SG18

More documents

Recommendations

Info

Rozhovor Liečiť? To je ako mať nadanie spievať alebo maľovať „To nie je len očko, pani Šuláková. Ja ten tlak cítim aj v nose a celej tejto časti hlavy,“ hovorí mi liečiteľka, ktorej som sa spýtala na večne zapálené oko môjho synčeka. „Tak aspoň vidíte, ako to funguje v praxi,” hovorí po našom rozhovore pre časopis. Helena Bartošová učila trinásť rokov na strednej škole. Dnes sa štyridsaťdvaročná matka dvoch detí živí ako liečiteľka – teda oficiálne ako psychoporadkyňa. Využíva pri tom schopnosti jasnocítenia a jasnočujnosti – ich prostredníctvom pomáha už štvrtý rok, navštívilo ju zhruba tri tisíc ľudí… Hovorí, že učiteľstvo bolo dobrou prípravou na povolanie liečiteľky. Učila telesnú výchovu, kde sa zaoberala fyzickým telom a základy spoločenských vied, kde učila napríklad filozofiu, sociológiu a psychológiu. Rozhovor s liečiteľkou Helenou Bartošovou SG: Učiteľstvo – liečiteľstvo – to sa pekne rýmuje… Ako ste sa k liečiteľstvu dostali? Prešli ste aj sama nejakou skúsenosťou, kedy ste potrebovali pomoc liečiteľa? V podstate to tak bolo. Ako malá som nemávala žiadne mimoriadne vnemy, ktoré by nasvedčovali tomu, že z „toho dievčaťa raz bude liečiteľka“. Zato som vraj oplývala učiteľskými maniermi ako je riadenie, vedenie, hodnotenie, známkovanie, túžba pomáhať druhým a „občas im vnútiť niečo svoje“, ale aj schopnosť komunikácie a kreativity. Môj mladší brat na toto obdobie nerád spomína, pretože on bol obeťou uplatňovania mojich vrodených vlôh. Nakoniec som si ako „barania žena“ splnila svoj prvý profesijný sen a skutočne som sa stala učiteľkou. Z trinástich rokov strávených učením na strednej škole som desať rokov snívala o praxi zameranej na duševnú a fyzickú regeneráciu. Už vtedy ma liečiteľstvo a alternatívna medicína priťahovali a mrzelo ma, že „tie liečiteľské schopnosti proste nemám“. Veľmi som po nich túžila a vôbec som netušila, že už vo mne dávno driemu a striehnu na pravú chvíľu, aby sa prejavili. 8 Svet Grálu 18 | 2008 SG: Takže – kedy sa vynorili? V roku 1993, keď som sa po splnení svojich dovtedajších životných prianí paradoxne ocitla na fyzickom i psychickom dne, sa mi „náhodou“ dostala do ruky kniha lekára a liečiteľa MUDr. Jana Paloučka „Cesta k životu“. Šesť rokov nato som sa stala jeho pacientkou a za ďalších šesť rokov „žiačkou“. Podelím sa s vami o zážitky z mojej prvej návštevy, aby som svojich súčasných i potenciálnych „pacientov“ povzbudila, že ani ja som nebola žiadnou výnimkou. Pán Palouček ma vtedy usadil na stoličku, uprel zrak do mojej solárnej čakry a začal vymenovávať moje energeticko-fyzické oslabenia. A keďže všetko „trafil“, získal si okamžite moju dôveru. Potom nasledovali dve otázky prenesené veľmi prísnym hlasom: „Akým spôsobom sa chcete v živote realizovať?“ a „Aký je váš vzťah k vašim deťom?“ Prekvapil ma, obe som totiž v tom čase usilovne riešila. Pán doktor ma proste svojimi schopnosťami ohromil a tak som si pomyslela: „To by bolo, takto to vedieť! Len sa tak pozrieť a hneď všetko vedieť! A dnes ďakujem, že sa u mňa vtedy nič takého neotvorilo, pretože človek plný pýchy, ako som bola ja, by napáchal omnoho viac zla než dobra. Vzhľadom na to, že dnes už smiem pracovať s jasnocítením a jasnočujnosťou, verím, že som v lekciách pokory predsa len trochu pokročila. SG: Aké to bolo, keď sa u vás začali prejavovať schopnosti jasnočujnosti a jasnocítenia? Túžbu po spojení s duchovnými sprievodcami vo mne vyvolávali knihy, ktoré som už roky čítala. A pretože moje chcenie bolo veľké, naskytala sa možnosť realizácie. Pamätám sa, že som sa bála „niečo vidieť“, tak som vysielala do éteru, že chcem len počuť! A jedného dňa som si náhle uvedomila, že si na otázky odpovedám rýchlejšie, než stačím vo svojej hlave vymyslieť odpovede. Spojenie bolo nadviazané. Bolo milé, zvláštne, dobrodružné a neuveriteľné. Najskôr bolo možné prijímať informácie len pre seba, neskôr aj pre druhých. S mojím duchovným rastom sa menia aj moji duchovní sprievodcovia. Je to logické, sprievodcovia musia byť vždy o krôčik pred nami, aby nás mohli viesť. Vyplýva to z tzv. zákona rovnorodosti, že rovnaké priťahuje vždy zase rovnaké. Tak sa naplnil môj druhý profesijný sen. Po desiatich rokoch čakania pracujem vo svojej praxi duševnej a fyzickej regenerácie a ďakujem životu, že mi to nedovolil skôr.
Rozhovor SG: Prečo to, podľa vás, muselo trvať tak dlho? Spätne sa ukazuje, že išlo o nevyhnutnú prípravu, vďaka ktorej som dnes schopná „ustáť“ spoluprežívanie ťažkých ľudských osudov, pracovať bez ujmy so silami, s ktorými nie je radno sa zahrávať, a pritom nezmalomyseľnieť z ekonomických podmienok pre malých podnikateľov. Za ten čas som sa naučila väčšej trpezlivosti, vytrvalosti – nevzdávať sa svojich snov, ktoré v sebe často nesieme s určitým účelom, a tiež dôverovať najvyššej sile, ktorá to s nami vždy myslí dobre. SG: Dalo by sa povedať, že teraz už je liečiteľstvo vaším povolaním. Vy ste však začínali najprv Dornovou terapiou a Breussovou masážou. Vysvetlíte nám ešte, o čo v nich vlastne ide? V čase, keď som si chcela otvoriť prax, hľadala som metódy založené na celostnom prístupe. Vtedy prišla ponuka Dornovej terapie a Breussovej masáže. Veľmi stručne povedané – Dornova terapia spoločne s Breussovou masážou pomáhajú pri bolestiach chrbta, krížov, panvy a kĺbov, a veľmi dobre sa dopĺňajú. Ide o laickú liečbu, ktorá spája manuálne techniky, prácu s energiou, s reflexnými bodmi, a navyše hľadá aj duševné príčiny ochorení. Pri Breussovej masáži pôsobíme manuálne a energeticky. Pokiaľ máme dobré vyciťovanie (intuíciu), môžeme pri nej odhaliť aj duševné príčiny fyzického ochorenia. SG: Pokiaľ viem, vy ste sa nedržali striktne nejakého návodu, ako takú masáž robiť… a vďaka tomu sa u vás začali prejavovať aj ďalšie schopnosti. Je to tak? Áno. Pôsobila som na jednotlivé miesta, kým som cítila, že to tečie (smiech) – hovorím o energii. Nepôsobila som tam minútu alebo dve, ako hovorí návod. Časom som začala pociťovať, že tu alebo tam nie je niečo v poriadku. Pýtala som sa: Čo sa to tu deje? Tam je hrozný smútok… a začala som si vyhodnocovať tú informáciu, ktorú cítim telesne a ktorá mi prišla akoby z éteru: Problémy s manželom… a v tom okamihu som si uvedomila, že liečim rukami a k tomu naraz počujem aj tú duševnú príčinu, ktorú nemožno vymyslieť hlavou, pretože tých ľudí nepoznám, takže o ich problémoch nemôžem vedieť. Pomocou týchto metód som si potom riadila postup práce podľa seba. Vedela som už, že keď sa na človeka naladím, tak jeho fyzické problémy cítim vo svojom tele; podľa intenzity vnímam, či je to práca pre lekára, alebo či na to stačí liečiteľ… a hlavne, čo pre to má urobiť dotyčný sám… Takže sa v tom krásne spájajú tieto dve schopnosti – jasnocítenie, ktoré používam pre úroveň energeticko-fyzickú a jasnočujnosť na príjem informácií z vyšších nemateriálnych úrovní. SG: Predstavujem si, že to musí byť veľmi zaťažujúce cítiť na svojom vlastnom tele problémy niekoľkých ľudí za deň… Ako to zvládate? V stave, v ktorom som bola pred tými desiatimi rokmi, by som tie ťažké stavy ľudí – psychické i fyzické – nevydržala. No mala som dobrú prípravu: školstvo i môj osobný život, ktorý vôbec nebol ľahký – takže som mala na čom stavať. Vďaka tomu dnes už zmôžem veci, ktoré by som v minulosti nezvládla. No a musím sa o seba duševne aj fyzicky starať, v čom, priznám sa, niekedy pokrivkávam. Ale snažím sa. SG: Mnoho našich čitateľov bude určite zaujímať, kto sú tí vaši „duchovní poradcovia“? Ja ich vnímam ako duše ľudí, ktorí žili na zemi a na „druhej strane” teraz pokračujú vo svojom duchovnom vývoji. Snažia sa byť lepšími, niekam sa vyvinúť, posunúť – tým, že nám pomáhajú, rastú aj oni. Takže vlastne ide o akúsi vzájomnú spoluprácu. Predstavujem si ich ako svetelné bytosti, bez hmotného tela, iba s jeho obrysmi. Pokiaľ som mala nejaký vizuálny vnem, bola to vždy postava podobná figúrke z „Človeče nehnevaj sa” – z bielej hmloviny. Farby nevidím, iba biele svetlo. Prevažne ich vnímam citom. Asi ako keď je niekto za dverami. Vy ho nevidíte, ale viete, že tam je. Stupeň duchovnej zrelosti liečiteľa alebo mediálneho človeka pritom podstatným spôsobom rozhoduje o tom, s akými úrovňami, alebo s kým je možné nadviazať spojenie. Každý liečiteľ by mal vedieť, že aj keď je jeho dar alebo skôr nadanie hocijako veľké, môže vidieť, počuť a cítiť v skutočnosti len toľko, koľko mu dovolí jeho vlastná vnútorná zrelosť! Nemožno proste vidieť alebo počuť nič iné než to, čo je s ním rovnorodé. Žiadne kurzy ani metódy nemôžu zaručiť, že sa takto pracujúci človek vyvíja aj po duševnej a duchovnej stránke. Čistota liečivej sily, ktorá cez vás prúdi pri liečení vkladaním rúk alebo pri prijímaní informácií z vyšších úrovní vždy zákonite zodpovedá čistote vášho vnútra. Tým sa stávate zodpovedným nielen za seba, ale aj za toho, kto vám prejavuje dôveru. Samoľúbosť, nedostatok pokory a polovičaté vedenie prináša do tejto profesie len polovičaté výsledky a nebezpečenstvo omylov. Je osobnou zodpovednosťou človeka, akú pomoc prijíma – a osobnou zodpovednosťou liečiteľa, akú pomoc ponúka. 9 Svet Grálu 18 | 2008
Page 2 and 3: V ďalšom čísle časopisu: Jak t
Page 4 and 5: na úvod… a ten si určite zaslú
Page 6 and 7: Osobnosť 6 Svet Grálu 18 | 2008 n
Page 10 and 11: Rozhovor SG: Ako si máme predstavi
Page 12 and 13: Život Spev nádeje India. Od roku
Page 14 and 15: Ako pôsobia farby 14 Svet Grálu 1
Page 16 and 17: Zdravie niach srdca a spodnej čast
Page 18 and 19: Je to už niekoľ ko rokov, čo mi
Page 20 and 21: téma 20 Svet Grálu 18 | 2008 Jede
Page 22 and 23: téma 22 Svet Grálu 18 | 2008 hor
Page 24 and 25: 1 2 3 Krása v ľudských dielach 4
Page 26 and 27: Čo vlastne chcel Ježiš v skutoč
Page 28 and 29: Náboženstvo 28 Svet Grálu 18 | 2
Page 30 and 31: Na zamyslenie Láska - koľko povie
Page 32 and 33: Jaeger - jeho meno je dnes svetovo
Page 34 and 35: zdravie odvodiť z ďalších zákl
Page 36 and 37: 4.diel Abd-ru-shin - v službe Poso
Page 38 and 39: osobnosť Pohľady na „Dom Grálu
Page 40 and 41: názory 40 Svet Grálu 18 | 2008 Im
Page 42 and 43: Mesiáš Začiatok roku 1741 bol pr
Page 44: Svet nebol stvorený na iný účel

SG18

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?