27.05.2018 Views

SG41

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,<br />

hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.<br />

V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.<br />

Ďalšie číslo 42<br />

Vychádza v decembri 2014<br />

Bdejte a modlite sa<br />

Myslíme si, že vieme, čo znamená modliť sa.<br />

Takisto sa domnievame, že presne vieme, čo<br />

je bdelosť. A predsa máme k obom ďaleko.<br />

Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu<br />

jednozväzkové vydanie<br />

6. vydanie<br />

Knižný titul „Vo svetle Pravdy – Posolstvo Grálu“ je dielo,<br />

ktoré objasňuje dianie vo stvorení a duchovné deje týkajúce sa ľudského<br />

bytia v súvislostiach, ktoré doteraz neboli známe. Dotýka sa častých otázok<br />

a tém, ako napr.: čo je osud, ako sa prejavuje slobodná vôľa človeka a karma,<br />

čo je to duch a duša, zákony vo stvorení, poslanie syna Božieho a mnohé iné.<br />

Autor v 168 prednáškach podáva obraz celého stvorenia.<br />

Logický sled myšlienok uľahčuje pochopenie – autor v úvode čitateľa<br />

výslovne vyzýva k tomu, aby „toto vecné skúmal vecne“.<br />

V ponuke sú aj samostatné zväzky tohto trojzväzkového diela, ako aj<br />

audio záznam všetkých prednášok na CD či DVD vo formáte MP3.<br />

Knihu si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho<br />

kupónu, alebo v našom on-line obchode na stránke<br />

www.svetgralu.sk<br />

slovenský jazyk,<br />

832 strán,<br />

tvrdá väzba,<br />

formát 14 x 21 cm,<br />

6. vydanie,<br />

tri zväzky v jednom,<br />

hmotnosť: 1000 g<br />

naša cena:<br />

21,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa<br />

Sveta Grálu:<br />

19,90 €


NA ÚVOD<br />

to hľadá, často ma nájde. Kto<br />

„Kma hľadá, je blázon.“ Tak hovorí<br />

jedna z detských hádaniek. Odpoveď?<br />

„Nič!“ Kto hľadá, často nič nenájde,<br />

ale kto hľadá „nič“, je blázon.<br />

Takto nejako podobne to dopadá<br />

s hádankou nazývanou „práca“.<br />

Všetci uznávajú, že je potrebná,<br />

ale podvedome sa im do nej akosi<br />

nechce. Pardón, nie všetkým, to by<br />

sme krivdili nielen workoholikom,<br />

ale i mnohým pracovným nadšencom.<br />

Napríklad starým českým či<br />

slovenským remeselníkom, ktorí sa<br />

do svojej milovanej práce tak zaberú,<br />

že si za ňu zabudnú vystaviť účet.<br />

Väčšina národa sa však skôr teší na<br />

piatkový večer, že si urobí poriadny<br />

veget a raduje sa z dvoch dní voľna,<br />

počas ktorých si konečne usporiada<br />

život podľa svojich predstáv a záujmov.<br />

Jedni si vyrazia do prírody, iní<br />

niečo zmajstrujú, tretí sa poriadne<br />

vyspia, uťahaní celotýždenným pracovným<br />

tempom.<br />

Je to tak: práca nás väčšinou núti do<br />

niečoho, čo by sme sami robili prinajmenšom<br />

inak, podľa iných predstáv,<br />

alebo aspoň inou intenzitou. Poprípade<br />

by sme ju nerobili vôbec a robili<br />

niečo úplne iné. Napriek tomu chceme<br />

pred prácou s vďačnosťou sňať klobúk<br />

a vzdať jej hold. Nielen preto, že nám<br />

do rodiny prináša peniaze na chlieb<br />

s maslom, na bývanie a benzín; to je<br />

samozrejme nutné a správne. Takisto<br />

nielen preto, že práca vytvára hodnoty<br />

a zušľachťuje okolie. Ale práca je pre<br />

nás tiež, a to predovšetkým okamihom<br />

pravdy, stretnutia nášho vnútorného<br />

sveta predstáv a domnelých schopností<br />

so svetom skutočným, do ktorého sme<br />

sa narodili a v ktorom sa máme osvedčiť.<br />

Až v práci sa ukáže, nakoľko sú<br />

naše predstavy o vlastných hodnotách<br />

pravdivé.<br />

Ale viete čo? Nechajme múdre poučovanie<br />

– čo takto dať si rozprávku?<br />

Nuž počúvajte:<br />

Bol raz jeden mládenec, volal sa…<br />

volali ho Giorgio, to je vlastne po našom<br />

Jurko. Tento mládenec chodieval<br />

celé dni po brehu mora a sníval.<br />

Mohol si to dovoliť, pretože jeho rodičia<br />

boli bohatí – mali toľko peňazí,<br />

že sa o ne museli neustále starať a na<br />

nič iné nemali čas.<br />

Jedného dňa si Giorgio vypočul<br />

rozprávku o Zlatovláske. V tejto<br />

rozprávke sa hovorí, že Jurko ochutnal<br />

zázračnú rybu a odvtedy rozumel<br />

reči všetkých zvierat. Možno<br />

dokonca i reči všetkých ľudí a reči<br />

všetkých vecí. To sa Giorginovi veľmi<br />

zapáčilo a zaumienil si, že takú rybu<br />

získa a že potom bude len tak bez<br />

práce všetkému rozumieť. A tak na<br />

svojich zasnených potulkách sliedil<br />

po pobreží, či more takú rybu na<br />

breh nevyplavilo. Lenže more sa zbavuje<br />

vecí, ktoré nepotrebuje, a tak nachádzal<br />

len prázdne mušle, chaluhy<br />

a drevené papeky. Plastové vrecúška<br />

vtedy ešte neboli.<br />

No dobre, urazil sa Giorgio, však<br />

ja tú rybu dobehnem. V najlepšom<br />

značkovom obchode v meste si kúpil<br />

najlepšiu značkovú udicu a šiel loviť<br />

ryby. Ibaže to nevedel – on vlastne<br />

nevedel vôbec nič, pretože nikdy<br />

nič nerobil. Nevedel, akú návnadu,<br />

v akú dennú dobu, pri akom počasí,<br />

na akom mieste a do akej hĺbky má<br />

nahodiť udicu a tak iba občas chytil<br />

nejakú alborellu, aringu či sardellu.<br />

Takto ja svoju čarovnú rybu nikdy<br />

nechytím, sklamane usúdil Giorgio<br />

a pevne sa rozhodol: zajtra si privstanem<br />

už pred svitaním, oblečiem<br />

si značkové šaty do nepohody a zájdem<br />

k rybárom, čo budú práve vyrážať<br />

na more. A ponúknem im, že im<br />

teda akože budem pomáhať. – No<br />

to ste mali vidieť, ako sa rybári rozchechtali,<br />

keď k nim prišiel prostáčik,<br />

čo v živote ešte nikdy na nič nesiahol,<br />

a hlásil sa k nim do práce. Starý<br />

Alfonso, ten sa smial zo všetkých<br />

najviac, až sa od rehotu skydol do<br />

vody a loď mu nepekne prigniavila<br />

nohu. To sa rybári rehotali ešte viac,<br />

pretože to bolí drsní chlapíci, ale zase<br />

sa smiať prestali, pretože to zranenie<br />

bolo molto serioso, a tak odniesli<br />

Alfonsa na breh a zavolali k nemu<br />

dottore, teda ránhojiča. A Giorgina,<br />

predstavte si, Giorgina so sebou zobrali,<br />

pretože im chýbal jeden do<br />

party a pretože sa tešili, ako si na<br />

ňom nešikovi zgustnú. A navyše<br />

Giorgino nechcel za prácu nič, len<br />

jednu rybu, ktorú si sám vyberie.<br />

No, spočiatku si na ňom rybári<br />

skutočne zgustli, pretože Giorgino<br />

mal obe ruky ľavé, silu ako pierko<br />

a pri práci sa motal ako ryba v sieti.<br />

Každú chvíľu sa o niečo potkol,<br />

o niečo udrel a niečo mu spadlo.<br />

Lenže, a to sa musí nechať, bol zase<br />

húževnatý, a tak sa nedal. A keď chlapom<br />

len tak spamäti vypočítal polomer<br />

kruhu, aby si mohli rozvrhnúť<br />

rozloženie siete, tak sa na neho po<br />

prvýkrát pozreli trošku inak.<br />

A tak začal zasnený Giorgio denne<br />

dochádzať a pracovať spolu s rybármi.<br />

A pretože bol húževnatý a nedal sa,<br />

pretože sa o všetko zaujímal, dával na<br />

všetko pozor a do práce sa zahryzol,<br />

po čase platil za celkom slušného pomocníka.<br />

Zo všetkého najlepším bol<br />

v triedení chytených rýb: ani jedna<br />

mu neušla, všetky starostlivo prebral<br />

a všetky poznal, to sa musí uznať. Bol<br />

dobrý aj pri oprave sietí, mal veľmi<br />

šikovné ruky na viazanie uzlov a jedným<br />

hmatom rozpoznal, či oko vydrží,<br />

alebo sa musí opraviť.<br />

Tak uplynul rok. Z Giorgina sa<br />

stal skúsený rybár. Vedel, že na natiahnutý<br />

chrbát je najlepší olivový<br />

olej. Poznal aj veľa stupňov únavy,<br />

od prudkej ospalosti, z ktorej sa<br />

stačí za štvrťhodinku vyspať, až po<br />

dlhú, ťahavú únavu, ktorej sa dá dlho<br />

vzdorovať, ale potom sa po nej musí<br />

dlho odpočívať. Giorgio ich poznal<br />

3<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


ÚVODNÍK<br />

všetky. Takisto vedel, že pri východnom<br />

vetre sa ryby sťahujú do väčších<br />

hĺbok… proste to všetko vedel.<br />

Raz tak šiel opäť po brehu… nie,<br />

nestretol tú zázračnú rybu, ale stretol<br />

starého Alfonsa. Alfonso sa podopieral<br />

palicou, kríval, aj ostarel a už<br />

nechodil na more. Giorgio ho úctivo<br />

pozdravil.<br />

„Á, Giorgino – máme to dnes pekný<br />

deň, čo?“ vľúdne odvetil starký.<br />

„Pekný, Alfonso,“ súhlasil Giorgio<br />

a pozrel na oblohu. „Ale tam nad<br />

Monte Bigio sa zbierajú také šedivé<br />

obláčiky s vlnitým okrajom, a morské<br />

vlny majú hrebienky do fialova<br />

a prúdia iným smerom, než fúka<br />

vietor. I ovce som včera videl zliezať<br />

zo skál do úžľabiny, a od rána som<br />

nepočul v lese pokrikovať vtáka<br />

Posmieváka. Veľa by som za to nedal,<br />

že sa strhne riadne vetrisko, ako<br />

vtedy, keď to Giuseppemu zobralo<br />

strechu.“<br />

„Ále choď, nepočul?“ zapochyboval<br />

starý, „a čože to bol v lese za vtáčí<br />

krik?“<br />

„To bol predsa picchio,“ namietal<br />

Giorgio, „kde sa tu vzal? To on vydáva<br />

taký nariekavý krik, i keď mu<br />

nikto nič zlé nerobí. Nedávno sa<br />

kocúr Pepe pokúsil dostať do jeho<br />

hniezda k mláďatám… ale pekne to<br />

od neho schytal zobákom. Teraz leží<br />

u Cristiny v kuchyni a líže si rany.“<br />

„Počuj, Giorgio,“ ozval sa Alfonso<br />

náhle a skúmavo sa na mladého<br />

muža zadíval, „povedz mi<br />

jedno: Prečo vlastne pracuješ na lodi<br />

u Francesca, veď by si miesto toho<br />

mohol celý deň len tak sedieť a popíjať<br />

Châteauneuf-du-Pap, alebo aspoň<br />

Campetto Lambrusco?“<br />

Giorgio, teda Jurko najprv zaváhal,<br />

no potom Alfonsovi vyklopil, prečo sa<br />

dal na rybárčenie: pretože chce chytiť<br />

zázračnú rybu, aby potom rozumel<br />

reči všetkých zvierat, možno dokonca<br />

i všetkých ľudí a reči všetkých vecí.<br />

Alfonso sa naňho zahľadel a mlčal…,<br />

nakoniec zodvihol palicu<br />

a ukázal ňou oblúkom<br />

na celé okolie:<br />

„Giorgino,“ prehovoril<br />

Alfonso<br />

pohnuto, „a či nevieš,<br />

že si tú rybu<br />

už chytil?“<br />

Artur Zatloukal<br />

zatloukal@svetgralu.cz<br />

FEJTÓN<br />

Kto by chcel pracovať?<br />

Roman Levický<br />

očkajte, o chvíľu príde generálny<br />

„Priaditeľ“, pošepne mi sekretárka<br />

a usadí ma do extra pohodlného kresla.<br />

Čakám, pohľadom sa snažím nájsť na<br />

stenách čokoľvek, čo by mi prezradilo<br />

niečo o firme potenciálneho zamestnávateľa.<br />

O chvíľu rozrazí dvere muž<br />

v strednom veku, na tvári má výraz<br />

nevyspatého buldoga, takmer behom<br />

sa rúti cez prijímaciu miestnosť, div sa<br />

nezrazí so sekretárkou, ktorá mu nesmelo<br />

naznačí, že je tu ohlásený uchádzač<br />

o zamestnanie. Prikyvuje netrpezlivo<br />

hlavou, ale neotočí ju smerom<br />

ku mne. „Čo má skončené?“ – opýta<br />

sa roztrasenej blondínky, ktorá akoby<br />

sa snažila vyčítať mu z očí aj najmenší<br />

pokyn či prianie. Na chvíľu sa jej<br />

4<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

zreničky rozšíria od údivu a prstom<br />

ukáže smerom ku mne. „Čo máte<br />

skončené?“ – pýta sa ma po neúspešnom<br />

pokuse o nepriamu komunikáciu.<br />

„Stavebnú priemyslovku, odbor pozemné<br />

staviteľstvo…“, začnem s pokusom<br />

o výpoveď, ale tá je udusená hneď<br />

v zárodku. „Iba robotnícke profesie“ –<br />

rozhodne vyhlási generálny riaditeľ,<br />

ale to je už znova otočený tvárou k sekretárke<br />

a rýchlym krokom odchádza.<br />

„Ejha, no neviem, síce som odmalička<br />

pozoroval pri práci murárov i tesárov<br />

a občas som im dokonca i pomáhal,<br />

páčila sa mi ich práca, ale na škole nás<br />

naučili akurát tak kresliť výkresy, počítať<br />

hrúbku betónových prvkov… neviem,<br />

či by som dokázal zastať prácu<br />

murára…“ – priznávam sám sebe<br />

vo vnútornom monológu. „Ale nevadí,<br />

možno by som mohol…“ „Tak, ako ste<br />

počuli…“ – vyruší ma plachá sekretárka,<br />

akoby sa za niečo ospravedlňovala.<br />

„Prosím vás, koľko u vás zarobí<br />

murár?“ – pýtam sa, čo je pre mladú<br />

slečnu hrôzostrašná otázka. Nevie,


FEJTÓN<br />

a posiela ma za skúsenejšími robotníkmi<br />

na dvor. Podídem k skupinke<br />

chlapov pri dodávke, čakajú na niečo,<br />

na moju otázku mi odpovedia nervóznym<br />

smiechom a ich odpoveď ma ani<br />

neprekvapí. Pravda, suma je predsa len<br />

o niečo vyššia ako minimálna mzda.<br />

Poberám sa zaprášenou cestou medzi<br />

hrdzavými halami k električke. O niekoľko<br />

týždňov neskôr som už novou<br />

posilou trojčlenného tímu, ktorý má<br />

za dva mesiace rozobrať strechu starého<br />

domu, strhnúť strop, vyrobiť železobetónové<br />

vence, urobiť nový krov,<br />

osadiť krytinu, postaviť komín a tak<br />

ďalej a tak podobne. Som nádejný zamestnanec.<br />

Môj nový šéf zamestnáva<br />

takmer samých alkoholikov, vie prečo<br />

a tajne dúfa, že na nich budem dozerať.<br />

Ja mám v tom čase asi tak dvadsaťdva<br />

rokov a som na seba hrdý. Kolegovia<br />

ma chtiac-nechtiac berú na vedomie –<br />

aj pijú len vtedy, keď ich nevidím.<br />

Domček je to krásny, vidiecky, ako<br />

z rozprávky od Tajovského, malé<br />

okienka, vybielený gánok, výhľad je<br />

na všetky strany dych berúci. Strmé<br />

vrchy a skaliská, nečudo, že je novým<br />

majiteľom horolezec. Na dohľad je<br />

cvičná, takmer stometrová skala, bude<br />

mať kde trénovať. Niekoľko rokov<br />

na takýchto a podobných stavbách<br />

zbehne ako voda. Jedna práve rozbehnutá<br />

stavebná firma skončí, lebo nám<br />

generálny dodávateľ odmietne zaplatiť<br />

faktúry, rovnako ako ďalším dvadsiatim<br />

živnostníkom. Niektorí sa so<br />

slizkými konateľmi spoločnosti súdia –<br />

snáď dodnes. Z inej firmy odchádzam<br />

s kolegami dva mesiace po tom, čo sme<br />

namiesto výplat začali dostávať symbolické<br />

zálohy. Tu sa už končí „sranda“<br />

a priznávam si, že som v profesionálnom<br />

živote asi nevykročil tou správnou<br />

nohou. Chvíľu to vyzeralo a chvíľu<br />

to možno aj bolo dobré. Naučil som sa<br />

vyrobiť z drevených dosák strešné väzníky,<br />

stavať priečky i komíny, zakladať<br />

stavbu na žulových balvanoch osadených<br />

v zemi, urobiť obklad, zatepľovať<br />

na visiacej lávke, popritom sa dívať na<br />

svet pekne zhora. Ale po niekoľkých<br />

decembroch strávených na lešení aj<br />

na strechách sa ozývajú zanedbané<br />

choroby a predovšetkým túžba robiť<br />

niečo iné. Mám veľké šťastie. Na rozdiel<br />

od bývalých kolegov mám aspoň<br />

maturitu, môžem robiť obchodníka,<br />

koordinátora v neziskovej organizácii,<br />

dokonca môžem študovať na vysokej<br />

škole. O niekoľko ďalších rokov zisťujem,<br />

že z môjho okolia postupne miznú<br />

dlhoroční známi aj blízki priatelia,<br />

akoby ich prenasledovala zlá epidémia.<br />

Skoro stotisíc chlapov odchádza<br />

z východného Slovenska do Anglicka,<br />

Írska, Nemecka… Z Prešovského kraja<br />

sa rýchlo stáva krajina žien, dôchodcov<br />

a detí. Na prácu sa už v rozhovore<br />

radšej nikoho nepýtam, nechcem sa<br />

dotýkať starej a aj mne dobre známej<br />

traumy. Nejde len o plat. Problém je<br />

širší aj hlbší. Kde vlastne je a aký je?<br />

Čo vlastne znamená pracovať? Keby<br />

som sa na to opýtal kolegu v obchodnej<br />

firme, poslal by ma do teplých<br />

krajín. Celé roky sa snaží komodity<br />

lacno nakúpiť a draho predať, zákazníkom<br />

brnká po nose a celoročným<br />

cieľom jeho snaženia je trojtýždňové<br />

pľačkanie sa v lete pri mori, ale možno<br />

aj snaha konečne sa v tridsiatke osamostatniť.<br />

Ale sú na tom mnohí ľudia<br />

omnoho horšie ako on alebo<br />

ja. Čo vlastne znamená pracovať?<br />

Môj dedko, ten vedel pracovať. To, ako<br />

človek pracuje, spoznáte, keď sa nedarí.<br />

Keď sa mu na sekere alebo kose<br />

zlomila násada, dokázal hodinu aj dve<br />

trpezlivo opracovávať novú, aby sadla<br />

a držala ako sa patrí. Nikdy som ho<br />

nepočul zanadávať. Čokoľvek sa zlomilo,<br />

spadlo, rozbilo, zadrhlo, šmyklo,<br />

stratilo sa alebo nepovolilo, videl som<br />

ho len, ako sa pokúša znova a znova<br />

o ten istý predvídateľný pohyb s nepoľavujúcou<br />

trpezlivosťou. Dnes by<br />

som povedal, že môj dedko konal<br />

svoju prácu ako Tao, tajomný princíp<br />

vesmíru. Tiež robí svoju prácu potichu.<br />

Do monotónnej práce sa človek<br />

dokáže zamilovať. Stačí sa pozrieť na<br />

majstrov ľudového remesla. Vtip je<br />

v tom, že takú prácu musíte vykonávať<br />

dostatočne dlho. Kamarát mi raz<br />

o stretnutí s majstrom korytárom porozprával<br />

toto: územčistý chlapík mu<br />

vraj pripomínal budhistického mnícha<br />

i kresťanského pustovníka zároveň.<br />

Keď sa ho opýtal, ako vie odhadnúť<br />

silu úderu, keď špeciálnou sekerkou<br />

opracúva dutý topoľový kmeň, korytár<br />

mu celkom samozrejme odpovedal:<br />

„Ty musíš byť tou sekerou“. Možno ste<br />

si všimli, že ľudia, ktorí veľa pracujú<br />

s nejakým prírodným materiálom, sú<br />

niečím veľmi príťažliví. Mnohí majú<br />

veľmi pokojné a niečím hlbokým presvetlené<br />

oči. Akoby už za života uzreli<br />

nejaké tajomstvo, ktoré zostáva ukryté<br />

manažérom aj vedúcim<br />

obchodov.<br />

Ale kto by už dnes<br />

chcel skutočne pracovať?<br />

Roman Levický<br />

levicky@svetgralu.sk<br />

5<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


OBSAH<br />

FEJTÓN<br />

Kto by chcel pracovať?<br />

4<br />

FOTOGRAFIE<br />

Turecko<br />

ROZHOVOR<br />

Neviete si rady<br />

s problémovými deťmi?<br />

TÉMA<br />

Venujte sa im,<br />

milujte ich a chápte,<br />

radí psychoterapeut<br />

a špeciálny pedagóg<br />

Pavel Kalpakcis<br />

7<br />

ONEN SVET<br />

Astrál "all inclusive"<br />

Nebezpečné výlety<br />

PRÍBEH<br />

30<br />

32<br />

Pracuj, aby si prežil!<br />

Rešpektuje priemyselná kultúra človeka?<br />

TÉMA<br />

Povinnosť a vernosť<br />

v prednáškach Posolstva Grálu<br />

ZDRAVIE<br />

V zajatí emócií<br />

Ako sa vyrovnať s traumou<br />

RECENZIA<br />

Konec prokrastinace<br />

recenzia úspešnej knihy Petra Ludwiga<br />

11<br />

15<br />

16<br />

19<br />

Moje cudzie srdce ho spoznalo<br />

Hľadanie pravdy Ch. Valandreyovej o vlastnom,<br />

transplantovanom srdci<br />

TÉMA<br />

Zbavte sa manažérov!<br />

Sloboda v zamestnaní<br />

VESMÍR<br />

Hviezdne nebo nad hlavou I<br />

Ako vzniklo a ako zanikne Slnko. Neutrónové hviezdy. Atómy.<br />

NOVÉ CESTY<br />

Chcú zmenu, tak konajú!<br />

35<br />

38<br />

40<br />

6<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

TÉMA<br />

Nestíham<br />

ZAMYSLENIE<br />

Smieme býť v živote šťastní?<br />

Martin Veselý o ľudskom šťastí<br />

ŽIVOT<br />

Práca bez radosti<br />

Z knihy Odpovede na otázky<br />

RECENZIA<br />

Ostrov<br />

Celovečerný ruský film z pravoslávneho monastýru<br />

20<br />

22<br />

28<br />

29<br />

NÁBOŽENSTVO<br />

Skutočne existuje Boh?<br />

Hľadanie dôkazov existencie Boha<br />

JEŽIŠOVE PODOBENSTVÁ<br />

O bdelom služobníkovi<br />

a rozumnom správcovi<br />

NÁZORY<br />

Ohlasy čitateľov<br />

Úspešný<br />

experiment<br />

v rakúskom<br />

ekoregióne<br />

Kaindorf<br />

46<br />

50<br />

54<br />

56


Neviete si rady<br />

s problémovými<br />

deťmi?<br />

Venujte sa im,<br />

milujte ich a chápte,<br />

radí v rozhovore Pavel Kalpakcis<br />

Rozhovor viedla Marie Šuláková<br />

Problémové deti. To sú tie deti s poruchami<br />

učenia, správania, hyperaktívne<br />

deti, aj pubertiaci. Kto z nás dospelých<br />

by chcel mať nálepku „problémový“. Aj<br />

tak sa zdá, že sme to práve my, ktorí im<br />

s ich problémami veľmi nepomáhame<br />

a ešte im ďalšie spôsobujeme. Svojím<br />

prístupom k nim, svojím nedostatkom<br />

času, svojím príkladom. Psychoterapeut<br />

Pavel Kalpakcis s takými deťmi pracuje,<br />

na túto tému organizuje aj semináre.<br />

„Venujte sa svojim deťom, milujte ich<br />

a majte pre ne pochopenie,“ je jednoduchý<br />

odkaz, ktorý podľa neho pomáha.<br />

7<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


ROZHOVOR<br />

SG: Zdá sa, že s najrôznejšími poruchami správania<br />

sa dnes roztrhlo vrece. Alebo sa o tom<br />

možno iba viac hovorí a s nimi pracuje – to by<br />

bol ten lepší variant. Alebo ako to je?<br />

Kalpakcis: Venujem sa hlavne problematike<br />

výchovných problémov<br />

detí v školskom prostredí. Keď vezmem<br />

do úvahy dnešné počty diagnostikovaných<br />

„problémových<br />

detí“, tak oproti napr. osemdesiatym<br />

rokom skutočne neúmerne stúpol<br />

počet detí, ktoré majú nejakú špecifickú<br />

poruchu učenia alebo správania.<br />

Dnešné deti žijú v úplne iných<br />

podmienkach, ako som žil napríklad<br />

ja v ich veku. Obaja rodičia<br />

sú dnes často plne vyťažení a pod<br />

veľkým tlakom, spláca sa hypotéka,<br />

požiadavky zamestnávateľa sa zvyšujú,<br />

všetko sa deje v strese, na deti<br />

už nezostáva sila ani čas. Nezostáva<br />

teda čas sa deťom venovať, sadnúť si,<br />

porozprávať sa, zahrať si spoločne<br />

nejakú hru, vyraziť na výlet. Dieťa<br />

je odkázané na vlastnú zábavu a tou<br />

je, žiaľ, v dnešnej dobe najčastejšie<br />

internet, počítačové hry, facebook<br />

a pod. Keď spočítame, koľko času<br />

dieťa strávi so svojimi rodičmi, tak<br />

dôjdeme k zaujímavému zisteniu,<br />

že dospelou osobou, ktorú dieťa vo<br />

svojom detstve (v období školskej<br />

dochádzky) vidí najčastejšie, nie je<br />

niekto z rodičov, ale učiteľ. Tu máme<br />

príčinu „poruchového správania“ takýchto<br />

detí.<br />

SG: Ako sa tieto deti vlastne cítia?<br />

Kalpakcis: Často prežívajú niečo,<br />

o čom sa nemajú s kým porozprávať,<br />

necítia záujem tých, od ktorých potrebujú,<br />

aby ich milovali. To, že im<br />

8<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

rodič na vyrovnanie dlhu chýbajúcej<br />

rodičovskej snahy kúpi nový mobil,<br />

necíti dieťa ako skutočný záujem.<br />

Potom nezostane iné, než získať záujem<br />

a pozornosť dospelých tým, že<br />

„hnevajú“. Keď potom reagujeme na<br />

ich správanie podráždene, tak to celú<br />

situáciu iba zhorší. Dieťa „hnevá“<br />

stále viac a máme na svete dieťa<br />

s výchovnými problémami. Keď mu<br />

ešte navyše dáme „nálepku“ – protivné,<br />

hnevlivé dieťa, tak je jeho ďalší<br />

Ak dáte detom priestor, aby sa mohli ich<br />

schopnosti viac rozvinúť, tak s úžasom zistíte,<br />

že sa aj ich správanie začína postupne meniť.<br />

osud spečatený. Z vlastnej skúsenosti<br />

viem, aké úžasné bytosti sú v skutočnosti<br />

tieto deti, stačí sa s nimi napr.<br />

cez prestávku porozprávať a zrazu<br />

zistíme, koľko dobrého a krásneho<br />

je v nich ukryté. Aké úžasné schopnosti<br />

majú, a žiaľ, kvôli dnešnému<br />

spôsobu výučby zostávajú ležať ladom.<br />

Akonáhle k nim začnete napr.<br />

v škole pristupovať inak, dáte im<br />

priestor, aby sa mohli ich schopnosti<br />

viac rozvinúť, tak s úžasom zistíte, že<br />

sa aj ich správanie začína postupne<br />

meniť.<br />

SG: Navrhujete zmenu prístupu. Aký by mal byť<br />

prvý krok zo strany učiteľov? Aká by mala byť<br />

tá zmena v prístupe?<br />

Kalpakcis: Zo strany učiteľov by<br />

to mala byť určite väčšia kreativita<br />

na hodinách a nutnosť ich priebeh<br />

nastaviť tak, aby dostali priestor aj<br />

žiaci s inými schopnosťami. Výhovorka<br />

učiteľa na to, že sa musí<br />

držať osnov, neobstojí pred súčasnou<br />

formou školského vzdelávacieho<br />

programu, pretože tá učiteľovi<br />

umožňuje, aby viac do svojich<br />

hodín zahrnul napr. ďalšie formy<br />

kreativity. Tým dávame možnosť aj<br />

deťom, ktoré sa „neučia dobre“, zapojiť<br />

sa a rozvinúť tak svoje schopnosti,<br />

ktoré dovtedy nemali kde<br />

uplatniť. Dám vám príklad z vlastnej<br />

praxe. Učím fyziku: napr. tretí<br />

Newtonov zákon, akciu a reakciu,<br />

môžem deťom vysvetliť buď tak,<br />

že im ho popíšem, napíšeme si pár<br />

príkladov z praxe do zošita a potom<br />

ich z tejto témy vyskúšam. Alebo<br />

si o akcii a reakcii nielen niečo povieme,<br />

ale deti si prinesú PET-fľaše,<br />

kartóny, sódu, ocot, korkovú zátku<br />

a každé z detí si vyrobí vlastnú raketu,<br />

ktorú si pomocou reakcie sódy<br />

s octom odpáli. Prial by som vám vidieť<br />

to detské nadšenie a nápady pri<br />

jej výrobe a to očakávanie, ako vysoko<br />

im raketa doletí. Pri takej činnosti<br />

s deťmi nadviažete úplne iný<br />

vzťah, ako keď stojíte na stupienku<br />

a „kážete múdrosti“. Nie bez zaujímavosti<br />

je fakt, že pri týchto kreatívnych<br />

prístupoch vyučovania často<br />

zažiaria práve deti, ktoré sa „nevedia<br />

učiť“. Aj tu sa potvrdzuje stará múdrosť,<br />

že keď sú deti zaujaté činnosťou,<br />

„nehnevajú“.<br />

SG: Aké poruchy správania a učenia sú tie najčastejšie<br />

a čo ich spôsobuje?<br />

Kalpakcis: Dnes sa používa pre<br />

tieto deti odborný termín ADHD/<br />

ADD – porucha pozornosti s hyperaktivitou.<br />

Príčiny takého správania<br />

vidíme dnes z odborného pohľadu<br />

ako následok ľahkej mozgovej<br />

dysfunkcie, tzn. problémov prameniacich<br />

z nedostatočne vyvinutej<br />

centrálnej nervovej sústavy. Takéto<br />

dieťa sa nedokáže dostatočne<br />

sústrediť, je nepozorné, nevydrží<br />

chvíľku posedieť a dokončiť danú<br />

činnosť, pôsobí splašene, rozptýlene<br />

a pod. Je jasné, že takéto správanie<br />

sa nezlučuje s tým, čo očakávame<br />

od dieťaťa v škole, t.j. že bude pekne<br />

sedieť, bude sústredené, vzorne si<br />

všetko zapisovať a túžiť po vzdelaní.


ROZHOVOR<br />

Takéto deti vyžadujú špecifický prístup,<br />

častejšie prestávky, striedanie<br />

činností, menej náročné úlohy, pestro<br />

vedenú hodinu a pod. Osobne<br />

sa domnievam, že väčší počet detí<br />

s poruchami správania súvisí s prehnanými<br />

nárokmi na vzdelanie,<br />

ktorými dnešná spoločnosť doslova<br />

trpí. V domnienke, že by bolo dobré,<br />

aby pre každé zamestnanie mal človek<br />

vyštudovanú vysokú školu, sa<br />

snažíme deťom vštepiť, že najdôležitejšou<br />

vecou na svete je učiť sa a že<br />

ten, kto to dokáže, bude sa mať v živote<br />

dobre. V skutočnosti z praxe<br />

vieme, že toto tvrdenie nie je pravdivé.<br />

Keď sa narodí dieťa, ktoré<br />

nemá schopnosti sa dobre učiť, tak<br />

okrem niekoľkých alternatívnych<br />

škôl je pre nich školská dochádzka<br />

zlým snom. Začne mať problémy,<br />

nestíha učivo, učí sa množstvo pre<br />

neho nezmyselných vecí, stratí motiváciu<br />

a hľa, dieťa s poruchou správania<br />

a učenia je na svete. Keby sme<br />

ubrali z týchto požiadaviek, prečítali<br />

si konečne Komenského a v duchu<br />

jeho odporúčaní začali rozvíjať<br />

individuálne schopnosti dieťaťa<br />

(každý jedinec má danú nejakú<br />

schopnosť, v ktorej je dobrý, napr.<br />

umelecké nadanie) a nesnažili sa<br />

z neho urobiť stádovito vzdelaného<br />

jedinca, verím, že by takých „porúch“<br />

výrazne ubudlo.<br />

SG: Ako môžeme my rodičia týmto poruchám<br />

predísť? Alebo – ak už ich deti majú – čo je najdôležitejšie<br />

na ich zvládnutie? Existuje nejaký<br />

jednoduchý návod?<br />

Kalpakcis: Jednoduchý návod existuje.<br />

Venujte sa svojim deťom, milujte<br />

ich a majte pre nich pochopenie!<br />

Znie to veľmi prosto, ale oveľa<br />

ťažšie sa to vnáša do našich životov.<br />

Venovať sa im, to znamená zastaviť sa,<br />

uvedomiť si vďačnosť, že nejaké dieťa<br />

vôbec mám a ujasniť si, aké mám<br />

v živote priority a či dieťaťu dávam<br />

to, čo skutočne potrebuje. Táto vďačnosť<br />

je veľmi dôležitá, stačí si iba spomenúť,<br />

ako sa cítime v situácii, keď<br />

sa nášmu dieťaťu stane nejaký úraz<br />

alebo je choré.<br />

V takej chvíli si zrazu viac uvedomujeme,<br />

ako ho máme radi, ako sa<br />

o neho strachujeme, ako je pre nás<br />

dôležité a ako sme radi, že ho môžeme<br />

mať. Stačí si uvedomiť, ako by<br />

sa náš život zmenil, o čo všetko by<br />

sme prišli, keby tu naše dieťa zrazu<br />

nebolo. Táto vďačnosť sa stane podnetom<br />

aby sme sa mu viac venovali,<br />

budeme sa snažiť prežiť spoločne<br />

čo najviac pekných chvíľ. O tejto<br />

vďačnosti hovoril aj nestor detskej<br />

psychológie, prof. Zdeněk Matějček.<br />

Vo výchove detí, či už majú<br />

nejakú tú „poruchu“ alebo nemajú,<br />

nesmieme zabúdať na zásadné body<br />

výchovy – deti musia mať jasne<br />

dané hranice, pravidlá a povinnosti.<br />

Pokiaľ povieme, že niečo platí, že<br />

sa niečo nesmie robiť, tak to musí<br />

platiť vždy, nesmú sa robiť výnimky.<br />

Dieťa sa musí na nastavené pravidlá<br />

a prehlásenia vždy spoľahnúť. Dôležitá<br />

je dôslednosť a u rodičov jednotnosť<br />

výchovy takého dieťaťa.<br />

Nemali by sme zabúdať ani na to,<br />

aké úžasné posolstvá nám deti prinášajú:<br />

Učia nás trpezlivosti, vnímavosti,<br />

sebaovládaniu. Vedú nás<br />

k tomu, aby sme sa v našich uponáhľaných<br />

životoch zastavili a prežili<br />

krásne chvíle s tými, ktorí sú pre<br />

nás takí dôležití a svojím správaním<br />

nám dávajú možnosť prejaviť si vzájomne<br />

lásku.<br />

SG: Keď je reč o správaní a o tom, ako zvládnuť<br />

problémy so správaním detí, zaujímavou<br />

kategóriou sú deti v puberte. Mnoho učiteľov,<br />

ale i rodičov a iných dospelých má strach z ich<br />

„drzého“ správania a pre istotu sú na nich preventívne<br />

zlí. Čo myslíte? Je to tak? Je „tá dnešná<br />

mládež“ skutočne horšia ako tá pred dvadsiatimi,<br />

tridsiatimi, päťdesiatimi a sto rokmi?<br />

Kalpakcis: K tejto otázke mi napadá<br />

jeden citát: „Dnešné deti milujú<br />

prepych; sú nevychované; pohŕdajú<br />

autoritami; nevážia si starších…<br />

Vo svojom dome nie sú služobníkmi,<br />

ale tyranmi… Odporujú rodičom…<br />

a tyranizujú svojich učiteľov“ – Sokrates,<br />

390 rokov pnl. Ako vidieť,<br />

tak problém s tým, že sa deti niekedy<br />

správajú „nevhodne“, je starý<br />

ako ľudstvo samo. S tými pubertiakmi<br />

máte pravdu v tom, že ich<br />

mnohí dospelí takto vnímajú – sú<br />

drzí, neposlušní, pôsobia nevychovane,<br />

ide z nich strach. To však<br />

môže tvrdiť iba ten, kto k nim pristupuje<br />

ako k malým deťom a očakáva,<br />

že budú bezvýhradne plniť<br />

jeho príkazy a nariadenia, ako keď<br />

boli malými deťmi… a nemôže sa<br />

proste vyrovnať s faktom, že už to<br />

žiadne malé deti nie sú. Pubertiaci<br />

sú úžasnou skupinou, v ktorej to<br />

jednoducho žije! Uvedomme si, že<br />

v dieťati v tomto období nastáva<br />

množstvo zmien, a to nielen fyziologických,<br />

ale z pohľadu psychológie<br />

dokonca tých najvýznamnejších!<br />

Dieťa sa postupne stáva dospelým.<br />

Začína si viac uvedomovať samo<br />

seba, svoje názory, postoje. Často<br />

s prekvapením zisťuje, aký ten svet<br />

dospelých je, koľko je v ňom pretvárky,<br />

klamstiev a podlosti. Dieťa<br />

má zrazu snahu sa od ostatných<br />

odlíšiť, či už účesom, obliekaním,<br />

celkovým výzorom či názorom. Jedinec<br />

hľadá v dobe puberty svoju<br />

vlastnú identitu a tá sa nezaobíde<br />

bez konfrontácie s okolím, spolu<br />

s diskusiami napríklad o zmysluplnosti<br />

toho, čo od nich rodičia či<br />

učitelia očakávajú. V škole to poznáme<br />

už podľa toho, že sa prvýkrát<br />

v triednom kolektíve pri preberaní<br />

novej látky vynorí otázka:<br />

„Na čo nám to, pán učiteľ, všetko<br />

bude?“ Pokiaľ učiteľ alebo rodič<br />

nerešpektuje toto dôležité obdobie<br />

9<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


ROZHOVOR<br />

a snaží sa pomocou vynútenej autority<br />

zachovať si predošlú pozíciu<br />

rodič – dieťa, tak narazí. Vzniknú<br />

konflikty, hádky, nedorozumenia…<br />

a to všetko v čase, keď dieťa potrebuje<br />

pravý opak – pochopenie a rešpektovanie<br />

jeho odlišnosti.<br />

SG: Čo robia rodičia a učitelia nesprávne v prístupe<br />

k pubertiakom? A čo by naopak robiť<br />

mali a nerobia?<br />

Kalpakcis: Viete, často za mnou<br />

prichádzajú v tomto období rodičia<br />

a hovoria: „My to vari neprežijeme,<br />

s ním sa nedá nič robiť. Nepočúva,<br />

odvráva, z trestov a nariadení si<br />

nič nerobí. Prosím vás, porozprávajte<br />

sa s ním, my si už nevieme<br />

rady.“ Títo rodičia majú pravdu, je<br />

potrebné sa porozprávať, ale s nimi<br />

10<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

samými! Najväčším problémom<br />

býva to, o čom sme spolu hovorili<br />

už pri predchádzajúcej otázke, t.j.<br />

nerešpektovanie faktu, že už doma<br />

nemajú malé dieťa. V tomto období<br />

je veľmi dobré zostúpiť z roly rodiča<br />

do roly kamaráta – sprievodcu.<br />

To, samozrejme, neznamená, že si<br />

môžu deti robiť, čo chcú, ale mám<br />

na mysli hlavne formu prístupu.<br />

Keď sa ako rodič mám stať kamarátom,<br />

tak si hoci musím odpustiť<br />

onú klasickú otázku pri príchode<br />

dieťaťa zo školy: „Tak ako bolo dnes<br />

v škole?“ – to sa predsa kamaráti<br />

nikdy nepýtajú! Nemal by ani zhadzovať<br />

jeho názory. Vety typu: „Ty<br />

tomu ešte nerozumieš, to pochopíš,<br />

keď dospeješ,“ uzatvárajú komunikačnú<br />

bránu, ktorú dieťa v tomto<br />

období potrebuje. Bránu, ktorou<br />

ho bezpečne prevedieme do sveta<br />

dospelých. Inými slovami, treba<br />

vysvetľovať a nie presviedčať! Rešpektujme<br />

názor dieťaťa, aj keď je<br />

z nášho pohľadu zlý či nedokonalý –<br />

je predsa jeho a on je v období, keď<br />

sa hľadá, skúša, naráža a tak poznáva,<br />

ktorou cestou sa v živote<br />

vydá. Žiaľ, mnoho dospelých, či už<br />

rodičov, alebo učiteľov nerešpektuje<br />

tento dôležitý fakt a snažia sa byť<br />

na dieťa ešte tvrdší v domnienke,<br />

že jeho odpor zlomia. Výsledok takého<br />

prístupu je žalostný – dieťa<br />

vzdoruje, stráca dôveru k dospelým,<br />

začína provokovať, odvracia<br />

sa, hľadá pochopenie u vrstovníkov,<br />

čo môže neskôr viesť aj k chybnému<br />

správaniu.<br />

SG: Pripúšťam, že sú mladí dnes ďaleko otvorenejší,<br />

ako sme boli my, ktorí sme vyrastali<br />

v komunistickom režime. V čom im „dar slobody“<br />

prospieva a čo by sme im, naopak, mali<br />

my dospelí pomôcť zvládnuť?<br />

Kalpakcis: Dar slobody je úžasná<br />

vec, pretože vďaka nemu nemusíme<br />

vychovávať tzv. poslušných,<br />

stádovitých jedincov. Vedie k väčšej<br />

možnosti výberu, a tým v konečnom<br />

dôsledku k jasnejšiemu rozhodnutiu,<br />

ktorou životnou cestou<br />

sa vydajú. Všimnime si iba, koľko<br />

zamestnaní dnes mladý človek vystrieda,<br />

koľko možností, príležitostí<br />

dostáva. Mnoho mladých chce najskôr<br />

niečo prežiť, cestovať, poznávať,<br />

kým si založia rodinu. Predtým<br />

sa človek vyučil, nastúpil do<br />

továrne a v šesťdesiatke z nej vyšiel.<br />

Tento dar slobody vedie, podľa mňa,<br />

k rýchlejšiemu prežívaniu a tým<br />

k rýchlejšiemu vnútornému dospievaniu.<br />

Veď dnes prežijeme za jeden<br />

rok toľko, čo sme predtým prežili<br />

za desať rokov. Toto rýchlejšie dozrievanie<br />

ľudí je viditeľné aj z celosvetového<br />

diania, kde v krajinách,<br />

v ktorých to roky šlo presne nastúpenou<br />

cestou, sa dvíhajú vlny nepokojov<br />

a vzrastá túžba po slobode.<br />

A v čom by sme im mali pomôcť?<br />

Určite v tom, že k slobode, ktorá<br />

súvisí s dospelosťou, patrí aj zodpovednosť.<br />

Zodpovednosť za všetko,<br />

čo ako dospelí robíme. Zodpovednosť<br />

za každé slovo, ktoré vyslovíme,<br />

za každý čin, ktorý vykonáme,<br />

a dokonca i za každú<br />

myšlienku, ktorú o svojom blížnom<br />

vytvoríme.<br />

Marie Šuláková<br />

sulakova@svetgralu.cz


TÉMA<br />

Pracuj, aby si prežil!<br />

Môže byť priemyselná kultúra humánna?<br />

Siegfried Hagl<br />

„IDYLA“ ROMANTIZMU<br />

Život ľudí pred industrializáciou sa<br />

často idealizuje. Obrazy z 18. a začiatku<br />

19. storočia zobrazujú krásne<br />

malé mestečká a idylické krajiny<br />

s usilovnými sedliakmi. Príroda<br />

na nich vyzerá nedotknutá, divoká<br />

zver mala veľkorysý životný<br />

priestor, slovo „vymieranie druhov“<br />

neexistovalo. Nikto si nerobil starosti<br />

s hladomorom v Číne, nepokojmi<br />

v Indii alebo so zemetrasením<br />

v Chile. Tieto udalosti sa odohrávali<br />

príliš ďaleko a v Európe sa o nich<br />

väčšina ľudí ani nedozvedela. Takáto<br />

pred-priemyselná idylka však v skutočnosti<br />

nikdy neexistovala.<br />

V každom storočí dochádzalo<br />

v Európe k vojnám, ktoré pustošili<br />

celé kraje. Tí, ktorých vojna priamo<br />

nepostihla, trpeli kvôli vysokým<br />

daniam, nútenej vojenskej službe,<br />

nedostatku potravín a epidémiami<br />

moru.<br />

V mierových medziobdobiach bol<br />

život príjemný iba pre majetných<br />

a mocných. Tí disponovali početným<br />

personálom a mohli si usporiadať<br />

pohodlný život. Pritom dúfali,<br />

že nebudú potrebovať lekára, pretože<br />

medicína bola svojou úrovňou<br />

ešte v hlbokom stredoveku a o baktériách<br />

a hygiene nemala ani poňatia.<br />

Novorodenecká úmrtnosť bola<br />

vysoká a smrť v dôsledku horúčky<br />

11<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


TÉMA<br />

šestonedieľok častá a obávaná. Už<br />

len pomyslenie na zubárske ošetrenie<br />

v tej dobe dokáže človeku obdobie<br />

romantiky úplne zoškliviť. Sociálna<br />

nerovnováha zaťažovala najviac chudobných.<br />

Ich život bol ťažký a skladal<br />

sa z tvrdej práce, ktorá stačila<br />

iba na zaistenie najnutnejších vecí<br />

na prežitie a na úbohý prístrešok. Pomoc<br />

pri chorobách bola prakticky<br />

nedostupná. Ľudia boli vydaní napospas<br />

zvôli panstva a fakticky neexistovala<br />

žiadna právna istota.<br />

Niet sa čo diviť, že po nástupe industrializácie<br />

v Európe dali mnohí<br />

nemajetní ľudia prednosť namáhavej<br />

práci v továrňach pred životom<br />

na vidieku. Sťahovali sa do bedárskych<br />

štvrtí priemyselných miest.<br />

Stará stavovská spoločnosť zanikla<br />

v zmätkoch francúzskej revolúcie.<br />

V 19. storočí ju nahradila „triedna<br />

spoločnosť“. Hovorilo sa o „robotníkoch“<br />

a „vlastníkoch“, o „spodných“<br />

a „horných“ triedach. Na rozdiel od<br />

panstva v pred-priemyselnej dobe,<br />

továrnici novej epochy spravidla necítili<br />

povinnosť sociálne podporovať<br />

svojich zamestnancov. Nejednému<br />

továrenskému robotníkovi sa darilo<br />

dokonca horšie ako pracovníkovi<br />

v poľnohospodárstve. Sociálne nerovnosti<br />

triednej spoločnosti sa preto<br />

zdali horšie než v starej, stavovskej<br />

spoločnosti. Zdravotný stav továrenských<br />

robotníkov bol zlý, ich výživa<br />

nedostatočná, pláca nízka a pracovná<br />

doba dlhá. Zatiaľ čo pred industrializáciou<br />

bolo tkanie a pradenie poväčšine<br />

domácou prácou, tak potom –<br />

v dielňach na spracovanie bavlny,<br />

12<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

vybavených strojmi – panovali sotva<br />

znesiteľné pracovné podmienky. Ako<br />

sa jednotlivci cítili, či v akej situácii<br />

sa robotníci nachádzali, na to nebrali<br />

majitelia tovární žiaden ohľad.<br />

HUMÁNNA<br />

PRIEMYSELNÁ<br />

KULTÚRA?<br />

Asi 30 kilometrov od Kolína nad Rýnom<br />

leží malá obec Engelskirchen.<br />

Turisti v nej môžu navštíviť malé<br />

múzeum priemyslu, nachádzajúce<br />

sa v pamiatkovo chránenej starej továrni.<br />

Múzeum pripomína kedysi<br />

prosperujúcu bavlnáreň „Ermen &<br />

Engels“. Tento výrobný závod založil<br />

v roku 1837 Friedrich Engels<br />

starší (1796–1860), otec známeho<br />

socialistu Friedricha Engelsa mladšieho<br />

(1820–1895). Továreň museli<br />

v roku 1979 zatvoriť a to z dôvodu<br />

textilnej krízy, vyvolanej rastúcim<br />

konkurenčným tlakom z Ďalekého<br />

východu. Väčšina strojov – predovšetkým<br />

prstencové dopriadacie<br />

stroje, ktoré sa používali už v roku<br />

1900 – predali do Indie. Tam na nich<br />

dodnes pracujú robotníci za približne<br />

rovnakých podmienok ako<br />

v roku 1900 v Nemecku. Dnes sa<br />

Niet sa čo diviť, že po nástupe industrializácie<br />

v Európe dali mnohí nemajetní ľudia prednosť<br />

namáhavej práci v továrňach pred životom<br />

na vidieku.<br />

v pamiatkovo chránených továrenských<br />

budovách Engelskirchenu nachádza<br />

radnica, byty a tiež pobočka<br />

Rýnskeho múzea priemyslu.<br />

Závod v Engelskirchene mal<br />

prevziať Friedrich Engels mladší.<br />

V rámci svojho vzdelávania sa dostal<br />

do bavlnárskej dielne v Manchestri.<br />

Podmienky, aké boli v manchesterských<br />

továrňach ním natoľko otriasli,<br />

že sa začal angažovať za robotníctvo<br />

a stal sa kritikom kapitalizmu.<br />

K dielam, ktorými sa preslávil, patrí<br />

„Kritika národnej ekonomiky“ (1844)<br />

a „Postavenie robotníckej triedy<br />

v Anglicku“ (1845), ktoré sa prirovnávalo<br />

k Danteho „Peklu“. –<br />

Od tých čias sa o slabinách kapitalistického<br />

hospodárskeho systému<br />

napísalo mnoho. Záplava reportáží<br />

a pamfletov odsudzovala – predovšetkým<br />

v 19. a na začiatku 20. storočia<br />

– často neutešené postavenie<br />

robotníkov. Touto problematikou<br />

sa neskôr začali zaoberať politické<br />

strany a odbory, ktoré v priaznivých<br />

obdobiach docielili to, aby z dosiahnutého<br />

pokroku mali úžitok aj zamestnanci.<br />

V mnohých rozvojových<br />

krajinách dodnes chýbajú organizácie,<br />

ktoré by zastupovali práva zamestnancov.<br />

Boľševická ekonomika propagujúc<br />

sa ako nádej chudobných zlyhala<br />

a po kolapse Východného bloku zvíťazilo<br />

kapitalistické trhové hospodárstvo.<br />

Niektorí verili v celosvetové<br />

opakovanie „amerického sna“ o globálnej,<br />

slobodnej, rýchlo rastúcej<br />

ekonomike, ktorá dáva šancu každému,<br />

aby sa rozvíjal podľa vlastných<br />

schopností a dosiahol blahobyt.<br />

Globálna finančná kríza z roku<br />

2008 a kríza eura z roku 2010 však<br />

znovu vyvolávajú pochybnosti o tom,<br />

či je kapitalizmus vo svojej súčasnej<br />

podobe vôbec perspektívny. Z histórie<br />

poznáme viacerých podnikateľov,<br />

ktorí mali zmysel pre potreby<br />

svojich zamestnancov. Boli to napr.<br />

známi technickí vynálezcovia – Watt,<br />

Stephenson, Siemens, Benz a Daimler,<br />

Bosch; vypracovali sa často zo<br />

skromných začiatkov a väčšinou<br />

mali aj porozumenie pre záujmy svojich<br />

spolupracovníkov. Najznámejším<br />

sa stal Henry Ford (1863–1947)


TÉMA<br />

so svojou mnohostrannou sociálnou<br />

angažovanosťou.<br />

Devätnáste a začínajúce dvadsiate<br />

storočie boli preto aj érou osvietených,<br />

sociálne uvažujúcich podnikateľských<br />

osobností, ktoré boli súčasne<br />

továrnikmi i filantropmi. Ich<br />

mnohoraké pokusy o vytvorenie humánneho<br />

pracovného sveta sú niekedy<br />

označované pojmom „utopický<br />

socializmus“.<br />

V Európe, napríklad v škótskom<br />

New Lanarku, vznikli vzorové sídliská,<br />

ktoré sa usilovali o harmonické<br />

prepojenie každodenného života<br />

s prácou v továrni. Filantrop a socialista<br />

Robert Owen (1771–1858) tu<br />

uskutočňoval v období rokov 1800<br />

až 1825 myšlienky, ktoré o jedno storočie<br />

predbehli svoju dobu. Zrušil<br />

prácu detí a telesné tresty. Obyvatelia<br />

sídlisk dostali riadne domy, školy<br />

a večerné kurzy, bezplatnú zdravotnú<br />

starostlivosť a potraviny za dostupné<br />

ceny. Táto fabrika pracovala úspešne<br />

dlhé desaťročia i potom, čo ju Owen<br />

opustil, a dostalo sa jej medzinárodného<br />

uznania. V rokoch 1825 až 1858<br />

sa Robert Owen pokúšal uskutočniť<br />

svoje myšlienky na ďalšom vzorovom<br />

sídlisku v USA. No „New Harmony“<br />

v Indiane skrachovalo, a tak<br />

sa Owenova utópia o humánnom<br />

pracovnom svete nemohla stať vzorom<br />

pre ostatné krajiny. Podobné<br />

vzory priemyselnej kultúry, usporiadanej<br />

s ohľadom na ľudské potreby<br />

môžeme nájsť aj v Taliansku. Neďaleko<br />

Bergama, blízko diaľnice E66<br />

(výjazd na Capriate) medzi Bresciou<br />

a Milánom, leží dedina Crespi<br />

d’Adda so svojím mimoriadnym<br />

urbanistickým riešením. Tento autentický<br />

model ideálneho mesta sa<br />

stal v roku 1995 Svetovým kultúrnym<br />

dedičstvom UNESCO. Človek<br />

tu môže názorne zažiť, ako si altruisticky<br />

zmýšľajúci podnikateľ 19. storočia<br />

predstavoval priemyselnú spoločnosť<br />

s ľudskou tvárou.<br />

Zakladateľ továrne, Cristoforo Binigno<br />

Crespi (1833–1920), na zelenej<br />

lúke vybudoval v roku 1878 textilný<br />

závod na spracovanie bavlny.<br />

Rozhodujúcou pre voľbu miesta<br />

bola dostupná vodná energia rieky<br />

Adda. Okrem výrobných budov<br />

a elektrárne tu postupne vzniklo<br />

malé mestečko, určené výhradne<br />

pre Crespiho zamestnancov, ktorému<br />

láskavo, patriarchálne vládol<br />

samotný Crespi zo svojho zámočku.<br />

Postaral sa o všetko nevyhnutné:<br />

Pohľad na dedinu Crespi d´Adda. Na snímke sú továrenské<br />

komíny, robotnícke domy a škola (biela budova).<br />

Takto si altruisticky zmýšľajúci podnikateľ 19. storočia<br />

predstavoval priemyselnú spoločnosť s ľudskou tvárou.<br />

Tento autentický model ideálneho mesta bol v r. 1995<br />

zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.


TÉMA<br />

14<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

Úpadok<br />

remeselníckeho<br />

majstra<br />

Úpadok zo samostatne zárobkovo<br />

činného remeselníckeho<br />

majstra na továrenského<br />

robotníka si ukážeme na<br />

konkrétnom príklade jednej<br />

rodiny robotníka:<br />

• v roku 1770 zarábal Johann<br />

Nepomuk Schulte ako tkáčsky<br />

majster v manufaktúre<br />

5 toliarov týždenne. S týmto<br />

príjmom mohol založiť a živiť<br />

rodinu. Jeho žena mala malý<br />

vedľajší zárobok ½ toliara.<br />

• v roku 1820 prijali do fabriky<br />

jeho vnuka s podmienkou, že<br />

s ním nastúpi ako „pracovná<br />

sila“ jeho žena. On zarábal 3,5<br />

toliara a žena 1,5 toliara.<br />

• v roku 1830 mu hrozilo prepustenie,<br />

keď do továrne neposielal<br />

svoju 9-ročnú dcéru.<br />

Jeho plat poklesol na 3 toliare<br />

a žene na ¾ toliara.<br />

• v roku 1833 mu znížili plat na<br />

2,5 toliara, plat jeho ženy bol<br />

1,5 toliara. Okrem dcéry musel<br />

do práce posielať aj obe<br />

mladšie deti za 1/2 toliara.<br />

Rodinný príjem medzi<br />

rokmi 1770 a 1833 zostal síce<br />

rovnaký, ale bol o infláciu<br />

nižší. Žena už nemala čas na<br />

svoju zeleninovú záhradku<br />

a domáce práce zvládala len<br />

čiastočne a s vynaložením<br />

všetkých síl. Celkove sa teda<br />

reálny príjem rodiny znížil,<br />

zatiaľ čo týždenná pracovná<br />

doba rodinných príslušníkov<br />

vzrástla z 90 na 240 hodín.<br />

Zdroj: Bernd Hercksen<br />

„Vom Urpatriarchat<br />

zum globalen Crash?“<br />

(Od patriarchátu ku globálnemu<br />

krachu?) (2, str. 334)<br />

byty, školu, kostol, záhrady, zeleninové<br />

záhrady, spoločenské centrum,<br />

práčovňu, pohrebné služby. Malé<br />

mestečko bolo navyše v mnohých<br />

ohľadoch priekopnícke, nielen svojou<br />

pozoruhodnou architektúrou.<br />

V Crespi bolo prvé verejné osvetlenie<br />

v Taliansku, bezplatné vzdelávanie<br />

pre deti robotníkov, bezplatný<br />

krytý bazén.<br />

Tento zaujímavý pokus o harmonické<br />

spojenie ekonomických a sociálnych<br />

záujmov nemal, žiaľ, dlhé<br />

trvanie. Túto formu továrenského<br />

paternalizmu ukončil koncom dvadsiatych<br />

rokov 20. storočia konkurz<br />

v období ekonomickej krízy… Historická<br />

továreň však bola v prevádzke<br />

až do roku 2005, kým sa musela definitívne<br />

vzdať rastúcemu konkurenčnému<br />

tlaku.<br />

VÍŤAZÍ „ZÁKON<br />

DŽUNGLE“?<br />

Viaceré podniky v mnohých krajinách<br />

sa usilovali o humánne usporiadanie<br />

pracovného života. Ešte<br />

v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch<br />

20. storočia som napríklad<br />

v Nemecku zažil príkladnú sociálnu<br />

angažovanosť v továrni na výrobu<br />

pneumatík, ktorej som osobne za<br />

mnohé veľmi vďačný 1 .<br />

Všetky tieto sociálne snahy najrôznejších<br />

firiem však, žiaľ, nemali dlhé<br />

trvanie. Neraz sa nakoniec presadili<br />

najbezohľadnejší hráči s obrovským<br />

úsilím o zisk, a to predovšetkým vo<br />

vysokých finančných kruhoch a vo<br />

veľkopriemysle. Na zamestnanca sa<br />

už hľadí len ako na nákladovú položku.<br />

Ich úspešnosť a ľudská dôstojnosť<br />

je súčasným kapitalistom<br />

ľahostajná. Za extrémneho konkurenčného<br />

tlaku v období globalizácie<br />

možno sotva očakávať, že by sa<br />

podnikatelia sociálne angažovali<br />

a dobrovoľne zaťažovali ďalšími<br />

(nielen zákonom vynútenými) sociálnymi<br />

záväzkami. Kvôli tomu musia<br />

štáty a obce preberať stále viac<br />

sociálnych povinností. Tým vzniká<br />

nebezpečenstvo preťaženia verejného<br />

sektoru, ktoré môže viesť k zadĺženiu<br />

alebo dokonca k finančnému kolapsu<br />

sociálneho štátu.<br />

Nech je nám v tomto ohľade útechou,<br />

i keď chabou, aspoň zistenie, že<br />

súčasné celosvetové kapitalistické vykorisťovanie<br />

smerujúce<br />

k úpadku<br />

je ešte stále lepšie<br />

než vojna… ktorej<br />

snáď zostaneme<br />

ušetrení!<br />

Siegfried Hagl<br />

hagl@svetgralu.sk<br />

1 V podnikovej večernej škole som absolvoval<br />

vzdelanie v odbore gumárenskej<br />

techniky. Potom som s firemným štipendiom<br />

vyštudoval strojárenstvo na vysokej<br />

škole technickej.<br />

Literatúra:<br />

1) Forrester Viviane, Der Terror der Okonomie<br />

(Teror ekonómie), Goldmann,<br />

Mníchov, 1998<br />

2) Hercksen Bernd, Vom Urpatriarchat<br />

zum globalen Crash? (Od patriarchátu<br />

ku globálnemu krachu?), Shaker Media,<br />

2010<br />

Internet:<br />

Múzeum priemyslu v Engelskirchene<br />

http://www.industriemuseum.lvr.de/<br />

schauplaetze/engelskirchen/<br />

New Lanark<br />

http://www.newlanark.org/gallery.php<br />

http://de.wikipedia.org/wiki/New_Lanark<br />

Crespi<br />

http://www.villaggiocrespi.it/deu/index.<br />

html<br />

http://de.wikipedia.org/wiki/<br />

Crespi_d%E2%80%99Adda<br />

Friedrich Engels<br />

http://de.wikipedia.org/wiki/Friedrich_Engels


TÉMA<br />

POVINNOSŤ A VERNOSŤ<br />

lnenie povinností vždy platilo za<br />

P najvyššiu cnosť človeka. Vo všetkých<br />

národoch zaujímalo ten najvyšší<br />

stupeň, ešte vyšší než sám život. Bolo<br />

hodnotené do tej miery, že si udržalo<br />

prvé miesto aj u rozumových ľudí, ktorým<br />

nakoniec už nič nebolo sväté, iba<br />

vlastný rozum, ktorému sa otrocky korili.<br />

Vedomie nevyhnutného plnenia povinností<br />

zostalo. Tým nemohla otriasť<br />

ani nadvláda rozumu. Ale temno<br />

predsa len našlo miesto na zaútočenie<br />

a zahryzlo sa do koreňov. Ako všade,<br />

tak aj tu znížilo pojem. Myšlienka<br />

na plnenie povinností zostala, ale samotné<br />

povinnosti boli nastoľované<br />

rozumom, a tým pripútané k zemi,<br />

skrátka kusé, neúplné dielo.<br />

Z toho je potom len samozrejmé, že<br />

citový človek často nemôže uznať uložené<br />

mu povinnosti za správne. Prichádza<br />

do rozporu sám so sebou. Plnenie<br />

povinností platí aj pre neho ako<br />

jeden z najvyšších zákonov, ktoré má<br />

človek plniť, a predsa si musí súčasne<br />

povedať, že pri plnení uloženej mu povinnosti<br />

koná niekedy proti svojmu<br />

presvedčeniu.<br />

Dôsledkom toho je, že nielen vo<br />

vnútri človeka takto sa trápiaceho, ale<br />

aj v jemnohmotnom svete vytvárajú<br />

sa týmto stavom formy, ktoré spôsobujú<br />

nespokojnosť a rozkol aj u iných.<br />

Prenáša sa tým do najširších kruhov<br />

sklon k šomraniu a nespokojnosti,<br />

ktorých príčinu nie je nikto schopný<br />

nájsť. Nedá sa to nájsť, lebo pôsobenie<br />

prichádza z jemnohmotnosti. Vytvára<br />

to citový človek žijúcimi formami vo<br />

svojom rozpoltení medzi úsilím splniť<br />

povinnosti a citom, ktorý chce inak.<br />

Tu musí nastať teraz zmena, aby sa<br />

odpomohlo tomuto zlu. Povinnosť<br />

a vnútorné presvedčenie musia vždy<br />

stáť spolu v súlade.<br />

Je nesprávne, keď človek nasadzuje<br />

svoj život na splnenie takej povinnosti,<br />

ktorú sám v sebe nemôže uznať<br />

za správnu!<br />

Každá obeť dostáva len vtedy hodnotu,<br />

keď presvedčenie je v zhode s povinnosťou.<br />

Ale ak človek nasadí svoj<br />

život len za splnenie povinnosti bez<br />

presvedčenia, potom sa tým znižuje na<br />

predajného žoldniera, bojujúceho v cudzích<br />

službách za peniaze, podobne<br />

ako sluha na vidieku. Tým sa stáva<br />

taký boj vraždením!<br />

Ale ak niekto nasadzuje svoj život<br />

z presvedčenia, potom má v sebe lásku<br />

k veci, za ktorú sa rozhodol bojovať.<br />

A jedine to má pre neho vysokú hodnotu!<br />

Musí to robiť z lásky. Z lásky<br />

k veci! Tým sa tiež povinnosť, takto<br />

splnená, stáva živou a vysoko povznesenou;<br />

až do tej miery, že sa jej splnenie<br />

kladie nad všetko.<br />

Tým sa celkom samo od seba rozlišuje<br />

to živé plnenie povinností od plnenia<br />

mŕtveho, meravého. A len to žijúce<br />

má duchovnú hodnotu a účinok.<br />

Všetko ostatné môže slúžiť iba pozemským<br />

a rozumovým účelom a prinášať<br />

im výhody, ale to tiež nie trvalo, iba prechodne,<br />

lebo iba samotné živé pretrváva.<br />

Tak sa stáva plnenie povinností,<br />

prameniacich z presvedčenia, vedome<br />

chcenou vernosťou a pre vykonávajúceho<br />

samozrejmosťou. On nechce<br />

a ani nemôže inak konať, lebo vernosť<br />

v ňom je pravá, je s ním úzko spojená,<br />

ba dokonca je časťou z neho, ktorú nie<br />

je schopný odložiť.<br />

Slepá poslušnosť, slepé plnenie povinností<br />

majú preto tak málo ceny ako<br />

slepá viera! Obom chýba život, pretože<br />

v nich niet lásky!<br />

Jedine podľa toho rozozná človek<br />

ihneď rozdiel medzi pravým vedomím<br />

povinností a pocitom povinnosti,<br />

vštepeným výchovou. To prvé<br />

vyviera z citu, to druhé je chápané len<br />

rozumom. Láska a povinnosť preto<br />

nikdy nemôžu stáť proti sebe, ale sú<br />

zajedno tam, kde sú vyciťované ako<br />

pravé, a vtedy vykvitá z nich aj vernosť.<br />

(…)<br />

Plnenie povinností, prameniace<br />

dobrovoľne a žiarivo z ľudskej duše,<br />

a také, ktoré sa dodržiava len kvôli<br />

pozemskej odmene, nikdy sa nemôže<br />

zamieňať a dá sa veľmi ľahko rozoznať.<br />

Dajte sa preto preniknúť pravou<br />

vernosťou, alebo vzdiaľte sa od toho,<br />

čomu nemôžete dodržať vernosť.<br />

(…)<br />

Ukážka z diela Vo svetle Pravdy – Posolstvo<br />

Grálu, Abd-ru-shin<br />

www.svetgralu.sk 15<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


ZDRAVIE<br />

16<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

V zajatí EMÓCIÍ<br />

Ako sa vyrovnať s traumou<br />

Marianne Klauser-Stalder<br />

Všetci si želáme šťastný život. Väčšinou<br />

je nám však jasné, že od života nemôžeme<br />

očakávať iba radosť. Ten totiž prináša<br />

aj boj, výzvy, sklamania a konflikty.<br />

Keď už musíme tým všetkým prejsť,<br />

chceli by sme svojich blízkych, a aj seba,<br />

ušetriť aspoň hlbokých rán na tele aj na<br />

duši. Čo robiť, keď k tým ranám predsa<br />

len dôjde?


ZDRAVIE<br />

TRAUMATICKÉ ZÁŽITKY<br />

Keď sa v živote prihodí závažná udalosť,<br />

s ktorou človek nepočítal, nechápe<br />

ju, zraňuje ho alebo ohrozuje,<br />

zažíva jeho duša ťažký otras. Potrebuje<br />

čas, aby ho mohla spracovať.<br />

Rozpor medzi udalosťou a schopnosťou<br />

spracovať ju sa prejaví ako trhlina<br />

na duši, a tá potom negatívne ovplyvňuje<br />

ďalší život človeka. Vzniká<br />

trauma, zanecháva trvalé stopy. Príkladov<br />

traumatických udalostí je veľa:<br />

tragická autonehoda, vážne ochorenie<br />

či smrť dieťaťa, prepadnutie v podzemnej<br />

garáži, znásilnenie… Všetky<br />

tieto udalosti majú jedno spoločné:<br />

ľudia, ktorým sa stali, prežili niečo<br />

strašné, niečo, čo si nedokázali predstaviť<br />

ani v najhorších snoch. Každý<br />

človek sa najskôr pokúša takú situáciu<br />

zvládnuť sám. Po nejakom čase<br />

si však uvedomí, že otrasný zážitok<br />

predsa len zanechal v jeho duši stopy.<br />

Objaví sa panický strach, bojazlivosť,<br />

smútok, vnútorná prázdnota, pocit<br />

viny. Nič nie je ako predtým… stačí<br />

začuť kroky v tme, prudké zabrzdenie<br />

auta, húkanie sanitky a strach a úzkosť<br />

sa opäť vracajú.<br />

Také silné reakcie duše môžu pretrvávať<br />

veľa rokov. Výskumníci rozlišujú<br />

dva typy traumy: typ I – ako<br />

bezprostrednú reakciu, a typ II – ako<br />

chronickú záťaž po dávno prežitej,<br />

obyčajne dlhotrvajúcej traume, akou<br />

je napríklad zneužívanie alebo problematická<br />

výchova v detstve.<br />

Po ťažkej traume, keď bol človek<br />

obeťou spáchaného násilia, katastrofy<br />

alebo nehody, môže sa<br />

prepadnúť do nevysvetliteľného, neznámeho<br />

stavu, ktorý rušivo vplýva<br />

na vnímanie a prináša trvalý pocit<br />

strachu, smútku, neistoty, i poruchy<br />

spánku. V akútnom stave hovoríme<br />

o traumatickej reakcii s disociáciou.<br />

Disociácia znamená rôzne poruchy<br />

vedomia, ako sú napríklad čiastočná<br />

alebo úplná strata pamäti a pocitu<br />

identity, poruchy bezprostredného<br />

vnímania i cítenia či kontroly pohybov,<br />

čo je po traumatických zážitkoch<br />

častý jav. Pokiaľ tieto príznaky<br />

do štyroch týždňov nevymiznú alebo<br />

aspoň citeľne nezoslabnú, hovoríme<br />

o posttraumatickej záťaži. Môžu ňou<br />

trpieť aj ľudia vnútorne pevní, predtým<br />

psychicky zdraví – táto reakcia<br />

duše nie je totožná so slabosťou.<br />

Odhaduje sa, že asi v 70 % prípadoch<br />

odznie akútny stav sám od<br />

seba za niekoľko mesiacov, obyčajne<br />

s podporou príbuzných a priateľov,<br />

ale bez odbornej pomoci a bez psychofarmák.<br />

Často však u postihnutých zostávajú<br />

po traumatických zážitkoch<br />

stopy strachu, ktoré sa „usadia“<br />

v duši ako chronický pocit neistoty,<br />

smútok, strach alebo len zvýšená<br />

podráždenosť. Časom môžu viesť<br />

k depresiám, nutkavým obavám,<br />

závislostiam, aj k traumatickej zatrpknutosti.<br />

Tieto javy sa sledovali<br />

predovšetkým v USA; zistilo sa, že<br />

každý štvrtý bezdomovec je vojnový<br />

veterán, ktorý sa po návrate z nasadenia<br />

nedokázal zaradiť do normálneho<br />

života.<br />

Aj svedok nejakej desivej udalosti,<br />

alebo záchranár, i keď nebol ohrozený<br />

na živote, môže pod ich dojmom<br />

trpieť posttraumatickou záťažou.<br />

Týka sa to teda napríklad aj<br />

profesionálnych záchranárov, policajtov,<br />

hasičov, strojvodcov a pod.<br />

SPRACOVAŤ<br />

A ZVLÁDNUŤ<br />

Výskum traumy priniesol jedno<br />

zaujímavé, i keď nie prekvapujúce<br />

zistenie: agresiu a násilie, teda to, čo<br />

jeden človek druhému spôsobí svojvôľou,<br />

surovosťou, nedbalosťou, sebectvom<br />

alebo dokonca zlomyseľnosťou,<br />

ľudia spracovávajú oveľa horšie<br />

než prírodné katastrofy, technikou<br />

zavinené nehody nebo náhlu, iným<br />

človekom nezavinenú smrť.<br />

Aj udalosti, ktoré sa dali očakávať,<br />

spracuje človek lepšie než všetko,<br />

čo sa na neho zosype odrazu a bez<br />

varovania. Švajčiarska neurobiologička<br />

Gisela Perren, ktorá sa ako<br />

jedna z prvých venovala následkom<br />

Trauma, ktorú človek ustavične potláča, viaže<br />

jeho životnú silu<br />

traumy, uvádza v tejto súvislosti štúdiu<br />

o politických väzňoch, ktorí napriek<br />

tým najhorším skúsenostiam<br />

z väzenia boli až neuveriteľne málo<br />

traumatizovaní. Boli si totiž vedomí<br />

rizika väznenia a aj po prepustení<br />

na slobodu bojovali naďalej za svoje<br />

presvedčenie.<br />

Otrasné a traumatizujúce zážitky<br />

môžu však dušu zaťažiť tak, že sa<br />

postihnutým ešte po rokoch vracajú<br />

spomienky a obrazy s desivými pocitmi,<br />

vyvolané určitými situáciami<br />

či dojmami, alebo trebárs len rovnakým<br />

ročným obdobím.<br />

Aj ťažké zážitky z detstva sa môžu<br />

vynoriť po mnohých rokoch, aj keď<br />

nejde o konkrétne spomienky. Prejavujú<br />

sa prostredníctvom neadekvátnych<br />

reakcií ako sú panický strach,<br />

prudká zlosť, smútok, nervozita, výčitky<br />

svedomia alebo pocity viny. Pre<br />

postihnutých je to veľmi nepríjemný<br />

a znepokojujúci stav, pretože prichádza<br />

zdanlivo bez príčiny.<br />

Stará trauma nemusí byť bezpodmienečne<br />

vyvolaná do vedomia,<br />

pretože duša už možno zážitky<br />

spracovala. Väčšinou sama situácia<br />

ukáže, či je ešte potrebná pomoc.<br />

17<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


ZDRAVIE<br />

Traumatizujúce zážitky si na vyriešenie<br />

vyberú vhodný okamih –<br />

v lepšom porozumení a so zodpovedajúcimi<br />

pocitmi. Vtedy sa človek<br />

tomuto nutnému spracovaniu má<br />

postaviť čelom, aby posilnený novým<br />

prežitím mohol záťaž odložiť.<br />

Trauma, ktorú človek ustavične potláča,<br />

viaže jeho životnú silu a časom<br />

môže vyústiť do ťažkého ochorenia<br />

duše alebo tela.<br />

PRIPUSŤME SI<br />

ZLOSŤ I SMÚTOK<br />

Traumy človeku spôsobujú hlboké<br />

otrasy a existenčne ho zaťažujú buď<br />

priamo po prežitej udalosti, alebo<br />

ešte aj roky po nej. Je preto celkom<br />

prirodzené, keď v akútnych fázach<br />

dominuje smútok, strach a zlosť.<br />

Zlosť a rozhorčenie sú často dokonca<br />

nutné, pretože pomáhajú rozpoznať<br />

a pomenovať bezprávie. Prichádzajú<br />

napr. v momente, keď si človek<br />

v dospelosti uvedomí, aké následky<br />

na jeho život má násilie prežívané<br />

v detstve. Utrpená strata, či už blízkej<br />

osoby, práce, zdravia, máva často<br />

niekoľko fáz smútku.<br />

Pre postihnutých je veľkou úľavou,<br />

keď pochopia, že ich silné emócie nie<br />

sú ničím nezvyčajným a nie sú príznakom<br />

choroby, ale skôr prirodzenou<br />

reakciou na „abnormálny“, čiže<br />

mimoriadne silný zážitok.<br />

… ALE NEZOTRVÁVAJME<br />

V NICH!<br />

Vo fázach spracovania zážitkov je<br />

potom dôležité, aby sa v nich človek<br />

nezasekol. Správne posúdenie<br />

18<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

Silné emócie nie sú ničím nezvyčajným, ale skôr<br />

prirodzenou reakciou na mimoriadne<br />

silný zážitok<br />

a prehodnotenie zážitkov v mnohých<br />

prípadoch pomáha vymaniť sa<br />

z roly obete. Po autonehode si ľudia<br />

niekedy uvedomia, akej obrovskej<br />

pomoci a ochrany sa im dostalo, keď<br />

im bol vlastne darovaný nový život.<br />

Je to ako výzva osudu, ktorú majú<br />

teraz s vďakou prijať. Cieľom novších<br />

metód, ktoré vychádzajú z výskumu<br />

traumy a neurobiológie je čo najrýchlejšie<br />

upokojenie, stabilizácia<br />

a posilnenie osobnosti, pretože človek<br />

v traumatizovanom stave je bez<br />

ochrany, vydaný napospas cudzím<br />

vplyvom. Zaujímavú súvislosť napísal<br />

Abd-ru-shin vo svojej prednáške<br />

Astrológia v knihe „Posolstvo Grálu“:<br />

„Nepokoj je však pre dušu najväčším<br />

nepriateľom, pretože otriasa stenou<br />

prirodzenej ochrany a vpúšťa tak<br />

dovnútra práve to zlo, ktoré by inak<br />

nemalo žiaden prístup.“ Je preto potrebné<br />

individuálnym prístupom pomôcť<br />

postihnutým, aby sa obmedzil<br />

ich strach a obnovilo prirodzené vnímanie.<br />

Až potom dostanú duch aj<br />

duša možnosť podľa potreby ďalej<br />

spracovať zážitky.<br />

ČO ZASEJEŠ…?<br />

V stave traumy je človek veľmi citlivý<br />

na všetky nezrovnalosti a rozpory.<br />

Nie je preto vhodné posudzovať,<br />

alebo poukazovať na zákon spätného<br />

pôsobenia, podľa ktorého platí, že čo<br />

človek zaseje, to aj zožne. Nemôžeme<br />

predsa vedieť, prečo niekto musí trpieť,<br />

a iný nie.<br />

Neskôr, keď sa obnoví pocit bezpečia<br />

a zážitky sa nejakým spôsobom<br />

usporiadajú, nastane čas, aby<br />

sa človek pokúsil pochopiť, čo mu<br />

mala táto trpká skúsenosť povedať,<br />

čo sa mal naučiť na duchovno-duševnej<br />

úrovni, či príčina udalosti azda<br />

bola, alebo stále ešte je v ňom samotnom.<br />

Potom nadíde chvíľa tušenia<br />

či uvedomenia si niečoho, čo býva<br />

bezprostredne po zážitku často neprijateľné.<br />

Traumatické zážitky teda<br />

môžu, podobne ako choroby, napomôcť<br />

k duchovno-duševnému dozrievaniu.<br />

Prinášajú uvedomenie si<br />

duchovných súvislostí, aj hodnôt pozemského<br />

života. Veľa ľudí po tragických<br />

udalostiach prizná, že táto<br />

skúsenosť bola pre nich neoceniteľná.<br />

VYHODNOTIŤ<br />

A… ODPUSTIŤ<br />

Akonáhle človek spozná v nejakom<br />

deji zmysel, obvykle ho prehodnotí<br />

a vloží do svojho života ako cenný<br />

stavebný pilier.<br />

Spracovanie zážitku po pretrpenom<br />

násilí alebo ľahostajnosti druhých je<br />

práve preto také ťažké, lebo človek<br />

v ňom spočiatku nenachádza zmysel.<br />

Až neskôr spoznáva súvislosti a pozitívne<br />

stránky negatívnej udalosti. To,<br />

že vôbec prežil, že bol statočný a že sa<br />

dokázal z danej udalosti poučiť. Citlivejšie<br />

vníma dobro a zlo a pociťuje<br />

vďačnosť za to, že sú ľudia, ktorí stoja<br />

pri ňom, utešia ho a pomôžu mu, keď<br />

to najviac potrebuje.<br />

Na to všetko však treba čas. Až spracovanie<br />

traumatického zážitku prináša<br />

naozajstné odpustenie – najvyšší<br />

duchovný krok, ktorý človek<br />

môže urobiť.<br />

Marianne Klauser-Stalder<br />

klauser-stalder@svetgralu.sk


RECENZIA<br />

KONEC<br />

PROKRASTINACE<br />

Kniha Konec prokrastinace nie je iba ďalšou zo stoviek kníh zameraných na rozvoj<br />

osobnosti, ktoré sú v našich kníhkupectvách aktuálne k dispozícii. Zameriava sa na<br />

jeden konkrétny fenomén – prokrastináciu – to znamená chorobné odkladanie úloh<br />

a povinností; na ceste za jeho príčinami a spôsobmi nápravy vyvráti nejeden mýtus<br />

budovaný inými knihami.<br />

dkladáte niekedy plnenie dôležitých<br />

úloh v prospech podruž-<br />

O<br />

nejších činností? Nie ste sami. Prokrastinácia<br />

je v súčasnosti významný<br />

fenomén, čo potvrdzuje aj mimoriadny<br />

úspech tejto knihy, ktorá vyšla<br />

v náklade 30 000 výtlačkov. Pôsobivý<br />

je aj úspech jej elektronickej verzie.<br />

Autor Petr Ludwig, ktorý si nutnosť<br />

zmysluplného využívania zvereného<br />

potenciálu uvedomil počas prežitia<br />

blízkosti smrti, definuje prokrastináciu<br />

ako „neschopnosť prehovoriť<br />

samého seba robiť činnosti, ktoré by<br />

sme mali alebo chceli robiť“.<br />

Na otázku prečo je prokrastinácia<br />

takým častým javom, odpovedajú<br />

prvé kapitoly knihy: odkladanie úloh<br />

tu bolo vždy. Medzi príčinami jeho<br />

aktuálneho masového rozmachu<br />

autor uvádza predovšetkým nárast<br />

možností a dostupnosť obrovského<br />

množstva informácií, v ktorých nie<br />

je jednoduché sa orientovať. S otváraním<br />

pomyselných nožníc potenciálu<br />

rastie množstvo možností a to<br />

vedie k paralýze rozhodovania, čo je<br />

zdrojom prokrastinácie. Tá zásadným<br />

spôsobom znižuje efektívnosť<br />

našej činnosti. Keďže prokrastinujúci<br />

človek nie je lenivý, teda zmierený<br />

s ničnerobením, je si vedomý nevyužitia<br />

svojho potenciálu a dostavuje sa<br />

frustrácia, ktorá ďalej zvyšuje mieru<br />

prokrastinácie. Všetko je umocnené<br />

dnešným pracovným prostredím,<br />

keď sa veľká časť úloh vykonáva na<br />

počítači, kde sú možnosti a s nimi súvisiace<br />

informácie od seba vzdialené<br />

iba niekoľko kliknutí myšou.<br />

V tejto pasci sa dnes nachádza<br />

značná časť aktívnych ľudí. Dobrou<br />

správou je, že s určitou dávkou vôle<br />

a sebadisciplíny je možné nad prokrastináciou<br />

vyhrať. Autor v knihe<br />

sprevádza čitateľa niekoľkými zásadnými<br />

fázami, od hľadania motivácie<br />

– a to tak, aby sa čitateľ nestal<br />

ani „cieľovým feťákom“ závislým od<br />

plnenia čoraz väčších cieľov s pominuteľnou<br />

radosťou, ani nebol hnaný<br />

vpred vonkajšou motiváciou „cukru<br />

a biča“, až po vytvorenie nástrojov,<br />

ktoré pomôžu nastúpiť cestu k svojej<br />

vízii a nájsť na nej dlhodobú vnútornú<br />

spokojnosť. Čitateľ tu nájde<br />

konkrétne postupy, ktoré sú veľmi<br />

zrozumiteľne popísané a naviac doplnené<br />

informačnou grafikou, ktorá<br />

zrozumiteľnosť a prehľadnosť ešte<br />

umocňuje. Umožní tak pohodlné<br />

vstrebanie obsahu v krátkom čase aj<br />

notorickému prokrastinátorovi.<br />

Metódy uvedené v knihe možno<br />

vzťahovať jednak na klasickú<br />

prokrastináciu ako odkladanie<br />

Autor Petr Ludwig,<br />

vydal v roku 2013<br />

Jan Melvil publishing<br />

dôležitých pracovných úloh, ale aj<br />

v širšom zmysle na akékoľvek zdržiavanie<br />

sa na svojej životnej ceste<br />

za svojou životnou víziou. Kniha sa<br />

dotýka širších tém, akou je základná<br />

životná motivácia, hľadanie šťastia,<br />

využívanie svojho potenciálu, či už<br />

časového, alebo svojej výbavy jedinečnými<br />

schopnosťami.<br />

Autor vo svojej knihe vychádza<br />

jednak z vlastnej skúsenosti kouča,<br />

i z relevantných vedeckých prác. Niekedy<br />

môže čitateľ žasnúť nad tým,<br />

koľko faktov, známych skôr priaznivcom<br />

alternatívnych životných<br />

štýlov, je už dnes preukázaných „suchou“<br />

exaktnou vedou, viď. napríklad<br />

„Peniaze majú na našu spokojnosť<br />

vplyv iba dovtedy, kým nám<br />

pomáhajú zaistiť základné potreby<br />

pre seba a svoju rodinu“.<br />

Pokiaľ čítate túto recenziu, znamená<br />

to, že autor jej napísanie „neprokrastinoval“<br />

a myšlienky uvedené<br />

v knihe fungujú. <br />

Pavel Hrůza<br />

hruza@svetgralu.sk<br />

19<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


TÉMA<br />

Nestíham<br />

Marie Šuláková<br />

repáčte, ale ja nestíham, ne-<br />

čas. Dovi´,“ hovorí mi do<br />

„Pmám<br />

telefónu jeden pán starosta, ktorého<br />

som potrebovala v rámci svojej práce<br />

na chvíľku navštíviť. „Tak to sa nedá<br />

nič robiť,“ hovorím s predstieraným<br />

pochopením a ešte dodám, že ďakujem<br />

a v duchu dopoviem – za vašu<br />

neochotu. No dobre, nemala by som<br />

nikoho súdiť. Proste – každý zvládne<br />

toľko, koľko unesie. Ale vari ja stíham?<br />

Ja mám čas? Domácnosť, päť<br />

detí (vlastne nie detí, päť synov),<br />

práca na plný úväzok, kopu ďalších<br />

20<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

aktivít… Chlap jeden! Jediné, čo má<br />

na starosti, je jeho úrad. Ani deti už<br />

nemá, toľko času, čo má on, by som<br />

potrebovala mať aspoň jeden týždeň.<br />

A navyše bol protivný a arogantný.<br />

To ja, kým ráno odvediem najmenšie<br />

deti do škôlky, vybavím si poštu,<br />

zvládnem niekoľko telefonátov, pri<br />

nich chystám malým oblečenie, dohliadnem<br />

na ich hygienu, na raňajky,<br />

potom na ďalšie oblečenie, pretože<br />

to prvé sa oblialo mliekom, tretie<br />

tričko je teraz pre zmenu od vody<br />

alebo od zubnej pasty. Konečne vychádzame<br />

z domu, zdá sa mi, že už<br />

mám za sebou celkom slušnú rannú<br />

rozcvičku. A ajhľa, vraciame sa od<br />

brány, pretože Metod práve spadol<br />

do blata, tak hľadáme čisté tepláčiky<br />

a aj tak máme čas – Jozef potrebuje<br />

ešte na záchod. Trochu upracem<br />

ranný neporiadok, prídeme do<br />

škôlky medzi poslednými a učiteľky<br />

s úsmevom volajú – „To ste si dnes<br />

teda prispali…“ Ha ha ha, mávnem<br />

nad nimi rukou. Išla som spať po<br />

polnoci a vstávala o šiestej. „Veď<br />

nemáme v práci cvikačky,“ nedám<br />

sa. Zvládam niekoľko rozhovorov<br />

s deťmi i dospelými v škôlke, aj cestou<br />

domov. Pracovať z domu nie je až<br />

také výhodné, hovorím si, keď pri písaní<br />

odbieham do kuchyne, aby som<br />

vhodila niečo do hrnca (totiž varím),


TÉMA<br />

niečo do práčky, do umývačky… a už<br />

sedím pri počítači, píšem, telefonujem,<br />

otváram diár… tik-tak tik-tak,<br />

cŕŕŕ, trištvrte na dvanásť – musím<br />

bežať do škôlky po deti a potom hneď<br />

doma uspať najmenšieho. O hodinu<br />

mám schôdzku o tridsať kilometrov<br />

ďalej, po schôdzke vpadnem do vedeckej<br />

knižnice a mierim rovno k informáciám.<br />

Muž staromládeneckého<br />

vzhľadu sa na mňa nervózne pozrie<br />

a rovno sa ma pýta – hoci ešte nie<br />

som na rade: „A čo vy potrebujete?<br />

Vidíte, koľko tu mám ľudí?“ Vidím<br />

dvoch ľudí pred sebou, tak vyslovím<br />

krátku otázku a on ma pošle na<br />

druhé poschodie. Tiež nestíha. Ako<br />

ja. Nehnevám sa naňho. Len si teraz<br />

stále vybavujem jednu myšlienku,<br />

ktorú s obľubou hovorievam na akcii<br />

verejného čítania rozprávok pre<br />

deti a rodičov. „Každý z nás má čas<br />

na to, na čo si ho urobí. Na čo si ho<br />

neurobí, na to ho nemá.“ A ešte to<br />

pokračuje nejako v tom zmysle, že<br />

najprv robíme vždy to, čomu dávame<br />

v rebríčku svojich priorít prvé<br />

miesto. A tak to, že deťom večer nestíhame<br />

prečítať rozprávku, vlastne<br />

nie je pravda. Len sme tentoraz<br />

radšej umyli dlážku, pozreli si film,<br />

alebo išli robiť niečo na počítači,<br />

prípadne niečo úplne iné. Dôvodov,<br />

prečo niečo nešlo a prečo sme to nestíhali,<br />

sa vždy nájde dosť a dokonca<br />

vyzerajú aj vierohodne. Nie je to tak<br />

dávno – asi mesiac, keď ma bývalí<br />

kolegovia z práce nominovali do súťaže<br />

Žena regiónu. To bolo niečo. Písali<br />

sa o mne články a prišla aj televízia<br />

natáčať film o tom, koľko toho tá<br />

úžasná pani stíha. Kým prišli, musela<br />

som upratať a dať si uhorky na oči,<br />

ktoré som mala opuchnuté od boľavej<br />

hlavy. Pred kamerou som potom<br />

pózovala pri práčke, pri varení, pri<br />

nalievaní čaju, pri maľovaní a hraní<br />

sa s deťmi, pri písaní na počítači a na<br />

otázku, ako to všetko zvládam, som<br />

nedokázala odpovedať. „Improvizujem<br />

a snažím sa nič neplánovať dlho<br />

vopred. Aj tak je nakoniec všetko<br />

inak,“ mekocem a pritom vypliešťam<br />

oči na pobiehajúce deti, ktoré<br />

sa práve splašili a narážajú do kameramana.<br />

„A či robím všetko dobre?<br />

Tak to naozaj neviem. To ukáže čas.<br />

Ja sa snažím,“ uzatváram rozhovor,<br />

aby za mňa ľudia nehlasovali a dali<br />

hlas napríklad pani Jarmile Podhornej,<br />

ktorá by si to ocenenie zaslúžila.<br />

Dostávam sa do povedomia ľudí,<br />

ktorí o mne doteraz nevedeli. Tí teraz<br />

s uznaním pokyvujú hlavami, že<br />

som fakt dobrá. Čím viac ma chvália,<br />

tým viac cítim, že to tak nie je.<br />

Pochváľte niekoho a on zistí, kde sú<br />

jeho slabé miesta a na čom by mal<br />

zapracovať.<br />

Svojho muža občas za celý deň ani<br />

nevidím. Pracuje väčšinou dlho do<br />

noci, niekedy zostáva v kancelárii aj<br />

do deviatej večer. Keď príde domov,<br />

znovu si sadá k počítaču. Musíme to<br />

stihnúť do jari, do začiatku prázdnin,<br />

do konca prázdnin, do novembra, do<br />

Vianoc, do konca roka… To sú naše<br />

najčastejšie termíny. Večer ideme na<br />

koncert Karla Plíhala, usporiadatelia<br />

napísali do pozvánky S Karlem Plíhalem<br />

v Echu (to je názov kultúrneho<br />

domu) utečeme věčnému spěchu. To<br />

je príťažlivé. My však znova nestíhame,<br />

rýchlo parkujeme, cestou si<br />

v pokluse natieram rúž, zdravím sa<br />

so známymi, sadám si v sále. A ten<br />

pesničkár si pokojne príde s dvanásťminútovým<br />

oneskorením. A potom<br />

ticho hrá, ticho spieva, ticho hovorí…<br />

je vtipný, manžel vedľa mňa<br />

na chvíľu zaspí a synček z druhej<br />

strany sa ma pýta, prečo je to vraj<br />

tak potichu? A prečo vlastne nie? Na<br />

jemné a tiché som za celý deň úplne<br />

zabudla. Teraz mi je dobre.<br />

A teraz by to ešte chcelo pointu na<br />

záver. Tak teda – keď sa Dalajlámu<br />

opýtali, čo ho najviac prekvapuje<br />

na ľudstve, odpovedal: „Človek. Pretože<br />

obetuje svoje zdravie, aby zarobil<br />

peniaze. Potom obetuje peniaze, aby<br />

znovu získal zdravie. A potom sa tak<br />

znepokojuje budúcnosťou, že si neužíva<br />

prítomnosť; a tak nežije v prítomnosti<br />

ani v budúcnosti; žije tak,<br />

akoby nikdy nemal umrieť, a potom<br />

umiera bez toho,<br />

aby predtým skutočne<br />

žil.“<br />

Marie Šuláková<br />

sulakova@svetgralu.cz<br />

21<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


ZAMYSLENIE<br />

Smieme byť v živote<br />

šťastní?<br />

Martin Veselý<br />

epoznám človeka, ktorý by nechcel<br />

byť šťastný. Nie každý si<br />

N<br />

kladie otázku Čo je šťastie, nie každý<br />

o ňom rozmýšľa, ale každý po ňom<br />

vnútorne túži. A každý aj za svojím<br />

šťastím ide. Je známa vec, že keď<br />

človek po niečom veľmi túži, tak to<br />

vlastne priťahuje a skôr či neskôr sa<br />

mu to v nejakej podobe splní. Ale<br />

platí to takisto o šťastí? Veď keby to<br />

22<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

tak bolo, boli by všetci ľudia šťastní…<br />

Všetko nasvedčuje tomu, že so šťastím<br />

je to práve naopak! Šťastie samo<br />

osebe nemôže byť cieľom. Dostaví<br />

sa iba samo od seba, nie je možné si<br />

ho vynútiť.<br />

Čo je vôbec šťastie? Niekto si pod<br />

pojmom šťastie predstaví nejakú<br />

náhlu priaznivú udalosť, napríklad<br />

výhru v lotérii alebo nečakaný dar.<br />

Ale skutočné šťastie je niečo celkom<br />

iné. Je to to, čo prežívame vo vnútri,<br />

určitý oblažujúci pocit alebo stav. Pre<br />

väčšinu asi prchavý a ťažko uchopiteľný,<br />

ale každý ho iste zažil. Skúsme<br />

však ísť viac do hĺbky a rozlíšiť dve<br />

veci: pocit šťastia a stav šťastia. Pocit<br />

šťastia pozná každý, dostavuje sa<br />

nečakane a väčšinou rýchlo odznie.<br />

Trvalý stav šťastia alebo blaženosti<br />

pozná asi málokto z nás. Som však<br />

hlboko presvedčený, že takí ľudia<br />

existujú, že tento stav prežívania sa<br />

dá dosiahnuť, že to je v našich silách.<br />

Máme tu teda na jednej strane pominuteľný<br />

závan pocitu šťastia, na


ZAMYSLENIE<br />

druhej strane viac-menej trvalý stav<br />

šťastia. Veľa ľudí podľa všetkého vôbec<br />

neverí v možnosť nejakého trvalého<br />

šťastia, i keď si ho veľmi prajú.<br />

Ale i krátke okamihy šťastia pre nich<br />

majú veľkú cenu. Tí pasívnejší z nich<br />

len čakajú, čo im spadne do lona. Čakajú<br />

na výhru v lotérii, na to, že sa<br />

stane nejaký zázrak, a celkom pochopiteľne<br />

bývajú väčšinou sklamaní. Sú<br />

však i veľmi činorodí ľudia, ktorí vedia,<br />

že človek je sám strojcom svojho<br />

šťastia, a tí idú veľmi aktívne za svojou<br />

predstavou šťastia. Niektorí sú<br />

v tom skutoční majstri, idú z akcie<br />

do akcie, užívajú si život na plné obrátky.<br />

Je veľa vecí, ktorými si človek<br />

spríjemňuje život: šport, pohyb, cestovanie,<br />

extrémne zážitky, priatelia,<br />

dobré jedlo a pitie, čokoláda, alkohol,<br />

tabak…. Ale i keď človek majstrovsky<br />

rozvinie svoje umenie užívať si život,<br />

nedá sa povedať, že jeho ďalším<br />

rozvíjaním navodí stav šťastia, trvalé<br />

šťastie. Oveľa skôr vedie k únave<br />

a k vyžitiu.<br />

my nevieme, ešte sme to nevzali na<br />

vedomie, no my sa chceme a musíme<br />

vrátiť domov. Je to naše prirodzené<br />

právo. Nevieme o tom, ale niekde<br />

vovnútri to tušíme. Niekde niečo je.<br />

Je to nesmierne vzdialené, a pritom<br />

dôverne blízke. Blízke preto, že je to<br />

z rovnakej matérie ako my. William<br />

Shakespeare vložil do úst Prospera<br />

vo svojej poslednej hre Búrka tieto<br />

slová: „Z rovnakej látky sme, z ktorej<br />

spriadajú sa sny, a život je len ostrovček,<br />

čo zo všetkých strán je obklopený<br />

spánkom.“<br />

Už je to tak dávno, čo sme odtiaľ<br />

vyšli, že si cestu naspäť ani nepamätáme.<br />

Dokonca sme zabudli, že<br />

nejaký domov vôbec máme. A ak<br />

to predsa len matne cítime, je ťažké<br />

tomu uveriť, keď toľkí nás presviedčajú,<br />

že žiadne také „doma“ nie je,<br />

ani nikdy nebolo! Že sú to len rozprávky<br />

a báchorky pre deti.<br />

Tu sme na stope niečoho veľmi dôležitého,<br />

ale nemáme to jednoduché.<br />

Na jednej strane je tu tichý, sprvu<br />

Neznamená to však, že to všetko<br />

je zlé, práve naopak! Je to veľmi<br />

dobré a obohacujúce, pokiaľ všetko<br />

užívame s mierou. Je to ako korenie,<br />

ktorým môžeme ovplyvniť chuť<br />

nejakého jedla. Ale len z korenia<br />

sa variť nedá. Nezasýti nás. To dokáže<br />

len skutočný pokrm, chutný,<br />

zdravý a výživný. A tým je stav bytia,<br />

keď prežívame trvalé šťastie. To<br />

je náš hlavný pokrm. Ak bude v ňom<br />

i dobré a voňavé korenie, tým lepšie.<br />

Skúsme si predstaviť obyčajnú<br />

situáciu: je vám zima, ste hladný<br />

a smädný. Asi sa práve necítite veľmi<br />

šťastný. Určite vám nepomôže rozprávať<br />

o šťastí, keď potrebujete aby<br />

vás niekto zahrial a dal vám najesť<br />

a napiť.<br />

Alebo iný príklad: malé deti sa<br />

stratia v lese a nemôžu nájsť cestu<br />

domov. Sú nešťastné, možno zúfalé,<br />

a jediné, čo skutočne potrebujú, je<br />

dostať sa domov. Teda aby im niekto<br />

ukázal cestu, alebo aby ich zobral za<br />

ruku a domov doviedol. Len to im<br />

chýba k šťastiu. Na tom vidíme, že<br />

hovoriť o šťastí niekedy vôbec nemá<br />

zmysel. Často je potrebné niečo iné.<br />

My sme tiež také deti, len si to<br />

nechceme pripustiť. Oveľa radšej sa<br />

vidíme v pozícii rozumných dospelých,<br />

ktorí vedia všetko lepšie. Čo<br />

by zostalo z našej márnomyseľnosti,<br />

keby sme si priznali, že sme ako deti.<br />

Že sme sa niekde stratili a hľadáme<br />

cestu domov. A že len keď ju nájdeme,<br />

budeme zasa šťastní. Totiž,<br />

nesmelý hlas, možno len tušenie, že<br />

niečo niekde byť musí, na druhej<br />

strane posmech a výsmech všetkému,<br />

čo nie je z tohto sveta. Ale my<br />

nechceme byť za bláznov, nám z nejakého<br />

dôvodu stále záleží na tom, čo<br />

23<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


ZAMYSLENIE<br />

si o nás druhí ľudia myslia, tak radšej<br />

zmĺkneme a stiahneme sa. Sme zmätení.<br />

Ale sme šťastní? Môžeme byť<br />

skutočne šťastní?<br />

Myslím, že nie. V hĺbke duše nie.<br />

Ale túžime po tom. Žijeme v presvedčení,<br />

že všetko je možné kúpiť<br />

za peniaze, stále niečo kupujeme,<br />

aby sme sa tak šťastiu aspoň trochu<br />

priblížili. A nevidíme, nedochádza<br />

nám, že mnohí, ktorí majú toľko peňazí,<br />

že si môžu kúpiť naozaj všetko,<br />

veľmi často šťastní nie sú. Uniká nám<br />

to, pretože viera v to, že naše šťastie<br />

je vo veciach, ktoré ešte nemáme, je<br />

taká silná, že takúto prostú pravdu<br />

nepoznávame.<br />

Vovnútri nás je teda niečo, čo vie<br />

byť šťastné. A to niečo, to sme my.<br />

Nie naše telo, náš rozum, ale my.<br />

Vlastný človek, ľudský duch. Náš<br />

duch, to jediné skutočne živé v nás<br />

sa hlási o svoje právo, a náš rozum<br />

o tom nechce nič vedieť. A tak tu blúdime<br />

ako opustené deti v temnom<br />

lese a občas narazíme na niekoho, kto<br />

24<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

takisto hľadá cestu domov. A to je<br />

veľké šťastie a posila! Zistenie, že nie<br />

sme úplne sami, že sme sa nezbláznili.<br />

Že dokonca, možno, sú blázni tí, ktorí<br />

túto cestu už ani nehľadajú. Nebýva<br />

to ľahké prežívanie, pretože k nim<br />

patria často práve naši najbližší, ktorých<br />

máme veľmi radi. Preto je také<br />

ťažké ísť svojou cestou a netrápiť sa<br />

tým, že v prvej chvíli na ňu človek<br />

vykročí sám. Naše okolie to odmieta,<br />

má o nás strach. Dosiaľ sa nikto príliš<br />

nestaral o to, či nás niečo trápi<br />

alebo či nám niečo nechýba, a naraz<br />

sú všetci znepokojení. A my musíme<br />

mať toľko odvahy, aby sme zostali<br />

sami sebou a šli za svetlom, keď<br />

cítime, že je to naša cesta. A aj dosť<br />

tolerancie, pochopenia a rešpektu<br />

k druhým, aby sme ich tiež nechali<br />

ísť svojou cestou, i keď sme presvedčení<br />

o tom, že nie je dobrá. Ale ona<br />

možno vôbec nie je zlá, možno vedie<br />

k rýchlemu poznaniu, že tadiaľto<br />

sa ďalej nedá – a treba sa vydať lepším<br />

smerom. Toto rozhodnutie však<br />

musí urobiť každý sám; a tak prepúšťame<br />

svojich blízkych s prianím, aby<br />

na svojej ceste našli to, čo hľadajú,<br />

a sami vykročíme na tú svoju. Nie<br />

je to ľahké, ale s trochou odvahy to<br />

zvládneme. Máme pred sebou vysoký<br />

cieľ, túžime po návrate domov. A táto<br />

túžba nás spája s vyššími úrovňami,<br />

odkiaľ sa nám dostáva príliv sily, nádeje<br />

a neskôr istoty, že to všetko má<br />

zmysel.<br />

Tak sa človek vydáva na cestu<br />

hľadania pravdy. To je krásne dobrodružstvo!<br />

A tak ako v rozprávke,<br />

môžeme stretnúť niekoho, kto nám<br />

pomôže dobrou radou. Možno<br />

máme žiť prítomným okamihom.<br />

Alebo že máme žiť v jednote s okolitým<br />

svetom, to znamená v mieri,<br />

v láske a harmónii. Alebo jednoducho<br />

prijímať realitu, v ktorej žijeme.<br />

Eckhart Tolle k tomu napísal: „Videli<br />

ste niekedy nešťastnú kvetinu<br />

alebo nespokojný dub? Stretli ste sa<br />

niekedy s deprimovaným delfínom,<br />

so žabou, ktorá má nízku sebaúctu,


ZAMYSLENIE<br />

s mačkou, ktorá sa nedokáže uvoľniť,<br />

alebo s vtákom, ktorý je plný nenávisti<br />

a nevraživosti? Známky neurotického<br />

správania občas prejavujú len<br />

zvieratá, ktoré žijú v úzkom kontakte<br />

s ľuďmi. Pozorujte rastliny a zvieratá<br />

a naučte sa od nich, čo to znamená<br />

prijímať realitu.“<br />

Pre ľudského ducha, ktorý nie je<br />

z tohto hmotného sveta, je veľkým<br />

šťastím vedieť, že existuje náš skutočný<br />

domov – miesto, odkiaľ sme<br />

sem prišli. Cítiť spojenie s týmto<br />

vzdialeným svetom. Mať nádej, že<br />

sa tam raz smiem vrátiť. A že tu<br />

na zemi nie som sám. Že nás tu žije<br />

viac, ktorí sme ako E. T., ktorý sa túžobne<br />

pozerá k oblohe a ticho volá<br />

svoje veľké, clivé prianie: „Domov!“<br />

Toto vedomie existencie nášho domova<br />

môže úplne premeniť náš život.<br />

Nie tak, že by sme odteraz mali<br />

zasnene zízať neprítomným pohľadom<br />

do diaľky. Že by sme prestali<br />

dbať a starať sa o to, čo nás obklopuje,<br />

o svoje telo, o svojich blízkych,<br />

o svoj dom či o svoju zem. Nie. Je to<br />

presne naopak. Až od tejto chvíle budeme<br />

skutočne vďační za príležitosť<br />

tu byť, vďační za možnosť vnímať<br />

farby, tvary, zvuky i ticho, vône…<br />

Šťastie často spájame s detstvom.<br />

Je to zvláštne, však? Ako dospelí sme<br />

presvedčení o svojej nadradenosti,<br />

máme sklon neustále deti poučovať,<br />

akoby sme všetko vedeli lepšie,<br />

a snáď by sme boli najradšej, keby<br />

boli rovnaké ako my. Namiesto toho,<br />

aby sme sa od nich učili, ako žiť a byť<br />

šťastní. Pretože deti o tom vôbec nepremýšľajú.<br />

Nekladú si otázku, čo<br />

je šťastie a ako ho dosiahnuť. Len<br />

majú niečo, čo im dáva schopnosť<br />

byť šťastnými. A to niečo, to je detskosť.<br />

Ony chcú byť ako my a netušia,<br />

že keď sa im to podarí, už potom nebudú<br />

také, ako predtým, že o niečo<br />

drahocenné prídu. Aspoň vo väčšine<br />

prípadov. Existujú predsa dospelí<br />

ľudia, ktorí si svoju detskosť nesú<br />

v sebe ďalej, a táto detskosť, to, ako<br />

im občas detsky zažiaria oči, to je<br />

to, čo ich uschopňuje prežívať šťastie<br />

stále, i v dospelom veku a až do vysokej<br />

staroby. Pokiaľ v sebe teda ešte<br />

máme detskosť, nie je sa za čo hanbiť.<br />

Naopak: je to náš kľúč ku šťastiu. Veď<br />

detskosť – to je prostota, schopnosť<br />

žasnúť a radovať sa. A predovšetkým:<br />

čistota, detskosť je spojená s čistotou.<br />

Ak si uchováme v sebe svoju detskosť<br />

i v dospelosti a pridáme k nej ešte<br />

múdrosť zrelého veku, dostaneme<br />

fantastickú kombináciu. Neviem, či<br />

pre ňu existuje pomenovanie, ale<br />

jedno je isté: toto je pravé majstrovstvo<br />

života.<br />

Povedali sme, že šťastie nie je<br />

možné mať, vlastniť, ale len pociťovať,<br />

cítiť. To je jasný poukaz na dôležitosť<br />

schopnosti cítenia. A práve cítenie<br />

je to, čím k nám prehovára náš<br />

duch. Naše spojenie s nami samými.<br />

A o toto spojenie ide predovšetkým!<br />

To je podľa môjho názoru prvý krok<br />

ku skutočnému šťastiu. Skúste si to<br />

predstaviť obrátene: pozemský človek,<br />

ktorým je vlastne jeho živý duch<br />

so všetkými svojimi obalmi, nechce<br />

o tomto svojom jadre, o svojej vlastnej<br />

podstate nič počuť. Ako na túto<br />

skutočnosť môže duch reagovať?<br />

Môže vysielať smerom k telu nejaké<br />

signály radosti a šťastia? To asi ťažko.<br />

No duch, ktorý v tele nie je utláčaný,<br />

ktorý nespí, ale plne pôsobí, vedomý<br />

si svojho pôvodu a podstaty a z tohto<br />

zdroja neustále posilňovaný, takýto<br />

prebudený duch proste nemôže nič<br />

iné, len pociťovať šťastie. A to potom<br />

na človeku aj vidieť.<br />

Pýtali sa raz Josefa Kemra, či človek<br />

môže za to, ako vyzerá. A on sa<br />

tak pozrel a povedal: „Môže? Po tridsiatke<br />

za to ručí!“ A vedel, čo hovorí,<br />

vedel jednu nesmierne dôležitú vec:<br />

duch riadi telo.<br />

Spojenie s naším duchom som<br />

označil za prvý krok ku skutočnému<br />

šťastiu a ďalej, že takto prebudený<br />

duch je posilňovaný z oblasti svojho<br />

pôvodu. Ide teda tiež o spojenie, ale<br />

vo vertikálnom smere, v smere nahor.<br />

Toto spojenie je zdrojom mnohých<br />

síl, pripravených nám na pomoc. Napriek<br />

tomu je možné, že hoci už toto<br />

všetko vieme, stále nie sme šťastní.<br />

Ak si uchováme svoju detskosť i v dospelosti<br />

a pridáme k nej ešte múdrosť zrelého veku,<br />

dostaneme fantastickú kombináciu<br />

Ako je to možné? Ono totiž nestačí<br />

o spojení s duchovným svetom vedieť,<br />

ale je potrebné sa oň prirodzene<br />

aj usilovať a starať. Pretože stačí málo<br />

a spojenie sa preruší. Čistá sila z duchovného<br />

i naši svetlí pomocníci sa<br />

k nám môžu priblížiť len vtedy, ak<br />

nájdu v nás podobnú čistotu, čiže ak<br />

pre spojenie so svetlom pripravíme<br />

vhodnú pôdu. Takže napríklad keď<br />

sa čo len trochu rozčúlim, môžem<br />

si na stav šťastia spomínať, koľko<br />

chcem, nebude mi to nič platné. Aj<br />

takéto trpké skúsenosti sú potom<br />

človeku na úžitok, ak vie, o čo tu ide.<br />

Nabudúce sa môže zachovať lepšie,<br />

môže včas zachytiť signály blížiaceho<br />

sa konfliktu a – vnútorne pripravený<br />

– nenechá sa strhnúť k hnevu.<br />

Ale ako dosiahnuť toto spojenie?<br />

Odpoveď je veľmi jednoduchá. Prostredníctvom<br />

skutočnej, hlbokej<br />

vďaky, vďačnosti. Kto už niekedy zažil<br />

blažený stav, keď precíti hlbokú<br />

vďačnosť a vďaku, si povie: „Ako som<br />

až doteraz mohol bez toho žiť? Veď<br />

25<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


ZAMYSLENIE<br />

takto by som mal začať každý deň,<br />

každú novú činnosť!“ Ale kto z nás to<br />

robí? Chceli by sme byť šťastní stále,<br />

prežívať trvale stav blaženosti, ale<br />

zabúdame udržiavať spojenie so svetlou<br />

úrovňou, z ktorej k nám neustále<br />

prúdi čistá sila. A toto spojenie môžeme<br />

nadviazať jedine vďačnosťou,<br />

vrúcnou ďakovnou modlitbou. Jedine<br />

tak sa tejto sile dokážeme otvoriť.<br />

A v tejto sile je láska, ušľachtilosť,<br />

harmónia, radosť, čistota i spravodlivosť.<br />

Všetko, čo k šťastnému životu<br />

potrebujeme.<br />

Človek, ktorý sa usiluje povzniesť<br />

a chce rozumieť svetu okolo seba,<br />

prichádza k poznaniu, že vo všetkom<br />

dianí je určitý poriadok, nejaké<br />

zákonitosti, ktorým sa všetko<br />

podriaďuje. V prírode, vo vesmíre<br />

i v celom stvorení. Ak sa bude usilovať<br />

o poznanie týchto zákonov, určite<br />

ho nájde. Nie je možné vrátiť sa<br />

domov poloslepý, nezrelý a nehotový.<br />

Len zrelý, zjasnený duch sa môže vrátiť<br />

späť ako osobnosť. A to sa nedá<br />

bez poznania prírodných zákonov<br />

a bez ich rešpektovania. Bez vedomého<br />

sklonenia sa pred týmito zákonmi.<br />

Bez lásky k týmto zákonom,<br />

pretože keby ich nebolo, nebolo by<br />

nič, ani celé to nádherné stvorenie<br />

so všetkými svojimi svetmi, ani človek.<br />

Dobrovoľné vradenie sa do zákonov<br />

stvorenia je to najdôležitejšie,<br />

čo človek musí na svojej ceste urobiť.<br />

Potom ho sily, ktoré pôsobia v týchto<br />

zákonoch, samy ponesú nahor a on<br />

konečne začína prežívať stavy naozajstného,<br />

skutočného šťastia.<br />

Nehovorili sme zatiaľ o Bohu. Ani<br />

nebudeme. Jednoducho, keď vytušíme<br />

veľkosť celého diela stvorenia,<br />

nakoniec sa aj tak musíme s láskou<br />

skloniť pred Tvorcom, z ktorého<br />

Buď svetlo! všetko vzniklo. A to je<br />

pokora. Ťažko si bez nej predstaviť<br />

skutočné a hlboké šťastie, najvyššiu<br />

blaženosť.<br />

26<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

Ak sa spýtame Prečo tak často nie<br />

sme šťastní? alebo Čo nám bráni byť<br />

šťastnými?, mali by sme popravde priznať,<br />

že sme to len my sami. Takéto<br />

priznanie vyžaduje odvahu, a nie<br />

každý sa k nemu odhodlá. Omnoho<br />

jednoduchšie je obviniť iného. Kandidátov<br />

na to máme každý vo svojom<br />

okolí viac než dosť. Ale skúsme<br />

byť k sebe raz poctiví. Ak chceme<br />

byť šťastní, ani nám nič iné neostáva.<br />

My sami rozhodujeme o tom, či dokážeme<br />

byť šťastní. Na šťastie neplatia<br />

žiadne finty, tu žiadne ľudské<br />

chytráctvo nepomôže. Najlepším pomocníkom<br />

je nám naša neuhasiteľná<br />

túžba po šťastí. V tom, aby sme prekonávali<br />

sami seba, aby sme boli nezmieriteľní<br />

ku všetkým svojim slabostiam<br />

a sklonom, i ku všetkému<br />

starému, čo nás ešte zadržiava dolu.<br />

V knihe Vo svetle Pravdy, Posolstvo<br />

Grálu je veľa prednášok na rôzne<br />

témy, ale prednášku o šťastí medzi<br />

nimi nenájdete. Možno je to tým, že<br />

vlastne celá kniha je o šťastí. Posúďte<br />

sami:<br />

„Šťastie možno dosiahnuť omnoho<br />

ľahšie, ako si mnohí myslia. Ľudstvo<br />

len musí najprv poznať zákony, spočívajúce<br />

vo stvorení. Ak bude podľa<br />

nich žiť, bude šťastné! Dnes je však<br />

šťastie ešte veľmi vzdialené, a preto<br />

sa tí, ktorí sa blížia Pravde vo stvorení,<br />

spočiatku väčšinou cítia osamelí.<br />

To ich však nerobí nešťastnými,<br />

ale v sebe nesú hlboký mier.“<br />

„Z povahy a zákonitosti Božích<br />

vyžarovaní muselo všetkým, ktorí<br />

z neho vznikli a nadobudli vedomie,<br />

vzísť len šťastie a radosť. Inak to ani<br />

nemohlo byť, pretože temnota je<br />

Svetlu úplne cudzia a nepochopiteľná.<br />

Boh nechce žiadne utrpenie svojho<br />

ľudu! Chce len radosť, lásku, šťastie!<br />

Cesta vo Svetle ani nemôže byť iná.<br />

A na ceste k Svetlu sú kamene tiež len<br />

vtedy, keď ich na ňu človek predtým<br />

sám nakládol.“<br />

„Boha ctíte v najskutočnejšom a najčistejšom<br />

zmysle vtedy, keď v radostnom<br />

tvorení využívate všetko, čo vám<br />

stvorenie poskytuje. To však môžete<br />

len vtedy, keď jeho zákony poznáte<br />

a rozumiete im, a predovšetkým keď<br />

podľa nich skutočne konáte ! Až potom<br />

vám stvorenie poskytne všetky<br />

krásy, ktoré v sebe skrýva. Poskytne<br />

ich radostne a vám na pomoc. A potom,<br />

keď budete takto konať, budete<br />

stáť vo stvorení žiarivo a radostne<br />

a nebudete robiť nič iné, len velebiť<br />

Boha činom; pretože také diela sa<br />

rovnajú chválospevu, živému a zachvievajúcemu<br />

sa vo všetkých zákonoch<br />

stvorenia. To je cieľ taký krásny,<br />

taký nádherný a pritom tak ľahko<br />

dosiahnuteľný, že sa preto snažím<br />

preraziť vám k nemu cestu svojím<br />

Posolstvom. Veď byť v najskutočnejšom<br />

zmysle šťastný je predsa tá najväčšia<br />

vďaka Bohu, akú mu môžete<br />

vzdať.“<br />

Keby sa ma niekto opýtal, či niečo<br />

z Posolstva Grálu viem citovať spamäti,<br />

bola by to celkom určite veta:<br />

„Udržujte krb svojich myšlienok čistý!<br />

Založíte tak mier a budete šťastní.“<br />

Tá veta je taká dôležitá a naliehavá,<br />

že je tu uvedená viackrát. A nepíše<br />

sa: „Keď budete udržiavať krb svojich<br />

myšlienok čistý, založíte mier<br />

a budete šťastní“. Nie je to návod na<br />

šťastie, nie je to ani pokyn, ale naliehavé<br />

volanie. Je to imperatív. „Udržujte<br />

krb svojich myšlienok čistý! Založíte<br />

tak mier a budete šťastní.“ Keď ho<br />

poslúchneme, nebudeme sa musieť<br />

pýtať, či smieme byť v živote šťastní,<br />

rovnako ako sa nepýtame,<br />

či smieme<br />

dýchať.<br />

Martin Veselý<br />

vesely@svetgralu.sk


Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk<br />

Pri odbere celej edície<br />

zľava 15 %!<br />

Ce<br />

na:<br />

Cena p<br />

re<br />

pre<br />

dplati<br />

atiteľ<br />

teľa<br />

11,70 €<br />

Cena<br />

na:<br />

Cena pre<br />

predpl<br />

dplati<br />

atiteľ<br />

teľ<br />

eľa<br />

14,40 €<br />

Ce<br />

na:<br />

Cen<br />

a p<br />

re predpl<br />

dplati<br />

teľa<br />

12,60 €<br />

Ce<br />

na:<br />

Cen<br />

a pre<br />

pre<br />

edpl<br />

dplati<br />

atiteľ<br />

teľ<br />

ľa<br />

11,70 €<br />

Zaviate doby<br />

sa prebúdzajú<br />

1. zväzok<br />

Krišna,<br />

Nahome,<br />

Kassandra,<br />

Mária z Magdaly<br />

262 strán,<br />

tvrdá väzba,<br />

formát 16 x 23 cm,<br />

hmotnosť 670 g,<br />

slovenský jazyk<br />

Zaviate doby<br />

sa prebúdzajú<br />

2. zväzok<br />

Atlantída, Ríša Inkov,<br />

Abd-ru-shin, Kassandra,<br />

Ján Krstiteľ,<br />

Ježiš z Nazaretu<br />

464 strán,<br />

tvrdá väzba,<br />

formát 16 x 23 cm,<br />

hmotnosť 780 g,<br />

slovenský jazyk<br />

Zaviate doby<br />

sa prebúdzajú<br />

3. zväzok<br />

Egypťania, Nemare,<br />

Faraóni, Neznáme<br />

zo života Božieho Syna<br />

Ježiša, Apoštoli<br />

377 strán,<br />

tvrdá väzba,<br />

formát 16 x 23 cm,<br />

hmotnosť 800 g,<br />

slovenský jazyk<br />

Z doznelých<br />

tisícročí<br />

Mojžiš,<br />

Abd-ru-shin,<br />

Mária,<br />

Život Ježiša na Zemi<br />

305 strán,<br />

tvrdá väzba,<br />

formát 16 x 23 cm,<br />

hmotnosť 570 g,<br />

slovenský jazyk<br />

27<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


ŽIVOT<br />

Práca bez radosti<br />

Otázka: Často sa stáva, že je človek vonkajšími pomermi vytlačený<br />

z dráhy, ktorou si predsavzal ísť. Musí prijať miesto alebo prácu,<br />

nezodpovedajúcu jeho cieľu, a tak stráca veľa času a považuje tento<br />

čas za neužitočne prežitý. Ak ho naviac tieto práce stoja premáhanie<br />

a nerobia mu radosť, potom iste nemôžu priniesť úžitok jeho duchovnému<br />

dozrievaniu.<br />

Odpoveď: Svedomité plnenie povinností prináša vždy duchovný úžitok.<br />

Samozrejme je tento úžitok živší a vyšší, ak sa vykonáva práca s chuťou<br />

a s láskou. Často sú však také práce nutnými mostami, ktoré človek ešte<br />

potrebuje, aby mohol dosiahnuť vyšší cieľ; ten ho potom plne uspokojí<br />

a tým sa mu stane aj radosťou.<br />

Pri tom je samozrejmé, že pri takých prechodných prácach, ktoré niekedy<br />

môžu trvať veľa rokov, nemôže mať človek vždy uspokojenie a radosť,<br />

najmä nie vtedy, keď práve tieto práce potrebuje na svoj vývoj a svoj<br />

duchovný pokrok!<br />

Oveľa neskôr potom veľmi často spozná, že práve tie roky, ktoré považoval<br />

za premárnené, keď sa domnieval, že ho okolnosti vzdaľujú od cesty,<br />

ktorú si predsavzal, boli tými najdôležitejšími. Za žiadnu cenu by ich na<br />

svojej pozemskej ceste nemal vynechať, pretože skúsenosti z nich nutne<br />

potreboval na dosiahnutie vyššieho cieľa.<br />

Potom ďakuje z celej duše za múdre vedenie, ktoré ho zdanlivo odtláčalo<br />

bokom.<br />

Z knihy Odpovede na otázky, Abd-ru-shin<br />

Abd-ru-shin<br />

Odpovede na otázky<br />

Cena: 11,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa<br />

Sveta Grálu: 10,50 €<br />

222 strán, tvrdá väzba,<br />

formát 13 x 20 cm, hmotnosť 320 g<br />

28<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

Knihu si môžete objednať prostredníctvom<br />

objednávacieho kupónu,<br />

alebo na: www.svetgralu.sk


RECENZIA<br />

Ostrov<br />

Celovečerný ruský film<br />

z pravoslávneho monastýru<br />

Dráma<br />

Režia: Pavel Lungin,<br />

2006, 112 min.<br />

Hrajú: Pjotr Mamonov, Viktor<br />

Suchorukov, Viktorija Isakova,<br />

Dmitrij Djužev, Jana Jesipovič<br />

Rastislav Podivinský<br />

án Ježiš Kristus, Syn Boží, zmiluj<br />

„Psa nado mnou, hriešnym“, Anatolij<br />

často opakuje tieto slová, pretože<br />

má nesmierne výčitky nad svojím<br />

činom, ktorý urobil v minulosti.<br />

Stalo sa to počas II. svetovej vojny.<br />

Bola noc. Na nákladnom člne prevážali<br />

uhlie, no nemali šťastie. Prepadla<br />

ich nemecká vojenská loď a tak on<br />

i jeho kapitán Tichon čoskoro stáli<br />

pred hlavňami nepriateľa, očakávajúc<br />

smrť. Anatolij však v zúfalstve a obrovskom<br />

strachu žobral o život. Veliteľ<br />

mu dal šancu na záchranu pod<br />

podmienkou, že zastrelí svojho kapitána.<br />

Vložil mu do ruky zbraň; on<br />

nechcel, bol však zúfalý, padol výstrel.<br />

Kapitán Tichon zmizol v temnej vode<br />

a on, zostal na lodi sám. Netušil však,<br />

že Nemci na loď umiestnili nálož…<br />

Anatolija našli mnísi z kláštora Monastýr,<br />

na pobreží ostrova. (1976)<br />

Od vojny ubehlo viac než tridsať<br />

rokov a bývalý námorník žije stále<br />

na ostrove ako jeden z mníchov. Ide<br />

o skupinu mníchov v rámci ruskej<br />

pravoslávnej cirkvi, tzv. „jurodivých<br />

Christa radi“, čo znamená bláznivých<br />

pre Krista. Jurodiví sa považovali<br />

za svätých, avšak aby ich ľudia<br />

nevelebili, a oni sami nepodľahli pýche,<br />

robili zo seba bláznov – predstierali,<br />

že sú šialení.<br />

Anatolij je však ešte väčší čudák,<br />

než všetci ostatní. Žije bokom od<br />

ostatných, ťažko pracuje, vozí uhlie<br />

a vykuruje v kotolni, v ktorej zároveň<br />

aj žije. Je naozaj svojský, riadi sa<br />

prazvláštnymi vnútornými pohnútkami<br />

a na pravidlá kláštora veľmi<br />

nedbá. Jeho správanie diváka pobaví,<br />

ale zároveň núti k zamysleniu.<br />

Jeho čudesné počínanie má totiž svoj<br />

skrytý zmysel.<br />

Anatolij má navyše výnimočné<br />

schopnosti, vidí do vnútra ľudí<br />

a predvída budúcnosť. Chodí za ním<br />

mnoho ľudí, ktorí ho prosia o radu<br />

alebo uzdravenie. Pritom sa ukazuje,<br />

čo im leží v ceste k šťastiu. Životné<br />

príbehy ľudí sú naozaj rôznorodé,<br />

no na svojho osudového klienta<br />

si Anatolij ešte počká. Dennodenne<br />

ho sprevádza mučivá bolesť. V hlbokej<br />

viere v Boha a kajajúc sa, spytuje<br />

svoju dušu, prosí o odpustenie. Pozerajúc<br />

nahor prosí aj Tichona o odpustenie,<br />

bez neho nechce ani umrieť.<br />

Netuší, že veci sa majú predsa len<br />

trocha inak. Tak ako sa blíži deň jeho<br />

odchodu, približuje sa aj osudové<br />

stretnutie, ktoré je vyvrcholením tajomného<br />

života starnúceho mnícha.<br />

Film priblíži divákovi asketický život<br />

pravoslávnych mníchov jurodivých,<br />

ale hlavne, nechá nahliadnuť<br />

do trpiacej duše človeka, o aké ani<br />

dnes nie je núdza. Žiadne trápenie<br />

však nie je márne a aj tá najboľavejšia<br />

rana sa môže zahojiť. Liečivý dotyk<br />

zväčša príde nečakane a inak, ako by<br />

si človek predstavoval. Podstatné je,<br />

že každú mrákavu raz rozrazí slnko,<br />

pokiaľ má človek úprimnú snahu.<br />

A práve túto úprimnú snahu originálnym<br />

spôsobom stelesňuje prostý,<br />

úprimne veriaci človek Anatolij.<br />

Národná akadémia filmových<br />

umení v Rusku vyhlásila film Ostrov<br />

za najlepší ruský film r. 2006.<br />

Film je možné si pozrieť napr. na<br />

http://www.pravoslavi.cz/filmy/anatolij.htm.<br />

Rastislav Podivinský<br />

podivinsky@svetgralu.sk<br />

29<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


FOTOGRAFIE<br />

Kappadokia<br />

centrum kresťanstva<br />

v zemi islamu<br />

Nevídané skalné útvary uprostred Turecka<br />

skrývajú viac ako 3 000 kresťanských kostolov<br />

Kaňony hlboko vrezané do mäkkej<br />

sopečnej horniny sú plné nielen<br />

bizarných skalných útvarov,<br />

ale aj mnohých snáď ešte zaujímavejších<br />

ľudských výtvorov.<br />

Okrem viacpodlažných podzemných<br />

miest až pre 20 000 obyvateľov,<br />

slúžiacich ako úkryty pred<br />

prenasledovateľmi, veľa skalných<br />

stavieb je spojených s kresťanstvom.<br />

V roku 330 presunul rímsky<br />

cisár Konštantín Veľký centrum<br />

Rímskej ríše do novovzniknutého<br />

Konštantinopolu (Istanbul)<br />

a začal zavádzať kresťanstvo.<br />

Významným kresťanským<br />

centrom sa stalo kappadocké<br />

hlavné mesto Caesarea (dnes<br />

Kayseri). Pri dobývaní územia<br />

seldžuckými Turkami a Arabmi<br />

kresťania masovo utekali do neprístupných<br />

kaňonov v okolí<br />

dnešného mestečka Göreme<br />

a začali sekať do mäkkej tufovej<br />

skaly kostoly a kláštory. Odtiaľ<br />

vyšli aj „kappadockí otcovia“,<br />

trojica najvýznamnejších gréckych<br />

teológov 4. storočia.<br />

Posledné zvyšky kresťanov boli<br />

nútené Kappadokiu opustiť až začiatkom<br />

20. storočia v rámci výmeny<br />

obyvateľstva medzi Tureckom<br />

a Gréckom.<br />

Artur Zatloukal ml.<br />

zatloukalml@svetgralu.sk


31<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


ONEN SVET<br />

Astrál "all inclusive"<br />

Nebezpečné výlety<br />

Čo tak na chvíľu opustiť svoje telo a navštíviť<br />

zaujímavé miesta…? Pre mnohých<br />

je tzv. astrálne cestovanie atraktívna<br />

výzva – chcú zažiť niečo neobvyklé<br />

a vzrušujúce. Existujú dokonca aj návody,<br />

ako sa naučiť opúšťať svoje telo. Vraj to<br />

dokáže každý. Má to však jeden háčik.<br />

Človek sa po opustení svojho tela ocitne<br />

v celkom novom prostredí, kde často číhajú<br />

nové, nepoznané riziká.<br />

32<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

Corinna Hübener<br />

xistuje množstvo svedectiev ľudí,<br />

E ktorých zlyhávanie niektorých<br />

telesných orgánov dostalo do stavu<br />

mimo ich fyzického tela. Napríklad<br />

sa počas operácie vznášali nad<br />

svojím telom, pozorovali chirurga<br />

a ďalší personál pri práci na svojom<br />

fyzickom tele, vnímali ich rozhovor.<br />

Po úspešnej operácii sa do svojho tela<br />

vrátili. Podobných príbehov existuje<br />

veľa. Sú svedectvom toho, že za určitých<br />

okolností sa môže duša zo<br />

svojho tela uvoľniť a nejaký čas zotrvať<br />

v tzv. astrálnej úrovni.<br />

No sú i takí, ktorí sa pokúšajú získať<br />

schopnosť opúšťať svoje telo vedome,<br />

pomocou mentálneho tréningu. Autori<br />

týchto návodov ponúkajú rôzne


ONEN SVET<br />

techniky, ktorých cieľom je vzdialenie<br />

sa od svojho fyzického tela. Stačí<br />

chvíľa špeciálnej meditácie a človek<br />

už môže objavovať novú dimenziu.<br />

So svojím telom zostáva spojený tzv.<br />

striebornou šnúrou. Všetko sa zdá<br />

jednoduché a neškodné.<br />

TÚŽBA PO ROZŠÍRENÍ<br />

VEDOMIA<br />

Azda najhoršou možnosťou spoznávania<br />

nových dimenzií je experimentovanie<br />

s užívaním omamných látok<br />

a drog.<br />

V roku 1968 podnikol harvardský<br />

profesor Timothy Leary výskum<br />

účinku psychedelických drog<br />

a spoločnosti sa tak otvoril prístup<br />

k novým svetom mimo známeho<br />

priestoru a času. (V tom čase sa<br />

i v ČSSR robili takéto pokusy v rámci<br />

štátnej výskumnej úlohy; píše o tom<br />

MUDr. Josef Jonáš vo svojej knihe<br />

Kde končí duše a začíná tělo – pozn.<br />

red.) Keď človek užije LSD, Acid, Psilocybin<br />

a ďalšie podobné látky, môže<br />

potom vidieť skrz ostatných ľudí,<br />

rozoznáva atómovú a molekulárnu<br />

štruktúru hmoty bez akéhokoľvek<br />

vzdelania v tomto odbore, v drogovom<br />

opojení môže opustiť svoje telo<br />

a z diaľky sám seba pozorovať.<br />

Experimentovaním s drogami,<br />

konkrétne s psychotropnou látkou<br />

meskalínom, sa v päťdesiatych rokoch<br />

preslávil aj anglický spisovateľ<br />

Aldous Huxley. Svoje zážitky spísal<br />

v knihe „Brána vnímania“.<br />

Užívanie drog je zakázané pod<br />

hrozbou trestných sankcií – ide<br />

o nebezpečné látky, s veľkým rizikom<br />

vzniku závislosti a poškodenia<br />

zdravia. Pokusy s ich užívaním rozhodne<br />

neodporúčame.<br />

Nutkanie nahliadnuť do iného<br />

sveta opantávalo ľudí od nepamäti.<br />

Jednou z metód bol aj okultizmus.<br />

Ten pretrvával hlavne v elitných tajných<br />

spoločenstvách. Touto tematikou<br />

sa zaoberajú knihy Carlosa<br />

Castanedu (1925–1998), kde opisuje,<br />

čo dosiahol používaním šamanských<br />

praktík u miliónového publika.<br />

Túžba človeka preraziť „brány vnímania“<br />

a dostať sa „na druhú stranu“<br />

je stále aktuálna; koniec-koncov,<br />

vychádza z jeho prirodzenej túžby<br />

po poznaní. A tak sa usiluje aj o to,<br />

opustiť svoje telo… a prečo vlastne?<br />

NEUŽITOČNÁ HRA?<br />

Tí, ktorí podnikli astrálne cesty, hovoria<br />

o letoch na mesiac a o výpravách<br />

do stredu Zeme. Hrubohmotné<br />

prekážky a obmedzenia tu nehrajú<br />

žiadnu úlohu. Pre týchto ľudí ide<br />

o realitu, zatiaľ čo materialisti to považujú<br />

za bujnú fantáziu a vedci ich<br />

podrobujú vážnemu skúmaniu. Kým<br />

ešte nebola technika natoľko vyspelá,<br />

aby umožnila let na Mars, podnikol<br />

tam svoju astrálnu cestu rakúsky spisovateľ<br />

Johannes von Buttlar (*1940).<br />

Principiálne však stále išlo o cestu<br />

do vesmíru, podobnú, akú v sedemdesiatych<br />

rokoch podnikla posádka<br />

Apolla.<br />

Stojí za to zamyslieť sa nad tým, čo<br />

vlastne motivuje ľudí, aby riskovali<br />

svoje zdravie a robili podobné experimenty.<br />

Môže snáď moje šťastie<br />

závisieť od toho, či dokážem doletieť<br />

k susedovi na záhradu alebo navštíviť<br />

inú planétu? Pre každý duchovný<br />

vývoj, pre ľudskosť aj morálku môžu<br />

byť podobné okultné hry dokonca<br />

škodlivé a nebezpečné.<br />

RIZIKÁ ASTRÁLNEHO<br />

CESTOVANIA<br />

Na jednom internetovom fóre zanechal<br />

správu človek, ktorý sa v tejto<br />

oblasti vyzná, a súčasne si je vedomý<br />

aj jej nebezpečenstva: „Astrálne cestovanie<br />

som vyskúšal pred pár rokmi<br />

a nie som si ani zďaleka istý, že je to<br />

bezpečné. Zažil som veci, ktoré boli<br />

skutočne hrozné. […] Vzniká vlastná<br />

dynamika, ktorá nie vždy zodpovedá<br />

tomu, či človek chce niečo zažiť alebo<br />

nie.“<br />

Je dôležité vedieť, čo to vlastne astrálne<br />

telo je, z čoho sa skladá a aká<br />

je jeho funkcia. Iba vtedy, ak sme<br />

si sami seba plne vedomí, môžeme<br />

predsa konať! Všetko ostatné je nezodpovedné<br />

hranie, ktoré neprináša<br />

nič dobré ani človeku, ani spoločnosti.<br />

Schopnosť vedome opustiť svoje<br />

telo (nazývané tiež exomatóza) sa<br />

podľa niektorých autorov dá dosiahnuť<br />

pomocou intenzívneho tréningu.<br />

Človek vraj potom môže plne uspokojiť<br />

svoju zvedavosť.<br />

V knihe „Strovolovský mág“ autor<br />

Kyriados C. Markides opisuje, aké<br />

nebezpečenstvo spočíva v opustení<br />

svojho tela: „Pred niekoľkými mesiacmi<br />

sme museli z nášho kruhu vylúčiť<br />

istého člena. Akonáhle sa totiž<br />

naučil exomatóze, začal túto schopnosť<br />

zneužívať. Ako riaditeľ školy sa<br />

vydával do izieb svojich žiačok a pozoroval<br />

ich. Aj keď prosil, aby sme<br />

ho prijali späť, odmietli sme. V jeho<br />

aure sa totiž dal rozpoznať veľký egoizmus.“<br />

Mág vysvetľuje, že takýto chybný<br />

krok môže človeka zbrzdiť aj v ďalších<br />

inkarnáciách. Preto sa domnieva,<br />

že nie každý by sa mal zaoberať<br />

mystikou a okultizmom: „Čím<br />

viac stúpaš na ceste mystiky, tým<br />

bolestivejší bude tvoj pád. […] Nezabúdaj,<br />

že meditačným cvičením<br />

je možné predčasne otvoriť svoje čakry<br />

– potom človeka premôže hrôza<br />

a strach. Keď sa stane takáto vec, človeka<br />

táto náchylnosť brzdí v spirituálnom<br />

vývoji aj po niekoľko ďalších<br />

33<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


ONEN SVET<br />

inkarnácií.“ – „Alebo človek skončí<br />

v blázinci,“ dopĺňa autor knihy.<br />

BEZ OCHRANY<br />

V CUDZEJ ZEMI<br />

To, že sme na Zemi a v hrubohmotnom<br />

tele, má svoj zmysel. Naše telo<br />

nám slúži ako ochrana, vďaka ktorej<br />

sa môžeme nerušene vyvíjať. Až so<br />

vzrastajúcou zrelosťou sa môžeme<br />

vyvarovať vplyvov, ktoré nám môžu<br />

škodiť. Na istom internetovom fóre,<br />

ktoré varuje pred nebezpečenstvom<br />

hroziacim v astrálnom, lepšie povedané<br />

v jemnohmotnom prostredí,<br />

píšu svoje príspevky ľudia, ktorí sa<br />

od okultných praktík odvrátili. Jeden<br />

z nich píše: „Močiar okultizmu<br />

je odporná jama, ktorá páchne až<br />

k nebu. Naše psychiatrické ústavy<br />

sú plné ľudí, ktorí na základe okultných<br />

praktík ochoreli psychózami,<br />

neurózami a depresiami.“<br />

Nápadné na tomto fóre je to, že tu<br />

rozprávajú o svojich skúsenostiach<br />

ľudia, ktorí boli odmala psychicky labilní.<br />

Vyzerá to tak, že okultné praktiky<br />

– či už špiritistické sedenia, návraty<br />

do minulých životov, hypnóza<br />

kyvadlom, vykladanie kariet alebo aj<br />

astrálne cestovanie – ich psychickú<br />

labilitu ešte viac podporili. Hodné<br />

povšimnutia je i to, že medzi postihnutými,<br />

ktorí sa oddávajú okultizmu,<br />

sú ľudia horliví, až fanatickí.<br />

Všetky tieto problémy majú jedno<br />

spoločné; a to fakt, že zvýšená citlivosť,<br />

umožňujúca uvedené praktiky,<br />

je vytvorená umelým tréningom.<br />

V knihe „Vo svetle Pravdy“ od<br />

Abd-ru-shina sa môžeme dočítať:<br />

„Každý spôsob umelého napomáhania<br />

k preniknutiu do záhrobia je pútaním<br />

duše, násilné vháňanie do<br />

citlivosti omnoho vyššieho stupňa,<br />

ako by jej dovolil prirodzený vývoj.<br />

Taká obeť pokusov sa zrazu duševne<br />

ocitá v oblasti, v ktorej je umelým<br />

napomáhaním olúpená o prirodzenú<br />

ochranu…“ (Prednáška Moderná duchoveda.)<br />

ZOSTAŇME OPATRNÍ<br />

Pri okultných praktikách ide nepochybne<br />

o viac, než bežne dokážeme<br />

postrehnúť. Túžba po objavovaní<br />

iných dimenzií v sebe skrýva riziká,<br />

ktorým dnešný človek nevie čeliť.<br />

Jemnohmotný svet obývajú rôzne<br />

bytosti. Mnoho ľudí, ktorí podnikli<br />

astrálne cesty, hovorili o netvoroch,<br />

bájnych bytostiach, drakoch a démonoch,<br />

ktorých na svojich „výpravách“<br />

stretli. No vyrovnať sa s tým dokážu<br />

iba duchovne vyspelí ľudia s náležitým<br />

poznaním. Abd-ru-shin to vysvetľuje<br />

takto: „Títo nemnohí ľudia,<br />

ktorí sú už dopredu určení za médiá,<br />

majú vo svojom prirodzenom vývoji<br />

na každom jeho stupni úplne inú<br />

starostlivo prispôsobenú ochranu,<br />

ktorú iní nemajú. Táto ochrana však<br />

pôsobí iba pri vlastnom prirodzenom<br />

vývoji média, bez akéhokoľvek<br />

umelého napomáhania. Pretože iba<br />

vo všetkom prirodzenom spočíva<br />

ochrana ako samozrejmosť.“ (Prednáška<br />

Moderná duchoveda.)<br />

Ale kto dnes môže vedieť, na akom<br />

duchovnom stupni stojí, akú zrelosť<br />

už dosiahol? To nevie nikto, a preto<br />

je namieste približovať sa k neviditeľným<br />

svetom s opatrnosťou a hlavne<br />

pokorou. Túžba pátrať a experimentovať<br />

v tejto oblasti je dosť nebezpečná,<br />

a človeka k ničomu dobrému<br />

nedovedie.<br />

Corinna Hübener<br />

hubener@svetgralu.sk


Moje srdce ho spoznalo<br />

Titulok ako z Červenej knižnice, ale nemýľme sa – je to autobiografický<br />

príbeh francúzskej herečky Charlotte Valandreyovej o hľadaní pravdy<br />

o vlastnom srdci. Ale aj o transplantácii orgánov.<br />

Anna Štefková<br />

35<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


Vo svojich tridsiatich štyroch rokoch<br />

bola Charlotte Valandreyová<br />

na vrchole svojej kariéry. Ako herečku<br />

ju často obsadzovali a pracovala naplno.<br />

Potom prišiel kolaps. Dostala<br />

infarkt a jej srdce sa, žiaľ, úplne nezotavilo.<br />

Lekári jej nedávali veľa nádeje<br />

do budúcnosti, ale ona chcela žiť,<br />

nechcela tu nechať svoju malú dcérku<br />

samu. Po niekoľkých mesiacoch jej<br />

jedna správa zmenila život: bolo pre<br />

ňu k dispozícii cudzie srdce. Niekoľkohodinová<br />

transplantácia dopadla<br />

dobre. Charlotte tak dostala vo svojom<br />

živote druhú šancu. Znovu pracovala<br />

naplno, prichádzali nové roly.<br />

Po dvoch rokoch však Charlottu začali<br />

prenasledovať nočné mory. Často<br />

vo sne zažívala tragickú dopravnú nehodu:<br />

nejaké auto ide v tme vysokou<br />

rýchlosťou, prší. Auto dostane šmyk,<br />

počuť pískanie pneumatík pri brzdení<br />

a potom tupý náraz a ticho. Herečka<br />

sa budila zaliata potom, ako ochromená.<br />

Zakaždým bol ten sen taký<br />

živý. Pritom však mala pocit, že to nie<br />

sú len jej vlastné spomienky na nejakú<br />

niekdajšiu haváriu, že v tom aute<br />

nesedí ona, že to musel byť nejaký iný<br />

predošlý život, ktorého útržky ju desia<br />

teraz v snoch. A ešte niečo sa zmenilo<br />

– napríklad jej chute. Zrazu mala<br />

rada jedlá, ktoré predtým neznášala,<br />

pila červené víno. Potom zrazu letela<br />

do Indie a pred Taj Mahalom, ktorý<br />

36<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

videla prvý raz v živote, mala pocit, že<br />

tu už kedysi bola. S nejakým mužom,<br />

že sa tu prechádzali ruka v ruke…<br />

Konzultovala svoje pocity s racionálnou<br />

psychoanalytičkou, jasnovidcom,<br />

kardiológom, i profesorom<br />

viazaným lekárskym tajomstvom.<br />

Väčšinou sa pokúšali vysvetliť Charlottine<br />

zmeny osobnosti realisticky:<br />

že sú to konštrukcie jej vlastného<br />

podvedomia, lebo ľudský duch je<br />

údajne schopný presvedčiť sám seba,<br />

že tieto veci sú skutočné. Ona však<br />

cítila v sebe prítomnosť niečoho, čo<br />

si nedokázala vysvetliť. Bola presvedčená<br />

o tom, že svoje druhé srdce<br />

dostala od ženy, ktorá zomrela pri<br />

automobilovej havárii a začala pátrať<br />

na vlastnú päsť. Márne, pretože<br />

všetky údaje o darcoch orgánov sú<br />

pacientom neprístupné. Svoje pocity<br />

preto opísala aspoň v knihe.<br />

Potom sa zoznámila s jedným architektom<br />

z Bretagne a zamilovala sa.<br />

Život bol zrazu krásny, jej láska opätovaná<br />

a zdalo sa, že novému páru nestojí<br />

nič v ceste. Až do okamihu, keď<br />

v dome svojho priateľa našla Charlotta<br />

úmrtný list ženy svojho priateľa<br />

– a dátum na ňom bol zhodný<br />

s dátumom jej transplantácie srdca.<br />

Tá žena zomrela pri automobilovej<br />

nehode. Keď potom Charlotte ešte<br />

objavila v škatuľke fotografiu priateľa<br />

s jeho ženou pred Taj Mahalom, bolo<br />

jej jasné, čie srdce nosí v sebe. Prišiel<br />

šok, odcudzenie, tá situácia bola pre<br />

ňu príliš absurdná. Ale čas všetko<br />

urovnal a tí dvaja sú dodnes spolu.<br />

Charlotte je presvedčená, že to bolo<br />

jej „cudzie“ srdce, ktoré tohto muža<br />

hneď spoznalo…<br />

Skoro happy-end. Ohlas v tlači bol<br />

na tento príbeh veľmi pozitívny – dnes<br />

môžu lekári prostredníctvom transplantácie<br />

orgánov dať šancu na nový<br />

život mnohým ťažko chorým! Žiť s novým<br />

orgánom nie je síce úplne jednoduché,<br />

ale keď si odmyslíme asi 20 tabliet<br />

liekov denne, ktoré musí pacient<br />

po transplantácii užívať, aby jeho telo<br />

prijalo jeho nový orgán a nebránilo<br />

sa mu, prečo nie? Darca orgánov aj<br />

tak umiera, či už so svojím srdcom či<br />

iným orgánom, alebo bez neho.<br />

Rozumom si dokážeme zdôvodniť<br />

správnosť rozhodnutia odobrať<br />

umierajúcemu človeku orgán, ktorý<br />

on už nebude potrebovať a ktorý<br />

môže inému predĺžiť či zachrániť život.<br />

V kútiku duše však ľudia asi tušia,<br />

že to nie je také jednoduché, ako sa to<br />

prezentuje verejnosti. Inak by napríklad<br />

v Nemecku, kde na transplantáciu<br />

niektorého orgánu čaká približne<br />

11 000 ľudí, nebolo len niečo vyše 700<br />

ľudí ochotných poskytnúť svoje orgány<br />

na transplantáciu. Prečo? Majú<br />

strach, že by to bolo pri ich prípadnej<br />

chorobe či nehode „definitívne“


PRÍBEH<br />

riešenie? Že budú všetko cítiť, že to<br />

bude bolieť, aj keď budú z lekárskeho<br />

hľadiska prehlásení za mŕtvych?<br />

Aby bola šanca na úspešnú transplantáciu,<br />

orgány sa musia odobrať čo<br />

najrýchlejšie. A človek zase tak rýchlo<br />

neumiera. Okamih smrti, ktorý určia<br />

lekári, nemusí znamenať, a ani väčšinou<br />

neznamená, že duša človeka<br />

je natoľko odpútaná od pozemského<br />

tela, že cez spájací most medzi dušou<br />

a telom, ktorý sa uvoľňuje postupne,<br />

umierajúci necíti bolesť pri odnímaní<br />

orgánov. Ani pitva nemusí byť<br />

bez problémov, a tá sa nekoná bezprostredne<br />

po úmrtí. Tí tzv. „mŕtvi“<br />

sa však už nemôžu sťažovať. Bolo to<br />

väčšinou ich rozhodnutie darovať orgány,<br />

žiaľ, nedostalo sa im za ich života<br />

dostatočné vysvetlenie všetkých<br />

dejov s tým spojených. Veľmi ťažká<br />

situácia nastáva napríklad pri smrteľných<br />

dopravných nehodách. Tu sú<br />

často mladí ľudia náhle vytrhnutí zo<br />

života a potom ich duše stoja vedľa<br />

svojich tiel a nechápu, čo sa vlastne<br />

stalo, spočiatku si ani neuvedomujú,<br />

že zomreli. Spájacia šnúra medzi telom<br />

a dušou, ktorá sa napríklad počas<br />

ťažkej choroby človeka pomaly uvoľňuje,<br />

je u náhlych úmrtí pevná, spojenie<br />

je teda silné a taký človek môže<br />

odoberanie orgánov vnímať veľmi<br />

intenzívne. Bežne používané slovo<br />

„darca“ teda rozhodne nie je namieste.<br />

Ani „príjemca“ orgánov to nemá<br />

jednoduché, ako opisuje príbeh<br />

Charlotty Valandreyovej. Jej život sa<br />

po transplantácii srdca zmenil, menila<br />

sa totiž jej osobnosť – návyky,<br />

postoje, atď. Prečo? Môže cudzie<br />

srdce uchovávať spomienky na predchádzajúci<br />

život v inom tele? Môže<br />

transplantovaný orgán preniesť záľuby<br />

z jedného tela do druhého?<br />

Americký proferor Gerry Schwarz<br />

je o tom presvedčený. Podľa jeho<br />

teórie sa informácie môžu uchovávať<br />

vo všetkých bunkách tela<br />

prostredníctvom poslov nervových<br />

buniek, obzvlášť v mozgu a srdci. Tak<br />

môžu byť v tele zakotvené aj emócie.<br />

Ak sú teda v srdci uložené spomienky,<br />

môžu sa v budúcnosti vyvolať. To by<br />

vysvetľovalo, prečo mnohí pacienti<br />

po transplantácii orgánov preberajú<br />

vlastnosti ich darcov, aj keď sa s nimi<br />

nikdy nestretli. Profesor Schwarz<br />

má však dosť kritikov, ktorí hovoria,<br />

že srdce je len sval a ten nemôže<br />

uchovávať nijaké informácie. Dôkazy<br />

však neexistujú – tu medicína<br />

naráža na svoje hranice. Ponúka sa<br />

však aj „nemedicínske“ vysvetlenie:<br />

na príjemcu transplantovaného orgánu<br />

môže pôsobiť duša zomretého<br />

človeka, ktorému bol orgán odobratý.<br />

Darca orgánu sa cíti spojený s príjemcom,<br />

zdržiava sa v jeho blízkosti<br />

a je schopný vedome či nevedome<br />

ho v rôznych smeroch ovplyvňovať –<br />

vlastnosti, chute, spomienky atď.<br />

Sú však ešte aj iné aspekty, ktoré<br />

pri transplantácii orgánov treba vziať<br />

do úvahy.<br />

Nedávno prešla internetom správa,<br />

že srdce trojročného českého dievčatka<br />

zachránilo život ročnej Talianke.<br />

Českí rodičia dali súhlas<br />

k odobratiu orgánu, keď ich dcérka<br />

umierala, a v Taliansku čakalo<br />

na transplantáciu srdca iné choré<br />

dievčatko. Iste si každý z nás dokáže<br />

predstaviť, ako je rodičom, ktorých<br />

malé dieťa umiera, a ako sa upínajú<br />

ku každej šanci, ktorá môže dieťa<br />

„zachrániť“. Uvedomujú si však všetci<br />

čakatelia na orgán, že najprv musí<br />

niekto iný zomrieť, aby oni či ich<br />

dieťa dostali šancu žiť?<br />

Závažné ochorenia detí majú byť<br />

často pre rodičov skúsenosťou. Dieťa<br />

možno prišlo na svet s túžbou pomôcť<br />

svojim rodičom v ich duchovnom<br />

vývoji. Keď musí človek spoluprežívať<br />

bolesť a utrpenie s dieťaťom<br />

alebo niekým, koho miluje, otvára<br />

sa jeho vnútro svetlejším prúdom<br />

a otázkam prečo a kvôli čomu…, až<br />

napríklad v modlitbe nachádza pomoc<br />

a útechu a v novom poznaní<br />

i novú cestu. Dieťa možno vôbec nepotrebuje<br />

pre svoj ďalší vývoj prežiť<br />

celý pozemský život, prišlo len splniť<br />

svoju úlohu a môže odísť do iných<br />

svetov – pre nás umrieť, pretože odchádza<br />

z nášho sveta. To len naše<br />

vlastné želanie vidí veci inak.<br />

Riešenie takýchto problémov preto<br />

nie je v transplantácii cudzích orgánov,<br />

ktorá znamená utrpenie pre<br />

umierajúcich. Riešením je vedomé<br />

prijatie osudu, či už vlastného alebo<br />

svojich blízkych. Ten osud si vytvára<br />

človek sám. Ťažká choroba alebo nehoda,<br />

ktoré nás ohrozujú na živote,<br />

majú svoju príčinu v našom správaní,<br />

v našom spôsobe života, a transplantácia<br />

postihnutého orgánu ich za nás<br />

nevyrieši. Neobstojí ani argument, že<br />

v predĺženom živote budeme mať<br />

možnosť svoje chyby napraviť, keď<br />

sme to doteraz neurobili. Každý človek<br />

má právo na dôstojný odchod<br />

z tohto sveta. Ani nás by netešilo, keby<br />

sme vo svojich posledných chvíľach<br />

na tejto zemi videli okolo seba zdravotníkov<br />

čakajúcich, kým zavrieme<br />

oči, kým prístroje zaregistrujú koniec<br />

našej mozgovej činnosti, aby mohli<br />

začať odoberať naše orgány. O bolesti<br />

s tým spojenej ani nehovoriac. –<br />

Riešme svoj život a nebudeme musieť<br />

riešiť transplantáciu orgánov.<br />

Literatúra:<br />

Anna Štefková<br />

stefkova@svetgralu.sk<br />

Charlotte Valandreyová: Srdeční záležitost,<br />

Mladá fronta 2013<br />

37<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


Zbavte sa<br />

manažérov!<br />

Sloboda<br />

v zamestnaní<br />

Artur Zatloukal ml.<br />

Predstavte si firmu, v ktorej zamestnanci<br />

volia (a prepúšťajú) svojich vedúcich,<br />

určujú, koľko dostanú za prácu,<br />

rozhodujú, čo budú robiť, kedy a ako. Je<br />

to zvláštne, ale už tridsať rokov to funguje.<br />

Firma Semco sa stala pre mnohých<br />

pokračovateľov vzorom firemnej demokracie<br />

a slobody a ukázala, že byť slobodným<br />

zamestnancom nemusí byť utópiou.<br />

Na rozdiel od iných šéfov, často<br />

posadnutých kontrolou svojich<br />

zamestnancov, Ricardo Semler, generálny<br />

riaditeľ brazílskeho koncernu<br />

Semco, nemá tušenie, kde sú jeho robotníci<br />

a prečo v pondelok výrobná<br />

hala zíva prázdnotou. Keby po tom<br />

pátral, zistil by, že zamestnanci v sobotu<br />

dokončili zákazku presne v termíne<br />

a dnes sami seba odmenili<br />

voľnom. Veď organizácia času a plánovanie<br />

cieľov je výlučne ich vecou.<br />

Ricardo Semler sa do dvadsiatich<br />

rokov venoval najmä rockovej hudbe.<br />

V roku 1980 však prebral vedenie otcovej<br />

firmy na výrobu lodných čerpadiel<br />

a hneď v prvý deň prepustil väčšinu<br />

manažmentu. Veľký experiment<br />

sa začal.<br />

Začiatok bol napätý. Spočiatku firemných<br />

pravidiel a formulárov skôr<br />

pribúda, ako ubúda, ale približne<br />

po dvoch rokoch a jednom zrútení sa<br />

zo stresu Semler začína z opačného<br />

konca: formuláre, smernice a postupy<br />

práce postupne odstraňuje. Zamestnancom<br />

dáva k dispozícii v zrozumiteľnej<br />

forme doposiaľ dôverné<br />

38<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

Ricardo Semler je výkonným riaditeľom<br />

(CEO) brazílskej spoločnosti Semco SA<br />

informácie o hospodárení firmy. Namiesto<br />

osobných prehliadok sa pri<br />

východe z vrátnice objavuje tabuľka:<br />

Pri odchode sa prosím presvedčte, či<br />

omylom neodnášate niečo, čo nie je<br />

vaše. Od kontroly, predpísaných pracovných<br />

postupov a pravidiel prechádza<br />

k dôvere a k používaniu vlastných<br />

hláv. Zbavuje firmu bežnej hierarchie<br />

a nastupujú malé tímy ľudí, ktoré si<br />

samé stanovujú rozpočet a výrobné<br />

ciele. A súčasne majú podiel na zisku.<br />

Ruší sa väčšina listín, zanikajú archívy<br />

a sekretárky. Výrobný program<br />

a rozdelenie zisku určuje demokraticky<br />

zvolená rada...<br />

Keď prichádza na brazílske podniky<br />

kvôli chybnej vládnej politike<br />

zlá doba, zamestnanecká rada prichádza<br />

s návrhom: robotníci budú akceptovať<br />

zníženie miezd, ak získajú<br />

vyšší podiel na zisku, manažéri si znížia<br />

platy o 40 % a zamestnanci budú<br />

môcť rozhodovať o výdajoch firmy.<br />

Semler súhlasí, firma sa opäť transformuje<br />

a znovu žije.<br />

Jadro firmy tvorí šesťčlenná rada,<br />

ktorá určuje stratégiu. Funkcia<br />

generálneho riaditeľa prechádza<br />

z jedného člena rady na druhého<br />

po šiestich mesiacoch. S nimi spolupracujú<br />

vedúci jednotlivých divízií.<br />

Všetci ostatní zamestnanci sú spoločníkmi<br />

firmy. Iná hierarchia neexistuje.<br />

Počet stupňov manažmentu<br />

klesol z dvanástich (!) na tri.


SPOLOČNOSŤ<br />

ZAMESTNANCI SÚ<br />

DOSPELÍ ĽUDIA<br />

Zanechajme teraz príbeh dodnes<br />

stále úspešného podniku a výpočet<br />

mnohých ďalších kuriozít, s ktorými<br />

sa môžeme stretnúť v „slobodných<br />

firmách“, akými sú spomínaná<br />

firma Semco, ďalej napríklad výrobca<br />

produktov z rajčín Morning Star, ale<br />

aj Harley-Davidson, Google, čiastočne<br />

IKEA a stovky ďalších. Mimochodom,<br />

niektoré z nich sa zaobídu bez manažérov<br />

úplne. Zastavme sa pri princípe,<br />

na ktorom je ich práca založená. Nejde<br />

o vonkajšie znaky, akými sú absencia<br />

smerníc a pevného pracovného času.<br />

Ide o slobodu, dôveru a dobrý pocit<br />

z práce, za čo zamestnanci (väčšinou<br />

radi) platia osobnou zodpovednosťou<br />

a skutočným záujmom o úspech<br />

svojho zamestnávateľa.<br />

Tento prístup omnoho viac reflektuje<br />

tú skutočnosť, že sme dospelí<br />

ľudia, zodpovední za svoj život a že<br />

žijeme vo veľmi slobodnom prostredí<br />

– aspoň v porovnaní s minulosťou.<br />

Nie je normálne, aby človek<br />

po príchode do práce prestal prijímať<br />

rozhodnutia a stal sa strojom,<br />

ktorému niekto hovorí, čo má robiť<br />

a aby sa po práci opäť dostal do úlohy<br />

správcu svojho vlastného osudu. Nemôžeme<br />

sa čudovať, že mnohým<br />

z nás toto prepínanie medzi obidvoma<br />

režimami veľmi nejde a narážame<br />

buď na obmedzené právomoci<br />

v zamestnaní alebo naopak na neschopnosť<br />

rozhodovať samostatne<br />

o svojom živote. Pritom však počet<br />

situácií, v ktorých sa musíme v bežnom<br />

živote rozhodovať, stále rastie.<br />

SLOBODA NIE JE<br />

PRE KAŽDÉHO<br />

Myšlienka slobodnej firmy je<br />

vlastne jednoduchá, je jednoduchšia<br />

než komplikovaný systém<br />

klasického podniku. A je stále viac<br />

známa. Ako to, že týchto firiem je tak<br />

málo? V Českej republike a na Slovensku<br />

sa dnes k myšlienke slobody v práci<br />

hlási nad 60 firiem a agentúr. Prečo sa<br />

viac firiem nevydalo na možno ťažkú,<br />

ale už vyšliapanú cestu?<br />

Je to ako s nežiaducou nadváhou:<br />

vieme, že stačí zdravšie jesť, nie viac,<br />

ako telo potrebuje, a primerane sa<br />

hýbať. Napriek tomu má 55 % z nás<br />

kilá navyše. Nestačí len vedieť, ako<br />

na to. Treba nabrať odvahu a zmysel<br />

pre zodpovednosť a zanechať skoro<br />

všetko, čo z doterajšieho zamestnania<br />

vieme. Ak sme boli zvyknutí celý život<br />

pracovať len vtedy, keď nás niekto<br />

alebo niečo nútilo a nie sme ochotní<br />

tento prístup naozaj zmeniť, slobodnú<br />

firmu zase rýchlo opustíme.<br />

HLAVNÁ HROZBA:<br />

SPIKLENECTVO<br />

PRIEMERNÝCH<br />

Zamestnanec slobodnej firmy<br />

sa samozrejme zodpovedá nielen<br />

sám sebe, ale aj svojim kolegom.<br />

Vzhľadom na to, že rozdielne názory<br />

dvoch ľudí nemôže rozsúdiť šéf,<br />

nájdu si mediátora, ak to nestačí, nastupuje<br />

rada šiestich zamestnancov<br />

atď. Človek so skutočne zlou pracovnou<br />

(alebo aj nepracovnou) morálkou<br />

môže počas vyjednávania dostať<br />

od kolegov aj výpoveď.<br />

Napriek tomu existujú mnohé riziká.<br />

Prerod existujúceho tradičného<br />

podniku a zamestnancov na slobodnú<br />

firmu a „slobodného spoločníka“ je<br />

veľmi dlhým a krehkým procesom.<br />

Systém je napríklad schopný poradiť<br />

si s jednotlivcami, ktorí do neho nezapadajú,<br />

ale nedokáže čeliť nezodpovednej<br />

a pasívnej väčšine. Výhoda<br />

voľby pracoviska sa môže zvrhnúť<br />

na boj o najlepšie stoličky a neschopného<br />

kolegu môžu zamestnanci dlhodobo<br />

kryť aj za cenu nižšej odmeny<br />

pre tím. A práve zmena zmýšľania<br />

jednotlivých zamestnancov, zvyknutých<br />

pracovať často aj desiatky rokov<br />

v hierarchickej štruktúre, bez potreby<br />

vyjednávať, navrhovať inovácie, určovať<br />

si ciele alebo reálne zodpovedať<br />

za výsledky svojej práce, sa ukazuje<br />

ako najväčší problém.<br />

Sloboda nie je pre každého. Osobná<br />

sloboda znamená súčasne zodpovednosť,<br />

osobnú zodpovednosť človeka,<br />

ktorý mal možnosť ju dostať. Sloboda<br />

v zamestnaní prináša radosť a hrdosť<br />

a za odmenu vyžaduje od človeka<br />

zrelosť a aj ho k nej vychováva.<br />

Viac informácií:<br />

Artur Zatloukal ml.<br />

zatloukal.ml@svetgralu.sk<br />

Mapa slobodných firiem vo vašom<br />

okolí: www.svobodavpraci.cz/<br />

svobodomyslne-firmy/<br />

SEMCO: Reportáž z r. 2005 http://youtube.<br />

com/watch?v=gG3HPX0D2mU<br />

(anglicky)<br />

Ilustrovaná stratégia SEMCO pre rok<br />

2014 http://www.youtube.com/<br />

watch?v=8TRs3YhuCZ8 (v angličtine)<br />

Knihy v českom jazyku:<br />

Ricardo Semler: Podivín, PeopleComm,<br />

2011<br />

Ricardo Semler: Sedmidenní víkend,<br />

PeopleComm, 2013<br />

Brian M. Carney, Isaac Getz: Svoboda<br />

v práci, PeopleComm, 2013<br />

Tony Hsieh: Štěstí doručeno, PeopleComm,<br />

2013 (príbeh firmy Zappos)<br />

Ďalšie zdroje:<br />

Nikil Saval: Cubed:<br />

A SecretHistoryoftheWorkplace,<br />

Doubleday, 2014<br />

Finmag 3/2012<br />

Moderní řízení 9/2012<br />

39<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


Galileo Galilei<br />

Nikolaus Kopernikus<br />

Johannes Kepler<br />

Pythagoras<br />

Immanuel Kant<br />

„Dvojo vecí mi napĺňa myseľ vždy novým<br />

a rastúcim obdivom a úctou, čím častejšie<br />

sa nimi zaoberám: hviezdne nebo<br />

nado mnou a mravný zákon vo mne.“<br />

Hovoril v 18. storočí nemecký filozof Immanuel<br />

Kant. A dodal: „Oboje vidím pred<br />

sebou a spájam bezprostredne s vedomím<br />

svojej existencie“.<br />

K tomu mravnému zákonu v sebe sa snažíme<br />

v našom časopise opakovane vracať.<br />

Dnes by sme radi pozdvihli svoj zrak k oblohe<br />

a začudovali sa zázraku vesmíru<br />

nad svojimi hlavami.<br />

40<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

Hviezdne nebo<br />

nad hlavou<br />

Hviezdnym nebom nad hlavou sa<br />

zaoberajú dva odbory ľudskej<br />

činnosti: astrológia a astronómia.<br />

Astronómia je veda veľmi seriózna<br />

a starostlivá, pozorne zbiera fakty,<br />

skúma ich a vyhodnocuje. Je spoľahlivá;<br />

kým niečo vyhlási, dobre si to<br />

overí. Je to však veda popisná a nám<br />

obyčajným ľuďom môže tak trochu<br />

pripomínať málo zrozumiteľný telefónny<br />

zoznam. Astrológia nás oproti<br />

tomu dokáže nadchnúť a očariť, má<br />

v sebe dušu a vie osloviť tú našu. Má<br />

Artur Zatloukal<br />

1.diel<br />

však v sebe jeden háčik: nevieme, nakoľko<br />

môžeme tomu alebo onomu<br />

astrológovi veriť, zo všetkého najmenej<br />

máme dôveru ku skúseným<br />

a finančne zdatným astrologičkám<br />

v televízii či v mysterióznych časopisoch.<br />

Uznávame astrológiu ako kráľovské<br />

umenie, len nám v nej chýbajú<br />

tí králi. Chýba teda tá serióznosť.<br />

My sa dnes pustíme cestou obdivu<br />

a úcty k hviezdnemu nebu, vedúcou<br />

medzi oboma týmito smermi.<br />

Nebudeme sa púšťať na neisté pole


VESMÍR<br />

astrológie, ale napriek tomu chceme<br />

byť zrozumiteľní, aby spolu s nami<br />

mohli obdivovať hviezdne nebo aj<br />

ľudia bez matematického vzdelania<br />

a porozumenia pre zložité výklady.<br />

Nebudeme líčiť všetko úplne<br />

podrobne a presne, ale veríme, že<br />

sprostredkujeme čitateľom základný<br />

obraz obdivuhodného diela vesmíru.<br />

SLNKO<br />

Matka života, boh darujúci svetlo,<br />

teplo a život celej zemi, tak<br />

vzhliadali k Slnku oddávna všetky<br />

národy zemegule. V knihe Zaviate<br />

doby sa prebúdzajú III – Egypt sa spomína,<br />

že pred pádom ľudstva do hriechu<br />

videli ľudia na nebi okrem Slnka<br />

ešte niekoľko ďalších telies, ktoré ho<br />

obklopovali. Veď každé hmotné teleso<br />

je ako aurou obklopené svojimi<br />

jemnejšími vrstvami, a každá vrstva<br />

vydáva svoje žiarenie. To bolo<br />

v dobe, keď Lucifer ešte pôsobil ako<br />

Svetlonos, nositeľ osvietenia rozumu<br />

pre rozvoj ľudstva. Potom prišiel najprv<br />

Luciferov pád do pýchy – „Moje<br />

dielo, moja vôľa, moje právo!“ – a ľudia<br />

jeho zvody nasledovali. Po páde<br />

nastúpila namiesto cítenia len obmedzená<br />

fantázia, namiesto krásy prahnutie<br />

po nádhere, márnomyseľnosť<br />

a márnotratnosť. Na nebi už dokázali<br />

ľudia vidieť len hrubohmotné slnko<br />

a namiesto Stvoriteľovho Svetla uctievali<br />

už len slnko ako boha.<br />

Stredoveké tmárske kresťanstvo<br />

potom bolo azda už absolútnym vyvrcholením<br />

nevedomosti, povier, obmedzenosti<br />

a pýchy, čo do usporiadania<br />

sveta. Stredom sveta bola podľa<br />

vtedajších predstáv Zem, a Slnko<br />

okolo nej obiehalo spolu so všetkými<br />

hviezdami. Svet bol báječne jednoducho<br />

usporiadaný na obraz jednoduchého<br />

chápania človiečika. Od tých<br />

čias však dostáva obmedzený svet<br />

predstáv jednu ranu za druhou, a je<br />

to tak až dodnes.<br />

Keď v polovici 16. storočia Mikuláš<br />

Kopernik zverejnil ako výsledok<br />

svojich nezvratných pozorovaní tvrdenie,<br />

že Slnko je stredom slnečnej<br />

sústavy a Zem sa otáča okolo svojej<br />

osi, považovali to vtedajší vedci<br />

a teológovia za drzosť: „Ten hlupák<br />

chce prevrátiť celé umenie astronómie!<br />

Ale ako uvádza Písmo sväté,<br />

Jozue kázal zastaviť sa Slnku, a nie<br />

Zemi!“ – To o ňom nenapísal nikto<br />

menší než Martin Luther, zbožný<br />

a osvietený reformátor, hodný našej<br />

najvyššej úcty. A zmienená epizóda<br />

pochádza zo Starého Zákona; vtedy,<br />

počas bitky pri meste Gibeón, požiadal<br />

vojvodca Jozue, nasledovník<br />

Mojžišov, Hospodina, aby zastavil<br />

Slnko, dokiaľ nevykoná pomstu nad<br />

svojimi nepriateľmi: „A Slnko stálo<br />

v polovici nebies a neponáhľalo sa<br />

k západu po celý deň.“ –<br />

Po Kopernikovi nasledoval Johannes<br />

Kepler. Ten mal okolo roku 1600<br />

spočiatku predstavu, že kruhové<br />

dráhy planét okolo Slnka utvárajú,<br />

matematicky vyjadrené, harmonickú<br />

sústavu, rovnakú ako je usporiadanie<br />

tónov v hudobnej stupnici. Očakával,<br />

že objaví a dokáže harmóniu<br />

sfér, ako ju v 6. storočí pred naším<br />

letopočtom predpovedal vysoko<br />

vážený filozof Pythagoras. Na svoje<br />

zdesenie však zistil, že planéty neobiehajú<br />

v kruhoch, ale v elipsách.<br />

To bola pre neho i stredovekých filozofov<br />

veľká rana, pretože považovali<br />

kružnicu za dokonalý božský útvar,<br />

zatiaľ čo elipsa je len jeho nepodarenou<br />

napodobeninou. Nielen to, ani<br />

s tým usporiadaním planét mu to nevyšlo.<br />

Zato pri svojom neúspešnom<br />

pátraní objavil ako vedľajší produkt<br />

tri matematické zákony, týkajúce sa<br />

dráhy planét; na svoju dobu úctyhodné<br />

dielo, uznávané bezvýhradne<br />

dodnes.<br />

Keď v roku 1611 jezuita Christopher<br />

Scheiner po prvýkrát uvidel<br />

na povrchu Slnka slnečné škvrny, nastali<br />

okolo nich veľké filozofické dišputy.<br />

Teologickí otcovia cirkvi nechceli<br />

pripustiť na dokonale čistom<br />

Slnku – Božom výtvore – niečo také<br />

nedokonalé, ako sú škvrny. Scheiner<br />

bol súčasníkom Galilea Galileiho,<br />

toho, ktorý bol za svoje drzé názory<br />

skoro popravený inkvizíciou;<br />

ale na rozdiel od neho Scheiner tvrdošijne<br />

zastával i naďalej staré cirkevné<br />

predstavy o Zemi ako strede<br />

sveta. Vôbec sa nám v celej našej<br />

prechádzke vesmírom budú neustále<br />

pliesť do cesty nevedomé a nedokonalé<br />

predstavy nás ľudí zoči-voči objavovaniu<br />

veľkosti Božieho diela.<br />

41<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


AKO VZNIKLO<br />

Podľa dnešných výskumov vzniklo<br />

Slnko pred asi 5 miliardami rokov.<br />

Vtedy bol okolitý priestor naplnený<br />

prachom a hmlou ako nejakou<br />

riedkou vesmírnou kašou. Tam, kde<br />

v kaši vznikla hrudka, začala príťažlivou<br />

silou k sebe priťahovať z okolia<br />

ďalšiu hmotu a tak postupne rástla.<br />

Nakoniec vzniklo ďalším vývojom<br />

naše Slnko. Slnko je nesmierne veľké,<br />

má hmotnosť 99,8 % celej slnečnej sústavy,<br />

zo zostávajúcich 0,2 % sa odtrhnutím<br />

vytvorili všetky planéty. Jeho<br />

priemer 1,4 milióna km znamená, že<br />

by sme lietadlom cestovali naprieč<br />

Slnkom dva mesiace. Takúto cestu<br />

by sme samozrejme neprežili; na povrchu<br />

sa skladá Slnko zo žeravého<br />

plynu s teplotou 5 500°C, vovnútri<br />

panujú teploty okolo 15 miliónov °C<br />

a nepredstaviteľný tlak 200-miliárdkrát<br />

vyšší ako tlak vzduchu na Zemi.<br />

Slnko má aj veľkú gravitačnú príťažlivú<br />

silu, keby sme sa postavili na povrchu<br />

Slnka na váhu, ukázala by viac<br />

než dve tony. Niet divu, práve príťažlivá<br />

sila Slnka drží pohromade obeh<br />

všetkých planét slnečnej sústavy.<br />

Dlho si ľudia lámali hlavu nad<br />

otázkou, odkiaľ berie Slnko energiu<br />

na vyžarovanie takého veľkého<br />

množstva tepla. Veď na zemeguľu dopadá<br />

len ničotný podiel jeho žiarenia,<br />

celý ohromný zvyšok svetla a tepla<br />

42<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

sa rozptýli do okolitého chladného<br />

vesmíru. V staroveku si učenci predstavovali,<br />

že na Slnku horí nejaké palivo,<br />

a až atómová fyzika 20. storočia<br />

túto záhadu dokázala objasniť: Slnko<br />

je obrovský jadrový reaktor. Skladá<br />

sa hlavne z vodíka, a pri ohromných<br />

teplotách a tlaku v jadre Slnka sa<br />

vždy dva atómy vodíka násilím zlúčia<br />

do jedného atómu hélia. Pritom<br />

sa uvoľní veľké množstvo energie. Neustále<br />

výbuchy vo vnútri Slnka by už<br />

dávno toto teleso rozmetali do všetkých<br />

kútov vesmíru, zakaždým<br />

tu však zasiahne ohromná gravitačná<br />

sila príťažlivosti a „neposlušnú“ rozžeravenú<br />

hmotu zase pritiahne späť.<br />

Človek tento proces „úspešne“ napodobnil<br />

pri konštrukcii vodíkovej<br />

bomby. Vodíková bomba je tridsaťkrát<br />

ničivejšia než atómová bomba.<br />

Po prvýkrát ju úspešne odskúšal Sovietsky<br />

zväz v roku 1953 a otvoril<br />

tak dvere do najvyššieho poschodia<br />

zbrojných pretekov s USA, hroziacich<br />

zničením celej zemegule. Mierové<br />

využitie vodíkovej energie napríklad<br />

v atómových elektrárňach je<br />

síce veľmi sľubné, ale je zložité a nepodarilo<br />

sa ho uskutočniť.<br />

A AKO ZANIKNE<br />

Slnko je dnes asi v polovici svojho<br />

života. Fyzikálne výpočty ukazujú,<br />

že po ďalších asi 4 miliardách rokov<br />

vyčerpá svoje vodíkové palivo a začne<br />

meniť svoje vlastnosti. To bude<br />

koniec života na Zemi, pokiaľ tu ešte<br />

nejaký život bude. Najprv sa Slnko<br />

nafúkne do veľkosti tzv. „červeného<br />

obra“ tak, že rozpálený plyn dosiahne<br />

pravdepodobne i planétu Zem a spáli<br />

všetko, čo sa na nej ešte bude nachádzať.<br />

To však bude posledný márny<br />

pokus Slnka o svoje nafúknutie a zasiahne<br />

tu znovu príťažlivá gravitačná<br />

sila, tentokrát už s konečnou platnosťou<br />

a bez možnosti sa jej akokoľvek<br />

vzoprieť. Slnko sa potom zase zmrští<br />

späť, až do veľkosti tzv. „bieleho trpaslíka.“<br />

Nakoniec zostane z nášho<br />

žeravého slniečka malá biela hviezdička,<br />

rok za rokom postupne chladnúca<br />

v mrazivom vesmíre. Slnečná<br />

sústava so všetkými svojimi vlastnosťami,<br />

i Zem, domov prepožičaný<br />

nám ľuďom, sa zmení v mrazivú a neživú<br />

hromadu kamenia v priestoroch<br />

vesmíru.<br />

Keby bolo Slnko asi o polovicu<br />

väčšie, presnejšie povedané hmotnejšie,<br />

bol by scenár jeho zániku ešte<br />

omnoho dramatickejší. Zmenilo by<br />

sa v tzv. neutrónovú hviezdu. Ale to<br />

si musíme najprv urobiť malú exkurziu<br />

do vlastností hmoty.<br />

EXKURZIA I: ATÓMY<br />

Abd-ru-shin, autor knihy „Posolstvo<br />

Grálu“, venoval usporiadaniu<br />

hmotného sveta najmä prednášku<br />

„Svet“ kapitolu „Čo je energia? Čo je<br />

tiaž?“ v knihe „Odpovede na otázky.“<br />

Svet je podľa neho dielom Stvoriteľa,<br />

vznikol však postupne a podľa<br />

fyzikálnych zákonov. V okamihu<br />

Stvoriteľovho rozkazu „Buď Svetlo!“<br />

vznikli najprv vyššie úrovne prastvorenia,<br />

neskôr ďalším tvorivým<br />

dejom oblasti duchovné, z ktorých<br />

pochádzajú aj osobnosti ľudí, potom


VESMÍR<br />

Zdanlivý obraz hviezdy zväčšený<br />

gravitačnou šošovkou<br />

Vzdialená<br />

hviezda<br />

bytostné (prírodné bytosti a zvieratá)<br />

a nakoniec hmotné. Hmota sa delí<br />

na jemnohmotnosť a hrubohmotnosť,<br />

a až hrubohmotnosť je od samých<br />

počiatkov pozorovateľná ľudskými<br />

zmyslami, jej nástrojmi a vedeckými<br />

prístrojmi. I hrubohmotnosť je však<br />

odstupňovaná, od jemnejších vrstiev<br />

k najhrubším, a spojujúcou silou je<br />

v nej, ako všade, žiarenie. Jemnejšie<br />

vrstvy alebo stupne hmoty zaujímajú<br />

v priestore rovnaké miesto ako<br />

tie hrubšie, môžeme si ich predstaviť<br />

ako jemný hmlový oblak alebo<br />

auru, ktorá preniká hrubšími telesami<br />

a presahuje aj do ich najbližšieho<br />

okolia.<br />

Hmota, teda hrubá nám viditeľná<br />

hmota, sa skladá z atómov. Začiatkom<br />

20. storočia navrhol anglický<br />

fyzik Rutherford tzv. planetárny model<br />

atómu, dodnes veľmi populárny,<br />

pretože je zrozumiteľný. Podľa tejto<br />

predstavy je atóm miniatúrnou kópiou<br />

slnečnej sústavy. Skladá sa z malého<br />

a ťažkého jadra (obdoba Slnka)<br />

a ešte menších ľahkých elektrónov,<br />

obiehajúcich ako planéty okolo neho.<br />

Jadro je tvorené časticami zvanými<br />

protóny, tie majú kladný elektrický<br />

náboj, a takmer rovnako ťažkými<br />

neutrónmi bez elektrického náboja.<br />

neutrón<br />

protón<br />

Štruktúra atómu<br />

Obiehajúce elektróny majú opačný,<br />

záporný elektrický náboj. Podľa toho,<br />

koľko je v jadre protónov, vznikajú<br />

prvky s celkom odlišnými vlastnosťami.<br />

Najjednoduchšiu stavbu<br />

má vodík, ten má v jadre jeden protón<br />

a na obežnej dráhe jeden elektrón.<br />

Zase napríklad jadro atómu<br />

uhlíka, toho základného kameňa<br />

výstavby všetkých rastlinných i živočíšnych<br />

tiel, sa skladá zo 6 protónov<br />

a 6–8 neutrónov. Okolo jadra<br />

uhlíka obieha 6 elektrónov. Spolu<br />

existuje 98 prvkov s počtom protónov<br />

v jadre od 1 do 98 a s úplne rozdielnymi<br />

vlastnosťami, od plynov až<br />

po ťažké kovy. Tie posledné, najzložitejšie<br />

a najťažšie prvky sa vyskytujú<br />

len pri výbuchu hviezd, alebo sa pripravujú<br />

umelo v laboratóriách.<br />

Nás bude zaujímať jedna vec: tie<br />

obiehajúce elektróny sú čiastočky<br />

omnoho ľahšie a éterickejšie než<br />

protóny. Vážia asi 1800-krát menej<br />

než protón a správajú sa niektorými<br />

svojimi vlastnosťami ako častice,<br />

niektorými ako vlny. Môžeme<br />

si ich predstaviť ako jemný vlniaci sa<br />

obal, chvejúcu sa šupku atómu. Núka<br />

sa potom myšlienka, že práve elektróny<br />

sú tým najbližšie jemnejším<br />

druhom hmoty. Elektróny súvisia aj<br />

jadro<br />

elektrón<br />

Lúče<br />

svetla<br />

vzdialenej<br />

hviezdy<br />

Bližšia<br />

hviezda<br />

Pozorovateľ<br />

Lúče svetla vzdialenej hviezdy sa v blízkosti<br />

bližšej hviezdy ohýbajú pod vplyvom jej<br />

gravitačnej príťažlivosti. Preto pozorovateľ<br />

hviezdu vidí, hoci je zakrytá bližšou hviezdou.<br />

Dokonca ju vidí zväčšenú, akoby cez šošovku.<br />

s podstatou elektrickej energie: elektrický<br />

prúd nie je nič iné ako prúd<br />

elektrónov. Ich prúdenie smeruje<br />

vždy od záporného pólu ku kladnému,<br />

napríklad elektrická iskra preskakuje<br />

vždy od zápornej elektródy<br />

ku kladnej, nikdy nie naopak.<br />

Medzi jadrom atómu a obiehajúcimi<br />

elektrónmi je pomerne veľký<br />

prázdny priestor, podobne ako medzi<br />

Slnkom a planétami. Keby sme si<br />

atóm predstavili vo veľkosti futbalového<br />

ihriska, bolo by jadro veľké ako<br />

futbalová lopta uprostred a po obvode<br />

ihriska by obiehali špendlíkové<br />

hlavičky ako elektróny.<br />

NEUTRÓNOVÉ HVIEZDY<br />

Keby bolo naše Slnko asi o polovicu<br />

väčšie, presnejšie povedané<br />

hmotnejšie, bol by scenár jeho<br />

zániku ešte omnoho dramatickejší.<br />

Zmenilo by sa v tzv. neutrónovú<br />

hviezdu.<br />

43<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


Najprv by sa príťažlivou gravitačnou<br />

silou zmrštilo do stavu bieleho<br />

trpaslíka. Ten by bol však príliš<br />

veľký, príliš hmotný a príliš stlačený,<br />

než aby vydržal taký ohromný tlak,<br />

aký zavládne v jeho strede. Sily<br />

uprostred telesa takej hustoty by boli<br />

také veľké, že by rozdrvili atómy ako<br />

prázdne škrupinky vajec a násilím<br />

vtlačili obiehajúce elektróny do protónov<br />

v jadrách. Vznikli by z nich<br />

neutróny, teda hmota, skladajúca<br />

sa len z neutrónov, akési jednotné<br />

neutrónium. Zanikla by tak všetka<br />

rôznorodosť hmoty a prvkov, schopnosť<br />

hmoty byť domovom pre život<br />

a prírodu. Pritom sa pôvodná veľká<br />

hviezda zmrští a neuveriteľne zhustí.<br />

Niet divu – keď stlačíte futbalové ihrisko<br />

do rozmerov lopty, nemôže to<br />

inak dopadnúť. Púha zápalková krabička<br />

takejto neutrónovej hmoty váži<br />

tridsať miliárd ton.<br />

Možnosť existencie neutrónových<br />

hviezd predpovedali fyzici už v tridsiatych<br />

rokoch 20. storočia. Od tých<br />

čias po nich astronómovia na nebi<br />

márne pátrali. Až v roku 1967 objavili<br />

na oblohe čudný pulzujúci objekt,<br />

vysielajúci v pravidelných sekundových<br />

intervaloch rádiové signály.<br />

Nazvali ho pulzarom. Domnievali sa<br />

dokonca, že sú to signály mimozemských<br />

civilizácií, ukázalo sa však, že<br />

je to rýchlo sa otáčajúca neutrónová<br />

hviezda, vrhajúca do okolia rôzne<br />

druhy elektromagnetického žiarenia<br />

ako otáčavý majáčik policajného auta.<br />

Dnes už majú astronómovia zmapované<br />

vo vesmíre veľké množstvo<br />

neutrónových hviezd; potvrdilo sa,<br />

že predpovede fyzikov boli správne.<br />

Kolaps pôvodne žeravej hviezdy<br />

podobnej Slnku do stavu neutrónovej<br />

hviezdy znamená degeneráciu<br />

hmoty do nesmierne zhusteného<br />

stavu. Pri svojom kolapse sa hviezda<br />

jednak stláčaním zahreje na milióny<br />

stupňov, jednak sa rýchlo roztočí.<br />

44<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

Pôvodne sa hviezda otáčala veľmi pomaly<br />

– prakticky všetky hviezdy vo<br />

vesmíre sa otáčajú, napríklad Slnko<br />

sa otočí okolo svojej osi približne raz<br />

za mesiac. Pri svojom zmršťovaní sa<br />

hviezda roztočí podobne ako krasokorčuliarka<br />

na ľade: dokiaľ sa točí<br />

s rozpaženými rukami, točí sa pomaly,<br />

akonáhle však pritiahne ruky k telu<br />

a zmenší tak svoj rozmer, roztočí sa<br />

omnoho rýchlejšie. No a práve toto<br />

sa deje neutrónovým hviezdam. Najrýchlejšie<br />

sa točiaca pulzujúca neutrónová<br />

hviezda, aká je dosiaľ známa, sa<br />

otočí viac než 700-krát za sekundu.<br />

Neutrónové hviezdy sú nepochybne<br />

obdivuhodnými útvarmi vo<br />

vesmíre. Nabudúce si však pohovoríme<br />

o zjave, ktorý človeku naozaj<br />

vyrazí dych: o čiernych dierach.<br />

SVET JE KONCERT PRE<br />

VEĽKÝ ORCHESTER<br />

Obdivuhodný je svet, v ktorom<br />

žijeme. Od temného a nevedomého<br />

stredoveku po dnešnú sofistikovanú<br />

vedeckú éru máme na ňom<br />

stále čo zisťovať a čo objavovať. Sú<br />

ľudia, ktorí sa horlivo zamestnávajú<br />

zhromažďovaním nových a nových<br />

dát, a sú iní, ktorí žasnú nad ľúbeznou<br />

horskou lúkou alebo nad nočným<br />

hviezdnym nebom. Ale najväčší<br />

úžitok z bytia majú tí, ktorí dokážu<br />

oboje: ktorí žijú vedome v mnohostrannom<br />

a mnohohrannom drahokame<br />

sveta, ktorí o ňom mnohé<br />

vedia, a pritom v ňom vidia krásu<br />

a múdrosť Stvoriteľovej<br />

ruky. Skloňme<br />

sa pred ňou v pokore<br />

a vďake.<br />

Artur Zatloukal<br />

zatloukal@svetgralu.sk<br />

Otázka:<br />

Čo je energia?<br />

A čo je tiaž?<br />

Odpoveď: Týmito otázkami trochu<br />

predbiehame, lebo o nich sa bude<br />

hovoriť až v neskorších prednáškach.<br />

Predsa však chcem aspoň v krátkosti<br />

v náznakoch na ne odpovedať.<br />

Energia je duch! Práve kapitolou<br />

duch sa musím ešte veľa zaoberať,<br />

pretože duch zahŕňa skoro všetky<br />

nerozriešené otázky našej súčasnej<br />

vedy. Dosiaľ sa nebralo do úvahy, že aj<br />

duch má mnoho odstupňovaní, pretože<br />

o tom nik nevie, keďže „ducha“<br />

toto ľudstvo ešte vôbec nespoznalo.<br />

Duch je vo svojich odstupňovaniach<br />

taký mnohostranný, že z toho<br />

vznikli všetky omyly, na ktorých si<br />

ľudia ešte vždy márne lámu hlavu.<br />

Exaktnou vedou pomenovaná<br />

energia je vlastne duch. Nie však taký<br />

duch, z ktorého sa vytvára seba-vedomý<br />

duch človeka, ale iného druhu.<br />

Dnes o tom len krátko: prastvorení<br />

vyžarujú svojou vôľou do duchovného<br />

stvorenia, teda do raja. Tieto vyžarovania<br />

sú tiež duchovné, ale o jedno<br />

odstupňovanie nižšie; lebo to nie sú<br />

priame vyžarovania Ducha Svätého,


ODPOVEDE NA OTÁZKY<br />

Božej Vôle, ale vyžarovania prastvorených,<br />

vytvorených Duchom Svätým. Tieto vyžarovania<br />

prenikajú teraz nadol, vyžarujú<br />

ako duchovné odstupňovanie za hranice<br />

duchovnej ríše a zaplavujú ostatné časti<br />

vesmíru. Napriek odstupňovaniu sú ešte<br />

vždy duchovné a nesú v sebe ešte vždy<br />

živú silu, ktorá nielen tlačí a nabáda dopredu,<br />

ale pôsobí aj magneticky príťažlivo<br />

na cudzorodé, neduchovné okolie.<br />

Magnetická príťažlivá sila týchto duchovných<br />

prúdov však nie je vo svojej sile<br />

taká veľká, ako tá z prastvorenia, ktorá<br />

udržiava celý vesmír. Preto prúdy vychádzajúce<br />

z duchovnej ríše môžu k sebe pritiahnuť<br />

vždy len malé čiastočky cudzorodého<br />

okolia, a tak sa nimi obaliť. Týmto<br />

dejom sa teda pôvodne jednotné prúdy<br />

trieštia. V prirodzenom dianí je potom<br />

taký duchovný prúd rozptýlený do nespočetných<br />

zrniečok, keďže obaly pritiahnutého<br />

pôsobia odstredivo. Tieto obaly<br />

sú teraz samozrejme iba celkom nepatrné,<br />

uzučké vrstvičky rôznych druhov<br />

okolia, pretože to jednotlivé malinké zrniečko<br />

duchovného prúdu má v sebe len<br />

nepatrnú magnetickú silu na udržanie,<br />

úmernú jeho rozmerom. Tým potom postupne<br />

vznikajú elektróny, atómy atď.<br />

Lenže cesta až tam je nekonečne ďaleká.<br />

Dnes vám ju chcem krátko popísať. Predstavte<br />

si: von cez hranice raja prenikajú<br />

vyžarovania prastvorených v súlade s ich<br />

chcením. Prichádzajú ako magneticky<br />

priťahujúci cudzinci do ríše bytostného.<br />

To bytostné pozostáva opäť z mnohých<br />

odstupňovaní, ktoré predbežne zadelím<br />

len do troch základných druhov: do jemnej,<br />

strednej a hrubej bytostnosti, ako<br />

v tomto druhu najvyššej, aj bytostnosti<br />

nevedomej. 1<br />

Pri vstupe duchovného prúdu do jemného<br />

druhu bytostnosti dochádza magnetickou<br />

silou prúdu ihneď k jeho obaľovaniu<br />

touto jemnou bytostnosťou, čím<br />

súčasne nastáva aj čulý pohyb. Tento dej<br />

obaľovania vyzerá tak, akoby sa nepriateľské<br />

vojsko vrhalo na votrelca, na ten<br />

duchovný prúd, zatiaľ čo v skutočnosti<br />

duchovné iba vyvoláva pohyb v tomto<br />

cudzom druhu svojho nového okolia, a to<br />

vlastnou magnetickou príťažlivou silou.<br />

Bytostné sa mu ponáhľa v ústrety, priťahované<br />

veľkou rýchlosťou. S obaľovaním<br />

nastáva súčasne aj rozprašovanie prúdu.<br />

Nejestvuje nijaká zmiešanina duchovného<br />

s jemným bytostným, iba obalenie<br />

duchovného bytostným. Jadrom je duchovný<br />

prášok, zaobalený v jemnej bytostnosti,<br />

ktorá je pridŕžaná magnetickou<br />

príťažlivou silou tohto duchovného jadra.<br />

Duchovné jadro si však aj napriek<br />

obalu uchováva svoje magnetické vyžarovanie,<br />

a to preniká cez tento jemný bytostný<br />

obal. Pri tomto prenikaní vzniká<br />

teplo a mení sa aj vyžarovanie duchovného<br />

prášku. Vďaka tomuto spojeniu je<br />

už pri výstupe iným než bolo predtým,<br />

a touto zmenou získava vplyv na strednú<br />

bytostnosť.<br />

Súčasne s priťahovaním jemnej bytostnosti<br />

dochádza v obale k stláčaniu jednotlivých<br />

čiastočiek jemnej bytostnosti,<br />

teda k ich nahromadeniu okolo každého<br />

duchovného prášku; a toto stlačené nahromadenie<br />

zasa zmenšuje priestor určitej<br />

masy iného, zatiaľ voľne sa vznášajúceho<br />

okolia voči jemnej bytostnosti. Táto<br />

masa už potom nie je príťažlivou silou<br />

duchovnej ríše, raja, udržiavaná na rovnakej<br />

úrovni ako voľne sa vznášajúce časti.<br />

Stláčanie má za následok ďalšie vzďaľovanie<br />

sa od rovnomerne pracujúceho magnetického<br />

zdroja – podstaty duchovného<br />

stvorenia, raja. A tento dej je uplatnením<br />

zákona tiaže. Súčasne je aj bodom obratu<br />

v pohonnej sile doterajšieho deja.<br />

(...)<br />

Tak to pokračuje do hrubej bytostnosti;<br />

odtiaľ do jemnej, strednej a hrubej jemnohmotnosti,<br />

v ktorých duchovné zrniečko<br />

prijíma zakaždým nové obaly rôznych<br />

druhov, až nakoniec zostúpi do jemnej<br />

hrubohmotnosti a tak vezme na seba<br />

jej obal. Odtiaľ klesá do strednej hrubohmotnosti<br />

a až potom do ťažkej, teda<br />

hrubej hrubohmotnosti, ktorá vo svojom<br />

voľnom stave plne zodpovedá hrubohmotnosti<br />

nášho tela a nášho viditeľného<br />

okolia. Až tak sa stávajú všetkým tým, čo<br />

dnes naša exaktná veda pozná, t.j. elektrónmi,<br />

atómami atď.<br />

Hnacou energiou je však vo všetkom<br />

iba jadro, ten nepatrný duchovný prášok –<br />

najnižšie odstupňovanie v duchovnom,<br />

ktoré je len vedľajším účinkom chcenia<br />

prastvorených v tzv. raji, v duchovnej centrále<br />

stvorenia.<br />

(...)<br />

So zhlukovaním popísaných čiastočiek<br />

do súhvezdí sa súčasne hromadí magnetická<br />

sila ich duchovného, na ktorú okrem<br />

účinku veľkého strediska sily duchovnej<br />

ríše pôsobia ešte aj vlastné centrály príťažlivosti<br />

medzi sebou navzájom. Oproti<br />

duchovnej ríši sú samozrejme omnoho<br />

slabšie, no vo veľkej vzdialenosti od raja<br />

ako hlavnej centrály môžu pôsobiť aj<br />

zvlášť medzi sebou – i napriek tomu, že<br />

neustále zostávajú pod vplyvom hlavnej<br />

príťažlivej sily duchovného raja.<br />

Tomu sa však budeme venovať v osobitnej<br />

sérii prednášok; práve tak aj zhlukovaniu<br />

čiastočiek do tiel ľudských, zvieracích<br />

a rastlinných. 2<br />

Poznanie je moc! Tento výrok sa často<br />

používa; lenže na to je potrebné iné poznanie,<br />

než sa my dnes často domnievame,<br />

že už máme. Je to duchovné poznanie,<br />

nie iba rozumová znalosť! Exaktná<br />

veda v tom zatiaľ ešte nedosiahla nič<br />

zvláštneho; a všetky ostatné sa svojím tápaním<br />

v neistote strácajú v nespočetných<br />

nedostatkoch nižších oblastí. Len ten, kto<br />

pozná všetky tajomstvá stvorenia, môže<br />

svet hmotnosti pozdvihnúť k rozkvetu,<br />

alebo obrátiť na trosky.<br />

1 Z oblasti nevedome bytostného pochádzajú<br />

napr. duše zvierat. Vedome bytostní<br />

sú napr. pôvodní starovekí "bohovia",<br />

kým týmto postavám staré národy<br />

nepribásnili svoje bájne predstavy.<br />

2 K tomu už pre predčasné úmrtie<br />

Abd-ru-shina nedošlo.<br />

45<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


Chcú zmenu, tak konajú!<br />

Ekoregión Kaindorf<br />

Werner Huemer<br />

Aj vy počúvate množstvo<br />

kritických hlasov, ktoré<br />

odsudzujú pomery v našej<br />

spoločnosti – drancovanie<br />

prírody, narastajúci egoizmus,<br />

stratu hodnôt a ideálov<br />

a mnoho ďalšieho?<br />

Kde kritika často končí rezignáciou:<br />

„Človek s tým<br />

aj tak nemôže nič robiť?“<br />

– Mnohí si to myslia,<br />

vyčkávajú a pozorujú.<br />

Zároveň však predsa len<br />

vznikajú pozoruhodné iniciatívy,<br />

ktoré o nutnosti<br />

trvalo udržateľných zmien<br />

nielen hovoria, ale tieto<br />

zmeny aj menia na realitu.<br />

Jedným z príkladov je<br />

aj „Ekoregión Kaindorf“.<br />

Už sedem rokov v ňom<br />

platí jednoduché motto:<br />

„Iba ten, kto niečo robí,<br />

môže niečo zmeniť.“<br />

46<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


SPOLOČNOSŤ<br />

Je známe, že zmena klímy predstavuje<br />

veľký problém budúcnosti.<br />

Preto bude dôležité presedlať na obnoviteľné<br />

zdroje energie. Čo konkrétne<br />

to znamená – čo môže človek<br />

robiť?<br />

V apríli 2007 sa občania zo šiestich<br />

obcí rakúskeho regiónu Oststeiermark<br />

rozhodli, že potrebné kroky<br />

na odvrátenie hrozivých scenárov<br />

nenechajú ani na politikoch, ani<br />

na netransparentnom medzinárodnom<br />

obchode s emisnými povolenkami<br />

či na podobných iniciatívach.<br />

Rozhodli sa konať. Založili spolok<br />

„Ekoregión Kaindorf“ a stanovili<br />

si za cieľ dosiahnuť do roku 2020<br />

neutrálnu bilanciu emisií CO 2<br />

.<br />

S čím však začať vo vidieckom regióne<br />

s 5500 obyvateľmi, na celkovej<br />

ploche takmer 7000 hektárov?<br />

Najlepšie so všetkým naraz: šetriť<br />

energiami, zlepšiť tepelné izolácie,<br />

používať slnečnú a veternú energiu,<br />

podporovať dopravu na elektrický<br />

pohon, zaviesť do škôl výučbu ekológie,<br />

zriecť sa plastových vreciek a tašiek,<br />

vytvárať v pôde hrubšiu vrstvu<br />

humusu… Stanovili si hlavné body<br />

a vytvorili pracovné skupiny. Spolok<br />

organizuje konferencie a v snahe<br />

získať pre svoju činnosť čo najširšiu<br />

podporu a spoluprácu verejnosti informuje<br />

občanov o aktuálnom vývoji<br />

prostredníctvom vlastného časopisu.<br />

Je to práca, ktorú pritom robia naplno,<br />

v rámci rozsiahlej, rozvetvenej<br />

siete. Predstavenstvo spolku tvoria<br />

zástupcovia všetkých obcí, v rozšírenom<br />

predstavenstve sedí šesť starostov<br />

a aj zástupcovia z podnikateľskej<br />

sféry.<br />

HUMUS NAD ZLATO?<br />

V<br />

„Ekoregióne Kaindorf“ už niekoľko<br />

rokov organizujú medzinárodné<br />

sympózia o humuse. Je to<br />

miesto stretnutia popredných vedcov<br />

v tomto odbore.<br />

Nejde však len o teoretické poznatky.<br />

Rainer Dunst, predseda<br />

spolku ekoregiónu, chce maximum<br />

nových poznatkov čo najskôr uplatniť<br />

v praxi. Zlepšovanie kvality pôdy<br />

totiž prospieva nielen poľnohospodárstvu,<br />

ale aj klíme, pretože zdravá<br />

pôda je vynikajúcim úložiskom CO 2<br />

.<br />

Preto v „Ekoregióne Kaindorf“ spustili<br />

revolučnú akciu v podobe regionálneho<br />

obchodu s certifikátmi.<br />

Poľnohospodári, ktorí na svojich pozemkoch<br />

aktívne vytvárajú vrstvu<br />

humusu, dostanú za svoju činnosť<br />

prémiu vo výške 30 eur za každú<br />

tonu preukázateľne viazaného CO 2<br />

.<br />

Tieto peniaze pochádzajú od spoločností,<br />

ktoré nákupom certifikátov<br />

kompenzujú svoje emisie CO 2<br />

, ktoré<br />

vzhľadom na charakter ich činnosti<br />

nevyhnutne vznikajú.<br />

Jedným z podnikateľov, ktorí sa už<br />

roky podieľajú na tomto obchode, je<br />

kaindorfský majiteľ maliarskej firmy<br />

Hannes Herbsthofer. Nezávislá Výskumná<br />

spoločnosť Joanneum zostavila<br />

jeho podniku bilanciu emisií<br />

CO 2<br />

. Aby sa Herbsthofer mohol prezentovať<br />

ako podnik s neutrálnymi<br />

emisiami CO 2<br />

, platí ročne okolo<br />

10 000 eur za humusové certifikáty.<br />

„To je suma, ktorú musím ospravedlniť<br />

samozrejme aj pred svojimi zamestnancami,“<br />

hovorí, „ale nakoniec<br />

je to konkurenčná výhoda. Ekologické<br />

povedomie zákazníkov totiž<br />

rastie!“<br />

Krédo ekoregiónu znie: „Chceme<br />

ukázať, že ekológia a ekonomika sa<br />

nevylučujú.“ Aloizovi Gratzerovi,<br />

sládkovi malého, ale výborného<br />

pivovaru v Kaindorfe, ktorý dnes<br />

vďaka regionálnemu obchodu s certifikátmi<br />

ponúka prvé pivo s nulovými<br />

emisiami CO 2<br />

. ide predsa o princíp,<br />

bez ohľadu na ekonomickú stránku:<br />

„Sládok žije z čistoty prírody a mal<br />

by k ochrane životného prostredia<br />

aj aktívne prispievať.“ K tomu patrí<br />

nielen neutrálna bilancia emisií CO 2<br />

v celom dodávateľskom reťazci (v bilancii<br />

emisií CO 2<br />

je zohľadnené naozaj<br />

všetko: od výroby surovín cez výrobu<br />

sladu a varenie piva až po jeho<br />

prepravu k zákazníkovi), ale napríklad<br />

aj upustenie od plastových<br />

prepraviek.<br />

Dôležitým partnerom Ekoregiónu<br />

Kaindorf sa medzičasom stal aj najväčší<br />

rakúsky potravinový reťazec<br />

„Spar“, ktorý rovnako nakupuje humusové<br />

certifikáty a pod značkou<br />

„SPAR wie früher“ (SPAR ako kedysi)<br />

tiež predáva veľmi kvalitné,<br />

kontrolované produkty vypestované<br />

na pôdach bohatých na humus.<br />

Vďaka tejto podpore z ekonomickej<br />

sféry pôsobí čoraz viac poľnohospodárov<br />

nielen ako producentov potravín,<br />

ale starajú sa aj o krajinu a prispievajú<br />

k ochrane klímy. V ich práci<br />

to konkrétne znamená:<br />

• hnojiť výlučne kompostom a zelenými<br />

hnojivami<br />

• znižovať obrábanie pôdy<br />

na minimum<br />

• udržiavať trvalé pokrytie pôdy zeleňou<br />

aj počas zimného obdobia<br />

• dodržiavať osevné postupy, pestovať<br />

zmiešané kultúry a podsejby namiesto<br />

monokultúr<br />

• dôsledne zamedziť všetkým vplyvom,<br />

ktoré spôsobujú ubúdanie humusu<br />

(napríklad používanie hnojív<br />

a pesticídov).<br />

47<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


CO 2<br />

neutrálne pomocou humusových<br />

certifikátov. Herbsthofer – maliarske služby.<br />

Expert na kompost a priekopník v produkcii biouhlia<br />

Gerald Dunst.<br />

Bicyklovaním za ochranu klímy: v Kaindorfe<br />

je to už tradícia.<br />

Tieto opatrenia šetria ornicu, v ktorej<br />

sa tak podiel humusu zvyšuje. Obohatením<br />

pôdy tromi percentami humusu<br />

do hĺbky 25 centimetrov je<br />

možné na rozlohe jedného hektára<br />

viazať až 125 ton CO 2<br />

.<br />

Pôvodne sa začalo len na niekoľkých<br />

hektároch ornej pôdy, v súčasnosti<br />

je to už 660 hektárov a projekt<br />

sa naďalej rozrastá.<br />

Testovanie rýchlosti a trvanlivosti<br />

viazania uhlíka v pôde prebieha<br />

na skúšobných plochách pod odborným<br />

dohľadom.<br />

Veľké úspechy prednedávnom prinieslo<br />

použitie biouhlia, ktoré umožňuje<br />

rozvíjať zloženie ornej pôdy<br />

smerom k legendárnym, po tisícročia<br />

úrodným pôdam „terra preta“ („černozem“,<br />

z portug., pozn. red).<br />

Biouhlie na tvorbu humusu sa dá<br />

vyrábať umelo, bez náročnej prípravy<br />

v zariadeniach „Pyreg“ z pokosenej<br />

trávy, kalov, pokrutín (zvyškov<br />

z lisovania olejnatých plodín,<br />

pozn. red.) či dokonca z jatočných<br />

odpadov. Priekopníkom v tejto oblasti<br />

je autor dvoch odborných kníh<br />

o humuse Gerald Dunst so svojou<br />

firmou. V jeho pyrolytickom reaktore<br />

sa tretina dodávanej energie premieňa<br />

na teplo a približne dve tretiny<br />

na drevené uhlie. Týmto spôsobom<br />

sa denne vyrobí okolo jeden a pol<br />

tony biouhlia.<br />

NOVÉ INŠPIRÁCIE<br />

Ekoregión Kaindorf v posledných<br />

rokoch vzbudil pozornosť aj<br />

mnohými ďalšími podnikateľskými<br />

iniciatívami:<br />

48<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

• Jedným z najdôležitejších iniciátorov<br />

trvalo udržateľného a ekologicky<br />

obhájiteľného hospodárenia je Karl<br />

Schirnhofer. Je to vychýrený špecialista<br />

na lahôdky (značka ALMO)<br />

s niekoľkými stovkami pobočiek.<br />

Na základe výnimočných štandardov<br />

kvality sa mu podarilo dosiahnuť<br />

stav, keď môže predávať svoje<br />

salámové a šunkové produkty s oficiálnym<br />

označením „zdravé potraviny“.<br />

Po mnoho rokov sa úspešne<br />

angažuje aj v prospech veľmi kvalitného<br />

poľnohospodárstva, vrátane<br />

tvorby humusu. Z nemalej časti je to<br />

práve jeho zásluha, že pojem “kvalita<br />

pôdy“ vôbec prenikol do povedomia<br />

verejnosti. Schirnhofer napríklad<br />

podporil aj vznik dokumentárneho<br />

filmu „Humus – zabudnutá šanca pre<br />

klímu“.<br />

• Rainer Dunst a Christoph Gerhold<br />

sa pod značku „GoFair“ snažia presadzovať<br />

nový trend – zdravé suroviny<br />

v kávomatoch. Na prípravu horúcich<br />

nápojov používajú výlučne<br />

produkty bio a FairTrade (káva a kakao),<br />

živú vodu, biocukor, biomlieko,<br />

plne kompostovateľné poháriky namiesto<br />

plastových, žiadne „éčka“.<br />

A to všetko vyrobené s neutrálnou<br />

bilanciou skleníkových plynov<br />

a podávané zo špeciálne skonštruovaných<br />

kávových automatov. Ich<br />

úspech od uvedenia na trh prekonáva<br />

všetky očakávania.<br />

• Alois Kaiser založil v Kaindorfe<br />

pod názvom „e-one“ Centrum pre<br />

elektrické zariadenia a cestné bicykle,<br />

pretože jazda na bicykli a elektrický<br />

pohon patria medzi kľúčové témy<br />

ekoregiónu. Rozširuje sa sieť cyklotrás<br />

a infraštruktúra dobíjacích<br />

staníc. Už niekoľko rokov organizujú<br />

športovú akciu „24-hodinová<br />

jazda na bicykli na ochranu klímy“.<br />

Výťažok z tejto akcie venujú na projekty<br />

ochrany klímy. Aj ďalšie aktivity<br />

(cyklistický klub, cykloservis,<br />

parkovacie miesta pre bicykle,<br />

„jarný cyklistický pas“, súťaže o vecné<br />

ceny) majú povzbudiť verejnosť, aby<br />

na krátke trasy uprednostňovala<br />

vhodný bicykel pred motorizovanými<br />

dopravnými prostriedkami.<br />

• Z iniciatívy spolku „Ekoregión<br />

Kain dorf“ vznikla s miestnym dodávateľom<br />

elektrickej energie jedinečná<br />

spolupráca: od 1. januára 2008 nakupujú<br />

všetci odberatelia bez dodatočných<br />

nákladov elektrickú energiu<br />

s preukázateľne neutrálnou bilanciu<br />

emisií CO 2<br />

, ktorá pochádza zo zdrojov,<br />

ako sú voda, vietor, slnko a biomasa.<br />

Pri spotrebe 22 miliónov kWh<br />

elektrickej energie to v ekoregióne<br />

Kaindorf znamená zníženie emisií<br />

CO 2<br />

o 8800 ton ročne. Medzi ďalšie<br />

príspevky k energetickému obratu<br />

patrí budovanie fotovoltických elektrární,<br />

kotolní na biomasu, plánovanie<br />

malých veterných a vodných<br />

elektrární a zatepľovanie budov. Ako<br />

názornú ukážku súčasných zatepľovacích<br />

systémov postavili vzorový<br />

zateplený dom.<br />

• Základná škola v Kaindorfe zaviedla<br />

pre všetky ročníky druhého<br />

stupňa povinnú hodinu ekológie.<br />

Spoločne so všetkými základnými<br />

školami a škôlkami usporadúvajú tematické<br />

workshopy k otázkam klímy


SPOLOČNOSŤ<br />

a energie. Podporujú aj mnohé maturitné<br />

a univerzitné projekty a veľmi<br />

obľúbené sú exkurzie a prehliadky<br />

inovatívnych technológií a systémov<br />

v oblasti získavania energie z obnoviteľných<br />

zdrojov.<br />

• V ekoregióne sa spojilo niekoľko<br />

prevádzkovateľov pohostinstiev<br />

do pracovnej skupiny, ktorej cieľom<br />

je nájsť cesty k ešte väčšej ponuke<br />

regionálnych produktov. Tým podporujú<br />

miestne podniky a eliminujú<br />

zbytočne dlhé prepravné trasy, a to<br />

všetko v prospech kontrolovateľnej<br />

kvality.<br />

VYZNAMENANIA<br />

SÚ NAJLEPŠOU<br />

REKLAMOU<br />

Ekoregión Kaindorf získal v uplynulých<br />

rokoch viaceré ocenenia;<br />

napríklad v roku 2009 to bola<br />

Rakúska cena za ochranu klímy.<br />

Od roku 2011 je Kaindorf regiónom<br />

FAIRTRADE a od sezóny 2012/2013<br />

patrí medzi „Green Brands Austria“ –<br />

zelené značky Rakúska.<br />

Za výstavbu prvého zariadenia<br />

na výrobu rastlinného uhlia v Európe<br />

bola firma „Sonnenerde“ vyznamenaná<br />

Rakúskou cenou za ochranu<br />

klímy 2012 v kategórii Inovácie.<br />

Dúfajme, že všetky tieto ocenenia<br />

prispejú k dosiahnutiu zásadného<br />

cieľa Ekoregiónu Kaindorf – získať<br />

pre dobrú vec čo najväčší počet nasledovníkov.<br />

Pretože iba ten, kto<br />

niečo robí, môže niečo zmeniť!<br />

Werner Huemer<br />

huemer@svetgralu.sk<br />

www …<br />

1) Ekoregión Kaindorf<br />

http://www.oekoregion-kaindorf.at<br />

2) Sonnenerde<br />

http://www.sonnenerde.at<br />

3) Výroba biouhlia<br />

http://www.sonnenerde.at/<br />

sonnenerde-pflanzenkohle.93.htm<br />

4) Tvorba humusu/film<br />

http://www.humus-derfilm.at<br />

5) Kávové automaty GoFair<br />

http://www.gofair.at<br />

6) Schirnhofer<br />

http://www.schirnhofer-gmbh.at<br />

7) Elektrická mobilita<br />

http://www.e-one.co.at<br />

8) Pivo s nulovými emisiami CO 2<br />

http://gratzerbrau.at/Kontakt<br />

49<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


Skutočne existuje Boh?<br />

Hľadanie dôkazov<br />

Otázka, či existuje Boh, je vôbec najzásadnejšou životnou témou. Dnes si ju<br />

síce ľudia kladú stále zriedkavejšie, no je pritom dôležitá pri riešení všetkých<br />

záhad nášho bytia. Má život hlbší zmysel? Je náš osud, i osud celého<br />

stvorenia, riadený nejakou vyššou mocou? Niekedy v kútiku duše túžime<br />

po objasnení tejto neistoty. Chceme vedieť, či jestvuje Stvoriteľ a Udržiavateľ<br />

života. Je to však možné? Dajú sa nájsť presvedčivé dôkazy? Jestvuje vôbec<br />

overená cesta, vedúca k poznaniu Boha?<br />

50<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


51<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


NÁBOŽENSTVO<br />

Werner Huemer<br />

JE BOH OSOBA?<br />

Ku kresťansko–teistickým predstavám,<br />

ktoré ovplyvnili aj významné<br />

umelecké diela, patrí obraz<br />

starej dôstojnej osoby s dlhou bradou,<br />

pastierskou palicou a kňazským rúchom.<br />

„Pán Boh“ je zobrazovaný ako<br />

nadpozemsky silný človek a považuje<br />

sa za osobu, s ktorou môže človek<br />

viesť rozhovory a snáď i vyjednávať<br />

o smerovaní osudu. Dnes je pre mnohých<br />

veriacich predstava takéhoto<br />

„ľudského Boha“ alebo „nadčloveka“<br />

naivná a pre ľudí s kritickým myslením<br />

aj neprijateľná.<br />

Sme zvyknutí na to, že všetko čo<br />

poznáme a v čo veríme, si vieme zároveň<br />

i predstaviť. Každá existujúca<br />

vec má nejakú podobu. Ako si teda<br />

predstavujeme Boha? Má vôbec nejakú<br />

podobu?<br />

V „Starom zákone“ Biblie, v 2.<br />

Knihe Mojžišovej, nájdeme prikázanie:<br />

„Nezobrazíš si Boha napodobením<br />

ničoho, čo je hore na nebi,...“<br />

Toto varovanie pred rôznymi predstavami,<br />

ktoré Stvoriteľa znižujú<br />

a poľudšťujú, sa v cirkevnej histórii<br />

často porušovalo. Zrejme preto,<br />

že pre bežných ľudí bolo ťažké, aby<br />

verili v niečo nepredstaviteľné, bezbytostné<br />

a aby sa takej sile zverili<br />

a uznávali ju.<br />

JE BOH VŠEMOCNÝ?<br />

Ďalšou málo skúmanou skutočnosťou,<br />

ktorú spájame s Bohom,<br />

je jeho všemocnosť. Podľa<br />

rozšíreného názoru sa božské pôsobenie<br />

prejavuje hlavne prekonávaním<br />

prírodných zákonov a uskutočňovaním<br />

zázrakov. Vôbec tu<br />

nechce me spochybňovať existenciu<br />

52<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

napr. zázračných uzdravení a pod.<br />

Tieto zvláštne udalosti síce odporujú<br />

bežným predstavám o tom, čo je<br />

možné. To však znamená len toľko,<br />

že o pôsobení duchovnej alebo dokonca<br />

božskej sily vlastne stále nič<br />

nevieme. Prejavuje sa azda Boh prekračovaním<br />

prírodných zákonov,<br />

alebo im len my nerozumieme?<br />

Ak vychádzame z toho, že stvorenie<br />

je dielom Boha, potom pochopiteľne<br />

aj zákony pôsobiace v tomto<br />

diele majú rovnaký pôvod. Prírodné<br />

zákony a zákony stvorenia musia byť<br />

teda priamym prejavom Božej vôle.<br />

Zodpovedajú tomu aj hlavné znaky,<br />

ktoré týmto zákonom pripisujeme:<br />

univerzálna platnosť, večná nemennosť,<br />

všadeprítomnosť, všemocnosť,<br />

dokonalosť. Určite nie náhodou sa<br />

tento výpočet podobá popisu Božieho<br />

pôsobenia.<br />

Ak sú však zákony dokonalé, musia<br />

byť tým pádom aj nezmeniteľné,<br />

pretože každá výnimka by len potvrdila<br />

nedokonalosť takýchto zákonov.<br />

Museli by sme pripustiť, že<br />

Boh chce niečo, čo odporuje jeho<br />

vlastnej vôli.<br />

JE BOH VŠEVEDIACI?<br />

Podľa rozšírenej predstavy vie<br />

Stvoriteľ všetko, čo sa kedy stalo<br />

a stane, pozná myšlienky a vnútorné<br />

pohnútky každého človeka.<br />

Keby Boh naozaj vedel všetko, čo sa<br />

stalo v minulosti a stane v budúcnosti,<br />

potom by nejestvovala žiadna<br />

slobodná vôľa, náš život by plynul<br />

podľa predurčenia. My však máme<br />

slobodu rozhodovania – a tým aj<br />

zodpovednosť za to, čo robíme<br />

a umožňujeme robiť. Keďže aj naša<br />

slobodná vôľa sa môže prejavovať<br />

iba v rámci zákonov stvoreného<br />

sveta, musíme znášať dôsledky všetkých<br />

svojich rozhodnutí. Nech sa<br />

rozhodneme akokoľvek, zákon spätného<br />

pôsobenia nám umožní zažiť<br />

„zber našej sejby“.<br />

PRST BOŽÍ<br />

Boh svoju vôľu zakotvil do zákonov<br />

stvoreného sveta a nám, ľuďom,<br />

daroval zodpovednosť za seba<br />

samých. Nezasahuje svojvoľne<br />

do svetového diania, ani neukončuje<br />

okamžitým osudovým zásahom naše<br />

každodenné trápenia. Život nám to<br />

jasne a jednoznačne dokazuje. Napriek<br />

tomu v každej situácii je nám<br />

k dispozícii sila a pomoc, pokiaľ sa<br />

jej vnútorne otvoríme.<br />

BOH, ČLOVEK,<br />

DOBRO A ZLO<br />

Môžeme veriť v dobrého Stvoriteľa,<br />

keď vo svete existuje<br />

toľko zla, bolesti a utrpenia? Táto<br />

otázka azda najčastejšie podlamuje<br />

vieru ľudí v dobrého, spravodlivého<br />

a milujúceho Boha. Pre neveriacich<br />

je práve toto dôkazom, že Boh neexistuje.<br />

To, čo v skutočnosti zavrhujú,<br />

je ich mylná predstava o Bohu<br />

a o fungovaní zákonov vo stvorení.<br />

Boh nás nevedie za ručičku. Dostali<br />

sme slobodnú vôľu, rozhodujeme sa<br />

preto sami. Žiaľ, naše rozhodnutia<br />

sprevádza nevedomosť a sebectvo –<br />

preto častokrát spôsobujú utrpenie.<br />

Zlo teda majú na svedomí iba skutky<br />

ľudí, alebo ich dôsledky, nie je chcené,<br />

ani spôsobené Bohom.<br />

Zostáva však otázka, prečo<br />

vlastne máme možnosť robiť zlé<br />

skutky. To súvisí so zmyslom nášho<br />

života. Vo svojom bytí sa máme<br />

vedome vyvíjať, k čomu potrebujeme<br />

slobodnú možnosť rozhodovania.<br />

Tým človek spoznáva dobré<br />

i zlé a postupne vnútorne dozrieva.


V minulosti sa k Bohu hlásili významní vedci, ako napr. Isaac Newton alebo aj Max Planck. Ten však neveril na prírodné zázraky.<br />

Aj nositeľ Nobelovej ceny Albert Einstein videl v náboženstve hodnotné doplnenie vedy.<br />

„Dospieť“ znamená stáť vedome<br />

v „prúde života“, prežívať slobodu,<br />

ktorá spočíva v súlade vlastnej vôle<br />

človeka s vôľou Božou.<br />

DÔKAZY O EXISTENCII<br />

BOHA<br />

Existencia prírodných zákonov<br />

Existenciu všeobecne uznávaných<br />

prírodných zákonov považujeme<br />

za samozrejmosť. Prečo jestvuje<br />

tento rozsiahly súbor pravidiel, ktorý<br />

môžeme svojím vedomým životom<br />

poznávať a popisovať? Odkiaľ prírodné<br />

zákony pochádzajú?<br />

V 17. storočí považoval Isaac Newton<br />

za nepopierateľné, že súbor prírodných<br />

pravidiel, ktorý vo svojich<br />

výskumoch objavil a popísal, musí<br />

mať svoj pôvod v Bohu. Súčasní vedci<br />

však k takémuto ľahko pochopiteľnému<br />

záveru skoro vôbec neprichádzajú.<br />

Ale prečo vlastne? Je predsa<br />

pochopiteľné, že súbor pravidiel musí<br />

byť vždy spojený s výkonom vedomia.<br />

Kde nepôsobí žiadne vedomie,<br />

tam automaticky vzniká chaos. To je<br />

zjavné nielen napr. vo fungovaní bežnej<br />

domácnosti, ale tento princíp<br />

popisuje aj fyzika ako tzv. „entropiu“.<br />

V podstate sa nedá zdôvodniť, ako<br />

by nejaké všeobecné princípy mohli<br />

vzniknúť náhodne, len tak. Aj to nepriamo<br />

poukazuje na to, že museli<br />

vzniknúť vplyvom nejakej vyššej<br />

moci, že predsa musí existovať nejaký<br />

„zákonodarca“ – Boh.<br />

Evolúcia života<br />

Vznik života na zemi a aj vznik vesmíru<br />

bol možný len za celkom určitých<br />

podmienok. Svet, tak ako ho<br />

poznáme, by sa nikdy nemohol vyvinúť,<br />

keby prírodné zákony pôsobili<br />

čo len trošku inak. Je nepredstaviteľné,<br />

že by presné nastavenie, ktoré<br />

je základom evolúcie, vzniklo čisto<br />

náhodne. Na rozdiel od mnohých<br />

vedcov je podľa mňa prijateľnejšie<br />

vysvetlenie, že za evolúciou, ktorá<br />

viedla od jednoduchých k zložitým<br />

uceleným formám života a pritom<br />

umožňovala stále vyššie výkony ľudského<br />

vedomia, stojí vedomá, tvorivá<br />

vôľa. Takisto vznik vesmíru poukazuje<br />

jasne na stvoriteľský akt. Je totiž<br />

ťažko prestaviteľné, že niečo vznikne<br />

samé od seba. Nič sa nemôže vyvíjať<br />

alebo sa vytvárať nové, pokiaľ niečo<br />

nejestvovalo už predtým.<br />

Náboženské vedomie<br />

Viera vo vyššie sily patrila neoddeliteľne<br />

k nášmu ľudstvu. Tisíce rokov<br />

existujú monoteistické náboženstvá,<br />

ktoré vychádzajú z toho, že všetko<br />

jestvovanie sa nakoniec dá odvodiť<br />

od jedného Boha – Stvoriteľa. Základom<br />

toho boli vždy náboženské skúsenosti,<br />

ktoré zasahovali aj do skutočných<br />

oblastí druhého sveta. Rôzne<br />

viery a náboženské dogmy vznikali<br />

vždy až potom. Je azda možné, aby<br />

viera pre ľudstvo mala až taký význam,<br />

keby v pozadí nestálo tušenie<br />

existencie niečoho vyššieho? – Skúmajme<br />

vo svojom srdci, že sme stvorenými,<br />

a spoznajme, že pre nás ľudí<br />

niet väčšej blaženosti, než spoznať<br />

nášho Stvoriteľa.<br />

Werner Huemer<br />

huemer@svetgralu.sk<br />

53<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


O bdelom<br />

služobníkovi<br />

a rozumnom<br />

správcovi<br />

(Lukáš, 12, 35–48)<br />

Martin Ernst<br />

Sveľkou vážnosťou poukazoval<br />

kedysi Ježiš na to, že pre človeka<br />

nadišiel „konečný vek“. Stvoriteľ<br />

nám daroval určitý čas na náš vývoj –<br />

v tejto dobe sa máme učiť, dozrievať<br />

a spoznávať účel svojho bytia. Každý<br />

z nás dostal určité vlohy, ktoré má<br />

použiť na zušľachtenie a pre blaho<br />

svojich blížnych.<br />

Boh presne stanovil hodinu, keď<br />

čas poskytnutý na vývoj skončí a Syn<br />

Človeka bude požadovať od každého<br />

z nás vyúčtovanie za naše bytie.<br />

Kto bude uznaný verným, bude<br />

žiť v zasľúbenej ríši mieru. Kto však<br />

nevyužil svoje vlohy zmysluplne,<br />

podľa vôle Stvoriteľa, bude zavrhnutý.<br />

Kristus upozorňuje na to, že<br />

táto doba je pred nami a každý z nás<br />

54<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

Ježišove podobenstvá<br />

má byť pripravený. Túto naliehavosť<br />

nám obrazne približuje v dvoch<br />

podobenstvách:<br />

O BDELOM<br />

SLUŽOBNÍKOVI<br />

Prvé podobenstvo rozpráva o služobníkovi<br />

– správcovi, ktorý sa<br />

verne staral o zverený dom a vo dne<br />

v noci dbal, aby z neho zlodej nič neodniesol.<br />

Keď sa majiteľ jedného dňa<br />

vrátil, pochválil tohto muža a odmenil<br />

za jeho vernosť. Tým Ježiš poukazuje<br />

na to, aby sme aj my v našom<br />

usilovaní zostali bdelí, nech sa<br />

z nášho duchovného bohatstva nič<br />

nestratí.<br />

O ROZUMNOM<br />

SPRÁVCOVI<br />

Ešte zreteľnejšie to Syn Boží vyjadril<br />

v druhom podobenstve.<br />

Rozpráva v ňom o rozumnom<br />

správcovi, ktorý dostal príkaz<br />

spravovať dom svojho pána, dvor<br />

i čeľaď počas jeho neprítomnosti.<br />

Keď sa pán po čase náhle vrátil, našiel<br />

všetko v najlepšom poriadku.<br />

Správcu pochválil a sľúbil, že sa<br />

i v budúcnosti postará o jeho zamestnanie.<br />

– Celkom inak si počínal<br />

druhý správca. Ten uložené<br />

povinnosti nesplnil. Žil ľahkomyseľne,<br />

hýril a zverené statky svojho<br />

pána premrhal. Celkom zabudol, že<br />

jedného dňa bude musieť zo svojej<br />

práce skladať účty. Keď sa pán vrátil<br />

z ciest, tohto nespoľahlivého služobníka<br />

bez milosti vyhnal.<br />

Oba tieto príbehy sú pre nás stále<br />

aktuálne. My sme tými správcami,<br />

ktorým kedysi Stvoriteľ zveril vlohy,<br />

aby sme ich spravovali, rozvíjali<br />

a zušľachťovali. Šťastní tí, ktorí<br />

budú uznaní ako „verní správcovia”,<br />

ktorí sa namáhali splniť uloženú<br />

úlohu. Ale beda nám, keď nás pristihnú<br />

nedbalých a neverných! „Kto<br />

mnoho dostal, od toho sa bude<br />

mnoho požadovať,” povedal Ježiš<br />

a pokračoval: „Syn Človeka príde<br />

v hodinu, o ktorej sa nenazdáte.“<br />

Buďte teda ľuďmi, ktorí Pána očakávajú,<br />

a nechajte horieť vaše lampy.<br />

Nech vás nájde bdelých. (Lukáš 12,<br />

35, 37, 40, 48.)<br />

Martin Ernst<br />

martin.ernst@svetgralu.sk


www.svetgralu.sk<br />

EDÍCIA<br />

Pripravovatelia cesty<br />

ivot a pôsobenie pripravovateľov cesty v Indii,<br />

Ž Číne, Arábii, Iráne a prehistorickej dobe.<br />

Čo dnes vieme o Budhovi, Lao-C‘ovi, Zoroastrovi,<br />

Mohamedovi alebo Hjalfdarovi? Boli iba zakladateľmi novej<br />

viery, alebo boli niekým vyšším?<br />

Táto knižná séria ukazuje uvedené osobnosti v novom<br />

svetle. Ako pripravovatelia cesty k jedinému Bohu pôsobili<br />

uprostred svojho národa a snažili sa ho priviesť od mdlej<br />

odovzdanosti osudu k činorodej viere.<br />

Čitateľ spoznáva dôležité okamihy z ich života, ich učenie<br />

o Bohu a zákony pôsobiace vo stvorení.<br />

Pri odbere min. 3 kníh<br />

zľava - 10 %<br />

BUDHA Bežná cena: 12,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 10,80 €<br />

LAO-C‘ Bežná cena: 12,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 10,80 €<br />

ZOROASTER Bežná cena: 10,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,00 €<br />

MOHAMED Bežná cena: 10,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,00 €<br />

EFEZUS Bežná cena: 10,00 € | Cena pre predplatiteľa Sveta Grálu: 9,00 €<br />

Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke<br />

www.svetgralu.sk<br />

55<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


NÁZORY<br />

56<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

Impressum:<br />

Svet Gr álu<br />

Časopis pre duchovné súvislosti v živote<br />

Číslo 41/2014, vyšlo 1. 9. 2014<br />

Redakcia:<br />

SVET GRÁLU, n. o., Hlavná 85, 040 01 Košice<br />

Adresa administrácie: Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />

Redakčná rada:<br />

Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice),<br />

Roman Levický (Slanec), Rastislav Podivinský (Trenčianske<br />

Teplice), Tomáš Výboch (Komárno), Václav Kazda (Brno),<br />

Anna Štefková (Zlín), Marie Šuláková (Veselíčko),<br />

Artur Zatloukal st. (Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)<br />

Prekladatelia a korektori:<br />

Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová, Rastislav Mátej,<br />

Igor Mešťánek, Tomáš Mešťánek, Rastislav Podivinský, ,<br />

Andrea Stúpalová, Vladimír Trebichalský, Dagmar Trangošová,<br />

Tomáš Výboch, Hana Celhofferová, Mária Šumajová<br />

Vydavateľ:<br />

Nadácia Stiftung Gralsbotschaft<br />

Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart, www.gral.de<br />

Rozširuje:<br />

Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa<br />

Predplatné:<br />

Svet Grálu n. o., Administrácia SG,<br />

Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2<br />

redakcia@svetgralu.sk<br />

Výroba:<br />

Michael Oort, Stuttgart<br />

Internet:<br />

Miloš Stúpala (Bratislava), Milan Púček (Dubnica nad Váhom)<br />

Distribúcia:<br />

Tomáš Mešťánek (Bratislava)<br />

Marketing:<br />

Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)<br />

On-line obchod:<br />

Maroš Látal (Bratislava)<br />

Grafika:<br />

Kristýna Franková (Brno), Jozef Lehotkai (Detva)<br />

Tlač:<br />

Tiskárna Grafico s.r.o., Opava<br />

Ilustrácie:<br />

• DepositPhotos.com: Halfpoint (4); VictorO, Rumunsko (11);<br />

Irina_QQQ, Rusko (16); Karandaev, Rusko (19); J. Dietl, Německo<br />

(20); Olly18 ,Itálie (22,23); Olesiabilkei, Ukrajina (24); Chaoss,<br />

Rusko (32); Amaviael, Polsko (34); Undrey, Rusko (35); Rihardzz,<br />

Portugalsko (36); Monkeybusiness, V. Británie (36); Shad.off, Rusko<br />

(40); Alinbrotea, Rumunsko (42); Mihalec, Bělorusko (54);<br />

• Dreamstime.com: Photoeuphoria (7); Stephen Denness, Austrálie<br />

(2, 59); Luka Veselinović (41); Florintenica (43);<br />

• Istockphoto.com: O. Donmaz, Turecko (2); NightAndDayImages,<br />

USA (60);<br />

• Fotolia.com: 50-51;<br />

• http://film.kisiseldepresyonanlari.com: 28, 29;<br />

• wikipedia.org: 13; 40;<br />

• GralsWelt: 46-49; 53;<br />

• Svět Grálu: Karel Prskavec, ČR (10); Milan Bouška, ČR (15, 28, 44);<br />

Artur Zatloukal ml., ČR (30–31);<br />

Cena:<br />

Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)<br />

Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)<br />

© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.<br />

Všetky práva vyhradené.<br />

Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.<br />

Vychádza štyrikrát ročne.<br />

Číslo registrácie: 3254/2004<br />

Český Svět Gr álu<br />

si možno objednať na adrese:<br />

Nováčkova 26, 614 00 Brno<br />

www.svetgralu.cz<br />

ISSN 1614-5127<br />

www.svetgralu.sk<br />

Vážené čitateľky, vážení čitatelia,<br />

na tejto dvojstrane je priestor na Vaše ohlasy a otázky, i odpovede<br />

redakcie. Listy, názory a pripomienky čitateľov – či už súhlasné, alebo<br />

kritické – nás vždy potešia. A dvojnásobne budeme radi, ak náš časopis<br />

prispeje k väčšej hĺbke Vášho života. Tešíme sa na Vaše príspevky.<br />

redakcia<br />

Strach<br />

Vo Svete Grálu sme uverejnili článok<br />

Život so strachom – od strachu k panike.<br />

Jeho autorka sa okrem iného<br />

zmieňuje o tom, že báť sa je úplne<br />

normálne a že strach jednoducho<br />

patrí k životu, pokiaľ však neprekročí<br />

isté medze. Popisuje rôzne druhy<br />

strachu a jeho príčiny. Veľa ľudí si<br />

láme hlavu nad tým, ako ho prekonať.<br />

Popísalo sa o ňom množstvo<br />

kníh, časopisy sú plné najrôznejších<br />

rád, ako to dosiahnuť, no napriek<br />

tomu je výsledok často neuspokojivý.<br />

Metódy pozitívneho myslenia<br />

sú ešte stále populárne, ale čoraz viac<br />

ľudí chápe, že ani tadiaľto cesta nevedie.<br />

A je to naozaj tak. Strach je<br />

živý dej, ktorý zasahuje duchovné<br />

jadro človeka. Pozitívne myšlienky<br />

sú však produktom mozgu a preto<br />

sú omnoho slabšie, ako strach. Ak sa<br />

chce človek od svojho strachu naozaj<br />

oslobodiť, musí pracovať so svojím<br />

citovým životom, miestom, kde má<br />

strach svoj pôvod.<br />

K zmienenému článku pripájame<br />

reakciu lekára, liečiteľa a prispievateľa<br />

do Sveta Grálu, MUDr. Jana<br />

Paloučka.<br />

Všetko, čo silnejšie prežívame, sa<br />

pripája k duši. Obrazy takých zážitkov<br />

sú prestúpené silou ducha,<br />

citom, nemôžu sa preto viazať<br />

k telu, ktoré je hmotného druhu. Aj<br />

preto sú nezávislé na premenách<br />

tela. Mozog uchováva iba vonkajšie<br />

obrazy udalostí, spomienky, pretože<br />

je schopný v súlade so svojím<br />

druhom poznávať a zaznamenávať<br />

len hmotný rozmer diania.<br />

Z tohto dôvodu nie je možné, aby<br />

bol napr. zážitok strachu nejakým<br />

spôsobom vytesnený alebo prekonaný<br />

silou myslenia. Na to táto sila<br />

nestačí, pretože nemôže prekročiť<br />

hmotné hranice, v ktorých leží jej<br />

pôvod. Snahy o liečenie, zakladajúce<br />

sa na tzv. pozitívnych tvrdeniach,<br />

ktoré človek stále dookola<br />

opakuje, vychádzajú z nepochopenia<br />

tohto rozdielu.<br />

Zmyslové obrazy udalostí uchováva<br />

vo svojej pamäti pominuteľný<br />

rozum. V citových obrazoch<br />

je naproti tomu uchované jadro zážitku.<br />

Tento záznam je nehmotný<br />

a preto aj živý. Ako taký nemôže<br />

byť teda spojený s rozumom, ale<br />

len s dušou.<br />

Všetky prežitky, ktoré sú takto spojené<br />

s podstatou človeka, majú veľký<br />

vplyv na jeho ďalší vývoj, na jeho reakcie,<br />

pretože sa neustále živo uplatňujú<br />

v jeho vnútornom svete. Podľa<br />

svojho druhu môžu vrhať svetlo<br />

alebo aj tieň na jeho dušu, v ktorej<br />

spočíva základ všetkého dobra.


NÁZORY<br />

Voľbou zážitkov si preto môže každý<br />

človek cestu k rozvoju dobra v sebe<br />

otvoriť alebo aj uzavrieť.<br />

Ak človeka zviera strach alebo neistota,<br />

potom už samo toto slovo<br />

označuje vnútornú neslobodu. Táto<br />

nesloboda často úzko súvisí s nepochopením<br />

chodu života, jeho pravidiel.<br />

Túto nechápavosť možno<br />

prekonať úsilím o pochopenie. Aj<br />

napriek dokonalému pochopeniu<br />

však môžu tieto stavy pretrvávať,<br />

pretože hlboký strach nemožno<br />

prekonať uisťovaním sa o opaku.<br />

Musí to byť opäť zážitok alebo zážitky<br />

opačného druhu, ktoré svojou<br />

silou tie doterajšie premôžu. Až potom<br />

sa človek novým prežívaním<br />

stáva slobodným a znovu získava<br />

neskalený prístup k svojej podstate.<br />

Ak určitý strach vznikol na základe<br />

jednorazového silného zážitku,<br />

nemožno spravidla privodiť<br />

zvrat zinscenovaním celkom opačného<br />

zážitku, ktorý by vytesnil predchádzajúci.<br />

Treba vyjsť odvážne<br />

v ústrety opačnému pólu problému<br />

a hromadiť malé zážitky s dobrým<br />

koncom. Dobrý koniec, úľava a radosť<br />

s tým spojené sú liekom, ktorý<br />

spoľahlivo rozpúšťa staré tiene.<br />

Je preto nutné, aby bol postihnutý<br />

človek pri liečení svojho strachu<br />

aktívny. Musí to byť jeho voľba,<br />

jeho námaha, pretože jedine tie<br />

uvádzajú jeho dušu do pohybu<br />

a umožňujú jej zosilnieť.<br />

Jan Palouček<br />

Trestá Boh?<br />

Otázka:<br />

Prečo Boh niekedy trestá tak tvrdo?<br />

Odpoveď:<br />

Boh vôbec netrestá! Ani nehrozí, ani<br />

neláka. To všetko sú falošné ľudské<br />

názory. Aj Desať Božích prikázaní,<br />

prinesených Mojžišom, sú iba ukazovateľom,<br />

ako môže človek dospieť<br />

k blaženému životu. Tresty udeľuje<br />

len človek vo svojom spoločenskom<br />

poriadku. Aj to však, žiaľ, nesprávnym<br />

spôsobom, nedokonale a ešte<br />

s nedokonalejším uskutočňovaním,<br />

ako všetko, čo vymyslel. Slovo trest si<br />

vôbec vymyslel len človek sám zo seba,<br />

vo svojom obmedzenom chápaní.<br />

Vezmime si príklad veľmi pozemského<br />

druhu, aby to bolo ľahšie zrozumiteľné.<br />

Istý obchodník sa spojil<br />

s druhým. Jeho priateľ je prezieravejší<br />

a vyzná sa lepšie v ľuďoch. Keď sa ho<br />

tento obchodník na základe rôznych<br />

obchodných ťažkostí pýtal na radu, varuje<br />

ho priateľ a radí mu, aby čím rýchlejšie<br />

zrušil obchodné spojenie, pretože<br />

spoločník má zlé úmysly a bezohľadne<br />

chce ísť za svojím prospechom na úkor<br />

obchodníka. Priateľ povedal obchodníkovi<br />

krátko a jasne, že ak neuposlúchne<br />

jeho rady, utrpí veľké straty.<br />

Obchodník však túto radu neposlúchol,<br />

lebo ešte nevidel nijaké náznaky pravdivosti<br />

priateľových obáv.<br />

Až o niekoľko rokov neskoršie sa<br />

splnili priateľove varovania. Obchodník<br />

utrpel veľké straty vplyvom<br />

svojho spoločníka, ktorý veľmi šikovným<br />

spôsobom uskutočnil dobre<br />

premyslený plán na škodu spoločníka.<br />

Obchodník to teraz nazval trestom<br />

za to, že neposlúchol varovanie svojho<br />

priateľa a snažil sa vyložiť si túto odplatu<br />

ako hmotné potrestanie.<br />

Takto sa stavajú ľudia aj voči<br />

Svetlu. Prichádzajú im odtiaľ zavčasu<br />

mnohé výstrahy, uposlúchnutím ktorých<br />

by sa mohli uchrániť pred všelijakým<br />

zlom. Teraz si však namýšľajú,<br />

že je to Boží trest, keď ich postihne<br />

nimi samými zavinené zlo, ktoré sa<br />

musí prejaviť za ich neposlušnosť<br />

alebo preto, že nechceli počúvať. Namýšľajú<br />

si ešte, že sú ktovieakí veľkí,<br />

keď trpezlivo znášajú tento „trest“<br />

a od Boha očakávajú za to zvláštnu<br />

o d m e n u ,<br />

hoci len vyciťovaním<br />

vnútornej<br />

povznesenosti<br />

za svoju<br />

dobrotu.<br />

To všetko je sebaklam a lož; lebo<br />

Boh ich tým netrestá. Len oni sami si<br />

svojou tvrdohlavosťou privodili zlo.<br />

Zo Svetla môže byť pozorované, keď<br />

človek alebo celé ľudstvo sa dá na falošnú<br />

cestu, ktorá predsa musí viesť<br />

k celkom určitému koncu. Tento koniec,<br />

ktorý človek nemôže alebo ešte<br />

lepšie, nechce vidieť, Svetlo spozná<br />

presne. Človek alebo ľudstvo je varované.<br />

Ak neposlúchnu a budú tvrdohlavo<br />

ďalej kráčať svojou cestou, je<br />

samozrejmé, že potom musí prísť k tomuto<br />

koncu. Lenže tento koniec nie je<br />

od Svetla ako trest, ale pripravili si ho<br />

ľudia sami, voľbou svojej cesty. Svetlo<br />

sa len usilovalo odradiť ľudí od toho<br />

a zaviesť ich na inú dráhu, aby sa zlu<br />

vyhli a čakal ich za to radostný koniec.<br />

Boh teda netrestá, len človek sám<br />

si všetko spôsobuje, keď sa nechce<br />

dať vystríhať. Preto je veľkým rúhaním,<br />

keď sa povie: “Bože, ako tvrdo<br />

trestáš!“ a keď sa falošne narieka:<br />

„Ako môže Boh niečo také pripustiť!“<br />

Z knihy Odpovede na otázky, Abd-ru-shin<br />

57<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014


Knižný rad Herberta Vollmanna<br />

Jedným zo zaujímavých autorov, ktorí pôsobili v najbližšom okolí Abd-ru-shina<br />

a vychádzali z jeho nesmierneho zdroja poznania, bol aj Herbert Vollmann.<br />

Vo svojich knihách praktickým spôsobom objasňuje duchovné aspekty bežného<br />

života. Hovorí napríklad o dedičnom hriechu, záhade prázdneho hrobu, svetovom<br />

súde, pôvode človeka, prevteľovaní, osude, astrálnom tele a mnohých ďalších témach.<br />

Naša cena: 6,50 €<br />

Cena pre predplatiteľa: 5,80 €<br />

Naša cena: 7,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa: 6,30 €<br />

Naša cena: 9,00 €<br />

Cena pre predplatiteľa: 8,50 €<br />

Naša cena: 6,70 €<br />

Cena pre predplatiteľa: 6,30 €<br />

Kolekciu 4 kníh Herberta Vollmanna ponúkame<br />

aj ako celú edíciu za akciovú cenu:<br />

25,50 €<br />

58<br />

Svet Grálu<br />

41 | 2014<br />

Knihy si môžete objednať prostredníctvom priloženého objednávacieho kupónu,<br />

alebo v našom on-line obchode na stránke www.svetgralu.sk


Srdečne Vás<br />

pozývame<br />

na jesenné<br />

Rodičia, prarodičia, učitelia, vychovávatelia…<br />

Viete si vždy rady so svojimi deťmi?<br />

Viete, ako ich správne viesť k hodnotám?<br />

Ako ich jemne motivovať?<br />

Ako im pomôcť v harmonickom vývoji?<br />

Pokiaľ tiež niekedy tápete, príďte na naše<br />

jesenné prednáškové fórum.<br />

prednáškové<br />

FÓRUM<br />

Sveta Grálu<br />

Sobota 11. 10. 2014<br />

10 00 - 18 00 h.<br />

vo Veľkej sále<br />

Břetislava Bakalu v Brne<br />

(Žerotínovo nám. 6)<br />

Vstupné:<br />

Celodenné vstupné<br />

(kompletný program):<br />

200 Kč (cca 7,20 €)<br />

Vstupné na jednotlivé prednášky:<br />

100 Kč (cca 6,30 €)<br />

Vstupenky sa predávajú<br />

až na mieste.<br />

V prípade otázok sa obráťte<br />

na tel.: +420 545 213 964, alebo<br />

na e-mail: forum@svetgralu.cz.<br />

Na mieste si budete môcť zakúpiť<br />

knihy, DVD a CD<br />

nakladateľstva Stiftung<br />

Gralsbotschaft Stuttgart<br />

a Nakladateľstva Integrál Brno.<br />

Nakladatelství<br />

Stiftung Gralsbotschaft<br />

Stuttgart<br />

Nakladatelství<br />

Integrál Brno<br />

Diskusiu moderuje a celým dňom<br />

sprevádza Marie Šuláková.<br />

O deťoch…<br />

Téma, o ktorej prehovorí psychoterapeut,<br />

učiteľka a lekár – liečiteľ.<br />

10 00 – 10 15 Zahájenie<br />

10 15 – 11 45 Bc. Pavel Kalpakcis: Ako viesť deti k skutočným hodnotám<br />

Psychoterapeut a špeciálny pedagóg sa v prednáške zaoberá podporou dieťaťa v jeho harmonickom vývoji, i tým,<br />

ako predchádzať konfl iktom a nedorozumeniam. Priblíži nám prirodzené vývojové stupne dieťaťa a poradí, aký<br />

prístup zo strany dospelých v danom období používať, aby podporovali rozvoj jeho dobrých vlastností.<br />

Kto je Pavel Kalpakcis? Po niekoľko rokov pracoval v odboroch pomáhajúcich profesií – v nemocnici, v ústave sociálnej<br />

starostlivosti pre osoby s mentálnym postihnutím, v terapeutickej komunite. V súčasnosti pôsobí ako psychoterapeut<br />

vo svojej súkromnej praxi a terapeutickej komunite pre drogovo závislých. Je učiteľom na základnej škole a lektorom<br />

v oblasti vzdelávania pedagogických pracovníkov. Zaoberá sa prevenciou sociálno-patologických javov u detí.<br />

12 00 – 13 30 Mgr. Šárka Šandová: Škola pre život<br />

Motto: „Každý človek si želá byť šťastný. Potom je prospešný nielen sám sebe, ale stáva sa prínosom aj pre svoje<br />

okolie a širšiu spoločnosť. Vedomie vlastnej hodnoty a užitočnosti prináša človeku trvalé šťastie. Toto vedomie je<br />

podmienené poznaním svojho miesta vo svete.“ Sú školy žiakom v tomto úsilí nápomocné? Je centrom pozornosti<br />

skutočne žiak a sú školy „dielňami ľudskosti“? Ako spoznáme dobrého učiteľa? Sme s našimi školami spokojní, alebo<br />

by sa mali zmeniť? Pouvažujme o škole spoločne – o jej úlohe v živote človeka, o obsahu a spôsobe vyučovania,<br />

spoločenských zmenách a ich odraze vo výchovno-vzdelávacom procese. Zaujímavé bude i jeho prepojenie s fi lozofi<br />

ckými otázkami o fungovaní sveta a o mieste človeka v ňom.<br />

Kto je Šárka Šandová? V roku 1991 absolvovala Filozofi ckú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, učiteľský odbor<br />

čeština–dejepis, viac než dvadsať rokov vyučovala na gymnáziu. Zaoberá sa všeobecnými otázkami školstva a svetonázorovými<br />

otázkami.<br />

14 45 – 16 15 MUDr. Jan Palouček: Pravdivé zrkadlo<br />

Človek sa najľahšie učí od tých, ktorých má rád. Preto sú našimi najlepšími učiteľmi naši najbližší. Mali by byť na školách,<br />

ale predovšetkým doma. Veď človek sa nemá priúčať len predmetom, ale najmä životu. Sme akosi zvyknutí,<br />

že vyučujúcim je vždy dospelý. No práve deti nám často ukazujú, akí sme, i to, ako žiť lepšie. V takej chvíli buďme<br />

ich pozornými žiakmi...<br />

Kto je Jan Palouček? Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Karlovej v Prahe, roky pracoval ako traumatológ. Je<br />

spoluautorom knihy Cesta k životu a autorom kníh Posolstvo farieb a Cesta k uzdraveniu – o dare liečenia. Od roku<br />

1991 pôsobí v poradenstve zdravého životného štýlu, prednáša i na svetonázorové témy, liečiteľstvo, sebapoznanie.<br />

Vychádza pritom z poznávania prírodných zákonitostí, podľa ktorých je svet múdro usporiadaný.<br />

16 30 – 18 00 Záverečná panelová diskusia<br />

s prednášajúcimi Pavlom Kalpakcisom, Šárkou Šandovou a Janom Paloučkom.


Slúžiť Bohu na zemi neznamená nič iné, než tu<br />

na zemi podľa Božích zákonov pracovať, v nich<br />

sa zachvievať a pozemsky v nich pôsobiť.<br />

Premieňať vôľu Božiu na zemi v čin!<br />

Abd-ru-shin

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!