You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
OSOBNOSŤ<br />
čo je zvláštne, nie je o nich zmienka<br />
v žiadnom spise Nového zákona.<br />
Pokiaľ ide o obsah Ježišovho učenia,<br />
dnes sa považuje za vedecky<br />
podložené, že on sám nikdy nehlásal<br />
ani netvrdil, že jeho smrťou by<br />
malo byť ľudstvo vykúpené zo svojich<br />
hriechov. Príbehy o jeho zázračných<br />
činoch sa pokladajú za celkom<br />
vymyslené a tak isto sa pochybuje<br />
o historickej pravosti biblických opisov<br />
zmŕtvychvstania. Zdá sa teda, že<br />
zostáva len málo z pôsobenia muža,<br />
životom ktorého sa začal nový letopočet<br />
a na učenie ktorého nadväzuje<br />
najväčšie svetové náboženstvo.<br />
Príznačné je, že aj 2 000 rokov po<br />
Ježišovi z Nazareta sa najmenej zamýšľame<br />
nad tým najdôležitejším –<br />
obsahom jeho posolstva.<br />
Ale v čom sa prejavuje to jedinečné<br />
v Ježišovom učení? Je v ňom<br />
niečo, čo by vecne oprávňovalo, aby<br />
tento človek nebol stavaný do jedného<br />
radu s ostatnými židovskými<br />
rabínmi, ale aby sa mu priznal štatút<br />
niečoho osobitného, ba dokonca<br />
jedinečného, ako to kresťanský svet<br />
vyjadruje v označení „Boží Syn“?<br />
Z dnešného pohľadu sa táto otázka<br />
určite nedá celkom jednoducho zodpovedať.<br />
Napokon, už dve tisícročia<br />
sme zvyknutí na to, že sa rutinne<br />
prehŕňame v biblickej zásobárni citátov<br />
a pripadá nám akosi zaťažko<br />
sprítomniť si, v akom prostredí Ježiš<br />
z Nazareta kedysi skutočne vystupoval.<br />
Práve tieto rámcové podmienky<br />
však predstavujú nie nepodstatný<br />
uhol pohľadu, pretože aj dnes dávajú<br />
vytušiť, o aký veľkolepý čin išlo, priniesť<br />
medzi ľudí „radostné posolstvo<br />
lásky“ – naskrze nové, dovtedy neznáme<br />
Posolstvo od Boha, zo Svetla…<br />
Pred 2000 rokmi…<br />
Obdobie pred 2 000 rokmi možno<br />
smelo opísať ako obdobie poznačené<br />
najhlbším duchovným temnom.<br />
Už i v samotnom Grécku dávno<br />
pominuli veľké časy túžby ľudí po<br />
poznaní a hlbokej filozofii, svet bohov<br />
bol olúpený o svoju vznešenosť, znetvorený,<br />
poľudštený, zatiaľ čo človek<br />
sa príliš rád sám zbožšťoval. A „vyvolený<br />
národ“ Židov, ktorý síce nesplodil<br />
porovnateľných mysliteľov a básnikov,<br />
ale jeho proroci ho kedysi verne viedli,<br />
bol, zdalo sa, rovnako v koncoch:<br />
bol spútaný v strnulých pravidlách<br />
viery formovaných zákonom spravodlivosti<br />
– oko za oko, zub za zub –,<br />
ktorý sa už dávno zvrhol na nemilosrdnosť<br />
a slúžil len jeho strážcom, nie<br />
však obyčajným ľuďom. Zdalo sa, že<br />
náboženské úsilie sa všeobecne obmedzovalo<br />
na to, aby zodpovedalo<br />
tradovaným predstavám, ktoré učenci<br />
písma s horlivosťou premúdrelo<br />
omieľali. Takto sa pestovalo duchovné<br />
sebauspokojovanie namiesto služby<br />
Bohu, rozum chrlil pekelné iskry,<br />
ľudskosť naproti tomu chátrala. Prameň<br />
toho, čo bolo živé, zostával nedotknutý.<br />
Skrátka: Stvoriteľ bol ľuďom<br />
vzdialený, nekonečne vzdialený, a len<br />
neurčitá túžba na základe starých<br />
proroctiev, ktoré zvestovali „mesiáša“,<br />
vedela udržať poniektorú myseľ ešte<br />
v bdelosti – hlboká nádej na návrat<br />
Boha z čias Mojžiša, keď bol Stvoriteľ<br />
ľudstvu tak „na dosah“ ako nikdy.<br />
Príchodom Ježiša z Nazareta sa tieto<br />
zasľúbenia splnili, pretože, podľa<br />
viery jeho stúpencov, Boží Syn skutočne<br />
vstúpil na zem! Prinajmenšom<br />
pre každého kresťana toto bolo a je<br />
nedotknuteľnou pravdou, ktorej verí.<br />
Ak sa hovorí o takom duchovnom<br />
dianí, mnoho kritických evanjeliových<br />
bádateľov napadne ako prvé, že<br />
proroctvá sa (tak vtedy ako aj dnes)<br />
najlepšie hodia na to, aby veriacich<br />
mobilizovali a aby sa nimi praktizovala<br />
politika vzbúr. Pre historika je<br />
pravdepodobnejšie, že Ježiš bol z nejakých<br />
mocenských politických dôvodov<br />
povýšený na Bohom zoslaného<br />
„mesiáša“, než že bol skutočne tým<br />
veľkým duchovným pomocníkom.<br />
Otázka, či sa židovské mesiášske<br />
zasľúbenia naplnili práve Ježišom<br />
z Nazareta a či sa tento muž právom<br />
nazýva „Boží Syn“, sa na základe<br />
vonkajších faktov zodpovedať nedá.<br />
Ak je nejaká všeobecne schodná cesta,<br />
ako dospieť k presvedčeniu, že<br />
pred 2 000 rokmi sa na tejto zemi<br />
z duchovne dejinného pohľadu<br />
udialo niečo absolútne výnimočné,<br />
potom táto cesta vedie bezpodmienečne<br />
cez Kristovo posolstvo. Pretože<br />
Ježišove slová, respektíve spôsob,<br />
akým boli vyjadrované, dávajú ako<br />
celok skutočne vytušiť niečo, čo tu<br />
ešte nebolo – a to omnoho zreteľnejšie<br />
ako akékoľvek nebeské znamenia<br />
ako napr. betlehemská hviezda alebo<br />
iné zázračné sprievodné okolnosti,<br />
na ktoré sa poukazuje, aby sa podčiarkol<br />
dosah Božieho zostúpenia.<br />
Ježišova reč<br />
Svetlo Pravdy, ktoré zažiarilo<br />
prostredníctvom posolstva Ježiša,<br />
sa prejavovalo už v jeho reči.<br />
Tým sa, prirodzene, nemá poukazovať<br />
na aramejčinu z Galiley, Ježišov<br />
materinský jazyk. Nápadný bol spôsob,<br />
akým hovoril. Tento spôsob vyjadrovania<br />
vynikal jednak tým, že<br />
zjavne nepochádzal z nijakého spoločenského<br />
„tábora“, jednak svojou<br />
bezprostrednou obsahovou hĺbkou.<br />
Vtedy, tak ako dnes, stáli totiž proti<br />
sebe na jednej strane „prostý ľud“<br />
a na druhej strane „intelektuálna<br />
horná vrstva“. Tu jednoduchí ľudia,<br />
ktorí hovorili tak, ako im „zobák<br />
narástol“, tam učenci písma, ktorí<br />
sa voľbou slov a tónom snažili vystavovať<br />
hrdo na obdiv svoj odstup<br />
od všetkého svetského.<br />
Ježiš z Nazareta mal naproti tomu<br />
svoju vlastnú reč, ktorá akoby mala<br />
výlučne sprostredkovať posolstvo.<br />
35<br />
Svet Grálu<br />
1/2004
Change language