, ktorí trpia silnými<br />
bolesťami, vôbec vrátiť späť?<br />
RM: Skutočne sa väčšina z nich už nechcela<br />
vrátiť späť do tela. Títo ľudia hovoria,<br />
že sú v tejto chvíli tak obklopení<br />
svetlom, že chcú radšej zostať uprostred<br />
tohto zážitku.<br />
Dr. Claude Wright, jeden profesor, hematológ<br />
na lekárskej univerzite v Georgii,<br />
sám zažil niečo podobné. Claude bol<br />
raz pri oživovaní jedného pacienta, keď<br />
ten náhle zvolal: „Nerobte to! Nerobte to<br />
so mnou!“<br />
SG: Prečo prichádzajú potom ešte<br />
späť? Majú na výber?<br />
RM: Niektorí ľudia hovoria, že nevedeli,<br />
prečo sa vrátili späť. V jednom<br />
momente sa nachádzali v tom svetle<br />
a v ďalšom momente boli opäť vo svojom<br />
tele. Druhí hovoria, že bol pri nich<br />
niekto, kto im povedal: „Tvoj čas smrti<br />
ešte nenastal, musíš sa vrátiť!“ A iní zase<br />
hovoria, že si mohli zvoliť buď zostať,<br />
alebo sa vrátiť do tela. Dôvod, prečo sa<br />
ľudia rozhodli pre návrat, tkvie väčšinou<br />
v tom, že majú ešte deti.<br />
Dozvedel som sa aj o prípadoch takých<br />
ľudí, ktorí sa mali pripraviť na život<br />
v pomáhajúcom povolaní, napr. ako sociálni<br />
pracovníci alebo zdravotné sestry.<br />
A pretože práve došli do tohto bodu svojej<br />
kariéry, keď im boli otvorené všetky<br />
možnosti, rozhodli sa pre návrat. Istá<br />
zdravotná sestra to popísala takto: „Musím<br />
splniť svoju životnú úlohu. V priebehu<br />
celého svojho života som chcela<br />
byť zdravotnou sestrou a pomáhať<br />
ostatným.“<br />
SG: Ako sa zmenili ľudia, keď sa vrátili?<br />
RM: Z psychiatrického pohľadu je<br />
toto najzaujímavejší bod zážitku klinickej<br />
smrti. Všetky zmeny majú niečo<br />
spoločné: Ľudia hovoria, že zmenia predovšetkým<br />
hodnotenie vecí. A čokoľvek<br />
predtým hľadali – moc, slávu, bohatstvo<br />
– teraz sa koncentrujú na to, aby sa<br />
učili láske k blížnemu. To je to, čo stále<br />
počúvam – pritom to preniesť do praxe<br />
nie je také jednoduché. Dr. George<br />
Ritchel, prvý človek s takýmto zážitkom,<br />
ktorého som poznal, mi v r. 1976 rozprával:<br />
„Tento druh zážitku robí zo života<br />
človeka ešte väčšie bremeno.“ Chcel tým<br />
povedať, že keď mal niekto sám taký<br />
hlboký zážitok, je veľmi ťažké, aby svoj<br />
úmysel milovať svojich spolublížnych<br />
deň za dňom uskutočňoval. A to druhé,<br />
čo počujete od ľudí, ktorí sa vrátili späť,
R O Z H O V O R<br />
je to, že už nemajú žiadny strach zo<br />
smrti. To však nie je neprirodzené správanie.<br />
Došli jednoducho prostredníctvom<br />
tohto zážitku k presvedčeniu, že to,<br />
čo nazývame smrťou, je v skutočnosti<br />
len prechod k niečomu inému, a preto<br />
sa tým neznepokojujú.<br />
SG: Zostane týmto ľuďom takéto presvedčenie<br />
do konca života?<br />
RM: Skúmam také zážitky od r. 1965<br />
a hovoril som s tisíckami ľudí, z ktorých<br />
sa mnohí stali mojimi priateľmi. Mnoho<br />
z nich zomrelo a mal som možnosť byť<br />
pri nich v poslednom štádiu choroby.<br />
Kráčali v ústrety smrti s rovnakou absolútnou<br />
odvahou, plní dôvery.<br />
SG: Aké závery môžeme urobiť pre<br />
náš obraz sveta z týchto zážitkov klinickej<br />
smrti toľkých ľudí? Že pri smrti<br />
človeka opúšťa duša telo?<br />
RM: V tomto okamihu sa mení jeho<br />
perspektíva, jeho vedomie už nie je spojené<br />
s jeho telom.<br />
SG: Ale tým vedomím nemôže byť<br />
mienený mozog, lebo ten zostáva v tele.<br />
RM: To súhlasí.<br />
SG: Čo myslíte, kam idú ľudia skutočne<br />
po smrti?<br />
RM: Skúsenosti, o ktorých mi ľudia<br />
vo vzťahu k zážitkom života po smrti<br />
hovoria, sa dotýkajú viac môjho srdca<br />
než rozumu. Pýtame sa síce, kam ideme<br />
po smrti, ale toto priestorové „kde“<br />
ukazuje spôsob, ako myslí náš rozum.<br />
Ľudia, ktorí majú zážitky klinickej<br />
smrti, naopak hovoria, že to neprežívali<br />
ani priestorovo, ani časovo. Bolo to<br />
niečo, čo leží mimo naše chápanie času<br />
a priestoru.<br />
SG: Hodí sa myšlienka reinkarnácie<br />
k známym skúsenostiam klinickej<br />
smrti?<br />
RM: Zaradil by som reinkarnáciu do<br />
tej istej problematiky ako zážitky klinickej<br />
smrti. Verím, že nikto nie je schopný<br />
dôjsť na základe predložených faktov<br />
racionálnou cestou k platnému konečnému<br />
záveru, a to platí pre obe oblasti.<br />
Zaujímam sa o návrat do predošlých životov,<br />
lebo predstavujú rôzne štádiá vedomia.<br />
Ako psychiatra ma to fascinuje.<br />
SG: Myšlienka reinkarnácie určite<br />
poskytuje aj dobré námety na to, aby sa<br />
porozumelo nerovnomernému rozdeleniu<br />
utrpenia v živote…<br />
RM: Keď sa ma ľudia pýtajú na utrpenie<br />
v živote, používam vždy metaforu.<br />
Hovorím: „Predstavte si, že ste dostali<br />
nepríjemnú chorobu a kvôli nej vás museli<br />
premiestniť na osamelý ostrov. Desať<br />
rokov nesmiete mať žiadny kontakt<br />
s ľuďmi. A povedzme, že vás posielame<br />
lietadlom. Je dosť miesta na všetky životné<br />
potreby, ktoré na svoj pobyt potrebujete,<br />
a je tiež miesto aj na televízor<br />
a pár videokaziet. Aké filmy by ste si teda<br />
vzali so sebou? Vybrali by ste len komédie?“<br />
A ľudia mi vždy odpovedajú: „Ale<br />
nie.“ A potom hovorím: „Vzali by ste si<br />
aj tragédie?“ Hovoria: „Áno.“ A potom<br />
sa pýtam: „Keď ste na osamelom ostrove<br />
a dívate sa na tragédie, plakali by ste pri<br />
tom?“ A oni hovoria: „Prirodzene, lebo<br />
je to zážitok, keď sa vžijeme do nejakej<br />
tragédie…“<br />
SG: Chcete tým asi povedať, že skúsenosti<br />
plné utrpenia jednoducho patria<br />
k životu a že majú svoj hlboký význam,<br />
pokiaľ ich človek vidí v širších súvislostiach.<br />
RM: Áno, keď poznáme širší rámec<br />
vzťahov, z ktorého je zmysel utrpení<br />
čitateľný, potom všetky druhy ťažkostí<br />
majú svoj koniec a človek vie, že to, čo<br />
prežíva, je časovo obmedzená epizóda.<br />
Vnútri tohto rámca je to ale ako v hyperrealistickom<br />
filme, v ktorom človek<br />
nielen sedí a pozerá sa, ale s postavami<br />
a udalosťami filmu je neoddeliteľne<br />
zviazaný.<br />
SG: Dotknime sa ešte raz zážitkov<br />
klinickej, eventuálne zdanlivej smrti.<br />
Načrtli ste nám, ako veľmi sa človek takými<br />
skúsenosťami osobnostne zmení.<br />
Existujú snáď ešte iné, možno neskoršie<br />
účinky?<br />
RM: Pozoroval som už jedno veľmi<br />
neobvyklé následné pôsobenie. Tu a tam<br />
sa nájdu ľudia náhle inšpirovaní, aby<br />
vytvorili umelecké diela, aj keď predtým<br />
vo svojom živote nikdy nedržali štetec<br />
v ruke. V r. 1986 mal mladý muž menom<br />
Andrew Labey veľmi hlboký zážitok<br />
klinickej smrti. Uvedomil si pritom<br />
svoje poslanie a od tej doby je už dnes<br />
svetoznámym vizionárskym umelcom.<br />
Iná zaujímavá vec je, že ľudia krátko<br />
pred úmrtím prejavia záujem o poéziu,<br />
niekedy dokonca hovoria vo veršoch. To<br />
poznáme už zo staroveku, ale pri výskumoch<br />
som poznal, že sa to často stáva aj<br />
dnes.<br />
Títo ľudia majú nevysvetliteľné skúsenosti<br />
a sú na konci svojho života pod<br />
tlakom, aby nejako vyjadrili svoj zážitok<br />
z blízkosti smrti. A tak dôjde k poetickým<br />
formuláciám.<br />
SG: Výskumy umierania, ktorými sa<br />
zaoberáte, sa často považujú za hraničné<br />
územie vedy. Považujete sa sám<br />
za vedca?<br />
RM: Prirodzene, v priebehu svojho<br />
vzdelávania som získal množstvo vedeckých<br />
poznatkov a prvé, čím som vo<br />
svojom živote chcel byť, okrem komika,<br />
bol astronóm. Nepovažujem sa však za<br />
prírodovedca, pretože mám ukončenú<br />
medicínu a filozofiu. Ale nie som ani<br />
parapsychológ, o to som sa nezaujímal.<br />
SG: Je nápadné, že pre vás sú dôležitejšie<br />
podobenstvá a symbolické obrazy.<br />
Ako sa to hodí k vedeckosti našej doby?<br />
Tá je predsa takmer výlučne spätá<br />
s konkrétnou realitou, ktorá je merateľná…<br />
RM: To je správne a je zaujímavé, ako<br />
k tomu došlo. Vlastne rozhodnutie, že<br />
veda a filozofia nemajú s obraznou rečou<br />
nič spoločné, má svoje korene až<br />
v období okolo roku 300 pred Kristom.<br />
Vtedy išlo o osobný názor Platóna,<br />
ku ktorému sa vzťahuje celá výstavba,<br />
ktorú nachádzam na našich dnešných<br />
univerzitách – triedy, internáty, športové<br />
haly, jedálne atď. Platón sa hneval<br />
na Aristotela. Myslel si, že zavinil smrť<br />
jeho priateľa Sokrata, lebo Aristophanes<br />
si vo svojom diele robil zo Sokrata<br />
žarty. Z tohto dôvodu sa Platón obrnil<br />
proti básnikom a spevákom a hovoril,<br />
39<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
R O Z H O V O R<br />
že poetické alebo obrazné reči nie sú<br />
vhodné na hľadanie pravdy. Dnes ale<br />
prichádzajú niektorí ľudia v akademickom<br />
svete k záveru, že metafory nemajú<br />
význam len v literatúre, ale veľmi dobre<br />
slúžia i pri hľadaní pravdy. To je celkom<br />
nový smer. Myslím, že vychádzame<br />
z platónskeho obdobia.<br />
SG: Nie je vynechanie obrazného<br />
myslenia pre vedu prekliatím? Nemá<br />
takéto myslenie neopísateľne veľký<br />
význam aj v našom živote?<br />
RM: Absolútne! Pre mňa je veda obdivuhodná<br />
časť hľadania pravdy, a tak isto<br />
aj spiritualita. U skorších filozofov v antickom<br />
Grécku, u milovníkov múdrosti,<br />
ako sa sami nazývali, bol spirituálny<br />
život pevne spojený s intelektuálnym<br />
hľadaním, človek ich nevnímal ako dve<br />
od seba oddelené veci. Veda má svoje<br />
hranice, funguje len vnútri určitého<br />
územia.<br />
SG: Mnoho publikácií – dokonca<br />
aj text v záložke vašej vlastnej knihy –<br />
tvrdí, že život po smrti „bol vedecky<br />
dokázaný“. Je to skutočne tak?<br />
RM: Absolútne nie. Nepovažoval by<br />
som svoju prácu o zážitkoch klinickej<br />
smrti za vedecký dôkaz pre život po<br />
smrti. Myslím, že je to ťažká chyba, že<br />
populárne nakladateľstvá niečo také<br />
šíria. Čo robíme je, myslím, skôr prípravná<br />
práca. Téma „Život po živote“<br />
nedosiahla ešte bod, v ktorom sa môžu<br />
formulovať vedecké otázky. Rozčuľuje<br />
ma tiež, keď niekto, koho hlavné vzdelanie<br />
išlo v smere filozofie, stavia „vedecké<br />
dôkazy“ stále do popredia, ako<br />
keby bola veda jedinou cestou k pravde.<br />
V našej spoločnosti holdujeme vede<br />
Tituly originálnych vydaní kníh Dr. R. Moodyho<br />
a hľadáme v nej všetky odpovede. Ale<br />
hlboké základy spirituálneho života<br />
nemôžu byť objavené pomocou vedy.<br />
Skutočne sa ma dotklo, keď krátko po<br />
vydaní mojej knihy „Život po živote“<br />
som bol tlačou označený ako „expert“<br />
na život po smrti. Podľa môjho názoru<br />
neexistuje žiadna autorita alebo expert,<br />
ktorý môže niekomu povedať, či život<br />
po smrti je alebo nie je. Toto je téma,<br />
s ktorou sa musí každý vysporiadať<br />
v srdci.<br />
SG: Aký je vo všeobecnosti vlastne<br />
váš vzťah k médiám?<br />
RM: Som z toho veľmi smutný. Nechcel<br />
by som síce v našej spoločnosti<br />
ani to najmenšie meniť na slobode tlače<br />
a informácií, ale média, žiaľ, objavili,<br />
že zážitky blízkosti smrti sú vhodné<br />
na to, aby si na nich zarobili veľa peňazí<br />
a aby mali postarané o pozornosť. Nie<br />
som cynik a hovorím to s odporom, ale<br />
veľkí nakladatelia na Manhattane sa ani<br />
trocha nestarajú o pravdu. Mám s nimi<br />
viac ako dvadsaťročné skúsenosti a viete<br />
si predstaviť, ako prekrúcajú informácie<br />
a menia fakty. Som si istý, že väčšina<br />
z toho, čo je na záložkách kníh alebo<br />
v niektorých citátoch, je vymyslená.<br />
Často ma žiadajú, aby som niečo napísal.<br />
Ja potom strávim veľmi veľa času tým,<br />
aby som niečo opatrne sformuloval,<br />
aby som vystihol to, čo chcem povedať.<br />
A keď vidím, čo je nakoniec vytlačené<br />
na obálke, zisťujem, že z toho môjho nezostáva<br />
vôbec nič, všetko je vymyslené.<br />
Je to proste neopísateľné, čo títo ľudia<br />
robia. Vôbec sa netrápia s pravdou, ale<br />
veď nakladatelia vedia, koľko peňazí<br />
tým môžu zarobiť. Už roky im hovorím:<br />
„Nemusíte z toho robiť senzáciu, veď<br />
je to už tak dosť senzačné. Keď z toho<br />
urobíte senzáciu, je z toho len nezmysel.“<br />
Ale na Manhattane to vedia vždy najlepšie.<br />
Tam boli tiež vymyslené povesti ako<br />
napríklad tá, že Dr. Moody bol obzvlášť<br />
odvážny, keď uverejnil svoje objavy. Počul<br />
som tiež, že úbohý Dr. Moody je teraz<br />
prenasledovaný združením lekárov,<br />
aj keď v skutočnosti to bolo presne naopak.<br />
Prvá prednáška, ktorú som o skúsenostiach<br />
z klinickej smrti mal, bola<br />
v metodistickej cirkvi v Greenville v Severnej<br />
Karolíne v roku 1970. A potom<br />
som o tom hovoril so svojimi študentmi<br />
filozofie na univerzite vo Východnej Karolíne<br />
a neskôr som dostal mnoho pozvánok<br />
od lekárskych združení, na pôde<br />
ktorých som o tom začal hovoriť v roku<br />
1973. A stále za mnou po prednáškach<br />
prichádzali lekári, ktorí buď sami mali<br />
takýto zážitok a boli radi, že teraz to konečne<br />
niekto podrobuje bádaniu, alebo<br />
– ešte častejšie – ich pacienti im také zážitky<br />
opisovali. Mnohí z týchto lekárov<br />
mi poslali svojich pacientov, aby som<br />
s nimi o tom mohol hovoriť. Ale nakladatelia<br />
a tlač si asi mysleli, že historka<br />
o prenasledovaní sa lepšie predá, a tak<br />
rozprávali túto historku. Ľudia by preto<br />
mali byť opatrní pri všetkom, čo o „živote<br />
po živote“ čítajú a vidia v televízii…<br />
SG: Ale kde sa môžeme dozvedieť<br />
viac o tom, o čo skutočne ide?<br />
RM: Myslím, že východisko neexistuje.<br />
Siahať po senzačne napísanej<br />
knižke nie je potrebné. Môžete<br />
sa jednoducho spýtať svojej tety,<br />
svojho strýka, svojej babičky a dedka<br />
alebo niekoho, koho už dlho poznáte<br />
a máte radi. Mnoho ľudí zažilo skúsenosť<br />
klinickej smrti a radi o tom<br />
budú hovoriť s dôverne známym človekom.<br />
Všetko sa pri tom dozviete<br />
z prvej ruky…<br />
Rozhovor viedol Micah Rubenstein<br />
40<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
(Pokračovanie rozhovoru si prečítate<br />
v ďalšom čísle Sveta Grálu)
NR ÁU BZ RO I KR AY<br />
Vážení čitatelia,<br />
na tomto mieste budeme pravidelne uverejňovať Vaše otázky a názory na témy,<br />
predkladané v časopise Svet Grálu. Zaujal Vás niektorý z našich článkov? Radi<br />
by ste sa k danej problematike vyjadrili? Napíšte nám! Vaše podnety očakávame<br />
na adrese:<br />
Svet Grálu, Rastislavova 9, 040 01 Košice<br />
E-mail: redakcia@svetgralu.sk<br />
„Temné energie“<br />
v spálni<br />
Otázka: Rodina mojej<br />
priateľky žije vo veľmi<br />
starom dome. V izbe, kde<br />
ako dieťa spávala, vídavala<br />
„niekoho“ v rohu<br />
vedľa skrine, mala neustále<br />
nočné mory a v izbe<br />
sa bála. V súčasnosti tu<br />
spia jej dvojčatá a aj ony<br />
vnímajú „niekoho“ na<br />
rovnakom mieste. V noci<br />
sa často prebúdzajú spotené<br />
a začínajú sa u nich<br />
prejavovať úzkostné stavy.<br />
Môžete mi poradiť, ako<br />
takúto miestnosť vyčistiť?<br />
Odpoveď: Váš opis<br />
okolností, týkajúci sa<br />
spálne v priateľkinom<br />
dome, by poukazoval<br />
na to, že ide o tzv. na<br />
miesto viazané zjavenie.<br />
Nejeden človek, ktorý<br />
by mal pozemskou smrťou<br />
opustiť túto zem, sa<br />
nemôže hneď odpútať od<br />
miest svojho pôsobenia<br />
alebo miest svojich zlých<br />
skutkov, a tak zostáva<br />
s týmito miestami ešte<br />
dlho zviazaný. Pozemskému<br />
zraku je však za<br />
normálnych okolností<br />
neviditeľný. Tiež je<br />
možné, že sa jedná o niekoho,<br />
kto sa snaží na seba<br />
upozorniť, aby ostatných<br />
varoval, napríklad pred<br />
nebezpečným zemským<br />
vyžarovaním. Za zodpovedajúcich<br />
okolností<br />
alebo v stave polospánku<br />
možno túto bytosť viac<br />
či menej vnímať. Jedna<br />
z účastníčok seminárov,<br />
ktoré som organizoval<br />
na tému „posmrtné stavy<br />
vedomia“, napríklad vypovedala,<br />
že často zreteľne<br />
počula kroky zo<br />
susedného bytu, aj keď<br />
vedela, že tam nikto nebýva.<br />
Radil som jej, aby sa<br />
neobávala, lebo nehrozí<br />
žiadne nebezpečenstvo.<br />
Nech vníma tieto úkazy<br />
ako prejavy skutočných,<br />
hoci neviditeľných osôb,<br />
ktoré môže osloviť. Aj<br />
príhovor, prameniaci<br />
z úprimného srdca, môže<br />
pomôcť. Možno je toto<br />
zmysluplná rada i pre<br />
vašu priateľku, nakoľko<br />
v spomínanom prípade<br />
– ako som sa dozvedel<br />
– bola táto rada zjavne<br />
správna. No aj napriek<br />
tomu je treba nabádať<br />
k opatrnosti. V pozemskom<br />
živote si človek<br />
môže k sebe pripútať až<br />
obťažujúcu osobu, pokiaľ<br />
sa jej usiluje pomôcť<br />
a neudrží si pritom nevyhnutný<br />
odstup, alebo<br />
pomoc vnucuje. To isté<br />
sa môže prihodiť aj so záhrobnou<br />
bytosťou. Preto by<br />
človek nemal preceňovať<br />
vlastné schopnosti a mal<br />
by radšej prosiť, aby pomoc<br />
prišla z iného miesta<br />
s väčšími možnosťami pôsobenia.<br />
Napríklad môže<br />
v modlitbe osloviť samotného<br />
Stvoriteľa, aby – pokiaľ<br />
je to možné – zoslal<br />
zodpovedajúcu pomoc.<br />
Z pozemského hľadiska<br />
ani nie je možné násilne<br />
túto neviditeľnú bytosť zahnať<br />
bez jej spolupôsobenia.<br />
Veď v našej blízkosti<br />
sa niekedy môžu zdržiavať<br />
duše zosnulých. Je len otázne,<br />
kedy sa na nás snažia<br />
pôsobiť (čo môže byť aj<br />
pozitívne) a čo sme my<br />
schopní z toho vnímať.<br />
(GH)<br />
Grafológia<br />
Otázka: Čo si myslíte<br />
o grafológii?<br />
Odpoveď: Každý človek<br />
sa prejavuje mnohými<br />
spôsobmi – držaním tela,<br />
pohybmi, spôsobom reči,<br />
voľbou slov a práve, tak<br />
i svojím písmom. Niektoré<br />
zo svojich prejavov<br />
skrýva, buď vedome, alebo<br />
podvedome. Tak vzniká<br />
rozdiel medzi naučeným<br />
správaním a impulzívnym<br />
konaním v neobvyklých<br />
situáciách.<br />
Písmo je prejavom, ktorého<br />
výpovednú hodnotu<br />
si ľudia neuvedomujú,<br />
alebo ju nevedia skrývať.<br />
Pritom vyjadruje mnohé,<br />
najmä pri tvorbe a vyjadrovaní<br />
vlastných myšlienok,<br />
nie pri opisovaní<br />
cudzieho textu. Pravdivosť<br />
grafologického výkladu<br />
veľmi podstatne závisí na<br />
osobnosti grafológa. Ak<br />
sa iba naučil poučky ako<br />
„dohora otvorené oblúčiky<br />
znamenajú človeka<br />
otvoreného nahor“, naučil<br />
sa len povrchnú šablónu.<br />
Skúsený, vnímavý grafológ<br />
dokáže odhadnúť<br />
osobnosť človeka omnoho<br />
hlbšie, a ešte viac dokáže<br />
taký grafológ, ktorému<br />
písmo slúži ako kostra<br />
a kanál pre intuíciu, vyciťovanie.<br />
Ešte jedno hľadisko<br />
je nutné spomenúť.<br />
Skôr než sa obrátime na<br />
grafológa so vzorkou<br />
písma iného človeka, zamyslime<br />
sa, či tým neporušíme<br />
jeho súkromie, na<br />
ktoré má právo ako občan<br />
aj ako blížny. (AZ)<br />
41<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005
N A Z Á V E R …<br />
Otče, odpusť im,<br />
lebo nevedia, čo činia…<br />
Pred naším duchovným zrakom<br />
stojí Jeruzalem s cínovou<br />
korunou, stred sveta pre vyvolený<br />
národ. Nepočuť ani hláska, ktorý<br />
by pretrhol hrozivé ticho nad Golgotou,<br />
po ktorej kráča postava<br />
Syna Božieho. Sťahujú sa husté<br />
mračná.<br />
A potom príde ten desivý čin:<br />
Ježiš je pribitý na kríž.<br />
Príroda tají dych, všetko ustrnulo,<br />
život akoby sa zastavil. Vtedy<br />
zaznievajú z kríža slová „Otče, odpusť<br />
im, lebo nevedia, čo činia!“<br />
Ježiš visí umučený ľuďmi na<br />
kríži, a ešte za nich prosí o milosť<br />
u Boha! Pozemská smrť mu<br />
prináša vyslobodenie z telesnej<br />
schránky. Božské sa ponáhľa nahor<br />
do Svetla. Vrátil sa tam – kde,<br />
ako povedal, „za mnou nemôžete<br />
prísť“.<br />
„Otče, odpusť im, lebo nevedia,<br />
čo činia!“<br />
Pre človeka je to nepochopiteľné,<br />
nikto by nebol schopný týmto spôsobom<br />
prosiť za svojich nepriateľov,<br />
ktorí ho umučili. Slovami<br />
azda áno, ale nikdy nie z hĺbky<br />
duše. No ľudia sa vždy ponáhľajú<br />
so svojím úsudkom. Aj o Ježišovi.<br />
„On nebol človekom, ale Božím<br />
42<br />
SVET GRÁLU<br />
3/2005<br />
Synom. Bol Láska, a preto to inak<br />
nemohlo byť!“<br />
Isteže bol Ježiš Láskou, stelesnenou<br />
Božou Láskou. Žil však na<br />
zemi v pozemskom tele a musel<br />
trpieť práve tak ako každý, kto<br />
má telo z mäsa a kostí. Možno<br />
ešte oveľa viac ako obyčajný človek,<br />
lebo poznal následky pre<br />
ľudstvo. On bol vyslaný ľudstvu<br />
na pomoc, aby zadržal jeho pád,<br />
ktorý musel nevyhnutne prísť<br />
– ak sa ľudia nebudú chcieť odvrátiť<br />
od cesty vzďaľujúcej ich od<br />
Boha.<br />
Prišiel, aby znovu objasnil Božie<br />
zákony. Jeho prosba k Bohu,<br />
aby smel pomôcť a splnenie tejto<br />
prosby bola Láska, Božia Láska.<br />
Odpoveďou ľudstva však bolo<br />
ukrižovanie.<br />
Nahor stúpala strašná odplata,<br />
ktorej dôsledky Ježiš predvídal.<br />
Vedel, že musí zasiahnuť tých,<br />
ktorí nielen vtedy, ale ani dnes<br />
nechcú vedieť. „…nenariekajte<br />
nado mnou. Ale nariekajte radšej<br />
nad sebou a nad svojimi dietkami!<br />
Lebo ajhľa prichádzajú<br />
dni, kedy sa bude hovoriť: Blahoslavené<br />
neplodné a životy, ktoré<br />
nerodili, a prsia, ktoré nedojčili.<br />
Vtedy začnú hovoriť vrchom:<br />
Padnite na nás!(…)“ 1<br />
Ale vedel aj to, že kvôli tým, čo<br />
„zachovajú jeho Slovo“ musí prísť<br />
nová pomoc:<br />
„Ešte mnoho vám mám povedať,<br />
ale teraz (to) neznesiete. Keď však<br />
príde on, Duch pravdy, uvedie vás<br />
do všetkej pravdy(…). On mňa<br />
oslávi, lebo z môjho vezme a bude<br />
zvestovať vám(…)“ 2<br />
Krátko pred smrťou teda Ježiš<br />
vysvetlil, že nielen jeho smrť, ale<br />
dokonca ani jeho Slovo nebolo<br />
správne pochopené.<br />
Prosil preto o lehotu milosti<br />
pre toto ľudstvo dovtedy, kým<br />
príde niekto iný, kto „poučí<br />
svet o hriechu a o spravodlivosti<br />
a o súde (…)“ a opäť zakotví spojenie<br />
so Svetlom na zemi.<br />
V čom spočíva príčina tohto<br />
„súdu“, je mysliacim ľuďom už<br />
dobre známe, a naplnilo sa to znova<br />
aj v Ježišovej smrti: „To svetlo svieti<br />
v tme, ale tma ho neprijala“ 3 .<br />
Citáty:<br />
1<br />
Evanjelium podľa Lukáša 23, 28–30<br />
2<br />
Evanjelium podľa Jána 16, 12–14<br />
3<br />
Evanjelium podľa Jána 1, 5
Fakta jsou mnohá, ale pravda je jediná. Živočišný rozum zná fakta, lidský<br />
duch má schopnost postřehovat pravdu. Jablko padá ze stromu, déšť se<br />
snáší na zemi – můžeme si neustále zatěžovat paměť fakty a nedojdeme<br />
konce. Ale jakmile jsme postihli zákon tíže, jsme zbaveni nutnosti sbírat<br />
fakta do nekonečna. Došli jsme jediné pravdy, ovládající nesčetná fakta. Ten<br />
objev pravdy je člověku čistou radostí, je osvobozením jeho ducha. Neboť<br />
pouhý fakt je jako slepá ulička, vede jen sám k sobě – nemá ničeho mimo<br />
sebe sama. Ale pravda otevírá celý obzor.<br />
Rabíndranáth Thákur: Sádhaná, naplnění života