december 2010 – február 2011
strana 13
Seriál MUDr. Jana Paloučka
strana 16
Keď sa práca stáva službou Bohu
strana 21
MUDr. Denisou Borošovou
strana 25
Cena 2,89 € (87 Sk)
www.svetgralu.sk
ww.svetgra
Duchovné súvislosti v živote
strana 7
strana 36
a
marec – máj
2011
Na hranici medzi vedou a duchovným poznaním
strana 6
Nezvyčajný príbeh z dejín modernej justície
strana 10
Neviditeľné žiarenia, ktoré
ovplyvňujú naše zdravie
strana 30
Cena 2,89 € (87 Sk)
www.svetgralu.sk
Duchovné súvislosti v živote
Keď sa po transplantácii
človek cíti ako niekto iný
strana 13
Nakoľko pravdepodobný
bol vzťah Ježiša s Máriou
Magdalénou?
strana 37
Grál je od dávnych čias symbolom ideálu,
hľadania vysokých duchovných a mravných hodnôt.
V 21. storočí sa svet zmenil na nepoznanie, ale hodnoty zostávajú.
Ďalšie číslo 32
Vychádza v júni 2012
Jeme lieky,
ale zdraví nie sme
Prečo niekedy pomáhajú a inokedy nie? Vedeli ste, že
samotné lieky na trvalé uzdravenie nestačia a príčina
každého ochorenia je vždy duchovná? Tvrdí to aj Prof.
RNDr. Ludmila Kameníková, DrSc., ktorá sa roky zaoberá
vedeckým objasňovaním účinkov a toxicity chemických
liečív v tele…
Svet Grálu
26
Zánik sveta v decembri 2012?
Karma – čo to je?
Josef Bohuslav Foerster
Svetlo, ktoré lieči
Rozhovor s psychoterapeutkou
2012
Predposledné Vianoce,
alebo zbytočná panika?
8 STRÁN NAVIAC !
Milí čitatelia,
od tohto čísla
pre vás
časopis opäť rozširujeme
za nezmenenú cenu.
Svet Grálu
Svet Grálu
Feng Shui
Energia priestoru pre
zdravý a harmonický
život
Skrytý národ
O podivuhodnej
spolupráci medzi
prírodou a človekom
Svet
Grálu
27
Zánik hmoty
1944: Posledný proces
s čarodejnicami
Radiestézia – cesta
k harmonickému
prostrediu
Transplantácia
spomienok
Prečo ľudia po transplantácii
preberajú vlastnosti svojich darcov?
Transplantácia
spomienok
Tajomstvo Márie
Magdalény
Vážená čitateľka, vážený čitateľ časopisu Svet Grálu,
G
tento rok máte po prvýkrát možnosť podporiť neziskovú organizáciu Svet Grálu 2 % z dane. Vaším rozhodnutím podporíte vydávanie a šírenie
časopisu Svet Grálu.
Ak ste fyzická osoba – živnostník: Priamo v daňovom priznaní vyplňte kolónky na poukázanie 2 % z dane (XIII. oddiel). Uveďte meno
organizácie: Svet Grálu, n.o. Právna forma: nezisková organizácia. IČO: 355 83 223 Sídlo: Vojenská 9, 040 01 Košice. Žiadne iné tlačivo podávať
netreba.
Ak ste zamestnanec: Požiadajte zamestnávateľa, aby Vám vystavil „Potvrdenie o zaplatení dane“ (tlačivo 1). Vyplňte „Vyhlásenie o poukázaní
2 % z dane” (tlačivo 2). Obe tlačivá doručte do 30. apríla na daňový úrad podľa Vášho bydliska.
Ak ste právnická osoba: V časti IV. daňového priznania vyplňte uvedené údaje o našej neziskovej organizácii. Vaša firma musí okrem 2 %
percent z dane poskytnúť neziskovej organizácii Svet Grálu najprv vlastný dar vo výške 0,5 %. Ten je potrebné poslať do 31. marca a uviesť
v riadku IV.1. Iba vtedy smiete vyplniť riadok IV.2. a štát prevedie 2 % Vašej dane v plnej výške na náš účet. Inak Vám dovolí previesť len 1,5 %
podľa riadku IV.3 a v budúcich rokoch sa to bude znižovať na 1 %, 0,5 % a 0 %. Znamená to, že darovať časť svojich daní môžu právnické osoby
len vtedy, ak zároveň pripoja dar z vlastného súkromného zisku. Iba vtedy ho štát znásobí.
Náš účet je: Svet Grálu, n.o., č. ú. 4350319108/3100
Ďakujeme!
Podporte nás
2 % z dane!
P
án c. k. súdny radca Prokesch sa posadil
na obrubník svojho vlastného
hrobu a pustil sa čistiť cviker. Cintorínom
vanula obvyklá dopoludňajšia nálada
všedného dňa. Starnúce babičky sa ponáhľali
kolísavým krokom poliať hroby
a vymeniť kvetiny, zopár ľudí sa vracalo
alejou voľným krokom k východu a rozhliadalo
sa okolitým tichom. Čo však
nevideli, boli tiene ľudí, blúdiacich medzi
náhrobkami. Zato pán profesor Prokesch
ich videl až dosť. Navyše ich za pol
druhého storočia skoro všetkých poznal.
Vtom však zbystril zrak: prichádzajúceho
mladého muža tu dosiaľ nevidel,
tým si bol istý. Ten človek mal na sebe
džínsy, sako a rolák, jasne tak dávajúc
najavo svoju neformálnu modernú ľudovosť
a súčasne príslušnosť k tenkej vrstve
inteligencie tohto národa. Profesor
v ňom s istotou rozpoznal lekára, okrem
toho navyše psychiatra. Od radosti si pomädlil
ruky.
„Dobrý deň, pán kolega, vitajte medzi
nami,“ povedal s prívetivou dôstojnosťou.
„Ako doma, ako doma,“ dodal žoviálne
a jedným napriahnutím zahrnul do domova
všetky náhrobky až k plotu.
Mladý muž vyzeral neisto, ba zmätene.
„Prepáčte, akosi sa tu nemôžem zorientovať…
stále nechápem, kde som sa tu
vzal… ako to, že som tu? A my sa poznáme?“
„Akoby nie, priateľu, Vy ste mali pohreb
v stredu, ak sa nemýlim? Však si
zvyknete, až sa tu oboznámite. A navyše
sme vlastne kolegovia – zaoberal
som sa po celý svoj život až do smrti,
rovnako ako vy, symptómami počutia
hlasov a dosiahol som vo výskume, ehm,
istú reputáciu. Čítal som Váš posledný
odborný článok na vedecké sympózium
v Stockholme – som ohromený ideou
púšťať pacientom do slúchadiel hlučnú
hudbu a sledovať, ako prestávajú počuť
svoje vnútorné hlasy! Zaujímavý spôsob
liečby…“
Z prichádzajúceho ihneď spadla neistota
a rozpaky. Pán radca Prokesch už
dávno vypozoroval záujem a sebaistotu,
s akou dokázali hovoriť o svojom zamestnaní
jeho spočiatku zneistení pacienti.
„Ako ste prišli, s prepáčením, k tomu
článku, veď ešte nikde nebol publikovaný“,
zapodozrieval mladý muž a rázne
sa rozhodol vniesť do situácie trochu poriadku.
„S dovolením – som docent Karol
Karásek, vedúci katedry!“
„Ako som k nemu prišiel?“ riešil situáciu
pán Prokesch poporiadku, „díval som
sa cez plece vašej kolegyni Součkovej, keď
článok redigovala. Moje meno je dr. Wenzel
Prokesch, c. k. súdny radca, naposledy
univerzita Viedeň“.
Docentovi Karolovi Karáskovi sa rozšírili
oči. Zdalo sa, že mu začína svitať.
„Wenzel Prokesch, zakladateľ viedenskej
psychiatrie – to nemôžete byť Vy! Ten
predsa už dávno… ale tá podoba… to
oblečenie… už viem, kde som vás videl –
na obraze v riaditeľovej pracovni! To – to
nemôže byť pravda!“
„Človek sa má stále čomu učiť,“ hovoril
pokojne dr. Prokesch a prešiel rovno
k veci, „povedzte mi, čo si Vy dnes myslíte
o príčinách počutia hlasov?“
„Myslíte sluchové halucinácie schizofrénneho
charakteru,“ odkašľal si docent
Karásek, „príčinou je zvýšená neuronálna
aktivita temporoparientálneho
kortexu, štatisticky signifikantne medikamentózne
ošetriteľná thymostabilizérmi.
Domnievame sa, že súvisí s nedostatkom
lítia v organizme…“
„Tak?“ zavrčal starý pán profesor, „keď
som bol mladý, liečili sme pacientov elektrošokmi,
ale príliš to nepomáhalo.“ Naraz
vyzeral smutný a unavený. „Trvalo mi
dosť dlho, než som si pripustil, čo som
mohol vidieť hneď, keby som nebol taký
nemúdry a… a slepý.“ Toto slovo stálo
pána profesora dosť námahy. „Hľaďte,
niečo Vám ukážem,“ chytil ho za predlaktie.
Pri hrobe v susednom rade stála žena
v šatke a upravovala kvetiny. Karol Karásek
zbystril zrak: za chrbtom jej stál muž,
ktorého meno bolo vyryté na náhrobku,
NA ÚVOD…
a syčal na ňu: „Poď za mnou, zjedz všetky
lieky, čo máš doma, musíš to urobiť!“
„Tu sa nebudeme zdržovať,“ povedal
pán radca tónom, aký kedysi používal
pri veľkej vizite, „to je vcelku jasný prípad,
a táto pani má dosť síl, aby sa z toho
dostala sama. Akonáhle sa vzchopí, prestane
na ňu manžel mať vplyv. Aj by mala
skončiť s chudnutím a prejsť na hutnejšiu
stravu. Hlavne mäso.“
„Počkajte“, ohromil sa docent Karásek,
„či azda toto je skutočná príčina vnútorných
hlasov? A kam sa ten človek podeje,
keď sa jeho žena, ako hovoríte, vzchopí?“
„Niektorých, snáď i väčšiny“, postupoval
poporiadku pán radca. „Ona ho potom
prestane počuť a prestane jej prekážať,
bude pre ňu vzduch. A jeho to
prestane baviť, pretože mu ide koniec-
-koncov o ovládanie a balamutenie iného
človeka. Buďto sa polepší, alebo…“ – pán
radca si vzdychol a posmutnel, „bude obťažovať
niekoho iného, kto sa dá. Tých
zomretých, čo sa nemôžu odpútať od svojich
väzieb a prehreškov, je veľa. Potĺkajú
sa sem a tam a hľadajú svoje obete podobného
typu. Workholici workholikov,
alkoholici alkoholikov, ezoterici ezoterikov…“
Docent Karásek vyzeral, ako keby
práve prešiel zavretými sklenenými
dverami a nechápavo načúval rinčaniu
črepín. „Či sa všetci zomretí takto potĺkajú
po pozemskej pláni a obťažujú ostatných?“
„Ale vôbec nie!“ zdvihol zrak pán radca,
„tí, čo si život odžili správne, pokračujú
do vyššej triedy, pokračujú vo svojom
vzdelávaní.“ Pán radca si prečistil cviker.
„Tí vo vyšších triedach tiež veľmi stoja
o to, aby mohli
pomáhať, ibaže
sa môžu ozvať len
tam, kde nájdu
čistú prosbu
a čistú vôľu.
A v tom je práve
ten problém!“
Artur Zatloukal
3
Svet Grálu
31 | 2012
OBSAH
TÉMA
Fenomén „počutia hlasov“
Je jasnočujnosť iba mozgová porucha – alebo napojenie
na Onen svet?
TÉMA
Počujete hlasy? To nie je normálne.
OSOBNOSŤ
Emanuel Swedenborg
ROZHOVOR
Navigácia u zvierat
Rozhovor so ženou, ktorá začala
počuť hlasy, ktoré nikto iný
nepočul. A napriek tomu zreteľne
a jasne.
12
Swedenborgova osobnosť je
žiarivým príkladom človeka
úprimne pracujúceho na tom, čo
je skutočným zmyslom ľudského
bytia.
5
ŽIVOT
Vytúžené dieťa 10
TÉMA
Problém nie je v komunikácii
s jemnejšou realitou, ale so zlým
zdrojom. 14
17
Ako sa zvieratá dokážu vďaka svojim
schopnostiam bezchybne orientovať
21
ZÁHADY
Materializácia. Trik, alebo skutočnosť? 24
SPOLOČNOSŤ
Ako vznikajú fámy
29
FILM
Náš domov 34
ROZHOVOR
Skutočné uzdravenie vyžaduje
energetické zásahy! 36
FOTOSERIÁL
Jaskyňa obrích kryštálov
SPOLOČNOSŤ
Hiročernofukušima
ZDRAVIE
V roku 2000 človek musel
pozmeniť svoju predstavu o tom,
čo je Zem schopná vytvoriť
V onen osudný deň sa v tejto krajine
zišli všetky možné katastrofy:
zemetrasenie, tsunami, sopečný
výbuch, studený front a ešte k tomu
aj zamorenie rádioaktivitou.
Starnutie nie je nič pre slabochov
40
42
VEDA A TECHNIKA
Hlas z druhej strany 46
Zvykne sa hovoriť, že staroba nie je
choroba. Tak prečo sa starobe brániť?
Načo ukrývať stopy svojho života či
ich chcieť prekabátiť? Každá vráska je
tvrdo získaná skúsenosť.
48
NÁBOŽENSTVO
Náboženské kulty a rituály
Ako a prečo vznikali?
51
FÓRUM
Chceme byť zdraví a šťastní,
ale vieme ako na to? 54
4
Svet Grálu
31 | 2012
TÉMA
Fenomén
„počutia hlasov“
Je jasnočujnosť iba mozgová porucha – alebo napojenie na Onen svet?
Corinna Hübener
ZÁZRAČNÁ ZÁCHRANA
S
talo sa to za prvej svetovej vojny.
Vojak, ktorý bol so svojimi
kamarátmi za frontom v opustenej
chatrči, začul pri raňajkách náhle
hlas svojej zosnulej matky – nahlas
a zreteľne vyslovila jeho meno. Požiadal
dôstojníka o povolenie opustiť
chatrč. Ten súhlasil, i keď to považoval
za nezmysel: „Kto by mohol
v tejto opustenej oblasti volať Vaše
meno? Zdá sa, že trpíte mámením
zmyslov, ale poďme, pôjdem
s Vami von, aby ste sa mohli presvedčiť
sám.“ Nasledujúce sekundy
popisuje vojak takto: „Vo dverách
som ešte videl, ako sa moji kamaráti
5
Svet Grálu
31 | 2012
TÉMA
6
Svet Grálu
31 | 2012
za nami bezstarostne pozerajú a jedia
chlieb. Čo sa odohralo potom,
na to nikdy nezabudnem. Stáli sme
pred chatrčou. Nikde sme však nikoho
nevideli. Vykročili sme, aby
sme sa vonku trochu poobzerali.
Vo chvíli, keď sme sa od chatrče
trochu vzdialili, zasiahol ju granát.
Na chvíľu som upadol do bezvedomia.
Keď som sa prebral, nižší dôstojník
ležal neďaleko odo mňa s pomliaždeným
hrudníkom. Chatrč
zmizla a na jej mieste ostala v zemi
trhlina hlboká jeden meter. Čo zostalo
z mojich kamarátov, to sa nedá
ani popísať…“
Tento skutočný príbeh o neviditeľnej
záchrane (uverejnený v novinách
Märkisches Volksblatt zo dňa
16. marca 1916) nie je jediný, ktorý
popisuje fenomén počutia hlasov.
Existuje mnoho takýchto prípadov,
ale len malá časť týchto ľudí
o nich hovorí otvorene. A nie vždy
sa dá vyvodiť záver, že duša zosnulého
človeka chce niekoho ochrániť
alebo viesť. Ľudia, ktorí počujú
hlasy, trpia tým, že ich dlhé hodiny
rušia banálnymi táraninami alebo
zvukmi, ktoré počujú len oni sami,
čo ich môže dohnať až k šialenstvu.
Obzvlášť zlé je, keď hlasy opakujú
stále rovnaké rozkazy a postihnutú
osobu vyzývajú k spáchaniu
násilného činu. Ľudia, ktorí počujú
hlasy, často nie sú schopní viesť
normálny život. Prichádzajú
o prácu, strácajú životných
partnerov a často i majetok,
vlastný byt. Ja sama poznám
prípad ženy, ktorá strávila pätnásť
rokov na uzavretom oddelení
psychiatrickej liečebne,
pretože ju neustále obťažovali
takéto hlasy.
NEEXISTUJÚCE
PRELUDY, ALEBO
NIEČO VIAC?
čo pri tomto jave vlastne
O ide? Veda ešte nenašla
žiadne vysvetlenie: „Ako
presne vnútorný hlas vzniká,
nevedia ani vedci zaoberajúci
sa činnosťou mozgu“, hovorí
Prof. Dr. Michaela Ameringová
z viedenskej univerzitnej
psychiatrickej kliniky. Vedci
sú presvedčení o tom, že tieto
a im podobné vnemy vznikajú
v mozgu a sú označené ako
„halucinácie“. Prof. Dr. Ameringová
vraví: „Postihnutí by
mali vedieť, že pri počutí hlasov
nejde o nič dramatického,
a predovšetkým, že tento stav
je možné zvládnuť.“ Kto počuje
hlasy a má vidiny, príde
skôr či neskôr do styku s psychiatriou,
pretože cirkevnému
exorcizmu, ktorý sa pri týchto
TÉMA
javoch v minulosti hojne praktizoval,
sa už mnoho ľudí nepodrobuje.
V psychiatrii sa postihnutým väčšinou
podávajú neuroleptiká. Tieto
farmaká potláčajú alebo zmierňujú
intenzitu takýchto zrakových i sluchových
vnemov tým, že v nervovom
systéme obmedzia prenos
vzruchov dopamínom. Podľa názoru
väčšiny odborníkov vznikajú
zmienené poruchy priamo
v mozgu pacientov, a preto by malo
byť možné odstrániť ich chemickou
cestou. Je to však naozaj tak? Ide
skutočne len o biochemické, geneticky
podmienené pochody, ktoré
sú väčšinou vyvolané neobyčajnou
záťažou, užívaním drog alebo
okultnými zábavkami, vďaka ktorým
môžu takéto vnemy vzniknúť
bez pričinenia fyzických zmyslových
orgánov? Medicína dbá na to,
aby poskytla „prirodzené“, čiže materialistické
vysvetlenie všetkých
javov, pretože vplyvy z onoho sveta
sú pre materialistické ponímanie
neprijateľné. Na druhej strane však
zaznamenáva cirkev prílev zúfalých
ľudí, ktorým psychiatrický prístup
problém nevyriešil. Naďalej
sa teda občas praktizuje rituálne
„vyháňanie diabla“, i keď mimo
dohľadu širokej verejnosti. Veľkú
priepasť medzi vedou a náboženstvom
dosvedčuje príklad Margaret
M., s ktorým sa zverila jednej
novinárke: „Môj problém nemá
nič spoločné s vnútorným hlasom
z pohľadu psychiatrie. Potrebovala
by som skôr znalca teológie“.
Margaret M. neustále prenasledovali
hlasy, ktoré jej rozkazovali:
„Zabi nejakého katolíka!“ napokon
ubila v roku 1995 v jednom z kostolov
v Hamburgu úplne neznámu
dôchodkyňu, sediacu pred ňou.
Tento prípad popísali Irena Stratenwerthová
a Thomas Bock vo svojej
knihe Stimmenhören – Botschaften
aus der inneren Welt, Kabel Verlag,
1998 (Počutie hlasov – posolstvo
z vnútorného sveta, nakladateľstvo
Kabel, 1998).
H
NEDOSTATOK
POROZUMENIA PRE
MIMOZMYSLOVÉ
VNÍMANIE
ildegarda z Bingenu (1098–
1179) ako i Jakob Lorber
(1800–1864) svoje prijaté posolstvá
zaznamenávali písomne. Vytvorili
azda títo výnimoční ľudia svoje
diela len vďaka bohatej fantázii,
alebo snáď vznikli vďaka chybne
prebiehajúcim procesom látkovej
výmeny v mozgu? Takéto vysvetlenie
by bolo malicherné.
Veda sa dnes opiera o materialistický
výklad sveta. Pôvod všetkého
vidí v hmote a preto ťažko pripustí
niečo, čo tieto hranice presahuje
– napriek tomu, že fenomény ako
je počutie hlasov, skúsenosti s vnímaním
blížiacej sa smrti, rozprávanie
„cudzím jazykom“ – xenoglosia,
a mnoho iných mimozmyslových
skúseností sa dnešným oficiálnym
vedeckým poznaním predsa
nemôžu vysvetliť. Dipl. Ing. Rolf
Linnemann, ktorý sa už dlhú dobu
zaoberá psychovedeckou problematikou,
cituje jedného jasnočujného
takto: „Na vytvorenie celkového
pohľadu na človeka prispeli svojím
dielom i úplne mylné názory
vedeckých kruhov. Omyl spočíva
v názore, že pôvodcom duševných
činností, ako je schopnosť úsudku,
vôle, empatie ale i počutia a videnia
je fyzické telo – teda že sú produktom
fyzického tela. Moje zážitky,
obzvlášť jasnočujnosť ma
však presvedčili, že tu ide o omyl,
proti ktorému je potrebné bojovať
s maximálnym úsilím. I ten najlepší
vedec by sa musel zahanbene chytiť
za hlavu, keby mohol prežiť čo
i len päť minút mimozmyslového
kontaktu, tak ako som ho prežíval
ja, nemajúc možnosť ho vlastnými
silami ovplyvniť. Veda a technika
nás v tomto ohľade neposunula
dopredu. Naopak, vyššie poznatky
z iného sveta odstrčila do úzadia.“
Vnútorný hlas, či jasnočujnosť,
môžu byť však i pozitívne. Preto
sa nemusíme brániť pomoci prostredníctvom
vnútorného hlasu,
pokiaľ prichádza prirodzene, bez
snahy o jeho umelé vyvolanie. Potláčanie
vnímania neviditeľných
hlasov prostredníctvom chemických
liekov je však problematické
riešenie – o to viac, ak sa pri ich dlhodobom
užívaní objavia závažné
vedľajšie účinky.
Vychádzajme z toho, že sme
vo svojej najvnútornejšej podstate
duchovnými bytosťami. To znamená,
že naše jadro nie je materiálne,
iba sa v rámci svojho vývoja
práve nachádza v materiálnom
– hrubohmotnom tele. Do tohto
hrubohmotného tela sme iba prechodne
inkarnovaní. Potom nič
neodporuje tomu, že by sme mali
mať možnosť nadviazať kontakt
s ľuďmi, ktorí v súčasnej dobe inkarnovaní
nie sú, čiže práve nežijú
v hmotnom svete. V prípade hlasov
teda môže ísť o to, že ľudia počujú
hlasy zosnulých ľudí, ktorí sú s dotyčnými
nejakým spôsobom spojení.
V inom prípade však môže ísť
o duše s nekalými úmyslami, ktoré
sú schopné – eventuálne cez nejakú
myšlienkovú fixáciu postihnutého
– preniknúť do jeho bdelého stavu
vedomia.
Existujú však i prípady „jasnočujných“,
ktorí sú schopní vnímať hlasy
iných, v súčasnosti ešte na Zemi žijúcich
ľudí, alebo môžu na okamih
spoločne s nimi prežívať nejaký ich
7
Svet Grálu
31 | 2012
TÉMA
dramatický zážitok, ktorý sa deje
niekde inde. Tak napríklad Angličanka
Peg v roku 1996 po masakre
v škole v škótskom Dunblane, ktorý
mal na svedomí jeden šialenec, počula
plač a nárek umierajúcich
detí. Svojou spoluúčasťou na tomto
utrpení sa sama dostala do nebezpečia.
V knihe „Stimmenhören“ (Počutie
hlasov) popisovala: „Chcela
som sa dostať k nim do ich sveta,
aby som tam mohla byť pre nich
a pomáhať im. A ako jedinú možnosť
som videla siahnuť si na svoj
vlastný život.“ Len okamžitý rozhovor
s jej terapeutom ju dokázal upokojiť
a pomohol situáciu zvládnuť.
V posledných desaťročiach mal
pre jasnočujnosť pochopenie iba
málokto. Len prednedávnom
sa tento jav začal postupne brať
DUCHOVIA A HLASY
Mnoho obyvateľov sveta by mohlo potvrdiť, že v priebehu svojho života niekedy počuli vnútorný hlas. Môžu to byť hlasy
varujúce či odporúčajúce, ale takisto obťažujúce a navádzajúce na rôzne činy alebo i zločiny. Tieto obťažujúce prejavy
komplikujú postihnutým ľuďom život do tej miery, že ich môžu doviesť až k samovražde, pretože pred nimi v podstate
niet úniku. Ľudia so syndrómom počutia hlasov končia často v psychiatrických liečebniach, kde sa pacientom podávajú
psychofarmaká. Táto liečba však len tlmí príznaky – nepostihuje samotné jadro problému, nerieši ho, a naviac má nežiadúce
vedľajšie účinky. Takisto liečba spánkom je málo účinná.
Ak pacient trpí halucináciami alebo blúznením, najprv je potrebné zistiť, či nie sú zapríčinené úrazom hlavy, ktorý by
mohol vyvolávať poruchy vedomia. Je nutné vylúčiť aj možnú otravu jedom, predovšetkým požitie halucinogénnych drog.
V prípade fenoménu hlasov však nejde o nervovú chorobu. K pacientovi môže byť pripútaný duch zomretého človeka,
ktorý môže nielen navádzať na činy, ale i vyhrážať sa. Duch sa môže na určitého človeka naviazať napríklad vtedy, keď
dotyčný vytvára negatívne útvary, zvlášť v nemocniciach, kde trpia pacienti veľkými bolesťami. Príčiny pripútania duší
môžu byť aj psychické – starosti, ktoré človeku víria hlavou pri zaspávaní: smútok, zúfalstvo, strach, atď. Niektoré osoby
majú schopnosť takéhoto ducha vnímať alebo aj vidieť. Duch sa môže prezradiť tým, že postihnutú osobu nesprevádza
do vysvätených miest. Takéhoto ducha je potrebné vhodným spôsobom odvolať. Kedysi sa používala metóda exorcizmu
(vyháňanie ducha psychickým nátlakom na hmotné telo). Hoci sa ňou cirkvi v stredoveku skompromitovali, dodnes tieto
metódy uznávajú, i keď v nenásilnej forme.
Ak nie je príčinou počutia hlasov pripútaný duch (v biblii sa takéto osoby označujú ako posadnuté), ide o vysielanie
zvukov z mozgu. Sú hlboko vryté do pamäte dramatickým zážitkom v mladosti, častejšie však intenzívnym prežitím
v niektorom z minulých životov. Takúto udalosť si človek nesie do súčasného života ako silný citový zážitok. Príčina môže
byť pasívna, keď ide o násilie páchané na ňom, alebo aktívna, keď sa človek dlhodobo oddával škodlivým sklonom, ako
je požívanie drog, hazardné hry, nemorálne konanie, ubližovanie na zdraví alebo aj snaha pripraviť niekoho o život.
Ak tieto činnosti trvajú dlhší čas, nahromadí sa z myšlienok mnoho negatívnych útvarov, ktoré sa nakoniec premenia
na fantómov (ak sú problémy len osobné), alebo na démonov (ak škodí osoba aj iným).
Či ide o pôsobenie ducha alebo vysielanie z mozgu, pomôže nám určiť hypofýza. Tá oznámi únik duchovnej alebo
astrálnej sily z tela, spôsobený cudzím duchom. Pri pasívnom vysielaní z mozgu k úniku síl nedochádza.
Pri odstraňovaní fenoménu hlasov je nutné postupovať podľa vyvolávajúcej príčiny:
Pripútaného ducha môžu z pozemskej úrovne odvolať len anjeli. Ľudské bytosti túto schopnosť až na malé výnimky
nemajú. Občas sa síce niektorým ľuďom podarí pripútaného ducha odvolať, je to však len čiastočné riešenie; takýto
duch sa totiž po odpútaní v čo najkratšom čase pripojí k inej osobe. Je preto nutné ducha odviesť do výchovného strediska
(očistca).
Fóbie alebo démoni, ktoré môžu byť príčinou neodôvodnených strachov i hlasov, je nutné z pamäte odstrániť. Našej
zvláštnej prosbe môžu v týchto prípadoch vyhovieť bytostní v spolupráci s našimi duchovnými vodcami.
Rudolf Evanžin
8
Svet Grálu
31 | 2012
TÉMA
vážnejšie a namiesto obvyklých
medikamentov sa ako alternatíva
môže aplikovať napríklad socioterapia.
Počutie hlasov sa inak kategorizoval
ako „psychotický“, „paranoidný“,
„schizofrénny“ stav
a končieval pobytom na psychiatrickom
oddelení.
Naproti tomu v starších prírodných
kultúrach sa tento paranormálny
jav „počutia hlasov“ považoval
za prednosť. Pripomeňme
si len orákulum v Delfách, Pýtie,
ktoré stáli v spojení so svetom duchov
a ako médiám im bolo umožnené
prijímať dôležité zjavenia.
Vnímavosť niektorých jednotlivcov
tak vytvárala základy tradícií,
ktoré sa zachovávali po stáročia
až dodnes, pretože je v nich ukrytá
pravda. Táto vnímavosť bola v ojedinelých
prípadoch vystupňovaná
do tej miery, že niektorí jednotlivci
mohli nadviazať kontakt s bytosťami,
ktoré dnes nazývame starovekými
bohmi.
J
NEROZLUČNÉ
SPOJENIE TOHTO
A ONOHO SVETA
asnočujní ľudia, ktorým hlasy
našepkávajú banality alebo
sa pokúšajú ovplyvniť ich život,
nie sú vysoké médiá alebo „čisté
nádoby“, schopné prijímať zjavenia.
Vačšinou sú to citlivé osoby, ktoré
prežili niečo ťažké, trpia strachom
a traumami, alebo sú to ľudia, ktorí
sa zo zvedavosti, alebo v túžbe
po uplatnení, oddali okultným
praktikám, ako je veštenie pomocou
kyvadla, vyvolávanie duchov,
„channeling“, alebo otváraniu čakier
(jemnohmotných „energetických
brán“ v aure ľudského tela).
Kto týmto spôsobom hľadá kontakt
s oným svetom, ten by sa nemal
čudovať, pokiaľ náhle začuje hlasy,
ktoré ho budú miasť alebo ho privedú
do ťažkostí. To, čo sa dozvie,
nie je „časť jeho vlastnej osobnosti“,
ako sa domnieva veda so svojím
materialisticky obmedzeným pohľadom
na svet, ale sú to skutočné
vplyvy z onoho sveta. Môže ísť
o zosnulých, ktorí sa kŕčovite pokúšajú
nadviazať kontakt s ľuďmi
žijúcimi na zemi, alebo sa ich chcú
zmocniť, aby mohli využívať ich
mozog – čo je označované pojmom
„posadnutosť“. Počutie hlasov môže
byť jej začiatkom.
Známym príkladom osobnosti,
ktorá trpela zrakovými a sluchovými
preludmi je John Nash, matematik
a laureát Nobelovej ceny
za ekonómiu, ktorému lekári diagnostikovali
paranoidnú schizofréniu.
Jeho vidiny neprestali, no
časom sa s nimi naučil žiť. Jeho životný
príbeh je vykreslený v známom
americkom filme „Čistá duša“
(Beautiful mind).
Pre takto postihnutého je spočiatku
dôležité túto skutočnosť akceptovať
a potom prekonať strach,
že ho ľudia nebudú brať vážne,
pokiaľ sa s tým niekomu zverí.
Ak sa človek ustrašene stiahne
do ústrania, dáva silám z onoho
sveta väčšiu šancu. Psychické poruchy
– či už depresie, mánie alebo
práve spomínané počutie hlasov
– súvisia často s lenivosťou ducha,
so slabosťou vlastného ja. Treba
zdôrazniť, že slabosť ducha nesúvisí
s rozumovou inteligenciou
a úrovňou vzdelania. Je potrebné,
aby človek ako osobnosť vnútorne
zosilnel a získal tak odolnosť voči
týmto silám. Komplexy menejcennosti,
úzkostné, nezrelé a nezodpovedné
správanie, život bez cieľa
a zmyslu, aj podliehanie vonkajším
vplyvom môžu byť živnou pôdou
pre cudzie vplyvy aj z onoho sveta.
Je dôležité, aby sme fenomén
„počutia hlasov“ posudzovali komplexne
– spolu s celou osobnosťou
človeka, jeho povahou, sklonmi.
Aby sme brali do úvahy prostredie
v ktorom žije, i jeho vnútorný život,
lebo medzi týmto a oným svetom
neexistuje skutočná hranica. I keď
si to neuvedomujeme, sme všetci
obklopení aj tým neviditeľným svetom.
Ani myšlienky sa nerodia len
v našej hlave, ale môžu podliehať
aj cudzím vplyvom (čoho si väčšinou
nie sme vedomí). Len v čistom
vnímaní, ktoré vychádza z hĺbky
ducha, je človek sám sebou.
Čo teda môžeme urobiť, aby jasnočujnosť
vo svojej obťažujúcej podobe
napáchala čo najmenej škôd?
Predovšetkým vyhýbať sa okultným
praktikám, užívaniu drog, ktoré navodzujú
zmenený stav vedomia. Pokiaľ
sa už nežiadúce vplyvy objavili,
dôležité je vyhľadať pomoc odborníka,
ktorý sa v danej problematike
vyzná a nevníma ju jednostranne.
Takých je, žiaľ, v dnešnej dobe stále
ešte málo a je preto riziko, že človek
natrafí na ezoterického šarlatána.
Najväčšou ochranou však je
rozvinutie vlastnej vôle, usilujúcej
sa o ušľachtilé, vysoké ciele. Takáto
vôľa, posilnená úprimnými modlitbami
je najlepšou ochranou pred
temnými záhrobnými vplyvmi.
Energetická ochrana človeka potom
zosilnie natoľko, že nežiadúce
sily stratia možnosť naňho pôsobiť.
Záleží vždy na človeku samom, či
sa mu to podarí, alebo nie. On je
totiž pánom svojho osudu.
Corinna Hübener
hubener@svetgralu.sk
9
Svet Grálu
31 | 2012
ŽIVOT
Vytúžené dieťa
… a pochybnosti budúcej matky, ktorá má už po štyridsiatke
N
Cornelie Paukert
aše dcéry boli práve – ako
sa zvykne hovoriť – „z najhoršieho
vonku“, môj manžel sa už
10
Svet Grálu
31 | 2012
tešil na vnúčatá, keď som ho jedného
dňa prekvapila veľkým želaním.
Cítila som, že k nám chce
ešte niekto prísť a už som sa tešila
na možný prírastok. Manžela však
moja túžba mať bábätko zaskočila.
Veď mladosť sme už mali za sebou...
Ale čo je platné rozumné
uvažovanie, keď hlas srdca je taký
silný. A tak som ako 41-ročná opäť
otehotnela.
Moje veľké dievčatá boli od radosti
celé bez seba a nadšene pozorovali
rast môjho bruška. Od samého
začiatku bol ten malý ľudský
duch u nás vítaný a milovaný.
ŽIVOT
V našom širšom okolí to tak žiaľ
väčšinou nebolo. Tehotná žena nad
40 rokov totiž patrí do skupiny rizikových
rodičiek. Podľa štatistiky
sa s pribúdajúcim vekom matky
zvyšuje možnosť porodiť choré
alebo postihnuté dieťa. S týmito
informáciami a pochybnosťami
som sa vtedy stretávala všade
okolo seba.
Samozrejme, aj ja som o tom
uvažovala. V hlave sa mi rojili tisíce
myšlienok. Čo by to pre našu
rodinu znamenalo, keby sa nám
narodilo postihnuté dieťa? Ako by
som sa rozhodla, keby mi moja lekárka
na základe takejto diagnózy
radila prerušenie tehotenstva?
O tejto možnosti už so mnou hovorila.
Vedela som preto, že sa musím
rozhodnúť vopred.
Každá matka si želá porodiť
krásne a zdravé dieťatko. Strašia
ju myšlienky na postihnuté dieťa,
na každodenné problémy či starosti
s tým spojené. No najviac
som sa obávala toho, ako by sa takémuto
dieťaťu – a aj nám – darilo
v spolužití s okolím. Veľmi dobre
som si pamätala deprimujúce zážitky
zo svojho detstva, keď v našom
susedstve bývalo postihnuté
dievčatko. Malo Downov syndróm.
Vídavala som ho vždy len za ruku
s mamičkou, ako náhlivo kráčali
ulicou. Pôsobilo veľmi nezvyčajne
a my deti sme sa jej vyhýbali. Neskôr
som pochopila, že našu neistotu
a obavy vyvolávalo správanie
sa dospelých, ktorých príklad
sme nasledovali. Oni si nedokázali
so svojím súcitom poradiť, preto
sa radšej placho vyhýbali akémukoľvek
kontaktu. Postihnutie tohto
dievčaťa nemohlo byť dôvodom
mojej stiesnenosti. Vyzerala síce
inak než my, no iná bola aj moja
najlepšia priateľka. Bola to dcéra
z veľmi známej rodiny a vyzerala
naozaj nepekne. Po tvári sa jej
tiahol veľký „oheň“ (névus flammeus,
malformácia ciev – pozn.
red.) a menil aj jej mimiku. No ju
som mala rada. Nemala som z nej
strach, len mi jej bolo niekedy
ľúto. Hlavne keď sme boli mimo
nášho dôverného okolia a ona musela
znášať pohľady cudzích ľudí.
Za žiadnych okolností by som ju
nechcela stratiť a jej rodičia istotne
tiež nie.
Keď som bola staršia, tiež som
stretla jednu paniu s Downovým
syndrómom. Ani ona vo mne nevyvolala
pocit stiesnenosti, bola
totiž veľmi srdečná. Od jej rodiny
som sa dozvedela, že život
s takto postihnutým človekom prináša
menšie i väčšie starosti, no
i mnoho radosti a lásky. Problémy
mali, ak vôbec, len pri kontakte
s cudzími ľuďmi.
Je veľmi smutné, že postihnutí
ľudia aj v súčasnosti často trpia
necitlivým zaobchádzaním okolia.
Pritom práve oni potrebujú veľa
sily na to, aby si so svojím postihnutím
poradili, preto by sme im
mali skôr pomáhať.
Počas týchto úvah som si ujasnila,
že by som postihnuté dieťa
určite neodmietla. Okrem toho
pevne verím, že každý človek má
svoj osud. A verím, že pokiaľ svoj
osud prijme, dostane pomoc a silu
poradiť si aj s problémami. Naše
dieťa, ktorého srdiečko klopkalo
v mojom tele, príde na svet tak, ako
je pre nás všetkých určené. Takto
som to povedala aj svojej lekárke.
Tá mala našťastie pre môj postoj
porozumenie. Nenútila ma teda
ani do vyšetrení, ktorými sa zisťuje
prípadné postihnutie plodu.
Vtedy som si uvedomila, koľko
žien je v podobnej situácii. Zúfalo
hľadajú odpoveď na svoje pochybnosti.
Aj keď možno samé
majú dosť odvahy vziať na seba
všetky ťažkosti a starosti, ak by
sa rozhodli porodiť postihnuté
dieťa, často musia čeliť predsudkom.
Okolie pre ich rozhodnutie
nemá dostatok porozumenia. Veď
dnes sa dá takýto problém predsa
poľahky „vyriešiť“. Koľko duší asi
stojí smutne na onom svete, pretože
im bola vzatá možnosť vyvíjať
sa ďalej na tejto zemi?
Už dlho pred svojím otehotnením
som radostne pociťovala
blízkosť svojho dieťaťa. Bolo to
ako láskyplný pozdrav z iného
sveta, tušenie osudového stretnutia.
A uprostred tehotenstva, keď
sa dieťa začalo intenzívne hýbať,
cítila som, že náš hosť je tu.
Dnes si už nikto z nás nedokáže
predstaviť, že by tu tá malá živá
ratolesť nebola. Sme veľmi šťastní
a vďační, že sa naše dievčatko narodilo
zdravé. No jedno viem isto:
aj v kritickej situácii by sme sa pre
ňu rozhodli srdcom, nie rozumom.
Lebo ak by sme sa jej vzdali, vzali
by sme možnosť učiť sa nielen jej,
ale aj sebe. Myslím si totiž, že je
veľkým darom spoločný život v rodine,
kde máme možnosť odstrániť
naše chyby, slabosti a prekážky,
čo nám bránia stať sa duchovne
zrelými ľuďmi. Uprostred láskyplného
a vzrastajúceho vzájomného
porozumenia sa oveľa lepšie
znáša i nutné smutné prežívanie,
ktoré tiež patrí k nášmu osudu. –
Často je prospešnejšie, než mnohé
dobre mienené slová.
Cornelia Paukert
paukert@svetgralu.sk
11
Svet Grálu
31 | 2012
TÉMA
Počujete
?
To nie je normálne.
Všetko sa to začalo obrovským citovým vypätím. Narušením partnerského vzťahu k osobe,
ktorú dlhé roky považovala za najdôležitejšiu vo svojom živote… Alebo to bolo inak?
V každom prípade to zašlo až tak ďaleko, že začala počuť hlasy, ktoré nikto iný nepočul.
A napriek tomu zreteľne a jasne. Lekárska diagnóza by možno znela schizofrénia, sluchové
halucinácie, alebo iné nevyliečiteľné ochorenie, a odsúdila by ju na trvalé užívanie
liekov. Dnes už je všetko zase „ako má byť“. Choroba, z ktorej jej pomohol liek nazývaný
„silná vôľa“ alebo „silné chcenie uzdraviť sa“, ju napokon posilnila.
SG: Čo ste si mysleli, keď ste prvýkrát
začuli ten hlas?
Myslela som si, že počujem svoju
dušu, akoby zosilnený vnútorný hlas,
myslela som si, že som to ja, kto hovorí.
Ale bolo to zvláštne, neobvyklé,
a hlavne som ten hlas počula tak jasne
a zreteľne, až som sa divila, že to nepočujú
i ostatní okolo mňa.
SG: Povedali ste im o tom? Pýtali
ste sa, či tiež niečo nepočuli?
Nie, nepýtala, pretože tie informácie
boli dosť dôverné a boli určené mne.
SG: Čo Vám ten hlas hovoril?
Spočiatku ma viedol k samým dobrým
veciam, ako napríklad k láske
k blížnym a k duševnému vzostupu.
Takže som si myslela, že to, čo sa deje,
je dobré. Bolo zvláštne, že som mala
doma knižku o rôznych duševných
cvikoch. Čítala som ju až neskôr
a veľmi ma prekvapilo, že tam boli
cvičenia, ktoré som robila úplne nevedome
práve v tom čase, keď som začala
počuť hlas. Dočítala som sa tam,
že stav vedomia, v ktorom som sa nachádzala
vtedy ja, nadobudnú ľudia
až po dlhodobom cvičení. Bolo tam
opísané, ako správne dýchať, čistiť
12
Svet Grálu
31 | 2012
auru a podobne. V období, keď som
takto cvičila, sa diali zvláštne veci.
Pri modlitbe som sa fyzicky doslova
roztočila pod vplyvom silnej energie,
ktorú som pri tom pociťovala. V noci
som sa pravidelne budila a pri okne
som cvičila práve tie dychové cvičenia,
čistila som si auru a pociťovala som
silné vibrácie. Najsilnejšie zážitky som
mala pri splne. Zároveň som vedela,
že môžem hlasu dôverovať, pretože
ma nikdy pri cvičení nikto nevidel, ani
nevyrušil – napriek tomu, že nás žilo
v domácnosti niekoľko ľudí. Všetko to
na mňa pôsobilo veľmi krásne. Začala
som sa aj stravovať omnoho ľahšou
stravou. A podotýkam, nič z toho som
nerobila zámerne s nejakým konkrétnym
účelom, všetko to prišlo samo.
Keď som si šla v noci ľahnúť, pociťovala
som blaženosť, akoby som bola
v mori lásky. Vnímala som určité mimoriadne
schopnosti, napríklad mi
ruky samovoľne vykonávali masáž,
ktorú som sa nikde neučila. Zvláštna
bola aj jazda na bicykli – nemala som
nad ním kontrolu, akoby ma nenechal
ísť tam, kam som chcela.
SG: Napriek tomu ste si mysleli,
že Vás ten hlas vedie správnym
smerom? Verili ste mu?
Áno. Dokonca som sa radila s jedným
liečiteľom, ktorý ma utvrdil
v tom, že sa nemám báť, vraj ku mne
nič zlé prísť nemôže. Vtedy som mu
dôverovala.
SG: Ako dlho to trvalo?
Nepamätám sa presne. Možno rok,
možno pol roka. Rodina to však najviac
pociťovala jeden alebo dva mesiace.
SG: Kedy ste zistili, že to nie je Váš
hlas, ale cudzí?
Jedného dňa ma hlas naviedol
na to, aby som odišla z domu. Bosá
som sa vydala cez pole, po kamenistej
a tŕnistej ceste, takže som mala nohy
do krvi rozdrásané. Navádzal ma aj
na to, aby som pila vodu z kaluže, vyhodila
občiansky preukaz i okuliare.
Domov ma priviezla sanitka. A naši
priatelia potom povedali – toto nie
je dobré. To by mohol byť vplyv cudzieho
ducha. V tej chvíli som pochopila,
že majú pravdu.
SG: Čo sa Vám ešte napríklad
dialo?
Rozpamätala som sa na svoje minulé
životy. A nielen svoje, ale i na životy
mojich najbližších. Mala som v tom
čase mnoho silných zážitkov i otrasov.
O niektorých veciach ani nechcem hovoriť.
Spomínam si, ako som bola veľmi
smädná, no nesmela som sa celý deň
napiť. Odvtedy si veľmi vážim vodu.
Stalo sa aj, že som chcela niečo povedať,
TÉMA
ale nevyšiel zo mňa ani hlások. Alebo
som hovorila cudzím hlasom.
SG: A začali ste s tým bojovať, keď
ste už pochopili, že Vám to škodí?
Áno. Začala som si to viac a viac
uvedomovať. Úteky z domu sa opakovali,
stále som mala bežať „za Svetlom“.
Jeden hlas mi hovoril, aby som utiekla
oknom, čo by bola asi moja smrť, ale
druhý hlas ma navádzal, aby som šla
cez dvere. A keď som tak bežala, zrazu
som si uvedomila, že sa niečo opakuje.
Niečo, čo nie je správne. Zastavila som
sa a vrátila sa domov.
SG: Čo myslíte, prečo Vás hlas navádzal
na útek?
Možno kvôli mojej povahe. Mala
som vo zvyku unikať pred problémami.
A možno práve v tomto stave
sa všetky moje vlastnosti – dobré i zlé
– značne zosilnili.
SG: Ako si teda dnes vysvetľujete
všetko to, čo sa Vám dialo?
Myslím si, že spočiatku to bolo
všetko správne. Začali sa u mňa prejavovať
schopnosti, ktoré som nikde
neštudovala, ani som si ich nepriniesla
z nejakých ezoterických kurzov. Myslím,
že to bolo niečo veľmi prirodzené.
Ale čo sa stalo neskôr? Kde sa stala
chyba? Vidím to tak, že som asi nebola
dosť silná a že to zneužili duše
nízko zmýšľajúcich zosnulých ľudí.
Verím tomu, že takéto duše striehnu
na každú príležitosť, aby sa mohli prejaviť.
A môžu na to využiť práve telo
človeka, ktorý nie je sám dosť „duchom
prítomný“. Toto sa stalo mne.
SG: Vyhľadali ste v tomto stave aj
lekársku pomoc?
Áno. Raz som bola na psychiatrii.
Keď som sa doktorke zverila s tým,
že počujem hlasy, hneď som zistila,
že som to nemala robiť. Okamžite
som vycítila, že mi nebude rozumieť
a nepochopí ma. A tak to aj bolo. Povedala
mi, že mám nevyliečiteľnú chorobu
a že by som mala byť hospitalizovaná.
Našťastie ma manžel odviezol
domov a všetko som nakoniec zvládla
bez liekov.
SG: Ako sa Vám to podarilo?
Mala som veľké šťastie. Doma som
siahla po knižke liečiteľov manželov
Paloučkovcov Cesta životom. A keď
som ju prečítala, bolo rozhodnuté.
Musím ich navštíviť. Hovorila som si,
že keď mi nepomôžu oni, tak už nikto.
Veľmi som tomu verila.
SG: A pomohli?
Keď sme si objednávali termín liečenia,
počas telefonátu mi pani Paloučková
odkázala, aby som začala
„bojovať“ už teraz. Takže cestou do južných
Čiech som už bola pripravená
na liečbu. Paloučkovci sa so mnou najprv
rozprávali a potvrdili to, čo som
si už sama myslela, že ma ovplyvňuje
cudzia duša. Po liečení mi predpísali
zmenu stravy, ktorá mala zmeniť vyžarovanie
mojej krvi – aby tak vplyv
nežiadúceho hosťa úplne zmizol. A tak
som od toho dňa jedla len predpísanú
stravu a dodržiavala jedálny lístok tak
striktne, že som si nedovolila ani malinkú
papričku, ktorá v ňom nemala
byť…
SG: Takže strava Vás uzdravila?
Nebola to len strava a liečenie u Paloučkovcov,
ktoré prebiehalo dokonca
i na diaľku, ale predovšetkým silná
vôľa, silné chcenie vyliečiť sa. Bol to
najťažší boj môjho života. Namiesto
užívania liekov som musela spoznať
samu seba, smutnú bytosť, ktorá
sa trápi a potrebuje pomoc. I keď pri
mne boli moji blízki, cítila som sa osamelá.
Asi preto, že ten boj som musela
vybojovať sama. Hlavne preto
som sa sústredila sama na seba. Vedela
som, že sa musím uzdraviť a že musím
na seba myslieť. A keď sa mi začalo dariť
lepšie, túžila som už zase pomáhať
druhým.
…
Najhoršie na tom všetkom bolo,
že som mala pocit, akoby mi umierala
duša. Bola som zmierená so smrťou
fyzickou, ale pocit, že strácam dušu,
bol strašný. To už nikdy nesmiem zažiť.
A veľmi mi pomáhali modlitby blízkych
– tie som cítila. A našťastie mám
veľa príbuzných.
SG: Ako dlho trvala liečba? Máte už
od tých čias pokoj?
Neviem, ako dlho presne trvala. Pokoj
som mala postupom času čoraz
väčší, ale ešte nie úplne. Ešte niekoľko
rokov ma z času na čas akoby niečo
štuchlo. To považujem za určité dozvuky
tejto „choroby“.
SG: Málokedy sa končia podobné
príbehy happyendom. Vám sa to podarilo.
Čo Vám toto „ochorenie“ dalo
do života?
Ako sa hovorí, čo ťa nezabije, to ťa
posilní. A to vystihuje všetko. Učím
sa chápať iných ľudí, vcítiť sa do nich,
brať ich takých, akí sú a nechcieť ich
meniť. Pri tej silnej vnímavosti a citlivosti
k druhým bolo niekedy dosť
ťažké byť v styku s určitými ľuďmi.
Rovnako ako boli oblažujúce krásne
vibrácie, tak ma negatívne vibrácie niektorých
ľudí priamo zraňovali. Musela
som sa proti nim chrániť, akoby sa celá
zabaliť do „vajíčka“. Neskôr sa všetko
tak napravilo, že už som túto ochranu
nepotrebovala, pretože som začala využívať
lásku. Láska k jednému človeku
sa u mňa premenila v lásku, ktorá zahŕňa
omnoho viac. Spoznala som aj
svoje slabosti a na nich som sa mohla
učiť a učím sa dodnes. Celý život beriem
odvtedy ako školu.
Rozhovor so ženou, ktorá počula hlasy,
je anonymný.
13
Svet Grálu
31 | 2012
TÉMA
Problém nie je v komunikácii
s jemnejšou realitou,
ale so zlým zdrojom.
Na ženu z predchádzajúceho rozhovoru si liečiteľ MUDr. Jan Palouček dobre pamätá.
Nebol to jeho prvý, ani posledný prípad tohto druhu. Vysvetľuje, že obrovskú úlohu
pri liečení týchto stavov zohráva poznanie zmyslu života. „Človek nemôže rozvinúť
všetku svoju silu skôr, dokiaľ nemá presnú predstavu o súvislostiach medzi ním a neviditeľným
svetom,“ hovorí v nasledujúcom rozhovore.
SG: Spomínate si na túto pacientku?
JP: Áno. Začalo tak jedno veľmi
pekné priateľstvo, ktoré trvá dodnes.
SG: Ako by ste určili jej diagnózu
v období, keď k vám prvýkrát prišla?
JP: Lekársky by som jej stav vysvetlil
ako psychózu sprevádzanú sluchovými
halucináciami. Napriek tomu,
že som sa vtedy zaoberal alternatívnou
medicínou len krátko, uvedomoval
som si, kde majú halucinácie svoj
skutočný pôvod.
SG: Kde majú halucinácie skutočný
pôvod?
JP: Z lekárskeho hľadiska majú
všetky psychické prejavy, či už normálne
alebo patologické, svoj pôvod
v hmote mozgu. Pre lekára je človek
jednotka ohraničená kožou a komunikujúca
s okolím piatimi zmyslami.
Tejto predstave sa stavia na odpor,
okrem iného, rad skutočností odohrávajúcich
sa v súvislosti s klinickou
smrťou. V priebehu klinickej smrti
majú pacienti preukázateľne vyradené
všetky zmysly a nemali by z hľadiska lekárskej
vedy vnímať vôbec nič. V protiklade
k tomuto tvrdeniu dochádza však
14
Svet Grálu
31 | 2012
k pravému opaku – vnímajú okolitý
svet omnoho živšie. Dochádza u nich
dokonca k rozšíreniu zmyslového vnímania,
ktoré im umožňuje prežívať
udalosti odohrávajúce sa i na vzdialených
miestach. Tieto výpovede možno
následne overiť ako pravdivé. Pretože
sa tieto zistenia neustále opakujú a zaznamenáva
ich stále väčší počet lekárov,
stávajú sa tieto okolnosti vedeckým
dôkazom o existencii iného sveta
a tým aj dôkazom o existencii ľudskej
duše. Hoci sa doteraz žiadny z týchto
lekárov neodvážil uvedenú skutočnosť
jasne pomenovať, ich opatrné formulácie
obsahujú jasný odkaz.
SG: Môžete to bližšie vysvetliť?
JP: Očividne teda komunikuje človek
s okolitým svetom vo väčšom rozsahu,
než ako to pripúšťa päť zmyslov.
Toto by malo byť základom pri
posudzovaní mnohých javov nielen
v psychiatrii.
Pri opätovnom návrate duše do tela
po úspešnej resuscitácii sa vnímanie
opäť zúži. Väčšia časť reality je
opäť odfiltrovaná piatimi zmyslami,
ktoré nie sú schopné ju zachytiť. Neznamená
to však, že vláda telesných
zmyslov v bdelom stave je absolútna,
pretože schopnosť vnímania jemnejšej
reality tak, ako sa prejavuje pri klinickej
smrti, zostáva v podstate zachovaná.
Len nedochádza k prenosu
týchto jemnejších informácií do tých
oblastí mozgu, ktoré nám sprostredkúvajú
zmyslové vnemy. Za určitých
okolností k tomu však môže dochádzať.
To znamená, že mozgové centrá
zmyslových orgánov sú prístupné
nielen z jednej strany, ale i „z druhej“.
SG: Ako k tomu môže dôjsť?
JP: Za „bežného pochodu“ sú zdrojom
podnetov pre mozog zmyslové
orgány ako také. Ak sú však určité
oblasti mozgu plne funkčné, čo nie
je u dnešných ľudí častý jav, môžu
sa do vedomia prenášať i také informácie,
ktoré zaznamenali zmyslové
orgány jemnejšieho tela. Vzniká tak
most prenášajúci podnety „z druhej
strany“ až k mozgovým centrám
hrubohmotných zmyslových orgánov.
Tieto podnety bývajú označované
ako mimozmyslové, čo však
nie je správne, pretože ich zdrojom
sú zmyslové orgány jemnejšieho tela.
V mozgu sa potom podnety spracovávajú
obvyklým spôsobom – vzniká
zrakový, sluchový, čuchový alebo iný
vnem. Tieto neobvyklé vnemy vznikajúce
bez obvyklého podnetu nazývame
halucinácie.
SG: Odborníci hovoria, že halucinácie
patria medzi poruchy vnímania,
TÉMA
že ide o vnemy bez existujúceho podkladu.
Pokiaľ ste v miestnosti sám
a počujete, že vám ktosi niečo hovorí,
ide o halucináciu. Tým ľuďom sa jednoducho
neverí. Pritom práve zmieňované
sluchové halucinácie patria
k najčastejším. Ľudia počujú slová,
vety, hlas im prikazuje, čo majú alebo
nemajú robiť…
JP: Je to tragikomická alebo skôr
tragická situácia. Ľudia vnímajúci
jemnejšiu realitu sú označovaní
za bláznov, zatiaľčo druhí, ktorí
sa rozhodli, že jemná realita neexistuje,
diktujú z pozície odborníkov
tým prvým liečebné opatrenia. Nechápavosť
tu bola úradne povýšená
na platnú normu.
Osoby prichádzajúce do styku
s umierajúcimi ľuďmi sú často svedkami
kontaktov s oným svetom.
Umierajúci človek vníma stále jasnejšie
svet, do ktorého sa chystá vstúpiť.
Z prejavov umierajúcich ľudí je zrejmé,
že niekoho vidia, počujú alebo s niekým
hovoria. Odborný personál posudzuje
tieto javy najčastejšie z hľadiska
vedy – umierajúci človek hovorí jednoducho
„z cesty“ alebo má halucinácie.
Je to však reálne existujúci svet,
s ktorým umierajúci komunikuje. Je
to realita, ktorú by každý ošetrujúci
mal nielen uznávať, ale predovšetkým
podľa nej aj konať.
Ak chceme smrť prirovnať k narodeniu
na onen svet, ktorým aj skutočne
je, potom by pri tomto prechode
mali asistovať ľudia znalí veci. Je to
podobné ako pri pozemských pôrodoch.
Tie predsa takisto nevedú okoloidúci,
ktorí o pôrode nikdy nič nepočuli.
Odborný prístup pri liečení stavov
spojených s halucináciami je obdobný.
Lieči sa chorý mozog, hoci môže byť
úplne zdravý. Vychádza sa z predpokladu,
že halucinácie majú svoj zdroj
v mozgu, hoci ich skutočným zdrojom
je reálny dej zachytený citlivou časťou
mozgu. Pretože používané chemické
lieky menia vyžarovanie krvi a blokujú
normálnu činnosť nervového systému,
halucinácie sa postupne zmierňujú
až celkom ustávajú. Avšak tým
nenastáva uzdravenie.
SG: Čo spôsobujú tieto halucinácie?
Čo je vlastne nesprávne?
JP: Halucinácie nie sú v takomto
prípade spôsobené poruchou mozgu,
pretože ten môže fungovať správne,
niekedy dokonca lepšie, než u ostatných
ľudí. Halucinácia je označenie
pre vnem inej reality, ktorá je jemnejšieho
druhu. Schopnosť vnímať
túto realitu nemožno preto bez rozlišovania
označovať ako patologický
jav, pretože k nemu môže dochádzať
i pri plnom zdraví. Problémom je tu
skôr úroveň komunikácie, to znamená
úroveň „partnera“. Ak chceme nazývať
jemnejšiu realitu oným svetom, je
potrebné vedieť, že onen svet ponúka
nespočetne veľa možností na nadviazanie
vzťahov čistých, ale aj zlých.
Voľbu vykonáva každý človek už svojím
povahovým založením, svojimi
slabými i silnými stránkami. Dalo by
sa povedať, že povaha každého človeka
vytvára druh mostu k onomu
15
Svet Grálu
31 | 2012
TÉMA
svetu, po ktorom k nemu prichádzajú
pozvaní hostia. Toto sa týka všetkých
ľudí, zdravých i chorých. Ak je nejaká
povahová črta alebo sklon príliš
vystupňovaný, dá sa to vo vzťahu
k onomu svetu prirovnať k širokej
a dobre upravenej ceste. Potom môže
zodpovedajúci vplyv z onoho sveta nečakane
zosilnieť a postihnutý človek
potom už nie je schopný ubrániť sa.
SG: Takže na toho človeka potom
môže pôsobiť cudzí duch z „onoho
sveta“?
JP: Áno. Zdá sa to hrozné, ale v podobnom
spojení žije bez výnimky
každý človek od svojho narodenia
až do smrti. Človek toto spojenie pociťuje
ako svoj vnútorný hlas, svoje svedomie,
alebo aj ako naliehanie, nutkanie,
našepkávanie či potrebu. Každý
z nás má predsa nejakú povahu a vlastnosti.
Len sme si zvykli na nesprávnu
predstavu, že sa vo svojom vnútornom
svete môžeme izolovať a prerušiť kontakty
s realitou. S viditeľnou realitou
snáď, ale s jemnejšou realitou nikdy.
Každé vnútorné hnutie a každá silnejšia
myšlienka nás okamžite spája s rovnorodými
vplyvmi z onoho sveta. Všetci
ľudia už neraz zažili, ako niektorá
z ich zlých vlastností náhle zosilnela
až sa stala neovládateľnou. Väčšina
ľudí už takisto dostala nejaký nápad,
alebo pocítili nevysvetliteľnú zmenu
nálady. Prisudzujú to potom všetkým
možnými okolnostiam, len nie tej jedinej
správnej. Prežijú niečo „na vlastej
koži“, presne vnimajú, čo sa v nich
odohráva, ale odmietajú pripustiť,
že sa do toho vložil ešte niekto iný. Je
potom veľmi bizarné, keď takíto ľudia
popierajú existenciu onoho sveta a vyžadujú
o ňom dôkazy, napriek tomu,
že sú s ním v každodennom čulom
kontakte a mohli by z vlastnej skúsenosti
o jeho existencii dlho rozprávať.
Pretože sa však domnievajú, že ich nápady,
myšlienky, nálady a vôbec celý ich
16
Svet Grálu
31 | 2012
vnútorný život je výhradne ich vlastným
dielom, považujú ho za hermeticky
uzavretú oblasť, do ktorej nikto
iný nemá prístup. Z tohto dôvodu musia
potom hľadať príčiny mnohých javov
vo svojej vlastnej hlave a dôjsť k záveru,
že je chorá. Pokiaľ by si uvedomili,
že tieto javy majú svoj pôvod v komunikácii
s neviditeľnou realitou, zmenilo
by to celý ich život.
V našom prípade išlo o vystupňovaný
vplyv z onoho sveta, ktorému
sa pacientka v dôvere otvorila a nechala
sa ním ovládať.
SG: Ako by mala vyzerať liečba
týchto stavov? Ako by mali lekári
postupovať?
JP: Hlavné úsilie lekárov pri liečbe
týchto stavov by sa malo zamerať
na dve veci. Po prvé na zmenu vyžarovania
krvi, ktorú je možné docieliť dlhodobejšou
úpravou stravy. Po druhé
na osobnostný rozvoj pacienta, ktorým
nie sú mienené len povahové črty,
ale predovšetkým predstava o živote
a jeho zmysle. K tejto predstave má
patriť aj obraz o neuveriteľne tesnom
prepojení tohto a onoho sveta v nás samých.
Náš vnútorný život sa formuje
s bohatým prispením onoho sveta.
Preto by sme ho mali brať do úvahy
i pri liečbe tzv. duševných porúch.
SG: Existujú aj halucinogénne
stavy, ktoré si ľudia privodia drogami
alebo liekmi…
JP: V týchto prípadoch nejde, samozrejme,
o zlepšenie funkcie určitých
častí mozgu v tom zmysle, ako
som sa už zmienil. Tieto stavy sú skôr
predstupňom klinickej smrti, lebo
rozšírenie vnímania nastáva vplyvom
útlmu základných mozgových funkcií.
Následkom tohto násilného telesného
umŕtvenia dochádza k čiastočnému
vypudeniu duše z tela. Tak sa vytvárajú
skutočne patologické podmienky
pre vnímanie jemnejšej reality.
SG: Ale vráťme sa opäť k „našej pacientke“.
Halucinácia sa môže ako
príznak vyskytovať pri rôznych psychických
ochoreniach. Išlo v jej prípade
o tzv. schizofréniu?
JP: Domnievam sa, že nešlo o schizofréniu,
ale o stav veľmi podobný.
Pacientka sa vo svojom konaní vždy
sama rozhodovala. Hoci naliehanie
z onoho sveta bolo veľmi imperatívne,
zostala jej možnosť voľby. Vďaka tomu
sa mohla vzoprieť k aktívnemu odporu
a nakoniec aj presadiť svoju skutočnú
vôľu.
SG: Čo ste jej vtedy odporučili?
Ako vyzeralo jej liečenie?
Zmenu stravy a myslenia. K tej
zmene myslenia musím dodať, že pacientka
bolo od začiatku veľmi dobre
orientovaná. Rýchlo si uvedomila,
proti komu stojí a čo musí sama urobiť.
Išlo predovšetkým o rozvinutie vlastnej
vôle. Tak sa jej podarilo postupne
rozložiť most k onomu svetu a definitívne
zamedziť votrelcovi prístup.
Stala sa silnou osobnosťou s otvoreným
srdcom a pozorným rozumom.
Zostala naďalej veľmi vnímavá, ale
mosty k onomu svetu sú už vystavané
iným smerom.
SG: Bol jej stav vážny?
JP: Na začiatku bol jej stav veľmi
vážny. Chcem tu ešte raz zdôrazniť,
akú obrovskú úlohu zohráva pri liečení
týchto stavov pochopenie zmyslu
života. Človek nemôže rozvinúť
všetku svoju vôľu skôr, dokiaľ nemá
presnú predstavu o súvislostiach medzi
ním a neviditeľným svetom. Nedokáže
sa nikdy víťazne postaviť proti
neznámemu, pretože to, čo mu je neznáme,
pre neho ani neexistuje.
Som dnes presvedčený o tom, že základným
predpokladom úspešnej
liečby u tejto pacientky bola znalosť
knihy Vo Svetle Pravdy.
Redakcia Sveta Grálu
OSOBNOSŤ
Em anuel
Swedenborg
vedec a mystik
Jan Buchta
eď som sa vo svojich pätnástich
K rokoch prvýkrát stretol s knihou
Nebo a peklo od E. Swedenborga,
stala sa pre mňa zjavením.
Neskôr som si kládol otázku, ako je
možné, že o jeho rozsiahlom diele,
ktoré tvorí okolo 150 kníh, článkov
a pojednaní, ako aj o ich geniálnom
autorovi sa vôbec nevie. O jeho vedeckých
prínosoch sa dokonca nedozvieme
ani v škole.
V určitom zmysle si túto otázku
kladiem dodnes, i keď teraz viem,
že aj dnes ak niekto nejde v hlavnom
prúde a nie je spojený s akoukoľvek
väčšou skupinou ľudí – cirkvou, spoločenstvom,
či hnutím – je považovaný
za čudáka. A on pritom nemal
17
Svet Grálu
31 | 2012
OSOBNOSŤ
v úmysle opustiť hranice tejto skupiny,
iba ich posunúť, obohatiť myšlienkový
obsah o niečo nové. Také
bolo podľa môjho názoru i Swedenborgovo
poslanie – obrodiť kresťanstvo
– priniesť nové podnety z duchovnej
reality.
Emanuel Swedenborg bol jedným
z posledných polyhistorov. Narodil
sa 29. januára 1688 v Stockholme
Jesperovi a Sáre Swedenborgovým.
Otec bol inteligentný človek
a horlivý duchovný protestantskej
cirkvi. Neskôr sa stal biskupom
v Skare, a kráľovná Ulrike Eleonora
ho dokonca povýšila do šľachtického
stavu. Vo funkcii biskupa slúžil
aj ako kaplán kráľovskej rodiny
a mal tak voľný vstup do najvyšších
spoločenských a politických kruhov
Švédska. Pod otcovým vedením
sa atmosféra v rodine vyznačovala
úctou k náboženstvu.
Ako jedenásťročný vstúpil mladý
Emanuel na univerzitu v Uppsale.
Neskôr sa rozhodol pre štúdium filozofie,
ktoré zahŕňalo i vedu a matematiku.
Po desaťročnom štúdiu
vo Švédsku odchádza na rozsiahlu
študijnú cestu, kde sa zoznamuje
s fyzikou, astronómiou a s väčšinou
ďalších prírodných vied. Nevynechá
ani stretnutie s praktickou
mechanikou a zaujíma sa o remeslá
(hodinárstvo, knihovníctvo, rytectvo
alebo aj konštrukciu dychových
nástrojov). Na svojich cestách
sa stretáva aj s radom popredných
vedeckých osobností. Tak študoval
do svojich 35 rokov, sprevádzaný otcovými
slovami:
„Prosím ťa, aby si sa bál a miloval
Boha nadovšetko, pretože bez tejto
bázne je všetok ďalší výcvik, všetko
štúdium a učenie bezcenné a celkom
škodlivé.“
Je zaujímavé, že už o 7 rokov skôr,
v roku 1716, menuje kráľ Karol XII.
talentovaného vedca do úradu mimoriadneho
poradcu Kráľovského
kolégia baní, najdôležitejšieho švédskeho
priemyselného odvetvia. Swedenborg
sa stal aj členom Banskej
rady.
Od roku 1719 sa začala aj Swedenborgova
spoločenská kariéra; pokračovala
viac než päťdesiatročnou
Swedenborgova osobnosť je žiarivým príkladom človeka úprimne pracujúceho na tom, čo je skutočným zmyslom ľudského bytia:
byť spojovacím článkom medzi duchovným svetom a svetom hmotným. Samozrejmosť a ľahkosť, s ktorou v prvej časti svojho
života vnikal do potrieb praktického sveta vedy, techniky a správy štátu, prezrádza inšpiráciu zo zdroja poznania. Taká inšpirácia
nepotrebuje namáhavé učenie naspamäť, ale rýchlo chápe usporiadanie vecí a pôsobenie zákonitostí, ktoré nimi hýbu. Veď napríklad
technika je vlastne využitie prírodných zákonov, techniku neprehovoríš ani neoklameš šikovnými slovami. Na rozdiel od nevedomých
a nemúdrych ľudí, ktorí sa dajú oklamať rečami politikov, obchodníkov a vôbec rečníkov, si technika robí svoju prácu
s neomylnosťou, vzbudzujúcou rešpekt.
Ak pozeráme na druhú časť jeho života, v ktorej sa zaoberal rýdzo duchovnými súvislosťami, musíme si s úctou povedať: hľa,
čoho je schopný ľudský duch, aké schopnosti sú pripravené pre človeka, ktorý sa im otvorí svojou pokorou a pracovitosťou. Škoda,
že takých ľudí nie je oveľa viac, ako inak by vyzeral ten dnešný chorý svet.
Ale do tretice môžeme v názoroch Emanuela Swedenborga vypozorovať ten veľký rozdiel medzi múdrosťou Božou a múdrosťou
ľudskou. Múdrosť Božia môže byť iba zjavená, teda oznámená alebo zvestovaná osobnosťou, prichádzajúcou z Božstva, ako bol
Syn Boží Ježiš Kristus. Múdrosť ľudská je aj pri najväčšej inšpirácii len vedením tvora, ktorý je sám iba dielom Stvoriteľa, a to len
neveľkou čiastočkou mocného diela a s neveľkou schopnosťou chápania. Tak, ako mravec nepochopí slnečnú a planetárnu sústavu,
alebo sa nenaučí matematiku, nepochopí ani človek celú veľkosť sveta, dokáže si o nej urobiť len približný obraz. Čo je vyššie, než
jeho rozlišovacia schopnosť, to spravidla označuje za Boha.
Swedenborg tak napríklad nevedel, že nemôže hovoriť priamo s Bohom a že Boh neprebýva v človeku, nie je v ňom plne prítomný.
Keby Boh vo svojej mocnosti urobil jediný krok bližšie k Zemi, zhorel by celý vesmír v žiare nesmiernej energie, ktorú zo seba Stvoriteľ
vyžaruje. K zostúpeniu na Zem, ako to urobil Ježiš, boli potrebné zvláštne nesmierne prípravy, oddelenie časti z Boha a zostup
tejto časti mnohými úrovňami, ležiacimi medzi Božstvom a naším vesmírom. Swedenborg teda bezpochyby hovoril so zomretými
ľuďmi, prebývajúcimi na onom svete, tak ako je to v usporiadaní sveta bežné. Aj títo zomretí ľudia boli vo svojom vedení čiastoční
a sami chápali veci len po hranice svojej zrelosti a možností.
Swedenborgovo učenie má teda na jednej strane veľkú prednosť jasne sformulovaných slov, prinášanie duchovného poznania
sem dolu na Zem, ale na druhej strane je obmedzené hranicami ľudskej čiastočnosti a môže i pri najlepšej snahe obsahovať aj omyly.
Artur Zatloukal
18
Svet Grálu
31 | 2012
OSOBNOSŤ
službou v Snemovni lordov, kde –
aj keď nebol pohotovým rečníkom
– mnohokrát vystúpil so svojimi
názormi na národnú ekonomiku,
štruktúru daní, či zahraničnú politiku
alebo využívanie prírodných
zdrojov.
Zhrnutie Swedenborgovho verejného
života by nebolo úplné, keby
sme opomenuli jeho prácu inžinierskeho
poradcu, ktorej sa venoval
na žiadosť kráľa Karola XII.,
nadšeného jeho editorskou prácou
pre vedecký časopis Daedalus.
V kráľovských službách Swedenborg
zastával miesto stavebného
dozorcu na niekoľkých dôležitých
verejných stavbách. Bol poverený
spracovaním projektov a realizáciou
stavieb nového typu suchého
doku, plavebných kanálov, strojov
na spracovanie zdrojov soli a systému
na prepravu veľkých vojnových
lodí po súši. Ukázal aj tvorivý
talent, keď nakreslil realistické skice
budúcich strojov vrátane lietadla,
ponorky, parného stroja, vzduchovej
pušky alebo stáložiarnych kachlí.
Ako vidíme, Swedenborgovu vedeckú
myseľ zaujímalo odhaľovanie
zákonov z celého spektra vtedajšej
vedy, a to nielen ako študenta, ale aj
ako aktívneho bádateľa a teoretika.
Najviac sa však zaoberal oblasťou
metalurgie a biológie človeka (napr.
nervový systém a zmyslová psychológia).
Swedenborg mal aj dva hlavné filozofické
záujmy: kozmológiu a prirodzenosť
ľudskej duše, o ktorých
pojednáva vo svojich vedeckých textoch.
Z oblasti astronómie pochádza
napríklad jeho teória o vzniku a vývoji
slnečnej sústavy, ktorú spolu
s doplneniami I. Kanta a P. S. Laplaceho
používame dodnes.
Na úspešného učenca, vynálezcu
a politika však čakala udalosť, ktorá
mala od základu zmeniť jeho život.
Začalo sa to počas rokov 1744 a 1745;
začalo sa uňho objavovať množstvo
vízií a snov, ktoré ho hlboko ovplyvňovali,
o čom vypovedajú jeho denníky,
do ktorých zaznamenával
svoje pocity a zážitky. V apríli roku
1745 potom zažíva v Londýne prenikavú
skúsenosť, keď sa mu zjavuje
bytosť, ktorá s ním hovorí o potrebe
prostredníka, pomocou ktorého by
sa Boh mohol opäť zjaviť ľuďom, podobne,
ako v prípade biblických zjavení
Starého zákona.
Swedenborg chápe túto udalosť
ako osobné povolanie, aby priniesol
svetu nové zjavenia, a od tejto chvíle
sa až do svojej smrti cele venuje teologickému
dielu.
Odvtedy sa mu postupne, avšak
neobyčajne rýchlo otvára a sprístupňuje
duchovný svet. Za dva roky dosahuje
tento kontakt takú intenzitu,
že je schopný pri plnom vedomí pobývať
v oboch svetoch súčasne.
Swedenborg o tom píše: „Od toho
dňa som zanechal všetky svetské vedy
a pracoval som na duchovných záležitostiach
tak, ako mi Pán nariadil
písať. Pán mi potom často denne
otváral môj telesný zrak, takže
som uprostred dňa mohol vidieť
do druhého sveta a v stave úplnej
bdelosti hovoriť s anjelmi a duchmi.“
Tieto dva roky znovu usilovne
študuje aj Bibliu v jej originálnom
znení a potom začína vydávať svoje
najrozsiahlejšie duchovné dielo Arcana
Coelestia (Nebeské tajomstvá,
spolu 8 zväzkov o približne 7000
stranách), ktoré má v podtitule
vetu: „Nebeské tajomstvá…, ktoré
boli videné vo svete duchov a v nebi
anjelov.“
Prvých 14 rokov vydával Swedenborg
svoje spisy anonymne, ale
v júli 1759 sa stala udalosť, ktorá ho
Swedenborgova teológia je vznešená... on jediný umožňuje človeku dotknúť
sa Boha. Vrátil som sa k Swedenborgovi po rozsiahlom štúdiu všetkých náboženstiev...
Swedenborg nepochybne zhrnuje všetky náboženstvá – alebo skôr
jedno – náboženstvo ľudstva.
(Honoré de Balzac, francúzsky spisovateľ)
spojila s jeho prácami aj v očiach
verejnosti. V meste Gothenburg,
ktoré je vzdialené asi 480 kilometrov
od Stockholmu, bol Swedenborg
s priateľmi na večeri v dome
bohatého miestneho obchodníka
Williama Castela. Počas jedla Swedenborg
zbledol a znervóznel, vyšiel
na chvíľu do záhrady a potom
sa vrátil so správou, že v Stockholme,
neďaleko jeho domu, vypukol
veľký požiar. Povedal, že požiar
sa rýchlo šíri, a prejavil strach
o niektoré svoje rukopisy, ktoré má
v dome. Konečne, o ôsmej hodine
večer povedal s úľavou: „Vďaka
Bohu! Požiar už uhasili – len tri
domy od môjho!“
Swedenborgova zjavná jasnozrivosť
prítomných veľmi zaujala, ale
aj znepokojila, pretože niektorí
z hostí mali v Stockholme domy
alebo priateľov. Ešte v ten večer jeden
z hostí hovoril o tejto príhode
s miestnym guvernérom, ktorý požiadal
Swedenborga, aby mu celú
udalosť vylíčil. Druhý deň, v nedeľu,
Swedenborg guvernérovi detailne
porozprával o pôvode a šírení
požiaru a o prostriedkoch, ktorými
ho uhasili. Zvesť o údajnom požiari
sa po Gothenburgu rýchle šírila
a stala sa pochopiteľne témou vášnivých
rozhovorov.
19
Svet Grálu
31 | 2012
OSOBNOSŤ
Nikto nemôže činiť skutočné dobro zo seba
Takmer nikto v dnešnej dobe nevie, či dobro, ktoré činí, je od neho alebo od Boha, pretože cirkev oddelila vieru od lásky
k blížnemu a dobro je vecou tejto lásky. Človek dáva chudobným, pomáha postihnutým, obdarováva kostoly a nemocnice,
podporuje cirkev, svoju krajinu a svojich spoluobčanov, oddane chodí do kostola, zbožne tam načúva a modlí sa, číta Slovo
a pobožné knihy, premýšľa o svojej záchrane – nevie však, či to všetko činí od seba, alebo od Boha. Môže tak činiť ako z Boha,
tak zo seba. Ak takto činí z Boha, sú jeho skutky dobré; ak takto činí zo seba, dobré nie sú. Niektoré dobrá konané zo seba sú
dokonca očividne zlé, ako napríklad pokrytecké dobrá, ktoré sú klamné a podvodné.
Dobrá z Boha a dobrá zo seba možno prirovnať ku zlatu. Zlato, ktoré je zlatom zo svojej podstaty a nazýva sa čistým zlatom,
je dobré; zlato zmiešané so striebrom je tiež zlato, ale je dobré podľa pomeru zmiešania. Menej dobré je zlato v zliatine
s meďou. Umelo vytvorené zlato, ktoré sa pravému zlatu iba podobá farbou, však nie je dobré, pretože v ňom nie je žiadna
substancia zlata. Existujú aj pozlátené materiály – napr. pozlátené striebro, meď, železo, cín, olovo a aj pozlátené drevo a pozlátený
kameň, ktoré sa tiež môžu na prvý pohľad javiť ako zlato; zlatom však nie sú a ich hodnota je preto daná hodnotou
umeleckej práce, hodnotou pozláteného materiálu alebo cenou zlata, ktoré môže byť zoškriabané. Tieto hodnoty sa líšia
od vlastného zlata tak, ako šaty človeka od vlastného človeka. Zlatom môže byť pokryté aj spráchnivené drevo, škvara alebo
napríklad aj mrva – také zlato potom možno prirovnať k farizejskému dobru.
Veda umožnila človeku poznať, ktoré zlato je dobré čo do svojej substancie a ktoré je zliatinou, podvrhom či pozlátením;
neumožnila mu však poznať, či dobro, ktoré činí, je dobrom zo seba. Ľudia iba vedia, že dobro od Boha je skutočným dobrom
a dobro od človeka dobrom nie je. Preto táto znalosť musí byť zjavená – vedieť, či dobro konané človekom je alebo nie je
od Boha, je totiž v záujme záchrany človeka. Najprv si však povedzme niečo o dobrách.
Emanuel Swedenborg
Podrobná správa o požiari prišla
z Obchodnej rady zo Stockholmu
až v pondelok večer. Keďže sa zhodovala
so Swedenborgovou výpoveďou,
podnietila o jeho osobu
nevšedný záujem, a zanedlho vyšlo
najavo aj jeho autorstvo Neba
a Pekla a Nebeských tajomstiev.
O Swedenborgovej teológii by sme
mohli hovoriť aj ako o teológii skúsenosti
alebo teológii zážitku. V názvoch
jeho diel nájdeme výrazy ako
„podľa videného a počutého“ alebo
„anjelská múdrosť o Božskej láske,
múdrosti, atď.“. Swedeborg rozhodne
nebol tým, ktorý by poznatky
z duchovného sveta nekriticky prijímal
a považoval ich automaticky
za pravdivé. Práve naopak. V rozhovoroch
s duchmi neraz oponoval
ich názorom, aby im potom jasne
vysvetlil, ako sa mýlia a ničomu nerozumejú.
Jeho prehlásenia o duchovnom
svete sa mnohým zdali nezmyselné,
ale tí, ktorí sa s ním stretli a mali
20
Svet Grálu
31 | 2012
možnosť s ním hovoriť, nemohli
o ňom povedať skutočne nič nepriaznivé.
Jeho rozprávania o rozhovoroch
s duchmi prijímali síce rozpačito,
ale na druhej strane usúdili,
že je to uvoľnený, jemný a láskavý
muž so zmyslom pre humor.
Na sklonku života, v roku 1769,
sa Swedenborg vrátil do Švédska –
okrem iného aj preto, aby sa hájil
proti obvineniu z kacírstva, ktoré
proti nemu vzniesli niektorí duchovní
luteránskej štátnej cirkvi.
Jeho protivníci, žiaľ, dosiahli väčšinu
toho, po čom túžili. Swedenborgovi
priaznivci v klére museli
prestať s používaním jeho učenia
a colníci dostali príkaz skonfiškovať
jeho knihy a stiahnuť ich z obehu.
Tieto neblahé okolnosti mu však
našťastie nebránili v dokončovaní
rozhodujúceho diela jeho teologického
obdobia, ktoré ho celkom pohltilo.
Toto jeho vrcholné dielo pod
názvom Pravé kresťanské náboženstvo
vyšlo v roku 1771 v Holandsku.
Posledné dni svojho života prežil
Emanuel Swedenborg v Anglicku,
kde jednému nedôverčivému, pýtajúcemu
sa na jeho dielo odpovedal:
„…Až vstúpiš do večnosti, uvidíš
všetko, a potom si ty a ja budeme
mať veľa čo povedať.“
Jan Buchta
buchta@svetgralu.sk
Literatúra:
Synnestvedt, Sig: Emanuel Swedenborg.
Swedenborgův fond 1993.
Spalding, J. H.: Svědectví neviditelnu –
Nástin myšlenek E. Swedenborga.
Swedenborgská společnost 2008.
Swedenborg, E.: Příběhy z duchovního
světa. Swedenborgská společnost 2003.
Swedenborg, E.: Nebe a peklo. Volvox
Globator 2011.
www.swedenborg.cz
ROZHOVOR
ZDRAVÍ
Pod pojmom „navigácia“ si človek obvykle
predstaví kompas a mapy alebo
moderný GPS (Global Positioning System).
Keď sa však zamyslíme nad navigačnými
schopnosťami zvierat, začnú
nám tieto technické prístroje pripadať
banálne. Zvieratá nás svojimi jemnými
senzormi, ktoré im umožňujú orientovať
sa v priestore, stále prekvapujú. Dôležitú
úlohu tu podľa vedcov hrá magnetické
pole Zeme. O pozoruhodnom spôsobe
orientácie u zvierat sme hovorili
s Dr. Ing. Franzom Pastom z Mníchova,
ktorý sa touto tematikou zaoberá už
mnoho rokov.
Svet Grálu: Pán doktor, čo môže
priviesť inžiniera – zememerača
k tomu, aby sa začal zaoberať otázkami
ornitológie a orientačnými
schopnosťami zvierat?
Past: Ako zememerač na dôchodku
mám konečne čas sa venovať aj iným
odborom, ktoré súvisia s geodéziou.
K tejto téme som sa dostal náhodou,
keď som v časopise Science čítal
článok, ktorý sa zaoberal orientáciou
púštnych mravcov. Vedcom
sa po prvýkrát podarilo preukázať,
že mravce sú schopné rozpoznať smer
a tiež „počítať“ prejdenú vzdialenosť.
Ako geodeta ma tieto pokusy, samozrejme,
fascinovali, pretože zememerači
k svojej práci rovnako potrebujú
znalosť smeru a vzdialenosti.
Svet Grálu: Ako na vtáctvo pôsobí
magnetické pole Zeme a umelé magnetické
polia?
Past: Magnetické pole, ktoré vzniká
pri procese tavenia železa v zemskom
jadre, obklopuje Zem ako neviditeľný
štít. Línie magnetického poľa prebiehajú
na rovníku takmer paralelne
so zemským povrchom. Na severnom
póle vstupujú skoro zvisle do vnútra
Zeme a na južnom opäť vystupujú.
Intenzitu magnetického poľa možno
merať vysoko citlivými prístrojmi.
Navigácia u zvierat
Ako sa zvieratá dokážu vďaka
svojim schopnostiam bezchybne
orientovať
21
Svet Grálu
31 | 2012
ROZHOVOR
Zistilo sa napríklad, že sláviky červienky
sa pri sťahovaní môžu orientovať
podľa magnetického poľa Zeme
pomocou pravého oka. Pokiaľ sa im
v pokusných podmienkach pravé
oko zakryje, úplne stratia orientáciu.
Keď sa im však prelepí ľavé oko, letia
správne rovnako ako s oboma otvorenými
očami. Z toho možno usudzovať,
že červienky sú schopné skenovať
a vnímať magnetické pole Zeme.
Poštové holuby majú svoj vnútorný
kompas umiestnený v zobáku. Na koži
horného zobáka sa nachádzajú nervové
bunky, v ktorých rozvetveniach
sú železité častice zlúčenín maghemitu
a magnetitu. Rozvetvenia pôsobia
vo svojom trojdimenzionálnom
vzorci ako trojosový magnetometer,
ktorý je schopný pojať smer magnetického
poľa vo všetkých priestorových
dimenziách. Táto schopnosť im umožňuje
orientovať sa pri spiatočnom lete
dlhom mnoho tisíc kilometrov. Magnetit
je materiál, z ktorého sa vyrábajú
strelky do kompasu.
Svet Grálu: Sú aj ľudia schopní
vnímať magnetické pole bez technických
pomôcok?
Past: Viem o pokusoch, pri ktorých
ľudia rozoznali svetové strany
i potom, čo im zakryli oči i uši a otáčali
na stoličke dookola. Keď okolo
nich rozmiestnili elektromagnetické
22
Svet Grálu
31 | 2012
cievky, ktoré vytvorili umelé magnetické
pole, orientáciu čiastočne
stratili. Nepreukázalo sa však, že je
človek skutočne schopný vnímať
magnetické pole Zeme. V mozgu
sa síce objavilo niekoľko kryštálov
magnetitu, no toto množstvo sa zdá
príliš malé na to, aby mohlo slúžiť
ako navigačný systém.
Svet Grálu: Využívajú magnetické
pole Zeme okrem vtákov aj iné zvieratá?
Past: Vplyv magnetických polí
na orientáciu v priestore sa skúmal
u mnohých zvierat. Tak napríklad
o hmyze sa tvrdí, že uprednostňuje
pohyb v smere sever-juh, alebo východ-západ.
Termity sa pri budovaní
svojich stavieb v tvare klinu
riadia podľa magnetického poľa
Zeme. Vplyv smeru magnetického
poľa je viditeľný aj pri stavbe plástov
u včiel medonosných. Keď sa orientácia
poľa zmení o 40 stupňov, posunú
smer plástov takisto o 40 stupňov.
Umelé magnetické polia majú
vplyv aj na orientáciu žralokov. Keď
uviaznu na brehu, pripisuje sa toto
chybné správanie elektromagnetickým
vibráciám z vysielačov. K živočíchom,
ktoré sa orientujú podľa
magnetických polí, patria aj niektoré
druhy baktérií, slimáky, ryby,
morské korytnačky a mravce. Jeden
tím výskumníkov na severe Austrálie
odchytil krokodíly, ktorým následne
na telá pripevnili prijímače
GPS. Na slobodu ich vypustili 126 km
od miesta odchytu. Počas niekoľkých
dní sa vrátili späť do svojho revíru.
Svet Grálu: Alberovi Einsteinovi
sa pripisuje výrok: „Keď vymrú
včely, vymrie aj človek.“ Včely zaujímajú
význačnú funkciu v celkovom
systéme prírody. Je niečo, čo sa môžeme
naučiť od orientačnej schopnosti
včiel?
Past: Orientačný zmysel je pre včely
životne dôležitý. Mníchovský vedec
Karl von Frisch (1886 –1982), ktorý
rozlúštil systém prenosu informácií
u včiel, za čo v roku 1973 získal Nobelovu
cenu, zistil, že včely sa orientujú
podľa polarizovaného svetla
a podľa okolia. Sú schopné si vštepiť
abstraktné geometrické tvary krajiny.
Zastávam názor, že človek by
mal využívať rovnakú metódu orientácie,
aby jeho orientačný zmysel ešte
viac nezakrpatel. Existujú ale i ďalšie
lekcie, ktoré sa môžeme od včiel naučiť.
Vo včeľom spoločenstve, v ktorom
žije okolo 50 000 včiel na minimálnom
priestore, panuje poriadok,
čistota a deľba práce. Kráľovná nevládne,
neexistuje žiadny centrálny
orgán, ktorý by udeľoval príkazy
a kontroloval. Včely majú schopnosť
ROZHOVOR
koordinovať prácu tisícov družiek bez
centrálnej autority. Ovládajú mechanizmy
trhového hospodárstva so sociálnymi
prvkami v ideálnej forme.
Vládne u nich priateľská súťaživosť,
ktorá sa odohráva na tanečnej ploche.
Zberačky nektáru s nadšením tancujú,
keď objavia hojné pole s potravou. To
pobáda nezamestnané včely na spoluprácu,
bez nejakého zvláštneho
nátlaku. V časoch núdze si chystajú
zásoby. Včely sú schopné prispôsobiť
sa rôznym okolnostiam v priestore
i v čase, ktoré sa často menia z hodiny
na hodinu. Neexistujú u nich
javy ako závisť, egoizmus, žiarlivosť
alebo uprednostňovanie za vykonanú
službu.
Svet Grálu: Ako môže človek prakticky
využiť poznatky o orientačnom
zmysle zvierat pre svoju vlastnú
orientáciu?
Past: Zakaždým ma fascinuje,
ako sú slepí ľudia schopní orientovať
sa v meste. Pri výpadku zraku
sa s primeranou podporou naučia
zintenzívniť využitie svojich ďalších
zmyslov. V kurzoch sa učia, ako
sa majú orientovať v priestore a v doprave.
Potrebujú orientačné body
a musia si vštepiť do pamäte, ako
sa dostať z jedného miesta na druhé.
Popri slepeckých psoch je biela palica
klasickou navigačnou pomôckou.
Tak ako sa orientujú nevidiaci, mali
by i vidiaci ľudia urobiť všetko pre
to, aby si svoj orientačný zmysel zachovali
a posilnili. Možnosti sú rôzne
– ja napríklad nepoužívam satelitnú
navigáciu a orientujem sa podľa svetových
strán, ktoré si pamätám, nech
som kdekoľvek. Skôr ako navštívim
cudzie miesto, vštepím si do pamäte
cestu pohľadom do kvalitnej mapy.
Výhodou je pre mňa asi moje povolanie
zememerača. Myslím si, že používaním
navigačných systémov, ktoré
sú k dispozícii vodičom, cyklistom
i chodcom, orientačný zmysel stále
viac zakrpatieva. Výskumy tiež ukázali,
že ľavákom precvičeným na pravákov
sa zhoršil ich orientačný zmysel.
Svet Grálu: Nemali sme aj my voľakedy
takisto prirodzený orientačný
zmysel porovnateľný so schopnosťami
zvierat, ktorý sme však
postupne stratili?
Past: V skutočnosti sa u ľudí i zvierat
počas evolúcie vyvíjali rôzne
orgány rovnako ako určité druhy
správania, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie
druhu. Homo sapiens prešiel
v priebehu svojho vývoja veľký
kus sveta. O Polynézanoch sa hovorí,
že ako moreplavci podávali tie najskvelejšie
výkony. Pri svojich cestách
nemali k dispozícii kompas, mapy
ani hodiny. To, že vedeli nájsť cestu
naspäť domov, je dôkazom ich výraznej
schopnosti orientácie na šírom
mori. Keď sa pripravovali na plavbu,
absolvovali dôkladný výcvik. Pre
výučbu navigácie používali „mapy“
z drievok a štrku. Boli schopní preveriť
a zhodnotiť každý mysliteľný
záchytný bod v prírode, nech už to
boli mraky, slnko a hviezdy, vietor,
tvar vĺn na mori, druhy rýb a vtákov.
Kapitán bol schopný sledovať danú
pozíciu lode na základe nastaveného
kurzu a absolvovanej cesty i bez navigačných
bodov. Znalosti o navigácii
sa odovzdávali z generácie na generáciu.
Od austrálskych pôvodných obyvateľov
– aborigénoch je známe, že pri
svojom putovaní využívali lineárne
zameriavanie zrakom a spievali piesne,
ktorých verše vypovedali o slede určitých
smerov a záchytných bodov.
V ďalšom vývoji človek hľadal stále
dokonalejšie pomôcky na svoju orientáciu:
kompas, mapy, sextant na námorné
cesty, smerové tabule a nakoniec
GPS na orientáciu na zemi,
vo vode i vo vzduchu. Dnes sa už, žiaľ,
nepoužíva, prirodzený ľudský orientačný
zmysel.
Svet Grálu: Ďakujem vám za rozhovor
a prajem vám i naďalej mnoho
úspechov pri ďalšom bádaní.
Tobias Kunst
kunst@svetgralu.sk
23
Svet Grálu
31 | 2012
ZÁHADY
Trik, alebo skutočnosť?
V
CORINNA HÜBENER
decembri 2009 sa v médiách objavila
vzrušujúca správa o dvojročnom
brazílskom chlapcovi, ktorému
našli v tele 42 ihiel. Matka ho
priviezla na pohotovosť, pretože
sa sťažoval na bolesti. Röntgenové
snímky ukázali až päť centimetrov
dlhé ihly, ktoré mu potom operatívne
odstránili. Nikto však nedokázal
vysvetliť, ako sa ihly do tela
dostali, pretože dieťa nemalo žiadne
viditeľné zranenia alebo vpichy. Aj
možnosť prehltnutia ihiel bola vylúčená.
Krátko nato médiá informovali
o zatknutí nevlastného otca
tohto dieťaťa a jednej ženy. Tento pár
údajne praktikoval čiernu mágiu, no
ako presne mali dostať ihly do chlapcovho
tela, je iba predmetom špekulácie.
Mimochodom, pripomína to isté
prípady z minulých storočí. V jednom
z nich napríklad Anne Göldinovej
(Švajčiarsko) v roku 1782
sťali hlavu, pretože údajne „otrávila“
dcéru svojho zamestnávateľa. Toto
dievča vyvrátilo viac než 100 špendlíkov,
drôtov a klincov, ktoré jej vraj
Anna Göldinová „včarovala“ do tela.
24
Svet Grálu
31 | 2012
Ďalší známy je aj prípad Gottliebin
Dittusovej, narodenej v roku
1815 v Mötlingene. Jej príbeh utrpenia
zdokumentoval farár Johann
Christoph Blumhardt (1805 – 1880).
Vo svojej správe píše: „Ukazuje sa,
že sa do tela Gottliebin dostalo nespočetné
množstvo predmetov záhadným
spôsobom, ktorý možno
označiť iba ako „včarovanie“. Zdá
sa, že tieto predmety mali iba jediný
účel, a síce zniesť ju zo sveta.“ Jej
problémy sa začali zvracaním piesku
a črepov. „Pred mojimi očami začali
z nej pozvoľna vychádzať rôzne kusy
železa, 12 kusov skrivených klincov,
ďalej spony do topánky rozličných
tvarov a veľkostí, množstvo špendlíkov
a časti ihlíc, niekedy samotné,
inokedy zviazané. Boli také veľké,
že bolo nepochopiteľné, ako sa vôbec
dali prehltnúť.“
Tieto citáty pochádzajú z knihy
Rudolfa Passiansa „Neues Licht auf
alte Wunder (Nové svetlo na staré
zázraky)“ (Nakladateľstvo Schröder
1982). Autor k ľuďom, ktorí sa týmito
fenoménmi zaoberajú, poznamenáva:
„Johann Christoph Blumhardt ani
Justinius Kerner nechceli mať v žiadnom
prípade nič spoločné s duchmi;
spomenuté udalosti ich však prinútili
uznať realitu, ktorú v priebehu svojich
štúdií považovali za temné povery,
v najlepšom prípade za pomätenie
zmyslov alebo nervovú chorobu.“
Udalosti okolo Gottliebin Dittusovej
v rokoch 1841 – 1843 však
poukazujú nielen na posadnutosť,
jasnovidnosť a strašidelné úkazy, ale
predovšetkým na fenomén materializácie.
Raz zistili, že Gottliebin
má pod kožou okolo tela obtočené
dva niekoľkokrát pozohýbané drôty.
Z tela dievčaťa vyšli aj iné predmety,
ako rôzne ihly, veľké črepy,
kamienky a kus železa. Farár Blumhardt
vypovedal: „Krv pritom nikdy
netiekla, ani nevznikla žiadna rana.
Nanajvýš bolo možné chvíľu vidieť,
že se na danom mieste niečo odohralo.“
Podobným fenoménom sú prípady
stigmatizovaných osôb, u ktorých
sa na rukách objavili rany, a to
bez pochopiteľnej vonkajšej príčiny.
Lekárske pokusy o ich liečbu boli
neúspešné, no rany napokon samy
zmizli tak ako sa objavili, a nezostali
ZÁHADY
po nich žiadne jazvy. Ďalším zaujímavým
príkladom sú filipínski chirurgovia,
ktorí vykonávajú operácie
bez chirurgických pomôcok a bez
zanechávania jaziev.
VÝSKUM „MEDIÁLNYCH
JAVOV“
S
fenoménom materializácie
sa spája široká škála úkazov.
Tejto téme sa vo svojom výskume priblížil
Albert von Schrenk-Notzing
(1862 – 1929), ktorý sa zaoberal špiritizmom
v období jeho najväčšieho
rozmachu a snažil sa ho vedeckým
spôsobom dokazovať. Bol to chudobný
lekár, ktorý sa vďaka výhodnému
sobášu s „najbohatšou dedičkou
Würtenbergov“ stal finančne
nezávislým a mal tak dobré podmienky
na svoje experimenty. S obľubou
sa cituje jeho výrok: „Vzťah
dnešného špiritizmu k budúcemu vedeckému
výskumu mediálnych vied
je asi taký, ako je astrológia k astronómii
alebo alchýmia k chémii“.
O čo v jeho bádaní išlo? Médiám,
ktoré hypnotizoval a uviedol
do tranzu, vytekala z úst hmota podobná
penovému tkanivu. Nazývali
ju „ektoplazma“ alebo „teleplazma“,
z ktorej sa pomocou média mohla
vytvoriť „postava – fantóm“.
Špiritizmom sa v období medzi
rokom 1850 a druhou svetovou vojnou
zaoberali široké ľudové vrstvy –
dnešný záujem o ezoteriku je len slabým
odvarom. Takýmto mediálnym
javom sa venoval aj anglický fyzik
a chemik William Crookes (1832 –
1919). Jeho médium, Florence Cook,
dokázala „vyčariť“ fantóma, ktorý ju
tri roky sprevádzal ako „spoločník“.
Bádatelia brali špiritizmus pri vedeckých
dôkazoch veľmi vážne. Spomínaný
William Crookes píše: „Tieto
pokusy potvrdzujú s konečnou platnosťou
existenciu „novej sily“, ktorá
je nejakým neznámym spôsobom
spojená s ľudskou spoločnosťou...“
(„Der Spiritualismus und die Wissenschaft“).
Okolo roku 1850 patrila k módnym
hitom „lepšej spoločnosti“ účasť
na seansách, pri ktorých sa prejavovali
duše zomretých. Na týchto sedeniach
sa so záujmom zúčastňovala
aj rakúska cisárovná Alžbeta. K prejavom
a znameniam prítomnosti
duší zosnulých patrilo pohybovanie
sa stolíka, klopanie ale aj tzv. „aporty“
– zjavovanie sa predmetov z ničoho.
Povestnou sa stala Nemka Anna
Rothe (1850 – 1907), pri jej špiritistických
seansách sa objavovali kvety.
Medzi mnohých, ktorí mali schopnosť
vyvolať „fantómov“, patria aj
krimi-antropológ Cesare Lombroso
(1835 – 1909) a mediálne nadaný
Dán Einer Nielsen (1894 – 1965) –
ten údajne v priebehu 47 rokov vyvolal
17 000 fantómov. Nie je jasné, odkiaľ
sa vzal materiál, z ktorého tieto
fantómy vznikli. Na druhej strane
sa vynára otázka, či z týchto pokusov
vyplynul aj nejaký úžitok. (Navyše
každý tvorca fantómu je s týmto
útvarom i naďalej spojený a môže
preto človeka spätne ovplyvňovať.
Vplyvy z jemnohmotného sveta sú
tak či tak nevyspytateľné, preto našim
čitateľom účasť na podobných
seansách neodporúčame, pozn. red.)
B
VIDITEĽNÉ
„PODVEDOMIE“?
ádateľom Wiliamovi Crookesovi
a Albertovi Schrenck-Notzingovi
išlo však o niečo iné: o zviditeľnenie
„podvedomia“. Najmä
Schrenck-Notzing bol silne inšpirovaný
rakúskym psychiatrom
Slávne fenomény materializácie
sa v minulosti zaznamenávali
aj fotograficky. Dnes je ich
výpovedná hodnota prirodzene
otázna. No stále nie je jasné: čo
sa skrýva za týmto fenoménom?
25
Svet Grálu
31 | 2012
ZÁHADY
Sigmundom Freudom a na ovplyvnenie
média používal hypnózu. Seansy,
ktoré predvádzal verejnosti,
spôsobili vtedy veľký rozruch. Navštevoval
ich aj nemecký spisovateľ
Thomas Mann, ktorého priťahovalo
všetko mimoriadne.
Pri Schrenck-Notzingových pokusoch
šlo o „nižšie materializácie“,
teda o útvary, ktoré sa nedokázali
samé od seba ani pohybovať, ani
rozprávať. Tieto pokusy si vyslúžili
ostrú kritiku hlavne zo strany
materialisticky zameraných vedcov.
Ozývali sa aj iné varovné hlasy.
Právnik Georg Schulzer (1844
– 1929), ktorý sa inak sám intenzívne
zaoberal špiritizmom, napísal:
„Jeho fotografie a celkové znázornenie,
najmä to trápne telesné
vyšetrovanie a materializácia média,
vnáša do našich pocitov veľmi nepríjemný
dojem. Podľa môjho presvedčenia
vôbec nebolo nutné robiť
toto vyšetrovanie a materializáciu,
najmä keď ju sprevádzajú také bolesti,
ktoré Dr. von Schrenk-Notzing
porovnáva s pôrodnými, odrážajúcimi
sa aj v tvári (…)“.
Georg Schulzer následne odmieta
názor Dr. Schrenck-Notzinga, že jedinou
príčinou materializácie a jeho
prejavov je podvedomie a vyjadruje
svoje presvedčenie, že na materializácii
sa skutočne zúčastňujú aj bytosti
z onoho sveta. Dr. Schrenck-
-Notzing píše: „Náhle sa zjavilo
silné, dobre vyvinuté, zrejme mužské
rameno s rukou, ktorá uchopila
mladú dievčinu (médium) a vtlačila
ju násilím späť do kresla. Táto sila
sa prejavila voči médiu evidentne
nepriateľsky, ako by teda mohla vychádzať
z jej podvedomia?“
Predvádzanie materializácie spôsobovalo
rozruch a vášnivé diskusie.
O možnom negatívnom dopade
na zúčastnených vtedy zrejme nikto
neuvažoval. Úskalia týchto pokusov
26
Svet Grálu
31 | 2012
nie sú totiž na prvý pohľad viditeľné.
Médium je počas diania vystavené
určitým jemnohmotným vplyvom,
ktoré môžu byť nebezpečné, podobne
ako pri hypnóze. O rizikách
hypnózy sme už písali vo viacerých
článkoch.
V roku 1924 sa k zmieňovaným
pokusom s médiami vyjadril aj
Abd-ru-shin, autor diela „Vo Svetle
Pravdy – Posolstvo Grálu“ vo svojej
prednáške „Moderná duchoveda“:
Bádatelia, vykonávajúci pokusy
ešte iného druhu, dopúšťajú
sa vo väčšine prípadov
poľutovaniahodnej chyby, že v nevedomosti
— lebo inak by to iste nerobili
— uvádzajú iné veľmi citlivé
alebo mediálne osoby buď do magnetického
alebo dokonca hypnotického
spánku, aby ich tak priviedli bližšie
k telesne neviditeľným vplyvom tzv.
„záhrobného sveta“ v nádeji, že takto
budú môcť všeličo počuť a pozorovať,
čo by za plného denného vedomia
dotyčnej pokusnej osoby nebolo
možné.
Najmenej v deväťdesiatich piatich
prípadoch zo sta vydávajú tým
takých ľudí do veľkého nebezpečia,
na ktoré ešte nedorástli, lebo každý
spôsob umelého napomáhania
k prehĺbeniu je spútavanie duše, ktorým
je táto vháňaná do preciťovania,
ktoré ide omnoho ďalej, ako by to
dovolil jej prirodzený vývoj.
Následok toho je, že taká obeť pokusov
sa naraz ocitne duševne v oblasti,
v ktorej je vplyvom umelého
napomáhania pozbavená svojej
prirodzenej ochrany, alebo jej pre
ňu chýba táto prirodzená ochrana,
ktorá môže vzniknúť len vlastným
vnútorným zdravým vývojom.
Takého poľutovaniahodného človeka
si treba predstaviť obrazne tak,
že stojí obnažený, priviazaný ku kolu
ako nastavené vnadidlo vo vzdialenej
nebezpečnej krajine, aby na seba
prilákal tamojší doteraz ešte neznámy
život a dianie, dokonca aby
ich nechal na seba pôsobiť, len aby
o tom mohol podať správu, alebo
preto, aby sa aj iným stali viditeľné
rôzne účinky pomocou prispenia určitých
častí jeho pozemského tela.
Taká pokusná osoba môže niekedy
oznamovať akoby telefónom,
čo sa deje, a to na základe spojenia,
ktoré musí udržiavať jej predsunutá
duša s pozemským telom a toto
sprostredkovať tiež divákovi.
Ak je však pritom táto umelo dopredu
posunutá hliadka nejako napadnutá,
nemôže sa brániť pre nedostatok
prirodzenej ochrany, bez
pomoci je vydaná napospas, pretože
bola za pomoci druhých vystrčená
do oblasti, kam podľa vlastného
vývoja ešte nepatrí, alebo by vôbec
nepatrila. Avšak tzv. bádateľ, ktorý
ju tam z vedychtivosti nútil preniknúť,
môže jej práve tak málo pomôcť,
pretože on sám je cudzincom a neskúseným
tam, odkiaľ to nebezpečie
prichádza, a preto nemôže nič podniknúť
na jej ochranu.
Tak sa stávajú z bádateľov zločinci
bez toho, že by to chceli a bez toho,
že by preto mohli byť pozemskou
spravodlivosťou braní na zodpovednosť.
To však nie je rozhodujúce
a nemôže zabraňovať v tom, aby duchovné
zákony nezapôsobili s plnou
silou ich zvratného pôsobenia a nepripútali
bádateľa ku svojej obeti.
Nejedna pokusná osoba takto
utrpí jemnohmotné útoky, ktoré
sa prejavia priebehom času, niekedy
aj rýchlo, alebo aj hneď hrubohmotne
— telesne, takže nasleduje
telesná choroba alebo aj smrť, čím
sa však duševné poškodenie ešte neodstráni.
Avšak pozorovatelia, nazývajúci
sa bádateľmi, ktorí nútia svoje obete
do neznámych oblastí, stoja pri takých
nebezpečných experimentoch
ZÁHADY
vo väčšine prípadov dobre pozemsky
krytí a chránení svojím telom a denným
vedomím.
Málokedy sa vyskytne, že aj oni zažijú
súčasne nebezpečia pokusných
osôb, t. j. že tieto nebezpečia prechádzajú
ihneď aj na nich. Ale potom,
pri ich pozemskej smrti, pri prechode
do jemnohmotného sveta musia
v každom prípade v dôsledku svojho
pripútania k obetiam ísť tam, kde
tieto boli možno strhnuté, aby až spoločne
s nimi mohli pomaly zase stúpať.
Umelé vykázanie duše do inej oblasti
nemusí teraz vždy znamenať, že duša
vystúpi z tela a vznesie sa do inej sféry.
Vo väčšine prípadov zostáva pokojne
v tele. Magnetickým alebo hypnotickým
spánkom učinená neprirodzene
citlivou, reaguje na omnoho jemnejšie
prúdy a vplyvy, ako by mohla
za svojho prirodzeného stavu.
Je samozrejmé, že duša v tomto neprirodzenom
stave nemá plnú silu,
ktorú by inak mala, keby došla tak
ďaleko sama vnútorným vývojom
a stála by preto pevne a bezpečne
na tejto novej zjemnenej pôde oproti
všetkým vplyvom s rovnakou silou.
Predstavitelia týchto pokusov spozorovali
akurát to, že mediálne osoby
sa po seansách cítia veľmi oslabené.
Ale ako vlastne vzniká materializácia?
Ako sa niečo nehmotné môže
dočasne zviditeľniť nášmu bežnému
zraku? K tejto téme sa vyjadril Abd-
-ru-shin v prednáške Druhy jasnovidectva
takto:
Zhmotňovania pozemsky zosnulých
sú iba deje, pri ktorých pozemskí zosnulí
nachádzajúci sa v jemnohmotnom
tele, berú na seba za použitia
média ešte obal jemnej hrubohmotnosti.
To by snáď smela byť jediná
výnimka, kedy dnešní pozemskí ľudia
by boli schopní raz jasne vidieť
jemnú hrubohmotnosť a mohli by ju
tiež chápať aj inými hrubohmotnými
zmyslami, lebo pritom nastáva mimoriadne
silné spojenie, a tým aj zhutnenie
jemnej hrubohmotnosti ako dôsledok
neobyčajného vyžarovania krvi
média. Môžu ju vidieť a pociťovať,
lebo i napriek všetkej jemnosti ide ešte
vždy o ten istý druh ich zmyslových
orgánov, teda ešte o hrubohmotnosť.
J
HĽADANIE
VYSVETLENIA
avy materializácie sa objavovali aj
v živote už spomínanej Anny Roth
(1850 – 1907). Bola jasnovidným
Johann Christoph Blumhardt
dokumentoval prípady materializácie
Gottliebin Dittusovej.
Aj Angličan William Crookes sa v 19. storočí
zaoberal mediálnymi javmi.
médiom a dokázala vytvárať „aporty“
z ničoho (kvety, plody, šperky). Neskôr
sa však jej schopnosti oslabili
a dochádzalo k podvodom. V priebehu
niekoľko mesiacov trvajúceho
procesu, ku ktorému bolo pozvaných
mnoho svedkov, vznikol vášnivý
spor pre a proti, nielen čo sa týka jej
osoby, ale všeobecne aj o špiritizme.
Je zdokumentovaný rozhovor medzi
sudcom a odborným znalcom, ktorý
poukazuje na to, že vedecké vyvrátenie
fenoménu materializácie nie
je možné, pretože by sa museli zavrhnúť
naše „celé tisícročia staré vedecké
skúsenosti o podstate hmoty“.
Z toho usúdil, že „dôkazy musí priniesť
druhá strana. Musia doložiť
objektívny dôkaz, ktorý je nezávislý
od schopnosti pozorovania jednotlivca.“
Práve u fenoménov, ktoré zasahujú
do jemnohmotných dejov, nie
je možné poskytnúť vedecké dôkazy,
ktoré by materializáciu vysvetľovali
– a to prináša pochybnosti.
Na druhej strane, v našich dejinách
vždy existovali nevysvetliteľné „zázraky“
a „kúzla“, pretože mnohí ľudia
boli schopní prekonať hranice
fyzického sveta. „Mágovia“ demonštrovali
svoje schopnosti: predmety
27
Svet Grálu
31 | 2012
ZÁHADY
nechali najskôr zmiznúť a potom
zase zviditeľnili. Celý pohanský obraz
sveta bol v kontakte s neviditeľnými
bytosťami, kým kresťanská
cirkev uznávala len Boha, jeho anjelov
a svätcov ako osobnosti z onoho
sveta. Všetko nepochopiteľné, teda
aj „čary“, sa prisudzovali Luciferovi
a jeho démonom.
Dnes dôverujeme skôr prírodným
vedám a práve prípad Gottliebin Dittusovej
nám môže poskytnúť vysvetlenie.
Protestantský farár Johann Christoph
Blumhardt chcel pomôcť tejto
utrápenej žene. Spoliehal sa nielen
na silu modlitby, ale zároveň hľadal
aj vysvetlenie, ako sa tie predmety
dostali do jej tela. Domnieval
sa, že ide o čary. O ich vplyve na fyzický
svet napísal: „Samozrejme mi
napadlo, že pokiaľ ide o podstatu
hmoty existujú ešte nejasnosti, ktoré
filozofia dosiaľ jednoznačne nevysvetlila.
Keď si predstavím hmotu
ako agregát z atómov, ako to dnes
chápu už mnohí filozofi, tak by nebolo
(myslím si), čarovanie ničím
iným, než tajomným, temnými
mocnosťami ovládaným umením,
schopným uvoľniť väzbu jednotlivých
atómov, a tým určitý predmet
premeniť na nepoznanie, alebo ho
dokonca zneviditeľniť. Pomocou
iných predmetov, napríklad obyčajnej
potravy, ho potom dopraviť
zase podľa vôle toho, kto tieto kúsky
robí na miesto, kde uvoľnenú väzbu
znova obnoví a tým sa zneviditeľnený
predmet objaví znova v pôvodnej
podobe.“
Nepríliš vzdelaný farár sa dostal
vlastne veľmi blízko k predstave,
že v skutočnosti všetko je len žiarenie
a kmitanie – aj keď je dnes z vedeckého
hľadiska nemožné ovplyvniť
súdržnosť molekúl alebo súdržnú
energiu jadrových elementov len pomocou
vôle. Ale čo my vieme o tom,
28
Svet Grálu
31 | 2012
ako povedal Goethe, čo „svet v jeho
jadre drží pohromade“?
Nepozerajme teda na „svet“ len
ako na hrubohmotnosť. Herbert
Vollmann vo svojej knihe „Nové poznanie
k času obratu svetov“ vysvetľuje,
že čiastočky hmoty sú len obaly
na nehmotné čiastočky plné energie,
čiže na „duchovné častice“:
„Hmota totiž vonkoncom nie je
mŕtva a strnulá masa, ale je v neustálom
nám neviditeľnom pohybe,
pretože jej základné prvky, elementárne
častice, sa trvalo pohybujú. Nositeľmi
tejto sily, uvádzajúcej všetko
do pohybu a všetko v pohybe udržujúcej,
sú duchovné čiastočky. Tieto
častice sú nepredstaviteľne malé, sú
však obrovské čo do obsahu energie.
Sú so svojimi obalmi do hmoty „inkarnované“
a po jej rozpade sa znova
uvoľňujú.“
Tieto elementy, čiže „duchovné
častice so svojimi obalmi“, formujú
bytostné prírodné sily. A všetko, čo
sa v hrubohmotnosti stvárni, je sformované
vopred na „astrálnej úrovni“.
Anna Rothe v priebehu súdneho procesu
popisovala, že tieto predmety,
ktoré zhmotnila, boli „vzory, ktoré
prišli z onoho sveta“.
Dá sa vychádzať z toho, že pri materializovaní
sa prirodzený proces
zhmotňovania pod vplyvom silnej
duševnej sily a vyžarovania krvi média
alebo „majstra“ podstatne urýchľuje.
Zrejme to funguje i opačným
smerom – spomeňme napríklad filipínskych
liečiteľov, ktorí operujú
ľudské telá bez toho, aby zanechali
jazvy. O podobnom spôsobe liečenia
sa zmienil už Paracelsus, novodobý
geniálny filozof a lekár: „On
ovláda štvrtú dimenziu nigromantie,
to znamená, že môže siahnuť do tela
a niečo z neho vybrať alebo opäť vložiť
...“ (Bernhard Aschner, Paracelsus
– celistvé dielo, zväzok IV).
Prejavy dematerializácie a materializácie
sú iste pôsobivé, úžasné javy.
Napriek tomu dôrazne varujem pred
pokusmi s týmito prejavmi experimentovať
alebo sa uvedené schopnosti
snažiť nejakým spôsobom
natrénovať. Hrozí reálne nebezpečenstvo,
že človek vytvorí jemnohmotné
útvary, ktoré mu môžu
neskôr škodiť. Prípadne sa iným
spôsobom otvorí jemnohmotnému
svetu, pred ktorým nebude dostatočne
chránený. Ide len o to – zamyslieť
sa a snažiť sa pochopiť, ako tento
fenomén funguje. A vedieť, že sú aj
iné, prirodzené metódy ako dať impulz
na rozpúšťanie alebo zhutňovanie
matérie. Je ňou napríklad prosba
o pomoc, ktorá tryská z čistého srdca.
Ja sama si spomínam na vlastnú
skúsenosť: moja dcéra ako malé
dieťa trpela, pretože mala bradavice
na brade, ktoré jej opakovane vyrastali.
Jedného dňa našej tete napadlo
vziať dcérku na „zariekavanie“, ale
nepomohlo to. Tak som si povedala,
že tradícia „zariekavania“ nie
je v podstate nič iného ako prosba
o pomoc – modlitba. A tak, podnietená
nesmiernym želaním pomôcť
svojej dcére, vrúcne som prosila o to,
aby bradavice zmizli. A hľa: od jedného
splnu po druhý sa toto jej postihnutie
úplne stratilo; vyschlo, bez
toho, aby zanechalo stopy.
Skutočne máme možnosť dosiahnuť
neuveriteľné – prostou silou vyciťovania
a pokorným pohľadom
k Bohu, a s vedomím, že Božská sila
nie je v nás, ale že ju smieme len prijímať.
Corinna Hübener
hubener@svetgralu.sk
SPOLOČNOSŤ
Ako vznikajú
Jedna pani povedala…
Zdenka Vrančíková, Marie Šuláková
Desaťročný Matúš prišiel zo školy
s tým, že jeho najlepší kamarát ho
už nemá rád. Povedal mu, že ho neznáša.
Matúš sa mu znepáčil. Kubo
má v triede silný vplyv na ostatných
spolužiakov a rozhodol sa, že Matúšovi
zavarí. Začal sa ostatných
detí vypytovať, či sa s Matúšom
kamarátia. Keď povedali, že áno,
začal o ňom šíriť fámy – napríklad,
že Matúš kradne. Veľa detí Kubovi
uverilo. Matúš prišiel zo školy domov,
mal zvýšenú teplotu a mame
sa potom zveril s tým, že sa mu celý
deň diali v škole čudné veci. Niekto
mu schoval topánky do cudzej
skrinky, na záchode mu niekto zablokoval
dvere, zošit na angličtinu
mu niekto pokrčil a roztrhal. V družine
Matúš začul rozhovor Kuba
s iným spolužiakom. Chlapci si
spolu povedali –„Budeme o ňom šíriť
klamstvá, aby sa s ním už nikto
nekamarátil…“ Fámy sú klamstvá,
nepravdivé informácie, skreslené
informácie – ako chcete.
Raz v obci V., kde majú detský
29
Svet Grálu
31 | 2012
SPOLOČNOSŤ
domov, sa v roku 1983 pokúsili
dvaja chovanci o útek. Vychovávateľku,
ktorá mala nočnú službu,
pobodali kuchynským nožom, ústa
jej rozrezali v kútikoch. Druhý deň
sa v obci hovorilo o tom, že pani N.,
matka troch malých detí, bola zavraždená.
Pani N. dodnes žije, má
síce stále zdravotné ťažkosti, ale
zabitá nebola. Odkiaľ sa vzala informácia,
že je mŕtva? „Jedna pani
povedala“ – hovorí sa ľudovo. Alebo
sa tomu hovorí aj fáma.
FÁMY
MAJÚ NAJČASTEJŠIE
NEGATÍVNY
CHARAKTER
Fámy sa šíria v rodine, v zamestnaní,
na dedinách, v mestách. Nie
sú pre náš svet ničím novým. Niekto
si – a možno ani nie so zlým
úmyslom – „pustí hubu na prechádzku“.
Popri tom potom zohrajú
svoju úlohu ľudské vlastnosti,
akými sú závisť, nenávisť a hlavne
ľudská hlúposť. Človek vypustí informáciu
a pokiaľ je dostatočne
„pikantná“, šíri sa ďalej. Dokiaľ
niekto nepovie dosť, alebo
aspoň nepripustí, že to tak
síce môže byť, ale aj vôbec
nemusí. Všimnime si aj to,
že najčastejšie majú fámy
negatívny charakter, sú skôr
na báze ohovárania, nie chvály.
Tak ako na dedine alebo v rodine
šíri fámy najčastejšie „jedna pani“,
tak sa i médiá delia na tzv. seriózne,
verejnoprávne a na bulvárne. Bulvárne
sú jasné. Tam nie je čo riešiť.
Vinu na tom, že existujú, majú
všetci, ktorí sa okolo nich pohybujú.
Od majiteľov, cez novinárov
(nikto ich predsa nenúti tam pracovať)
až po čitateľov a dokonca aj
ľudí, ktorí ich nečítajú, ale podvedome
radi, so záujmom počúvajú
od iných, čo sa tam píše. Keď to
zhrnieme, vinu na tom, že existujú,
máme skoro všetci. Žiaľ, aj
do ostatných médií preniknú krvilačné
šelmy, a keďže negatívne
správy sú najpočúvanejšie, najčítanejšie
a najsledovanejšie, majú
reportéri silných žalúdkov pre
všetko s nutnou dávkou drzosti
otvorené dvere mnohých redakcií.
A to i navzdory tomu,
že aj najčítanejšie denníky, ktoré
sa „tvária“ seriózne, majú svoje
novinárske desatorá, ktorými by
sa mali ich redaktori riadiť. Dôkazom
toho, že sa nimi vždy neriadia,
sú sťažnosti a súdy, ktoré ľudia poškodení
médiami často vyhrávajú.
Ale nie sú na vine len novinári.
Niektorí redaktori, predovšetkým
spravodajských denných médií,
sa priam predbiehajú v tom, kto
z nich príde so zaručene pravdivou
informáciou, odhalí novú kauzu,
či zavarí politikom. Treba podotknúť,
že nie všetky tieto „pravdivé
informácie“ skutočne pravdivé aj
sú. Ďalší problém je v tom, že v niektorých
médiách záleží hlavne
FÁMY POMÁHAJÚ ŠÍRIŤ
AJ MÉDIÁ. MÔŽEME
ZA TO SKORO VŠETCI.
V šírení fám pomáhali a pomáhajú
médiá. Dnešný svet je médiami zahltený
a rovnakou mierou musí byť
logicky zahltený aj šírením fám.
30
Svet Grálu
31 | 2012
SPOLOČNOSŤ
na rýchlosti – a takéto informácie
ani dôkladne preveriť nemožno.
A aj takto vznikajú fámy.
SPRAVODAJSKÉ FÁMY
Napadlo vás niekedy ako vznikajú
spravodajské fámy? Všimli ste si,
že v určitých obdobiach sa nepíše, či
nehovorí o ničom inom, len o jednej
udalosti? Ak áno, ste na stope. Tá
vedie k pochopeniu toho, ako fungujú
médiá. A ako vytvárajú obraz
falošnej reality – teda fámy.
Dobrým príkladom na ukážku je
dávnejšia udalosť – streľba v bratislavskej
časti Devínska Nová Ves.
Na osvieženie: ide o prípad muža,
ktorý na konci augusta roku 2010
zastrelil sedem ľudí a nakoniec aj
seba. O prípade v ten deň informovali
webové portály novín, či
spravodajské bloky televízií akoby
v priamom prenose. Tomu zodpovedali
aj informácie, ktoré sa menili
z minúty na minútu. Zmenou tak
počas dňa prešiel nielen počet páchateľov,
vek páchateľa, počet obetí,
ale i samotný motív činu. Popravde,
doteraz nie je celkom zrejmé, čo vyprovokovalo
túto udalosť.
Médiá sa podpísali aj pod sympatie,
ktoré si strelec vyslúžil od niektorých
ľudí. Informovali totiž,
že vystrieľal rómsku rodinu zo susedstva,
ktorá ho roky terorizovala
svojím správaním, bola hlučná
a predávala drogy. Na rasový motív
sa chytili všetky médiá. Ako lavína
zaplnil informačný priestor nielen
na Slovensku, ale prebrali ho aj zahraničné
médiá.
Výsledkom (aj práce médií) je
film, ktorý sa formou hraného dokumentu
snaží osvetliť udalosti z 30.
augusta 2010. Samozrejme, stavia
na podhodený rasový motív.
To, že všetko mohlo byť inak,
naznačuje informácia, ktorú priniesli
médiá začiatkom marca 2011.
Strelec bol totiž pri čine pod vplyvom
drog. Hoci správa prebehla viacerými
médiami, vo svetle iných,
aktuálnejších káuz sa stala len
okrajovou. To, že sa o tom informovalo,
už asi nič nezmení na fakte,
že v pamäti niektorých ľudí zostane
strelec z Devínskej Novej Vsi hrdinom
– zástancom utláčaných spoluobčanov,
či riešiteľom rómskeho
problému. Filmári pripustili, že pod
tlakom tejto informácie si film žiada
úpravu, či druhý diel.
Vznikla totiž fáma. Fáma o tom,
že išlo o Rómov, o neprispôsobivých,
že strelec bol slušný človek
a že všetko môže vyriešiť prísnejšia
kontrola držiteľov zbraní. Za týmito
polopravdami stoja desiatky redaktorov.
Tí, v snahe byť čo najaktuálnejší,
púšťajú do sveta nehotové,
neoverené informácie. Čitateľ si totiž
žiada byť informovaný. Predajnosť
novín, čítanosť webu, sledovanosť
televízie, či počet „páči sa mi“
na Facebooku rozhoduje.
KAŽDÝ DEŇ
MUSÍ VYJSŤ SLNKO
A NOVINY
Tlak na redaktorov je enormný.
Nejde len o posun na pomyselnom
rebríčku novinárskej kariéry, predbehnutie
kolegu, prinesenie čo najväčšej
senzácie. Ide totiž o čítanosť
článku. Každý deň musia noviny
vyjsť, každý deň nás večer čo večer
musia čakať správy. A tie treba zaplniť
a to nie hocičím, ale obsahom,
ktorý prinúti človeka kúpiť si tlačené
noviny aj zajtra, priklincuje
ho deň čo deň k obrazovke, či zláka
„preklikávať“ si web znova a znova.
Treba čerstvé správy, nové pohľady
na vec, senzácie a odhalenia.
Informácie, ktoré sú exkluzívne, no
predovšetkým šokujúce.
Výsledkom je zahltenie aktualitami.
Televízia má výhodu aktuálnosti
oproti novinám, tie preto
musia pridať čosi navyše. Zvyčajne
sa snažia rozobrať problém z viacerých
strán. Všetko sa však deje v závratnej
rýchlosti. Ak sa im podarí
predsa len čosi vyhrabať, na druhý
deň (v prípade, že ide o horúcu
kauzu) je možné odsledovať si informáciu
vo večerných správach.
Samozrejme, s novými zábermi či
svedkami.
Trošku inak funguje spravodajstvo
na internete. Redaktori tvoria
články on-line, čiže aktuálni
sú takmer za každých okolností.
A práve tu vzniká najviac chýb či
fám. Redaktor totiž píše takpovediac
za horúca. Nemá čas zisťovať,
či orientovať sa v situácii.
Je hodený do vody a snaží sa plávať.
Výsledkom sú informácie
ako: „…anonymná svedkyňa tvrdí,
že strelcov bolo viacero. Svedok
streľby videl, že strelec ide po ‚čiernych‘“.
Informáciu automaticky preberá
ďalší a ďalší portál. A fáma je
na svete. Na základe tejto informácie
začína písať redaktor, či sa natáčať
reportáž do televízie.
V rýchlosti musia reagovať aj
kompetentní. Ak sú rozvážni, zvyčajne
sa predčasných komentárov
zdržia. No keďže ich voliči si nejakú
(akúkoľvek) reakciu žiadajú, zárodok
ďalších fám nedá na seba dlho
čakať.
V zmätku fám a zavádzajúcich
poloprávd sa ťažko orientuje. Ak
pátrate po pravde, či čakáte na rozlúštenie
tej-ktorej kauzy, nespoliehajte
sa na svoje obľúbené noviny,
či usmievavú redaktorku spravodajstva.
Sledujte viaceré stopy. Čítajte
medzi riadkami. A filtrujte.
Na pravdu treba čas. Často oveľa
31
Svet Grálu
31 | 2012
SPOLOČNOSŤ
Novinárka M. získala počas svojho profesného života skúsenosti
v rade médií, v regionálnych denníkoch, v spravodajoch, vo verejnoprávnom
rozhlase, v káblovej televízii i komerčnej televízii.
Zo svojej skúsenosti sa sama stavia skôr na stranu novinárov, keď
sa hovorí o šírení fám a o vine, ktorú novinári nesú. Napriek tomu
sa i ona stretla s úzkym prepojením niektorých novinárov s niektorými
policajtmi, či dôverným vzťahom medzi novinárom a politikom.
„Za úplatu“ (vtedy za 1000 korún) poskytoval policajt novinárovi
čerstvé informácie – Príď, máme tu peknú búračku... Novinár
bol lojálny, policajta neprezradil a z tučného honorára za správu
mu až tak veľa neubudlo. Mal na to povahu. Kameraman Z. sa zase
takmer zrútil, keď ho poveril šéfredaktor, aby išiel natočiť otca
detí, ktoré usmrtila ich matka plynom; mal sa ísť spýtať, čo na to
hovorí... „Celú cestu som sa modlil, aby nám neotvorili dvere. To
sa našťastie aj stalo“, spomína. Potom dal výpoveď a šiel pracovať
do úplne inej brandže – aj keď bol talentovaný, mal dobré nápady,
vkus a cit na to, ako prepojiť slovo s obrázkami. – Problém je teda
oveľa väčší a obsiahlejší.
viac času, než trvá napísanie
článku. Nedajte sa zlákať vábivým
pozlátkom prvých záverov, čakajte
s očami dokorán.
Ako vyzerá natáčanie takej reportáže
v praxi, môže ukázať príklad
spoza rieky Moravy. Možno
si na to dnes už sotvakto spomenie,
ale nie je to zase tak dávno,
keď českým mediálnym svetom
otriasol prípad matky (zrejme samoživiteľky)
piatich detí (!), ktorej
najmladší syn sa utopil vo vani.
Dôverčivá a šokovaná matka
sa po tejto udalosti úprimne zverila
na kameru reportérovi, ktorý
ju iste milým spôsobom presvedčil,
že povedať to svetu bude pre
dobro veci. Reportér bol však darebák,
alebo úplný ľahkomyseľník
a matku poškodil, ako najlepšie vedel.
Žena sa zverila úplne otvorene
s tým, že keď sa synček kúpal, dala
si slúchadlá na uši a nechtiac zaspala.
Kde sa stala chyba, je na prvý
pohľad úplne jasné. Ale objektívny
názor inej matky piatich detí bude
32
Svet Grálu
31 | 2012
znieť asi takto: „To sa môže stať aj
mne a v podstate kedykoľvek, aj
keď sa na deti budem práve dívať.“
Kto je na vine, že matke, o ktorej
je tu reč, vzali aj ostatné deti,
umiestnili ich do ústavov? A kto
je na vine, že matka pôjde veľmi
pravdepodobne za mreže? Je skutočne
len jeden vinník tohto nešťastia?
Matka urobila dve veľké
chyby. Za tu najväčšiu predraho
zaplatila smrťou svojho dieťaťa.
Druhú chybu urobila, keď o tom
hovorila s reportérom.
EXISTUJE VIAC
SPÔSOBOV
AKO ŠÍRIŤ INFORMÁCIE
Existujú dva spôsoby, ako môže
novinár podobný prípad povedať
svetu. Oba spôsoby pritom budú
mať úspech, teda i sledovanosť. Prvý
spôsob – ten, ktorý sme mali možnosť
vidieť, vyvolá voči tejto matke
opovrhnutie, druhý vlnu solidarity,
pochopenia i poučenia. Druhé spracovanie
by vyzeralo asi takto:
Reportér, ktorý dopredu tuší, ako
správu spracuje, povie matke: „Nie,
to mi na kameru nehovorte, že ste
zaspali, veľmi by ste si tým uškodili.
Povedzte, že ste to proste neustrážili,
nezvládli. Že ste zlyhali
povedať môžete, ale nie, že ste si
dali slúchadlá na uši. To by bol
problém.“ Namiesto ankety s ľuďmi,
ktorí o prípade nič nevedia, by dal
slovo inej matke piatich detí, ktorá
by povedala, aké je to niekedy náročné
a vyčerpávajúce; oslovil by
psychológa, ktorý by už nehovoril
o osobnom zlyhaní, ale o tom,
že päť detí na jedného je niekedy
príliš. Tento reportér by sa vôbec
nebavil so susedkou, ktorá zjavne
rada vypovedala, aká to bola zlá
matka a susedka. Oveľa objektívnejší
a pravdivejší pohľad podajú
učiteľky v škôlke či detská lekárka.
Takto by reportér ovplyvnil mienku
celého radu ľudí, ktorí nešťastníčku
kvôli zle a narýchlo natočenej reportáži
jedným „šmahom“ odsúdili.
Žene by sa naopak dostalo pochopenia
a solidarity, ľudia by jej začali
posielať peniaze, listy vyjadrujúce
ľútosť, ponúkajúce pomoc.
NOVINÁRI NIE SÚ
JEDINÍ VINNÍCI. A NIE
SÚ VŠETCI ROVNAKÍ
Na šírení fám však nemajú vinu
len novinári. Ľudia v našej spoločnosti
všeobecne na novinárov nadávajú.
Nezamýšľajú sa nad tým,
že fámy sú (aj) výsledkom toho, čo
ľudia vlastne chcú. Prieskumy sledovanosti
totiž jasne poukázali
na to, že televízni diváci sa najradšej
zastavia pri negatívnej správe.
Keď moderátorka správ upozorní
na to, že nasledujúca reportáž je len
pre silné povahy, usadne celá rodina
na gauč a pozerá s otvorenými
ústami. Presne to bulvárne médiá
chcú. A vôbec im neprekáža, že tí
istí ľudia potom nadávajú na novinárov
za to, že klamú a prinášajú len
samé „krváky“. Negatívna reklama
je „najlepšia“ reklama. Zamyslime
sa všetci, či podvedome nerobíme
to isté a so skrytým záujmom nehltáme
každé slovo tragických či negatívnych
správ a záberov.
Na druhej strane, aj tzv. krimi-
-správy, ak sú objektívne spracované,
môžu byť ponaučením.
A treba povedať, že novinári v minulosti
pomohli – a aj v súčasnosti
pomáhajú – rozlúštiť rad zásadných
káuz; často pichli do osieho hniezda,
aby sa veci dali do pohybu. Nadávať
na novinárov a hádzať ich všetkých
do jedného vreca je preto nezmysel.
Mimochodom, to platí aj pre všetky
ostatné profesie, ktoré často ľudia
jedným dychom odsudzujú (policajtov,
učiteľov, lekárov, právnikov,
úradníkov…).
Herbert Vollmann
Nové poznanie
k času obratu svetov
Kniha sa sa pozoruhodným spôsobom venuje
týmto témam: Ob rat svetov, Hľadanie Pravdy,
Čo je šťastie?, Je inteligencia vrodená?, Technika
a kultúra, Zdravé peňažníctvo, Inkarnácia
a znovuzrodenie, Nirvána, Väčšina rozhoduje,
Pohľad do budúcnosti, Tajomstvo energie atómu,
Tajomstvo tiaže, a ďalším.
NA PRAVDU
TREBA ČAS
Ale vráťme sa k téme. Na to, aby
sme rozpoznali, či správa je alebo
nie je fámou, nepotrebujeme byť
novinármi, ktorí do sveta médií
vidia najlepšie. Stačí dobrá intuícia,
cit, sedliacky rozum, používanie
vlastného úsudku, nadhľad. Ale
hlavne treba mať stále na pamäti,
že nie všetko, čo sa píše, musí byť
aj pravda.
Cena knihy: 9,00 €
Cena pre predplatiteľov: 8,50 €
255 strán,
mäkká väzba,
slovenský jazyk,
formát 13 x 20 cm,
hmotnosť 300 g.
V spolupráci Zdenka Vrančíková
a Marie Šuláková
zdenka.vrancikova@svetgralu.cz
marie.sulakova@svetgralu.cz
www.svetgralu.sk
Nakladateľstvo
Stiftung Gralsbotschaft
Stuttgart
FILM
Náš domov
Brazílsky film Nosso Lar
Ľ
Dráma
Brazília, 2010
Réžia: Wagner de Assis
Hrajú: Othon Bastos, César Cardadeiro
udská duša, ktorá bola na Zemi prominentným
riodejaneirským lekárom,
celkom oddaným materialistickému
spôsobu života, rozpráva o svojej
ceste za hranicou smrti. André Luiz
sa prebúdza na temnom, močaristom
mieste plnom utrpenia, kde – rovnako
ako ostatní, s takmer polozvieracím
výzorom – blúdi, až kým ho zúfalstvo
neprivedie k vrúcnej modlitbe o pomoc.
Prichádzajú dve svetlo zaodené žiarivé
bytosti a odnášajú ho do „Mesta prichádzajúcich“.
Prichádzajú
sem duše, ktoré
sa odlúčili od tela, a nevedia
si rady s novou situáciou,
v ktorej sa nachádzajú.
Duše, ktoré
síce mali povedomie
o duchovnom svete, no
boli na Zemi duchovne
lenivé, alebo príliš zahľadené
do hmoty. Tu
sa im dostáva pomoci,
aby mohli nájsť pokoj
a rovnováhu, aby si plne uvedomili svoj
nový stav. Na základe toho postupne
začínajú chápať zákony, ktoré utvárajú
život v celom stvorení: v pozemskom,
v jemnohmotnom i duchovnom svete,
teda zákony, ktoré určujú cesty duše,
jej vývoj.
Keď človek odloží pozemské telo,
nachádza sa v jemnejšom duševnom
tele, pričom rany duše sa teraz javia
ako rany telesné. Liečiť ich môžu
iba lekári duchovní, teda tí, ktorí už
svojím životom, teda svojou pokorou,
túžbou pomáhať a vnútorným poznaním
vyspeli do tej miery, že môžu svojou
prítomnosťou sprostredkovávať liečivú
božskú silu. André Luiz – pacient,
chce byť opäť lekárom. Najskôr sa však
musí zbaviť nánosu pýchy a predsudkov.
Pochopí, že pozemské tituly sú tu bezcenné
a že tu platia len skutočné schopnosti,
zrelosť, pevnosť a odhodlanie.
Mesto bolo vybudované v 16. storočí
pozemského času. Sú tu však i moderné
budovy, uplatňujú
sa tu technológie
známe až v 20. storočí,
ba dokonca i také, aké
majú na Zemi ešte len
vzniknúť. Poukazuje to
na skutočnosť, že všetko,
čo je na Zemi inšpiráciou
vedcov, bádateľov,
umelcov a remeselníkov,
jestvuje už ako predobraz
v astrálnej úrovni.
Vo filme môžeme
okrem Andrého sledovať vývoj niekoľkých
ďalších postáv. Ich odchod
a znovuvtelenie na Zem musí byť starostlivo
naplánované, sprevádza ho
smútok z dočasného odlúčenia a istej
obavy z nástrah pozemského života.
No zároveň u nich dochádza k uvedomeniu
si možností vývoja, ktoré pozemský
život prináša. Sú to väzby lásky
a schopnosť obetovať sa v záujme pomoci,
ale i následky svojvôle. Príbeh
ďalej vykresľuje pôsobenie modlitby,
FILM
„holografický“ prenos obrazu pri komunikácii
na diaľku, i príchod duchov
z vyšších úrovní. Pôsobivý je veľký príliv
duší zomretých počas svetovej vojny
a mnoho ďalších udalostí. Sú tu však aj
isté omyly a nedostatky v stupni poznania.
Táto úroveň, veľmi blízka Zemi, je
prechodnou úrovňou prvotného prebúdzania,
odkiaľ by duše, pokiaľ sa tak
rozhodnú, mali putovať v stupňujúcom
sa poznaní, čistote a zrelosti ďalej
do svetlejších úrovní stvorenia.
Do duchovného raja je ešte odtiaľ
takmer nekonečne ďaleko! Je to túžba
po kráľovstve nebeskom, ktorá sa musí
v človeku prebudiť, túžba po duchovnom
domove, po večnej duchovnej ríši;
tá žiari a vedie človeka mnohými jemnejšími
i hrubšími úrovňami hmotnosti,
ktoré sú len školou poznávania Božích
zákonov. Tunajšie duše však k tomu
musia ešte len dozrieť. Samo osebe je
už veľkým pokrokom, keď duša, ktorá
verila len v pozemský život a nemennosť
osudu, dospeje k poznaniu možností
nového začiatku a Božej milosti, spočívajúcej
v Božích zákonoch.
Film Nosso Lar bol natočený v roku
2010 podľa knihy známeho brazílskeho
špiritistického média Chica
Xaviéra (1910 – 2002), (kniha je on-
-line na internete v angličtine a orig.
film na DVD je možné objednať napr.
na www.amazon.com). Príbeh teda nie
je obvyklou inšpiráciou spisovateľa, ale
bol „nadiktovaný“ z onoho sveta. Sám
Chico Xaviér hovorí, že je len poštárom,
ktorý doručuje listy, ale sám nič
nepíše. Chico Xaviér týmto spôsobom
zaznamenal 412 kníh, z toho 16 nadiktoval
práve André Luiz. V tom istom
roku bol o ňom natočený rovnomenný,
veľmi dobrý životopisný film.
Po zhliadnutí oboch filmov si človek
môže doplniť ďalšie čriepky do obrazu
o požehnaní i nástrahách mediality, či
iného druhu jasnovidnosti. Rozhodne
by nemal sprostredkované informácie
prijímať bezvýhradne, ale každú jednotlivosť
bdelo skúmať svojím cítením.
K obsahu oboch diel možno uviesť pár
viet z Posolstva Grálu:
Jasnovidci a média všetkých čias majú
vlastne slúžiť na to, aby svojím nadaním
napomáhali ľudstvu neustále hore,
i keď nie ako vodcovia, teda aspoň ako
nástroje. (Prednáška Bohovia – Olymp
– Valhala)
Pravú hodnotu nadobúda jasnovidectvo
len opravdivým poznaním. Len poznanie
samé dokáže dať tejto prirodzenej
schopnosti istotu, a tým aj správne
stanovisko a správny cieľ. (Prednáška
Omyl jasnovidectva)
Treba si uvedomiť, že človek i pri svojom
najväčšom nadaní môže vždy skutočne
dovidieť iba tak ďaleko, ako to pripustí
jeho vlastná vnútorná zrelosť. Je
pritom viazaný na svoj vlastný vnútorný
stav! Z povahy veci je mu jednoducho
nemožné zazrieť a vidieť skutočne niečo
iné než to, čo je s ním rovnorodé. Čo je
teda v oblasti, v ktorej by sa mohol voľne
pohybovať po svojom odlúčení od zeme.
(Prednáška Omyl jasnovidectva)
Iste je pre duchovne hľadajúceho
veľkým pokrokom, keď začne život
na onom svete chápať v jeho konkrétnych
formách a nielen ako nejakú
nejasnú víziu. Až potom je schopný
si plne predstaviť zákony pôsobiace
vo stvorení i vlastnú duchovnú cestu,
ktorú musí prejsť, ak sa má dostať
k cieľu. Správy od jasnovidcov môžu
byť počiatočnou pomocou. Potom si
však treba uvedomiť, že podobných
„miest“ je v rôznych úrovniach stvorenia
nesčíselne veľa, a každé aj napriek
určitým spoločným črtám vyzerá inak.
V každom z nich žijú ľudia vnútorne
si blízki, rovnorodí – a jeho podoba je
výsledkom práve ich vnútorného života.
Z toho dôvodu sa človek nemá viazať
na pevné vzory, ale chápať nesmiernosť
rozmanitosti, ktorá je v jemnejších častiach
stvorenia oveľa širšia, než vidíme
v pozemsky známej a predsa vo svojich
druhoch sotva postihnuteľnej prírode.
Z putovaní ľudských duší „na druhej
strane“ existuje viacero záznamov.
Medzi známe patrí napr. „Franchezzov
odkaz zo záhrobia“ – príbeh zhýralého
šľachtica, ktorý sa musel vypracovávať
z temných úrovní nahor
do svetlejších nív. Ďalej „Život ve světe
nespatřeném“ – rozprávanie niekdajšieho
canterburského arcibiskupa,
sprostredkované Anthonym Borgiom.
Okrem iného dovoľuje uvedomiť si,
aké následky prináša spísanie a vydanie
knihy, ktorá nezodpovedá Pravde.
K najkrajším asi patrí príbeh „Svědectví
ze života po smrti“ – v ktorom sledujeme
Osvalda Burtona od počiatku
jeho vzostupu k svetlým jemnohmotným
oblastiam v blízkosti duchovného
raja. (Vydané nakladateľstvom Patmos
– kniha je v našej knižnej ponuke.)
Vítězslav Janáček
vitezslav.janacek@svetgralu.cz
35
Svet Grálu
31 | 2012
„Skutočné uzdravenie si
vyžaduje aj energetické
zásahy!“
Duševné konflikty
a homeopatia:
rozhovor s lekárom
Dr. Reimarom Banisom
o sľubných možnostiach
„psychosomatickej
energetiky“
36
Svet Grálu
31 | 2012
Už odpradávna si ľudia uvedomujú prepojenie
tela a duše, o čom svedčia napríklad rôzne
ľudové úslovia: „leží mu to v žalúdku“, „zovrelo
sa mu hrdlo od strachu“ alebo „zlomilo jej
to srdce“. Určité duševné konflikty sa môžu
prejaviť buď priamo ako ochorenie zo strachu,
depresií alebo nepokoja, alebo sa môžu
manifestovať ako ochorenia zodpovedajúcich
častí tela. Dr. Reimar Banis vyvinul v priebehu
viacročnej práce novú energeticko-
-homeopatickú diagnostiku a terapeutickú
metódu, ktorú len v Nemecku začalo používať už
viac než 400 lekárov a liečiteľov; po celom svete
je to viac n ež 1000 terapeutov v 20 krajinách.
Zdá sa, že v „psychosomatickej energetike“ bola
objavená metóda, pomocou ktorej je možné
presne určiť konflikty, spôsobujúce choroby,
a tie sa potom môžu vyliečiť prostredníctvom
homeopatie. Pritom je možné merať i to, akou
veľkou energiou človek disponuje a čím je
prúdenie energie ovplyvňované. O možnostiach
„psychosomatickej energetiky“ sme sa zhovárali
s lekárom a autorom kníh
Dr. Reimarom Banisom.
ROZHOVOR
Svet Grálu: Ako ste vlastne prišli
na psychosomatickú energetiku?
Banis: Bol to dlhoročný proces. Kedysi
som vo svojej praxi terapeuticky
pracoval okrem iného s elektroakupunktúrou
a v psychickej rovine s Bachovými
esenciami z kvetov. Funguje
to veľmi dobre, ale u väčšiny ľudí, žiaľ,
iba krátky čas. Pacienti sa po nejakom
čase vracali zase späť s rovnakými
problémami. Potom som prešiel
na liečenie prostredníctvom vysoko
potencovaných homeopatických liekov
a spočiatku som s tým mal opäť
rýchle úspechy. Ale i tu som musel
zažiť, že sa pacienti neskoršie vracali
s rovnakými problémami. Preto
som experimentoval a objavil som,
že musím zostaviť súbor prostriedkov,
v ktorom sú zahrnuté všetky pocitové
zložky problému. Napríklad „nepokoj“
obsahuje strachy, napätie, možno
i skrytý hnev, atď. Je to teda celá plejáda
najrôznejších emócií. Tieto emócie
podľa mňa nie je možné odstrániť
pomocou jednej Bachovej esencie
alebo jedného homeopatického lieku,
je nevyhnutné dotknúť sa ich z viacerých
strán a aj pomocou rôznych
potencií.
Týmto prístupom som potom
konečne dosiahol žiadané trvalé
uzdravenie. Skúsenosť ma naučila aj
to, že u ľudí sa vonkajší prejav často
neprekrýva s vnútornou skutočnosťou.
Zostanem pri príklade „nepokoja“:
pacienti často navonok pôsobili
veľmi pokojným dojmom, aby
kompenzovali svoj vnútorný nepokoj.
Alebo niekto môže byť v každodennom
živote veľmi láskavý, „v žalúdku“
mu však leží ukrytý hnev a nechce
vpustiť agresiu do svojho života.
Svet Grálu: Čo si máme predstaviť
pod pojmom „psychosomatická
energetika“?
Banis: Materialistická školská medicína
pozná telo, a dušu považuje
za vlastnosť hmoty. Ja som však presvedčený
o tom, že duša je niečo samostatné
a že okrem toho existujú
jemnohmotné energie, ktoré dodnes
nie sú objektívne merateľné. Pre
zdravý a zmysluplný život je však
nevyhnutné harmonické spolupôsobenie
tela a duše. Kto má ako človek
veľa jemnohmotnej energie, ten
je čulý, temperamentný a spravidla
zdravý. Chorí ľudia majú oproti
tomu nízku úroveň energie a cítia
sa skôr unavene a neradostne. Označenie,
ktoré som zvolil, je takpovediac
programom.
Svet Grálu: S akými ťažkosťami chodia
ľudia za Vami a ďalšími Vašimi terapeutmi?
A aká je úspešnosť liečby?
Banis: Väčšinu pacientov tvoria ľudia
s chronickými problémami, ktoré nie
je možné zvládnuť pomocou bežných
lekárskych a psychoterapeutických
metód. Okrem toho sú to aj ťažko chorí
pacienti, ktorí chcú urobiť všetko, čo je
v ich silách, a tak k paralelne prebiehajúcej
konvenčnej liečbe hľadajú ďalšiu
pomoc. Veľmi malá skupina chce urobiť
niečo pre svoje zdravie preventívne.
Väčšinou ide o ťažké chronické prípady,
no napriek tomu máme úspešnosť presahujúcu
80 percent, pričom za úspech
považujeme buď uzdravenie, alebo aspoň
výrazné zlepšenie. U detí máme
úspešnosť dokonca okolo 90 percent –
zrejme preto, že sú otvorenejšie. Dĺžka
a úspešnosť liečby závisí od závažnosti
ochorenia a veku pacienta.
Svet Grálu: Vašou metódou sa liečia
konflikty, ktoré sú príčinou chorôb.
Čím je z Vášho pohľadu konflikt, aký
má zmysel?
Banis: Konflikty sú v prvom rade výrazom
toho, že ľudia získavajú skúsenosti,
z ktorých sa môžu čomusi naučiť.
Keď sa dieťa popáli o horúci sporák,
nabudúce už bude opatrnejšie. Pokiaľ
PSYCHOSOMATICKÁ ENERGETIKA
„Psychosomatická energetika“ (PSE) vyvinutá
Dr. Reimarom Banisom je diagnostickou a súčasne terapeutickou
metódou. Pomocou špeciálneho testovacieho
prístroja sa merajú „štyri elementárne úrovne ľudskej
energie“: vitálna = telo; emocionálna = pocit; mentálna
= rozum/pamäť; kauzálna = duchovná. Namerané hodnoty
sa porovnajú s normovanými hodnotami a odchýlky
sa podrobia ďalšiemu vyšetreniu. Potom sa cielene hľadajú
konflikty, z ktorých sa „napájajú“ príslušné problémy.
Terapia prebieha prostredníctvom špeciálnych
homeopatických liekov, ktoré pôsobia na konflikty tak,
aby ich v priebehu liečby uvoľnili.
LEKÁR A LIEČITEĽ (HEILPRAKTIKER)
Dr. Reimar Banis sa narodil v Západnom Berlíne, v Nemecku
je jedným z mála, ktorý je ako praktický lekár
so zameraním na prírodné liečebné metódy súčasne aj
vyškoleným liečiteľom. Vyštudoval medicínu na Univerzite
v Heidelbergu, promoval z „vplyvu ohnísk na termoreguláciu“
a po dvojročnom štúdiu na Celodennej škole
v Bochume pôsobí od roku 1975 aj ako liečiteľ. V rokoch
1985 až 1999 vykonával Dr. Reimar Banis prax domáceho
zmluvného lekára poisťovne, odvtedy pôsobí ako súkromný
lekár.
Odkaz: http://www.rubimed.com
Kontakt: Dr. Reimar Banis, Zum Scheidberg 9, D 66798, Wallerfangen-Gisingen
37
Svet Grálu
31 | 2012
ROZHOVOR
majú duševné konflikty traumatické
následky, ktoré človeka učia opatrnosti,
potom teda predstavujú akýsi druh
ochrannej funkcie. Na jednej strane
formujú našu osobnosť, dávajú duši určitú
štruktúru, sú spoluzodpovedné
aj za charakterové vlastnosti a slúžia
na dozrievanie človeka. Na druhej
strane však konflikty potláčajú
i vlastné časti duše, v psychológii nazývané
tieňmi. Snahy niečomu sa vyhnúť
často obmedzujú priestor na vlastné
konanie, robia človeka závislejším, zväzujú
ho a často mu znemožňujú slobodné
prežívanie prítomnosti. Okrem
toho energetické blokády narušujú harmóniu
buniek, takže po dlhšom čase
môžu vzniknúť telesné choroby.
Svet Grálu: „Psychosomatická energetika“
je testovacia a terapeutická metóda.
Prečo nestačí konflikty na základe
testovania len pomenovať
a pacientov už potom nechať takýto
konflikt spracovať?
Banis: To jednoducho ukázala skúsenosť.
Mal som pacientov, ktorí
mi po testovaní povedali, že tento
konflikt už poznajú a že sa ho už
dlhé roky snažili zbaviť, napríklad
38
Svet Grálu
31 | 2012
Vitalita (zelená)
Emocionálna (červená)
Mentálna (modrá)
Kauzálna (fialová)
Táto grafika schematicky
ukazuje „úrovne aury“, ako
sa na ne pôsobí prostredníctvom
psychosomatickej energetiky.
kineziologicky alebo i psychoterapeuticky.
Keďže sa však tento konflikt
znova ukázal, jeho riešenie zrejme nebolo
ešte ukončené. Z môjho pohľadu
sú na skutočné vyliečenie nevyhnutné
aj energetické zásahy.
Svet Grálu: Ako prebieha liečba?
Banis: Po anamnéze pacientovi v krátkosti
vysvetlím postup. Mozgové frekvencie,
ktoré sú aktivované naším
testovacím prístrojom, sú istým spôsobom
prepojené s aurou. Pacienta
pripojím na náš testovací prístroj, generátor
kmitočtov, a urobím záťažový
test v štyroch energetických hladinách
(pozn.: pozri rámček „Psychosomatická
energetika“) so zodpovedajúcim
kmitaním, ktoré prístroj vysiela
so vzrastajúcou intenzitou. Na základe
kineziologickej reakcie pacienta môžem
zistiť, pri akom zaťažení dochádza
ku stresovej reakcii. V ďalšom kroku
testujem, o aký konflikt aktuálne ide
a aká silná je jeho blokáda. Potom skúmam,
či by na pacienta pôsobil liek,
ktorý zodpovedá tomuto konfliktu.
Priemerná dĺžka liečby konfliktu trvá
približne tri až štyri mesiace. Spravidla
sa pri následnom testovaní ukáže ďalší
konflikt. V absolútnej väčšine prípadov
je aktívny vždy len jeden jediný konflikt,
čo považujem za obranný mechanizmus
prírody, lebo inak by bol
človek preťažený. Ostatné konflikty sú
tak dlho pasívne, dokiaľ sa nevyrieši
konflikt stojaci v popredí. Človek si
očividne v priebehu svojej osobnej histórie
vytvoril niekoľko vrstiev ako cibuľa,
ktoré ho síce dobre chránia pred
novými zraneniami, zároveň však obmedzujú
jeho vlastný akčný rádius.
Svet Grálu: Psychosomatická energetika
sa používa pri mnohých telesných
a duševných problémoch. Má
táto metóda význam aj pre ľudí, ktorí
si jednoducho želajú pokročiť ďalej
vo svojom duchovnom vývoji, stať
sa lepšími ľuďmi?
Banis: Keď u človeka zistíme energetické
blokády, potom ich spravidla
môžeme aj uvoľniť. Tým mu umožníme,
aby vo svojom živote lepšie využil
svoj vnútorný potenciál. Či to
potom aj skutočne robí, to už závisí
od jeho rozhodnutia, jeho vôle. Väčšinou
sme svedkami výrazného duševného
vývojového skoku vpred, ľudia
sa stávajú otvorenejšími, citlivejšími,
lepšie vnímajú čo chcú a môžu to ľahšie
dosiahnuť.
Svet Grálu: Vlastnú prácu pacienta
v procese liečby však zrejme nenahradí
ani Vaša metóda...
Banis: Môžeme povedať, že keď človek
berie lieky bez vôle skutočne sa uzdraviť,
potom mu taký liek ani nepomôže.
Inak prebieha liečebný proces viac-menej
nevedome, napr. prostredníctvom
intenzívnejších snov.
Svet Grálu: Aké ďalšie súvislosti sa vynorili
v priebehu Vašich výskumov?
Banis: Moje testy potvrdili, že štyri
temperamenty podľa antickej náuky
o základných telesných šťavách – sangvinický,
melancholický, cholerický
ROZHOVOR
a flegmatický – korešpondujú so zodpovedajúcimi
konfliktmi. Rovnako
možno rozlíšiť štyri základné formy
strachu podľa Fritza Riemanna
[pozn.: nemecký psychoanalytik,
1902 – 1979]. Musím pripustiť aj existenciu
minulých životov, napríklad
keď u novorodenca testujem konflikt
„zlosti“ a matka mi záporne odpovie
na otázku, či bola počas tehotenstva
vystavená nejakej agresii. Potom vychádzam
z toho, že si duša tento konflikt
prináša z minulého života. Často
sa odhalené témy konfliktov prekrývajú
so skúsenosťami z reinkarnačnej
terapie... Akútne konflikty, ktoré
zisťujeme, sa však často od bežných
diagnóz psychoterapie odlišujú. Tá
v takýchto prípadoch nedokáže rozpoznať
skutočný konflikt a zaoberá
sa skôr len následkami alebo okrajovými
javmi.
Svet Grálu: Ako sa stavajú homeopati,
ktorí pracujú čisto podľa klasickej metódy,
k Vašej metóde?
Banis: Čiastočne z neznalosti ju odmietajú.
Avšak obidve metódy je možné
v praxi vzájomne dobre kombinovať.
Keď má pacient napríklad migrénu
a testovaný konflikt „nepokoj“, potom
môžete migrénu rýchlo a účinne
vyliečiť prostredníctvom vhodného
samostatného lieku a súbežne s využitím
psychosomatickej energetiky
zabezpečiť, aby sa vyliečil konkrétny
konflikt, ktorý je základom migrény.
Týmto spôsobom sa migréna odstráni
natrvalo. Naša metóda má všeobecne
skôr pomalší účinok, zato však s trvalým
úspechom.
Svet Grálu: Nemôže veľký počet rôznych
liekov vyvolať v organizme
predsa len na dlhší čas predráždenosť?
Banis: Pri tisícoch prípadov, ktoré sme
sledovali, sme takýto prípad ešte nikdy
nezaznamenali.
„Pokušenie svätého Antona“ v podaní
Hieronyma Boscha ukazuje svet
nevedomia, ktorý je obývaný konfliktmi
symbolicky zobrazenými v podobe
hmyzích hororových postáv v dolnej
časti obrazu. V horných častiach obrazu
vidíme vojnu a s ňou súvisiace deštruktívne
túžby, ako horia mestá a ľudia trpia
ukrutným mučením. V spodnej časti
obrazu sme konfrontovaní so všetkými
ľudskými hriechmi. Z učených pánov, keď
prídu o svoju fasádu, stávajú sa somári
(vľavo). Ľudia sa v bizarných pozíciách
krútia bolesťou (dole vpravo). Svätý Anton
sa iba pevne drží skaly a modlí sa.
Svet Grálu: Existujú k tejto metóde vedecké
štúdie?
Banis: Dosiaľ boli zrealizované dve
praktické štúdie. Jednu z nich sme
robili spolu s manželkou Dr. Ulrike
Banisovou na 336 pacientoch. Ďalšiu
uskutočnila na 226 pacientoch praktická
lekárka Dr. Birgitt Holschuh-
-Lorangová, ktorá pracuje podľa našej
metódy. Výsledky sú takmer identické,
s úspešnosťou 80,6 %, resp. 85 %.
Svet Grálu: Na akých projektoch pracujete
v súčasnosti?
Banis: Teraz prebieha tzv. motýlí projekt.
Jedna riaditeľka školy na dôchodku,
žijúca v Rakúsku, sa stretla
s našou metódou a začala so súhlasom
vedenia, učiteľov a rodičov systematicky
ošetrovať počas jedného
roka vždy jednu triedu na prvom
a druhom stupni a jednu maturitnú
triedu, pričom dosahovala veľké
pokroky. Žiaci boli celkovo vyrovnanejší,
disciplinovanejší, správali
sa spoločenskejšie, boli ochotnejší
sa učiť, a celkovo prejavovali väčšiu
radosť zo života, pričom najväčšie
pokroky dosiahli tí najmladší. Výsledok
tohto projektu viedol k tomu,
že medzitým začal pod vedením
Dr. Ulrike Banisovej väčší okruh
osôb so systematickým ošetrovaním
detí už od predškolského veku.
Náklady sponzoruje Spolok pre PSE
(psychosomatickú energetiku). Rozhodli
sme sa pre názov „motýlí projekt“,
aby sme vyjadrili, že z energeticky
oslabených „zakuklených detí“
sa stanú nádherné „motýle“ plné
energie. Okrem toho i naďalej skúmam,
ako ešte zvýšiť úspešnosť vyliečenia,
a ako prvý krok som vyvinul
nové lieky pre prípady, ktoré zatiaľ
terapiám odolávajú. Prvé praktické
skúsenosti sú sľubné.
Svet Grálu: Srdečná vďaka za zaujímavý
rozhovor.
Claus Georg Tornai
claus.georg.tornai@svetgralu.sk
Literatúra:
Banis Reimar, Durch Energieheilung
zu neuem Leben, Atlas der
psychosomatischen Energetik 1, Via
Nova, 2007, 3. vydanie, ISBN 3936486158
Banis Reimar, Spirituelle Energiemedizin,
Atlas der psychosomatischen Energetik
2, Via Nova, 2007, 1. vydanie, ISBN
3866160550
Banis Reimar, Psychosomatische Energetik,
VAK-Verlag, 2005, 2. vydanie, ISBN
3935767285
Banis Ulrike, Handbuch der
Psychosomatischen Energetik, Co’med
Verlag, 3. vydanie, ISBN 3934672124
39
Svet Grálu
31 | 2012
Jaskyňa obrích kryštálov
FOTOREPORTÁŽ
Vítězslav
Janáček
atrím k milovníkom kameňov. Obyčajných,
s krásnou kresbou, textúrou,
P
alebo pôvabného tvaru – tými si priebežne
zapĺňam byt –, aj polodrahokamov,
zvlášť liečivých, ktoré sú vernými
sprievodcami môjho života a samozrejme
i brúsených drahokamov. Tie však a žiaľ
obdivujem len vo výkladoch.
Kto aspoň na chvíľu podľahol čaru kryštálov,
vie o čom je reč, keď sa taký kameň
prirovná k malému vesmíru a zároveň neopakovateľnému
umeleckému dielu živých
farieb a dokonalej štruktúry. Kryštály sú
základné tvary atomárneho mikrosveta
vyrastené do rozmerov viditeľného makrosveta;
jednoduchý poriadok, ktorý je
príčinou vodivosti svetla, pre citlivého
človeka i svetla duchovného. Sú človeku
príkladom na usporiadanie svojho vnútorného
života i celej spoločnosti.
V mojej skromnej zbierke sa medzi
inými nachádza aj 15 cm dlhá tyčinka
selenitu (kryštalického sadrovca).
Je to zamatovo hebký kameň, ktorého
svetlo pripomína svit mesiaca (Selené –
bohyňa Luny). Kedysi pri zaobstarávaní
prvých kameňov vo mne budili nadšenie
sotva centimetrové kamienky. Medzitým
nastalo strojové drancovanie ložísk
v Číne a Brazílii, do SR putovali jeden
až dva metre vysoké geody a drúzy, ktoré
vzbudzovali údiv.
V roku 2000 človek musel pozmeniť
svoju predstavu o tom, čo je Zem schopná
vytvoriť; realita prekonala fantáziu, tentoraz
na poli mineralógie. Pri vŕtaní v mexických
striebro-zinkových baniach Naica
boli objavené v hĺbke asi 370 m pod povrchom
dosiaľ najväčšie známe prírodné
kryštály. Dosahujú dĺžku až 11 m (uvádza
sa aj 15 m) a priemer až 1,2 m, ide o čistý,
priesvitný selenit. Na prvý pohľad budí
fotografia dojem sci-fi alebo fantasy. Prechádzať
sa po kryštáli ako po padnutom
kmeni môže byť zaujímavý zážitok! Uvažuje
sa o sprístupnení tohto náleziska
verejnosti – aj napriek obavám z lovcov
kryštálov. Jaskyňa si zatiaľ svoje bohatstvo
chráni. V 60°C a pri 100%-nej vlhkosti tu
kryštály selenitu z jaskyne v bani Naica
drúza číreho selenitu širokého 18 cm
totiž človek bez špeciálnej výbavy vydrží
sotva pár minút a z dvoch pokusov odniesť
si nejaký suvenír jeden skončil smrťou.
Zem je oproti vesmíru maličká, ale
pre rýľ človeka stále obrovská. Človek si
myslí, že už takmer všetko objavil, a pri
ďalšom objave mu vzápätí znovu padá
brada. Pravdepodobne vôbec netuší, čo
všetko Zem ešte skrýva. Koľko podobných
jaskýň, koľko nevídaných pokladov?
Možno budú raz vyzdvihnuté na povrch,
možno, keď ľudia dozrejú a budú ich vedieť
múdro užívať, až keď budú opäť stavať
chrámy, nie však pre svoju slávu, ale
ku cti Božej... A dosť možné, že bude raz
na Zemi stáť aj kryštálový chrám, podobný
tomu na nebesiach.
Vítězslav Janáček
vitezslav.janacek@svetgralu.cz
Zdroje a odkazy
Fotografia vľavo zakúpená
od Science Photo Library
en.wikipedia.org/wiki/Cave_of_the_Crystals
geology.com/articles/naica-crystal-cave
www.thatcrystalsite.com/caves.php
Selenit = kryštalický sadrovec
41
Svet Grálu
31 | 2012
42
Svet Grálu
31 | 2012
Mehmet Yesilgöz
Hiročernofukušima
Už sme zabudli?
SPOLOČNOSŤ
právy a fotografie, ktoré minulý rok
S prichádzali z Japonska, boli otrasné.
V onen osudný deň sa v tejto krajine
zišli všetky možné katastrofy: zemetrasenie,
tsunami, sopečný výbuch, studený
front a ešte k tomu aj zamorenie
rádioaktivitou, no predovšetkým šesť
zničených jadrových reaktorov v komplexe
elektrárne Fukušima Daiči. Ako
by sa vtedy proti sužovaným Japoncom
všetko spiklo.
Táto nukleárna katastrofa sa však
vzhľadom na geografickú polohu krajiny
dala očakávať. Obyvatelia ostrova si
so svojimi 55 atómovými elektrárňami
dovoľujú luxus, ktorý v celosvetovom
porovnaní predstihujú len USA so 104
a Francúzsko s 58 elektrárňami.
Na rozdiel od menovaných štátov
má Japonsko nevýhodu v tom, že táto
ostrovná krajina má tektonicky mimoriadne
nepokojné podložie, rekordnú
hustotou osídlenia. Prečo práve ľudia,
ktorí odjakživa bojovali o zachovanie
holej existencie na každom centimetri
svojej neúrodnej zeme, svoj životný
priestor pokryjú takými nebezpečnými
zariadeniami? Človek sa pýta, prečo
podstupujú riziko nehody v atómovej
elektrárni, keď môže zapríčiniť neobývateľnosť
veľkéj časti cennej rodnej
zeme na mnoho desaťročí? Táto otázka
sa vynorila v situácii, keď po explóziách
hnal vietor rádioaktívne žiarenie
smerom na Tokio. Ako by bolo možné
evakuovať 35 miliónov ľudí a účinne
dekontaminovať najväčšie mesto sveta?
Ako by asi vyzerala ekonomická úroveň
Zeme vychádzajúceho slnka, keby sa gigantické
priemyselné oblasti Japonska
kvôli zamoreniu premenili na zakázané
zóny?
Tieto otázky však platia i pre ostatné
štáty. Z celosvetového počtu 443 jadrových
elektrární je viac ako tucet pri nebezpečných
zlomoch kontinentálnych
dosiek, mnohé dokonca v blízkosti pobreží.
Kam chce ľudstvo ujsť, keď Zem
postihne ešte ďalšie atómové nešťastie?
Prečo sa vôbec „bavíme“ o technológii,
ktorej rádioaktívny odpad budeme
opatrovať ešte 40 000 generácií? Musí
každá krajina zažiť vlastnú nukleárnu
katastrofu, kým ľudia precitnú a začnú
sa zasadzovať za svet bez rádioaktivity?
ATÓMOVÁ ENERGIA:
VOJENSKÝ „ÚSPECH“
Prvé krôčiky na získavanie energie
z jadra prebehli v roku 1942 v rámci
„Manhattanského projektu“. USA,
ktoré boli v tej dobe vo vojne s Hitlerovým
Nemeckom, sa usilovali o vojenské
využitie jadrovej energie. Najprv
bolo potrebné simulovať reťazovú
reakciu, ktorú vedci dovtedy popísali
len teoreticky. Zásadný zlom spôsobila
skúška talianskeho fyzika Enrica
Fermiho. Pod tribúnami štadiónu chicagskej
univerzity vznikol pokusný
reaktor Pile One. S výkonom 200 wattov
sa stal s malým nadsadením prvou
jadrovou elektrárňou sveta, i keď
v tomto prípade samozrejme nešlo
o výrobu elektrickej energie. Fermiho
úspešný experiment sa stal základom
pre stavbu vytúženej prvej atómovej
bomby, ktorá bola o niečo neskôr
zvrhnutá na Japonsko. Skaza Hirošimy
a Nagasaki, akokoľvek čudne
to môže znieť, bola začiatkom vojenského
úspechu, ktorý dovolil stratégom
východu i západu snívať o vlastnej
„bombe“. Každý, kto chcel získať
jadrovú zbraň, potreboval najprv zariadenie
na výrobu štiepneho materiálu.
Reaktor sa odvtedy stal súčasťou
vojenského konceptu… bez reaktoru
nie je bomba, bez bomby nie je reaktor.
Že táto analógia platí dodnes, dokladá
i obrovský záujem niektorých
režimov o jadrovú energiu, za ktorým
sa skrýva prianie získať atómovú
bombu.
V internetovom magazíne Telepolis
publicista Norman Salomon opisuje
prepojenie civilnej a vojenskej jadrovej
energie: „Takzvaná „civilná atómová
energia“ je mýtus. Použitie atómovej
energie v energetike bol vždy v histórii
len trójsky kôň v rukách nukleárneho
zbrojného priemyslu.“ Bolo by
napriek tomu dosť krátkozraké, 20 rokov
po skončení studenej vojny, všetky
súčasné problémy prisúdiť len mužom
v uniformách. Celosvetovo je vo vojenských
zásobárňach dosť uránu a plutónia
na výrobu desiatok tisíc jadrových
hlavíc, kto by v súčasnosti – a z akého
dôvodu – konšpiratívne sliedil po ešte
väčšom množstve jadrového paliva?
POLITICKÉ
ROZHODNUTIA
Na pochopenie celkovej situácie si
vysvetlime, prečo bola v posledných
desaťročiach jadrová energia podporovaná
gigantickými sumami a prečo
sa štát i napriek tomu prihlásil ku všetkým
škodám súvisiacim s jadrovou prevádzkou.
Naviac rádioaktívny odpad
prevádzkovateľov jadrových elektrární
štát „likviduje“ na vlastné náklady. Sú
dve možnosti: energetické koncerny
majú významný vplyv na rozhodovanie
štátu v tejto oblasti – alebo, štát nesie
následky ťažko zmeniteľného rozhodnutia,
keď stavil na zlý koncept získavania
energie.
Na konci 50-tych rokov 20. storočia
nukleárna energia ľudí fascinovala.
Prevládalo nadšenie a viera, že sa konečne
podarilo nájsť bezpečný, čistý,
lacný a nevyčerpateľný zdroj univerzálnej
energie – pre stavebné stroje,
spotrebiče v domácnosti, pohon áut
a lietadiel. Zápas o urán podporili aj
ropné krízy 70-tych rokov 20. storočia.
Prekvapivo sa do využitia jadra pustili
práve energetické koncerny, hoci zarábajú
na energii z fosílnych palív, hoci
sa tento spôsob získavania energie vôbec
nevyplatí! Nakladanie s jadrovým
odpadom by mohlo byť skoro drahšie
ako elektrina získaná z atómu.
43
Svet Grálu
31 | 2012
SPOLOČNOSŤ
Do jadrovej energetiky prúdia obrovské
štátne investície a subvencie.
Keby prevádzkovatelia elektrární
niesli všetky náklady, nemohli by mať
zisk. Pre atómovú brandžu vznikli podmienky,
o ktorých môžu iné odvetvia
priemyslu len snívať. Vždy existovalo
úzke prepojenie medzi štátom a jadrovou
energetikou, pretože väčšina výrobcov
elektrickej energie bola na začiatku
elektrifikácie vo vlastníctve štátu a privatizovaná
bola až neskôr. Väzby medzi
štátom a energetickým priemyslom
sa vždy vzájomne preplietali a tento odbor
často pôsobí ako štát v štáte.
Napríklad v Nemecku štát podľa
Greenpeace medzi rokmi 1950 a 2010
vyplatil 82 miliárd eur priamo prevádzkovateľom
atómových elektrární,
k tomu pripočítajme ešte daňové úľavy
vo výške 112 miliárd a ďalších 100 miliárd
eur za konečné uloženie jadrového
odpadu. Ďalšie náklady ušetria
koncerny vďaka odpusteniu zákonom
predpísaného povinného ručenia. Poistná
suma pre jadrovú katastrofu v Nemecku
je podľa odhadu vlády cca 5 biliónov
eur, atómové elektrárne sú však
poistené len do výšky 2,5 miliardy eur…
zvyšok musí prevziať štát.
NA ZEMI JE 300 000 TON
JADROVÉHO ODPADU
– A ÚLOŽISKO CHÝBA
K vysokým nákladom sa ešte pripája
otázka konečného úložiska. Za 60 rokov
ľudia vyprodukovali 300 000 ton
rádioaktívneho materiálu s veľmi dlhým
polčasom rozpadu. Napriek tomu
nie je dodnes jasné, kde tento odpad
skončí, aby neublížil prírode ani človeku.
V súčasnosti sa používajú skladovacie
nádrže a mokré alebo suché medzisklady,
pričom ľahko rádioaktívny
materiál je uložený v sudoch, vyhorené
palivové články v castoroch (skr. „cask
for storage and transport of radioactive
material“ – kontajner na skladovanie
44
Svet Grálu
31 | 2012
a transport rádioaktívneho materiálu).
Pri vysoko aktívnych odpadoch je však
vyriešené len ich dočasné uloženie. Hľadanie
konečného úložiska je zložité. Je
potrebné nájsť taký skladovací priestor,
ktorý musí zostať ďalšie stovky tisíc
rokov stabilný, teda bez geologickej aktivity
a bez prístupu spodnej vody. Skúšobné
koncové úložisko v Salzgesteine
bojuje už dnes, dve desaťročia po spustení
skúšobnej prevádzky, s masívnym
zatekaním. Podzemné štóly sa teda musia
pomocou obrovských finančných nákladov
zaistiť proti priesakom, musia
sa zabezpečiť alebo znovu vyniesť tisíce
ton už uložených rádioaktívnych
kontajnerov; hrozia miliardové investície
a váhanie by malo ďalekosiahle dôsledky
pre spodnú vodu.
Najväčší problém predstavuje poruchovosť
jadrových elektrární. Väčšinou
ide o menej významné poruchy,
ale história tejto technológie je plná
i správ o vypadnutom chladiacom systéme,
prehriatych palivových článkoch
a iných stavoch núdze. Napriek tomu
stále počúvame: „Viacstupňový bezpečnostný
systém garantuje bezpečnosť
obyvateľstva!“ A čo, keď štyri naftové
generátory, externé zásobárne elektriny
a batérie, s ktorými bezpečnostný
koncept počíta, budú zničené prírodnou
silou alebo teroristickým útokom?
Wolfgang Renneberg, niekdajší riaditeľ
nemeckého úradu pre jadrovú bezpečnosť,
sa zmienil práve o tomto prípade
v jednom z interview pre stanicu ARD:
„Keby som bol teroristom, prerušil by
som elektrické vedenie a potom by som
pomocou rakety zničil núdzové naftové
generátory. A hotovo!“ Tu sa ukazuje
jeden z najväčších problémov atómovej
energie: jadrová elektráreň potrebuje
obeh vody, fungujúce čerpadlá, elektrický
prúd. Bez chladenia sa teplota
palivových článkov kontinuálne zvyšuje
i po odstavení reaktora, v priemere
približne o 0,3 až 1 stupeň za sekundu.
Pokiaľ by teda vypadol prúd
vrátane záložných systémov, neboli
by metrové betónové steny nič platné
– technika chybu neodpúšťa! V Černobyle
stačila 26. apríla 1986 jedna pokazená
skúška, aby vypukla katastrofa,
ktorá stála životy stovky záchranárov
a podľa odhadov spôsobila rakovinu
a smrť 60 000 ľuďom! Dodnes je plocha
o rozlohe 3,9 miliónov kilometrov
štvorcových zamorenou oblasťou. Rádioaktívna
tavenina momentálne odpočíva
pod kabátom z metrovej vrstvy
betónu, ktorý sa musí za extrémnych
pomerov na mieste znovu obnovovať.
Táto veľká jadrová katastrofa má pre
Ukrajinu pochopiteľne i ďalekosiahle
finančné následky: ročne sa musí investovať
5 percent hrubého domáceho
produktu do udržiavacích prác na „sarkofágu“.
Už v roku 1957 došlo v ruskom jadrovom
zariadení k havárii spôsobenej
ľudským faktorom, pri ktorej uniklo obrovské
množstvo rádioaktívneho materiálu
do okolia, predovšetkým do rieky
Teča. Táto havária sa považuje za tretiu
najrozsiahlejšiu haváriu po Černobyle
a Fukušime. Ožiarilo vtedy niekoľko tisíc
ľudí. Vzhľadom na ľahostajné nakladanie
s nebezpečnými látkami na území
niekdajšieho Sovietskeho zväzu je rozsah
jadrového znečistenia ťažko odhadnuteľný.
Rieky slúžia ako stoka nefiltrovaných
toxických odpadov, jedovaté
látky znečisťujú celé pásy zeme, pretože
sa ukladajú v starých hrdzavejúcich sudoch
na skládkach pod otvoreným nebom,
vydané napospas poveternostným
podmienkam.
I mnohé európske krajiny majú
kvôli laxnému prístupu k rádioaktivite
dôvod na obavy. Vo francúzskom
zariadení na spracovanie paliva La
Hague a britskom Sellafielde sa dovezené
palivové články rozrežú a potom
rozpustia v kyseline dusičnej. Tak
sa z vyhoreného paliva získava urán
a plutónium. Chemikálie, ktoré sa pri
tomto procese používajú, sa po použití
SPOLOČNOSŤ
vypustia do kanalizácie, ktorá ústi
do mora. Podľa Greenpeace vypustia
obe zariadenia denne okolo 10 miliónov
litrov tekutého jadrového odpadu
do Lamanšského prielivu a Írskeho
mora – s hodnotou žiarenia, ktorá stonásobne
prekračuje povolené množstvo.
Vypúšťanie jadrového odpadu do vôd
bolo pritom zakázané (až) v roku 1993.
K znečisteniu morí ešte pripočítajme
kontamináciu vzduchu spôsobenú veľkým
množstvom rádioaktívnych plynov,
ktoré sa do atmosféry z oboch zariadení
vypúšťajú.
RIEŠENIE SA HĽADÁ
ŤAŽKO
Pokiaľ sa rozhodneme napríklad
po udalostiach vo Fukušime prehodnotiť
prístup k jadrovej energetike,
hľadanie náhrady nie je jednoduché.
V búrlivých debatách o kolísajúcom
prúde z veterných elektrární, o využití
solárnej energie, ktoré sa v poslednom
roku zvrhlo na tunelovanie
štátnych peňazí, a o škodlivosti
emisií z uhoľných elektrární (ktoré
však spolu s vodnými a plynovými
elektrárňami dokážu vyrovnávať kolísajúci
výkon veterných a slnečných
zdrojov), sa zabúda na mediálne nie
príliš atraktívne riešenie – úspory
energie. Napríklad podľa ministerstva
priemyslu a obchodu ČR je energetická
náročnosť českého priemyslu,
ktorý je u nás najväčším spotrebiteľom
elektriny, viac než trojnásobná oproti
priemeru EU (www.svetprumyslu.cz).
Za ČR sa umiestňuje len Rumunsko,
Bulharsko, Litva a Estónsko.
Česká republika patrí aj k najväčším
svetovým vývozcom elektriny, vývoz
by však mal v nasledujúcich rokoch
klesať kvôli odstavovaniu niektorých
uhoľných elektrární a predpokladanému
rastu spotreby. Napríklad v roku
2010 ČR vyviezla 19 % produkcie
do zahraničia (Zdroj: ČEPS, a. s.).
Úspory možno hľadať i v prevádzke
domácností, poklese energetickej náročnosti
budov (predovšetkým ich vykurovania),
poklese nadprodukcie tovaru…
Dúfajme tiež, že nám pomôžu
inovácie a nové objavy nielen v oblasti
výroby, skladovania a prenosu energie,
ale i na poli energetických úspor.
Ako i v mnohých iných oblastiach
života človeka, i v energetike ide predovšetkým
o dávny boj medzi zodpovednosťou
a plytvaním, medzi
prezieravosťou a uprednostňovaním
krátkodobého úžitku. Môže sa zdať,
že situáciu vedia ovplyvniť len politici,
lobbisti a veľké energetické koncerny.
Žijeme predsa v demokracii. No práve
tá nám hovorí ústami klasika G. Bernarda
Shawa: je to „systém, ktorý zaručuje,
že nemáme lepšiu vládu, než si zaslúžime“.
Vynasnažme sa teda urobiť si
vlastný názor, a potom sa ním aj riadiť.
Tak si zaslúžime aj lepšie podmienky
na svoj život.
Mehmet Yesilgöz
mehmet.yesilgöz@svetgralu.sk
45
Svet Grálu
31 | 2012
Hlas z druhej strany
Artur Zatloukal
Je ľahké kritizovať, a to aj kvalifikovane
a oprávneme kritizovať. A je toho veľa,
čo sa dá kritizovať. Horšie je to s odpoveďou
na otázku, čo treba urobiť a ako
to urobiť, reálne urobiť, a niesť za to
všetky dôsledky. Všimnime si, koľko
máme kvalifikovaných politických
a ekonomických komentátorov a analytikov,
a ako málo z nich by mohlo byť
skutočne výkonnými politikmi a ekonómami,
schopnými niečo skutočné
presadiť a urobiť. Najskôr asi žiaden
z nich. Ešte viac je nezodpovedných
„študentských“ rojkov – to slovo nie je
myslené ako pohana, ale ako označenie
názorov zatiaľ dozrievajúcich ľudí,
ktorí sami ešte prakticky nepracovali,
len sa o veciach učili a počuli o nich.
Časom pravdepodobne dozrejú, a tak
je to správne.
Pred rokmi nám v slovenskej elektrárni
Nováky ukázali humorný leták
ako reakciu na kritické letáky podráždených
ekologických aktivistov: „Vážení
priaznivci ekológie, práve sme
zastavili poslednú atómovú a uhoľnú
elektráreň a vypustili sme poslednú
vodnú elektráreň. Prajeme vám veselé
Vianoce!“ Na obrázku bol zmrznutý
človiečik zababušený do svetrov a čapíc,
so sviečkou v ruke.
Otázka jadrovej energie je otázka pálčivá
a bolestná a určite sa nedá zmiesť
46
Svet Grálu
31 | 2012
zo stola buchnutím doň. Dovoľte, milí
čitatelia, aby zaznel aj hlas z druhej
strany od človeka, ktorý sám v energetike
pracoval.
Jadrom problému nie je „atóm áno, či
nie“, ale nesmierne kvantum elektriny
a tepla, ktoré naša civilizácia spotrebováva.
To kvantum elektriny je potrebné
aj nejako vyrobiť; každú sekundu treba
vyrábať presne toľko elektrickej energie,
koľko sa jej spotrebováva. Pokiaľ
by výroba poklesla čo i len na jedinú
sekundu, nasledoval by kolaps elektrickej
siete, povestný „blackout“, aký
v minulosti už niekoľkokrát fatálne postihol
napr. USA. Okrem elektriny spotrebovávame
aj obrovské množstvo tepla,
nielen na vytváranie komfortu v dobre
vykúrených domoch, ale hlavne v priemysle
na výrobu všetkých tých skvelých
predmetov, ktorými sa obklopujeme,
a ktorých se nechceme zriecť.
Elektrinu nedokážeme my ľudia
vyrábať inak než „hlúpo“, teda neobratne,
nešikovne. Česká republika
vyrába takmer 60 % elektriny z uhlia,
30 % z atómu. Na Slovensku je z uhlia
asi štvrtina elektriny, z jadra sa vyrába
45 %, pomerne veľa dodávajú
vodné elektrárne (15 %), ďalšia energia
sa vyrába z plynu a dováža sa zo zahraničia.
Uhoľná elektráreň vie z každého
spáleného kilogramu premeniť
na elektrinu len tretinu, zvyšok tepla
neužitočne vyletí v oblaku pary z chladiacich
veží a v dyme z komína. Atómová
elektráreň je na tom ešte horšie,
tá spracuje len o čosi viac ako štvrtinu
energie z jadrového paliva, zvyšok tiež
unikne z chladiacich veží. Potom tu
máme ešte plyn a ropu, oboje väčšinou
z Ruska, a nakoniec povestné obnoviteľné
zdroje – elektrárne vodné, veterné
a fotovoltaické, a biomasu.
Každý zo spôsobov výroby energie
je niečím kontroverzný. Nech chcete
energiu vyrobiť akokoľvek, vždy narazíte
na nevôľu nejakých odporcov
a na tuhý odpor. Uhlie? Ťažobné limity,
zaberanie dedín na okrajoch
uhoľných baní, poddolované územia,
haldy hlušiny, premena krajiny
na priemyselnú oblasť. Plyn, ropa?
Nesmierne čisté spaľovanie, ale so závislosťou
na Rusku a Ukrajine. Stavba
vodných elektrární? Poškodenie biotopu,
zmena charakteru krajiny; a aj
keby sme celé Česko alebo Slovensko
premenili v jedinú reťaz vodných priehrad,
nevyrobíme viac než niekoľko
percent z tých obrovských spotrebovávaných
kvánt elektriny.
Slnečné elektrárne? Po všetkých
škandáloch okolo fotovoltaiky v roku
2010 hektáre a hektáre oplotených slnečných
kolektorov vyrábajú v Česku
menej než 1 % elektriny, a to nepríjemným
a nevítaným spôsobom: cez deň
podľa počasia, večer, keď je elektrina
potrebná najviac, naopak zaspávajú
a namiesto nich musia o to viac zabrať
tepelné elektrárne. Veterných elektrární
je ešte menej, tie vyrábajú len
pol percenta spotreby, a energiu vyrábajú
nepredvídateľne a náhodne, podľa
toho ako práve fúka; navyše zohyzďujú
horskú krajinu a nikto okrem ich majiteľov
ich nechce. A biomasa? Keby sme
chceli významným spôsobom pokryť
spotrebu energie, museli by sme našu
zem premeniť na obrovské lány monokultúr,
a len ich zber a spracovanie by
si vyžadovalo ďalšiu spotrebu energie.
Všetka tá pobúrenosť odporcov a aktivistov
nedokáže odpovedať na otázku,
ktorú si musia klásť tí, čo za zásobovanie
energiou zodpovedajú: Ako teda
konkrétne zabezpečíme zásobovanie
elektrinou a teplom? Viete si prosím
predstaviť, že by vám denne na 8 hodín
vypínali elektrinu, pretože se rušia
atómové elektrárne? Na Slovensku by
to bolo skoro 12 hodín denne. Ešte viac
by obmedzovanie energie postihlo priemysel,
kde je každá hodina výpadku
vo firme existenčnou otázkou.
Jedinou zmysluplnou cestou je úspora
spotreby: ako ČR, tak SR spotrebujú
na rovnaký výrobok oveľa viac energie
než iné štáty. Ale i táto cesta je len čiastočná,
aj to znížené množstvo energie
budeme musieť vyrobiť, a to rovnako
nešikovne ako dosiaľ.
Snáď sa v budúcnosti naučíme energiu
vyrábať nejakým zázračne múdrym
spôsobom, napríklad z vesmírneho vákua,
alebo ju spotrebovávať rovnako
úsporne, ako dokáže svietiť svetluška.
A hlavne spotrebovávať podstatne, podstatne
menšie množstvo. Ale dnes, tu
a teraz a s nohami na zemi sa domnievam,
že jadrová energetika je jednou
z mnohých zlých stránok dnešného
sveta, ako sme si ho svojím nesrdečným
a bezcitným prístupom pripravili.
Patria k nim autá a diaľnice, mobily,
priemyselné komplexy, drancovanie
prírody, ale aj bankový systém a vláda
peňazí, pochybené a neúčinné zdravotníctvo…
a nakoniec ten najmenej viditeľný
svet, ktorý stojí na počiatku všetkých
vecí: chtivosť mať všetko, baženie
po moci, deformované medziľudské
vzťahy, výchova detí a koniec-koncov
zdeformovaný človek so zdeformovaným
vzťahom k Bohu a k hodnotám
vôbec.
Áno, atómové elektrárne sú nebezpečný
špás – ale sú snáď tie ostatné veci
menej nebezpečné a menej zlé? Môžu
snáď viesť k iným než katastrofálnym
koncom?
Čo teda robiť? Dovoľte mi osobný
názor, a nikomu ho nevnucujem: nemyslím
si, že existuje záchrana poklesnutého
ľudstva ako celku; väčšina nie
je ochotná sa akokoľvek meniť. Nie
je ochotná rešpektovať vôľu Stvoriteľa
v zákonitostiach, ktoré do svojho
diela vložil; ani tú vôľu nepozná a ani
sa o ňu nezaujíma. A platí prírodný zákon,
že čokoľvek, čo nestojí vo vôli Stvoriteľa,
sa musí zrútiť. A to už čoskoro.
To, čo vydržalo vzdorovať po stáročia,
končí svoju životnosť a nastáva doba
jeho zrútenia. Bude to bolieť, bude to
zdraviu škodlivé a budeme sa tým trápiť.
Len človek, ktorý to všetko vezme
na vedomie, pritaká tomuto bolestnému
a nevyhnutnému deju a v pokore
prijme svojho Boha takého, aký
skutočne je, ktorý bude podľa jeho vôle
žiť ako pravý, cituplný človek, dostane
aspoň čiastočnú ochranu a aspoň čiastočne
to bude mať ľahšie.
A až TO bude ten pravý koniec i atómových
elektrární.
Artur Zatloukal
artur.zatloukal@svetgralu.cz
47
Svet Grálu
31 | 2012
Christopher Vasey
Čas stojí a my plynieme
Ako porozumieť času a zvíťaziť nad stresom.
ČAS !
V súčasnosti veľa ľudí pociťuje vo svojom živote priveľa
stresu. Stále sa ponáhľame, aby sme stihli zvládnuť všetky
povinnosti. Je však skutočne na vine nedostatok času?
Plynie čas skutočne príliš rýchlo?
Christopher Vasey vo svojej knihe ukazuje nový prístup,
ako pracovať s časom a vyhnúť sa stresu. Rozlišuje pritom
chronometrický, človekom zavedený pojem času (denný
čas udávaný hodinami), a skutočný, večný čas, v ktorom
sa pohybujeme. Vedomé prežívanie prítomnosti je kľúčom
k porozumeniu času a k harmonickejšiemu utváraniu našich
životov.
CHRISTOPHER VASEY je švajčiarsky liečiteľ a známy
autor radu kníh o zdraví a dôležitých otázkach života.
Kniha „Čas stojí a my plynieme“ je už jeho štvrtou knihou,
vydanou Nakladateľstvom Stiftung Gralsbotschaft.
Christopher Vasey
ČAS STOJÍ A MY
PLYNEME
Jak porozumět času
a zvítězit nad stresem
Co je čas ?
Plyne čas skutečně ?
Čas a život
Nemít čas...
Historie měření času
Zvítězit nad časem
Žít přítomností
... a další témata
EDICE SVĚT GRÁLU
104 strán,
mäkká väzba,
formát 11,5 x 18 cm,
hmotnosť: 110 g,
český jazyk.
Zvykne sa hovoriť, že staroba nie je choroba.
Tak prečo sa starobe brániť? Načo
ukrývať stopy svojho života či ich chcieť
prekabátiť? Každá vráska je tvrdo získaná
skúsenosť. Môže byť predsa krásne
uvedomovať si svoje roky, skúsenosti, toleranciu
a trpezlivosť, ktorú sme životom
získali. Vidieť v nich tú krásu – to je múdrosť
staroby.
Cena knihy: 5,40 €
Cena pre predplatiteľov: 5,00 €
www.svetgralu.sk
Nakladateľstvo
Stiftung Gralsbotschaft
Stuttgart
V mojom povolaní sa často stretávam
so staršími ľuďmi. Vidím,
ako sa mnohé veci v starobe zhoršujú
a prehliadajú. Práve preto mi
leží na srdci podpora vzájomného
Starnutie nie je nič pre slabochov
Stephanie Naumannová
porozumenia a lásky, aby sme vedeli
starnutie chápať ako šancu. A nie
ako chorobu, ktorej sa treba zbaviť,
ktorú treba všetkými možnými prostriedkami
potlačiť.
Starí ľudia sú silnou cieľovou skupinou
ekonomiky. Len na internete
nájdete okolo 15 miliónov údajov
na tému anti-aging prostriedkov či
zákrokov. Chýba však zdravý postoj
k starobe. K tomu úseku života, kde
leží viac času za nami, než pred nami
a budúcnosť má celkom iné naplnenie.
Moja babička svoj vek nikdy netajila.
Domnievam sa, že svoje
starnutie zbadala až vtedy, keď potrebovala
okuliare. A potom k tomu
pribudla taška na kolieskach, pretože
jej ruky nemali dosť sily nosiť ťažké
veci. Ale zriedkavo si ťažkala na starobu,
len na bolesti.
„Šťastný je ten, kto zomrie starý
a životom naplnený,“ čítame v Starom
zákone. Všetci si želáme dosiahnuť
vysoký vek – no málokto chce
zostarnúť. Áno, starnutie nie je nič
pre slabochov. Často bolí. Práve keď
už nemáme času nazvyš, venujeme
priveľa hodín nariekaniu na bolesti
a choroby. A niekedy sa priam
až pretekáme, kto má väčšie trápenie.
Starnutie je rovnako ako každý
úsek života – dar. „V starobe vieme
lepšie zabrániť nehodám, v mladosti
ich lepšie znášame,“ povedal Arthur
Schopenhauer. Mladším ľuďom
môžeme venovať blahodarnú zmes
skúseností a tolerancie, lásku a porozumenie.
Vážme si tento dar, čo
sa prejavuje aj na našom zovňajšku.
Skúsme nepodľahnúť raklamám – nemažme
zviditeľnené skúsenosti ako
stopy po zločine. Anti-aging pilulky
či chirurgické zákroky predsa nezmenia
naše vnútro. Berme sa radšej takí,
49
Svet Grálu
31 | 2012
ZDRAVIE
akí sme. Vnímajme prednosti svojho
veku.
Čo na tom, že sa unavíme skôr
ako mladší ľudia, doprajeme si poobedňajší
oddych či odídeme medzi
prvými z večierka? Veď nie je prirodzené,
aby 70-ročný človek chodil
často do spoločnosti a zostával dlho
do noci. Dvanásťmesačné dieťa tiež
v noci nebudíme, aby sa hralo. Vieme
predsa, že vo svojom veku potrebuje
viac oddychu. Doprajme mladým
väčšiu výdrž a nesmúťme, že už nie
sme rovnako výkonní ako oni. Radujme
sa z toho, že energia mladej
generácie môže byť prospešná aj
nám. A vytvorme svojou „ korunou
stromu“ blahodarný tieň tým mladším.
Bolo by krásne, keby starí ľudia
častejšie od mladých cítili, že sú prospešní.
Je príjemné počuť od dcéry
alebo syna: „Taká, aká si, to je v poriadku.
Som tu pre teba, kedykoľvek
potrebuješ, tak ako si tu bývala ty,
keď som bol malý a nemohúci“. Takéto
slová už dnes nie sú samozrejmosťou.
Mladí a starí už nebývajú
spoločne pod jednou strechou. Byť
úspešným v povolaní si vyžaduje
od mladej generácie oveľa viac energie
ako kedysi. Zodpovednosť za nevládnych
starých ľudí sa tak často
prenecháva opatrovateľským službám.
Prirodzené puto sa tak oslabuje
či úplne stráca.
Nezostarneme však zo dňa na deň,
starnutie sa začína už v mladosti. Preto
máme každý deň žiť svoj život naplno,
nelipnúť len na vonkajšom pohybe,
lesku a kráse, ale naplniť ho duchovnými
cieľmi, citmi a spomienkami.
Starnutie nie je nič pre slabochov.
Dlhý vek je veľkým darom života. Nemali
by sme ho premrhať, odmietať
či chcieť zmeniť. Usilujme sa využívať
tie možnosti, ktoré nám tento úsek života
ponúka, aby sme ho precítili. Jean
Jacques Rousseau priliehavo povedal:
„Nie ten človek žil najviac, ktorý sa dožil
najvyššieho veku, ale ten, čo svoj
život viac precítil.“
Stephanie Naumannová
naumannová@svetgralu.cz
OČAMI STAREJ ŽENY
Je krásne ráno. Žena vstane a pri otvorenom okne sa niekoľkokrát
zhlboka nadýchne. Nie však na odporúčanie lekára,
ale preto, že to jednoducho chce. Robí to takto každé
ráno už 30 rokov. Žmúri oči do prvých slnečných lúčov
dňa. Ten jej svižne máva na pozdrav konármi starého
duba. Hneď vedľa neho rastie mladý javor. Je to krásny
pohľad, ako tieto dva stromy stoja pekne vedľa seba. Žena
má tento starý dub veľmi rada, môže sa oprieť o jeho silný
kmeň a jeho obrovská koruna jej ponúkne tieň. A mladý
javor v horúcich suchých dňoch zalieva, aby zosilnel a vyrovnal
sa starému dubu.
Po oblohe plynú malé a veľké oblaky. Jej dcéra hovorievala:
„Mami, tie veľké oblaky sú tí starí a tie malé, to sú
ich deti“. Dnes je obloha nádherne belasá, tak ako jej oči.
Má radosť z každého dňa, ktorý pre ňu začína skoro
ráno. Dlho spať totiž nemôže a ani nechce. Odhodí prikrývku
a ide do kúpeľne. V zrkadle hľadí na svoju tvár.
Drobné tmavé fliačiky pokryli v poslednom čase jej čelo.
Kedysi to boli pehy – v lete zreteľnejšie než v zime. Rukami
pomaly prechádza po svojich lícach. Pozoruje stopy času
vyryté vo svojej tvári. Jej oči žiaria v jemnej, mäkkej pokožke,
obklopené láskyplnými vráskami ako lúčmi. Tieto
oči toho veľa videli a jej ruky zvládli veľa ťažkej práce.
Všetko na jej tele je už staré. Zahľadí sa na seba a myšlienky
jej putujú. Šaty si šila zo starých látok, pretože boli
ešte dosť dobré. Ku každej si vymýšľala príhody, hladkala
ich svojimi jemnými rukami. Mala radosť, keď im mohla
dať nový účel. Kvetinový vzor je takmer vyblednutý, no
látka pekne splýva s každým pohybom jej tela. Nie je tuhá
ako nové materiály. Látka, ktorá vie rozprávať a ktorú si
obľúbila, pretože je výnimočná.
Látky si prinášala z ciest po cudzích krajinách. Stali
sa z nich sukne a šaty, ktoré s ňou potom cestovali ďalej.
Prezerá si každý jednotlivý diel a spomína na príhody,
čo spolu zažili. Oživujú sa spomienky, ktorých sa nechce
vzdať. Len tieto tkaniny ich môžu vyrozprávať.
Dávno si mohla kúpiť nové konfekčné šaty. Ale tie obnosené
sa stali jej súčasťou a ona nenájde iné, čo by sa k nej
tak dobre hodili.
Vedľa leží stará škatuľka na šitie. Patrila ešte jej matke.
A ona ju odovzdá zase svojej dcére – spolu so všetkými
tými veľkými a malými gombíkmi, stužkami, paspulkami
a šujtáškami (ozdobnými šnúrkami).
Láskyplne sa rozhliada po svojom byte. Znova pozrie
do zrkadla a pousmeje sa svojmu krátkemu putovaniu
v myšlienkach. Ani jej vlastný „materiál“ už nie je taký
sýty ako pred rokmi – vlasy pobledli rovnako ako látka
jej šiat. V ťažkých chvíľach sa vracia do minulosti k svojim
skúsenostiam a spomienkam. Je pre ňu krásne, čo tam
vidí. Nezmenila by vôbec nič.
50
Svet Grálu
31 | 2012
Náboženské
kulty a rituály
Ako a prečo vznikali
náboženské kulty
a rituály?
Siegfried Hagl
51
Svet Grálu
31 | 2012
SPOLOČNOSŤ
O pravom význame rôznych duchovných kultov a rituálov vie dnes len málokto. Dodržiavajú
sa často zo zvyku, pretože i naši predkovia ich dodržiavali. Tým sa však postupne
vytratila ich živosť a vlastná vnútorná účasť zúčastnených osôb. Krásu a bohaté
a vnútorné prežívanie nahradili strnulosť, zvyk a dogma. Dospelo to až do bodu,
keď by sa väčšina ľudí týchto úkonov pokojne vzdala, pokiaľ by to v spoločnosti začalo
platiť ako „moderné a prirodzené“. Avšak v minulosti mali náboženstvo a kulty
najrôznejšieho druhu pre ľudí nedoceniteľný význam, ktorý spoluutváral a formoval
celú spoločnosť.
Z
archeologických nálezov možno
vytušiť, že religiozitu vyjadrovali
ľudia už pred stotisíc rokmi v kultových
aktoch alebo rituáloch.
Ľudia staršej doby kamennej, rovnako
ako my dnes, pravdepodobne cítili
potrebu podeliť sa nejakým spôsobom
o svoje zážitky z vypätých situácií.
Robili tak napríklad, keď chceli vyjadriť
vďaku za záchranu z nebezpečenstva,
prosiť o zdravie, uzmieriť si dušu
skoleného zvieraťa, atď. Aj zvláštne
udalosti, napríklad narodenie dieťaťa,
mimoriadny lovecký úspech, prírodné
katastrofy, choroba alebo smrť viedli
k rituálom, ktorými vyjadrovali význam
týchto dejov. Toto sa dialo už pred
35 000 rokmi, napríklad pri pohreboch
neandertálcov, ktorí vkladali mŕtvym
do hrobu kvetiny – dnes je to ešte stále
jeden z najstarších zvykov ľudstva. Vyjadruje
náklonnosť k zosnulej osobe
a zároveň zmysel pre krásu.
Z týchto nálezov môžeme vyvodzovať,
že dané rituály mali určitý význam,
ale konkrétne náboženské predstavy,
vieru, alebo mýty nie je možné odhadnúť
z nálezísk vecí a kostí v hroboch.
Spoľahlivé správy o náboženskom prežívaní
našich prapredkov prichádzajú
až s vynálezom písma.
Pretože ľudia prirodzene cítili potrebu
mať vo svojich činnostiach poriadok,
začali dovtedy iba spontánne
náboženské počínanie schematizovať.
Tak vznikli početné (nielen náboženské)
rituály, ktoré sa dochovali
dodnes, a ešte stále spoluutvárajú
náš život. Praktizujú sa väčšinou bez
52
Svet Grálu
31 | 2012
premýšľania o tom, prečo vznikli (napr.
potriasanie rukami).
Dôležité úseky života sprevádzali
obrady a ceremónie. U všetkých známych
kultúr existujú rituály pri narodení,
dospievaní, svadbe, chorobe,
smrti atď., ktoré vykonávajú povolané
osoby, napríklad kňazi alebo šamani.
Ďalším vývojom sa forma a obsah rituálov
postupne menili. Na prvý pohľad
sú v rôznych náboženstvách ceremónie
rozdielne, ale pri bližšom pozorovaní
sa ukazuje, že aj dnešné rituály
sledujú podobný cieľ ako ich prastaré
vzory pred mnohými tisícročiami.
Problémy ľudí sa síce formálne zmenili,
v jadre však zostali už celé tisícročia
rovnaké. Živý dozvuk snahy o kontakt
s vyššími svetmi sa dodnes nachádza
v uctievaní svätých kresťanskými
cirkvami. Za pôvodcov určitých dejov
(napr. úroda na poliach, požiar, nedostatok
vody, choroby a iné), sa v minulosti
považovali prírodné bytostné sily,
dnes označované ako božstvá, napríklad
slovanské, germánske, atď. Dnes
sa veriaci obracajú skôr na tzv. „patrónov“.
Aj im sa prihovárajú pomocou
rituálov – modlitbami, zapaľovaním
sviečok, procesiami, obetami – teraz
väčšinou peňažnými darmi.
Pritom stojí za povšimnutie, že v minulosti
neexistovalo rozdelenie náboženského
a štátneho zákonodarstva.
Morálne aj spoločenské hodnoty určovalo
náboženstvo.
Pravekí ľudia boli pravdepodobne
v užšom kontakte s prírodnými bytosťami
a snažili sa žiť v harmónii
s týmito dôležitými služobníkmi Boha.
To sa darilo hlavne vtedy, keď chápali
ich úlohu a poslanie.
Snaha o kontakty s týmito, pre nás
už neviditeľnými bytosťami pravdepodobne
skôr či neskôr tiež viedla k rituálom.
To dokazuje napríklad aj výklad
veštieb antických národov, ktoré
sa mohli dorozumievať s bohmi.
V ďalšom vývoji náboženstva vznikli
kulty. Ich súčasťou boli rituály, obetné
dary, modlitby, spoločné jedlo, sakrálna
hudba, kultové tance, pôst atď.
Ľudia sa zhromažďovali v určitý čas
na určenom mieste, aby tam spoločne
vykonávali kultové úkony. V náboženstvách
všetkých národov sa preto vyskytujú
sviatky jari, procesie, oslavy
úrody, letného a zimného slnovratu.
Také rituály mali a majú veľký význam
pre vytváranie komunít v spoločnosti
alebo v náboženských obciach.
V minulých tisícročiach vykonávali
jednotlivé spoločenské skupiny (rodina,
dedina, mesto, štát) spravidla
rovnaké kulty a aj touto formou zdieľali
svoje náboženské vyznanie. V podstate
sa všetci spoluobčania schádzali
na pravidelné pobožnosti a spoločne
oslavovali sviatky v priebehu celého
roka.
Dnes táto pospolitosť chýba. Krajiny
a štáty sa stávajú čisto účelovými spoločnosťami,
v ktorých dominuje egoizmus.
Nedeľné príhovory politikov,
ktorí nabádajú k zmyslu pre pospolitosť,
nemôžu nahradiť eticko-náboženský
základ.
Systematizácia a úradná úprava kultov
a rituálov viedli v priebehu storočí
ku vzniku duchovenstva s hierarchickou
štruktúrou. Kňazi potom ustanovili
väčšinou ešte komplikovanejšie
teológie, ktorým väčšina veriacich nerozumela.
K tomu sa nezriedka pridali
predpisy na oblečenie, hygienu, stravovanie,
dodržiavanie pôstu a zvláštne
sviatky, ktorými sa jednotlivé náboženské
skupiny vyznačujú, alebo
trana 36
aj odlišujú od ostatných skupín. Pri
migrácii potom také skupiny prisťahovalcov
s vyhraneným správaním
vzbudzujú obavu a nedôveru a stávajú
sa outsidermi spoločnosti.
Rozvoj predpismi zaťažených náboženstiev
prináša nebezpečenstvo,
že sa vytratí spontánnosť, vnútorné
prežívanie, vlastné náboženské cítenie
a že kulty ustrnú na presne vypracovanej,
často komplikovanej, azda
nádhernej, avšak len povrchnej forme
a stratia svoj žijúci, duchovný obsah.
Ako sa píše v Biblii „litera zabíja, kým
Duch oživuje.“ (2. Kor. 3,6). Tento
sklon k ustrnutiu si ľudia často uvedomujú
a vnímajú jeho menejcennosť.
U všetkých náboženstiev bola a je
snaha pretrhať ustrnuté formy vnútorným
hĺbaním, mystikou, extázou,
buditeľským hnutím, reformátorskou
činnosťou a vrátiť sa k pôvodnému,
duchovnému obsahu. Väčšinou konzervatívne
vedúce osobnosti náboženských
spoločností alebo cirkví však
takú, väčšinou spontánnu a ťažko
kontrolovateľnú činnosť vnímajú
s nevôľou a odmietajú ju ako „charizmatickú“
alebo dokonca kacírsku.
Takýto dogmatický postoj však pácha
obrovské škody, pretože tým zmysel
kultov a náboženstva stráca svoj skutočný
význam – večnú snahu človeka
priblížiť sa k božstvu. A to je možné
len neúnavným duchovným úsilím,
skúmaním otázok, kto sme a prečo
sme tu, a nie pasívnym, bezmyšlienkovitým
prijímaním vecí, ktoré
sa nám ponúkajú.
Vážení zákazníci,
staňte sa predplatiteľmi Sveta Grálu
a získajte množstvo výhod!
Časopis bez reklamy a stále
za nezmenenú cenu 2,89 Eur !
Cena predplatného 10,62 Eur
Svet t Grálu Grálu
Svet Grálu Grálu
26
Výrazná zľava na nákup kníh cez on-line
obchod na stránke www.svetgralu.sk
Možnosť nákupu v on-line obchode platobnou kartou!
Pri predplatení časopisu pre známeho
získa 2 staršie čísla SG zdarma
Predposledné Vianoce,
27
Transplantácia
spomienok
Prečo ľudia po transplantáci
preberajú
vlastnosti svojich darcov?
Duchovné súvislosti v živote
Svet Grálu
Energia priestoru pre
zdravý a harmonický
Skrytý národ
www.svetgralu.sk
Svet Grálu
Duchovné súvislosti v živote
O podivuhodnej
spolupráci medzi
prírodou a človekom
strana36
Transplantácia
spomienok
Keď sa po transplantác i
človek cíti ako niekto iný
strana 13
Tajomstvo Márie
Magdalény
Nakoľko pravdepodobný
bol vzťah Ježiša s Máriou
Magdalénou?
strana 37
+
ročné predplatné
2 staršie čísla zdarma
Obdarujte svojich priateľov a známych originálnym
darčekom, z ktorého sa budú tešiť po celý rok!
Stačí uviesť ich meno a adresu do poznámky pri objednávke
a časopis im zašleme do poštovej schránky.
Siegfried Hagl
hagl@svetgralu.sk
Pri nákupe nad 50 Eur cez on-line obchod získate možnosť
zakúpiť predplatné SG na 1 rok za akciovú cenu 7 Eur,
alebo si môžete vybrať pre seba alebo svojich známych
jedno z CD: CD Mária/CD Ježiš
FÓRUM
Obzretie sa za prednáškovým fórom
Chceme byť zdraví a šťastní,
ale vieme ako na to?
Na prednáškovom fóre, ktoré sa uskutočnilo 12. novembra 2011 v Brne, sme sa zamerali
na tému zdravia a šťastia, o ktoré sa každý z nás usiluje. Napriek tomu nám
tieto dve hodnoty v našich životoch akosi chýbajú. Pozvali sme preto troch prednášajúcich
– lekárku, terapeutku a liečiteľa – MUDr. Margarétu Černákovú, Jitku Kubečkovú
a MUDr. Jana Paloučka, aby sme sa dozvedeli viac o podstate zdravia a šťastia
z celostného hľadiska. Súčasťou fóra bolo aj predstavenie nového českého prekladu
knihy „Ve světle Pravdy – Poselství Grálu“ od Abd-ru-shina za účasti autorov prekladu
– Ing. Jana Zubatého a Ing. Artura Zatloukala a napokon projekcia videorozhovoru
s Rüdigerom Dahlkem.
Rád by som Vás teraz bližšie zoznámil s obsahom jednotlivých prednášok.
F
VÁCLAV KAZDA
órum zahájila prednáška „Lekárska
starostlivosť o dušu pacienta
– liečba zmyslom“ MUDr. Margaréty
Černákovej z Bratislavy. Pani Černáková
sa dlhodobo zaoberá logoterapiou
– metódou psychoterapie, ktorú
vyvinul Rakúšan Viktor Emanuel
Frankl. Základom tohto terapeutického
smeru je citlivé napomáhanie,
aby pacient videl v tom, čo prežíva,
zmysel a pokúsil sa pozrieť do tváre
možným príčinám svojho utrpenia.
Na to, ako liečiť ľudské duše hľadaním
a nachádzaním zmyslu života
neexistuje podľa MUDr. Černákovej
návod. Nejde totiž o klasický
vzťah medzi pacientom a lekárom.
Ide o stretnutie dvoch duší – terapeut
počúva, nepresviedča, ale spoločne
s pacientom hľadá možné
šance, ktoré pacientovi ešte zostávajú.
54
Svet Grálu
31 | 2012
Konkrétne tak možno pomôcť napríklad
ľuďom, ktorým odišiel niekto
blízky. Tí totiž niekedy vo svojom
smútku prehliadnu, že majú nablízku
aj iných ľudí, ktorí ich pomoc
teraz veľmi potrebujú.
Zásadné pri logoterapii je pomôcť
pacientovi pozrieť sa na to krásne,
Prednáška MUDr. Margaréty Černákovej
čo v živote zažil, nie len na obdobie
utrpenia. Pacienti sa potom
často rozpomenú na šťastné detstvo,
krásne chvíle s blízkymi ľuďmi, na to,
že sa v živote o niečo krásne a užitočné
usilovali, alebo že v minulosti
mnohé ťažkosti z lásky k svojím deťom
alebo blízkym ľuďom prekonali.
Osvieženie týchto zážitkov a slová
uznania zo strany terapeutky pacientovi
pomôžu znovu si uvedomiť
vlastnú hodnotu, prebúdzajú v ňom
vďačnosť za bohato prežitý život. Zároveň
pacient postupne dostáva odvahu
pozrieť sa aj na tienisté stránky
svojho života.
K MUDr. Černákovej často prichádzajú
ľudia, ktorí od života čakajú,
že im má niečo dať. Nepýtajú
FÓRUM
sa, čo od nich život očakáva, čo
majú v živote hľadať a naplniť. Tým
si však spôsobujú zbytočné utrpenie,
sklamanie, smútok a zúfalstvo.
Terapeutka sa potom snaží doviesť
takých pacientov k záujmu o iných
ľudí, k odpútaniu sa od seba samých
Jitka Kubečková
a svojich starostí a stáleho myšlienkového
krúženia okolo nich. A práve
vtedy, keď sa človek neusiluje o to,
aby urobil šťastným sám seba, ale
niekoho iného, vzniká ako vedľajší
produkt pocit šťastia.
Je viacero ciest, ako sa odpútať
od zamerania sa na seba samého –
Viktor E. Frankl napríklad odporúčal
oddať sa nejakej vznešenej
myšlienke alebo dobrej veci. A pani
Černáková k tomu dodáva: „Kto pochopil,
kde je ho treba, tomu prídu
aj sily na zvládnutie jeho úlohy. Ale
pokiaľ len zvažujeme, či máme dosť síl
na danú úlohu, tak opäť len skúmame
svoje vlastné slabosti a neschopnosti,
a to nás ešte viac frustruje.“
P
V
ani Jitka Kubečková sa vo svojej
prednáške „Osem prirodzených
kvalít – cesta k zdraviu“
venovala medzinárodnému
ozdravnému životnému štýlu
„NEWSTART“, ktorý sa orientuje
na prevenciu civilizačných
chorôb a na liečbu vyváženým
životným štýlom. Vo svojej
prednáške podčiarkla, že tento
ozdravný program kladie dôraz
na telesnú, duševnú i duchovnú
rovinu človeka. Zdravie
je spojené nielen s výživou,
pravidelným cvičením, ale aj
so striedmym životom, dostatkom
odpočinku, dostatkom slnečného
svitu a v neposlednom
rade s dôverou v život. Veľmi
dôležitá je pre zdravie človeka
aj spiritualita, starosť o najvnútornejšie
potreby človeka:
„Život je podaná ruka, príležitosť
na rozvoj, aby sme formovali
svoj charakter, boli na zemi
prospešní. Život nám dáva príležitosť
prebudiť v sebe túžbu
po kráse, po čistote, po ušľachtilosti,
po niečom, čo nás veľkosťou
presahuje.“
poslednej prednáške „Malé príčiny,
veľké následky“ MUDr. Jan
Palouček jednak ozrejmil význam
opakovania čiže rezonancie pre náš
duchovný vývoj i telesné zdravie,
jednak rozhodujúce duchovné dianie,
mocne ovplyvňujúce našu dobu.
Ak sa venujeme niečomu opakovane,
a to aj v myšlienkach, začína
to intenzívne pôsobiť a prinášať
plody. Nadanie alebo mimoriadne
vlastnosti, ktoré máme a považujeme
ich za samozrejmé, sme v minulosti
získali často práve opakovaným myslením.
Ale aj opakované zanedbávanie
vecí, ktoré sú pre ľudský život
zásadné, prináša svoje, žiaľ často
nepríjemné plody. Prednášajúci to
dokumentoval na Alzheimerovej
chorobe. Ľudský mozog má časti
(predné cingulum a ďalšie), ktoré –
ako nedávno veda odhalila – spracovávajú
morálne a citové otázky.
V tele platí, že funkcia udržuje orgán,
a každá bunka v tele, ak nemá
„prácu“, odumiera. Pokiaľ nezamestnávame
svoj cit a súčasne pôsobením
všadeprítomného násilia v médiách
sa ešte navyše citovo otupujeme, prestávajú
byť tieto časti mozgu prekrvované
a ich bunky sú potom náchylné
k rôznym degeneratívnym
prejavom. Po rokoch a desaťročiach
takého prístupu sa môže prejaviť degenerácia
a v príslušnej časti mozgu
sa začnú ukladať metabolity látky.
Tým vzniká demencia.
Jej vznik však podľa MUDr. Paloučka
zároveň uvoľňuje cestu
k vlastnému vnútru: „Človek, ktorý
ochorie na Alzheimerovu chorobu,
sa často stáva radostnejším. Prejavia
sa emócie, ktoré pre neho boli po desaťročia
tabu. Naraz dokáže ľuďom
povedať, že ich má rád, že pre neho
niečo znamenajú. Choroba u neho
uvoľňuje citovú oblasť v mozgu. Necháva
človeka žiť jeho citom. Je to
akési prepustenie z kliatby. Duch
sa stáva schopným prejavu a oslobodzuje
sa z väzenia, kde ho natlačila
a uväznila naša rozumová vôľa tým,
že sa takzvane ovládame a nejdeme
smerom, ktorý nám ukazuje náš cit
a svedomie, ale smerom, ktorý nám
ukazujú druhí ľudia.“
Ako sa teda vyhnúť degenerácii
vlastného mozgu? Prednášajúci to
zhrnul takto:
„Ak sa chce človek uchrániť pred
vznikom demencie, mal by sa usilovať
žiť úplne inak, než je to dnes
55
Svet Grálu
31 | 2012
FÓRUM
normálne. Má zamestnávať svoje
svedomie, má hľadať pravdu vo svojom
živote, zmysel udalostí svojho života,
má sa stať človekom, ktorý súcití
s tými druhými, má žiť v určitých
morálnych zásadách a mal by sa pustiť
do hľadania týchto zásad, pretože
v dnešnej spoločnosti akoby boli tieto
zásady takmer stratené.“
Druhú časť prednášky MUDr. Palouček
venoval súčasnému duchovnému
dianiu a jeho súvislostiam
s planétou Pluto, a okrem toho aj
o rakovine. Túto časť uvádzame celú,
pretože ju považujeme za veľmi dôležitú.
„Pripomeniem, že planéta Pluto bola
objavená na prelome roku 1929/1930
– v čase Obratu svetov. Podnet na jej
objavenie dal americký astronóm Percival
Lowell; založil aj observatórium,
ktoré Pluto skutočne objavilo. Ako nie
je náhoda, aké človek dostane meno,
rovnako nie je náhoda, keď za objavom
nejakej planéty stojí osoba menom
Percival Lowell. Náhoda nie je
ani to, že meno tejto planéte dala anglická
dievčina, ktorá sa volala Venetia,
čo je v prenesenom slova zmysle
Venuša, symbol ženskosti.
Objav akejkoľvek planéty sa vždy
spájal s nejakým vývojovým skokom
celého ľudstva. To znamená, že objav
je načasovaný na určitý okamih
a je rovnoznačný s nástupom nového,
silného pôsobenia. Neznamená
to však, že začína pôsobiť až od toho
okamihu. Je to niečo ako pôrod – keď
sa niekto na Zemi narodí, neznamená,
že práve vznikol. Narodí sa – to znamená,
že prejde hranicu z onoho sveta
sem, že sa začal tu na Zemi prejavovať.
A v tejto pozemskej podobe je
ľuďom viditeľný a môže medzi nimi
aj silnejšie pôsobiť. Rovnako je to aj
s planétou.
Od chvíle svojho objavenia začína
Pluto silnejšie uplatňovať svoj vplyv,
ktorý poznamenáva celú dobu.
56
Svet Grálu
31 | 2012
Energia Pluta si vynucuje totálny
obrat. Táto energia, ktorá sem odvtedy
v zosilnenej miere prúdi, mala
vyvolať zjednotenie ducha a hmoty.
MUDr. Jan Palouček
Kto sa venuje trochu astrológii, vie,
že Pluto znamená duchovné obrodenie,
duchovné znovuzrodenie, úplný
prevrat, obrat vo všetkom dianí. Je to
však sila, ktorá zlým použitím spôsobí
pravý opak. Namiesto zjednotenia privodí
totálne rozdelenie a jej výsledkom
je potom extrémizmus, fanatizmus,
terorizmus, boj o moc, rozmáhajúce
sa násilie. To sú znamenia dnešnej
doby. Pluto mal v histórii nášho ľudstva
znamenať úplný prevrat, zjednotenie
všetkých ľudí, ktorí mali dôjsť
k presvedčeniu, že duch a hmota tvoria
jeden svet. Bola objavená rádioaktivita,
ktorá mala byť rozpoznaná
ako vlastnosť ducha. Mala byť objavená
jadrová sila človeka, duch, jeho
duchovná sila.Namiesto toho však
bola rádioaktivita rozpoznaná, nie
ako duchovný prejav, ale vlastnosť
hmoty. A od toho okamihu, tohto rozhodnutia,
tohto postoja, ktorý
nebol len vedecký, táto sila začala
pôsobiť v opačnom smere,
to znamená, namiesto k zjednoteniu
pôsobí k polarizácii. My
často hovoríme, že život nie je
čiernobiely. Tým máme na mysli,
že medzi čiernou a bielou nie
je presná hranica, že medzi
nimi existuje ešte široká škála
od tmavo sivej až po skoro bielu.
Ale pôsobenie Pluta spočíva
v tom, že tú hranicu vymedzuje
– že to, čo leží blízko hranice,
sa rovnako začína pohybovať
ku svojim pólom. Výsledkom
toho je, že sa všetko ženie
do akéhosi extrému, že kontrast
medzi dobrom a zlom sa stále
stupňuje, že sa roztvára priepasť.
V myslení je už táto tendencia
dobre zrejmá. Takým konečným
výsledkom tohto procesu rozštiepenia
je úplná nechápavosť
v otázkach ducha. To znamená,
že svet je dnes skutočne plný
ľudí, ktorí nemajú o duchovne
pojem, ani o tieto veci nemajú záujem.
Prvým takým počinom vedy a ľudstva
po objavení rádioaktivity bolo využitie
jadrového štiepenia. V tom je hlboká
symbolika, pretože pri jadrovom
štiepení dochádza k oddeleniu
duchovnej podstaty od hmoty. Ľudstvo
sa dopustilo pravého opaku toho,
čo malo urobiť. Sila Pluta mala privodiť
poznanie o duchovnej podstate
hmoty, bola určená na to, aby sa oboje
ešte viac primklo k sebe a hmota bola
pôsobením ducha zušľachtená! Jedine
tak je možné hmotu na Zemi udržať
zdravú, ovládať ju a riadiť správnym
spôsobom. To bol počiatok rozpoltenia.
A to je odvtedy dokumentované celým
radom veľmi zaujímavých udalostí.
FÓRUM
Množia sa katastrofy; chcem poukázať
len na dve také, ktoré majú skutočne
pekný, symbolický význam, aj
keď samy osebe neboli pekné. Po roku
1984, keď Pluto vstúpilo do svojho domovského
znamenia, do znamenia
Škorpióna, to bolo dvanásť rokov takých
nápadných, symbolických tragédií
a nešťastí. Prvé z nich bolo stroskotanie
francúzskeho tankeru, ktorý prevážal
kontajnery s rádioaktívnym plutóniom
pri belgických brehoch. Tá loď sa rozlomila
presne v polovici, čo sa obvykle
nestáva. Udalosť vyvolala veľké obavy,
ale človek to pozoruje len ako zaujímavosť:
niekde stroskotala loď naložená
rádioaktívnym plutóniom. Ale to sú
pre nás signály, že niečo nie je v poriadku!
Týmto spôsobom sa nám pripomína,
že sa ide zlou cestou. O niekoľko
rokov neskôr sa v Čiernom mori potopil
ruský krížnik, ktorý predtým plával
pod názvom Berlín pod nemeckou vlajkou.
Ten tiež klesol až na dno, pretože
Pluto pôsobí dôkladne, až do konca.
A Berlín bol v tých časoch rozdeleným
mestom; to je zase hlboká symbolika,
zase informácia, že niečo nie je v poriadku.
Potom nasledovala jadrová
havária v Černobyle, zase ten istý signál,
Fukushima teraz, ale medzitým
celý rad iných udalostí, ktoré človek
sleduje len ako zaujímavosti a neuvedomuje
si, že to je všetko zle. Sú to stále
pribúdajúce, množiace sa a zosilňujúce
sa informácie o tom, že to nie je
správny smer.
Aj v zdravotníctve existuje celý rad
indícií. Telo možno udržať v zdravom
stave iba vyžarovaním ducha, čiže
jadrovou silou človeka, ale tá musí
vychádzať zvnútra, z jeho úsilia. Namiesto
toho dnes liečime rakovinu
ožarovaním, to znamená rádioaktivitou,
duchovnou silou, ktorá nemá
pôvod vo vnútornom úsilí, v rozvinutí
schopností človeka, ale prichádza
zvonku. Duch ako jadro ľudskej
bytosti, nadradený všetkým ostatným
obalom, má za úlohu udržiavať
formu tela, formu každej bunky, každého
orgánu, a pokiaľ vyžarovanie
z vnútra nie je silné, nemá človek silu
správne vyhodnocovať udalosti svojho
života, nechápe ich, nevie, prečo
sa stali. To mu spôsobuje otrasy, veľkú
bolesť, s ktorou sa nedokáže zverovať,
ktorú nedokáže ventilovať. Zostáva
mu obava, strach z toho, čo bude.
Zrazu nemá pre svoju životnú situáciu
žiadne riešenie, pretože je vnútri
slabý, nepozná zákony, nepozná pravidlá
života. A tak pri vzniku nádorov
dochádza k obdobnej veci, ako v každom
zmyslovom orgáne. Zmyslový
orgán, napríklad oko, je na to, aby
zachytilo informáciu prichádzajúcu
zvonka a viedlo ju ďalej, čiže smerom
do mozgu. No keď človek trpí bolesťou,
prichádza tento impulz – napríklad
zúfalstvo alebo strach – zvnútra,
a odráža sa akoby od železnej steny
AUDIO NAHRÁVKY z prednáškového fóra 2011
Ing. Jan Zubatý
a Ing. Artur Zatloukal
MUDr. Margaréta Černáková
á SLAVNOSTNÍ UVEDENÍ
O LÉKAŘSKÉ PÉČI O DUŠI
NOVÉHO PŘEKLADU
PACIENTA - LÉČBA SMYSLEM
POSELSTVÍ GRÁLU
Záznam z přednáškového fóra Světa Grálu
v Brně listopad 2011
© 2011 Integrál Brno, s.r.o.
Veškerá práva vyhrazena.
Jitka
Kbečk
Kubečková
OSM PŘIROZENÝCH KVALIT -
CESTA KE ZDRAVÍ
Záznam z přednáškového fóra Světa Grálu
v Brně listopad 2011
© 2011 Integrál Brno, s.r.o.
Veškerá práva vyhrazena.
MUDr. Jan Palouček
MALÉ PŘÍČINY,
VELKÉ NÁSLEDKY
Cena 2,60 € / CD
ZĽAVA
Celá sada 4 CD
9,40 €
MUDr. Margaréta Černáková
O lékařské péči o duši pacienta –
léčba smyslem
Ing. Jan Zubatý a Ing. Artur Zatloukal
Slavnostní uvedení nového překladu
Poselství Grálu od Abd-ru-shina
Záznam z přednáškového fóra Světa Grálu
v Brně listopad 2011
© 2011 Integrál Brno, s.r.o.
Veškerá práva vyhrazena.
Záznam z přednáškového fóra Světa Grálu
v Brně listopad 2011
álu © 2011 Integrál Brno, s.r.o.
Veškerá práva vyhrazena.
OBJEDNÁVAJTE NA ADRESE:
Svet Grálu, n. o. Páričkova 21, 821 08 Bratislava
Tel./fax: 0903 907 233, e-mail: obchod@svetgralu.sk
www.svetgralu.sk
Jitka Kubečková
Osm přirozených kvalit – cesta ke zdraví
MUDr. Jan Palouček
Malé příčiny, velké následky
FÓRUM
58
Svet Grálu
31 | 2012
Impressum:
Svet Grálu
Časopis pre duchovné súvislosti v živote
Číslo 31/2012, vyšlo 1. 3. 2012.
Redakcia:
SVET GRÁLU n. o.
Vojenská 9, 040 01 Košice
Adresa administrácie:
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
Redakčná rada:
Rudolf Harčarík (Košice), Mária Majerová (Košice),
Roman Levický (Slanec), Rastislav Podivinský
(Trenčianske Teplice), Tomáš Výboch (Komárno),
Václav Kazda (Brno), Anna Štefková (Zlín),
Marie Šuláková (Veselíčko), Artur Zatloukal st.
(Brno), Artur Zatloukal ml. (Brno)
Prekladatelia a korektori:
Beáta Kseňáková, Maroš Látal, Mária Majerová,
Rastislav Podivinský, Adela Slováčková, Andrea
Stúpalová, Vladimír Trebichalský, Dagmar
Trangošová, Tomáš Výboch
Vydavateľ:
Stiftung Gralsbotschaft
Lenzhalde 15, D-70192 Stuttgart
www.gral.de
Rozširuje:
Svet Grálu n. o.; Mediaprint-Kapa
Predplatné:
Svet Grálu n. o.
Administrácia SG,
Páričkova 21, 821 80 Bratislava 2
redakcia@svetgralu.sk
Výroba:
Michael Oort, Stuttgart
Internet:
Miloš Stúpala (Bratislava),
Milan Púček (Dubnica nad Váhom)
Distribúcia:
Tomáš Mešťánek (Bratislava)
Marketing:
Pavol Sokol (Pezinok), Oto Výboch (Komárno)
On-line obchod:
Maroš Látal (Bratislava)
Grafika:
Kristýna Franková (Brno), Alena Nairn (Praha),
Martin Pukančík (Košice)
Tlač:
Tiskárna Grafico s.r.o., Opava
Ilustrácie:
• DepositPhotos.com: Valery Seleznev, Moscow, Russian Federation (titul);
Robert Byron, Fuquay-Varina, United States (titul); Sergii Kolesnyk, Kharkov,
Ukraine (2); Serhiy Stakhnyk, Faro, Portugalsko (2); Viktor Cap, Olomouc,
Czech Republic (15); Erik Reis, Caldas da Rainha, Portugalsko (29); Sergey
Kamshylin, Kiev, Ukraine (42); Nobora (45); Yuiyui (47); Crisferra (51); Alex
Petelin, Moscow, Russian Federation (zadná strana)
• Science Photo Library : Javier Trueba/Madrid Scientific Films, Španělsko (40)
• Commons.wikimedia.org: Robert Lavinsky, Richardson, Texas, USA (41);
Parent Géry (41)
• Svet Grálu: Karel Prskavec (54-56); redakcia (33, 48)
• GralsWelt: (5, 10, 22-26, 28, 34-36, 38-39, 49)
• Istockphoto.com: Blue Cutler (titul); CurvaBezier (6); Jon Schulte, USA (30)
Cena:
Jednotlivé číslo € 2,89 (87 Sk)
Predplatné (4 čísla) € 10,62 (320 Sk)
© Stiftung Gralsbotschaft, Stuttgart.
Všetky práva vyhradené.
Redakcia neručí za nevyžiadané príspevky.
Vychádza štyrikrát ročne.
Číslo registrácie: 3254/2004
Český Svět Grálu
si možno objednať na adrese:
Nováčkova 26, 614 00 Brno
www.svetgralu.cz
ISSN 1614-5127
www.svetgralu.sk
opakovane naspäť. Dochádza tak
k reflexii, zadržaniu tejto informácie,
bolesti, a pod. a nahromadením tejto
energie dôjde k tomu, že bunky začnú
bujnieť z jej nadbytku. To znamená,
že pôvodom rakoviny je neschopnosť
vysporiadať sa s udalosťami svojho
života a urobiť z nich konštruktívnu
skúsenosť, premeniť udalosti svojho
života na vnútornú duchovnú zrelosť.
Na to, aby to človek vedel a urobil, potrebuje
o živote niečo vedieť. Potrebuje
poznať zmysel života, musí sa ním zaoberať
vedome, s vedomím vyššieho
zmyslu. Jedine týmto spôsobom môžu
energie vychádzať von a nevracať sa.
V dnešnej dobe máme teda možnosť
pozorovať známky pokračujúceho rozdeľovania
vo všetkých rovinách. Nenechajte
sa mýliť globalizáciou, to je tiež
rozdeľovanie. Nikto už nikomu nedôveruje,
nikto nie je schopný podpísať
zmluvu, ktorá prežije päť rokov, všetko
sa neustále mení. Možno aj vo vašich
radoch je niekto, kto prežíva vo svojom
živote úplné obraty a možno aj kotrmelce,
keď sa všetko naraz prepóluje
a je zo dňa na deň inak. Pluto pôsobí
ešte i v tom, že všetkému dodáva masový
charakter. A toto dnes vidíme pred
očami: nejde len o zmeny v osudoch
jednotlivcov, ale čoraz viac o zmeny
národov a nakoniec i celého ľudstva.
Pluto je dôkladný, nezastaví sa; táto
sila privedie proces zmeny k dovŕšeniu.
Bude to znamenať, že sa predovšetkým
rozpomenieme na svoje pôvodné
určenie, že sa začneme zaoberať
tým, čo je nám uložené ako povinnosť
– naša splátka za dar života na Zemi.
Ale kto z ľudí sa pýta, čo za to? Život je
dosť veľký dar na to, aby si človek túto
otázku položil.
Prial by som si, aby sa všetci stali
aktívnejšími spolutvorcami budúceho
sveta. Aby sme konečne pochopili,
že vôbec nemáme právo
sa na niečo sťažovať: že máme
takú politiku, že niečo nefunguje
v našom štáte, alebo že niečo nefunguje
vo svete. Nemohlo by sa nič také
na Zemi rozmáhať, keby sme neprikyvovali,
keby sme k tomu neboli ľahostajní.
Pretože to, čo je hore, o tom
rozhodujú tí dole – svojimi nárokmi,
svojimi požiadavkami. Ide o to, aby
si to každý vzal za svoju vec a neprenechával
to tým takzvane vyšším,
ktorí tomu lepšie rozumejú, ktorí
majú väčšie schopnosti. Vedzme,
že to tak vôbec nie je, ide o to, aby
sa do diania človek vložil sám so svojimi
nárokmi. Nemôžeme sa sťažovať
na to, že lekári niečomu nerozumejú,
keď ich k tomu nevychovávame.
Pacienti musia povedať: pán doktor,
toto sa mi nepáči, toto mi nevyhovuje,
ja nie som hmota, ja považujem
svoj vnútorný život za realitu, a ak
vy sa na mňa chcete dívať ako na kus
hmoty, kým v skutočnosti nie som, tak
je mi ľúto, idem niekam inam. Keď to
urobia všetci, nastane zmätok medzi
lekármi, rýchlo budú rozmýšľať o tom,
čo robiť, aby ešte mali prácu, keď to
trošku preženiem. V tomto zmysle
sa môžeme vložiť do diania okolo seba.
To by som nám prial.“
K tejto výzve sa osobne pripájam
a prajem nám všetkým, aby sme poznatky
a skúsenosti z týchto prednášok
včlenili do svojich životov. Jedine
tak majú zmysel.
Ďalšie prednáškové fórum sa uskutoční
v sobotu 10. novembra 2012
v Brne. Vzhľadom na priaznivý ohlas
uvažujeme aj o organizácii menších
prednáškových fór na iných miestach
a uvítame Vaše tipy a odporúčania.
Václav Kazda
kazda@svetgralu.cz
Centrum Sveta Grálu
v centre Košíc
Centrum Sveta Grálu v Košiciach sme zriadili so zámerom poskytnúť ľuďom
priestor na stretnutia a vzájomnú výmenu ich zážitkov, postojov a skúseností
najmä z duchovnej oblasti. Rozhovor sa už v antike, i neskôr, považoval za najlepší
spôsob hľadania pravdy. Nezriedka umožňuje nahliadnuť do vecí nečakane novým
pohľadom z druhej či tretej strany. Býva povzbudením, osviežením i naplnením.
V našom centre sú k dispozícii desiatky zaujímavých kníh, ktoré si môžete prezrieť,
požičať alebo zakúpiť. Ďalej sú k dispozícii CD a DVD ako aj všetky čísla
nášho časopisu.
Malý, útulný priestor priamo v centre mesta by sa mal stať miestom zdieľania.
Nielen zdieľania informácií, ale aj dobrých kníh, filmov, zručností, umeleckých
postupov … a všetkého, čo sa dotýka poznávania a využívania duchovných zákonov
v praktickom živote.
Pokiaľ budete chcieť navštíviť naše nové centrum, alebo zúčastniť sa niektorej
z pripravovaných akcií, dajte nám prosím o sebe vedieť. E-mailom, telefónom,
alebo akokoľvek inak.
Otváracie hodiny, kontakt a kalendár podujatí nájdete na stránke www. svetgralu.sk
v sekcii Forum.
Tešíme sa na stretnutie s Vami!
Kontakty:
Rudolf Harčarík, mobil 0905 889 088
e-mail: harcarik@svetgralu.sk
Peter Knap, mobil 0915 927 450
e-mail: knap@svetgralu.sk
Adresa:
Svet Grálu, n.o.
Kontaktné centrum
Hlavná 85
Košice
Otváracie hodiny Centra SG:
v utorok od 14.00 do 17.00
vo štvrtok od 16.00 do 19.00
Kalendár podujatí
1. marca 2012 17.00-19.00 hod. Čaj o piatej.
Rozhovory o duchovných súvislostiach v živote.
Téma: Život z druhej perspektívy
6. marca 2012 15.00-17.00 hod.
Rozhovory o kráse umenia.
8.februára 2012 17.00-19.00 hod. Čaj o piatej.
Rozhovory o duchovných súvislostiach v živote.
Téma: Je príbeh rodu Homo na konci?
13.marca 2012 15.00-17.00 hod.
Rozhovory o umení krásy.
15.marca 2012 17.00-19.00 hod. Čaj o piatej.
Rozhovory o duchovných súvislostiach v živote.
Téma: Byť voľný ako vták...
20.marca 2012 15.00-17.00 hod.
Rozhovory o kráse umenia.
22.marca 2012 17.00-19.00 hod. Čaj o piatej.
Rozhovory o duchovných súvislostiach v živote.
Téma: Cesty z labyrintu dneška
27.marca 2012 15.00-17.00 hod.
Rozhovory o umení krásy.
29.marca 2012 17.00-19.00 hod. Čaj o piatej.
Rozhovory o duchovných súvislostiach v živote.
Téma: Vedomé a nevedomé bytie
Jediný skutočný boj treba viesť sám
so sebou. Stať sa nezmieriťeľný
k sebe a láskavý k druhým. Iná cesta
ako premôcť zlo, nie je.
MUDr. Jan Palouček