Transform your PDFs into Flipbooks and boost your revenue!
Leverage SEO-optimized Flipbooks, powerful backlinks, and multimedia content to professionally showcase your products and significantly increase your reach.
V ďalšom čísle časopisu:<br />
Jak to myslel Darwin<br />
titulná téma:<br />
Svet Gr álu<br />
Grál je od dávnych čias<br />
symbolom ideálu,<br />
hľadania vysokých<br />
duchovných<br />
a mravných hodnôt.<br />
V 21. storočí sa svet<br />
zmenil na nepoznanie,<br />
ale hodnoty zostávajú.<br />
Stretávame sa s názorom, že vznik a vývoj života je iba hračkou náhody.<br />
Naše znalosti sa však obmedzujú temer výlučne na hmotu. Existuje<br />
pritom princíp života, idea všetkého živého, ktorou sa vznik aj vývoj<br />
riadi. Významným pionierom na nevďačnej ceste za poznaním bol<br />
Charles Darwin.<br />
Svet Grálu č. 19<br />
vychádza v marci 2009<br />
Mária z Nazaretu<br />
Dramatizácia podľa knižnej predlohy<br />
Časopis Svet Grálu, ktorý<br />
vychádza súčasne aj v češtine,<br />
nadväzuje na nemecký<br />
Gr alsWelt, francúzsky<br />
Monde du Graal<br />
a anglický Gr ailWorld,<br />
ktoré si vo svojich krajinách<br />
získali už tisíce stálych čitateľov.<br />
Svet Grálu vychádza<br />
štyrikrát ročne. Informácie<br />
o predplatnom nájdete<br />
v prílohe alebo na internete:<br />
www.svetgralu.sk<br />
8.10.2008 19:54:15<br />
Nové Audio CD z edície Svet Grálu<br />
Mária-potla .indd 1 8.10.2008 20:00:27<br />
CD si môžete objednávať prostredníctvom kupónu v časopise,<br />
alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />
16/2008 SVěT GRÁLU<br />
SVěT GRÁLU<br />
<br />
17/2008 SVET GRÁLU<br />
červen – srpen 2008 · číslo 16<br />
strana 5<br />
Gándhí – experimenty a služba<br />
Gemmoterapie<br />
strana 9<br />
strana 12<br />
Jak pročišťovat organismus<br />
Indigové děti: Lidé budoucnosti?<br />
Duchovní souvislosti v životě<br />
strana 22<br />
Maria z Magdaly<br />
Seznamte se:<br />
V o d a !<br />
SVET GRÁLU<br />
<br />
september – november 2008 · číslo 17<br />
Manželstvo a rozvody<br />
…alebo je to predsa len ten pravý?<br />
strana 5<br />
Ako posilňovať vyžarovanie krvi<br />
strana 10<br />
strana 34<br />
cena 78 Kč<br />
R O Z H O V O R<br />
Království růží<br />
Bol Ježiš vševediaci?<br />
strana 14<br />
Apokalypsa<br />
strana 28<br />
Voda – 2. časť seriálu<br />
strana 30<br />
cena 87 Sk / 2,89 €<br />
Nad Tatrou sa blýska<br />
Od Štúra k Štefánikovi<br />
Duchovné súvislosti v živote<br />
Pripravujeme pre vás<br />
Kalendár f a r i e b na rok 2009<br />
■ ešte krajšie fotografie<br />
■ ku každému dňu priradená farba<br />
■ v novom veľkom nástennom formáte<br />
Vychádza v októbri 2009<br />
Svět Gr álu<br />
www.svet.gralu.cz<br />
www.svetgralu.sk
OBSAH<br />
Osobnosť<br />
Nikola Tesla 5<br />
Rozhovor<br />
Liečiť? To je ako mať nadanie<br />
spievať alebo maľovať.<br />
Rozhovor s Helenou Bartošovou, ktorá<br />
pri liečení využíva svoje schopnosti<br />
jasnocítenia a jasnočujnosti. 8<br />
india<br />
Spev nádeje<br />
Hinduistickí mnísi Swami Gurusharanananda<br />
a Swami Mangalananda putovali po Európe<br />
aby spevom a osvetou získali prostriedky na<br />
zriadenie školy v Omkareshware. 12<br />
Zdravie<br />
Ako pôsobia farby na vyžarovanie krvi 14<br />
Téma<br />
Krása slovenčiny 18<br />
Téma<br />
Krása 21<br />
fotoreportáž<br />
„Krása v ľudských dielach“ 24<br />
NÁBOŽENSTVO<br />
Čo vlastne chcel Ježiš v skutočnosti?<br />
Zamyslenie sa nad výrokmi nového<br />
zákona a nad dnešnou interpretáciou<br />
Ježišových slov. 26<br />
NA ZAMYSLENIE<br />
Moderný názor na ženu (T. G. Masaryk) 29<br />
Zdravie<br />
Homeopatia. Pachové látky ako liečivé prostriedky? 32<br />
OSOBNOSŤ<br />
Abd-ru-shin – život a dielo<br />
IV. časť: V službe Posolstva Grálu 36<br />
NÁZORY<br />
Listy čitateľov 40<br />
NA ZÁVER…<br />
Mesiáš 42<br />
Milé čitateľky, milí čitatelia,<br />
blížia sa nám zase ďalšie Vianoce,<br />
a to je taký zvláštny čas. Tak ako<br />
každý týždeň má svoju nedeľu, každý<br />
rok má zase svoje Vianoce. Vianoce<br />
sú vlastne, keď sa to tak vezme, takou<br />
nedeľou roku. Len nám odnedávna<br />
nariadili naši jazykovední otcovia<br />
z Ústavu Akadémie Vied písať slovo<br />
Vianoce veľkým písmenom, kým na<br />
Nedeľu si ešte nikto rovnakým spôsobom<br />
netrúfol. Možno preto, že<br />
nedieľ je do roka päťdesiatdva, kým<br />
Vianoce sú len jedny, a tak sú nám<br />
tie nedele také všednejšie a veľké písmeno<br />
na začiatku si proste nezaslúžia.<br />
Navyše – ateisti trávia nedele na<br />
chate alebo na lyžiarskych vlekoch,<br />
v horších prípadoch aj v obchodných<br />
centrách. Taký deň si však na veľké<br />
písmeno nemôže robiť vôbec žiadny<br />
nárok.<br />
Vianoce – to je však niečo úplne iné.<br />
Na Vianoce sa v kostoloch nehrá len<br />
obyčajná hudba, ale prinajmenšom<br />
Rybova omša alebo Händlov Mesiáš<br />
a lyžiarske vleky zívajú na Štedrý deň<br />
prázdnotou. Skrátka, aj v tej ateistickej<br />
časti národa sa pohne niečo ako<br />
svedomie alebo dokonca pocit viny,<br />
3<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2009
na úvod…<br />
a ten si určite zaslúži ocenenie, aspoň<br />
tým veľkým písmenom. Vianoce<br />
sú časom obzvlášť hrejivým, časom,<br />
keď „mráz do okien duje, v izbičke<br />
pri kachliach teplo je“, práve v tom<br />
čase zimného slnovratu sa roztápa<br />
ľadová šupka okolo duše ulietaného<br />
moderného človeka a on zisťuje, že<br />
ešte stále žije, že mu v duši ešte stále<br />
nevyhasli ideály, ktoré mu do nej ten<br />
Ktosi kedysi dávno vložil. A aj keby<br />
mal zháňať opravára na chladničku,<br />
lepšie platené miesto, alebo objednať<br />
dcérke zubný strojček – nehovoriac<br />
o darčekoch pod stromček – náhle<br />
má bytostnú potrebu zastaviť sa, sadnúť<br />
si a prinajmenšom dívať sa von<br />
oknom.<br />
Radi by sme sa, milé čitateľky a čitatelia,<br />
spolu s vami v tomto čísle zaoberali<br />
jednou takou témou, ktorá<br />
akoby patrí k Vianociam, alebo<br />
k nim má blízko. Je to pojem „krása“.<br />
Krása je však témou chúlostivou, ako<br />
všetko, čo sa nedá matematicky spočítať<br />
a pri pokladni zaplatiť. Krásu,<br />
rovnako ako napríklad hudbu môžeme<br />
vnímať každý inak. Ale môžeme<br />
sa pritom vzájomne pochopiť,<br />
a hlavne pochopiť, že krása je nám<br />
sprievodcom, každému jemu vlastným,<br />
sprievodcom tým naším kľukatým<br />
svetom.<br />
Krása totiž nie je príťažlivosť. Príťažlivosť<br />
je tovar, s ktorým obchodujú<br />
autori titulných stránok časopisov.<br />
No, ten náš časopis v tom akosi<br />
pokrivkáva. Príťažlivá ženská tvár,<br />
a nielen tvár, je taký poddruh prírodnej<br />
krásy, ktorý prosto a jednoducho<br />
človeka pritiahne, aby si čo<br />
najviac okoloidúcich pri trafike tento<br />
časopis všimlo. Aby si muži povedali:<br />
„No, toto je čertovsky zaujímavá žena,<br />
tá sa mi páči“, čo si budeme hovoriť...<br />
Pritom sú muži takými ľahko<br />
oklamateľnými amatérmi. To ženy<br />
– tie vedia naproti tomu veľmi odborne<br />
oceniť ženskú tvár a postavu,<br />
a majú presne spočítané, čo im sa-<br />
4<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2009<br />
mým do toho nalešteného titulného<br />
ideálu chýba. Ženy sú pritom žičlivé<br />
a nežičlivé. Tie žičlivé si pomyslia:<br />
„Dofrasa, keby som tak mala o päť<br />
kíl menej a k tomu preč tie faldy pod<br />
bradou a tuto a tamto.“ Tie nežičlivé<br />
si v duchu dajú ruky v bok, nadýchnu<br />
sa a povedia: „Tak, holúbok, teba by<br />
som rada videla vešať bielizeň a chodiť<br />
na nákupy s igelitkami. To sa ti<br />
to pózuje, keď nemusíš po práci vyzdvihnúť<br />
deti zo škôlky a šaty z čistiarne.<br />
Tiež ťa, ako vidím, nehnevá<br />
pečeň a doma nečaká predvianočné<br />
upratovanie.“<br />
Ale to sme sa trochu zarozprávali.<br />
Nedávno sme boli so skupinou turistov<br />
na zámku. Bol plný krásneho<br />
vycibreného vkusu – maľby, obrazy,<br />
nábytok, jedálenské servisy a ďalšie<br />
všelijaké pekné čačky. Pozeráte sa na<br />
to všetko, počúvate sprievodkyňu,<br />
disciplinovane sa držíte v húfe ostatných,<br />
občas niečo znalecky zamrmlete,<br />
ale po celý čas vám zo všetkého<br />
najviac vŕta hlavou otázka: aké to je,<br />
narodiť sa ako šľachtic, vyrastať od<br />
detstva v takom prostredí, nosiť brokátové<br />
šatôčky a nacvičovať s učiteľom<br />
vyberané vystupovanie? Je toto<br />
krása? Čím sa vlastne zamestnáva od<br />
rána do večera aristokrat, ktorý nemusí<br />
chodiť do kancelárie, do firmy,<br />
do továrne? Len sa rozváža po Európe<br />
a navštevuje svojich súkmeňovcov?<br />
Postáva len tak s pohárikom sherry<br />
v ruke na romantických večierkoch?<br />
Jeden taký pán dostal v reštitúcii svoj<br />
majetok naspäť a krátko nato ponuku<br />
na vstup do diplomatických služieb<br />
Českej republiky. To je úžasná a užitočná<br />
služba, v ktorej môžete zhodnotiť<br />
svoj neoficiálny šľachtický titul<br />
aj vyberané správanie. Ale on dlho<br />
nevydržal pozerať sa na plebejské lomozenie<br />
zamestnancov v závodnej<br />
jedálni a celkom neušľachtilé intrigy,<br />
závisť a nízke správanie sa ministerských<br />
úradníkov – a odišiel odtiaľ.<br />
„V tomto prostredí ja žiť nebudem“,<br />
povedal. Myslím, že potom založil<br />
nejakú dobročinnú nadáciu a podporoval<br />
študentov, alebo niečo podobného.<br />
Toto prostredie na zámku nie je<br />
krása, povedal som si, je to len kúsok<br />
krásy, zvyšok je potešenie labužníka<br />
a pocit výnimočnosti. Zrýchlil som<br />
krok, aby som dohonil sprievodkyňu<br />
a ostatných zo skupiny.<br />
Ja som krásu videl. Bola spojená<br />
s láskou ako neroztrhnuteľná dvojhviezda.<br />
Keď láska pohasne, krása<br />
zájde, stratí sa ako sfúknutý plameň<br />
lampy a prestane napĺňať dom<br />
svetlom a vôňou. Stretli sme sa na<br />
ulici, mala na sebe kabát s kapucňou<br />
a džínsy. Už sa stmievalo, ale vychádzala<br />
z nej taká žiara. Dlho sme sa<br />
nevideli. „Ako sa máte?“ spýtal som<br />
sa. Placho sa usmiala: „Rozviedli sme<br />
sa“, povedala, „veľmi to bolelo, ale už<br />
to nešlo – žiť spolu. Nemala som odvahu<br />
to urobiť, až láska mi ju dodala.“<br />
Tu mi až došlo, čo celý ten čas presvecuje<br />
náš rozhovor. Šťastie, to je to, čo<br />
jej žiarilo z očí, úsmevu, z celej tváre.<br />
„Žijem s priateľom v podnájme…“<br />
zase ten plachý, ospravedlňujúci pohľad.<br />
Ja viem, čo znamenal – ľudia<br />
si pomyslia: »našla si iného«. Ale<br />
pozrieš sa jej do očí a vieš: je v tom<br />
čosi odinakiaľ, láska a krása. Naraz<br />
je krása v tvári, v pohyboch, v slovách,<br />
čosi pokropilo život tej ženy<br />
svätenou vodou a zrazu je všetko<br />
celkom nové a krásne. Sadol som si<br />
na lavičku v parku, pozoroval uponáhľaných<br />
ľudí, ženúcich sa za akýmisi<br />
dôležitými cieľmi, zahĺbených<br />
samých do seba, čosi riešiacich kdesi<br />
vnútri... navonok bezmyšlienkovití,<br />
nerozhliadajúci sa okolo seba… „Ľudia,<br />
buďte krásni“, hovoril som im<br />
v duchu. Krásy vôkol je málo a svet<br />
na to hynie. Ale oni nepočuli.<br />
Ľudia, buďte krásni. Krásy vôkol je<br />
málo a svet na to hynie, viete?<br />
Artur Zatloukal
Osobnosť<br />
Už v detstve sa u mladého Nikolu<br />
prejavila mimoriadna schopnosť,<br />
ktorú on sám nazýva zvláštna porucha<br />
1 .Tá spočívala v tom, že sa<br />
mu pred zrakom zjavovali obrazy,<br />
často sprevádzané silnými zábleskami<br />
svetla. Ako<br />
píše vo svojich<br />
memoároch, boli<br />
to obrázky vecí<br />
i scén, ktoré skutočne<br />
videl, neboli<br />
to iba predstav<br />
y. Niekedy<br />
nebol schopný<br />
rozlíšiť, či to, čo<br />
vidí, je skutočne<br />
hmotné alebo nie. Najprv ho táto<br />
schopnosť desila a svoju myseľ sa<br />
neželaných vnemov pokúšal zbaviť.<br />
Časom to zvládol cez mentálne<br />
cvičenia a v sedemnástich rokoch,<br />
keď sa začal zaoberať vynaliezaním,<br />
s potešením zistil, že môže<br />
s najväčšou ľahkosťou vizualizovať<br />
1 . Pri vynaliezaní nepotreboval<br />
modely, ani výkresy či experimenty.<br />
Keď mu napadla myšlienka, začal<br />
s ňou v mysli pracovať: menil konštrukciu,<br />
skúšal rôzne vylepšenia<br />
a v mysli aj svoje zariadenia uvádzal<br />
do chodu. Keď už v duchu urobil<br />
všetky možné vylepšenia a už<br />
nikde nevidel žiadne chyby, začal<br />
konštruovať konečný produkt. Výsledkom<br />
jeho tvorivého postupu bol<br />
fakt, že prístroje pracovali tak, ako<br />
ich vymyslel a experimenty prebiehali<br />
tak, ako si ich naplánoval.<br />
Spôsob, akým sa Teslovi podarilo<br />
ovládnuť svoje mimoriadne schopnosti,<br />
opisuje Tesla vo svojich spomienkach<br />
takto: „Počas svojich<br />
neustálych mentálnych cvičení<br />
som rozvinul svoje pozorovacie<br />
sily. Všimol som si, že objavovaniu<br />
sa obrazov vždy predchádzali vízie<br />
skutočných scén za zvláštnych<br />
a všeobecne veľmi výnimočných<br />
podmienok a ja som bol pri kaž-<br />
Nikola<br />
Tesla<br />
Koncom minulého roka usporiadalo Múzeum kultúry Chorvátov na<br />
Slovensku výstavu „Nikola Tesla - človek, ktorý rozsvietil svet“. Veľkí<br />
i malí návštevníci s úžasom pozorovali, ako sa žiarovka rozsvietila<br />
v ruke lektora po tom, čo spustil nejaký prístroj. Takto efektne priblížil<br />
sprievodca jeden z mnohých fyzikálnych javov, ktoré N. Tesla objavil.<br />
Pútavé demonštrácie a zaujímavé rozprávanie o životných peripetiách<br />
vynálezcu vo mne prebudili hlbší záujem o túto osobnosť. Dovtedy mi<br />
bolo meno Tesla známe ako jednotka magnetickej indukcie či názov<br />
elektrotechnického podniku v Stropkove na východnom Slovensku.<br />
kladalo, že bude posledný,<br />
sa zúfalý otec<br />
prirútil do miestdej<br />
príležitosti hnaný túžbou nájsť<br />
pôvodný impulz. Po krátkej dobe<br />
sa toto úsilie stalo takmer automatickým<br />
a získal som veľkú obratnosť<br />
v prepájaní príčiny a následku.<br />
Na svoje prekvapenie som<br />
si čoskoro uvedomil, že každá myšlienka,<br />
ktorú som pojal, mala príčinu<br />
vo vonkajšom dojme. V priebehu<br />
času mi bolo zrejmé, že som<br />
obyčajným automatom, vybaveným<br />
silou k pohybu, ktorý reaguje na stimuly<br />
zmyslových orgánov a podľa<br />
toho koná a myslí.“<br />
Táto metóda, odborne nazývaná<br />
introspekcia, mu poskytla potrebný<br />
nadhľad a vnútorný pokoj pri riešení<br />
mnohých životných zvratov.<br />
Bankrot, zničenie celého laboratória<br />
s výsledkami niekoľkoročných<br />
výskumov pri požiari, odporné<br />
osočovania konkurenciou boli len<br />
jednými z mnohých. Mimochodom,<br />
Tesla pri introspekcii poznamenal,<br />
že tlak v zamestnaní a nepretržitý<br />
prúd dojmov, ktorý sa vlieva do vedomia<br />
všetkými kanálmi, robí modernú<br />
existenciu (človeka) v mnohých<br />
ohľadoch<br />
riskantnou. Väčšina<br />
ľudí je tak pohltená<br />
pozorovaním<br />
vonkajšieho<br />
sveta, že úplne zabúda<br />
na to, čo sa<br />
deje v ich vnútri<br />
a riskuje vznik rôznych<br />
psychosomatických<br />
ochorení...<br />
OBJAVENIE ROTUJÚCEHO<br />
MAGNETICKÉHO POĽA<br />
Teslov otec bol duchovný v pravoslávnej<br />
cirkvi a nikdy nepochyboval<br />
o tom, že jeho syn bude tiež kňazom.<br />
Táto predstava spôsobovala Nikolovi<br />
veľkú traumu, pretože on sa túžil stať<br />
inžinierom. Chlapec bol fascinovaný<br />
demonštráciami fyzikálnych zákonov,<br />
ktoré predvádzal profesor fyziky. Raz<br />
bol svedkom pokusu, počas ktorého<br />
sa začala otáčať pohyblivá časť jednoduchého<br />
prístroja vplyvom účinku<br />
elektriny. Mladíkova predstavivosť<br />
sa rozpálila. Fascinovaný sa chcel<br />
o tejto podivuhodnej sile dozvedieť<br />
viac. Teslov otec bol však vo svojom<br />
rozhodnutí neoblomný. Až cholera,<br />
na ktorú jeho syn ochorel, zmenila<br />
otcovo rozhodnutie. Deväť mesiacov<br />
bol Nikola upútaný<br />
na lôžko, jeho životná<br />
energia bola<br />
vyčerpaná a ocitol<br />
sa na pokraji smrti.<br />
Po jednom záchvate,<br />
o ktorom sa predpo-<br />
Otec<br />
N. Teslu<br />
5<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
Osobnosť<br />
6<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
nosti k trpiacemu synovi a pokúšal sa<br />
ho povzbudiť. Nikola spomenul, že by<br />
sa mu snáď uľavilo, keby ho nechali<br />
študovať inžinierstvo. „Pôjdeš študovať<br />
na tú najlepšiu technickú inštitúciu<br />
na svete,“ sľúbil otec. Zo srdca mladíka<br />
spadlo veľké závažie, ale nebyť zázračného<br />
lieku táto úľava by prišla neskoro.<br />
V rámci ročnej rekonvalescencie sa<br />
Tesla často potuloval po horách, čo<br />
malo blahodarný vplyv na jeho telo<br />
i ducha. V tomto období sa začalo aj<br />
jeho vynaliezanie, rozvíjal množstvo<br />
nápadov, ale bez znalosti princípov si<br />
uvedomoval, že boli nerealizovateľné.<br />
Teoretické i praktické vedomosti si<br />
dopĺňal štúdiom na technickej univerzite<br />
v Grazi.<br />
Enormná túžba<br />
po vedomostiach<br />
hnala mladého<br />
Nikolu do dvadsaťhodinového<br />
štúdia denne,<br />
čo trvalo mesiace.<br />
Raz profesor<br />
demonštroval<br />
rôzne účinky<br />
jednosmerného elektrického prúdu na<br />
dyname. Pri predvádzaní stroja zberné<br />
kartáče veľmi iskrili a robili problémy.<br />
Inštinkt Teslovi napovedal, že by<br />
bolo možné zostrojiť motor i bez nich<br />
a spomenul to pred profesorom. Ten<br />
prehlásil, že by to bolo niečo ako perpetuum<br />
mobile, teda nemožné. Tesla<br />
vychádzal z objavu M. Faradaya, ktorý<br />
zistil, že ak nechal otáčať drôtenú špirálu<br />
v magnetickom<br />
poli,<br />
pretekal ňou<br />
striedavý prúd.<br />
Teslovi napadlo,<br />
že ak striedavý<br />
elektrický<br />
prúd vzniká<br />
otáčavým pohybom<br />
v magnetickom<br />
poli,<br />
potom by bolo<br />
možné dosiahnuť otáčavý pohyb silou<br />
magnetického poľa vytvoreného striedavým<br />
prúdom. Po dokončení štúdií<br />
odišiel Tesla do Prahy, aby si rozšíril<br />
poznatky z elektrotechniky. Z Prahy<br />
Tesla prišiel do Budapešti. Práve v Budapešti<br />
Tesla konečne objavil riešenie<br />
„Praktický úspech nejakej myšlienky, bez ohľadu na jej<br />
vlastnú hodnotu, závisí od postoja súčasníkov. Ak prichádza<br />
vo vhodnom čase, prijmú ju; ak nie, môže dopadnúť<br />
podobne ako výhonky, ktoré vyláka zo zeme teplé slnko,<br />
len aby ich poškodil a spomalil ich rast nasledujúci mráz.“<br />
Nikola Tesla<br />
problému - rotujúce magnetické pole<br />
vytvorené dvojicou striedavých prúdov.<br />
Tomu však predchádzalo úplné<br />
nervové i fyzické zrútenie vynálezcu,<br />
kam ho doviedlo jeho nadmerné prepínanie<br />
duševných i telesných síl. Po<br />
tomto objave Tesla v rýchlom slede objavil<br />
a vypracoval podrobnosti celého<br />
systému založeného na striedavom<br />
prúde, a tak dnes, vďaka Teslovi, varíme,<br />
perieme,<br />
vysávame či<br />
umývame riad,<br />
alebo pracujeme<br />
na počítači,<br />
využívame<br />
internet<br />
či cestujeme<br />
r ý c h l i k o m<br />
alebo metrom.<br />
Tesla v Amerike<br />
Tesla sa po predaji budapeštianskej<br />
spoločnosti presťahoval do Paríža,<br />
kde sa zamestnal v Edisonovej<br />
spoločnosti. Spoločnosť sa v čase<br />
Teslovho príchodu nachádzala vo<br />
veľkých problémoch. Dodala kompletný<br />
Edisonov osvetľovací systém<br />
pre nemecké železnice. Pracovníci<br />
pri inštalácii systému urobili niekoľko<br />
závažných chýb, ktoré pri uvedení<br />
spôsobili skrat a zdemolovanie<br />
steny, a to pred očami nemeckého<br />
cisára 2 . Edisonovi hrozilo zničenie<br />
povesti i jeho európskej spoločnosti.<br />
Pri odstraňovaní chýb sa uplatnil<br />
nápadmi sršiaci<br />
mladý<br />
Tesla. Tu si ho<br />
všimol Edisonov<br />
najbližší<br />
spolupracovník<br />
Charles Batchellor<br />
a navrhol<br />
Teslovi, aby<br />
prišiel pracovať<br />
do Ameriky<br />
k Edisonovi. Tesla, ktorý návrh prijal,<br />
mal už v tom čase vyriešenú teóriu<br />
striedavého prúdu a veril, že keď si<br />
Edison uvedomí jeho výhody, predovšetkým<br />
možnosť prenosu elektriny<br />
na veľké vzdialenosti, čo u jednosmerného<br />
prúdu nebolo možné, dá<br />
prednosť striedavému pred jednosmerným<br />
prúdom. Edisonove spoločnosti<br />
však mali všetky patenty<br />
na jednosmerný prúd a investovali<br />
veľké prostriedky do systémov výroby<br />
a rozvodov jednosmerného<br />
prúdu. Edison sa na začiatku rozvoja<br />
využívania elektriny v Amerike<br />
spojil s viacerými investormi, medzi<br />
ktorými bol aj bankár J. P. Morgan,<br />
ktorý neskôr vstúpil zásadným spôsobom<br />
do Teslovho života. Tesla na<br />
rozdiel od Edisona žil vo svete svojich<br />
ideí a vynálezov, málo sa zaujímal<br />
o financie či nejakú návratnosť
Osobnosť<br />
kapitálu. Celkom zákonite sa tí dvaja<br />
museli rozísť a Tesla po odchode od<br />
Edisona zakladá vlastnú spoločnosť.<br />
V tom čase prihlasuje najvýznamnejšie<br />
patenty týkajúce sa viacfázového<br />
prenosu elektrickej energie.<br />
O rok nato, v čase veľkej ekonomickej<br />
krízy spoločnosť zaniká a Tesla<br />
sa musí živiť fyzickou prácou. Avšak<br />
Teslove objavy nezostali nepovšimnuté<br />
a Americká spoločnosť elektroinžinierov<br />
pozýva Teslu, aby prednášal<br />
o prednostiach striedavého<br />
prúdu. Na prednáške bol prítomný aj<br />
George Westinghouse, konkurent T.<br />
A. Edisona a ponúkol Teslovi milión<br />
dolárov za všetky jeho patenty súvisiace<br />
so striedavým prúdom. Ideálmi<br />
žijúci vynálezca jeho ponuku<br />
prijal a neuvedomil si dôsledky tohto<br />
rozhodnutia pre jeho budúcnosť. Zo<br />
ziskov plynúcich z využívania Teslových<br />
patentov sa časom vytvorila<br />
najbohatšia spoločnosť v USA a ich<br />
autor z toho nemal ani cent. Tesla<br />
peniaze od Westinghousa využil na<br />
zriadenie laboratória, v ktorom sa<br />
zaoberal výskumom prúdu pri vysokých<br />
napätiach a frekvenciách a tiež<br />
rezonanciou - javom, ktorý zosilňuje<br />
a zväčšuje malé pohyby. Zistil,<br />
že elektrické obvody s cievkami<br />
a kondenzátormi, ktoré už dávnejšie<br />
objavil, sa správajú rezonančne<br />
a že keď v pravom čase dodá takému<br />
obvodu len malé množstvo elektrickej<br />
energie, získa veľmi vysoké<br />
napätie a veľmi vysokú frekvenciu 2 .<br />
Počas tohto najtvorivejšieho<br />
obdobia prišiel<br />
na spôsob prenosu<br />
energie na akúkoľvek<br />
vzdialenosť bez použitia<br />
drôtov. Tieto objavy<br />
viedli k vývoju rozhlasového<br />
prijímača a televízie,<br />
elektromotora<br />
pre pohon automobilov,<br />
ovládania lodí<br />
bezdrôtovým prenosom<br />
i ďalších vynálezov, z ktorých<br />
sa niektoré začali využívať až sto rokov<br />
po ich objavení. Veľmi podobne,<br />
ako to bolo s využívaním striedavého<br />
elektrického<br />
prúdu, sa začala<br />
odvíjať história<br />
ďalšieho zásadného<br />
Teslovho<br />
objavu - prenosu<br />
energie bezdrôtovým<br />
spôsobom.<br />
Tesla napísal článok<br />
do novín o svojich nových objavoch<br />
súvisiacich s bezdrôtovým prenosom<br />
energie. V článku nazvanom<br />
Problém zvýšenia dodávky energie<br />
ľudstvu navrhol Tesla svetový systém,<br />
ktorý umožní okamžitý a presný bezdrôtový<br />
prenos akýchkoľvek signálov,<br />
správ alebo znakov do všetkých kútov<br />
sveta. Najneobyčajnejším bolo<br />
tvrdenie, že človek bude môcť získavať<br />
zo zeme zadarmo neohraničené<br />
množstvo energie. Článok si prečítal<br />
aj J. P. Morgan, jeden z rozhodujúcich<br />
investorov do spoločnosti<br />
General Electric, ktorá vybudovala<br />
rozvodnú elektrickú sieť a predávala<br />
elektrickú energiu po celej krajine.<br />
Pri čítaní článku si uvedomil,<br />
že úspech jeho spoločnosti spočíva<br />
na Teslových patentoch na striedavý<br />
prúd a Tesla prichádza s novým systémom,<br />
ktorý ich má nahradiť. Ak by<br />
mal Tesla pravdu, celý elektrotechnický<br />
priemysel by začínal odznova.<br />
Ak by pravdu nemal, jeho investície<br />
do General Electric by<br />
boli bezpečné. Morgan<br />
chcel mať istotu<br />
a ponúkol Teslovi<br />
podporu pri vybudovaní<br />
Celosvetového<br />
bezdrôtového systému.<br />
Tesla nemal dostatok<br />
financií na realizáciu<br />
tak ohromného projektu<br />
a tak bol nútený<br />
prijať Morganove podmienky<br />
– 150 000 $ za 51 percentný<br />
podiel na všetkých „bezdrôtových“<br />
patentoch. Projekt CBS sa rozbehol,<br />
vybudovali sa potrebné zariadenia.<br />
Pred uvedením<br />
systému do skúšobnej<br />
prevádzky,<br />
keď bolo potrebné<br />
už iba umiestniť<br />
na vrchol vysielacej<br />
veže medenú<br />
kupolu, odmietol<br />
J. P. Morgan poskytnúť<br />
prostriedky na dokončenie<br />
projektu. Zúfalý Tesla ho požiadal,<br />
aby mu vrátil právo na jeho vynálezy,<br />
dúfajúc, že nájde iných investorov.<br />
Oslovil kanadskú vládu, ktorá<br />
bola ochotná mu pomôcť. Morgan<br />
odpovedal, že zmluva je zmluva a nebude<br />
ju meniť. Teslove vynálezy už<br />
nemohli ohroziť systém striedavého<br />
elektrického prúdu i celý elektrotechnický<br />
priemysel. Zdiskreditovaný<br />
Tesla sa v nasledujúcich rokoch<br />
zaoberal vynálezmi, ktoré súviseli so<br />
strojárstvom. Vynašiel turbínu bez<br />
lopatiek, „letúň s vertikálnym vzletom“<br />
a ďalšie. V posledných rokoch<br />
Teslovho života ho verejnosť začala,<br />
vďaka jeho extravagantným novinovým<br />
stĺpcom, vnímať ako „bláznivého“<br />
starca, ktorý predpovedá zázraky.<br />
Dnes vieme, že väčšina ním<br />
popísaných „zázrakov“ sa stala skutočnosťou.<br />
1. Neobyčejný život Nikoly Tesly<br />
Rudolf Harčarík<br />
2. Robert Lomas: Muž, ktorý vynašiel 20.storočie<br />
7<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
Rozhovor<br />
Liečiť?<br />
To je ako mať nadanie spievať alebo maľovať<br />
„To nie je len očko, pani Šuláková. Ja ten tlak cítim aj v nose a celej tejto časti<br />
hlavy,“ hovorí mi liečiteľka, ktorej som sa spýtala na večne zapálené oko<br />
môjho synčeka. „Tak aspoň vidíte, ako to funguje v praxi,” hovorí po našom<br />
rozhovore pre časopis. Helena Bartošová učila trinásť rokov na strednej škole.<br />
Dnes sa štyridsaťdvaročná matka dvoch detí živí ako liečiteľka – teda oficiálne<br />
ako psychoporadkyňa. Využíva pri tom schopnosti jasnocítenia a jasnočujnosti<br />
– ich prostredníctvom pomáha už štvrtý rok, navštívilo ju zhruba tri tisíc<br />
ľudí… Hovorí, že učiteľstvo bolo dobrou prípravou na povolanie liečiteľky.<br />
Učila telesnú výchovu, kde sa zaoberala fyzickým telom a základy spoločenských<br />
vied, kde učila napríklad filozofiu, sociológiu a psychológiu.<br />
Rozhovor s liečiteľkou Helenou Bartošovou<br />
SG: Učiteľstvo – liečiteľstvo – to sa<br />
pekne rýmuje… Ako ste sa k liečiteľstvu<br />
dostali? Prešli ste aj sama<br />
nejakou skúsenosťou, kedy ste potrebovali<br />
pomoc liečiteľa?<br />
V podstate to tak bolo. Ako malá<br />
som nemávala žiadne mimoriadne<br />
vnemy, ktoré by nasvedčovali tomu,<br />
že z „toho dievčaťa raz bude liečiteľka“.<br />
Zato som vraj oplývala učiteľskými<br />
maniermi ako je riadenie,<br />
vedenie, hodnotenie, známkovanie,<br />
túžba pomáhať druhým a „občas<br />
im vnútiť niečo svoje“, ale aj schopnosť<br />
komunikácie a kreativity. Môj<br />
mladší brat na toto obdobie nerád<br />
spomína, pretože on bol obeťou<br />
uplatňovania mojich vrodených<br />
vlôh. Nakoniec som si ako „barania<br />
žena“ splnila svoj prvý profesijný<br />
sen a skutočne som sa stala učiteľkou.<br />
Z trinástich rokov strávených<br />
učením na strednej škole som desať<br />
rokov snívala o praxi zameranej na<br />
duševnú a fyzickú regeneráciu. Už<br />
vtedy ma liečiteľstvo a alternatívna<br />
medicína priťahovali a mrzelo ma,<br />
že „tie liečiteľské schopnosti proste<br />
nemám“. Veľmi som po nich túžila<br />
a vôbec som netušila, že už vo mne<br />
dávno driemu a striehnu na pravú<br />
chvíľu, aby sa prejavili.<br />
8<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
SG: Takže – kedy sa vynorili?<br />
V roku 1993, keď som sa po splnení<br />
svojich dovtedajších životných prianí<br />
paradoxne ocitla na fyzickom i psychickom<br />
dne, sa mi „náhodou“ dostala<br />
do ruky kniha lekára a liečiteľa<br />
MUDr. Jana Paloučka „Cesta k životu“.<br />
Šesť rokov nato som sa stala<br />
jeho pacientkou a za ďalších šesť rokov<br />
„žiačkou“. Podelím sa s vami<br />
o zážitky z mojej prvej návštevy, aby<br />
som svojich súčasných i potenciálnych<br />
„pacientov“ povzbudila, že ani<br />
ja som nebola žiadnou výnimkou.<br />
Pán Palouček ma vtedy usadil na stoličku,<br />
uprel zrak do mojej solárnej<br />
čakry a začal vymenovávať moje energeticko-fyzické<br />
oslabenia. A keďže<br />
všetko „trafil“, získal si okamžite<br />
moju dôveru. Potom nasledovali dve<br />
otázky prenesené veľmi prísnym hlasom:<br />
„Akým spôsobom sa chcete v živote<br />
realizovať?“ a „Aký je váš vzťah<br />
k vašim deťom?“ Prekvapil ma, obe<br />
som totiž v tom čase usilovne riešila.<br />
Pán doktor ma proste svojimi schopnosťami<br />
ohromil a tak som si pomyslela:<br />
„To by bolo, takto to vedieť! Len<br />
sa tak pozrieť a hneď všetko vedieť!<br />
A dnes ďakujem, že sa u mňa vtedy<br />
nič takého neotvorilo, pretože človek<br />
plný pýchy, ako som bola ja, by<br />
napáchal omnoho viac zla než dobra.<br />
Vzhľadom na to, že dnes už smiem<br />
pracovať s jasnocítením a jasnočujnosťou,<br />
verím, že som v lekciách pokory<br />
predsa len trochu pokročila.<br />
SG: Aké to bolo, keď sa u vás začali<br />
prejavovať schopnosti jasnočujnosti<br />
a jasnocítenia?<br />
Túžbu po spojení s duchovnými<br />
sprievodcami vo mne vyvolávali<br />
knihy, ktoré som už roky čítala. A pretože<br />
moje chcenie bolo veľké, naskytala<br />
sa možnosť realizácie. Pamätám<br />
sa, že som sa bála „niečo vidieť“, tak<br />
som vysielala do éteru, že chcem len<br />
počuť! A jedného dňa som si náhle<br />
uvedomila, že si na otázky odpovedám<br />
rýchlejšie, než stačím vo svojej<br />
hlave vymyslieť odpovede. Spojenie<br />
bolo nadviazané. Bolo milé, zvláštne,<br />
dobrodružné a neuveriteľné. Najskôr<br />
bolo možné prijímať informácie len<br />
pre seba, neskôr aj pre druhých. S mojím<br />
duchovným rastom sa menia aj<br />
moji duchovní sprievodcovia. Je to<br />
logické, sprievodcovia musia byť vždy<br />
o krôčik pred nami, aby nás mohli<br />
viesť. Vyplýva to z tzv. zákona rovnorodosti,<br />
že rovnaké priťahuje vždy<br />
zase rovnaké. Tak sa naplnil môj<br />
druhý profesijný sen. Po desiatich rokoch<br />
čakania pracujem vo svojej praxi<br />
duševnej a fyzickej regenerácie a ďakujem<br />
životu, že mi to nedovolil skôr.
Rozhovor<br />
SG: Prečo to, podľa vás, muselo trvať<br />
tak dlho?<br />
Spätne sa ukazuje, že išlo o nevyhnutnú<br />
prípravu, vďaka ktorej som dnes<br />
schopná „ustáť“ spoluprežívanie ťažkých<br />
ľudských osudov, pracovať bez<br />
ujmy so silami, s ktorými nie je radno<br />
sa zahrávať, a pritom nezmalomyseľnieť<br />
z ekonomických podmienok pre<br />
malých podnikateľov. Za ten čas som<br />
sa naučila väčšej trpezlivosti, vytrvalosti<br />
– nevzdávať sa svojich snov,<br />
ktoré v sebe často nesieme s určitým<br />
účelom, a tiež dôverovať najvyššej sile,<br />
ktorá to s nami vždy myslí dobre.<br />
SG: Dalo by sa povedať, že teraz už<br />
je liečiteľstvo vaším povolaním. Vy<br />
ste však začínali najprv Dornovou<br />
terapiou a Breussovou masážou. Vysvetlíte<br />
nám ešte, o čo v nich vlastne<br />
ide?<br />
V čase, keď som si chcela otvoriť<br />
prax, hľadala som metódy založené<br />
na celostnom prístupe. Vtedy prišla<br />
ponuka Dornovej terapie a Breussovej<br />
masáže. Veľmi stručne povedané –<br />
Dornova terapia spoločne s Breussovou<br />
masážou pomáhajú pri bolestiach<br />
chrbta, krížov, panvy a kĺbov, a veľmi<br />
dobre sa dopĺňajú. Ide o laickú liečbu,<br />
ktorá spája manuálne techniky, prácu<br />
s energiou, s reflexnými bodmi, a navyše<br />
hľadá aj duševné príčiny ochorení.<br />
Pri Breussovej masáži pôsobíme<br />
manuálne a energeticky. Pokiaľ<br />
máme dobré vyciťovanie (intuíciu),<br />
môžeme pri nej odhaliť aj duševné<br />
príčiny fyzického ochorenia.<br />
SG: Pokiaľ viem, vy ste sa nedržali<br />
striktne nejakého návodu, ako takú<br />
masáž robiť… a vďaka tomu sa u vás<br />
začali prejavovať aj ďalšie schopnosti.<br />
Je to tak?<br />
Áno. Pôsobila som na jednotlivé<br />
miesta, kým som cítila, že to tečie<br />
(smiech) – hovorím o energii. Nepôsobila<br />
som tam minútu alebo dve,<br />
ako hovorí návod. Časom som začala<br />
pociťovať, že tu alebo tam nie je niečo<br />
v poriadku. Pýtala som sa: Čo sa to tu<br />
deje? Tam je hrozný smútok… a začala<br />
som si vyhodnocovať tú informáciu,<br />
ktorú cítim telesne a ktorá mi prišla<br />
akoby z éteru: Problémy s manželom…<br />
a v tom okamihu som si uvedomila,<br />
že liečim rukami a k tomu naraz počujem<br />
aj tú duševnú príčinu, ktorú<br />
nemožno vymyslieť hlavou, pretože<br />
tých ľudí nepoznám, takže o ich problémoch<br />
nemôžem vedieť. Pomocou<br />
týchto metód som si potom riadila<br />
postup práce podľa seba. Vedela som<br />
už, že keď sa na človeka naladím, tak<br />
jeho fyzické problémy cítim vo svojom<br />
tele; podľa intenzity vnímam, či<br />
je to práca pre lekára, alebo či na to<br />
stačí liečiteľ… a hlavne, čo pre to má<br />
urobiť dotyčný sám… Takže sa v tom<br />
krásne spájajú tieto dve schopnosti –<br />
jasnocítenie, ktoré používam pre úroveň<br />
energeticko-fyzickú a jasnočujnosť<br />
na príjem informácií z vyšších<br />
nemateriálnych úrovní.<br />
SG: Predstavujem si, že to musí byť<br />
veľmi zaťažujúce cítiť na svojom vlastnom<br />
tele problémy niekoľkých ľudí za<br />
deň… Ako to zvládate?<br />
V stave, v ktorom som bola pred<br />
tými desiatimi rokmi, by som tie<br />
ťažké stavy ľudí – psychické i fyzické<br />
– nevydržala. No mala som dobrú<br />
prípravu: školstvo i môj osobný život,<br />
ktorý vôbec nebol ľahký – takže<br />
som mala na čom stavať. Vďaka tomu<br />
dnes už zmôžem veci, ktoré by som<br />
v minulosti nezvládla. No a musím<br />
sa o seba duševne aj fyzicky starať,<br />
v čom, priznám sa, niekedy pokrivkávam.<br />
Ale snažím sa.<br />
SG: Mnoho našich čitateľov bude<br />
určite zaujímať, kto sú tí vaši „duchovní<br />
poradcovia“?<br />
Ja ich vnímam ako duše ľudí, ktorí<br />
žili na zemi a na „druhej strane” teraz<br />
pokračujú vo svojom duchovnom vývoji.<br />
Snažia sa byť lepšími, niekam sa<br />
vyvinúť, posunúť – tým, že nám pomáhajú,<br />
rastú aj oni. Takže vlastne ide<br />
o akúsi vzájomnú spoluprácu. Predstavujem<br />
si ich ako svetelné bytosti, bez<br />
hmotného tela, iba s jeho obrysmi. Pokiaľ<br />
som mala nejaký vizuálny vnem,<br />
bola to vždy postava podobná figúrke<br />
z „Človeče nehnevaj sa” – z bielej hmloviny.<br />
Farby nevidím, iba biele svetlo.<br />
Prevažne ich vnímam citom. Asi ako<br />
keď je niekto za dverami. Vy ho nevidíte,<br />
ale viete, že tam je. Stupeň duchovnej<br />
zrelosti liečiteľa alebo mediálneho<br />
človeka pritom podstatným spôsobom<br />
rozhoduje o tom, s akými úrovňami,<br />
alebo s kým je možné nadviazať spojenie.<br />
Každý liečiteľ by mal vedieť, že aj<br />
keď je jeho dar alebo skôr nadanie hocijako<br />
veľké, môže vidieť, počuť a cítiť<br />
v skutočnosti len toľko, koľko mu dovolí<br />
jeho vlastná vnútorná zrelosť! Nemožno<br />
proste vidieť alebo počuť nič iné<br />
než to, čo je s ním rovnorodé. Žiadne<br />
kurzy ani metódy nemôžu zaručiť, že<br />
sa takto pracujúci človek vyvíja aj po<br />
duševnej a duchovnej stránke. Čistota<br />
liečivej sily, ktorá cez vás prúdi pri liečení<br />
vkladaním rúk alebo pri prijímaní<br />
informácií z vyšších úrovní vždy zákonite<br />
zodpovedá čistote vášho vnútra.<br />
Tým sa stávate zodpovedným nielen<br />
za seba, ale aj za toho, kto vám prejavuje<br />
dôveru. Samoľúbosť, nedostatok<br />
pokory a polovičaté vedenie prináša do<br />
tejto profesie len polovičaté výsledky<br />
a nebezpečenstvo omylov. Je osobnou<br />
zodpovednosťou človeka, akú pomoc<br />
prijíma – a osobnou zodpovednosťou<br />
liečiteľa, akú pomoc ponúka.<br />
9<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
Rozhovor<br />
SG: Ako si máme predstaviť sedenie<br />
u vás: prídem a poviem vám, že<br />
ma bolí ruka? Alebo na to prídete<br />
sama?<br />
Keď mi poviete, že vás bolí ruka,<br />
odpoviem vám, že nie som automechanik<br />
a neopravujem súčiastky…<br />
a potom je na vás, či odídete, alebo<br />
zostanete...<br />
SG: …tak ja zostanem. Čo sa bude<br />
diať?<br />
Áno, väčšina klientov tiež zostane…<br />
(smiech) Moje prvé stretnutie s klientom<br />
začína vždy teóriou, nie praxou.<br />
V úvode vysvetlím, že všetky metódy,<br />
ktoré využívam, či už pre telo,<br />
energiu alebo dušu, sú založené na<br />
princípoch celostnej medicíny. Pokiaľ<br />
sa dotyčný stotožňuje s mojím<br />
prístupom k liečeniu, navrhnem mu<br />
„zmapovanie“ zdravotného stavu po<br />
stránke fyzickej i psychickej. A tu<br />
nastupuje ono využitie schopnosti<br />
„vcítenia“ sa do informačného energetického<br />
poľa človeka s poskytnutím<br />
informácií z tzv. vyšších úrovní.<br />
Vysvetlím, že aj keď ste prišli s rukou,<br />
treba sa liečiť na troch úrovniach –<br />
fyzickej, energetickej a duševnej. Poviem<br />
vám, čo bude potrebné urobiť<br />
pre každú z nich. Mnoho ľudí vôbec<br />
nechápe, že by ich choroba alebo úraz<br />
mohli súvisieť s duševným stavom.<br />
Takže im vysvetlím, ako sa choroba<br />
z duše somatizuje do fyzického tela.<br />
Potom sa “naladím” do biopoľa toho<br />
človeka a cítim na sebe, ako silno je<br />
tá ruka zasiahnutá – necítim to síce<br />
ako bolesť, ktorú má ten pacient, ale<br />
cítim tiaž, alebo brnenie… Vnímam<br />
dokonca aj akúsi náladu tých orgánov<br />
– smútok, veselosť, zaujatosť, pocit<br />
beznádeje… a k tomu potom počujem<br />
napríklad informáciu, čoho sa<br />
tá beznádej týka… Klient väčšinou<br />
hneď na začiatku zaregistruje, že si<br />
tieto informácie nemôžem vymyslieť,<br />
jednoducho preto, lebo sme sa nikdy<br />
nevideli. A on je tiež jediný, kto môže<br />
posúdiť ich pravdivosť.<br />
10<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
SG: To musí byť niekedy veľmi<br />
ťažké – počujete napríklad nejakú nepríjemnú<br />
informáciu a máte ju podať<br />
ďalej…<br />
Ja som sa predtým skôr stavala len<br />
do úlohy sprostredkovateľa, ktorý<br />
„iba“ odovzdáva informácie zhora.<br />
A hovorila som si, že je len vecou<br />
klienta, ako s týmito informáciami<br />
naloží, že je to jeho zodpovednosť.<br />
Rovnako som si myslela, že tá úroveň<br />
nado mnou je tiež zodpovedná za to,<br />
čo mi odovzdáva, aby som to poslala<br />
ďalej. Tak funguje väčšina liečiteľov.<br />
Časom ma však život naučil, že ja tiež<br />
nesiem zodpovednosť za to, čo ľuďom<br />
poviem. A uvedomila som si, že nie<br />
som len tlmočník…, ale nesiem zodpovednosť<br />
za to, ako to tým ľuďom<br />
poviem, s akou intonáciou v hlase;<br />
skrátka, aby odo mňa odchádzali nasmerovaní<br />
k niečomu lepšiemu…<br />
SG: Vráťme sa ešte znovu ku hmote<br />
a energiám. Z toho, čo ste povedali,<br />
vyplýva, že každý človek vyžaruje určitú<br />
energiu vnútri aj zvonku tela…<br />
Sú rôzne možnosti, ako sa dá toto<br />
žiarenie vnímať. Ako som už povedala,<br />
ja osobne nič nevidím, ale energetické<br />
a fyzické oslabenie ľudí cítim<br />
vo svojom tele. Pri tzv. jasnocítení vychádzam<br />
z toho, že cit – intuícia nás<br />
nikdy nesklame, kým rozum sa často<br />
mýli. Rozum je produktom mozgu<br />
a ako taký sa viaže na priestor a čas.<br />
Intuícia náleží k mimozmyslovému<br />
vnímaniu. Je to onen šiesty zmysel,<br />
o ktorom všetci hovoríme, ale už<br />
dávno, dávno sme ho prestali používať.<br />
Informácie týkajúce sa duševných<br />
stavov, zablokovaných emócií,<br />
životných situácií, tráum a pod.<br />
prijímam z vyšších nemateriálnych<br />
úrovní. Počujem ich tzv. vnútorným<br />
hlasom. Kvôli lepšej predstave by sme<br />
to mohli prirovnať k tichému dialógu,<br />
ktorý vediete vo svojej hlave s niekým<br />
iným. Onen vnútorný hlas však<br />
môžeme počuť len vtedy, ak sa vieme<br />
naladiť na správnu frekvenciu. Toho<br />
je schopný každý, pokiaľ len trochu<br />
chce a vyvinie nejaké úsilie. Avšak je<br />
to rovnaké ako v prípade rádia. Ak<br />
nenaladíte správnu frekvenciu, nezačujete<br />
nič. Hlava plná chaotických<br />
myšlienok nemôže počuť jemný tichý<br />
hlas vášho vnútra, nie je to v jej<br />
silách. Posolstvá sú nielen verbálne,<br />
ale často aj v obrazoch, v prísloviach,<br />
v dejoch, vo forme otázok… Niekedy<br />
som vyzvaná, aby som použila svoje<br />
vlastné skúsenosti. Sú podávané ako<br />
nápovede pre toho, kto hľadá, nie ako<br />
výčitka alebo kritika. Človek, ktorý<br />
takto pracuje, nesmie zasahovať do<br />
klientovej slobodnej vôle svojimi želaniami,<br />
ani posudzovať a hodnotiť,<br />
koho má pred sebou. V opačnom prípade<br />
„prestáva počuť“. Na mojich webových<br />
stránkach (adresa je uvedená<br />
nižšie) je niekoľko článkov na tému<br />
hmota, energia a človek ako energetický<br />
systém.<br />
SG: Často sa dnes u liečiteľov dozvedáme<br />
informácie z minulých životov.<br />
Je to dôležité? Nechodia potom<br />
ľudia k liečiteľom napríklad zo zvedavosti<br />
alebo senzáciechtivosti?<br />
Pre niektoré druhy ochorení sú<br />
informácie z niektorých úsekov minulých<br />
životov užitočné, a to v prípade,<br />
keď to človeku pomôže v jeho<br />
duchovnom vývoji. Nikdy nie zo<br />
zvedavosti. Zo skúsenosti vidím, že<br />
toto je väčšinou povolené len tam,<br />
kde už človek vynaložil určité úsilie<br />
k vnútornej zmene a momentálne<br />
stagnuje. Dostane sa mu tak vysvetlenie,<br />
prečo sa v jeho súčasnom živote<br />
opakovane vracia<br />
určitý problém.<br />
Nikdy nikoho<br />
nevediem<br />
do zmeneného<br />
stavu vedomia,<br />
čo osobne považujem<br />
za nebezpečné.<br />
Minulé<br />
životy sú<br />
pre mňa „den-
Rozhovor<br />
Lekár môže byť výborným „mechanikom“,<br />
ale nemusí byť dobrým človekom,<br />
aby bol z dnešného hľadiska<br />
dobrým lekárom. Liečiteľ musí byť<br />
dobrým človekom, aby mohol byť<br />
dobrým liečiteľom. Jemu vzdelanie<br />
a šikovné ruky nestačia. Pravá liečivá<br />
sila kladie svoje požiadavky!<br />
SG: Niekedy sa st retáva me<br />
s rôznymi názormi ľudí, pokiaľ<br />
ide o ohodnotenie práce liečiteľov.<br />
Večná dilema: platiť či neplatiť.<br />
„Veď je to dar od Boha“, hovoria<br />
mnohí…<br />
Ako som už načrtla – liečivý<br />
magnetizmus a ostatné liečiteľské<br />
schopnosti sú nám vlastné prirodzenosťou.<br />
Pokiaľ ide o pravú, účinnú<br />
liečivú silu, potom je skutočne darom<br />
od Boha v tom zmysle, že sa<br />
ju nedá naučiť. Iba rastie tým, ako<br />
rastie duchovná zrelosť človeka. No<br />
nie je to niečo, čo by sme mohli dostať<br />
zadarmo. Iba ak by sme popreli<br />
zákon príčiny a dôsledku alebo zákon<br />
vyrovnania… Rovnako ako je<br />
maliar či spevák platený za prácu,<br />
v ktorej využíva svoj talent, som<br />
presvedčená, že aj liečiteľ si zaslúži<br />
odmenu za dobre vykonanú prácu.<br />
Určiť cenu, nakoľko si svoju prácu<br />
vážime, nie je vždy jednoduché, ale<br />
vždy je to úmerné tomu, nakoľko si<br />
vážime sami seba.<br />
SG: Liečitelia a lekári – to sú dnes<br />
stále akoby dva oddelené svety. Je to<br />
škoda – nemyslíte?<br />
Áno. Je to vlastne môj veľký sen –<br />
ktorý sa zatiaľ javí ako utópia. Spojenie<br />
lekárov a liečiteľov pod jednou<br />
strechou s jediným, spoločným<br />
cieľom sa skutočne zatiaľ javí ako<br />
science-fiction. Osobne považujem<br />
boj medzi lekármi a liečiteľmi<br />
za nedôstojný pre obe strany a na<br />
úkor pacientov. Predpokladám, že<br />
Stvoriteľ dal ľuďom lekárov s určitým<br />
zámerom a poľom pôsobnosti,<br />
a rovnako tak im dal aj liečiteľov.<br />
Vzhľadom na to, že sa na zemi vyným<br />
chlebom“ a reinkarnácia patrí<br />
k môjmu presvedčeniu. Doposiaľ<br />
som nenašla iné vysvetlenie, aby<br />
som mohla logicky pochopiť zmysel<br />
života, osudovú rozdielnosť medzi<br />
ľuďmi alebo spravodlivosť.<br />
SG: Myslíte si, že sa liečiteľom môže<br />
stať každý, kto po tom túži?<br />
Schopnosť jasnozrivosti, jasnočujnosti,<br />
jasnocítenia, liečenia duchovnou<br />
silou, aj telepatia a pod. sú úplnou<br />
prirodzenosťou každého človeka.<br />
Sú iba nadaním, talentom, rovnako<br />
ako spev alebo maľovanie. Každý ich<br />
máme v sebe, len niekto svoj talent<br />
rozvinie viac a rozhodne sa byť ním<br />
užitočný pre druhých. Je smutnou iróniou<br />
osudu, že sme tieto úžasné dary<br />
zamkli na zámok a plačeme nad tým,<br />
aký je život ťažký a nespravodlivý.<br />
K tomuto poznaniu som nedospela<br />
dobrovoľne, ale ťažkými životnými<br />
lekciami. Odmenou sa mi stalo spontánne<br />
otvorenie schopností, ktoré si<br />
veľmi vážim, a preto ich nepredvádzam<br />
nedôverčivým ľuďom ako cirkusový<br />
kúsok, ani sa týmito ľuďmi<br />
nenechávam „preskúšavať“. Jasnozriví<br />
ľudia môžu vidieť do minulosti<br />
aj do budúcnosti. Ale vždy to bude<br />
len pravdepodobnosť, pretože naša<br />
slobodná vôľa stojí nad všetkým. Je<br />
veľmi mocná a sme to my, kto ju riadime.<br />
Minulosť už skončila, budúcnosť<br />
ešte nenastala a jediný čas, v ktorom<br />
môžeme žiť, je prítomnosť – tu<br />
a teraz. Je to jedno z najťažších umení<br />
života. Ale prináša radosť. Liečiteľské<br />
schopnosti nie je možné získať naučením.<br />
Ak ide človek poctivou cestou,<br />
otvoria sa samé, spontánne, bez<br />
akéhokoľvek napomáhania, v pravý<br />
čas. Vyššími a účinnejšími sa stávajú<br />
úmerne duchovnému rastu a vnútornej<br />
čistote liečiteľa. Potom ich nemožno<br />
stratiť ani ich nikomu odobrať.<br />
Stanú sa jeho súčasťou. A tu mi prichádza<br />
na um malé zamyslenie nad<br />
rozdielom medzi lekármi<br />
a liečiteľmi.<br />
skytujú obe formy pomoci, nechápem,<br />
prečo by sa jedni mali usilovať<br />
o „vyhubenie“ druhých. Iba ak<br />
ide o „obyčajnú“ ľudskú samoľúbosť,<br />
kvôli ktorej budú naďalej umierať<br />
ľudia, aj keby im spoločnými silami<br />
bolo možné pomôcť. Keď si predstavím,<br />
že by sa môj sen uskutočnil,<br />
bolo by menej úmrtí, pretože<br />
v pravú chvíľu by pracovali tí praví.<br />
Takže napríklad: úrazy – to je záležitosť<br />
lekárov. U chronických ochorení<br />
je naproti tomu oveľa úspešnejšia<br />
alternatívna medicína, pretože<br />
pre klasickú medicínu výraz chronický<br />
rovná sa nevyliečiteľný. A to<br />
je liečiteľstvo schopné vyvrátiť. Ja sa<br />
však málokedy vzdávam nádeje a tak<br />
by som tu na záver nášho rozhovoru<br />
rada spojila štyri citáty do jedinej<br />
múdrosti, ktorá by mohla potvrdiť,<br />
že „budúcnosť patrí tým, ktorí veria<br />
v krásu a užitočnosť svojich snov“.<br />
„Dobr ý úmysel môže zmeniť<br />
mnohé okolnosti; premeň teda svoje<br />
túžobné želania na mocnú silu vôle,<br />
pretože neexistuje nič, čo by v priebehu<br />
času nemohlo byť dosiahnuté,<br />
pretože nemožné je len to, na čo sme<br />
sa neodvážili!“<br />
Vždy som verila v zázraky…<br />
a stále verím.<br />
A ja vám zase ďakujem za milý<br />
rozhovor.<br />
Marie Šuláková<br />
V prípade záujmu môžete navštíviť webové<br />
stránky Mgr. Heleny Bartošovej:<br />
www.isis-leceni.eu<br />
11<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
Život<br />
Spev<br />
nádeje<br />
India. Od roku 2000 žije v tejto krajine medzi Himalájami a Indickým oceánom oficiálne viac než jedna<br />
miliarda ľudí. Každý rok sa ich počet zvyšuje asi o 15 miliónov, čo predstavuje najväčší nárast počtu obyvateľstva<br />
na svete. Mnoho obyvateľov Indie je veľmi chudobných. Žijú v krajine, ktorá je už 60 rokov nezávislá<br />
a podľa jej ústavy z roku 1950 aj demokratická. Len každý druhý obyvateľ má k dispozícii viac než<br />
jedno euro denne a štvrtina obyvateľov si nemôže dopriať dostatočné množstvo potravín. Nezamestnanosť<br />
je vysoká, vzdelávací systém nedokonalý. V mnohých prípadoch nie sú na vidieku ani školy, mladým<br />
ľuďom chýba nielen nádej do budúcnosti, ale častokrát aj pocit sebavedomia. Napriek tomu však<br />
existujú aj záblesky nádeje – síce ojedinelé, ale predsa. O jednom takom rozpráva nasledujúci príbeh.<br />
Omkareshwar, tradičné pútnické<br />
mesto v strednej Indii s 2000<br />
obyvateľmi, idylicky situované na<br />
jednom z ostrovov rieky Narmada,<br />
asi 100 km juhovýchodne od Indory.<br />
Nie sú tu takmer žiadne príležitosti<br />
na zárobkovú činnosť, ak nerátame<br />
tých niekoľko pútnikov, ktorí si občas<br />
kúpia arašidové orechy. Je to miesto,<br />
kde všetci obyvatelia patria medzi<br />
tých najchudobnejších, kde donedávna<br />
nebola ani škola, v ktorej by sa<br />
mohli deti niečomu naučiť a získať<br />
tak základ pre lepšie bytie.<br />
Jedného dňa, niekedy v roku 2001,<br />
sa Swami Kedarnath rozhodol, že sa<br />
pokúsi prispieť k tomu, aby sa život<br />
v Omkareshware utváral ľudskejšie.<br />
Oslovenie Swami<br />
pred menom znamená<br />
niečo ako<br />
mních a poukazuje<br />
na náboženské<br />
presvedčenie<br />
a duchovnú zrelosť<br />
človeka. Viac než<br />
80 percent Indov<br />
vyznáva hinduizmus,<br />
v porovnaní<br />
s len asi 13 percentami<br />
moslimov a ani nie 2,5 percentami<br />
kresťanov.<br />
Hinduizmus nemá jednotné vyznanie,<br />
ani zakladateľa cirkvi a ani centrálnu<br />
inštitúciu, na ktorú by sa dalo<br />
odvolávať. Hinduisti sa síce opierajú<br />
o staré tradície a texty, ktoré siahajú<br />
12<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
do polovice 2. tisícročia pred Kristom<br />
a podľa niektorých indických názorov<br />
dokonca až do doby 4000 rokov pred<br />
Kristom, ale zároveň sú presvedčení,<br />
že Boh sa mnohým osvieteným ľuďom<br />
prejavoval a stále prejavuje svojimi<br />
posolstvami. V Indii je mnoho<br />
svätých, mnoho učiteľov náboženstva,<br />
takzvaných guru a mnoho ašramov,<br />
meditačných centier podobných kláštorom,<br />
ktoré pozývajú k pokoju, stíšeniu<br />
a rozjímaniu. Ašram znamená –<br />
„opustiť námahu“, „vzdať sa námahy“.<br />
V jednom takom ašrame v pútnickom<br />
mieste Omkareshwar založil<br />
Swami Kedarnath v roku 2001 školu,<br />
ktorá mala spočiatku tri ročníky.<br />
Dnes v nej 12 učiteľov vyučuje 350<br />
žiačok a žiakov.<br />
V siedmich miestnostiach<br />
je zriadených<br />
10 tried<br />
a kvôli nedostatku<br />
miesta sa vyučuje<br />
aj vonku.<br />
Tento projekt<br />
školy bol a je neuveriteľne<br />
úspešný:<br />
deti pochádzajúce<br />
zo žalostných rodinných<br />
pomerov, podvyživené, nesebavedomé,<br />
bez najmenšieho tušenia<br />
o základoch hygieny, a čo je najhoršie,<br />
aj bez životného cieľa, sa počas niekoľkých<br />
pár mesiacov premenia na celkom<br />
iných ľudí. „V ich očiach sa rozsvieti<br />
svetlo,“ hovorí Swami Gurusharana-<br />
nanda, hind<br />
u i s t i c k ý<br />
mních a riaditeľ<br />
školy.<br />
Deti majú<br />
zabezpečenú<br />
vhodnú<br />
stravu, odev<br />
a postupne<br />
získavajú sebavedomie<br />
a rozvíjajú<br />
svoje jedinečné<br />
talenty<br />
a nadania.<br />
Výučba sa orientuje na prax a životné<br />
situácie, nezahŕňa len matematiku,<br />
dejiny a rozvíjanie rozumových<br />
schopností, ale napríklad aj spev, hru<br />
na hudobné nástroje a tanec, pretože<br />
chce rozvíjať aj duchovné schopnosti.<br />
Postupuje pritom stupňovito, po krokoch:<br />
najskôr sa v deťoch prebúdza<br />
vedomie o všeobecných hodnotách,<br />
potom sa na už sprostredkovaných<br />
morálnych kvalitách rozvíja vedomie<br />
o sociálnych záležitostiach vrátane<br />
vlastenectva a napokon sú deťom vštepované<br />
základy duchovného rozvoja.<br />
Základom tohto spôsobu výučby je<br />
život a náuka Anandamay Ma (1896 –<br />
1982), vzácnej, ušľachtilej ženy, ktorá<br />
pochádzala zo zbožnej brahmanskej<br />
rodiny. Hovorí sa, že už vo svojom<br />
detstve komunikovala so stromami,<br />
zvieratami a s prírodnými bytosťami,<br />
ako keby to bola samozrejmosť. Počas
Život<br />
svojho života sa poznala aj s Mahátmom<br />
Gándhím. Anandamay Ma považovala<br />
za najvýznamnejšie poslanie<br />
človeka jeho úsilie o sebauplatnenie.<br />
Rovnako, ako náuka o karme a reinkarnácii,<br />
k hinduistickému životu<br />
nerozlučne patrí namáhavá práca<br />
na sebe samom, snaha stať sa obetavým,<br />
nesebeckým a čistým a tým sa<br />
dokázať otvoriť prúdu Božích milostí.<br />
Vznešený pojem milosti nemá v tejto<br />
tradícii nič spoločné s darom, ktorý by<br />
bol Stvoriteľ nezaslúžene daroval ľuďom.<br />
Swami<br />
Gurusharanananda<br />
prekladá<br />
hinduistický<br />
výraz<br />
pre milosť<br />
do angličt<br />
i ny slov a m i :<br />
„do and get“,,<br />
č o možno<br />
preložiť ako<br />
„ u s i l u j s a<br />
a bude ti darovaná“.<br />
Milosť<br />
Božia musí byť získaná aktívne.<br />
Každý človek sa musí sám namáhať –<br />
a napriek tomu má princíp Guru alebo<br />
Majstra v hinduistickej tradícii veľkú<br />
váhu. Pojem guru je v súčasnosti často<br />
chápaný nesprávne. V skutočnosti je<br />
guru niekto, kto dosiahol vysoké duchovné<br />
poznanie<br />
a sebauplatnenie.<br />
Láskyplne sa obklopí<br />
ľuďmi, ktorí<br />
duchovne hľadajú<br />
a s ním harmonizujú,<br />
vyučuje ich<br />
a sprostredkováva<br />
im silu, aby boli<br />
schopní ísť svojou<br />
vlastnou duchovnou cestou. Pritom<br />
guruovia sú vlastne tiež sami vedení,<br />
pretože, ako dodáva Swami Mangalananda,<br />
„v skutočnosti je len jeden<br />
Guru: Boh“. K nemu sa usilovať, vo<br />
všetkom vyciťovať jednotu a súvzťažnosť,<br />
prekonávať nesúlad – to je ten<br />
vysoký duchovný cieľ hinduizmu.<br />
Predstava hinduistického Boha sa<br />
odlišuje od kresťanského<br />
hlavne<br />
tým, že uznáva<br />
božstvo nielen nad<br />
všetkými svetmi,<br />
ale aj vo Stvorení.<br />
To podstatné<br />
v každodennom<br />
náboženskom živote<br />
spočíva v poznaní<br />
podporujúcej<br />
všadeprítomosti Božej lásky. „My<br />
sa dívame na celý vesmír ako na školu,“<br />
hovorí Swami Mangalananda (často<br />
používaná koncovka mena – ananda<br />
znamená blaženosť). „Všetko, čo robíme,<br />
sa k nám vráti, ale my to neberieme<br />
ako trest rozhnevaného Boha,,<br />
ale ako možnosť niečo sa naučiť.“<br />
Toto tradičné poznanie a vyznanie<br />
lásky k Bohu sprostredkovávajú aj duchovné<br />
ľudové piesne z Indie, ktoré sa<br />
nazývajú bhajany. Swami Gurusharanananda<br />
a Swami Mangalananda<br />
cestovali v roku 2007 niekoľko mesiacov<br />
po mnohých krajinách Európy,<br />
aby spevom a prednáškami oboznámili<br />
poslucháčov so svojím veľkým<br />
cieľom: zriadením školy v Omkareshware.<br />
Zámerom bolo otvorenie ďalších<br />
ročníkov so záverečnými skúškami<br />
a 20 km od<br />
pútnického mesta<br />
je plánovaná výstavba<br />
ďalšej školy.<br />
Na to bolo potrebných<br />
veľa peňazí<br />
– veľa na indické<br />
pomery, ale málo<br />
na európske. V Indii<br />
má jedno euro<br />
osem až desaťkrát vyššiu hodnotu ako<br />
u nás. Obaja mnísi chceli vyspievať<br />
peniaze, no zároveň aj prezentovať autentický<br />
obraz hudby a kultúry Indie.<br />
„V piesňach bhajan sa prejavuje esen-<br />
cia indickej kultúry,“ hovorí Swami<br />
Mangalananda. „Deti ich počúvajú<br />
od malička a radi ich spievajú.“<br />
V rámci týchto predstavení sprostredkovali<br />
mnísi zrejme<br />
viac z hinduistickej<br />
tradície než ponúkajú<br />
víkendové meditatívne<br />
semináre<br />
či ezoterické festivaly<br />
.<br />
Swami Mangalananda<br />
je presvedčený,<br />
že mierumilovná<br />
hinduistická<br />
tradícia zanechá u obecenstva dlhodobý<br />
dojem: „V tradičnej viere západnej<br />
kultúry prevláda názor, že človek<br />
má len jeden život, po ktorom nasleduje<br />
buď nebeská blaženosť alebo večné<br />
zatratenie. My vychádzame z toho, že<br />
ľudská duša je sama osebe čistá a že<br />
našou úlohou je iba to nečisté odstrániť.<br />
K tomuto vývoju je nám darovaná<br />
možnosť opakovaných životov. Nemusíme<br />
preto nikoho ovplyvňovať, aby<br />
prestúpil na inú vieru, len aby sme ho<br />
zachránili pred večným zatratením.“<br />
Vylučuje teda hinduizmus náboženský<br />
fanatizmus? „Fanatizmus sa môže<br />
vyvinúť u každého človeka,“ hovorí<br />
Swami Mangalananda, „ale všeobecne<br />
sa dá povedať, že hinduisti sú veľmi tolerantní<br />
voči moslimom a kresťanom,<br />
ktorí prídu do Indie. Aj veľmi odlišné<br />
skupiny obyvateľstva sa navzájom akceptujú.<br />
Je správne, keď všetci nábožensky<br />
orientovaní ľudia spolupracujú.<br />
Preto si ceníme aj ústretovosť vášho časopisu.<br />
“<br />
Werner Huemer<br />
13<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
Ako pôsobia farby<br />
14<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
Farebné zložky našej stravy pôsobia<br />
na vyžarovanie krvi. Zameriame sa<br />
preto na účinky farieb na hmotné<br />
telo a jemnejšie energetické úrovne.<br />
Priaznivý vplyv výrazne zafarbených<br />
surovín bol zistený už dávno<br />
Z ČOHO VYPLÝVA<br />
ZAFARBENIE NAŠEJ KRVI<br />
a súčasná veda ho potvrdila<br />
a uznáva. Medzi prírodnými<br />
farbivami sa totiž nachádzajú<br />
vitamíny, významné antioxidanty<br />
(t. j. látky zabraňujúce epriaznivým<br />
zmenám pôsobením kyslíka),<br />
Keď rozpustíme farebné častice<br />
v kvapaline, či už je to voda alebo<br />
naša krv, zodpovedajúcim spôsobom<br />
ju zafarbíme. Obdobne pôsobia farebné<br />
potravinárske suroviny, ktoré<br />
po strávení prechádzajú do našej<br />
krvi: menia nielen jej zloženie, ale aj<br />
zafarbenie. Aby sme čo najlepšie pochopili<br />
tieto deje, uvedieme si najprv<br />
niektoré vlastnosti krvi.<br />
Krv môže vizuálne nadobúdať<br />
viacero odtieňov – od ružovej,<br />
šarlátovej, hrdzavej,<br />
sýto- červenej až po červenomodrú.<br />
Je známe, že na jej sfarbenie<br />
majú vplyv mnohé faktory. Napríklad<br />
pri otrave niektorými látkami<br />
možno pozorovať zreteľné odchýlky<br />
od normálneho sfarbenia; napríklad<br />
dusitany (sú prítomné najviac v údeninách)<br />
zapríčiňujú hnednutie krvi.<br />
Aby krv mala práve potrebné sfarbenie<br />
a mohla bezchybne plniť všetky<br />
svoje funkcie, musí obsahovať zodpovedajúcu<br />
hladinu všetkých nevyhnutných<br />
krvných súčastí. A naopak,<br />
nemala by obsahovať látky, ktoré jej<br />
vyžarovanie zakaľujú alebo poškodzujú,<br />
čo spôsobujú hlavne umelé<br />
a toxické zlúčeniny.<br />
Prirodzené sfarbenie krvi vyplýva<br />
prevažne z prítomnosti zlúčenín určitých<br />
nevyhnutných látok ako je<br />
železo, kobalt a iné. Okrem toho sa<br />
v krvi vyskytujú ďalšie výrazne sfarbené<br />
zlúčeniny, častokrát aj odpadové<br />
produkty metabolizmu. Ak chceme<br />
antikarcinogény (t. j. látky<br />
s overeným účinkom proti vzniku<br />
rakoviny) a ďalšie priaznivo<br />
pôsobiace látky, ktorých liečebný<br />
účinok je všeobecne uznávaný.<br />
vedome ovplyvňovať zafarbenie krvi,<br />
musíme sa najprv stručne zoznámiť<br />
s jej základnými súčasťami.<br />
Červené sfarbenie krvi závisí hlavne<br />
na dostatočnom množstve normálnych<br />
červených krviniek, ktorých<br />
neoddeliteľnou súčasťou je železo<br />
viazané v hemoglobíne. Vzťah medzi<br />
zafarbením stravy a krvi si najprv<br />
uvedieme u jej vizuálne prevažujúcej<br />
farby. Najvýznamnejšími zdrojmi hemového<br />
železa v strave sú sýtočervené<br />
potraviny živočíšneho pôvodu, napríklad<br />
čerstvá pečeň, červené mäso a<br />
ďalšie. Okrem toho je na tvorbu červených<br />
krviniek potrebný sýtočervený<br />
vitamín B12, ktorý sa rovnako vyskytuje<br />
vo vyššie uvedených surovinách.<br />
Ďalšou dôležitou súčasťou krvi je<br />
plazma, čo je v podstate tekutá zložka<br />
krvi, obsahujúca prevažne vodu,<br />
v ktorej sú ostatné krvné častice rozptýlené<br />
alebo rozpustené. Obrovský<br />
význam krvnej plazmy je zrejmý už z
publikáciách. Napríklad je odporúčané<br />
ožarovať oblasti najdôležitejších<br />
energetických centier (čakier)<br />
farebnými svetlami, ktoré zodpovedajú<br />
ich farbe. Keď si uvedomíme<br />
základné princípy týchto metód,<br />
pochopíme, že sfarbenie potravín<br />
bude tiež významne ovplyvňovať vyžarovanie<br />
jednotlivých energetických<br />
centier.<br />
To potvrdzujú aj klinické pokusy.<br />
Napríklad bolo preukázané, že ľudia,<br />
ktorí majú v krvi vysoké hladiny lykopenu,<br />
ktorý je hlavným farbivom<br />
paradajok, vykazujú oveľa nižšie riziko<br />
rozvoja nádorových ochorení<br />
močového mechúra a ďalších orgánov<br />
tejto oblasti. Preto možno usúdiť,<br />
že toto sýtooranžové prírodné<br />
farbivo posilňuje a harmonizuje už<br />
spomínané orgány, ležiace približne<br />
v úrovni druhej čakry.<br />
Iba stručne si uveďme, že na posilnenie<br />
prvej čakry sú vhodné hlavne<br />
červené suroviny, tak živočíšneho<br />
ako i rastlinného pôvodu. Mnohé<br />
žlto sfarbené suroviny, napr. lúpané<br />
proso, pôsobia priaznivo na<br />
žalúdok a ďalšie orgány prislúchajúce<br />
k tretej čakre. Zelené potraviny<br />
zas pomáhajú pri ochore-<br />
15<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
na vyžarovanie krvi<br />
toho, že obsahuje životne dôležité minerály,<br />
organické látky najrozmanitejších<br />
úloh a odvádza splodiny látkovej<br />
výmeny. V neposlednom rade rozvádza<br />
živiny a ostatné potrebné látky,<br />
ktoré boli vstrebané tráviacim traktom<br />
zo stravy. Keďže sa tu venujeme prevažne<br />
vplyvu výživy, budeme sa ďalej<br />
zaoberať iba touto jej funkciou.<br />
Pri odbere krvi možno podľa<br />
vzhľadu plazmy určiť, ktorí ľudia sú<br />
po výdatnom jedle a ktorí nalačno. Je<br />
tiež preukázané, že mnohé výrazne<br />
žlté, oranžové či inak sfarbené vitamíny<br />
prechádzajú zo stravy do krvnej<br />
plazmy a môžeme ich v nej zistiť.<br />
Napriek tomu, že ide o nízke množstvá,<br />
ktoré nebudú v krvi okom bežne<br />
viditeľné, ide o látky výrazného vyžarovania<br />
(viď. článok: Ktoré látky pôsobia<br />
priaznivo na vyžarovanie krvi, SG17).<br />
Práve uvedený prípad, tzn. skutočnosť,<br />
že farbivá zo stravy prechádzajú<br />
do našej krvi, čím do nej akoby „zabudovávajú“<br />
určitý druh farebného<br />
žiarenia, je veľmi významný. Tento<br />
spôsob má výraznejšie, trvalejšie<br />
a hlbšie pôsobenie, než ostatné metódy<br />
liečenia farbami, pri ktorých farebné<br />
žiarenie pôsobí zvonka, napr.<br />
cez povrch tela.<br />
Okrem už spomenutých farbív<br />
našej stravy, ktorých typ sfarbenia<br />
zostáva rovnaký aj po ich vstrebaní,<br />
stretávame sa ešte aj s ďalšími možnosťami<br />
ovplyvňovania zafarbenia<br />
krvi. Napríklad stopové prvky, ktoré<br />
sa v strave vyskytujú vo veľmi nízkych<br />
množstvách, nemusia určovať<br />
základné sfarbenie stravy.<br />
V potravinách prítomné zlúčeniny<br />
tiež nemusia zodpovedať farbe, ktorá<br />
vzniká po zabudovaní týchto prvkov<br />
do funkčných častíc krvi. Ako príklad<br />
možno uviesť meď, ktorej významné<br />
zdroje, ako je pečeň, hríby,<br />
kakao a ďalšie suroviny, nie sú tak<br />
sfarbené, ako je modrý ceruloplasmín,<br />
ktorý je najdôležitejšou krvnou bielkovinou<br />
viažucou meď. Týmto reakciám<br />
stopových prvkov sa však teraz<br />
venovať nebudeme, pretože ide o<br />
odbornú problematiku, presahujúcu<br />
rámec tohto článku.<br />
MOŽNOSTI<br />
HARMONIZÁCIE<br />
ORGANIZMU FARBAMI<br />
Liečenie farbami sa využívalo už oddávna,<br />
ale i využitie farebných kameňov<br />
či lúčov je opisované v mnohých
Zdravie<br />
niach srdca a spodnej časti pľúc,<br />
ktoré sú priraďované k štvrtej čakre.<br />
Modré a modrofialové suroviny<br />
pôsobia priaznivo na úrovne piatej<br />
a šiestej čakry.<br />
Pri liečebnom použití je však potrebné<br />
brať do úvahy pôsobenie jednotlivých<br />
farieb na rôzne ochorenia.<br />
Napríklad pri zápaloch nie je vhodná<br />
červená ani blízko nej ležiace farby.<br />
Aby sme farebnou terapiou pôsobili<br />
len priaznivo, musíme sa stručne zoznámiť<br />
so všeobecným rozdelením<br />
farieb svetelného spektra a ich pôsobením.<br />
Všeobecne sa farby rozdeľujú<br />
podľa ich pôsobenia na hrubohmotnej<br />
úrovni do dvoch skupín:<br />
Do prvej patria tzv. teplé, t. j. červená,<br />
oranžová a žltá, ktoré podnecujú<br />
k vyššej aktivite, povzbudzujú<br />
činnosť vegetatívneho nervstva<br />
a ďalších orgánov. Farby tejto skupiny<br />
vykazujú nižšiu frekvenciu pohybu<br />
elementárnych častíc svetla. Preto<br />
ich hrubá hmota viac absorbuje,<br />
z čoho vyplýva aj to, že ju výraznejšie<br />
zahrievajú. Z liečebného hľadiska<br />
je preto vhodné využívať takto<br />
sfarbené suroviny obzvlášť vtedy, ak<br />
potrebujeme prehriať danú časť tela,<br />
zaktivizovať určité orgány či celkovo<br />
daného človeka.<br />
Farby druhej skupiny, označované<br />
ako studené, medzi ktoré<br />
patrí zelená, modrá a fialová zase<br />
upokojujú organizmus a vyvolávajú<br />
útlm telesných funkcií. Keďže smerom<br />
k fialovej sa zvyšuje frekven-<br />
16<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
cia, a teda aj miera energie, budú<br />
tieto farby pôsobiť viac na jemnejšie<br />
úrovne.<br />
Doplňme si ešte všeobecne známu<br />
skutočnosť, že medzi prirodzenými<br />
surovinami nachádzame nielen<br />
vyššieuvedené farby, ale aj bielu podporujúcu<br />
čistotu a hnedú, ktorá posilňuje<br />
obzvlášť „uzemnenie“.<br />
Zopakujme si, že priaznivo pôsobia<br />
iba tie farbivá našej stravy, ktoré<br />
sú skutočne prirodzeného pôvodu.<br />
Veď len prírode môžeme plne dôverovať.<br />
Umelé farbivá, ktoré sú získavané<br />
chemickou syntézou (napr.<br />
z dechtu), pôsobia úplne odlišne, pretože<br />
zakaľujú vyžarovanie krvi. To<br />
vyvoláva nepriaznivé zmeny činnosti<br />
organizmu a vnímania, preto by sme<br />
ich nemali prijímať.<br />
AKO ZJASŇOVAŤ FARBY<br />
Keď vychádzame z toho, že svetlo je<br />
energia a farba vykazuje jej druh, môžeme<br />
pokročiť ešte ďalej a povedať,<br />
že má aj svoju sýtosť a jasnosť. Základné<br />
vyššieuvedené farby majú byť<br />
sýte a ich vyžarovanie sa pozmeňuje<br />
nielen ich vzájomnou kombináciou,<br />
ale aj miešaním s farbami nepestrými,<br />
t. j. s čiernou a bielou. Čierna symbolizuje<br />
ohraničenie či dôstojnosť, biela<br />
zase čistotu, svetlo atď.<br />
Keď primiešame do základných<br />
sýtych farieb čiernu, docielime tým<br />
stmavnutie pôvodného odtieňa.<br />
Čierna farba brzdí energiu, zhusťuje<br />
a sťahuje ju, možno tiež povedať, že<br />
ju „drží pod tlakom“. Naopak, zmiešaním<br />
s bielou farbou získame svetlejšie<br />
odtiene tzv. pastelových farieb.<br />
Biela uvoľňuje energiu, zjemňuje<br />
a prečisťuje, čím pôsobí viac na jemnejšie<br />
úrovne. Nežne pastelové farby<br />
budú preferovať obzvlášť citlivejší<br />
jedinci, ktorým budú v dôsledku ich<br />
jemnejšieho vnímania aj „odlišného<br />
videnia“ vyhovovať viac.<br />
V oblasti polarity medzi čiernou<br />
a bielou môže výrazne spolupôsobiť<br />
náš duch, pretože ak sa usiluje dosiahnuť<br />
čistotu a svetlo, bude celkové<br />
vyžarovanie jeho obalov svetlejšie<br />
a žiarivejšie. Z toho potom vyplýva<br />
aj to, že sa môže živšie prejavovať<br />
a dokáže viac pochopiť. Rovnako<br />
môže rýchlejšie stúpať do svetlých<br />
výšin.<br />
Ak sa ale<br />
nechá duch priťahovať<br />
temným<br />
pôsobením,<br />
bude dochádzať k zakaľovaniu jeho<br />
najbližšieho okolia. Voľný duch sa<br />
potom stáva spútaným a teda menej<br />
pohyblivým, pričom sa zatemňuje aj<br />
schopnosť jeho „videnia“ a výrazne<br />
sa obmedzuje jeho rozhľad. Tým<br />
riskuje, že neuvidí tú správnu cestu,<br />
napriek tomu, že na ňu napríklad<br />
narazí, a nebude sa preto môcť ako<br />
vedomý duch navrátiť do svetlých<br />
úrovní, z ktorých svojou podstatou<br />
pochádza.<br />
VŠEOBECNÉ ZÁSADY<br />
PRI VÝBERE FARIEB<br />
V prvom rade by sa každý sám mal<br />
snažiť vycítiť, aký typ zafarbenia ho<br />
v určitej dobe priťahuje. Nemali by sme<br />
sa ale nechať ovplyvňovať predsudkami,<br />
módnymi trendmi a ďalšími vplyvmi,<br />
ktoré vychádzajú prevažne z činnosti<br />
rozumu. Naopak, je pritom vhodnejšie<br />
svoj rozum akoby „vypnúť“ a snažiť sa<br />
vnímať vnútorné impulzy, ako sú napr.<br />
obrazy.<br />
Vnem, ktorý prichádza z jemnohmotných<br />
alebo ďalších svetlých úrovní,<br />
často vnímaný aj formou „vnútorného<br />
hlasu“, smeruje vždy k nášmu skutočnému<br />
prospechu. Preto nás zjavne<br />
nebude nabádať ku konzumácii často
Zdravie<br />
prijímaných pochutín, ale naopak nás<br />
skôr upozorní na niečo, čo sme dlhšie<br />
nejedli a čo naše telo nevyhnutne<br />
potrebuje. Ako môžu mnohí potvrdiť,<br />
môže byť skutočná inšpirácia natoľko<br />
prekvapivá, že ju niekedy sprevádza až<br />
nadšený úžas.<br />
Tiež nám môže byť ukázaná iba určitá<br />
farba, pričom je ponechávané na<br />
našom rozhodnutí, ktorú konkrétnu<br />
surovinu si vyberieme. Takéto „správy“<br />
by sme mali brať vážne a čo najskôr zaradiť<br />
do svojho jedálného lístka zodpovedajúce<br />
suroviny.<br />
Ak však konzumujeme častejšie určité<br />
potraviny, ktorých druh zafarbenia<br />
a žiarenia nás „priťahuje“, je potrebné<br />
dávať pozor na opačný extrém, tzn. aby<br />
to neviedlo k jednostrannosti. Bežne sa<br />
odporúča, aby sa v dennom stravovacom<br />
režime vyskytoval určitý podiel<br />
potravín všetkých základných farieb. Farebnú<br />
pestrosť zdrojov stravy by mala<br />
doplniť aj rozmanitosť ich spracovania.<br />
Samozrejme, by sme sa mali snažiť užívať<br />
pokiaľ možno čo najširší okruh potravinárskych<br />
surovín, tzn. zbytočne<br />
sa nevyhýbať ničomu, čo nám ponúka<br />
naše zemepisné pásmo a kontinent.<br />
Ak robíme výraznejšie zásahy do<br />
jedálného lístka, mali by sme brať do<br />
úvahy obmedzenia a zákazy niektorých<br />
potravín pri určitých ochoreniach.<br />
Vhodné či nevhodné potraviny,<br />
rovnako ako chýbajúce farby či ďalšie<br />
údaje, možno stanoviť napr. svalovým<br />
testom. 1 Tiež je dôležitý pohovor týkajúci<br />
sa zdravotného stavu, zvyklostí<br />
pacienta a pod. Rozumové informácie<br />
by ale mali slúžiť hlavne na to, aby<br />
sme zmenou stravovacieho režimu niekomu<br />
neuškodili. Nemalo by to však<br />
viesť k „diétnej diktatúre“, pretože potom<br />
sa zo stravovania vytráca toľko potrebná<br />
radosť! Jedlo nás má priťahovať<br />
a okrem toho by malo byť aj „pastvou“<br />
pre oči, pretože pokiaľ sa na nás z taniera<br />
„usmieva“ krásne upravené jedlo<br />
pestrých farieb, podporí to aj dobrú<br />
náladu.<br />
ČO VŠETKO MOŽNO<br />
POUŽÍVAŤ NA<br />
LIEČENIE FARBAMI<br />
Keď chceme ľudskému duchu napomáhať<br />
pri putovaní, aby čo najlepšie<br />
dozrieval a smeroval len k ušľachtilým<br />
cieľom, mali by sme mu prostredníctvom<br />
vyžarovania krvi ponúkať pre<br />
neho vhodné a pokiaľ možno čo najčistejšie<br />
farby. Okrem toho možno pomocou<br />
farieb harmonizovať aj ďalšie<br />
telesné obaly. Najznámejšie je pôsobenie<br />
drahých kameňov a vhodne zafarbeného<br />
oblečenia, avšak možno využiť<br />
aj mnohé ďalšie možnosti.<br />
V tomto článku sa ale venujeme pôsobeniu<br />
stravy a nápojov. Okrem výrazne<br />
zafarbených potravinárskych<br />
surovín možno na ovplyvnenie farby<br />
vyžarovania krvi používať aj bežne<br />
známe liečivé bylinky. Istotne to nie<br />
je náhoda, že rastliny majú tak pestré<br />
farby kvetov! Keď pozorujeme napríklad<br />
nádherne fialový zvonček, vidíme<br />
aj podľa tvaru jeho kvetu, aké úžasné<br />
energie prináša!<br />
Kto si chce urobiť širší prehľad o rozličných<br />
zdrojoch prirodzených farbív,<br />
môže nahliadnuť do knihy „Tajomstvo<br />
krvi“ 2 , v ktorej sú v kap. 4.11. uvedené<br />
súpisy farebných surovín, ktoré<br />
sú užívané ako potraviny, prípadne<br />
ako liečivé bylinky. Nemálo surovín<br />
možno zaradiť súčasne do oboch skupín,<br />
pretože potravina môže byť zároveň<br />
liečivom.<br />
Farby patria k najvýznamnejším<br />
podnetom, ktoré môžeme v prírode<br />
pozorovať. Veď každého, kto sa v nej<br />
rozhliadne, osloví nádherná pestrosť<br />
rozkvitnutej lúky, modrá obloha, upokojujúce<br />
tlmené farby lesa alebo jesenná<br />
nádhera, keď akoby nám chceli<br />
ukázať, koľko odtieňov dokážu vytvoriť.<br />
Aj ponuka farieb plodov a ďalších<br />
produktov prírody, ktoré sú určené<br />
pre naše stravovanie, je nesmierne<br />
pestrá.<br />
Je teda<br />
v našom vlastnom záujme,<br />
aby sme sa snažili poznávať všetky<br />
zákonitosti, ktorými k nám príroda<br />
prehovára – okrem iného aj sfarbením<br />
svojich produktov. Ak využijeme svoje<br />
poznatky a vedomosti vo svoj prospech,<br />
tzn. ak sa budeme podľa daných<br />
zákonitostí riadiť, môžeme posilniť<br />
nielen oslabené orgány, ale ovplyvňovať<br />
aj prejavy temperamentu a ďalšie<br />
úrovne nášho bytia. Keď sa naučíme<br />
vedome rozvíjať a riadiť farby vyžarovania<br />
krvi, nájdeme tak opäť jeden zo<br />
stratených kľúčov k umeniu života aj<br />
k stupňom duchovného vzostupu.<br />
Vít Syrový<br />
1 viď Metóda testovania na http://natur.toe.cz<br />
2 Literatura: Základná použitá literatúra<br />
a podrobnejšie objasnenie tejto oblasti<br />
sú uvedené v knihe „Tajomstvo krvi“<br />
od Víta Syrového<br />
17<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
Je to už niekoľ ko rokov, čo mi<br />
k a m a r á t v y r o z p r áv a l p r í b e h<br />
s úsmevnou pointou, hodnou<br />
zamyslenia. Cestoval pr v ýkrát<br />
s p o l u s o s vo j í m št vo r r oč ný m<br />
s y n č e k o m d o N e m e c k a , n a<br />
návštevu k známym. Priatelia<br />
m a l i t r o j r o č n ú d c é r k u ,<br />
a deti sa nikdy predtým nestretli.<br />
Po zvítaní sa dospelí posadili na<br />
terasu domu, mali z nej dobrý<br />
v ýhľ ad do záhrady na detské<br />
ihrisko. Spočiatku sa každé dieťa<br />
hralo osve, no net r valo d l ho<br />
k ým prekonali ostych a začali<br />
sa spolu hrať. Celé popoludnie<br />
vydržali pospolu a vyzeralo to, že<br />
si výborne rozumejú.<br />
KRÁSA<br />
slovenčiny<br />
Keď matka dievčatka šla odniesť<br />
deťom občerstvenie, chvíľku ich<br />
pozorovala. Odrazu si uvedomila,<br />
že deti medzi sebou komunikujú<br />
vo svojej reči, chlapček po slovensky<br />
a dievčatko po nemecky. Celá<br />
prekvapená sa opýtala dcérky, či<br />
rozumie malému kamarátovi. Ešte<br />
prekvapenejšia zostala po dcérkinej<br />
odpovedi, že rozumie všetko.<br />
Vyzeralo to tak, že si deti v zápale<br />
hry vôbec neuvedomovali, že používajú<br />
odlišné slová na označenie<br />
tých istých pojmov. Predviedli príklad<br />
efektívnej komunikácie, keď<br />
sa celkom prirodzene snažili jeden<br />
druhému porozumieť, na rozdiel<br />
od toho, ako je dnes zaužívané, po-<br />
18<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
užívať jazyk na získanie výhod pre<br />
seba.<br />
Zastavme sa na chvíľu pri pojmoch<br />
reč a jazyk. Podľa definície lexikónu<br />
slovenského jazyka reč je schopnosť<br />
ľudí vyjadrovať svoje myšlienky, názory<br />
či city. Tieto sa dajú vyjadriť<br />
viacerými spôsobmi, nielen slovami<br />
ale napríklad mimikou, posunkami,<br />
postojom tela a pod. Reč teda nemusí<br />
byť nutne verbálna. Jazykom<br />
sa označuje už nie schopnosť, ale<br />
sústava vyjadrovacích znakových<br />
prostriedkov istého spoločenstva,<br />
ktorá mu slúži ako nástroj myslenia,<br />
dorozumievania a ukladania<br />
poznatkov spoločenstva. 1<br />
Pre obyvateľov Slovenska je dorozumievacím<br />
jazykom slovenčina.<br />
Majster slova, prekladateľ Blahoslav<br />
Hečko, vzdal hold kráse našej<br />
rodnej reči: „Slovenčina, to je jazyk<br />
s ústredným zemepisným i jazykovým<br />
postavením medzi slovanskými<br />
jazykmi. Zachovala si svoju krásu<br />
a ľubozvučnosť, pričom sa napájala<br />
aj potôčikmi susedných slovanských<br />
jazykov.“ V slovenčine sa<br />
zachvieva láska, nadšenie i odhodlanie<br />
mnohých, ktorí ju vypiplali<br />
do jej vrcholnej podoby. Slovenčina<br />
ako všetky slovanské jazyky<br />
má svoj pôvod v spoločnom jazyku<br />
všetkých slovanských kmeňov –<br />
v praslovančine. Čím hlbšie pre-
téma<br />
Pavol Országh – Hviezdoslav<br />
PROLOG NA<br />
STOROČNÚ PAMIATKU SMRTI<br />
ANTONA BERNOLÁKA<br />
(úryvok)<br />
A či jest vyššia v svete povinnosť,<br />
než zachovať reč roditeľky-matky,<br />
ju milovať, ctiť dedičný jak skvost,<br />
nímž ľza sa pýšiť v nedele a v sviatky,<br />
a keď v nej národa tkvie nesmrtnosť<br />
i erb, tá skrýva duchovné mu statky,<br />
vzor priekom-vztekom lže a pomluvy<br />
aj hájiť ju jak truhlu úmluvy…?<br />
nikáme do minulosti archaických<br />
jazykov, tým nachádzame menej<br />
prostriedkov na vyjadrovanie abstraktných<br />
(“nepredmetných”) pojmov.<br />
Schopnosť vyjadrovať a chápať<br />
abstraktné veci je aj v dnešnej<br />
dobe znakom vyššej inteligencie.<br />
A tak môžeme byť právom hrdí<br />
na to, že už staroslovienčina mala<br />
k dispozícii výrazové prostriedky<br />
pre abstraktné pojmy. Vďaka tomu<br />
mohli Konštantín a Metod preložiť<br />
z gréčtiny do staroslovienčiny<br />
náboženské a bohoslužobné knihy.<br />
Obdobie, v ktorom sa mohla živo<br />
rozvíjať staroslovienčina, bolo príliš<br />
krátke. V krátkom čase, pod<br />
vonkajším nátlakom, prestala byť<br />
liturgickým i kultúrnym jazykom.<br />
Z historických prameňov vieme,<br />
že v tom období sa Praslovania<br />
rozdelili na niekoľko vetiev, ktoré<br />
si časom vyvinuli vlastné jazyky<br />
vrátane slovenčiny. Po prvýkrát<br />
sa objavuje pomenovanie Slováci<br />
v roku 1315. Na území dnešného<br />
Slovenska sa síce písalo po latinsky,<br />
ale široké ľudové masy sa medzi<br />
sebou dorozumievali v nárečiach:<br />
západoslovenskom, stredoslovenskom<br />
a východoslovenskom. V atmosfére<br />
vytvorenej osvietenstvom<br />
sa zrodila myšlienka uviesť slovenčinu<br />
ako spisovný jazyk do literatúry.<br />
Prvý pokus urobil Jozef Ignác<br />
Bajza vo svojich Epigramoch<br />
a prvom slovenskom románe René<br />
mládenca príhoďi a skúsenosťi<br />
v roku 1783. Bajzova slovenčina<br />
bola zmesou viacerých jazykov –<br />
českého, moravského, poľského,<br />
chorvátskeho a rusnáckeho. Používal<br />
g namiesto j a w namiesto<br />
v. No skutočne prvým uzákoniteľom<br />
sa stal až Anton Bernolák,<br />
ktorý napísal Jazykovednokritickú<br />
rozpravu o slovenských<br />
písmenách, Slovenskú gramatikú<br />
a Slovár Slowenskí–Česko–Latinsko–Nemecko–Uherskí.<br />
Bernolákovčina<br />
sa síce nestala spisovným<br />
jazykom všetkých Slovákov,<br />
no používala sa až do r. 1843, teda<br />
vyše 50 rokov. Bernolákovské obdobie<br />
bolo obdobím tvorivým po<br />
celý čas svojho trvania. J. I. Bajza<br />
sa venoval tvorbe literárnych diel<br />
s dobovou svetskou i cirkevnou tematikou,<br />
J. Fándly sa venoval písaniu<br />
početných osvetovo-ľudových<br />
spisov a A. Bernolák pracoval na<br />
príprave a koncipovaní svojho Slovára.<br />
Hnutie bernolákovcov, ktoré<br />
trvalo vyše 50 rokov, ich literárne<br />
diela, dennodenná práca medzi<br />
Slovákmi a vzdelancami vytvorili<br />
podmienky pre druhú kodifikáciu<br />
slovenského jazyka, ktorú<br />
uskutočnili v roku 1843 Ľudovít<br />
Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michalom<br />
Miloslav Hodža. Po Ľudovítovi<br />
Štúrovi bol druhým kodifikátorom<br />
štúrovskej spisovnej<br />
slovenčiny Martin Hattala. Ako<br />
prvý profesionálny a vysoko kvalifikovaný<br />
slovenský jazykovedec<br />
(niekoľko desaťročí pôsobil<br />
ako profesor slovanskej filológie<br />
na Karlovej univerzite v Prahe a<br />
bol členom viacerých zahraničných<br />
vedeckých spoločností) získal<br />
veľké zásluhy vo vedeckom<br />
výskume a v opise slovenského<br />
jazyka. Ďalší vývin spisovnej<br />
slovenčiny ani slovenskej jazykovedy<br />
si bez neho vonkoncom<br />
nemožno predstaviť. Ľubozvučnosť<br />
reči sa podľa neho zakladá<br />
na súmernom spojení samohlások<br />
a spoluhlások. Hattalova práca<br />
Zvukosloví jazyka staro- i novočeského<br />
a slovenského, vydaná<br />
v roku 1854 za pomoci Matice českej<br />
bola venovaná P. J. Šafárikovi.<br />
Autor sa v nej zaoberal hláskami:<br />
najprv sa hláskam venoval všeobecne,<br />
potom aj jednotlivo. Spoluhlásky<br />
prirovnal ku kostiam<br />
a svalom tela, samohlásky ku krvi<br />
a duchu. Hattala vo svojej práci<br />
zhrnul všeobecné i konkrétne<br />
poznatky o hláskach aj v širšom<br />
slovanskom resp. indoeurópskom<br />
meradle.³ Slovenčina dostávala<br />
svoju podobu aj v dvadsiatom<br />
storočí. V roku 1902 vydal<br />
Samo Czambel Rukoväť spisovnej<br />
slovenskej reči, Václav Vážny<br />
sa venoval slovenským nárečiam,<br />
Ján Stanislav sa zaoberal výskumom<br />
staroslovienčiny a v neposlednom<br />
rade Jozef Mistrík, ktorý<br />
sa venoval štylistike slovenského<br />
jazyka. Veľa zanietencov má zásluhu<br />
na tom, že slovenčinu, pôvodne<br />
reč prostého ľudu vycibrili<br />
až na úroveň umeleckého jazyka.<br />
19<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
téma<br />
20<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
Jeden z klasikov povedal, že kultúrna<br />
vyspelosť národa sa začína<br />
vtedy, keď má národ prekladateľsky<br />
zmapované vrcholné diela svetovej<br />
klasiky, čo slovenčina svojou<br />
tvárnosťou umožnila. Dnes<br />
máme vo svojom rodnom jazyku<br />
k dispozícii stovky najhodnotnejších<br />
diel svetovej literatúry. Môžeme<br />
byť hrdí na to, že naša slovenčina,<br />
jazyk až zázračne tvárny,<br />
je schopná oživiť aj najnáročnejšie<br />
inonárodné diela. Ako napísal<br />
prekladateľ Blahoslav Hečko 2 ,<br />
slovenčine patrí popredné miesto<br />
medzi slovanskými jazykmi najmä<br />
preto, že proporcionalita samohlá-<br />
Anton Bernolák<br />
Blahoslav Hečko<br />
sok a spoluhlások ju z fonetického<br />
hľadiska veľmi približuje k taliančine.<br />
Navyše, prednes literárnych diel<br />
v podaní našich dramatických umelcov<br />
dokáže vnímavého poslucháča<br />
presvedčiť o krištáľovej čistote, zvukomalebnosti<br />
a ľubozvučnosti slovenčiny.<br />
K hlbšiemu, duchovnému rozmeru<br />
reči Ľ. Štúr napísal: „…hlbokým<br />
pohnutím predmet zvonku do<br />
hlbiny človeka sa prenesie,<br />
nie síce v svojej hmotovitosti,<br />
ale v obraze svojom,<br />
a tento obraz,<br />
keď v človekovi sa vyjaví,<br />
voláme predstavením,<br />
v ktorom je zavinutá vec vnešná.“<br />
Žiaľ, dnes nie je žiadnym tajomstvom,<br />
že sa z roka na rok znižuje jazyková<br />
spôsobilosť mladej generácie.<br />
V škole, rodine a masovokomunikačných<br />
prostriedkoch sa jazykovej príprave<br />
venuje minimálna pozornosť.<br />
Dôvod je jednoduchý – rozhodujúcim<br />
aspektom používania jazyka v spoločnosti<br />
sa stáva pragmatickosť. Vidíme a<br />
počúvame to u „profesionálov“ slova,<br />
ktorí často neovládajú základné pravidlá<br />
spisovnej výslovnosti a na prvú<br />
priečku sa v ich jazykovom prejave dostáva<br />
snaha zaujať. Pred pár rokmi prebehol<br />
výskum zameraný na vnímanie<br />
spisovnej slovenčiny mladými ľuďmi<br />
v hovorenej podobe a na zistenie,<br />
kto sú ich výslovnostné vzory. Výskum<br />
3 potvrdil, že práca ľudí pôsobiacich<br />
pred mikrofónmi a televíznymi<br />
kamerami má nesmierny<br />
vplyv na jazykové cítenie, ktoré sa následne<br />
premieta do spôsobu komunikácie<br />
poslucháčov. Šokujúco pôsobí<br />
zistenie, že divadelné prostredie<br />
a dramatickí umelci sa nachádzali<br />
na periférii záujmu respondentov.<br />
V nedávnej minulosti bola práve<br />
vycizelovaná javisková reč vzorom<br />
výslovnosti a kultúry jazyka.<br />
A tak nečudo, že v bežnej komunikácii<br />
sa čoraz výraznejšie prejavuje<br />
hovorená podoba jazyka s<br />
nespisovnými variantmi. Z pohľadu<br />
histórie vývoja spisovnej<br />
slovenčiny sa dnešný trend jazykovej<br />
kultúry nedá vnímať inak<br />
ako úpadok v národe, čo nakoniec<br />
len potvrdzuje slová Ľudovíta<br />
Štúra, ktorý už v roku 1846<br />
napísal: „Národ práve tak ako jednotlivec<br />
prejavuje jazykom svoje<br />
najhlbšie vnútro, v jazyku takrečeno<br />
stelesňuje svojho ducha; táto<br />
vonkajšia podoba presne zodpovedá<br />
vnútru národa na všetkých<br />
stupňoch jeho vývinu, v jazyku<br />
a s jazykom sa vyvíja duch národa<br />
ako v najzodpovedajúcejšej mu<br />
forme: oba sú navzájom závislé<br />
a jeden bez druhého nemôžu teda<br />
jestvovať.“<br />
Sotvakomu dnes, pri rozsiahlej<br />
devalvácii slova, príde na myseľ, že<br />
slová majú formujúcu silu s ďalekosiahlymi<br />
účinkami. Majú moc tvoriť<br />
krásu i krásu ničiť, môžu prinášať<br />
radosť i bolesť, spôsobiť rozkvet<br />
i úpadok. Každému človeku boli<br />
dané schopnosti, aby vycítil pravý<br />
spôsob ich používania a tak sa stal<br />
strojcom svojho šťastia či nešťastia.<br />
Deti zmienené v úvode článku nám<br />
to názorne predviedli.<br />
1 Lexikón slovenského jazyka<br />
Rudolf Harčarík<br />
Rudolf Harčarík<br />
2 Blahoslav Hečko „Nehádžte perly sviniam“<br />
3 informácie prevzaté z internetových<br />
stránok
téma<br />
Krása<br />
Dobrodružstvo v kuchyni:<br />
takto vzniká kvapka<br />
Krása prostých vecí – máme<br />
ich okolo seba mnoho<br />
Krása je nepopísateľná, nezachytiteľná,<br />
nevypovedateľná. Podobne<br />
ako napríklad hudba. Čím viac ju<br />
budeme chcieť rozoberať, opisovať,<br />
siahať po nej, čím pozemskejšími<br />
prostriedkami budeme krásu skúmať<br />
a posudzovať ju, tým viac sa nám bude<br />
rozplývať v nejasnostiach. Skončíme<br />
v akejsi odbornej diskusii, k torej<br />
nikto nerozumie a na nič mu nie je.<br />
A vôbec – potrebujeme ešte v dnešnom<br />
praktickom veku takú hmlistú vec, ako<br />
je krása? Slúži nám aj na niečo iné, než<br />
len ako zdroj potešenia, rozptýlenia,<br />
ako nadbytočná ozdoba a luxus,<br />
ako zhovievavo trpená samoúčelná<br />
nadstavba k životu?<br />
KRÁSA A PRIRODZENOSŤ<br />
Čo je neprirodzené, nie je krásne. Na<br />
tom sa spravidla zhodnú posudzovatelia,<br />
kritici aj obyčajní ľudia, zaoberajúci<br />
sa pojmom krásy. Dávajú tak<br />
najavo, že krása je nejakými zadnými<br />
vrátkami spojená s prirodzenosťou:<br />
krása pohybov, tvarov i tónov, krása<br />
prírody, zvierat, ľudí aj ľudských výtvorov.<br />
Aj prirodzenosť je, už z povahy<br />
slova samého, zase nejako spätá<br />
s prírodou.<br />
Vezmime si napríklad praobyčajný<br />
džbán ako dielo ľudských rúk, napoly<br />
umelecký výtvor, napoly praktický<br />
predmet. Džbány mávajú všelijaké<br />
tvary, ale keby sme ich postavili vedľa<br />
seba na takú prehliadku, iste by sme<br />
uvideli, že medzi nimi prevláda jedna<br />
forma už od doby vynájdenia hrnčiarstva:<br />
džbán hruškovitý, s úzkym hrdlom<br />
a širokým bruchom. Zdá sa nám<br />
krásny. U moderných tvorcov džbánov<br />
možno už tie praveké spojitosti vyhasli<br />
a zašli. Viac než na prirodzenosti im<br />
záleží na niečom prazvláštnom, čo tu<br />
ešte nebolo a nad čím sa ich zákazníci<br />
viac začudujú, než zaradujú; a tak sú<br />
moderné džbány už aj hranaté, šišaté<br />
a vôbec všelijaké. Ale stále sú v presile<br />
tie hruškovité džbány. Odkiaľ vzal<br />
hrnčiar takúto predstavu? Od hrušiek?<br />
Aj v krajinách južných morí, kde namiesto<br />
hrušiek rastú figy a olivy?<br />
Snímky zachytené obyčajným mobilom<br />
nemajú kvalitu ani kompozíciu,<br />
napriek tomu majú svoju krásu: ich<br />
autorovi pripomínajú osobný zážitok<br />
Ak sa posadíme do kuchyne<br />
ku kvapkajúcemu vodovodnému<br />
kohútiku, môžeme pozorovať,<br />
ako na konci hubice<br />
pomaly narastá vodná kvapka:<br />
najprv sa vodná hladina odspodu<br />
zaguľatí, prehne sa a oťažie, postupne<br />
sa mení na visiacu hrušku,<br />
až nakoniec neudrží vlastnú váhu,<br />
odtrhne sa a odkvapne. Do poslednej<br />
chvíle sa voda bráni odtrhnutiu<br />
tým, že sa snaží zbaliť do čo najmenšej<br />
guľôčky, a pritom sa preťahuje<br />
vlastnou váhou nadol. Tento<br />
tvar je vlastný vode, hruškám…<br />
a džbánom. Ľudia tú vlastnosť, tvar,<br />
odpozorovali a použili. A považujú<br />
ho za krásny – tá krivka vznikajúcej<br />
kvapky na obrázku má vskutku prekrásny<br />
tvar. Aj v kuchyni, ako vidieť,<br />
možno zažiť malé dobrodružstvo poznávania.<br />
Ten prapôvod krásy teda nájdeme –<br />
a nielen u nášho džbánika – v prírode.<br />
KRÁSA A PRÍRODA<br />
Spali ste niekedy len tak pod šírym nebom?<br />
Nemyslím v autokempingu, stanovom<br />
tábore alebo inom zariadení,<br />
zostavenom ľudskou rukou – myslím<br />
tým uprostred prírody, kde nie sme<br />
pánmi, ale pokornými hosťami.<br />
Asi takto: dôjdete na kraj lesa, pod<br />
vami sa zvažuje ľúbezná lúka, po<br />
21<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
téma<br />
22<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
horúcom dni ešte sála teplom, kým<br />
z lesa už stúpajú večerné vône. Belasé<br />
nebo pomaly chladne, kdesi vo veľkej<br />
výške po ňom neviditeľná ruka<br />
natiahla dlhú chmáru od obzoru po<br />
obzor. V tráve sa činia cvrčky, veľký<br />
čierny vták sa zatrepoce medzi vetvami<br />
a stratí sa v bezpečí lesa. Vy<br />
zhodíte z pliec ruksak, chvíľu bojujete<br />
s pokušením stratiť sa tiež niekam<br />
do ľudského úkrytu, k teplým<br />
svetlám a medzi rovnakých tvorov,<br />
ako ste vy, ale aj tak už dopredu viete:<br />
toto je to miesto, tu zostanem. Roztiahnete<br />
spací vak, aby bolo na čom<br />
sedieť, žujete večerný krajec a cítite,<br />
že človek vie vnímať nielen očami,<br />
ale úplne všetkým: pórmi kože, srdcom,<br />
ušami… uši, tie dokážu počuť<br />
nielen večerného chrapkáča (Chrapkáč<br />
poľný, lat. Crex crex – druh<br />
vtáka) v tráve, ale akýsi tón, neviditeľne<br />
visiaci v priestore a tiahnuci<br />
sa nad krajinou ako závoj. Potom už<br />
je úplné šero, na svetlom nebi neisto<br />
skúša svietiť prvá hviezda, večerná<br />
zver ožíva, v tráve funí<br />
ježko, preletí sova, nečujná<br />
ako tieň, vy napoly<br />
ležíte s ruksakom<br />
pod hlavou a chce sa<br />
vám spať, ale zároveň<br />
je vám ľúto každej<br />
neprebdenej minúty.<br />
Beztak sa potom<br />
v noci budíte, tu zabečí<br />
vyplašený srnec, tam<br />
pr a s k n e ve t v i č k a<br />
pod ktovie čiou nohou<br />
alebo labkou, to<br />
už nebo naplno žiari<br />
miliardami hviezd na<br />
čiernočiernom zamate, chvíľu hľadáte<br />
Polárku, Plejády a Orión, ale<br />
zase sa vám zavrú oči, ponárate sa<br />
do svojho spánku, no pritom viete:<br />
som tu a nasávam celým telom aj dušou<br />
tie šťavy a žiarenie navôkol.<br />
Zrazu svitá, nohy na spacáku máte<br />
vlhké od rosy, ako ste sa v spánku<br />
vykotúľali spod prístrešku kra, krajina<br />
je najprv sivá a akoby unavená<br />
či neprebudená, nebo začína ako<br />
prvé prechádzať zo sivej do svetlobelasej<br />
a v nesmiernej výške naprieč<br />
ním tiahne vták… Iste nie za potravou<br />
– vtáci majú svoje tajomné túžby,<br />
rituály a hodnoty, o ktorých sa my,<br />
žijúci v meste medzi rinčiacimi električkami,<br />
nikdy nedozvieme. Nad<br />
hlavou vám spieva drozd, zobák má<br />
obrátený presne k východu – kedykoľvek<br />
som šiel pri východe slnka okolo<br />
penice alebo drozda, vždy spievali<br />
k východu a dodnes neviem, či sa to<br />
tak patrí, alebo je to náhoda. Zrazu<br />
je už nebo roztavené do strieborna,<br />
a tu sa špičky najvyššieho smreku dotkne<br />
prvý slnečný lúč a cinkne ako<br />
zlatý vlas deda Vševeda. Svet je krásny<br />
ako čerstvo vylúpnutý gaštan z ruky<br />
Stvoriteľovej.<br />
O čom sme to chceli premýšľať?<br />
Aha, o kráse!<br />
V prírode nemusíme chodiť po krásu<br />
ďaleko, sme ňou hojne obklopení zo<br />
Zviera je prirodzené, pôvabné, krásne<br />
všetkých strán. Lesy, lúky, mokrade<br />
i skalnaté stráne nás oslovujú skromnou<br />
ľúbeznosťou, vo všetkých ročných<br />
obdobiach, v každom počasí. Čím to<br />
je? A zvieratá – srna so zaklonenou<br />
hlavou, vlhkou papuľkou a velikánskymi<br />
pozornými ušami je neskonale<br />
krásna a pôvabná; mača, ktoré máte<br />
odmalička doma, zdatne útočí labkami<br />
i zubami na listy papiera i na zmeták<br />
a srší pritom radosťou a pôvabom.<br />
Čím to je? Príroda o krásu neusiluje,<br />
nemusí sa o ňu uchádzať, je jej vlastná.<br />
Kým my ľudia, vrcholné výtvory vývoja,<br />
sme nepekní a nepôvabní, v najlepšom<br />
prípade sa o pôvab a krásu usilovne<br />
snažíme. Prečo je to tak?<br />
Podľa materialistickej predstavy<br />
povstal svet z chaosu slepou zhodou<br />
náhod. Postupným výberom najschopnejších<br />
jedincov sa nakoniec<br />
vyvinul smerom k väčšej dokonalosti.<br />
Ale skutočnosť, že je na svete krása,<br />
tejto predstave protirečí. Skôr to vyzerá<br />
tak, že my, ľudské pokolenie sa<br />
zosypávame kamsi naspäť do chaosu,<br />
kým to, čo je prírodné, je pekné, usporiadané<br />
a funkčné.<br />
Príroda je – dovolíme si mať<br />
opačný názor – dielom Stvoriteľovým.<br />
A všetko, čo pochádza neporušené<br />
z jeho dielne, možno nazývať krásnym<br />
a skutočne je krásnym. Prírode, svetom<br />
vládnu od samého počiatku zákonitosti,<br />
teda tvorivá vôľa.<br />
Čo podľa nich vzniká, čo<br />
sa nimi riadi, je krásne.<br />
Príroda sa nimi riadi, a<br />
ani to nedokáže inak. A<br />
preto je krásna. Krása je,<br />
ako ju pozorujeme v samotnej<br />
prírode, dôkazom<br />
Božej vôle, Božej múdrosti,<br />
dokonalosti, vysoko<br />
presahujúcimi našu<br />
čiastočnosť a, s prepáčením,<br />
hlúposť. Roky chodíme<br />
po svete s predstavou,<br />
že neexistuje dôkaz<br />
o Božej existencii; iste, nie<br />
je žiadny prístroj, ktorého ručička by<br />
signalizovala súcnosť Boha, a sovietsky<br />
kozmonaut Jurij Gagarin sa preslávil<br />
vetou „Na nebi som bol, ale Boha<br />
som tam nevidel.“ A napriek tomu<br />
taký dôkaz existuje. Nedá sa vyjadriť<br />
matematicky, uchopiť do rúk ako sekera,<br />
je jemný, krehký, poznateľný len
téma<br />
cítením: je to krása, harmónia, pôvab<br />
v prírode.<br />
KRÁSA A ČLOVEK<br />
Ak sú zvieratá, rastliny a prírodné<br />
sily schopné radosti a harmónie, obšťastňujú<br />
svojou krásou, a ak to všetko<br />
vytvárajú samozrejme a samočinne,<br />
bez inžinierskych výpočtov, plánov<br />
a manažérskeho úsilia, proste životom<br />
samým – čo sa asi očakávalo od<br />
nás, ľudského výkvetu celého vývoja,<br />
ktorí v sebe nosíme vyššie schopnosti<br />
ducha?<br />
My, ľudské bytosti sme dostali do<br />
vienka na svoj vývoj a dozrievanie jeden<br />
taký danajský dar: schopnosť slobodne<br />
sa rozhodovať a nutnosť túto<br />
schopnosť používať. Mala nám slúžiť<br />
na poznávanie, rozlišovanie a prežívanie.<br />
Nemusíme sa iste navzájom presviedčať<br />
o skutočnosti, že sme dávno<br />
opustili správnu cestu vývoja k zdokonaľovaniu,<br />
dozrievaniu, zušľachťovaniu<br />
a ku šťastiu, ktorú nám Stvoriteľ<br />
ukázal. Svedčí o tom takmer všetko,<br />
na čo siahneme, čo vezmeme do rúk,<br />
ako aj spúšť, ktorú – sami pritom nešťastní<br />
– za sebou zanechávame. Niektorí<br />
z nás sme si toho bolestne vedomí<br />
a radi by sme sa na túto cestu vrátili.<br />
Ale ako? Čomu alebo komu veriť v tej<br />
húštine protichodných názorov, v tej<br />
záplave najrôznejších kníh?<br />
Práve krása je sprievodcom, ktorý<br />
nám môže pomôcť túto napoly zasypanú<br />
cestu nájsť a vykročiť po nej.<br />
Krása nesporne pochádza zhora. Hovoríme<br />
podvedome o „nebeskej kráse“<br />
hudobného diela, o „božskej kráse“<br />
gréckych sôch, o „inšpirácii zhora“,<br />
talentu, ktorý si umelec na svet „priniesol<br />
so sebou“. Nielen to, už deťom<br />
hovoríme „nie je pekné klamať“ a<br />
vlastne tým vyjadrujeme, že pekné<br />
je to isté ako dobré a správne. Vyzerá<br />
to, že sami podvedome uznávame<br />
cennosť krásy. A navyše sme práve<br />
dospeli k poznaniu, že krása je preukazom<br />
toho, čo neskrivene nasleduje<br />
tvorivú vôľu Boha.<br />
KRÁSA NIE JE „IN“<br />
Krása sa dnes akosi veľmi nenosí.<br />
Mnoho ľudí ju nepokladá za modernú,<br />
dôležitú a ani zaujímavú; kto sa drží<br />
starobylej a prekonanej krásy, je považovaný<br />
za zľahka sentimentálneho a aj<br />
trošičku prihlúpleho. Príznakom doby<br />
je disharmónia všetkého druhu, nevídané<br />
tvary a farby vlasov na hlave, divočina<br />
tónov a netónov v hudbe, honba za<br />
všetkým možným, čo nepoteší ani nepovznesie,<br />
len udiví a zarazí. Najlepšie<br />
je, keď to priamo šokuje, pretože niečo<br />
také tu ešte nebolo, a tak je to nové,<br />
kreatívne, moderné a „in“. Niekoľkokrát<br />
denne chodím okolo plagátov z<br />
výstavy módy a zakaždým ma čerstvo<br />
vydesí nepríčetný pohľad vyziabnutej<br />
dievčiny, sporo priodetej zmesou plaviek<br />
a rímskej tuniky – akože vzorom<br />
krásy pre budúcu sezónu.<br />
Dnes už nikto nespochybňuje znečisťovanie<br />
vzduchu, vody, nezdravý životný<br />
štýl, krízu vzťahov medzi ľuďmi. Je načase<br />
si priznať si aj to, že si my, ľudia, pílime<br />
pod sebou konár aj spochybnením<br />
pojmu krásy a jeho vyradením zo života<br />
kamsi do múzea mosadzných mlynčekov<br />
na kávu a kočiarových automobilov.<br />
Berieme tak pôdu pod nohami tomu,<br />
čo nás drží pri živote a pomáha nám<br />
znášať strasti a ťažkosti. Pretože krása<br />
nám našepkáva: dôveruj, človeče, nevzdávaj<br />
svoju ľudskosť, ja som a svedčím<br />
o svete, z ktorého si vyšiel a kam patríš.<br />
KADIAĽ KU KRÁSE<br />
Krása oslovuje ducha, teda podstatu<br />
našej bytosti; nepožaduje intelekt ani<br />
umelecké vzdelanie a nie je vecou<br />
rozumového bádania. Ak sa chceme<br />
priblížiť ku kráse, pôvabu rozumovým<br />
prístupom, zistíme, že sa dokážeme<br />
zamerať vždy len na jedinú vec, nie<br />
na celok. Povedzme si napríklad: kurník-šopa,<br />
mal by som predsa poriadne<br />
a zhlboka dýchať, tak teraz začnem<br />
dole od bránice a pôjdem postupne<br />
nahor do pľúc… chvíľu to skúšate<br />
a potom na to buď zase zabudnete,<br />
alebo vám ďalej napadne: a čo držanie<br />
tela, mal by som sedieť priamo, aby<br />
ma nebolel chrbát, a pri chôdzi držať<br />
hlavu pekne hore, a neklátiť toľko<br />
rukami… o chvíľu si pripadáte ako v<br />
zle ušitých šatách a o<br />
ďalšiu chvíľu to celé<br />
hodíte cez palubu.<br />
Prečo? Táto snaha<br />
nevyplynula sama<br />
zo seba z prirodzenosti<br />
vašej povahy, je<br />
nanútená a chcená.<br />
Môže byť záchrannou<br />
brzdou, začiatkom<br />
cesty; ale až keď<br />
si skutočne privlastníme<br />
niektoré črty<br />
povahy, stanú sa nám<br />
všetky tie poučky samozrejmosťou,<br />
tak, že ani nebudeme<br />
chcieť inak.<br />
V okamihu citového vzrušenia sa<br />
potrebujeme sami od seba zhlboka<br />
nadýchnuť a ani nemôžeme, ani nechceme<br />
inak. Rovnako sa aj vnútorná<br />
živosť prejaví náhle ohromnou potrebou<br />
ovládať svoje pohyby, obklopiť sa<br />
pekným prostredím, pekne sa obliekať,<br />
byť krásnym človekom.<br />
V každom z nás sú skryté veľké<br />
hodnoty – nechajme ich prebudiť<br />
a rozvinúť, a krása nám v tom bude<br />
cenným sprievodcom.<br />
Artur Zatloukal<br />
23<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
1 2 3<br />
Krása v ľudských dielach<br />
4<br />
5<br />
24<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
1) Albrecht Dürer, autoportrét, kresba (1484);<br />
2) Albrecht Dürer, autoportrét, olej (1500); 3) Leonardo<br />
da Vinci, ľalia (detail), kresba (1480); 4) John William<br />
Godward, A Classical Beauty/Klasická krása,<br />
olej (okolo r.1900); 5) Thutmose, hlava Nefertiti,<br />
plastika (1338 pred Kr.); 6) Michelangelo Buonarroti,<br />
Cleopatra, kresba (1533); 7) Donatello, Zvestovanie<br />
(detail), plastika (1435); 8) Michelangelo Buonarroti,<br />
Madona s dieťaťom (detail), plastika (1501); 9) Giotto<br />
di Bondone, interiér kaplnky (1303); 10) Johannes<br />
Coersemans, interiér kostola v Delfte, kresba (1663);<br />
11) Leonardo da Vinci, hlava Krista, tempera (1494)
6<br />
7 8<br />
9<br />
11<br />
10<br />
25<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
Čo vlastne chcel Ježiš v<br />
skutočnosti?<br />
Aké bolo jeho posolstvo a čo z neho zostalo<br />
Medzi výskumom a vierou: O živote a smrti Ježiša Krista sa ešte stále vedú početné diskusie. „Historický Ježiš“<br />
sa oddeľuje od „Ježiša viery“. Mimo diskusií však zostáva Ježišovo učenie, ktoré hýbe svetom.<br />
Každý rok si na Vianoce pripomíname,<br />
že pred zhruba 2000 rokmi došlo k mimoriadnej<br />
udalosti, udalosti, ktorá pohla<br />
svetom. Bolo ňou narodenie Ježiša<br />
Krista. Jeho život a smrť sa stali neoddeliteľnou<br />
súčasťou viery v Boha pre nespočetné<br />
množstvo ľudí. Ježišovo učenie<br />
pretrvalo storočia a jeho jednotlivé výroky<br />
a podobenstvá sú pevne zakotvené<br />
aj v mysliach ateistov. A predsa je obsah<br />
Ježišovho učenia ako celku dôverne<br />
známy len relatívne malému počtu veriacich.<br />
Martin Ernst a Werner Huemer<br />
prešli evanjeliá Nového zákona a zamysleli<br />
sa nad tým, čo Ježiš skutočne chcel.<br />
o vlastne chcel Ježiš? Čo učil? Čo<br />
Č zvestoval? Niekedy má človek dojem,<br />
že tieto otázky stoja v kresťanských<br />
náboženstvách trochu v pozadí.<br />
26<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
V centre pozornosti sú skôr zázraky,<br />
ktoré činil, jeho smrť na kríži a zmŕtvychvstanie.<br />
Na tieto udalosti môžu<br />
mať ľudia rôzne názory, no Ježišovo<br />
učenie v podstate nikto nespochybňuje.<br />
A právom, pretože to je klenot, ktorý<br />
pretrval generácie – občerstvoval, obšťastňoval<br />
a nadchýnal. Aj dnes budia<br />
Ježišove slová nádej a do sŕdc mnohých<br />
ľudí zasievajú dôveru v budúcnosť.<br />
Čo teda učil Ježiš? V čom spočívalo<br />
jeho posolstvo?<br />
Posolstvo Syna<br />
Božieho<br />
eď sa jeden z učencov spýtal Ježiša,<br />
K čo má robiť, aby žil správne podľa<br />
jeho učenia, dostal okrem iného túto<br />
odpoveď:<br />
„Milovať budeš Pána, svojho Boha,<br />
z celého svojho srdca, z celej svojej duše,<br />
zo všetkých svojich síl a z celej svojej<br />
mysle a svojho blížneho ako seba samého!“<br />
(Lukáš 10,27)<br />
Tým zhrnul Ježiš jadro svojho učenia.<br />
Ale rovnako ako dnes chýbala mnohým<br />
ľuďom viera aj pred 2000 rokmi –<br />
prípadne bolo ich myslenie v mnohých<br />
smeroch veľmi jednostranné a zúžené.<br />
Z tradovaných slov Ježiša Krista tak<br />
vzniká aj nový, na svoju dobu až revolučný<br />
obraz Boha, ktorý pozýva k živej<br />
viere: Stvoriteľ nie je len nepredstaviteľný,<br />
prísny a vzdialený panovník,<br />
ktorý od svojho ľudu vyžaduje poslušnosť;<br />
On je predovšetkým Láska. Tá<br />
Božia Láska, z ktorej všetko vzniklo<br />
a ktorá sa v osobe Ježiša Krista teraz<br />
nachádza uprostred ľudí; ktorá pomáha<br />
a lieči, dáva istotu a dôveru, ale<br />
tiež ukazuje doposiaľ duchovne „slepým“<br />
ľuďom cestu do nového života:<br />
„Súdiť som prišiel na tento svet: aby<br />
tí, čo nevidia, videli, a tí, čo vidia, aby<br />
oslepli.“ (Ján 9,39)<br />
Ľudia už nemajú nazerať na svoj život<br />
len z hľadiska pominuteľnosti fyzického<br />
sveta, ich viera v Boha ich má<br />
zbaviť tejto „tmy“ a pomôcť im nájsť<br />
duchovné spojenie so svetlom, s „ríšou<br />
Boha“.<br />
„otčenáš“ –<br />
majstrovské dielo<br />
ežiš chcel ľuďom sprostredkovať<br />
J priamy vzťah k Bohu, taký, ktorý by<br />
skutočne prežívali. Preto tiež zostavil<br />
slová modlitby, s ktorou sa majú ľudia<br />
s dôverou obracať k Bohu a ktorá<br />
je dnes na celom svete známa ako<br />
„Otčenáš“ (Matúš 6,9–14). Len hĺbka<br />
a rýdzosť citu pri modlitbe môže naše<br />
prosby vyniesť k nohám Božieho<br />
trónu. Preto môžu slová „Otčenáša“<br />
rozvinúť svoje pôsobenie len vedy,
Náboženstvo<br />
Rozhoduje hĺbka citu.<br />
Odriekavané modlitby<br />
nemajú účinok.<br />
keď nie sú bezmyšlienkovite odriekavané.<br />
Ani početnosť takého odriekavania<br />
modlitby nezosilňuje jej<br />
účinok. „Keď sa modlíte, nehovorte<br />
veľa ako pohania. Myslia si, že budú<br />
vypočutí pre svoju mnohovravnosť.<br />
Nenapodobňujte ich; veď váš Otec vie,<br />
čo potrebujete prv, ako by ste ho prosili.“<br />
(Matúš 6,7–8)<br />
Zvestovanie božej ríše<br />
ilovať Boha, blížiť sa Stvoriteľovi<br />
M v pokore – to obsahuje aj ochotu<br />
mu slúžiť, teda dodržiavať Božie prikázania.<br />
Tieto prikázania boli známe už<br />
od dôb Mojžišových a Ježiš chcel stavať<br />
na tom, čo bolo ľudstvu v minulosti<br />
zvestované:<br />
„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon<br />
alebo Prorokov; neprišiel som ich<br />
zrušiť, ale naplniť.“ (Matúš 5,17)<br />
Toto spĺňanie ale znamenalo,<br />
že Ježiš musel mnohé podania<br />
nanovo vyložiť. Ľuďom napríklad<br />
vysvetľoval, že ich nesprávne<br />
počínanie a s ním spojená zodpovednosť<br />
nie sú viazané len na<br />
dokonaný čin, ale že pôsobia už<br />
pri úmysle, myšlienkach a slovách.<br />
Hlboké pochopenie prikázaní,<br />
zodpovedný život a konanie<br />
podľa Božích zákonov<br />
vedie k vnútornej čistote a tým<br />
k duchovnému vzostupu, ktorý<br />
môže človeka priviesť do blízkosti<br />
Božej.<br />
Ježiš niekoľkokrát zvestoval<br />
Božiu ríšu na zemi. V blízkosti<br />
Syna Božieho mohli ľudia vidieť,<br />
ako harmonicky, mieruplne<br />
a blahodarne by sa mohol<br />
život utvárať, keby pohnútkou<br />
k činom neboli len pozemské,<br />
ale duchovné ciele. Boli by tiež mohli<br />
nazbierať oveľa viac skúseností, keby<br />
Kristus nebol zavraždený, a tým ako<br />
nepríjemný zvestovateľ Pravdy odstránený<br />
z cesty.<br />
Miluj blížneho svojho<br />
V<br />
dobách útlaku a násilností, keď boli<br />
ľudia verejne mučení a pribíjaní na<br />
kríž, vystupoval Ježiš nekompromisne<br />
proti princípu pomsty a žiadal, aby sa<br />
násilie neoplácalo násilím:<br />
„Počuli ste, že bolo povedané: „Oko za<br />
oko a zub za zub.“ (pôvodne Mojžiš –<br />
Exodus 21, 24) No ja vám hovorím:<br />
Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie<br />
po pravom líci, nadstav mu aj druhé.“<br />
(Matúš 5,38–39)<br />
Násilie a boj má človek celkom prenechať<br />
svojmu protivníkovi. Zároveň<br />
nemá túžiť po odplate v zmysle slov:<br />
„Mne patrí pomsta, ja sa odplatím“ (R<br />
12,19). To je však obzvlášť veľká požiadavka<br />
a dodnes nie je ľudstvo zrejme<br />
dosť zrelé na to, aby ju splnilo. Princíp<br />
odplaty – oko za oko – väzí príliš<br />
hlboko vo všeobecnom povedomí;<br />
je to však princíp, ktorý spôsobí, že<br />
Kristus od V. M. Vasnecova (1848–1926). Model pre fresku hlavnej kupoly<br />
Vladimírskej katedrály v Kyjeve<br />
„nakoniec oslepne celý svet“, ako povedal<br />
takmer 2000 rokov po Kristovi<br />
M. Gándhí.<br />
výzva k činu<br />
ežišovo posolstvo je výzvou k činu,<br />
J k vedomému konaniu a k práci na<br />
sebe samom. Vyžaduje oveľa viac, ako<br />
len vieru. Čin, ktorý Ježiš od ľudí požadoval,<br />
zahŕňa tiež sebapoznanie, teda<br />
schopnosť nehľadať nedostatky a chyby<br />
len u druhých, ale predovšetkým každý<br />
sám v sebe. Pretože presne to, čo nám<br />
najviac vadí na druhých, ukazuje na<br />
naše vlastné slabosti:<br />
„Prečo vidíš smietku v oku svojho<br />
brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš?<br />
… Pokrytec, vyhoď najprv brvno<br />
zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš<br />
môcť vybrať smietku z oka svojho<br />
brata.“ (Matúš 7,3.5)<br />
Ježišove slová boli teda naliehavé,<br />
priame a požadujúce. Nemali nič spoločné<br />
so zmäkčilosťou a povoľnosťou,<br />
ktoré sa dnes Synovi Božiemu pripisujú.<br />
Svojim príkladným životom<br />
v láske a spravodlivosti ukazoval ľuďom,<br />
ako by mali v zmysle Božej vôle<br />
žiť a konať. Od tých, ktorí<br />
ho chceli nasledovať očakával<br />
oveľa viac než len<br />
jednoducho vieru v neho<br />
a jeho poslanie. Očakával<br />
čin – to je obzvlášť jasné<br />
z nasledujúceho citátu<br />
z Matúšovho evanjelia:<br />
„Nie každý, kto mi hovorí:<br />
„Pane, Pane,“ vojde do nebeského<br />
kráľovstva, ale iba<br />
ten, kto plní vôľu môjho<br />
Otca, ktorý je na nebesiach.“<br />
(Matúš 7,21)<br />
Cesta činu a práce na<br />
sebe je ťažká, ale Ježiš nabádal<br />
ľudí, aby po nej kráčali,<br />
aj keď to nie je cesta<br />
pre „široké masy“: „Vchádzajte<br />
tesnou bránou, lebo<br />
široká brána a priestranná<br />
27<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
Náboženstvo<br />
28<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
„Milosrdný Kristus“: obraz z 12. storočia, Carihrad<br />
cesta vedie do zatratenia a mnoho je<br />
tých, čo cez ňu vchádzajú. Aká tesná<br />
je brána a úzka cesta, čo vedie do života,<br />
a málo je tých, čo ju nachádzajú!“<br />
( Matúš 7,13–14)<br />
Varovanie pred<br />
duchovnou smrťou<br />
ž Ježiš teda varoval pred dodnes<br />
U rozšíreným názorom, že cesta<br />
k Svetlu je „široká a pohodlná“ alebo<br />
že môže byť nejakým spôsobom „vykúpená“.<br />
Nestačí ústami vyznávať<br />
náboženstvo, aby človek dospel do<br />
ríše Božej. Tým, ktorí sa dostatočne<br />
nenamáhajú, aby poznali svoje nesprávne<br />
cesty, včas sa z nich vrátili<br />
a stali sa v sebe novými, hrozí „večné<br />
zavrhnutie“, čiže duchovná smrť.<br />
Podľa Ježišovho učenia teda nenájde<br />
každý človek cestu do duchovnej ríše.<br />
V dobe „súdu“, teda v čase „žatvy“<br />
sa ľudia budú musieť zodpovedať zo<br />
všetkých svojich myšlienok, slov a činov<br />
– „Ľudia sa budú v deň súdu zodpovedať<br />
z každého daromného slova,<br />
ktoré vyslovia.“ (Matúš 12,36).<br />
Tento vážny, až hrozivý aspekt<br />
v Kristovom posolstve sa často prehliada<br />
– je nepohodlný a akoby ani nepatril<br />
do našej doby. Pojmy „zatratenie“<br />
a „duchovná smrť“ sa akosi nezlučujú<br />
s obrazom všeodpúšťajúcej Božej lásky,<br />
ktorá sa Ježišovi rada pripisuje. Možno<br />
sa ľudia obávajú, že predstavy o poslednom<br />
súde slúžia skôr náboženskému<br />
fanatizmu a fundamentalizmu. Myšlienka,<br />
že Boh sám zachráni svojich veriacich,<br />
kým neveriaci zaniknú v súde,<br />
už vo svete napáchala mnoho zla. Napriek<br />
tomu nemožno tento významný<br />
odkaz v Ježišovom učení len tak prehliadnuť.<br />
Čo ak predsa len existuje pre<br />
ľudstvo posledný súd? Okamih na ceste<br />
každého jednotlivca, kedy už musí byť<br />
duchovne zrelý, pretože čas určený na<br />
jeho dozrievanie neúprosne vypršal –<br />
podobne ako jesenný zber v prírode<br />
znamená koniec jedného rastového<br />
a vývojového cyklu v rastlinnej ríši.<br />
Mali by sme vychádzať z toho, že<br />
varovné slová Ježiša Krista vo vzťahu<br />
k poslednému súdu boli mienené ako<br />
podnet, pomoc a že sa nevzťahovali<br />
len k vtedajšej dobe. Je totiž celkom<br />
možné, že „čas žatvy“ stojí práve pred<br />
nami. Toho by si mal byť každý človek<br />
neustále vedomý a svojím konaním<br />
a celým životom by sa mal usilovať<br />
o zdokonaľovanie svojej osobnosti.<br />
Čo zostalo<br />
z Ježišovho učenia?<br />
o teda zostalo z Ježišovho učenia<br />
Č po 2000 rokoch? Keď prehliadneme<br />
všetky chyby prekladov, rôzne<br />
výklady, dodatky a škrty, ktoré sa<br />
v priebehu dejín nejakým spôsobom<br />
dotkli biblických textov Nového zákona,<br />
vidíme v ňom stále žiariť cenný<br />
klenot, ktorý nestratil nič zo svojho<br />
lesku. Je duchovným ukazovateľom<br />
cesty“ pre človeka, sám v sebe taký<br />
silný a všeobecne platný, že sa môže<br />
bez všetkého ďalšieho stať základom<br />
viery. Žiadneho kresťana nemusí<br />
preto vyviesť z miery poznanie, že<br />
zmysel Ježišovej misie nespočíval vo<br />
vykupiteľskej smrti na kríži, konaní<br />
zázrakov a zmŕtvychvstaní.<br />
Po 2000 rokoch náboženských tradícií<br />
sa však musíme snažiť poznať<br />
pravé jadro Ježišovho učenia o láske<br />
k Bohu a k blížnemu. Svojím učením<br />
nám Ježiš ponúka vzkriesenie z nášho<br />
Ježiš varoval, že<br />
cesta k Svetlu nie je<br />
„široká a pohodlná“<br />
nevedomého bytia k vedomému životu<br />
vo večnom raji, ak budeme nasledovať<br />
jeho slová. Keď sa teda Jeho pravda<br />
stane základom všetkého nášho konania<br />
a svoje myslenie a činy prispôsobíme<br />
budovaniu mieru a ľudskosti,<br />
spoznáme veľmi rýchlo, aké je učenie<br />
Ježiša Krista nadčasové, veľkolepé, blahodarné<br />
a účinné.<br />
Martin Ernst, Werner Huemer<br />
Stále živé slová Ježiša Krista<br />
Mnohé Ježišove výroky sa v priebehu času stali<br />
natoľko všeobecne známymi, že ľudia často ani<br />
nevedia, že tieto citáty majú svoj pôvod v Novom<br />
zákone. Tu je niekoľko príkladov:<br />
„Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi<br />
jeho príbuznými a v jeho dome.“<br />
(Marek 6,4)<br />
„Nechajte ich. Sú slepými vodcami slepých. A keď<br />
slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.“<br />
(Matúš15,14)<br />
„Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie,<br />
Bohu.“<br />
(Matúš 22,21)<br />
„Nezostane tu kameň na kameni!““<br />
(Matúš 24,2)<br />
„Kto mnoho dostal, od toho sa bude mnoho požadovať,<br />
a komu veľa zverili, od toho budú viac žiadať.“<br />
(Lukáš 12,48)<br />
„Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“<br />
(Matúš 26,41)<br />
„Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej<br />
kameň.“<br />
(Ján 8,7)<br />
„Nedávajte, čo je sväté, psom a nehádžte svoje perly<br />
pred svine.“<br />
(Matúš 7,6)<br />
„Nechaj, nech si mŕtvi pochovávajú mŕtvych.“<br />
(Matúš 8,22)
Z cyklu prednášok<br />
pre Dievčenskú<br />
akadémiu v Brne<br />
usporiadaných<br />
v r. 1904<br />
T. G. Masaryk:<br />
Moderný<br />
názor<br />
na<br />
ženu<br />
oderným je úsilie posilniť a povzniesť<br />
energiu človeka a pocit<br />
M<br />
osobnej zodpovednosti, harmonicky<br />
vypestovať všetky jeho danosti, každého<br />
jednotlivca postaviť v spoločnosti<br />
na roveň. Rovnosť nie je totožnosťou:<br />
každému jednotlivcovi má<br />
byť daná príležitosť normálne sa vyvíjať<br />
a pre celok sa majú využiť všetky<br />
jeho pekné a dobré sily. Moderným je<br />
úsilie zrušiť výsady niektorých tried<br />
a jednotlivcov v tých triedach – silnejší<br />
má pomáhať slabšiemu – to je<br />
prikázanie najlepších a najpokročilejších<br />
duchov novej doby.<br />
Z tohto hľadiska posudzovaný starý<br />
názor o žene hovoril, že žena je pre<br />
muža; Eva bola stvorená pre Adama –<br />
to je vo všetkej stručnosti starý názor,<br />
že žena je tu pre mužovo pohodlie,<br />
Názorov na ženu takzvane „moderných“ je<br />
dnes už veľmi veľa. Ich prehľad a kritika by<br />
boli poučné a zaujímavé, ale tentoraz to nie<br />
je mojou úlohou; chcem pozitívne sformulovať<br />
to, čo sa mi zdá názorom o žene skutočne<br />
moderným, pokrokovým.<br />
v najlepšom prípade pre odchovanie<br />
jeho detí.<br />
Tento starý názor doposiaľ najsilnejšie<br />
držia a posväcujú oficiálne náboženstvá.<br />
Starý i Nový zákon (tu<br />
hlavne Pavol); literatúra, dekadentná<br />
literatúra všetkých smerov (»novoromantizmus«<br />
a pod). Prakticky ho<br />
podporuje a vykonáva politika, vojenstvo<br />
a kapitalizmus. Avšak veda tento<br />
názor ešte stále háji, najmä medicína<br />
a psychológia. Aj umenie.<br />
A predsa tento starý názor je celkom<br />
pochybný, nepekný a nemravný.<br />
Muž a žena sú si rovní. Sú medzi<br />
nimi rozdielnosti, avšak nie také, že<br />
by sa smelo hovoriť o nerovnosti prirodzenej.<br />
Rozdiel medzi obomi je fyziologický.<br />
Hovorí sa, že žena je fyzicky<br />
slabšia – možno; ak však prihliadame<br />
na to, ako sa využívajú práve fyzické<br />
sily slabšej ženy, zdá sa, že sila ženy<br />
je iná, než mužova, ale slabšia nie je.<br />
Myslím, že odchovanie niekoľkých<br />
detí, najmä v menších či dokonca stiesnených<br />
hospodárskych pomeroch, vyžaduje<br />
oveľa viac psychických síl než<br />
mužovo učenie na školách a úradnícka<br />
či akákoľvek iná služba.<br />
Duchovne sú si muž a žena rovní,<br />
a mravne tiež. Muž nie je silnejší rozumom.<br />
Ak nemeriame rozum učenosťou<br />
a storočiami vycvičenou rutinou<br />
rôznych tzv. inteligentných zamestnaní,<br />
musíme uznať, že naše matky<br />
a ženy čo do kapacity, hĺbky a prenikavosti<br />
nemyslia menej a horšie než<br />
my. Slušné zabezpečovanie skromnejšej<br />
domácnosti a všetka s tým spojená<br />
starosť si vyžaduje väčšie rozumové<br />
vypätie než činnosť v nejakom úrade<br />
alebo na katedre či kazateľnici.<br />
Žena a muž sú tiež rovní mravne.<br />
Tým sa vzpieram starému chytráckemu<br />
vychvaľovaniu vraj vyššej ženskej<br />
mravnosti, jej jemnejších a slabších<br />
citov a jej ideálnosti – to sú frázy,<br />
aby muž smel na všetky tie ideály a city<br />
dôsledne šliapať, alebo, aby si vo svojom<br />
zhýraleckom vysilení smel po<br />
29<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
Na zamyslenie<br />
Láska – koľko povier<br />
sa tají v tomto toľko<br />
zneužívanom slove…<br />
hodlne a lacno obstarať ošetrovateľku.<br />
Nie, žena nie je lepšia, avšak ani horšia<br />
než muž; to záleží od jednotlivca.<br />
Žena a muž sa od počiatku vyvíjajú<br />
spoločne, všade na seba navzájom pôsobili<br />
a stále pôsobia a preto ani nie je<br />
možné, aby mravný a vôbec duchovný<br />
stav jedného alebo druhého bol nižší<br />
alebo vyšší.<br />
Nerovnosť medzi mužom a ženou<br />
nie je prirodzená, nie je od prírody, ale<br />
sa vyvinula historicky; a ako sa v histórii<br />
robilo mnoho chýb a to často osudných,<br />
tak sa rovnako potlačením ženy<br />
stala chyba, a to veľká chyba.<br />
Nerovnosť ženy a muža nie je v spoločnosti<br />
jedinou nerovnosťou; doposiaľ<br />
bola a je pravidlom aristokratická<br />
nerovnosť – moderní ľudia pracujú na<br />
odstránení všetkých neoprávnených<br />
nerovností.<br />
Potlačenie ženy je motivované zástancami<br />
starého spoločenského poriadku<br />
z niekoľkých pohnútok, čerpajúcich<br />
z chybnej psychológie<br />
a sociológie.<br />
Na prvom mieste lepšiemu pochopeniu<br />
prekáža povera domácnosti.<br />
Živo si pamätám, ako som v detstve<br />
počúval, že sa chlieb nesmie kupovať,<br />
že poriadna gazdinka ho musí<br />
piecť doma. Dnes je to otázka peňazí<br />
a deľby práce: keď sa kupujú od pekára<br />
rožky a žemle, od cukrára torty,<br />
prečo by sa rovnako nemohol kúpiť<br />
chlieb, keď sa tým žena uvoľní pre<br />
inú a cennejšiu prácu? Staršie generácie<br />
rovnako žiadali, aby žena doma<br />
priadla, tkala a šila – dnes sa tieto názory<br />
držia len tam, kde spoločnosť žije<br />
hospodársky zaostalo.<br />
V Anglicku som videl rodiny hospodáriace<br />
spoločne, v združení domácností:<br />
prečo by sa aj u nás známi<br />
30<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
na vidieku alebo aj v meste nespojili,<br />
aby sebe a svojim ženám uľavili? (Dom<br />
obývaný známymi by mohol mať spoločné<br />
kúrenie, osvetlenie atď.)<br />
Domácnosť – áno, buď posvätená<br />
a svätá, ale na to je predovšetkým potrebné,<br />
aby žena v domácnosti nebola<br />
otrokom! V mene domácnosti odďaľujeme<br />
ženy od verejnej práce. Vo<br />
svojich pedagogikách a ekonomikách<br />
síce velebíme konkurenciu (cemuláciu –<br />
povedal Kollár), vplyv napodobňovania,<br />
ceníme si všetky tie silné podnety<br />
k činnosti, plynúce z verejnosti,<br />
ale svoje ženy a dcéry odsudzujeme<br />
do úkrytu domácnosti, zužujeme ich<br />
obzor a umŕtvujeme ich energiu, plytvajúc<br />
ich prirodzeným nadaním.<br />
Túto poveru o domácnosti opierame<br />
o zvláštnu poveru o hospodárstve. Žena<br />
je vraj príliš nežný tvor, aby sme ju<br />
chceli pustiť do všeobecnej konkurencie<br />
– tá by ju vraj zničila. Avšak: žena<br />
sa predsa musí živiť; kto ju živí? Otec,<br />
muž, brat, keď sa nedokáže uživiť sama;<br />
tí kvôli tomu musia tým húževnatejšie<br />
súťažiť, pretože majú väčšie hospodárske<br />
bremeno, než keď im žena, sama si<br />
zarábajúc, pomáha. Prečo by nezarábala,<br />
keď je toho schopná?<br />
Skutočne to smiešne a škaredé poľovanie<br />
na muža, to nemožné vychovanie<br />
k domácnosti, akého sa naším patricijským<br />
dcérkam doposiaľ dostáva – trochu<br />
nemčiny, francúzštiny, brnkania<br />
na klavír, šitia a sústreďovania výbavy –<br />
aké je to nepraktické, hlúpe, ponižujúce!<br />
A k tomu všetkému: ako to tie<br />
nadanejšie, jemnejšie a rozumnejšie<br />
ženy vysiľuje, oveľa viac než tie domnelé<br />
účinky konkurencie.<br />
Tým však nie je povedané, že by<br />
žiadna žena nesmela variť a viesť domácnosť.<br />
Mnohé ženy budú mať v tom<br />
záľubu – varenie a gazdovanie iste nie<br />
je činnosťou nečestnou a ponižujúcou;<br />
ale ide o to, aby zlou ekonómiou žena<br />
netrpela, aby svoje sily, ak ich má, využívala<br />
lepšie, ale aj hospodársky výdatnejšie.<br />
No nielen v zámožnejších a stredných<br />
kruhoch, aj v chudobných, robotníckych<br />
panuje nerozumná ekonómia<br />
síl – Macharova »otrokyňa otroka« hovorí<br />
za všetko.<br />
Žena ako aj muž má sociálnu úlohu. –<br />
Dnes je sociálna otázka taká naliehavá,<br />
že nielen muž, ale rovnako aj žena sa<br />
ňou musí zaoberať, musí o sociálnych<br />
úlohách premýšľať a už na nich s mužom<br />
spolupracovať.<br />
Sociálna otázka však už nie je filantropickým,<br />
humanitným športom, je<br />
prácou na zákonnom zabezpečení sociálnej<br />
spravodlivosti. Žena preto musí<br />
chápať verejné a politické úlohy doby,<br />
rovnako ako muž a venovať sa spolu<br />
s ním verejnosti.<br />
Nepriatelia spoločenského pokroku<br />
sa proti týmto požiadavkám dovolávajú<br />
– lásky. Láska – koľko povier sa<br />
tají v tomto toľko zneužívanom slove...<br />
Zmyselnosť, egoizmus a sentimentálnosť,<br />
slabošská precitlivenosť, neschopná<br />
silných citov, predstierajúca<br />
posvätnosť manželstva a lásky, aby<br />
udržala, stručne povedané, prostitúciu<br />
– verejnú, utajovanú, zákonnú – vo<br />
všetkých formách, aj manželskú.<br />
Dekadentnými frázami o žene spasiteľke,<br />
o jej záhadnosti a tajomnosti,<br />
o ochrankyni manželského krbu a pod.<br />
zastiera sa honba za peniazmi a pohodlím,<br />
honba po kuchárke a milenke,<br />
po ošetrovateľke a gazdinej v jednej<br />
osobe…<br />
Láska a manželstvo je aj spojením<br />
duší, zdravých duší v zdravom tele;
Na zamyslenie<br />
manželstvo je zlúčením samostatných<br />
osobností, duše oproti duši – otrokyňa<br />
je však dnešnému mužovi milšia. Pre<br />
tuctového muža, ktorého lásku ospevujú<br />
stovky básnikov, holdujúcich starým<br />
názorom a zvykom, znamená<br />
manželstvo koniec duchovného baženia<br />
a dychtenia, pre zdravých a silných<br />
je však počiatkom spoločného vývoja,<br />
spoločnej práce na celú dobu života,<br />
na večnosť.<br />
Pravá láska znamená prísne monogamný<br />
vzťah. Tejto láske prekáža medicínsky<br />
predsudok, veda v službách<br />
starého spoločenského poriadku a jeho<br />
zmrzačenej rodiny, prekáža jej aj literatúra,<br />
prekáža náboženstvo.<br />
Pravá láska u nás ešte len vznikne,<br />
keď bude prekonaný asketický katolícky<br />
ideál. Toto prekonanie sa však<br />
nestane bezuzdnou nečistotou, sentimentálne<br />
a romanticky vzdychajúcou<br />
po čistote, nestane sa potácaním<br />
medzi madonou a prostitútkou,<br />
oltárom a nevestincom, ktorý podľa<br />
parížskych vzorov líči naša dekadentná<br />
literatúra, ale mužnou čestnosťou.<br />
Čistota nie je len vo fyzickom<br />
panenstve, čistota je v silnej mužnosti.<br />
Katolicizmus podáva asketický ideál<br />
madony, ale zároveň ho zásadne znehodnocuje<br />
svojím hrubým názorom<br />
o nižšej hodnote ženy, čím sa vypestoval<br />
ten zvláštny zmyselný jezuitizmus.<br />
Katolicizmus pôsobí prakticky<br />
nemravne celibátom svojich kňazov,<br />
dávajúcich vo veľkej väčšine prípadov<br />
zlý príklad.<br />
Žena je vraj od prírody predurčená<br />
byť matkou, tak znie heslo mnohoženstva<br />
a mnohomužstva; to nie je pravda,<br />
nie je to o nič väčšia pravda než že muž<br />
má byť od prírody otcom. Meno matka<br />
nie je o nič svätejšie než meno otca,<br />
obaja majú úlohu bdieť nad dušami<br />
svojich detí.<br />
Muž však zvaľuje svoje rodinné povinnosti<br />
na ženu. Poznám prípad, keď<br />
žena, unavená prebdenými nocami<br />
pri kolíske chorého dieťaťa, po dennej<br />
práci v domácnosti a starostlivosti<br />
o malé deti sa nadýchala otravného<br />
plynu, aby sa občerstvila na uvítanie<br />
muža, keď mal večer prísť z úradu. On<br />
smel byť unavený po svojej práci, ona<br />
nie; ona mala muža potešiť – vedela, že<br />
ak nebude aspoň veselo vyzerať, hrozí –<br />
krčma.<br />
Ó, tie hrozné, české krčmy, olupujúce<br />
muža a otca a ničiace posvätnosť<br />
rodiny. A ako tí českí muži, toľko<br />
túžiaci po domácnosti, trávia svoj<br />
voľný čas v dyme krčmy a alkoholizme!<br />
Moderným pre muža a ženu<br />
je konať dobro a neprekážať žene, aby<br />
kedykoľvek a kdekoľvek mohla konať<br />
dobro.<br />
Moderná žena preto všade a vo všetkom,<br />
súkromne aj verejne, bude pracovať<br />
proti tým predsudkom, ktoré dusia<br />
rovnako ju aj muža. Moderná žena<br />
ako moderný muž pôjde za pravdou!<br />
Moderná žena sa nebude riadiť mužom,<br />
nebude robiť všetko, čo robí muž.<br />
Či robia muži len pekné a dobré? To,<br />
čomu sa hovorí emancipácia, a nie je<br />
ničím iným, než napodobňovaním –<br />
napríklad fajčenie, pitie a tak podobne,<br />
je obyčajným spiatočníctvom.<br />
Nehovoril som a nerád hovorím<br />
o ženskej otázke. Pretože niet ženskej<br />
otázky, ako nie je ani mužská otázka: je<br />
len otázka spoločnosti. Muž a žena od<br />
samého počiatku kultúrneho vývoja<br />
boli spolu a dokázali všetko robiť spoločne,<br />
vždy tu bola vzájomnosť – každá<br />
vnútorná zmena ženy je zmenou muža,<br />
muža aj ženy.<br />
Je nesprávne stavať proti sebe mužov<br />
a ženy – spoločnosť, národ, sú milióny<br />
mužov a žien, milióny jednotlivcov<br />
vzájomne spojených do celku<br />
a preto musí byť základnou starosťou<br />
muža aj ženy, aby bol tento celok organický.<br />
Je dobré, ak sa asociujú do rôznych<br />
spolkov. Asociácia je dnes zbraňou<br />
všetkých slabších, je prostriedkom<br />
na výdatnejšiu spoluprácu. Je preto pokrokom,<br />
keď sa tvoria rozmanité ženské<br />
spolky a kluby, či už spolky žien<br />
samých alebo zároveň s mužmi.<br />
Pokiaľ dokážem vidieť do našich pomerov<br />
– je potešiteľné, že ženy a muži<br />
tak často postupujú spoločne: ako<br />
je poskromne moderných žien, tak<br />
poskromne je aj moderných mužov<br />
a preto sa môžu dobre podporovať vo<br />
svojom úsilí.<br />
Toto moderné úsilie mužov a žien<br />
je nutným pokračovaním v národnej<br />
obrodzovacej práci. Naše obrodenie<br />
nebude skutkom, kým sa duchovne,<br />
mravne a sociálne neobrodí český muž<br />
s českou ženou.<br />
Žena je vraj od<br />
prírody predurčená<br />
byť matkou, tak znie<br />
heslo mnohoženstva<br />
a mnohomužstva<br />
Ak je literatúra prejavom národnej<br />
duše, máme prvú českú ženu v Máchovi.<br />
Pochopiteľne Máchovi doterajšia<br />
literárna história, písaná c. a k. profesormi<br />
pre c. a k. rakúske školy, nerozumie.<br />
Sympatizuje s učenou Kollárovou<br />
poéziou a preto bol pre ňu Mácha »romantik«.<br />
Áno, je romantik, ale tým nie<br />
je o obsahu a zmysle jeho poézie povedané<br />
viac, než keď sa dnes povie, že<br />
Machar je realista. Ale Máchova biografia<br />
hovorí pre cítiacich ľudí veľmi<br />
zrozumiteľnou rečou: odlúpnite tie<br />
romantické obaly a zostane vám zničená<br />
česká rodina – otec, nepoz najúci<br />
31<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
Jaeger – jeho meno je dnes svetovo<br />
známou luxusnou značkou anglického<br />
oblečenia. V Európe sa<br />
Jae gerova kolekcia predáva vo viac<br />
ako 130 obchodoch, ktorých tradícia<br />
už viac než storočie vychádza z kvality<br />
vlnených látok. Dámske a pánske<br />
exkluzívne oblečenie a módne<br />
doplnky od Jaegera je možné kúpiť<br />
v obchodoch od Japonska cez Taiwan<br />
až po Dubai, alebo pohodlne na internete:<br />
(www.jaeger.co.uk).<br />
Menej známy je však pôvod tohto<br />
vlneného impéria. Ten leží v nemeczdravie<br />
svojho syna a nivočiaci jeho dievča.<br />
Ten syn pyká za svoju pomstu a desí sa<br />
v žalári pred tým hrozným – Nič; ale<br />
je to české Nič, ktorému samozrejme<br />
rakúski a vlasteneckí literárni historici<br />
nemôžu a nesmú rozumieť. Nová<br />
česká literatúra začína však od tohto<br />
Nič, od zúfania nad českým rodinným<br />
životom…<br />
A preto nie je náhodou, že po Máchovi<br />
bola prvým pokročilejším básnikom<br />
žena, Božena Němcová. Tej tiež<br />
tí c. a k. rakúski historici nesmú rozumieť;<br />
»Babička« áno – ale poviedky<br />
o českých slúžkach a ich mravnom<br />
utrpení, to do českej, degenerovanou<br />
Viedňou ochraňovanej literatúry nepatrí.<br />
A nepatrí tam ani Nerudova<br />
zdržanlivosť, nepatrí tam Macharov<br />
mužný cit.<br />
V »Magdaléne« zas máme ten istý<br />
problém ako v »Máji«, ibaže plnšie a realistickejšie.<br />
Mácha – Němcová – Neruda – Machar<br />
sú pozitívni a českí ľudia, priekopníci<br />
českej ženy, českého muža, českej<br />
lásky.<br />
Som si vedomý,<br />
že v obrodeneckej<br />
práci modernej<br />
ženy to ono je len<br />
pokusom, to ono<br />
bude i pochybené –<br />
ale, nerobia pokusy<br />
a chyby muži a nemoderní<br />
muži na svojich vyšliapaných<br />
cestách?<br />
Moderná česká žena znamená pre<br />
náš malý národ zdvojenie našich síl.<br />
Zo srdca vítam všetku mužskú<br />
i ženskú prácu, smerujúcu k nášmu<br />
národnému uvedomeniu, povzneseniu<br />
a obrodeniu; vítam aj snahy Brnianskej<br />
dievčenskej akadémie. Mám<br />
príležitosť pozorovať dievčatá na univerzite;<br />
môžem vysloviť len radosť<br />
z toho, že ako celok tak pekne pracujú;<br />
som aj osobne vďačný slečne Krásnohorskej,<br />
že našim dcéram umožnila<br />
vyššie vzdelanie.<br />
32<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
HomeopatiA<br />
Pachové látky<br />
ako liečivé<br />
prostriedky?<br />
Vynikajúci nemecký lekár a prírodovedec<br />
Prof. Dr. med. Gustav Jaeger (23. 6.<br />
1832–17. 5. 1917) sa stal svetovo známym<br />
predovšetkým vďaka svojmu impériu vlnenej<br />
bielizne. Bol odporcom homeopatie<br />
a svoj postoj chcel aj vedecky dokázať.<br />
Pre doktora Jaegera to však nakoniec<br />
dopadlo inak, než predpokladal. Našiel<br />
totiž účinný prostriedok homeopatie:<br />
vysoko zriedené pachové látky.<br />
Jeho prapravnučka Selma Giengerová po<br />
mnohých rokoch znovu objavuje takmer<br />
zabudnuté poznatky svojho slávneho<br />
predka. Nadväzuje na jeho výskum<br />
a s veľ kým úspechom rozvíja terapiu,<br />
v ktorej sa užívajú „antropíny“– ľudské<br />
pachové látky – ako liečivé prostriedky.<br />
Dielo veľkolepého<br />
bádateľa života<br />
kom Bürgu. Tam 23. júna 1832 uvidela<br />
švábske svetlo sveta pôsobivá<br />
osobnosť Gustava Jaegera, najmladšieho<br />
syna početnej rodiny miestneho<br />
farára.<br />
Nadšenie pre prírodu a túžba poznávať<br />
nabádala bystrého, silného<br />
mladíka už od šiestich rokov k túlaniu<br />
po lesoch a lúkach. „Všetkým<br />
vedel vysvetliť, čo sa kde mihne“, napísal<br />
Dr. H. Göhrum neskôr o detstve<br />
a dospievaní Jaegera; 1 už vtedy<br />
sa zároveň prejavila aj zrejmá schopnosť<br />
viesť: „V seminári v Urachu bol<br />
po zdolaní svojho najväčšieho a najobávanejšieho<br />
spolužiaka ustanovený<br />
telocvikárom. Po úspešne zvládnutej<br />
skúške v evanjelicko-teologickom<br />
ústave v Tübingene sa najskôr stal<br />
domácim učiteľom v jednej spriatelenej<br />
rodine. Neskôr nasledoval svoju<br />
najvnútornejšiu túžbu – venoval sa<br />
štúdiu prírodných vied a medicíny.“<br />
Z toho dôvodu spočiatku preparoval<br />
a skúmal kostry vtákov a malých<br />
cicavcov. V roku 1856 sa dostal do<br />
jednej váženej rodiny viedenského<br />
priemyselníka ako „správca statku“,<br />
dosiahol docentúru a stal sa súkromným<br />
docentom pre zoológiu a porovnávaciu<br />
anatómiu. Napriek tomu<br />
nedostal miesto profesora na katedre,<br />
ako sa pôvodne plánovanlo. Jaegerovi<br />
bolo naznačené, že pre univerzitnú<br />
dráhu je potrebné, aby zmenil<br />
svoje náboženské presvedčenie, čo sa
zdravie<br />
mu však priečilo. Tak vybudoval najprv<br />
morské akvárium a v roku 1864<br />
založil prvú „biologickú zvieraciu<br />
záhradu“ vo viedenskom Prátri.<br />
Po vojne v roku 1866 sa Gustav Jaeger<br />
vrátil späť do Nemecka. Tam sa<br />
mu čoskoro otvorili viaceré možnosti<br />
pôsobenia na akademickej pôde. Získal<br />
pedagogický úväzok v Honenheime<br />
a Stuttgarte, vyučoval zoológiu,<br />
antroposofiu, psychológiu, histológiu<br />
a iné odbory. Venoval sa aj výskumnej<br />
a publikačnej činnosti.<br />
Z jeho „Zoologických listov“ prehovárala<br />
bohatá prírodovedecká skúsenosť.<br />
Gustav Jaeger nadchol svojich<br />
čitateľov aj pre mikroskopiu. Nakoniec<br />
toho bolo na jedného človeka<br />
príliš mnoho, pretože jeho „hygienické<br />
práce“, ktoré sa zaoberali aj<br />
významom pachových látok, vyžadovali<br />
čoraz viac času. V deväťdesiatych<br />
rokoch 19. storočia bádateľa<br />
už plne vyťažovala činnosť týkajúca<br />
sa jeho „vlneného programu“. Pritom<br />
však nestáli v popredí obchodnícke<br />
motívy. Už od šesťdesiatych rokov sa<br />
Gustav Jaeger oveľa viac venoval skúmaniu<br />
účinkov cvičenia na ľudské<br />
telo. Telesný pohyb, ako sa už vtedy<br />
predpokladalo, vhodne podporuje<br />
činnosť nervového systému, zvyšuje<br />
výkonnosť a „telesnú silu ako aj odolnosť<br />
voči nákazlivým chorobám“.<br />
Vzhľadom na zvýšené vylučovanie<br />
potu pri pohybe sa však Jaeger<br />
zamýšľal nad uspôsobením ideálneho<br />
oblečenia, aby optimálne podporovalo<br />
činnosť kože a prospievalo<br />
zdraviu. Pomocou špeciálnej analytickej<br />
metódy dospel k rozhodujúcej<br />
súvislosti, ktorá je dnes takmer neznáma:<br />
škodlivé látky sa pri vylučovaní<br />
z pokožky zhromažďujú skôr<br />
vo vláknach rastlinného pôvodu vo<br />
forme zvýšenej vlhkosti, kým vylučované<br />
látky podporujúce zdravie<br />
sa zachytávajú prevažne vo vláknach<br />
živočíšneho pôvodu, ktoré obsahujú<br />
tuk. Jednoducho povedané:<br />
Prof. Dr. med. Gustav Jaeger<br />
dobrá vlnená bielizeň, na rozdiel od<br />
bavlny alebo dokonca umelých vlákien,<br />
ktoré sa vtedy ešte nepoužívali,<br />
v značnej miere prospieva zdraviu.<br />
Tento poznatok bol pre Jaegera rozhodujúcim<br />
podnetom, aby sa angažoval<br />
v odbore odievania.<br />
Z odporcu zástanca<br />
Khomeopatii sa prírodovedci<br />
najskôr stavali skepticky – ako<br />
ku všetkému, čo sa zdalo bezprostredne<br />
nedokázateľné. „V mojom<br />
období vzdoru som to metafyzické<br />
nielen ignoroval, ale priamo<br />
popieral“, neskôr otvorene priznáva<br />
Jaeger. A predsa sa z odporcu stáva<br />
zástanca. Dôvodom bola skutočnosť,<br />
že výskum, ktorý mal homeopatiu<br />
vlastne vyvrátiť, ho priviedol<br />
k výsledku, že homeopatické lieky<br />
predsa len účinkujú. Gustav Jaeger<br />
dokonca zdokumentoval rozhodujúci<br />
mechanizmus pôsobenia: sú to<br />
vysoko riedené pachové látky, ktoré<br />
majú nečakane silný účinok na nervový<br />
systém organizmu. Počas rozsiahlych,<br />
niekoľko rokov trvajúcich<br />
výskumov mohol Gustav Jaeger<br />
stanoviť a neskôr doplniť základné<br />
princípy homeopatie. Tak napríklad<br />
formuloval „zákon kvantitatívneho<br />
antagonizmu“. Určitým spôsobom<br />
riedená látka rozvíja presne opačné<br />
pôsobenie, než aké vykazuje tá istá<br />
látka v koncentrovanej dávke. Každý<br />
jed sa teda môže stať v homeopatickom<br />
riedení liekom.<br />
Podľa „zákona príťažlivosti“ môže<br />
riedená látka dodaná telu zvonku<br />
uviesť do pohybu látky rovnakého<br />
druhu, alebo im podobné, usadené<br />
v tele. Zriedené látky prenášajú silu<br />
ich vyššieho molekulárneho pohybu<br />
na koncentrované látky s nižším molekulárnym<br />
pohybom. Tým sa môže<br />
uviesť do pohybu vylučovanie, ktoré<br />
je sprevádzané symptómami takzvaného<br />
homeopatického zhoršenia.<br />
Zdôvodnenie, prečo vysoká potencia,<br />
teda vyššie riedenie homeopatických<br />
liečiv pôsobí silnejšie, sa dá<br />
33<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
zdravie<br />
odvodiť z ďalších základných princípov,<br />
ktoré formuloval Gustav Jaeger:<br />
„Čím menší je v určitom priestore<br />
počet plynných molekúl, alebo čím<br />
menší počet molekúl je v určitom<br />
množstve správneho roztoku, tým<br />
rýchlejší je ich pohyb“. Nepatrné<br />
a ešte menšie množstvo určitej látky<br />
podnecuje neobyčajne silne rýchlosť<br />
nervového vedenia a tým aj životný<br />
pohyb.<br />
V prchavých pachových látkach našiel<br />
profesor Jaeger kľúč k účinnosti<br />
homeopatie, o ktorej bol po všetkých<br />
svojich výskumoch jednoznačne presvedčený.<br />
V spise „70. narodeniny profesora<br />
Jaegera“ 2 sa uvádza: „Zásluhy profesora<br />
Jaegera v homeopatii a isopatii<br />
3 spočívajú v tom, že on ako prvý<br />
objasnil správnosť homeopatických<br />
princípov similia similibus, tak ako<br />
homeopatickej potencie (riedenia)<br />
na prírodovedeckom základe molekulárnej<br />
fyziky.<br />
Gustav Jaeger smelo označil špecifické<br />
pachové látky ako „dušu“,<br />
pretože v nich rozpoznal pre ľudský<br />
život rozhodujúcu jemnohmotnú<br />
silu. Pritom sa odvolával aj na pôvodný<br />
význam slova „duša“ písaného<br />
v sanskrte schuschma, čo znamená<br />
„ja-vôňa“. Na druhej strane uznával aj<br />
nemateriálneho ducha človeka.<br />
Vo svojej čitateľsky hodnotnej<br />
knihe „Objavenie duše“ 4 (znova vydaná<br />
v roku 2007), pôsobivo dokumentoval,<br />
aké účinky majú vdychované<br />
pachové látky. Svojimi<br />
výsledkami výskumu tak napr. dokázal,<br />
že každá aromatická látka –<br />
aj v prípade vysokého homeopatického<br />
riedenia – spôsobuje špecifickú<br />
zmenu pulzu. Ani v partnerskom<br />
spolužití nie je jedno, aké aromatické<br />
látky vdychujeme. Sympatie a antipatie,<br />
láska a sexualita – všetko je vecou<br />
pachu, a keď „nemôžete niekoho ani<br />
cítiť“, potom za tým väzí viac než len<br />
obrazné symbolické úslovie.<br />
34<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
Selma Giengerová<br />
Tajomstvo<br />
ľudského pachu<br />
Ako zoológ sa profesor Gustav<br />
Jaeger intenzívne zaoberal<br />
významom pachových látok<br />
u zvierat. Objavil v nich rozhodujúcu<br />
„hybnú silu“ prírody a dokumentoval<br />
vo svojich spisoch nespočetné<br />
príklady veľkého významu pachov,<br />
počínajúc skutočnosťou, že spermia<br />
rozpozná vaječnú bunku podľa pachu,<br />
až po individuálne vylučovanie<br />
pachu každého človeka, ktoré môže<br />
vnímať pes ako pachovú stopu.<br />
V oblasti výskumu pachu človeka<br />
vykonal profesor Jaeger v 2. polovici<br />
19. storočia rozsiahlu pioniersku<br />
prácu, ktorej hodnota sa dnes opäť<br />
pomaly spoznáva. Predovšetkým<br />
odhalil, že špecifická pachová látka<br />
človeka, ktorú označil 5 ako antropín<br />
(z gréckeho antropos = človek), má<br />
pri cielenom homeopatickom použití<br />
výrazný liečebný účinok. Podľa ním<br />
objaveného princípu, že látky podporujúce<br />
zdravie sa pri vyparovaní<br />
usadzujú v živočíšnych vláknach obsahujúcich<br />
tuk, vyvinul a patentoval<br />
guľôčky (globule) vlasovej vône, teda<br />
homeopatické prostriedky vyrobené<br />
z ľudského vlasu – ideálneho nositeľa<br />
antropínu.<br />
S týmito antropínovými guľôčkami,<br />
ktorých vôňa sa uvoľní až pri<br />
kontakte s ústnou sliznicou, docielil<br />
profesor Jaeger pozoruhodné výsledky.<br />
Pacienti cítili zreteľný nárast<br />
životnej sily, zlepšili sa samoozdravné<br />
schopnosti organizmu a docielili sa aj<br />
mnohé iné blahodarné účinky.<br />
Pri ošetrovaní používal Dr. Jaeger<br />
buď antropínové guľôčky vyrobené<br />
z vlasov samotného pacienta, alebo<br />
postupoval podľa vlastného sformulovaného<br />
„pravidla prekríženia“: guľôčky<br />
zo ženských vlasov používal<br />
ako liečebný prostriedok pre mužov<br />
a opačne.<br />
Podľa tohto princípu vyrobil Jaeger<br />
23 druhov antropínov. Na kĺbové<br />
a dýchacie ťažkosti u starších žien<br />
používal napríklad antropín číslo 2.<br />
Tieto homeopatické „rýchlobežecké<br />
guľôčky“ boli vyrobené z vlasov<br />
Fritza Käpernicka, vtedajšieho najrýchlejšieho<br />
bežca Európy. Skladateľ<br />
a klavírny virtuóz Franz Liszt zase<br />
poskytol svoje vlasy na výrobu antropínu<br />
č. 16. Tento liek bol s úspechom<br />
podávaný pri problémoch kĺbov ruky<br />
a bol aplikovaný aj klaviristom, ktorí<br />
trpeli poruchou obratnosti.<br />
Antropín číslo 7, takzvaný panenský<br />
antropín, bol liekom pre starších<br />
pánov, ktorého pôsobenie bolo<br />
v roku 1879 charakterizované ako<br />
„rozveseľujúce a oživujúce“. Antropín<br />
číslo 22, vyrobený z vlasov tmavovlasého<br />
muža, sa osvedčil ako prostriedok<br />
pre ženy trpiace migrénou alebo<br />
menštruačnými problémami.<br />
Znovuobjavenie<br />
po 100 rokoch<br />
Profesor Dr. med. Gustav Jaeger<br />
zomrel 17. mája 1917 v Stuttgarte,<br />
vo svojich nedožitých 85<br />
rokoch. Jeho výskumy a praktické<br />
úspechy mu priniesli veľké uznanie,<br />
avšak ocenenia za svoje priekopnícke<br />
vedecké dielo sa nedožil. Jeho myšlienky<br />
boli príliš neobvyklé, ďaleko<br />
predbehli svoju dobu a zostali do<br />
posledných chvíľ sporné. On sám<br />
komentoval osočovanie svojho výskumu<br />
slovami: „Vedec bude pre
zdravie<br />
Selma Giengerová<br />
rých knihách, ktoré<br />
mala doma v knižnici.<br />
Až niekoľko<br />
takmer neuveriteľných<br />
náhod ju primälo<br />
k tomu, aby<br />
sa podrobne začala<br />
zaoberať životom<br />
a dielom jej prapradedka.<br />
6 Postupne<br />
zistila, aké závažné<br />
dedičstvo má pred<br />
sebou.<br />
D n e s p r a c u j e<br />
Selma Giengerová<br />
neúnavne na tom,<br />
aby upozornila na<br />
význam pachových<br />
látok v pôsobení<br />
homeopatie (okrem<br />
iného), a aby pokračovala<br />
v práci Gustava Jaegera.<br />
V roku 2002 jej vyšla kniha „Prečo<br />
sa ľudia bozkávajú?“ 7 , v ktorej čitateľovi<br />
ukazuje mnoho aspektov nášho<br />
každodenného „hľadania pachových<br />
stôp“. V roku 2007 sama začala s výrobou<br />
antropínových guľôčok. Po<br />
pokusných aplikáciách sa koncepcia<br />
„liečenia človeka ľudským pachom“<br />
znova ukázala ako vysoko úspešná<br />
– nielen pri telesných, ale aj pri duševných<br />
problémoch. „Napríklad<br />
sebavedomie je možné posilniť antropínovými<br />
guľôčkami veľmi zreteľne“,<br />
hovorí Selma Giengerová na<br />
základe poznatkov zo svojej praxe.<br />
„Neviete si predstaviť, koľko ľudí, na<br />
ktorých to nie je vidieť, trpí nízkym<br />
Profesorka farmakológie Karen Nieberová z univerzity v Lipsku svojimi<br />
pokusmi preukázala, že účinnosť homeopatických liečiv rozhodujúcim<br />
spôsobom súvisí práve s procesom pretrepávania, teda tzv. potencovaním.<br />
V sérii svojich pokusov používala paralelne rovnaké riedenie liečiv potencovaných<br />
a takých, ktoré iba riedila v sklenenej skúmavke. Ukázalo sa, že<br />
tieto „iba riedené“ preparáty na rozdiel od potencovaných nevykazovali<br />
žiadne liečebné účinky. Podrobný popis pokusov opisuje vo svojej knihe<br />
„Mit deinen Händen heilen“ (Liečenie vlastnými rukami).<br />
Johanna Arnold, Mníchov<br />
hlasovaný za blázna dovtedy, kým<br />
ho nebudú môcť nasledovať aj tí<br />
ostatní.“<br />
Meno Jaegera zostalo naďalej<br />
známe predovšetkým v súvislosti<br />
s hygienickým výskumom na poli<br />
ľudského odievania a tiež vďaka luxusnej<br />
značke „Jaeger“.<br />
Až na začiatku 21. storočia sa začal<br />
znovu odhaľovať význam jeho<br />
výskumu v oblasti pachových látok<br />
a homeopatie. Kľúčovú úlohu<br />
pritom zohráva Selma Giengerová,<br />
prapravnučka profesora Jaegera.<br />
Táto nemecká homeopatka a liečiteľka<br />
dlhú dobu nemala ani tušenia<br />
o výnimočnej práci svojho známeho<br />
predka. Vedela len o niekoľkých stasebavedomím.“<br />
V mnohých takých<br />
prípadoch pomohla práve terapiou<br />
ľudským pachom. Zmizli aj poruchy<br />
spánku a pocity strachu, kožné<br />
choroby a významne sa zlepšili tiež<br />
alergie.<br />
Hlavná koncepcia Selmy Giengerovej<br />
spočíva v ošetrovaní antropínovými<br />
guľôčkami profesora Jaegera,<br />
ktoré sú vyrobené z vlastných vlasov<br />
pacienta. Ošetrovať nimi možno<br />
podľa jej skúseností ľudí každého<br />
veku. Nie je treba obávať sa žiadnych<br />
nežiaducich účinkov.<br />
Popri jej činnosti vo vlastnej ordinácii<br />
usporadúva Selma Giengerová<br />
aj verejné prednášky o význame<br />
ľudských pachov pre partnerstvo. Jej<br />
cieľom je – plne v súlade s Gustavom<br />
Jaegerom – osloviť čo najviac ľudí,<br />
ktorí nechcú „používať svoj nos iba<br />
ako podperu na okuliare“.<br />
Werner Huemer •<br />
Poznámky<br />
(1) Zdroj: „Dielo bádateľa života – k 25. výročiu<br />
úmrtia Gustava Jaegera“, príloha<br />
k „Stuttgarter Neuen Tagblatt“ zo<br />
16. mája 1942.<br />
(2) Nakladateľstvo Kohlhammer, Stuttgart<br />
1902<br />
(3) Základné pravidlo izopatie: „Aequalia<br />
aequalibus curentur“ (rovnaké môže byť<br />
vyliečené rovnakým) a princíp homeopatie:<br />
„Similia similibus curentur“ (podobné<br />
môže byť vyliečené podobným).<br />
(4) Originálny text v podobe „elektronickej<br />
knihy“ na CD je v ponuke nakladateľstva<br />
Selma-Grönbeck-Verlag (Manfred-Behr-<br />
Straße 43, 75428 Illingen-Schützingen).<br />
(5) Dnes sú tieto aromatické látky známe<br />
pod názvom feromóny.<br />
(6) Selma Giengerová podrobne opisuje<br />
tieto udalosti v rozhovore pre časopis<br />
GralsWelt, Themenheft č. 15/2005, strana<br />
35, „Tajomstvo pachových látok“.<br />
(7) ISBN 3-9808420-0-2, S. Grönbeck-Verlag,<br />
Schützingen 2002.<br />
35<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
4.diel<br />
Abd-ru-shin<br />
– v službe Posolstva Grálu<br />
V tomto čísle časopisu Svet Grálu prinášame predposlednú časť životopisu nemeckého spisovateľa<br />
Oskara Ernsta Bernhardta, ktorý je známy predovšetkým ako autor svetonázorového diela Vo Svetle<br />
Pravdy – Posolstvo Grálu a s ním súvisiacich spisov. Napísal ich v období rokov 1923 – 1931 pod pseudonymom<br />
Abd-ru-shin (posledné úpravy však pochádzajú z neskoršieho obdobia). Dnes, rovnako ako v období pred druhou svetovou vojnou,<br />
niektorí ľudia nachádzajú v Posolstve Grálu poznanie, ktoré hlboko zasahuje ich vnútro. Abd-ru-shin však čitateľov svojich spisov<br />
vyzýva, aby „nebrali ohľad na rečníka, ale skúmali sami v sebe slová, ktoré prináša“ a tiež aby „toto vecné skúmali vecne“. Týmito<br />
slovami odmietol kult osobnosti, ktorý by mal byť s ním spojený. Náš seriál teda možno chápať len ako skromný doplnok k štúdiu<br />
samotných diel. V tomto pokračovaní nášho seriálu sa zameriame na dovŕšenie životnej úlohy, ktorú prijal Oskar Ernst Bernhardt<br />
za svoju: odhaliť závoj z pôsobenia duchovných zákonov vo stvorení a tým objasniť skryté súvislosti ľudského bytia.<br />
Naše rozprávanie sme prerušili v povojnových<br />
tridsiatych rokoch, keď sa<br />
Nemecko len pomaly spamätávalo z hrôz<br />
prvej svetovej vojny. Jeho hospodárstvo<br />
bolo neúmerne zaťažené odvádzaním<br />
reparácií víťazným mocnostiam a ľudia<br />
prežívali dezilúziu z bezmocnosti<br />
jednotlivca zoči-voči osudovým udalostiam<br />
masového rozsahu. Nič už nebolo<br />
také, ako pred touto „priemyselnou<br />
vojnou“. Dôvera v politiku a cirkvi<br />
sa otriasala v základoch. Prvýkrát príslušníci<br />
kresťanských národov zabíjali<br />
iných kresťanov v takom obludnom rozsahu,<br />
ktorý si dovtedy nikto nedokázal<br />
predstaviť. Tento vojnový vír zasiahol<br />
aj Oskara Ernsta Bernhardta. Štyri roky<br />
bol jedným z tisícov vojnových zajatcov<br />
na ostrove Man, patriacom pod vládu<br />
Veľkej Británie, bez spojenia s rodinou<br />
a takmer bez možnosti slobodne tvoriť.<br />
Práve toto obdobie mu však umožnilo,<br />
aby v jeho vnútri dozrelo duchovné poznanie,<br />
ktoré chcel odovzdať ľudstvu.<br />
Posolstvo Grálu<br />
TToto poznanie, ktoré sa pozvoľna menilo<br />
na vedenie, bolo pre Oskara E.<br />
Bernhardta najneskôr od povojnových<br />
čias pevne spojené s pojmom<br />
36<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
Grál. Grál je najmä v anglosaskej<br />
kultúre známym, v umení často<br />
zobrazovaným symbolom. Básnici,<br />
spisovatelia a duchovní bádatelia si<br />
pod týmto pojmom predstavujú nadpozemský<br />
zdroj sily, prepožičiavajúci<br />
večný život (ako vo Wagnerovej<br />
opere Parsifal), oporu nezištnej lásky,<br />
záruku ochrany vysokých morálnych<br />
hodnôt a cieľ rytierskeho putovania<br />
do blízkosti Božej. Snáď najvýstižnejším<br />
vyjadrením pojmu Grál je slovné<br />
spojenie „prameň vody živej“, ktorý<br />
nájdeme v oveľa staršom texte, ktorým<br />
je Zjavenie Jána – Apokalypsa.<br />
Grál je jedným z najdôležitejších bodov,<br />
o ktoré sa opiera a k čomu smeruje<br />
aj knižné dielo Oskara Ernsta<br />
Bernhardta, vznikajúce v tomto období.<br />
1 Píše už pod pseudonymom<br />
Abd-ru-shin (slovo zložené z perzko-<br />
-arabských jazykových prvkov s významom<br />
„Služobník Svetla“). 2<br />
Prvými podnetmi k písomnému<br />
zaznamenávaniu prednášok O. E.<br />
Bernhardta, ktoré neskôr začal uverejňovať<br />
vo svojich „Listoch Grálu“,<br />
boli diskusie s ľuďmi, ktorých oslovil<br />
jeho priamy a mnohokrát veľmi<br />
prekvapujúci náhľad na život. Pre<br />
niektorých z nich bolo jeho životné<br />
presvedčenie natoľko príťažlivé, že<br />
pravidelne prichádzali na stretnutia,<br />
kde mu mohli klásť otázky a diskutovať<br />
s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi.<br />
Postupne sa kruh sympatizantov nového<br />
učenia o duchovných súvislostiach<br />
v živote začal rozrastať a preto<br />
sa Abd-ru-shin rozhodol spoločným<br />
stretávaniam vznikajúceho spoločenstva<br />
dať určitú formu. Založil „Rád<br />
Grálu“, nie ako inštitúciu náboženského<br />
rázu, ale ako voľné zoskupenie<br />
„vážnych duchovných hľadačov“.<br />
Hneď od začiatku pritom odmietol<br />
náboženský fundamentalizmus<br />
a prial si, aby Rád bol nápomocný<br />
v duchovnom napredovaní jednotlivca,<br />
no zároveň od neho vyžadoval<br />
vlastné neúprosné skúmanie a preciťovanie<br />
nových poznatkov. Pozemsky<br />
sa to prejavilo vo verejnom účinkovaní<br />
Abd-ru-shina, kde očividne<br />
nešlo o žiadny nábor stúpencov.<br />
V úvode k svojim prednáškam píše:<br />
„Len v presvedčení je pravá viera<br />
a k presvedčeniu sa prichádza jedine<br />
prísnym uvažovaním a skúmaním!“<br />
3 Určité podmienky a pravidlá<br />
boli však stanovené pre všetkých členov<br />
Rádu; najmä povinnosť rozvíjať<br />
pravé človečenstvo a neúnavné du-
Oskar Ernst Bernhardt a Mária<br />
Bernhardt v Heilbrunne<br />
V Heilbrunne nadobudla myšlienka „útočiska mieru“ po prvýkrát konkrétnu podobu.<br />
Abd-ru-shin tu pracoval na prvých prednáškach svojho diela Posolstvo Grálu.<br />
chovné hľadanie, a v zmysle Grálu aj<br />
vonkajšie – teda všeobecne prospešné,<br />
podporujúce – pôsobenie v spoločnosti.<br />
Dôrazne odmietol okultizmus<br />
a pochybné „mystické teórie“, zároveň<br />
opakovane poukazoval na nebezpečenstvá<br />
v tej dobe módnych experimentov<br />
so záhrobím.<br />
Hľadanie<br />
útočiska mieru<br />
V súlade so svojím názorovým presvedčením<br />
Abd-ru-shin pocítil, že<br />
pre jeho ďalšie pôsobenie nie sú<br />
v Kötzschenbrode-Drážďanoch najvhodnejšie<br />
pomery. Začal preto hľadať<br />
miesto, ktoré by aj vonkajšou<br />
krásou a harmóniou zodpovedalo<br />
jeho predstave, kde by založil útočisko<br />
mieru, ako si predsavzal. Presťahoval<br />
sa z Drážďan do Horného<br />
Bavorska. Na jar roku 1924 kúpil vidiecky<br />
dom a usadlosť, ktorú spolu<br />
s ním obývalo ešte niekoľko blízkych<br />
ľudí. V septembri 1924 sa druhýkrát<br />
oženil – s ovdovelou Máriou Freyer,<br />
ktorá sa so svojimi troma deťmi<br />
prisťahovala do Heilbrunnu. Svoju<br />
myšlienku vytvoriť praktický model<br />
života v zmysle svojho duchovného<br />
presvedčenia sa mu po prvýkrát<br />
podarilo zrealizovať v Heilbrunne.<br />
Súhra vo všetkých oblastiach života<br />
– to bol podľa Abd-ru-shina spôsob,<br />
ako pomôcť vytvoriť mier a harmóniu,<br />
o ktoré sa usiloval. Na usadlosti<br />
sa chovalo niekoľko hospodárskych<br />
zvierat, pestovali sa záhradné plodiny<br />
- pre vlastnú potrebu aj na<br />
predaj, uskutočňovala sa tu školská<br />
výučba detí. Mária Bernhardt<br />
bola štátom uznaná „magnetopatka“<br />
a svoj liečivý magnetizmus využívala<br />
na úžitok mnohých pacientov. Oskar<br />
E. Bernhardt pracoval na prednáškach,<br />
ktoré postupne uverejňoval<br />
v siedmich zväzkoch „Listov Grálu“,<br />
vo vlastnom nakladateľstve rovnakého<br />
mena. Malá skupina ľudí sa na<br />
usadlosti zhromažďovala aj pri spoločných<br />
sviatočných chvíľach uctievania<br />
Boha, pre ktoré Abd-ru-shin<br />
našiel jednoduchú vonkajšiu formu –<br />
bez strnulých cirkevných úkonov<br />
a dogmatických prímesí, ktoré odmietal.<br />
Do tejto malej idyly – ktorá<br />
sa tešila uznaniu a záujmu okolia –<br />
však zakrátko zasiahli prvé nepríjemnosti.<br />
Ako sa to neskôr zopakovalo<br />
ešte mnohokrát, niektorí ľudia<br />
prenášali na osobu Abd-ru-shina<br />
V „Buchenhause“ / Tutzing žil Abd-ru-shin<br />
so svojou rodinou v rokoch 1926 až 1928.<br />
Odtiaľto podnikal svoje prednáškové cesty.<br />
svoje nereálne, až fantastické očakávania,<br />
alebo dúfali, že budú mať<br />
zo spojenia s ním hmatateľný prospech.<br />
Niet divu, že kvôli jeho nekompromisným<br />
postojom, ktoré<br />
vychádzali z iných hodnôt, museli<br />
byť časom sklamaní a nezriedka sa<br />
stávali Abd-ru-shinovými zarytými<br />
protivníkmi. Takto došlo aj k ohováraniu<br />
a hanobeniu myšlienok Posolstva<br />
Grálu z radov jeho pôvodných<br />
stúpencov. Hoci boli tieto skúsenosti<br />
pre manželov Bernhardtových<br />
veľmi bolestné, neboli dôvodom ich<br />
ďalšieho presídlenia, ktoré sa udialo<br />
v marci 1926. Tentoraz do Imstu,<br />
malebného kúta na horskej planine<br />
blízko Innsbrucku. No ich hľadanie<br />
„zvláštneho miesta“ ani tu nedospelo<br />
k cieľu a viedlo ešte začiatkom septembra<br />
1926 späť do Horného Bavorska:<br />
do Tutzingu pri Starnbergerskom<br />
jazere. Tu v „Buchenhause“<br />
sa mohol Abd-ru-shin počas nasledujúcich<br />
dvoch rokov venovať nerušene<br />
svojmu dielu. Nebolo to len<br />
písanie. Cestoval aj na prednáškové<br />
turné (napríklad do Stuttgartu, Mníchova,<br />
Viedne) a získal si tam oduševnené<br />
publikum. V roku 1926 bol<br />
v jeho Nakladateľstve Listov Grálu<br />
vydaný prvý súbor štyridsiatich štyroch<br />
prednášok v knižnej forme s titulom:<br />
„Vo Svetle Pravdy – Nové Posolstvo<br />
Grálu od Abdrushina“. Od<br />
augusta 1927 vydáva dvojmesačník<br />
„pre všetko pokrokové vedenie“ v nakladateľstve<br />
Der Ruf (Hlas). Autormi<br />
príspevkov boli prevažne iní autori<br />
než on sám, i keď v nich badať sú-<br />
37<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
osobnosť<br />
Pohľady na „Dom Grálu“ na Vomperbergu v Tirolsku, 1928 príp. 1930<br />
38<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
V osade Grálu sa pozvoľna rozvinul<br />
model života ako duchovne podporujúce<br />
spolužitie v mnohých oblastiach<br />
ľudského pôsobenia: vznikol<br />
poľnohospodársky podnik – vrátane<br />
záhradníctva – s chovom hovädzieho<br />
dobytka, salašníctvom a lesným hospodárstvom,<br />
ktorého produkty slúžili<br />
najmä obyvateľom osady. Funhlasné<br />
myšlienky. „Buchenhaus“ pri<br />
Tutzingerskom Höhenbergu sa nakoniec<br />
takisto nestal cieľovou stanicou<br />
v hľadaní miesta pre útočisko mieru.<br />
13. februára 1928 sa Oskar a Mária<br />
Bernhardtovci s už odrastenými<br />
deťmi presťahovali na miesto, ktoré<br />
vo všetkých ohľadoch uspokojovalo<br />
ich predstavy. Odišli do jednoduchého<br />
vidieckeho domu na Vomperbergu<br />
v Tirolsku, ktorý sa nachádza<br />
neďaleko Innsbrucku na náhornej<br />
planine nad údolím rieky Inn.<br />
Výstavba osady<br />
Grálu<br />
TTu sa začalo pre Oskara Ernsta Bernhardta<br />
– Abd-ru-shina desaťročie<br />
plné nádeje, v ktorom dúfal, že bude<br />
môcť naplno rozvinúť duchovnú i pozemskú<br />
výstavbu v zmysle svojho<br />
Posolstva Grálu. Ruka v ruke s jeho<br />
duchovným impulzom sa aj navonok<br />
rozvíjala čulá stavebná činnosť.<br />
V priebehu troch či štyroch rokov<br />
vyrástla na tomto idylickom kúsku<br />
zeme malebná horská osada. Vo svojich<br />
základných črtách zostala dodnes<br />
nezmenená a je v okolí známa ako<br />
„Osada Grálu Vomperberg“. Mnohí<br />
čitatelia jeho diel si želali usídliť sa<br />
v jeho blízkosti, hoci Abd-ru-shin sám<br />
nevyvíjal v tomto smere žiadne úsilie.<br />
V spoločenstve podobne zmýšľajúcich<br />
ľudí hľadali spôsob, ako „žiť inak“<br />
a vo vzájomnej pomoci tu v zmysle<br />
duchovného poznania utvárali svoj<br />
pozemský život. Prirodzene, že rozvoj<br />
osady na Vomperbergu nezostal<br />
bez povšimnutia okolia. Innsbruckské<br />
noviny „Neueste Zeitung“ z 5. novembra<br />
1932 o tom informujú v článku<br />
pod titulom „Návšteva na Vomperbergu:<br />
„Abdrushinova usadlosť na<br />
Vomperbergu sa čoraz viac rozmáha.<br />
V tomto roku boli postavené takzvané<br />
radové domy, do ktorých sa obyvatelia<br />
nasťahovali len prednedávnom. (...)<br />
Osada sa skvelo zveľadila, dokonca<br />
sa zároveň vytvorila požiarna čata.(...)<br />
K domom neskôr pribudla jednoduchá<br />
drevená stavba, kde Abd-ru-shin<br />
prednášal pozvanému kruhu poslucháčov.<br />
V nej napokon noví osadníci<br />
na Vomperbergu aj jedávali a organizovali<br />
nedeľné pobožnosti a slávnosti<br />
Grálu.<br />
govali tu rôzne remeselnícke dielne<br />
(stolárstvo, tesárstvo, kováčstvo, automechanika<br />
atď.) a dokonca vlastný<br />
požiarny útvar. Okrem toho bola so<br />
súhlasom úradov zriadená súkromná<br />
ľudová škola prístupná širokej verejnosti.<br />
Ani umenie nezostalo bokom:<br />
v osade pracoval jeden maliar<br />
s vlastným ateliérom, zišli sa tu skúsení<br />
hudobníci, speváci aj skladatelia,<br />
vznikali a redigovali sa literárne rukopisy.<br />
Toto všetko bolo obohatením<br />
„všedného života“ na Vomperbergu.<br />
Rozvíjala sa aj činnosť na podporu<br />
zdravia, správnej výživy a liečenia:<br />
podľa návodu Márie Bernhardt bol<br />
vyvinutý celistvý koncept zdravia,<br />
Vľavo: prvá hala (z roku 1929) na Vomperbergu bola po zriadení druhej haly<br />
ďalej využívaná záhradníctvom; vpravo: Abd-ru-shin v roku 1927<br />
úradne registrovaný ako „Yaspis“.<br />
Okrem iného zahŕňal využitie liečivej<br />
sily farieb a prírodných kryštálov<br />
ako aj fytoterapiu, ponúkal aj podporný<br />
program výživy. Kvôli nemu<br />
sa tu mala rozbehnúť hromadná výroba<br />
a distribúcia obilných, hrachových,<br />
šošovicových a gaštanových<br />
vločiek (pozn.: niekoľko desaťročí
osobnosť<br />
pred ich všeobecným rozšírením vo<br />
výžive). Rozsah práce samotného Oskara<br />
Ernsta Bernhardta bol obdivuhodný;<br />
každodenný život osady prinášal<br />
nové úlohy, pre ktoré sa vždy<br />
usiloval nájsť tie najlepšie technické<br />
riešenia (inštaloval nákladný výťah<br />
z údolia na Vomperberg, postavil<br />
spojovaciu cestu medzi východnou<br />
a západnou časťou planiny, bola vybudovaná<br />
Bernhardtstrasse – ešte<br />
dnes je táto cesta z dediny Vomp na<br />
Vomperberg používaná. Oveľa viac<br />
Yaspis – podnik výživy bol<br />
súčasťou celostného životného<br />
modelu na Vomperbergu<br />
ho však zamestnávalo dokončenie<br />
jeho hlavného diela. V roku 1931 vydal<br />
v nakladateľstve Der Ruf (Hlas)<br />
tzv. „veľké vydanie“ knihy Vo Svetle<br />
Pravdy – Posolstvo Grálu od Abdru-shina.<br />
Okrem toho už v rokoch<br />
1932/1933 publikovalo nakladateľstvo<br />
anglický, český a francúzsky preklad<br />
tohto nemeckého vydania. Aj osobný<br />
život bol v prvej polovici desaťročia<br />
pre Oskara Ernsta Bernhardta radostný:<br />
Manželka Mária Bernhardt<br />
bola preňho ideálne doplňujúcou<br />
družkou – chápala ho a jeho úsilie<br />
podporovala. Obe jej dcéry, rovnako<br />
ako syn Alexander celkom samozrejme<br />
vzali na seba úlohy, ktoré<br />
súviseli so spoločným dielom. Navyše,<br />
v roku 1931 navštívila Vomperberg<br />
aj prvá manželka Oskara Ernsta,<br />
Martha Bernhardt s dcérou Edith. Je<br />
zrejmé, že po rokoch aj ona pochopila<br />
to, o čo sa jej bývalý manžel dlhé<br />
obdobie usiloval a stala sa zástankyňou<br />
jeho diela. Zúčastnila sa aj na<br />
Slávnosti Grálu. Žiadna idyla však na<br />
zemi netrvá večne:<br />
o niekoľko rokov do<br />
harmónie na Vomperbergu<br />
začali prenikať<br />
rušivé vplyvy,<br />
ktoré, ako sa zdá,<br />
mali rozvoj osady<br />
ak nie potlačiť, tak<br />
aspoň obmedziť. Už<br />
spomínané noviny<br />
„Neueste Zeitung“<br />
z Innsbrucku zo<br />
dňa 1. apríla 1933<br />
síce opäť prinášajú uznanlivé hodnotenie<br />
„Osady Grálu Abdrushina<br />
na Vomperbergu“, ale z niektorých<br />
pasáží textu zreteľne vidieť, že voči<br />
osade a jej zakladateľovi sa objavovali<br />
aj určité výhrady:<br />
„(...) Tajomstvá na Vomperbergu<br />
nie sú, obec Grálu nie je sekta s tajomstvami,<br />
vôľa prívržencov nie je<br />
nikomu vnucovaná, to, čo učenie Abdrushina<br />
chce, je predložené otvorene<br />
a písomne.“ Ďalej článok cituje<br />
informáciu z časopisu „Der Ruf “,<br />
v ktorej Abd-ru-shin na otázku čitateľa,<br />
či je jasnovidec alebo čerpá<br />
z cudzích prameňov, odpovedá takto:<br />
„(...) Nie som jasnovidec v známom<br />
zmysle, o to menej však čerpám z cudzích<br />
prameňov. Ani jedno ani druhé<br />
nepotrebujem. Tiež nepreberám vedomosti<br />
od žiadnej strany, ako sa poniektorí<br />
domnievajú. ... Sám čerpám<br />
a nezostavujem! Kto sa s tým nechce<br />
Pohľad na hornú časť Osady Grálu Vomperberg, cca 1934<br />
uspokojiť, ten by nerozumel, ani keby<br />
som chcel vysvetliť ešte viac. Chcem,<br />
aby človek skúmal slová a prijal ich<br />
do seba, nakoľko to len dokáže; pretože<br />
bez vlastného presvedčenia to<br />
nemá pre človeka vôbec žiadnu hodnotu.<br />
Presvedčenie však nesmie byť<br />
kvôli tomu, kto slovo prináša, lež<br />
musí vzísť z vnútorného súladu s tým,<br />
čo sa hovorí!“<br />
(Záverečná časť v nasledujúcom<br />
čísle Sveta Grálu.)<br />
Monika Schulze<br />
Vľavo: druhá hala postavená<br />
v roku 1932 so zvonicou,<br />
ktorá k nej bola dobudovaná<br />
v roku 1948. Vpravo: väzba<br />
knihy / výstrižok vydania<br />
Posolstva Grálu z roku 1931<br />
Poznámky a literatúra:<br />
(1) Abd-ru-shin „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo<br />
Grálu“, prednáška „Svätý Grál“<br />
(2) Informácia katedry pre semitistiku / Univerzita<br />
Mníchov (1970) vysvetľuje časť<br />
mena „Abd“ ako arabskú vo význame<br />
„Sluha, služobník“. Pre časť slova „ru-shin“<br />
by sa mohlo uvažovať o perzskom slove<br />
„róšan“, čo znamená „žiarivo, jasne, čisto“.<br />
(3) Abd-ru-shin „Vo Svetle Pravdy – Posolstvo<br />
Grálu“, „Na úvod“<br />
39<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
názory<br />
40<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
Impressum:<br />
Svet Grálu<br />
Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />
číslo 18/2008, vyšlo 1. 12. 2008.<br />
Redakcia:<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
telefón 055/678 6420<br />
mobil 0903 907 233<br />
Redakčná rada:<br />
Rudolf Harčarík, Košice<br />
Roman Levický, Slanec<br />
Mária Majerová, Košice<br />
Rastislav Podivinský, Trenčianske Teplice<br />
Anna Štefková, Zlín<br />
Marie Šuláková, Veselíčko<br />
Artur Zatloukal st., Brno<br />
Artur Zatloukal ml., Brno<br />
Prekladatelia a korektori:<br />
Ján Dobrota, Beáta Kseňáková, Maroš<br />
Látal, Mária Majerová, Rastislav Podivinský,<br />
Andrea Stúpalová, Mária Pesselová, Dana<br />
Zlatohlávková<br />
Vydavateľ:<br />
Stiftung Gralsbotschaft<br />
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart<br />
www.gral.de<br />
Rozširuje:<br />
Svet Grálu, s. r. o., Mediaprint-Kapa<br />
Predplatné:<br />
Svet Grálu, s. r. o.<br />
Redakcia a administrácia SG,<br />
Rastislavova 9, 040 01, Košice<br />
redakcia@svetgralu.sk<br />
Výroba:<br />
Michael Oort, Stuttgart<br />
Internet:<br />
Miloš Stúpala, Bratislava<br />
Ján Spišiak, Banská Bystrica<br />
Distribúcia:<br />
Ľuboš Záhora, Košice<br />
Grafika:<br />
Jozef Lehotkai, Ráztočno<br />
Mário Comisso, Košice<br />
Martin Pukančík, Košice<br />
Alena Nairn, Praha<br />
Kristýna Franková, Brno<br />
Pavel Roškota, Pardubice<br />
Marek Frank, Brno<br />
Tlač:<br />
družstvo EKON, Jihlava<br />
Ilustrácie:<br />
Scott Griessel, Green Valley, USA/* (titul); J. Hire, Mansfield, USA, stock.<br />
xchng (www.sxc.hu) (5-7); Wikimedia Commons (2, 5-7, 18-20, 24-25);<br />
H. Bartošová, Hořice (3, 8-11); GralsWelt č. 45/2007 (3, 12-13); D. Hooks,<br />
Montgomery, USA/* (14); E. Bochkarev, Folsom, USA/* (14-17); J. Tuchkov,<br />
Timaševsk, Rusko/* (16); I. Dutina, Trebinje, Bosna a Hercegovina/* (14);<br />
P. Roškota, Pardubice (18); A. Zatloukal st., Brno (21, 23); Zhang L., Peking,<br />
Čína/* (22); AKG, Berlín (3, 26-28); anonym/* (1, 29); E. Marzocchi,<br />
Bologna, Itálie/* (30-31); A. Babich, Charkov, Ukrajina/* (32); M. Yesilgöz,<br />
Heilbronn, Německo a GralsWelt č. 48/2008 (32-35); GralsWelt č. 17-20<br />
(36-39). Ostatné obrázky GralsWelt a redakcia. *) – Dreamstime.com.<br />
Fotografia na zadnej strane obálky:<br />
Karel Prskavec, Liberec<br />
Cena:<br />
Jednotlivé číslo 87 Sk / 2,89 €<br />
Predplatné (4 čísla) 320 Sk / 10,62 €<br />
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />
Všetky práva vyhradené. Redakcia neručí za<br />
nevyžiadané príspevky. Vychádza štyrikrát ročne.<br />
Číslo registrácie: 3254/2004<br />
Český Svět Grálu si možno<br />
objednať na adrese: Nováčkova 26,<br />
614 00 Brno, www.svet.gralu.cz.<br />
ISSN 1614-5127<br />
www.svetgralu.sk<br />
Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />
na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />
redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už<br />
súhlasné, alebo kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme<br />
radi, ak náš časopis prispeje k väčšej hĺbke Vášho života.<br />
Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />
redakcia<br />
Za všetkých alebo za mnohých?<br />
(Kristus nezomrel za všetkých, Svet<br />
Grálu 17)<br />
Slová eucharistickej modlitby katolíckej<br />
cirkvi v našich krajinách sa<br />
podriaďujú zvláštnostiam nášho jazyka<br />
a problémom s prekladom z latinčiny,<br />
kde slová „pro multis“ znamenajú<br />
„za všetkých“, ale tak isto aj „za mnohých“.<br />
Tento význam slov v latinčine<br />
je teológmi veľmi priaznivo hodnotený<br />
a dobre vystihuje pravdu, že Kristus<br />
prelial krv za všetkých ľudí na Zemi,<br />
ale zároveň aj že nie všetci túto obeť<br />
účinne využívajú. To však spôsobuje<br />
v niektorých jazykoch problém s prekladom.<br />
Je to aj u nás, pretože také<br />
viacznačné slovo v češtine ani v slovenčine<br />
nemáme. Česká biskupská konferencia<br />
zatiaľ nevyhlásila takúto formuláciu<br />
ako záväznú. Je však možné, že<br />
snáď nejaký kňaz tieto slová používa.<br />
Je pravda, že v ekumenickom preklade<br />
Biblie sa objavuje spojenie „za mnohých“,<br />
tento preklad však bol vytvorený<br />
dohodou odborníkov rôznych vyznaní.<br />
Ak si to zhrnieme, potom oba varianty<br />
v českom a v slovenskom jazyku môžu<br />
označovať čiastočnú pravdu, pričom<br />
originálne latinské slovo obsahuje obe<br />
pravdy súčasne.<br />
“Zmena nepriateľstva katolíckej<br />
cirkvi k telu, ktoré sa prejavuje v jej<br />
postojoch k sexualite…“<br />
Obe tieto tvrdenia sú nepravdivé. Je<br />
možné, že niekedy pred sto rokmi alebo<br />
niektorí starí a dosluhujúci kňazi ešte<br />
majú „nepriateľské“ postoje k telu<br />
alebo sexualite. To je však len ich<br />
osobný názor. Všeobecný postoj katolíckej<br />
cirkvi je však úplne opačný. Môžeme<br />
uviesť príklad za všetky – predchádzajúci<br />
pápež Ján Pavol II. napísal<br />
rozsiahle teologické dielo Teológia tela,<br />
jasne ukazujúce veľmi kladný vzťah<br />
katolíckej náuky k telu a sexualite ako<br />
jedinečnému Božiemu dielu, ktoré je<br />
integrálnou súčasťou človeka a jeho života<br />
(podobne aj v novom Katechizme<br />
katolíckej cirkvi). Tento trend sa tiež<br />
silne objavuje v 60-tych rokoch po II.<br />
vatikánskom koncile, ktorý znamenal<br />
významnú obrodu katolíckej cirkvi.<br />
V bežnom živote môžeme kladný vzťah<br />
veriacich k tejto oblasti vidieť na samotných<br />
ich rodinách s veľkým počtom<br />
detí. A v politickom dianí aj v pred pár<br />
dňami zverejnených pripomienkach<br />
Českej biskupskej konferencie k návrhu<br />
nového občianskeho zákonníka, kde sa<br />
hovorí o manželstve a rodine. Niektoré<br />
výroky predstaviteľov katolíckej cirkvi<br />
sú tak celkom nesprávne pochopené,<br />
pretože ony nepranierujú telo alebo<br />
sexualitu, ale nemravné správanie sa<br />
v týchto oblastiach.<br />
Prajem Vám všetko dobré.<br />
(meno v redakcii)<br />
Vaše spresňujúce informácie k článku,<br />
uverejnenému v predošlom čísle<br />
časopisu, vychádzajú z teologického<br />
učenia katolíckej cirkvi a týkajú sa<br />
jednak zaužívaného používania slov<br />
pri samotnej omši v tejto cirkvi, a jednak<br />
textov, súvisiacich so sexualitou,<br />
ktorých autorom je predchádzajúci<br />
pápež Ján Pavol II.<br />
Pri takých závažných tvrdeniach,<br />
ako je prvé v spomínanom článku,<br />
že totiž „Kristus prelial svoju krv<br />
za mnohých“, je nevyhnutné najprv<br />
urobiť si jasno v tom, akým spôsobom<br />
sa môže dotýkať samotný fakt
názory<br />
ukrižovania Ježiša Krista jednotlivca.<br />
Pri uvažovaní o tomto probléme<br />
musíme prísť k záveru, že smrť<br />
Ježiša Krista bola pre jeho súčasníkov<br />
dôkazom o jeho vernosti učeniu,<br />
ktoré hlásal, pre dnešných kresťanov<br />
by snáď mohla byť varovnou pripomienkou,<br />
že učenie Ježišovo bolo<br />
skutočne spečatené krvavou obeťou.<br />
Tiež je mementom, že v tých časoch,<br />
rovnako ako dnes môžu byť najväčšími<br />
nepriateľmi slobodného hľadania<br />
(a hlásania) nadčasovej pravdy<br />
aj niektorí predstavitelia oficiálnych<br />
cirkví. Pokiaľ ide o Vami spomínaný<br />
pojem „účinné využívanie obete“,<br />
rád by som na tomto mieste uviedol<br />
stanovisko, s ktorým sa stotožňujem,<br />
že učenie i obeť Ježiša Krista môže<br />
priniesť úžitok jedine tomu, kto toto<br />
učenie dokáže preniesť do vlastného<br />
života a dokáže si ho aj správne vyložiť.<br />
Preto teda správnejší termín „za<br />
mnohých“.<br />
Pokiaľ ide o vzťah katolíckej cirkvi<br />
k sexualite, autor článku sa venuje<br />
najmä problému celibátu, ktorý je<br />
dlho diskutovanou témou a z pohľadu<br />
mnohých ľudí – i veriacich, značne<br />
diskutabilnou. Súhlasím však, že autor<br />
v texte neuvádza iné, umiernené<br />
postoje, ktoré v cirkvi boli prijaté<br />
v posledných desaťročiach. Okrem celibátu<br />
je však ďalšou problémovou oblasťou<br />
učenia katolíckej cirkvi jej kategoricky<br />
zamietavý postoj k umelým<br />
antikoncepčným prostriedkom, ktorý<br />
je najmä v rozvojových krajinách prinajmenšom<br />
ťažko pochopiteľný, a to<br />
vzhľadom na tamojšiu situáciu v sociálnej<br />
a zdravotníckej oblasti.<br />
(RL)<br />
Abrahám a Izák<br />
V 16. čísle Sveta Grálu padol dotaz<br />
týkajúci sa „nabádania“ Abraháma<br />
k vražde svojho syna Izáka, a to<br />
samotným Bohom, ktorý je neskôr<br />
v Novom Zákone líčený ako milujúci<br />
otec všetkého živého. Odpoveďou na<br />
túto otázku bolo odporúčanie nenazerať<br />
na biblické texty ako na opis<br />
historických udalostí, ale považovať<br />
ho skôr za podobenstvo ku znázorneniu<br />
vnútorných hodnôt alebo zákonitostí.<br />
Plne sa stotožňujem s touto<br />
odpoveďou, len by som chcel ešte<br />
trochu hlbšie rozviesť tento fenomén<br />
podobenstva, pretože jeho nepochopenie<br />
býva príčinou mnohých mylných<br />
výkladov.<br />
Podobenstvá sú dvojakého druhu.<br />
Prvý druh sú tie podobenstvá, ktoré<br />
prorok alebo učiteľ dáva preto, aby<br />
priblížil a vysvetlil duchovné zákonitosti<br />
na nejakom príklade z reálneho<br />
každodenného života. Príkladom<br />
môže byť napr. podobenstvo<br />
o zlých vinároch, a mnohé iné. Starý<br />
zákon a evanjeliá sú však plné ešte<br />
iného druhu podobenstiev, a to takých,<br />
ktoré boli prežité jemnohmotne,<br />
alebo boli prijaté vo videní.<br />
Zvlášť kniha Genesis je postavená<br />
na „videní“, možno snáď preto, že bola<br />
prijatá Mojžišom prostredníctvom videní.<br />
Stvorenie sveta je od začiatku do<br />
konca len symbolický odraz diania vysoko<br />
v duchovnom. Ale aj Praotcovia,<br />
aj keď už líčia pozemské diania, nutne<br />
ich popretkávali podobenstvami prežitými<br />
vo videniach. „I nazvala Agar<br />
meno Hospodinovo, ktorý jej hovoril:<br />
Ty si silný Boh videnia. Alebo tiež povedala:<br />
A či teraz tiež nevidím po tom,<br />
ktorý mňa videl.“<br />
V Odpovediach na otázky dáva<br />
Abd-ru-shin vysvetlenie tohto deja<br />
„videnia“, a to v odpovedi na dotaz týkajúci<br />
sa neveriaceho Tomáša; a zároveň<br />
načrtáva, že tieto prežitia sú<br />
natoľko skutočné, že ich prežívajúci<br />
môžu buď považovať za prežitia hrubohmotné,<br />
alebo už pre nich proste<br />
nie je dôležité, či sa stali tu či v iných<br />
úrovniach, pretože sa proste stali.<br />
Všetko, čo sa deje v pozemskom, má<br />
svoj zodpovedajúci vzor v jemnohmotnom<br />
či duševnom alebo duchovnom,<br />
a tento vzor alebo predobraz lepšie<br />
a jasnejšie<br />
vystihuje podstatu<br />
vlastného<br />
deja než samotný<br />
hrubohmotný dej.<br />
Tak si vysvetľujem napríklad<br />
Ježišovo chodenie po rozbúrenom<br />
mori ako duchovný dej, ktorý<br />
mohli vidieť učeníci a pri ktorom im<br />
mal byť ukázaný vlastný význam<br />
a účel Ježišovho pôsobenia na zemi –<br />
teda prinesenie Slova, ktoré ako jediný<br />
pevný a nemenný bod sa vznáša<br />
nad rozbúrenými a zmätenými<br />
prúdmi ľudského chcenia, myšlienok<br />
a činov.<br />
Takto možno vysvetliť aj zdanlivé<br />
pokušenie Abraháma, aby obetoval<br />
svojho vlastného syna.<br />
V dobách Abrahámových, keď celým<br />
majetkom ľudí bol ich dobytok, symbolicky<br />
vyjadrovali a pri obradoch aj<br />
spečaťovali „nelipnutie“ na majetku<br />
obetovaním svojich najlepších kusov<br />
zo stáda Bohu. Uctievanie Boha teda<br />
správne chápali ako nutnosť nemať<br />
nič pred Bohom, a všetko, čo by sa<br />
tam mohlo dostať, sa muselo odstrániť,<br />
teda obetovať Jemu. Ale Abrahám<br />
lipol na svojom synovi Izákovi, miloval<br />
ho nadovšetko a dopustil sa kvôli<br />
nemu aj neprávosti, keď vyhnal egyptskú<br />
dievčinu Agar a jej syna Izmaela,<br />
len aby zaistil Izákovi nárok na dedičstvo.<br />
A tak dal Boh Abrahámovi<br />
videnie, v ktorom mu dal najavo, kde<br />
chybuje. Abrahám to včas pochopil<br />
a svoj postoj zmenil.<br />
Možné je aj to, že Abrahám pozemským<br />
spôsobom, ale napriek tomu<br />
správne, prežil svoj duchovný boj,<br />
a podobenstvo s obetovaním syna<br />
Izáka bolo zjavené iba Mojžišovi,<br />
ktorý ho potom takto zapísal. Ako to<br />
skutočne bolo, to sa asi nedozvieme,<br />
ale myslím si, že v tomto zjavení, či<br />
už ho prežil Abrahám alebo Mojžiš,<br />
išlo o vyjadrenie kontrastu medzi lipnutím<br />
na pozemskom a prvým prikázaním.<br />
<br />
(meno v redakcii)<br />
41<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008
Mesiáš<br />
Začiatok roku 1741 bol pre hudobného skladateľa<br />
Georga Friedricha Händla čiernym obdobím života.<br />
Dovtedajšia tvorivá radosť, úspechy v Anglicku aj<br />
vo svete a rešpekt v spoločnosti náhle vystriedala jedna<br />
rana za druhou. Odrieknuté predstavenia, nepochopenie<br />
publika, posmech kritikov, neúspech, narastajúce dlhy…<br />
nakoniec prišiel úder zo všetkých najväčší: vyschol prameň<br />
jeho umenia, vyhasol oheň tvorenia a zmenil sa na vlažný<br />
popol. Už mu dušou netiahli prúdy farebnej hudby, nebolo<br />
čo chvatne zachytávať do notových liniek, zatiahlo sa okno<br />
inšpirácie do mocného sveta tónov, zakalilo sa, vyhasol<br />
jas v duši a potemnel do matného pološera. Händel stratil<br />
najväčšiu radosť svojho života. Vystriedala ju prázdnota,<br />
skľúčenosť, únava, ľahostajnosť.<br />
Zabudnúť, spať, rozplynúť sa v ničotu, zomrieť… Skladateľ<br />
postával na moste nad čiernou hladinou Temže a hlavou<br />
mu tiahli temné myšlienky. Aké to je, skočiť dolu a nebyť?<br />
… Muž mohutnej postavy a zanedbaného zovňajšku<br />
váhal, potom potriasol hlavou a odchádzal. Chodieval si<br />
sadnúť do krčmy k poháru vína; spomínal na krv, kypiacu<br />
radosťou a šťastím uprostred búrky tónov, prúdiacich dušou<br />
ako rozvodnený potok… namiesto toho sa mu rozlievalo<br />
telom otupujúce omámenie, ľahostajnosť, ochabnuté<br />
teplo. Skladateľ potriasal hlavou, vstával od stola a odchádzal.<br />
Tak plynul neutešene mesiac za mesiacom.<br />
Jedného horúceho augustového večera sa vracal domov,<br />
ako obvykle, až neskoro. Potme vystúpil po vŕzgajúcich<br />
schodoch, hore v izbe zakresal, zapálil sviečku a zamieril<br />
k posteli. Spať, len spať a zabudnúť na celú mizériu<br />
svojho života. Tu si všimol balíček, ležiaci na stole. Asi<br />
ho priniesla pošta a odovzdala sluhovi. Vzal ho do rúk.<br />
Bol od Charlesa Jennensa, vidieckeho básnika, ktorý pre<br />
neho zložil už niekoľko libriet. V úctivom liste odporúčal<br />
do majstrovej milostivej pozornosti svoje posledné<br />
dielo – libreto k oratóriu… Händla bodlo pri srdci. Čo<br />
ten malý človiečik môže vedieť o pekle bezmocnosti a ničotnosti,<br />
ktoré sa mu rozlieva po duši? A predsa… čosi sa<br />
v ňom pohlo, nepokoj v ňom vzrastal, nedočkavo obrátil<br />
stránku. „Mesiáš“, čítal. „Potešte, potešte môj ľud, vraví<br />
váš Boh… prevolajte k nemu: Čas jeho služby sa naplnil,<br />
odpykal si svoje previnenie – Pripravte na púšti cestu pre<br />
Hospodina!“<br />
Ako hojivý balzam zapôsobili tieto slová na skladateľovu<br />
boľavú dušu. Ako často sa, my ľudia, prenasledujeme<br />
prísnymi a pichľavými slovami, myšlienkami a činmi, ako<br />
bádame o vzdialených múdrostiach, a pritom zabúdame,<br />
akú veľkú moc má obyčajné láskavé slovo, uistenia o dobrote…<br />
Čas mojej služby sa naplnil, vedel náhle Händel; je<br />
tu, práve teraz.<br />
42<br />
Svet Grálu<br />
18 | 2008<br />
Kdesi hore sa prudko otvorili stavidlá. Ako vodopád vtrhla<br />
do izby búrka tónov. Valili sa a stekali kaskádami z kameňa<br />
na kameň, rozstrekovali sa kvapkami do všetkých strán<br />
a znovu sa zlievali, šumeli a penili, a nad všetkým tým prúdom<br />
sa rozklenula dúha ako sľub spojenia s výšinami. Georg<br />
Friedrich chvatne sadol k stolu a začal písať. Písal nepretržite<br />
celú noc, celý deň a ďalšiu noc, potom zase celý deň. Písal<br />
gigantické hudobné dielo pre štyri ľudské hlasy, zbor a orchester.<br />
Na nesmelé klopanie sluhu s jedlom odpovedal nevrlým<br />
levím zavrčaním; popamäti si bral z tácky sústa a ani<br />
na sekundu neodtŕhal zrak od notových liniek. Návštevy<br />
zvonku odchádzali naprázdno. Občas vstával, prechádzal<br />
miestnosťou ťažkými krokmi a nôtil si melódiu; inokedy<br />
sadal k čembalu, ktoré rozozvučal tónmi v celom rozsahu<br />
klávesnice, od zamatových hĺbok až po sklenené cencúle<br />
tých najvyšších tónov; ale uprostred melódie nástroj náhle<br />
zmĺkol a Händel sa ponáhľal zase k stolu. Občas, keď pre<br />
únavu nemohol ďalej, upadal do krátkeho spánku, z ktorého<br />
sa zakrátko zase budil a nedočkavo sa ponáhľal k dielu.<br />
Spaľovaný tvorivou horúčkou, prežiarený šťastím sa<br />
predieral víchricou radosti z tvorivosti a sotva stačil zachytávať<br />
vlny, prelievajúce sa z farebného sveta hudby do<br />
úzkych notových liniek. „Kde je, smrť, osteň tvoj? Kde je,<br />
hrob, tvoje víťazstvo?“ jasali v ňom biblické slová libreta<br />
a formovali sa do dvojspevu hlasov. Navzájom sa dopĺňali<br />
a posilňovali, podporované hlasmi z orchestra, až napokon<br />
zaburácal celý zbor: „Vďaka buď Bohu, ktorý nám dáva<br />
víťazstvá skrze Pána nášho Ježiša Krista!“<br />
Neuveriteľne krátkych dvadsaťštyri dní potreboval<br />
Händel na najväčšie dielo svojho života. Keď potom dopísal<br />
poslednú časť, záverečné „Amen!“ v jasavej, jasnej tónine<br />
D-dur, doznieval ešte chvíľu posledný akord v jeho<br />
duši ako ozvena v sieňach katedrály. Postupne sa rozbiehala<br />
do najširších kútov, tíchla až zmĺkla celkom. Händel<br />
sa vzpriamil a odložil pero. Katedrála zmizla, ozvena sa<br />
stratila. Náhle sedel v tichu, neschopný slova a prepadnutý<br />
únavou malého smrteľníka po návrate z vesmíru. Bol<br />
vyčerpaný do posledného zvyšku svojich síl, vyčerpaný<br />
únavou šťastného človeka. Po troch týždňoch nesmierneho<br />
vypätia vstal, ale nohy mu vypovedali službu. Vstal,<br />
znovu držiac sa steny, potácal sa do spálne. Tam padol do<br />
postele a spal dlhých sedemnásť hodín spánkom človeka,<br />
ktorý vstal z mŕtvych.<br />
* * *<br />
Händlovo oratórium Mesiáš je jednou z najčastejšie hraných<br />
skladieb počas Vianoc. Sťažka si niekto z jeho poslucháčov<br />
uvedomí, že je plodom krátkych troch týždňov<br />
horúceho leta a zmŕtvychvstania z ničoty a depresie.<br />
Artur Zatloukal •
Knižná ponuka<br />
Všenápr ava<br />
Jan Amos Komenský<br />
Podľa prekladu Josefa Hendricha z roku 1950 nákladom Dipl. Ing. Miroslava Jirků, Eq. M.<br />
vydalo nakladateľstvo Soliton, Brno 2008.<br />
Pevnú väzbu zdobí portrétna medaila, ktorej autorom je akademický sochár André<br />
Vícha z Uherského Hradišťa.<br />
Formát 17,3 x 24,6 cm, 312 strán, pevná väzba s medailou, ISBN 978-80-254-1145-2<br />
Cena 1330 Sk (44,15 €)<br />
Súčasťou prvých 120 kusov kníh je audio CD s projektom pánov Alfreda Strejčka a Štěpána<br />
Raka VIVAT COMENIUS zadarmo.<br />
Knihu môžete objednávať prostredníctvom kupónu v časopise, alebo v našom on-line<br />
obchode na stránke www.svetgralu.sk.<br />
Všenáprava je snáď najzaujímavejšia kniha celej Všeobecnej porady J. A. Komenského.<br />
Rukopis latinského spisu vznikal asi v polovici 17. storočia. Kniha nebola u nás vydaná<br />
samostatne od svojho prvého vydania roku 1950. Jedným z dôvodov môže byť<br />
skutočnosť, že Komenský mnohé vytýka mocným tohto sveta, a to spôsobom veľmi<br />
dôrazným a súčasným.<br />
Náboženské témy – v novom pohľade<br />
Herbert Vollmann<br />
Formát 13 x 20 cm, 168 strán, mäkká väzba, ISBN 978-80-254-1145-2<br />
Cena 170 Sk (5,64 €)<br />
Objednávajte prostredníctvom objednávacieho kupónu na konci časopisu alebo v našom<br />
on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />
Mnoho ľudí zanevrie na duchovné aspekty bytia, pretože v náukách cirkví nenachádza<br />
odpovede na svoje otázky. Odpovede, ktoré by mu pomohli objasniť napr. to, čo je to<br />
vlastne duša človeka, ak nejaká vôbec je, čo sa s ňou stane po smrti a pod. Náuky hovoria<br />
o nebi a pekle, no tí, čo sa vrátili z klinickej smrti do života, tvrdia zasa niečo iné.<br />
Ako je to teda vlastne, kde je pravda? Veď je toľko rôznych ezoterických kníh, ktoré si<br />
mnohokrát odporujú. Nie je pravda len vecou názoru a teda relatívna?<br />
I tu platí zlaté pravidlo, že kto hľadá, nájde. Knižka Herberta Vollmanna Náboženské<br />
témy prináša svetlo do vybraných náboženských otázok, akými sú napr. Božie a ľudské<br />
zázraky, záhada prázdneho hrobu, opakované pozemské životy, obdobie konca<br />
a návrat Betlehemskej hviezdy, proroctvo tisícročnej ríše, preľudnenie – príčina a riešenie,<br />
a ďalšie témy.
Svet nebol stvorený na iný účel,<br />
než aby bol človeku predohrou k samotnej večnosti,<br />
to jest nižšou školou, do ktorej sme poslaní skôr<br />
ako nastúpime do nebeskej akadémie.<br />
A. Komenský
Change language