You also want an ePaper? Increase the reach of your titles
YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.
OSOBNOSŤ<br />
Bola rovnako jednoduchá ako obsahovo<br />
bohatá, tak jasná, ako aj mocná,<br />
bola požadujúca a neuchádzala sa<br />
o prívržencov. Obrovský rozdiel oproti<br />
učencom písma musel byť nápadný:<br />
„A stalo sa, keď Ježiš dokončil tieto reči,<br />
že ľud žasol nad jeho učením. Lebo ich<br />
učil ako taký, kto má moc a nie ako<br />
ich učenci písma.“ (Mat. 7,28–29)<br />
Slová, ktoré Ježiš používal, boli<br />
slovami ostrej prísnosti, naplnenými<br />
láskou, ktorá chcela byť na úžitok,<br />
namiesto toho, aby lichotila, ktorá<br />
chcela dať podnet k zmene a ktorá<br />
pritom vždy dávala zreteľne najavo,<br />
že cesta k Pravde sa má dosiahnuť<br />
vlastnou snahou, zatiaľ čo pohodlne,<br />
bezmyšlienkovite a lenivo tiahnuť<br />
spolu s masou v slepej viere vedie<br />
veľmi ľahko k duchovnej smrti:<br />
„Vchádzajte tesnou bránou; lebo<br />
priestranná brána a široká cesta vedie<br />
do zahynutia a mnohí ňou vchádzajú;<br />
ale do života vedie tesná brána<br />
a úzka cesta a málo je tých, ktorí<br />
ju nachádzajú“ (Mat. 7,13–14)<br />
Tak ako Ježišova reč nemala nič<br />
spoločné s ľúbezným, svet objímajúcim<br />
druhom tónu, ktorý sa jej tak<br />
rád prisudzuje, tak málo si brávala<br />
na pomoc nejakú intelektuálnu akrobaciu,<br />
aby takto vynikala. O to viac<br />
získavala na význame v najprirodzenejšej<br />
forme svojím obsahom, pretože<br />
ten, kto skutočne pozná súvislosti, ich<br />
vie podať aj v jednoduchých slovách<br />
(zásada, ktorá platí rovnako aj dnes).<br />
Ježiš používal reč podobenstiev, ktorá<br />
má tú prednosť, že ľudský duch takto<br />
sprostredkovanými obrazmi môže<br />
precítiť cenné zákonitosti vo vlastnom<br />
prežití, a tým si ich trvalo osvojí.<br />
Táto mocná obrazná reč bola zrejme<br />
aj príčinou toho, že dodnes sa zachovalo<br />
33 Ježišových podobenstiev, hoci<br />
sa písomne zaznamenali až dlho po<br />
jeho smrti. Jednou z Kristových najdôležitejších<br />
snáh bolo, aby oproti pozemskému<br />
súženiu človeka postavil<br />
vyhliadku na svetlú ríšu Božiu, ktorá<br />
36<br />
Svet Grálu<br />
1/2004<br />
sa môže stať skutočnosťou, ak s tým<br />
jednotlivec začne v malom – ušľachtilými,<br />
svetlými myšlienkami a cítením.<br />
To sú tie „horčičné zrná“, ktoré môžu<br />
vyrásť do významných pozemských<br />
činov, pokiaľ sú patrične živené: „S<br />
Božím kráľovstvom je to ako s horčičným<br />
zrnom: Keď sa rozsieva na zem,<br />
vysoko vyrastie a je väčšie ako všetky<br />
zeliny a vyháňa veľké vetvy, takže<br />
v ich tieni bývajú nebeskí vtáci.“<br />
Ježiš objasňoval aj to, aký význam<br />
má v práci na sebe samom svet myšlienkových<br />
foriem – jemnohmotný<br />
svet. Napríklad vo svojej známej<br />
kázni na hore sa zmienil o desiatich<br />
Božích prikázaniach a poukázal na<br />
to, že človek môže zabíjať alebo smilniť<br />
aj v slovách alebo myšlienkach:<br />
„Počuli ste, že bolo povedané starým:<br />
Nezabiješ! Kto by však zabíjal, musí<br />
ísť pred súd. Ja vám však hovorím:<br />
Kto sa hnevá na svojho brata, musí ísť<br />
pred súd.“ (Mat. 5,21–22) „Počuli ste,<br />
že bolo povedané: Nescudzoložíš!<br />
Ja vám však hovorím: Každý, kto sa<br />
žiadostivo pozerá na ženu, už s ňou<br />
scudzoložil v srdci!“ (Mat. 5,28–29)<br />
Pokiaľ ide o zmysel jeho slov, je<br />
druhoradé, či Ježiš – ako sa dnes na<br />
základe spätného prekladu evanjelia<br />
do aramejčiny predpokladá – hovoril<br />
v rýmoch alebo či sa jeho hlas vyznačoval<br />
ľubozvučnosťou a veľkým<br />
rozpätím, ako by sa dalo usudzovať<br />
zo slov Lukáša (4,22). V každom<br />
prípade treba Ježišovu reč hodnotiť<br />
ako zreteľný doklad jeho výnimočnej<br />
vnútornej veľkosti.<br />
Ježišovo<br />
vystupovanie<br />
Ja vám však hovorím…! Dnes by sa<br />
človeku pravdepodobne zazlievalo,<br />
že keď stále používa takéto slová, vyjadruje<br />
tým toľkú samoľúbosť, až to<br />
vzbudzuje obavy – veď si robí nárok<br />
na to, že je sám tým ostrým mečom,<br />
na ktorom sa všetko správne a nesprávne<br />
vo svete musí súdiť. A kto<br />
by to mohol o sebe vážne tvrdiť?<br />
Ako teda posudzovať Ježiša z Nazareta,<br />
ktorý tieto slová ustavične<br />
používal?<br />
Ak by sa niekto chcel, pokiaľ ide<br />
o jeho vystupovanie, hrať na, „diablovho<br />
advokáta“, ktorý všetko spochybňuje,<br />
potom by boli zrejme dve<br />
sľubné stratégie, ako „muža z Nazareta“<br />
znemožniť: Buď obvinením,<br />
že tu vystúpil na verejnosť niekto,<br />
s kým nebolo niečo v poriadku, kto<br />
sa chcel na základe nadmernej túžby<br />
po predvádzaní vyvyšovať nad zvyšok<br />
sveta, alebo tým, že sa pripustia<br />
nízke motívy zavádzania: Ježiš ako<br />
populistický vodca sekty, ktorý nadutými<br />
slovami vyšiel na lov duší<br />
a svojich stúpencov fanatizoval…<br />
Takéto domnienky sa vyjadrovali<br />
vždy znova, aj keď snáď len zdržanlivo,<br />
medzi riadkami. Pri dôkladnejšom<br />
pohľade triafajú však obidve<br />
obvinenia do prázdna – a to úplne!<br />
Voči domnienke, že Ježiš z Nazareta<br />
nejakým spôsobom stratil vzťah<br />
k realite alebo vedome zneužíval<br />
ľudí na egoistické účely, stojí neprekonateľne<br />
jedna vec: jeho posolstvo!<br />
Zbavené všetkých dodatočne pridaných<br />
prímesí ukazuje sa totiž ako<br />
naskrze životu blízke a vyznačujúc<br />
sa hlbokým poznaním ľudí neprináša<br />
tiež nič neopodstatnene nadnesené,<br />
lež namiesto toho veci, ktoré sa<br />
dajú prakticky zažiť. Ukazuje cestu<br />
poznania, na ktorej sa môže – a má<br />
o pravdivosti Ježišových slov presvedčiť<br />
každý sám vlastnými zážitkami.<br />
Skrátka: posolstvo sa ukazuje<br />
voči ľuďom tak priateľské ako aj pomáhajúce.<br />
Ako príklad by mohlo poslúžiť slovo<br />
z Jánovho evanjelia, podľa ktorého<br />
Ježiš svojim učeníkom uložil:<br />
„Tým, ktorým odpustíte hriechy, sú<br />
im odpustené, tým, ktorým zadržíte,<br />
sú zadržané.“ (Ján 20,23)
Change language